Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Budúcnosť EÚ: výhody pre občanov a dodržiavanie európskych hodnôt

(prieskumné stanovisko na žiadosť rumunského predsedníctva Rady Európskej únie)

(2019/C 228/08)

Spravodajca: Mihai IVAȘCU

Pomocný spravodajca: Stéphane BUFFETAUT

Konzultácia	Rumunské predsedníctvo Rady EÚ, 20.9.2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní EÚ
Príslušný podvýbor	Podvýbor pre Budúcnosť EÚ: výhody pre občanov a dodržiavanie európskych hodnôt
Prijaté v pléne	20.3.2019
Plenárne zasadnutie č.	542
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	147/6/9

1. Závery a odporúčania

1.1

Po viac ako 60 rokoch od podpísania Rímskej zmluvy sa očakáva, že členské štáty prijmú v máji 2019 v Sibiu politickú pozíciu k budúcnosti EÚ.

1.2

Ľudská dôstojnosť a ľudské práva, demokracia, sloboda, sociálna spravodlivosť, rovnosť, deľba moci a právny štát sú hodnoty, na ktorých bola EÚ vybudovaná. Musia zostať nespochybniteľné a byť východiskom reformy EÚ a politického rozhodnutia v Sibiu.

1.3

Charta základných práv Európskej únie je jedným z najdôležitejších dokumentov zaručujúcich práva občanov. Musí byť zohľadnená v dôležitých politických rozhodnutiach, ako je napríklad zlepšenie zmlúv, a začlenená do nového znenia.

1.4

Európsky projekt priniesol najdlhšie obdobie mieru v histórii kontinentu, vytvoril región nebývalého bohatstva a sociálneho rozvoja, uľahčil voľný pohyb osôb, tovaru a služieb a vytvoril najväčší jednotný trh na svete. Vďaka tomu všetkému majú európski občania výrazne lepšiu životnú úroveň, sociálnu starostlivosť a viac príležitostí v porovnaní s väčšinou častí sveta.

1.5

Tieto a iné výhody sa niekedy berú ako samozrejmosť alebo sú podceňované populistickými a euroskeptickými hnutiami. Nikdy by sa nemalo zabúdať na to, že vďaka EÚ profitujeme:

—	z voľného pohybu osôb, služieb, tovaru a kapitálu,

—	z najväčšieho jednotného trhu na svete,

—	z väčšej hospodárskej prepojenosti a z voľného a bezproblémového obchodu,

—	zo spoločných obchodných dohôd dohodnutých zo silnej pozície pre všetky členské štáty,

—	z vysoko kvalitnej a lepšej sociálnej starostlivosti podľa európskeho piliera sociálnych práv (EPSP),

—	z európskeho sociálneho modelu,

—	zo zvýšenej spolupráce v spravodajských službách, vojenských otázkach a v oblasti činnosti presadzovania práva,

—	zo zlepšených environmentálnych noriem, z kvality ovzdušia a vody,

—	z ochrany základného práva občanov na súkromie v digitálnom prostredí,

—	z lepších zdravotných a bezpečnostných noriem,

—	z recipročných systémov zdravotnej starostlivosti v celej Európe,

—	z antidiskriminačných pravidiel a politík, najmä pokiaľ ide o menšiny a ženy,

—	z mimoriadnych príležitostí na vzdelávanie založených na výmenných programoch, ako je Erasmus+,

—

atď.

1.6

Únia sa musí snažiť o zvýšenie konvergencie medzi regiónmi a/alebo členskými štátmi. Väčšie zosúladenie životných a pracovných podmienok založené na udržateľnom raste je prvoradé pre zlepšenie fungovania jednotného trhu a zníženie nerovnosti, chudoby a sociálneho vylúčenia.

1.7

Občania EÚ musia znovu získať pocit, že konaním na európskej úrovni sa nevzdávame štátnych politík, ale dochádza skôr k uznaniu, že niektoré projekty prinášajú lepšie výsledky, keď sa rozhodnutia prijímajú spoločne. Rovnaké pravidlá a rovnaké príležitosti pre všetky členské štáty a všetkých občanov by mali byť nespochybniteľné. Európska metóda zabezpečuje slobodu a zvrchovanosť v globalizovanom svete.

1.8

Prijatie eura by malo byť prioritou pri budovaní EÚ, keďže eurozóna môže dosiahnuť plný potenciál len vtedy, keď do nej vstúpia všetky členské štáty. Spolu so silnou hospodárskou a menovou úniou môže modernizovaný Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) zohrávať dôležitejšiu úlohu pri zabezpečovaní politickej zodpovednosti a posilnenej fiškálnej zodpovednosti. Okrem toho členské štáty EÚ musia prijať okamžité a odvážne opatrenia, aby sa EÚ stala odolnejšou, ak by došlo k ďalšej hospodárskej a finančnej kríze.

1.9

EHSV sa domnieva, že ak má EÚ využiť svoje konkurenčné výhody, sú v neustále sa meniacom svete potrebné výrazné investície do výskumu a vývoja, ponuky zručností a infraštruktúry. Európa musí vyriešiť problém klesajúcej a starnúcej populácie, pretože to má vplyv na ponuku pracovnej sily. Napriek tomu musia byť migračné politiky sprevádzané prísnymi pomocnými opatreniami v oblasti prijímania a integrácie, aby sa zabránilo obrovským sociálnym a spoločenským ťažkostiam. Ak si má EÚ zachovať konkurencieschopnosť, musí riešiť nedostatok pracovnej sily a nedostatok zručností. Európa potrebuje dobre riadenú migračnú politiku, aby pripravila pracovnú silu na zručnosti požadované novými technológiami a zároveň podporila rast a rozvoj podnikov. Európskym pracovníkom sa musia poskytnúť programy odbornej prípravy, rekvalifikácie, zvyšovania kvalifikácie a celoživotného vzdelávania, aby mohli v plnej miere ťažiť z technologických zmien.

1.10

V posledných rokoch sa rozšírili protekcionistické tendencie s rizikom obchodných vojen. EHSV je presvedčený, že EÚ by mala pokračovať v presadzovaní voľného, spravodlivého a udržateľného obchodu v mnohostrannom systéme a obchodných dohôd, ktoré rešpektujú sociálne, spotrebiteľské a environmentálne práva a zároveň podporujú rozvoj a rast podnikov. Protekcionizmus by nebol pre občanov prospešný. Okrem toho má EÚ dôležitú úlohu v reforme Svetovej obchodnej organizácie.

1.11

Treba dosiahnuť zdravý hospodársky rast so stabilným sociálnym rozmerom, zatiaľ čo EPSP predstavuje jednu z hlavných hnacích síl sociálnej súdržnosti. Jeho vykonávanie na národnej úrovni by sa malo urýchliť a mali by sa doň zapojiť všetky príslušné organizácie občianskej spoločnosti. Sociálni partneri a iné organizácie občianskej spoločnosti sú kľúčovými aktérmi európskeho demokratického projektu.

1.12

EHSV sa domnieva, že všetkým občanom EÚ by sa na trhu práce mali zabezpečiť rovnaké príležitosti a rovnaké zaobchádzanie. Okrem podpory spravodlivej mobility by občania tiež mali mať prístup ku kvalitnému zamestnaniu a dôstojným životným podmienkam v mieste bydliska, aby sa zabránilo úniku mozgov a sociálnemu dumpingu.

1.13

Zmena klímy a environmentálne otázky vyvolávajú u občanov EÚ čoraz väčšie obavy. Viaceré stanoviská EHSV ukázali, že Európa môže a potrebuje zabezpečiť plnenie cieľov v oblasti udržateľnosti. Je tiež nevyhnutné dodržiavať záväzky prijaté v rôznych dohodách o klíme, biodiverzite a vode. EÚ môže stimulovať ekologický prechod a zároveň zaručiť sociálnu súdržnosť a začlenenie všetkých v kontexte spravodlivého prechodu.

1.14

EHSV sa domnieva, že aktívne programy, ktoré by uľahčili vzdelávanie mladých ľudí a ich začlenenie do trhu práce, zohrávajú dôležitú úlohu z hľadiska budúcnosti Európskej únie. Programy ako Erasmus+ sa musia podporovať, aby mladí ľudia získavali vedomosti, zručnosti a schopnosti. EHSV je presvedčený, že popri týchto programoch sa musia okamžite vypracovať ďalšie podobné programy na podporu tých, ktorí majú menej finančných prostriedkov. Zvyšovanie povedomia o týchto programoch medzi občanmi a súčasná propagácia priameho prospechu z členstva v EÚ majú zásadný význam. Okrem toho Erasmus+, medzi inými, sa môže a mal by sa využívať na dosiahnutie zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania v Afrike, aby mladí ľudia na obidvoch kontinentoch získavali vedomosti, zručnosti a schopnosti.

1.15

Výrazne vzrástli výzvy v oblasti vonkajšej bezpečnosti, avšak jednotlivé členské štáty ich vnímajú inak, vyčleňujú rôzne finančné zdroje a majú odlišný názor na použitie vojenskej sily. EHSV sa domnieva, že EÚ musí poskytnúť kolektívnu a koordinovanú odpoveď, aby dokázala našim občanom, že je skutočne schopná zaistiť bezpečnosť. Rovnako dôležité pre bezpečnosť občanov sú opatrenia, ktoré zabraňujú počítačovej kriminalite v novom digitálnom prostredí.

1.16

1.17

Európski občania často berú pozitívne účinky členstva v EÚ za samozrejmosť alebo ich spájajú s národnými vládami, zatiaľ čo z mnohých ťažkostí vinia európske inštitúcie. EHSV sa domnieva, že je to spôsobené nedostatočnou informovanosťou o tom, čo európske členstvo svojim občanom prináša, a preto by EÚ a členské štáty mali vynaložiť oveľa väčšie úsilie na lepšie informovanie o európskych politikách, cieľoch a zámeroch.

1.18

Ďalší postup znamená súčasne poskytovať viac finančných prostriedkov na komunikáciu a používať všetky dostupné kanály: na európskej či štátnej úrovni, ale aj na úrovni sociálnych partnerov a ostatných zástupcov orgánov organizovanej občianskej spoločnosti. Občania musia byť vždy informovaní o výhodách, ktoré im vyplývajú z členstva v EÚ, a zároveň mať na pamäti, aký bol život bez Únie – vojna, spory a hospodárske ťažkosti.

1.19

EÚ musí neustále počúvať a chápať hlavné očakávania Európanov a snažiť sa ich splniť, aby sa priblížila k svojim občanom. EHSV je preto presvedčený, že komunikácia, platformy spolupráce a verejné konzultácie by sa mali podporovať a čo najčastejšie používať a mali by zahŕňať všetky členské štáty.

1.20

Boj proti falošným správam je ďalším dôležitým problémom vo svete, v ktorom nesprávne informácie, dezinformácie a zavádzajúce informácie sú rastúcim trendom. EHSV preto žiada spoločné a rázne opatrenia s cieľom zvýšiť analytické schopnosti ľudí, zaručiť slobodu prejavu, predchádzať šíreniu falošných správ a vypracovať nástroje na kontrolu a overovanie faktov.

2. Úvod

2.1

V článku 3 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza: „Cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov.“Európska únia začala ako projekt, ktorého cieľom bolo zabezpečiť mier, a rozvinula sa do najväčšieho jednotného trhu na svete s voľným pohybom kapitálu, tovaru, služieb a, čo je najdôležitejšie, svojich občanov. Tento sen vzišiel z popola dvoch svetových vojen, zabezpečil rozvoj na celom kontinente a priniesol najdlhšie obdobie mieru v jeho histórii.

2.2

Teraz, v roku 2019, ktorý je rokom európskych volieb a zásadných zmien pre Úniu, musia všetci európski aktéri ukázať svoje odhodlanie zabezpečiť jednotu, prosperitu a blahobyt pre všetkých našich občanov tak, že bude chrániť demokraciu, ľudské práva, deľbu moci, právny štát a európsky sociálny model (1).

2.3

V Charte základných práv Európskej únie (2) sú zakotvené niektoré politické, sociálne a hospodárske práva občanov v celej EÚ. Ratifikáciou v roku 2000 bol doplnený jeden dôležitý prvok, ktorý až dovtedy v zmluvách chýbal: povinnosť EÚ konať a prijímať právne predpisy v súlade s právami a hodnotami Charty, ako sa opisuje v jej siedmich kapitolách: dôstojnosť, slobody, rovnosť, solidarita, občianstvo, spravodlivosť a všeobecné ustanovenia.

2.4

Hoci sú výhody pre európskych občanov evidentné, zdá sa, že niektorí si ich žiaľ neuvedomujú alebo ich dokonca spochybňujú a v posledných rokoch sme zaznamenali rastúce napätie v členských štátoch a rôzne názory na ďalší postup. To prirodzene viedlo k otázkam ako napríklad: Aká by mala byť budúcnosť Európskej únie? Mali by sme spolupracovať viac alebo menej? Aká by mala byť vyváženosť medzi jednotlivými projektmi spolupráce, aby ich členské štáty boli ochotné prijať? Rôzne politické sily, v neposlednom rade aj v zakladajúcich členských štátoch EÚ, spochybňujú smerovanie, riadenie a dokonca aj samotný princíp európskej integrácie.

2.5

Tento politický medzník prichádza v rovnakom čase, keď sa po dlhom období nedôvery voči spôsobom konania európskych inštitúcií opäť zvyšuje dôvera v EÚ (3). Nedávne problémy, či už ide o finančnú krízu a krízu eurozóny, migračnú situáciu alebo brexit, ukázali, ako sú inštitúcie EÚ zraniteľné, keď sa na ne zvaľuje vina. Euroskeptické hnutia využili nedávne udalosti na presadenie svojho programu bez ohľadu na to, či bola chyba na strane EÚ alebo nie. Populistické strany, ktoré sa dostali k moci vo viacerých členských štátoch, spochybňujú výhody EÚ alebo o Únii dezinformujú.

3. Prínos pre európskych občanov

3.1

Hospodárska prepojenosť, zvýšená spolupráca v sociálnej a politickej oblasti a voľný pohyb odstránili v Európe hrozbu vojny a v súčasnosti zažívame najdlhšie obdobie mieru v histórii kontinentu.

3.2

Európsky jednotný trh umožnil voľný a bezproblémový obchod medzi členskými štátmi, ktorý prispieva k hospodárskej prosperite, blahobytu a jedným z najvyšších životných štandardov na svete. Napriek tomu sa tým neodstránili sociálne a územné nerovnosti.

3.3

EÚ sa ako jediný hospodársky vyjednávač stala veľmi vplyvným aktérom na medzinárodnej scéne, ktorý je schopný rokovať o strategických obchodných dohodách a ovplyvňovať hospodársku politiku na svetovej úrovni. Vďaka zvýšenej prepojenosti a zníženým prevádzkovým nákladom pre podniky sa vytvárajú pracovné miesta.

3.4

Voľný pohyb občanov v celej Únii pomohol odstrániť nedôveru medzi národmi a otvoril nespočetné vzdelávacie a profesionálne príležitosti. Občania môžu pracovať, žiť alebo odísť do dôchodku v ktoromkoľvek členskom štáte. Je bežné stretnúť napríklad Rumuna, ktorý študoval v Spojenom kráľovstve, pracuje v Belgicku a žije v Holandsku.

3.5

Občania majú tiež prospech z vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, keďže v európskych krajinách existuje istá forma vzájomnej ochrany. EÚ poskytuje takú úroveň bezpečnosti, ktorá umožňuje miestnym spravodajským službám a orgánom presadzovania práva prístup k zlepšenej výmene údajov a zdrojom.

3.6

EÚ sa od svojho vzniku usiluje vo všetkých svojich podobách o zlepšenia životného prostredia. Vďaka koordinácii opatrení a regulácii na úrovni Únie sa napríklad na celom kontinente od 50. rokov minulého storočia výrazne zlepšila kvalita ovzdušia a vody.

3.7

V digitálnej ére je v EÚ súkromie vysoko chránené všeobecným nariadením o ochrane údajov, ktoré bolo nedávno prijaté. Predstavuje jeden z najrozsiahlejších právnych predpisov vo svete, ktorý chráni základné právo občanov na súkromie.

3.8

EÚ má jeden z najprísnejších režimov pre bezpečnosť výrobkov a potravín na svete. Štátne orgány informujú o nebezpečných výrobkoch nájdených na trhu prostredníctvom systému na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch. EÚ sa tiež zaviazala odhaľovať nebezpečné výrobky pred ich predajom spotrebiteľom. V EÚ musia zamestnávatelia zabezpečiť ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov v každom aspekte ich práce.

3.9

Občania EÚ využívajú recipročnú zdravotnú starostlivosť, keď sa nachádzajú v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Tieto práva sa uplatňujú bez ohľadu na to, či cestujú dočasne na dovolenku, alebo študujú v zahraničí či trvalo bývajú v inej krajine EÚ alebo cestujú do iného členského štátu EÚ s konkrétnym cieľom získať lekárske ošetrenie.

3.10

Všetci občania EÚ majú právo voliť a kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu a/alebo v komunálnych voľbách v krajine EÚ, v ktorej majú bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci danej krajiny. Okrem toho sú občania EÚ oprávnení byť prijatí do zamestnania za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci krajiny, v ktorej hľadajú prácu, a nemôže sa od nich požadovať, aby spĺňali akékoľvek dodatočné požiadavky.

3.11

Ako občan EÚ môžete rýchlo a ľahko zaregistrovať podnik a založiť pobočku existujúceho podniku so sídlom v EÚ v ktorejkoľvek krajine EÚ, na Islande, v Nórsku alebo Lichtenštajnsku. Existuje mnoho rôznych fondov a iniciatív EÚ na podporu startupov a MSP.

3.12

Európsky sociálny model pomáha zlepšiť životné a pracovné podmienky širokej časti obyvateľstva EÚ. Cieľom nedávno zavedeného Európskeho piliera sociálnych práv je ďalej zlepšovať tieto podmienky.

3.13

EÚ je priekopníkom v oblasti podpory rovnakej hospodárskej nezávislosti žien a mužov. Únia sa neustále usiluje dosiahnuť pokrok v rodovej rovnosti, boji proti rozdielom v odmeňovaní a v zavádzaní účinných antidiskriminačných pravidiel a politík.

3.14

Proces pristúpenia k EÚ a perspektíva vstupu do EÚ podnietili budovanie životaschopných trhových ekonomík, zvýšili sociálne normy a vytvorili stabilné demokratické inštitúcie v Európe.

3.15

Občania EÚ majú právo na poskytnutie ochrany diplomatickými alebo konzulárnymi orgánmi ktorejkoľvek inej krajiny EÚ, ak sa nachádzajú v tretej krajine, v ktorej ich vlastný štát nemá žiadne zastúpenie. Toto právo je zakotvené v článku 46 Charty základných práv. Všetky členské štáty majú diplomatické zastúpenie len v troch krajinách, a to v Spojených štátoch amerických, Číne a Rusku. V núdzových situáciách musia členské štáty EÚ pomôcť občanom EÚ pri evakuácii, ako keby boli ich vlastní štátni príslušníci. Ochrana sa týka aj každodenných situácií, ako je krádež cestovného pasu, vážna nehoda alebo choroba.

3.16

Vzdelávanie sa v Európskej únii výrazne podporuje. Svetoznámy výmenný program Erasmus+ poskytuje študentom a akademickým pracovníkom príležitosť zvýšiť svoju kvalifikáciu a šance zamestnať sa vďaka skúsenostiam s akademickým životom v inej krajine a od roku 2014 tento program využili viac ako 3 milióny ľudí. Okrem toho výmeny názorov a kultúrne výmeny spájajú ľudí, čo prispieva k formovaniu európskej identity.

4. Európske hodnoty a základné práva

4.1

EHSV sa domnieva, že s cieľom čo najlepšie chrániť záujmy našich občanov musí každá reforma zmlúv zahŕňať znenie Charty základných práv a žiadny členský štát by nemal mať možnosť upustiť od jej uplatňovania. V súčasnosti sa na Chartu odkazuje v Lisabonskej zmluve ako na nezávislý dokument a Spojené kráľovstvo a Poľsko od nej odstúpili.

4.2

Hoci Európa čelí mnohým výzvam a spoločné rozhodnutia sú vždy potrebné, hodnoty, na ktorých bola EÚ vybudovaná a ktoré sú zakotvené v zmluvách, sú nespochybniteľné a musia byť východiskovým bodom pre každú novú štruktúru EÚ: rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, demokracie, slobody, rovnosti, deľby moci a právneho štátu.

4.3

Rovnaké zaobchádzanie a pravidlá pre občanov EÚ by sa nikdy nemali spochybniť a EÚ prijala v tejto súvislosti podstatné a zbytočné kompromisy: vízová povinnosť do Spojených štátov amerických len pre niektoré členské štáty, dvojité normy kvality potravín, atď. EÚ sa musí usilovať o rovnakú ochranu záujmov všetkých svojich občanov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.

4.4

EHSV zastáva názor, že konanie na európskej úrovni neznamená vzdať sa národných záujmov, ani to, že európske a národné záujmy si odporujú. Znamená to jednoducho to, že niektoré veci možno dosiahnuť lepšie spoločne. Bez ohľadu na to, akým smerom sa Únia bude uberať, bude musieť priniesť dôležité reformy a jasné pravidlá pre riadenie Únie s cieľom riešiť existujúce politické napätie a rastúcu rozmanitosť. Práve európska metóda zabezpečuje slobodu a zvrchovanosť v globalizovanom svete. Občania majú prospech z členstva v EÚ, pretože im poskytuje právny priestor pre príležitosti a rovnaké pravidlá pre všetkých, pričom striktne zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti.

4.5

Núdzová situácia tisícov migrantov, ktorí utekali pred konfliktom a chudobou a riskovali život, aby sa dostali cez Stredozemné more, bola šokujúca. Politické dôsledky vytvorili dojem, že EÚ nevie, ako riešiť takúto krízu. EHSV víta plán Komisie vypracovať vyváženú, komplexnú a spoločnú migračnú politiku, ktorá EÚ pomôže využiť príležitosti, ktoré migrácia prináša, a zároveň riešiť problémy. Výbor osobitne podporuje novú politiku Komisie spočívajúcu v udržiavaní Európy ako atraktívnej destinácie pre migrantov v čase demografického poklesu, ako aj v znižovaní stimulov pre neregulárnu migráciu. To si vyžaduje aj prísne pomocné opatrenia v oblasti prijímania a integrácie.

4.6

Najväčšou výzvou pre EÚ je aj naďalej byť Úniou, ktorá bráni a ochraňuje svojich občanov a posilňuje ich postavenie. Musí preto ponúknuť riešenia pre otázky, ktoré ľudí naozaj trápia: „Výbor je aj naďalej presvedčený, že dobrá budúcnosť je možná a že silnejšia EÚ môže pomôcť lepšie usmerňovať globalizáciu a digitalizáciu, aby sa zabezpečili dobré vyhliadky pre všetkých občanov (4).“

4.7

Zakladatelia európskeho projektu uznali, že tento projekt bude musieť prejsť dlhú cestu, aby dosiahol podobnú úroveň legitímnosti ako etablované demokracie jeho členských štátov. Už sme prešli dlhý kus, ale každá nová zmluva musí zabezpečiť väčšiu transparentnosť a demokratickú kontrolu s cieľom čo najlepšie legitimizovať Úniu v očiach verejnosti. Okrem toho sa musí zabezpečiť, aby členské štáty lepšie dodržiavali právne predpisy Európskej únie.

5. Udržateľný hospodársky rozvoj

5.1

Európa je najväčším svetovým jednotným trhom a jej mena je druhou najpoužívanejšou. Ide o najväčšiu trhovú silu, ktorá predstavuje 16,5 % svetového dovozu a vývozu (5), a o najväčšieho poskytovateľa rozvojovej a humanitárnej pomoci. Čiastočne aj vďaka programu Horizont 2020, ktorý je najväčším nadnárodným výskumným programom na svete, patrí Európa medzi špičku v oblasti inovácií. Hospodárska súťaž so Spojenými štátmi americkými a Áziou sa však zdá byť intenzívnejšia než kedykoľvek predtým. Jedna vec je jasná: žiadny členský štát nemôže mať prominentnú úlohu na svetovej scéne sám osebe.

5.2

Euro má takmer 20 rokov a svoj plný potenciál môže dosiahnuť len vtedy, ak všetky členské štáty zavedú euro a dobuduje sa hospodárska a menová únia. To by znamenalo prijať a uplatňovať jasné pravidlá pre všetkých, modernizovať Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS), aby získal dôležitejšiu úlohu, akú má napríklad MMF na medzinárodnej scéne, zabezpečiť politickú zodpovednosť a posilniť fiškálne rady (6). Prijatie eura je by malo byť prioritou pri budovaní EÚ.

5.3

EHSV v minulosti tvrdil, že EÚ pomaly reagovala na finančnú krízu a že sú potrebné reformy v hospodárskej a menovej únii (7). Odvtedy bolo zaznamenané neustále úsilie o reformu a dobudovanie bankovej únie a únie kapitálových trhov. Rovnako ako v minulosti (8) EHSV víta ďalšie upevnenie trhu, ale varuje pred vytvorením pozícií, v ktorých má malá skupina ľudí v rukách príliš veľa rozhodovacej právomoci. Dobudovaná HMÚ by mala priniesť éru novej jednotnej meny pre podniky a občanov Európskej únie, výrazne znížiť transakčné náklady a odstrániť devízové riziká, zlepšiť transparentnosť obchodných cien a zároveň znížiť investičné riziká.

5.4

Ak má Európa využiť svoje konkurenčné výhody v neustále sa meniacom svete, musí sa zamerať na také oblasti, ako je výskum a vývoj, ponuku zručností a infraštruktúru. Európa musí vyriešiť problém klesajúcej a starnúcej populácie, pretože to má vplyv na ponuku pracovnej sily. Ak si má EÚ zachovať konkurencie schopnosť, musí riešiť nedostatok pracovnej sily a nedostatok zručností. Európa potrebuje dobre riadenú migračnú politiku a dlhodobú perspektívu, aby pripravila pracovnú silu na budúce výzvy a zároveň podporila rast a rozvoj podnikov. No jednako musia byť migračné politiky sprevádzané prísnymi opatreniami, aby sa zabránilo sociálnym a spoločenským ťažkostiam.

5.5

EHSV tiež vo svojich viacerých stanoviskách požadoval väčšie investície do infraštruktúry a verejných služieb, projektov, ktoré zabezpečia hospodársky rast a blahobyt občanov. EHSV sa tiež vyjadril, že „podporuje myšlienku vymedziť spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) a zaviesť dane z finančných transakcií, palív a emisií oxidu uhličitého, ktoré keby sa vyberali na európskej úrovni, mohli by zachytiť cezhraničný základ dane a tiež zmierniť globálne účinky na životné prostredie (9)“. Tým by sa znížilo vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a zabezpečila jednotnosť fiškálnej politiky. EHSV tiež konštatoval, že „Európa má zdanlivo silné postavenie, pokiaľ ide o rastúce inovačné firmy zamerané na špičkové technológie, ale tieto podniky sa obvykle dostanú do konkurzu v situácii, keď potrebujú rozsiahle kapitálové investície (10).“

5.6

EÚ podpísala komplexné obchodné dohody, ktorých cieľom je zvýšiť výmenu tovaru a služieb a zároveň chrániť a zlepšovať práva pracovníkov a zohľadniť environmentálne výzvy. V posledných rokoch sa však rozšírili protekcionistické tendencie s rizikom obchodných vojen. EÚ musí pokračovať v presadzovaní voľného, spravodlivého a udržateľného obchodu v mnohostrannom systéme a obchodných dohôd, ktoré rešpektujú sociálne, spotrebiteľské a environmentálne práva a zároveň podporujú rozvoj a rast podnikov. Protekcionizmus občanom neprospieva. Svetová obchodná organizácia bude zohrávať dôležitú úlohu a je veľmi dôležité, aby EÚ mala svoju úlohu v jej reforme (11). Zatvorenie hraníc a blokovanie trhu nemôže byť za žiadnych okolností cestou vpred.

5.7

Vo svete poznačenom zmenou klímy EHSV opakovane vypracoval odporúčania na zlepšenie ochrany biodiverzity a životne dôležitých zdrojov nevyhnutných pre našu existenciu. EHSV poukazuje na to, že ochrana biodiverzity je rovnako dôležitá ako predchádzanie zmene klímy. EHSV žiada väčšiu politickú vôľu a legislatívnu konzistentnosť v tejto oblasti, a preto odporúča, aby sa urýchlene sprístupnili všetky potrebné zdroje.

5.8

Podľa EHSV musí byť politika v oblasti zmeny klímy založená na spravodlivej transformácii, ktorá si vyžaduje opatrenia na zmiernenie účinkov zmeny, ako aj na kompenzáciu škôd a strát. Treba čo najviac uprednostniť model obehového hospodárstva a vylepšiť jeho regulačný rámec. Musia sa podporovať krátke dodávateľské reťazce, najmä v potravinárskom odvetví, a treba dokončiť nové vymedzenie politík mobility, aby boli účinnejšie a udržateľnejšie. V rámci konferencie o zmene klímy v Paríži v roku 2015 sa EÚ zaviazala plniť ciele v oblasti znižovania globálneho otepľovania. EÚ už dosiahla významný pokrok a môže zintenzívniť spoločné úsilie pri plnení záväzkov prijatých na 21. konferencii COP a riešiť naliehavé výzvy. Napriek tomu EHSV však vzal na vedomie študentské a mládežnícke hnutia vo viacerých členských štátoch, ktoré požadujú viac opatrení na ochranu životného prostredia.

6. Sociálny pokrok a vzdelávanie

6.1

„Európske spoločnosti sú v porovnaní so zvyškom sveta prosperujúce a žijú si v hojnosti. Majú najvyššie úrovne sociálnej ochrany na svete a pokiaľ ide o blahobyt, ľudský rozvoj a kvalitu života, radia sa na najvyššie priečky (12)“. Napriek tomu existujú v celej Únii čoraz väčšie nerovnosti a obrovské rozdiely v sociálnej súdržnosti a musíme sa snažiť znížiť diskrepancie medzi členskými štátmi. Väčšie zosúladenie životných a pracovných podmienok založené na udržateľnom raste povedie k lepším sociálnym podmienkam a zníženiu nerovností a malo by byť hlavným cieľom budúcej Európy.

6.2

Dôležitou hnacou silou sociálneho pokroku v rámci komplexnej a zastrešujúcej stratégie na realizáciu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj musí byť európsky pilier sociálnych práv, čo je iniciatíva, ktorú EHSV dôrazne podporuje. S cieľom zabezpečiť úspešnú budúcnosť pre našich občanov EHSV opakuje svoj pevný záväzok vynaložiť úsilie na zabezpečenie „spravodlivého a skutočne celoeurópskeho pracovného trhu, dosiahnutie, najvyššej známky za výsledky Európy v sociálnej oblasti a slúžiť ako usmernenie obnoveného procesu konvergencie v eurozóne (13)“. Implementácia na národnej úrovni sa musí urýchliť a musí byť sprevádzaná vedomím, že zdravý hospodársky rast sa musí dosiahnuť spolu so stabilným sociálnym rozmerom. Spolu s EÚ a členskými štátmi zohrávajú dôležitú úlohu všetky príslušné organizácie občianskej spoločnosti. EHSV sa domnieva, že pre blaho občanov EÚ je dôležité, aby EÚ naďalej monitorovala pokrok dosiahnutý pri vykonávaní EPSP v rámci procesu európskeho semestra za plnej účasti sociálnych partnerov a ďalších organizácií občianskej spoločnosti.

6.3

Okrem toho EHSV opakuje, že „Európska únia by mala v plnej miere využívať skúsenosti a kapacity sociálnych partnerov a iných organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich na miestnej, národnej a európskej úrovni tak, že ich spoločne s používateľmi služieb a v súlade s ich rôznymi úlohami zapojí do plánovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia fondov EÚ. Sociálni partneri a iné organizácie občianskej spoločnosti sú kľúčovými aktérmi európskeho demokratického projektu (14)“. EÚ by mala presadzovať kolektívne vyjednávanie a rešpektovanie nezávislosti sociálnych partnerov.

6.4

Digitalizácia, automatizácia, umelá inteligencia atď. si vyžadujú rýchlu a udržateľnú reakciu. Zároveň sú potrebné naliehavé a obrovské investície do kvalitného vzdelávania a výskumu a vývoja, keďže v porovnaní s ostatnými hospodárskymi mocnosťami EÚ na ne vynakladá nižšie percento HDP (15), a hospodárstvo EÚ potrebuje pracovnú silu, ktorá bude mať potrebné zručnosti, aby zvládla výzvy meniaceho sa konkurenčného prostredia. To znamená, že je spoločným záujmom a spoločnou zodpovednosťou zamestnávateľov a zamestnancov, ako aj EÚ, členských štátov, sociálnych partnerov a iných relevantných organizácií občianskej spoločnosti prispievať k odbornej príprave, rekvalifikácii, zvyšovaniu kvalifikácie a celoživotnému vzdelávaniu pre mladých ľudí a dospelých, čoho výsledkom budú úspešné podniky a primerane kvalifikovaná pracovná sila. Zvyšovanie digitalizácie hospodárstva EÚ by sa malo uskutočňovať ako súčasť spravodlivého rámca na zabezpečenie prechodu na nové technológie, pričom treba zaistiť, aby to prispelo k zlepšeniu životných a pracovných podmienok vrátane vytvárania kvalitných pracovných miest a spravodlivejšej spoločnosti.

6.5

Podľa zásad EPSP je dôležité, aby sa prijali opatrenia na riešenie budúcich výziev vznikajúcich na trhu práce. Využívanie príležitostí, ktoré umožňuje technologický pokrok, by preto malo ísť ruka v ruke s riešením výziev súvisiacich s priemyselnými zmenami a transformáciou pracovného trhu. Ak sa tieto výzvy nebudú riešiť, dôjde k veľkému odporu voči zmene alebo k tomu, že značný podiel obyvateľstva nebude využívať výhody vývoja nových technológií.

6.6

EHSV už žiadal, aby všetci aktéri na všetkých úrovniach bojovali proti narastajúcej nerovnosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa EHSV domnieva, že je potrebné ďalšie úsilie s cieľom stanoviť spoločné zásady, normy, politiky a stratégie na vhodnej úrovni, pokiaľ ide o väčšie zbližovanie miezd a stanovenie či zvýšenie minimálnej mzdy na primeranú úroveň pri plnom rešpektovaní autonómie sociálnych partnerov. Okrem toho treba zabezpečiť, aby mali všetci občania minimálny príjem. EHSV zdôrazňuje, že finančné prostriedky vyčlenené na sociálnu súdržnosť a sociálne investície by sa mali navýšiť, aby bolo možné čeliť budúcim výzvam (16).

6.7

6.8

Budúcnosť EÚ závisí od aktívnych programov, ktoré by uľahčili vzdelávanie mladých ľudí a ich začlenenie do trhu práce. Programy ako Erasmus+ a jeho predchodca Erasmus mali neuveriteľný vplyv na vytváranie európskej identity a zároveň poskytli mladým ľuďom vedomosti, zručnosti a schopnosti. Úmysel Komisie zdvojnásobniť jeho financovanie je jednoznačný krok vpred, ale EHSV žiadal v októbri 2018 (17) ešte viac finančných prostriedkov. Tento druh programu sa musí ďalej rozvíjať a rozšíriť na tých mladých ľudí, ktorí by inak mali ťažkosti s prístupom ku kvalitnému vzdelávaniu a medzikultúrnej prepojenosti z dôvodu hmotnej núdze.

6.9

Ako už EHSV uviedol vo svojom predchádzajúcom stanovisku, domnieva sa, že stratégia pre mládež „by sa mala viac prepojiť so súčasnými programami EÚ, ako sú Erasmus+, záruka pre mladých ľudí a Európsky zbor solidarity“, a „presadzovať by sa v nej malo aj širšie zapojenie občanov vrátane účasti na voľbách, dobrovoľnícka činnosť, mimovládne organizácie vedené mládežou, demokracia na pracovisku a sociálny dialóg“ (18). Je mimoriadne dôležité zvyšovať povedomie o týchto programoch a zároveň zdôrazňovať skutočnosť, že predstavujú priamy prospech z členstva v EÚ.

6.10

EHSV zdôrazňuje význam subsidiarity a regionálnej správy pri vykonávaní politík súdržnosti. Vzhľadom na veľké rozdiely v životných podmienkach a rozvoji medzi jednotlivými regiónmi, dokonca aj v rámci jedného členského štátu, je mimoriadne dôležité, aby politiky vykonávali tí, ktorí najlepšie chápu základné problémy, a preto sú najlepšie vybavení na to, aby mohli konať. Inštitúcie EÚ musia pokračovať v ochrane pred diskrimináciou akéhokoľvek druhu, rasizmom, xenofóbiou a antisemitizmom.

6.11

Európsky sociálny model je vo svete jedinečný a zostáva jedným z najdôležitejších prínosov pre európskych občanov. EÚ a jej členské štáty musia vychádzať z politík, ktoré ju budú chrániť, brániť a podporovať, ďalej uľahčovať hospodársky pokrok a sociálnu súdržnosť, majúc na pamäti, že základné práva musia ísť ruka v ruke so sociálnymi právami.

7. Bezpečnosť a obrana

7.1

Európa predstavuje pozoruhodne slobodné a stabilné miesto vo svete plnom sporov a nejednotnosti. Z 25 najpokojnejších krajín sa 15 nachádza v EÚ. Teroristické útoky, neriadené a nestabilné priestory v Stredozemí a subsaharskej Afrike a obnova nepriateľských mocností na východe však ukázali, že musíme prijať rázne opatrenia na zachovanie nášho mieru a bezpečnosti.

7.2

Hoci výzvy v oblasti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti skutočne výrazne vzrástli, sú rôzne vnímané členskými štátmi, ktoré nemajú rovnaký pohľad na vonkajšie hrozby, vyčleňujú rôzne finančné zdroje na bezpečnosť a obranu a majú odlišné názory na použitie vojenskej sily. Vzhľadom na to, že mnohé z hrozieb, ktorým čelíme, majú nadnárodný charakter, EHSV sa domnieva, že členské štáty a EÚ musia čo najviac spolupracovať, smerovať ku kolektívnej a koordinovanej reakcii, aby dokázali našim spojencom, že skutočne dokážeme zaistiť bezpečnosť.

7.3

Koordinované obranné úsilie poskytuje našim členským štátom nielen dôveryhodnú moc, ale pomáha aj vytvárať pracovné miesta v odvetviach špičkových technológií a podporovať inovácie a technologický rozvoj. EHSV nalieha na členské štáty a Európsku komisiu, aby podporovali jednotnú akciu v tejto oblasti a zároveň uznali, že už boli podniknuté opatrenia (19).

7.4

Odhaduje sa, že kybernetické útoky stoja svetové hospodárstvo každoročne 400 miliárd EUR (20) a predstavujú skutočnú hrozbu pre súkromie a bezpečnosť občanov. EHSV sa domnieva, že EÚ by sa mala zamerať na posilnenie boja proti kybernetickej špionáži, kybernetickému terorizmu a akýmkoľvek iným formám počítačovej kriminality zameraným rovnako na európskych občanov a podniky.

8. Komunikácia s občanmi

8.1

Európski občania často berú pozitívne účinky členstva v EÚ za samozrejmosť alebo ich spájajú s národnými vládami, zatiaľ čo z ťažkostí vinia európsku byrokraciu a jej nadmerné zasahovanie. Dôvodom je najmä slabá komunikácia a prerušené spojenie s bežnými občanmi. EÚ a členské štáty by preto mali vynaložiť oveľa väčšie úsilie na lepšie informovanie o európskych politikách, cieľoch a zámeroch.

8.2

EÚ musí poskytnúť viac finančných prostriedkov na komunikáciu a používať všetky dostupné kanály: nielen na úrovni členských štátov, ale aj prostredníctvom sociálnych partnerov a ostatných zástupcov orgánov organizovanej občianskej spoločnosti. EÚ sa musí viac zamerať na uistenie vedúcich predstaviteľov a rovnako aj občanov, pokiaľ ide o ich úlohu pri zabezpečovaní mieru, hospodárskej stability a sociálneho rozvoja, a to používaním všetkých úradných jazykov Európskej únie na propagáciu svojich posolstiev.

8.3

EHSV v roku 2012 zdôraznil, že „je mimoriadne dôležité v plnom rozsahu uplatňovať článok 11, aby sa tak posilnila demokratická legitimita Európskej únie v očiach občanov. Len väčšou transparentnosťou, väčším zmyslom pre zodpovednosť a väčšou účasťou občanov a organizovanej občianskej spoločnosti tak na národnej, ako aj európskej úrovni bude môcť Európa predchádzať extrémizmu, chrániť svoje demokratické hodnoty a vytvoriť ,osudové spoločenstvoʻ“ (21).

8.4

Ak sa EÚ chce priblížiť k svojim občanom (a ak sa jej to nepodarí, zlyhá ako celok), musí počúvať a chápať, čo jej občania skutočne chcú, a snažiť sa to zodpovedajúco splniť. Ľudia požadujú ochranu, spravodlivé pravidlá pre pracovníkov a podniky, zdravé životné a pracovné podmienky a jasnú reakciu na vonkajšie výzvy. Aby bolo možné to dosiahnuť, Európa musí byť aj naďalej katalyzátorom hospodárskeho a sociálneho rozvoja a demokratickej stability a musí zabezpečiť, aby si každý bol vedomý tohto záväzku.

8.5

Nesprávne informácie, dezinformácie a zavádzajúce informácie čoraz viac využívajú mnohí aktéri vrátane štátov, lobistických skupín, médií a jednotlivcov. Tieto praktiky sú staré, ale rozvoj a možnosti sociálnych médií spôsobili, aby sa tento jav dostal k širokej verejnosti. Najlepším spôsobom, ako bojovať proti falošným správam, je predstaviť fakty a pomôcť ľuďom pri rozvoji kritického myslenia. Vždy však treba rešpektovať slobodu presvedčenia a prejavu, pričom boj proti klamstvám nesmie prestať.

8.6

Komunikácia a platformy spolupráce by sa mali podporovať a mali by zahŕňať všetky členské štáty. Čo funguje v jednom členskom štáte, môže tiež fungovať v druhom, a čo objavil jeden členský štát, môže sa použiť alebo zlepšiť v inom štáte.

V Bruseli 20. marca 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391.

(3) Tlačová správa Európskeho parlamentu, 23.5.2018.

(4) Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 145.

(5) EÚ podľa tematických oblastí – Obchod.

(6) Nezávislé fiškálne inštitúcie.

(7) Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 1.

(8) Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 28.