Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Smerom k lepšej hospodárskej konvergencii a konkurencieschopnosti v rámci makroregiónov, ako je napríklad stratégia EÚ pre podunajskú oblasť – úloha nadnárodných klastrov

(prieskumné stanovisko)

(2019/C 282/03)

Spravodajca: Dimitris DIMITRIADIS

Konzultácia	20. septembra 2018 list od Victora NEGRESCA, rumunského ministra povereného európskymi záležitosťami
Právny základ	článok 304 ZFEÚ
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	4. júna 2019
Prijaté v pléne	19. júna 2019
Plenárne zasadnutie č.	544
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	202/1/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) uznáva, že medziregionálna nadnárodná spolupráca vychádzajúca z už existujúcich historických, sociálno-hospodárskych a kultúrnych väzieb je nevyhnutnou reakciou na výzvy, ktoré vyplývajú z rýchleho rozvoja Európskej únie (EÚ) a ktoré boli čiastočne vyvolané zintenzívnenou globálnou hospodárskou súťažou a z toho vyplývajúcou nutnosťou rozšíriť kontrolované trhy z geografického aj hospodárskeho hľadiska. Veľmi dôležité je vytvorenie prepojeného cezhraničného a medziodvetvového systému spolupráce založeného na viacúrovňovom riadení, ako aj vytvorenie strategického rámca pre tematické body pre inštitúcie, ktoré budú financovať realizáciu dobre cielených projektov v makroregióne.

1.2.

Počas svojich prvých desiatich rokov fungovania boli štyri makroregionálne stratégie užitočnými nástrojmi politiky súdržnosti, a to najmä tým, že posilňovali integráciu a spoluprácu a identifikovali dôležité procesy rozvoja, do ktorých sú zapojení občania a regióny. Tieto stratégie prispievajú k vytvoreniu hlbšej a širšej Európy prostredníctvom zapojenia kandidátskych a susedných krajín za rovnakých podmienok a podporou výmeny skúseností.

1.3.

Výsledky, pokiaľ ide o znižovanie sociálnych a územných rozdielov a zvyšovanie environmentálnej udržateľnosti, sú však naďalej skromné. S najväčšou pravdepodobnosťou je to dôsledok zložitosti riadenia a medzivládnych opatrení, úrovne byrokracie, nedostatku medziregionálnej homogenity pri vykonávaní dohodnutých spoločných stratégií a nedostatočného zapojenia sociálnych partnerov, sociálno-hospodárskych subjektov a organizácií občianskej spoločnosti.

1.4.

EHSV súhlasí s tým, aby sa makroregionálne stratégie chápali ako laboratóriá na rozvoj prístupu zdola nahor pri riešení nových výziev, ktorým čelí európska spoločnosť a hospodárstvo. Tieto výzvy sa týkajú oblastí, ako sú migrácia, udržateľné dodávky energie, trh práce, vzdelávanie a digitalizácia, pričom krajiny, regióny a obce ich nie sú schopné riešiť samostatne. Medziregionálna, medzinárodná spolupráca je účinnejšia a umožňuje spoločné riešenia.

1.5.

Makroregionálne stratégie môžu podporiť európsku integráciu a slúžiť ako hlavný strategický rámec pre politiky súdržnosti a udržateľnosti. Makroregionálne stratégie by sa mali financovať spolu s osobitnými programami, ako je program mestských inovačných opatrení. Zdá sa byť rozumné začleniť do revidovaného procesu plánovaní vykonávania politiky súdržnosti 2020+ povinné uplatňovanie tematického strategického rámca vyplývajúceho z makroregionálnych stratégií vo vzťahu k iným politikám a so zreteľom na rozšírenie EÚ a susedské vzťahy.

1.6.

Makroregionálne stratégie by sa okrem toho mali zamerať na celý rad politík, ktoré sa presadzujú v rámci Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj OSN, ktorá bola prijatá v roku 2015. Posilní sa tým medzinárodná viditeľnosť a uznanie a podpora regionálnej spolupráce v rámci štyroch makroregionálnych stratégií.

1.7.

Na základe podrobnej diskusie o uvedených skutočnostiach uvádza EHSV v oddiele 5 tohto stanoviska zoznam konkrétnych návrhov politík. Možno ich zhrnúť takto: i) spolu s potrebou posilnených politických zásahov musíme znížiť byrokratickú záťaž; ii) zaviesť funkčné siete, prepojenie a riadenie existujúcich databáz a pomôcť verejnosti využívať existujúce údaje a informácie; iii) uprednostniť vytváranie sietí a zoskupovanie sociálnych partnerov, miestnych sociálno-hospodárskych subjektov a organizácií občianskej spoločnosti, a to v územnom (medziregionálne klastre a vytváranie partnerstiev vo forme klastrov), ako aj odvetvovom zmysle (podľa prístupu štvoritej špirály); iv) v budúcnosti budú makroregionálne stratégie významne ťažiť z efektívnych sietí pre vzdelávacie činnosti v súvislosti s digitalizáciou výroby, ako aj z iniciatív zameraných na účinné medziregionálne výskumné a inovačné ekosystémy v základných a aplikovaných činnostiach v oblasti výskumu a vývoja.

1.8.

Rozvoj a vykonávanie makroregionálnych komunikačných stratégií pre zainteresované strany zohráva silnú podpornú úlohu pri zvyšovaní viditeľnosti, podpore vytvárania sietí a účasti. Konsolidácia komunikácie a budovanie dôvery medzi základným riadením makroregionálnych stratégií a sociálnymi partnermi, podnikateľským sektorom, miestnymi subjektmi, občianskou spoločnosťou a akademickou obcou by sa mala naďalej podporovať prostredníctvom vypočutí a národných a makroregionálnych dní účasti.

2.   Kontext tohto stanoviska

2.1.

Makroregionálne stratégie EÚ sa zaviedli ako nástroje na uľahčenie nadnárodného vykonávania politík, čím sa podporila súdržnosť vo väčších geografických oblastiach. Jedným z ich cieľov bolo zvýšiť konkurencieschopnosť a sociálno-hospodársky rozvoj v oblastiach rozkladajúcich sa vo viacerých štátoch vrátane krajín mimo EÚ.

2.2.

Toto prieskumné stanovisko bolo najskôr plánované ako stanovisko z vlastnej iniciatívy s cieľom preskúmať existujúce politické dokumenty EÚ v tejto oblasti vrátane správy EP o vykonávaní makroregionálnych stratégií (1) a nadviazať na existujúce hodnotenia EHSV týkajúce sa politiky EÚ zameranej na posilnenie cezhraničnej spolupráce a konvergencie. Na základe žiadosti rumunského predsedníctva sa táto téma ďalej rozšírila o význam nadnárodných klastrov (2) pri posilňovaní konvergencie a konkurencieschopnosti v rámci makroregiónov. Stanovisko sa zameriava na navrhnutie spôsobov, ako lepšie nasmerovať a vykonávať makroregionálne stratégie. V prvom rade sa to uskutočňuje tým, že sa bližšie určia osobitné potreby v celom regióne, čím sa zabezpečí dosiahnutie konkrétnych výsledkov, a ďalej motivovaním zainteresovaných strán, aby sa aktívne zapájali, pričom sa zohľadní zásada „troch nie“.

2.3.

Stanovisko je v súlade s politickými prioritami EHSV na rok 2018, najmä pokiaľ ide o „posilnenie sociálnej a územnej súdržnosti a presadzovanie základných práv“. Je takisto v súlade s prioritnými činnosťami výboru v rámci šesťmesačného predsedníctva Rady EÚ a so záujmami priemyslu, akademickej obce, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti v makroregiónoch.

2.4.

Očakáva sa, že stanovisko bude mať konštruktívny vplyv na tvorcov politiky v celej Európe a poskytne objektívnu analýzu a praktické návrhy na zlepšenie vykonávania makroregionálnych stratégií. Takisto sa v ňom oznámi, či je potrebné zvýšiť ich rozsah a aké inovačné nástroje by sa mohli navrhnúť na podnietenie spolupráce medzi zainteresovanými stranami vrátane príležitostí vyplývajúcich z nadnárodných, medziodvetvových zoskupení.

3.   Všeobecné pripomienky: doterajší rozvoj makroregionálnych stratégií

3.1.

Výkonnosť makroregionálnych stratégií negatívne ovplyvňovali zložité mechanizmy riadenia, úroveň byrokracie v rôznych krajinách a nedostatočne homogénny spôsob, akým sa v príslušných regiónoch vykonávali dohodnuté spoločné stratégie. To viedlo k nedostatočnej účasti sociálnych partnerov, sociálno-hospodárskych subjektov a organizácií občianskej spoločnosti. V dôsledku tejto skutočnosti bolo potrebné lepšie monitorovať vykonávanie makroregionálnych stratégií pomocou vhodných ukazovateľov. Vyžaduje si to spoľahlivé a porovnateľné údaje, ktoré na druhej strane musia byť dostatočne podrobné, aby odrážali situáciu v celej dotknutej oblasti (3).

3.2.

Z nedávnej analýzy vyplýva, že štyri makroregionálne stratégie, ktoré boli doteraz schválené – pre región Baltského mora, pre región Jadranského a Iónskeho mora, pre podunajskú oblasť a pre alpský región –, sa výrazne líšia, pokiaľ ide o úroveň hospodárskeho rozvoja zúčastnených krajín. Ukázalo sa, že hospodárska výkonnosť výrazne ovplyvňuje úroveň regionálnej spolupráce, ako aj účinnosť vykonávania politiky. V niektorých oblastiach navyše pretrvávajú problémy, ako sú napríklad záväzky, vlastníctvo, zdroje a najmä neefektívne riadenie.

3.3.

Napriek nedostatku homogenity v makroekonomickej výkonnosti sa podunajský región vyznačuje silnými väzbami medzi rôznymi oblasťami v regióne a uspokojivou integráciou v oblastiach obchodu, investícií a energetiky. Situácia je však odlišná, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, a to s výraznými rozdielmi najmä medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Veľké rozdiely existujú aj v oblasti riadenia a inštitucionálnych aspektov.

3.4.

Zdá sa, že všetky štyri makroregionálne stratégie boli úspešné v tom, že spojili na rôznych úrovniach verejnej správy rozmanité subjekty vrátane rôznych súkromných zainteresovaných strán, ako aj verejných orgánov. Najmä stratégia EÚ pre podunajskú oblasť (EUSDR) priniesla vysokú úroveň politického dialógu a spolupráce, a to aj s tretími krajinami. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že najväčší pokrok sa dosiahol v oblastiach s predchádzajúcimi skúsenosťami so spoluprácou, pričom sa vychádzalo z hlbších, historických sociálno-hospodárskych väzieb.

3.5.

Vysoké očakávania, pokiaľ ide o výsledok multiregionálnej spolupráce, zjavne viedli k tomu, že význam budovania inštitucionálnych kapacít sa v prvých fázach vývoja makroregionálnych stratégií posudzoval nesprávne. Pri definovaní programu spolupráce v makroregióne je nevyhnutné klásť dôraz na otázky, ktoré si vyžadujú koordináciu medzi jednotlivými odvetviami a územiami, najmä pokiaľ ide o budovanie inštitucionálnych kapacít.

3.6.

Celkový úspech makroregionálnej stratégie súvisí s rozvojom politických riešení prostredníctvom spoločného úsilia naprieč regionálnymi hranicami. Na zabezpečenie dobrej výkonnosti je nevyhnutné zaviesť spoluprácu zdola nahor, do ktorej budú zapojení sociálni partneri, sociálno-hospodárske subjekty a organizácie občianskej spoločnosti, ako aj všetky zainteresované subjekty z celej geografickej oblasti, pričom sa použije prístup štvoritej špirály. Môže ísť o subjekty z oblasti priemyslu, akademickej obce, výskumu a vývoja, správy vecí verejných (najmä na miestnej a regionálnej úrovni), občianskej spoločnosti a sociálneho hospodárstva.

3.7.

Súvisí s tým aj skutočnosť, že Komisia výrazne podporovala cezhraničné klastre prostredníctvom série programovacích rámcov a finančných nástrojov – Europe INNOVA, Interreg, EFRR a ESF, najmä pokiaľ ide o rozvoj ľudského kapitálu a celoživotné vzdelávanie. Keďže je možný väčší pákový efekt iných miestnych a/alebo súkromných zdrojov, tento už existujúci rámec bol obohatený o súčasnú podporu európskych strategických partnerstiev v oblasti klastrov v rámci klastrových projektov COSME a INNOSUP-1 pre nové priemyselné hodnotové reťazce v rámci programu Horizont 2020 (4), ako aj o využívanie nástrojov, ako je program „InvestEU“a Nástroj na prepájanie Európy. Je naliehavo potrebné koordinované opatrenie zamerané na znižovanie byrokratických prekážok a priamu podporu vytvárania a prevádzky podnikateľských sietí prostredníctvom daňových stimulov, finančnej podpory pre činnosti v oblasti výskumu a vývoja v rámci klastrov a holistických stratégií pre cezhraničné uvádzanie na trh.

3.8.

V hodnotení politiky súdržnosti ex post sa odkazuje na prepojenie medzi inteligentnou špecializáciou a klastrami. Z príslušných skúseností vyplynulo, že: i) podpora vytvárania sietí a zakladanie klastrov medzi spoločnosťami patrí medzi najúspešnejšie spôsoby podpory inovácií a rozvoja medzi MSP. Tento nástroj sa však používal okrajovo. Príkladom je projekt DanuBioValNet, ktorým sa zavádzajú nové hodnotové reťazce pre bioprodukty v podunajskej oblasti; ii) sprostredkovanie vo forme konzultačných a administratívnych služieb (napr. prostredníctvom agentúr regionálneho rozvoja, obchodných komôr, riadiacich pracovníkov klastrov atď.) zvyšuje efektívnosť vytvárania sietí a klastrov (5).

3.9.

Rozdiely vo vykonávacích predpisoch medzi krajinami boli hlavnou prekážkou realizácie centrálne vypracovaných plánov politiky. Efektívnosť spolupráce sa môže maximalizovať len vtedy, ak sa prijmú moderné prístupy, ako sú zoskupenia projektov, projektové reťazce a projektové platformy, ktoré prechádzajú od komunikácie ku koordinácii a nakoniec k spoluvytváraniu. Plánovanie financovania by malo byť flexibilné a musí rešpektovať regionálne kompetencie a rámcové podmienky. Je potrebné starostlivo preskúmať spektrum existujúcich finančných zdrojov a nástrojov vrátane nástroja IPA II, ktorý má veľký význam.

3.10.

Na zabezpečenie lepšej koordinácie a riadenia makroregionálnych stratégií je potrebné jasne vymedziť úlohu jednotlivých zainteresovaných strán, najmä vo vzťahu k financovaniu. Budúce programy by mali uľahčiť nadnárodnú spoluprácu nad rámec podpory jednotlivých projektov. V tejto súvislosti by miestne subjekty mohli koordinovať svoje príspevky k prebiehajúcej diskusii o stanovení priorít pre ciele a nástroje na nasledujúce programové obdobie 2021 až 2027. Mohla by to byť vynikajúca príležitosť na obnovenie štyroch makroregionálnych stratégií a zahrnutie priorít vyplývajúcich z prístupov inteligentnej špecializácie.

4.   Konkrétne pripomienky: najnovšie trendy ovplyvňujúce budúcnosť makroregionálnych stratégií

4.1.

Takmer desať rokov od zavedenia prvej makroregionálnej stratégie (stratégie EÚ pre región Baltského mora – EUSBSR) sa súčasný politický a sociálno-hospodársky kontext na medzinárodnej a regionálnej úrovni vyznačuje niekoľkými trendmi a/alebo potrebami, ktoré sú jasne spojené s makroregionálnymi stratégiami. Začneme preskúmaním tých, ktoré vyplývajú zo štrukturálneho sociálno-hospodárskeho vývoja, a potom sa budeme zaoberať trendmi súvisiacimi s ochranou životného prostredia a nedostatkom zdrojov.

4.2.

Súčasné globálne ekonomické podmienky poukazujú na to, že prepojenie ciest je dôležitejšie ako kontrola územne vyhradených trhov a pôvod zdrojov. Tým sa na druhej strane zvýrazňuje celosvetový význam konkrétneho regiónu, a to od regiónu Baltského mora po východnú Európu, Čierne more a (východné) Stredozemie. Vzhľadom na to, že mobilita komodít a kapitálu v celej Európe a Ázii je pre budúcu hospodársku (a politickú) štruktúru kľúčová, v konkrétnej širšej oblasti narastá záujem a napätie. Takisto sa tým potvrdzuje vhodnosť vypracovania osobitných makroregionálnych stratégií. Svedčí to aj o celosvetovom význame ich úspechu a zdôrazňujú sa priority nad rámec regiónu.

4.3.

S uvedeným úzko súvisí skutočnosť, že hlavné migračné toky prechádzajú cez podunajskú oblasť a región Jadranského/Iónskeho mora. Okrem už spomínanej mobility komodít a kapitálu sa ako hlavná sociálno-hospodárska, kultúrna a politická otázka ukázala mobilita ľudí. Humanitárne otázky, hospodárske príležitosti a bezpečnostné obavy sú v tejto kritickej a zložitej téme faktormi, ktoré musia byť zahrnuté do programu každej makroregionálnej stratégie v súlade s historickým európskym sociálno-politickým acquis.

4.4.

Skutočnosť, že dve makroregionálne stratégie EÚ sa týkajú regiónov sústredených okolo mora, zdôrazňuje význam námorných spojení, environmentálnych aspektov a hospodárskych činností súvisiacich s morom. Subjekty zapojené do EUSBSR a stratégie EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR) by preto mali venovať osobitnú pozornosť prioritám modrého rastu a rizikám a príležitostiam súvisiacim s modrým hospodárstvom, na ktoré okrem iných poukázali EÚ, EHSV, OSN a Svetový fond na ochranu prírody (WWF).

4.5.

Hlavným strategickým cieľom makroregionálnych stratégií bolo podporiť hospodársku konvergenciu v EÚ, ktorá je nesmierne dôležitá pre hospodársku udržateľnosť a progresívnu politickú rovnováhu na vnútroštátnej a európskej úrovni. Napriek politickej vôli a vynaloženým rozpočtovým prostriedkom EÚ však namiesto toho zo štatistík bohužiaľ vyplýva, že regióny sa zo sociálno-hospodárskeho hľadiska líšia, čo vedie k politickým turbulenciám (6). V makroregionálnych stratégiách, najmä tých, ktoré sa zameriavajú na strednú a východnú Európu, to treba náležite zohľadniť, pričom sa musí zintenzívniť úsilie o vykonávanie politík v tejto oblasti so skutočným zapojením sociálnych partnerov, miestnych sociálno-hospodárskych subjektov a organizácií občianskej spoločnosti. Makroregionálne stratégie sa zároveň ukazujú ako veľká podpora pri začleňovaní nových a perspektívnych členských štátov do EÚ. Je to zjavné v prípade krajín západného Balkánu s prepojeniami na stratégie EUSDR a EUSAIR, ale aj v prípade Moldavska a Ukrajiny, ktoré dostávajú pomoc pri vykonávaní dohody o pridružení s EÚ.

4.6.

Výskum v oblasti humanitných a spoločenských vied poukázal na potrebu prechodu od prístupu založeného na blahobyte k prístupu založenému na maximalizácii blahobytu, pričom dôraz sa presúva z kvantitatívnych úspor z rozsahu na zvýšenú kvalitatívnu rozmanitosť. V tomto zmysle sa rozmanitosť Európy vyplývajúca z jej histórie a prírodných charakteristík, najmä v regiónoch existujúcich makroregionálnych stratégií, stáva v novovznikajúcej globálnej ére významnou komparatívnou výhodou. Preto by sa malo zabezpečiť, aby potreba posilnenia sociálno-hospodárskej konvergencie neviedla k politikám, ktoré by mohli znížiť význam tejto „sociálno-kultúrnej a environmentálnej rozmanitosti“ako zdroja. Naopak, makroregionálne stratégie by mohli podporovať zachovanie rozmanitosti z kvalitatívneho hľadiska a stimulovať realizáciu projektov, ktoré posilnia medziregionálnu spoluprácu pri vytváraní nových produktov a služieb.

4.7.

Intenzívnejšia medzinárodná hospodárska súťaž teda vo všeobecnosti znamená, že vytváranie sietí je čoraz dôležitejšie. Exponenciálny nárast produktivity práce zahŕňajúci rastúci význam kvalitatívnych diferenciácií si však vyžaduje vytváranie klastrov a štruktúr spolupráce, ktoré budú v horizontálnych činnostiach využívať výhody súvisiace s úsporami z rozsahu – napr. propagácia, logistika a preprava, výskum a vývoj –, hoci takisto udržuje a dokonca zvyšuje schopnosť poskytovať špecializované produkty a služby. Inými slovami, pre súčasný vývoj na medzinárodných trhoch je potrebné rozvíjať územné a medziodvetvové klastre (polo-) autonómnych výrobcov. Mala by to byť jedna z hlavných priorít štyroch makroregionálnych stratégií (7).

4.8.

Pridanú hodnotu možno dosiahnuť prepojením jednotlivých makroregionálnych stratégií, tak ako v prípade EUSBSR a EUSDR (8). Zdá sato uskutočniteľné, najmä v prípade otázok týkajúcich sa ochrany životného prostredia a racionálneho využívania vyčerpateľných zdrojov a energie. Dobrým príkladom toho sú príslušné úspešné prípady spolupráce medzi obchodnými komorami v regiónoch EUSDR a EUSAIR (9).

4.9.

S cieľom zvýšiť hospodársku prosperitu by sa makroregionálne stratégie mali čoraz viac zameriavať na iniciatívy v oblasti čistých technológií a procesy podporujúce prechod z lineárneho hospodárstva na obehové hospodárstvo. Medzi príklady patria projekty EUSBSR, ktoré sa budú realizovať v rámci iniciatívy Čistejší rast, a projekty CirculAlps a AlpLinkBioECO v rámci EUSALP.

4.10.

Zmena klímy je výzva, ktorá sa musí riešiť vhodne koordinovaným spôsobom vo väčších geografických oblastiach: cielené investície súvisiace so životným prostredím by mali pomôcť minimalizovať dôsledky extrémnych poveternostných udalostí a iných nepriaznivých účinkov zmeny klímy a zároveň zachovať prevládajúce hospodárske podmienky a ekologické charakteristiky daných oblastí. Ďalším príkladom je zvýšená námorná doprava najmä na Dunaji, ktorá by mohla viesť k zníženiu emisií skleníkových plynov a k lepšej kvalite ovzdušia vo všetkých oblastiach dotknutých cestnou nákladnou dopravou. Makroregionálna spolupráca by mala viesť k primeraným udržateľným a holistickým stratégiám v oblasti dopravy.

4.11.

Ďalším dôsledkom potreby zásadného zníženia emisií skleníkových plynov (ako sa uvádza v Parížskej dohode z roku 2015) je prenikanie obnoviteľných zdrojov energie. Táto „energetická transformácia“zahŕňa postupné vyraďovanie elektrární na fosílne palivá a rýchle zvyšovanie počtu veterných turbín a fotovoltických elektrární. Táto transformácia so sebou prináša výrazné zmeny v systéme zásobovania energiou vo forme nových koncepcií, ktoré takisto umožnia väčšiu flexibilitu pri obchodovaní s elektrickou energiou medzi regiónmi a krajinami. Makroregionálna spolupráca určite zlepší pravdepodobnosť správneho rozhodovania o otázkach týkajúcich sa energetickej transformácie.

4.12.

Uvedené dimenzie týkajúce sa nevyhnutnej orientácie makroregionálnej stratégie sa celkovo zhodujú so škálou politík presadzovaných v rámci Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijali všetky členské štáty OSN v roku 2015. Makroregionálne stratégie by mali vziať do úvahy najmä prebiehajúce činnosti na dosiahnutie rôznych cieľov udržateľného rozvoja, ktoré by mohli byť v súlade s existujúcimi regionálnymi sieťami stratégie udržateľného rozvoja (10). Úprava programov štyroch makroregionálnych stratégií v tomto rámci posilní potrebný holistický prístup. Podporí aj medzinárodné zviditeľnenie a uznanie a prispeje k regionálnej spolupráci v EÚ.

5.   Návrhy politiky

5.1.

Aj keď je potrebné posilniť politické zásahy a aktívne podporovať záväzok v súvislosti s makroregionálnymi stratégiami, je takisto nevyhnutné znížiť už aj tak rozsiahlu byrokratickú záťaž. Nástrojom na tento účel by mohlo byť podnietenie priamej koordinácie verejných zainteresovaných strán v rámci európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS) alebo spolupráca súkromných zainteresovaných strán, ako aj systémov osobitného tematického obsahu.

5.2.

Chýbajú spoľahlivé podrobné údaje, ktoré by umožnili porovnanie medzi regiónmi a medzi sektormi. Vo všeobecnosti je potrebné zaviesť funkčné siete a riadenie existujúcich databáz, ktoré by mohli byť založené na veľkých dátach, ale aj na konkrétnych informáciách.

5.3.

Rovnako ako zabezpečenie prístupu verejnosti k týmto prepojeným funkčným databázam je zároveň potrebné zvýšiť schopnosť verejnosti využívať existujúce údaje a informácie. Je nevyhnutné disponovať technickou podporou pre makroregionálne stratégie a poskytovať prístup k nástrojom na využívanie príslušných údajov s cieľom podporiť miestne aj národné vlády a súkromné subjekty a súkromných aktérov. Malo by to byť organizované centrálne, avšak so zameraním na daný región.

5.4.

Vytváranie sietí medzi sociálnymi partnermi, miestnymi sociálno-hospodárskymi subjektmi a organizáciami občianskej spoločnosti v územnom, ale aj odvetvovom zmysle (využívaním prístupu štvoritej špirály), ako aj ich aktívna účasť na politikách týkajúcich sa rozhodovania, plánovania a hodnotenia, je mimoriadne užitočné na vykonávanie makroregionálnych stratégií v budúcnosti s cieľom posilniť súdržnosť a sociálnu a environmentálnu udržateľnosť.

5.5.

Okrem toho musia byť prijaté osobitné politické iniciatívy na posilnenie vytvárania a rozvoja medziregionálnych klastrov a partnerstiev vo forme klastrov (11): i) prehodnotenie kritérií na účasť v klastroch podporovaných z fondov EÚ a fondov členských štátov v snahe zvýšiť účasť úspešnejších podnikov bez toho, aby sa riskovalo sebaurčenie sietí a relatívna autonómia zúčastnených partnerov; ii) financovanie, a najmä iné prostriedky na podporu klastrov a sietí – napr. opatrenia týkajúce sa daní a procesov – by mali byť včas rozšírené tak, aby trvanie klastrov nebolo obmedzené vo fáze návrhu a aby sa im nebránilo dosiahnuť ich maximálnu potenciálnu úroveň organizačnej zrelosti a finančnej sebestačnosti (12); iii) v národnom a (medzi-)regionálnom strategickom plánovaní sa musia zvážiť rozvíjajúca sa celosvetová situácia a spôsoby podpory miestnych činností súvisiacich s vytváraním klastrov v tomto rámci. Okrem toho by malo existovať viac stimulov na vytvorenie štruktúr, ktoré spájajú existujúce klastre navzájom v regionálnom a medzisektorovom zmysle, čím sa využije komplementárnosť holistických invervencií; iv) primeraná požiadavka zaoberať sa miestnymi charakteristikami a špecifikami často spôsobuje vznik klastrov, ktoré nemajú medzinárodné zameranie nad rámec cezhraničného rozmeru konkrétneho regiónu. To sa musí zlepšiť a aplikované podporné politiky by mali mobilizovať sociálno-hospodárske fungovanie globálneho smerovania vzhľadom na význam internacionalizácie podnikov. Okrem toho to pomôže preklenúť časový odstup medzi politickými iniciatívami a rozhodovaním podnikov.

5.6.

Existujúce a budúce makroregionálne stratégie budú výrazne ťažiť z efektívnych iniciatív týkajúcich sa vytvárania sietí v oblasti vzdelávania a administratívnych služieb, ako aj v rámci efektívnych medziregionálnych výskumných a inovačných ekosystémov a v činnostiach v oblasti základného a aplikovaného výskumu a vývoja. V prebiehajúcich konzultáciách týkajúcich sa revízie plánu EUSDR sa konštatovalo, že kapacity miestnych a regionálnych správ sa posilnia prostredníctvom iniciatív na budovanie kapacít, projektov spolupráce, sietí na vzájomné učenie, výmeny osvedčených postupov a politických odporúčaní. Mohli by sa podporovať prostredníctvom financovania v malom rozsahu (ako sú globálne granty alebo iné nástroje) pre miestne subjekty (malé podniky, organizácie občianskej spoločnosti, mládežnícke organizácie, akademická obec atď.), ktoré podporia inkluzívne prostredie pre inováciu na nadnárodnej úrovni.

5.7.

Predovšetkým pokiaľ ide o vytváranie sietí v oblasti vzdelávania, by mohli byť činnosti byť zakotvené v existujúcich štruktúrach, ako je program Erasmus+. Politické odporúčania by sa mali zameriavať na kľúčové aspekty konkrétnej geografickej oblasti s cieľom otvoriť nové možnosti pre zlepšené produkty a služby podporujúce podnikanie, a napokon propagovať celoživotné vzdelávanie miestneho ľudského kapitálu v súvislosti s požiadavkami vyplývajúcimi z digitalizácie výroby.

5.8.

V regiónoch štyroch makroregionálnych stratégií panuje dlhoročná tradícia historických, sociálno-hospodárskych, kultúrnych a politických väzieb, ktoré môžu mať pozitívny aj problematický charakter. Tieto väzby sa môžu využívať konštruktívnym spôsobom tým, že sa podporia alternatívne nástroje na vytváranie medziregionálnych klastrov a spoluprácu, ako je napríklad EZÚS.

---

(1)  (2017/2040 (INI).

(2)  Treba uviesť, že pod pojmom „klastre“rozumieme vytváranie sietí a tematickú alebo holistickú spoluprácu subjektov a inštitúcií zo súkromného sektora, verejnej správy, akademickej obce a občianskej spoločnosti (ktoré napr. prekračujú rámec vytvárania sietí malých a stredných podnikov).

(3)  Pozri http://ec.europa.eu/regional_policy/en/information/publications/studies/2017/macro-regional-strategies-and-their-links-with-cohesion-policy.

(4)  Je dôležité spomenúť úspech projektu INNOSUP-1 pri podpore vytvárania klastrov. Prvých šesť prebiehajúcich projektov INNOSUP-2015, ktoré boli spustené v rokoch 2016/2017, sa týkalo viac ako 2 800 MSP (napr. prostredníctvom podujatí zameraných na nadväzovanie kontaktov a výziev na predkladanie nápadov/projektov spolupráce atď.) a poskytovania priamej podpory pre 449 MSP (napr. prostredníctvom poukazov na podporu inovácií). Klastrové projekty INNOSUP-1 teda celkovo podporujú 2 000 MSP.

(5)  Pozri hodnotenie ex post programov politiky súdržnosti 2017 – 2013, financovaných z EFRR a Kohézneho fondu, druhý pracovný balíček – Support to SMEs, Increasing research and innovation in SMEs and SME development, zmluva č. 2014CE16BAT002, záverečná správa, s. 10 – 11 a 14 – 17.

(6)  Pozri Zarotiadis a Gkagka (2013), European Union: A diverging Union?, Journal of Post-Keynesian Economics, zv. 35, s. 537 – 567.

(7)  Pozri závery Rady z 12. marca 2018, v ktorých sa vyzýva na ďalší rozvoj európskej klastrovej politiky s cieľom spájať a rozširovať regionálne klastre do celoeurópskych klastrov svetovej úrovne na základe zásad inteligentnej špecializácie, aby sa podporil vznik nových hodnotových reťazcov v celej Európe.

(8)  Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní makroregionálnych stratégií EÚ, COM(2019) 21 final.

(9)  Združenie podunajskej obchodnej komory podpísalo dohodu o spolupráci s fórom obchodných komôr na pobreží Jadranského a Iónskeho mora na účely výmeny skúseností a spolupráce na projektoch, kde sa tieto dve stratégie dopĺňajú.

(10)  Napríklad novozaložená sieť SDSN pre Čierne more (http://sdsn-blacksea.auth.gr/a http://unsdsn.org/news/2018/10/31/presenting-a-new-regional-chapter-sdsn-black-sea/), sieť SDSN pre Stredozemie (http://www.sdsn-mediterranean.unisi.it/) a sieť SDSN pre severnú Európu (https://www.unsdsn-ne.org/).

(11)  Konkrétne návrhy sú v súlade s prvou správou o pokroku o európskych strategických partnerstvách pre klastre, ktorú vypracovalo Európske stredisko pre klastre a priemyselné zmeny (#EOCIC), ktorá poskytuje prehľad prvých výsledkov, skúseností a osvedčených postupov, ktoré boli dosiahnuté v rámci druhej generácie európskych strategických partnerstiev internacionalizovaných klastrov (ESCP-4i).

(12)  Táto potreba včasného zvýšenia financovania je takisto v súlade s návrhom spoločných iniciatív v oblasti klastrov v rámci programu jednotného trhu COSME.