Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ukončujú sezónne zmeny času a zrušuje smernica 2000/84/ES

[COM(2018) 639 final — 2018/0332 (COD)]

(2019/C 62/49)

Hlavná spravodajkyňa:

Maria NIKOLOPOULOU

Konzultácia	žiadosť Európskeho parlamentu z 13. 9. 2018 žiadosť Rady z 19. 9. 2018
Právny základ	článok 114 ods. 1 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie predsedníctva	18. 9. 2018
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v pléne	17. 10. 2018
Plenárne zasadnutie č.	538
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	109/1/6

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) berie na vedomie návrh Európskej komisie na zrušenie sezónnych zmien času. Výbor upozorňuje na viacero významných nedostatkov týkajúcich sa metódy, harmonogramov a obsahu. Považuje preto za nevyhnutné vyhradiť viac času na diskusiu a analýzu. V záujme harmonizovanej a účinnej implementácie tohto návrhu je nevyhnutné dosiahnuť široký konsenzus medzi občanmi a zabezpečiť mu jednomyseľnú podporu všetkých členských štátov.

1.2.

EHSV si uvedomuje, že niektorí európski občania majú záujem na zrušení súčasného mechanizmu, ktorým sa zaviedla harmonizovaná zmena času dvakrát za rok, čoho dôkazom je nedávna verejná online konzultácia. Výbor považuje správne uskutočnenú verejnú online konzultáciu za nástroj, ktorý môže poskytnúť údaje o preferenciách verejnosti a doplniť zaužívané demokratické postupy. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že pred urýchleným uverejnením návrhu neboli dostatočne konzultované vlády členských štátov, ani organizovaná občianska spoločnosť.

1.3.

Výbor sa domnieva, že Komisia vo verejnej konzultácii nastolila otázku, ktorá je pre niektorých občanov EÚ dôležitá, a to najmä vzhľadom na to, že v niektorých členských štátoch sa o tejto téme diskutuje už viacero rokov, avšak v iných krajinách to tak nie je. Komisia napriek tomu nezohľadnila v dostatočnej miere skutočnosť, že veľká väčšina respondentov pochádzala z jednej krajiny a v niektorých členských štátoch bol návrh zamietnutý, pričom neexistuje jasná zhoda o skutočných prínosoch zrušenia súčasnej harmonizovanej úpravy, a ani o tom, či by bolo lepšie prijať zimný alebo letný čas.

1.4.

Výbor poukazuje na to, že urýchlený postup Komisie bol kritizovaný v niektorých členských štátoch, ktorých občania sú toho názoru, že EÚ má iné priority (hospodárska kríza, nezamestnanosť, prisťahovalectvo atď.), čo môže skomplikovať spoločenskú akceptáciu iniciatívy.

1.5.

Podľa nového návrhu smernice si v súlade so zásadou subsidiarity každá krajina môže slobodne zvoliť zachovanie zimného alebo letného času po celý rok a nahradiť tak súčasný harmonizovaný systém, ktorého účinnosť sa do značnej miery preukázala. EHSV sa rovnako ako Komisia domnieva, že je veľmi dôležité dosiahnuť jednomyseľnosť členských štátov, pokiaľ ide o to, ktorý čas používať, aby sa zabezpečila súčasná miera harmonizácie. V opačnom prípade by časový rozdiel medzi krajinami, ktoré sú v súčasnosti v rovnakom časovom pásme, mohol spôsobiť roztrieštenie a narušenie vnútorného trhu.

1.6.

Výbor konštatuje, že implementácia iniciatívy bude znamenať preprogramovanie všetkých digitálnych systémov a zariadení na svetovej úrovni, čo podnikom a verejnej správe nepochybne spôsobí hospodárske náklady a môže mať vplyv na ľudí. Prechod na nový systém času si pred jeho zavedením vyžiada dlhodobé testovanie IKT, aby sa zabezpečila jeho účinná implementácia. Urýchlený návrat k predchádzajúcemu systému nie je mysliteľný ani v prípade, že by hodnotenie vplyvu naplánované na rok 2024 prinieslo negatívne výsledky, vzhľadom na hospodárske náklady a dosah, ktorý by to malo na dôveryhodnosť európskych inštitúcií. Opäť to svedčí o potrebe vyhradiť viac času na rozšírenie štúdií, zhromažďovanie údajov, hľadanie politickej vôle a získavanie spoločenskej akceptácie občanmi skôr, ako sa vykoná zmena, ktorá je natoľko citlivá pre členské štáty, občanov a podniky.

2.   Zhrnutie návrhu Komisie

2.1.

Právne predpisy EÚ o úprave letného času boli prvýkrát zavedené v roku 1980 s cieľom zjednotiť odlišné existujúce postupy a harmonogramy letného času v členských štátoch. Tým sa v rámci jednotného trhu zabezpečil harmonizovaný prístup k posunu času.

2.2.

Od roku 2001 sa úpravy letného času v EÚ riadia smernicou 2000/84/ES, ktorou sa všetkým členským štátom stanovuje povinnosť poslednú marcovú nedeľu prejsť na letný čas a poslednú októbrovú nedeľu sa vrátiť k štandardnému času („zimnému času“).

2.3.

Podľa zásady subsidiarity však rozhodnutie o štandardnom čase prijíma každý členský štát samostatne pre celé svoje územie alebo jeho rôzne časti.

2.4.

Systém zmeny času dvakrát ročne sa však vo viacerých európskych krajinách spochybňuje, ako to vyplynulo z verejnej konzultácie, ktorú Komisia uskutočnila od 4. júla do 16. augusta 2018. Do verejnej konzultácie sa zapojilo približne 4,6 milióna respondentov, z ktorých 84 % bolo za ukončenie zmeny času dvakrát ročne a 16 % sa vyjadrilo za jej zachovanie. Spomedzi tých, ktorí sa vyjadrili za ukončenie zmeny času, 60 % uprednostňuje letný čas. Je dôležité poznamenať, že veľká väčšina účastníkov bola z jednej krajiny (Nemecko, 3,1 milióna), a že návrh bol v niektorých krajinách (Grécko a Cyprus) zamietnutý alebo z prieskumu nevzišla jasná väčšina (Malta).

2.5.

Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. februára 2018 podporil myšlienku zmeny súčasnej úpravy a vyzval Komisiu, aby predložila legislatívny návrh. Ministri dopravy sa touto problematikou zaoberali na zasadnutiach Rady v júni 2018 a decembri 2017, nedosiahli však jednomyseľnú zhodu. Ostatní príslušní ministri o tejto otázke nerokovali, ani sa o nej v minulosti nehovorilo na stretnutiach predsedov vlád. Doposiaľ sa to nekonzultovalo ani s EHSV.

2.6.

Cieľom návrhu je zrušiť súčasný mechanizmus, na základe ktorého sa dvakrát ročne uskutočňuje harmonizovaná zmena času, a zaviesť používanie rovnakého času počas celého roka. V súlade so zásadou subsidiarity si každý členský stanoví, o aký čas pôjde. Komisia dúfa, že všetky členské štáty bez výnimky prijmú rovnaký letný a zimný čas, aby sa zachovala existujúca harmonizácia a zabránilo sa roztriešteniu vnútorného trhu. Návrh by nadobudol účinnosť 1. apríla 2019.

2.7.

Komisia uznáva, že dostupný prieskum prínosov zmien v oblasti energetiky, zdravia, bezpečnosti cestnej premávky a poľnohospodárstva nepriniesol vždy jednoznačné výsledky. Preukázalo sa však, že chýbajúca harmonizácia môže mať dosah na jednotný trh, ako aj na leteckú, námornú a cestnú dopravu a ľudí, ktorí cestujú za odpočinkom alebo za prácou (1).

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV považuje návrh Európskej komisie odstrániť sezónne zmeny ustanovené v smernici 2000/84/ES za zaujímavý, poukazuje však na viaceré významné nedostatky v súvislosti s metódami, harmonogramami a obsahom. Výbor považuje za nevyhnutné vyhradiť viac času na diskusiu a analýzu, aby sa dosiahol skutočne široký konsenzus medzi občanmi a jednomyseľná podpora všetkých členských štátov. Tieto faktory sú rozhodujúcim predpokladom účinnej a harmonizovanej implementácie tohto návrhu.

3.2.

Výbor sa domnieva, že metóda, ktorú použila Komisia – verejná online konzultácia, ktorá sa uskutočnila v období od júla do augusta 2018 – ponúka zaujímavé údaje o očakávaniach časti európskej populácie, ale nie je to jediný dostupný nástroj na hodnotenie verejnej mienky. Vzhľadom na značný politický, hospodársky a sociálny dosah tohto návrhu bolo potrebné ešte pred jeho predložením riadne zapojiť a konzultovať organizovanú občiansku spoločnosť a väčší počet členských štátov.

3.3.

Výbor konštatuje, že z verejnej konzultácie nevyplynula skutočná jednomyseľnosť členských štátov (Grécko a Cyprus návrh zamietli) a čo je najdôležitejšie, veľká väčšina respondentov pochádzala z jednej jedinej krajiny (Nemecko). Svedčí to o tom, že v niektorých krajinách je skutočný záujem o túto otázku, avšak nie je to tak v celej EÚ. Presnejšie povedané, výbor sa nazdáva, že verejná online konzultácia nemôže nahradiť demokratické postupy konzultácie na každej úrovni a v každej etape legislatívneho postupu (pred ním, počas neho a po ňom).

3.4.

Výbor poukazuje na to, že urýchlený postup Komisie bol kritizovaný v niektorých členských štátoch, ktorých občania sú toho názoru, že EÚ by mala mať iné naliehavé priority (hospodárska kríza, nezamestnanosť, prisťahovalectvo atď.), čo poukazuje na možný problém spoločenskej prijateľnosti iniciatívy. Vlády niektorých členských štátov navyše zatiaľ nezaujali jasný postoj k otázke, či sa majú platné pravidlá zrušiť, ani ktorý čas si vybrať (letný alebo zimný), a nepovažujú túto problematiku za prioritu.

3.5.

Pokiaľ ide o obsah, EHSV sa domnieva, že myšlienka začať diskusiu o tejto téme je zaujímavá, ale konštatuje, že predkladaný návrh Komisie má určité nedostatky, a preto by bolo opodstatnené predĺžiť čas na diskusiu, aby sa dosiahol široký konsenzus medzi všetkými občanmi a jednomyseľnosť medzi členskými štátmi.

3.5.1.

Právo stanoviť čas patrí do právomoci členských štátov. Podľa nového návrhu smernice si v súlade so zásadou subsidiarity každá krajina môže slobodne zvoliť zachovanie zimného alebo letného času po celý rok. Ak však všetky krajiny nebudú používať jednotnú úpravu času, ktorá by zaistila rovnakú úroveň harmonizovanej implementácie ako v súčasnosti, hrozí, že náklady vyplývajúce z rôznej úpravy času v jednotlivých krajinách budú mať vážny dosah na vnútorný trh (roztrieštenosťou trhu), čo prinesie viac problémov než výhod. Komisia uznáva tento problém vo svojom posúdení vplyvu a výbor považuje za nevyhnutné dosiahnuť širší konsenzus skôr, než Komisia svoj návrh oficiálne predloží.

3.5.2.

Komisia poukazuje na to, že iniciatíva je založená na sérii štúdií, ktoré vykonali rôzne združenia a členské štáty, ich závery však nie sú presvedčivé alebo si protirečia. Výbor odporúča vypracovať podrobnejšie hodnotenie vplyvu zahŕňajúce všetky hospodárske a sociálne odvetvia v každom členskom štáte EÚ, aby bolo možné rozhodnúť, ktorý systém je vhodnejší.

3.6.

Technologické prispôsobenie systémov na celosvetovej úrovni bude nepochybne znamenať hospodárske náklady pre podniky a verejnú správu a môže mať vplyv na ľudí. Okrem toho je pred prijatím návrhu nevyhnutné dlhodobo testovať IKT, aby sa zabezpečila jeho účinná implementácia.

3.7.

Komisia síce zavádza mechanizmus hodnotenia vplyvu smernice (v roku 2024), ale výbor upozorňuje, že náklady na zmenu času sú dosť vysoké. Ak by hodnotenie vplyvu prinieslo negatívne závery, nie je realistické očakávať urýchlený návrat k predchádzajúcemu systému vzhľadom na hospodárske náklady a dosah, ktorý by to malo na dôveryhodnosť európskych inštitúcií.

---

(1)  The application of summer time in Europe, štúdia z 19. septembra 2014, ktorú pre GR MOVE vypracovala spoločnosť ICF International.