Stanovisko — Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy a zrušujú sa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014

[COM(2018) 438 final – 2018/0228 (COD)]

(2018/C 440/33)

Spravodajca:	Aurel Laurențiu PLOSCEANU
Pomocný spravodajca:	Graham WATSON

Konzultácia	Európsky parlament, 14. júna 2018 Rada Európskej únie, 3. júla 2018
Právny základ	články 172, 194 a 304 ZFEÚ
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	6. septembra 2018
Prijaté v pléne	19. septembra 2018
Plenárne zasadnutie č.	537
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	144/0/1

1. Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa zasadzuje za zvýšenie rozpočtu Nástroja na prepájanie Európy po roku 2020, pričom granty by mali zostať hlavnou zložkou. Existuje viacero projektov v oblasti dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry, ktoré majú kľúčový význam pre konkurencieschopnosť EÚ, neponúkajú však dostatočnú návratnosť investícií na to, aby prilákali súkromných investorov. V tejto súvislosti je potrebný skutočne pevný záväzok verejných orgánov EÚ a jednotlivých štátov.

1.2.

EHSV odporúča, aby Európska komisia a členské štáty na úrovni projektov ďalej podporovali súčinnosť medzi tromi sektormi, ktorá je momentálne obmedzená z dôvodu nepružnosti rozpočtového rámca, pokiaľ ide o oprávnenosť projektov a nákladov.

1.3.

EHSV odporúča, aby Komisia naďalej poskytovala technickú podporu (programová podpora na vykonávanie NPE) s cieľom podporovať oprávnenosť vyspelých a vysoko kvalitných projektov a posilniť kontinuitu poskytovaním tejto podpory, spolu s aktualizáciou hodnotiacich kritérií, aby sa ľahšie dala zistiť pridaná hodnota projektov. Mali by sa podniknúť ďalšie kroky na zjednodušenie administratívnych požiadaviek, a to nielen pre malé granty.

1.4.

EHSV žiada spoluzákonodarcov, aby dodržali záväzok z predchádzajúceho nariadenia o NPE, že prevažná časť rozpočtu na energetiku sa využije na projekty v oblasti elektrickej energie. To je predpokladom pre to, aby sa zabezpečilo, že NPE bude v súlade s politikou EÚ v oblasti klímy a energetiky a zabránilo tomu, že sa NPE v rámci viacročného finančného rámca (VFR) stane hlavným zdrojom financovania projektov v oblasti energie z fosílnych palív. Je dôležité, aby bol tento záväzok v NPE na roky 2021 – 2027 posilnený a nie oslabený.

1.5.

EHSV sa domnieva, že kritériá na vyhodnotenie projektov uvedené v článku 13 by sa mali rozšíriť tak, aby zahŕňali aj bezpečnosť dodávok všetkých druhov energie (elektrina, plyn, teplo a pod.) a konkrétne zníženie emisií oxidov uhlíka, ktoré každý projekt prinesie.

1.6.

EHSV zdôrazňuje, že NPE sa musí zameriavať na energetické projekty, ktoré dokážu zabezpečiť väčšiu energetickú nezávislosť a bezpečnosť EÚ. Nové zariadenia na ukladanie elektrickej energie musia byť tiež zriaďované s podporou NPE.

1.7.

EHSV odporúča, aby sa finančná kapacita programu NPE v novom VFR zvýšila. Pokiaľ ide o rozdelenie dotácií medzi troma sektormi, EHSV odporúča zvážiť finančné požiadavky každého sektora, ako sú napríklad kapitálová náročnosť a návratnosť investícií, a uprednostniť investície, ktoré nemôžu byť financované trhom s cieľom zachovať vysokú dôveryhodnosť a atraktívnosť pre investorov.

1.8.

EHSV preto odporúča, aby sa zvýšil celkový objem prostriedkov v rozpočte NPE, vzhľadom na zásadný význam týchto sektorov pre vnútorný trh.

1.9.

EHSV zdôrazňuje, že Komisia aj členské štáty sa musia aj naďalej zasadzovať za hlavné ciele politiky NPE v oblasti dopravy: dokončenie základnej siete transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) do roku 2030 a prechod na čistú, konkurencieschopnú, inovatívnu a prepojenú mobilitu do roku 2030, vrátane európskeho piliera nabíjacej infraštruktúry pre vozidlá na alternatívny pohon do roku 2025. Multimodálne a cezhraničné prepojenia majú v tejto súvislosti mimoriadny význam.

1.10.

EHSV nalieha, aby pre projekty čerpajúce pomoc z prostriedkov NPE spoluzákonodarcovia zabezpečili všeobecnú a spravodlivú hospodársku súťaž, rešpektovali pritom reciprocitu v praxi a využívali zmluvné podmienky, ktoré spájajú efektívnosť a spravodlivé rozdelenie rizika.

1.11.

EHSV odporúča, aby spoluzákonodarcovia zabezpečili, že do verejného obstarávania sa budú môcť zapojiť len firmy z krajín, ktorých príslušné trhy sú otvorené a dodržiava sa na nich skutočná reciprocita a že štandardná forma zmluvy, ktorá sa používa, bude primeraná, pokiaľ ide o ciele projektu a okolnosti. Zmluvné podmienky by mali byť formulované tak, aby bolo riziko spojené so zmluvou spravodlivo rozdelené, pričom hlavným cieľom je dosiahnuť čo najvýhodnejšiu cenu a čo najefektívnejšie plnenie zmluvy. Táto zásada by sa mala uplatňovať bez ohľadu na to, či sa používajú vnútroštátne alebo medzinárodné modely zmlúv (na základe článku 3.21 Postupov a pravidiel pri verejnom obstarávaní Európskej banky pre obnovu a rozvoj z 1. novembra 2017).

1.12.

EHSV jednoznačne podporuje návrh zahrnúť do NPE na roky 2021 – 2027 cezhraničnú spoluprácu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. EHSV navrhuje, aby nadradenou víziou činností v oblasti obnoviteľných zdrojov v rámci NPE bolo vytvorenie celoeurópskej siete elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, čo by umožnilo efektívnejšie začlenenie technológií získavania energie z obnoviteľných zdrojov a lepšie by zodpovedalo potenciálu, ktorý majú tieto technológie na celom kontinente.

1.13.

EHSV víta zahrnutie zariadení na získavanie energie z obnoviteľných zdrojov medzi oprávnené projekty v energetickej časti NPE a odporúča túto časť zmeniť tak, aby zahŕňala aj rozsiahle projekty a portfóliá projektov malého rozsahu, aby sa tak všetkým technológiám umožnilo spravodlivo súťažiť o finančné prostriedky.

1.14.

EHSV odporúča, aby sa ciele NPE uvedené v článku 3 rozšírili tak, aby zahŕňali nielen uľahčovanie cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ale výslovne uvádzali aj zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie.

1.15.

EHSV konštatuje, že nákup pôdy je vylúčený z oprávnených nákladov v článku 15 písm. c) a nabáda spoluzákonodarcov, aby zvážili, či toto ustanovenie nemôže zvýhodniť, resp. znevýhodniť určité projekty a technológie. Pre odvetvia, akými sú napríklad doprava a energia z obnoviteľných zdrojov, predstavuje nákup pôdy nezanedbateľnú časť investície.

1.16.

EHSV pripomína Komisii, že cezhraničné energetické prepojovacie vedenia sú kľúčovým faktorom, pokiaľ ide o integráciu energie z obnoviteľných zdrojov, pretože umožňujú nielen prenos elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na veľké vzdialenosti, čím podporujú využívanie čistejších a lacnejších zdrojov elektriny v celej Európe, ale zároveň fungujú aj ako zdroj základnej flexibility systému.

1.17.

EHSV odporúča, aby sa v plnej miere využili možnosti na integráciu energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré vyplývajú z digitalizácie energetickej distribučnej sústavy a sietí a vytvorenia inteligentných sietí, a odporúča Komisii, aby preskúmala možnosti, ako sa v tejto súvislosti dajú využiť synergie medzi digitálnym a energetickým sektorom NPE. EHSV konštatuje, že v porovnaní s projektmi vysokonapäťovej siete chýbajú v NPE v období 2014 – 2020 projekty inteligentných sietí, čo bolo sčasti spôsobené prekážkami financovania projektov na nižšej úrovni distribučnej sústavy.

1.18.

EHSV odporúča, aby NPE zabezpečil, že budú zavedené mechanizmy na osvedčovanie, či sa v dopravných aplikáciách používa energia získaná z obnoviteľných zdrojov, napríklad využitím obnoviteľného certifikátu potvrdenia o pôvode.

1.19.

EHSV zdôrazňuje, že prioritou musia byť rozsiahle celoeurópske projekty digitalizácie dopravy, ako sú ERTMS (Európsky systém riadenia železničnej dopravy), SESAR (Výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba) a autonómne riadenie vozidiel. Na to, aby mohla byť do roku 2030 základná sieť vybavená systémom ERTMS, sú potrebné investície vo výške 15 miliárd EUR. Rozsiahly projekt na úrovni EÚ by sa mal financovať prostredníctvom grantov z rôznych klastrov NPE, súkromných zdrojov a kombinovaných prvkov Invest EU.

1.20.

EHSV požaduje pokrytie TEN-T sieťami 5G, ktoré má zásadný význam.

1.21.

EHSV požaduje, aby sa zaviedli opatrenia ako napríklad účinné kontroly, moderné ubytovacie kapacity na prenocovanie a dostatok parkovacích miest s primeraným vybavením.

1.22.

EHSV sa tiež domnieva, že by sa mali zvážiť lepšie komunikačné metódy, pokiaľ ide o úspechy NPE. Rozpočet na komunikáciu by v tejto súvislosti mohol byť užitočným nástrojom. Do úvahy treba vziať aj vyššiu predvídateľnosť.

1.23.

EHSV odporúča zvážiť dodatočné opatrenia zamerané na plné využitie potenciálu programu, pričom treba mať na pamäti, že zásah NPE bol rozhodujúcim faktorom pri spúšťaní väčšiny projektov a osvedčil sa ako významný katalyzátor pre verejné i súkromné investície. Treba posilniť zlepšené dodatočné prepojenie medzi NPE a ďalšími programami (napríklad Európsky horizont, InvestEU a Kohézny fond), aby sa zabránilo prekrývaniu a zoptimalizovalo využívanie rozpočtových zdrojov.

1.24.

EHSV sa domnieva, že prostriedky určené na politiku súdržnosti sú kľúčové z hľadiska dokončenia častí základnej siete v členských štátoch čerpajúcich prostriedky z Kohézneho fondu a odporúča Komisii a členským štátom, aby aj v nasledujúcom VFR zachovali podiel z Kohézneho fondu, ktorý je pod priamou správou NPE. Priority NPE v oblasti dopravy sa musia podporovať z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. V každom prípade by prostriedky mali zostať v oprávnenom členskom štáte.

1.25.

EHSV je presvedčený, že metodika hodnotenia sa musí prispôsobiť, pretože úspech NPE sa nedá zaručiť len výškou vyčlenených prostriedkov a počtom podporovaných projektov.

EHSV navrhuje vylepšenia metodiky hodnotenia NPE. Na konci programového obdobia 2014 – 2020 by malo prebehnúť riadne kvantitatívno-kvalitatívne hodnotenie dokončených projektov a projektov v pokročilom štádiu realizácie. EHSV požaduje, aby sa okrem iného preskúmal pokrok dosiahnutý pri rozvoji TEN-T, ako aj zmeny v tokoch osobnej a nákladnej dopravy. EHSV tiež žiada sociálno-hospodársku analýzu nákladov a prínosov projektov TEN-T, v ktorej by sa zohľadnili príslušné sociálne, hospodárske, klimatické a environmentálne prínosy a náklady.

1.26.

EHSV vyzýva, aby sa ukončili osobitné opatrenia týkajúce sa všeobecných cieľov ochrany klímy.

1.27.

EHSV požaduje, aby boli v hlavných projektoch v oblasti infraštruktúry zohľadnené metropolitné oblasti, a to bez ohľadu na to, či môžu alebo nemôžu získať financovanie z Kohézneho fondu.

1.28.

EHSV odporúča prijať konkrétne opatrenia, aby sa zabezpečila atraktívnosť renovácie, modernizácie zariadení na získavanie energie alebo modernizácie existujúcej infraštruktúry, ktorá aj naďalej zostáva pilierom existujúcej siete a inštalovanej kapacity.

1.29.

EHSV podporuje rozvoj civilno-vojenskej infraštruktúry s dvojakým využitím, a to pokiaľ ide o fyzickú aj o technologickú infraštruktúru (ako sú ERTMS a SESAR), v rámci NPE a odporúča otvorený a proaktívny prístup v novom geopolitickom medzinárodnom kontexte (iniciatíva Trojmorie atď.).

1.30.

EHSV odporúča, aby sa v rámci Nástroja na prepájanie Európy uprednostňovali investície do cezhraničných infraštruktúr TEN-T s cieľom dosiahnuť ucelenú kapacitu, vyhnúť sa preťaženiu určitých úsekov vo všetkých druhoch dopravy a vybudovať tak plne integrovanú dopravnú sieť.

2. Predstavenie návrhu Komisie

2.1.

Cieľom návrhu je vytvoriť právny základ NPE na obdobie po roku 2020 a je formulovaný pre Úniu s 27 členskými štátmi.

2.2.

V návrhu VFR po roku 2020 (1), ktorý Komisia predložila 2. mája 2018, je vyčlenených 42 265 milióna EUR na NPE, rozdelených takto:

NPE 2021 – 2027

Hodnoty vyjadrené v bežných cenách – EUR

Doprava,

vrátane:

30 615 493 000

—	všeobecné krytie

—	príspevok z Kohézneho fondu

—	podpora vojenskej mobility

12 830 000 000

11 285 493 000

6 500 000 000

Energetika

8 650 000 000

Digitálne technológie

3 000 000 000

SPOLU

42 265 493 000

2.3.

Európa by mala výhľadovo dospieť k mobilite bez smrteľných nehôd, emisií a papiera a stať sa svetovým lídrom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a byť priekopníkom v oblasti digitálneho hospodárstva.

2.4.

NPE podporuje investície do dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry prostredníctvom rozvoja transeurópskych sietí (TEN) a podporuje tiež cezhraničnú spoluprácu v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Tieto siete a cezhraničná spolupráca majú rozhodujúci význam pre fungovanie jednotného trhu a sú strategickým prvkom aj z hľadiska realizácie energetickej únie, digitálneho jednotného trhu a rozvoja udržateľných druhov dopravy.

2.5.

VFR na roky 2021 – 2027 stanovuje ambicióznejší cieľ, pokiaľ ide o zohľadňovanie problematiky klímy vo všetkých programoch EÚ, pričom 25 % rozpočtových výdavkov EÚ má podporiť dosahovanie cieľov v oblasti zmeny klímy. Hlavný podiel by mal priniesť NPE, z ktorého finančných prostriedkov by celkovo 60 % malo prispievať k dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy.

2.6.

Budúce potreby v oblasti dekarbonizácie a digitalizácie si vyžiadajú rastúcu konvergenciu v doprave, energetike a v digitálnom odvetví. Synergie medzi všetkými tromi sektormi by sa preto mali využívať v plnom rozsahu, aby sa maximálne prejavila efektivita a účinnosť podpory EÚ. S cieľom podnietiť a uprednostniť medziodvetvové návrhy sa posúdi synergia medzi navrhovanými opatreniami podľa kritérií na vyhodnotenie ponúk.

2.7.

Cieľom NPE je, aby doprava prispela k dokončeniu oboch vrstiev TEN-T (základnej siete do roku 2030 a širšej vrstvy do roku 2050). Odhaduje sa, že dokončenie základnej siete TEN-T prinesie 7,5 milióna pracovných miest ročne od roku 2017 do roku 2030 a ďalší nárast HDP o 1,6 % v roku 2030.

2.8.

Po prvý raz v histórii by sa malo finančné krytie Únie na realizáciu projektov dvojakého civilno-vojenského využitia plniť prostredníctvom NPE.

2.9.

V prípade energetiky sa dôraz kladie na dokončenie transeurópskych energetických sietí prostredníctvom rozvoja projektov spoločného záujmu, ktoré sa týkajú ďalšej integrácie vnútorného energetického trhu a interoperability sietí cez hranice a vo všetkých sektoroch; prostredníctvom udržateľného rozvoja umožnením dekarbonizácie, najmä integráciou obnoviteľných zdrojov energie, a prostredníctvom bezpečnosti dodávok energie, okrem iného aj zabezpečením zvyšovania inteligencie a digitalizácie infraštruktúry.

2.10.

V digitálnej oblasti sa prostredníctvom NPE maximalizujú prínosy, ktoré všetkým občanom, podnikom a verejným správam prináša digitálny jednotný trh.

2.11.

Dopravná, energetická a digitálna infraštruktúra budú v rôznej miere podporované viacerými finančnými programami a nástrojmi EÚ vrátane NPE, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu, programu Európsky horizont, fondu InvestEU a nástroja LIFE.

2.12.

Opatrenia programu by sa mali primeraným spôsobom využívať na riešenie prípadov zlyhania trhu alebo suboptimálnych investičných situácií bez toho, aby kopírovali alebo vytláčali súkromné financovanie, a mali by prinášať jasnú európsku pridanú hodnotu.

2.13.

Komisia schválila 13. februára 2018 výsledky (2) hodnotení ex post podľa piatich kritérií: efektívnosť, účinnosť, relevantnosť, súdržnosť a pridaná hodnota pre EÚ. Niekoľko výňatkov:

—	NPE je efektívny a cielený nástroj pre investície do TEN v doprave, energetike a v digitálnom sektore. Od roku 2014 sa investovalo 25 miliárd EUR, čo viedlo približne k 50 miliardám EUR investícií do infraštruktúry v EÚ,

—	NPE prináša vysokú európsku pridanú hodnotu pre všetky členské štáty tým, že podporuje projekty pripojiteľnosti s cezhraničným rozmerom.

—	Prvýkrát bola časť rozpočtu na súdržnosť (11,3 miliardy EUR na dopravu) realizovaná pod priamym hospodárením v rámci NPE,

—	NPE naďalej používa a vyvíja inovačné finančné nástroje. Ich zavádzanie však bolo obmedzené z dôvodu nových možností, ktoré ponúka Európsky fond pre strategické investície (EFSI),

—

NPE testoval aj synergie medzi sektormi, obmedzoval ho však súčasný právny/rozpočtový rámec. Na uľahčenie synergií by sektorové politické usmernenia a nástroj NPE by mali byť pružnejšie a mali by lepšie reagovať na nový technologický vývoj a priority, ako je digitalizácia. Zároveň sa musí urýchliť dekarbonizácia a musia sa riešiť všeobecné spoločenské výzvy, ako je kybernetická bezpečnosť.

2.14.

Komisia navrhuje pokračovať vo vykonávaní nového programu pre tieto tri sektory NPE s priamym riadením zo strany EK a jej Výkonnej agentúry pre inovácie a siete (INEA).

2.15.

Z navrhovaného rozpočtu sa uhradia všetky potrebné prevádzkové výdavky na vykonávanie programu, ako aj náklady na ľudské zdroje a ostatné administratívne výdavky súvisiace s riadením programu.

2.16.

V porovnaní s NPE na obdobie 2014 – 2020 sa zavedie jednoduchší, ale spoľahlivejší výkonnostný rámec na monitorovanie dosahovania cieľov a jeho prispievanie k plneniu cieľov politiky EÚ. Ukazovatele monitorovania vykonávania a pokroku sa budú týkať najmä:

—	efektívnych a prepojených sietí a infraštruktúry pre inteligentnú, udržateľnú, inkluzívnu, bezpečnú a chránenú mobilitu, ako aj prispôsobovania požiadavkám vojenskej mobility,

—	prínosu k vzájomnej prepojenosti a integrácii trhov, bezpečnosti dodávok energie a udržateľnému rozvoju prostredníctvom podpory dekarbonizácie, prínosu k cezhraničnej spolupráci v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov,

—	prínosu k zavádzaniu infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti v celej EÚ.

3. Všeobecné a konkrétne pripomienky

3.1.

EHSV zdôrazňuje strategický význam programu NPE z hľadiska integrácie vnútorného trhu, inteligentnej mobility a možnosti vytvoriť prostredníctvom tohto programu hmatateľnú pridanú hodnotu pre občanov a podniky, ako aj v oblasti sociálnej súdržnosti a dosiahnuť prosperitu a pridanú hodnotu pre EÚ ako celok.

Do konca roku 2017 sa v rámci NPE – Doprava rozdelilo 21,3 miliardy EUR vo forme grantov na projekty transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), čo vyvolalo celkové investície vo výške 41,6 miliardy EUR.

3.2.

V priebehu roku 2018 budú podpísané ďalšie dohody o grante na predkladanie návrhov v rámci kombinovaného financovania spájajúce granty NPE so súkromným financovaním vrátane možnosti získať finančné prostriedky z EFSI. Odhaduje sa, že každá jedna miliarda EUR investovaná do základnej siete TEN-T vytvorí až do 20 000 pracovných miest.

3.3.

EHSV vo všeobecnosti víta návrh Európskej komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy na obdobie rokov 2021 – 2027 a zrušujú sa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014.

3.4.

EHSV uznáva, že NPE je jedným z najúspešnejších európskych programov, a zdôrazňuje strategický význam NPE, pokiaľ ide o integráciu vnútorného trhu, dobudovanie energetickej únie, inteligentnú mobilitu a možnosti EÚ vytvoriť hmatateľnú pridanú hodnotu pre občanov a podniky, ako aj v oblasti sociálnej súdržnosti.

3.5.

EHSV sa domnieva, že finančná kapacita programu NPE v novom VFR by sa mala zvýšiť a lepšie vyvážiť, aby sa zachovala jeho vysoká dôveryhodnosť a atraktívnosť pre investorov. Nedostatočný rozpočet by ohrozil dokončenie sietí TEN-T a TEN-E, a to by znehodnotilo už vynaložené investície z verejných prostriedkov.

3.6.

EHSV zdôrazňuje, že investície do digitálnych, inovatívnych a udržateľných dopravných projektov sa musia urýchliť s cieľom prejsť na ekologickejší, skutočne integrovaný, moderný, bezpečnejší a efektívnejší dopravný systém prístupný pre všetkých. Sociálnu súdržnosť na úrovni EÚ treba posilniť zvýšením verejných investícií v EÚ a regionálnymi projektmi s pridanou hodnotou.

3.7.

EHSV sa domnieva, že na úrovni projektov je súčinnosť medzi spomínanými tromi sektormi momentálne obmedzená z dôvodu nepružnosti rozpočtového rámca, pokiaľ ide o oprávnenosť projektov a nákladov.

3.8.

EHSV víta technickú podporu poskytovanú s cieľom podporiť oprávnenosť vyspelých a vysoko kvalitných projektov a podporuje pokračovanie v poskytovaní tohto druhu podpory, ako aj aktualizáciu kritérií hodnotenia tak, aby sa ľahšie dala zistiť pridaná hodnota projektov. Treba podniknúť ďalšie kroky na zjednodušenie administratívnych požiadaviek, a to nielen pre malé granty.

3.9.

EHSV zdôrazňuje, že Komisia aj členské štáty sa musia aj naďalej zasadzovať za hlavné ciele politiky NPE: dokončenie základnej siete TEN-T do roku 2030 a prechod na čistú, konkurencieschopnú, inovatívnu a prepojenú mobilitu do roku 2030, vrátane európskeho piliera nabíjacej infraštruktúry pre vozidlá na alternatívny pohon do roku 2025. Multimodálne a cezhraničné prepojenia majú v tejto súvislosti obrovský význam.

3.10.

NPE sa musí zameriavať na energetické projekty, ktoré dokážu zabezpečiť väčšiu energetickú nezávislosť a bezpečnosť pre EÚ. Zariadenia na ukladanie elektrickej energie musia byť tiež zriaďované s podporou NPE.

3.11.

EHSV sa domnieva, že cezhraničné energetické prepojovacie vedenia sú kľúčovým faktorom, pokiaľ ide o integráciu energie z obnoviteľných zdrojov, pretože umožňujú nielen prenos elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na veľké vzdialenosti, ale zároveň fungujú aj ako zdroj základnej flexibility systému.

3.12.

Úlohu európskych koordinátorov treba rozširovať tak, aby mohli dávať dôkladné hodnotenia projektov, ktoré už boli dokončené, alebo sa nachádzajú v pokročilom štádiu realizácie, výsledkov, ktoré boli dosiahnuté, a prekážok, ktoré ešte zostávajú. Komisia musí zabezpečiť, aby sa toto hodnotenie odrazilo v priorite výziev.

3.13.

EHSV je presvedčený, že odvetvie dopravy by malo v plnej miere využívať výhody digitálnych a inovačných technológií, a uznáva, že nová inovačná dopravná infraštruktúra je atraktívnejšia pre investície, najmä zo súkromného sektora.

3.14.

EHSV sa domnieva, že investície do dopravy, a najmä to transeurópskej dopravnej siete TEN-T, majú zásadný význam pre rast a zamestnanosť v Európe. EHSV sa preto zasadzuje za zvýšenie rozpočtu Nástroja na prepájanie Európy po roku 2020, pričom granty by mali zostať hlavnou zložkou. V skutočnosti existuje viacero projektov v oblasti dopravnej infraštruktúry, ktoré majú kľúčový význam pre konkurencieschopnosť EÚ, neponúkajú však dostatočnú návratnosť investícií na to, aby prilákali súkromných investorov. Vyžadujú si teda skutočne pevný záväzok verejných orgánov EÚ a jednotlivých štátov v tejto súvislosti.

3.15.

Komisia by preto mala zachovať integritu finančnej kapacity NPE a nemala by ju skresávať v prospech iných programov (EFSI, EDIDP – Program rozvoja európskeho obranného priemyslu).

3.16.

EHSV zdôrazňuje, že prioritou musia byť rozsiahle celoeurópske projekty na digitalizáciu dopravy, ako sú ERTMS, SESAR a autonómne riadenie vozidiel. Na realizáciu týchto projektov sú potrebné viaceré zdroje: verejné prostriedky z NPE a súkromné finančné prostriedky garantované fondom InvestEU. Rovnako zásadný význam bude mať pokrytie TEN-T sieťami 5G. Len 8 % z 51 000 kilometrov koridorov základnej siete bolo v rokoch 1995 – 2016 vybavených systémom ERTMS a pri súčasnom tempe by vybavenie celej základnej siete týmto systémom trvalo vyše 200 rokov. Dokončenie do roku 2030 by si vyžadovalo investície v objeme 15 miliárd EUR a obrovské zrýchlenie tohto programu, čím by sa v Európe následne zabezpečila bezproblémová železničná doprava, ktorá by mala väčšiu kapacitu a bola by bezpečnejšia a presnejšia.

3.17.

Elektrická mobilita je jednou z hlavných súčastí prechodu na trvalo udržateľnú dopravu a disponuje aj potenciálom v oblasti prenosu energie z vozidla do siete, pri ktorom sa úložná kapacita akumulátora elektromobilu využíva ako zdroj na udržanie flexibility rozvodnej siete. Hlavnou prioritou v celej EÚ by mala byť interoperabilita rozhraní prenosu energie z vozidla do siete. NPE by mal tiež zabezpečiť, aby boli zavedené mechanizmy na osvedčovanie, že sa v dopravných aplikáciách používa energia získaná z obnoviteľných zdrojov, napríklad využitím obnoviteľného certifikátu potvrdenia o pôvode.

3.18.

Kľúčom k úspešnej implementácii NPE sú synergie. Ako príklad takýchto synergií môžeme uviesť nabíjacie stanice elektrických vozidiel fungujúce na elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov, solárne fotovoltické prístrešky pre autá a rozvoj technológie rozhraní prenosu elektrickej energie z vozidla do siete (vehicle-to-grid).

3.19.

Zvážiť by sa mala aj elektrifikácia cestnej dopravy. V prípade nákladných vozidiel a autobusov by na elektrifikáciu približne 7 000 km diaľnic v tomto referenčnom období by bolo potrebných 10 miliárd EUR.

3.20.

Rozvoj a obnova dopravnej infraštruktúry v EÚ sú ešte stále značne roztrieštené a sú jednou z hlavných výziev, pokiaľ ide o kapacitu a financovanie. Strategický význam má to, aby sa v EÚ zabezpečil tak udržateľný rast, pracovné miesta a konkurencieschopnosť, ako aj sociálna/územná súdržnosť.

3.21.

V dopravnej infraštruktúre pracuje 11,2 milióna zamestnancov. Vo všeobecnosti musia byť v rámci NPE zohľadnené aj ich potreby a pracovné podmienky. EHSV požaduje, aby sa zaviedli opatrenia ako napríklad účinné kontroly, moderné ubytovacie kapacity na prenocovanie a dostatok parkovacích miest s primeraným vybavením.

3.22.

EHSV konštatuje, že v súčasnej forme je návrh Komisie oslabením predchádzajúceho záväzku venovať v energetike prevažnú časť na projekty v oblasti elektrickej energie. EHSV víta očakávania Komisie, že v aktuálnom NPE bude tento záväzok dodržaný do konca programového obdobia. Splnenie tohto záväzku má zásadný význam, ak sa má zabezpečiť, aby bol NPE v súlade s politikou EÚ v oblasti klímy a energetiky.

3.23.

Pokiaľ ide o zahrnutie zariadení na získavanie energie z obnoviteľných zdrojov medzi oprávnené projekty v rámci energetickej časti NPE, túto časť treba zmeniť tak, aby zahŕňala aj rozsiahle projekty a portfóliá projektov malého rozsahu. Je to kľúčovou súčasťou lepšieho využívania finančných prostriedkov EÚ na obnoviteľné zdroje energie, ako sa to uvádza v prepracovanom znení smernice o obnoviteľných zdrojoch energie.

3.24.

Berieme na vedomie, že pri stálych cenách predstavuje objem prostriedkov vyčlenených na NPE a príspevok z Kohézneho fondu na roky 2021 – 2027 zníženie o 12 – 13 %. Je potrebné tento aspekt prehodnotiť. Zároveň je dôležité plniť priority NPE v oblasti dopravy. Prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ktoré prijímajúci členský štát nepridelil v priebehu prvých troch rokov, sa pridelia v súlade s týmito prioritami v tom istom štáte.

3.25.

Strednodobé hodnotenie NPE bolo zamerané najmä na kvantitatívne aspekty, a to napriek veľmi hmatateľnej podobe väčšiny projektov.

3.26.

Na konci programového obdobia 2014 – 2020 by malo prebehnúť riadne kvantitatívno-kvalitatívne hodnotenie dokončených projektov a projektov v pokročilom štádiu realizácie.

3.27.

Ako vo svojej správe z roku 2018 kritizoval Európsky dvor audítorov, v návrhu nie je zahrnuté hodnotenie efektívnosti projektov. EHSV preto požaduje, aby sa okrem iného preskúmal pokrok dosiahnutý pri rozvoji TEN-T, ako aj zmeny v tokoch osobnej a nákladnej dopravy. Okrem toho EHSV požaduje sociálno-hospodársku analýzu nákladov a prínosov projektov TEN-T, v ktorej by sa zohľadnili príslušné sociálne, hospodárske, klimatické a environmentálne prínosy a náklady.

3.28.

EHSV je presvedčený, že úspech NPE sa nedá zaručiť len výškou vyčlenených prostriedkov a počtom podporovaných projektov. Treba upraviť metodiku hodnotenia.

3.29.

EHSV sa tiež domnieva, že by sa mali zvážiť lepšie komunikačné metódy, pokiaľ ide o úspechy NPE. Potrebná je aj vyššia predvídateľnosť.

3.30.

Európske metropolitné oblasti predstavujú tie regióny v rámci EÚ, ktoré majú najväčší objem dopravy, pričom takmer celá doprava v danej metropolitnej oblasti vzniká alebo do nej smeruje. EHSV požaduje, aby boli v hlavných projektoch v oblasti infraštruktúry zohľadnené mestské aglomerácie, a to bez ohľadu na to, či môžu alebo nemôžu získať financovanie z Kohézneho fondu.

3.31.

EHSV víta skutočnosť, že NPE bude po prvý raz v histórii podporovať civilno-vojenskú dopravnú infraštruktúru dvojakého využitia sumou 6,5 miliardy EUR s cieľom zlepšiť vojenskú mobilitu v EÚ v súlade so spoločným oznámením z novembra 2017 (3) a akčným plánom z marca 2018 (4).

3.32.

EHSV víta ciele stanovené v dokumente o akčnom pláne vojenskej mobility a podporuje obrannú úniu, pokiaľ ide o zlepšenie infraštruktúry a umožnenie synergií. Civilno-vojenská infraštruktúra s dvojakým využitím sa musí rozvíjať paralelne so sieťou TEN-T, a to aj v regiónoch, ktoré sú z vojenského hľadiska najviac ohrozené.

V Bruseli 19. septembra 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) COM(2018) 321 final.

(2) COM(2018) 66 final.

(3) Brusel, 10. 11. 2017, JOIN(2017) 41 final, SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE: Zlepšovanie vojenskej mobility v Európskej únii.

(4) Brusel, 28. 3. 2018, JOIN(2018) 5 final, SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o akčnom pláne vojenskej mobility.