Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 92/83/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje

[COM(2018) 334 final – 2018/0173 (CNS)]

Návrh smernice Rady, ktorou sa stanovuje všeobecný systém spotrebných daní

(prepracované znenie)

[COM(2018) 346 final – 2018/0176 (CNS)]

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o informatizácii prepravy a kontroly tovaru podliehajúceho spotrebnej dani

(prepracované znenie)

[COM(2018) 341 final – 2018/0187 (COD)]

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 389/2012 o administratívnej spolupráci v oblasti spotrebných daní, pokiaľ ide o obsah elektronického registra

[COM(2018) 349 final – 2018/0181 (CNS)]

(2019/C 62/17)

Spravodajca:

Jack O’CONNOR

Konzultácia	Európsky parlament, 5.7.2018 Rada Európskej únie, 13.6.2018 Európska komisia, 25.5.2018
Právny základ	články 113 a 114 ZFEÚ
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	3.10.2018
Prijaté v pléne	17.10.2018
Plenárne zasadnutie č.	538
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	193/0/9

1.   Zhrnutie a závery

1.1.

EHSV víta opatrenia obsiahnuté v balíku navrhovanom Komisiou. Domnieva sa, že v rozsiahlej miere prispejú k dosiahnutiu stanovených cieľov, a to konkrétne tým, že poskytnú väčšiu istotu a zrozumiteľnosť v súvislosti s niektorými alkoholickými výrobkami, uľahčia cezhraničný obchod v rámci zjednodušených a modernizovaných systémov a zmenšia administratívnu a právnu záťaž pre malé podniky.

1.2.

EHSV si uvedomuje, že príjmy zo spotrebnej dane, a najmä zo spotrebnej dane na alkoholické výrobky, sú v jednotlivých členských štátoch rozdielne. V súvislosti s jednotlivými výrobkami existujú okrem toho rozličné kultúrne vzťahy, spoločenské ciele (napr. zdravie) a podnikové ciele (napr. podpora malých podnikov a inovácia). Hlavnou zásadou je preto zabezpečiť pre členské štáty čo najrozsiahlejšie právomoci, aby mohli spotrebnú daň na alkoholické výrobky prispôsobiť vnútroštátnym potrebám a cieľom v oblasti daňovej štruktúry a kultúrnych a sociálnych súvislostí. EHSV vyjadruje spokojnosť v súvislosti s tým, že v navrhovaných zmenách bola táto zásada rešpektovaná.

1.3.

Keďže definície sú formulované zrozumiteľnejšie a jednotnejšie (napr. právne a hospodársky nezávislý, cider atď.), malí výrobcovia majú vďaka aktualizovanému informačnému systému administratívne zjednodušený a modernizovaný prístup k cezhraničnému obchodu a vzhľadom na to, že bol objasnený postup a podmienky týkajúce sa denaturovaného liehu, EHSV podporuje opatrenia zahrnuté v balíku opätovných preskúmaní. Tieto opätovné preskúmania prispejú k zníženiu administratívnej a právnej neistoty, pokiaľ ide o členské štáty, ako aj hospodárske subjekty a budú mať za výsledok zníženie nákladov a odstránenie prekážok. Okrem toho by sa malo zadať vypracovanie správy o stave nezákonného trhu s liehovinami.

1.4.

Obavy vzbudzujú dve oblasti. Prvou je návrh zvýšiť spodnú prahovú hodnotu daňovej sadzby na pivá z 2,8 na 3,5 objemových percent. Napriek tomu, že sa tento krok deklaruje ako zdravotné opatrenie, existujú obavy, že by sa v dôsledku toho mohla paradoxne zvýšiť konzumácia alkoholu. Vzhľadom na to, že pôjde o opatrenie ponechané na zváženie členských štátov, EHSV podporuje tento návrh, no žiada, aby sa do piatich rokov vykonalo opätovné posúdenie vplyvu vo všetkých členských štátoch, ktoré budú tento návrh uplatňovať.

1.4.1.

Po druhé, Komisia navrhuje v prípade „hotového výrobku“ pri pive racionalizovať postup merania stupňa Plato založený na tom, že by sa toto meranie malo vykonať na konci procesu varenia piva. Súdny dvor Európskej únie nedávno vyložil súčasnú smernicu tak, že na účel vyrubenia dane by sa stupeň Plato mal merať pred pridaním cukru, resp. sladidiel. EHSV však konštatuje, že tento postup uplatňujú iba tri členské štáty. To by si vyžadovalo, aby jedenásť členských svoj postup zmenilo (ostatné členské štáty metódu Plato nepoužívajú). EHSV preto v záujme čo najmenšieho narušenia podporuje návrhy Komisie. Na základe toho by svoj postup museli zmeniť iba tri členské štáty.

2.   Zhrnutie návrhov Komisie

2.1.

Návrhy Komisie sú rozdelené na dve časti. Ide o návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 92/83/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje, a návrh smernice Rady, ktorou sa stanovuje všeobecný systém spotrebných daní. Existujú dva ďalšie návrhy, ktoré sú administratívnej povahy a podporujú návrhy uvedené v smernici Rady, ktorou sa stanovuje všeobecný systém spotrebných daní. Týkajú sa návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 389/2012 o administratívnej spolupráci v oblasti spotrebných daní, pokiaľ ide o obsah elektronického registra, a návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o informatizácii prepravy a kontroly tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (prepracované znenie).

2.2.

Návrh smernice, ktorou sa mení smernica 92/83/EHS: Návrhy Komisie sa zaoberajú štyrmi oblasťami: i) zaobchádzanie s denaturovaným etanolom, ii) znížené sadzby pre malých výrobcov a klasifikácia niektorých alkoholických nápojov, iii) alkoholické nápoje s nízkym obsahom alkoholu a iv) meranie stupňa Plato sladeného/ochuteného piva.

2.2.1.

Zaobchádzanie s denaturovaným etanolom: v súčasnosti je vzájomné uznávanie úplne denaturovaného etanolu medzi členskými štátmi nekonzistentné a existujú rozdielne výklady nepriameho využívania čiastočne denaturovaného etanolu. Komisia navrhuje a) objasniť vzájomné uznávanie úplne denaturovaného etanolu a modernizovať postupy oznamovania nových receptúr na jeho výrobu členskými štátmi; b) zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s čiastočne denaturovaným etanolom na nepriame využívanie a c) žiadať, aby sa pri preprave čiastočne denaturovaného etanolu so skutočným obsahom alkoholu v objeme nad 90 % a pri polotovaroch s obsahom alkoholu uplatňoval kontrolný systém pohybu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (EMCS).

2.2.2.

Znížené sadzby pre malých výrobcov a klasifikácia alkoholických nápojov: členské štáty môžu povoliť znížené sadzby pre malých výrobcov piva a etylalkoholu. Malí výrobcovia musia byť „právne a hospodársky nezávislí“, hoci to nie je adekvátne vymedzené. Táto situácia vedie k neistote a spôsobuje administratívne, resp. súdne náklady. Členské štáty okrem toho nemôžu uplatňovať znížené sadzby na malých výrobcov alkoholických nápojov. Tým sa znevýhodňujú malí výrobcovia cideru. Komisia navrhuje a) vymedziť pojem „právne a hospodársky nezávislý“ a zaviesť jednotné osvedčenie pre malých výrobcov piva vrátane výrobcov cideru v celej EÚ (1) a b) zaviesť dobrovoľné znížené sadzby pre nezávislých malých výrobcov cideru (2).

2.2.3.

Nápoje s nízkym obsahom alkoholu: členské štáty môžu uplatňovať znížené sadzby na nápoje s nízkym obsahom alkoholu. Toto sa vzťahuje len na niektoré alkoholické výrobky (napríklad pivo). Komisia navrhuje zvýšiť prahovú hodnotu z 2,8 na 3,5 objemových percent (3). Tvrdí, že prahová hodnota pre pivo s nízkym obsahom alkoholu je príliš nízka, čím sa oslabuje inovácia produktu a neposkytuje sa dostatočná motivácia rozvíjať toto pododvetvie. V dôsledku toho spotrebitelia nie sú ochotní začať konzumovať pivá s nízkym obsahom alkoholu, čím sa oslabuje zdravotná politika.

2.2.4.

Meranie stupňa Plato sladeného/ochuteného piva: daň sa vyrubuje na základe odkazu na stupeň Plato „hotového výrobku“ v 14 členských štátoch. Jedenásť členských štátov uskutočňuje meranie na konci procesu výroby piva a ďalšie tri členské štáty pred pridaním cukrového sirupu alebo aromatických látok. (Zvyšné členské štáty nepoužívajú metódu Plato a uprednostňujú meranie na základe skutočného obsahu alkoholu v objemových percentách.) Pojem „hotový výrobok“ nie je v smernici definovaný, v dôsledku čoho existujú tri rozdielne výklady. To má za následok nejednotné meranie a následne rozdielnu výšku spotrebnej dane uplatňovanej na výrobky, ktoré môžu mať rovnaký obsah alkoholu. Ďalej sa tvrdí, že monitorovacie postupy sú zaťažujúce vzhľadom na rôzne požiadavky na meranie stupňa Plato podľa troch rozdielnych výkladov (napr. požiadavka na monitorovanie v pivovare namiesto kontroly výrobku naplneného do fľaše). Súdny dvor Európskej únie (4) vyložil súčasnú smernicu tak, že na účel vyrubenia dane by sa stupeň Plato mal merať pred ukončením procesu, a teda s vylúčením pridaných látok. Komisia navrhuje objasniť ustanovenie týkajúce sa merania stupňa Plato v pive, najmä pokiaľ ide o čas, kedy sa má meranie stupňa Plato vykonať (5). Predpokladom na to je vykonanie merania na konci procesu (t. j. berúc do úvahy všetky prídavné látky). Na základe toho bude možné efektívne vysvetliť definíciu „hotového výrobku“.

2.3.

Návrh smernice Rady, ktorou sa stanovuje všeobecný systém spotrebných daní (prepracované znenie). Tento druhý balík opatrení je technickej povahy a obsahuje opatrenia na zjednodušenie prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani. Postupy týkajúce sa spotrebnej dane a colného režimu nie sú vždy zosúladené alebo synchronizované, čo spôsobuje problémy pri dovoze a vývoze tovaru podliehajúceho spotrebnej dani. V niektorých situáciách sú postupy týkajúce sa spotrebných daní zložité alebo sú v nich medzi jednotlivými členskými štátmi výrazné rozdiely. So zreteľom na vysoké daňové riziko pri držbe a preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia spotrebnej dane sú okrem toho tieto opatrenia využívané najmä veľkými podnikmi. Malé a stredné podniky využívajú postupy, ktoré sú vhodnejšie pre malé zásielky a nízky počet prepráv, znamenajú však vyššiu regulačnú záťaž, pokiaľ ide o prepravu. To spôsobuje ďalšie administratívne náklady a náklady súvisiace s dodržiavaním predpisov a vyžaduje si väčšie úsilie zo strany podnikov, ako aj vnútroštátnych orgánov. Dôvodom je to, že niektoré kroky v postupoch sa musia vykonávať ručne a so zreteľom na požiadavky, ktoré sú v jednotlivých členských štátoch odlišné. Takéto kroky sú okrem toho zdrojom daňových podvodov. Komisia navrhuje celý rad opatrení s cieľom zefektívniť a zjednodušiť tieto postupy týkajúce sa interakcie medzi vývoznými a dovoznými postupmi v súvislosti s výrobkami podliehajúcimi spotrebnej dani, daňovými povinnosťami vznikajúcimi medzi podnikmi a mimoriadnymi situáciami.

2.3.1.

Interakcia dovozných postupov: Neexistujú žiadne normalizované požiadavky na dokumentáciu týkajúcu sa uplatnenia oslobodenia od spotrebnej dane pri prepustení do voľného obehu. O oslobodenie od platby pri prepustení možno žiadať vtedy, ak má byť tovar prepravený z miesta dovozu v rámci kontrolného systému pohybu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (EMCS). Neexistujú však žiadne normalizované požiadavky, na rozdiel od oslobodenia od DPH pri dovoze pre dodávky v rámci EÚ. Komisia navrhuje zaviesť požiadavku nahlasovať odosielateľa a príjemcu (členské štáty majú možnosť žiadať identifikáciu prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani).

2.3.2.

Interakcia vývozných postupov: Medzi EMCS a systémom kontroly vývozu (ECS) neexistuje žiadna harmonizovaná synchronizácia. Prepravu treba uzatvárať ručne, pričom zrušené dovozy nie sú nahlasované do EMCS. To môže viesť k administratívnej záťaži pre podniky (napr. oneskorenie pri uvoľňovaní záruk), potenciálnym podvodom a narušeniu trhu. Komisia navrhuje zaviesť požiadavku identifikovať odosielateľa tovaru podliehajúceho spotrebnej dani a administratívny referenčný kód prepravy v rámci systému EMCS. V záujme lepšej synchronizácie sa taktiež zavedie povinné nahlasovanie mimoriadnej situácie pri vývoze do systému EMCS (napr. neuskutočnený výstup tovaru z EÚ, zrušenie vyhlásenia).

2.3.3.

Zosúladenie tranzitu: Okrem kombinácie systému EMCS a ECS sa na kontrolu vývozu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani používajú aj iné postupy: colný režim vonkajšieho a vnútorného tranzitu a jedna prepravná zmluva. Používanie týchto postupov zjednodušuje vývozné operácie pre hospodárske subjekty, pretože im umožňuje ukončiť režim vývozu na začiatku tranzitu a dokončiť tak prepravu v rámci systému EMCS. Používanie týchto zjednodušených vývozných postupov však spôsobilo rad problémov: nedostatočnú evidenciu oslobodenia od spotrebnej dane, absenciu dôkazov o fyzickom výstupe tovaru, uvoľňovanie záruk pred skutočným výstupom tovaru a nedostatočný dohľad. V dôsledku toho môžu vzniknúť príležitosti na podvod a právna neistota, ktorá má za následok uplatňovanie zložitých postupov a zmätok na úrovni podnikov. V súčasnosti nie je z právneho hľadiska možné uzavrieť prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani začatím tranzitu. Komisia navrhuje, aby hospodárske subjekty mohli využívať zjednodušený spôsob vývozu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani využitím režimu vonkajšieho tranzitu po vývoze namiesto používania systému EMCS až po vonkajšiu hranicu. Tým by sa poskytlo náležité riadenie záruk a zabránilo by sa tomu, aby tovar v mieste určenia zmizol, keďže tovar, ktorý v dôsledku začatia vonkajšieho tranzitu prestal byť tovarom Únie, by bol pod colným dohľadom dovtedy, kým neopustí colné územie.

2.3.4.

Preprava tovaru, za ktorý už bola zaplatená daň, medzi podnikmi: súčasný postup týkajúci sa prepravy tovaru, za ktorý už bola zaplatená daň, medzi podnikmi sa realizuje v papierovej podobe. Tento postup využívajú malé a stredné podniky, pretože si pri odosielaní alebo príjme nevyžaduje daňový sklad. Uvedený postup je však zastaraný, nejasný a zaťažujúci. Komisia navrhuje, aby sa takáto preprava zautomatizovala rozšírením rozsahu systému EMCS zjednodušeného vďaka vytvoreniu dvoch nových kategórií – certifikovaného odosielateľa a certifikovaného príjemcu. Prinesie to zjednodušenie, zníženie nákladov pre malé a stredné podniky a zvýšenie efektívnosti.

2.3.5.

Mimoriadne situácie: Mimoriadne situácie zahŕňajú množstvo nepredvídaných situácií: množstvo tovaru prichádzajúceho na miesto určenia je nižšie alebo vyššie ako množstvo deklarované pri odosielaní (vrátane prirodzených strát, ako je vyparenie benzínu); príjemca odmietne prevziať zodpovednosť za tovar; preprava je oficiálne zrušená atď. Tieto situácie nie sú v právnych predpisoch podrobne ošetrené, v dôsledku čoho členské štáty uplatňujú rôzne postupy týkajúce sa posudzovania strát, procesov odmietnutia a limitov prípustných strát. To môže spôsobiť komplikácie a zmätok. Smernice už zabezpečujú, že sa množstvo meria jednotným spôsobom. Komisia súhlasí s tým, že o nich musí vnútroštátne orgány informovať v rozsiahlejšej miere. Navrhuje však nové opatrenia na normalizáciu limitov prípustných strát.

2.4.

Existujú dva ďalšie návrhy, ktoré sú administratívnej povahy a podporujú návrhy uvedené v smernici Rady, ktorou sa stanovujú všeobecné ustanovenia v oblasti spotrebných daní (prepracované znenie).

2.4.1.

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 389/2012 o administratívnej spolupráci v oblasti spotrebných daní, pokiaľ ide o obsah elektronického registra, sa týka automatizácie kontroly prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý bol uvedený do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a ktorý sa prepravuje do druhého členského štátu, aby bol v tomto druhom členskom štáte dodaný na podnikateľské účely.

2.4.2.

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o informatizácii prepravy a kontroly tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (prepracované znenie) dopĺňa uvedené nariadenie Rady a uvádza do platnosti automatizáciu kontroly prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.

3.   Pripomienky

3.1.   Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 92/83/EHS

3.1.1.

Zaobchádzanie s denaturovaným etanolom (pozri bod 2.2.1). EHSV sa domnieva, že návrhy Komisie sú dobré a malo by sa v nich pokračovať. Okrem toho je potrebné komplexnejšie chápanie nezákonného trhu s liehovinami. Preto by sa malo zadať vypracovanie správy o tomto probléme, aby bolo možné vyvinúť lepšie nástroje na jeho riešenie.

3.1.2.

Znížené sadzby pre malých výrobcov a klasifikácia niektorých alkoholických nápojov (pozri bod 2.2.2). EHSV sa aj v tomto prípade domnieva, že návrhy Komisie by mohli riešiť súčasné problémy a viesť k lepšej zrozumiteľnosti a zároveň zlepšiť režim tak, aby zostali zachované stimuly na podporu malých výrobcov. EHSV sa nazdáva, že Komisia by v budúcnosti mala zvážiť zavedenie podobnej zníženej sadzby s revidovanými prahovými hodnotami pre liehovary.

3.1.3.

Nápoje s nízkym obsahom alkoholu (pozri bod 2.2.3). Návrhy Komisie týkajúce sa tejto otázky sú kontroverznejšie. Je ťažké preukázať, že by bola narušená inovácia výrobkov. Existujú neoficiálne dôkazy týkajúce sa narastajúceho zastúpenia pív s nízkym obsahom alkoholu medzi výrobcami, a to vrátane malých výrobcov. Podmienkou akýchkoľvek prínosov pre zdravie by bolo, aby boli spotrebitelia piva s bežným obsahom alkoholu motivovaní k tomu, aby začali konzumovať alkoholické nápoje s revidovaným nízkym obsahom alkoholu. Pokiaľ k tomu nedôjde, mohlo by to viesť k tomu, že spotrebitelia piva s nízkym obsahom alkoholu zvýšia svoju spotrebu alkoholu. EHSV však uznáva, že tieto návrhy nie sú pre členské štáty záväzné. To znamená, že v právomoci každého členského štátu je ponechať nižší limit a znížiť sadzbu spotrebnej dane. Výbor preto súhlasí s týmito návrhmi. Do piatich rokov od zavedenia týchto opatrení by sa však mal uskutočniť prieskum v členských štátoch, ktoré tieto ustanovenia využili, aby bolo možné určiť, do akej miery došlo k posunu v konzumácii výrobkov s nízkym obsahom a k odklonu od výrobkov s bežným obsahom alkoholu.

3.1.4.

Meranie stupňa Plato sladeného/ochuteného piva (pozri bod 2.2.4): EHSV si uvedomuje, že návrhy Komisie týkajúce sa tejto otázky sa môžu ukázať ako problematické, najmä pokiaľ ide o výklad Súdneho dvora Európskej únie v súvislosti s touto smernicou. Tvrdenie, že postupy merania obsahu alkoholu pred pridaním cukru/sladidiel sú z administratívneho hľadiska zaťažujúce, zástupcovia hospodárskych subjektov spochybňujú. V súčasnosti iba tri členské štáty vykonávajú meranie pred pridaním cukru/sladidiel, kým ostatných jedenásť členských štátov, ktoré používajú metódu Plato, uplatňuje metódu zodpovedajúcu návrhom Komisie. Vzhľadom na túto skutočnosť a na výhody vyplývajúce z konzistentnej definície „hotového výrobku“ je menej problematické, aby tri členské štáty zmenili svoju metódu, namiesto toho, aby sa požadovalo, aby ju zmenilo jedenásť členských štátov. Ďalej treba konštatovať, že pri vývoze takýchto výrobkov nie sú rozdiely v metóde Plato relevantné, keďže sa požaduje meranie skutočného objemového obsahu alkoholu. EHSV sa preto domnieva, že návrhy Komisie sú najmenej rušivé a predstavovali by výhodu so zreteľom na ochranu príjmov z daní.

3.2.   Návrh smernice Rady, ktorou sa stanovuje všeobecný systém spotrebných daní (prepracované znenie)

3.2.1.

EHSV sa nazdáva, že opatrenia zahrnuté v tomto návrhu smernice Rady týkajúce sa interakcie dovozných a vývozných postupov, zosúladenia tranzitu, prepravy tovaru, za ktorý už bola zaplatená daň, dane zaplatenej za tovar medzi podnikmi a mimoriadnych situácií budú mať zamýšľaný účinok, a to konkrétne zjednodušenie prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, zosúladenie postupov týkajúcich sa spotrebnej dane a colného režimu, zníženie administratívnych nákladov a nákladov na dodržiavanie predpisov pre hospodárske subjekty, ako aj vnútroštátne orgány a pomoc pri boji proti podvodom. EHSV tieto návrhy podporuje.

3.3.   Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 389/2012, a návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o informatizácii prepravy a kontroly tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (prepracované znenie).

3.3.1.

EHSV podporuje tieto návrhy, keďže z administratívneho hľadiska uľahčujú vykonávanie návrhov uvedených v smernici Rady, ktorou sa stanovuje všeobecný systém spotrebných daní.

---

(1)  Článok 4 a článok 13 a).

(2)  Článok 13

(3)  Článok 5

(4)  C-30/17 – Kompania Piwowarska, 17. mája 2018.

(5)  Článok 3