Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+)

[COM(2018) 382 final — 2018/0206 (COD)]

(2019/C 62/27)

Spravodajca:	Krzysztof BALON
Pomocná spravodajkyňa:	Cinzia DEL RIO

Konzultácia	Európsky parlament, 11. 6. 2018 Rada Európskej únie, 19. 6. 2018
Právny základ	článok 46 písm. d), článok 149, článok 153 ods. 2 písm. a), článok 164, článok 168 ods. 5, článok 175 tretí odsek a článok 349 ZFEÚ

Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	26. 9. 2018
Prijaté v pléne	17. 10. 2018
Plenárne zasadnutie č.	538
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	183/2/2

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta návrh Komisie týkajúci sa Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) zameraný na zlepšenie konzistentnosti a súčinnosti medzi nástrojmi EÚ, ktorým sa zlučujú niektoré fondy EÚ a zjednodušujú niektoré postupy. EHSV poukazuje na niektoré kritické aspekty návrhu a zároveň vyzýva na rýchle, zodpovedné a vyvážené prijatie rozhodnutia o návrhu ešte pred budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu.

1.2.

Európa potrebuje vhodnú kombináciu hospodárskych, investičných a sociálnych politík, aby zostala konkurencieschopná vo svetovom hospodárstve a zabezpečila kvalitné zamestnanie, všeobecne prístupné a dostupné kvalitné vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj rovnaký prístup k zdravotníckym službám, sociálne začlenenie a aktívnu účasť v spoločnosti. Je potrebný taký rozpočet EÚ, ktorý dokáže reagovať na hlavné výzvy, ako je nezamestnanosť mladých ľudí, nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, dlhodobá nezamestnanosť, rýchlo sa meniaci trh práce a vplyv nových foriem práce na ľudí, výzvy, ktoré spôsobujú nové sociálne vylúčenie marginalizovaných skupín v kombinácii s pretrvávajúcou vysokou mierou chudoby v niektorých krajinách. Nové výzvy v oblasti digitalizácie si navyše vyžadujú inovatívne prístupy k financovaniu EÚ (1).

1.3.

EHSV veľmi kriticky hodnotí tento návrh, pretože sa v ňom plánujú škrty vo financovaní politiky súdržnosti EÚ. Konkrétne pre ESF+ to znamená pokles o 6 % v reálnom vyjadrení. EHSV okrem toho nesúhlasí s odstránením minimálneho podielu (v súčasnosti na úrovni 23,1 %) financovania politiky súdržnosti v rámci ESF+. Vzhľadom na to, že ESF+ je hlavným nástrojom financovania realizácie európskeho piliera sociálnych práv, EHSV tiež požaduje, aby sa 30 % celkových zdrojov politiky hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vyčlenilo na ESF+ a aby v rámci ESF+ bolo 30 % finančných prostriedkov určených na opatrenia v oblasti sociálneho začleňovania.

1.4.

Spojenie rôznych fondov a programov v novom „zastrešujúcom“ ESF+ by sa malo uplatňovať opatrne, pričom treba zohľadniť akékoľvek prípadné zvýšenie ich účinnosti a efektívnosti v porovnaní s rámcami, kde sa ciele dosahovali separátne pre každý z nich. EHSV žiada Európsku komisiu, aby ďalej zjednodušila pravidlá ESF+, tak pre riadiace orgány, ako aj pre príjemcov, pričom sa musí zabezpečiť súlad projektov s hodnotami EÚ. Základná podmienka týkajúca sa aktívneho začlenenia, podľa ktorej musia mať členské štáty vypracované národné stratégie boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, aby boli oprávnené na financovanie z ESF+, by sa v ďalšom finančnom období VFR mala aj naďalej vzťahovať na všetky členské štáty.

1.5.

ESF+ by sa mal používať v súlade s Chartou základných práv Európskej únie, Dohovorom OSN o právach dieťaťa (UNCRC) a Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD). Dodržiavanie európskeho kódexu správania v oblasti partnerstva sa musí považovať za základnú podmienku a partnerské dohody a operačné programy by sa mali skúmať a podliehať sankciám, ak by v plnom rozsahu nespĺňali požiadavky vyplývajúce z európskeho kódexu správania v oblasti partnerstva.

1.6.

Európska únia by mala v plnej miere využívať skúsenosti a kapacity sociálnych partnerov a iných organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich na miestnej, národnej a európskej úrovni tak, že ich spoločne s používateľmi služieb a v súlade s ich rôznymi úlohami zapojí do plánovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia fondov EÚ. Sociálni partneri a iné organizácie občianskej spoločnosti sú kľúčovými aktérmi európskeho demokratického projektu. V kontexte ESF+ to znamená, že verejné orgány by im mali uľahčiť prístup k dostupným zdrojom. EHSV podporuje revíziu zloženia Výboru pre ESF+ tak, ako je uvedená v článku 40 ods. 2 nariadenia, v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. c) nariadenia o spoločných ustanoveniach a so zásadami európskeho kódexu správania pre partnerstvo.

1.7.

Primeraná časť dostupných zdrojov by sa mala vyčleniť na projekty, ktoré riadia malé miestne organizácie, ako aj na ich opätovné poskytnutie, s cieľom podporiť činnosť organizácií pôsobiacich na miestnej úrovni. Nefinančné príspevky by sa mali posudzovať rovnako ako finančné.

1.8.

Nadnárodnosť (alebo cezhraničné činnosti) by mali byť bežne súčasťou operačných programov všetkých členských štátov. To je potrebné na posilnenie pocitu európskej identity občanov rôznych členských štátov.

1.9.

EHSV považuje za dôležité stanoviť vysokú úroveň financovania kľúčových oblastí činnosti pre budúcnosť Európy a jej obyvateľov. Tie zahŕňajú: kvalitné zamestnanie pre mladých ľudí, iniciatívy v oblasti rodovej rovnosti, začlenenie a zamestnanosť zraniteľných skupín, celoživotné vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie v kontexte rýchlo sa meniaceho trhu práce, posilnenie verejných služieb všeobecného záujmu, ako aj budovanie kapacít verejnej správy, sociálnych partnerov – s osobitným prístupom k posilneniu sociálneho dialógu a vykonávaniu spoločných činností – a iných organizácií občianskej spoločnosti vrátane ich účasti na riadení fondu s cieľom zabezpečiť lepšiu správu vecí verejných.

1.10.

Vzhľadom na rastúcu úlohu sociálneho hospodárstva v rámci sociálneho rozmeru EÚ sa EHSV nazdáva, že podpora činností sociálneho hospodárstva by sa mala stať samostatným špecifickým cieľom ESF+.

1.11.

EHSV víta návrh Komisie stanoviť nové ukazovatele na prideľovanie finančných prostriedkov. Súčasný systém je však stále založený hlavne na hrubom domácom produkte (HDP). EHSV sa okrem toho domnieva, že sa musí zlepšiť korelácia medzi ESF+ a odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra. Výbor sa obáva, že by sa mohli uplatňovať prísne kondicionality. Preto zdôrazňuje, že táto korelácia by sa mala prerokovať medzi národnými a európskymi orgánmi s plnou a aktívnou účasťou sociálnych partnerov a iných organizácií občianskej spoločnosti.

1.12.

Sociálni partneri a iné organizácie občianskej spoločnosti by sa mali v monitorovacích výboroch považovať za rovnocenné zainteresované strany s hlasovacím právom a s možnosťou vykonávať špecifické riadiace funkcie. Monitorovaním by sa mal posúdiť aj pokrok týkajúci sa opatrení zameraných na sociálne začlenenie, a nemalo by sa obmedzovať len na uplatňovanie súboru kvantitatívnych ukazovateľov.

1.13.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité zachovať ESF+ v pôsobnosti hospodárskej, sociálnej a územnej politiky súdržnosti.

1.14.

EHSV nesúhlasí s návrhom na zníženie európskej miery spolufinancovania ESF+. V každom prípade by takéto zníženie nemalo prenášať na predkladateľov projektov.

2. Úvod: návrh viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 predložený Komisiou a súčasná sociálna situácia v EÚ

2.1.

Európska komisia vydala 2. mája 2018 oznámenie o svojich návrhoch viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027, na ktoré 29. – 31. mája nadväzovalo zverejnenie nariadenia o VFR a 1. júna 2018 nariadenia o Európskom sociálnom fonde plus.

2.2.

Tak ako to požadoval Európsky parlament, rozpočet EÚ by sa mal zvýšiť na 1,3 % HDP (návrh predstavuje nárast o 1,08 %) a systém vlastných zdrojov by sa mal zreformovať s cieľom stabilizovať financovanie nových činností a riešiť nové vnútorné výzvy. Len zvýšenie rozpočtu by mohlo EÚ pomôcť, a to aj po brexite, splniť svoj záväzok realizovať ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a európsky pilier sociálnych práv, v ktorom sa stanovujú ciele a zásady novej sociálnej a pracovnej politiky na európskej úrovni na podporu kvalitných pracovných miest a rovnosti príležitostí, kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré by mali byť všeobecne prístupné a dostupné, s cieľom reagovať na rýchle zmeny na trhu práce a zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky, ako aj širšie sociálne začleňovanie a sociálnu ochranu, čím by sa umožnila aktívna účasť všetkých v spoločnosti.

2.3.

Európa musí zostať konkurencieschopnou v svetovom hospodárstve a zabezpečiť vysokú úroveň zamestnanosti a sociálnych noriem. EHSV vyzýva, aby sa ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu prijalo rýchle, zodpovedné a vyvážené rozhodnutie o návrhoch VFR a ESF+.

2.4.

Únia v súčasnosti čelí novým výzvam vyplývajúcim z potreby prekonať dlhé obdobie hospodárskej a sociálnej krízy, a potrebuje riešiť vplyv rýchlo sa meniaceho trhu práce a súvisiacich nových foriem práce, nedostatočnú úroveň kvalifikácií, nízku mobilitu pracovnej sily, neuspokojivé výsledky aktívnych politík trhu práce a systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj „nové“ sociálne vylúčenie marginalizovaných skupín vrátane Rómov a migrantov.

2.5.

Miera nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ je naďalej vysoká. K nej sa pripája aj intenzívnejšie využívanie neštandardných pracovných zmlúv, opäť najmä medzi mladými ľuďmi, a to spolu s pretrvávajúcou vysokou mierou mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET). Nesúlad medzi ponukou zručností a potrebami zamestnávateľov bol zdôraznený v niekoľkých stanoviskách EHSV. To je dôvod, prečo je výzvou súčasnosti zvýšiť kvalitu pracovných miest a stanoviť zamestnanosť mladých ľudí za prioritu. V niektorých členských štátoch však miera nezamestnanosti ostatných skupín, medzi ktoré patria ženy, staršie osoby a migranti, nadobúda kritické rozmery a vyžaduje si osobitné riešenia.

2.6.

Zavádzanie nových technológií, digitalizácia a umelá inteligencia majú zásadný vplyv na zamestnanosť. Kvalitné základné vzdelanie, ako aj efektívna odborná príprava na vysokej úrovni, celoživotné vzdelávanie, zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikácia a zosúladenie meniacich sa potrieb hospodárstiev EÚ s cielenými zručnosťami a spôsobilosťami budú nástrojmi potrebnými na využitie pracovných príležitostí v budúcnosti a podporu konkurencieschopnosti podnikov (2). Takéto nástroje musí sprevádzať primeraná kombinácia hospodárskych, investičných a sociálnych politík zameraných na inkluzívny a udržateľný rast založený na inováciách.

2.7.

Ďalším závažným aspektom je úroveň chudoby obyvateľov: 118 miliónov občanov EÚ (t. j. 23,7 % celkového počtu obyvateľov EÚ) žije v chudobe a sociálnom vylúčení, alebo sú nimi ohrození (3). V niektorých krajinách zároveň pretrváva vysoká úroveň chudoby zamestnaných osôb, ktorá je sprevádzaná značným nárastom nezamestnanosti (4).

3. Hlavné aspekty navrhovaného nariadenia o Európskom sociálnom fonde plus

3.1.

S cieľom posilniť súdržnosť a súčinnosť medzi doplnkovými nástrojmi EÚ, zvýšiť flexibilitu, umožniť lepšie reagovať na výzvy a zjednodušiť programovanie a riadenie fondov nový Európsky sociálny fond plus (ESF+) zlučuje tieto fondy a programy viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020:

—	Európsky sociálny fond (ESF) a iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI),

—	Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD),

—	program EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a

—	akčný program Únie v oblasti zdravia (program v oblasti zdravia).

3.2.

Celkový rozpočet vyčlenený na ESF+ na obdobie 2021 – 2027 je približne 101 miliárd EUR (v bežných cenách), z ktorých 100 miliárd EUR je určených pre zložku ESF+ podliehajúcu zdieľanému riadeniu (bývalé fondy ESF a FEAD). Finančné krytie pre zložky ESF+ podliehajúce priamemu riadeniu je 1 174 miliónov EUR v bežných cenách, z ktorých 761 miliónov EUR bude použitých pre zložku Zamestnanosť a sociálna inovácia a 413 miliónov EUR pre zložku Zdravie. ESF+ takisto zahŕňa iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí, pričom 10 % pridelených finančných prostriedkov je určených pre mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov. Minimálne 25 % vnútroštátnych zdrojov ESF+ bude účelovo viazaných na podporu sociálneho začlenenia a boja proti chudobe. Okrem toho musia členské štáty vyčleniť minimálne 2 % svojich zdrojov ESF+ na opatrenia zamerané na najodkázanejšie osoby.

3.3.

Do všeobecného nariadenia sa zaviedlo niekoľko ustanovení s cieľom zjednodušiť vykonávanie ESF+, znížiť administratívnu záťaž pre prijímateľov a presunúť pozornosť na dosahovanie výsledkov. V nariadení o ESF+ sa takisto stanovujú opatrenia na boj proti materiálnej núdzi, čím sa reaguje na požiadavky zainteresovaných strán o zachovanie voľnejších požiadaviek na tento druh pomoci a požiadavky na zjednodušený zber údajov, monitorovanie a podávanie správ.

4. Všeobecné pripomienky k navrhovanému nariadeniu

4.1.

EHSV víta návrh Komisie týkajúci sa ESF+, najmä vzhľadom na:

—	jeho súlad s Európskym pilierom sociálnych práv,

—	jeho usmernenia pre kvalitné výsledky prostredníctvom lepších ukazovateľov,

—	uznanie potreby zjednodušenia a väčšej flexibility,

—	dôraz na tri oblasti politiky: zamestnanosť, vzdelávanie a sociálne začlenenie,

—	zavedenie priority „inovatívne činnosti“ na podporu sociálnej inovácie a sociálnej experimentácie, ktoré posilňujú prístupy zdola nahor založené na partnerstvách,

—	jeho súlad a zlučiteľnosť s inými programami financovania, ako je Erasmus (5) a Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), v rámci kapitoly VFR „Investovanie do ľudí“,

—	skutočnosť, že spája jednotlivé fondy a programy pod jedným zastrešením s cieľom zlepšiť boj proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu, nezamestnanosti a podzamestnanosti v Európskej únii.

4.2.

EHSV kritizuje skutočnosť, že navrhovaná celková úroveň budúceho VFR predstavuje približne 1,1 bilióna EUR, čo je v reálnom vyjadrení pod úrovňou súčasného VFR. Okrem toho EHSV veľmi kriticky hodnotí navrhované škrty vo financovaní politiky súdržnosti EÚ, ktoré vo viacročnom finančnom rámci na obdobie rokov 2021 – 2027 predstavujú približne 7 %. Pokiaľ ide konkrétne o ESF+, v návrhu sa naň vyčleňuje 27 % celkových rozpočtových prostriedkov pridelených na politiku súdržnosti. V reálnom vyjadrení to znamená pokles o 6 % v ESF+. EHSV okrem toho nesúhlasí s odstránením minimálneho podielu (v súčasnosti na úrovni 23,1 %) financovania politiky súdržnosti v rámci ESF+. Vzhľadom na to, že ESF+ je hlavným nástrojom financovania realizácie európskeho piliera sociálnych práv, EHSV tiež požaduje, aby sa 30 % zdrojov politiky hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vyčlenilo na ESF+ a odporúča, aby 30 % finančných prostriedkov z ESF+ bolo určených na opatrenia v oblasti sociálneho začlenenia. EHSV nesúhlasí s návrhom na zníženie európskej miery spolufinancovania ESF+. V každom prípade by takéto zníženie nemalo prenášať na predkladateľov projektov.

4.3.

V tejto súvislosti EHSV dôrazne pripomína, že financovanie na úrovni EÚ, ako aj jednotlivých štátov musí:

—	riešiť otázky kvality života a rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom,

—	byť investíciou do inkluzívneho, vysokokvalitného vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré by mali byť prístupné a cenovo dostupné pre všetkých a mali by byť zamerané na súčasné a budúce potreby trhu práce,

—

riešiť problém nezamestnanosti a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, najmä dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí, ako aj podzamestnanosti, a to i rozšírením odbornej prípravy a spravodlivých pracovných podmienok na pracovníkov činných v nových (atypických) a v niektorých prípadoch nezákonných formách zamestnania,

—	zvládať demografické výzvy a zabezpečiť primeranú a udržateľnú sociálnu ochranu počas celého života pre všetkých,

—	podporovať začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím a zabezpečenie prístupnosti pre nich,

—	podporovať vývoj, skúšanie, hodnotenie a rozširovanie riešení a posilňovať prístupy zdola nahor a sociálnu experimentáciu založenú na partnerstve so zapojením verejných orgánov, súkromného sektora a občianskej spoločnosti,

—	presadzovať rovnaké príležitosti a bojovať proti všetkým formám diskriminácie,

—	zlepšiť zamestnateľnosť a sociálno-ekonomickú integráciu marginalizovaných skupín vrátane bezdomovcov,

—	podporovať integráciu migrantov,

—	poskytovať individualizovanú rodinnú a komunitnú podporu a zlepšiť prístup k cenovo dostupným, udržateľným a vysokokvalitným sociálnym službám, ako aj k službám v oblasti zdravotníctva a bývania,

—	presadzovať spoločné aktivity sociálnych partnerov,

—	podporovať budovanie kapacít pre správne orgány/inštitúcie, sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti,

4.4.

Keďže štrukturálne fondy EÚ sú kľúčovými hnacími silami konkurencieschopnejšej, súdržnejšej, odolnej a sociálnej Európy, členské štáty nesú osobitnú zodpovednosť za investovanie finančných prostriedkov z ESF+ do sociálnych služieb, ktoré poskytujú verejné subjekty, subjekty sociálneho hospodárstva a iné neziskové organizácie.

4.5.

4.6.

Komisia navrhuje zlúčiť iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí s ESF+ s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a účinnosť opatrení zameraných na mladých ľudí. Cieľom návrhu je posilnenie politík zamestnanosti v členských štátoch. Postupy na prístup k financovaniu v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí by sa mali zjednodušiť a zabezpečiť jasné vyčleňovanie zdrojov. V opačnom prípade by mohlo byť užitočnejšie ponechať iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí ako osobitnú finančnú iniciatívu. Okrem toho je potrebné podniknúť kroky na zabezpečenie toho, aby boli efektívne a primerané výpočty, podľa ktorých majú členské štáty na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí používať aspoň 10 % rozpočtu ESF+. Je potrebné vyhnúť sa riziku, že sa iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí odsunie do úzadia a že dôjde k zníženiu rozpočtu vyčleneného na roky 2021 – 2027 (7).

4.7.

Dôležité je tiež uznať, že sociálni partneri a – za rovnakých podmienok – iné organizácie občianskej spoločnosti sú kľúčovými aktérmi európskeho demokratického projektu. Verejné orgány preto musia uľahčiť ich prístup k dostupným zdrojom.

4.8.

Európska únia by mala v plnej miere využívať skúsenosti a kapacity sociálnych partnerov a iných organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich na miestnej, národnej a európskej úrovni tak, že ich v súlade s ich rôznymi úlohami spoločne s používateľmi služieb zapojí do plánovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia fondov EÚ (8). Na tento účel bude potrebné jasne odkázať na Európsky kódex správania pre partnerstvo. Dodržiavanie tohto kódexu sa musí považovať za základnú podmienku. Sociálni partneri a iné organizácie občianskej spoločnosti by po získaní primeranej podpory mali vypracovať príslušné hodnotiace nástroje a v rámci možností využiť aj odborné znalosti priamych príjemcov (9). To sa dá dosiahnuť len vtedy, keď sa zníži byrokratická záťaž a zjednodušia pravidlá financovania s cieľom podporiť sociálnych partnerov a iné organizácie občianskej spoločnosti.

4.9.

Primeraná časť dostupných zdrojov by sa mala vyčleniť na projekty, ktoré riadia malé miestne organizácie, ako aj na ich opätovné poskytnutie. To by umožnilo podporiť organizácie pôsobiace na miestnej úrovni a svojpomocné skupiny a tiež zamedziť odrádzajúcemu účinku neprimeranej administratívnej záťaže pri spolufinancovaní, ktorú musia znášať organizácie občianskej spoločnosti, alebo tento účinok zmierniť. Nefinančné príspevky by sa mali posudzovať rovnako ako finančné.

4.10.

Je potrebné poznamenať, že vo väčšine prípadov finančné nástroje, ako sú úvery, záruky alebo vlastný kapitál, neposkytujú primerané financovanie sociálnych projektov. Preto by sa za hlavný implementačný mechanizmus mali zvoliť granty, ak neexistujú iné účinnejšie finančné nástroje.

4.11.

EHSV žiada Európsku komisiu, aby ďalej zjednodušila pravidlá ESF+, tak pre riadiace orgány, ako aj pre príjemcov. Komisia a riadiace orgány by však mali prijať osobitné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že zjednodušenie nebude predstavovať finančné riziko pre organizácie občianskej spoločnosti, ktoré pracujú pre ľudí postihnutých chudobou a sociálnym vylúčením. Tieto riziká súvisia najmä s rozsiahlymi požiadavkami na zber osobných údajov.

4.12.

Žiadne zjednodušenie pravidiel fondov by nemalo viesť k zrušeniu mechanizmov (napr. základných podmienok), ktoré sú zavedené na zabezpečenie súladu projektov financovaných z fondov EÚ s hodnotami EÚ, najmä s povinnosťou dodržiavať ľudské práva. Základná podmienka týkajúca sa aktívneho začlenenia, podľa ktorej musia mať členské štáty vypracované národné stratégie boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, aby boli oprávnené na financovanie z ESF+, by sa v ďalšom finančnom období VFR mala aj naďalej vzťahovať na všetky členské štáty.

4.13.

Keďže ESF+ je európsky fond, nadnárodnosť (alebo cezhraničné činnosti) by mali byť bežne súčasťou operačných programov všetkých členských štátov. To je potrebné na posilnenie pocitu európskej identity občanov rôznych členských štátov a na väčšie zviditeľnenie finančnej podpory, ktorú ponúkla EÚ svojim občanom. V snahe pomôcť pri zavádzaní cezhraničných projektov by sa malo pokračovať v osvedčených postupoch a úspešných formátoch zo súčasného obdobia financovania (2014 – 2020) a členské štáty by sa o ne mali podeliť.

5. Konkrétne pripomienky a požiadavky týkajúce sa navrhnutého nariadenia

5.1.

EHSV považuje za dôležité stanoviť konkrétne ciele (10) pre ESF+ s vysokou úrovňou financovania kľúčových oblastí činnosti pre budúcnosť Európy a jej obyvateľov, ako napríklad:

—	kvalita zamestnania mladých ľudí,

—	iniciatívy v oblasti rodovej rovnosti,

—	začleňovanie a zamestnávanie zraniteľných skupín, napríklad osôb so zdravotným postihnutím a migrantov,

—	prístup k celoživotnému vzdelávaniu v kontexte rýchlo sa meniaceho digitálneho trhu práce,

—	posilnenie verejných služieb všeobecného záujmu, keďže prispievajú k lepšej kvalite života a lepšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom,

—	budovanie kapacít pre orgány verejnej správy, sociálnych partnerov a iné organizácie občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť lepšiu správu vecí verejných vrátane riadenia fondu.

5.2.

Vzhľadom na rastúcu úlohu sociálneho hospodárstva v rámci sociálneho rozmeru EÚ sa EHSV nazdáva, že podpora činností sociálneho hospodárstva by sa mala stanoviť ako samostatný cieľ ESF+ (11). Navrhované opatrenia by sa mali zameriavať na celé sociálne hospodárstvo v celej jeho rozmanitosti v členských štátoch. Komisiu vyzývame, aby spolupracovala s členskými štátmi na podpore priaznivého prostredia pre sociálne hospodárstvo.

5.3.

EHSV víta návrh Komisie stanoviť nové ukazovatele na prideľovanie finančných prostriedkov na riešenie problematiky, ako je nezamestnanosť mladých ľudí, nízka úroveň vzdelania, zmena klímy a prichyľovanie/integrácia migrantov, aby lepšie odzrkadľovali sociálnu a hospodársku situáciu európskych regiónov a území a zosúladili sa so sociálnym prehľadom Európskeho piliera sociálnych práv. Súčasný systém prideľovania finančných prostriedkov je však stále založený hlavne na HDP (12).

5.4.

EHSV sa domnieva, že korelácia medzi ESF+ a odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra je veľmi dôležitá. Výbor sa zároveň obáva, že by sa mohli uplatňovať prísne kondicionality. Preto zdôrazňuje, že táto korelácia by sa mala prerokovať medzi národnými a európskymi orgánmi s plnou a aktívnou účasťou sociálnych partnerov a iných organizácií občianskej spoločnosti (13), keďže je to nevyhnutné na zabezpečenie strednodobej a dlhodobej stratégie.

5.5.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité zachovať ESF+ v rámci hospodárskej, sociálnej a územnej politiky súdržnosti vzhľadom na výraznú komplementárnosť rastu, cieľov zamestnanosti a sociálneho začlenenia. Prínos ESF+ v porovnaní s opatreniami členských štátov súvisí s územnými potrebami a integráciou s inými štrukturálnymi fondmi s cieľom vykonávať ucelené a komplexné iniciatívy na miestnej úrovni. V tomto rámci má regionálny/miestny rozmer kľúčový význam pre plánovanie a vykonávanie opatrení prispôsobených konkrétnym potrebám.

5.6.

EHSV víta povinnosť členských štátov, pokiaľ ide o primeranú účasť sociálnych partnerov a iných organizácií občianskej spoločnosti na realizácii politík podporovaných z ESF+ a pridelenie primeraného objemu finančných prostriedkov z ESF na budovanie kapacít a spoločné opatrenia. To by malo zahŕňať osobitný prístup k budovaniu kapacít sociálnych partnerov v súlade so štvorstranným vyhlásením o novom začiatku sociálneho dialógu z roku 2016 a zabezpečiť, aby riadiace orgány prideľovali zdroje podľa potrieb vo forme odbornej prípravy, opatrení na vytváranie kontaktných sietí a posilnenia sociálneho dialógu a činností, ktoré spoločne vykonávajú sociálni partneri (14).

5.7.

S cieľom podporiť primeranú účasť ostatných organizácií občianskej spoločnosti na opatreniach podporovaných z ESF+, najmä v oblastiach sociálneho začlenenia, rodovej rovnosti a rovnakých príležitostí, musia riadiace orgány zabezpečiť pridelenie primeranej sumy prostriedkov z ESF na budovanie kapacít pre tieto organizácie.

5.8.

Členské štáty by mali v plnom rozsahu využívať článok 17 európskeho kódexu správania pre partnerstvo. Keďže partnerské dohody a operačné programy sú výsledkom rokovaní medzi Komisiou a národnými orgánmi, Komisia by mohla mať prísnejšie požiadavky pri schvaľovaní týchto dohôd a mala by vyžadovať ich preskúmanie, ak by v plnom rozsahu nespĺňali požiadavky vyplývajúce zo zásady partnerstva (15). Okrem toho by sa mal európsky kódex správania pre partnerstvo v novom období rokov 2021 – 2027 zrevidovať a úloha sociálnych partnerov a ďalších organizácií občianskej spoločnosti by sa mala jasne vymedziť. EHSV podporuje revíziu zloženia Výboru pre ESF+ tak, ako je uvedená v článku 40 ods. 2 nariadenia, v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. c) nariadenia o spoločných ustanoveniach a so zásadami európskeho kódexu správania pre partnerstvo. V článku 40 ods. 2 by sa z tohto dôvodu malo stanoviť, že každý členský štát do Výboru pre ESF+ vymenuje jedného zástupcu vlády, jedného zástupcu organizácií pracovníkov, jedného zástupcu organizácií zamestnávateľov a jedného zástupcu občianskej spoločnosti.

5.9.

Komisia by mala objasniť minimálne požiadavky, ktoré budú musieť orgány členských štátov splniť pri realizácii partnerstiev vrátane sankcií v prípade ich nedostatočného plnenia. Akékoľvek porušenie európskeho kódexu správania pre partnerstvo členskými štátmi by sa malo trestať rôznymi opatreniami, až po pozastavenie platieb v prípadoch vážneho nedodržania podmienok, ako je to v prípade európskych štrukturálnych a investičných fondov (16).

5.10.

Monitorovacie výbory by mali fungovať transparentnejším a zmysluplnejším spôsobom a tiež by mali vykonávať osobitné riadiace funkcie. Sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti by sa mali považovať za rovnocenné zainteresované strany, a preto by mali byť štatutárnymi členmi monitorovacích výborov s hlasovacím právom. Monitorovanie by malo takisto zabezpečiť, aby sa všetky prostriedky použili spôsobom, ktorý je v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv vrátane UNCRC a UNCRPD, ktoré ratifikovala EÚ a jej 27 členských štátov. Okrem toho by sa monitorovaním mal posúdiť aj pokrok týkajúci sa opatrení zameraných na sociálne začlenenie, a nemalo by sa obmedzovať len na uplatňovanie súboru kvantitatívnych ukazovateľov (17).

V Bruseli 17. októbra 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Pozri napríklad stanovisko EHSV na tému Viacročný finančný rámec na obdobie po roku 2020 (Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 106).

(2) Pozri Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 8.

(3) Európska komisia, Spoločná správa o zamestnanosti (Joint Employment Report 2017).

(4) Údaje Eurostatu a EU-SILC. Tu a v niektorých ďalších bodoch stanoviska pripomíname pozície vyjadrené v informačnej správe EHSV Dosledovanie spisu SOC/537, ktorá bola postúpená Európskej komisii po tom, ako ju EHSV jednomyseľne prijal na svojom 534. plenárnom zasadnutí 18. a 19. apríla 2018. V tejto informačnej správe sa často citovalo stanovisko Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 15.

(5) V stanovisku EHSV na tému Erasmus (pozri stranu 194 tohto úradného vestníka) sa odporúča zachovať názov „Erasmus+“.

(6) Pozri záverečnú správu štúdie o monitorovaní (Study on the monitoring and evaluation systems of the ESF, Final report, Zmluva č. VC/2017/0131, ktorou sa vykonáva rámcová zmluva č. VC/2013/0017), s. 50.

(7) Pozri analýzu Európskeho fóra mládeže: https://www.youthforum.org/sites/default/files/2018-07/_ESF%2B%20data%20analysis_website.pdf

(8) Pozri Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 15.

(9) Tamže a Dosledovanie spisu SOC/537.

(10) Pozri článok 3 a článok 4 návrhu nariadenia.

(11) Pozri článok 4 návrhu nariadenia.

(12) Pozri článok 4 návrhu nariadenia.

(13) Pozri článok 7 návrhu nariadenia.

(14) Pozri článok 8 návrhu nariadenia.

(15) Pozri článok 4 návrhu nariadenia.

(16) Pozri článok 34 návrhu nariadenia.

(17) Pozri článok 38 a článok 39 návrhu nariadenia.