Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 924/2009, pokiaľ ide o niektoré poplatky za cezhraničné platby v Únii a o poplatky za menovú konverziu

[COM(2018) 163 final – 2018/0076 (COD)]

(2018/C 367/05)

Spravodajca:

Daniel MAREELS

Konzultácia	Európsky parlament, 19.4.2018 Európska rada, 3.5.2018
Právny základ	článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	7.6.2018
Prijaté v pléne	11.7.2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	116/0/0

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Výbor víta predkladaný návrh, ktorý prinesie zníženie poplatkov za cezhraničné platby v eurách v členských štátoch mimo eurozóny, a tým zabezpečí väčšiu transparentnosť poplatkov za menovú konverziu. EHSV vyzýva na bezodkladné uplatňovanie tohto návrhu.

1.2.

Jeho priamy účinok sa prejaví najprv v členských štátoch mimo eurozóny. Vysoké poplatky za cezhraničné platby uskutočnené v eurách v EÚ, ktoré sa v týchto krajinách uplatňujú, zaniknú, pretože sa budú musieť zjednotiť s nižšími poplatkami za domáce transakcie v domácej mene. Výbor víta tieto nižšie poplatky, ktoré budú prospešné predovšetkým pre spotrebiteľov a podniky, najmä malé a stredné podniky.

1.3.

Zníženie poplatkov nepochybne následne povedie k zvýšeniu cezhraničného voľného pohybu a voľného obchodu v celej EÚ, čo bude prínosom pre všetky členské štáty Únie. Výbor považuje toto prehĺbenie jednotného trhu a jeho pozitívny hospodársky vplyv za dôležité.

1.4.

Víta skutočnosť, že sa takto podarí dosiahnuť aj pôvodný účel jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA), aby sa všetky platby v eurách v EÚ považovali za domáce platby. Zároveň sa odstránia rozdiely existujúce na jednotnom trhu, ktoré vyplývajú z rozdelenia používateľov na dve skupiny podľa toho, či ich krajina patrí do eurozóny alebo nie, vďaka čomu vznikne jednotný trh retailových finančných služieb. Nižšie poplatky, ktoré platia používatelia v eurozóne sa stanú dostupné aj pre užívateľov mimo eurozóny.

1.5.

Výbor pripomína svoje argumenty v prospech rozmanitosti v bankovom sektore, ktorá je zárukou stability a účinnosti systému, a ďalej žiada, aby sa zohľadnili rôzne aspekty budúceho vývoja a výzvy, ktorým banky čelia, a aby sa venovala väčšia pozornosť nákladovému hľadisku, s ktorým sa banky v dôsledku tohto návrhu budú musieť vyrovnať.

1.6.

Účastníci trhu budú mať povinnosť zverejniť všetky poplatky za menovú konverziu v zahraničí a informovať o poplatkoch zainteresované subjekty skôr, ako tie uskutočnia svoje transakcie. Výbor sa domnieva, že nové dodatočné požiadavky transparentnosti sú namieste, pretože spotrebiteľom umožnia správne rozhodnúť o výbere transakcií za primeranú cenu. Aj tu je však dôležité zohľadniť technicky veľmi zložitú povahu veci a s ňou súvisiace náklady poskytovateľov.

1.7.

Výbor chce napokon zdôrazniť, že hoci ide o vysoko technickú problematiku, nepochybne tu existuje vynikajúca príležitosť na dobrú a zrozumiteľnú komunikáciu so všetkými občanmi EÚ. Na príklade vykonaných zmien možno ukázať, že EÚ prináša pozitívne zmeny pre každého jednotlivca a nachádza riešenia každodenných problémov.

2.   Súvislosti

2.1.

Od začiatku tohto tisícročia sa pracuje na harmonizácii spôsobov, akými prebiehajú bezhotovostné platby v Európe. V záujme tohto cieľa sa už od zavedenia eura buduje jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA – Single Euro Payments Area) (1). V tejto súvislosti sa uskutočnil postupný prechod zo štátnych na európske platobné systémy. Tento proces bol dovŕšený v roku 2014.

2.2.

Na základe toho môžu orgány správy, obchodníci a podniky rovnakými platobnými prostriedkami, t. j. bankovými kartami, prevodmi a inkasami, jednoducho vykonávať svoje platby v celej eurozóne a Európskej únii (2). Už sa nerozlišuje podľa domovskej krajiny, ale všetky platby v Európe sú „domáce platby“.

2.3.

Popri tom sa rozbehli viaceré ďalšie iniciatívy, zamerané nielen na zvýšenie transparentnosti poplatkov za platby, ale aj na zníženie týchto poplatkov. Na základe toho sa okrem iného zjednotili poplatky za cezhraničné platby v eurách uskutočnené v EÚ s poplatkami za domáce platby v eurách. Stalo sa tak vďaka nariadeniu (ES) č. 2560/2001, ktoré neskôr nahradilo nariadenie (ES) č. 924/2009.

2.4.

Tento vývoj sa v skutočnosti prejavil iba v členských štátoch eurozóny (3) a vo Švédsku, ktoré využilo možnosť (4) poskytnutú členským štátom rozšíriť tento režim na domácu menu.

2.5.

V „Akčnom plán pre spotrebiteľské finančné služby: lepšie produkty, väčší výber“ z marca 2017 sa Komisia zaviazala navrhnúť opatrenia na zníženie nákladov na cezhraničné transakcie vo všetkých členských štátoch a na posúdenie postupov dynamického prepočtu mien (5).

2.6.

Zámerom predkladaného návrhu (6), ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 924/2009, je rozšíriť výhody spomínaného systému pre transakcie v eurách uskutočňované v EÚ aj na osoby a podniky v členských štátoch mimo eurozóny. Poplatky za cezhraničné platby sa tak môžu v EÚ znížiť, ak sa zjednotia s poplatkami za domáce transakcie v mene príslušného členského štátu.

2.7.

Zároveň (7) sa stanovujú doplňujúce povinnosti transparentnosti pri postupoch menovej konverzie, vďaka ktorým sa poplatky za cezhraničné transakcie budú zverejňovať.

2.8.

Výbor víta skutočnosť, že sa účastníkom trhu uložilo niekoľko dodatočných povinností transparentnosti pri menovej konverzii. Celkové poplatky za cezhraničnú transakciu budú preto zainteresovaným subjektom známe pred jej uskutočnením.

3.   Poznámky a pripomienky

3.1.

Výbor víta návrhy, vďaka ktorým sa výhody vyplývajúce zo SEPA rozširujú na občanov a podniky v členských štátoch mimo eurozóny. Najmä v týchto členských štátoch sa tým znížia náklady na cezhraničné platby v eurách. Zároveň sa dodatočne rozšíria povinnosti transparentnosti v súvislosti s nákladmi na menovú konverziu.

3.2.

Vďaka týmto návrhom sa odstránia rozdiely na trhu cezhraničných platieb v eurách v EÚ, a napomôže sa tak vytvoreniu jednotného trhu pre retailové finančné služby. Používatelia v eurozóne môžu pri tomto druhu platieb v plnej miere využívať výhody SEPA, čo však zatiaľ neplatí pre používateľov v členských štátoch s inou menou ako euro.

3.3.

Väčšina používateľov v eurozóne môže tieto platby realizovať za veľmi nízke alebo dokonca zanedbateľné poplatky, avšak používatelia z krajín mimo eurozóny túto možnosť nemajú. Poplatky za takéto platby sú pre nich spravidla vysoké. Je dobré a veľmi dôležité tento stav v budúcnosti ukončiť. Poskytovatelia platobných služieb v členských štátoch mimo eurozóny budú musieť svoje poplatky za cezhraničné transakcie v eurách zjednotiť so zvyčajne nižšími poplatkami za domáce transakcie v mene krajiny.

3.4.

Toto zníženie nákladov by malo mať pozitívny dosah na cezhraničný voľný pohyb a takisto aj voľný obchod v EÚ, a to vo všetkých členských štátoch. Spotrebitelia z krajín mimo eurozóny budú mať teda ľahší prístup na trhy v eurozóne, čo pre nich môže byť prínosom. Ľahší prístup na trhy budú mať aj podniky, najmä malé a stredné podniky, ktoré tak budú môcť využívať výhody vyplývajúce z lepšieho postavenia na trhu a vyššej konkurencieschopnosti.

3.5.

EHSV schvaľuje rozhodnutie zamerať navrhovaný režim na transakcie v eurách. Výbor vo svojom stanovisku na tému Akčný plán pre spotrebiteľské finančné služby„víta skutočnosť, že Európska komisia v tejto fáze upúšťa od regulačných opatrení“ (8). Zároveň je to významný pokrok pre príslušné členské štáty, ktoré už mali dlhší čas možnosť urobiť tento krok, no nevyužili ju (9).

3.6.

Zámerom tohto rozhodnutia je popri mnohých ďalších dôvodoch (10) aj zachovanie rovnováhy medzi dôraznejšími požiadavkami poskytovateľov platobných služieb (11) a ich používateľov (12). Navrhované riešenie je navyše viac v súlade s koncepciou riešenia „na mieru“. Umožňuje zohľadniť osobitosti príslušných členských štátov a situáciu v nich, a to okrem iného na úrovni platobných systémov a poskytovateľov platobných služieb.

3.7.

Pre spotrebiteľov nie je vždy jednoduché správne sa rozhodnúť pri menovej konverzii, nakoľko nemajú vždy k dispozícii správne informácie v správnom čase. Aby sa im rozhodovanie uľahčilo, účastníkom trhu sa ukladá niekoľko dodatočných povinností transparentnosti. Vďaka tomu budú celkové poplatky za cezhraničnú transakciu zainteresovaným subjektom známe pred jej uskutočnením.

3.8.

Výbor považuje povinnosť transparentnosti voči používateľom a spotrebiteľom za veľmi dôležitú, rovnako ako bezpečnosť transakcií. Rovnaký význam prikladá aj stanoveniu hornej hranice poplatkov za tieto služby, kým sa nevypracujú konkrétne a definitívne vykonávacie opatrenia (13). Z hľadiska poskytovateľov platobných služieb ide o veľmi zložitú a problematickú otázku, a preto je vhodné venovať určitú pozornosť aj s ňou súvisiacemu nákladovému hľadisku.

3.9.

Náklady a úbytok príjmov poskytovateľov platobných operácií v dôsledku týchto návrhov nie sú zanedbateľné (14). Aj keď súčasná situácia možno nie je úplne uspokojivá a straty sa môžu časom zmierniť, je potrebné venovať dostatočnú pozornosť tomuto nákladovému hľadisku.

3.10.

Ako už výbor nedávno poznamenal (15) vo svojej obhajobe rozmanitosti bankového sektora, v záujme stability a účinnosti systému (16) je nevyhnutné venovať pozornosť nákladovému hľadisku. Okrem toho treba mať na pamäti, že v súčasnosti banky čelia mnohým dôležitým výzvam, medzi ktoré patria regulačný rámec a rámec dohľadu, niekoľko aspektov budúceho vývoja (17), dlhodobo nízka úroková miera a viacero ďalších (18).

3.11.

Výbor chce napokon zdôrazniť, že hoci ide o vysoko technickú problematiku, nepochybne tu existuje vynikajúca príležitosť na dobrú a zrozumiteľnú komunikáciu so všetkými občanmi EÚ. Na príklade vykonaných zmien by sa mohlo ukázať, že EÚ prináša pozitívne zmeny do života podnikateľov, občanov a spotrebiteľov a nachádza riešenia každodenných problémov, s ktorými sa ľudia stretávajú napríklad pri cestovaní.

---

(1)  Viac informácii o SEPA nájdete na stránke Európskej platobnej rady: https://www.europeanpaymentscouncil.eu/.

(2)  Zemepisná oblasť pôsobnosti systémov SEPA zahŕňa v súčasnosti viac ako 34 krajín a oblastí: 28 členských krajín EÚ, a navyše Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Monako a San Marino. Pozri internetovú stránku v poznámke pod čiarou č. 1.

(3)  A teda na platbách v eurách.

(4)  Možnosť, ktorá sa pre všetky členské štáty ustanovila v nariadení (ES) č. 2560/2001 a v následnom nariadení (ES) č. 924/2009 o cezhraničných platbách.

(5)  Pozri COM(2017) 139 final, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52017DC0139. Pozri najmä navrhované opatrenia 1 a 2.

(6)  Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 924/2009, pokiaľ ide o niektoré poplatky za cezhraničné platby v Únii a o poplatky za menovú konverziu. Pozri https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1524213305690&uri=CELEX%3A52018PC0163.

(7)  V tom istom návrhu nariadenia.

(8)  Pozri Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 51, bod 1.1.

(9)  Pozri možnosť uvedenú v bode 2.4.

(10)  Niektoré sú uvedené v prehľade častých otázok týkajúcich sa cezhraničných platieb, ktorý je zverejnený spolu s tlačovou správou k predkladaným návrhom na stránke http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-18-2424_en.htm.

(11)  Sú skôr zástancami zachovania súčasného stavu.

(12)  Boli skôr za to, aby sa regulovalo ešte viac transakcií.

(13)  Vzhľadom na rýchlo sa meniace prostredie a technickú povahu tejto problematiky sa predpokladá lehota v trvaní najviac 36 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(14)  V dôvodovej správe návrhu sa v súvislosti s cezhraničnými operáciami v eurách uvádza suma 900 miliónov EUR ročne.

(15)  Pozri stanovisko INT/822, Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 51, bod 3.6.

(16)  Pozri Ú. v. EÚ C 251, 31.7.2015, s. 7, bod 1.1 a Ú. v. EÚ C 451, 16.12.2014, s. 45, bod 1.11.

(17)  Napríklad v súvislosti s finančnými technológiami a technológiami blockchain, ako aj s financovaním udržateľného hospodárstva. V spojitosti s akčným plánom Komisie na financovanie udržateľného rastu pozri COM(2018) 97 final (http://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=CELEX:52018DC0097).

(18)  Okrem iných prístup EÚ k nesplácaným pôžičkám (https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/banking-and-finance/financial-supervision-and-risk-management/managing-risks-banks-and-financial-institutions/non-performing-loans-npls_sk).