Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Koncepcie EÚ v oblasti riadenia prechodu na digitalizovaný svet práce – dôležitý príspevok k bielej knihe o budúcnosti práce

[prieskumné stanovisko na žiadosť rakúskeho predsedníctva Rady EÚ]

(2018/C 367/03)

Spravodajkyňa:	Franca SALIS-MADINIER
Pomocný spravodajca:	Ulrich SAMM

Stanovisko na žiadosť rakúskeho predsedníctva Rady EÚ	list z 12. februára 2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie článok 29 ods. 1 rokovacieho poriadku prieskumné stanovisko
Rozhodnutie predsedníctva	13. marca 2018
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	6. júna 2018
Prijaté v pléne	11. júla 2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	152/1/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje spravodlivý prechod na digitálnu technológiu založený na rešpektovaní európskych hodnôt, ktoré presadzujú plnú zamestnanosť, sociálny pokrok, vysokú úroveň ochrany, zníženie chudoby a nerovností.

1.2.

EHSV požaduje, aby obrovské príležitosti, ktoré ponúkajú nové technológie, boli prínosom pre všetkých: pracovníkov, občanov a podniky. V tomto vývoji nesmú byť žiadni porazení. Politiky sa musia prioritne zameriavať na posilnenie pracovnej kariéry jednotlivcov s cieľom vybaviť všetkých občanov správnymi zručnosťami a na posilnenie kolektívne organizovaných systémov sociálneho zabezpečenia, aby sa uľahčil prístup k dávkam sociálneho zabezpečenia, ako je stanovené v Charte základných práv, prioritách vyhlásených európskymi orgánmi v Göteborgu v rámci európskeho piliera sociálnych práv a v dohovoroch MOP.

1.3.

Je pravdepodobné, že pracovné miesta sa zmenia v dôsledku automatizácie, digitalizácie a umelej inteligencie. EHSV považuje za prioritu aktualizovať zručnosti európskych pracovníkov, najmä tých, ktorým úroveň kvalifikácie a zastaranosť zručností neumožňuje zastávať novovzniknuté pracovné miesta alebo miesta, ktoré budú zmenené v dôsledku technológie. Zdôrazňuje, že na úrovni EÚ a členských štátov je naliehavo potrebná politika v prospech transformácie počiatočnej odbornej prípravy a celoživotnej odbornej prípravy s cieľom podporiť vhodné spôsoby výučby umožňujúce rozvíjať tvorivé a digitálne zručnosti, ktoré sú na nových pracovných miestach čoraz potrebnejšie.

1.4.

Rodová rozmanitosť musí patriť medzi hlavné priority: v odvetviach so silnou digitálnou zložkou je situácia alarmujúca, tak slabo sú v nich zastúpené ženy (1). Je dôležité sledovať a merať tieto trendy a podporovať prístup žien do týchto odvetví.

1.5.

EHSV poznamenáva, že len 0,3 % celkových verejných výdavkov v EÚ (2) je určených na investovanie do sociálnych politík. Musia sa poskytnúť dostatočné zdroje, najmä v rámci budúceho viacročného rozpočtového rámca EÚ na obdobie po roku 2020 (3), na posilnenie týchto politík a na podporu prechodu na digitálnu technológiu vo svete práce v prospech pracovníkov, podnikov a spoločnosti ako celku.

1.6.

Dodatočné zdroje možno nájsť v zvýšení produktivity vďaka digitalizácii. EHSV odporúča, aby sa na úrovni odvetvia a podniku zorganizoval sociálny dialóg o rozdelení pridanej hodnoty s cieľom dohodnúť spôsoby použitia.

1.7.

V snahe pokryť všetky flexibilné formy zamestnania, ktoré prináša digitalizácia, a nenechať žiadneho pracovníka bokom (4), EHSV považuje za jednu zo svojich priorít zachovanie kvality a finančnej udržateľnosti systémov sociálnej ochrany. Vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby organizovali konzultácie so sociálnymi partnermi s cieľom prispôsobiť systémy sociálnej ochrany, a to najmä v prospech pracovníkov, ktorí z dôvodu svojho postavenia nie sú dostatočne krytí týmito systémami.

1.8.

V rámci zavádzania nových technológií, ako sú napríklad roboty alebo inteligentné stroje, EHSV vo svojej štúdii pripomína význam povinnosti vopred informovať zástupcov pracovníkov a poradiť sa s nimi, ako aj potrebu kolektívneho vyjednávania pri zavádzaní zmien (5), ktoré tieto technológie prinášajú. Pripomína tiež, že v smernici týkajúcej sa európskych zamestnaneckých rád sa stanovuje povinnosť takejto konzultácie (6).

1.9.

Pokiaľ ide o umelú inteligenciu, EHSV zdôrazňuje, že nepriehľadnosť fungovania algoritmov a spôsob, akým uskutočňujú rozhodnutia, ktoré nemôžu ľudia kontrolovať, predstavujú obrovské výzvy pre EÚ a vyvolávajú zásadné otázky o tom, v akej spoločnosti chceme žiť. EHSV už zdôraznil, že v novom svete práce je prvoradé vymedziť vzťah človeka k stroju. Prístup zameraný na ovládanie stroja človekom je zásadný (7).

1.10.

EHSV podporuje všeobecné strategické rámce pre umelú inteligenciu, ktoré Európe poskytujú konkurenčnú výhodu (8), a nabáda na rozvoj sociálne zodpovednej umelej inteligencie slúžiacej spoločnému blahu. Zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať novú oblasť výskumu – „kognitívnu ergonómiu“, ktorej cieľom je prijať opatrenia na podporu využívania inteligentných technológií, zameraného na človeka.

2.   Úvod

2.1.

Svoje názory na nové formy práce a budúcnosť práce už EHSV vyjadril v troch prieskumných stanoviskách, o ktoré požiadali estónske a bulharské predsedníctva Rady EÚ (9). Tieto stanoviská boli obohatené o širšiu úvahu o sociálne udržateľnej koncepcii pre digitálnu éru, ktorá bola vypracovaná v rámci ďalšieho prieskumného stanoviska na žiadosť bulharského predsedníctva (10).

2.2.

EHSV nesúhlasí s predpokladom, že digitalizácia „bude mať svojich víťazov aj porazených“. V tomto stanovisku EHSV navrhuje spôsoby, ako by digitalizácia mohla priniesť prospech všetkým občanom, aby nikto nebol odsunutý nabok.

2.3.

Aby časť pracovníkov a občanov nezostala bokom, bolo by vhodné, aby sa posilnili verejné výdavky na investície do sociálnych politík, ktoré v súčasnosti predstavujú len 0,3 % celkových verejných výdavkov v EÚ (11). Musia sa poskytnúť dostatočné zdroje, najmä v rámci budúceho viacročného rozpočtového rámca EÚ na obdobie po roku 2020 (12), na podporu prechodu na digitálnu technológiu vo svete práce.

2.4.

EHSV zdôrazňuje, že na to, aby automatizácia mohla byť prínosom pre spoločnosť ako celok, EÚ a jej členské štáty musia byť schopné spoľahnúť sa na dobre fungujúci a kvalitný systém celoživotnej odbornej prípravy, trvalý sociálny dialóg medzi zainteresovanými stranami, primerané kolektívne vyjednávanie a primeraný systém zdaňovania.

2.5.

Je naliehavé konať už teraz, aby sa zabezpečila dostupnosť vhodných zručností pre budúcnosť, aby EÚ a všetky jej členské štáty zostali konkurencieschopné a mohli vytvárať nové podniky a nové pracovné miesta, aby sa ľudia naďalej mohli začleňovať do trhu práce počas celej svojej pracovnej kariéry a aby sa zabezpečil blahobyt pre všetkých.

3.   Umelá inteligencia v službách človeka pre spravodlivý a kvalitný prechod

3.1.

EHSV kladie dôraz na výzvy, ktoré pre EÚ predstavuje umelá inteligencia, chápaná ako súbor technológií umožňujúcich prostredníctvom výpočtovej techniky vykonávať kognitívne úlohy tradične vykonávané ľuďmi.

3.2.

Ak má digitalizácia a čoraz výkonnejšia a silnejšia umelá inteligencia priniesť prospech pracovníkom, občanom, podnikom, členským štátom a EÚ, musíme mať nad ňou kontrolu a jej možné negatívne účinky sa musia predvídať a regulovať.

3.3.

EHSV považuje novú generáciu tzv. spolupracujúcich robotov za príležitosť, ktorá môže byť prospešná pre spoločnosť ako celok. Tieto roboty sa môžu stať skutočnými partnermi pracovníkov, pretože uľahčia ich každodennú prácu, ktorá sa tak stane menej stresujúcou. Môžu tiež pomôcť osobám s telesným postihnutím alebo kognitívnymi poruchami, a ešte viac osobám s obmedzenou pohyblivosťou.

3.4.

EHSV znovu zdôrazňuje (13), že treba zaujať prístup, pri ktorom zostane vo vedení človek, a to počas celého procesu digitalizácie. Naša spoločnosť sa musí vyrovnať so strachom, že systémy umelej inteligencie môžu jedného dňa rozhodovať o dôležitých aspektoch nášho života bez akéhokoľvek ľudského zásahu. V rámci prístupu, pri ktorom je vo vedení človek, sa vymedzuje zásada, ktorá zaručuje, že stroje majú jednoznačne slúžiť ľuďom a že zložitejšie otázky súvisiace s ľudskými schopnosťami, ako napríklad prevzatie zodpovednosti, posudzovanie kontroverzných prípadov či etických otázok alebo iracionálne správanie, zostávajú pod kontrolou ľudí. Táto veľmi všeobecná zásada môže slúžiť ako základná zásada pre budúce nariadenia.

3.5.

Ako EHSV zdôraznil vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy na tému Umelá inteligencia (14), kontrola algoritmov a ich transparentnosti predstavuje pre naše demokracie a základné slobody veľkú výzvu, a to aj vo svete práce. Cieľom EÚ musí byť sociálne a eticky zodpovedný prechod na digitálnu technológiu. EHSV podporuje všeobecné strategické rámce pre umelú inteligenciu, ktoré EÚ poskytujú konkurenčnú výhodu. Zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať novú oblasť výskumu – „kognitívnu ergonómiu“, ktorej cieľom je prijať opatrenia na podporu využívania inteligentných technológií, zameraného na človeka.

3.6.

V dôsledku skreslených algoritmov môžu zvolené rozhodnutia a riešenia zvýšiť diskrimináciu v podnikoch, napríklad v oblasti náborových postupov a činností v oblasti ľudských zdrojov vo všeobecnosti (15). Dobré naprogramovanie údajov a algoritmov však takisto umožňuje, aby sa nábor zamestnancov a politiky v oblasti ľudských zdrojov stali „inteligentnejšími“ a spravodlivejšími.

3.7.

Európski vedci, inžinieri a podnikatelia, ktorí prispievajú k navrhovaniu, rozvoju a uvádzaniu systémov umelej inteligencie na trh, musia konať podľa kritérií etickej a sociálnej zodpovednosti. Začlenenie etiky a humanitných vied do učebných osnov inžinierskeho vzdelávania môže byť dobrou odpoveďou na túto požiadavku (16). Bolo by vhodné vytvoriť kódex správania pre umelú inteligenciu.

3.8.

EHSV by rád upriamil pozornosť na hrozbu, ktorú predstavuje umelá inteligencia, pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť a súkromie. Nové technológie veľmi uľahčujú vytváranie falošných fotografií, videí, prejavov a textov v dobrej kvalite. Riešenie tejto vážnej hrozby musí patriť medzi najvyššie priority v rámci politiky EÚ.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1.   Vplyv na zamestnanosť

4.1.1.

Aký vplyv bude mať zavedenie automatizácie, digitalizácie a umelej inteligencie v rôznych výrobných procesoch na úroveň zamestnanosti, to je veľmi kontroverzná otázka. Podľa prijatej metódy – analýza úloh alebo pracovných miest – sa tieto predpoklady z hľadiska straty pracovných miest značne líšia (17).

4.1.2.

Bez ohľadu na tieto odchýlky je isté, že digitalizácia bude mať vplyv na veľkú väčšinu pracovných miest. Niektorých povolaní sa to dotkne viac ako iných, pričom v krátkodobom horizonte môžu zaniknúť (18). Ďalšie prejdú transformáciou a bude potrebná rekvalifikácia.

4.1.3.

Medzi členskými štátmi Európskej únie existujú významné rozdiely, pokiaľ ide o vplyv automatizácie na pracovné miesta (19). Podľa jednej štúdie OECD vo všeobecnosti menej pracovných miest podlieha automatizácii v Spojenom kráľovstve, severských krajinách a Holandsku než v krajinách na východe a juhu EÚ (20). Tieto rozdiely môžu vysvetliť viaceré faktory: rozdiely v organizácii úloh v hospodárskych odvetviach, v odvetvovej štruktúre a v investíciách (krajiny, ktoré ešte neprešli na technológie, pri ktorých je pravdepodobné, že nahradia pracovnú silu, ani do nich neinvestovali, majú štruktúru úloh, ktorá je vhodnejšia na automatizáciu). Rozdiely existujú aj v organizácii pracoviska vo všeobecnosti či v úrovniach vzdelania pracovníkov.

4.2.   Zabezpečiť kľúčové kompetencie všetkých občanov

4.2.1.

Vzhľadom na toto konštatovanie môžu primerané zručnosti členským štátom EÚ pomôcť lepšie sa začleniť na globalizovaných trhoch a špecializovať sa na najpokročilejšie technológie, a to vďaka inovatívnejším podnikom, ktoré zostanú konkurencieschopné. Aby sa tak stalo, potrebujú všetky odvetvia pracovníkov, ktorí majú nielen vysoké kreatívne a kognitívne schopnosti (v oblasti gramotnosti a matematickej gramotnosti a pri riešení zložitých problémov), ale aj manažérske a komunikačné zručnosti a schopnosť učiť sa.

4.2.2.

Pracovníci, na ktorých treba zamerať prioritné opatrenia a venovať im silnejšiu podporu, sú pracovníci s nízkokvalifikovaným zamestnaním a zamestnaním, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou čaká automatizácia, transformácia, nahradenie alebo dokonca vymiznutie.

4.2.3.

V Únii sa rozdiel medzi zručnosťami a budúcimi pracovnými miestami zhoršuje. V členských štátoch EÚ hrozí, že 22 % pracovníkov nebude mať správne digitálne zručnosti zodpovedajúce vývoju ich zamestnania (21). Od roku 2008 sa priemerná dĺžka trvania nezamestnanosti a dlhodobej nezamestnanosti zvýšila najmä pre pracovníkov s nízkou úrovňou kvalifikácie.

4.2.4.

Ako sa uvádza v nedávnom stanovisku EHSV, vzhľadom na ťažkosti týchto nezamestnaných získať pracovné miesto je naliehavé otázku odbornej prípravy a zručností riešiť prostredníctvom sociálneho dialógu v odvetviach, regiónoch a na vnútroštátnej a európskej úrovni (22), aby všetci pracovníci mohli mať prístup ku kvalitnému pracovnému miestu a napredovať vo svojej pracovnej kariére.

4.3.   Zmeniť počiatočnú odbornú prípravu a podporovať celoživotnú odbornú prípravu

4.3.1.

EHSV v súvislosti s týmito výzvami zastáva názor, že na úrovni EÚ a jej členských štátov je naliehavo potrebná cielená politika v prospech transformácie počiatočnej odbornej prípravy a celoživotnej odbornej prípravy s cieľom podporiť vhodné spôsoby výučby, ako aj rozvíjať tvorivé zručnosti, ktoré sa stávajú čoraz dôležitejšími.

4.3.2.

Jediná spoločná politika na európskej úrovni by nemusela byť účinná, keďže členské štáty majú odlišné problémy, je však vo všeobecnosti nevyhnutné vytvoriť politiku na zníženie rozdielov medzi dostupnými zručnosťami a budúcimi pracovnými miestami (23).

4.4.   Kľúčové otázky spojené s rizikom diskriminácie v práci a spoločnosti

4.4.1.

Rovnosť medzi mužmi a ženami: pracovné miesta budúcnosti a tie, ktoré budú najlepšie uznávané a odmeňované, budú pracovné miesta v oblasti STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a najmä v oblasti informačných technológií (IT). Rodová rozmanitosť musí patriť medzi hlavné priority: v odvetviach so silnou digitálnou zložkou je situácia alarmujúca, tak slabo sú v nich zastúpené ženy (24). Je dôležité sledovať a merať tieto trendy a podporovať prístup žien do týchto sektorov, ak chceme v budúcom svete práce zabrániť ďalším nerovnostiam (25).

4.4.2.

Nerovnosti súvisiace s vekom: zmeny vo svete práce majú dôsledky pre pracovné podmienky pracovníkov, a to bez ohľadu na ich vek. Tieto transformácie môžu mať vplyv na udržateľnú prácu počas celého pracovného života. Napríklad používanie zmlúv na dobu určitú, ktoré je v súčasnosti skôr nespravodlivo vyhradené väčšinou pre mladých pracovníkov (26), sa môže rozšíriť na starších pracovníkov s možnými dôsledkami. Technologický vývoj spojený s digitalizáciou môže zároveň ponúknuť príležitosti pre starších pracovníkov. Štúdie o práci musia tento vývoj sledovať.

5.   Sociálny a občiansky dialóg, ktorý inovuje a predvída

5.1.

Sociálny dialóg na všetkých úrovniach – európskej, vnútroštátnej, odvetvovej, územnej a podnikovej – musí v plnej miere zohľadňovať digitálne výzvy a pomáhať vypracovať predvídavé politiky podporené príslušnými údajmi o povolaniach postihnutých zmenami, o novovytvorených pracovných miestach a o zručnostiach požadovaných na obsadenie týchto nových pracovných miest.

5.2.

Sociálny dialóg musí v plnej miere riešiť pracovné podmienky v čase automatizácie, aby sa zohľadnili nové riziká a príležitosti. Dohody, ku ktorým sa dospelo prostredníctvom sociálneho dialógu v jednotlivých členských štátoch EÚ a odvetviach, by mali byť predmetom analýzy Európskej komisie, aby sa tieto výsledky mohli zaviesť do praxe (právo na odpojenie (27), dohody o telepráci, prevoditeľné práva spojené s osobou, kolektívna zmluva podpísaná s platformami (28) atď.) (29).

5.3.

V snahe pokryť všetky flexibilné formy zamestnania, ktoré prináša digitalizácia, a nenechať žiadneho pracovníka bokom (30), EHSV považuje za jednu zo svojich priorít zachovanie kvality a finančnej udržateľnosti systémov sociálnej ochrany, v súlade s európskym pilierom sociálnych práv. Výbor vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby organizovali konzultácie so sociálnymi partnermi s cieľom prispôsobiť systémy sociálnej ochrany novým formám práce.

5.4.

Dodatočné zdroje možno nájsť v zvýšení produktivity vďaka digitalizácii. Na úrovni odvetvia a podniku treba zorganizovať sociálny dialóg o rozdelení pridanej hodnoty.

5.5.

V súvislosti s daňami treba dôkladne preskúmať reformy daňových systémov, aby sa zaručili podobné úrovne zdanenia všetkých druhov príjmov, či už boli vygenerované v sektoroch, v ktorých sa uplatňujú kolektívne zmluvy, alebo v hospodárstve spoločného využívania zdrojov.

5.6.

Zainteresované strany občianskej spoločnosti by sa mali aktívne podieľať ma tomto vývoji. Politiky odbornej prípravy v prospech zraniteľných skupín vzhľadom na rýchle technologické zmeny, ako aj politiky na rozvoj umelej inteligencie a digitalizácie, ktorých vplyv sa týka všetkých občanov, legitimizujú dôležitú úlohu organizácií občianskej spoločnosti.

---

(1)  Európska komisia, 2018. Women in the Digital Age (Ženy v digitálnej ére).

(2)  COM(2017) 206 final, s. 28.

(3)  Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 54 a Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 7.

(5)  ESHV (2017). Impact of digitalization and the on-demand economy on labour markets and the consequences for employment and industrial relations (Vplyv digitalizácie a hospodárstva založeného na dopyte na pracovné trhy a dôsledky pre zamestnanosť a pracovnoprávne vzťahy).

(6)  Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2009, s. 28.

(7)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 30 a s. 36 a Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 8.

(10)  Ú. v. EÚ C 237, 6.7. 2018, s. 1.

(11)  Európska únia (2017). Diskusný dokument o sociálnom rozmere Európy, s. 24.

(12)  Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1.

(13)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1.

(14)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1.

(15)  MOP (2018). Impact des technologies sur la qualité et la quantité des emplois; pozri Villani, C. (2018). Donner un sens à l'intelligence artificielle: Pour une stratégie nationale et européenne.

(16)  Pozri správu Cédrica Villaniho o umelej inteligencii (marec 2018).

(17)  L. Nedelkoska a G. Quintini (2018). „Automation, skills use and training“. Pracovné dokumenty OECD o sociálnych otázkach, zamestnanosti a migrácii, č. 202, Éditions OCDE, Paríž.

(18)  France Stratégie (2018). Intelligence artificielle et travail: správa pre ministerku práce a štátneho tajomníka pri premiérovi zodpovedného za digitálne otázky.

(19)  Cedefop (2018). Insights into skill shortages and skill mismatch: learning from Cedefop’s European skills and job survey.

(20)  L. Nedelkoska a G. Quintini (2018). „Automation, skills use and training“. Pracovné dokumenty OECD o sociálnych otázkach, zamestnanosti a migrácii, č. 202, Éditions OCDE, Paríž.

(21)  Cedefop (2018). Insights into skill shortages and skill mismatch: learning from Cedefop’s European skills and job survey.

(22)  Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 8.

(23)  Cedefop (2018). Insights into skill shortages and skill mismatch: learning from Cedefop’s European skills and job survey.

(24)  EK (2018). Women in the Digital Age (Ženy v digitálnej ére).

(25)  EK (2015). Monitoring the digital economy & society 2016-2021.

(26)  Non-standard forms of employment: Recent trends and future prospects, s. 7, Eurofound (2017), a Working conditions of workers at different ages, Eurofound (2017).

(27)  Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 8.

(28)  Pozri dohodu podpísanú v Dánsku.

(29)  Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 30.

(30)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 54 a Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 7.