Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o minimálne krytie strát pri problémových expozíciách

[COM(2018) 134 final – 2018/0060 (COD)]

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o správcoch úverov, nákupcoch úverov a vymáhaní kolaterálu

[COM(2018) 135 final – 2018/0063 (COD)]

(2018/C 367/09)

Spravodajca:

Juan MENDOZA CASTRO

Konzultácia	Rada Európskej únie 24.4.2018 Európsky parlament 19.4.2018
Právny základ	článok 114 a článok 53 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	27.6.2018
Prijaté v pléne	11.7.2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	145/0/2

1.   Závery a odporúčania

Balík týkajúci sa nesplácaných úverov

1.1.

EHSV víta balík Komisie, ktorý je ústredným bodom ofenzívy EÚ zameranej na riešenie pretrvávajúcej otázky nesplácaných úverov a základom pokroku smerom k bankovej únii.

1.2.

Finančné inštitúcie EÚ dosiahli pokrok v kvalite úverových portfólií, ako aj v celkovom objeme nesplácaných úverov; na úrovni EÚ sú však potrebné dodatočné opatrenia, aby sa v budúcnosti zabránilo hromadeniu nesplácaných úverov.

1.3.

Pri každom porovnaní úrovne nesplácaných úverov v EÚ by sa mala zohľadniť skutočnosť, že banky v niektorých krajinách dostali v počiatočnej fáze krízy (2008 – 2012) značný objem štátnej pomoci, zatiaľ čo iné takúto možnosť nemali z dôvodu zmien pravidiel štátnej pomoci.

1.4.

EHSV upriamuje pozornosť na sociálne dôsledky finančnej krízy z hľadiska vylúčenia, sociálnej spravodlivosti a prekážok dobudovania vnútorného trhu.

1.5.

Odstránenie zlyhaných úverov z účtov finančných inštitúcií je zásadné, aby sa v budúcnosti zabránilo dôsledkom nadmerného zadlženia. EHSV takisto vyzýva na zodpovedné poskytovanie úverov úverovými inštitúciami.

Zákonné prudenciálne zabezpečovacie mechanizmy

1.6.

EHSV súhlasí s uplatňovaním zákonných prudenciálnych zabezpečovacích mechanizmov ako preventívnych opatrení s cieľom zabezpečiť, aby boli úverové straty pri budúcich nesplácaných úveroch dostatočne kryté.

1.7.

EHSV berie na vedomie odôvodnenie návrhu Komisie a dodáva, že zabezpečovacie mechanizmy by boli odôvodnené rôznymi cieľmi sledovanými v účtovnom rámci v súvislosti s prudenciálnou reguláciou.

1.8.

EHSV však musí zároveň zdôrazniť, že: — uniformný prístup nezohľadňuje rozdiely, ktoré pretrvávajú v občianskom práve jednotlivých štátov, a v dĺžke konaní na občianskych súdoch; — harmonogram zabezpečovania nových nesplácaných úverov môže nútiť banky, aby ich rýchlo predávali, namiesto toho, aby čakali na to, kým sa spoločnosť/firma vo finančnej núdzi znovu dostane do lepšej situácie.

1.9.

Komisia by mala v rámci možností zohľadniť špecifickú situáciu menších a špecializovaných firiem s menej zložitou štruktúrou aktív.

1.10.

EHSV sa nazdáva, že IFRS 9 by mal byť povinný pre všetky banky v EÚ.

1.11.

EHSV navrhuje začať osobitnú analýzu vplyvu zameranú na odhad potenciálneho vplyvu navrhovaného nariadenia na banky, na prevod úverov poskytnutým domácnostiam, na MSP a na rast HDP.

1.12.

EHSV konštatuje, že ECB už vydala svoj dodatok bez toho, aby zohľadnila pravidlá pre pilier 1, ktoré má vydať Parlament/Rada/Komisia, a bez toho, aby čakala na usmernenia Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA).

Rozvoj sekundárnych trhov

1.13.

EHSV uznáva, že Komisia reaguje na mnohé problémy fragmentovaných sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi v EÚ a poukazuje na konkrétne návrhy v tejto oblasti. Zastáva však názor, že regulačné orgány nesmú podporovať predaj nesplácaných úverov.

1.14.

Pokiaľ ide o dôsledky prevodov úverov, EHSV predkladá tieto návrhy: — Ochrana spotrebiteľov: návrhy Komisie sú vo všeobecnosti vítané. Orgány musia venovať pozornosť konkrétnym opatreniam a odporúčaniam na ochranu práv dlžníkov. — Ochrana pracovníkov: príslušné orgány musia zohľadniť mobilitu a ochranu pracovníkov spoločností zapojených do prevodov spoločností podľa právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov.

Zrýchlené mimosúdne vymáhanie kolaterálu

1.15.

EHSV v pozitívnom zmysle zdôrazňuje právo na spravodlivý proces pred vnútroštátnym súdom, ak je to potrebné a ak je uplatnenie tohto postupu podľa smernice obmedzené.

1.16.

V mnohých členských štátoch už proces vykonávania účinne funguje. Riešenie problému nesplácaných úverov spočíva najmä v posilnení súdnych konaní v celej EÚ.

2.   Návrhy Európskej Komisie

2.1.

Komisia 14. marca predstavila návrh nariadenia (1) o zmene nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o minimálne krytie strát pri problémových expozíciách, spolu s návrhom smernice (2) o správcoch úverov, nákupcoch úverov a vymáhaní kolaterálu.

2.2.

Oba návrhy sprevádzali pracovné dokumenty útvarov Komisie a posúdenia vplyvu, pričom v ten istý deň Komisia uverejnila aj svoju druhú správu o pokroku (3) pri znižovaní objemu nesplácaných úverov v Európe a plán (4) s technickými usmerneniami týkajúcimi sa toho, ako zriaďovať národné správcovské spoločnosti.

2.3.

Tieto návrhy sú dôležitými zložkami úsilia Komisie o posilnenie európskej hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a sú nevyhnutné na dokončenie bankovej únie. Neoddeliteľnou súčasťou úsilia Únie o ďalšie zmierňovanie rizík v bankovom systéme a umožnenie bankám, aby sa zamerali na poskytovanie úverov podnikom a občanom je riešenie veľkého objemu nesplácaných úverov a problémových expozícií, ako aj ich možného hromadenia v budúcnosti.

2.4.

V návrhu nariadenia Komisia navrhuje vytvoriť zákonný prudenciálny zabezpečovací mechanizmus stanovením spoločných minimálnych úrovní pokrytia pre novovzniknuté úvery, ktoré sa zmenili na nesplácané, s cieľom zabrániť akémukoľvek nadmernému hromadeniu nesplácaných úverov v budúcnosti bez dostatočného krytia strát v súvahách bánk, čím sa uľahčí ich riešenie.

2.5.

V návrhu smernice sa Komisia zameriava na zvýšenie efektivity postupov vymáhania dlhov prostredníctvom zavedenia jasného spoločného postupu zrýchleného mimosúdneho vymáhania kolaterálu (AECE). V návrhu sa takisto podporuje rozvoj sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi prostredníctvom harmonizácie požiadaviek a vytvorenia jednotného trhu na spravovanie úverov a prevod bankových úverov tretím stranám v celej EÚ.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV víta balík Komisie, ktorý je ústredným bodom ofenzívy EÚ zameranej na riešenie pretrvávajúcej otázky nesplácaných úverov (5) a základom pokroku smerom k bankovej únii.

3.2.

Vzhľadom na to, že platobná schopnosť a stabilita vo finančnom systéme sú pre EÚ kľúčové, veľký objem nesplácaných úverov, ktorý sa počas krízy nahromadil v bankách niektorých členských štátov, a následná recesia sú pre finančný systém ako celok zlé, poškodzujú hospodárstvo a v niektorých prípadoch spôsobili daňovníkom vysoké náklady.

3.3.

V posledných rokoch finančné inštitúcie EÚ dosiahli pokrok, pokiaľ ide o kvalitu úverových portfólií, ako aj o celkový objem nesplácaných úverov; tie však zostávajú na vysokej úrovni v hrubom objeme 813 miliárd EUR (6). Banky a orgány dohľadu majú potrebné nástroje na zníženie počtu zlyhaných alebo znehodnotených úverov, ale na úrovni EÚ sú potrebné dodatočné opatrenia, aby sa v budúcnosti zabránilo ich hromadeniu.

3.4.

EHSV poukazuje na to, že banky v niektorých krajinách dostali v počiatočnej fáze krízy (2008 – 2012) značný objem štátnej pomoci, zatiaľ čo iné túto možnosť nemali z dôvodu zmien pravidiel štátnej pomoci pre finančný sektor. Z tohto dôvodu by sa pri každom porovnaní úrovne nesplácaných úverov mali tieto rozdiely zohľadňovať.

3.5.

EHSV upriamuje pozornosť na sociálne dôsledky finančnej krízy z hľadiska vylúčenia, sociálnej spravodlivosti a prekážok dobudovania vnútorného trhu. V niektorých členských štátoch sú nesplácané úvery odrazom toho, ako vážne boli zasiahnuté rodiny a podnikatelia z MSP, pričom im hrozila strata domova alebo zabavenia zaistenia.

3.6.

Odstránenie zlyhaných úverov z účtov finančných inštitúcií je zásadné, aby sa v budúcnosti zabránilo dôsledkom nadmerného zadlženia, a plán ECOFIN musí prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa. EHSV takisto vyzýva na zodpovedné poskytovanie úverov, ktoré si bude vyžadovať, aby úverové inštitúcie venovali väčšiu pozornosť potrebám a konkrétnej situácii svojich dlžníkov a aby našli najvhodnejší finančný nástroj pre situáciu každého z nich (7).

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.    Zákonné prudenciálne zabezpečovacie mechanizmy

4.1.1.

EHSV súhlasí s uplatňovaním zákonných prudenciálnych zabezpečovacích mechanizmov ako preventívnych opatrení na zabezpečenie toho, aby boli úverové straty pri budúcich nesplácaných úveroch dostatočne kryté.

4.1.2.

V predkladanej zmene nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR) sa s cieľom znížiť objem nesplácaných úverov a problémových expozícií (8), navrhuje progresívny kalendár pre zabezpečené (do ôsmich rokov) a nezabezpečené (dva roky) úvery.

4.1.3.

Komisia predkladaný návrh odôvodňuje takto (9): — Nakladanie s úverovými stratami nemusí byť vždy primerané z prudenciálneho pohľadu, ktorý má iný rozsah, cieľ a účel. — Očakáva sa, že IFRS 9 (10) prinesie oveľa užšie zosúladenie s prudenciálnymi normami než IAS 39 (11) a prispeje k riešeniu problému oneskorených a neprimeraných rezerv, pretože funguje na základe prístupu „očakávanej straty“. Nový štandard však stále ponecháva priestor na voľné uváženie pri hodnotení nesplácaných úverov a podkladového kolaterálu a následne aj pri určovaní rezerv. — Prudenciálna regulácia splnomocňuje orgán bankového dohľadu, aby ovplyvňoval úroveň rezerv (aj pokiaľ ide o nesplácané úvery) v medziach uplatniteľného účtovného rámca, a vyžadoval osobitné úpravy výpočtov vlastných zdrojov tejto banky. Záväzné opatrenia a požiadavky však môže uplatňovať orgán dohľadu len v konkrétnych prípadoch v závislosti od okolností konkrétnej banky (ďalej len „opatrenia piliera 2“). — Individuálne prispôsobené opatrenia dohľadu na základe posúdenia konkrétnych prípadov príslušným orgánom dohľadu sú vhodné na riešenie osobitných rizík jednotlivých bánk súvisiacich s nesplácanými úvermi.

4.1.4.

EHSV dodáva, že zabezpečovacie mechanizmy by boli odôvodnené rôznymi cieľmi sledovanými v účtovnom rámci v súvislosti s prudenciálnou reguláciou.

4.1.5.

EHSV však musí zároveň zdôrazniť, že: — V navrhovanom nariadení, ktoré vychádza z uniformného prístupu, sa nezohľadňujú stále existujúce rozdiely v občianskom práve jednotlivých štátov a v dĺžke konaní na občianskych súdoch. — Harmonogram zabezpečovania nových nesplácaných úverov môže nútiť banky, aby ich rýchlo predávali, namiesto toho, aby čakali na to, kým sa spoločnosť/firma vo finančnej núdzi znovu dostane do lepšej situácie. Mohla by sa tak obmedziť možnosť reštrukturalizácie dlhu a poskytnutia druhej šance podnikateľom, čo by mohlo mať vysoký negatívny sociálny vplyv a negatívny vplyv na mieru zamestnanosti. — Podľa jednej analýzy (12) je pri menších a špecializovaných firmách s menej zložitou štruktúrou aktív pravdepodobnejšie, že ich vážnejšie ovplyvní súbežné zavedenie IFRS 9 a prudenciálneho zabezpečovacieho mechanizmu pre problematické expozície. Komisia by mala zvážiť, či je potrebné vylepšiť návrh s cieľom riešiť tento problém.

4.1.6.

Hoci navrhované zabezpečovacie mechanizmy môžu zmierniť rozdiely v tvorbe rezerv vyplývajúce z prijatia rôznych účtovných rámcov (IFRS 9 alebo národné GAAP (13)), EHSV sa nazdáva, že IFRS 9 by mal byť povinný pre všetky banky v EÚ.

4.1.7.

EHSV navrhuje začať osobitnú analýzu zameranú na odhad potenciálneho vplyvu navrhovaného nariadenia na banky, na prevod úverov poskytovaných domácnostiam, na MSP a na rast HDP.

4.1.8.

Podobné problémy ako riziká nesplácaných úverov môžu spôsobiť aj ďalšie riziká, najmä riziká spojené s ťažkými komplexnými derivátmi a s opätovne získanými aktívami na úrovni 2 a 3. EHSV vzhľadom na to zastáva názor, že tieto riziká by sa mali zahrnúť do zoznamu priorít znižovania rizika.

4.1.9.

EHSV konštatuje, že ECB už vydala svoj dodatok bez toho, aby zohľadnila pravidlá pre pilier 1, ktoré majú vydať Parlament/Rada/Komisia, a bez toho, aby čakala na finalizovanie usmernení EBA. Mohlo by to byť v rozpore so zásadami lepšej právnej regulácie. Dodatok ECB týkajúci sa nesplácaných úverov by sa mal preto prispôsobiť budúcemu rámcu piliera 1 týkajúceho sa nesplácaných úverov, aby sa naďalej zabezpečila konzistentnosť európskych pravidiel.

4.2.    Opatrenia na ďalší rozvoj sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi

4.2.1.

V EÚ sú transakcie na sekundárnych trhoch pomerne malé (14). Medzi príčiny patria: fragmentovaná regulácia, legislatívne obmedzenia pre držiteľov niektorých kategórií aktív, obmedzenia rozsahu zapojenia správcovských spoločností a typov investorov (v niektorých prípadoch môžu spravovať alebo nakupovať nesplácané úvery len iné banky) a odlišné názory na hospodársku prognózu medzi miestnymi bankami a zahraničnými investormi. EHSV sa domnieva, že Komisia ponúka riešenie mnohých týchto problémov.

4.2.2.

Jednou z hlavných výziev pre trh s nesplácanými úvermi je nedostatok vysokokvalitných údajov o nesplácaných úveroch, čo má za následok asymetriu informácií. EHSV víta vzory údajov, ktorých cieľom je poskytovať jednotné a štandardizované údaje o zmluvách o úvere, ktorý sa nespláca.

4.2.3.

EHSV sa však domnieva, že regulačné orgány nesmú podporovať predaj nesplácaných úverov, pretože správa znehodnotených úverov v rámci bánk by mohla vďaka ich vymáhaniu priniesť hodnotu vyššiu než bola cena získaná pri ich predaji.

4.2.4.

EHSV zdôrazňuje a podporuje tieto aspekty návrhu Komisie: — Správcovia úverov: V pravidlách platných pre celú EÚ sa stanovujú osobitné požiadavky a postupy na udeľovanie, zamietnutie alebo odňatie povolenia (články 5 až 7) vrátane toho, že žiadateľ má dostatočne dobrú povesť, nemá záznam v registri trestov a nie je v súčasnosti predmetom žiadneho insolvenčného konania. Zahŕňajú aj register (článok 8), zmluvný vzťah s nákupcom úveru (článok 9), externé zabezpečovanie činností (článok 10) a cezhraničné spracovanie úverov (články 11 a 12). — Nákupcovia úverov: Veriteľ poskytne všetky potrebné informácie týkajúce sa zmluvy o úvere (článok 13) v súlade s technickými predpismi, ktoré vypracuje EBA (článok 14) a ktoré nemôžu podliehať žiadnym ďalším požiadavkám okrem tých, ktoré sú stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch o transpozícii (článok 15). Úver môžu priamo vymáhať (článok 18) alebo ho previesť (článok 19). — Správcovia úverov, úverové inštitúcie alebo ich dcérske spoločnosti: Zohrávajú aktívnu úlohu pri operáciách súvisiacich s nesplácanými úvermi a sú zahrnuté v článku 16. — Dohľad: Ide o kľúčový aspekt, pretože si vyžaduje uplatňovanie rovnakých pravidiel v celej EÚ, dozornú úlohu príslušných vnútroštátnych orgánov a správne sankcie (články 20 až 22). — Ochrana údajov Podmienkou prevodu úveru je „dodržiavanie práv dlžníka a pravidiel ochrany osobných údajov v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi zmluvu o úvere“ (článok 5 ods. 1 písm. c).

4.2.5.   Ochrana spotrebiteľa

—	EHSV považuje za dôležité zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov v oblasti finančných služieb.

—

V tejto súvislosti víta všeobecnú zásadu uvedenú v návrhu, ktorej cieľom je „zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany bez ohľadu na to, kto vlastní alebo spravuje úver a bez ohľadu na právny režim platný v členskom štáte nákupcu úveru alebo správcu úveru“; treba dodržiavať najmä smernicu o hypotekárnych úveroch (15), smernicu o spotrebiteľských úveroch (16) a smernicu o nekalých zmluvných podmienkach (17).

—	EHSV zároveň zdôrazňuje povinnosti veriteľa voči spotrebiteľovi v prípade úpravy zmluvy o úvere (článok 34).

—

EHSV poznamenáva, že prevod úveru znamená, že dlžník musí konať s nefinančnou spoločnosťou, ktorá má iných zamestnancov, iné pracovné metódy a iný účel. Je preto vhodné, aby vnútroštátne orgány venovali pozornosť opatreniam a odporúčaniam na ochranu práv dlžníkov, ako je to v prípade Úradu pre finančnú ochranu spotrebiteľov v USA (18).

4.2.6.   Ochrana pracovníkov:

Vo všetkých prípadoch prevodov úverov na externé spoločnosti musia príslušné orgány zohľadniť mobilitu a ochranu pracovníkov spoločností zapojených do takýchto prevodov podľa právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov.

4.3.    Zrýchlené mimosúdne vymáhanie kolaterálu (AECE)

4.3.1.

EHSV v pozitívnom zmysle zdôrazňuje povinnosť, na základe ktorej členské štáty zabezpečia, aby mal podnikový dlžník právo napadnúť použitie uvedeného mechanizmu na vnútroštátnom súde (článok 28). To by malo primerane chrániť základné právo občanov a spoločností na spravodlivý proces (19), najmä v prípade nespravodlivých alebo zneužívajúcich zmluvných podmienok.

4.3.2.

EHSV však poukazuje na pochybnosti vyjadrené niektorými členskými štátmi, že takýto nástroj by mohol výrazne urýchliť postup vymáhania v tých členských štátoch, v ktorých sa súdne konania už vybavujú v krátkom čase. Mimosúdne postupy síce môžu byť prospešné pre veriteľa, riešenie problému nesplácaných úverov spočíva najmä v posilnení súdnych postupov v celej EÚ.

4.3.3.

EHSV v každom prípade víta obmedzenia uplatňovania AECE v návrhu. Začlenené sú len zmluvy o úvere uzavreté medzi veriteľmi a podnikovými dlžníkmi. Okrem toho sú osobitne vylúčení: — spotrebitelia vykonávajúci neprofesionálne činnosti (20), — neziskové obchodné spoločnosti, — dohody o finančnom kolaterále (21) a — nehnuteľnosti určené na bývanie, ktoré sú hlavným sídlom podnikového dlžníka (22).

4.4.    Plán pre správcovské spoločnosti

Pravidlá štátnej pomoci

4.4.1.

EHSV súhlasí s Komisiou v tom, že správcovské spoločnosti sú v niektorých členských štátoch dôležitou súčasťou riešení na vyčistenie súvah bánk, najmä v dôsledku finančnej krízy. Súhlasí však aj s tým, že v prípade verejne podporovaných alebo zaručených prostriedkov môžu prispieť aj k vzniku rizík pre finančnú stabilitu vrátane potenciálneho posilnenia väzby medzi bankami a štátmi.

4.4.2.

EHSV preto podporuje súlad s právnym rámcom EÚ, najmä so smernicou o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (23) a s nariadením o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (24).

4.4.3.

V praxi takmer všetky vnútroštátne správcovské spoločnosti využívajú v nejakej forme vládnu podporu vrátane záruk na pokrytie akýchkoľvek strát alebo na zabezpečenie financovania správcovských spoločností (môže to mať za následok, že správcovská spoločnosť má štátny rating, takže cenné papiere správcovskej spoločnosti sú napr. oprávnené ako repo kolaterál); nákup aktív správcovskými spoločnosťami nad ich trhovú hodnotu (hodnota, ktorú by zaplatil investor) v dôsledku dlhodobejšieho pohľadu na hospodársku hodnotu – prebytok ekonomickej hodnoty nad trhovou hodnotou predstavuje štátnu pomoc a vyžaduje si schválenie na úrovni banky zo strany Európskej komisie; a štátna rekapitalizácia bánk, ktoré sa zúčastňujú na systémoch správcovských spoločností (25).

4.4.4.

Aj v prípade, že je povolená určitá forma štátnej pomoci, podľa najnovších pravidiel EÚ sa vo všeobecnosti vyžaduje, aby bol aspoň podriadený dlh banky rekapitalizovaný z vnútorných zdrojov (aby sa odpísal alebo premenil na vlastné imanie), aby sa akákoľvek rekapitalizačná záťaž aspoň rozdelila medzi verejný a súkromný sektor.

---

(1)  COM(2018) 134 final – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o minimálne krytie strát pri problémových expozíciách.

(2)  COM(2018) 135 final – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o správcoch úverov, nákupcoch úverov a vymáhaní kolaterálu.

(3)  COM(2018) 133 final – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade a Európskej centrálnej banke – Druhá správa o pokroku pri znižovaní počtu nesplácaných úverov v Európe

(4)  SWD(2018) 72 final – Plán pre správcovské spoločnosti – pracovný dokument útvarov Komisie pripojený k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade a Európskej centrálnej banke – Druhá správa o pokroku pri znižovaní počtu nesplácaných úverov v Európe [neoficiálny preklad].

(5)  Závery Rady o akčnom pláne riešenia nesplácaných úverov v Európe (11. júla 2017).

(6)  Údaje z prehľadu rizík EBA za posledný štvrťrok 2017.

(7)  Stanovisko EHSV na tému Úvery a sociálne vylúčenie v prosperujúcej spoločnosti (Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 74).

(8)  Podľa definície Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) je nesplácaný úver každá expozícia, ktorá je 90 dní po splatnosti alebo je nepravdepodobné, že bude splatená bez realizácie kolaterálu, aj keď nie je uznaná ako zlyhaná alebo znehodnotená expozícia. Zlyhané alebo znehodnotené expozície sa v súlade s článkom 178 CRR a uplatniteľným účtovným rámcom vždy považujú za nesplácané. Okrem toho sa každá expozícia voči dlžníkovi musí považovať za problémovú, ak jej súvahová hodnota 90 dní po splatnosti dosiahne 20 % dlžnej sumy celkovej súvahovej expozície voči danému dlžníkovi (tzv. pulling effect). Celková problémová expozícia je daná súčtom nesplácaných úverov, nesplácaných dlhových cenných papierov a nesplácaných podsúvahových položiek.

(9)  Konzultačný dokument o zákonných zabezpečovacích mechanizmoch.

(10)  Medzinárodný štandard finančného výkazníctva. V účinnosti od 1.1.2018.

(11)  Medzinárodné účtovné štandardy.

(12)  Eurofinas: odpoveď na konzultácie Európskej komisie o zákonných prudenciálnych zabezpečovacích mechanizmoch.

(13)  Všeobecne prijaté účtovnícke zásady.

(14)  KPMG: 100 miliárd EUR, menej ako 10 % objemu nesplácaných úverov.

(15)  Smernica 2014/17/EÚ, (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34).

(16)  Smernica 2011/83/EÚ, (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(17)  Smernica 93/13/EHS, (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(18)  https://www.consumerfinance.agov/about-us/newsroom/consumer-financial-protection-bureau-reminds-mortgage-servicers-of-legal-protections-for-consumers-when-transferring-loans.

(19)  Charta základných práv Európskej únie, článok 47

(20)  Smernica 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, článok 3 písm. a).

(21)  Smernica 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách, článok 2 ods. 1 písm. a).

(22)  „Finančná kríza, ktorá spôsobila úpadok mnohých záujemcov nútených predávať za nízke ceny nehnuteľný majetok, ktorý nadobudli.“ Stanovisko EHSV k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o úverových zmluvách týkajúcich sa obytných nehnuteľností; (Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 133).

(23)  Smernica 2014/59/EÚ.

(24)  Nariadenie (EÚ) č. 806/2014, (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).

(25)  KPMG.