1.1

Záväzok uplatňovať automatickú výmenu informácií buď na základe podpísania Mnohostrannej dohody medzi príslušnými orgánmi (MCAA), alebo na základe dvojstranných dohôd

Tieto jurisdikcie sa zaviazali začať uplatňovať automatickú výmenu informácií do roku 2018:

Curaçao, OAO Hongkong, Nová Kaledónia, Omán, Katar a Taiwan

Tieto jurisdikcie sa zaviazali začať uplatňovať automatickú výmenu informácií do roku 2019:

Turecko

1.2

Členstvo v Globálnom fóre pre transparentnosť a výmenu informácií na daňové účely a uspokojivé hodnotenie

Tieto jurisdikcie sa zaviazali stať sa členmi Globálneho fóra a/alebo dosiahnuť uspokojivé hodnotenie do roku 2018:

Curaçao, Nová Kaledónia a Omán

Tieto jurisdikcie sa zaviazali stať sa členmi Globálneho fóra a/alebo dosiahnuť dostatočné hodnotenie do roku 2019:

Bosna a Hercegovina, Kapverdy, Fidži, Jordánsko, Čierna Hora, Srbsko, Svazijsko, Turecko a Vietnam

1.3

Podpis a ratifikácia mnohostranného dohovoru OECD o vzájomnej administratívnej pomoci alebo súboru dohôd vzťahujúcich sa na všetky členské štáty EÚ

Tieto jurisdikcie sa zaviazali podpísať a ratifikovať dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci alebo súbor dohôd vzťahujúcich sa na všetky členské štáty EÚ do roku 2018:

OAO Hongkong, Nová Kaledónia, Omán, Katar a Taiwan

Tieto jurisdikcie sa zaviazali podpísať a ratifikovať dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci alebo súbor dohôd vzťahujúcich sa na všetky členské štáty EÚ do roku 2019:

Arménsko, Bosna a Hercegovina, Kapverdy, Botswana, Fidži, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Jamajka, Jordánsko, Maldivy, Čierna Hora, Maroko, Peru, Srbsko, Svazijsko, Thajsko, Turecko a Vietnam

2.1

Existencia škodlivých daňových režimov

Tieto jurisdikcie sa zaviazali zmeniť alebo zrušiť určené režimy do roku 2018:

Andorra, Arménsko, Aruba, Belize, Botswana, Kapverdy, Cookove ostrovy, Curaçao, Fidži, OAO Hongkong, Jordánsko, Lichtenštajnsko, Maldivy, Maurícius, Maroko, Svätý Vincent a Grenadíny, San Maríno, Seychely, Švajčiarsko, Taiwan, Thajsko, Turecko, Uruguaj a Vietnam

Tieto jurisdikcie jednoznačne nepotvrdili svoj záväzok, prijatý v rámci fóra pre škodlivé daňové postupy, zmeniť alebo zrušiť určené režimy do roku 2018:

Malajzia a ostrov Labuan

2.2

Existencia daňových režimov, ktoré podporujú offshore štruktúry, ktoré lákajú zisky bez skutočnej hospodárskej činnosti

Tieto jurisdikcie sa zaviazali riešiť obavy týkajúce sa skutočnej hospodárskej podstaty do roku 2018:

Bermudy, Kajmanské ostrovy, Guernsey, Ostrov Man, Jersey a Vanuatu

3.1

Členstvo v inkluzívnom rámci pre boj proti BEPS alebo vykonávanie minimálnych štandardov zameraných proti BEPS

Tieto jurisdikcie sa zaviazali stať sa členmi inkluzívneho rámca alebo vykonávať minimálne štandardy zamerané proti BEPS do roku 2018:

Aruba, Cookove ostrovy, Faerské ostrovy, Grónsko, Nová Kaledónia, Svätý Vincent a Grenadíny, Taiwan a Vanuatu

Tieto jurisdikcie sa zaviazali stať sa členmi inkluzívneho rámca alebo vykonávať minimálne štandardy zamerané proti BEPS do roku 2019:

Albánsko, Arménsko, Bosna a Hercegovina, Kapverdy, Fidži, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Jordánsko, Maldivy, Čierna Hora, Maroko, Srbsko a Svazijsko

Tieto jurisdikcie sa zaviazali stať sa členmi inkluzívneho rámca alebo vykonávať minimálne štandardy zamerané proti BEPS, ak a keď sa takýto záväzok stane relevantný:

Nauru a Niue

1.

Očakáva sa, že zaradenie jurisdikcie do zoznamu jurisdikcií, ktoré nespolupracujú na daňové účely, bude mať odrádzajúci účinok, ktorý jurisdikcie podnieti, aby splnili kritériá uvedené v prílohe IV k týmto záverom a upresnené v prílohách V a VI, ako aj iné relevantné medzinárodné štandardy.

2.

Je dôležité poskytnúť účinné ochranné mechanizmy s cieľom bojovať proti oslabovaniu daňových základní členských štátov prostredníctvom daňových podvodov, daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam a následne na úrovni EÚ aj vnútroštátnej úrovni uplatňovať účinné a primerané obranné opatrenia na jurisdikcie zaradené do zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely.

3.

Viaceré obranné opatrenia na úrovni EÚ v nedaňovej oblasti súvisia so zoznamom EÚ obsahujúcim jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, a sú uvedené v časti A tejto prílohy.

4.

Určité obranné opatrenia v daňovej oblasti by okrem toho mohli prijať členské štáty, a to v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, dodatočne k nedaňovým opatreniam prijatým zo strany EÚ, s cieľom účinne odrádzať od praxe nespolupracovania v jurisdikciách zaradených do zoznamu.

5.

Zoznam takýchto opatrení v daňovej oblasti sa uvádza v časti B tejto prílohy. Keďže tieto opatrenia by mali byť v súlade s vnútroštátnymi daňovými systémami členských štátov EÚ, vykonávanie týchto opatrení sa ponecháva v právomoci členských štátov.

6.

Malo by sa poznamenať, že žiadnymi obrannými opatreniami by nemali byť dotknuté príslušné oblasti právomoci členských štátov uplatňovať dodatočné opatrenia alebo viesť zoznamy nespolupracujúcich jurisdikcií širšieho rozsahu na národnej úrovni.

B.1.

Členské štáty by v záujme koordinovaného postupu mali uplatňovať aspoň jedno z nasledujúcich administratívnych opatrení v daňovej oblasti:

B.2.

Bez toho, aby boli dotknuté príslušné oblasti právomoci členských štátov uplatňovať dodatočné opatrenia, členské štáty by mohli v daňovej oblasti uplatňovať tieto obranné opatrenia legislatívnej povahy:

B.3.

Členské štáty by mohli zvážiť využívanie zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, ako nástroja na uľahčenie fungovania/uplatňovania príslušných ustanovení proti zneužívaniu pri vykonávaní smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Ak napríklad členské štáty v súlade s uvedenou smernicou používajú pri transpozícii pravidiel týkajúcich sa kontrolovaných zahraničných spoločností do svojho vnútroštátneho práva „čierne“ zoznamy tretích krajín, takéto zoznamy by mohli zahŕňať aspoň jurisdikcie uvedené v zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely.

1.1.

Rada aspoň raz za rok reviduje zoznam jurisdikcií, ktoré nespolupracujú na daňové účely, stanovený v prílohe I a schvaľuje ho na základe správy skupiny pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) predloženej Rade, pričom uvedie dátum začatia uplatňovania tejto úpravy.

1.2.

Tento zoznam možno zmeniť alebo jeho trvanie upraviť podľa rovnakých procesných pravidiel, aké sa vzťahujú na jeho schválenie. V tomto procese by Európska komisia mala poskytnúť potrebnú technickú pomoc.

1.3.

Rozhodnutie Rady bude vychádzať zo správy skupiny pre kódex správania v koordinácii s HLWP a vypracuje ho Výbor stálych predstaviteľov.

1.4.

Hneď ako je jurisdikcia zaradená do zoznamu, je informovaná listom podpísaným predsedom skupiny pre kódex správania, v ktorom sa jasne uvedie:

1.5.

Hneď ako je jurisdikcia vyradená zo zoznamu, je o svojom vyradení urýchlene informovaná listom podpísaným predsedom skupiny pre kódex správania, v ktorom sa uvedie dátum začatia uplatňovania tejto zmeny.

1.6.

V rozhodnutiach o zaradení alebo vyradení jurisdikcie by sa mali jasne uviesť dátumy, od ktorých by mali obranné opatrenia v daňovej oblasti začať alebo prestať platiť v závislosti od povahy opatrenia, bez toho, aby boli dotknuté príslušné oblasti právomoci členských štátov, ako napríklad úprava vnútroštátnych právnych predpisov o uplatňovaní obranných opatrení na národnej úrovni.

2.1.

Záväzky, ktoré jurisdikcie oficiálne prijali s cieľom vykonať odporúčania požadované Radou v záujme riešenia identifikovaných problémov, by mala dôkladne monitorovať skupina pre kódex správania podporovaná Generálnym sekretariátom Rady, s technickou pomocou Európskej komisie, aby sa posúdilo ich účinné plnenie.

2.2.

Ak jurisdikcie nesplnia záväzky v rámci stanovenej lehoty, Rada opätovne zváži možné zahrnutie dotknutých jurisdikcií do zoznamu uvedeného v prílohe I.

2.3.

V prípade jurisdikcií, ktoré vyvolávajú obavy v dôsledku toho, že nesplnili požiadavky vyplývajúce z kritérií, by skupina pre kódex správania mala pokračovať v úsilí o to, aby prijali záväzky na vysokej politickej úrovni, a to s konkrétnou lehotou, a aby účinne riešili problémy identifikované v procese preskúmania.

2.4.

Dvojstranné rokovania by sa mali zamerať najmä na:

2.5.

Pokiaľ ide o monitorovanie záväzkov, naďalej by sa mala hodnotiť práca vykonaná v rámci Globálneho fóra o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely, inkluzívneho rámca OECD pre boj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov a fóra pre škodlivé daňové postupy.

2.6.

Skupina pre kódex správania by naďalej mala globálne podporovať kritériá v koordinácii s prácou vykonanou v rámci Globálneho fóra pre transparentnosť a výmenu informácií na daňové účely, inkluzívneho rámca OECD pre boj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov a fóra pre škodlivé daňové postupy.

2.7.

Ak je to relevantné a ak o tom rozhodne skupina pre kódex správania na základe kritérií, na ktorých sa dohodla Rada, monitorovanie by sa mohlo rozšíriť aj na jurisdikcie, ktoré neboli predmetom preskúmania v roku 2017.

2.8.

Skupina pre kódex správania bude s podporou Generálneho sekretariátu Rady pokračovať v realizácii tohto procesu a dohľade nad ním, a to v koordinácii s HLWP. Útvary Komisie budú pomáhať skupine pre kódex správania vykonávaním nevyhnutných prípravných prác pre proces preskúmania v súlade s funkciami, ako sa v súčasnosti vymedzujú podľa kódexu správania pre zdaňovanie podnikov, s osobitným odkazom na predchádzajúce a prebiehajúce dialógy s tretími krajinami.

2.9.

Skupina pre kódex správania by mala pokračovať v rozvoji vhodných praktických opatrení týkajúcich sa vykonávania týchto usmernení.

2.10.

Rada bude v súlade s týmito usmerneniami aktualizovať zoznam EÚ obsahujúci nespolupracujúce jurisdikcie, a to na základe informácií, ktoré sa sprístupnia skupine pre kódex správania. Skupina pre kódex správania bude pracovať na základe informácií, ktoré jej okrem iných poskytne dotknutá jurisdikcia, Komisia alebo členský(-é) štát(-y).

2.11.

Po vyváženom preskúmaní všetkých zozbieraných informácií podá skupina pre kódex správania Rade aspoň raz ročne správu o zozname nespolupracujúcich jurisdikcií, aby Rade umožnila v prípade potreby rozhodnúť o zaradení jurisdikcií do zoznamu nespolupracujúcich jurisdikcií, ak nespĺňajú kritériá preskúmania, alebo o ich vyradení z takéhoto zoznamu, ak uvedené podmienky spĺňajú.

2.12.

Generálny sekretariát Rady bude naďalej slúžiť ako ústredný bod s cieľom napomáhať procesu opísanému v tomto dokumente.

1.1.

Prvotné kritérium, pokiaľ ide o štandard OECD týkajúci sa automatickej výmeny informácií (AEOI) (spoločný štandard oznamovania – CRS): jurisdikcia by sa mala zaviazať k legislatívnemu procesu vedúcemu k účinnému uplatňovaniu CRS a mala by začať tento proces, pričom k prvej výmene informácií by malo dôjsť najneskôr v roku 2018 (v súvislosti s rokom 2017), a mala by mať do konca roka 2017 zavedené dojednania, aby bola schopná uskutočňovať výmenu informácií so všetkými členskými štátmi buď na základe podpísania Mnohostrannej dohody medzi príslušnými orgánmi (MCAA) alebo na základe dvojstranných dohôd;

Kritérium týkajúce sa budúcnosti v súvislosti s CRS od roku 2018: pokiaľ ide o automatickú výmenu informácií v rámci CRS, jurisdikcia by mala získať od Globálneho fóra rating aspoň na úrovni „z väčšej časti spĺňa podmienky“ a

1.2.

jurisdikcia by mala získať od Globálneho fóra rating aspoň na úrovni „z väčšej časti spĺňa podmienky“, pokiaľ ide o štandard OECD týkajúci sa výmeny informácií na požiadanie (EOIR), s náležitým ohľadom na zrýchlený postup a

1.3.

(v prípade zvrchovaných štátov) by jurisdikcia mala buď:

(v prípade iných ako zvrchovaných jurisdikcií) jurisdikcia by:

1.4.

Kritérium týkajúce sa budúcnosti: so zreteľom na iniciatívu týkajúcu sa budúcej globálnej výmeny informácií o skutočnom vlastníctve sa aspekt skutočného vlastníctva začlení v neskoršej etape ako štvrté kritérium transparentnosti na účely preskúmania.

Do 30. júna 2019 by sa mala uplatňovať táto výnimka:

Táto výnimka sa nevzťahuje na jurisdikcie, ktoré sú označené ako „nevyhovujúce“ kritériu 1.2 alebo ktoré do 30. júna 2018 nezískali rating týkajúci sa tohto kritéria aspoň na úrovni „z väčšej časti spĺňa podmienky“.

Krajiny a jurisdikcie, ktoré sa uvedú v zozname nespolupracujúcich jurisdikcií, ktorý momentálne pripravuje OECD a členovia skupiny G20, sa posúdia na účely začlenenia do zoznamu EÚ, a to bez ohľadu na to, či boli vybrané na preskúmanie.

2.1.

Jurisdikcia by nemala mať žiadne preferenčné daňové opatrenia, ktoré by sa mohli považovať za škodlivé podľa kritérií uvedených v uznesení Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 1. decembra 1997 o kódexe správania pri zdaňovaní podnikov (1), a

2.2.

Jurisdikcia by nemala podporovať offshore štruktúry alebo dojednania zamerané na prilákanie ziskov, ktoré neodrážajú skutočnú hospodársku činnosť v tejto jurisdikcii.

3.1.

Prvotné kritérium, ktoré by jurisdikcia mala splniť, aby sa mohla považovať za jurisdikciu spĺňajúcu podmienky, pokiaľ ide o vykonávanie opatrení proti BEPS:

3.2.

Kritérium týkajúce sa budúcnosti, ktoré by jurisdikcia mala splniť na to, aby sa mohla považovať za jurisdikciu spĺňajúcu podmienky, pokiaľ ide o vykonávanie opatrení proti BEPS (uplatní sa po tom, ako sa zo strany inkluzívneho rámca skončí preskúmanie dohodnutých minimálnych štandardov):

1.

V súlade s bodom 13 usmernení pre proces preskúmania jurisdikcií, ktoré sú pripojené k záverom Rady, by skupina pre kódex správania mala na základe objektívnych kritérií vymedziť dĺžku primeranej lehoty uvedenej v kritériu 1.3.

2.

Na účely uplatňovania kritéria 1.3 sa primeraná lehota uvedená v kritériu 1.3 bude vykladať takto:

3.

Pokiaľ ide o kritérium 1.3 bod i) (podbod týkajúci sa zvrchovaných štátov), výraz „v primeranej lehote“ sa vzťahuje na nadobudnutie platnosti mnohostranného dohovoru OECD o vzájomnej administratívnej pomoci (MCMAA) v znení neskorších predpisov pre danú jurisdikciu, a nie na prijatie záväzku.

4.

Pokiaľ ide o kritérium 1.3 body i) a ii) (podbody týkajúce sa iných ako zvrchovaných jurisdikcií), výraz „v primeranej lehote“ sa vzťahuje na nadobudnutie platnosti MCMAA v znení neskorších predpisov pre jurisdikciu a na nadobudnutie platnosti siete dojednaní o výmene informácií dostatočne širokej na to, aby pokrývala všetky členské štáty, pre danú jurisdikciu.

5.

Dĺžka primeranej lehoty pre tieto tri body bude rovnaká ako trvanie lehoty uplatňovanej v kritériu 1.3 bode ii) vo vzťahu k zvrchovaným štátom: 31. decembra 2018 (t. j. rovnaký termín, ktorý sa v prípade zvrchovaných tretích jurisdikcií vzťahuje na nadobudnutie platnosti siete dojednaní o výmene informácií, ktorá je dostatočne široká na to, aby pokrývala všetky členské štáty).

6.

Bez toho, aby bol dotknutý termín 31. decembra 2018, by primeraná lehota nemala presahovať čas potrebný na:

7.

Primeraná lehota sa môže predĺžiť iba na základe konsenzu skupiny pre kódex správania v prípade konkrétnej nezvrchovanej jurisdikcie, a to len v riadne odôvodnených prípadoch.

1.

Na účely uplatňovania kritéria 2.2 by sa neexistencia systému dane z príjmov právnických osôb alebo uplatňovanie nulovej alebo takmer nulovej nominálnej sadzby dane z príjmov právnických osôb zo strany danej jurisdikcie mali považovať za patriace do rozsahu pôsobnosti časti A kódexu správania pri zdaňovaní podnikov z 1. decembra 1997 (kódex správania) (1)

2.

V tejto súvislosti, ak kritérium 2.1 nie je uplatniteľné výlučne preto, že dotknutá jurisdikcia nespĺňa vstupné kritérium podľa časti B kódexu správania (2) z dôvodu „neexistencie systému dane z príjmov právnických osôb alebo uplatňovanie nulovej alebo takmer nulovej nominálnej sadzby dane z príjmov právnických osôb“ (3), potom by sa s cieľom posúdiť, či bolo splnené kritérium 2.2 (4), malo analogicky uplatniť päť faktorov uvedených v časti B kódexu správania.

3.

V súvislosti s kritériom 2.2 nemôže byť skutočnosť, že neexistuje systém dane z príjmov právnických osôb alebo sa uplatňuje nulová alebo takmer nulová nominálna sadzba dane z príjmov právnických osôb, sama osebe dôvodom na vyvodenie záveru, že jurisdikcia nespĺňa požiadavky kritéria 2.2.

4.

Jurisdikcia by sa mala považovať za nespĺňajúcu kritérium 2.2, ak sa odmietne zapojiť do zmysluplného dialógu alebo neposkytne informácie alebo vysvetlenia, ktoré skupina pre kódex správania môže odôvodnene požadovať, alebo v priebehu procesu preskúmania iným spôsobom nespolupracuje so skupinou pre kódex správania pri jej zisťovaní, či táto jurisdikcia spĺňa kritérium 2.2.

1.

Na účely uplatňovania kritéria 2.2 by sa neexistencia systému dane z príjmov právnických osôb alebo uplatňovanie nulovej alebo takmer nulovej nominálnej sadzby dane z príjmov právnických osôb zo strany jurisdikcie mali považovať za patriace do rozsahu pôsobnosti časti A kódexu správania týkajúceho sa zdaňovania podnikov z 1. decembra 1997 (kódex správania) (5).

2.

V tejto súvislosti, ak kritérium 2.1 nie je uplatniteľné výlučne preto, že dotknutá jurisdikcia nespĺňa vstupné kritérium podľa časti B kódexu správania (6) z dôvodu „neexistencie systému dane z príjmov právnických osôb alebo uplatňovanie nulovej alebo takmer nulovej nominálnej sadzby dane z príjmov právnických osôb“ (7), potom by sa s cieľom posúdiť, či bolo splnené kritérium 2.2 (8), malo analogicky uplatniť päť faktorov uvedených v časti B kódexu správania.

3.

V súvislosti s kritériom 2.2 nemôže byť skutočnosť, že neexistuje systém dane z príjmov právnických osôb alebo sa uplatňuje nulová alebo takmer nulová nominálna sadzba dane z príjmov právnických osôb, sama osebe dôvodom na vyvodenie záveru, že jurisdikcia nespĺňa požiadavky kritéria 2.2.

4.

Jurisdikcia by sa mala považovať za nespĺňajúcu kritérium 2.2, ak sa odmietne zapojiť do zmysluplného dialógu alebo neposkytne informácie alebo vysvetlenia, ktoré skupina pre kódex správania môže odôvodnene požadovať, alebo v priebehu procesu preskúmania iným spôsobom nespolupracuje so skupinou pre kódex správania pri jej zisťovaní, či táto jurisdikcia spĺňa kritérium 2.2.

—

V rámci rozsahu pôsobnosti kritéria 2.2 tak, ako ho vymedzila Rada ECOFIN, sa neexistencia systému dane z príjmov právnických osôb alebo uplatňovanie nulovej alebo takmer nulovej nominálnej sadzby dane z príjmov právnických osôb v jurisdikcii považuje za „opatrenie“, ktoré výrazne ovplyvňuje výber miesta pre podnikateľské činnosti (časť A kódexu správania).

—

V tomto zmysle je cieľom kritéria 2.2 overiť, či sa týmto „opatrením“ podporujú offshore štruktúry alebo dojednania zamerané na prilákanie ziskov, ktoré neodrážajú skutočnú hospodársku činnosť v danej jurisdikcii.

—

Kritérium 2.2 sa uplatňuje len vtedy, keď nemožno uplatniť štandardné kritérium uvedené v kódexe (t. j. kritérium 2.1) z toho dôvodu, že v jurisdikcii tretej krajiny neexistuje systém dane z príjmov právnických osôb alebo pretože sa v takejto jurisdikcii uplatňuje nulová alebo takmer nulová nominálna sadzba dane z príjmov právnických osôb.

—

Podľa kritéria 2.2 sa posudzuje právny rámec a určité hospodárske dôkazy súvisiace s danou jurisdikciou so zreteľom na päť kritérií stanovených v časti B kódexu správania, ktoré by sa mali vykladať analogicky.

—

Výhody poskytované jurisdikciami tretích krajín významným spôsobom ovplyvňujúce výber miesta pre podnikateľské činnosti je potrebné vnímať v súvislosti s nulovou alebo takmer nulovou nominálnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb, ako aj v súvislosti s neexistenciou systému dane z príjmov právnických osôb, pokiaľ v oboch prípadoch nemožno uplatniť štandardný test podľa kódexu správania. Tieto prvky sa musia ako také považovať za výhody, ktoré by sa mali posúdiť v rámci tohto testu podľa kódexu.

—

Všeobecne, akékoľvek usmernenie, ktoré doteraz vypracovala skupina pre kódex správania na posudzovanie daňových opatrení v rámci kódexu správania z roku 1998, by sa malo uplatňovať konzistentne a analogicky na účely tohto testu (9).

—

Jurisdikcia sa môže považovať za nevyhovujúcu posúdeniu podľa tohto kritéria len vtedy, keď sú „offshore štruktúry a dojednania lákajúce zisky neodrážajúce skutočnú hospodársku činnosť v tejto jurisdikcii“ dôsledkom pravidiel alebo praktík, a to aj mimo oblasti zdaňovania, v súvislosti s ktorými možno od danej jurisdikcie odôvodnene požadovať, aby ich zmenila, alebo dôsledkom toho, že chýbajú tie pravidlá a požiadavky, ktoré sú potrebné na dosiahnutie súladu s týmto testom a v súvislosti s ktorými možno od jurisdikcie oprávnene požadovať, aby ich zaviedla.

—

Zavedenie systému dane z príjmov právnických osôb alebo kladnej sadzby tejto dane nepatrí medzi opatrenia, v súvislosti s ktorými možno od jurisdikcie tretej krajiny požadovať, aby ich prijala s cieľom dostať sa do súladu s požiadavkami tohto testu, keďže neexistencia systému dane z príjmov právnických osôb alebo uplatňovanie nulovej alebo takmer nulovej sadzby nemožno samo osebe považovať za kritérium posúdenia jurisdikcie ako nevyhovujúcej.

—

Kritérium 2.2 však znamená automatické nesplnenie podmienok v prípade tých jurisdikcií, ktoré odmietnu spolupracovať s EÚ pri posudzovaní ich právneho rámca.

—

Fungovanie vstupného testu sa zdá byť dosť jasné na základe vymedzenia rozsahu pôsobnosti kritéria 2.2, ako sa na ňom dohodla Rada Ecofin vo februári tohto roka.

—

Predovšetkým, výsledok testu je vyhovujúci, „ak kritérium 2.1 nie je uplatniteľné výlučne preto, že dotknutá jurisdikcia nespĺňa vstupné kritérium podľa časti B kódexu správania z dôvodu neexistencie systému dane z príjmov právnických osôb alebo uplatňovania nulovej alebo takmer nulovej nominálnej sadzby dane z príjmov právnických osôb“.

—

Na účely uplatňovania kritéria 2.2 by sa pod „výhodami“ mala rozumieť existencia nulového alebo takmer nulového zdaňovania alebo neexistencia dane z príjmov právnických osôb.

—

Faktor 1, ako aj faktor 2 súčasných kritérií podľa kódexu obsahujú dva hlavné prvky: a) oddelenie na základe právnych predpisov b) oddelenie de facto.

—

K oddeleniu na základe právnych predpisov dochádza vtedy, keď sa výhody poskytujú len nerezidentom na základe zákonov a iných právnych predpisov upravujúcich zakladanie a fungovanie podnikov v danej jurisdikcii.

—

Ak neexistuje účinný systém dane z príjmov právnických osôb, potom by sa malo posudzovať, či aspekty právneho rámca vrátane aspektov, ktoré sa netýkajú dane z príjmov právnických osôb, účinne vytvárajú situáciu oddelenia.

—

Príkladom takej situácie by boli nedaňové požiadavky na spoločnosti umožňujúce rezidenciu alebo prístup na domáci trh testovanej jurisdikcie.

—

Na tento účel sa posudzuje akékoľvek opatrenia vedúce k rozdielnemu zaobchádzaniu medzi domácimi spoločnosťami a spoločnosťami vo vlastníctve nerezidentov alebo spoločnosťami, ktorých činnosti nie sú spojené s domácim trhom.

—

Ak napríklad jurisdikcia poskytne „výhody“ spoločnosti len vtedy, keď sa táto spoločnosť zdrží činností v domácom hospodárstve (kritérium 2) alebo len ak tieto činnosti závisia od osobitnej podnikateľskej licencie (kritériá 1 a 2) alebo len ak činnosti vykonávajú nerezidenti (kritérium 1), táto situácia by sa mohla posudzovať ako možný prvok uplatňovaného oddelenia. Analogicky by to mohlo byť relevantné aj pre iné dane (t. j. iné ako daň z príjmov právnických osôb).

—

Oddelenie de facto sa obvykle týka situácie, v ktorej daná krajina výslovne neposkytuje výhodu len nerezidentom, aj keď v skutočnosti takúto výhodu využívajú vždy alebo takmer vždy len nerezidenti.

—

Pokiaľ ide o oddelenie de facto, obvykle sa berie do úvahy, koľkí z daňovníkov využívajúcich výhodu sú v skutočnosti nerezidenti. Ak sú napríklad všetky alebo takmer všetky subjekty využívajúce nulové zdanenie nerezidenti (vrátane domácich spoločností so zahraničnými akcionármi), podkritériá 1 b), ako aj 2 b) by sa považovali za splnené (t. j. jurisdikcia by sa podľa tejto časti testu podľa kódexu považovala za nevyhovujúcu).

—

či jurisdikcia od spoločnosti alebo v prípade akéhokoľvek iného úkonu (napr. jej zápisu do registra spoločností a/alebo jej prevádzky) vyžaduje vykonávanie skutočnej hospodárskej činnosti a podstatnej hospodárskej prítomnosti:

—

či existuje primerané de jure a de facto prepojenie medzi skutočnou hospodárskou činnosťou vykonávanou v danej jurisdikcii a ziskami, ktoré nie sú predmetom zdanenia;

—

či sú vládne orgány vrátane daňových orgánov danej jurisdikcie schopné vykonávať (a naozaj vykonávajú) vyšetrovania týkajúce sa vykonávania skutočnej hospodárskej činnosti a podstatnej hospodárskej prítomnosti na ich území, a či sú schopné vymieňať si informácie s inými daňovými orgánmi;

—

či existujú nejaké sankcie za nesplnenie požiadaviek na podstatné činnosti.

—

Pri posudzovaní súladu pravidiel o určovaní zisku s medzinárodne dohodnutými štandardmi (napr. usmerneniami OECD pre transferové oceňovanie alebo podobnými účtovnými štandardmi) by sa malo predovšetkým overiť, či a do akej miery je táto analýza relevantná v prípade jurisdikcií, ktoré neuplatňujú systém dane z príjmov právnických osôb.

—

Zdá sa, že na tento účel je relevantné vziať do úvahy, že jurisdikcia, ktorá neuplatňuje systém dane z príjmov právnických osôb by nemala negatívne ovplyvniť náležitú alokáciu ziskov odchyľujúcich sa od medzinárodne dohodnutých štandardov. Jurisdikcie by mali prijať vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby zdaňujúce krajiny boli schopné uplatniť svoje zdaňovacie práva, t. j. prostredníctvom oznamovania podľa jednotlivých krajín, transparentnosti a iných spôsobov výmeny informácií.

—

V relevantných prípadoch by sa malo zistiť, či v danej jurisdikcii boli schválené zásady dohodnuté v rámci OECD alebo podobné účtovné štandardy na určovanie ziskov.

—

Na tento účel má zásadný význam zistiť, ako sa tieto pravidlá v dotknutých jurisdikciách vykonávajú a konsolidujú. Ak v danej jurisdikcii neexistuje daň z príjmov právnických osôb, možno zohľadniť aj alternatívne pravidlá transferového oceňovania, pričom sa overí, či sú porovnateľné a zlučiteľné s medzinárodne dohodnutými zásadami (napr. prístupom založeným na spravodlivej trhovej hodnote podľa medzinárodných účtovných zásad).

—

Týmto kritériom sa nadnárodným spoločnostiam zabráni v tom, aby na alokáciu svojich ziskov do jurisdikcií s nulovou daňou využívali pravidlá transferového oceňovania, ktoré sa odchyľujú od usmernení OECD pre transferové oceňovanie.

—

Odpovede na otázky z častí 2.9 až 2.12 by mali poskytnúť dostatočné informácie o tom, ako určovať zisky zdôraznením akéhokoľvek významného odchýlenia sa od medzinárodne dohodnutých štandardov.

—

Podľa kritéria 5 sa posudzuje, či niektorým prvkom právneho systému vrátane zriaďovania podniku na území tohto systému nechýba dostatočná úroveň transparentnosti.

—

Konkrétnejšie, musí sa posúdiť, či prvky právneho systému vrátane poskytnutia daňovej rezidencie alebo zriadenia spoločnosti možno priznať na základe rozhodnutia alebo či k tomu zaväzuje zákon, pričom sa overí, či akékoľvek právne ustanovenie vrátane nedaňových ustanovení možno považovať za diskrečné v záležitostiach súvisiacich so založením spoločnosti v danej jurisdikcii.

—

Týmto sa jurisdikcii zabráni, aby mala v medziach svojho regulačného rámca nedostatočnú úroveň transparentnosti, pričom sa vezme do úvahy, že výhody v zmysle tohto testu podľa kódexu vyplývajú z registrácie spoločnosti v danej jurisdikcii.

—

Odpovede na otázky z častí 2.13 až 2.16 by mali poskytnúť dostatočné informácie o tom, ako je v danej jurisdikcii zabezpečená transparentnosť v prípade určitých krokov, ktoré spoločnosti musia vykonať, aby využili výhody poskytované v danej jurisdikcii.