so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

keďže:

(1)Členské štáty a Únia by mali pracovať na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti, so zameraním najmä na podporu kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily a pracovné trhy reagujúce na hospodárske zmeny so zreteľom na dosiahnutie cieľov plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku stanovených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Vzhľadom na vnútroštátne skúsenosti týkajúce sa zodpovednosti sociálnych partnerov členské štáty považujú podporu zamestnanosti za záležitosť spoločného záujmu a koordinujú svoje zodpovedajúce činnosti v Rade.

(2)Cieľom Únie je bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporovať sociálnu spravodlivosť a ochranu, ako aj rovnosť medzi ženami a mužmi. Únia má pri vymedzovaní a vykonávaní svojich politík a činností prihliadať na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, so zárukou primeranej sociálnej ochrany, s bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania a odbornej prípravy.

(3)V súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Únia vypracovala a vykonáva nástroje na koordináciu politík v oblasti fiškálnych, makroekonomických a štrukturálnych politík. Príkladom takýchto nástrojov sú predkladané usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov a hlavné smery hospodárskych politík členských štátov a Únie stanovené v odporúčaní Rady (EÚ) 2015/1184, ktoré spolu tvoria integrované usmernenia na vykonávanie stratégie Európa 2020. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť medzi členskými štátmi sa nimi má riadiť vykonávanie politiky v členských štátoch a Únii. Výsledný súbor koordinovaných európskych a vnútroštátnych politík a reforiem by mal byť vhodným súborom hospodárskych a sociálnych politík, vďaka ktorému by sa mali dosiahnuť pozitívne vedľajšie účinky.

(4)Usmernenia pre politiky zamestnanosti sú v súlade s Paktom stability a rastu, platnými právnymi predpismi Európskej únie a rôznymi iniciatívami EÚ vrátane odporúčania Rady o zavedení záruky pre mladých ľudí 1 , odporúčania Rady týkajúceho sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce 2 , odporúčania Rady s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností 3 a návrhu odporúčania Rady týkajúceho sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu 4 .

(5)Európsky semester spája rôzne nástroje do zastrešujúceho rámca pre integrovaný viacstranný dohľad nad hospodárskymi, rozpočtovými, sociálnymi politikami a politikami zamestnanosti a je zameraný na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 vrátane cieľov v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a znižovania chudoby, ako sa stanovuje v rozhodnutí Rady 2010/707/EÚ 5 . Európsky semester sa od roku 2015 neustále posilňuje a zefektívňuje, a to najmä s cieľom posilniť jeho zameranie na zamestnanosť a sociálne veci a zintenzívniť dialóg s členskými štátmi, so sociálnymi partnermi a s predstaviteľmi občianskej spoločnosti.

(6)Zotavenie Európskej únie z hospodárskej krízy podporuje pozitívne trendy na trhu práce, ale pokiaľ ide o hospodársku a sociálnu výkonnosť, v jednotlivých členských štátoch, ako aj medzi nimi pretrvávajú veľké rozdiely a členské štáty aj naďalej čelia veľkým výzvam. Kríza zdôraznila úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev a trhov práce členských štátov. V súčasnosti je kľúčovou výzvou zabezpečenie prechodu na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a tvorbu pracovných miest v Únii. To si vyžaduje koordinované, ambiciózne a účinné politické opatrenia na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni v súlade so ZFEÚ a s právnymi predpismi Únie o správe hospodárskych záležitostí. Tieto opatrenia politiky by mali byť kombináciou opatrení na strane ponuky a dopytu a mali by zahŕňať zvýšenie investícií, obnovený záväzok vykonať vo vhodnom poradí štrukturálne reformy, ktoré zlepšujú produktivitu, rast, sociálnu súdržnosť a odolnosť hospodárstva voči otrasom, ako aj uplatňovanie fiškálnej zodpovednosti, a to s prihliadnutím na ich vplyv na zamestnanosť a sociálnu situáciu.

(7)Reformy trhu práce vrátane vnútroštátnych mechanizmov stanovovania miezd by mali nadväzovať na vnútroštátnu prax v oblasti sociálneho dialógu a poskytovať potrebný priestor na široké posúdenie sociálno-ekonomických otázok vrátane zlepšenia konkurencieschopnosti, vytvárania pracovných miest, politík celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj reálnych príjmov.

(8)Členské štáty a Únia by mali tiež riešiť sociálne dôsledky hospodárskej a finančnej krízy a zamerať sa na vytváranie inkluzívnej spoločnosti, v ktorej ľudia dokážu predvídať a zvládať zmeny a môžu sa aktívne podieľať na fungovaní spoločnosti a hospodárstva, ako sa uvádza aj v odporúčaní Komisie o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce 6 . Je potrebné riešiť nerovnosť a mal by sa zabezpečiť prístup a príležitosti pre všetkých a chudoba a sociálne vylúčenie (aj v prípade detí) by sa mali zredukovať, čo by sa malo dosiahnuť najmä zabezpečením účinného fungovania trhov práce a systémov sociálnej ochrany a odstránením prekážok, ktoré bránia vzdelávaniu/odbornej príprave a účasti na trhu práce. Na pracoviskách v EÚ sa ujímajú nové hospodárske a obchodné modely a v dôsledku toho sa takisto menia pracovnoprávne vzťahy. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby nové pracovnoprávne vzťahy zachovávali a posilňovali európsky sociálny model.

(9)Po rozsiahlej a širokej verejnej konzultácii Európsky parlament, Rada a Komisia podpísali 17. novembra 2017 medziinštitucionálne vyhlásenie o Európskom pilieri sociálnych práv 7 . V rámci tohto piliera sa stanovuje dvadsať kľúčových zásad a práv na podporu dobre fungujúcich trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia. Tieto zásady a práva sú rozčlenené do troch kategórií: rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a sociálna ochrana a začlenenie. Pilier predstavuje referenčný rámec na monitorovanie výkonnosti členských štátov v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, na podporu reforiem na vnútroštátnej úrovni, a najmä na usmernenie obnoveného procesu konvergencie v celej Európe. Vzhľadom na význam týchto zásad pre koordináciu štrukturálnych politík sú usmernenia pre politiky zamestnanosti v súlade so zásadami Európskeho piliera sociálnych práv.

(10)Európsky pilier sociálnych práv je doplnený o hodnotiacu tabuľku, ktorá slúži na monitorovanie vykonávania piliera a pokroku v súvislosti s ním prostredníctvom sledovania trendov a výsledkov vo všetkých krajinách EÚ a na posúdenie pokroku smerom k vzostupnej sociálno-ekonomickej konvergencii. Táto analýza bude súčasťou európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík.

(11)Tieto integrované usmernenia by mali byť základom odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré môže Rada adresovať členským štátom. Členské štáty by mali plne využívať podporu z Európskeho sociálneho fondu a iných fondov Únie s cieľom zlepšiť zamestnanosť, sociálne začlenenie, celoživotné vzdelávanie a verejnú správu. Hoci sú integrované usmernenia adresované členským štátom a Únii, mali by sa vykonávať v partnerstve so všetkými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti.

(12)Výbor pre zamestnanosť a Výbor pre sociálnu ochranu by mali monitorovať vykonávanie príslušných politík so zreteľom na usmernenia pre zamestnanosť a v súlade so svojim príslušným mandátom vyplývajúcim zo zmluvy. Tieto výbory a iné prípravné orgány Rady zapojené do koordinácie hospodárskych a sociálnych politík by mali úzko spolupracovať,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa prijímajú usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov, ktoré sú uvedené v prílohe. Tieto usmernenia sú súčasťou integrovaných usmernení stratégie Európa 2020.

Článok 2

PRÍLOHA

Usmernenie č. 5: Zvyšovanie dopytu po pracovnej sile

Členské štáty by mali uľahčovať vytváranie kvalitných pracovných miest, a to aj znižovaním prekážok, ktoré podnikom bránia pri najímaní pracovníkov, podporou podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti, a najmä podporou vytvárania a rastu mikropodnikov a malých podnikov. Členské štáty by mali aktívne podporovať sociálne hospodárstvo a posilňovať sociálnu inováciu.

Členské štáty by mali podporovať inovatívne formy práce, ktoré zodpovedným spôsobom vytvárajú pracovné príležitosti pre všetkých.

Daňové zaťaženie by sa malo presunúť z práce na iné zdroje zdanenia, ktoré sú menej škodlivé pre zamestnanosť a rast, a to so zreteľom na prerozdeľovací účinok daňového systému, a zároveň by sa mali chrániť príjmy na zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany a výdavky na podporu rastu.

Členské štáty by mali v súlade s vnútroštátnymi postupmi a pri rešpektovaní autonómie sociálnych partnerov podnecovať transparentné a predvídateľné mechanizmy stanovovania miezd, ktoré umožňujú, aby mzdy dokázali reagovať na vývoj produktivity, a zároveň zabezpečujú spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň. Pri týchto mechanizmoch by sa mali zohľadňovať rozdiely v úrovni zručností a rozdielna ekonomická výkonnosť v jednotlivých regiónoch, odvetviach a spoločnostiach. Členské štáty a sociálni partneri by pri dodržaní vnútroštátnych postupov mali zabezpečiť primerané minimálne mzdy s prihliadnutím na ich vplyv na konkurencieschopnosť, vytváranie pracovných miest a chudobu zamestnaných osôb.

Usmernenie č. 6: Zvyšovanie ponuky pracovnej sily: prístup k zamestnaniu, zručnostiam a kompetenciám

V kontexte technologických, environmentálnych a demografických zmien by členské štáty spolu so sociálnymi partnermi mali podporovať produktivitu a zamestnateľnosť prostredníctvom primeranej ponuky príslušných znalostí, zručností a kompetencií v priebehu celého pracovného života ľudí, ktoré zodpovedajú súčasným a budúcim potrebám trhu práce. Členské štáty by mali vykonať náležité investície do počiatočného a ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy. Mali by spolupracovať so sociálnymi partnermi, s poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy a ďalšími zainteresovanými stranami s cieľom riešiť štrukturálne nedostatky v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, poskytovať kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie. V prípade zmeny pracovného miesta by mali zabezpečiť prenos nárokov na odbornú prípravu. Každému by mali umožniť lepšie predvídať potreby trhu práce, prispôsobovať sa im a úspešne zvládať zmeny pracovného miesta, vďaka čomu sa posilní celková odolnosť hospodárstva voči otrasom.

Členské štáty by mali podporovať rovnosť príležitostí vo vzdelávaní a celkovo zvyšovať úrovne vzdelávania, najmä v prípade najmenej kvalifikovaných osôb. Mali by zabezpečiť kvalitu výsledkov vzdelávania, posilniť základné zručnosti, znížiť počet mladých ľudí, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, zvýšiť relevantnosť vysokoškolského vzdelania pre trh práce, zlepšiť monitorovanie a prognózovanie zručností a zvýšiť účasť dospelých na ďalšom vzdelávaní a odbornej príprave. Členské štáty by mali posilniť učenie sa prácou vo svojich systémoch odborného vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj prostredníctvom kvalitnej a efektívnej učňovskej prípravy, lepšie zviditeľniť zručnosti a zlepšiť ich porovnateľnosť a zvýšiť príležitosti na uznávanie a potvrdzovanie zručností a kompetencií získaných mimo formálneho vzdelávania a odbornej prípravy. Mali by zmodernizovať a zvýšiť ponuku a využívanie flexibilného ďalšieho odborného vzdelávania. Členské štáty by takisto mali podporovať nízkokvalifikované osoby, aby si zachovávali alebo rozvíjali dlhodobú zamestnateľnosť zlepšovaním prístupu ku kvalitným vzdelávacím príležitostiam a ich využívania, a to prostredníctvom zavádzania ciest zvyšovania úrovne zručností vrátane hodnotenia zručností, zodpovedajúcej ponuky vzdelávania a odbornej prípravy a potvrdzovania a uznávania nadobudnutých zručností.

Mala by sa riešiť vysoká miera nezamestnanosti a nečinnosti, a to aj včasnou pomocou prispôsobenou individuálnym potrebám, ktorá vychádza z podpory poskytovanej pri hľadaní zamestnania, odbornej príprave a rekvalifikácii. V záujme zníženia štrukturálnej nezamestnanosti a jej predchádzania by sa mali realizovať komplexné stratégie, ktoré zahŕňajú hĺbkové individuálne posúdenie najneskôr po uplynutí 18 mesiacov nezamestnanosti. Otázka vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí a veľkého počtu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), by sa mala aj naďalej riešiť prostredníctvom štrukturálneho zlepšenia prechodu zo školy do zamestnania vrátane plného uplatňovania záruky pre mladých ľudí 1 .

Cieľom reforiem je presun zdaňovania z práce na iné zdroje by malo byť odstránenie bariér a odrádzajúcich faktorov, ktoré bránia účasti na trhu práce, a to najmä v prípade osôb, ktoré sú od trhu práce najviac vzdialené. Členské štáty by mali podporovať prispôsobovanie pracovného prostredia osobám so zdravotným postihnutím vrátane opatrení a služieb cielenej finančnej podpory, ktoré im umožňujú zapojiť sa do trhu práce a do spoločnosti.

Mali by sa odstrániť prekážky brániace v účasti na trhu práce a kariérnom postupe s cieľom zaručiť rodovú rovnosť a väčšiu účasť žien na trhu práce, a to aj vďaka rovnakej odmene za rovnakú prácu. Malo by sa podporovať zosúladenie práce a rodinného života, najmä prostredníctvom prístupu k dlhodobej starostlivosti a cenovo dostupnému a kvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby rodičia a osoby s opatrovateľskými povinnosťami mali prístup k vhodným rodinným dovolenkám a pružným formám organizácie práce a mohli tak zosúladiť pracovný a súkromný život, a mali by podporovať vyvážené využívanie týchto nárokov medzi ženami a mužmi.

Usmernenie č. 7: Zlepšovanie fungovania trhov práce a účinnosť sociálneho dialógu

Členské štáty by mali by v spolupráci so sociálnymi partnermi zavádzať zásady flexibility a istoty, aby mali čo najväčší prospech z dynamickej a produktívnej pracovnej sily a nových pracovných a podnikateľských modelov. Mali by obmedziť segmentáciu na trhoch práce a predchádzať jej, bojovať proti nelegálnej práci a podporovať prechod na formy zamestnania na neurčitý čas. Vďaka pravidlám a pracovnoprávnym predpisom na ochranu zamestnanosti a inštitúciám pôsobiacim v tejto oblasti by sa malo zabezpečiť vhodné prostredie na prijímanie zamestnancov. Mala by sa zabezpečiť dostatočná flexibilita pre zamestnávateľov, aby sa mohli rýchlo prispôsobiť meniacim sa hospodárskym podmienkam, a zároveň by sa mali zachovať primerané istoty a zdravé, bezpečné a dobre prispôsobené pracovné prostredie pre pracovníkov. Malo by sa predchádzať pracovnoprávnym vzťahom, ktoré vedú k neistým pracovným podmienkam, okrem iného zákazom zneužívania atypických zmlúv. V prípadoch nespravodlivého prepustenia by sa mal zabezpečiť prístup k účinnému a nestrannému riešeniu sporov a právo na nápravu vrátane primeranej náhrady.

Cieľom politík by malo byť dosiahnuť lepšie zosúladenie ponuky s potrebami trhu práce a podporovať ho, ako aj zlepšiť a podporovať zmeny pracovných miest. Členské štáty by mali účinne aktivovať osoby, ktoré sa môžu zapojiť do trhu práce, a umožniť im účasť na ňom. Členské štáty by mali posilniť účinnosť aktívnych politík trhu práce zlepšením ich zamerania, dosahu, pokrytia a prepojenia s podporou príjmu na základe práv a povinností nezamestnaných osôb, ktoré si aktívne hľadajú zamestnanie. Členské štáty by sa mali usilovať o účinnejšie verejné služby zamestnanosti tým, že uchádzačom o zamestnanie zabezpečia včasnú pomoc prispôsobenú ich individuálnym potrebám, podporia dopyt na trhu práce a zavedú systémy riadenia založené na výsledkoch.

Členské štáty by mali nezamestnaným poskytovať primerané dávky v nezamestnanosti počas primeraného obdobia v súlade s ich príspevkami a vnútroštátnymi pravidlami oprávnenosti. Tieto dávky nemajú príjemcov odrádzať od rýchleho návratu do zamestnania.

Mala by sa podporovať mobilita vzdelávajúcich sa osôb a pracovníkov s cieľom zvýšiť zručnosti pre zamestnateľnosť a v plnej miere využiť potenciál európskeho trhu práce. Mali by sa odstrániť prekážky mobility vo vzdelávaní a v odbornej príprave, zamestnaneckých a osobných dôchodkoch a uznávaní kvalifikácií. Členské štáty by mali prijať opatrenia na to, aby administratívne postupy neznemožňovali alebo nesťažovali pracovníkom z iných členských štátov nástup do zamestnania. Členské štáty by mali takisto predchádzať zneužívaniu súčasných pravidiel a riešiť potenciálny únik mozgov z určitých regiónov.

V súlade s vnútroštátnymi postupmi a s cieľom dosiahnuť účinnejší sociálny dialóg a lepšie sociálno-ekonomické výsledky by členské štáty mali zabezpečiť včasné a zmysluplné zapojenie sociálnych partnerov do navrhovania a vykonávania hospodárskych a sociálnych reforiem a politík, ako aj reforiem a politík v oblasti zamestnanosti, a to aj poskytovaním podpory v záujme zvýšenia kapacity sociálnych partnerov. Sociálni partneri by sa mali povzbudzovať k tomu, aby rokovali o kolektívnych zmluvách v záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, a aby takéto zmluvy uzatvárali, pričom sa v plnej miere uznáva ich autonómia a právo na kolektívnu akciu.

Usmernenie č. 8: Presadzovanie rovnakých príležitostí pre všetkých, podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe

Členské štáty by mali podporovať inkluzívne trhy práce, ktoré by boli prístupné pre všetkých zavedením účinných opatrení na podporu rovnakých príležitostí skupín osôb, ktoré sú na trhu práce nedostatočne zastúpené. Mali by zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o zamestnanie, sociálnu ochranu, vzdelávanie a prístup k tovaru a službám, bez ohľadu na pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu.

Členské štáty by mali zmodernizovať systémy sociálnej ochrany, aby poskytovali účinnú, efektívnu a primeranú sociálnu ochranu vo všetkých etapách života jednotlivca a pritom podporovali sociálne začlenenie a rast sociálnej mobility, podnecovali k účasti na trhu práce a riešili nerovnosti, a to aj prostredníctvom systémov daní a dávok. Modernizácia systémov sociálnej ochrany by mala viesť k lepšej dostupnosti, udržateľnosti, primeranosti a kvalite.

Členské štáty by mali koncipovať a realizovať preventívne a integrované stratégie kombináciou troch zložiek aktívneho začlenenia: primeraná podpora príjmu, inkluzívne trhy práce a prístup ku kvalitným službám. Systémy sociálnej ochrany by mali zabezpečovať právo na primerané dávky zaručujúce minimálny príjem pre všetky osoby, ktoré nemajú dostatočné zdroje, a podporovať sociálne začlenenie tým, že budú ľudí podnecovať k tomu, aby sa aktívne zapájali do trhu práce a spoločnosti.

Na zaručenie rovnakých príležitostí, a to aj pre deti a mladých ľudí, sú zásadne dôležité cenovo dostupné, prístupné a kvalitné služby, ako je starostlivosť o deti, mimoškolská starostlivosť, vzdelávanie, odborná príprava, bývanie, zdravotnícke služby a dlhodobá starostlivosť. Osobitná pozornosť by sa mala venovať boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu vrátane znižovania chudoby zamestnaných osôb. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mal každý prístup k základným službám vrátane dodávky vody, hygienických zariadení, energie, dopravy, finančných služieb a digitálnej komunikácie. Členské štáty by mali zabezpečiť všetkým osobám, ktoré to potrebujú, a zraniteľným osobám prístup k primeranej pomoci v oblasti sociálneho bývania a ochranu pred núteným vysťahovaním. Osobitne by sa mal riešiť problém bezdomovectva. Mali by sa zohľadňovať osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím.

Členské štáty by mali zabezpečiť právo na včasný prístup k cenovo dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti a zároveň zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť.

V súvislosti s narastajúcou dĺžkou života a demografickými zmenami by členské štáty mali zaistiť udržateľnosť a primeranosť dôchodkových systémov pre mužov a ženy tým, že pracovníkom a samostatne zárobkovo činným osobám oboch pohlaví budú poskytovať rovnaké príležitosti nadobúdať dôchodkové práva, a to aj prostredníctvom doplnkových systémov, ktoré im zaručia dôstojný život. Reformy dôchodkových systémov by sa mali podporovať opatreniami, ktoré predlžujú pracovný život a zvyšujú skutočný vek odchodu do dôchodku, akými je napríklad obmedzenie predčasného odchodu z trhu práce a zvýšenie zákonného veku odchodu do dôchodku vzhľadom na zvýšenie strednej dĺžky života. Členské štáty by mali nadviazať konštruktívny dialóg s príslušnými zainteresovanými stranami a umožniť časovo primerané zavádzanie reforiem.