EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 9. 2017

COM(2017) 536 final

2017/0230(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo); nariadenie (EÚ) č. 1094/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov); nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy); nariadenie (EÚ) č. 345/2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu; nariadenie (EÚ) č. 346/2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania; nariadenie (EÚ) č. 600/2014 o trhoch s finančnými nástrojmi; nariadenie (EÚ) 2015/760 o európskych dlhodobých investičných fondoch; nariadenie (EÚ) 2016/1011 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov; a nariadenie (EÚ) 2017/1129 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu

(Text s významom pre EHP)

{SWD(2017) 308 final}
{SWD(2017) 309 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Integrované finančné trhy prinášajú významné prínosy z hľadiska financovania európskeho hospodárstva a z hľadiska podpory zamestnanosti a rastu na spoľahlivom a udržateľnom základe. Na podporu finančnej integrácie a integrity trhu pri súčasnom zabezpečení finančnej stability si vnútorný trh EÚ s finančnými službami vyžaduje spoločné pravidlá a dôslednú koordináciu dohľadu. Keď EÚ zrevidovala svoj finančný systém v reakcii na finančnú krízu a v súlade s globálnym úsilím, zaviedla z tohto dôvodu jednotný súbor pravidiel pre finančnú reguláciu v Európe a vytvorila európske orgány dohľadu (ďalej aj „ESA“). Orgány ESA predstavujú inštitucionálny základ komplexného reformného balíka a zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní dostatočnej regulácie, sily a stability finančných trhov v rámci EÚ. Prispievajú k rozvoju a súdržnému uplatňovaniu jednotného súboru pravidiel, riešia cezhraničné problémy, a tým podporujú zbližovanie v oblasti regulácie i dohľadu.

Napriek opatreniam prijatým po kríze existuje významný potenciál na posilnenie zbližovania v oblasti regulácie a dohľadu na vnútornom trhu. Integrované finančné trhy si na efektívne fungovanie vyžadujú integrovanejšie režimy dohľadu, zatiaľ čo centralizovanejšie režimy dohľadu zasa môžu podporovať integráciu trhu.

Preto sa EÚ podujala na ďalšiu integráciu v rámci širšieho finančného sektora na spoľahlivom a stabilnom základe. Vznikla najmä únia kapitálových trhov s cieľom položiť základ pre plne funkčný vnútorný trh v oblasti kapitálových trhov. V tejto súvislosti sa v správe piatich predsedov o dobudovaní hospodárskej a menovej únie v Európe z júna 2015 1 zdôraznila potreba posilnenia rámca dohľadu EÚ, ktoré napokon povedie k jednotnému orgánu dohľadu nad kapitálovými trhmi. V nedávnom diskusnom dokumente Komisie o prehĺbení hospodárskej a menovej únie 2 sa odporúča, aby výsledkom preskúmania rámca dohľadu EÚ – najmä Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy („ESMA“) – boli prvé kroky smerom k takémuto jednotnému orgánu dohľadu do roku 2019. V diskusnom dokumente sa tiež žiadalo dokončenie finančnej únie – ktorá zahŕňa bankovú úniu aj úniu kapitálových trhov – do roku 2019, aby sa zaručila integrita eura a zlepšilo fungovanie eurozóny a EÚ ako celku. Globálne finančné trhy sú navzájom silno prepojené a regulačný rámec EÚ je do veľkej miery založený na medzinárodných normách dohodnutých v dôsledku finančnej krízy najmä medzi krajinami skupiny G20. Keďže EÚ sa usiluje o urýchlenie dokončenia únie kapitálových trhov, je preto nevyhnutné, aby sa režimy dohľadu EÚ naďalej rozvíjali spôsobom, ktorý umožní využitie plného potenciálu medzinárodne integrovaných finančných trhov a zároveň zabezpečí, aby sa cezhraničné riziká medzi EÚ a zvyškom sveta mohli účinne monitorovať a riadiť. V tejto súvislosti zohrávajú kľúčovú úlohu orgány ESA.

Rozhodnutím Spojeného kráľovstva opustiť EÚ sa napokon posilňujú tieto výzvy z hľadiska režimov dohľadu v rámci zostávajúcej EÚ-27. Budúci odchod súčasného najväčšieho finančného centra EÚ znamená, že kapitálové trhy EÚ-27 sa musia ďalej rozvíjať a režimy dohľadu sa musia posilniť s cieľom zabezpečiť, aby finančné trhy naďalej primerane a spoľahlivo podporovali hospodárstvo.

Cieľom tohto návrhu je upraviť a modernizovať rámec ESA s cieľom zabezpečiť, aby mohli prevziať rozšírenú zodpovednosť za dohľad nad finančnými trhmi. Orgány ESA musia byť primerane vybavené, pokiaľ ide o právomoci, riadenie a financovanie.

Po prvé, v oblastiach, v ktorých sa preukázalo, že existujúce právomoci ESA sú čiastočne nedostatočné a nejasne vymedzené, napríklad pokiaľ ide o konzistentné uplatňovanie práva Únie, vypracovanie technických odporúčaní alebo poskytovanie priebežnej podpory v súvislosti s rozhodnutiami o rovnocennosti, sa tieto právomoci musia posilniť a zlepšiť. Súčasný rozsah pôsobnosti mandátu ESA sa takisto musí znovu zvážiť vzhľadom na politické ciele únie kapitálových trhov. Bežnejší priamy dohľad v cieľových oblastiach je potrebný na zabezpečenie súdržnejších postupov dohľadu a vykonávania pravidiel EÚ v oblasti finančných služieb. V preskúmaní nariadení o ESA z roku 2017 sa dospelo k záveru, že dohľad nad niektorými činnosťami a subjektmi s osobitným významom pre Úniu ako celok alebo s významným stupňom cezhraničného obchodu by mali vykonávať ESA a nie vnútroštátne príslušné orgány. Orgány ESA by podobne mali byť viac zapojené do udeľovania povolení pre subjekty z krajín mimo EÚ, ktoré pôsobia v Únii, a do dohľadu nad týmito subjektmi.

Po druhé, cieľom tohto návrhu je zaviesť efektívnejšie riadenie ESA. Štruktúra stimulov v rozhodovacom procese ESA v jej dnešnom stave vedie k absencii rozhodnutí týkajúcich sa najmä zbližovania v oblasti regulácie a zbližovania v oblasti dohľadu alebo podporuje rozhodnutia, ktoré sú orientované predovšetkým na vnútroštátne záujmy namiesto širších záujmov EÚ. V tejto skutočnosti sa do určitej miery odráža vnútorné napätie medzi európskym mandátom ESA a vnútroštátnym mandátom príslušných orgánov, ktoré sú členmi predstavenstiev ESA 3 . Táto pozícia nie je dostatočne zosúladená s cieľom zbližovania v oblasti dohľadu. Väčšia úloha ESA v prehlbovaní finančnej integrácie alebo posilňovaní stability vnútorného trhu si bude vyžadovať aj účinnejšie právomoci v oblasti zbližovania 4 .

Po tretie, ESA potrebujú primeranú základňu financovania, ktorá im umožní vyčleňovať zdroje v súvislosti s ich potrebami na plnenie ich cieľa. Súčasné rozpočtové režimy obmedzujú a budú naďalej obmedzovať činnosti ESA, keďže členské štáty by mohli byť z rôznych dôvodov neochotné ďalej zvyšovať vnútroštátne príspevky.

V tomto návrhu sa uvádzajú osobitné zmeny nariadení o ESA 5 a rôznych odvetvových aktov 6 na posilnenie rámca právomocí, riadenia a financovania ESA, keďže toto sú oblasti, ktoré sa musia posilniť, aby ESA mohli čeliť uvedeným problémom.

V správe o posúdení vplyvu, ktorá je súčasťou tohto návrhu, sa zvažujú náklady a prínosy týchto zmien. Uvádza sa v nej viacero možností opatrení zameraných na posilnenie právomocí ESA na úrovni EÚ, zlepšenie ich riadenia (vrátane rozhodovania) a zabezpečenie rámca financovania, ktorý bude udržateľný a primeraný súčasným a budúcim úlohám. Posúdenie vplyvu poskytuje komplexné dôkazy o tom, že navrhované zmeny účinne prispievajú k posilneniu rámca ESA, a tým k celkovej stabilite finančného systému EÚ pri zachovaní minimálnych nákladov pre všeobecný rozpočet EÚ a zainteresované strany. Navrhované zmeny prispievajú aj k ďalšiemu rozvoju a prehĺbeniu únie kapitálových trhov v súlade s politickými prioritami Komisie.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Tento návrh je v súlade s niekoľkými inými existujúcimi ustanoveniami politiky EÚ a prebiehajúcimi iniciatívami, ktorých cieľom je zabezpečiť účinné a efektívne režimy dohľadu na úrovni EÚ.

Od začiatku finančnej krízy sa EÚ a jej členské štáty podujali vykonať zásadnú reformu v oblasti finančného dohľadu a regulácie. EÚ iniciovala viacero reforiem na vytvorenie bezpečnejšieho, spoľahlivejšieho, transparentnejšieho a zodpovednejšieho finančného systému, ktorý funguje v prospech hospodárstva a spoločnosti ako celku. Ich súčasťou bolo vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu a jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií pre osobitné a diskrétne povinnosti vykonávané nad dohľadom. Tento návrh je v súlade s úlohami a funkciami týchto orgánov a tieto úlohy a funkcie dopĺňa.

Tento návrh je v súlade aj s jednotným súborom pravidiel pre právne predpisy v oblasti financií, ku ktorému ESA svojou činnosťou výrazne prispievajú. Účelom jednotného súboru pravidiel je stanoviť spoločné pravidlá v celej EÚ, ktorými sa zabezpečí finančná stabilita a rovnaké podmienky, ako aj vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov a investorov. Návrh je v súlade napríklad s existujúcou smernicou/nariadením o kapitálových požiadavkách (banky) a smernicou Solventnosť II (poisťovne), ktorých cieľom je zabezpečiť väčšiu stabilitu finančného sektora. Tento návrh je takisto v súlade s existujúcim rámcom pre platobné služby a hypotéky v súvislosti s ochranou spotrebiteľa.

Pokiaľ ide o prebiehajúce iniciatívy, Komisia dnes takisto navrhuje legislatívnu iniciatívu na posilnenie Európskeho výboru pre systémové riziká („ESRB“), ktorý spolu s ESA tvorí európsky systém finančného dohľadu zavedený v dôsledku finančnej krízy. K ďalším najnovším príkladom patria: návrh Komisie týkajúci sa cielených zmien nariadenia EMIR 7 s cieľom posilniť dohľad na úrovni EÚ v súvislosti a udeľovaním povolení centrálnym protistranám a požiadavkami na uznávanie centrálnych protistrán z tretích krajín a návrh Komisie o produktoch osobného dôchodkového poistenia 8 , ktorým sa posilňuje úloha EIOPA tým, že sa mu udeľujú právomoci na povoľovanie týchto nových produktov s cieľom udeliť im označenie vysokej kvality na celoeurópskej úrovni a umožniť ich distribúciu v rámci celej EÚ.

A napokon je tento návrh v súlade s existujúcimi ustanoveniami politiky EÚ v súvislosti s vykonávaním a presadzovaním ustanovení tretích krajín v právnych predpisoch EÚ v oblasti financií, ako sa uvádza v pracovnom dokumente útvarov Komisie o rovnocennosti 9 . V pracovnom dokumente útvarov Komisie sa poskytuje prehľad procesu rovnocennosti, pokiaľ ide o tretie krajiny, v právnych predpisoch EÚ v oblasti financií. Uvádzajú sa v ňom relevantné skúsenosti a určujú niektoré oblasti, ktorým treba venovať zvýšenú pozornosť a ktoré sa čiastočne riešia v tomto návrhu. Pokiaľ ide o ciele politiky EÚ, dôležitými prvkami ďalšieho rozvoja politiky sú dobrá správa v daňových záležitostiach a boj proti praniu špinavých peňazí založený na globálnych normách. Na zabezpečenie súdržnosti politík a posilnenie záruk proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a praniu špinavých peňazí bude Komisia pokračovať v integrovaní týchto záležitostí do vhodných právnych predpisov EÚ vrátane právnych predpisov o finančných službách a mohla by zvážiť ich integráciu do procesov na zabezpečenie rovnocennosti.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Tento návrh je v súlade s pokračujúcim úsilím Komisie o ďalší rozvoj únie kapitálových trhov. Efektívnejší rámec dohľadu je kľúčovým prvkom pre integrovanejšie kapitálové trhy, keďže prispieva k súdržnejšiemu vykonávaniu pravidiel pre finančný sektor. V tejto súvislosti sa v správe piatich predsedov z júna 2015 10 zdôrazňuje potreba posilnenia rámca dohľadu EÚ, ktoré napokon povedie k jednotnému orgánu dohľadu nad kapitálovými trhmi. Potreba ďalšieho rozvoja a integrácie kapitálových trhov EÚ sa zdôrazňuje v oznámení o únii kapitálových trhov zo septembra 2016 11 a oznámení o preskúmaní únie kapitálových trhov v polovici trvania 12 .

Tento návrh je takisto v súlade so záväzkami Komisie prijatými v únii kapitálových trhov v reakcii na dva nové problémy na dnešných trhoch: udržateľné financie a finančné technológie.

V súvislosti s udržateľnými financiami sa Komisia v rámci iniciatívy únie kapitálových trhov zaviazala posilniť vedúcu úlohu EÚ v oblasti udržateľných investícií a financií. Finančný sektor sa mení pod vplyvom nových rizík a príležitostí súvisiacich so životným prostredím, sociálnou oblasťou a riadením, ktoré si vyžadujú úpravy rámca a prístupu dohľadu. Finančný sektor okrem toho zohráva kľúčovú úlohu v zabezpečení prechodu na nízkouhlíkové energeticky účinnejšie hospodárstvo. Na úrovni EÚ je potrebná dôsledná koordinácia a zbližovanie postojov v oblasti dohľadu smerom k udržateľnosti. V tejto súvislosti je tento návrh v súlade so stratégiou energetickej únie, záväzkami EÚ voči obehovému hospodárstvu a cieľmi udržateľného rozvoja.

Orgány ESA by mali prispievať aj k využitiu potenciálu a možností finančných technológií pri súčasnom riešení možných rizík v tejto oblasti, napríklad prostredníctvom súdržnejších postupov v uplatňovaní regulačných požiadaviek. To znamená lepšiu integráciu aspektov súvisiacich s finančnými technológiami do činnosti ESA v oblasti dohľadu. V tomto kontexte je tento návrh v súlade aj so stratégiou digitálneho jednotného trhu. Nové technológie menia finančný sektor. Táto skutočnosť si vyžaduje aj úpravy rámca a prístupu dohľadu. Vnútroštátne orgány dohľadu prijali rôzne iniciatívy, ktoré by mohli poškodiť riadne fungovanie vnútorného trhu, ak by sa riadne nekoordinovali. Na úrovni EÚ je potrebná dôslednejšia koordinácia a zbližovanie postojov v oblasti dohľadu smerom k technologickým inováciám, napríklad prostredníctvom zriadenia inovačného centra EÚ v orgánoch ESA.

Cieľové zmeny v súčasnom modeli riadenia sú takisto v súlade s úsilím Komisie zvýšiť funkčnosť a nezávislosť rozhodovacích fór v rámci decentralizovaných agentúr EÚ. Iné európske agentúry alebo inštitúcie v oblasti finančných služieb, ako sú Európska centrálna banka alebo Jednotná rada pre riešenie krízových situácií, majú stály a nezávislý prípravný orgán, ktorý má vlastné právomoci a úlohy a môže rozhodovať o niektorých otázkach alebo sa zúčastňovať na rozhodovacom procese. Zriadenie výkonných rád pre ESA so stálymi členmi a s výhradným mandátom je v súlade s existujúcimi zárukami na posilnenie rozmeru EÚ v rozhodovacom procese agentúr.

A napokon, pokiaľ ide o financovanie, zatiaľ čo väčšina decentralizovaných agentúr EÚ je financovaná z rozpočtu EÚ, existuje niekoľko agentúr, ktoré majú zmiešané alebo plne súkromné financovanie. Posun k príspevkom odvetvia do rozpočtu ESA je v tomto ohľade v súlade s existujúcou praxou EÚ.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom všetkých zmien je článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie („ZFEÚ“). Toto ustanovenie je právnym základom všetkých nariadení, na ktoré sa vzťahuje tento návrh.

Navrhuje sa prispôsobiť zakladajúce nariadenia o ESA novému vývoju s cieľom zlepšiť fungovanie ESA v záujme zbližovania na vnútornom trhu, a tým plynulejšieho fungovania vnútorného trhu. V analýze, ktorá sa vykonala ako súčasť správy o posúdení vplyvu, sa určujú oblasti rámca ESA, v ktorých sú potrebné zmeny s cieľom posilniť stabilitu a účinnosť režimov dohľadu EÚ, a tým i finančného systému EÚ.

Ďalšie zmeny odvetvových právnych predpisov sú potrebné s cieľom umožniť ESA, aby využívali plný potenciál svojich rozšírených právomocí. Správa o posúdení vplyvu a sprievodné hodnotenie preukazujú, že opatrenie EÚ je odôvodnené a potrebné na riešenie problémov zistených v oblasti právomocí, ktoré majú ESA k dispozícii, rámca ich riadenia a rámca ich financovania.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Keďže ESA sú orgánmi Únie, ich správne nariadenia môže meniť len zákonodarca Únie. Zmeny okrem toho slúžia súdržnejšiemu fungovaniu vnútorného trhu, čo je cieľ, ktorý nemôžu dosiahnuť členské štáty konajúce jednotlivo.

V prípade fondov, na ktoré sa vzťahujú nariadenia o EuVECA, EuSEF a ELTIF, sa zriadením ESMA ako jednotného orgánu dohľadu zabezpečuje súdržné uplatňovanie jednotných požiadaviek a podmienok týchto troch nariadení vo všetkých členských štátoch. Jednotným dohľadom sa zníži výška a rozmanitosť nákladov a čas strávený administratívou, a riadiacim pracovníkom sa tak umožní znížiť transakčné a prevádzkové náklady. Zjednodušia sa administratívne procesy, na ktorých je založené udeľovanie povolení a registrácia fondov EuVECA, EuSEF a ELTIF, a zároveň sa posilnia rovnaké podmienky centralizáciou ich dohľadu bez ohľadu na to, kde majú fondy sídlo. Jednotným dohľadom sa ďalej podporí integrácia trhu v týchto odvetviach a posilní sa trhové financovanie hospodárstva EÚ prostredníctvom týchto fondov.

Pokiaľ ide o nariadenie/smernicu o trhoch s finančnými nástrojmi a podobne o kritické referenčné hodnoty, služby týkajúce sa vykazovania údajov sú vo svojej podstate činnosťou v rámci celej Únie a vyplývajúce problémy v oblasti regulácie a dohľadu sa nedajú riešiť samotným opatrením členských štátov.

Pokiaľ ide o nariadenie o referenčných hodnotách, hlavný hospodársky význam majú kritické referenčné hodnoty, keďže sa používajú vo finančných nástrojoch (najmä derivátoch), finančných zmluvách a investičnými fondmi v celej Únii. Požiadavka vytvárať v prípade niektorých kritických referenčných hodnôt kolégiá orgánov dohľadu prinajmenšom z členských štátov správcov referenčných hodnôt a prispievateľov referenčných hodnôt, nad ktorými sa vykonáva dohľad, už poukazuje na to, že nad takýmito referenčnými hodnotami nemôže vykonávať dohľad jeden vnútroštátny orgán dohľadu, a preto treba uviesť potrebné úpravy na úrovni Únie.

Podriadenie všetkých správcov kritických referenčných hodnôt priamemu dohľadu ESMA je primerané, keďže tieto referenčné hodnoty majú pre Úniu kľúčový význam a súčasné kolégiá orgánov dohľadu sú veľké, na základe čoho hrozí riziko, že v krízovej situácii nebudú dostatočne pružné.

Referenčné hodnoty stanovené v tretích krajinách sa v Únii môžu používať, ak sú uznané alebo schválené príslušným orgánom v Únii, alebo režim regulácie a dohľadu krajiny, v ktorej sú umiestnené, musí byť uznaný ako rovnocenný režimu zriadenému nariadením o referenčných hodnotách. Zatiaľ čo rozhodnutie o rovnocennosti prijíma Komisia a orgán dohľadu z tretej krajiny musí uzavrieť dohody o spolupráci s ESMA, o schválení a uznaní rozhodujú vnútroštátne príslušné orgány. Táto skutočnosť si vyžaduje, aby sa takýmito žiadosťami zaoberalo množstvo vnútroštátnych príslušných orgánov, pričom hrozí riziko, že správcovia referenčných hodnôt z tretej krajiny sa pokúsia vybrať vnútroštátny príslušný orgán, ktorý sa zdá liberálnejší vo svojich rozhodnutiach a v následnom dohľade nad správcom (tzv. taktizovanie pri výbere orgánu). Keďže správca sa nachádza v tretej krajine, hlavný argument pre vnútroštátny dohľad, blízkosť k subjektom, nad ktorými sa dohľad vykonáva, sa neuplatňuje. Zriadením ESMA ako príslušného orgánu pre správcov referenčných hodnôt z tretích krajín by sa zvýšila efektívnosť a znížilo riziko taktizovania pri výbere orgánu a rozdielov v dohľade nad týmito subjektmi. To sa však nedá dosiahnuť prostredníctvom opatrení samotných členských štátov.

S cieľom zabezpečiť, aby ESMA bol schopný vykonávať priamy dohľad nad niektorými správcami referenčných hodnôt, treba zmeniť nariadenie o referenčných hodnotách s viacerými delegovanými aktmi, aby sa ďalej špecifikovali niektoré ustanovenia uvedeného nariadenia.

•Proporcionalita

Nijaký z navrhovaných prvkov neprekračuje mieru potrebnú na dosiahnutie stanovených cieľov.

V súlade so zásadou proporcionality zakotvenou v zmluve okrem toho obsah a forma opatrení ESA neprekročia mieru potrebnú na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia a sú primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík vlastných finančnej činnosti alebo podnikaniu inštitúcií alebo podniku, ktoré sú ovplyvnené opatrením príslušného ESA.

•Výber nástroja

Cieľom tohto návrhu je zmena súčasných nariadení o ESA a rôznych odvetvových právnych predpisov v oblasti financií 13 . Všetky akty, ktoré sa majú zmeniť týmto návrhom, majú formu nariadení. Zodpovedajúce zmeny sa preto navrhujú ako jednotné (súhrnné) nariadenie o zmenách.

Okrem toho sa navrhuje zmena smernice o trhoch s finančnými nástrojmi 14 (najmä s cieľom zohľadniť zmeny takzvaného nariadenia MiFIR) a zavedenie obmedzených zmien smernice 2009/138/ES (Solventnosť II). Na tieto dva účely sa samostatne navrhuje smernica o zmenách.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

V posúdení vplyvu a hodnotení, ktoré sú súčasťou tohto návrhu, sa predkladá analýza existujúceho rámca ESA s cieľom zistiť, či tento rámec umožnil ESA plniť ich cieľ udržateľne posilňovať stabilitu a účinnosť finančného systému a posilniť ochranu spotrebiteľov a investorov.

Pokiaľ ide o účinnosť a efektívnosť ESA, vo vykonanej analýze sa dospelo k záveru, že ESA vo všeobecnosti plnili svoje súčasné ciele. Na zvládnutie budúcich problémov sú však potrebné cielené zlepšenia. V analýze sa dospelo najmä k týmto záverom:

a)právomoci ESA v niektorých oblastiach by sa mohli posilniť, aby sa zabezpečilo lepšie plnenie úloh. V dôsledku toho by sa mohli očakávať lepšie výsledky v oblasti regulácie a dohľadu pre všetkých účastníkov trhu, spotrebiteľov v rámci EÚ a efektívne a účinné riešenie cezhraničných rizík;

b)súčasný rámec riadenia ESA sťažuje zvládanie konfliktov medzi záujmom EÚ a vnútroštátnymi záujmami, čím vzniká riziko, že rozhodnutia ESA sa nie vždy prijímajú v spoločnom záujme EÚ, že rozhodovanie sa oneskoruje alebo že existuje sklon k nečinnosti, najmä pokiaľ ide o neregulačné činnosti (záväzná mediácia, porušovanie postupov práva Únie, začatie partnerských preskúmaní);

c)súčasný rámec financovania nezodpovedá úlohám, ktoré ESA vykonávajú, a už vôbec nie pri pohľade vpred a zvažovaní úloh, ktorým budú ESA čeliť v budúcnosti. Takisto sa zdá, že vedie k nerovnakým príspevkom vnútroštátnych príslušných orgánov, ktoré nie je ľahké odôvodniť.

Pokiaľ ide o súdržnosť, činnosť ESA v oblasti regulačných otázok je v plnom súlade s budovaním širšieho rámca dohľadu EÚ. Takisto je v súlade s dokončením jednotného súboru pravidiel. Obmedzenia vyplývajúce zo štruktúry riadenia a financovania a účinnosti právomocí ESA však neumožňujú, aby sa ESA dostatočne sústredili na presadzovanie súdržného uplatňovania príslušných právnych predpisov v oblasti finančných služieb, ktoré prijala EÚ.

Pokiaľ ide o relevantnosť, v analýze sa dospelo k záveru, že rámec ESA je relevantný.

Rámcom ESA sa napokon jasne vytvorila pridaná hodnota pre EÚ, pretože ich činnosť je nenahraditeľná pri presadzovaní jednotného trhu s finančnými službami.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Útvary Komisie na jar 2017 uskutočnili rozsiahle verejné konzultácie o fungovaní ESA. V rámci konzultácií sa získalo takmer 230 odpovedí. Príspevky pochádzajú od širokého spektra skupín respondentov: 26 % pripadalo na orgány verejnej moci alebo medzinárodné organizácie, 71 % na organizácie alebo spoločnosti a 3 % na súkromné osoby.

Viacero pripomienok, pozičných dokumentov a príspevkov bolo doručených aj mimo verejných konzultácií, a to vrátane oficiálnych pozícií, ktoré poskytli niektoré vlády. Aj keď tieto dokumenty nie sú zohľadnené v štatistikách z prieskumu EÚ, prihliadalo sa na ne pri analýze, na ktorej je tento návrh založený.

Respondenti vo všeobecnosti považovali zriadenie ESA za významné zlepšenie a dôležitý krok smerom k zbližovaniu v oblasti dohľadu v Únii. Väčšina podporuje väčšiu úlohu ESA v zlepšovaní zbližovania v oblasti dohľadu. Mnoho zainteresovaných strán uznáva, že vykonávanie únie kapitálových trhov a rozhodnutie Spojeného kráľovstva opustiť Úniu vytvorilo novú situáciu, ktorá si vyžaduje úvahy o posilnení dohľadu na úrovni EÚ, najmä pokiaľ ide o cezhraničné činnosti a rovnocennosť s tretími krajinami.

Pokiaľ ide o právomoci ESA, zatiaľ čo mnohí respondenti namietajú voči významnému zvýšeniu právomocí ESA v tejto fáze, niektorí uznávajú ich obmedzenia a radi by videli cielené zlepšenia. Väčšina respondentov tvrdí, že dostupné nástroje vo všeobecnosti postačujú a mali by sa využívať lepšie a v plnšom rozsahu. Existuje rozsiahla podpora pre rozšírenie/objasnenie právomocí v oblasti monitorovania rovnocennosti.

Organizácie spotrebiteľov vnímajú významné nedostatky v presadzovaní pravidiel na ochranu spotrebiteľov, ktoré považujú buď za neúčinné alebo za vzdialené najškodlivejším problémom na vnútroštátnej úrovni. Vnímajú potrebu rozšírenia pôsobnosti ESA v oblasti ochrany spotrebiteľa. Väčšina respondentov tvrdí, že je zložité zabezpečiť riadnu rovnováhu v skupinách zainteresovaných strán ESA spolu s geografickou rovnováhou. Zástupcovia spotrebiteľov a používateľov sa sťažujú, že sú prečíslení zástupcami finančných inštitúcií, a preto nie sú stanoviská skupín zainteresovaných strán vyvážené. Viacero organizácií sa domnieva, že právomoci ESA týkajúce sa zákazu produktov by sa mali rozšíriť na produkty, ktoré môžu poškodzovať klientov.

Respondenti verejných konzultácií o ESA výslovne podporujú priamy dohľad na úrovni EÚ nad klíringovými ústavmi centrálnych protistrán 16 a poskytovateľmi služieb vykazovania údajov poskytujúcimi služby celej EÚ a nie len konkrétnym vnútroštátnym trhom. Mnoho respondentov neodpovedá na otázku o priamom dohľade. Niektorí odpovedajú na otázku, či by mal byť orgánu ESMA zverený priamy dohľad nad celoeurópskymi fondmi kolektívneho investovania a podporujú ho, ale väčšinou nerozlišujú medzi rôznymi druhmi fondov.

V názoroch vyjadrených proti rozšíreniu priameho dohľadu ESMA na nové oblasti sa odkazuje najmä na tieto argumenty: dohľad na vnútroštátnom základe sa považuje za najvhodnejší na riešenie rôznych trhových štruktúr členských štátov. Dohľad ESMA by mohol byť v konflikte s vnútroštátnymi právomocami v oblasti ochrany retailových investorov a finančnej stability, ako aj v oblasti zdaňovania, právnych sporov a riešenia konfliktov. Nastoľuje sa aj otázka prevádzkových ťažkostí, ako je kontrola miestnych požiadaviek týkajúcich sa režimov distribúcie alebo uvádzania na trh. Namiesto toho by sa mali lepšie preskúmať existujúce nástroje na zabezpečenie zbližovania v oblasti dohľadu s cieľom rozvíjať integrované kapitálové trhy.

Toto sú hlavné argumenty, ktoré sa uvádzajú v prospech priameho dohľadu ESMA: niektorí respondenti uznávajú potenciálne zásluhy dohľadu ESMA nad subjektmi alebo nástrojmi s celoeurópskym rozmerom, ktoré by umožnili odstrániť rozdiely medzi postupmi v oblasti dohľadu, v príslušných prípadoch by však nebránili zohľadňovať rôzne štruktúry trhu. Domnievajú sa, že takéto riešenia sú primerané na riešenie problému fragmentácie z dôvodu rôzneho uplatňovania príslušných pravidiel EÚ a vzniku rizika regulačnej arbitráže, ktorý charakterizuje súčasný režim.

V oblasti riadenia ESA všeobecne sa zainteresované strany domnievajú, že predstavenstvá a predsedovia ESA si počínali dobre. Asi polovica respondentov vníma pridanú hodnotu v zmenách riadenia uvedených v dokumente k verejným konzultáciám. Zatiaľ čo väčšina orgánov verejnej moci nepodporuje zmeny v riadení ESA, niektoré z týchto názorov možno do istej miery pripísať tomu, že nechcú byť svedkami toho, ako sa ich vplyv zmenší.

Doplnenie nezávislých členov s hlasovacími právami a osobitnými úlohami do predstavenstiev ESA má rôzny stupeň podpory. Zatiaľ čo verejný sektor je zväčša proti (hoci polovica ani neodpovedala), názory súkromného sektora sú rozdelené, pričom viacerí poukazujú na vnútorné konflikty záujmu v súčasnom nastavení. Pokiaľ ide o posilnenie právomocí predsedov, väčšina – najmä orgánov verejnej moci – je proti, zatiaľ čo väčšina odvetvových združení argumentuje v prospech zlepšení.

Pokiaľ ide o financovanie, mnoho zainteresovaných strán uznáva obmedzenia týkajúce sa súčasných zdrojov ESA, ako aj obmedzenia týkajúce sa rozpočtu EÚ a vnútroštátnych rozpočtov. Vysoký počet respondentov súhlasí, že ESA budú potrebovať primerané a udržateľné financovanie na plnenie ambicióznych cieľov a rozšírenie ich úkonov. Mnoho respondentov pripomína, že výška financovania ESA by mala závisieť od ich povinností a mala by byť založená na výsledku preskúmania ESA.

Zhruba polovica respondentov zaujala postoj k tomu, či by mali byť ESA čiastočne alebo úplne financované odvetvím. Jasná väčšina nepodporuje revidovanie súčasného rámca financovania nahradením príspevkov vnútroštátneho príslušného orgánu príspevkami odvetvia. Hoci stále ide o menšinu, existuje väčšia podpora systému čiastočne financovaného odvetvím.

•Posúdenie vplyvu

Komisia uskutočnila posúdenie vplyvu príslušných možností politiky. Tieto možnosti sa posudzovali vzhľadom na kľúčový všeobecný cieľ udržateľného posilňovania stability a účinnosti finančného systému v celej EÚ a posilnenia ochrany spotrebiteľov a investorov.

Pri príprave posúdenia vplyvu Komisia vykonala hodnotenie úkonov ESA, v ktorom sa zdôraznili niektoré významné nedostatky. Medzi ne patrili: a) nedostatočne vymedzené právomoci na zabezpečenie efektívneho dohľadu s rovnakými normami v celej EÚ; b) absencia právomocí na účinné riešenie cezhraničných rizík súvisiacich so vzájomným prepojením v rámci EÚ a medzi EÚ a zvyškom sveta; c) rámec riadenia, ktorý vedie k nesúladu stimulov v rozhodovacích procesoch; a d) rámec financovania, ktorým sa nezabezpečuje dostatočnosť, pokiaľ ide o úlohy pridelené ESA.

Rozsah pôsobnosti posúdenia vplyvu zahŕňal tieto oblasti: 1. právomoci; 2. riadenie; a 3. financovanie ESA vzhľadom na zistené nedostatky a plnenie nových výziev, ako je zbližovanie v oblasti regulácie a dohľadu. Nedostatky v oblasti riadenia a financovania sú spoločné pre všetky tri ESA, keďže majú rovnaké pravidlá. Zmeny ich právomocí sú zamerané najmä na osobitné odvetvia v prípade ESMA a na dohľad nad zbližovaním v oblasti dohľadu v prípade všetkých ESA.

Posudzovali sa tieto možnosti:

V oblasti riadenia: a) nijaké politické opatrenie; neplánujú sa nijaké zmeny súčasnej štruktúry riadenia; b) cielené zmeny súčasného modelu riadenia, ako sú rozlíšenie rozhodovacích právomocí podľa ich povahy, rozšírenie výberového konania týkajúceho sa predsedu a c) otvorenie rady orgánov dohľadu pre nezávislých, stálych (nehlasujúcich) členov.

V oblasti právomocí: a) nijaké politické opatrenie; súčasné právomoci týkajúce sa úloh zbližovania v oblasti regulácie a dohľadu zostávajú nezmenené, rovnako ako povinnosti ESMA v oblasti priameho dohľadu; b) možnosť objasniť niektoré existujúce právomoci a posilniť dohľad; c) možnosť objasniť niektoré existujúce právomoci a poskytnúť ESMA dodatočné právomoci priameho dohľadu v cielených oblastiach a d) centralizácia dohľadu nad finančnými službami, bankovníctvom a poisťovníctvom v troch ESA.

V oblasti financovania: a) nijaké politické opatrenie 17 ; b) upravené verejné financovanie s cieľom zohľadniť veľkosť domáceho finančného sektora v ktoromkoľvek danom členskom štáte; c) zmiešané verejno-súkromné financovanie, v ktorom sa príspevky vnútroštátnych príslušných orgánov nahradia príspevkami domácich súkromných sektorov; a d) systém financovania v plnom rozsahu financovaný súkromným sektorom.

Uvedené možnosti sa potom porovnali s použitím rôznych kritérií 18 s cieľom určiť tie, ktorými sa najlepšie riešia nedostatky zistené v rámci vymedzenia problému v posúdení vplyvu a v hodnotení.

V nadväznosti na túto analýzu:

·uprednostňovaná možnosť, pokiaľ ide o riadenie, zahŕňa nezávislých členov s hlasovacími právami popri vnútroštátnych príslušných orgánoch v rozhodovacom procese, zavedenie nového procesu menovania a úlohy predsedu a nahradenie riadiacej rady nezávislou výkonnou radou zloženou z členov na plný úväzok, ktorí sú menovaní externe;

·v rámci uprednostňovanej možnosti, pokiaľ ide o právomoci, sa objasňujú niektoré právomoci, ako je poskytnutie formálnej úlohy ESA v prebiehajúcom monitorovaní procesu na zabezpečenie rovnocennosti, čím sa zlepšuje schopnosť ESA zabezpečiť správne uplatňovanie práva Únie, a na ESA sa presúvajú právomoci v oblasti dohľadu v cielených oblastiach, predovšetkým s významom z hľadiska tretích krajín alebo cezhraničným významom;

·v rámci uprednostňovanej možnosti, pokiaľ ide o financovanie, sa zachováva súčasný ročný príspevok EÚ do rozpočtu ESA, ale zostatkové financovanie vnútroštátnymi príslušnými orgánmi sa nahrádza financovaním zo súkromného sektora.

V prípade určených uprednostňovaných možností išlo o možnosti, ktorými sa najlepšie zabezpečila schopnosť ESA zvládnuť rastúcu pracovnú záťaž a predvídať zmeny rámca dohľadu vyplývajúce z odvetvových právnych predpisov. Uprednostňované možnosti sa okrem toho väčšinou sústreďovali na cielené zmeny súčasného režimu namiesto úplného prepracovania. To bolo v súlade so záverom hodnotenia, že rámec ESA funguje pomerne dobre vzhľadom na významné problémy, ktorým museli ESA čeliť, a vzhľadom na dostupné prostriedky na plnenie ich mandátov.

V posúdení vplyvu sa preskúmal aj kumulatívny vplyv uprednostňovaných možností z kvalitatívneho aj kvantitatívneho hľadiska. V analýze sa uvádzalo, že uplatnením uprednostňovaných možností budú ESA schopné lepšie plniť svoje existujúce mandáty a zabezpečiť väčšie zbližovanie v oblasti dohľadu popri príprave regulačných produktov.

Existujú tri konkrétnejšie dôvody, na základe ktorých sa očakáva lepšia výkonnosť ESA: po prvé, štruktúra stimulov v riadení ESA sa zlepší vyvážením stimulov na ochranu vnútroštátnych záujmov v rozhodovacom procese, aby sa mohli efektívnejšie využívať najmä právomoci na presadzovanie zbližovania v oblasti regulácie a dohľadu. Po druhé, rozhodnutím znížiť závislosť od verejného financovania z prostriedkov vnútroštátnych príslušných orgánov, ktoré sa má doplniť finančnými prostriedkami zo súkromného sektora, sa môže zabezpečiť, aby mali ESA primerané zdroje na plnenie svojich existujúcich úloh a na ľahšie prispôsobenie sa budúcim zmenám. A cielenými zmenami niektorých častí právomocí ESA sa napokon môže zabezpečiť, aby ESA mohli plniť svoje úlohy účinne a efektívne vzhľadom na skúsenosti získané počas šiestich rokov ich existencie, ako aj vzhľadom na vývoj na rôznych finančných trhoch a v právnych predpisoch na úrovni EÚ. Tieto cielené zmeny sú takisto v súlade s názorom zainteresovaných strán, aby sa zaručila väčšia koordinačná úloha ESA a aby ESA lepšie využívali svoje existujúce právomoci.

Pokiaľ ide o čistý vplyv z hľadiska nákladov pre rôzne zainteresované strany, s výnimkou udelenia priamych právomocí orgánu ESMA sa očakáva, že uprednostňované možnosti budú mať obmedzený vplyv na súkromný sektor, keďže príspevok súkromného sektora pre vnútroštátne orgány financované zo súkromných zdrojov by sa znížil, pretože vnútroštátne príslušné orgány by už nemuseli prispievať do ročného rozpočtu ESA. Čistý vplyv na rozpočet EÚ bude neutrálny – hoci v prvých rokoch po prijatí návrhu bude potrebné predfinancovanie z rozpočtu EÚ, predfinancované sumy sa následne vrátia do rozpočtu EÚ po nadobudnutí účinnosti nových mechanizmov financovania. Čistý vplyv na vnútroštátne príslušné orgány bude okrem toho takisto neutrálny, keďže vnútroštátne príslušné orgány by na jednej strane prestali prispievať k financovaniu ESA a na druhej strane by sa mali znížiť (primeraným spôsobom) ich potreby, pokiaľ ide o príjmy na pokrytie týchto výdavkov. Z hľadiska nákladov sa neočakáva nijaký vplyv na spotrebiteľov.

Posúdenie vplyvu bolo výboru pre kontrolu regulácie predložené 14. júna 2017. Výbor pre kontrolu regulácie vydal k posúdeniu vplyvu negatívne stanovisko a uviedol viacero odporúčaní na zlepšenia. Dokument bol podľa toho revidovaný a opätovne predložený 19. júla. Výbor pre kontrolu regulácie vydal 27. júla pozitívne stanovisko s výhradami a uviedol zoznam aspektov na zlepšenie, na ktoré sa v možnom rozsahu prihliadalo. Toto boli kľúčové zmeny, ktoré sa zaviedli v posúdení vplyvu s cieľom zohľadniť pripomienky výboru pre kontrolu regulácie:

1. Mala by sa doplniť analýza problémov z hľadiska systémov dohľadu, pokiaľ ide o pravdepodobný vývoj na bankovom a poistnom trhu a trhu s cennými papiermi v nadchádzajúcich rokoch. Zahrnúť by sa mali rôzne vplyvy odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ na základné činnosti ESA.

Posúdenie vplyvu sa prehodnotilo s cieľom jasnejšie vysvetliť, že táto politická iniciatíva je v prospech jednotného trhu EÚ a jeho integrácie a nadväzuje na záväzok oznámený v správe piatich predsedov a na záväzok, ktorý bol nedávno vyjadrený v diskusnom dokumente o prehĺbení HMÚ 19 , s cieľom posunúť sa smerom k skutočnej finančnej únii vrátane jednotného orgánu dohľadu pre kapitálové trhy. Problémy, ktoré sa v týchto dokumentoch uvádzajú v súvislosti s HMÚ všeobecne, a najmä s jej finančnými trhmi, poskytujú referenčný rámec pre posúdenie vplyvu. V hlavných kapitolách posúdenia vplyvu sa venuje väčšia pozornosť odchodu Spojeného kráľovstva a jeho dôsledkom.

2. Malo by sa doplniť posúdenie nákladov a likvidných medzier ESA vyplývajúcich zo základnej línie a rôznych možností.

Podrobnejšie sa opísali a vyčíslili zdroje, ktoré ESA potrebujú na prevzatie dodatočných úloh (priamych a nepriamych právomocí), vplyv na zdroje vyplývajúci zo zmien v oblasti riadenia a vplyv na zdroje vyplývajúci zo zmien v metodike financovania v prípade nepriameho dohľadu.

Rozlíšili sa náklady medzi priamym a nepriamym dohľadom a inými činnosťami a lepšie sa vysvetlilo, kto znáša náklady uprednostňovaných možností.

Ďalej sa rozvinula diskusia o čistých vplyvoch (z hľadiska nákladov) uprednostňovaných možností s cieľom lepšie riešiť otázku likvidných medzier a vplyvu celkových nákladov v oblasti dohľadu na odvetvie.

Predovšetkým

1.sa aktualizovala tabuľka prehľadu nákladov v súlade s legislatívnym finančným prehľadom. V súčasnosti máme veľmi podrobný odhad nákladov a vplyvu zmien súčasného rámca ESA aj nových priamych právomocí;

2.časť porovnania možností v oblasti financovania bola úplne prepracovaná podľa požiadaviek s cieľom vyjadriť v plnom rozsahu náklady a prínosy možnosti 3 v porovnaní so základnou líniou a najmä možnosťou 2;

3.časť venovaná mechanizmom zberu bola úplne prepracovaná s cieľom splniť normy posúdenia vplyvu a bola pridaná k hlavnému textu, keďže je to súčasť legislatívneho návrhu.

Pokiaľ ide o čistý vplyv na jednotlivé odvetvia, ten by sa v tejto fáze nedal vyčerpávajúco posúdiť, keďže závisí od modelu použitého na financovanie vnútroštátnych príslušných orgánov v rámci členského štátu. Ak napríklad účastníci trhu v danom členskom štáte v súčasnosti neplatia za ich dohľad (napr. ako v prípade vnútroštátnych príslušných orgánov financovaných v plnom rozsahu z verejných prostriedkov), potom by metodika prideľovania podľa uprednostňovanej možnosti jednoznačne viedla k zvýšeným nákladom pre týchto účastníkov trhu v prospech daňovníkov a vnútroštátnych rozpočtov v týchto členských štátoch. Ak už účastníci trhu platia ESA prostredníctvom príspevkov do rozpočtu svojich vnútroštátnych príslušných orgánov, čistý vplyv (prírastkové náklady/prínosy) by potom takisto závisel od rôznych metodík, ktoré vnútroštátne príslušné orgány používajú na účtovanie poplatkov jednotlivým subjektom, ako aj od váh, ktoré uplatňujú na subjekty v prípade financovania ESA. V tomto prípade je na vypracovanie presného a spoľahlivého odhadu prírastkových nákladov/prínosov v rámci EÚ potrebná dôkladná porovnávacia analýza, ktorá by si vyžadovala zapojenie tých vnútroštátnych príslušných orgánov, ktoré uplatňujú vlastné metodiky prideľovania poplatkov. V každom prípade by sa však mohlo opodstatnene tvrdiť, že vytvorenie rovnakých podmienok na celom jednotnom trhu s jednotným mechanizmom určovania poplatkov medzi finančnými subjektmi by napokon bolo v prospech všetkých účastníkov trhu. Okrem toho by sa malo pripomenúť, že sumy požadované na financovanie ESA by v zásade nemali predstavovať ohrozenie prevádzkových modelov jednotlivých subjektov.

3. Zlepšiť by sa malo porovnanie možností a výber uprednostňovanej možnosti by sa mal lepšie podporiť dostupnými dôkazmi a analýzou.

V rámci možností sa poskytli podrobnejšie opisy a ďalšie doplnenia opisu možností a analýzy, najmä v častiach týkajúcich sa právomocí a financovania, ale aj v časti týkajúcej sa riadenia.

Diskusia o právomociach je podložená ďalšími informáciami a argumentáciou v prílohe k posúdeniu vplyvu. Akýkoľvek nedostatok dôkazov na podporu uprednostňovanej možnosti v časti týkajúcej sa právomocí možno v niektorých prípadoch vysvetliť tým, že smerovanie politiky bolo v niektorých prípadoch motivované politickým rozhodnutím.

Diskusia o možnostiach v časti týkajúcej sa riadenia bola rozsiahlym spôsobom vysvetlená a odôvodnená príkladmi a ojedinelými dôkazmi, a takisto podložená výsledkami hodnotení, ktoré vykonali Európsky parlament aj Komisia. Povaha vymedzeného problému v oblasti riadenia veľmi sťažuje získanie závažných overiteľných údajov.

V súvislosti s financovaním sa napríklad časť o uprednostňovanej možnosti 3 v oblasti financovania zlepšila doplnením ďalších prvkov posudzovania a lepším vysvetlením existujúcej argumentácie.

4. Hodnotenie by malo byť viac založené na dôkazoch a odôvodnené.

Hodnotenie sa revidovalo s cieľom lepšie rozlíšiť medzi posúdením a argumentáciou súvisiacimi s kancelárskou prácou od názorov vyplývajúcich z konzultácií so zainteresovanými stranami. Doplnila sa diskusia a podľa možnosti sa uviedlo viac dôkazov na zlepšenie hodnotenia. Na ten druh dôkazov, ktoré boli použité, sa vzťahujú obmedzenia. Niektoré časti hodnotenia sa vo veľkej miere opierajú o ojedinelé dôkazy a skúsenosti zainteresovaných strán s ESA. Na vyváženie tejto skutočnosti sa vynaložilo úsilie na poskytnutie množstva dôkazov z rôznych informačných zdrojov, pozri napríklad časť týkajúcu sa riadenia. Iné časti, ako je financovanie, sú viac podložené odkazmi a odôvodnenými argumentmi.

Hodnotenie je aj retrospektívnym úkonom, v rámci ktorého sa skúma minulosť a porovnávajú sa uplynulé roky so základným scenárom, čo je stav, v ktorom ESA neexistujú. Hodnotenie sa preto samotnou povahou menej sústreďuje na potrebu nových, dodatočných právomocí v oblasti priameho dohľadu potrebných pre ESMA.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Tento návrh nie je spojený s vykonávaním Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti ani zjednodušenia. Cieľom tohto návrhu je zlepšiť rámec ESA a posilniť súčasné režimy dohľadu. Navrhovanými zmenami právomocí, rámca riadenia a systému financovania ESA by sa mala zvýšiť efektívnosť a účinnosť dohľadu na úrovni EÚ. Posilneným rámcom ESA sa zlepší právna a hospodárska istota spolu s finančnou stabilitou a obmedzením rizika. To je v súlade s programom Komisie pre lepšiu právnu reguláciu.

V rozsahu, v akom tento návrh vedie k centralizácii niektorých činnosti dohľadu v rámci ESMA na úrovni EÚ, sa touto iniciatívou odstraňuje duplicita úloh medzi vnútroštátnymi orgánmi. Tým by mali vzniknúť úspory z rozsahu na úrovni EÚ a mala by sa znížiť potreba vyhradených zdrojov na vnútroštátnej úrovni. Pokiaľ ide o finančné inštitúcie a účastníkov finančného trhu, mali by mať prospech najmä zo zníženia administratívneho zaťaženia zavedením jednotného orgánu dohľadu v niektorých oblastiach.

•Základné práva

V návrhu sa dodržiavajú základné práva a zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Návrh prispieva najmä k cieľu vysokej miery ochrany životného prostredia v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja stanovenou v článku 37 Charty základných práv Európskej únie 20 .

4.VPLYV NA ROZPOČET

Súčasné financovanie ESA je založené na všeobecnom príspevku zo všeobecného rozpočtu EÚ (40 %) a na príspevkoch vnútroštátnych príslušných orgánov (60 %). V prípade ESMA je toto rozdelenie mierne odlišné, keďže poplatky za dohľad tejto agentúre platia aj subjekty, nad ktorými ESMA vykonáva priamy dohľad (ako sú ratingové agentúry a archívy obchodných údajov). Týmto návrhom sa zmení štruktúra financovania ESA. Rozpočet ESA by bol teraz založený na troch rôznych zdrojoch financovania:

·ročné príspevky uhrádzané finančnými inštitúciami, nad ktorými ESA vykonávajú nepriamy dohľad;

·poplatky za dohľad uhrádzané subjektmi, nad ktorými ESA vykonávajú priamy dohľad. Týka sa to najmä ESMA, keďže v legislatívnom návrhu sa stanovuje presun právomocí priameho dohľadu z vnútroštátnych príslušných orgánov na orgán ESMA (v prípade niektorých fondov EÚ, poskytovateľov služieb vykazovania údajov, niektorých správcov referenčných údajov a niektorých prospektov);

·vyrovnávací príspevok EÚ, ktorý by nepresiahol 40 % celkových príjmov jednotlivých agentúr. Výška tohto vyrovnávacieho príspevku sa stanoví vopred vo viacročnom finančnom rámci (VFR).

Nový zdroj príjmov ESA (t. j. ročné príspevky uhrádzané finančnými inštitúciami, nad ktorými sa vykonáva nepriamy dohľad) si však bude vyžadovať, aby Komisia prijala delegovaný akt, v ktorom stanoví: i) rozdelenie celkovej výšky ročných príspevkov medzi rôzne kategórie finančných inštitúcií; a ii) objektívne kritériá umožňujúce výpočet individuálneho ročného príspevku, ktorý majú uhrádzať jednotlivé finančné inštitúcie. V prechodnom období (t. j. do prijatia delegovaného aktu, ktorým sa určia niektoré parametre ročných príspevkov) sa zachová súčasná štruktúra financovania založená na príspevkoch EÚ (40 %) a vnútroštátnych príslušných orgánov (60 %). To bude mať vplyv na rozpočet EÚ, ako aj na rozpočet rôznych vnútroštátnych príslušných orgánov.

Navrhované zmeny štruktúry riadenia, právomocí nepriameho dohľadu, systému financovania a právomocí priameho dohľadu ESA si budú vyžadovať nové zdroje. Orgány EBA, EIOPA a ESMA si budú po začatí uplatňovania jednotlivých ustanovení návrhu vyžadovať 29, 35 a 156 ďalších zamestnancov na plný úväzok. Treba pripomenúť, že v prípade ESMA väčšina týchto dodatočných zamestnancov na plný úväzok súvisí s úlohami priameho dohľadu (97 zo 156). Orgánom ESA takisto vzniknú dodatočné náklady v oblasti informačných technológií (odhadované vo výške 10,2 milióna EUR v období rokov 2019 – 2020) a náklady na preklad (odhadované vo výške 1,8 milióna EUR na obdobie rokov 2019 – 2020).

Treba pripomenúť, že na akékoľvek rozpočtové požiadavky ESA sa budú stále vzťahovať všetky mechanizmy zodpovednosti a auditu zavedené nariadeniami o ESA, pokiaľ ide o prípravu, prijímanie a plnenie ich ročných rozpočtov. Ročné rozhodnutie o vyrovnávacom príspevku EÚ pre ESA a ich plánoch pracovných miest (napr. rozhodnutie o úrovni zamestnanosti) by okrem toho stále schvaľovali Parlament a Rada a podliehalo by udeleniu absolutória Parlamentom na odporúčanie Rady.

Finančný a rozpočtový vplyv tohto návrhu je podrobne vysvetlený v legislatívnom finančnom výkaze, ktorý je prílohou tohto návrhu.

Treba pripomenúť, že informáciami uvedenými v legislatívnom finančnom výkaze nie je dotknutý návrh VFR na obdobie po roku 2020, ktorý sa má predložiť do mája 2018. V tomto kontexte treba takisto pripomenúť, že hoci počet zamestnancov potrebných na vykonávanie priameho dohľadu bude časom závisieť od vývoja počtu a veľkosti účastníkov kapitálových trhov, nad ktorými sa má vykonávať dohľad, príslušné výdavky budú v zásade financované poplatkami, ktoré sa vyberú od týchto účastníkov trhu.

Finančný a rozpočtový vplyv tohto návrhu je podrobne vysvetlený v legislatívnom finančnom výkaze, ktorý je prílohou tohto návrhu.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania a spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Vykonávanie tohto nariadenia sa preskúma dvoma spôsobmi: ako súčasť pravidelných preskúmaní ESA každé tri roky a ako súčasť preskúmaní odvetvových nariadení, vo väčšine prípadov dva alebo tri roky od príslušného dátumu uplatňovania.

·Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

1.Zmeny nariadení o ESA 21

Podľa odôvodnenia 11 nariadení o ESA konajú ESA s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu, najmä prostredníctvom zaistenia vysokej, účinnej a konzistentnej úrovne regulácie a dohľadu.

Podľa článku 1 ods. 2 nariadení o ESA tieto orgány konajú v rámci rozsahu pôsobnosti aktov uvedených v týchto nariadeniach, t. j. v primeranom rámci, ktorý stanovuje a pravidelne aktualizuje zákonodarca Únie.

Zmenám nariadenia o EBA, nariadenia o EIOPA a nariadenia o ESMA sú venované články 1, 2 a 3 navrhovaného nariadenia.

a) Právomoci

Zmeny zdôraznené ďalej sa týkajú všeobecných právomocí ESA, ktoré sa týmto návrhom posilňujú. Novým právomociam v oblasti priameho dohľadu, ktoré boli zverené orgánu ESMA, sú venované časti 2 až 5.

Nové oblasti činností a zamerania

V článku 1 nariadení o ESA sa uvádzajú akty, ktoré patria do pôsobnosti ESA. Článok 1 je zostavený spôsobom, z ktorého vyplýva, že uviesť sa musia len akty prijaté pred zriadením ESA a akty, v ktorých sa nepredpokladajú úlohy pre ESA. Všetky akty prijaté po nariadeniach o ESA vrátane zmien a aktov založených na právnych nástrojoch, ktoré patria do pôsobnosti ESA, ako aj akty, v ktorých sa predpokladajú úlohy pre ESA, automaticky patria do pôsobnosti ESA a nemusia sa uviesť v článku 1, aby patrili do pôsobnosti ESA.

V súvislosti s článkom 1 jednotlivých nariadení o ESA sa navrhujú tieto zmeny: navrhuje sa začleniť do rozsahu pôsobnosti nariadenia o EBA smernicu 2008/48 o spotrebiteľskom úvere a smernicu 2014/92/EÚ o platobných účtoch, začleniť do rozsahu pôsobnosti nariadenia o EIOPA smernicu 2009/103/ES o poistení motorových vozidiel a začleniť do rozsahu pôsobnosti nariadenia o ESMA smernicu 2013/34/EÚ o účtovníctve.

Zmenami článku 4 nariadenia o EBA sa dopĺňa zoznam vymedzení pojmov, ktoré sa majú používať na účely uplatňovania nariadení. Konkrétnejšie sa mení vymedzenie pojmu „finančná inštitúcia“ s cieľom zabezpečiť, aby všetky subjekty, na ktoré sa vzťahujú príslušné odvetvové právne predpisy, patrili do pôsobnosti EBA. Novým navrhovaným vymedzením pojmu „príslušné orgány“ sa zabezpečuje, aby boli zahrnuté všetky relevantné orgány a orgány dohľadu, aj keď nie sú v platných právnych predpisoch vymedzené ako „príslušné orgány“.

Navrhuje sa zmeniť článok 8 nariadení o EIOPA a ESMA s cieľom zaviesť úlohu vypracovať a aktualizovať príručku Únie pre výkon dohľadu, pokiaľ ide o dohľad nad finančnými inštitúciami v Únii ako celku. Tým sa zosúlaďujú tieto dve nariadenia s nariadením o EBA. V súvislosti s EBA sa okrem toho navrhuje úloha vypracovať a aktualizovať príručku Únie na riešenie krízových situácií, pokiaľ ide o riešenie krízových situácií finančných inštitúcií v Únii ako celku.

V zmenách článkov 8 a 9 nariadení o ESA sa špecifikuje, že ESA by mali prispievať k podpore ochrany spotrebiteľa. Všetky tri ESA budú mať takisto povinnosť prihliadať pri plnení svojich úloh na technologické inovácie a faktory týkajúce sa životného prostredia, sociálnej oblasti a oblasti riadenia. V prípade EIOPA a ESMA sa okrem toho špecifikuje, že pri plnení svojich úloh by mali uplatňovať zásady lepšej právnej regulácie. Tieto nariadenia sa tým zosúlaďujú s nariadením o EBA. A napokon sa doplnilo, že úlohy by mali zahŕňať vykonávanie hĺbkových tematických skúmaní trhového správania, budovanie spoločného chápania trhových postupov, určovanie potenciálnych problémov a analyzovanie ich vplyvu, ako aj vypracovanie ukazovateľov retailového rizika na včasné zisťovanie potenciálnych príčin poškodzovania spotrebiteľa.

Technologické inovácie

V článku 8 ods. 1a sa výslovne vyžaduje, aby ESA pri plnení svojich úloh podľa nariadení o ESA prihliadali na technologické inovácie pri plnení svojich úloh v súlade týmto nariadením. Technologické inovácie prispievajú k lepšiemu prístupu a väčšiemu komfortu. Znižujú prevádzkové náklady a prekážky vstupu a ESA by mali takéto inovácie podporovať. Realizácia potenciálu technologických inovácií si vyžaduje aj zaručenie integrity z hľadiska využívania údajov, usporiadané a spravodlivé trhy, zabránenie využívaniu finančného systému na nezákonné účely a kybernetickú bezpečnosť.

Zmenami článku 29 nariadení o ESA sa okrem toho posilňuje koordinačná úloha ESA, pokiaľ ide o vstup inovačných firiem a služieb na trh, najmä prostredníctvom výmeny informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a ESA.

Faktory týkajúce sa životného prostredia, sociálnej oblasti a oblasti riadenia

Všetky tri ESA budú mať povinnosť prihliadať pri plnení svojich úloh na riziká týkajúce sa životného prostredia, sociálnej oblasti a oblasti riadenia. Orgánom ESA sa tým takisto umožní monitorovať, ako finančné inštitúcie identifikujú, oznamujú a riešia riziká, ktoré môžu faktory týkajúce sa životného prostredia, sociálnej oblasti a oblasti riadenia predstavovať z hľadiska finančnej stability, a tým zabezpečiť väčšiu súdržnosť činností finančného trhu s cieľmi udržateľného rozvoja.

Orgány ESA môžu takisto poskytovať usmernenia o tom, ako možno hľadiská udržateľnosti účinne zakotviť v príslušných právnych predpisoch EÚ v oblasti financií, a presadzovať súdržné vykonávanie týchto ustanovení po ich prijatí.

Usmernenia a odporúčania

Zatiaľ čo sa preukázalo, že právomoc vypracovávať usmernenia a odporúčania je dôležitým a úspešným nástrojom zbližovania v oblasti dohľadu, zainteresované strany zdôrazňovali potrebu, aby zostala v pôsobnosti právomocí ESA a aby sa pri vypracovávaní takýchto nástrojov zabezpečilo plné posúdenie nákladov a prínosov. Zo zmien článku 16 nariadení o ESA vyplýva, že vykonávanie analýz nákladov a prínosov sa musí považovať za pravidlo. Cieľom zmien je takisto zabezpečiť, aby v prípade, ak sa väčšina členov príslušných skupín zainteresovaných strán ESA domnieva, že ESA prekročili svoje právomoci pri vydávaní usmernení alebo odporúčaní, vydali stanovisko určené Komisii. Komisia v takom prípade posúdi rozsah pôsobnosti usmernení a môže príslušný ESA požiadať o stiahnutie dotknutých usmernení.

V zmenách týchto článkov sa okrem toho predpokladá možnosť, aby ESA adresovali usmernenia orgánom, ktoré nie sú vymedzené ako príslušné orgány podľa nariadení o ESA, ale sú oprávnené zabezpečiť uplatňovanie právnych predpisov v pôsobnosti ESA, s cieľom zaviesť súdržné, účinné a efektívne postupy dohľadu v rámci európskeho systému finančného dohľadu.

Porušenie práva Únie

Komisia takisto navrhuje zmeny článku 17 nariadení o ESA v súvislosti s porušovaním práva Únie. Na to, aby bola právomoc ESA sledovať porušovanie práva efektívna, sa ukázalo ako nevyhnutné, aby mali ESA prístup k všetkým príslušným informáciám. Zmenami sa zabezpečuje, že v kontexte vyšetrovaní porušenia práva Únie budú môcť ESA adresovať riadne odôvodnenú a podloženú žiadosť o informácie priamo iným príslušným orgánom alebo príslušným finančným inštitúciám/účastníkom finančného trhu. Ak sa ESA rozhodnú požiadať o informácie priamo príslušnú finančnú inštitúciu/účastníka finančného trhu, informuje sa o tom vnútroštátny príslušný orgán, ktorý pomáha ESA pri zbere požadovaných informácií. Okrem toho treba zdôrazniť, že za porušovanie práva bude zodpovedná výkonná rada (pozri ďalej), čím sa ďalej posilní účinnosť tohto nástroja.

Urovnávanie sporov

Navrhujú sa zmeny článku 19 nariadení o ESA v súvislosti s urovnávaním sporov medzi príslušnými orgánmi. Cieľom je zabezpečiť, aby ESA mohli v prípade existencie takýchto sporov rozhodne konať a zasiahnuť. Zmenami sa vysvetľuje, že urovnávanie sporov medzi príslušnými orgánmi v cezhraničných situáciách sa môže začať aj z vlastnej iniciatívy ESA, ak je na základe objektívnych kritérií možné určiť spor medzi príslušnými orgánmi. V tomto druhom prípade sa spor predpokladá, ak sa podľa právnych predpisov v pôsobnosti ESA požaduje prijatie spoločného rozhodnutia, ale takéto rozhodnutie sa neprijme v lehote stanovenej v príslušných právnych predpisoch. V tomto kontexte sa zmenami zavádza aj povinnosť príslušných orgánov informovať ESA, že sa dohoda nedosiahla. Za urovnávanie sporov bude okrem toho zodpovedná výkonná rada (pozri ďalej), čím sa posilní účinnosť tohto nástroja.

Zbližovanie v oblasti dohľadu a koordinácia dohľadu

Zmenami článku 29 nariadení o EIOPA a ESMA sa špecifikuje, že tieto dva ESA by mali vypracovať a aktualizovať príručku pre výkon dohľadu s cieľom ďalej rozvíjať spoločnú kultúru dohľadu medzi orgánmi dohľadu. Tieto zmeny sú založené na právomociach, ktoré už existujú v prípade EBA. V oblasti bankovníctva sa zmenami špecifikuje, že EBA by mala vypracovať podobnú príručku v oblasti riešenia krízových situácií.

Podľa návrhu nového článku 29a sa ESA poskytujú zvýšené všeobecné právomoci v oblasti koordinácie na omnoho výraznejšie a účinnejšie presadzovanie zbližovania každodenného dohľadu vykonávaného všetkými príslušnými orgánmi v rámci EÚ. Od ESA sa bude vyžadovať, aby stanovili priority pre celú EÚ v oblasti dohľadu v podobe strategického plánu pre dohľad, na základe ktorého sa budú posudzovať všetky príslušné orgány. Od príslušných orgánov sa bude vyžadovať, aby vypracovali ročné pracovné programy v súlade so strategickým plánom. Všetkým trom ESA to umožní zabezpečiť zbližovanie vzhľadom na prudenciálny dohľad nad finančnými inštitúciami, ktoré sú predovšetkým aktívne v iných členských štátoch, než je členský štát, v ktorom sú zriadené a v ktorom sa nad nimi vykonáva dohľad. Osobitne dôležité to bude pre orgán EIOPA.

Týmto návrhom sa mení aj súčasný článok 30 nariadení o ESA v súvislosti s partnerským preskúmaním. Na posilnenie pridanej hodnoty týchto preskúmaní a na zabezpečenie nestrannosti tieto preskúmania už nebudú „partnerské“ preskúmania, ale „nezávislé“ preskúmania, za ktoré bude zodpovedať nová výkonná rada. Orgány ESA vypracujú správu, v ktorej sa uvedú výsledky preskúmania, a príslušné orgány vynaložia všetko úsilie na splnenie akýchkoľvek usmernení a odporúčaní, ktoré ESA môžu prijať ako následné opatrenia partnerských preskúmaní.

Tento návrh obsahuje nový článok 31a, ktorého cieľom je posilnenie koordinačnej funkcie ESA s cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány vykonávali účinný dohľad nad dohodami o outsourcingu, delegovaní a presune rizika v tretích krajinách. Postupy v oblasti dohľadu sa v jednotlivých členských štátoch líšia. ESA majú tieto dohody monitorovať ex ante aj priebežne.

Koordinačná úloha ESMA v súvislosti s vyšetrovaniami týkajúcimi sa zneužívania trhu

Ak prevádzkovatelia vykonávajú činnosti, ktoré patria do pôsobnosti ESMA a ktoré obsahujú silný cezhraničný prvok, ESMA môže byť v najlepšej pozícii na začatie a koordinovanie vyšetrovaní. Navrhovaným novým článkom 31b sa orgánu ESMA zveruje posilnená koordinačná úloha pri vydávaní odporúčaní príslušným orgánom, aby začali vyšetrovania, a pri uľahčovaní výmeny informácií dôležitých pre tieto vyšetrovania, ak má ESMA dostatočné dôvody domnievať sa, že sa uskutočňuje činnosť s významnými cezhraničnými účinkami, ktorá ohrozuje riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo finančnú stabilitu v Únii. Orgán ESMA na tento účel spravuje zariadenie na ukladanie údajov na účely zberu a šírenia všetkých relevantných informácií medzi príslušnými orgánmi.

Stresové testovanie

Zmenami článku 32 nariadení o ESA sa dosahujú dve veci. Po prvé, zosúlaďuje sa nimi nariadenie o EIOPA a nariadenie o ESMA s nariadením o EBA, pokiaľ ide o stresové testovanie. Po druhé, na zabezpečenie transparentnosti stresových testov sa týmto návrhom umožňuje uverejnenie výsledkov jednotlivých finančných inštitúcií alebo účastníkov finančného trhu. Objasňuje sa tiež, že povinnosť príslušných orgánov zachovávať služobné tajomstvo im nebráni v postúpení výsledkov stresových testov orgánom ESA na účely zverejnenia. Druhá zmena sa vzťahuje na všetky tri ESA. S cieľom prispieť k tomu, aby sa rozhodnutia o stresových testoch prijímali z perspektívy, v ktorej sa v plnom rozsahu zohľadňuje jednotný trh, sa okrem toho navrhuje, aby sa takéto rozhodnutia vrátane metodík a prístupov k oznamovaniu výsledkov stresových testov vo všetkých troch ESA zverili novej výkonnej rade.

Rovnocennosť tretích krajín

Rovnocennosť tretích krajín je dôležitým nástrojom, ktorý umožňuje integráciu medzinárodného trhu a zároveň zabezpečuje účinný dohľad (pozri pracovný dokument útvarov Komisie o rozhodnutiach o rovnocennosti v politike finančných služieb 22 ). Zmenami článku 33 nariadení o ESA sa potvrdzuje, že ESA na žiadosť Komisie pomáhajú Komisii pri príprave rozhodnutí o rovnocennosti. Po prijatí takýchto rozhodnutí je dôležité zabezpečiť, aby sa prispôsobili novému vývoju. Týmito zmenami sa preto ESA zveruje aj povinnosť priebežne monitorovať vývoj v oblasti regulácie a dohľadu, ako aj postupy presadzovania v tretích krajinách, v súvislosti s ktorými Komisia prijala rozhodnutie o rovnocennosti, a každoročne predkladať Komisii dôvernú správu o svojich zisteniach. Orgány ESA na tento účel vypracujú aj administratívne dohody s tretími krajinami.

Zhromažďovanie informácií

Prístup k všetkým relevantným informáciám je základom na účinné vykonávanie činností ESA. Informácie zvyčajne poskytujú vnútroštátne orgány dohľadu, ktoré sú najbližšie k finančným trhom a inštitúciám, ale ESA môžu ako poslednú možnosť využiť adresovanie žiadosti o informácie priamo finančnej inštitúcii alebo účastníkovi trhu. Napríklad ak vnútroštátny príslušný orgán neposkytne alebo nemôže poskytnúť takéto informácie včas. Je vhodné zabezpečiť, aby ESA mohli získať prístup k informáciám, ktoré potrebujú pre svoje úlohy. Týmto návrhom sa preto vytvára mechanizmus na posilnenie účinného presadzovania práva ESA na zhromažďovanie informácií (pozri nové články 35 až 35h nariadení o ESA). Orgány ESA budú mať k dispozícii prostriedky potrebné na zabezpečenie splnenia žiadosti o informácie alebo rozhodnutia o predložení informácií. Zmenami sa orgánom ESA zveruje právomoc ukladať pokuty a platby penále administratívnej povahy preskúmateľné Súdnym dvorom Európskej únie a pod podmienkou dodržania práva subjektu na vypočutie, ak finančná inštitúcia a/alebo účastník finančného trhu neposkytnú primerané informácie.

Vnútorné modely v sektore poisťovníctva

Návrhom nového článku 21a nariadenia o EIOPA sa posilňuje úloha EIOPA pri zabezpečovaní zbližovania v oblasti dohľadu v súvislosti s vnútornými modelmi. Rozdiely v dohľade nad vnútornými modelmi a ich schvaľovaní môžu viesť k nezrovnalostiam a k vzniku nerovnakých podmienok. Orgán EIOPA bude môcť na základe vlastnej žiadosti včas získavať všetky relevantné informácie a vydávať stanoviská relevantným príslušným orgánom. Ak existujú nezhody medzi príslušnými orgánmi, pokiaľ ide o vnútorné modely skupiny, EIOPA bude mať takisto možnosť pomôcť orgánom pri dosahovaní dohody podľa článku 19 zakladajúceho nariadenia, a to buď z vlastnej iniciatívy, na žiadosť jedného alebo viacerých príslušných orgánov alebo za určitých okolností na žiadosť dotknutej skupiny.

Iné ustanovenia

Zmenami článku 37 nariadení o ESA sa posilňuje konzultačná úloha skupín zainteresovaných strán ESA, ktorých stanoviská a odporúčania sú nevyhnutné pre každodennú činnosť ESA. Ak sa členovia skupiny zainteresovaných strán nedokážu zhodnúť na spoločnom stanovisku alebo odporúčaní, členovia zastupujúci jednu skupinu zainteresovaných strán môžu predložiť samostatné stanovisko alebo odporúčanie.

Zmenami článku 39 nariadení o ESA sa špecifikuje, že rozhodnutia ESA, okrem rozhodnutí vo veci vyšetrovania prijatých v prípade nepostúpenia primeraných informácií v súvislosti so žiadosťou o informácie, sa zverejnia spolu so zhrnutím rozhodnutia, v ktorom sa uvedú dôvody na prijatie rozhodnutia.

b)Riadenie

V tomto návrhu sa plánuje efektívnejšia štruktúra riadenia ESA zavedením nezávislej výkonnej rady s členmi na plný úväzok, ktorou sa nahrádza súčasná riadiaca rada (články 45 a 47 nariadení o ESA) a s cieľom upraviť zloženie rady orgánov dohľadu (článok 40 nariadení o ESA). Týmto návrhom sa objasňujú príslušné právomoci týchto dvoch rád (články 43 a 47). Okrem toho sa posilní postavenie a právomoci predsedu (článok 48).

Výkonná rada

Hlavnou funkciou výkonnej rady bude príprava rozhodnutí, ktoré má prijať rada orgánov dohľadu. Malo by sa tým zabezpečiť rýchlejšie a efektívnejšie rozhodovanie v rámci rady orgánov dohľadu. Prispeje to aj k tomu, aby bol prístup v rozhodovaní viac orientovaný na EÚ. S cieľom zohľadniť osobitnú situáciu v bankovom sektore, kde sa väčšina členských štátov zúčastňuje na bankovej únii, sa výslovne požaduje, aby bola výkonná rada EBA vyvážená a proporcionálna a aby zohľadňovala Úniu ako celok.

Výkonná rada sa bude skladať z predsedu a niekoľkých členov na plný úväzok. Tento počet sa bude líšiť medzi ESMA na jednej strane a EBA a EIOPA na druhej strane, keďže týmto návrhom sa orgánu ESMA v porovnaní s ostatnými dvoma ESA zveruje značný počet ďalších úloh v rôznych oblastiach. Členovia na plný úväzok sa vymenujú na základe otvorenej výzvy pre uchádzačov, ktorú usporiada Komisia. Komisia vypracuje užší zoznam uchádzačov, ktorý predloží na schválenie Európskemu parlamentu. Po schválení užšieho zoznamu Rada rozhodnutím vymenuje členov na plný úväzok. Postup odvolania je rovnaký ako postup menovania a konečné rozhodnutie sa ponecháva Rade. Jeden zo stálych členov sa ujme úloh súčasného výkonného riaditeľa, ktorého osobitné postavenie sa odstráni.

Výkonná rada prevezme úlohu riadiacej rady v súvislosti s prípravou pracovných programov a rozpočtu ESA.

Výkonnej rade sa vo viacerých oblastiach pridelia rozhodovacie právomoci. Napríklad vo vzťahu k jednotlivým príslušným orgánom, pokiaľ ide o niektoré záležitosti neregulačnej povahy, ako sú urovnávanie sporov, veci týkajúce sa porušenia práva Únie a nezávislé hodnotenia. Mali by sa tým zabezpečiť efektívne a nestranné rozhodnutia orientované na EÚ. Výkonná rada bude zodpovedať aj za stanovenie priorít v oblasti dohľadu pre príslušné orgány v novom strategickom pláne pre dohľad. Bude kontrolovať súlad pracovných programov príslušných orgánov s prioritami EÚ a skúmať ich vykonávanie. Výkonná rada bude ďalej zodpovedať za monitorovanie dohôd o delegovaní, outsourcingu a presune rizika do krajín mimo EÚ s cieľom zabezpečiť riešenie vnútorných rizík. Bude rozhodovať o stresových testoch a o prístupe k oznamovaniu výsledkov stresových testov. A napokon bude výkonná rada zodpovedať aj za rozhodnutia v súvislosti so žiadosťami o informácie. Každý člen výkonnej rady bude mať jeden hlas a predseda bude mať rozhodujúci hlas. Úlohy výkonnej rady sa uvádzajú v navrhovanom znení článku 47.

Zmenami sa takisto nahrádza odkaz na riadiacu radu odkazom na výkonnú radu. Okrem toho sa vypustí pozícia výkonného riaditeľa. Jeho povinností sa ujme jeden z členov výkonnej rady pôsobiacich na plný úväzok.

Rada orgánov dohľadu

Rada orgánov dohľadu zostáva hlavným orgánom ESA zodpovedným za ich celkové usmerňovanie a rozhodovanie. Navrhovanými zmenami článku 40 sa však mení zloženie rady orgánov dohľadu tak, aby zahŕňalo členov výkonnej rady na plný úväzok, ale bez hlasovacích práv. Zmenami sa takisto v príslušných prípadoch zabezpečuje prítomnosť orgánov na ochranu spotrebiteľa.

Každý hlasujúci člen v rade orgánov dohľadu má jeden hlas. Keďže rozhodnutia o niektorých úlohách neregulačnej povahy (urovnávanie sporov, porušenie práva Únie a nezávislé hodnotenia) bude prijímať výkonná rada, menia sa súčasné pravidlá týkajúce sa rozhodovania.

Napriek tomu, že budúcim odchodom Spojeného kráľovstva sa zníži počet a váha členských štátov, ktoré sa nezúčastňujú na bankovej únii, a ďalšie členské štáty môžu k bankovej únii pristúpiť, sa v prípade opatrení a rozhodnutí, ktoré prijíma rada orgánov dohľadu EBA, navrhuje zachovať systém hlasovania dvojitou väčšinou, ktorý sa zaviedol v roku 2013 v rámci balíka opatrení v oblasti bankovej únie ako záruka s cieľom zabezpečiť, aby sa v rozhodnutiach EBA odrážala osobitná situácia členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na bankovej únii, aj ostatných členských štátov. Rada orgánov dohľadu bude preto naďalej prijímať rozhodnutia na základe kvalifikovanej väčšiny svojich členov, ktorá by mala zahŕňať aspoň jednoduchú väčšinu vnútroštátnych príslušných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na bankovej únii, a jednoduchú väčšinu vnútroštátnych príslušných orgánov, ktoré sa nezúčastňujú na bankovej únii.

V súčasnom systéme je však rozhodovanie v EBA nadmerne zaťažujúce, keďže rozhodnutia sa nemôžu prijať ani v prípadoch, keď nijaká väčšina nezúčastnených členských štátov nepovažuje hlasovanie za dostatočne dôležité na to, aby sa na ňom zúčastnila. S cieľom zabezpečiť, aby EBA mohol naďalej účinne prijímať rozhodnutia pri plnom zachovaní záruk pre nezúčastnené členské štáty, pokiaľ sú na hlasovaní prítomné, by sa súčasné pravidlá hlasovania mali zmeniť s cieľom zabezpečiť, aby sa v prípade neprítomnosti hlasovanie nemuselo odložiť. Vytvoria sa tým aj jasné stimuly pre vnútroštátne príslušné orgány, aby sa zúčastňovali na zasadnutiach EBA, čím sa zabezpečí väčšia legitimita rozhodnutí prijatých na týchto zasadnutiach. Zmenami sa preto objasňuje, že rozhodnutie by musela podporiť jednoduchá väčšina vnútroštátnych príslušných orgánov z nezúčastnených členských štátov prítomných na hlasovaní a vnútroštátnych príslušných orgánov zo zúčastnených členských štátov prítomných na hlasovaní.

Rozdelenie právomocí medzi dve rady

Zmenami článkov 43 a 47 nariadení o ESA sa objasňuje základná zásada rozdelenia právomocí medzi radu orgánov dohľadu a výkonnú radu. Rada orgánov dohľadu zodpovedá za každé rozhodnutie, na ktoré sa odkazuje v nariadení, pokiaľ sa nepredpokladá inak (pozri vyššie v súvislosti výkonnou radou). V situáciách, keď bude orgán ESMA vykonávať právomoci súvisiace s priamym dohľadom, jeho rada orgánov dohľadu bude môcť zamietnuť návrh rozhodnutia predložený výkonnou radou iba väčšinou tretín. V takom prípade musí návrh preskúmať výkonná rada (zmeny článku 44 nariadenia o ESMA).

Rade orgánov dohľadu sa odníma jej disciplinárna právomoc nad predsedom, pretože rada orgánov dohľadu nebude mať právomoc ho menovať (pozri ďalej).

Zmenami článku 41 a novým článkom 45b sa rade orgánov dohľadu aj výkonnej rade umožňuje zriadiť vnútorné výbory pre osobitné úlohy. Zriaďovanie porôt sa zrušuje.

Predseda

Predseda je kľúčovým predstaviteľom ESA. Postavenie a právomoci predsedu sa preto posilnia s cieľom zvýšiť jeho zákonnú právomoc.

Zmenami článku 48 nariadení o ESA sa objasňuje postup menovania predsedu. Predseda sa vymenuje na základe otvorenej výzvy pre uchádzačov, ktorú usporiada Komisia. Komisia vypracuje užší zoznam uchádzačov, ktorý predloží na schválenie Európskemu parlamentu. Po schválení užšieho zoznamu Európskym parlamentom Rada rozhodnutím prijatým kvalifikovanou väčšinou vymenuje členov na plný úväzok. Postup odvolania je rovnaký ako postup menovania a konečné rozhodnutie sa ponecháva Rade. Mala by sa tým zvýšiť legitimita a autorita predsedu. Predseda bude mať aj rozhodujúci hlas vo výkonnej rade.

Iné ustanovenia

Prostredníctvom zmien článku 54 nariadení o ESA sa pôsobnosť opatrení spoločného výboru rozšírila na otázky ochrany spotrebiteľov a investorov.

c)Finančné ustanovenia

S cieľom zabezpečiť, aby bol systém financovania ESA udržateľný a aby zodpovedal úlohám, ktoré ESA plnia a ktorých plnenie sa očakáva v budúcnosti, a s cieľom zabezpečiť, aby sa v systéme financovania spájali poplatky a príspevky na činnosti ESA proporcionálnym spôsobom, sa navrhuje prehodnotiť súčasný systém financovania. V navrhovanom systéme sa zachováva prvok verejného financovania, ktorý v súčasnosti zabezpečuje EÚ, a spája sa s príspevkami domáceho odvetvia a ďalších účastníkov trhu, ktorými sa nahrádzajú súčasné príspevky vnútroštátnych príslušných orgánov. Právny základ na zriadenie ESA (článok 114 ZFEÚ) umožňuje zmenu systému financovania a výber príspevkov od odvetvia.

Súčasné pevne stanovené rozdelenie medzi príspevkami zo všeobecného rozpočtu EÚ a príspevkami vnútroštátnych príslušných orgánov (40 %/60 %) by sa odstránilo.

V zmenách sa stanovuje, že príjmy ESA budú teraz plynúť z troch hlavných zdrojov:

Zmenami článku 62 sa vymedzuje vyrovnávací príspevok Únie. Navrhovaný maximálny ročný príspevok EÚ, ako sa stanoví vopred vo viacročnom finančnom rámci (VFR), bude pokrývať ročný rozpočet ESA až do výšky 40 %. Budú sa tým rešpektovať obmedzenia rozpočtu EÚ. Odstráni sa tým aj v súčasnosti uplatňované pevne stanovené rozdelenie (40 %/60 %), ktorým sa môže obmedzovať schopnosť ESA zvyšovať svoje príjmy z iných zdrojov. V tejto súvislosti by mali ESA v rámci prípravy každého nasledujúceho VFR poskytnúť Komisii strednodobý predpoklad (zahŕňajúci najmenej päť rokov) svojich očakávaných rozpočtových potrieb podľa metodík, ktoré uplatňujú na prípravu svojich ročných návrhov rozpočtov.

Po druhé, doplnil sa nový zdroj príjmov zo súkromného sektora: ročné príspevky finančných inštitúcií. Týmto zdrojom príjmov sa nahradia súčasné povinné príspevky vnútroštátnych príslušných orgánov do rozpočtu ESA. Ročné príspevky budú platiť finančné inštitúcie, nad ktorými ESA vykonávajú nepriamy dohľad a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 1 ods. 2 zakladajúcich nariadení. V zmenách sa stanovuje, že výška ročných príspevkov finančných inštitúcií by mala byť založená na odhadovanom zaťažení pracovnými úkonmi, ktoré daný orgán plánuje vykonať v prípade jednotlivých kategórií účastníkov trhu podľa zakladajúcich nariadení a odvetvových právnych predpisov. V zmenách sa uvádza, že tieto ročné príspevky budú vyberať vnútroštátne orgány určené členskými štátmi. V zmenách sa takisto stanovuje delegovaný akt, ktorým sa určí, ako sa celková výška ročných príspevkov rozdelí medzi rôzne kategórie finančných inštitúcií na základe činnosti, ktorú si od nich vyžadujú jednotlivé kategórie. V delegovanom akte sa pre každú kategóriu finančných inštitúcií stanovia aj primerané a objektívne kritériá na výpočet skutočného ročného príspevku, ktorý sa má uhradiť. Uvedené kritériá by mali byť založené na veľkosti finančných inštitúcií s cieľom zohľadniť ich význam na trhu. Delegovaným aktom sa napokon stanovia hranice de minimis, podľa ktorých malé finančné inštitúcie neplatia finančné príspevky, alebo sa stanovia minimálne príspevky.

Po tretie, v troch nariadeniach zostávajú nezmenené súčasné ustanovenia, ktoré trom ESA umožňujú prijímať poplatky od subjektov, na ktoré sa vzťahuje priamy dohľad. Toto ustanovenie je v súčasnosti osobitne dôležité pre ESMA.

Podľa tohto nového mechanizmu financovania sa subjektom nebude účtovať dvakrát za rovnakú službu. Zatiaľ čo subjekty, nad ktorými ESA vykonávajú priamy dohľad, budú platiť poplatky za dohľad, ako sa predpokladá v odvetvových právnych predpisoch, iné finančné inštitúcie (pod priamym dohľadom vnútroštátnych príslušných orgánov a nepriamym dohľadom ESA) budú uhrádzať finančný príspevok.

V zmenách sa stanovujú aj dva doplňujúce zdroje príjmov. Zmenami sa zavádza možnosť akýchkoľvek dobrovoľných finančných príspevkov členských štátov a pozorovateľov pod podmienkou, že takýto príspevok neohrozí nezávislosť a nestrannosť ESA. Týmito dobrovoľnými príspevkami sa môže financovať napríklad delegovanie úloh a povinností vnútroštátnych príslušných orgánov na ESA. Zmenami sa takisto zavádza možnosť, aby ESA vyberali poplatky za publikácie, odbornú prípravu a za akékoľvek iné služby, ktoré si vyžiadajú vnútroštátne príslušné orgány.

d)Všeobecné ustanovenia

Zmenami článku 70 nariadení o ESA sa rozširuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo na osoby, ktoré nie sú zamestnancami orgánov (napr. osoby, ktoré priamo alebo nepriamo, trvalo alebo príležitostne poskytujú akékoľvek služby súvisiace s úlohami orgánu, vrátane úradníkov a iných osôb oprávnených na tento účel výkonnou radou alebo radou orgánov dohľadu alebo menovaných príslušnými orgánmi). Rovnaké požiadavky týkajúce sa služobného tajomstva sa uplatňujú na pozorovateľov, ktorí sa zúčastňujú na zasadnutiach výkonnej rady a rady orgánov dohľadu a ktorí sa zúčastňujú na činnostiach orgánu. Touto zmenou by sa malo zabezpečiť, aby sa na osoby, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahujú povinnosti zachovávania služobného tajomstva uvedené v článku 70 nariadení o ESA a ktoré za zúčastňujú na zasadnutiach rád, v pracovných skupinách, podvýboroch, porotách a sieťach expertov, vzťahovali pravidlá týkajúce sa služobného tajomstva a dôvernosti.

V nariadeniach (ES) č. 1093/2010, č. 1094/2010 a č. 1095/2010, ako aj v odvetvových právnych predpisoch v oblasti finančných služieb sa vyžaduje, aby sa ESA usilovali o účinné administratívne dohody zahŕňajúce výmenu informácií s orgánmi dohľadu z tretích krajín. Potreba účinnej spolupráce a výmeny informácií by sa mala stať ešte dôležitejšou, keď sa niektoré ESA podľa tohto nariadenia, ktorým sa menia právne predpisy, ujímajú ďalších, rozsiahlejších povinností v súvislosti s dohľadom nad subjektmi a činnosťami s pôvodom v krajinách mimo EÚ. Ak orgány ESA v tejto súvislosti spracúvajú osobné údaje vrátane prenosu takýchto údajov mimo Únie, sú viazané požiadavkami nariadenia (EÚ) č. 2018/XXX (nariadenie o ochrane údajov pre inštitúcie a orgány EÚ). V prípade neexistencie rozhodnutia o primeranosti alebo primeraných záruk, stanovených napríklad v administratívnych dohodách v zmysle článku 49 ods. 3 nariadenia o ochrane údajov pre inštitúcie a orgány EÚ, si môžu ESA vymieňať osobné údaje s orgánmi z tretích krajín v súlade s podmienkami výnimky vo verejnom záujme a podľa podmienok tejto výnimky uvedenej v článku 51 ods. 1 písm. d) uvedeného nariadenia, ktorá sa uplatňuje najmä na prípady medzinárodnej výmeny údajov medzi úradmi pre finančný dohľad.

2.Článok 4, článok 5 a článok 7 sa v tomto poradí týkajú zmien nariadenia (EÚ) č. 345/2013 (EuVECA), nariadenia (EÚ) č. 346/2013 (EuSEF) a nariadenia (EÚ) 2015/760 (ELTIF).

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu 23 (EuVECA) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania 24 (EuSEF) sa zaviedli štruktúry špecializovaných fondov s cieľom uľahčiť účastníkom trhu získavanie a investovanie kapitálu do inovačných malých a stredných podnikov („MSP“) a sociálnych podnikov v celej Európe. Stanovili sa jednotné požiadavky a podmienky pre správcov podnikov kolektívneho investovania, ktoré si želajú používať označenie EuVECA alebo EuSEF v súvislosti uvádzaním kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu alebo sociálneho podnikania na trh. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 z 29. apríla 2015 o európskych dlhodobých investičných fondoch 25 sa zaviedol ďalší nástroj fondov ELTIF, ktorý je zameraný na investície do reálnej ekonomiky, ako sú projekty infraštruktúry, s rozšíreným zameraním na dlhodobejšie investovanie. Nariadením (EÚ) 2015/760 sa stanovujú jednotné požiadavky, ktoré musia splniť dlhodobé fondy, aby im bolo udelené povolenie ako ELTIF.

EuVECA, EuSEF a ELTIF sú harmonizované fondy kolektívneho investovania. Nariadením (EÚ) č. 345/2013, nariadením (EÚ) č. 346/2013 a nariadením (EÚ) 2015/760 sa upravujú kvalifikované investície, kvalifikované portfóliové podniky, pravidlá koncentrácie a oprávnení investori. Pravidlami sa vymedzujú aj právomoci v oblasti dohľadu vrátane požiadaviek týkajúcich sa registrácie a udeľovania povolení, priebežného dohľadu a zrušenia registrácie a povolení.

Hlavnými cieľmi nariadenia (EÚ) č. 345/2013, nariadenia (EÚ) č. 346/2013 a nariadenia (EÚ) 2015/760 je podpora zamestnanosti a rastu, financovania MSP, sociálnych a dlhodobých investícií, ako aj presadzovanie investičnej kultúry EÚ. Napriek harmonizácii, ktorá sa dosiahla týmito troma nariadeniami, však pretrvávajú rozdiely vo využívaní diskrečnej právomoci vnútroštátnymi príslušnými orgánmi, rozdielne administratívne postupy a rozdiely v kultúre a vykonávaní dohľadu. Tieto rozdiely bránia vytvoreniu potrebných rovnakých podmienok pre správcov kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania a dlhodobých investičných fondov v rôznych členských štátoch, pričom zároveň zvyšujú transakčné a prevádzkové náklady týchto správcov. Vymenovaním jednotného orgánu dohľadu EÚ sa podporia ciele týchto nariadení, keďže sa ďalej uľahčí integrácia, rozvoj a uvádzanie štruktúr takýchto fondov na cezhraničnom trhu.

Cieľom tohto návrhu je ďalej zjednodušiť administratívny proces, ktorým sa upravuje povoľovanie/registrácia týchto fondov s označením EÚ v Únii, ako aj posilniť rovnaké podmienky centralizovaním dohľadu nad nimi bez ohľadu na to, kde je fond zriadený alebo uvádzaný na trh. Jednotné uplatňovanie pravidiel by správcom umožnilo znížiť transakčné a prevádzkové náklady a posilniť výber investorov.

Orgánu ESMA sa zverujú funkcie týkajúce sa udeľovania povolení, registrácie a dohľadu nad týmito fondmi EÚ a ich správcami, čím sa zvyšuje efektívnosť týchto administratívnych procesov. Od správcov takýchto fondov sa bude vyžadovať, aby požiadali o udelenie povolenia alebo o registráciu jednotný príslušný orgán – ESMA –, ktorý bude takisto zodpovedný za zabezpečenie súdržného uplatňovania pravidiel stanovených v týchto nariadeniach. Preto sa zavádzajú cielené zmeny na presun právomocí vnútroštátnych príslušných orgánov na orgán ESMA.

Tieto fondy EÚ sa riadia priamo uplatniteľnými nariadeniami, v ktorých sa už ponúka súbor pravidiel, ktoré ESMA posilní.

Pokiaľ ide o fondy EuVECA a EuSEF, ktoré presiahnu hraničné hodnoty uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b) smernice 2011/61/EÚ o správcoch alternatívnych investičných fondov, a sú preto spravované správcami alternatívnych investičných fondov, ktorí získali povolenie podľa tejto smernice, príslušným orgánom bude takisto ESMA. ESMA zabezpečí, aby títo správcovia popri ustanoveniach nariadení o EuVECA alebo EuSEF pre jednotlivé odvetvia vymenovaných v ich článkoch 2 ods. 2 dodržiavali aj vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa smernica o správcoch alternatívnych investičných fondov vykonáva v členskom štáte, v ktorom majú správcovia sídlo. Cieľom tohto prístupu je zabezpečiť súdržnosť dohľadu a znížiť administratívne zaťaženie, ktoré by vzniklo, keby mal nad týmito subjektmi vykonávať dohľad orgán ESMA zároveň s vnútroštátnymi príslušnými orgánmi v súvislosti s tým istým fondom.

V tomto návrhu sa v prípade potreby stanovuje viacero splnomocnení, ktorými sa špecifikujú požiadavky podľa týchto troch nariadení, aby obsah niektorých právnych povinností a rozsah pôsobnosti diskrečnej právomoci ESMA boli dostatočne presné na zabezpečenie želaného stupňa harmonizácie.

Nariadenie (EÚ) č. 345/2013 a nariadenie (EÚ) č. 346/2013 boli nedávno revidované 26 , najmä pokiaľ ide o osobitné pravidlá fondov, zmeny rozsahu pôsobnosti či oprávnené investície. Táto revízia sa nevzťahovala na aspekty dohľadu. S návrhom nariadenia, ktorým sa menia tieto dve nariadenia, súhlasili spoluzákonodarcami a bol schválený Európskym parlamentom 27 . Hoci konečné znenie uvedeného návrhu ešte nebolo prijaté Radou a uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, na účely tohto návrhu je primerané prihliadať na znenie týchto dvoch nariadení so zmenami, na ktorých sa dohodli spoluzákonodarcovia, ako na referenčný prvok. Ak by v procese prijímania, ktorý sa má dokončiť v nadchádzajúcich dňoch, nastali akékoľvek úpravy dohodnutých zmien týchto dvoch nariadení, Komisia je pripravená zmeniť tento návrh tak, aby sa zabezpečil súlad s takýmito zmenami.

V súlade s článkom 11 sa články 4 až 6 začínajú uplatňovať 36 mesiacov po nadobudnutí účinnosti nariadenia, aby bol dostatok času na vypracovanie a prijatie delegovaných a vykonávacích aktov, ktoré sa v nich predpokladajú. V návrhu sa takisto stanovujú prechodné opatrenia na presun právomocí a povinností vnútroštátnych príslušných orgánov na orgán ESMA.

3.Zmeny nariadenia (EÚ) č. 600/2014 (MIFIR – poskytovatelia služieb vykazovania údajov)

Článkom 6 sa zavádzajú tieto zmeny:

·do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 600/2014 (MiFIR) sa dopĺňa udeľovanie povolení pre poskytovateľov služieb vykazovania údajov a dohľad nad nimi, spolu s právomocami priameho zhromažďovania údajov na účely podávania správ a výpočtov týkajúcich sa transparentnosti;

·do vymedzení v nariadení MiFIR sa dopĺňajú tri rôzne druhy poskytovateľov služieb vykazovania údajov;

·orgánu ESMA sa poskytuje právomoc žiadať o informácie, ktoré potrebuje pre svoje úlohy v oblasti dohľadu;

·ESMA sa stanovuje za orgán dohľadu nad poskytovateľmi služieb vykazovania údajov;

·vymedzujú sa právomoci a kompetencie, ktoré by mal mať ESMA pri vykonávaní svojej úlohy príslušného orgánu;

·Komisii sa ukladajú požiadavky týkajúce sa podávania správ o fungovaní konsolidovaného informačného systému;

·špecifikuje sa presun právomocí vnútroštátnych príslušných orgánov na ESMA.

V tomto návrhu sa takisto výslovne uvádza, že právomoci zasahovania podľa nariadenia MiFIR sa vzťahujú aj na správcov PKIPCP 28 a alternatívnych investičných fondov (AIF) 29 , ak túto činnosť vykonávajú priamo ich správcovia.

Konkrétnejšie sa v článku 40 nariadenia MiFIR už orgánu ESMA udeľujú dočasné právomoci zasahovania, ktoré ESMA za určitých podmienok umožňujú dočasne zakázať alebo obmedziť v Únii uvádzanie na trh, distribúciu alebo predaj niektorých finančných nástrojov alebo finančných nástrojov s určitými špecifikovanými vlastnosťami, alebo druh finančnej činnosti alebo postupu. Tieto právomoci zasahovania do produktov sa uplatňujú na investičné firmy a úverové inštitúcie, ktoré sa podieľajú na uvádzaní na trh, distribúcii alebo predaji finančných nástrojov, vrátane podielov v podnikoch kolektívneho investovania. Keďže podiely v podnikoch kolektívneho investovania môžu priamo uvádzať na trh, distribuovať alebo predávať aj správcovské spoločnosti podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov („PKIPCP“) a investičné spoločnosti PKIPCP, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2009/65/ES, a správcovia alternatívnych investičných fondov („správcovia AIF“), ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2011/61/EÚ, treba výslovne uviesť, že uvedené právomoci zasahovania do produktov podľa nariadenia MiFIR sa za osobitných okolností uplatňujú aj na správcovské spoločnosti PKIPCP a investičné spoločnosti PKIPCP, ako aj na správcov AIF.

Cieľom návrhu smernice, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ (MiFID II), je vyňať poskytovateľov služieb vykazovania údajov z rozsahu pôsobnosti smernice 2014/65/EÚ.

4.Zmeny nariadenia (EÚ) 2016/1011 (referenčné hodnoty).

Článkom 8 tohto nariadenia sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011 (nariadenie o referenčných hodnotách). Odsekom 11 sa ESMA stanovuje za príslušný orgán pre správcov kritických referenčných hodnôt a všetkých referenčných hodnôt, ktoré sa používajú v Únii, ale spravujú mimo nej. Odseky 4, 5, 12, 13, 14, 15, 16, 17 a 19 predstavujú technické úpravy, v ktorých sa odráža toto určenie, pričom v odseku 4 sa stanovuje, že Komisia určí referenčné hodnoty, ktoré slúžia ako kritické pre objem nad 500 miliárd EUR. V odseku 18 sa vymedzujú právomoci a kompetencie, ktoré by mal mať ESMA pri vykonávaní svojej úlohy príslušného orgánu.

V odseku 10 sa určuje, že ESMA by mal udeľovať povolenia správcom kritických referenčných hodnôt. Odsekom 16 sa rušia kolégiá orgánov dohľadu pre kritické referenčné hodnoty, keďže ESMA ako nový orgán dohľadu pre tieto referenčné hodnoty bude mať pri posudzovaní rizík perspektívu z hľadiska celej Únie atď.

Odsekmi 8 a 9 sa zriaďuje ESMA ako príslušný orgán pre uznávanie a udeľovanie povolení pre potvrdenia správcov a referenčných hodnôt z tretích krajín.

V odsekoch 1, 2, 3 a 6 sa Komisii udeľuje právomoc ďalej špecifikovať niektoré ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/1011 s cieľom zabezpečiť, aby ESMA mohol jednotlivé ustanovenia priamo uplatňovať.

Zmenami článku 30 nariadenia (EÚ) 2016/1011 sa napokon zabezpečuje, aby sa priebežne monitorovala rovnocennosť tretích krajín s nariadením (EÚ) 2016/1011. Na účely primeranej výmeny informácií a spolupráce v oblasti dohľadu nad správcami referenčných hodnôt v tretích krajinách bude musieť ESMA uzavrieť dohody o spolupráci s orgánmi dohľadu v tretích krajinách. Ak je však tretia krajina zaradená do zoznamu jurisdikcií, ktoré majú vo svojich vnútroštátnych režimoch pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu strategické nedostatky predstavujúce významné hrozby pre finančný systém Únie, orgánu ESMA sa nepovolí uzavrieť takúto dohodu o spolupráci s orgánmi dohľadu z tejto tretej krajiny.

5.Zmeny nariadenia (EÚ) 2017/1129 (prospekt)

Článkom 9 tohto nariadenia sa mení nariadenie (EÚ) 2017/1129 tak, aby sa dohľad nad niektorými druhmi prospektov presunul na ESMA.

Kľúčová zmena sa uvádza v odseku 10, ktorým sa orgánu ESMA zveruje úloha „príslušného orgánu domovského členského štátu“ pre štyri kategórie prospektov. V prípade týchto prospektov sa orgánu ESMA zverujú úlohy kontroly a udeľovania povolení, ako aj spracovania pasových oznámení. Stanovuje sa „pravidlo čítania“ na uplatňovanie ustanovení nariadenia o prospekte na situácie, v ktorých sa ESMA ujíma priameho dohľadu. V odseku 1 sa zavádza určitý počet vymedzení pojmov, pokiaľ ide o špecializovaných emitentov. Odsekom 4 sa na ESMA presúva aj právomoc dohľadu nad inzerátmi týkajúcimi sa prospektov, ktoré podliehajú jeho schvaľovaniu, namiesto príslušných orgánov hostiteľských členských štátov. Zatiaľ čo skutočné vykonávanie kontroly orgánom ESMA nad súladom týchto inzerátov zostáva dobrovoľné, stane sa povinným, pokiaľ príslušný orgán formálne požiada ESMA o využitie takejto kontrolnej právomoci, ak sa prospekty schválené orgánom ESMA používajú na predloženie ponuky alebo prijatie na obchodovanie v jeho jurisdikcii.

V odsekoch 2, 3, 4, 6, 8, 11 a 12 sa zavádzajú návrhy objasnení na vysvetlenie novej úlohy ESMA v situáciách, v ktorých by „pravidlo čítania“ podľa odseku 10 nemuselo byť dostatočné na dosiahnutie právnej zrozumiteľnosti (jazykový režim, dohody o spolupráci, oznámenia).

V odseku 7 sa objasňuje a posilňuje fungovanie režimu rovnocennosti pre prospekty vypracované podľa vnútroštátnych pravidiel tretej krajiny. Ak Komisia vo vykonávacom rozhodnutí vyhlási takéto pravidlá za rovnocenné, prospekt z tretej krajiny, ktorý už schválil orgán dohľadu z tretej krajiny, sa orgánu ESMA len predloží a ESMA príslušnému orgánu každého hostiteľského členského štátu, v ktorom bol takýto „rovnocenný“ prospekt z tretej krajiny oznámený, zašle osvedčenie o podaní [namiesto osvedčenia o schválení, porovnaj odsek 5 písm. b)]. Na účely dohľadu nad prospektmi emitentov z tretích krajín bude musieť ESMA uzavrieť dohody o spolupráci s orgánmi dohľadu z tretích krajín. Ak je však tretia krajina zaradená do zoznamu jurisdikcií, ktoré majú vo svojich vnútroštátnych režimoch pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu strategické nedostatky predstavujúce významné hrozby pre finančný systém Únie, orgánu ESMA sa nepovolí uzavrieť takúto dohodu o spolupráci s orgánmi dohľadu z tejto tretej krajiny [porovnaj odsek 9 písm. a)]. Odsekom 5 písm. a) sa opravuje opomenutie v článku 25 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/1129 objasnením, že príslušné orgány musia ESMA elektronicky oznámiť aj všetky konečné podmienky základných prospektov po predložení týchto konečných podmienok, a to dokonca aj keď dotknutý základný prospekt nie je povolením postúpený nijakému hostiteľskému členskému štátu, v súlade s požiadavkami smernice 2003/71/ES.

V odseku 13 sa opravuje chyba v nariadení (EÚ) 2017/1129 zosúladením dátumu, ku ktorému musia členské štáty oznámiť svoje sankčné pravidlá Komisii a orgánu ESMA, s dátumom uvedeným v článku 49 ods. 3 nariadenia, podľa ktorého sa vyžaduje, aby dodržiavali kapitolu VIII nariadenia.

V odseku 14 sa zavádza nová kapitola, v ktorej sa uvádzajú právomoci a kompetencie ESMA potrebné na vykonávanie dohľadu nad nariadením o prospekte a na jeho presadzovanie vrátane právomocí na ukladanie peňažných pokút a pravidelných platieb penále.

2017/0230 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo); nariadenie (EÚ) č. 1094/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov); nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy); nariadenie (EÚ) č. 345/2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu; nariadenie (EÚ) č. 346/2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania; nariadenie (EÚ) č. 600/2014 o trhoch s finančnými nástrojmi; nariadenie (EÚ) 2015/760 o európskych dlhodobých investičných fondoch; nariadenie (EÚ) 2016/1011 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov; a nariadenie (EÚ) 2017/1129 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky 30 ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 31 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom 32 ,

keďže:

(1)Po finančnej kríze a odporúčaniach skupiny expertov na vysokej úrovni, na čele ktorej bol Jacques de Larosière, urobila Únia významný pokrok pri vytváraní nielen silnejších, ale aj harmonizovanejších pravidiel týkajúcich sa finančných trhov v podobe jednotného súboru pravidiel. Únia zriadila aj európsky systém finančného dohľadu („ESFS“) založený na dvojpilierovom systéme, ktorý spája mikroprudenciálny dohľad, ktorý koordinujú európske orgány dohľadu („ESA“), a makroprudenciálny dohľad prostredníctvom zriadenia Európskeho výboru pre systémové riziká („ESRB“). Tri európske orgány dohľadu, konkrétne Európsky orgán pre bankovníctvo („EBA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 33 , Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov („EIOPA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy („ESMA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 34 (spolu nazývané „zakladajúce nariadenia“), začali vykonávať svoju činnosť v januári 2011. Celkovým cieľom ESA je udržateľným spôsobom upevňovať stabilitu a účinnosť finančného systému v celej Únii a zvyšovať ochranu spotrebiteľov a investorov.

(2)ESA predstavujú významný prínos k harmonizácii pravidiel týkajúcich sa finančných trhov v Únii, pretože poskytujú Komisii informácie pre iniciatívy v oblasti nariadení a smerníc, ktoré prijímajú Rada a Parlament. ESA poskytli Komisii aj návrhy podrobných technických predpisov, ktoré boli prijaté ako delegované a vykonávacie akty.

(3)ESA takisto prispeli ku konvergencii v oblasti finančného dohľadu a k postupom dohľadu v Únii prostredníctvom usmernení určených príslušným orgánom a prostredníctvom koordinovania preskúmaní postupov dohľadu. Rozhodovacie procesy zakotvené v zakladajúcich nariadeniach, ako aj obmedzené zdroje a povaha tých nástrojov, ktoré mali ESA k dispozícii, im však zabránili plne dosiahnuť celkové ciele.

(4)Po siedmich rokoch fungovania a po následných hodnoteniach a verejných konzultáciách vedených Komisiou sa zdá, že ESA sú stále viac obmedzované, pokiaľ ide o ich schopnosť plniť ciele ďalšej integrácie finančných trhov a služieb a zvyšovania ochrany spotrebiteľa v existujúcom právnom rámci v Únii, ako aj medzi Úniou a tretími krajinami.

(5)Akékoľvek zvýšenie právomocí ESA s cieľom umožniť im splniť uvedené ciele by si zároveň vyžadovalo primerané riadenie a dostatočné finančné prostriedky. Samotné zvýšenie právomocí by na dosiahnutie cieľov ESA nestačilo, ak by tieto orgány dohľadu nemali dostatočné finančné prostriedky alebo ak by neboli riadené účinným a efektívnym spôsobom.

(6)V oznámení Komisie z 8. júna 2017 o preskúmaní akčného plánu únie kapitálových trhov v polovici trvania sa zdôrazňuje, že účinnejší a konzistentnejší dohľad nad finančnými trhmi a službami je kľúčový pre odstránenie regulatórnej arbitráže medzi členskými štátmi pri vykonávaní ich úloh dohľadu, zrýchlenie integrácie trhu a vytváranie príležitostí pre finančné subjekty a investorov na jednotnom trhu.

(7)Pre dobudovanie únie kapitálových trhov je preto zvlášť naliehavý ďalší pokrok pri integrácii dohľadu. Desať rokov od začiatku finančnej krízy a zriadenia nového systému dohľadu budú finančné služby a únia kapitálových trhov vo väčšej miere ovplyvňované hlavne vývojom v dvoch hlavných oblastiach: udržateľnom financovaní a technologických inováciách. Obe majú potenciál zmeniť finančné služby a náš systém finančného dohľadu by mal byť na ne pripravený.

(8)Preto je veľmi dôležité, aby finančný systém zohrával plnohodnotnú úlohu pri riešení naliehavých problémov súvisiacich s udržateľnosťou. Bude si to vyžadovať rozsiahlu reorganizáciu finančného systému, ku ktorej by mali ESA aktívne prispieť, počnúc reformami na vytvorenie vhodného regulačného rámca a rámca dohľadu s cieľom mobilizovať a nasmerovať toky súkromného kapitálu smerom k udržateľným investíciám.

(9)Európske orgány dohľadu by mali zohrávať dôležitú úlohu pri identifikácii a oznamovaní rizík, ktoré environmentálne a sociálne faktory a faktory riadenia a správy predstavujú pre finančnú stabilitu, a pri zabezpečovaní, aby činnosť finančných trhov bola vo väčšom súlade s cieľmi v oblasti udržateľnosti. Európske orgány dohľadu by mali poskytovať usmernenia o tom, ako možno aspekty udržateľnosti účinne začleniť do príslušných finančných právnych predpisov EÚ, a podporovať koherentné uplatňovanie týchto ustanovení po ich prijatí.

(10)Technologické inovácie majú čoraz výraznejší vplyv na finančný sektor, a príslušné orgány preto prijímajú rôzne iniciatívy na zvládnutie uvedeného technologického rozvoja. S cieľom podporiť lepšiu konvergenciu dohľadu a výmenu najlepších postupov medzi príslušnými orgánmi na jednej strane a medzi príslušnými orgánmi a finančnými inštitúciami alebo účastníkmi finančného trhu na strane druhej by sa mala posilniť úloha ESA vzhľadom na ich funkciu dohľadu a koordináciou dohľadu.

(11)Technologický pokrok na finančných trhoch môže zlepšiť finančné začlenenie, poskytnúť prístup k financiám, zvýšiť integritu trhu a prevádzkovú efektívnosť a takisto zmierniť prekážky vstupu na uvedené trhy. Odborná príprava príslušných orgánov by sa mala zároveň rozšíriť o technologické inovácie, a to v rozsahu zodpovedajúcom platným hmotnoprávnym pravidlám. Prispelo by to k tomu, aby členské štáty neuplatňovali v týchto záležitostiach rôzne prístupy.

(12)Viaceré vnútroštátne orgány nie sú v rámci zakladajúcich nariadení vymedzené ako príslušné orgány, sú však oprávnené zabezpečovať uplatňovanie právnych predpisov Únie v oblasti finančných služieb a trhov. S cieľom zabezpečiť konzistentné, efektívne a účinné postupy dohľadu v rámci európskeho systému finančného dohľadu treba uvedené orgány vymedziť ako príslušné orgány. To by umožnilo ESA najmä vydávať usmernenia a odporúčania uvedeným vnútroštátnym orgánom.

(13)S cieľom zabezpečiť primeranú ochranu záujmov zainteresovaných strán, keď ESA uplatňujú právomoc vydávať usmernenia alebo odporúčania, by rôzne skupiny zainteresovaných strán mali mať možnosť vydať stanovisko, ak sa dve tretiny ich členov domnievajú, že dotknutý európsky orgán dohľadu prekročil svoju právomoc. V takom prípade by Komisia mala mať právomoc požiadať tento orgán ESA, aby podľa možnosti po náležitom posúdení uvedené usmernenia alebo odporúčania stiahol.

(14)Na účely postupu stanoveného v článku 17 zakladajúcich nariadení a v záujme riadneho uplatňovaní práva Únie je okrem toho vhodné uľahčiť a urýchliť prístup orgánov ESA k informáciám. Preto by mali mať možnosť požadovať informácie prostredníctvom náležite opodstatnenej a odôvodnenej žiadosti priamo od všetkých dotknutých príslušných orgánov, finančných inštitúcií a účastníkov finančného trhu, aj ak uvedené orgány, inštitúcie alebo účastníci finančného trhu sami neporušili žiadne ustanovenie práva Únie. Orgány ESA by mali o takýchto žiadostiach informovať dotknutý príslušný orgán a tento príslušný orgán by mal pomáhať orgánom ESA pri zhromažďovaní požadovaných informácií.

(15)Harmonizovaný dohľad nad finančným sektorom si vyžaduje konzistentný prístup príslušných orgánov. Na tento účel by činnosti príslušných orgánov mali podliehať pravidelným a nezávislým preskúmaniam zo strany orgánov ESA, ktoré by mal podporovať revízny výbor zriadený každým z uvedených orgánov. Orgány ESA by mali takisto vypracovať metodický rámec pre takéto preskúmania. Nezávislé preskúmania by sa mali zameriavať nielen na konvergenciu postupov dohľadu, ale aj na schopnosť príslušných orgánov dosiahnuť vysokokvalitné výsledky dohľadu, ako aj na nezávislosť uvedených príslušných orgánov. Výsledky uvedených preskúmaní by sa mali zverejňovať s cieľom podporiť súlad a zvýšiť transparentnosť, pokiaľ zverejnenie nepredstavuje riziko pre stabilitu finančného systému.

(16)Harmonizovaný dohľad nad finančným sektorom zároveň vyžaduje účinné urovnávanie sporov medzi príslušnými orgánmi rôznych členských štátoch v cezhraničných situáciách. Existujúce pravidlá riešenia takýchto sporov nie sú plne uspokojivé. Mali by byť upravené tak, aby boli ľahšie uplatniteľné.

(17)Súčasťou práce orgánov ESA na konvergencii postupov dohľadu je podpora kultúry Únie v oblasti dohľadu. Orgány ESA však nie sú vybavené všetkými nástrojmi požadovanými na dosiahnutie tohto cieľa. Treba, aby si ESA mohli stanoviť všeobecné ciele dohľadu a priority vo viacročnom strategickom pláne dohľadu zameranom na pomoc príslušným orgánom pri identifikovaní a určovaní najdôležitejších oblastí záujmu pre integritu trhu a finančnú stabilitu v rámci EÚ, a to aj so zreteľom na prudenciálny dohľad nad firmami zapojenými do cezhraničných činností. Strategický plán dohľadu by mal byť založený na rizikách a mal by zohľadňovať všeobecné hospodárske a regulačné zameranie opatrení dohľadu, ako aj príslušné mikroprudenciálne trendy, možné riziká a slabé miesta identifikované orgánmi ESA v ich preskúmaniach príslušných orgánov, ako aj v testoch na úrovni Únie a stresových testoch. Príslušné orgány by mali následne vypracovať ročné pracovné programy na implementáciu strategického plánu dohľadu, v ktorom sa priority a ciele Únie pretavia do prevádzkových cieľov pre uvedené orgány. Orgány ESA by mali byť oprávnené preskúmavať implementáciu ročných pracovných programov v rámci každodenného dohľadu, a to aj na základe vzorky opatrení dohľadu prijatých v jednotlivých prípadoch s cieľom zabezpečiť, aby ESA mohli dosiahnuť svoj cieľ, ktorým je harmonizácia postupov dohľadu.

(18)Súčasné postupy dohľadu v oblasti outsourcingu, delegovania a presunu rizika (nadväzný obchod alebo fronting) z jedného subjektu s povolením na iný subjekt sa v jednotlivých členských štátoch odlišujú. Tieto rozdielne regulačné prístupy prinášajú riziko regulatórnej arbitráže medzi členskými štátmi („preteky ku dnu“). Neúčinný dohľad nad outsourcovanými, delegovanými alebo presunutými činnosťami vystavuje Úniu rizikám týkajúcim sa finančnej stability. Tieto riziká sú osobitne naliehavé v súvislosti so subjektmi podliehajúcimi dohľadu, ktoré outsourcujú, delegujú alebo presúvajú riziko do tretích krajín, v ktorých orgánom dohľadu môže chýbať potrebný nástroj na primeraný a účinný dohľad nad podstatnými činnosťami a kľúčovými funkciami. Európske orgány dohľadu by mali zohrávať aktívnu úlohu pri podporovaní konvergencie dohľadu zaistením jednotného chápania postupov dohľadu nad outsourcingom, presunom rizika a delegovaním podstatných činností a kľúčových funkcií do tretích krajín v súlade s právom Únie a s ohľadom na usmernenia, odporúčania a stanoviská, ktoré môžu ESA prijať. Orgány ESA by preto mali mať potrebné právomoci, aby mohli účinne koordinovať opatrenia v oblasti dohľadu, ktoré vykonávajú vnútroštátne orgány dohľadu pri schvaľovaní alebo registrácii podniku a v rámci prebiehajúceho preskúmania postupov dohľadu. Pri vykonávaní tejto koordinačnej úlohy by sa ESA mali sústrediť najmä na situácie, ktoré môžu viesť k obchádzaniu pravidiel, a monitorovať finančné inštitúcie alebo účastníkov finančného trhu, ktorí zamýšľajú extenzívne využívať outsourcing, delegovanie a presun rizika do tretích krajín so zámerom využívať pas EÚ, zatiaľ čo značný objem činností alebo funkcií vykonávajú v podstate mimo Únie.

(19)Pokračujúca finančná stabilita si vyžaduje priebežné monitorovanie rozhodnutí o rovnocennosti tretích krajín, ktoré prijala Komisia. Orgány ESA by mali preto overiť, či sú stále splnené kritériá, na základe ktorých boli prijaté rozhodnutia o rovnocennosti tretích krajín, a všetky podmienky, ktoré sú v nich stanovené. Orgány ESA by okrem toho mali monitorovať vývoj v oblasti regulácie a dohľadu, ako aj postupy presadzovania v uvedených tretích krajinách. V tomto kontexte by ESA mali vypracovať aj administratívne dohody s príslušnými orgánmi tretích krajín s cieľom získať informácie na účely monitorovania a na koordináciu činností dohľadu. Takýmto posilneným režimom dohľadu sa zabezpečí, aby rovnocennosť tretích krajín bola transparentnejšia, predvídateľnejšia pre dotknuté tretie krajiny a konzistentnejšia vo všetkých sektoroch.

(20)Zbieranie a zhromažďovanie presných a úplných informácií orgánmi ESA je podstatné pre vykonávanie ich úloh a funkcií a pre dosahovanie ich cieľov. S cieľom zabrániť duplicite povinností finančných inštitúcií a účastníkov finančného trhu týkajúcich sa podávania správ by uvedené informácie mali poskytovať relevantné príslušné orgány alebo vnútroštátne orgány dohľadu, ktoré sú najbližšie k finančným trhom a inštitúciám. Orgány ESA by však mali mať možnosť predložiť plne opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť o informácie priamo finančným inštitúciám alebo účastníkom finančného trhu, ak príslušný orgán neposkytol alebo nemôže poskytnúť takéto informácie v stanovenej lehote. S cieľom zabezpečiť účinnosť práva orgánov ESA zhromažďovať informácie je okrem toho potrebné, aby orgány ESA mali možnosť ukladať pravidelné platby penále alebo pokuty tým finančným inštitúciám alebo účastníkom finančného trhu, ktorí presne, úplne alebo včas nevyhovejú žiadosti o predloženie informácií alebo nerešpektujú rozhodnutie o predložení informácií. Právo dotknutej finančnej inštitúcie alebo účastníka finančného trhu byť vypočutý orgánom ESA by malo byť výslovne zaručené.

(21)V zakladajúcich nariadeniach o ESA bolo stanovené, že v štruktúre ich správy a riadenia kľúčovú úlohu zohrávajú príslušné orgány. V uvedených nariadeniach sa takisto špecifikovalo, že s cieľom zabrániť konfliktom záujmov členovia rady orgánov dohľadu a správnej rady konajú nezávisle a výhradne v záujme Únie. Pôvodná štruktúra správy a riadenia orgánov ESA však neposkytovala dostatočnú ochranu, ktorá by zabezpečila, aby sa v plnej miere zabránilo konfliktom záujmov, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť orgánov ESA prijať všetky rozhodnutia potrebné v súvislosti s konvergenciou dohľadu a zabezpečiť, aby ich rozhodnutia plne zohľadňovali širšie záujmy Únie. S cieľom zabezpečiť účinnosť a efektívnosť rozhodovacieho procesu orgánov ESA by sa preto malo opätovne vymedziť rozdelenie rozhodovacích právomocí v rámci ESA.

(22)Pozícia Únie v rozhodovacom procese v rámci rady orgánov dohľadu by sa okrem toho mala upevniť začlenením nezávislých členov na plný úväzok ako členov rady, ktorí nepodliehajú možným konfliktom záujmov. Rozhodovacie právomoci v záležitostiach regulačnej povahy a pri priamom dohľade by mali zostať úplne v kompetencii rady orgánov dohľadu. Správna rada by sa mala pretransformovať na výkonnú radu zloženú z členov na plný úväzok a mala by rozhodovať o určitých neregulačných záležitostiach vrátane nezávislých preskúmaní príslušných orgánov, urovnávania sporov, porušovania práva Únie, strategického plánu dohľadu, monitorovania outsourcingu, delegovania a presunu rizika do tretích krajín, stresových testov a žiadostí o informácie. Výkonná rada by mala zároveň preskúmať a pripraviť všetky rozhodnutia, ktoré má prijať Rada orgánov dohľadu. Postavenie a úloha predsedu by sa mali okrem toho posilniť poverením predsedu formálnymi úlohami a rozhodujúcim hlasom vo výkonnej rade. Pozícia Únie v riadení a správe orgánov ESA by sa mala nakoniec takisto posilniť zmenou výberového konania na predsedu a členov výkonnej rady tak, že bude zahŕňať úlohu Rady a Európskeho parlamentu. Výkonná rada by mala mať vyvážené zloženie.

(23)S cieľom zabezpečiť primeranú úroveň odborných znalostí a zodpovednosti by predseda a členovia výkonnej rady mali byť vymenovaní na základe zásluh, kvalifikácie, znalosti zúčtovania, záležitostí po obchodovaní a finančných záležitostí, ako aj skúseností súvisiacich s finančným dohľadom. S cieľom zabezpečiť transparentnosť a demokratickú kontrolu, ako aj ochranu práv inštitúcií Únie by predseda a členovia výkonnej rady mali byť vyberaní na základe otvoreného výberového konania. Komisia by mala vypracovať užší zoznam a predložiť ho na schválenie Európskemu parlamentu. Po schválení by Rada mala prijať rozhodnutie o vymenovaní členov výkonnej rady. Predseda a členovia výkonnej rady na plný úväzok by sa mali za všetky rozhodnutia prijaté na základe zakladajúcich nariadení zodpovedať Európskemu parlamentu a Rade.

(24)S cieľom zabezpečiť efektívnejšie rozdelenie prevádzkových úloh na jednej strane a riadenia každodenných administratívnych činností na strane druhej by súčasné úlohy výkonného riaditeľa každého orgánu ESA mal prevziať jeden z členov výkonnej rady, ktorý by mal byť vybraný na základe uvedených osobitných úloh.

(25)Je vhodné, aby finančné inštitúcie a účastníci finančného trhu prispievali na financovanie činností ESA, pretože celkovým cieľom činností ESA je prispievať k finančnej stabilite a prostredníctvom predchádzania narúšaniu hospodárskej súťaže k riadnemu fungovaniu jednotného trhu. Činnosti orgánov ESA sú prinášajú prospech všetkým finančným inštitúciám a účastníkom finančného trhu bez ohľadu na to, či pôsobia cezhranične alebo nie. Orgány ESA prispievajú k tomu, aby mohli podnikať v stabilnom prostredí a za rovnakých podmienok. Finančné inštitúcie a účastníci finančného trhu, ktorí nepodliehajú priamemu dohľadu zo strany orgánov ESA, by preto mali takisto prispievať k financovaniu tých činností ESA, z ktorých majú prospech. Orgány ESA by však okrem toho mali dostávať aj príspevky platené finančnými inštitúciami a účastníkmi finančného trhu, ktorí priamo podliehajú ich dohľadu.

(26)V každej kategórii finančných inštitúcií a účastníkov finančného trhu by úroveň príspevkov mala zohľadňovať, do akej miery má každá finančná inštitúcia a účastník finančného trhu prospech z činností orgánov ESA. Jednotlivé príspevky finančných inštitúcií a účastníkov finančného trhu by následne mali byť určené na základe ich veľkosti, aby odzrkadľovali ich význam na relevantných trhoch. Výber veľmi nízkych príspevkov by mal podliehať minimálnej prahovej hodnote, aby sa zabezpečilo, že ich výber je hospodárny, a súčasne by sa malo zabezpečiť, aby sa od väčších firiem nevyberali neprimerané príspevky.

(27)S cieľom stanoviť, ako by sa mali vypočítať ročné príspevky jednotlivých finančných inštitúcií a účastníkov finančného trhu, by v súlade s článkom 290 zmluvy právomoc prijímať akty mala byť delegovaná na Komisiu. V delegovaných aktoch sa stanoví metodika prideľovania odhadovaných výdavkov do kategórií finančných inštitúcií alebo účastníkov finančného trhu a kritériá na určenie výšky jednotlivých príspevkov na základe veľkosti. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Aby sa zabezpečila predovšetkým rovnaká účasť na príprave delegovaných aktov, všetky dokumenty sa Európskemu parlamentu a Rade doručia v rovnakom čase ako expertom členských štátov a ich experti majú automaticky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(28)Na zachovanie dôvernosti práce ESA by sa požiadavky služobného tajomstva mali uplatňovať aj na každú osobu, ktorá poskytuje nejakú službu, a to priamo alebo nepriamo, nepretržite alebo príležitostne, v súvislosti s úlohami dotknutého ESA.

(29)V nariadeniach (ES) č. 1093/2010, č. 1094/2010 a č. 1095/2010, ako aj v odvetvových právnych predpisoch týkajúcich sa finančných služieb sa požaduje, aby sa ESA usilovali uzavrieť účinné administratívne dohody zahŕňajúce výmenu informácií s orgánmi dohľadu tretích krajín. Potreba účinnej spolupráce a výmeny informácií by sa mala stať ešte významnejšou, keď v súlade s týmto pozmeňujúcim nariadením niektoré európske orgány dohľadu prevezmú ďalšie rozšírené povinnosti týkajúce sa dohľadu nad subjektmi a činnosťami mimo EÚ. Ak európske orgány dohľadu v tomto kontexte spracúvajú osobné údaje vrátane presunov takýchto údajov mimo Únie, sú viazané požiadavkami podľa nariadenia (EÚ) 2018/XXX (nariadenie o ochrane údajov v prípade inštitúcií a orgánov EÚ). Ak chýba rozhodnutie o primeranosti alebo vhodné ochranné opatrenia stanovené napríklad v administratívnych dohodách v zmysle článku 49 ods. 3 nariadenia o ochrane údajov v prípade inštitúcií a orgánov EÚ, môžu si ESA vymieňať osobné údaje s orgánmi tretích krajín v súlade s podmienkami výnimky vo verejnom záujme stanovenej v článku 51 ods. 1 písm. d) uvedeného nariadenia, ktoré sa uplatňujú konkrétne na prípady medzinárodnej výmeny údajov medzi orgánmi finančného dohľadu.

(30)Podstatné je, aby rozhodovacie postupy orgánu EBA poskytovali primeranú ochranu členským štátom, ktoré nie sú členmi bankovej únie, a aby súčasne umožňovali EBA pokračovať v účinnom prijímaní rozhodnutí, ak sa zníži počet nezúčastnených členských štátov. Mali by sa zachovať súčasné pravidlá hlasovania, ktoré požadujú, aby za rozhodnutie EBA hlasovala väčšina zúčastnených členský štátov a väčšina nezúčastnených členských štátov. Vyžadujú sa však dodatočné ochranné opatrenia s cieľom zabrániť scenáru, na základe ktorého sa rozhodnutia nemôžu prijímať iba z dôvodu neprítomnosti príslušných orgánov členských štátov, a s cieľom zabezpečiť, aby sa na hlasovaní podľa možnosti zúčastnilo čo najviac príslušných orgánov, aby hlasovanie bolo presvedčivé a legitímne.

(31)V zakladajúcich nariadeniach orgánov ESA sa stanovuje, že ESA by v spolupráci s ESRB mali iniciovať a koordinovať stresové testy v rámci Únie s cieľom posúdiť odolnosť finančných inštitúcií alebo účastníkov finančného trhu v prípade nepriaznivého vývoja na trhu. Zároveň by mali zabezpečiť, aby sa na vnútroštátnej úrovni pri takýchto testoch uplatňovala čo najkonzistentnejšia metodika. S cieľom zabezpečiť správnu rovnováhu medzi záujmami dohľadu príslušných orgánov a aspektmi dohľadu v rámci Únie treba na výkonnú radu ESA presunúť právomoc rozhodovať o spustení a koordinácii stresových testov. So zreteľom na všetky ESA by sa takisto malo objasniť, že povinnosť príslušných orgánov zachovávať služobné tajomstvo týmto orgánom nebráni v tom, aby výsledky stresových testov poskytli ESA na účel ich zverejnenia.

(32)S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň konvergencie v oblasti dohľadu a schvaľovania vnútorných modelov by EIOPA mal mať možnosť vydávať stanoviská s cieľom napraviť prípadné nezrovnalosti a pomôcť príslušným orgánom pri dosahovaní dohody súvisiacej so schvaľovaním vnútorných modelov. Príslušné orgány by mali prijímať rozhodnutia v súlade s uvedenými stanoviskami alebo prípadne vysvetliť, prečo rozhodnutia nie sú v súlade so stanoviskami.

(33)So stále sa zvyšujúcim cezhraničným rozmerom obchodných činností, a najmä činností niektorých investičných spoločností, ktoré v dôsledku svojej systémovej povahy môžu mať cezhraničné účinky ovplyvňujúce finančnú stabilitu, by sa mala upevniť koordinačná úloha ESMA pri odporúčaní príslušným orgánom, aby začali zodpovedajúce vyšetrovanie. Keď má okrem toho ESMA opodstatnené dôvody domnievať sa, že uskutočňované činnosti s významným cezhraničným vplyvom ohrozujú riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo finančnú stabilitu v Únii, malo by byť možné uľahčiť výmenu informácií relevantných pre tieto vyšetrovania. Na tento účel by mal ESMA udržiavať zariadenia na uchovávanie údajov s cieľom zhromažďovať a rozširovať všetky relevantné informácie medzi príslušnými orgánmi.

(34)K hlavným cieľom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 35 , nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 36 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 37 patrí posilnenie zamestnanosti a rastu, financovanie MSP, sociálne a dlhodobé investície, ako aj podpora investičnej kultúry EÚ. Napriek harmonizácii dosiahnutej vďaka týmto trom nariadeniam však pretrvávajú rozdiely v diskrečnej právomoci príslušných vnútroštátnych orgánov, v ich administratívnych postupoch, ako aj rozdiely v kultúre a vykonávaní dohľadu. Uvedené rozdiely bránia dosiahnuť rovnaké podmienky medzi správcami kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania a dlhodobých investičných fondov v rôznych členských štátoch, čo súčasne zvyšuje transakčné a prevádzkové náklady týchto správcov.

(35)S cieľom znížiť transakčné a prevádzkové náklady, posilniť možnosť výberu investorov a zvýšiť právnu istotu treba presunúť právomoci v oblasti dohľadu, ako aj pri vykonávaní registrácií a udeľovaní povolení a ich odoberaní v prípade správcov kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu a fondov uvedených v nariadení (EÚ) č. 345/2013, správcov kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania alebo fondov uvedených v nariadení (EÚ) č. 346/2013 a európskych dlhodobých investičných fondov uvedených v nariadení (EÚ) 2015/760 z príslušných orgánov na ESMA. Orgán ESMA by mal mať možnosť vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste a ukladať sankcie alebo pravidelné platby penále s cieľom donútiť osoby, aby ukončili porušovanie, poskytli úplné a správne informácie, o ktoré ESMA požiadal, alebo aby sa podrobili vyšetrovaniu alebo kontrole na mieste.

(36)V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 z 29. apríla 2015 o európskych dlhodobých investičných fondoch sa stanovujú jednotné požiadavky, ktoré musia splniť dlhodobé fondy, aby mohli byť povolené ako „ELTIF“. V nariadení (EÚ) 2015/760 sa stanovujú pravidlá týkajúce sa kvalifikovaných investícií, kvalifikovaných portfóliových podnikov, koncentrácie a oprávnených investorov. V pravidlách sa vymedzujú aj právomoci v oblasti dohľadu vrátane požiadaviek na udeľovanie povolení a priebežný dohľad. V tomto nariadení sa orgánu ESMA udeľujú právomoci v oblasti dohľadu vrátane udeľovania povolení, priebežného dohľadu a odoberania povolení, pričom sa zachovávajú prudenciálne pravidlá stanovené v nariadení (EÚ) 2015/760. Týmto nariadením sa ESMA poveruje vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov, ktoré nezahŕňajú voľby politiky na predloženie Komisii tak, aby právne povinnosti a rozsah pôsobnosti diskrečnej právomoci ESMA podľa nariadenia (EÚ) 2015/760 boli dostatočne jasné. Podobné zmeny sa týkajú nariadení (EÚ) č. 345/2013 a č. 346/2013 s cieľom udeliť orgánu ESMA právomoci v oblasti dohľadu.

(37)S cieľom účinne vykonávať právomoci v oblasti dohľadu so zreteľom na kvalifikované fondy rizikového kapitálu, kvalifikované fondy sociálneho podnikania a európske dlhodobé investičné fondy a na ich správcov by ESMA mal mať možnosť vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste. Na podporu schopností ESMA v oblasti dohľadu by sa orgánu ESMA mala udeliť právomoc ukladať sankcie alebo pravidelné platby penále s cieľom donútiť osoby, aby ukončili porušovanie, poskytli úplné a správne informácie, o ktoré ESMA požiadal, alebo aby sa podrobili vyšetrovaniu či kontrole na mieste. V tomto nariadení by sa preto mali jasne vymedziť hranice takýchto administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení, ktoré by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce a mali by zaistiť spoločný prístup a odrádzajúci účinok. Činnosti ESMA v oblasti vyšetrovania a presadzovania by sa mali v prípade potreby a na požiadanie opierať o podporu vnútroštátnych orgánov. Orgán ESMA by mal byť oprávnený delegovať niektoré z týchto funkcií späť na príslušné vnútroštátne orgány.

(38)Článkom 40 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 sa udeľujú orgánu ESMA dočasné intervenčné právomoci, ktoré za určitých podmienok umožňujú orgánu ESMA, aby dočasne zakázal alebo obmedzil v Únii uvádzanie na trh, distribúciu alebo predaj určitých finančných nástrojov alebo finančných nástrojov s určitými špecifickými vlastnosťami, alebo druh finančnej činnosti či postupu. Je zrejmé, že tieto právomoci zasahovať do produktov v súlade s nariadením (EÚ) č. 600/2014 sa uplatňujú na investičné spoločnosti a úverové inštitúcie zapojené do uvádzania na trh, distribúcie alebo predaja finančných nástrojov vrátane podielov v podnikoch kolektívneho investovania. Keďže podiely v podnikoch kolektívneho investovania môžu byť uvádzané na trh, distribuované alebo predávané priamo prostredníctvom správcovských spoločností podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov a investičných spoločností, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES, a prostredníctvom správcov alternatívnych investičných fondov (správcov AIF), ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ, v záujme zvýšenia právnej istoty treba výslovne uviesť, že uvedené právomoci zasahovať do produktov v súlade s nariadením (EÚ) č. 600/2014 sa uplatňujú aj so zreteľom na správcovské spoločnosti PKIPCP a investičné spoločnosti PKIPCP, ako aj na správcov AIF.

(39)V prísne vymedzených a výnimočných prípadoch môže ESMA použiť svoje právomoci zasahovať na obmedzenie alebo zákaz uvádzania na trh, predaja alebo distribúcie podielových listov alebo akcií v PKIPCP alebo AIF aj zo strany ich správcov. Bolo by to vhodné v prípade, keď sa navrhovaným opatrením rieši závažná obava týkajúca sa ochrany investorov alebo ohrozenia riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo stability celého finančného systému v Únii alebo jeho časti; regulačné požiadavky podľa práva Únie, ktoré sú uplatniteľné na príslušný finančný nástroj alebo činnosť, toto ohrozenie neriešia; a príslušný orgán alebo príslušné orgány neprijali opatrenie na riešenie tohto ohrozenia alebo opatrenia, ktoré sa prijali, nie sú na riešenie tohto ohrozenia postačujúce.

(40)Nezrovnalosti týkajúce sa kvality, formátovania, spoľahlivosti a nákladov obchodných údajov majú škodlivý vplyv na transparentnosť, ochranu investora a efektívnosť trhu. S cieľom zlepšiť monitorovanie a obnovu obchodných údajov, zlepšiť konzistentnosť a kvalitu uvedených údajov a ich dostupnosti a prístupnosti pri vynaložení primeraných nákladov zo strany Únie pre relevantné obchodné miesta sa smernicou 2014/65/EÚ zaviedol nový právny režim služieb vykazovania údajov vrátane udeľovania povolení vo vzťahu k poskytovateľom služieb vykazovania údajov a dohľadu nad nimi.

(41)Kvalita obchodných údajov a spracovanie a poskytovanie týchto údajov vrátane spracovania a poskytovania cezhraničných údajov má obrovský význam pre dosiahnutie cieľa nariadenia (EÚ) č. 600/2014, ktorým je posilnenie transparentnosti finančných trhov. Poskytovanie hlavných dátových služieb je preto kľúčové pre používateľov, aby mohli získať požadovaný prehľad o činnosti obchodovania na finančných trhoch v rámci Únie, a pre príslušné orgány, aby mohli získať presné a komplexné informácie o príslušných transakciách.

(42)Z obchodných údajov sa okrem toho stáva základný nástroj na účinné presadzovanie požiadaviek vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) č. 600/2014. Vzhľadom na cezhraničný rozmer spracovania údajov, kvalitu údajov a na potrebu dosiahnuť úspory z rozsahu a zabrániť nepriaznivému vplyvu možných rozdielov na kvalitu údajov a úlohy poskytovateľov služieb vykazovania údajov je prospešné a opodstatnené presunúť právomoci v oblasti dohľadu a udeľovania povolení vo vzťahu k poskytovateľom služieb vykazovania údajov z príslušných orgánov na ESMA a špecifikovať uvedené právomoci v nariadení (EÚ) č. 600/2014, čo súčasne umožní konsolidáciu prínosov vyplývajúcich z právomocí v oblasti zoskupovania údajov v rámci ESMA.

(43)Retailoví investori by mali byť primerane informovaní o potenciálnych rizikách, keď sa rozhodnú investovať do finančného nástroja. Právny rámec Únie sa zameriava na zníženie rizika nekalého predaja, pri ktorom sa retailovým investorom predávajú finančné produkty, ktoré nevyhovujú ich potrebám alebo očakávaniam. Na tento účel sa smernicou 2014/65/EÚ a nariadením (EÚ) č. 600/2014 zlepšujú organizačné a obchodné požiadavky s cieľom zabezpečiť, aby investičné spoločnosti konali v najlepšom záujme svojich klientov. Tieto požiadavky zahŕňajú zverejňovanie zvýšeného rizika klientom, lepšie posúdenie vhodnosti odporúčaných produktov, ako aj povinnosť distribuovať finančné nástroje na určený cieľový trh, berúc pri tom na zreteľ také faktory, ako je platobná schopnosť emitentov. Orgán ESMA by mal plne využívať svoje právomoci na zabezpečenie konvergencie dohľadu a na podporu vnútroštátnych orgánov pri dosahovaní vysokej úrovne ochrany investorov a účinného dohľadu nad rizikami súvisiacimi s finančnými produktmi.

(44)Je dôležité zabezpečiť účinné a efektívne predkladanie, zhromažďovanie, analýzu a uverejňovanie údajov na účely výpočtov na určenie požiadaviek na predobchodnú a poobchodnú transparentnosť a režimy obchodovacej povinnosti, ako aj na účely referenčných údajov v súlade s nariadením (EÚ) č. 600/2014 a nariadením (EÚ) č. 596/2014 38 . Orgánu ESMA by preto mali byť udelené právomoci súvisiace so zhromažďovaním priamych údajov od účastníkov trhu vo vzťahu k požiadavkám na predobchodnú a poobchodnú transparentnosť, ako aj k udeľovaniu povolení poskytovateľom služieb vykazovania údajov a dohľadu nad uvedenými poskytovateľmi.

(45)Udelenie uvedených právomocí orgánu ESMA umožňuje centrálne riadené udeľovanie povolení a centrálne riadený dohľad, v dôsledku čoho by sa zabránilo súčasnej situácii, keď sa od viacerých obchodných miest, systematických internalizátorov, APA a CTP požaduje, aby viacerým príslušným orgánom poskytli údaje, ktoré sa až potom poskytnú orgánu ESMA. Takýto centrálne riadený systém by mal byť pre účastníkov trhu veľmi prospešný, pokiaľ ide o vyššiu transparentnosť údajov, ochranu investorov a efektívnosť trhu.

(46)Prenesenie právomocí v oblasti zhromažďovania údajov, udeľovania povolení a dohľadu z príslušných orgánov na ESMA má zásadný význam aj pre iné úlohy, ktoré ESMA vykonáva v súlade s nariadením (EÚ) č. 600/2014, ako je monitorovanie trhu, dočasné intervenčné právomoci orgánu ESMA a právomoci v oblasti riadenia pozícií, ako aj zabezpečenie konzistentného súladu s požiadavkami na predobchodnú a poobchodnú transparentnosť.

(47)Na to, aby mohol ESMA účinne vykonávať svoje právomoci dohľadu v oblasti spracovania a poskytovania údajov, by mal mať možnosť vykonávať vyšetrovanie a kontroly na mieste. Orgán ESMA by mal mať možnosť ukladať sankcie alebo pravidelné platby penále s cieľom donútiť poskytovateľov služieb vykazovania údajov, aby ukončili porušovanie, poskytli úplné a správne informácie, o ktoré ESMA požiadal, alebo aby sa podrobili vyšetrovaniu či kontrole na mieste, a s cieľom ukladať administratívne sankcie alebo iné administratívne opatrenia, ak zistí, že sa osoba úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustila porušenia nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

(48)Vo všetkých členských štátoch sú k dispozícii finančné produkty s použitím kritických referenčných hodnôt. Tieto referenčné hodnoty sú preto rozhodujúce pre fungovanie finančných trhov a finančnú stabilitu v Únii. Dohľad nad kritickými referenčnými hodnotami by preto mal zaujať holistický pohľad na možné vplyvy, a to nielen v členskom štáte, kde má sídlo správca, a v členských štátoch, kde majú sídlo prispievatelia, ale v rámci celej Únie. Je preto vhodné, aby kritické referenčné hodnoty na úrovni Únie boli pod dohľadom orgánu ESMA. S cieľom zabrániť duplicite úloh by správcovia kritických referenčných hodnôt mali byť pod dohľadom len zo strany ESMA, a to vrátane všetkých referenčných hodnôt aj tých, ktoré nie sú kritické, ktoré by mohli spravovať.

(49)Ak však má referenčná hodnota kritický význam iba v jednom členskom štáte, v dôsledku väčšej blízkosti trhu by mohlo byť vhodné, aby ESMA úplne alebo čiastočne delegoval dohľad nad touto referenčnou hodnotou na príslušný orgán členského štátu, v ktorom má správca sídlo, ak ESMA na tento účel získal predchádzajúci súhlas uvedeného príslušného orgánu.

(50)Keďže na správcov kritických referenčných hodnôt a prispievateľov ku kritickým referenčným hodnotám sa budú vzťahovať prísnejšie požiadavky ako na správcov iných referenčných hodnôt a prispievateľov k iným referenčným hodnotám, Komisia alebo ESMA by mali určiť referenčné hodnoty označované ako kritické a Komisia by ich mala kodifikovať. Keďže najlepší prístup k údajom a informáciám o referenčných hodnotách, nad ktorými vykonávajú dohľad, majú príslušné vnútroštátne orgány, mali by Komisii alebo ESMA oznámiť referenčné hodnoty, ktoré podľa ich názoru spĺňajú kritériá na to, aby boli identifikované ako kritické referenčné hodnoty.

(51)K harmonizovanému uplatňovaniu pravidiel podľa nariadenia (EÚ) 2016/1011 a ku konvergencii postupov dohľadu by podľa predpokladov mali prispieť kolégiá orgánov dohľadu pre kritické referenčné hodnoty. Keďže orgán ESMA je v priamom kontakte so všetkými vnútroštátnymi orgánmi dohľadu alebo je z týchto orgánov dohľadu vytvorený, tieto kolégiá orgánov dohľadu už nebudú potrebné.

(52)Postup na určenie referenčného členského štátu pre správcov referenčných hodnôt so sídlom v tretích krajinách, ktorí žiadajú o uznanie v Únii, je príliš ťažkopádny a časovo náročný tak pre žiadateľov, ako aj pre príslušné vnútroštátne orgány. Žiadatelia by sa mohli pokúsiť ovplyvniť toto určovanie v nádeji na arbitráž dohľadu, tak isto ako správcovia iných referenčných hodnôt so sídlom v tretích krajinách, ktorí sa snažia o vstup do Únie prostredníctvom režimu schválenia. Títo správcovia referenčných hodnôt by si mohli vybrať svojho právneho zástupcu strategicky v tom členskom štáte, o ktorom sa domnievajú, že jeho dohľad je menej prísny. Harmonizovaný prístup k orgánu ESMA ako príslušnému orgánu pre referenčné hodnoty tretej krajiny a ich správcov vylúči tieto riziká a náklady na určenie referenčného členského štátu, ako aj následné kontroly. V dôsledku tejto úlohy príslušného orgánu pre referenčné hodnoty tretích krajín sa okrem toho orgán ESMA stane pre orgány dohľadu v tretích krajinách partnerom v Únii, čím sa cezhraničná spolupráca stane efektívnejšou a účinnejšou.

(53)Mnohí správcovia referenčných hodnôt, ak nie ich väčšina, sú banky alebo spoločnosti poskytujúce finančné služby, ktoré nakladajú s peniazmi klientov. S cieľom nespochybniť boj Únie proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu by nevyhnutnou podmienkou na uzavretie dohody o spolupráci s príslušným orgánom v režime rovnocennosti mala byť skutočnosť, že krajina príslušného orgánu nie je na zozname jurisdikcií, ktoré majú strategické nedostatky vo svojich vnútroštátnych režimoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré predstavujú významné hrozby pre finančný systém Únie.

(54)Takmer všetky referenčné hodnoty sú uvedené vo finančných produktoch, ktoré sú dostupné v niektorých členských štátoch, ak nie v celej Únii. S cieľom odhaliť riziká súvisiace s poskytovaním referenčných hodnôt, ktoré by už nemuseli byť spoľahlivé alebo reprezentatívne pre trh alebo ekonomickú realitu, ktorú majú merať, by príslušné orgány vrátane ESMA mali spolupracovať a v prípade potreby si navzájom pomáhať.

(55)Vzhľadom na povahu dotknutých cenných papierov a emitentov určité druhy prospektov vypracovaných v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1129 zahŕňajú cezhraničný rozmer v rámci Únie, úroveň technickej zložitosti a/alebo možné riziká regulatórnej arbitráže, ktoré sú také, že pri centralizovanom dohľade zo strany ESMA by sa dosiahli účinnejšie a efektívnejšie výsledky než pri dohľade vykonávanom na vnútroštátnej úrovni. Konsolidáciou schvaľovania takýchto prospektov na úrovni ESMA, ako aj súvisiacich činností dohľadu a presadzovania na úrovni ESMA by sa mali znížiť náklady na dodržiavanie predpisov a administratívne prekážky a zároveň by sa mala posilniť kvalita, konzistentnosť a efektívnosť dohľadu v Únii.

(56)Súkromné umiestňovanie nemajetkových cenných papierov je dôležitým zdrojom kapitálu pre emitentov a má cezhraničnú povahu. Zatiaľ čo súkromné umiestňovanie u kvalifikovaných investorov si nevyžaduje prospekt, následné prijatie cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu podlieha zverejneniu prospektu v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1129. Režim prospektu poskytuje emitentom flexibilitu pri výbere ich domovského členského štátu, v ktorom je jednotková menovitá hodnota nemajetkových cenných papierov vyššia než 1 000 EUR. Keďže nemajetkové cenné papiere, ktorých sa týka súkromné umiestňovanie, majú zvyčajne jednotkovú menovitú hodnotu vyššiu ako 1 000 EUR, vytvára sa tým potenciál pre taktizovanie pri výbere regulačného orgánu. Poverením ESMA, aby schvaľoval takéto veľkoobchodné nemajetkové prospekty prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo v rámci jeho špecifického segmentu, do ktorého môžu mať prístup iba kvalifikovaní investori, by sa mal dosiahnuť dvojaký cieľ, a to zabezpečiť rovnaké podmienky pre emitentov a vyšší stupeň efektívnosti v dôsledku významného zjednodušenia schvaľovacích postupov.

(57)Schvaľovanie prospektov týkajúcich sa cenných papierov zabezpečených aktívami, ako aj schvaľovanie prospektov, ktoré vypracovali špecializovaní emitenti, ako sú realitné spoločnosti, ťažobné spoločnosti, vedecko-výskumné spoločnosti alebo spoločnosti vodnej dopravy, vyžaduje, aby príslušné orgány mali k dispozícii vysoko špecializovaných pracovníkov, ktorí sa vo väčšine prípadov zaoberajú pomerne malým objemom prospektov. Niektoré nefinančné informácie, ktoré majú zverejniť špecializovaní emitenti, navyše nie sú stanovené v delegovaných aktoch uvedených v článku 13 nariadenia (EÚ) 2017/1129, ale sú ponechané na voľnú úvahu príslušných vnútroštátnych orgánov. To predstavuje potenciálny zdroj neefektívnosti a možnosť regulatórnej arbitráže. Poverením ESMA, aby schvaľoval tieto druhy prospektov, by sa mali na jednej strane zabezpečiť rovnaké podmienky vzhľadom na zverejňovanie informácií a odstrániť riziko regulatórnej arbitráže, a na strane druhej optimalizovať prideľovanie zdrojov pre oblasť dohľadu na úrovni Únie stanovením ESMA za centrum odborných znalostí, čím by sa posilnila efektívnosť dohľad nad dotknutými prospektmi.

(58)Emitenti z tretích krajín, ktorí vypracúvajú prospekt v súlade s právom Únie, využívajú určitú flexibilitu, pokiaľ ide o výber svojho domovského členského štátu na účel schválenia prospektu, čo so sebou nesie riziko taktizovania pri výbere orgánu dohľadu v jednotlivých členských štátoch. Konsolidáciou takýchto schválení na úrovni ESMA by sa zaistil plne harmonizovaný prístup voči emitentom z tretích krajín a odstránila by sa možnosť regulatórnej arbitráže. Emitenti z tretích krajín tak budú mať ESMA ako jednotné kontaktné miesto v Únii bez ohľadu na členský štát (štáty), v ktorom (ktorých) ponúkajú svoje cenné papiere alebo žiadajú o prijatie na obchodovanie. Tým sa odstraňuje potreba určiť domovský členský štát v prípade takýchto emitentov z tretích krajín.

(59)Režim rovnocennosti v prípade prospektov vypracovaných podľa vnútroštátnych právnych predpisov tretích krajín by sa mal zmeniť s cieľom zabezpečiť, aby posúdenie rovnocennosti a následné prijatie rozhodnutia Komisie neboli založené výlučne na požiadavkách na informácie o vnútroštátnych právnych predpisoch takýchto tretích krajín, ale aj na existencii rámca na preskúmanie a schválenie prospektu orgánom dohľadu tretej krajiny podľa potreby vrátane jej dodatkov a účinného dohľadu a presadzovania ponúk a prijatí na základe takéhoto prospektu. Na účely konzistentnosti s prístupom stanoveným v pracovnom dokumente útvarov Komisie „Rozhodnutia EÚ o rovnocennosti v politike finančných služieb: posúdenie“ [SWD(2017) 102 final] by Komisia mala mať možnosť podriadiť svoje rozhodnutie o rovnocennosti dodatočným podmienkam s cieľom chrániť integritu trhu v rámci Únie a podporovať vnútorný trh s finančnými službami, ako aj spoločné hodnoty a spoločné regulačné ciele na medzinárodnej úrovni. Takéto podmienky môžu zahŕňať požiadavku, aby tretia krajina zabezpečila účinný rovnocenný systém pre uznávanie prospektov vypracovaných v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1129, alebo schopnosť ESMA spolupracovať s príslušným orgánom dohľadu tretej krajiny s cieľom priebežne monitorovať pravidlá tretej krajiny.

(60)Ak právny mechanizmus a mechanizmus dohľadu tretej krajiny týkajúce sa prospektov vypracovaných v súlade s vnútroštátnym právom uvedenej tretej krajiny Komisia vyhlásila za rovnocenné a ak bola medzi ESMA a orgánom dohľadu tejto tretej krajiny uzavretá primeraná dohoda o spolupráci bola, akékoľvek prospekty schválené orgánom dohľadu tejto tretej krajiny, ktoré sa používajú v Únii na účely verejnej ponuky cenných papierov alebo ich prijatia na obchodovanie na regulovanom trhu, by mali byť predložené orgánu ESMA a pravidlá na určenie domovského členského štátu by sa mali prestať uplatňovať.

(61)Keďže režim rovnocennosti stanovený v nariadení (EÚ) 2017/1129 vyžaduje, aby sa príslušné orgány a ESMA spoliehali na orgány dohľadu tretích krajín v prípade ponúk a prijímania na obchodovanie uskutočňovaných v Únii na základe prospektu vypracovaného v súlade s pravidlami tretích krajín, uvedené príslušné orgány a ESMA musia mať zároveň istotu, že v dotknutej tretej krajine je zabezpečené predchádzanie používaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Na tento účel, ako aj cieľom nespochybniť boj Únie proti praniu špinavých peňazí a/alebo financovaniu terorizmu by nevyhnutnou podmienkou na uzavretie dohody o spolupráci medzi ESMA a orgánom dohľadu tretej krajiny v režime rovnocennosti stanovenom v nariadení (EÚ) 2017/1129 malo byť, že táto tretia krajina nie je na zozname jurisdikcií, ktoré boli vyhlásené ako krajiny so strategickými nedostatkami vo vnútroštátnych mechanizmoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré predstavujú významné hrozby pre finančný systém Únie.

(62)ESMA by mal mať právomoc ukladať administratívne sankcie alebo iné administratívne opatrenia za porušenia nariadenia (EÚ) 2017/1129 vzťahujúce sa na osobitné druhy prospektov, ktorých schválenie je zverené orgánu ESMA. V tomto nariadení by sa preto mali jasne vymedziť hranice takýchto administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení, ktoré by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(63)Dohľad nad inzerciou týchto prospektov, ktorých schválenie je zverené orgánu ESMA, by sa mal takisto presunúť na ESMA. ESMA by mal mať možnosť vykonávať kontrolu dodržiavania súladu v prípade inzercie. Takéto kontroly by však mal vždy vykonávať orgán ESMA v súvislosti s každou inzerciou šírenou v členskom štáte, ktorého príslušný orgán formálne požiada orgán ESMA, aby využil svoju kontrolnú právomoc vždy, keď sa prospekt schválený orgánom ESMA používa na ponuku alebo prijatie v jeho jurisdikcii. Na vykonanie takejto úlohy by ESMA mal mať k dispozícii primerané ľudské zdroje s dostatočnými znalosťami príslušných vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa.

(64) ESMA by mal vykonať kontrolu a schváliť všetky druhy prospektov vymedzené v tomto nariadení, ktoré budú predložené na schválenie od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia. Druhy prospektov vymedzené v tomto nariadení, ktoré príslušný orgán schválil pred dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia, alebo ktoré boli príslušnému orgánu predložené na schválenie, ale k uvedenému dátumu neboli schválené, by mali aj naďalej zostať pod dohľadom uvedeného príslušného orgánu. S cieľom zabrániť akémukoľvek zmätku by sa takýto dohľad mal vzťahovať predovšetkým na ukončenie postupu kontroly a schvaľovania v prípade prospektov, ktoré ešte neboli schválené, a podľa potreby aj všetkých úloh súvisiacich so schvaľovaním a oznamovaním príslušných dodatkov a konečných podmienok.

(65) Treba stanoviť primeranú lehotu na vykonanie potrených mechanizmov v oblasti plánovanej štruktúry správy a riadenia, ako aj delegovaných a vykonávacích aktov s cieľom umožniť ESA a ostatným dotknutým stranám uplatňovať pravidlá zavedené týmto nariadením.

(66)Nariadenie (EÚ) č. 1093/2010; nariadenie (EÚ) č. 1094/2010; nariadenie (EÚ) č. 1095/2010; nariadenie (EÚ) č. 345/2013; nariadenie (EÚ) č. 346/2013; Nariadenie (EÚ) č. 600/2014; nariadenie (EÚ) č. 2015/760; Nariadenie (EÚ) č. 2016/2011; Nariadenie (EÚ) 2017/1129 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1
Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1093/2010

Nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 sa mení takto:

1.Článok 1 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Orgán pre bankovníctvo koná v rámci právomocí udelených týmto nariadením a v rozsahu pôsobnosti smernice 2002/87/ES, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES*, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ**, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ***, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847****, smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366*****, a pokiaľ sa uvedené akty uplatňujú na úverové a finančné inštitúcie a príslušné orgány, ktoré nad nimi vykonávajú dohľad, v rámci rozsahu pôsobnosti príslušných častí smernice 2002/65/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849******* vrátane všetkých smerníc, nariadení a rozhodnutí vychádzajúcich z uvedených aktov a všetkých ostatných právne záväzných aktov Únie, ktorými sa zverujú úlohy orgánu pre bankovníctvo. Orgán pre bankovníctvo koná tiež v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013********.

*Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).

**Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov. Text s významom pre EHP (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).

***Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami. Text s významom pre EHP (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214).

****Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 1).

****Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

*****Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

*****    Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).“

2.V článku 2 ods. 5 sa vkladá tento pododsek:

„Odkazy v tomto nariadení týkajúce sa dohľadu zahŕňajú činnosti všetkých príslušných orgánov vykonávané v súlade s legislatívnymi aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2.“

3.Článok 4 sa mení takto:

a)Bod 1 sa nahrádza takto:

„1. „finančné inštitúcie“ sú akékoľvek podniky podliehajúce regulácii a dohľadu v súlade s aktmi Únie uvedenými v článku 1 ods. 2;“

b)V bode 2 sa písmeno i) nahrádza takto:

„i) príslušné orgány vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vrátane Európskej centrálnej banky v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa úloh, ktorými bola poverená podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013;“

c)V bode 2 sa písmeno ii) nahrádza takto:

„ii) v súvislosti so smernicou 2002/65/ES a smernicou (EÚ) 2015/849 orgány príslušné zabezpečovať dodržiavanie požiadaviek uvedených smerníc zo strany úverových a finančných inštitúcií;“

d)V bode 2 sa písmeno iii) nahrádza takto:

„iii) v súvislosti so systémami ochrany vkladov subjekty, ktoré spravujú systémy ochrany vkladov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ, alebo v prípade, ak prevádzku systému ochrany vkladov spravuje súkromná spoločnosť, orgán verejnej moci, ktorý vykonáva dohľad nad týmito systémami podľa uvedenej smernice, a príslušné správne orgány uvedené v uvedenej smernici; a“;

e)V bode 2 sa dopĺňajú tieto písmená v) a vi):

„v) príslušné orgány uvedené v smernici 2014/17/EÚ; v nariadení 2015/751, smernici (EÚ) 2015/2366, smernici 2009/110/ES, nariadení (ES) č. 924/2009 a nariadení (EÚ) č. 260/2012;

vi) subjekty a orgány uvedené v článku 20 smernice 2008/48/ES;“

4.Článok 6 sa mení takto:

a)Bod 2 sa nahrádza takto:

„2. výkonná rada, ktorá vykonáva úlohy stanovené v článku 47;“

b)Bod 4 sa vypúšťa;

5.Článok 8 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i)Písmeno aa) sa nahrádza takto:

„aa) vypracovať a aktualizovať príručku dohľadu Únie nad finančnými inštitúciami v Únii;“

ii)Vkladá sa toto písmeno ab):

„ab) vypracovať a aktualizovať príručku riešenia krízových situácií Únie zameranú na riešenie krízových situácií finančných inštitúcií v Únii, v ktorej sa stanovujú najlepšie postupy dohľadu a vysoko kvalitné metodiky a procesy;“

iii) Písmená e) a f) sa nahrádzajú takto:

„e) organizovať a vykonávať preskúmania príslušných orgánov a v tejto súvislosti vydávať usmernenia a odporúčania a identifikovať najlepšie postupy s cieľom posilniť konzistentnosť výsledkov dohľadu;

f) monitorovať a hodnotiť vývoj na trhu v oblasti svojej pôsobnosti, v relevantných prípadoch aj vývoj týkajúci sa trendov v oblasti úverov, najmä pre domácnosti a MSP, a v oblasti inovatívnych finančných služieb;“

iv)Písmeno h) sa nahrádza takto:

„h) zvyšovať ochranu vkladateľov, spotrebiteľov a investorov;“

b)V odseku 1a sa vkladá toto písmeno c):

„c) zohľadňovať technologické inovácie, inovatívne a udržateľné obchodné modely, ako aj integráciu environmentálnych a sociálnych faktorov a faktorov týkajúcich sa verejnej správy.“

c)Odsek 2 sa mení takto:

i) Vkladá sa písmeno ca):

„ca) vydávať odporúčania, ako sa stanovuje v článkoch 29a a 31a;“

ii) Písmeno h) sa nahrádza takto:

„h) zhromažďovať nevyhnutné informácie o finančných inštitúciách, ako sa stanovuje v článkoch 35 a 35b;“

6.Článok 9 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Orgán pre bankovníctvo monitoruje nové a existujúce finančné aktivity a môže prijať usmernenia a odporúčania s cieľom podporovať bezpečnosť a spoľahlivosť trhov a konvergenciu regulačných postupov a postupov dohľadu.“

b)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Orgán pre bankovníctvo zriadi ako svoju nedeliteľnú súčasť výbor pre finančné inovácie, ktorý bude združovať všetky relevantné príslušné orgány a orgány zodpovedné za ochranu spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť koordinovaný prístup pri regulácii a dohľade v prípade nových alebo inovatívnych finančných aktivít a poskytovať orgánu pre bankovníctvo poradenstvo, ktoré má predkladať Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. Orgán pre bankovníctvo môže ako súčasť výboru zahrnúť aj vnútroštátne orgány na ochranu údajov.“

7.Článok 16 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Orgán pre bankovníctvo môže adresovať usmernenia a odporúčania aj orgánom členských štátov, ktoré nie sú vymedzené ako príslušné orgány podľa tohto nariadenia, ale ktoré sú oprávnené na zabezpečovanie uplatňovania aktov uvedených v článku 1 ods. 2.“

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. S výnimkou mimoriadnych okolností orgán pre bankovníctvo uskutočňuje otvorené verejné konzultácie týkajúce sa usmernení a odporúčaní, ktoré vydáva, a vykonáva analýzu prípadných nákladov a prínosov súvisiacich s vydávaním týchto usmernení a odporúčaní. Tieto konzultácie a analýzy sú primerané rozsahu pôsobnosti, povahe a vplyvu usmernení alebo odporúčaní. S výnimkou mimoriadnych okolností orgán pre bankovníctvo požiada o stanovisko alebo radu aj skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve uvedenú v článku 37.“

c)V odseku 4 sa dopĺňa táto veta:

„V správe sa takisto vysvetľuje, akým spôsobom orgán pre bankovníctvo odôvodnil vydanie usmernení a odporúčaní, a zhŕňa spätná väzba z verejných konzultácií súvisiacich s týmito usmerneniami a odporúčaniami.“

d)Dopĺňa sa tento odsek 5:

„5. Ak sa dve tretiny členov skupiny zainteresovaných strán v bankovníctve domnievajú, že vydaním určitých usmernení alebo odporúčaní orgán pre bankovníctvo prekročil svoju právomoc, môžu poslať Komisii odôvodnené stanovisko.

Komisia požiada orgán pre bankovníctvo o vysvetlenie s odôvodnením týkajúcim sa vydania príslušných usmernení alebo odporúčaní. Po doručení vysvetlenia orgánom pre bankovníctvo Komisia posúdi rozsah pôsobnosti usmernení alebo odporúčaní vzhľadom na právomoci orgánu pre bankovníctvo. Ak sa Komisia domnieva, že orgán pre bankovníctvo prekročil svoju právomoc, a po tom, ako orgán pre bankovníctvo mal možnosť vyjadriť svoje názory, môže Komisia prijať vykonávacie rozhodnutie, ktorým požiada orgán pre bankovníctvo o zrušenie príslušných usmernení alebo odporúčaní. Rozhodnutie Komisie sa zverejňuje.“

8.V odseku 2 článku 17 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Bez toho, aby boli dotknuté právomoci stanovené v článku 35, orgán pre bankovníctvo môže adresovať náležite opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť o informácie priamo iným príslušným orgánom alebo príslušným finančným inštitúciám vždy, keď to považuje za potrebné na účely vyšetrovania údajného porušenia alebo neuplatnenia práva Únie. Ak je odôvodnená žiadosť určená finančným inštitúciám, vysvetlí sa v nej, prečo sú informácie potrebné na účely vyšetrovania údajného porušenia alebo neuplatnenia práva Únie.

Adresát takejto žiadosti poskytne orgánu pre bankovníctvo jasné, presné a úplné informácie bez zbytočného odkladu.

Ak bola žiadosť o informácie adresovaná finančnej inštitúcii, orgán pre bankovníctvo informuje o takejto žiadosti relevantné príslušné orgány. Príslušné orgány pomáhajú orgánu pre bankovníctvo pri zhromažďovaní takýchto informácií, ak ich o to orgán pre bankovníctvo požiada.“

9.Článok 19 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. V prípadoch špecifikovaných v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2 a bez toho, aby boli dotknuté právomoci stanovené v článku 17, môže orgán pre bankovníctvo pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s postupom uvedeným v odsekoch 2 až 4 v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)    na žiadosť jedného alebo viacerých dotknutých príslušných orgánov v prípadoch, keď príslušný orgán nesúhlasí s postupom alebo obsahom opatrenia, s navrhovaným opatrením alebo nečinnosťou iného príslušného orgánu;

b)    z vlastného podnetu, ak na základe objektívnych kritérií možno určiť, že medzi príslušnými orgánmi došlo k sporu.

Ak si akty uvedené v článku 1 ods. 2 vyžadujú, aby príslušné orgány prijali spoločné rozhodnutie, v prípade chýbajúceho spoločného rozhodnutia uvedených orgánov v rámci lehôt stanovených v uvedených aktoch sa predpokladá, že došlo k sporu.“

b)Vkladajú sa tieto odseky 1a a 1b:

„1a. Dotknuté príslušné orgány bezodkladne informujú orgán pre bankovníctvo o tom, že sa nedosiahla dohoda, v týchto prípadoch:

a)    ak lehota na dosiahnutie dohody medzi príslušnými orgánmi bola stanovená v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2, a v skoršom z týchto prípadov:

i) ak lehota uplynula;

ii) ak jeden alebo viaceré dotknuté príslušné orgány na základe objektívnych kritérií dospeli k záveru, že spor existuje;

b)    ak lehota na dosiahnutie dohody medzi príslušnými orgánmi nebola stanovená v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2, a v skoršom z týchto prípadov:

i)    ak jeden alebo viaceré dotknuté príslušné orgány na základe objektívnych kritérií dospeli k záveru, že spor existuje; alebo

ii)    ak uplynuli dva mesiace odo dňa, kedy príslušný orgán dostal žiadosť od iného príslušného orgánu, aby prijal určité opatrenia s cieľom dodržať uvedené akty Únie a dožiadaný orgán ešte neprijal rozhodnutie na základe uvedenej žiadosti.

1b. Predseda posúdi, či by mal orgán pre bankovníctvo konať v súlade s odsekom 1. Ak orgán pre bankovníctvo zasiahne z vlastného podnetu, svoje rozhodnutie o zásahu oznámi dotknutým príslušným orgánom.

Až do rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo v súlade s postupom stanoveným v článku 47 ods. 3a v prípadoch, keď si akty uvedené v článku 1 ods. 2 vyžadujú prijatie spoločného rozhodnutia, všetky príslušné orgány zapojené do spoločného rozhodnutia odložia svoje individuálne rozhodnutia. Ak sa orgán pre bankovníctvo rozhodne konať, musia všetky príslušné orgány zapojené do spoločného rozhodnutia odložiť svoje rozhodnutia dovtedy, kým sa neuzavrie postup stanovený v odsekoch 2 a 3.“

c)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„Ak dotknuté príslušné orgány nedosiahnu počas zmierovacej fázy dohodu uvedenú v odseku 2, orgán pre bankovníctvo môže prijať rozhodnutie, na základe ktorého sa od týchto orgánov vyžaduje, aby prijali konkrétne opatrenie alebo aby sa zdržali určitého opatrenia s cieľom urovnať záležitosť v záujme zabezpečenia súladu s právom Únie. Rozhodnutie orgánu pre bankovníctvo je pre dotknuté príslušné orgány záväzné. Na základe rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo sa od príslušných orgánov môže vyžadovať, aby zrušili alebo zmenili rozhodnutie, ktoré prijali, alebo aby využili právomoci, ktoré majú podľa príslušného práva Únie.“

d)Vkladá sa tento odsek 3a:

„3a. Orgán pre bankovníctvo informuje dotknuté príslušné orgány o uzavretí postupu podľa odsekov 2 a 3, a prípadne aj o svojom rozhodnutí prijatom podľa odseku 3.“

e)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 zmluvy, ak príslušný orgán nedodrží rozhodnutie orgánu pre bankovníctvo, a tým nezabezpečí, aby finančná inštitúcia spĺňala požiadavky, ktoré sa na ňu priamo vzťahujú v zmysle aktov uvedených v článku 1 ods. 2, orgán pre bankovníctvo môže prijať individuálne rozhodnutie určené finančnej inštitúcii, v ktorom ju požiada o potrebné opatrenia na dodržiavanie jej povinností vyplývajúcich z práva Únie, vrátane zastavenia akejkoľvek činnosti.“

10.Článok 22 sa mení takto:

a)Odsek 1a sa vypúšťa;

b)V odseku 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Na tento účel môže orgán pre bankovníctvo využiť právomoci, ktoré sú mu udelené podľa tohto nariadenia vrátane článkov 35 a 35b.“

11.Článok 29 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i)Vkladá sa toto písmeno aa):

„aa) vydáva strategický plán dohľadu v súlade s článkom 29a;“

ii)Písmeno b) sa nahrádza takto:

„b) podporuje účinnú dvojstrannú a viacstrannú výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi týkajúcich sa všetkých relevantných záležitostí prípadne vrátane kybernetickej bezpečnosti a kybernetických útokov pri plnom dodržaní uplatniteľných ustanovení týkajúcich sa dôvernosti a ochrany údajov stanovených v príslušných právnych predpisoch Únie;“

iii) Písmeno e) sa nahrádza takto:

„e) navrhuje sektorové a medzisektorové školiace programy, a to aj so zreteľom na technologické inovácie, uľahčuje výmeny zamestnancov a podnecuje príslušné orgány, aby zintenzívnili využívanie schém dočasného preloženia zamestnancov a ostatných nástrojov;“

b)V odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Na účely stanovenia spoločnej kultúry dohľadu orgán pre bankovníctvo vypracúva a udržiava aktualizovanú príručku dohľadu Únie nad finančnými inštitúciami v Únii s ohľadom na meniace sa obchodné postupy a obchodné modely finančných inštitúcií. Orgán pre bankovníctvo takisto vypracúva a udržiava aktualizovanú príručku Únie zameranú na riešenie krízových situácií finančných inštitúcií v Únii. V príručke dohľadu Únie a príručke riešenia krízových situácií Únie sa stanovujú najlepšie postupy dohľadu a špecifikujú sa vysoko kvalitné metodiky a postupy.“

12. Vkladá sa tento článok 29a:

„Článok 29a

Strategický plán dohľadu

1. Po nadobudnutí účinnosti nariadenia [XXX vložiť odkaz na pozmeňujúce nariadenie] a potom každé tri roky do 31. marca orgán pre bankovníctvo vydá odporúčanie určené príslušným orgánom, v ktorom sa stanovujú strategické ciele a priority v oblasti dohľadu (ďalej len „strategický plán dohľadu“), pričom zohľadní všetky príspevky od príslušných orgánov. Orgán pre bankovníctvo strategický plán dohľadu postúpi pre informáciu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii a zverejní ho na svojom webovom sídle.

Strategický plán dohľadu určí osobitné priority pre činnosti v oblasti dohľadu s cieľom podporovať konzistentné, efektívne a účinné postupy v oblasti dohľadu a spoločné, jednotné a konzistentné uplatňovanie práva Únie a riešiť príslušné mikroprudenciálne trendy, možné riziká a slabé miesta určené v súlade s článkom 32.

2. Každoročne do 30. septembra predkladá každý príslušný orgán orgánu pre bankovníctvo na zváženie návrh ročného pracovného programu na nasledujúci rok, pričom konkrétne uvedie, ako je uvedený návrh programu zosúladený so strategickým plánom dohľadu.

Návrh ročného pracovného programu obsahuje konkrétne ciele a priority pre činnosti v oblasti dohľadu a kvantitatívne a kvalitatívne kritériá výberu finančných inštitúcií, trhových postupov a trhového správania a finančných trhov, ktoré má preskúmať príslušný orgán predkladajúci návrh ročného pracovného programu počas roka, na ktorý sa vzťahuje tento program.

3. Orgán pre bankovníctvo posudzuje návrh ročného pracovného programu a ak existujú významné riziká ohrozujúce dosiahnutie priorít stanovených v strategickom pláne dohľadu, orgán pre bankovníctvo vydá pre dotknutý príslušný orgán odporúčanie, v ktorom sa zameria na zosúladenie ročného pracovného programu dotknutého príslušného orgánu so strategickým plánom dohľadu.

Príslušné orgány každoročne do 31. decembra prijímajú svoje ročné pracovné programy, pričom zohľadňujú všetky takéto odporúčania.

4. Každoročne do 31. marca každý príslušný orgán zašle orgánu pre bankovníctvo správu o plnení ročného pracovného programu.

Správa musí obsahovať minimálne tieto informácie:

a)    opis činností dohľadu a preskúmanie finančných inštitúcií, trhových praktík a trhového správania a finančných trhov, ako aj opis administratívnych opatrení a sankcií uložených finančným inštitúciám zodpovedným za porušenia práva Únie a vnútroštátnych právnych predpisov;

b)    opis činností, ktoré boli uskutočnené a ktoré neboli plánované v ročnom pracovnom programe;

c)    výpočet činností stanovených v ročnom pracovnom programe, ktoré neboli vykonané, a ciele tohto programu, ktoré neboli splnené, ako aj dôvody, z akých uvedené činnosti neboli vykonané a uvedené ciele neboli dosiahnuté.

5. Orgán pre bankovníctvo posudzuje správy o vykonávaní príslušných orgánov. Ak existujú významné riziká ohrozujúce dosiahnutie priorít stanovených v strategickom pláne dohľadu, orgán pre bankovníctvo vydá pre každý dotknutý príslušný orgán odporúčanie o tom, ako možno napraviť príslušné nedostatky v jeho činnostiach.

Na základe správ a vlastného posúdenia rizík orgán pre bankovníctvo určí činnosti príslušných orgánov, ktoré sú rozhodujúce pri plnení strategického plánu dohľadu, a podľa potreby vykoná preskúmania týchto činností podľa článku 30.

6. Orgán pre bankovníctvo zverejňuje najlepšie postupy identifikované počas posudzovania ročných pracovných programov.“

13. Článok 30 sa mení takto:

a)Názov článku sa nahrádza takto:

„Preskúmania príslušných orgánov“;

b)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Orgán pre bankovníctvo pravidelne vykonáva preskúmania niektorých alebo všetkých činností príslušných orgánov s cieľom ďalej zvýšiť konzistentnosť výsledkov dohľadu. Orgán pre bankovníctvo na tento účel vypracúva metódy s cieľom umožniť objektívne posúdenie a porovnanie preskúmavaných príslušných orgánov. Pri uskutočňovaní preskúmaní sa zohľadňujú existujúce informácie a hodnotenia, ku ktorým sa už dospelo v súvislosti s dotknutým príslušným orgánom, vrátane všetkých informácií, ktoré boli orgánu pre bankovníctvo poskytnuté v súlade s článkom 35, a akýchkoľvek informácií od zainteresovaných strán.“

c)Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. Na účely tohto článku orgán pre bankovníctvo zriadi revízny výbor zložený výlučne zo zamestnancov orgánu pre bankovníctvo. Orgán pre bankovníctvo môže delegovať určité úlohy alebo rozhodnutia na revízny výbor.“

d)Odsek 2 sa mení takto:

i) Úvodná veta sa nahrádza takto:

„Preskúmanie zahŕňa posúdenie, ale neobmedzuje sa len naň:“

ii)Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a) primeranosti zdrojov, stupňa nezávislosti a inštitucionálnych dojednaní príslušného orgánu s osobitným zreteľom na účinné uplatňovanie aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2 a schopnosti reagovať na vývoj na trhu;“

e)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Orgán pre bankovníctvo vypracúva o výsledkoch preskúmania správu. V tejto správe sa vysvetlia a uvedú nadväzujúce opatrenia, ktoré sú plánované ako výsledok preskúmania. Tieto nadväzujúce opatrenia môžu byť prijaté vo forme usmernení a odporúčaní podľa článku 16 a stanovísk podľa článku 29 ods. 1 písm. a).

V súlade s článkom 16 ods. 3 príslušné orgány vynaložia všetko úsilie na dodržanie týchto usmernení a odporúčaní. Ak príslušné orgány nepodniknú kroky na riešenie nadväzujúcich opatrení uvedených v správe, orgán pre bankovníctvo vydá nadväzujúcu správu.

Pri vypracúvaní návrhov regulačných technických predpisov alebo návrhov vykonávacích technických predpisov v súlade s článkami 10 až 15, alebo usmernení či odporúčaní v súlade s článkom 16 orgán pre bankovníctvo zohľadňuje výsledok preskúmania spolu so všetkými ďalšími informáciami, ktoré získal pri vykonávaní svojich úloh, s cieľom zabezpečiť konvergenciu postupov dohľadu najvyššej kvality.“

f)Vkladá sa tento odsek 3a:

„3a. Orgán pre bankovníctvo predloží svoje stanovisko Komisii vždy, keď sa so zreteľom na výsledok preskúmania alebo akékoľvek iné informácie, ktoré získal pri vykonávaní svojich úloh, domnieva, že by bola potrebná ďalšia harmonizácia pravidiel platných pre finančné inštitúcie alebo príslušné orgány.“

g)Odsek 4 sa nahrádza takto:

4. Orgán pre bankovníctvo zverejní správy uvedené v odseku 3 vrátane všetkých nadväzujúcich správ, pokiaľ zverejnenie nepredstavuje riziko pre stabilitu finančného systému. Príslušný orgán, ktorý je predmetom preskúmania, sa vyzve, aby pred zverejnením každej správy predložil pripomienky. Tieto pripomienky sa zverejnia, pokiaľ zverejnenie nepredstavuje riziko pre stabilitu finančného systému.“

14.V článku 31 sa dopĺňa tento odsek:

„Pokiaľ ide o činnosti príslušných orgánov zamerané na uľahčenie vstupu na trh prevádzkovateľom alebo produktom opierajúcim sa o technologické inovácie, orgán pre bankovníctvo podporuje konvergencia dohľadu, a to najmä prostredníctvom výmeny informácií a najlepších postupov. Ak je to vhodné, orgán pre bankovníctvo môže prijať usmernenia alebo odporúčania v súlade s článkom 16.“

15.Vkladá sa tento článok 31a:

„Článok 31a

Koordinácia pri delegovaní a outsourcingu činností, ako aj pri presunoch rizika

1.    Orgán pre bankovníctvo priebežne koordinuje opatrenia dohľadu príslušných orgánov s cieľom podporiť konvergenciu dohľadu v oblasti delegovania právomocí a outsourcingu činností finančných inštitúcií, ako aj vo vzťahu k presunom rizika, ktoré vykonávajú, v súlade s odsekmi 2, 3, 4 a 5.

2. Príslušné orgány oznámia orgánu pre bankovníctvo, že zamýšľajú udeliť povolenie alebo vykonať registráciu v súvislosti s finančnou inštitúciou, ktorá je pod dohľadom dotknutého príslušného orgánu v súlade s aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2 a že obchodný plán finančnej inštitúcie zahŕňa outsourcing alebo delegovanie podstatnej časti jej činností alebo akýchkoľvek kľúčových funkcií alebo presun rizika podstatnej časti jej činností do tretích krajín, aby mohla využívať pas EÚ, zatiaľ čo značný objem činností alebo funkcií vykonáva v podstate mimo Únie. Oznámenie určené orgánu pre bankovníctvo musí byť dostatočne podrobné, aby mu umožnilo jeho náležité posúdenie.

Ak orgán pre bankovníctvo domnieva, že je nevyhnutné vydať pre príslušný orgán stanovisko v súvislosti s tým, že povolenie alebo registrácia oznámené podľa prvého pododseku nespĺňajú náležitosti práva alebo usmernení Únie, odporúčaní alebo stanovísk, ktoré prijal orgán pre bankovníctvo, orgán pre bankovníctvo o tom informuje uvedený príslušný orgán do 20 pracovných dní od doručenia oznámenia od uvedeného príslušného orgánu. V takom prípade musí dotknutý príslušný orgán pred vykonaním registrácie alebo udelením povolenia počkať na stanovisko orgánu pre bankovníctvo.

Na žiadosť orgánu pre bankovníctvo príslušný orgán do 15 pracovných dní od prijatia takejto žiadosti poskytne informácie týkajúce sa jeho rozhodnutia udeliť povolenie alebo vykonať registráciu v súvislosti s finančnou inštitúciou, ktorá je pod jeho dohľadom v súlade s aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2.

Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek lehoty stanovené v práve Únie, orgán pre bankovníctvo vydá stanovisko najneskôr do 2 mesiacov od doručenia oznámenia podľa prvého pododseku.

3. Finančná inštitúcia oznámi príslušnému orgánu outsourcing alebo delegovanie podstatnej časti svojich činností alebo ktorejkoľvek z jeho kľúčových funkcií a presun rizika podstatnej časti svojich činností na iný subjekt alebo na svoju vlastnú pobočku so sídlom v tretej krajine. Dotknutý príslušný orgán informuje orgán pre bankovníctvo o takýchto oznámeniach raz za pol roka.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 35, na požiadanie orgánu pre bankovníctvo poskytne príslušný orgán informácie týkajúce sa mechanizmov outsourcingu, delegovania alebo presunu rizika zo strany finančných inštitúcií.

Orgán pre bankovníctvo monitoruje, či dotknuté príslušné orgány overujú, či sú mechanizmy outsourcingu, delegovania alebo presunu rizika uvedené v prvom pododseku uzatvorené v súlade s právom Únie, či dodržiavajú usmernenia, odporúčania alebo stanoviská orgánu pre bankovníctvo a či nebránia účinnému dohľadu zo strany príslušných orgánov a presadzovaniu v tretej krajine.

4. Orgán pre bankovníctvo môže dotknutému príslušnému orgánu vydať odporúčania vrátane odporúčaní na preskúmanie rozhodnutia alebo na odňatie povolenia. Ak dotknutý príslušný orgán toto odporúčanie orgánu pre bankovníctvo nesplní v lehote 15 pracovných dní, príslušný orgán uvedie dôvody a orgán pre bankovníctvo zverejní svoje odporúčanie spolu s uvedenými dôvodmi.“

16.Článok 32 sa mení takto:

a)Vkladá sa nový odsek 2a:

„2a. Orgán pre bankovníctvo najmenej raz ročne posúdi, či je vhodné vykonať v rámci celej Únie posúdenia uvedené v odseku 2 a Európskemu parlamentu, Rade a Komisii oznámi dôvody svojho rozhodnutia. Ak sa uskutočnia takéto posúdenia v rámci celej Únie a orgán pre bankovníctvo to považuje za vhodné, zverejní výsledky každej zúčastnenej finančnej inštitúcie.

Povinnosť príslušných orgánov zachovávať služobné tajomstvo týmto orgánom nebráni v tom, aby výsledky posúdení v rámci celej Únie týkajúcich sa odolnosti finančných inštitúcií uvedené v odseku 2 uverejnili alebo aby ich poskytli orgánu pre bankovníctvo na účel uverejnenia.“

b)Odseky 3a a 3b sa nahrádzajú takto:

„3a. Orgán pre bankovníctvo môže príslušné orgány požiadať, aby vykonali osobitné preskúmania. Môže požiadať príslušné orgány, aby vykonali kontroly na mieste a môže sa zúčastniť na takýchto kontrolách na mieste v súlade s článkom 21 a za podmienok v ňom stanovených, s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť a spoľahlivosť metód, postupov a výsledkov.“

17. Článok 33 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Orgán pre bankovníctvo pomáha Komisii pri vypracúvaní rozhodnutí o rovnocennosti týkajúcich sa režimov regulácie a dohľadu v tretích krajinách na základe osobitnej žiadosti Komisie o poradenstvo, alebo ak sa to vyžaduje v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2.“

b)Vkladajú sa tieto odseky 2a, 2b a 2c:

„2a. Orgán pre bankovníctvo monitoruje vývoj v oblasti regulácie a dohľadu, ako aj postupy presadzovania a vývoj na relevantných trhoch v tretích krajinách, pre ktoré Komisia prijala rozhodnutia o rovnocennosti, podľa aktov uvedených v článku 1 ods. 2 s cieľom overiť, či sú stále splnené kritériá, na základe ktorých boli prijaté uvedené rozhodnutia, a všetky podmienky, ktoré sú v nich stanovené. Orgán pre bankovníctvo predkladá každoročne Komisii dôvernú správu o svojich zisteniach.

Bez toho, aby boli dotknuté osobitné požiadavky stanovené v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, a za podmienok stanovených v druhej vete odseku 1 orgán pre bankovníctvo spolupracuje s relevantnými príslušnými orgánmi a v prípade potreby aj s orgánmi pre riešenie krízových situácií z tretích krajín, ktorých právny režim a režim dohľadu boli uznané ako rovnocenné. Uvedená spolupráca sa uskutočňuje na základe administratívnych dohôd, ktoré sa uzavrú s príslušnými orgánmi uvedených tretích krajín. Orgán pre bankovníctvo zahrnie do rokovaní o takýchto administratívnych dohodách ustanovenia o týchto záležitostiach:

a)    mechanizmoch, ktoré orgánu pre bankovníctvo umožnia získať relevantné informácie, vrátane informácií o regulačnom režime, prístupe k dohľadu, vývoji na relevantných trhoch a o všetkých zmenách, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie o rovnocennosti;

b)    postupoch týkajúcich sa koordinácie činností dohľadu vrátane prípadných kontrol na mieste, a to v rozsahu potrebnom na následne sledovanie takýchto rozhodnutí o rovnocennosti, ak to je relevantné.

Orgán pre bankovníctvo informuje Komisiu, ak príslušný orgán tretej krajiny odmietne uzavrieť administratívne dohody alebo ak odmietne účinne spolupracovať. Komisia tieto informácie zohľadňuje pri preskúmavaní príslušných rozhodnutí o rovnocennosti.

2b. Ak orgán pre bankovníctvo zistí, že vývoj v oblasti regulácie, dohľadu alebo postupov presadzovania v tretích krajinách uvedených v odseku 2a môže ovplyvniť finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov, integritu trhu alebo ochranu investora či fungovanie vnútorného trhu, bezodkladne a dôverným spôsobom o tom informuje Komisiu.

Orgán pre bankovníctvo každoročne predkladá Komisii dôvernú správu o vývoji v oblasti regulácie, dohľadu, presadzovania a vývoja na trhu v tretích krajinách uvedených v odseku 2a, s osobitným dôrazom na ich vplyv na finančnú stabilitu, integritu trhu, ochranu investorov alebo fungovanie vnútorného trhu.

2c. Príslušné orgány vopred informujú orgán pre bankovníctvo o svojom zámere uzavrieť akékoľvek administratívne dohody s orgánmi dohľadu tretej krajiny v akejkoľvek z oblastí upravených aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2, a to aj vo vzťahu k pobočkám subjektov z tretích krajín. Súčasne poskytnú orgánu pre bankovníctvo návrh znenia takýchto plánovaných dohôd.

Orgán pre bankovníctvo môže vypracovať vzorové administratívne dohody s cieľom vytvoriť konzistentné, účinné a efektívne postupy dohľadu v rámci Únie a posilniť medzinárodnú koordináciu dohľadu. V súlade s článkom 16 ods. 3 príslušné orgány vynaložia čo najväčšie úsilie na dodržiavanie týchto vzorových dohôd.

V správe uvedenej v článku 43 ods. 5 orgán pre bankovníctvo uvedie informácie o administratívnych dohodách s orgánmi dohľadu, medzinárodnými organizáciami alebo správnymi orgánmi tretích krajín, o pomoci, ktorú orgán pre bankovníctvo poskytuje Komisii pri príprave rozhodnutí o rovnocennosti, a o činnosti v oblasti monitorovania, ktorú orgán pre bankovníctvo vykonáva v súlade s odsekom 2a.“

18. V článku 34 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Orgán pre bankovníctvo môže vzhľadom na posúdenia v súlade s článkom 22 smernice 2013/36/ES, ktoré podľa uvedenej smernice vyžadujú konzultáciu medzi príslušnými orgánmi z dvoch alebo viacerých členských štátov, na základe žiadosti jedného z dotknutých príslušných orgánov vydať a uverejniť stanovisko k takémuto posúdeniu, pokiaľ sa netýka kritérií uvedených v článku 23 ods. 1 písm. e) uvedenej smernice. Toto stanovisko sa vydá bezodkladne a v každom prípade pred uplynutím lehoty na posúdenie uvedenej v smernici. Na oblasti, v súvislosti s ktorými môže orgán pre bankovníctvo vydať stanovisko, sa vzťahujú články 35 a 35b.“

19.Článok 35 sa mení takto:

a)Odseky 1, 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„1. Príslušné orgány poskytnú orgánu pre bankovníctvo na jeho žiadosť všetky potrebné informácie s cieľom plniť úlohy, ktoré mu boli udelené týmto nariadením, a to za predpokladu, že majú zákonný prístup k príslušným informáciám.

Poskytnuté informácie musia byť presné a úplné a musia byť predložené v lehote, ktorú stanovil orgán pre bankovníctvo.

2. Orgán pre bankovníctvo môže tiež požadovať poskytovanie informácií v opakujúcich sa intervaloch a v stanovenom formáte alebo v porovnateľných šablónach, ktoré schválil orgán pre bankovníctvo. Pokiaľ je to možné, na tieto žiadosti sa používajú jednotné formáty podávania správ.

3. Na riadne odôvodnenú žiadosť príslušného orgánu poskytne orgán pre bankovníctvo akékoľvek informácie, ktoré príslušný orgán potrebuje na plnenie svojich úloh, v súlade s povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo stanovenou v odvetvových právnych predpisoch a v článku 70.“

b)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Ak informácie požadované v súlade s odsekom 1 nie sú k dispozícii, alebo ak ich príslušné orgány nesprístupnia v lehote, ktorú stanovil orgán pre bankovníctvo, môže orgán pre bankovníctvo náležite opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť adresovať ktorémukoľvek z týchto orgánov:

a) iným orgánom s funkciami v oblasti dohľadu;

b) ministerstvu zodpovednému za financie v dotknutom členskom štáte, ak toto ministerstvo disponuje prudenciálnymi informáciami;

c) vnútroštátnej centrálnej banke dotknutého členského štátu;

d) štatistickému úradu dotknutého členského štátu.

Príslušné orgány pomáhajú orgánu pre bankovníctvo na jeho žiadosť pri zhromažďovaní takýchto informácií.“

c)Odseky 6 a 7a sa vypúšťajú:

20.Vkladajú sa tieto články 35a až 35h:

„Článok 35a

Vykonávanie právomocí uvedených v článku 35b

Právomoci udelené orgánu pre bankovníctvo alebo ktorémukoľvek jeho úradníkovi alebo iným osobám povereným orgánom pre bankovníctvo v súlade s článkom 35 písm. b) sa nesmú použiť na vyžiadanie si sprístupnenia informácií alebo dokumentov, ktoré sú predmetom právnej ochrany.

Článok 35b

Žiadosť o informácie adresovaná finančným inštitúciám, holdingovým spoločnostiam alebo pobočkám príslušných finančných inštitúcií a neregulovaných prevádzkových subjektov v rámci finančnej skupiny alebo konglomerátu

1. Ak informácie požadované podľa článku 35 ods. 1 alebo ods. 5 nie sú k dispozícii alebo neboli poskytnuté v lehote, ktorú stanovil orgán pre bankovníctvo, môže tento orgán prostredníctvom jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutia požiadať, aby mu všetky informácie potrebné na to, aby orgán pre bankovníctvo mohol vykonávať svoje povinnosti podľa tohto nariadenia, poskytli tieto inštitúcie a subjekty:

a) relevantné finančné inštitúcie;

b) holdingové spoločnosti alebo pobočky príslušnej finančnej inštitúcie;

c) neregulované prevádzkové subjekty v rámci finančnej skupiny alebo konglomerátu, ktoré sú významné pre finančné aktivity príslušných finančných inštitúcií.

2. Akákoľvek jednoduchá žiadosť o informácie uvedená v odseku 1 musí:

a)    odkazovať na tento článok ako právny základ žiadosti;

b)    obsahovať dôvod žiadosti;

c)    špecifikovať, ktoré informácie sa požadujú;

d)    obsahovať lehotu na poskytnutie informácií;

e)    obsahovať vyhlásenie, že osoba, od ktorej sa informácie požadujú, nemá povinnosť poskytnúť uvedené informácie, ale ak na žiadosť dobrovoľne odpovie, nesmú byť poskytnuté informácie nesprávne ani zavádzajúce;

f)    obsahovať údaj o výške pokuty, ktorá sa má uložiť na základe článku 35c, ak sú poskytnuté informácie nesprávne alebo zavádzajúce.

3. Ak orgán pre bankovníctvo žiada o poskytnutie informácií na základe rozhodnutia, musí:

a)    odkazovať na tento článok ako právny základ žiadosti;

b)    uviesť dôvod žiadosti;

c)    špecifikovať, ktoré informácie sa požadujú;

d)    stanoviť lehotu na poskytnutie informácií;

e)    upozorniť na pravidelné platby penále stanovené v článku 35d za poskytnutie neúplných požadovaných informácií;

f)    uviesť pokutu na základe článku 35c, ak sú odpovede na otázky nesprávne alebo zavádzajúce;

g)    upozorniť na právo odvolať sa voči rozhodnutiu pred odvolacou radou a požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskej únie v súlade s článkami 60 a 61.

4. Požadované informácie poskytujú relevantné inštitúcie a subjekty uvedené v odseku 1 alebo ich zástupcovia a v prípade právnických osôb alebo združení, ktoré nemajú právnu subjektivitu, osoby oprávnené na ich zastupovanie na základe zákona alebo ich zakladajúcich listín. Riadne splnomocnení právnici môžu poskytovať informácie v mene svojich klientov. Za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií však zostávajú plne zodpovední klienti.

5. Orgán pre bankovníctvo bezodkladne zašle kópiu jednoduchej žiadosti alebo svojho rozhodnutia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom majú bydlisko alebo sú usadené subjekty uvedené v odseku 1, ktorých sa týka žiadosť o informácie.

6. Orgán pre bankovníctvo môže používať dôverné informácie, ktoré dostane v súlade s týmto článkom, iba na účely plnenia úloh vyplývajúcich z tohto nariadenia.

Článok 35c

Procesné pravidlá týkajúce sa ukladania pokút

1. Ak pri plnení povinností na základe tohto nariadenia orgán pre bankovníctvo zistí, že existujú závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať porušenie uvedené v článku 35d ods. 1, orgán pre bankovníctvo vymenuje v rámci svojej štruktúry nezávislého vyšetrujúceho úradníka, aby záležitosť vyšetril. Vymenovaný úradník sa nesmie a ani sa nesmel priamo alebo nepriamo podieľať na dohľade nad inštitúciami a subjektmi uvedenými v článku 35b ods. 1 a svoje funkcie vykonáva nezávisle od rady orgánov dohľadu.

2. Vyšetrujúci úradník uvedený v odseku 1 vyšetrí údajné porušenia, pričom prihliada na všetky pripomienky predložené osobami, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie, a úplný spis so svojimi zisteniami predloží rade orgánov dohľadu.

3. S cieľom vykonávať svoje úlohy musí mať vyšetrujúci úradník právomoc žiadať informácie v súlade s článkom 35b.

4. Vyšetrujúci úradník má pri plnení svojich úloh prístup ku všetkým dokumentom a informáciám, ktoré orgán pre bankovníctvo zhromaždil pri výkone dohľadu.

5. Po ukončení vyšetrovania a pred predložením spisu so svojimi zisteniami rade orgánov dohľadu dá vyšetrujúci úradník osobám, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, príležitosť, aby boli vypočuté vo veciach, ktoré sa vyšetrujú. Vyšetrujúci úradník zakladá svoje zistenia len na skutočnostiach, ku ktorým sa dotknuté osoby mali možnosť vyjadriť.

6. Právo na obhajobu osôb, voči ktorým sa vedie konanie, sa počas vyšetrovania plne rešpektuje v súlade s týmto článkom.

7. Po predložení spisu so zisteniami rade orgánov dohľadu vyšetrujúci úradník informuje osoby, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie. Osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, majú právo na prístup k spisu, a to s prihliadnutím na oprávnený záujem iných osôb na ochranu ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie týkajúce sa tretích strán.

8. Na základe spisu obsahujúceho zistenia vyšetrujúceho úradníka a, ak o to požiadajú osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, po vypočutí uvedených osôb v súlade s článkom 35f orgán pre bankovníctvo rozhodne, či sa osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, dopustili jedného alebo viacerých porušení uvedených v článku 35d ods. 1, a ak áno, prijme opatrenie v súlade s uvedeným článkom.

9. Vyšetrujúci úradník sa nezúčastňuje na rokovaniach rady orgánov dohľadu ani iným spôsobom nezasahuje do jej rozhodovacieho procesu.

10. Komisia v súlade s článkom 75a prijme delegované akty, ktorými stanoví procesné pravidlá pre výkon právomoci ukladať pokuty alebo pravidelné platby penále vrátane pravidiel týkajúcich sa:

a) práv na obhajobu;

b) dočasných ustanovení;

c) ustanovení, ktorými sa spresní spôsob, akým sa vyberajú pokuty alebo pravidelné platby penále;

d) ustanovení, ktorými sa spresnia premlčacie lehoty pre ukladanie a vynucovanie pokút a pravidelných platieb penále.

11. Ak orgán pre bankovníctvo pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať trestné činy, postúpi túto vec príslušným vnútroštátnym orgánom na účely trestného stíhania. Orgán pre bankovníctvo okrem toho neuloží pokuty ani pravidelné platby penále vtedy, keď predchádzajúce oslobodenie od obžaloby alebo odsúdenie na základe rovnakých skutočností alebo skutočností, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké, nadobudlo povahu rozhodnutej veci (res judicata) v dôsledku trestného konania podľa vnútroštátneho práva.

Článok 35d

Pokuty

1. Orgán pre bankovníctvo prijme rozhodnutie o uložení pokuty, ak zistí, že inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 35b ods. 1 úmyselne alebo z nedbanlivosti neposkytol informácie v odpovedi na rozhodnutie, ktorým sa požadujú informácie podľa článku 35b ods. 3, alebo poskytol neúplné, nesprávne alebo zavádzajúce informácie v odpovedi na jednoduchú žiadosť o informácie alebo rozhodnutie podľa článku 35b ods. 2.

2. Základná výška pokuty podľa odseku 1 je najmenej 50 000 EUR a nesmie presiahnuť 200 000 EUR.

3. Pri určovaní základnej výšky pokuty uvedenej v odseku 2 orgán pre bankovníctvo prihliada na ročný obrat dotknutej inštitúcie alebo subjektu za predchádzajúce účtovné obdobie a táto výška musí byť:

a) na spodnom okraji limitu pri subjektoch s ročným obratom menej než 10 miliónov EUR;

b) v strednom pásme limitu pri subjektoch s ročným obratom v rozmedzí 10 až 50 miliónov EUR;

c) na hornom okraji limitu pri subjektoch s ročným obratom viac než 50 miliónov EUR.

Základné výšky vymedzené v rámci limitov stanovených v odseku 2 sa v prípade potreby upravujú s prihliadnutím na priťažujúce alebo poľahčujúce faktory v súlade s príslušnými koeficientmi stanovenými v odseku 5.

Príslušné priťažujúce koeficienty sa na základnú výšku uplatňujú jednotlivo. Ak sa uplatňuje viac než jeden priťažujúci koeficient, rozdiel medzi základnou výškou a sumou, ktorá je výsledkom uplatňovania každého jednotlivého priťažujúceho koeficientu, sa pripočítava k základnej výške.

Príslušné poľahčujúce koeficienty sa na základnú výšku uplatňujú jednotlivo. Ak sa uplatňuje viac ako jeden poľahčujúci koeficient, rozdiel medzi základnou výškou a sumou, ktorá je výsledkom uplatňovania každého jednotlivého poľahčujúceho koeficientu, sa odpočítava od základnej výšky.

4. Uvedené koeficienty úpravy sa uplatňujú kumulatívne na základnú výšku uvedenú v odseku 2 na základe:

a)    koeficientov úpravy súvisiacich s priťažujúcimi faktormi takto:

i) ak bolo porušenie spáchané opakovane, uplatní sa dodatočný koeficient 1,1 zakaždým, keď došlo k opakovanému spáchaniu porušenia;

ii) ak porušenie trvalo viac než šesť mesiacov, uplatňuje sa koeficient 1,5;

iii) ak bolo porušenie spáchané úmyselne, uplatňuje sa koeficient 2;

iv) ak sa od zistenia porušenia neprijalo nápravné opatrenie, uplatňuje sa koeficient 1,7;

v) v prípade, že vrcholový manažment subjektu nespolupracoval s orgánom pre bankovníctvo, uplatňuje sa koeficient 1,5.

b)    koeficientov úpravy súvisiacich s poľahčujúcimi faktormi takto:

i) ak porušenie trvalo menej než 10 pracovných dní, uplatňuje sa koeficient 0,9;

ii) ak vrcholový manažment inštitúcie alebo subjektu môže preukázať, že prijal všetky opatrenia potrebné na zabránenie nedodržaniu súladu so žiadosťou podľa článku 35 ods. 6a, uplatňuje sa koeficient 0,7;

iii) ak subjekt upozornil orgán pre bankovníctvo na porušenie urýchlene, účinne a plne, uplatňuje sa koeficient 0,4;

iv) ak subjekt dobrovoľne prijal opatrenia, aby zabezpečil, že v budúcnosti nemôže dôjsť k podobnému porušeniu, uplatňuje sa koeficient 0,6.

5. Bez ohľadu na odseky 2 a 3 celková pokuta nesmie prekročiť 20 % ročného obratu dotknutého subjektu v predchádzajúcom účtovnom období, ak subjekt nemal z porušenia priamy alebo nepriamy finančný prospech. V takomto prípade sa celková výška pokuty rovná minimálne výške uvedeného finančného zisku.

Článok 35e

Pravidelné platby penále

1. Orgán pre bankovníctvo prijme rozhodnutia o uložení pravidelných platieb penále s cieľom donútiť inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 35b ods. 1, aby poskytli informácie požadované rozhodnutím v súlade s článkom 35b ods. 3.

2. Pravidelná platba penále musí byť účinná a primeraná. Pravidelné platby penále sa ukladajú za každý deň, až kým dotknutá inštitúcia alebo subjekt nesplnia príslušné rozhodnutie uvedené v odseku 1.

3. Bez ohľadu na odsek 2 predstavuje výška periodických platieb penále 3 % priemerného denného obratu dotknutej inštitúcie alebo subjektu v predchádzajúcom účtovnom období. Vypočítava sa od dátumu uvedeného v rozhodnutí, ktorým sa ukladá pravidelná platba penále.

4. Pravidelnú platbu penále možno uložiť na obdobie najviac šesť mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo.

Článok 35f

Právo na vypočutie

1. Pred prijatím každého rozhodnutia o uložení pokuty a pravidelnej platby penále podľa článkov 35d a 35e poskytne orgán pre bankovníctvo inštitúcii alebo subjektu, na ktoré sa žiadosť o informácie vzťahuje, možnosť byť vypočuté.

Orgán pre bankovníctvo zakladá svoje rozhodnutia len na zisteniach, ku ktorým sa dotknuté inštitúcie alebo subjekty mali možnosť vyjadriť.

2. Počas konania sa plne rešpektuje právo na obhajobu inštitúcií alebo subjektov uvedených v odseku 1. Inštitúcia alebo subjekt majú právo na prístup k spisu orgánu pre bankovníctvo, a to s prihliadnutím na oprávnený záujem iných osôb na ochranu ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie ani na interné prípravné dokumenty orgánu pre bankovníctvo.

Článok 35g

Zverejňovanie, povaha, vymáhanie a odvádzanie pokút a pravidelných platieb penále

1. Pokuty a pravidelné platby penále uložené podľa článkov 35d a 35e sú administratívnej povahy a sú vymáhateľné.

2. Vymáhanie pokuty a pravidelnej platby penále sa riadi predpismi procesného práva platnými v tom členskom štáte, na ktorého území k vymáhaniu dochádza. Príkaz na vymáhanie sa pripája k rozhodnutiu, ktorým sa ukladajú pokuty alebo pravidelné platby penále, bez akýchkoľvek ďalších formalít s výnimkou overenia pravosti rozhodnutia orgánom, ktorý každý členský štát určí na tento účel a ktorého názov oznámi orgánu pre bankovníctvo a Súdnemu dvoru Európskej únie.

3. Po uskutočnení formálnych krokov uvedených v odseku 2 na základe žiadosti dotknutej strany môže táto dotknutá strana v súlade s vnútroštátnym právom pristúpiť k vymáhaniu tým, že predloží vec priamo príslušnému orgánu.

4. Vymáhanie pokuty alebo pravidelnej platby penále možno pozastaviť len na základe rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. Súdy dotknutého členského štátu však majú právomoc rozhodovať o sťažnostiach, že sa vymáhanie pokuty alebo pravidelnej platby penále uskutočňuje nezákonným spôsobom.

5. Orgán pre bankovníctvo zverejňuje všetky pokuty a pravidelné platby penále, ktoré boli uložené podľa článkov 35d a 35e s výnimkou prípadov, keď by takéto zverejnenie vážne ohrozilo finančné trhy alebo spôsobilo neprimeranú škodu zúčastneným stranám.

6. Pokuty a pravidelné platby penále sa odvádzajú do všeobecného rozpočtu Európskej únie.

Článok 35h

Preskúmanie Súdnym dvorom Európskej únie

Súdny dvor Európskej únie má neobmedzenú právomoc preskúmavať rozhodnutia, na základe ktorých orgán pre bankovníctvo uložil pokutu alebo pravidelnú platbu penále. Môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť pokutu alebo pravidelnú platbu penále, ktorú uložil orgán pre bankovníctvo.“

21.V článku 36 ods. 5 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Po doručení varovania alebo odporúčania ESRB určeného príslušnému orgánu orgán pre bankovníctvo v prípade potreby využije právomoci, ktoré mu boli zverené na základe tohto nariadenia, aby zaistil včasné nadväzujúce opatrenia.“

22.Článok 37 sa mení takto:

a)V odseku 4 sa posledná veta prvého pododseku nahrádza takto:

„Členovia skupiny zainteresovaných strán v bankovníctve pôsobia počas obdobia štyroch rokov, po ktorého uplynutí sa uskutoční nové výberové konanie.“

b)V odseku 5 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Ak členovia skupiny zainteresovaných strán v bankovníctve nemôžu dosiahnuť spoločné stanovisko alebo odporúčanie, členom zastupujúcim jednu skupinu zainteresovaných strán sa povoľuje vydať samostatné stanovisko alebo samostatné odporúčanie.

Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve, skupina zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov, skupina zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve a skupina zainteresovaných strán v dôchodkovom poistení zamestnancov môžu vydávať spoločné stanoviská a odporúčania v otázkach súvisiacich s prácou európskych orgánov dohľadu podľa článku 56 tohto nariadenia o spoločných stanoviskách a spoločných aktoch.“

23.Článok 39 sa nahrádza takto:

„Článok 39

Rozhodovacie postupy

1. Orgán pre bankovníctvo koná v súlade s odsekmi 2 až 6 pri prijímaní rozhodnutí uvedených v tomto nariadení s výnimkou rozhodnutí prijatých v súlade s článkami 35b, 35d a 35e.

2. Orgán pre bankovníctvo informuje všetkých adresátov rozhodnutia o svojom zámere prijať rozhodnutie, pričom stanoví lehotu, v ktorej adresát môže vyjadriť svoj názor na predmet rozhodnutia, plne pri tom zohľadňujúc naliehavosť, zložitosť a potenciálne následky predmetnej veci. Ustanovenia uvedené v prvej vete sa uplatňujú mutatis mutandis na odporúčania uvedené v článku 17 ods. 3.

3. V rozhodnutiach orgánu pre bankovníctvo sa uvedú dôvody, z ktorých sa vychádza.

4. Adresáti rozhodnutí orgánu pre bankovníctvo musia byť informovaní o zákonných opravných prostriedkoch dostupných na základe tohto nariadenia.

5. Ak orgán pre bankovníctvo prijal rozhodnutie podľa článku 18 ods. 3 alebo 4, v primeraných intervaloch toto rozhodnutie preskúmava.

6. Rozhodnutia, ktoré orgán pre bankovníctvo prijal podľa článkov 17, 18 alebo 19, sa zverejňujú. Pri uverejnení sa uvedie totožnosť dotknutého príslušného orgánu alebo finančnej inštitúcie a hlavný obsah rozhodnutia, pokiaľ takéto uverejnenie nie je v rozpore s oprávnenými záujmami uvedených finančných inštitúcií alebo s ochranou ich obchodného tajomstva alebo by mohlo vážne ohroziť správne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému Únie alebo jeho časti.“

24.Článok 40 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i)Vkladá sa toto písmeno aa):

„aa) členov výkonnej rady na plný úväzok uvedených v článku 45 ods. 1, ktorí nehlasujú;“

b)V odseku 7 sa vypúšťa druhý pododsek;

c)Dopĺňa sa tento odsek 8:

„8. Ak vnútroštátny orgán verejnej moci uvedený v odseku 1 písm. b) nie je zodpovedný za presadzovanie pravidiel v oblasti ochrany spotrebiteľa, člen rady orgánov dohľadu uvedený v odseku 1 písm. b) sa môže rozhodnúť, že prizve nehlasujúceho zástupcu orgánu na ochranu spotrebiteľa daného členského štátu. Ak je zodpovednosť za ochranu spotrebiteľa rozdelená medzi viacero orgánov v členskom štáte, dohodnú sa tieto orgány na spoločnom zástupcovi.“

25.Článok 41 sa nahrádza takto:

„Článok 41

Vnútorné výbory

„Na výkon osobitných úloh, ktoré jej boli zverené, môže rada orgánov dohľadu zriadiť vnútorné výbory. Rada orgánov dohľadu môže rozhodnúť, že určité jasne vymedzené úlohy a rozhodnutia deleguje na vnútorné výbory, výkonnú radu alebo na predsedu.“

26.V článku 42 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Pri vykonávaní úloh zverených na základe tohto nariadenia hlasujúci členovia rady orgánov dohľadu konajú nezávisle a objektívne a výhradne v záujme Únie ako celku a nepožadujú ani neprijímajú pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od žiadnej vlády členského štátu ani od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.“

27.Článok 43 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Rada orgánov dohľadu usmerňuje prácu orgánu pre bankovníctvo. Pokiaľ sa v tomto nariadení nestanovuje inak, rada orgánov dohľadu prijíma stanoviská, odporúčania, usmernenia a rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo a vydáva poradenstvo uvedené v kapitole II, a to na základe návrhu výkonnej rady.“

b)Odseky 2 a 3 sa vypúšťajú;

c)V odseku 4 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Rada orgánov dohľadu prijme každoročne pred 30. septembrom na základe návrhu výkonnej rady pracovný program orgánu pre bankovníctvo na nasledujúci rok a predloží ho na vedomie Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.“

d)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Na základe návrhu výkonnej rady prijme rada orgánov dohľadu výročnú správu o činnosti orgánu pre bankovníctvo vrátane výkonu povinností predsedu na základe návrhu správy podľa článku 53 ods. 7 a každoročne do 15. júna predloží túto správu Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Dvoru audítorov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Táto správa sa zverejní.“

e)Odsek 8 sa vypúšťa;

28.Článok 44 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Pokiaľ ide akty uvedené v článkoch 10 až 16 a opatrenia a rozhodnutia prijímané podľa článku 9 ods. 5 tretieho pododseku a kapitoly VI a odchylne od prvého pododseku tohto odseku, rada orgánov dohľadu prijíma rozhodnutia na základe kvalifikovanej väčšiny svojich členov, ako sa vymedzuje v článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii, ktorá zahŕňa aspoň jednoduchú väčšinu jej členov prítomných na hlasovaní z príslušných orgánov členských štátov, ktoré sú zúčastnenými členskými štátmi v zmysle článku 2 bodu 1 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 (ďalej len „zúčastnené členské štáty“) a jednoduchú väčšinu jej členov prítomných na hlasovaní z príslušných orgánov členských štátov, ktoré nie sú zúčastnenými členskými štátmi v zmysle článku 2 bodu 1 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 (ďalej len „nezúčastnené členské štáty“).

Členovia výkonnej rady na plný úväzok a predseda o týchto rozhodnutiach nehlasujú.“

b)V odseku 1 sa vypúšťa tretí, štvrtý, piaty a šiesty pododsek;

c)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Nehlasujúci členovia a pozorovatelia sa v rámci rady orgánov dohľadu nezúčastňujú na rozhovoroch týkajúcich sa jednotlivých finančných inštitúcií, pokiaľ sa nestanovuje inak v článku 75 ods. 3 alebo v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2.“

Prvý pododsek sa nevzťahuje na predsedu, členov, ktorí sú zároveň členmi výkonnej rady, a na zástupcu Európskej centrálnej banky vymenovaného jej radou pre dohľad.“

29.V kapitole III sa názov oddielu 2 nahrádza takto:

„Oddiel 2

Výkonná rada“

30.Článok 45 sa nahrádza takto:

„Článok 45

Zloženie

1. Výkonná rada sa skladá z predsedu a troch členov na plný úväzok. Predseda každému z členov na plný úväzok prideľuje jasne vymedzené politické a riadiace úlohy. Jednému z členov na plný úväzok sa pridelí zodpovednosť za rozpočtové záležitosti a záležitosti týkajúce sa pracovného programu orgánu pre bankovníctvo („zodpovedný člen“). Jeden z členov na plný úväzok vykonáva funkciu podpredsedu a úlohy predsedu v prípade jeho neprítomnosti alebo odôvodnených okolností v súlade s týmto nariadením.

2. Členovia na plný úväzok sú vyberaní na základe zásluh, kvalifikácie, znalosti finančných inštitúcií a trhov, ako aj skúseností súvisiacich s finančným dohľadom a reguláciou. Členovia na plný úväzok musia mať rozsiahlu prax v riadiacej funkcii. Výber sa vykonáva na základe otvoreného výberového konania, ktoré sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a na základe ktorého Komisia vypracuje užší zoznam kvalifikovaných uchádzačov.

Komisia predloží užší zoznam na schválenie Európskemu parlamentu. Po schválení tohto užšieho zoznamu prijme Rada rozhodnutie o vymenovaní členov výkonnej rady na plný úväzok vrátane zodpovedného člena. Zloženie výkonnej rady musí byť vyvážené a proporčné a odzrkadľovať Úniu ako celok.

3. Ak člen výkonnej rady na plný úväzok prestane spĺňať podmienky stanovené v článku 46 alebo bol uznaný vinným zo závažného pochybenia, môže Rada na základe návrhu Komisie schváleného Európskym parlamentom prijať rozhodnutie o jeho odvolaní z funkcie.

4. Funkčné obdobie členov na plný úväzok je 5 rokov a môže sa raz obnoviť. V priebehu deviatich mesiacov predchádzajúcich skončeniu päťročného funkčného obdobia člena na plný úväzok rada orgánov dohľadu posúdi:

a) výsledky dosiahnuté v prvom funkčnom období a spôsob ich dosiahnutia;

b) povinnosti a požiadavky orgánu pre bankovníctvo v nasledujúcich rokoch.

Po zohľadnení hodnotenia predloží Komisia Rade zoznam členov na plný úväzok, ktorý sa má obnoviť. Na základe tohto zoznamu a s prihliadnutím na hodnotenie môže Rada predĺžiť funkčné obdobie členov na plný úväzok.“

31.Vkladá sa tento článok 45a:

„Článok 45a

Rozhodovanie

1. Rozhodnutia výkonnej rady sa prijímajú jednoduchou väčšinou jej členov. Každý člen má jeden hlas. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

2. Zástupca Komisie sa zúčastňuje na zasadnutiach výkonnej rady bez hlasovacieho práva s výnimkou záležitostí uvedených v článku 63.

3. Výkonná rada prijme a zverejní svoj rokovací poriadok.

4. Zasadnutia výkonnej rady zvoláva predseda na vlastný podnet alebo na žiadosť jedného z jej členov a vedie ich predseda.

Výkonná rada sa schádza vždy pred zasadnutím rady orgánov dohľadu a tak často, ako to výkonná rada považuje za potrebné. Výkonná rada zasadá aspoň päťkrát ročne.

5. Členom výkonnej rady môžu podľa rokovacieho poriadku pomáhať poradcovia alebo experti. Nehlasujúci členovia sa nezúčastňujú na žiadnych rokovaniach výkonnej rady o jednotlivých finančných inštitúciách.“

32.Vkladá sa tento článok 45b:

„Článok 45b

Vnútorné výbory

Výkonná rada môže pre osobitné úlohy, ktoré jej boli pridelené, zriadiť vnútorné výbory.“

33.Článok 46 sa nahrádza takto:

„Článok 46

Nezávislosť

Členovia výkonnej rady konajú nezávisle a objektívne a výhradne v záujme Únie ako celku a nepožadujú ani neprijímajú pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od vlády členského štátu ani od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Členské štáty, inštitúcie ani orgány Únie, ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať členov výkonnej rady pri výkone ich úloh.“

34.Článok 47 sa nahrádza takto:

„Článok 47

Úlohy

1. Výkonná rada zaistí, aby si orgán pre bankovníctvo plnil poslanie a vykonával úlohy, ktoré mu boli pridelené, v súlade s týmto nariadením. S cieľom zabezpečiť fungovanie orgánu pre bankovníctvo výkonná rada prijíma všetky potrebné opatrenia, najmä vnútorné administratívne pokyny a uverejňuje oznámenia, v súlade s týmto nariadením.

2. Výkonná rada navrhuje ročný a viacročný pracovný program a predkladá ich na schválenie rade orgánov dohľadu.

3. Výkonná rada vykonáva svoje rozpočtové právomoci v súlade s článkami 63 a 64.

Na účely článkov 17, 19, 22, 29a, 30, 31a, 32 a článkov 35b až 35h má výkonná rada právomoc konať a prijímať rozhodnutia. Výkonná rada informuje radu orgánov dohľadu o rozhodnutiach, ktoré prijíma.

3a. Výkonná rada preskúmava všetky veci, o ktorých rozhoduje rada orgánov dohľadu, vydáva k nim stanoviská a predkladá k nim návrhy.

4. Výkonná rada prijme plán politiky zamestnanosti orgánu pre bankovníctvo a podľa článku 68 ods. 2 potrebné vykonávacie opatrenia týkajúce sa Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev („služobný poriadok“).

5. Výkonná rada prijme osobitné ustanovenia týkajúce sa práva na prístup k dokumentom orgánu pre bankovníctvo v súlade s článkom 72.

6. Výkonná rada na základe návrhu správy uvedeného v článku 53 ods. 7 predkladá návrh výročnej správy o činnostiach orgánu pre bankovníctvo, ako aj o povinnostiach predsedu, na schválenie rade orgánov dohľadu.

7. Výkonná rada vymenúva a odvoláva členov odvolacej rady v súlade s článkom 58 ods. 3 a 5.

8. Členovia výkonnej rady zverejňujú všetky informácie o stretnutiach a prijatých daroch. Výdavky sa verejne evidujú v súlade so služobným poriadkom.

9. Zodpovedný člen má tieto špecifické úlohy:

a) vykonať ročný pracovný program orgánu pre bankovníctvo pod vedením rady orgánov dohľadu a pod kontrolou výkonnej rady;

b) prijať všetky potrebné opatrenia, konkrétne prijať vnútorné administratívne pokyny a uverejniť oznámenia, s cieľom zabezpečiť fungovanie orgánu pre bankovníctvo v súlade s týmto nariadením;

c) vypracovať viacročný pracovný program, ako sa uvádza v článku 47 ods. 2;

d) do 30. júna každého roka vypracovať pracovný program pre nasledujúci rok podľa článku 47 ods. 2;

e) zostaviť predbežný návrh rozpočtu orgánu pre bankovníctvo podľa článku 63 a plniť rozpočet orgánu pre bankovníctvo podľa článku 64;

f) každý rok vypracovať návrh správy s oddielom týkajúcim sa činností orgánu pre bankovníctvo v oblasti regulácie a dohľadu a oddielom týkajúcim sa finančných a administratívnych záležitostí;

g) vykonávať vo vzťahu k zamestnancom orgánu pre bankovníctvo právomoci stanovené v článku 68 a riadiť záležitosti týkajúce sa zamestnancov.“

35.Článok 48 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Predseda je zodpovedný za prípravu práce rady orgánov dohľadu a predsedá zasadnutiam rady orgánov dohľadu a výkonnej rady.“

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Predseda je vyberaný na základe zásluh, kvalifikácie, znalosti finančných inštitúcií a trhov a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom a reguláciou prostredníctvom otvoreného výberového konania uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia predloží Európskemu parlamentu na schválenie užší zoznam kandidátov na pozíciu predsedu. Po schválení tohto užšieho zoznamu prijme Rada rozhodnutie o vymenovaní predsedu.

Ak predseda už nespĺňa podmienky stanovené v článku 49 alebo bol uznaný vinným zo závažného pochybenia, môže Rada na základe návrhu Komisie schváleného Európskym parlamentom prijať rozhodnutie o jeho odvolaní z funkcie.“

c)V odseku 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Rada môže na návrh Komisie a po zohľadnení hodnotenia jeden raz predĺžiť funkčné obdobie predsedu.“

d)Odsek 5 sa vypúšťa;

36. Článok 49a sa nahrádza takto:

„Článok 49a

Výdavky

Predseda zverejňuje informácie o všetkých zasadnutiach a prijatých daroch. Výdavky sa verejne evidujú v súlade so služobným poriadkom.“

37.Články 51, 52, 52a a 53 sa vypúšťajú;

38.V článku 54 ods. 2 sa dopĺňa táto zarážka:

„— otázky týkajúce sa ochrany vkladateľov, spotrebiteľov a investorov“

39.V článku 55 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Na zasadnutia spoločného výboru, ako aj všetkých podvýborov uvedených v článku 57 sa ako pozorovatelia pozývajú jeden člen výkonnej rady, zástupca Komisie a ESRB.“

40.Článok 58 sa mení takto:

a)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Dvoch členov odvolacej rady a dvoch náhradníkov vymenuje výkonná rada orgánu pre bankovníctvo z užšieho zoznamu navrhnutého Komisiou na základe verejnej výzvy na vyjadrenie záujmu uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie a po porade s radou orgánov dohľadu.“

b)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Člen odvolacej rady, ktorého vymenovala výkonná rada orgánu pre bankovníctvo, nemôže byť odvolaný počas funkčného obdobia, pokiaľ nebol uznaný vinným zo závažného pochybenia a výkonná rada o tom nerozhodla po porade s radou orgánov dohľadu.“

41.V článku 59 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Členovia odvolacej rady sú nezávislí pri prijímaní svojich rozhodnutí. Nie sú viazaní žiadnymi pokynmi. Nemôžu vykonávať ďalšie úlohy v orgáne pre bankovníctvo, jeho výkonnej rade ani rade orgánov dohľadu.“

42. V článku 60 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Každá fyzická alebo právnická osoba vrátane príslušných orgánov sa môže odvolať proti rozhodnutiu orgánu pre bankovníctvo uvedenému v článkoch 17, 18, 19 a 35 a proti akémukoľvek inému rozhodnutiu, ktoré prijal orgán pre bankovníctvo v súlade s aktmi Únie uvedenými v článku 1 ods. 2, ktoré je určené tejto osobe, alebo proti rozhodnutiu, ktoré je, hoci vo forme rozhodnutia určenému inej osobe, v priamom a individuálnom záujme danej osoby.“

43. Článok 62 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Príjmy orgánu pre bankovníctvo sa, bez toho, aby boli dotknuté iné druhy príjmov, skladajú z akejkoľvek kombinácie týchto zdrojov:

a) vyrovnávacieho príspevku od Únie zaúčtovaného vo všeobecnom rozpočte Únie (oddiel Komisie), ktorý nesmie presiahnuť 40 % odhadovaných príjmov orgánu pre bankovníctvo;

b) ročných príspevkov od finančných inštitúcií na základe ročných odhadovaných výdavkov na činnosti vyžadovaných podľa tohto nariadenia a podľa aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2 pre každú kategóriu účastníkov v pôsobnosti orgánu pre bankovníctvo;

c) všetkých poplatkov zaplatených orgánu pre bankovníctvo v prípadoch uvedených v príslušných nástrojoch práva Únie;

d) akýchkoľvek dobrovoľných príspevkov od členských štátov alebo pozorovateľov;

e) poplatkov za publikácie, odbornú prípravu a akékoľvek iné služby požadované príslušnými orgánmi.“

b)Dopĺňajú sa tieto odseky 5 a 6:

„5. Ročné príspevky uvedené v odseku 1 písm. b) vyberajú každý rok od jednotlivých finančných inštitúcií orgány, ktoré určí každý členský štát. Do 31. marca každého rozpočtového roka každý členský štát zaplatí orgánu pre bankovníctvo sumu, ktorú treba vybrať v súlade s kritériami stanovenými v delegovanom akte uvedenom v článku 62a.

6. Dobrovoľné príspevky od členských štátov a pozorovateľov uvedené v odseku 1 písm. d) sa neprijímajú, ak by takéto prijatie mohlo vyvolať pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti orgánu pre bankovníctvo.“

44. Vkladá sa tento článok 62a:

„Článok 62a

   Delegované akty týkajúce sa výpočtu ročných príspevkov finančných inštitúcií

Komisia je v súlade s článkom 75a splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými stanoví, ako sa majú vypočítať ročné príspevky jednotlivých finančných inštitúcií uvedených v článku 62 písm. e), v ktorých sa uvádza:

a) metodika prideľovania odhadovaných výdavkov do kategórií finančných inštitúcií ako základ na určenie podielu príspevkov, ktoré majú uhradiť finančné inštitúcie z každej kategórie;

b) primerané a objektívne kritériá na určenie výšky ročných príspevkov splatných zo strany jednotlivých finančných inštitúcií v rozsahu pôsobnosti aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2 na základe ich veľkosti tak, aby približne odrážali ich význam na trhu.

Na základe kritérií uvedených v prvom odseku písm. b) sa môžu stanoviť buď prahové hodnoty de minimis, pod úrovňou ktorých sa príspevky nemusia platiť, alebo minimá, pod úroveň ktorých príspevky nesmú klesnúť.“

45.Článok 63 sa nahrádza takto:

„Článok 63

Zostavenie rozpočtu

1. Zodpovedný člen vypracúva každoročne predbežný návrh jednotného programového dokumentu orgánu pre bankovníctvo na nasledujúce tri rozpočtové roky s uvedením odhadu príjmov a výdavkov, ako aj informácie o zamestnancoch, jeho ročné a viacročné plánovanie programu a predloží ho výkonnej rade a rade orgánov dohľadu spolu s plánom pracovných miest.

1a. Výkonná rada na základe návrhu, ktorý bol schválený radou orgánov dohľadu, prijme návrh jednotného programového dokumentu na nasledujúce tri rozpočtové roky.

1b. Návrh jednotného programového dokumentu zašle výkonná rada Komisii, Európskemu parlamentu a Rade do 31. januára.

2.    Komisia na základe jednotného programového dokumentu zapracuje do návrhu rozpočtu Únie odhady, ktoré považuje za potrebné vzhľadom na plán pracovných miest a výšku vyrovnávacieho príspevku, ktorá sa má účtovať zo všeobecného rozpočtu Únie v súlade s článkami 313 a 314 zmluvy.

3.    Rozpočtový orgán prijme pre orgán pre bankovníctvo plán pracovných miest. Rozpočtový orgán schváli rozpočtové prostriedky na vyrovnávací príspevok pre orgán pre bankovníctvo.

4. Rozpočet orgánu pre bankovníctvo prijíma rada orgánov dohľadu. Po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Únie sa tento rozpočet stáva konečným. V prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

5. Výkonná rada bezodkladne oznámi rozpočtovému orgánu svoj zámer vykonať akýkoľvek projekt, ktorý môže mať významný finančný vplyv na financovanie jej rozpočtu, najmä každý projekt týkajúci sa majetku, ako je prenájom alebo kúpa budov.“

46.Článok 64 sa nahrádza takto:

„Článok 64

Plnenie a kontrola rozpočtu

„1. Zodpovedný člen koná ako schvaľujúci úradník a plní rozpočet orgánu pre bankovníctvo.

2. Účtovník orgánu pre bankovníctvo zašle predbežnú účtovnú závierku účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov do 1. marca nasledujúceho roka.

3. Účtovník orgánu pre bankovníctvo zašle do 1. marca nasledujúceho roka účtovníkovi Komisie požadované účtovné informácie na účely konsolidácie, a to spôsobom a vo formáte, ako ich stanovil uvedený účtovník.

4. Účtovník orgánu pre bankovníctvo pošle správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení aj členom rady orgánov dohľadu, Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov do 31. marca nasledujúceho roku.

5. Po prijatí pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke orgánu pre bankovníctvo v súlade s článkom 148 nariadenia o rozpočtových pravidlách účtovník orgánu pre bankovníctvo zostaví konečnú účtovnú závierku orgánu pre bankovníctvo. Zodpovedný člen ju zašle rade orgánov dohľadu, ktorá k uvedenej účtovnej závierke zaujme stanovisko.

6. Účtovník orgánu pre bankovníctvo zašle konečnú účtovnú závierku spolu so stanoviskom rady orgánov dohľadu najneskôr do 1. júla nasledujúceho roka účtovníkovi Komisie, Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov.

Účtovník orgánu pre bankovníctvo zašle do 1. júla účtovníkovi Komisie aj súbor výkazov v štandardizovanej podobe, ktorú stanovil účtovník Komisie na účely konsolidácie.

7. Konečná účtovná závierka sa uverejňuje do 15. novembra nasledujúceho roku v Úradnom vestníku Európskej únie.

8. Zodpovedný člen zašle Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky do 30. septembra. Kópiu tejto odpovede zašle aj výkonnej rade a Komisii.

9. Zodpovedný člen predloží Európskemu parlamentu na požiadanie a podľa ustanovenia v článku 165 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách všetky informácie potrebné pre bezproblémové uplatnenie postupu udeľovania absolutória na daný rozpočtový rok.

10. Európsky parlament na odporúčanie Rady konajúcej na základe kvalifikovanej väčšiny pred 15. májom roku N + 2 udelí orgánu bankovníctvo absolutórium na plnenie rozpočtu na rozpočtový rok N.“

47.Článok 65 sa nahrádza takto:

„Článok 65

Rozpočtové pravidlá

Rozpočtové pravidlá uplatniteľné na orgán pre bankovníctvo prijme výkonná rada po porade s Komisiou. Tieto pravidlá sa nesmú odchyľovať od delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1271/2013* pre subjekty uvedené v článku 208 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, pokiaľ si to nevyžadujú osobitné prevádzkové potreby pre fungovanie orgánu pre bankovníctvo a iba s predchádzajúcim súhlasom Komisie.

*    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1271/2013 z 30. septembra 2013 o rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty uvedené v článku 208 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 328, 7.12.2013, s. 42).“

48.V článku 66 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Na účely boja proti podvodom, korupcii a akejkoľvek inej protiprávnej činnosti sa na orgán pre bankovníctvo bez obmedzenia uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013**.

** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).“

49.Článok 68 sa mení takto:

a)Odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1. Na zamestnancov orgánu pre bankovníctvo vrátane členov výkonnej rady na plný úväzok a jej predsedu sa uplatňuje služobný poriadok, podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov a pravidlá prijaté spoločne s inštitúciami Únie na účely ich uplatňovania.

2. Výkonná rada po dohode s Komisiou v súlade s mechanizmami stanovenými v článku 110 služobného poriadku prijme potrebné vykonávacie opatrenia.“

b)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Výkonná rada prijme ustanovenia, na základe ktorých môžu byť národní experti z členských štátov vyslaní do orgánu pre bankovníctvo.“

50.Článok 70 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členovia rady orgánov dohľadu a všetci zamestnanci orgánu pre bankovníctvo vrátane úradníkov vyslaných členskými štátmi na dočasnom základe a všetky ďalšie osoby, ktoré plnia úlohy pre orgán pre bankovníctvo na zmluvnom základe, podliehajú požiadavkám zachovávať služobné tajomstvo podľa článku 339 ZFEÚ a príslušným ustanoveniam právnych predpisov Únie aj v prípade skončenia ich funkčných povinností.“

b)V odseku 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Povinnosti na základe odseku 1 a prvého pododseku tohto odseku navyše nebránia orgánu pre bankovníctvo a príslušným orgánom použiť informácie na presadzovanie aktov uvedených v článku 1 ods. 2, a najmä pri právnych konaniach na prijatie rozhodnutí.“

c)Vkladá sa tento odsek 2a:

„2a. Výkonná rada a rada orgánov dohľadu zabezpečia, aby sa na osoby, ktoré poskytujú akúkoľvek službu, priamo alebo nepriamo, trvale alebo príležitostne, v súvislosti s plnením úloh orgánu pre bankovníctvo vrátane úradníkov a iných osôb poverených na tento účel výkonnou radou a radou orgánov dohľadu alebo vymenovaných príslušnými orgánmi, vzťahovali požiadavky na zachovávanie služobného tajomstva rovnocenné opatreniam uvedeným v predchádzajúcich odsekoch.

Rovnaké požiadavky na zachovávanie služobného tajomstva sa uplatňujú aj na pozorovateľov, ktorí sa zúčastňujú na zasadnutiach výkonnej rady a rady orgánov dohľadu, ktorí sa podieľajú na činnosti orgánu pre bankovníctvo.“

d)V odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Odseky 1 a 2 nebránia orgánu pre bankovníctvo vymieňať si informácie s príslušnými orgánmi v súlade s týmto nariadením a ostatnými právnymi predpismi Únie uplatňovanými na finančné inštitúcie.“

51.Článok 71 sa nahrádza takto:

„Týmto nariadením nie sú dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa spracovania osobných údajov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 ani povinnosti orgánu pre bankovníctvo týkajúce sa spracovania osobných údajov podľa nariadenia (EÚ) č. 2018/XXX (nariadenie o ochrane údajov v prípade inštitúcií a orgánov EÚ) pri plnení svojich povinností.“

52.V článku 72 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Výkonná rada prijme praktické opatrenia na uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1049/2001.“

53.V článku 73 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Výkonná rada rozhodne o vnútornom jazykovom režime orgánu pre bankovníctvo.“

54.V článku 74 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Potrebné ustanovenia týkajúce sa ubytovania, ktoré sa má zabezpečiť pre orgán pre bankovníctvo v členskom štáte, v ktorom sa nachádza jeho sídlo, a zariadenia, ktoré má dať tento členský štát k dispozícii, ako aj osobitné pravidlá uplatňované v tomto členskom štáte na zamestnancov orgánu pre bankovníctvo a ich rodinných príslušníkov sa stanovujú v dohode o ústredí medzi orgánom pre bankovníctvo a daným členským štátom uzatvorenej po získaní súhlasu výkonnej rady.“

55.Vkladá sa tento článok 75a:

„Článok 75a

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 35c a 62a sa udeľuje na dobu neurčitú.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 35c a 62a môžu Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článkov 35c alebo 62a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.“

56.Článok 76 sa nahrádza takto:

„Článok 76

Vzťah k CEBS

Orgán pre bankovníctvo sa považuje za právneho nástupcu CEBS. Ku dňu zriadenia orgánu pre bankovníctvo sa všetky aktíva a pasíva a všetky neuzavreté činnosti CEBS automaticky prevedú na orgán pre bankovníctvo. CEBS zostaví výkaz poskytujúci obraz o konečnom stave jeho aktív a pasív ku dňu uvedeného prevodu. Tento výkaz preveria a schvália CEBS a Komisia.“

57.Vkladá sa nový článok 77a:

Článok 77a

Prechodné ustanovenia

Úlohy a pozícia výkonného riaditeľa vymenovaného v súlade s nariadením č. 1093/2010 naposledy zmeneným smernicou (EÚ) 2015/2366, ktorý je vo funkcii k [PO: vložte dátum 3 mesiace po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] sa k uvedenému dátumu ukončia.

Úlohy a pozícia predsedu vymenovaného v súlade s nariadením č. 1093/2010 naposledy zmeneným smernicou (EÚ) 2015/2366, ktorý je vo funkcii k [PO: vložte dátum 3 mesiace po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], naďalej pokračujú až do ich uplynutia.

Úlohy a pozícia členov správnej rady vymenovaných v súlade s nariadením č. 1093/2010 naposledy zmeneným smernicou (EÚ) 2015/2366, ktorí sú vo funkcii k [PO: vložte dátum 3 mesiace po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], sa k uvedenému dátumu ukončia.“.

Článok 2

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1094/2010

Nariadenie (EÚ) č. 1094/2010 sa mení takto:

1.V článku 1 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Orgán pre poisťovníctvo koná v rozsahu právomocí udelených týmto nariadením a v rozsahu pôsobnosti smernice 2009/138/ES s výnimkou jej hlavy IV, smerníc 2002/92/ES, 2003/41/ES, 2002/87/ES, smernice 2009/103/ES* a v rozsahu, v ktorom sa tieto akty uplatňujú na poisťovne, zaisťovne, inštitúcie dôchodkového zabezpečenia zamestnancov a sprostredkovateľov poistenia, v rozsahu príslušných častí smernice (EÚ) 2015/849 a smernice 2002/65/ES vrátane všetkých smerníc, nariadení a rozhodnutí vychádzajúcich z týchto aktov a všetkých ostatných právne záväzných aktov Únie, ktorými sa zverujú úlohy orgánu pre poisťovníctvo.

*    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (Ú. v. EÚ L 263, 7.10.2009, s.11).“

2.V článku 2 ods. 5 sa vkladá tento pododsek:

„Odkazy v tomto nariadení týkajúce sa dohľadu zahŕňajú činnosti všetkých príslušných orgánov vykonávané v súlade s legislatívnymi aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2.“

3.V článku 4 bode 2 sa písmeno ii) nahrádza takto:

„i) v súvislosti so smernicami 2002/65/ES a (EÚ) 2015/849 orgány príslušné zabezpečovať dodržiavanie požiadaviek týchto smerníc zo strany finančných inštitúcií v zmysle vymedzenia v bode 1;“

4.Článok 6 sa mení takto:

a)Bod 2 sa nahrádza takto:

„2. výkonná rada, ktorá vykonáva úlohy stanovené v článku 47;“

b)Bod 4 sa vypúšťa;

5.Článok 8 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i)Vkladá sa toto písmeno aa):

„aa) vypracovať a aktualizovať príručku dohľadu Únie nad finančnými inštitúciami v Únii;“

ii)Písmená e) a f) sa nahrádzajú takto:

„e) organizovať a vykonávať preskúmania príslušných orgánov a v tejto súvislosti vydávať usmernenia a odporúčania a identifikovať najlepšie postupy s cieľom posilniť konzistentnosť výsledkov dohľadu;

f) monitorovať a posudzovať vývoj na trhu v oblasti svojej pôsobnosti, v relevantných prípadoch aj vývoj týkajúci sa trendov v oblasti inovatívnych finančných služieb;“

iii)Písmeno h) sa nahrádza takto:

„h) zvyšovať ochranu poistníkov, účastníkov dôchodkového systému a oprávnených osôb, spotrebiteľov a investorov;“

iv)Písmeno l) sa vypúšťa;

v)Vkladá sa toto písmeno m):

„m) vydávať stanoviská v súvislosti s uplatňovaním vnútorných modelov, uľahčovať prijímanie rozhodnutí a poskytnúť pomoc predpokladanú v článku 21a;“

b)Vkladá sa nový odsek 1a:

„1a. „Pri vykonávaní svojich úloh v súlade s týmto nariadením orgán pre poisťovníctvo zohľadňuje technologické inovácie, inovatívne a udržateľné obchodné modely, ako aj integráciu environmentálnych a sociálnych faktorov a faktorov týkajúcich sa verejnej správy.“

c)Odsek 2 sa mení takto:

i) Vkladá sa písmeno ca):

„ca) vydávať odporúčania, ako sa stanovuje v článkoch 29a a 31a;“

ii) Písmeno h) sa nahrádza takto:

„h) zhromažďovať nevyhnutné informácie o finančných inštitúciách, ako sa stanovuje v článkoch 35 a 35b;“

d)Dopĺňa sa tento odsek 3:

„3. Pri vykonávaní úloh uvedených v odseku 1 a právomocí uvedených v odseku 2 orgán pre poisťovníctvo náležite zohľadňuje zásady lepšej tvorby práva vrátane výsledkov analýzy nákladov a prínosov získaných v súlade s týmto nariadením.“

6.Článok 9 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa vkladajú tieto písmená aa) a ab):

„aa) vykonania hĺbkových tematických preskúmaní trhového správania, dosiahnutia spoločného chápania trhových postupov s cieľom identifikovať možné problémy a analyzovať ich vplyv;

ab) vývoja maloobchodných ukazovateľov rizika pre včasnú identifikáciu možných príčin poškodenia spotrebiteľa;“

b)V odseku 1 sa písmeno d) nahrádza takto:

„d) vytvorenia spoločných pravidiel zverejňovania informácií.“

c)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Orgán pre poisťovníctvo monitoruje nové a existujúce finančné aktivity a môže prijať usmernenia a odporúčania s cieľom podporovať bezpečnosť a spoľahlivosť trhov a konvergenciu regulačných postupov a postupov dohľadu.“

d)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Orgán pre poisťovníctvo zriadi ako svoju integrálnu súčasť výbor pre finančné inovácie, ktorý bude združovať všetky relevantné príslušné vnútroštátne orgány dohľadu a orgány zodpovedné za ochranu spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť koordinovaný prístup pri regulácii a dohľade v prípade nových alebo inovatívnych finančných aktivít a poskytovať poradenstvo orgánu pre poisťovníctvo, aby mohol predkladať správy Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. Orgán pre poisťovníctvo môže ako súčasť výboru zahrnúť aj vnútroštátne orgány na ochranu údajov.“

7.Článok 16 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Orgán pre poisťovníctvo môže adresovať usmernenia a odporúčania aj orgánom členských štátov, ktoré nie sú vymedzené ako príslušné orgány podľa tohto nariadenia, ale ktoré sú oprávnené na zabezpečovanie uplatňovania aktov uvedených v článku 1 ods. 2.“

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. S výnimkou mimoriadnych okolností orgán pre poisťovníctvo uskutočňuje otvorené verejné konzultácie týkajúce sa usmernení a odporúčaní, ktoré vydáva, a vykonáva analýzu prípadných nákladov a prínosov súvisiacich s vydávaním týchto usmernení a odporúčaní. Tieto konzultácie a analýzy sú primerané rozsahu pôsobnosti, povahe a vplyvu usmernení alebo odporúčaní. S výnimkou mimoriadnych okolností orgán pre poisťovníctvo požiada o stanovisko alebo radu aj skupinu zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve a skupinu zainteresovaných strán v dôchodkovom poistení zamestnancov.“

c)V odseku 4 sa na konci dopĺňa táto veta:

„V správe sa takisto vysvetľuje, akým spôsobom orgán pre poisťovníctvo odôvodnil vydanie usmernení a odporúčaní, a zhŕňa spätná väzba z verejných konzultácií súvisiacich s týmito usmerneniami a odporúčaniami.“

d)Dopĺňa sa tento odsek 5:

„5. Ak sa dve tretiny členov skupiny zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve alebo skupiny zainteresovaných strán v dôchodkovom poistení zamestnancov domnievajú, že vydaním určitých usmernení alebo odporúčaní orgán pre poisťovníctvo prekročil svoju právomoc, môžu poslať Komisii odôvodnené stanovisko.

Komisia požiada orgán pre poisťovníctvo o vysvetlenie s odôvodnením týkajúcim sa vydania príslušných usmernení alebo odporúčaní. Po doručení vysvetlenia orgánom pre poisťovníctvo Komisia posúdi rozsah pôsobnosti usmernení alebo odporúčaní vzhľadom na právomoci orgánu pre poisťovníctvo. Ak sa Komisia domnieva, že orgán pre poisťovníctvo prekročil svoju právomoc, a po tom, ako orgán pre poisťovníctvo mal možnosť vyjadriť svoje názory, môže Komisia prijať vykonávacie rozhodnutie, ktorým požiada orgán pre poisťovníctvo o zrušenie príslušných usmernení alebo odporúčaní. Rozhodnutie Komisie sa zverejňuje.“

8.V článku 17 ods. 2 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Bez toho, aby boli dotknuté právomoci stanovené v článku 35, orgán pre poisťovníctvo môže adresovať náležite opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť o informácie priamo iným príslušným orgánom alebo príslušným finančným inštitúciám vždy, keď to považuje za potrebné na účely vyšetrovania údajného porušenia alebo neuplatnenia práva Únie. Ak je odôvodnená žiadosť určená finančným inštitúciám, vysvetlí sa v nej, prečo sú informácie potrebné na účely vyšetrovania údajného porušenia alebo neuplatnenia práva Únie.

Adresát takejto žiadosti poskytne orgánu pre poisťovníctvo jasné, presné a úplné informácie bez zbytočného odkladu.

Ak bola žiadosť o informácie adresovaná finančnej inštitúcii, orgán pre poisťovníctvo informuje o takejto žiadosti relevantné príslušné orgány. Príslušné orgány pomáhajú orgánu pre poisťovníctvo pri zhromažďovaní takýchto informácií, ak ich o to orgán pre poisťovníctvo požiada.“

9.Článok 19 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. V prípadoch špecifikovaných v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2 a bez toho, aby boli dotknuté právomoci stanovené v článku 17, môže orgán pre poisťovníctvo pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s postupom uvedeným v odsekoch 2 až 4 v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)    na žiadosť jedného alebo viacerých dotknutých príslušných orgánov v prípadoch, keď príslušný orgán nesúhlasí s postupom alebo obsahom opatrenia, s navrhovaným opatrením alebo nečinnosťou iného príslušného orgánu;

b)    z vlastného podnetu, ak na základe objektívnych kritérií možno určiť, že medzi príslušnými orgánmi došlo k sporu.

Ak si akty uvedené v článku 1 ods. 2 vyžadujú, aby príslušné orgány prijali spoločné rozhodnutie, v prípade chýbajúceho spoločného rozhodnutia uvedených orgánov v rámci lehôt stanovených v uvedených aktoch sa predpokladá, že došlo k sporu.“

b)Vkladajú sa tieto odseky 1a a 1b:

„1a. Dotknuté príslušné orgány bezodkladne informujú orgán pre poisťovníctvo o tom, že sa nedosiahla dohoda, v týchto prípadoch:

a)    ak lehota na dosiahnutie dohody medzi príslušnými orgánmi bola stanovená v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2, a v skoršom z týchto prípadov:

i) ak lehota uplynula;

ii) ak jeden alebo viaceré dotknuté príslušné orgány na základe objektívnych kritérií dospeli k záveru, že spor existuje;

b)    ak lehota na dosiahnutie dohody medzi príslušnými orgánmi nebola stanovená v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2, a v skoršom z týchto prípadov:

i)    ak jeden alebo viaceré dotknuté príslušné orgány na základe objektívnych kritérií dospeli k záveru, že spor existuje; alebo

ii)    ak uplynuli dva mesiace odo dňa, kedy príslušný orgán dostal žiadosť od iného príslušného orgánu, aby prijal určité opatrenia s cieľom dodržať právo Únie a dožiadaný orgán ešte neprijal rozhodnutie na základe uvedenej žiadosti.“

c)V odseku 1 sa vypúšťa druhý pododsek;

1b. Predseda posúdi, či by mal orgán pre poisťovníctvo konať v súlade s odsekom 1. Ak orgán pre poisťovníctvo zasiahne z vlastného podnetu, svoje rozhodnutie o zásahu oznámi dotknutým príslušným orgánom.

Až do rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo v súlade s postupom stanoveným v článku 47 ods. 3a v prípadoch, keď si akty uvedené v článku 1 ods. 2 vyžadujú prijatie spoločného rozhodnutia, všetky príslušné orgány zapojené do spoločného rozhodnutia odložia svoje individuálne rozhodnutia. Ak sa orgán pre poisťovníctvo rozhodne konať, musia všetky príslušné orgány zapojené do spoločného rozhodnutia odložiť svoje rozhodnutia dovtedy, kým sa neuzavrie postup stanovený v odsekoch 2 a 3.“

d)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„Ak dotknuté príslušné orgány nedosiahnu počas zmierovacej fázy dohodu uvedenú v odseku 2, orgán pre poisťovníctvo môže prijať rozhodnutie, na základe ktorého sa od týchto orgánov vyžaduje, aby prijali konkrétne opatrenie alebo aby sa zdržali určitého opatrenia s cieľom urovnať záležitosť v záujme zabezpečenia súladu s právom Únie. Rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo je pre dotknuté príslušné orgány záväzné. Na základe rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo sa od príslušných orgánov môže vyžadovať, aby zrušili alebo zmenili rozhodnutie, ktoré prijali, alebo aby využili právomoci, ktoré majú podľa príslušného práva Únie.“

e)Vkladá sa tento odsek 3a:

„3a. Orgán pre poisťovníctvo informuje dotknuté príslušné orgány o uzavretí postupu podľa odsekov 2 a 3, a prípadne aj o svojom rozhodnutí prijatom podľa odseku 3.“

f)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 zmluvy, ak príslušný orgán nedodrží rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo, a tým nezabezpečí, aby finančná inštitúcia spĺňala požiadavky, ktoré sa na ňu priamo vzťahujú v zmysle aktov uvedených v článku 1 ods. 2, orgán pre poisťovníctvo môže prijať individuálne rozhodnutie určené finančnej inštitúcii, v ktorom ju požiada o potrebné opatrenia na dodržiavanie jej povinností vyplývajúcich z práva Únie, vrátane zastavenia akejkoľvek činnosti.“

10.Článok 21 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

Orgán pre poisťovníctvo podporuje a monitoruje účinné, efektívne a konzistentné fungovanie kolégií orgánov dohľadu uvedených v smernici 2009/138/ES a posilňuje súdržné uplatňovanie práva Únie kolégiami orgánov dohľadu. S cieľom zbližovať najlepšie postupy dohľadu sa zamestnanci orgánu pre poisťovníctvo môžu zúčastňovať na činnostiach kolégií orgánov dohľadu alebo tieto činnosti podľa potreby viesť, a to vrátane kontrol na mieste, ktoré spoločne vykonávajú dva alebo viaceré príslušné orgány.“

b)V odseku 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Na účely tohto odseku a odseku 1 tohto článku sa orgán pre poisťovníctvo považuje za „príslušný orgán“ alebo „orgán dohľadu“ v zmysle príslušných právnych predpisov.“

11.Vkladá sa tento článok 21a:

„Článok 21a

Vnútorné modely

1. S cieľom prispieť k vypracovaniu vysoko kvalitných spoločných noriem a postupov dohľadu orgán pre poisťovníctvo z vlastného podnetu alebo na žiadosť jedného alebo viacerých orgánov dohľadu:

a) vydáva dotknutým orgánom dohľadu stanoviská žiadosti týkajúcej sa používania alebo zmeny vnútorného modelu. Na tento účel si môže EIOPA od dotknutých orgánov dohľadu vyžiadať všetky potrebné informácie; a

b) v prípade sporu týkajúceho sa schvaľovania vnútorných modelov pomôcť dotknutým orgánom dohľadu pri dosiahnutí dohody v súlade s postupom stanoveným v článku 19.

2. Za okolností stanovených v článku 231 ods. 6a smernice 2009/138/ES môžu podniky požiadať EIOPA, aby pomohol príslušným orgánom pri dosahovaní dohody v súlade s postupom stanoveným v článku 19.

12.V článku 22 ods. 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Na tento účel môže orgán pre poisťovníctvo využiť právomoci, ktoré sú mu udelené podľa tohto nariadenia vrátane článkov 35 a 35b.“

13.Článok 29 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i)Vkladá sa toto písmeno aa):

„aa) vydáva strategický plán dohľadu v súlade s článkom 29a;“

ii)Písmeno b) sa nahrádza takto:

„b) podporuje účinnú dvojstrannú a viacstrannú výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi týkajúcich sa všetkých relevantných záležitostí prípadne vrátane kybernetickej bezpečnosti a kybernetických útokov pri plnom dodržaní uplatniteľných ustanovení týkajúcich sa dôvernosti a ochrany údajov stanovených v príslušných právnych predpisoch Únie;“

iii) Písmeno e) sa nahrádza takto:

„e) navrhuje sektorové a medzisektorové školiace programy, a to aj so zreteľom na technologické inovácie, uľahčuje výmeny zamestnancov a podnecuje príslušné orgány, aby zintenzívnili využívanie schém dočasného preloženia zamestnancov a ostatných nástrojov;“

b)V odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek 2:

„Na účely stanovenia spoločnej kultúry dohľadu orgán pre poisťovníctvo vypracúva a udržiava aktualizovanú príručku dohľadu Únie nad finančnými inštitúciami v Únii s ohľadom na meniace sa obchodné postupy a obchodné modely finančných inštitúcií. V príručke dohľadu Únie sa stanovujú najlepšie postupy dohľadu a špecifikujú sa vysoko kvalitné metodiky a procesy.“

14.Vkladá sa tento článok 29a:

„Článok 29a

Strategický plán dohľadu

1. Po nadobudnutí účinnosti nariadenia [XXX vložiť odkaz na pozmeňujúce nariadenie] a potom každé tri roky do 31. marca orgán pre poisťovníctvo vydá odporúčanie určené príslušným orgánom, v ktorom sa stanovujú strategické ciele a priority v oblasti dohľadu (ďalej len „strategický plán dohľadu“), pričom zohľadní všetky príspevky od príslušných orgánov. Orgán pre poisťovníctvo strategický plán dohľadu postúpi pre informáciu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii a zverejní ho na svojom webovom sídle.

Strategický plán dohľadu určí osobitné priority pre činnosti v oblasti dohľadu s cieľom podporovať konzistentné, efektívne a účinné postupy v oblasti dohľadu a spoločné, jednotné a konzistentné uplatňovanie práva Únie a riešiť príslušné mikroprudenciálne trendy, možné riziká a slabé miesta určené v súlade s článkom 32.

2. Každoročne do 30. septembra predkladá každý príslušný orgán orgánu pre poisťovníctvo na zváženie návrh ročného pracovného programu na nasledujúci rok, pričom konkrétne uvedie, ako je uvedený návrh programu zosúladený so strategickým plánom dohľadu.

Návrh ročného pracovného programu obsahuje konkrétne ciele a priority pre činnosti v oblasti dohľadu a kvantitatívne a kvalitatívne kritériá výberu finančných inštitúcií, trhových postupov a trhového správania a finančných trhov, ktoré má preskúmať príslušný orgán predkladajúci návrh ročného pracovného programu počas roka, na ktorý sa vzťahuje tento program.

3. Orgán pre poisťovníctvo posudzuje návrh ročného pracovného programu a ak existujú významné riziká ohrozujúce dosiahnutie priorít stanovených v strategickom pláne dohľadu, orgán pre poisťovníctvo vydá pre dotknutý príslušný orgán odporúčanie, v ktorom sa zameria na zosúladenie ročného pracovného programu dotknutého príslušného orgánu so strategickým plánom dohľadu.

Príslušné orgány každoročne do 31. decembra prijímajú svoje ročné pracovné programy, pričom zohľadňujú všetky takéto odporúčania.

4. Každoročne do 31. marca každý príslušný orgán zašle orgánu pre poisťovníctvo správu o plnení ročného pracovného programu.

Správa musí obsahovať minimálne tieto informácie:

a)    opis činností dohľadu a preskúmanie finančných inštitúcií, trhových praktík a trhového správania a finančných trhov, ako aj opis administratívnych opatrení a sankcií uložených finančným inštitúciám zodpovedným za porušenia práva Únie a vnútroštátnych právnych predpisov;

b)    opis činností, ktoré boli realizované, no s ktorými sa v ročnom pracovnom programe nepočítalo;

c)    opis činností, ktoré boli stanovené v ročnom pracovnom programe, no ktoré neboli realizované, a opis cieľov uvedeného programu, ktoré neboli dosiahnuté, ako aj zdôvodnenie nerealizácie uvedených činností a nedosiahnutia uvedených cieľov.

5. Orgán pre poisťovníctvo posudzuje správy o vykonávaní príslušných orgánov. Ak existujú významné riziká ohrozujúce dosiahnutie priorít stanovených v strategickom pláne dohľadu, orgán pre poisťovníctvo vydá pre každý dotknutý príslušný orgán odporúčanie o tom, ako možno napraviť príslušné nedostatky v jeho činnostiach.

Na základe uvedených správ a svojho vlastného posúdenia rizík orgán pre poisťovníctvo identifikuje činnosti príslušného orgánu, ktoré sú kritické pre splnenie strategického plánu dohľadu, a podľa potreby uskutoční preskúmania uvedených činností na základe článku 30.

6. Orgán pre poisťovníctvo zverejňuje najlepšie postupy identifikované počas posudzovania ročných pracovných programov.“

15.Článok 30 sa mení takto:

a)Názov článku sa nahrádza takto:

„Preskúmania príslušných orgánov“;

b)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Orgán pre poisťovníctvo pravidelne vykonáva preskúmania niektorých alebo všetkých činností príslušných orgánov s cieľom ďalej zvýšiť konzistentnosť výsledkov dohľadu. Orgán pre poisťovníctvo na tento účel vypracúva metódy s cieľom umožniť objektívne posúdenie a porovnanie preskúmavaných príslušných orgánov. Pri uskutočňovaní preskúmaní sa zohľadňujú existujúce informácie a hodnotenia, ku ktorým sa už dospelo v súvislosti s dotknutým príslušným orgánom, vrátane všetkých informácií, ktoré boli orgánu pre poisťovníctvo poskytnuté v súlade s článkom 35, a akýchkoľvek informácií od zainteresovaných strán.“

c)Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. Na účely tohto článku orgán pre poisťovníctvo zriadi revízny výbor, ktoré musí byť zložený výhradne z pracovníkov orgánu pre poisťovníctvo. Orgán pre poisťovníctvo môže delegovať určité úlohy alebo rozhodnutia na revízny výbor.“

d)Odsek 2 sa mení takto:

i) Úvodná veta sa nahrádza takto:

„Preskúmanie zahŕňa posúdenie, ale neobmedzuje sa len naň:“

ii)Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a) primeranosti zdrojov, stupňa nezávislosti a mechanizmov riadenia príslušného orgánu s osobitným zreteľom na účinné uplatňovanie aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2 a schopnosti reagovať na vývoj na trhu;“

e)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Orgán pre poisťovníctvo vypracúva o výsledkoch preskúmania správu. V tejto správe sa vysvetlia a uvedú nadväzujúce opatrenia, ktoré sú plánované ako výsledok preskúmania. Uvedené nadväzujúce opatrenia možno prijať formou usmernení a odporúčaní podľa článku 16 a stanovísk podľa článku 29 ods. 1 písm. a).

V súlade s článkom 16 ods. 3 príslušné orgány vynaložia všetko úsilie na dodržanie týchto usmernení a odporúčaní. Ak príslušné orgány nepodniknú kroky na riešenie nadväzujúcich opatrení uvedených v správe, orgán pre poisťovníctvo vydá nadväzujúcu správu.

Pri vypracúvaní návrhov regulačných technických predpisov alebo návrhov vykonávacích technických predpisov v súlade s článkami 10 až 15, alebo usmernení či odporúčaní v súlade s článkom 16 orgán pre poisťovníctvo zohľadňuje výsledok preskúmania spolu so všetkými ďalšími informáciami, ktoré orgán pre poisťovníctvo získal pri vykonávaní svojich úloh, s cieľom zabezpečiť konvergenciu postupov dohľadu najvyššej kvality.“

f)Vkladá sa tento odsek 3a:

„3a. Orgán pre poisťovníctvo predloží svoje stanovisko Komisii vždy, keď sa so zreteľom na výsledok preskúmania alebo akékoľvek iné informácie, ktoré získal pri vykonávaní svojich úloh, domnieva, že by bola potrebná ďalšia harmonizácia pravidiel platných pre finančné inštitúcie alebo príslušné orgány.“

g)Odsek 4 sa nahrádza takto:

4. Správu uvedenú v odseku 3 vrátane akejkoľvek nadväzujúcej správy orgán pre poisťovníctvo uverejňuje vždy vtedy, ak sa s jej uverejnením nespájajú riziká ohrozujúce stabilitu finančného systému. Príslušný orgán, ktorý je predmetom preskúmania, sa vyzve, aby pred zverejnením každej správy predložil pripomienky. Tieto pripomienky sa zverejnia, pokiaľ zverejnenie nepredstavuje riziko pre stabilitu finančného systému.“

16.V článku 31 sa vkladá nový odsek 2:

„2. „Pokiaľ ide o činnosti príslušných orgánov zamerané na uľahčenie vstupu na trh pre prevádzkovateľov alebo produkty opierajúce sa o technologické inovácie, orgán pre poisťovníctvo podporuje konvergenciu dohľadu, a to najmä prostredníctvom výmeny informácií a najlepších postupov. Ak je to vhodné, orgán pre poisťovníctvo môže prijať usmernenia alebo odporúčania v súlade s článkom 16.“

17.Vkladá sa nový článok 31a:

„Článok 31a

Koordinácia pri delegovaní a outsourcingu činností, ako aj pri presunoch rizika

1. Orgán pre poisťovníctvo priebežne koordinuje opatrenia dohľadu príslušných orgánov s cieľom podporiť konvergenciu dohľadu v oblasti delegovania právomocí a outsourcingu činností finančných inštitúcií, ako aj vo vzťahu k presunom rizika, ktoré vykonávajú, v súlade s odsekmi 2, 3 a 4.

2. Príslušné orgány oznámia orgánu pre poisťovníctvo, že zamýšľajú udeliť povolenie alebo vykonať registráciu v súvislosti s finančnou inštitúciou, ktorá je pod dohľadom dotknutého príslušného orgánu v súlade s aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2 a ak obchodný plán finančnej inštitúcie zahŕňa outsourcing alebo delegovanie podstatnej časti jej činností alebo akýchkoľvek kľúčových funkcií alebo presun rizika podstatnej časti jej činností do tretích krajín, aby mohla využívať pas EÚ, zatiaľ čo sa značný objem činností alebo funkcií vykonáva v podstate mimo Únie. Oznámenie určené orgánu pre poisťovníctvo musí byť dostatočne podrobné, aby mal uvedený orgán možnosť náležite ho posúdiť.

Ak sa orgán pre poisťovníctvo domnieva, že je nevyhnutné vydať pre príslušný orgán stanovisko v súvislosti s tým, že povolenie alebo registrácia oznámené podľa prvého pododseku nespĺňajú náležitosti práva alebo usmernení Únie, odporúčaní alebo stanovísk, ktoré prijal orgán pre poisťovníctvo, orgán pre poisťovníctvo o tom informuje uvedený príslušný orgán do 20 pracovných dní od doručenia oznámenia od uvedeného príslušného orgánu. V takom prípade musí dotknutý príslušný orgán pred vykonaním registrácie alebo udelením povolenia počkať na stanovisko orgánu pre poisťovníctvo.

Na žiadosť orgánu pre poisťovníctvo príslušný orgán do 15 pracovných dní od doručenia takejto žiadosti poskytne informácie týkajúce sa jeho rozhodnutia udeliť povolenie alebo vykonať registráciu v súvislosti s finančnou inštitúciou, ktorá je pod jeho dohľadom v súlade s aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2.

Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek lehoty stanovené v práve Únie, orgán pre poisťovníctvo vydá stanovisko najneskôr do 2 mesiacov od doručenia oznámenia podľa prvého pododseku.

3. Finančná inštitúcia oznámi príslušnému orgánu outsourcing alebo delegovanie podstatnej časti svojich činností alebo ktorejkoľvek z jeho kľúčových funkcií a presun rizika podstatnej časti svojich činností na iný subjekt alebo na svoju vlastnú pobočku so sídlom v tretej krajine. Dotknutý príslušný orgán informuje orgán pre poisťovníctvo o takýchto oznámeniach raz za pol roka.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 35, na požiadanie orgánu pre poisťovníctvo poskytne príslušný orgán informácie týkajúce sa mechanizmov outsourcingu, delegovania alebo presunu rizika zo strany finančných inštitúcií.

Orgán pre poisťovníctvo monitoruje, či dotknuté príslušné orgány overujú, či sú mechanizmy outsourcingu, delegovania alebo prenosu rizika uvedené v prvom pododseku uzavreté v súlade s právom Únie, či spĺňajú usmernenia, odporúčania alebo stanoviská orgánu pre poisťovníctvo a či nebránia účinnému dohľadu príslušnými orgánmi a presadzovaniu predpisov v tretej krajine.

4. Orgán pre poisťovníctvo môže dotknutému príslušnému orgánu vydať odporúčania vrátane odporúčaní na preskúmanie rozhodnutia alebo na odňatie povolenia. Ak dotknutý príslušný orgán toto odporúčanie orgánu pre poisťovníctvo nesplní v lehote 15 pracovných dní, príslušný orgán uvedie dôvody a orgán pre poisťovníctvo zverejní svoje odporúčanie spolu s uvedenými dôvodmi.“

18.Článok 32 sa mení takto:

19.Vkladá sa nový odsek 2a:

„2a. Orgán pre poisťovníctvo najmenej raz ročne posúdi, či je vhodné vykonať v rámci celej Únie posúdenia uvedené v odseku 2, a Európskemu parlamentu, Rade a Komisii oznámi dôvody svojho rozhodnutia. Ak sa uskutočnia takéto posúdenia v rámci celej Únie a orgán pre poisťovníctvo to považuje za vhodné, zverejní výsledky každej zúčastnenej finančnej inštitúcie.

Povinnosti príslušných orgánov v oblasti služobného tajomstva týmto orgánom nesmú brániť v tom, aby uverejňovali výsledky posúdení v rámci celej Únie uvedených v odseku 2, alebo aby výsledky takýchto posúdení zasielali orgánu pre poisťovníctvo na to, aby orgán pre poisťovníctvo uverejnil výsledky posúdení odolnosti finančných inštitúcií v rámci celej Únie.“

20.Článok 33 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Orgán pre poisťovníctvo pomáha Komisii pri vypracúvaní rozhodnutí o rovnocennosti týkajúcich sa režimov regulácie a dohľadu v tretích krajinách na základe osobitnej žiadosti Komisie, alebo ak sa to vyžaduje v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2.“

b)Vkladajú sa tieto odseky 2a, 2b a 2c:

„2a. Orgán pre poisťovníctvo monitoruje vývoj v oblasti regulácie a dohľadu, postupy presadzovania právnych predpisov, ako aj vývoj na relevantných trhoch v tretích krajinách, pri ktorých Komisia prijala rozhodnutia o rovnocennosti na základe aktov uvedených v článku 1 ods. 2, aby sa overilo, či sú stále splnené kritériá, na základe ktorých boli uvedené rozhodnutia prijaté, a všetky podmienky, ktoré sú v nich stanovené. Zohľadňuje sa pri tom relevantnosť trhu dotknutých tretích krajín. Orgán pre poisťovníctvo predkladá každoročne Komisii dôvernú správu o svojich zisteniach.

Bez toho, aby boli dotknuté osobitné požiadavky stanovené v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, a s výhradou podmienok stanovených v odseku 1 druhej vete orgán pre poisťovníctvo spolupracuje vždy, keď je to možné, s dotknutými príslušnými orgánmi tretích krajín a, ak je to vhodné, aj s orgánmi pre riešenie krízových situácií tretích krajín, ktorých právne režimy a režimy v oblasti dohľadu boli uznané za rovnocenné. Uvedená spolupráca sa uskutočňuje na základe administratívnych dohôd, ktoré sa uzavrú s príslušnými orgánmi uvedených tretích krajín. Orgán pre poisťovníctvo zahrnie do rokovaní o takýchto administratívnych dohodách ustanovenia o týchto záležitostiach:

a)    mechanizmoch, ktoré orgánu pre poisťovníctvo umožnia získať relevantné informácie, vrátane informácií o regulačnom režime, prístupe k dohľadu, vývoji na relevantných trhoch a o všetkých zmenách, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie o rovnocennosti;

b)    postupoch týkajúcich sa koordinácie činností dohľadu vrátane prípadných kontrol na mieste, a to v rozsahu potrebnom na následne sledovanie takýchto rozhodnutí o rovnocennosti, ak to je relevantné.

Orgán pre poisťovníctvo informuje Komisiu, ak príslušný orgán tretej krajiny odmietne uzavrieť administratívne dohody alebo ak odmietne účinne spolupracovať. Komisia vezme tieto informácie do úvahy pri preskúmaní príslušných rozhodnutí o rovnocennosti.

2b. Ak orgán pre poisťovníctvo zistí, že vývoj v oblasti regulácie, dohľadu alebo postupov presadzovania v tretích krajinách uvedených v odseku 2a môže ovplyvniť finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov, integritu trhu alebo ochranu investora či fungovanie vnútorného trhu, bezodkladne a dôverným spôsobom o tom informuje Komisiu.

Orgán pre poisťovníctvo každoročne predkladá Komisii dôvernú správu o vývoji v oblasti regulácie, dohľadu, presadzovania a vývoja na trhu v tretích krajinách uvedených v odseku 2a, s osobitným dôrazom na ich vplyv na finančnú stabilitu, integritu trhu, ochranu investorov alebo fungovanie vnútorného trhu.

2c. Príslušné orgány vopred informujú orgán pre poisťovníctvo o svojom zámere uzavrieť akékoľvek administratívne dohody s orgánmi dohľadu tretej krajiny v akejkoľvek z oblastí upravených aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2, a to aj vo vzťahu k pobočkám subjektov z tretích krajín. Súčasne poskytnú orgánu pre bankovníctvo návrh znenia takýchto plánovaných dohôd.

Orgán pre poisťovníctvo môže vypracovať vzorové administratívne dohody s cieľom vytvoriť konzistentné, účinné a efektívne postupy dohľadu v rámci Únie a posilniť medzinárodnú koordináciu dohľadu. V súlade s článkom 16 ods. 3 príslušné orgány vynaložia čo najväčšie úsilie na dodržiavanie týchto vzorových dohôd.

V správe uvedenej v článku 43 ods. 5 orgán pre bankovníctvo uvedie informácie o administratívnych dohodách s orgánmi dohľadu, medzinárodnými organizáciami alebo správnymi orgánmi tretích krajín, o pomoci, ktorú orgán pre bankovníctvo poskytuje Komisii pri príprave rozhodnutí o rovnocennosti, a o činnosti v oblasti monitorovania, ktorú orgán pre bankovníctvo vykonáva v súlade s odsekom 2a.“

21.V článku 34 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Orgán pre poisťovníctvo môže vzhľadom na prudenciálne posúdenie fúzií a nadobudnutí majetkových podielov v rozsahu pôsobnosti smernice 2009/138/ES, ktoré si podľa uvedenej smernice vyžadujú konzultáciu medzi príslušnými orgánmi z dvoch alebo viacerých členských štátov, na základe žiadosti jedného z dotknutých príslušných orgánov vydať a uverejniť stanovisko k prudenciálnemu posúdeniu, pokiaľ sa netýka kritérií uvedených v článku 59 ods. 1 písm. e) smernice 2009/138/ES. Toto stanovisko sa vydá bezodkladne a v každom prípade pred uplynutím lehoty na posúdenie v súlade so smernicou 2009/138/ES. Na oblasti, v súvislosti s ktorými môže orgán pre poisťovníctvo vydávať stanoviská, sa vzťahujú články 35 a 35b.“

22.Článok 35 sa mení takto:

a)Odseky 1, 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„1. Príslušné orgány poskytnú orgánu pre poisťovníctvo na jeho žiadosť všetky potrebné informácie s cieľom plniť úlohy, ktoré mu boli udelené týmto nariadením, za predpokladu, že majú zákonný prístup k príslušným informáciám.

Poskytnuté informácie musia byť presné a úplné a musia byť predložené v lehote, ktorú stanovil orgán pre bankovníctvo.

2. Orgán pre poisťovníctvo môže tiež požadovať poskytovanie informácií v opakujúcich sa intervaloch a v stanovenom formáte alebo v porovnateľných vzoroch, ktoré schválil orgán pre poisťovníctvo. Pokiaľ je to možné, na tieto žiadosti sa používajú jednotné formáty podávania správ.

3. Na riadne odôvodnenú žiadosť príslušného orgánu poskytne orgán pre poisťovníctvo akékoľvek informácie, ktoré príslušný orgán potrebuje na plnenie svojich úloh, v súlade s povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo stanovenou v odvetvových právnych predpisoch a v článku 70.“

b)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Ak informácie požadované v súlade s odsekom 1 nie sú k dispozícii alebo ak ich príslušné orgány nesprístupnia v lehote, ktorú stanovil orgán pre poisťovníctvo, môže orgán pre poisťovníctvo náležite opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť adresovať ktorémukoľvek z týchto orgánov:

a) iným orgánom s funkciami v oblasti dohľadu;

b) ministerstvu zodpovednému za financie v dotknutom členskom štáte, ak toto ministerstvo disponuje prudenciálnymi informáciami;

c) vnútroštátnej centrálnej banke dotknutého členského štátu;

d) štatistickému úradu dotknutého členského štátu.

Príslušné orgány pomáhajú orgánu pre poisťovníctvo na jeho žiadosť pri zhromažďovaní takýchto informácií.“

c) Odseky 6 a 7 sa vypúšťajú:

23. Vkladajú sa tieto články 35a až 35h:

„Článok 35a

Vykonávanie právomocí uvedených v článku 35b

Právomoci udelené orgánu pre poisťovníctvo alebo ktorémukoľvek jeho úradníkovi alebo iným osobám povereným orgánom pre poisťovníctvo v súlade s článkom 35 písm. b) sa nesmú použiť na vyžiadanie si sprístupnenia informácií alebo dokumentov, ktoré sú predmetom právnej ochrany.

Článok 35b

Žiadosť o informácie adresovaná finančným inštitúciám

1. Ak informácie požadované na základe článku 35 ods. 1 alebo 5 nie sú k dispozícii alebo ak nie sú sprístupnené v lehote, ktorú stanovil orgán pre poisťovníctvo, jednoduchou žiadosťou alebo rozhodnutím môže tento orgán od relevantných účastníkov finančných trhov vyžadovať, aby poskytli všetky potrebné informácie, ktoré orgánu pre poisťovníctvo umožnia plniť si povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia.

2. Akákoľvek jednoduchá žiadosť o informácie uvedená v odseku 1 musí:

a)    odkazovať na tento článok ako právny základ žiadosti;

b)    obsahovať dôvod žiadosti;

c)    špecifikovať, ktoré informácie sa požadujú;

d)    obsahovať lehotu na poskytnutie informácií;

e)    obsahovať vyhlásenie, že osoba, od ktorej sa informácie požadujú, nemá povinnosť poskytnúť uvedené informácie, ale ak na žiadosť dobrovoľne odpovie, nesmú byť poskytnuté informácie nesprávne ani zavádzajúce;

f)    obsahovať údaj o výške pokuty, ktorá sa má uložiť na základe článku 35c, ak sú poskytnuté informácie nesprávne alebo zavádzajúce.

3. Ak orgán pre poisťovníctvo žiada o poskytnutie informácií na základe rozhodnutia, musí:

a)    odkazovať na tento článok ako právny základ žiadosti;

b)    uviesť dôvod žiadosti;

c)    špecifikovať, ktoré informácie sa požadujú;

d)    stanoviť lehotu na poskytnutie informácií;

e)    upozorniť na pravidelné platby penále stanovené v článku 35d za poskytnutie neúplných požadovaných informácií;

f)    uviesť pokutu na základe článku 35c, ak sú odpovede na otázky nesprávne alebo zavádzajúce;

g)    upozorniť na právo odvolať sa voči rozhodnutiu pred odvolacou radou a požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskej únie v súlade s článkami 60 a 61.

4. Požadované informácie poskytujú finančné inštitúcie alebo ich zástupcovia a v prípade právnických osôb alebo združení, ktoré nemajú právnu subjektivitu, osoby oprávnené na ich zastupovanie na základe zákona alebo ich zakladajúcich listín. Riadne splnomocnení právnici môžu poskytovať informácie v mene svojich klientov. Za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií však zostávajú plne zodpovední klienti.

5. Orgán pre poisťovníctvo bezodkladne zašle kópiu jednoduchej žiadosti alebo svojho rozhodnutia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom majú bydlisko alebo sú usadené subjekty uvedené v odseku 1, ktorých sa týka žiadosť o informácie.

6. Orgán pre poisťovníctvo môže používať dôverné informácie, ktoré získal v súlade s týmto článkom, iba na účely plnenia úloh, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia.“.

Článok 35c

Procesné pravidlá týkajúce sa ukladania pokút

1. Ak pri plnení povinností na základe tohto nariadenia orgán pre bankovníctvo zistí, že existujú závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať porušenie uvedené v článku 35d ods. 1, orgán pre bankovníctvo vymenuje v rámci svojej štruktúry nezávislého vyšetrujúceho úradníka, aby záležitosť vyšetril. Vymenovaný úradník sa nesmie, ani sa v minulosti nesmel priamo či nepriamo podieľať na priamom či nepriamom dohľade nad dotknutými finančnými inštitúciami a svoje funkcie vykonáva nezávisle od rady orgánov dohľadu.

2. Vyšetrujúci úradník uvedený v odseku 1 vyšetrí údajné porušenia, pričom prihliada na všetky pripomienky predložené osobami, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie, a úplný spis so svojimi zisteniami predloží rade orgánov dohľadu.

3. S cieľom vykonávať svoje úlohy musí mať vyšetrujúci úradník právomoc žiadať informácie v súlade s článkom 35b.

4. Vyšetrujúci úradník má pri plnení svojich úloh prístup ku všetkým dokumentom a informáciám, ktoré orgán pre bankovníctvo zhromaždil pri výkone dohľadu.

5. Po ukončení vyšetrovania a pred predložením spisu so svojimi zisteniami rade orgánov dohľadu dá vyšetrujúci úradník osobám, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, príležitosť, aby boli vypočuté vo veciach, ktoré sa vyšetrujú. Vyšetrujúci úradník zakladá svoje zistenia len na skutočnostiach, ku ktorým sa dotknuté osoby mali možnosť vyjadriť.

6. Právo na obhajobu osôb, voči ktorým sa vedie konanie, sa počas vyšetrovania plne rešpektuje v súlade s týmto článkom.

7. Po predložení spisu so zisteniami rade orgánov dohľadu vyšetrujúci úradník informuje osoby, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie. Osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, majú právo na prístup k spisu, a to s prihliadnutím na oprávnený záujem iných osôb na ochranu ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie týkajúce sa tretích strán.

8. Na základe spisu obsahujúceho zistenia vyšetrujúceho úradníka a, ak o to požiadajú osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, po vypočutí uvedených osôb v súlade s článkom 35f orgán pre poisťovníctvo rozhodne, či sa osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, dopustili jedného alebo viacerých porušení uvedených v článku 35d ods. 1, a ak áno, prijme opatrenie v súlade s uvedeným článkom.

9. Vyšetrujúci úradník sa nezúčastňuje na rokovaniach rady orgánov dohľadu ani iným spôsobom nezasahuje do jej rozhodovacieho procesu.

10. Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 75a, ktorými stanoví procesné pravidlá pre výkon právomoci ukladať pokuty alebo pravidelné platby penále vrátane pravidiel týkajúcich sa:

a) práv na obhajobu;

b) dočasných ustanovení;

c) ustanovení, ktorými sa spresní spôsob, akým sa vyberajú pokuty alebo pravidelné platby penále;

d) ustanovení, ktorými sa spresnia premlčacie lehoty pre ukladanie a vynucovanie pokút a pravidelných platieb penále.

11. Ak orgán pre poisťovníctvo pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať trestné činy, postúpi túto vec príslušným vnútroštátnym orgánom na účely trestného stíhania. Orgán pre poisťovníctvo okrem toho neuloží pokuty ani pravidelné platby penále vtedy, keď predchádzajúce oslobodenie od obžaloby alebo odsúdenie na základe rovnakých skutočností alebo skutočností, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké, nadobudlo povahu rozhodnutej veci (res judicata) v dôsledku trestného konania podľa vnútroštátneho práva.

Článok 35d

Pokuty

1. Orgán pre poisťovníctvo prijme rozhodnutie o uložení pokuty, ak zistí, že účastník finančného trhu zámerne alebo z nedbanlivosti neposkytol informácie v nadväznosti na rozhodnutie, ktorým sa od neho informácie požadovali podľa článku 35b ods. 3, alebo poskytol neúplné, nesprávne alebo zavádzajúce informácie v nadväznosti na jednoduchú žiadosť o informácie alebo na rozhodnutie podľa článku 35b ods. 2.

2. Základná výška pokuty podľa odseku 1 je najmenej 50 000 EUR a nesmie presiahnuť 200 000 EUR.

3. Pri určovaní základnej výšky pokuty uvedenej v odseku 2 orgán pre poisťovníctvo prihliada na ročný obrat dotknutej finančnej inštitúcie za predchádzajúce účtovné obdobie a táto výška musí byť:

a) na spodnom okraji limitu pri subjektoch s ročným obratom menej než 10 miliónov EUR;

b) v strednom pásme limitu pri subjektoch s ročným obratom v rozmedzí 10 až 50 miliónov EUR;

c) na hornom okraji limitu pri subjektoch s ročným obratom viac než 50 miliónov EUR.

Základné výšky vymedzené v rámci limitov stanovených v odseku 2 sa v prípade potreby upravujú s prihliadnutím na priťažujúce alebo poľahčujúce faktory v súlade s príslušnými koeficientmi stanovenými v odseku 5.

Príslušné priťažujúce koeficienty sa na základnú výšku uplatňujú jednotlivo. Ak sa uplatňuje viac než jeden priťažujúci koeficient, rozdiel medzi základnou výškou a sumou, ktorá je výsledkom uplatňovania každého jednotlivého priťažujúceho koeficientu, sa pripočítava k základnej výške.

Príslušné poľahčujúce koeficienty sa na základnú výšku uplatňujú jednotlivo. Ak sa uplatňuje viac ako jeden poľahčujúci koeficient, rozdiel medzi základnou výškou a sumou, ktorá je výsledkom uplatňovania každého jednotlivého poľahčujúceho koeficientu, sa odpočítava od základnej výšky.

4. Uvedené koeficienty úpravy sa uplatňujú kumulatívne na základnú výšku uvedenú v odseku 2 na základe:

a)    koeficientov úpravy súvisiacich s priťažujúcimi faktormi takto:

i) ak bolo porušenie spáchané opakovane, uplatní sa dodatočný koeficient 1,1 zakaždým, keď došlo k opakovanému spáchaniu porušenia;

ii) ak porušenie trvalo viac než šesť mesiacov, uplatňuje sa koeficient 1,5;

iii) ak bolo porušenie spáchané úmyselne, uplatňuje sa koeficient 2;

iv) ak sa od zistenia porušenia neprijalo nápravné opatrenie, uplatňuje sa koeficient 1,7;

v) ak vrcholový manažment subjektu nespolupracoval s orgánom pre poisťovníctvo, uplatňuje sa koeficient 1,5.

b)    koeficientov úpravy súvisiacich s poľahčujúcimi faktormi takto:

i) ak porušenie trvalo menej než 10 pracovných dní, uplatňuje sa koeficient 0,9;

ii) ak vrcholový manažment finančnej inštitúcie dokáže preukázať, že prijal všetky potrebné opatrenia na to, aby sa predišlo nevyhoveniu žiadosti podľa článku 35 ods. 6a, uplatňuje sa koeficient 0,7;

iii) ak finančná inštitúcia bezodkladne, účinne a úplne upozornil orgán pre poisťovníctvo na porušenie, uplatňuje sa koeficient 0,4;

iv) ak finančná inštitúcia dobrovoľne prijala opatrenia, aby zabezpečila, že sa v budúcnosti podobné porušenie nemôže spáchať, uplatňuje sa koeficient 0,6.

5. Bez ohľadu na odseky 2 a 3 celková pokuta neprekročí 20 % ročného obratu dotknutej finančnej inštitúcie v predchádzajúcom účtovnom období, ak finančná inštitúcia nemala z porušenia priamy alebo nepriamy finančný prospech. V takomto prípade sa celková výška pokuty rovná minimálne výške uvedeného finančného zisku.

Článok 35e

Pravidelné platby penále

1. Orgán pre poisťovníctvo prijme rozhodnutia o uložení pravidelných platieb penále s cieľom donútiť inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 35b ods. 1, aby poskytli informácie požadované rozhodnutím v súlade s článkom 35b ods. 3.

2. Pravidelná platba penále musí byť účinná a primeraná. Pravidelná platba penále sa ukladá za každý deň, až kým dotknutá finančná inštitúcia nesplní príslušné rozhodnutie uvedené v odseku 1.

3. Bez ohľadu na odsek 2 výška pravidelnej platby penále predstavuje 3 % priemerného denného obratu dotknutej finančnej inštitúcie v predchádzajúcom účtovnom období. Vypočítava sa od dátumu uvedeného v rozhodnutí, ktorým sa ukladá pravidelná platba penále.

4. Pravidelnú platbu penále možno uložiť na obdobie najviac šesť mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo.

Článok 35f

Právo na vypočutie

1. Pred prijatím každého rozhodnutia o uložení pokuty a pravidelnej platby penále podľa článkov 35d a 35e poskytne orgán pre poisťovníctvo finančnej inštitúcii na základe žiadosti o informácie možnosť, aby bola vypočutá.

Orgán pre poisťovníctvo zakladá svoje rozhodnutia len na zisteniach, ku ktorým sa dotknuté finančné inštitúcie mohli vyjadriť.

2. Počas konania sa plne rešpektuje právo na obhajobu finančných inštitúcií uvedených v odseku 1. Finančná inštitúcia má právo na prístup k spisu orgánu pre poisťovníctvo, a to s prihliadnutím na oprávnený záujem iných osôb na ochranu ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie ani na interné prípravné dokumenty orgánu pre poisťovníctvo.

Článok 35g

Zverejňovanie, povaha, vymáhanie a odvádzanie pokút a pravidelných platieb penále

1. Pokuty a pravidelné platby penále uložené podľa článkov 35d a 35e sú administratívnej povahy a sú vymáhateľné.

2. Vymáhanie pokuty a pravidelnej platby penále sa riadi predpismi procesného práva platnými v tom členskom štáte, na ktorého území k vymáhaniu dochádza. Príkaz na vymáhanie sa pripája k rozhodnutiu, ktorým sa ukladajú pokuty alebo pravidelné platby penále, bez nutnosti akýchkoľvek ďalších formalít s výnimkou overenia pravosti rozhodnutia orgánom, ktorý každý členský štát určí na tento účel a ktorého názov oznámi orgánu pre poisťovníctvo a Súdnemu dvoru Európskej únie.

3. Po uskutočnení formálnych krokov uvedených v odseku 2 na základe žiadosti dotknutej strany môže táto dotknutá strana v súlade s vnútroštátnym právom pristúpiť k vymáhaniu tým, že predloží vec priamo príslušnému orgánu.

4. Vymáhanie pokuty alebo pravidelnej platby penále možno pozastaviť len na základe rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. Súdy dotknutého členského štátu však majú právomoc rozhodovať o sťažnostiach, že sa vymáhanie pokuty alebo pravidelnej platby penále uskutočňuje nezákonným spôsobom.

5. Orgán pre poisťovníctvo zverejňuje všetky pokuty a pravidelné platby penále, ktoré boli uložené podľa článkov 35d a 35e s výnimkou prípadov, keď by takéto zverejnenie vážne ohrozilo finančné trhy alebo spôsobilo neprimeranú škodu zúčastneným stranám.

6. Pokuty a pravidelné platby penále sa odvádzajú do všeobecného rozpočtu Európskej únie.

Článok 35h

Preskúmanie Súdnym dvorom Európskej únie

Súdny dvor Európskej únie má neobmedzenú právomoc preskúmavať rozhodnutia, na základe ktorých orgán pre poisťovníctvo uložil pokutu alebo pravidelnú platbu penále. Môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť pokutu alebo pravidelnú platbu penále, ktorú uložil orgán pre bankovníctvo.“

24.V článku 36 ods. 5 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Po doručení varovania alebo odporúčania ESRB určeného príslušnému orgánu orgán pre poisťovníctvo v prípade potreby využije právomoci, ktoré mu boli zverené na základe tohto nariadenia, aby zaistil včasné nadväzujúce opatrenia.“

25. Článok 37 sa mení takto:

a)V odseku 5 sa posledná veta prvého pododseku nahrádza takto:

„Členovia skupiny zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve svoju funkciu vykonávajú počas obdobia štyroch rokov, po ktorého uplynutí sa uskutoční nové výberové konanie.“

b)V odseku 6 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Ak členovia skupiny zainteresovaných strán v bankovníctve nemôžu dosiahnuť spoločné stanovisko alebo poradenstvo, členom zastupujúcim jednu skupinu zainteresovaných strán sa povoľuje vydať samostatné stanovisko alebo samostatnú radu.

Skupina zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve, skupina zainteresovaných strán v dôchodkovom poistení zamestnancov, skupina zainteresovaných strán v bankovníctve, skupina zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov smú vydávať spoločné stanoviská a poradenstvá k otázkam súvisiacim s prácou európskych orgánov dohľadu podľa článku 56 tohto nariadenia o spoločných pozíciách a spoločných aktoch.“

26. Článok 39 sa nahrádza takto:

„Článok 39

Rozhodovacie postupy

1. Keď orgán pre poisťovníctvo prijíma rozhodnutia podľa tohto nariadenia, koná v súlade s odsekmi 2 až 6 s výnimkou rozhodnutí, ktoré prijíma v súlade s článkami 35b, 35d a 35e.

2. Orgán pre poisťovníctvo informuje všetkých adresátov rozhodnutia o svojom zámere prijať rozhodnutie, pričom stanoví lehotu, v ktorej adresát môže vyjadriť svoj názor na predmet rozhodnutia, plne pri tom zohľadňujúc naliehavosť, zložitosť a potenciálne následky predmetnej veci. Ustanovenia uvedené v prvej vete sa uplatňujú mutatis mutandis na odporúčania uvedené v článku 17 ods. 3.

3. V rozhodnutiach orgánu pre poisťovníctvo sa uvedú dôvody, z ktorých sa vychádza.

4. Adresáti rozhodnutí orgánu pre poisťovníctvo musia byť informovaní o zákonných opravných prostriedkoch dostupných na základe tohto nariadenia.

5. Ak orgán pre poisťovníctvo prijal rozhodnutie podľa článku 18 ods. 3 alebo 4, v primeraných intervaloch toto rozhodnutie preskúmava.

6. Rozhodnutia, ktoré orgán pre poisťovníctvo prijal podľa článkov 17, 18 alebo 19, sa zverejňujú. Pri uverejnení sa uvedie totožnosť dotknutého príslušného orgánu alebo finančnej inštitúcie a hlavný obsah rozhodnutia, pokiaľ takéto uverejnenie nie je v rozpore s oprávnenými záujmami uvedených finančných inštitúcií alebo s ochranou ich obchodného tajomstva alebo by mohlo vážne ohroziť správne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému Únie alebo jeho časti.“

27.Článok 40 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i)Vkladá sa toto písmeno aa):

„aa) členov výkonnej rady na plný úväzok uvedených v článku 45 ods. 1, ktorí nehlasujú;“

b)V odseku 7 sa vypúšťa druhý pododsek;

c)Dopĺňa sa tento odsek 8:

„8. Ak vnútroštátny orgán verejnej moci uvedený v odseku 1 písm. b) nie je zodpovedný za presadzovanie pravidiel v oblasti ochrany spotrebiteľa, člen rady orgánov dohľadu uvedený v odseku 1 písm. b) sa môže rozhodnúť, že prizve nehlasujúceho zástupcu orgánu na ochranu spotrebiteľa daného členského štátu. Ak je zodpovednosť za ochranu spotrebiteľa rozdelená medzi viacero orgánov v členskom štáte, dohodnú sa tieto orgány na spoločnom zástupcovi.“

28.Článok 41 sa nahrádza takto:

„Článok 41

Vnútorné výbory

„Na výkon osobitných úloh, ktoré jej boli zverené, môže rada orgánov dohľadu zriadiť vnútorné výbory. Rada orgánov dohľadu môže rozhodnúť, že určité jasne vymedzené úlohy a rozhodnutia deleguje na vnútorné výbory, výkonnú radu alebo na predsedu.“

;

29.V článku 42 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Pri vykonávaní úloh zverených na základe tohto nariadenia hlasujúci členovia rady orgánov dohľadu konajú nezávisle a objektívne a výhradne v záujme Únie ako celku a nepožadujú ani neprijímajú pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od žiadnej vlády členského štátu ani od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.“

30.Článok 43 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Rada orgánov dohľadu usmerňuje prácu orgánu pre poisťovníctvo. Pokiaľ sa v tomto nariadení nestanovuje inak, rada orgánov dohľadu prijíma stanoviská, odporúčania, usmernenia a rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo a vydáva oznámenia uvedené v kapitole II, a to na základe návrhu výkonnej rady.“

b)Odseky 2 a 3 sa vypúšťajú;

c)V odseku 4 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Rada orgánov dohľadu prijme každoročne pred 30. septembrom na základe návrhu výkonnej rady pracovný program orgánu pre poisťovníctvo na nasledujúci rok a predloží ho na vedomie Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.“

d)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Na základe návrhu výkonnej rady prijme rada orgánov dohľadu výročnú správu o činnosti orgánu pre poisťovníctvo vrátane výkonu povinností predsedu na základe návrhu správy podľa článku 53 ods. 7 a každoročne do 15. júna predloží túto správu Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Dvoru audítorov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Táto správa sa zverejní.“

e)e)Odsek 8 sa vypúšťa;

31.Článok 44 sa mení takto:

a)V odseku 1 druhom pododseku sa dopĺňa táto veta:

„Členovia výkonnej rady na plný úväzok a predseda o týchto rozhodnutiach nehlasujú.“

b)V odseku 1 sa vypúšťa tretí a štvrtý pododsek;

c)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Nehlasujúci členovia a pozorovatelia sa v rámci rady orgánov dohľadu nezúčastňujú na rozhovoroch týkajúcich sa jednotlivých finančných inštitúcií, pokiaľ sa nestanovuje inak v článku 75 ods. 3 alebo v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2.“

Prvý pododsek sa nevzťahuje na predsedu, členov, ktorí sú zároveň členmi výkonnej rady, a na zástupcu Európskej centrálnej banky vymenovaného jej radou pre dohľad.“

32.V kapitole III sa názov oddielu 2 nahrádza takto:

„Výkonná rada“

33.Článok 45 sa nahrádza takto:

„Článok 45

Zloženie

„1. Výkonná rada sa skladá z predsedu a troch členov na plný úväzok. Predseda každému z členov na plný úväzok prideľuje jasne vymedzené politické a riadiace úlohy. Jednému z členov na plný úväzok sa pridelí zodpovednosť za rozpočtové záležitosti a záležitosti týkajúce sa pracovného programu orgánu pre poisťovníctvo („zodpovedný člen“). Jeden z členov na plný úväzok vykonáva funkciu podpredsedu a úlohy predsedu v prípade jeho neprítomnosti alebo odôvodnených okolností v súlade s týmto nariadením.

2. Členovia na plný úväzok sú vyberaní na základe zásluh, kvalifikácie, znalosti finančných inštitúcií a trhov, ako aj skúseností súvisiacich s finančným dohľadom a reguláciou. Členovia na plný úväzok musia mať rozsiahlu prax v riadiacej funkcii. Výber sa vykonáva na základe otvoreného výberového konania, ktoré sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a na základe ktorého Komisia vypracuje užší zoznam kvalifikovaných uchádzačov.

Komisia predloží užší zoznam na schválenie Európskemu parlamentu. Po schválení tohto užšieho zoznamu prijme Rada rozhodnutie o vymenovaní členov výkonnej rady na plný úväzok vrátane zodpovedného člena.

3. Ak člen výkonnej rady na plný úväzok už nespĺňa podmienky stanovené v článku 46 alebo bol uznaný vinným zo závažného pochybenia, môže Rada na základe návrhu Komisie schváleného Európskym parlamentom prijať rozhodnutie o jeho odvolaní z funkcie.

4. Funkčné obdobie členov na plný úväzok je 5 rokov a môže sa raz obnoviť. V priebehu deviatich mesiacov predchádzajúcich skončeniu päťročného funkčného obdobia člena na plný úväzok rada orgánov dohľadu posúdi:

a) výsledky dosiahnuté v prvom funkčnom období a spôsob ich dosiahnutia;

b) povinnosti a požiadavky orgánu pre poisťovníctvo v nasledujúcich rokoch.

Po zohľadnení hodnotenia predloží Komisia Rade zoznam členov na plný úväzok, ktorý sa má obnoviť. Na základe tohto zoznamu a s prihliadnutím na hodnotenie môže Rada predĺžiť funkčné obdobie členov na plný úväzok.“

34.Vkladá sa tento článok 45a:

„Článok 45a

Rozhodovanie

1. Rozhodnutia výkonnej rady sa prijímajú jednoduchou väčšinou jej členov. Každý člen má jeden hlas. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

2. Zástupca Komisie sa zúčastňuje na zasadnutiach výkonnej rady bez hlasovacieho práva s výnimkou záležitostí uvedených v článku 63.

3. Výkonná rada prijme a zverejní svoj rokovací poriadok.

4. Zasadnutia výkonnej rady zvoláva predseda na vlastný podnet alebo na žiadosť jedného z jej členov a vedie ich predseda.

Výkonná rada sa schádza vždy pred zasadnutím rady orgánov dohľadu a tak často, ako to výkonná rada považuje za potrebné. Výkonná rada zasadá aspoň päťkrát ročne.

5. Členom výkonnej rady môžu podľa rokovacieho poriadku pomáhať poradcovia alebo experti. Nehlasujúci členovia sa nezúčastňujú na žiadnych rokovaniach výkonnej rady o jednotlivých finančných inštitúciách.“

35.Vkladá sa tento článok 45b:

„Článok 45b

Vnútorné výbory

Výkonná rada môže pre osobitné úlohy, ktoré jej boli pridelené, zriadiť vnútorné výbory.“

36.Článok 46 sa nahrádza takto:

„Článok 46

Nezávislosť

„Členovia výkonnej rady konajú nezávisle a objektívne a výhradne v záujme Únie ako celku a nepožadujú ani neprijímajú pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od vlády členského štátu ani od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Členské štáty, inštitúcie ani orgány Únie, ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať členov výkonnej rady pri výkone ich úloh.“

37.Článok 47 sa nahrádza takto:

„Článok 47

Úlohy

1. Výkonná rada zaistí, aby si orgán pre poisťovníctvo plnil poslanie a vykonával úlohy, ktoré mu boli pridelené, v súlade s týmto nariadením. S cieľom zabezpečiť fungovanie orgánu pre poisťovníctvo výkonná rada prijíma všetky potrebné opatrenia, najmä vnútorné administratívne pokyny a uverejňuje oznámenia, v súlade s týmto nariadením.

2. Výkonná rada navrhuje ročný a viacročný pracovný program a predkladá ich na schválenie rade orgánov dohľadu.

3. Výkonná rada vykonáva svoje rozpočtové právomoci v súlade s článkami 63 a 64.

Na účely článkov 17, 19, 22, 29a, 30, 31a, 32 a článkov 35b až 35h má výkonná rada právomoc konať a prijímať rozhodnutia. Výkonná rada informuje radu orgánov dohľadu o prijatých rozhodnutiach.

3a. Výkonná rada preskúmava, vydáva stanoviská a predkladá návrhy vo všetkých veciach, o ktorých rozhoduje rada orgánov dohľadu.

4. Výkonná rada prijme plán politiky zamestnanosti orgánu pre poisťovníctvo a podľa článku 68 ods. 2 potrebné vykonávacie opatrenia týkajúce sa Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev („služobný poriadok“).

5. Výkonná rada prijme osobitné ustanovenia týkajúce sa práva na prístup k dokumentom orgánu pre poisťovníctvo v súlade s článkom 72.

6. Výkonná rada na základe návrhu správy uvedeného v článku 53 ods. 7 predkladá výročnú správu o činnostiach orgánu pre poisťovníctvo, ako aj o povinnostiach predsedu, na schválenie rade orgánov dohľadu.

7. Výkonná rada vymenúva a odvoláva členov odvolacej rady v súlade s článkom 58 ods. 3 a 5.

8. Členovia výkonnej rady zverejňujú informácie o všetkých zasadnutiach a prijatých daroch. Výdavky sa verejne evidujú v súlade so služobným poriadkom.

9. Zodpovedný člen má tieto špecifické úlohy:

a) vykonať ročný pracovný program orgánu pre poisťovníctvo pod vedením rady orgánov dohľadu a pod kontrolou výkonnej rady;

b) prijať všetky potrebné opatrenia, konkrétne prijať vnútorné administratívne pokyny a uverejniť oznámenia, s cieľom zabezpečiť fungovanie orgánu pre poisťovníctvo v súlade s týmto nariadením;

c) vypracovať viacročný pracovný program, ako sa uvádza v článku 47 ods. 2;

d) do 30. júna každého roka vypracovať pracovný program pre nasledujúci rok, ako sa uvádza v článku 47 ods. 2;

e) zostaviť predbežný návrh rozpočtu orgánu pre poisťovníctvo podľa článku 63 a plniť rozpočet orgánu pre poisťovníctvo podľa článku 64;

f) každý rok vypracovať návrh správy s oddielom týkajúcim sa činností orgánu pre poisťovníctvo v oblasti regulácie a dohľadu a oddielom týkajúcim sa finančných a administratívnych záležitostí;

g) vykonávať vo vzťahu k zamestnancom orgánu pre poisťovníctvo právomoci stanovené v článku 68 a riadiť záležitosti týkajúce sa zamestnancov.“

38.Článok 48 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Predseda je zodpovedný za prípravu práce rady orgánov dohľadu a predsedá zasadnutiam rady orgánov dohľadu a výkonnej rady.“

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Predseda je vyberaný na základe zásluh, kvalifikácie, znalosti finančných inštitúcií a trhov a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom a reguláciou prostredníctvom otvoreného výberového konania uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia predloží Európskemu parlamentu na schválenie užší zoznam kandidátov na pozíciu predsedu. Po schválení tohto užšieho zoznamu prijme Rada rozhodnutie o vymenovaní predsedu.

Ak predseda už nespĺňa podmienky stanovené v článku 49 alebo bol uznaný vinným zo závažného pochybenia, môže Rada na základe návrhu Komisie schváleného Európskym parlamentom prijať rozhodnutie o jeho odvolaní z funkcie.“

c)V odseku 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Rada môže na návrh Komisie a po zohľadnení hodnotenia jeden raz predĺžiť funkčné obdobie predsedu.“

d)Odsek 5 sa vypúšťa;

39.Vkladá sa tento článok 49a:

„Článok 49a

Výdavky

„Predseda zverejňuje informácie o všetkých zasadnutiach a prijatých daroch. Výdavky sa verejne evidujú v súlade so služobným poriadkom.“

40.Články 51, 52 a 53 sa vypúšťajú;

41.V článku 54 ods. 2sa dopĺňa táto zarážka:

„— otázky týkajúce sa ochrany spotrebiteľov a investorov“

42.V článku 55 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Na zasadnutia spoločného výboru, ako aj všetkých podvýborov uvedených v článku 57 sa ako pozorovatelia pozývajú jeden člen výkonnej rady, zodpovedný člen v súlade s článkom 47 ods. 8a, zástupca Komisie a ESRB.“

43.Článok 58 sa mení takto:

a)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Dvoch členov odvolacej rady a dvoch náhradníkov vymenuje výkonná rada orgánu pre poisťovníctvo z užšieho zoznamu navrhnutého Komisiou na základe verejnej výzvy na vyjadrenie záujmu uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie a po porade s radou orgánov dohľadu.“

b)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Člen odvolacej rady, ktorého vymenovala výkonná rada orgánu pre poisťovníctvo, nemôže byť odvolaný počas funkčného obdobia, pokiaľ nebol uznaný vinným zo závažného pochybenia a výkonná rada o tom nerozhodla po porade s radou orgánov dohľadu.“

44.V článku 59 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Členovia odvolacej rady sú nezávislí pri prijímaní svojich rozhodnutí. Nie sú viazaní žiadnymi pokynmi. Nemôžu vykonávať ďalšie úlohy v orgáne pre poisťovníctvo, jeho výkonnej rade ani rade orgánov dohľadu.“

45.V článku 60 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Každá fyzická alebo právnická osoba vrátane príslušných orgánov sa môže odvolať proti rozhodnutiu orgánu pre poisťovníctvo uvedenému v článkoch 17, 18, 19 a 35 a akémukoľvek inému rozhodnutiu, ktoré orgán pre poisťovníctvo prijal podľa aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2, ktoré je určené tejto osobe, alebo proti rozhodnutiu, ktoré, hoci je vo forme rozhodnutia určeného inej osobe, je v priamom a individuálnom záujme danej osoby.“

46.Článok 62 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Príjmy orgánu pre poisťovníctvo sa, bez toho, aby boli dotknuté iné druhy príjmov, skladajú z akejkoľvek kombinácie týchto zdrojov:

a) vyrovnávacieho príspevku od Únie zaúčtovaného vo všeobecnom rozpočte Únie (oddiel Komisie), ktorý nesmie presiahnuť 40 % odhadovaných príjmov orgánu pre poisťovníctvo;

b) ročných príspevkov od finančných inštitúcií na základe ročných odhadovaných výdavkov na činnosti vyžadovaných podľa tohto nariadenia a aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2 pre každú kategóriu účastníkov v pôsobnosti orgánu pre poisťovníctvo;

c) všetkých poplatkov zaplatených orgánu pre poisťovníctvo v prípadoch uvedených v príslušných nástrojoch práva Únie;

d) akýchkoľvek dobrovoľných príspevkov od členských štátov alebo pozorovateľov;

e) poplatkov za uverejnenie, odbornú prípravu a akékoľvek iné služby požadované príslušnými orgánmi.“

b)Dopĺňajú sa tieto odseky 5 a 6:

„5. Ročné príspevky uvedené v odseku 1 písm. b) vyberajú každý rok od jednotlivých finančných inštitúcií orgány, ktoré určí každý členský štát. Do 31. marca každého rozpočtového roka každý členský štát zaplatí orgánu pre poisťovníctvo sumu, ktorú treba vybrať v súlade s kritériami stanovenými v delegovanom akte uvedenom v článku 62a.

6. Dobrovoľné príspevky od členských štátov a pozorovateľov uvedené v odseku 1 písm. d) sa neprijímajú, ak by takéto prijatie mohlo vyvolať pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti orgánu pre poisťovníctvo.“

47.Vkladá sa tento článok 62a:

„Článok 62a

Delegované akty týkajúce sa výpočtu ročných príspevkov finančných inštitúcií

Komisia je v súlade s článkom 75a splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými stanoví, ako sa majú vypočítať ročné príspevky jednotlivých finančných inštitúcií uvedených v článku 62 písm. e), v ktorých sa uvádza:

a) metodika prideľovania odhadovaných výdavkov do kategórií finančných inštitúcií ako základ na určenie podielu príspevkov, ktoré majú uhradiť finančné inštitúcie z každej kategórie;

b) primerané a objektívne kritériá na určenie výšky ročných príspevkov splatných zo strany jednotlivých finančných inštitúcií v rozsahu pôsobnosti aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2 na základe ich veľkosti tak, aby približne odrážali ich význam na trhu.

Na základe kritérií uvedených v prvom odseku písm. b) sa môžu stanoviť buď prahové hodnoty de minimis, pod úrovňou ktorých sa príspevky nemusia platiť, alebo minimá, pod úroveň ktorých príspevky nesmú klesnúť.“

48.Článok 63 sa nahrádza takto:

„Článok 63

Zostavenie rozpočtu

1. Každý rok zodpovedný člen vypracúva predbežný návrh jednotného programového dokumentu orgánu pre poisťovníctvo na nasledujúce tri rozpočtové roky, pričom uvedie odhad príjmov a výdavkov, ako aj informácie o zamestnancoch, jeho ročné a viacročné plánovanie programu a predloží ho výkonnej rade a rade orgánov dohľadu spolu s plánom pracovných miest.

1a. Výkonná rada na základe návrhu, ktorý bol schválený radou orgánov dohľadu, prijme návrh jednotného programového dokumentu na nasledujúce tri rozpočtové roky.

1b. Návrh jednotného programového dokumentu zašle výkonná rada Komisii, Európskemu parlamentu a Rade do 31. januára.

2.    Komisia na základe jednotného programového dokumentu zapracuje do návrhu rozpočtu Únie odhady, ktoré považuje za potrebné vzhľadom na plán pracovných miest a výšku vyrovnávacieho príspevku, ktorá sa má účtovať zo všeobecného rozpočtu Únie v súlade s článkami 313 a 314 zmluvy.

3.    Rozpočtový orgán prijme pre orgán pre poisťovníctvo plán pracovných miest. Rozpočtový orgán schváli rozpočtové prostriedky na vyrovnávací príspevok pre orgán pre poisťovníctvo.

4. Rozpočet orgánu pre poisťovníctvo prijíma rada orgánov dohľadu. Po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Únie sa tento rozpočet stáva konečným. V prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

5. Výkonná rada bezodkladne oznámi rozpočtovému orgánu svoj zámer vykonať akýkoľvek projekt, ktorý môže mať významný finančný vplyv na financovanie jej rozpočtu, najmä každý projekt týkajúci sa majetku, ako je prenájom alebo kúpa budov.“

49.Článok 64 sa nahrádza takto:

Článok 64

Plnenie a kontrola rozpočtu

1. Zodpovedný člen koná ako schvaľujúci úradník a plní rozpočet orgánu pre poisťovníctvo.

2. Účtovník orgánu pre poisťovníctvo zašle predbežnú účtovnú závierku účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov do 1. marca nasledujúceho roka.

3. Účtovník orgánu pre poisťovníctvo zašle do 1. marca nasledujúceho roka účtovníkovi Komisie požadované účtovné informácie na účely konsolidácie, a to spôsobom a vo formáte, ako ich stanovil uvedený účtovník.

4. Účtovník orgánu pre poisťovníctvo zašle správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení členom rady orgánov dohľadu, Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov do 31. marca nasledujúceho roku.

5. Po prijatí pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke orgánu pre poisťovníctvo v súlade s článkom 148 nariadenia o rozpočtových pravidlách účtovník orgánu pre poisťovníctvo zostaví konečnú účtovnú závierku orgánu pre poisťovníctvo. Zodpovedný člen ju zašle rade orgánov dohľadu, ktorá k uvedenej účtovnej závierke zaujme stanovisko.

6. Účtovník orgánu pre poisťovníctvo zašle konečnú účtovnú závierku spolu so stanoviskom rady orgánov dohľadu do 1. júla nasledujúceho roka účtovníkovi Komisie, Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov.

Účtovník orgánu pre poisťovníctvo zašle do 1. júla účtovníkovi Komisie aj súbor výkazov v štandardizovanej podobe, ktorú stanovil účtovník Komisie na účely konsolidácie.

7. Konečná účtovná závierka sa uverejňuje do 15. novembra nasledujúceho roku v Úradnom vestníku Európskej únie.

8. Zodpovedný člen zašle Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky do 30. septembra. Kópiu tejto odpovede zašle aj výkonnej rade a Komisii.

9. Zodpovedný člen predloží Európskemu parlamentu na požiadanie a podľa ustanovenia v článku 165 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách všetky informácie potrebné pre bezproblémové uplatnenie postupu udeľovania absolutória na daný rozpočtový rok.

10. Európsky parlament na odporúčanie Rady konajúcej na základe kvalifikovanej väčšiny pred 15. májom roku N + 2 udelí orgánu poisťovníctvo absolutórium na plnenie rozpočtu na rozpočtový rok N.“

50.Článok 65 sa nahrádza takto:

„Článok 65

Rozpočtové pravidlá

Rozpočtové pravidlá uplatniteľné na orgán pre poisťovníctvo prijme výkonná rada po porade s Komisiou. Tieto pravidlá sa nesmú odchyľovať od delegovaného nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 1271/2013* pre subjekty uvedené v článku 208 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, pokiaľ si to nevyžadujú osobitné prevádzkové potreby pre fungovanie orgánu pre poisťovníctvo a iba s predchádzajúcim súhlasom Komisie.

* Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1271/2013 z 30. septembra 2013 o rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty uvedené v článku 208 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 328, 7.12.2013, s. 42).“

51.V článku 66 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Na účely boja proti podvodom, korupcii a akejkoľvek inej protiprávnej činnosti sa na orgán pre cenné papiere a trhy bez obmedzenia uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady* (EÚ, Euratom) č. 883/2013.

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).“

52.Článok 68 sa mení takto:

a)Odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1. Na zamestnancov orgánu pre poisťovníctvo vrátane členov výkonnej rady na plný úväzok a jej predsedu sa uplatňuje služobný poriadok, podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov a pravidlá prijaté spoločne s inštitúciami Únie na účel ich uplatňovania.    

2. Výkonná rada po dohode s Komisiou v súlade s mechanizmami stanovenými v článku 110 služobného poriadku prijme potrebné vykonávacie opatrenia.“

b)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Výkonná rada prijme ustanovenia, na základe ktorých môžu byť národní experti z členských štátov vyslaní do orgánu pre poisťovníctvo.“

53. Článok 70 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1. Členovia rady orgánov dohľadu a všetci zamestnanci orgánu pre poisťovníctvo vrátane úradníkov vyslaných členskými štátmi na dočasnom základe a všetky ďalšie osoby, ktoré plnia úlohy pre orgán pre poisťovníctvo na zmluvnom základe, podliehajú požiadavkám zachovávať služobné tajomstvo podľa článku 339 ZFEÚ a príslušným ustanoveniam právnych predpisov Únie aj v prípade skončenia ich funkčných povinností.“

b)V odseku 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Povinnosti na základe odseku 1 a prvého pododseku tohto odseku navyše nebránia orgánu pre poisťovníctvo a príslušným orgánom použiť informácie na presadzovanie aktov uvedených v článku 1 ods. 2, a najmä pri právnych konaniach na prijatie rozhodnutí.“

c)Vkladá sa tento odsek 2a:

„2a. Výkonná rada a rada orgánov dohľadu zabezpečia, aby sa na osoby, ktoré poskytujú akúkoľvek službu, priamo alebo nepriamo, trvale alebo príležitostne, v súvislosti s plnením úloh orgánu pre poisťovníctvo vrátane úradníkov a iných osôb poverených výkonnou radou a radou orgánov dohľadu alebo vymenovaných príslušnými orgánmi na tento účel, vzťahovali požiadavky na zachovávanie služobného tajomstva rovnocenné opatreniam uvedeným v predchádzajúcich odsekoch.

Rovnaké požiadavky na zachovávanie služobného tajomstva sa uplatňujú aj na pozorovateľov, ktorí sa zúčastňujú na zasadnutiach výkonnej rady a rady orgánov dohľadu, ktorí sa podieľajú na činnosti orgánu pre poisťovníctvo.“

d)V odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Odseky 1 a 2 nebránia orgánu pre poisťovníctvo vymieňať si informácie s príslušnými orgánmi v súlade s týmto nariadením a ostatnými právnymi predpismi Únie uplatňovanými na finančné inštitúcie.“

54.Článok 71 sa nahrádza takto:

„Týmto nariadením nie sú dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa spracovania osobných údajov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 ani povinnosti orgánu pre poisťovníctvo týkajúce sa spracovania osobných údajov podľa nariadenia (EÚ) č. 2018/XXX (nariadenie o ochrane údajov v prípade inštitúcií a orgánov EÚ) pri plnení svojich povinností.

55.V článku 72 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Výkonná rada prijme praktické opatrenia na uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1049/2001.“

56. V článku 73 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Výkonná rada rozhodne o vnútornom jazykovom režime orgánu pre poisťovníctvo.“

57.V článku 74 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Potrebné ustanovenia týkajúce sa ubytovania, ktoré sa má zabezpečiť pre orgán pre poisťovníctvo v členskom štáte, v ktorom sa nachádza jeho sídlo, a zariadenia, ktoré má dať tento členský štát k dispozícii, ako aj osobitné pravidlá uplatňované v tomto členskom štáte na zamestnancov orgánu pre poisťovníctvo a ich rodinných príslušníkov sa stanovujú v dohode o ústredí medzi orgánom pre poisťovníctvo a daným členským štátom uzatvorenej po získaní súhlasu výkonnej rady.“

58. Vkladá sa tento článok 75a:

„Článok 75a

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 35c a 62a sa udeľuje na dobu neurčitú.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 35c a 62a môžu Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom uvedený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.    Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článkov 35c alebo 62a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.“

59. Článok 76 sa nahrádza takto:

„Článok 76

Vzťah s CEIOPS

Orgán pre poisťovníctvo sa považuje za právneho nástupcu CEIOPS. Ku dňu zriadenia orgánu pre poisťovníctvo sa všetky aktíva a pasíva a všetky neuzavreté činnosti CEIOPS automaticky prevedú na orgán pre poisťovníctvo. CEIOPS zostaví výkaz poskytujúci obraz o konečnom stave jeho aktív a pasív ku dňu uvedeného prevodu. Tento výkaz preveria a schvália CEIOPS a Komisia.“

60. Vkladá sa nový článok 77a:

Článok 77a

Prechodné ustanovenia

Úlohy a pozícia výkonného riaditeľa vymenovaného v súlade s nariadením č. 1094/2010 naposledy zmeneným smernicou 2014/51/EÚ, ktorý je vo funkcii k [PO: vložte dátum 3 mesiace po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], sa k uvedenému dátumu ukončia.

Úlohy a pozícia predsedu vymenovaného v súlade s nariadením č. 1094/2010 naposledy zmeneným smernicou 2014/51/EÚ, ktorý je vo funkcii k [PO: vložte dátum 3 mesiace po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], naďalej pokračujú až do ich uplynutia.

Úlohy a pozícia členov správnej rady vymenovaných v súlade s nariadením č. 1094/2010 naposledy zmeneným smernicou 2014/51/EÚ, ktorí sú vo funkcii k [PO: vložte dátum 3 mesiace po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], sa k uvedenému dátumu ukončia.“.

Článok 3

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1095/2010

Nariadenie (EÚ) č. 1095/2010 sa mení takto:

1. Článok 1 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Orgán pre cenné papiere a trhy koná v rozsahu právomocí udelených týmto nariadením a v rozsahu pôsobnosti smernice 97/9/ES, smernice 98/26/ES, smernice 2001/34/ES, smernice 2002/47/ES, smernice 2003/71/ES, smernice 2004/39/ES, smernice 2004/109/ES, smernice 2009/65/ES, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ*, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1606/2002**, smernice európskeho parlamentu a Rady (ES) 2013/34*** a nariadenia (ES) č. 1060/2009, a v rozsahu, v akom sa tieto akty uplatňujú na spoločnosti poskytujúce investičné služby alebo na podniky kolektívneho investovania, ktoré uvádzajú na trh svoje podielové listy alebo akcie, a na príslušné orgány, ktoré nad nimi vykonávajú dohľad, v rozsahu príslušných častí smernice 2002/87/ES, smernice (EÚ) 2015/849 a smernice 2002/65/ES vrátane všetkých smerníc, nariadení a rozhodnutí vychádzajúcich z týchto aktov a všetkých ostatných právne záväzných aktov Únie, ktorými sa zverujú úlohy orgánu pre cenné papiere a trhy.

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1).

*** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).“

b)Vkladá sa tento odsek 3a:

„3a. Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ostatné akty Únie, v ktorých boli orgánu pre cenné papiere a trhy udelené funkcie udeľovania povolení alebo výkonu dohľadu a príslušné právomoci.“

2. V článku 2 ods. 5 sa vkladá tento pododsek:

„Odkazy v tomto nariadení týkajúce sa dohľadu zahŕňajú činnosti všetkých príslušných orgánov vykonávané v súlade s legislatívnymi aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2.“

3. V článku 4 bode 3 sa písmeno ii) nahrádza takto:

„ii) pokiaľ ide o smernicu 2002/65/ES a smernicu (EÚ) 2015/849, orgány príslušné zabezpečovať dodržiavanie požiadaviek týchto smerníc zo strany spoločností poskytujúcich investičné služby alebo podnikov kolektívneho investovania, ktoré uvádzajú na trh svoje podielové listy alebo akcie;“

4. Článok 6 sa mení takto:

a)Bod 2 sa nahrádza takto:

„2. výkonná rada, ktorá vykonáva úlohy stanovené v článku 47;“

b)Bod 4 sa vypúšťa;

5.Článok 8 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i) Vkladá sa toto písmeno aa):

„aa) vypracovať a aktualizovať príručku dohľadu Únie nad účastníkmi finančných trhov v Únii;“

ii)Písmená e) a f) sa nahrádzajú takto:

„e) organizovať a vykonávať preskúmania príslušných orgánov a v tejto súvislosti vydávať usmernenia a odporúčania a identifikovať najlepšie postupy s cieľom posilniť konzistentnosť výsledkov dohľadu;

f) monitorovať a posudzovať vývoj na trhu v oblasti svojej pôsobnosti, v relevantných prípadoch aj vývoj týkajúci sa trendov v oblasti inovatívnych finančných služieb;“

iii)Písmeno h) sa nahrádza takto:

„h) zvyšovať ochranu spotrebiteľov a investorov;“

iv)Písmeno l) sa vypúšťa;

b)Vkladá sa nový odsek 1a:

„1a. „Pri vykonávaní svojich úloh v súlade s týmto nariadením orgán pre cenné papiere a trhy zohľadňuje technologické inovácie, inovatívne a udržateľné obchodné modely, ako aj integráciu environmentálnych a sociálnych faktorov a faktorov týkajúcich sa verejnej správy.“

c)Odsek 2 sa mení takto:

i) Vkladá sa písmeno ca):

„ca) vydávať odporúčania, ako sa stanovuje v článkoch 29a a 31a;“

ii) Písmeno h) sa nahrádza takto:

„h) zhromažďovať nevyhnutné informácie o finančných inštitúciách, ako sa stanovuje v článkoch 35 a 35b;“

d)Dopĺňa sa tento odsek 3:

„3. Pri vykonávaní úloh uvedených v odseku 1 a právomocí uvedených v odseku 2 orgán pre cenné papiere a trhy náležite zohľadňuje zásady lepšej tvorby práva vrátane výsledkov analýzy nákladov a prínosov získaných v súlade s týmto nariadením.“

6. Článok 9 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa vkladajú tieto písmená aa) a ab):

„aa) vykonania hĺbkových tematických preskúmaní trhového správania, dosiahnutia spoločného chápania trhových postupov s cieľom identifikovať možné problémy a analyzovať ich vplyv;

ab) vývoja retailových ukazovateľov rizika pre včasnú identifikáciu možných príčin poškodenia spotrebiteľa a investora;“

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Orgán pre cenné papiere a trhy monitoruje nové a existujúce finančné aktivity a môže prijať usmernenia a odporúčania s cieľom podporovať bezpečnosť a spoľahlivosť trhov a konvergenciu regulačných postupov a postupov dohľadu.“

c)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Orgán pre cenné papiere a trhy zriadi ako svoju integrálnu súčasť výbor pre finančné inovácie, ktorý bude združovať všetky relevantné príslušné vnútroštátne orgány dohľadu a orgány zodpovedné za ochranu spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť koordinovaný prístup pri regulácii a dohľade v prípade nových alebo inovatívnych finančných aktivít a poskytovať poradenstvo orgánu pre cenné papiere a trhy, aby mohol predkladať správy Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. Orgán pre cenné papiere a trhy môže ako súčasť výboru zahrnúť aj vnútroštátne orgány na ochranu údajov.“

7.Článok 16 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Orgán pre cenné papiere a trhy môže adresovať usmernenia a odporúčania aj orgánom členských štátov, ktoré nie sú vymedzené ako príslušné orgány podľa tohto nariadenia, ale ktoré sú oprávnené na zabezpečovanie uplatňovania aktov uvedených v článku 1 ods. 2.“

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. S výnimkou mimoriadnych okolností orgán pre cenné papiere a trhy uskutočňuje otvorené verejné konzultácie týkajúce sa usmernení a odporúčaní, ktoré vydáva, a vykonáva analýzu prípadných nákladov a prínosov súvisiacich s vydávaním týchto usmernení a odporúčaní. Tieto konzultácie a analýzy sú primerané rozsahu pôsobnosti, povahe a vplyvu usmernení alebo odporúčaní. S výnimkou mimoriadnych okolností orgán pre cenné papiere a trhy požiada o stanovisko alebo radu aj skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov uvedenú v článku 37.“

c)V odseku 4 sa dopĺňa táto veta:

„V správe sa takisto vysvetľuje, akým spôsobom orgán pre cenné papiere a trhy odôvodnil vydanie usmernení a odporúčaní, a zhŕňa spätná väzba z verejných konzultácií súvisiacich s týmito usmerneniami a odporúčaniami.“

d)Dopĺňa sa tento odsek 5:

„5. Ak sa dve tretiny členov skupiny zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov domnievajú, že vydaním určitých usmernení alebo odporúčaní orgán pre cenné papiere a trhy prekročil svoju právomoc, môžu poslať Komisii odôvodnené stanovisko.

Komisia požiada orgán pre cenné papiere a trhy o vysvetlenie s odôvodnením týkajúcim sa vydania príslušných usmernení alebo odporúčaní. Po doručení vysvetlenia orgánom pre cenné papiere a trhy Komisia posúdi rozsah pôsobnosti usmernení alebo odporúčaní vzhľadom na právomoci orgánu pre cenné papiere a trhy. Ak sa Komisia domnieva, že orgán pre cenné papiere a trhy prekročil svoju právomoc, a po tom, ako orgán pre cenné papiere a trhy mal možnosť vyjadriť svoje názory, môže Komisia prijať vykonávacie rozhodnutie, ktorým požiada orgán pre cenné papiere a trhy o zrušenie príslušných usmernení alebo odporúčaní. Rozhodnutie Komisie sa zverejňuje.“

8.V článku 17 ods. 2 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Bez toho, aby boli dotknuté právomoci stanovené v článku 35, orgán pre cenné papiere a trhy môže adresovať náležite opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť o informácie priamo iným príslušným orgánom alebo príslušným účastníkom finančného trhu vždy, keď to považuje za potrebné na účely vyšetrovania údajného porušenia alebo neuplatnenia práva Únie. Ak je odôvodnená žiadosť určená účastníkom finančného trhu, vysvetlí sa v nej, prečo sú informácie potrebné na účely vyšetrovania údajného porušenia alebo neuplatnenia práva Únie.

Adresát takejto žiadosti poskytne orgánu pre cenné papiere a trhy jasné, presné a úplné informácie bez zbytočného odkladu.

Ak bola žiadosť o informácie adresovaná účastníkovi finančného trhu, orgán pre cenné papiere a trhy informuje o takejto žiadosti relevantné príslušné orgány. Príslušné orgány pomáhajú orgánu pre cenné papiere a trhy pri zhromažďovaní takýchto informácií, ak ich o to orgán pre cenné papiere a trhy požiada.“

9. Článok 19 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. V prípadoch špecifikovaných v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2 a bez toho, aby boli dotknuté právomoci stanovené v článku 17, môže orgán pre cenné papiere a trhy pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s postupom uvedeným v odsekoch 2 až 4 v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)    na žiadosť jedného alebo viacerých dotknutých príslušných orgánov v prípadoch, keď príslušný orgán nesúhlasí s postupom alebo obsahom opatrenia, s navrhovaným opatrením alebo nečinnosťou iného príslušného orgánu;

b)    z vlastného podnetu, ak na základe objektívnych kritérií možno určiť, že medzi príslušnými orgánmi došlo k sporu.

Ak si akty uvedené v článku 1 ods. 2 vyžadujú, aby príslušné orgány prijali spoločné rozhodnutie, v prípade chýbajúceho spoločného rozhodnutia uvedených orgánov v rámci lehôt stanovených v uvedených aktoch sa predpokladá, že došlo k sporu.“

b)Vkladajú sa tieto odseky 1a a 1b:

„1a. Dotknuté príslušné orgány bezodkladne informujú orgán pre cenné papiere a trhy o tom, že sa nedosiahla dohoda, v týchto prípadoch:

a)    ak lehota na dosiahnutie dohody medzi príslušnými orgánmi bola stanovená v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2, a v skoršom z týchto prípadov:

i) ak lehota uplynula;

ii) ak jeden alebo viaceré príslušné orgány na základe objektívnych kritérií dospeli k záveru, že spor existuje;

b)    ak lehota na dosiahnutie dohody medzi príslušnými orgánmi bola stanovená v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2, a v skoršom z týchto prípadov:

i)    ak jeden alebo viaceré dotknuté príslušné orgány na základe objektívnych kritérií dospeli k záveru, že spor existuje; alebo

ii)    ak uplynuli dva mesiace odo dňa, kedy príslušný orgán dostal žiadosť od iného príslušného orgánu, aby prijal určité opatrenia s cieľom dodržať právo Únie a dožiadaný orgán ešte neprijal rozhodnutie na základe uvedenej žiadosti.

1b. Predseda posúdi, či by mal orgán pre cenné papiere a trhy konať v súlade s odsekom 1. Ak orgán pre cenné papiere a trhy zasiahne z vlastného podnetu, svoje rozhodnutie o zásahu oznámi dotknutým príslušným orgánom.

Až do rozhodnutia orgánu pre cenné papiere a trhy v súlade s postupom stanoveným v článku 47 ods. 3a v prípadoch, keď si akty uvedené v článku 1 ods. 2 vyžadujú prijatie spoločného rozhodnutia, všetky príslušné orgány zapojené do spoločného rozhodnutia odložia svoje individuálne rozhodnutia. Ak sa orgán pre cenné papiere a trhy rozhodne konať, musia všetky príslušné orgány zapojené do spoločného rozhodnutia odložiť svoje rozhodnutia dovtedy, kým sa neuzavrie postup stanovený v odsekoch 2 a 3.“

c)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„Ak dotknuté príslušné orgány nedosiahnu počas zmierovacej fázy dohodu uvedenú v odseku 2, orgán pre cenné papiere a trhy môže prijať rozhodnutie, na základe ktorého sa od týchto orgánov vyžaduje, aby prijali konkrétne opatrenie alebo aby sa zdržali určitého opatrenia s cieľom urovnať záležitosť v záujme zabezpečenia súladu s právom Únie. Rozhodnutie orgánu pre cenné papiere a trhy je pre dotknuté príslušné orgány záväzné. Na základe rozhodnutia orgánu pre cenné papiere a trhy sa od príslušných orgánov môže vyžadovať, aby zrušili alebo zmenili rozhodnutie, ktoré prijali, alebo aby využili právomoci, ktoré majú podľa príslušného práva Únie.“

d)Vkladá sa tento odsek 3a:

„3a. Orgán pre cenné papiere a trhy informuje dotknuté príslušné orgány o uzavretí postupov podľa odsekov 2 a 3, a prípadne aj o svojom rozhodnutí prijatom podľa odseku 3.“

e)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 zmluvy, ak príslušný orgán nedodrží rozhodnutie orgánu pre cenné papiere a trhy, a tým nezabezpečí, aby účastník finančného trhu spĺňal požiadavky, ktoré sa naňho priamo vzťahujú v zmysle aktov uvedených v článku 1 ods. 2, orgán pre cenné papiere a trhy môže prijať individuálne rozhodnutie určené účastníkovi finančného trhu, v ktorom ho požiada o potrebné opatrenia na dodržiavanie jeho povinností vyplývajúcich z práva Únie, vrátane zastavenia všetkých činností.“

10.V článku 22 ods. 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Na tento účel môže orgán pre cenné papiere a trhy využiť právomoci, ktoré sú mu udelené podľa tohto nariadenia vrátane článkov 35 a 35b.“

11.Článok 29 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i) Vkladá sa toto písmeno aa):

„aa) vydáva strategický plán dohľadu v súlade s článkom 29a;“

ii) Písmeno b) sa nahrádza takto:

„b) podporuje účinnú dvojstrannú a viacstrannú výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi, ktoré sa týkajú všetkých relevantných záležitostí, ak to je vhodné vrátane kybernetickej bezpečnosti a kybernetických útokov pri plnom dodržaní uplatniteľných ustanovení týkajúcich sa dôvernosti a ochrany údajov stanovených v príslušných právnych predpisoch Únie;“

iii) Písmeno e) sa nahrádza takto:

„e) navrhuje sektorové a medzisektorové školiace programy, a to aj so zreteľom na technologické inovácie, uľahčuje výmeny zamestnancov a podnecuje príslušné orgány, aby zintenzívnili využívanie schém dočasného preloženia zamestnancov a ostatných nástrojov;“

b)V odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Na účely stanovenia spoločnej kultúry dohľadu orgán pre cenné papiere a trhy vypracúva a udržiava aktualizovanú príručku dohľadu Únie nad účastníkmi finančného trhu v Únii okrem iného s ohľadom na meniace sa obchodné postupy a obchodné modely účastníkov finančného trhu z dôvodu technologických inovácií. V príručke dohľadu Únie sa stanovujú najlepšie postupy dohľadu a vysoko kvalitné metodiky a procesy.“

12. Vkladá sa tento článok 29a:

„Článok 29a

Strategický plán dohľadu

1. Po začatí uplatňovania nariadenia [XXX vložiť odkaz na pozmeňujúce nariadenie] a následne každé tri roky do 31. marca orgán pre cenné papiere a trhy vydá odporúčanie adresované príslušným orgánom, v ktorom stanoví strategické ciele a priority v oblasti dohľadu („strategický plán dohľadu“) a v ktorom zohľadní prípadné príspevky od príslušných orgánov. Orgán pre cenné papiere a trhy strategický plán dohľadu postúpi pre informáciu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii a zverejní ho na svojom webovom sídle.

V strategickom pláne dohľadu sa identifikujú osobitné priority pre orgány dohľadu, aby sa podporili konzistentné, efektívne a účinné postupy dohľadu a spoločné, jednotné a konzistentné uplatňovanie práva Únie a aby sa riešili relevantné mikroprudenciálne trendy, potenciálne riziká a slabé miesta identifikované v súlade s článkom 32.

2. Každoročne do 30. septembra predkladá každý príslušný orgán orgánu pre cenné papiere a trhy na zváženie návrh ročného pracovného programu na nasledujúci rok, pričom konkrétne uvedie, ako je uvedený návrh programu zosúladený so strategickým plánom dohľadu.

Návrh ročného pracovného programu musí obsahovať konkrétne ciele a priority činností v oblasti dohľadu a kvantitatívne a kvalitatívne kritériá výberu účastníkov finančných trhov, trhových postupov a správaní, ako aj finančné trhy, ktoré má preskúmať príslušný orgán predkladajúci daný návrh pracovného programu počas roka, na ktorý sa uvedený program vzťahuje.

3. Orgán pre cenné papiere a trhy posudzuje návrh ročného pracovného programu a ak existujú významné riziká ohrozujúce dosiahnutie priorít stanovených v strategickom pláne dohľadu, orgán pre cenné papiere a trhy vydá pre dotknutý príslušný orgán odporúčanie, v ktorom sa zameria na zosúladenie ročného pracovného programu dotknutého príslušného orgánu so strategickým plánom dohľadu.

Príslušné orgány každoročne do 31. decembra prijímajú svoje ročné pracovné programy, pričom zohľadňujú všetky takéto odporúčania.

4. Každý príslušný orgán každoročne do 31. marca zašle orgánu pre cenné papiere a trhy správu o plnení ročného pracovného programu.

Správa musí obsahovať minimálne tieto informácie:

a)    opis činností v oblasti dohľadu a preskúmanie finančných inštitúcií, trhových postupov a správaní a finančných trhov, ako aj opis administratívnych opatrení a sankcií uložených finančným inštitúciám zodpovedným za porušenia práva Únie a jednotlivých členských štátov;

b)    opis činností, ktoré boli realizované, no s ktorými sa v ročnom pracovnom programe nepočítalo;

c)    opis činností, ktoré boli stanovené v ročnom pracovnom programe, no ktoré neboli realizované, a opis cieľov uvedeného programu, ktoré neboli dosiahnuté, ako aj zdôvodnenie nerealizácie uvedených činností a nedosiahnutia uvedených cieľov.

5. Orgán pre cenné papiere a trhy posudzuje správy o vykonávaní príslušných orgánov. Ak existujú významné riziká ohrozujúce dosiahnutie priorít stanovených v strategickom pláne dohľadu, orgán pre cenné papiere a trhy vydá pre každý dotknutý príslušný orgán odporúčanie o tom, ako možno napraviť príslušné nedostatky v jeho činnostiach.

Na základe uvedených správ a svojho vlastného posúdenia rizík orgán pre cenné papiere a trhy identifikuje činnosti príslušného orgánu, ktoré sú kritické pre splnenie strategického plánu dohľadu, a podľa potreby uskutoční preskúmania uvedených činností na základe článku 30.

6. Orgán pre cenné papiere a trhy zverejňuje najlepšie postupy identifikované počas posudzovania ročného pracovného programu.“

13. Článok 30 sa mení takto:

a)Názov článku sa nahrádza takto:

„Preskúmania príslušných orgánov“

b)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Orgán pre cenné papiere a trhy pravidelne vykonáva preskúmania niektorých alebo všetkých činností príslušných orgánov s cieľom ďalej zvýšiť konzistentnosť výsledkov dohľadu. Orgán pre cenné papiere a trhy na tento účel vypracuje metódy s cieľom umožniť objektívne posúdenie a porovnanie medzi preskúmavanými príslušnými orgánmi. Pri uskutočňovaní preskúmaní sa zohľadňujú existujúce informácie a hodnotenia, ku ktorým sa už dospelo v súvislosti s dotknutým príslušným orgánom, vrátane všetkých informácií, ktoré boli orgánu pre cenné papiere a trhy poskytnuté v súlade s článkom 35, a akýchkoľvek informácií od zainteresovaných strán.“

c)Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. Na účely tohto článku orgán pre cenné papiere a trhy zriadi revízny výbor, ktorý musí byť zložený výhradne z pracovníkov orgánu pre cenné papiere a trhy. Orgán pre cenné papiere a trhy môže určité úlohy alebo rozhodnutia súvisiace s preskúmaniami príslušných orgánov delegovať na tento revízny výbor.“

d)Odsek 2 sa mení takto:

i) úvodná veta sa nahrádza takto:

„Preskúmanie zahŕňa, ale neobmedzuje sa len na posúdenie:“;

ii) písmeno a) sa nahrádza takto:

„a) primeranosti zdrojov, stupňa nezávislosti a mechanizmov riadenia príslušného orgánu s osobitným zreteľom na účinné uplatňovanie aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2 a schopnosti reagovať na vývoj na trhu;“

e)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Orgán pre cenné papiere a trhy vypracúva o výsledkoch preskúmania správu. V uvedenej správe musia byť vysvetlené a uvedené nadväzujúce opatrenia, s ktorými sa v dôsledku preskúmania počíta. Uvedené nadväzujúce opatrenia možno prijať formou usmernení a odporúčaní podľa článku 16 a stanovísk podľa článku 29 ods. 1 písm. a).

Príslušné orgány vynaložia v súlade s článkom 16 ods. 3 čo najväčšie úsilie postupovať v súlade so všetkými vydanými usmerneniami a odporúčaniami. Ak príslušné orgány nepodniknú kroky na riešenie nadväzujúcich opatrení uvedených v správe, orgán pre cenné papiere a trhy vydá nadväzujúcu správu.

Keď orgán pre cenné papiere a trhy vypracúva návrh regulačných technických predpisov alebo návrh vykonávacích predpisov v súlade s článkami 10 až 15 alebo usmernenia či odporúčania v súlade s článkom 16, orgán pre cenné papiere a trhy zohľadňuje výsledok preskúmaní vykonaných v súlade s týmto článkom, ako aj všetky ďalšie informácie, ktoré pri výkone svojich úloh nadobudne orgán pre cenné papiere a trhy, s cieľom zabezpečiť konvergenciu smerom k najvyššej možnej kvalite postupov v oblasti dohľadu.“

f)Vkladá sa tento odsek 3 a:

„3a. Orgán pre cenné papiere a trhy predkladá Komisii stanovisko, ak sa so zreteľom na výsledok preskúmania alebo akékoľvek ďalšie informácie, ktoré orgán pre cenné papiere a trhy nadobudol pri výkone svojich úloh, domnieva, že by mohla byť nevyhnutná ďalšia harmonizácia predpisov uplatniteľných na účastníkov finančných trhov alebo na príslušné orgány.“

g)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Správu uvedenú v odseku 3 vrátane akejkoľvek nadväzujúcej správy orgán pre cenné papiere a trhy uverejňuje vždy vtedy, ak sa s jej uverejnením nespájajú riziká ohrozujúce stabilitu finančného systému. Príslušný orgán, ktorý je predmetom preskúmania, sa vyzve, aby pred uverejnením každej správy predložil pripomienky. Uvedené pripomienky sa zverejňujú s výnimkou prípadu, ak by ich uverejnenie zahŕňalo riziká ohrozujúce stabilitu finančného systému.“

14. V článku 31a sa dopĺňa nový odsek:

„Pokiaľ ide o činnosť príslušných orgánov, ktorej cieľom je uľahčiť vstup na trh pre prevádzkovateľov alebo produkty, ktoré využívajú technologické alebo iné inovácie, orgán pre cenné papiere a trhy podporuje konvergenciu v oblasti dohľadu, a to najmä prostredníctvom výmeny informácií a najlepších postupov. Ak je to vhodné, orgán pre cenné papiere a trhy môže prijať usmernenia alebo odporúčania v súlade s článkom 16.“

15. Vkladá sa nový článok 31a:

„Článok 31a

Koordinácia pri delegovaní a outsourcingu činností, ako aj pri presunoch rizika

„1. Orgán pre cenné papiere a trhy priebežne koordinuje opatrenia príslušných orgánov v oblasti dohľadu s cieľom podporovať konvergenciu dohľadu v oblastiach delegovania a outsourcingu činností účastníkmi finančných trhov, ako aj v súvislosti s presunmi rizika, ktoré títo účastníci uskutočňujú, v súlade s odsekmi 2, 3 a 4.

2. Príslušné orgány informujú orgán pre cenné papiere a trhy, ak zamýšľajú vydať povolenie alebo uskutočniť registráciu v súvislosti s účastníkom finančného trhu, nad ktorým vykonáva dohľad dotknutý príslušný orgán v súlade s aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2, a ak podnikateľský plán daného účastníka finančného trhu zahŕňa outsourcing alebo delegovanie významnej časti jeho činností alebo akýchkoľvek kľúčových funkcií alebo presun rizika súvisiaci s významnou časťou jeho činností do tretích krajín, aby mohol využívať povolenie EÚ, pričom významné činnosti alebo funkcie v zásade vykonáva mimo Únie. Oznámenie orgánu pre cenné papiere a trhy musí byť dostatočne podrobné, aby tomuto orgánu umožňovalo náležite vec posúdiť.

Ak sa orgán pre cenné papiere a trhy domnieva, že je nevyhnutné vydať pre príslušný orgán stanovisko v súvislosti s tým, že povolenie alebo registrácia oznámené podľa prvého pododseku nespĺňajú náležitosti práva alebo usmernení Únie, odporúčaní alebo stanovísk, ktoré prijal orgán pre cenné papiere a trhy, orgán pre cenné papiere a trhy o tom informuje uvedený príslušný orgán do 20 pracovných dní od doručenia oznámenia od uvedeného príslušného orgánu. V takom prípade musí dotknutý príslušný orgán pred vykonaním registrácie alebo udelením povolenia počkať na stanovisko orgánu pre cenné papiere a trhy.

Na žiadosť orgánu pre cenné papiere a trhy príslušný orgán do 15 pracovných dní od doručenia takejto žiadosti poskytne informácie súvisiace s jeho rozhodnutiami povoliť alebo registrovať účastníka finančného trhu, nad ktorým vykonáva dohľad v súlade s aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2.

Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek lehoty stanovené v práve Únie, orgán pre cenné papiere a trhy vydá stanovisko najneskôr do 2 mesiacov od doručenia oznámenia podľa prvého pododseku.

3. Účastník finančného trhu informuje príslušný orgán o outsourcingu alebo delegovaní významnej časti svojich činností alebo akýchkoľvek svojich kľúčových funkcií a o presune rizika súvisiacom s významnou časťou svojich činností na iný subjekt alebo na svoju vlastnú pobočku usadenú v tretej krajine. Dotknutý príslušný orgán informuje orgán pre cenné papiere a trhy o takýchto oznámeniach každého pol roka.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 35, príslušný orgán na žiadosť orgánu pre cenné papiere a trhy poskytne informácie súvisiace s mechanizmami outsourcingu, delegovania alebo presunu rizika, ktoré uskutočnili účastníci finančných trhov.

Orgán pre cenné papiere a trhy monitoruje, či dotknuté príslušné orgány overujú, či sú mechanizmy outsourcingu, delegovania alebo presunu rizika uvedené v prvom pododseku uzavreté v súlade s právom Únie, či spĺňajú usmernenia, odporúčania alebo stanoviská orgánu pre cenné papiere a trhy a či nebránia účinnému dohľadu príslušných orgánov a presadzovaniu práva v tretej krajine.

4. Orgán pre cenné papiere a trhy môže dotknutému príslušnému orgánu vydať odporúčania vrátane odporúčaní na preskúmanie rozhodnutia alebo na odňatie povolenia. Ak dotknutý príslušný orgán toto odporúčanie orgánu pre cenné papiere a trhy nesplní v lehote 15 pracovných dní, príslušný orgán uvedie dôvody a orgán pre cenné papiere a trhy zverejní svoje odporúčanie spolu s uvedenými dôvodmi.“

16. Vkladá sa nový článok 31b:

„Článok 31b

Koordinačná funkcia vo vzťahu k pokynom, transakciám a činnostiam s významnými cezhraničnými účinkami

1. Ak má orgán pre cenné papiere a trhy primeraný dôvod podozrievať, že pokyny, transakcie alebo akákoľvek iná činnosť s významnými cezhraničnými účinkami ohrozujú riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo finančnú stabilitu v Únii, odporučí, aby príslušné orgány dotknutých členských štátov iniciovali vyšetrovanie, a uvedeným príslušným orgánom poskytne relevantné informácie.

2. Ak má príslušný orgán primeraný dôvod podozrievať, že pokyny, transakcie alebo akákoľvek iná činnosť s významnými cezhraničnými účinkami ohrozujú riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo finančnú stabilitu v Únii, bezodkladne informuje orgán pre cenné papiere a trhy a poskytne relevantné informácie. Po tom, ako orgán pre cenné papiere a trhy zašle relevantné informácie príslušným orgánom členských štátov, v ktorých došlo k podozrivej činnosti, môže uvedeným príslušným orgánom odporučiť, aby podnikli kroky.

3. S cieľom uľahčiť výmenu informácií medzi orgánom pre cenné papiere a trhy a príslušnými orgánmi orgán pre cenné papiere a trhy vytvorí a udržiava úložisko údajov navrhnuté na tento účel.“

17. V článku 32 sa vkladá nový odsek 2a:

„2a. Orgán pre cenné papiere a trhy najmenej raz ročne posúdi, či je vhodné vykonať v rámci celej Únie posúdenia uvedené v odseku 2 a Európskemu parlamentu, Rade a Komisii oznámi dôvody svojho rozhodnutia. Ak sa uskutočnia takéto posúdenia v rámci celej Únie a orgán pre cenné papiere a trhy to považuje za vhodné, zverejní výsledky každej zúčastnenej finančnej inštitúcie.

Povinnosti príslušných orgánov v oblasti služobného tajomstva týmto orgánom nesmú brániť v tom, aby uverejňovali výsledky posúdení v rámci celej Únie uvedených v odseku 2, alebo aby výsledky takýchto posúdení zasielali orgánu pre cenné papiere a trhy na to, aby orgán pre cenné papiere a trhy uverejnil výsledky posúdení odolnosti finančných inštitúcií v rámci celej Únie.“

18. Článok 33 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Orgán pre cenné papiere a trhy pomáha Komisii pri vypracúvaní rozhodnutí o rovnocennosti týkajúcich sa režimov regulácie a dohľadu v tretích krajinách na základe osobitnej žiadosti Komisie, alebo ak sa to vyžaduje v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2.“

b)Vkladajú sa tieto odseky 2a, 2b a 2c:

„2a. Orgán pre cenné papiere a trhy monitoruje vývoj v oblasti regulácie a dohľadu, postupy presadzovania práva, ako aj vývoj na relevantných trhoch v tretích krajinách, pri ktorých Komisia prijala rozhodnutia o rovnocennosti na základe aktov uvedených v článku 1 ods. 2, aby sa overilo, či sú stále splnené kritériá, na základe ktorých boli uvedené rozhodnutia prijaté, a všetky podmienky, ktoré sú v nich stanovené. Zohľadňuje sa pri tom relevantnosť trhu dotknutých tretích krajín. Orgán pre cenné papiere a trhy predkladá každoročne Komisii dôvernú správu o svojich zisteniach.

Bez toho, aby boli dotknuté osobitné požiadavky stanovené v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, a s výhradou podmienok stanovených v odseku 1 druhej vete orgán pre cenné papiere a trhy spolupracuje vždy, keď je to možné, s dotknutými príslušnými orgánmi tretích krajín a, ak je to vhodné, aj s orgánmi pre riešenie krízových situácií tretích krajín, ktorých regulačné režimy a režimy v oblasti dohľadu boli uznané za rovnocenné. Uvedená spolupráca sa uskutočňuje na základe administratívnych dohôd, ktoré sa uzavrú s príslušnými orgánmi uvedených tretích krajín. Pri rokovaní o takýchto administratívnych dohodách sa orgán pre cenné papiere a trhy snaží zahrnúť ustanovenia o týchto aspektoch:

a)    mechanizmy, ktoré by orgánu pre cenné papiere a trhy umožňovali získavať príslušné informácie vrátane informácií o regulačnom režime, ako aj o prístupe v oblasti dohľadu, o vývoji na relevantných trhoch a o akýchkoľvek zmenách, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie o rovnocennosti;

b)    v rozsahu, v akom je to potrebné na následné sledovanie takýchto rozhodnutí, postupy týkajúce sa koordinácie činností v oblasti dohľadu, prípadne vrátane kontrol na mieste.

Orgán pre cenné papiere a trhy informuje Komisiu, ak príslušný orgán tretej krajiny odmietne uzavrieť takéto administratívne dohody alebo ak odmietne účinne spolupracovať. Komisia tieto informácie zohľadňuje pri preskúmavaní príslušných rozhodnutí o rovnocennosti.

2b. Ak orgán pre cenné papiere a trhy zistí, že vývoj v oblasti regulácie, dohľadu alebo postupov presadzovania práva v tretích krajinách uvedených v odseku 2a môže ovplyvniť finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov, integritu trhu alebo ochranu investora či fungovanie vnútorného trhu, bezodkladne a dôverným spôsobom o tom informuje Komisiu.

Orgán pre cenné papiere a trhy každoročne predkladá Komisii dôvernú správu o vývoji v oblasti regulácie, dohľadu, presadzovania práva a vývoja na trhu v tretích krajinách uvedených v odseku 2a, s osobitným dôrazom na ich vplyv na finančnú stabilitu, integritu trhu, ochranu investorov alebo fungovanie vnútorného trhu.

2c. Príslušné orgány vopred informujú orgán pre cenné papiere a trhy o svojom zámere uzavrieť akékoľvek administratívne dohody s orgánmi dohľadu tretej krajiny v akejkoľvek z oblastí upravených aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2, a to aj vo vzťahu k pobočkám subjektov z tretích krajín. Súčasne poskytnú orgánu pre cenné papiere a trhy návrh znenia takýchto plánovaných dohôd.

Orgán pre cenné papiere a trhy môže vypracovať vzorové administratívne dohody s cieľom vytvoriť konzistentné, účinné a efektívne postupy dohľadu v rámci Únie a posilniť medzinárodnú koordináciu dohľadu. V súlade s článkom 16 ods. 3 príslušné orgány vynaložia čo najväčšie úsilie na dodržiavanie týchto vzorových dohôd.

V správe uvedenej v článku 43 ods. 5 orgán pre cenné papiere a trhy uvedie informácie o administratívnych dohodách s orgánmi dohľadu, medzinárodnými organizáciami alebo správnymi orgánmi tretích krajín o pomoci, ktorú orgán pre cenné papiere a trhy poskytuje Komisii pri príprave rozhodnutí o rovnocennosti, a o činnosti v oblasti monitorovania, ktorú orgán pre cenné papiere a trhy vykonáva v súlade s odsekom 2a.“

19.V článku 34 ods. 2 sa posledná veta nahrádza takto:

„Na oblasti, v súvislosti s ktorými môže orgán pre cenné papiere a trhy vydávať stanoviská, sa vzťahujú články 35 a 35b.“

20.Článok 35 sa mení takto:

a)odseky 1, 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„1. Príslušné orgány poskytnú orgánu pre cenné papiere a trhy na jeho žiadosť všetky potrebné informácie s cieľom plniť úlohy, ktoré mu boli udelené týmto nariadením, za predpokladu, že majú zákonný prístup k príslušným informáciám.

Poskytované informácie musia byť presné a úplné musia byť predložené v lehote, ktorú stanovil orgán pre cenné papiere a trhy.“

2. Orgán pre cenné papiere a trhy môže tiež požadovať poskytovanie informácií v opakujúcich sa intervaloch a v stanovenom formáte alebo v porovnateľných vzoroch, ktoré schválil orgán pre cenné papiere a trhy. Pokiaľ je to možné, na tieto žiadosti sa používajú jednotné formáty podávania správ.

3. Na riadne odôvodnenú žiadosť príslušného orgánu môže orgán pre cenné papiere a trhy poskytnúť akékoľvek informácie, ktoré príslušný orgán potrebuje na plnenie svojich úloh, v súlade s povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo stanovenou v odvetvových právnych predpisoch a v článku 70.“

b)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Ak informácie požadované v súlade s odsekom 1 nie sú k dispozícii, alebo ak ich príslušné orgány nesprístupnia v lehote, ktorú stanovil orgán pre cenné papiere a trhy, môže orgán pre cenné papiere a trhy náležite opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť adresovať ktorémukoľvek z týchto orgánov:

a) iným orgánom dohľadu disponujúcim funkciami v oblasti dohľadu;

b) ministerstvu, ktoré v dotknutom členskom štáte zodpovedá za financie, ak má k dispozícii prudenciálne informácie;

c) národnej centrálnej banke alebo štatistickému úradu dotknutého členského štátu;

d) štatistickému úradu dotknutého členského štátu.

Príslušné orgány pomáhajú orgánu pre cenné papiere a trhy na jeho žiadosť pri zhromažďovaní takýchto informácií.“

c)Vypúšťajú sa odseky 6 a 7.

21. Vkladajú sa tieto články 35a až 35h:

„Článok 35a

Výkon právomocí uvedených v článku 35b

Právomoci udelené orgánu pre cenné papiere a trhy alebo ktorémukoľvek z jeho úradníkov alebo iným osobám povereným orgánom pre cenné papiere a trhy v súlade s článkom 35b sa nesmú použiť na vyžiadanie si zverejnenia informácií alebo dokumentov, ktoré sú predmetom právnej ochrany.

Článok 35b

Žiadosť o informácie adresovaná účastníkom finančného trhu

1. Ak informácie požadované na základe článku 35 ods. 1 alebo 5 nie sú k dispozícii alebo ak nie sú sprístupnené v lehote, ktorú stanovil orgán pre cenné papiere a trhy, jednoduchou žiadosťou alebo rozhodnutím môže tento orgán od relevantných účastníkov finančných trhov vyžadovať, aby poskytli všetky potrebné informácie, ktoré orgánu pre cenné papiere a trhy umožnia plniť si povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia.

2. Akákoľvek jednoduchá žiadosť o informácie uvedená v odseku 1 musí:

a)    odkazovať na tento článok ako právny základ danej žiadosti;

b)    obsahovať dôvod žiadosti;

c)    špecifikovať, ktoré informácie sa požadujú;

d)    obsahovať lehotu na poskytnutie informácií;

e)    obsahovať vyhlásenie, že osoba, od ktorej sa informácie požadujú, nie je povinná tieto informácie poskytnúť, ale ak táto osoba na žiadosť dobrovoľne odpovie, poskytnuté informácie nesmú byť nesprávne ani zavádzajúce;

f)    obsahovať údaj o výške pokuty, ktorá sa má uložiť na základe článku 35c, ak sú poskytnuté informácie nesprávne alebo zavádzajúce.“

3. Ak orgán pre cenné papiere a trhy žiada o poskytnutie informácií na základe rozhodnutia, musí:

a)    odkazovať na tento článok ako právny základ danej žiadosti;

b)    uviesť dôvod žiadosti;

c)    špecifikovať, ktoré informácie sa požadujú;

d)    stanoviť lehotu na poskytnutie informácií;

e)    upozorniť na pravidelné platby penále stanovené v článku 35d za poskytnutie neúplných požadovaných informácií;

f)    uviesť pokutu na základe článku 35c, ak sú odpovede na otázky nesprávne alebo zavádzajúce;

g)    upozorniť na právo odvolať sa voči rozhodnutiu pred odvolacou radou a požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskej únie v súlade s článkami 60 a 61.

4. Požadované informácie poskytujú príslušní účastníci finančných trhov alebo ich zástupcovia a v prípade právnických osôb alebo združení, ktoré nemajú právnu subjektivitu, osoby oprávnené na ich zastupovanie na základe zákona alebo ich zakladajúcich listín. Riadne splnomocnení právnici môžu poskytovať informácie v mene svojich klientov. Za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií zostávajú plne zodpovední klienti.

5. Orgán pre cenné papiere a trhy bezodkladne zasiela kópiu jednoduchej žiadosti alebo svojho rozhodnutia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom má bydlisko alebo je usadený príslušný účastník finančného trhu, ktorého sa týka žiadosť o informácie.

6. Orgán pre cenné papiere a trhy môže používať dôverné informácie, ktoré získal v súlade s týmto článkom, iba na účely plnenia úloh, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia.“

Článok 35c

Procesné pravidlá ukladania pokút

1. Ak pri plnení povinností na základe tohto nariadenia orgán pre cenné papiere a trhy zistí, že existujú závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať porušene uvedené v článku 35d ods. 1, orgán pre cenné papiere a trhy vymenuje v rámci svojej štruktúry nezávislého vyšetrujúceho úradníka, aby záležitosť vyšetril. Vymenovaný úradník sa nesmie, ani sa v minulosti nesmel priamo či nepriamo podieľať na priamom či nepriamom dohľade nad dotknutými účastníkmi finančných trhov a svoje funkcie musí vykonávať nezávisle od rady orgánov dohľadu.

2. Vyšetrujúci úradník uvedený v odseku 1 vyšetruje údajné porušenia, pričom prihliada na pripomienky predložené osobami, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie, a úplný spis so svojimi zisteniami predkladá rade orgánov dohľadu.

3. Aby si vyšetrujúci úradník mohol plniť svoje úlohy, musí mať právomoc požadovať informácie v súlade s článkom 35b.

4. Vyšetrujúci úradník má pri plnení svojich úloh prístup ku všetkým dokumentom a informáciám, ktoré orgán pre cenné papiere a trhy zhromaždil pri svojich činnostiach v oblasti dohľadu.

5. Po ukončení vyšetrovania a pred predložením spisu so svojimi zisteniami rade orgánov dohľadu dá vyšetrujúci úradník osobám, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie, príležitosť, aby boli vypočuté vo veciach, ktoré sa vyšetrujú. Vyšetrujúci úradník zakladá svoje zistenia len na skutočnostiach, ku ktorým sa dotknuté osoby mali možnosť vyjadriť.

6. Právo na obhajobu osôb, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, sa počas vyšetrovania uskutočňovaného podľa tohto článku plne rešpektuje.

7. Pri predkladaní spisu so zisteniami rade orgánov dohľadu vyšetrujúci úradník informuje osoby, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie. Osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, majú právo na prístup k spisu, a to s prihliadnutím na oprávnený záujem iných osôb na ochranu ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie týkajúce sa tretích strán.

8. Na základe spisu obsahujúceho zistenia vyšetrujúceho úradníka a, ak o to požiadajú osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, po vypočutí uvedených osôb v súlade s článkom 35f orgán pre cenné papiere a trhy rozhodne, či sa osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, dopustili jedného alebo viacerých porušení uvedených v článku 35d ods. 1, a ak áno, prijme opatrenie v súlade s uvedeným článkom.

9. Vyšetrujúci úradník sa nezúčastňuje na rokovaniach rady orgánov dohľadu ani inak nezasahuje do jej rozhodovacieho procesu.

10. Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 75a, ktorými stanoví procesné pravidlá pre výkon právomoci ukladať pokuty alebo pravidelné platby penále vrátane pravidiel týkajúcich sa:

a) práva na obhajobu;

b) dočasných ustanovení;

c) ustanovení, ktorými sa spresní spôsob, akým sa vyberajú pokuty alebo pravidelné platby penále;

d) ustanovení, ktorými sa spresnia premlčacie lehoty pre ukladanie a vymáhanie pokút a pravidelných platieb penále.

11. Ak orgán pre cenné papiere a trhy pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať trestné činy, postúpi túto vec príslušným vnútroštátnym orgánom na účely trestného stíhania. Orgán pre cenné papiere a trhy okrem toho neuloží pokuty ani pravidelné platby penále vtedy, keď predchádzajúce oslobodenie od obžaloby alebo odsúdenie na základe rovnakých skutočností alebo skutočností, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké, nadobudlo povahu rozhodnutej veci (res judicata) v dôsledku trestného konania podľa vnútroštátneho práva.

Článok 35d

Pokuty

1. Orgán pre cenné papiere a trhy prijme rozhodnutie o uložení pokuty, ak zistí, že účastník finančného trhu zámerne alebo z nedbanlivosti neposkytol informácie v nadväznosti na rozhodnutie, ktorým sa od neho informácie požadovali podľa článku 35b ods. 3, alebo poskytol neúplné, nesprávne alebo zavádzajúce informácie v nadväznosti na jednoduchú žiadosť o informácie alebo na rozhodnutie podľa článku 35b ods. 2.

2. Základná výška pokuty podľa odseku 1 je najmenej 50 000 EUR a nesmie presiahnuť 200 000 EUR.

3. Pri stanovovaní základnej výšky pokuty podľa odseku 2 orgán pre cenné papiere a trhy zohľadňuje ročný obrat dotknutého účastníka finančného trhu za predchádzajúce účtovné obdobie, pričom základná výška pokuty sa pohybuje:

a) na spodnom okraji limitu pri subjektoch s ročným obratom menej než 10 miliónov EUR;

b) v strednom pásme limitu pri subjektoch s ročným obratom v rozmedzí 10 až 50 miliónov EUR;

c) na hornom okraji limitu pri subjektoch s ročným obratom viac než 50 miliónov EUR.

Základné výšky vymedzené v rámci limitov stanovených v odseku 2 sa v prípade potreby upravujú s prihliadnutím na priťažujúce alebo poľahčujúce faktory v súlade s príslušnými koeficientmi stanovenými v odseku 5.

Príslušný priťažujúci koeficient sa uplatňuje jeden za druhým na základnú výšku. Ak sa uplatňuje viac než jeden priťažujúci koeficient, rozdiel medzi základnou výškou a sumou, ktorá je výsledkom uplatňovania každého jednotlivého priťažujúceho koeficientu, sa pripočítava k základnej výške.

Príslušný poľahčujúci koeficient sa uplatňuje jeden za druhým na základnú výšku. Ak sa uplatňuje viac než jeden poľahčujúci koeficient, rozdiel medzi základnou výškou a sumou, ktorá je výsledkom uplatňovania každého jednotlivého poľahčujúceho koeficientu, sa odpočítava od základnej výšky.

4. Uvedené koeficienty úpravy sa uplatňujú kumulatívne na základnú výšku uvedenú v odseku 2 na základe:

a)    koeficientov úpravy súvisiacich s priťažujúcimi faktormi takto:

i) ak bolo porušenie spáchané opakovane, uplatní sa dodatočný koeficient 1,1 zakaždým, keď došlo k opakovanému spáchaniu porušenia;

ii) ak porušenie trvalo viac než šesť mesiacov, uplatňuje sa koeficient 1,5;

iii) ak bolo porušenie spáchané úmyselne, uplatňuje sa koeficient 2;

iv) ak sa od zistenia porušenia neprijalo nápravné opatrenie, uplatňuje sa koeficient 1,7;

v) ak vrcholový manažment účastníka finančného trhu s orgánom pre cenné papiere a trhy nespolupracoval, uplatňuje sa koeficient 1,5;

b)    koeficientov úpravy súvisiacich s poľahčujúcimi faktormi takto:

i) ak porušenie trvalo menej než 10 pracovných dní, uplatňuje sa koeficient 0,9;

ii) ak vrcholový manažment účastníka finančného trhu dokáže preukázať, že prijal všetky potrebné opatrenia na to, aby sa predišlo nevyhoveniu žiadosti podľa článku 35 ods. 6a, uplatňuje sa koeficient 0,7;

iii) ak účastník finančného trhu bezodkladne, účinne a úplne upozornil orgán pre cenné papiere a trhy na porušenie, uplatňuje sa koeficient 0,4;

iv) ak účastník finančného trhu dobrovoľne prijal opatrenia, aby zabezpečil, že sa v budúcnosti podobné porušenie nemôže spáchať, uplatňuje sa koeficient 0,6.

5. Bez ohľadu na odseky 2 a 3 celková výška pokuty nesmie presiahnuť 20 % ročného obratu dotknutého účastníka finančného trhu za predchádzajúce účtovné obdobie s výnimkou prípadu, keď účastník finančného trhu z porušenia priamo alebo nepriamo finančne profitoval. V takomto prípade sa celková výška pokuty rovná minimálne výške uvedeného finančného zisku.

Článok 35e

Pravidelné platby penále

1. Orgán pre cenné papiere a trhy prijíma rozhodnutia o uložení pravidelných platieb penále, aby prinútil účastníkov finančných trhov uvedených v článku 35b ods. 1 poskytovať informácie požadované na základe rozhodnutia podľa článku 35b ods. 3.

2. Pravidelná platba penále musí byť účinná a primeraná. Pravidelná platba penále sa ukladá za každý deň, až kým dotknutý účastník finančného trhu nesplní príslušné rozhodnutie uvedené v odseku 1.

3. Bez ohľadu na odsek 2 musí byť výška pravidelnej platby penále na úrovni 3 % priemerného denného obratu účastníka finančného trhu za predchádzajúce účtovné obdobie. Vypočítava sa od dátumu uvedeného v rozhodnutí, ktorým sa ukladá pravidelná platba penále.

4. Periodickú platbu penále možno uložiť na obdobie najviac šesť mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu pre cenné papiere a trhy.

Článok 35f

Právo na vypočutie

1. Pred tým, ako orgán pre cenné papiere a trhy prijme akékoľvek rozhodnutie o uložení pokuty a pravidelnej platby penále podľa článkov 35d a 35e, poskytne účastníkovi finančného trhu, ktorému bola adresovaná žiadosť o informácie, príležitosť byť vypočutý.

Orgán pre cenné papiere a trhy zakladá svoje rozhodnutia len na zisteniach, ku ktorým sa dotknutí účastníci finančných trhov mali možnosť vyjadriť.

2. Počas tohto postupu sa plne rešpektuje právo na obhajobu účastníka finančného trhu uvedeného v odseku 1. Účastník finančného trhu má právo na prístup k spisu orgánu pre cenné papiere a trhy s výhradou oprávnených záujmov iných osôb pri ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie alebo interné prípravné dokumenty orgánu pre cenné papiere a trhy.

Článok 35g

Zverejňovanie, povaha, vymáhanie a odvádzanie pokút a pravidelných platieb penále

1. Pokuty a pravidelné platby penále uložené podľa článkov 35d a 35e sú administratívnej povahy a sú vymáhateľné.

2. Vymáhanie pokuty a pravidelnej platby penále sa riadi predpismi procesného práva platnými v tom členskom štáte, na ktorého území k vymáhaniu dochádza. Príkaz na vymáhanie sa pripája k rozhodnutiu, ktorým sa ukladajú pokuty alebo pravidelné platby penále, bez nutnosti akýchkoľvek ďalších formalít s výnimkou overenia pravosti rozhodnutia orgánom, ktorý každý členský štát určí na tento účel a ktorého názov oznámi orgánu pre cenné papiere a trhy a Súdnemu dvoru Európskej únie.

3. Po uskutočnení formálnych krokov uvedených v odseku 2 na základe žiadosti dotknutej strany môže táto dotknutá strana v súlade s vnútroštátnym právom pristúpiť k vymáhaniu tým, že predloží vec priamo príslušnému orgánu.

4. Vymáhanie pokuty alebo pravidelnej platby penále možno pozastaviť len na základe rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. Súdy dotknutého členského štátu však majú právomoc rozhodovať o sťažnostiach, že sa vymáhanie pokuty alebo pravidelnej platby penále uskutočňuje nezákonným spôsobom.

5. Orgán pre cenné papiere a trhy zverejňuje všetky pokuty a pravidelné platby penále, ktoré boli uložené podľa článkov 35d a 35e s výnimkou prípadov, keď by takéto zverejnenie vážne ohrozilo finančné trhy alebo spôsobilo neprimeranú škodu zúčastneným stranám.

6. Pokuty a pravidelné platby penále sa odvádzajú do všeobecného rozpočtu Európskej únie.

Článok 35h

Preskúmanie Súdnym dvorom Európskej únie

Súdny dvor Európskej únie má neobmedzenú právomoc preskúmavať rozhodnutia, na základe ktorých orgán pre cenné papiere a trhy uložil pokutu alebo pravidelnú platbu penále. Pokutu alebo pravidelnú platbu penále, ktorú uložil orgán pre cenné papiere a trhy, môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť.“

22. V článku 36 ods. 5 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Po doručení varovania alebo odporúčania ESRB určeného príslušnému orgánu orgán pre cenné papiere a trhy v prípade potreby využije právomoci, ktoré mu boli zverené na základe tohto nariadenia, aby zaistil včasné nadväzujúce opatrenia.“

23. Článok 37 sa mení takto:

a)V odseku 4 sa posledná veta prvého pododseku nahrádza takto:

„Členovia skupiny zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov svoju funkciu vykonávajú počas obdobia štyroch rokov, po ktorého uplynutí sa uskutoční nové výberové konanie.“

b)Do odseku 5 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Ak sa členovia skupiny zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov nedokážu dohodnúť na spoločnom stanovisku alebo poradenstve, členom zastupujúcim jednu skupinu zainteresovaných strán je povolené vydať samostatné stanovisko alebo samostatné poradenstvo.

Skupina zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov, skupina zainteresovaných strán v bankovníctve, skupina zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve a skupina zainteresovaných strán v dôchodkovom poistení zamestnancov smú vydávať spoločné stanoviská a poradenstvá k otázkam súvisiacim s prácou európskych orgánov dohľadu podľa článku 56 tohto nariadenia o spoločných pozíciách a spoločných aktoch.“

24.Článok 39 sa nahrádza takto:

„Článok 39

Rozhodovací postup

„1. Keď orgán pre cenné papiere a trhy prijíma rozhodnutia podľa tohto nariadenia, koná v súlade s odsekmi 2 až 6 s výnimkou rozhodnutí, ktoré prijíma v súlade s článkami 35b, 35d a 35e.

2. Orgán pre cenné papiere a trhy informuje všetkých adresátov rozhodnutia o svojom zámere prijať rozhodnutie, pričom stanoví lehotu, v ktorej adresát môže vyjadriť svoj názor na predmet rozhodnutia, plne pri tom zohľadňujúc naliehavosť, zložitosť a potenciálne následky predmetnej veci. Ustanovenia uvedené v prvej vete sa uplatňujú mutatis mutandis na odporúčania uvedené v článku 17 ods. 3.

3. V rozhodnutiach orgánu pre cenné papiere a trhy sa uvedú dôvody, z ktorých sa vychádza.

4. Adresáti rozhodnutí orgánu pre cenné papiere a trhy musia byť informovaní o zákonných opravných prostriedkoch dostupných na základe tohto nariadenia.

5. Ak orgán pre cenné papiere a trhy prijal rozhodnutie podľa článku 18 ods. 3 alebo 4, v primeraných intervaloch toto rozhodnutie preskúmava.

6. Rozhodnutia, ktoré orgán pre cenné papiere a trhy prijal podľa článkov 17, 18 alebo 19, sa zverejňujú. V uverejnení sa uvádza totožnosť dotknutého príslušného orgánu alebo účastníka finančného trhu a hlavný obsah rozhodnutia, pokiaľ takéto uverejnenie nie je v rozpore s oprávneným záujmom účastníkov finančných trhov alebo s ochranou ich obchodných tajomstiev alebo pokiaľ by mohlo vážne ohroziť správne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému Únie alebo jeho časti.“

25.Článok 40 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i)Vkladá sa toto písmeno aa):

„aa) členov výkonnej rady na plný úväzok uvedených v článku 45 ods. 1, ktorí nehlasujú;“

b)V odseku 6 sa vypúšťa druhý pododsek.

c)Dopĺňa sa tento odsek 7:

„7. Ak vnútroštátny orgán verejnej moci uvedený v odseku 1 písm. b) nie je zodpovedný za presadzovanie pravidiel v oblasti ochrany spotrebiteľa, člen rady orgánov dohľadu uvedený v odseku 1 písm. b) sa môže rozhodnúť, že prizve nehlasujúceho zástupcu orgánu na ochranu spotrebiteľa daného členského štátu. V prípade, že je zodpovednosť za ochranu spotrebiteľa rozdelená medzi viacero orgánov v členskom štáte, dohodnú sa tieto orgány na spoločnom zástupcovi.“

26.Článok 41 sa nahrádza takto:

„Článok 41

Vnútorné výbory

27.„Na výkon osobitných úloh, ktoré jej boli zverené, môže rada orgánov dohľadu zriadiť vnútorné výbory. Rada orgánov dohľadu môže rozhodnúť, že určité jasne vymedzené úlohy a rozhodnutia deleguje na vnútorné výbory, výkonnú radu alebo na predsedu.“

28.V článku 42 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Pri vykonávaní úloh zverených na základe tohto nariadenia hlasujúci členovia rady orgánov dohľadu, ako aj hlasujúci osobitní a stáli členovia výkonného zasadnutia centrálnych protistrán konajú nezávisle a objektívne vo výhradnom záujme Únie ako celku a nepožadujú ani neprijímajú pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od akejkoľvek vlády členského štátu ani od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.“

29. Článok 43 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„Rada orgánov dohľadu usmerňuje prácu orgánu pre cenné papiere a trhy.

Prijíma stanoviská, odporúčania, usmernenia a rozhodnutia orgánu pre cenné papiere a trhy a vydáva poradenstvo uvedené v kapitole II s výnimkou tých úloh a právomocí, za ktoré zodpovedá výkonné zasadnutie centrálnych protistrán podľa článku 44b a výkonná rada podľa článku 47. Koná na návrh výkonnej rady.“

b)Odseky 2 a 3 sa vypúšťajú.

c)V odseku 4 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Rada orgánov dohľadu prijme každoročne pred 30. septembrom na základe návrhu výkonnej rady pracovný program orgánu pre cenné papiere a trhy na nasledujúci rok a predloží ho na vedomie Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.“

d)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Na základe návrhu výkonnej rady prijme rada orgánov dohľadu výročnú správu o činnosti orgánu pre cenné papiere a trhy vrátane výkonu povinností predsedu na základe návrhu správy podľa článku 53 ods. 7 a každoročne do 15. júna predloží túto správu Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Dvoru audítorov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Správa sa zverejní.“

e)Odsek 8 sa vypúšťa.

30. Článok 44 sa mení takto:

a)V odseku 1 druhom pododseku sa dopĺňa táto veta:

„Členovia výkonnej rady na plný úväzok a predseda o uvedených rozhodnutiach nehlasujú.“    

b)Z odseku 1 sa vypúšťa tretí a štvrtý pododsek.

c)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Nehlasujúci členovia a pozorovatelia sa v rámci rady orgánov dohľadu nezúčastňujú na rozhovoroch týkajúcich sa jednotlivých finančných inštitúcií, pokiaľ sa nestanovuje inak v článku 75 ods. 3 alebo v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2.“

Prvý pododsek sa nevzťahuje na predsedu, členov, ktorí sú zároveň členmi výkonnej rady, a na zástupcu Európskej centrálnej banky vymenovaného jej radou pre dohľad.“

31. V kapitole III sa názov oddielu 2 nahrádza takto:

„Výkonná rada“.

32. Článok 45 sa nahrádza takto:

„Článok 45

Zloženie

„1. Výkonná rada sa skladá z predsedu a piatich členov na plný úväzok. Predseda každému z členov na plný úväzok prideľuje jasne vymedzené úlohy v oblasti politiky a riadenia. Jednému z členov na plný úväzok sa pridelí zodpovednosť za rozpočtové záležitosti a záležitosti týkajúce sa pracovného programu orgánu pre cenné papiere a trhy („zodpovedný člen“). Jeden z členov na plný úväzok koná ako podpredseda a v neprítomnosti predsedu alebo pri jeho zaneprázdnenosti preberá úlohy predsedu v súlade s týmto nariadením. Vedúci výkonného zasadnutia centrálnych protistrán sa na všetkých zasadnutiach výkonnej rady zúčastňuje ako pozorovateľ.

2. Členovia na plný úväzok sú vyberaní na základe zásluh, kvalifikácie, znalosti trhov a účastníkov finančných trhov, ako aj skúseností relevantných pre finančný dohľad a reguláciu. Členovia na plný úväzok musia mať rozsiahlu prax v riadiacej funkcii. Výber sa vykonáva na základe otvoreného výberového konania, ktoré sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a na základe ktorého Komisia vypracuje užší zoznam kvalifikovaných uchádzačov.

Komisia predloží užší zoznam na schválenie Európskemu parlamentu. Po schválení tohto užšieho zoznamu prijme Rada rozhodnutie o vymenovaní členov výkonnej rady na plný úväzok vrátane zodpovedného člena. Zloženie výkonnej rady musí byť vyvážené a proporčné a odzrkadľovať Úniu ako celok.

3. Ak člen výkonnej rady na plný úväzok už nespĺňa podmienky stanovené v článku 46 alebo bol uznaný vinným zo závažného pochybenia, môže Rada na základe návrhu Komisie schváleného Európskym parlamentom prijať rozhodnutie o jeho odvolaní z funkcie.

4. Funkčné obdobie členov na plný úväzok je 5 rokov a je obnoviteľné jeden raz. V priebehu deviatich mesiacov predchádzajúcich skončeniu päťročného funkčného obdobia člena na plný úväzok rada orgánov dohľadu posúdi:

a) výsledky dosiahnuté v prvom funkčnom období a spôsob ich dosiahnutia;

b) povinnosti a požiadavky orgánu pre cenné papiere a trhy v nasledujúcich rokoch.

Po zohľadnení hodnotenia predloží Komisia Rade zoznam členov na plný úväzok, ktorý sa má obnoviť. Na základe tohto zoznamu a s prihliadnutím na hodnotenie môže Rada predĺžiť funkčné obdobie členov na plný úväzok.“

33. Vkladá sa tento článok 45a:

„Článok 45a

Rozhodovanie

1. Rozhodnutia výkonnej rady sa prijímajú jednoduchou väčšinou jej členov. Každý člen má jeden hlas. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

2. Zástupca Komisie sa zúčastňuje na zasadnutiach výkonnej rady bez hlasovacieho práva s výnimkou záležitostí uvedených v článku 63.

3. Výkonná rada prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

4. Zasadnutia výkonnej rady zvoláva predseda na vlastný podnet alebo na žiadosť jedného z jej členov a vedie ich predseda.

Výkonná rada sa schádza vždy pred zasadnutím rady orgánov dohľadu a tak často, ako to výkonná rada považuje za potrebné. Výkonná rada zasadá aspoň päťkrát ročne.

5. Členom výkonnej rady môžu podľa rokovacieho poriadku pomáhať poradcovia alebo experti. Nehlasujúci členovia sa nezúčastňujú na žiadnych rokovaniach výkonnej rady o jednotlivých účastníkoch finančných trhov.“

34. Vkladá sa tento článok 45b:

„Článok 45b

Vnútorné výbory

Výkonná rada môže zriadiť vnútorné výbory pre osobitné úlohy pridelené výkonnej rade.“

35.Článok 46 sa nahrádza takto:

„Článok 46

Nezávislosť

„Členovia výkonnej rady konajú nezávisle a objektívne a výhradne v záujme Únie ako celku a nepožadujú ani neprijímajú pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od vlády členského štátu ani od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Ani členské štáty, inštitúcie alebo orgány Únie, ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať členov výkonnej rady pri výkone ich úloh.“

36. Článok 47 sa nahrádza takto:

„Článok 47

Úlohy

„1. Výkonná rada zaistí, aby si orgán pre cenné papiere a trhy plnil poslanie a vykonával úlohy, ktoré mu boli pridelené, v súlade s týmto nariadením. S cieľom zabezpečiť fungovanie orgánu pre cenné papiere a trhy výkonná rada prijíma všetky potrebné opatrenia, najmä vnútorné administratívne pokyny a uverejňuje oznámenia, v súlade s týmto nariadením.

2. Výkonná rada navrhuje na schválenie rade orgánov dohľadu ročný a viacročný pracovný program, ktorý obsahuje aj časť týkajúcu sa záležitostí centrálnych protistrán.

3. Výkonná rada vykonáva svoje rozpočtové právomoci v súlade s článkami 63 a 64.

Na účely článkov 17, 19, 22, 29a, 30, 31a, 32 a článkov 35b až 35h má výkonná rada právomoc konať a prijímať rozhodnutia s výnimkou konania a rozhodnutí týkajúcich sa záležitostí centrálnych protistrán, za ktoré zodpovedá výkonné zasadnutie centrálnych protistrán. Výkonná rada informuje radu orgánov dohľadu o rozhodnutiach, ktoré prijíma.

3a. Výkonná rada preskúmava, vydáva stanoviská a predkladá návrhy vo všetkých veciach, o ktorých rozhoduje rada orgánov dohľadu.

4. Výkonná rada preskúmava a vypracúva rozhodnutia, ktoré má prijať rada orgánov dohľadu, vo všetkých veciach, v ktorých boli orgánu pre cenné papiere a trhy na základe aktov uvedených v článku 1 ods. 2 udelené funkcie udeľovania povolení a výkonu dohľadu, ako aj zodpovedajúce právomoci. Výkonná rada prijme plán politiky zamestnanosti orgánu pre cenné papiere a trhy a podľa článku 68 ods. 2 potrebné vykonávacie opatrenia týkajúce sa Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev („služobný poriadok“).

5. Výkonná rada prijme osobitné ustanovenia týkajúce sa práva na prístup k dokumentom orgánu pre cenné papiere a trhy v súlade s článkom 72.

6. Výkonná rada na základe návrhu správy uvedeného v článku 53 ods. 7 predkladá rade orgánov dohľadu na schválenie návrh výročnej správy o činnostiach orgánu pre cenné papiere a trhy, ako aj o povinnostiach predsedu.

7. Výkonná rada vymenúva a odvoláva členov odvolacej rady v súlade s článkom 58 ods. 3 a 5.

8. Členovia výkonnej rady zverejňujú informácie o všetkých zasadnutiach a prijatých daroch. Výdavky sa verejne evidujú v súlade so služobným poriadkom.

9. Zodpovedný člen má tieto úlohy:

a) vykonávať ročný pracovný program orgánu pre cenné papiere a trhy pod vedením rady orgánov dohľadu, resp. výkonného zasadnutia centrálnych protistrán, ak ide o úlohy a právomoci uvedené v článku 44b ods. 1, a pod vedením výkonnej rady;

b) prijať všetky potrebné opatrenia, konkrétne prijať vnútorné administratívne pokyny a uverejniť oznámenia, s cieľom zabezpečiť fungovanie orgánu pre cenné papiere a trhy v súlade s týmto nariadením;

c) vypracovať viacročný pracovný program uvedený v odseku 2;

d) do 30. júna každého roka vypracovať pracovný program pre nasledujúci rok, ako sa uvádza v článku 47 ods. 2;

e) zostaviť predbežný návrh rozpočtu orgánu pre cenné papiere a trhy podľa článku 63 a plniť rozpočet orgánu pre cenné papiere a trhy podľa článku 64;

f) každý rok vypracovať návrh správy s oddielom týkajúcim sa činností orgánu pre cenné papiere a trhy v oblasti regulácie a dohľadu a oddielom týkajúcim sa finančných a administratívnych záležitostí;

g) vykonávať vo vzťahu k zamestnancom orgánu pre cenné papiere a trhy právomoci stanovené v článku 68 a riadiť záležitosti týkajúce sa zamestnancov.

Pokiaľ však ide o časť týkajúcu sa záležitostí centrálnych protistrán, ako sa uvádza v odseku 2, úlohy uvedené prvom pododseku písm. c) a d) vykonáva výkonné zasadnutie centrálnych protistrán.

Pokiaľ ide o každoročný návrh správy uvedený v prvom pododseku písm. f), úlohy uvedené v tomto písmene, pokiaľ ide o záležitosti centrálnych protistrán, vykonáva výkonné zasadnutie centrálnych protistrán.

.“

37. Názov kapitoly III oddielu III sa nahrádza takto:

„Predseda, vedúci výkonného zasadnutia centrálnych protistrán a riaditelia výkonného zasadnutia centrálnych protistrán“.

38. Článok 48 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Predseda je zodpovedný za prípravu práce rady orgánov dohľadu a predsedá zasadnutiam rady orgánov dohľadu a výkonnej rady.“

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Predseda sa vyberá na základe zásluh, kvalifikácie, znalosti trhov a účastníkov finančných trhov a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom a reguláciou prostredníctvom otvoreného výberového konania, ktoré sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia predloží Európskemu parlamentu na schválenie užší zoznam kandidátov na pozíciu predsedu. Po schválení tohto užšieho zoznamu prijme Rada rozhodnutie o vymenovaní predsedu.

„Ak predseda už nespĺňa podmienky stanovené v článku 49 alebo bol uznaný vinným zo závažného pochybenia, môže Rada na základe návrhu Komisie schváleného Európskym parlamentom prijať rozhodnutie o jeho odvolaní z funkcie.“

c)V odseku 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Rada môže na návrh Komisie a po zohľadnení hodnotenia jeden raz predĺžiť funkčné obdobie predsedu.“

d)Odsek 5 sa vypúšťa.

39. Vkladá sa tento článok 49a:

„Článok 49a

Výdavky

„Predseda zverejňuje informácie o všetkých zasadnutiach a prijatých daroch. Výdavky sa verejne evidujú v súlade so služobným poriadkom.“

40. Články 51, 52 a 53 sa vypúšťajú.

41.Do článku 54 ods. 2 sa dopĺňa táto zarážka:

„— otázky týkajúce sa ochrany spotrebiteľov a investorov.“

42. V článku 55 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Na zasadnutia spoločného výboru, ako aj všetkých podvýborov uvedených v článku 57 sa ako pozorovatelia prizývajú jeden člen výkonnej rady, zástupca Komisie a ESRB.“

43. Článok 58 sa mení takto:

a)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Dvoch členov odvolacej rady a dvoch náhradníkov vymenuje výkonná rada orgánu pre cenné papiere a trhy z užšieho zoznamu navrhnutého Komisiou na základe verejnej výzvy na vyjadrenie záujmu uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie a po porade s radou orgánov dohľadu.“

b)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Člen odvolacej rady, ktorého vymenovala výkonná rada orgánu pre cenné papiere a trhy, nemôže byť odvolaný počas funkčného obdobia, pokiaľ nebol uznaný vinným zo závažného pochybenia a výkonná rada o tom nerozhodla po porade s radou orgánov dohľadu.“

44. V článku 59 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Členovia odvolacej rady sú nezávislí pri prijímaní svojich rozhodnutí. Nie sú viazaní žiadnymi pokynmi. Nemôžu vykonávať ďalšie úlohy v orgáne pre cenné papiere a trhy, jeho výkonnej rade ani rade orgánov dohľadu.“

45. V článku 60 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Každá fyzická alebo právnická osoba vrátane príslušných orgánov sa môže odvolať proti rozhodnutiu orgánu pre cenné papiere a trhy uvedenému v článkoch 17, 18, 19 a 35 a akémukoľvek inému rozhodnutiu, ktoré orgán pre cenné papiere a trhy prijal podľa aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2, ktoré je určené tejto osobe, alebo proti rozhodnutiu, ktoré, hoci je vo forme rozhodnutia určeného inej osobe, je v priamom a individuálnom záujme danej osoby.“

46. Článok 62 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Príjmy orgánu pre cenné papiere a trhy sa bez toho, aby boli dotknuté iné druhy príjmov, skladajú z akejkoľvek kombinácie týchto zdrojov:

a) vyrovnávacieho príspevku od Únie zaúčtovaného vo všeobecnom rozpočte Únie (oddiel Komisie), ktorý nesmie presiahnuť 40 % odhadovaných príjmov orgánu pre cenné papiere a trhy;

b) ročných príspevkov od finančných inštitúcií na základe ročných odhadovaných výdavkov na činnosti vyžadovaných podľa tohto nariadenia a aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2 pre každú kategóriu účastníkov v pôsobnosti orgánu pre cenné papiere a trhy;

c) všetkých poplatkov zaplatených orgánu pre cenné papiere a trhy v prípadoch uvedených v príslušných nástrojoch práva Únie;

d) akýchkoľvek dobrovoľných príspevkov od členských štátov alebo pozorovateľov;

e) poplatkov za uverejnenie, odbornú prípravu a akékoľvek iné služby požadované príslušnými orgánmi.“

b)Dopĺňajú sa tieto odseky 5 a 6:

„5. Ročné príspevky uvedené v odseku 1 písm. b) vyberajú každý rok od jednotlivých finančných inštitúcií orgány, ktoré na to určí každý členský štát. Do 31. marca každého rozpočtového roka každý členský štát zaplatí orgánu pre cenné papiere a trhy sumu, ktorú treba vybrať v súlade s kritériami stanovenými v delegovanom akte uvedenom v článku 62a.

6. Dobrovoľné príspevky od členských štátov a pozorovateľov uvedené v odseku 1 písm. d) sa neprijímajú, ak by takéto prijatie mohlo vyvolať pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti orgánu pre cenné papiere a trhy.“

47. Vkladá sa tento článok 62a:

„Článok 62a

Delegované akty týkajúce sa výpočtu ročných príspevkov finančných inštitúcií

Komisia je v súlade s článkom 75a splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa určuje, ako sa majú vypočítať ročné príspevky jednotlivých finančných inštitúcií uvedených v článku 62 písm. e), v ktorých sa uvádza:

a) metodika prideľovania odhadovaných výdavkov do kategórií finančných inštitúcií ako základ pre určenie podielu príspevkov, ktoré majú uhradiť finančné inštitúcie z každej kategórie;

b) primerané a objektívne kritériá na určenie výšky ročných príspevkov splatných zo strany jednotlivých finančných inštitúcií v rozsahu pôsobnosti aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2 na základe ich veľkosti tak, aby približne odrážali ich význam na trhu.

Na základe kritérií uvedených v prvom odseku písm. b) sa môžu stanoviť buď prahové hodnoty de minimis, pod úrovňou ktorých sa príspevky nemusia platiť, alebo minimá, pod úroveň ktorých príspevky nesmú klesnúť.“

48.Článok 63 sa nahrádza takto:

„Článok 63

Zostavovanie rozpočtu

1. Každý rok zodpovedný člen vypracúva predbežný návrh jednotného programového dokumentu orgánu pre cenné papiere a trhy na nasledujúce tri rozpočtové roky, pričom uvedie odhad príjmov a výdavkov, ako aj informácie o zamestnancoch, jeho ročné a viacročné plánovanie programu a predloží ho výkonnej rade a rade orgánov dohľadu spolu s plánom pracovných miest.

Výdavky a poplatky orgánu pre cenné papiere a trhy týkajúce sa úloh a právomocí uvedených v článku 44b ods. 1 sa identifikujú osobitne v rámci výkazu odhadov uvedeného v prvom pododseku. Pred prijatím uvedeného výkazu odhadov musí návrh vypracovaný zodpovedným členom, ktorý sa týka takýchto výdavkov a poplatkov, schváliť výkonné zasadnutie centrálnych protistrán.

Ročná účtovná závierka orgánu pre cenné papiere a trhy vypracovaná a uverejnená v súlade s článkom 64 ods. 6 obsahuje príjmy a výdavky súvisiace s úlohami uvedenými v článku 44b ods. 1.

1a. Výkonná rada na základe návrhu, ktorý schválila rada orgánov dohľadu a výkonné zasadnutie centrálnych protistrán, pokiaľ ide o výdavky a poplatky súvisiace s úlohami a právomocami uvedenými v článku 44b ods. 1, prijíma návrh jednotného programového dokumentu na nasledujúce tri rozpočtové roky.

1b. Návrh jednotného programového dokumentu zašle výkonná rada Komisii, Európskemu parlamentu a Rade do 31. januára.

2.    Komisia na základe jednotného programového dokumentu zapracuje do návrhu rozpočtu Únie odhady, ktoré považuje za potrebné vzhľadom na plán pracovných miest a výšku vyrovnávacieho príspevku, ktorá sa má účtovať zo všeobecného rozpočtu Únie v súlade s článkami 313 a 314 zmluvy.

3.    Rozpočtový orgán prijme pre orgán pre cenné papiere a trhy plán pracovných miest. Rozpočtový orgán schváli rozpočtové prostriedky na vyrovnávací príspevok pre orgán pre cenné papiere a trhy.

4. Rozpočet orgánu pre cenné papiere a trhy prijíma rada orgánov dohľadu. Po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Únie sa tento rozpočet stáva konečným. V prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

5. Výkonná rada bezodkladne oznámi rozpočtovému orgánu svoj zámer vykonať akýkoľvek projekt, ktorý môže mať významný finančný vplyv na financovanie jej rozpočtu, najmä každý projekt týkajúci sa majetku, ako je prenájom alebo kúpa budov.“

49. Článok 64 sa nahrádza takto:

„Článok 64

Plnenie a kontrola rozpočtu

1. Zodpovedný člen koná ako schvaľujúci úradník a plní rozpočet orgánu pre cenné papiere a trhy.

2. Účtovník orgánu pre cenné papiere a trhy zašle predbežnú účtovnú závierku účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov do 1. marca nasledujúceho roka.

3. Účtovník orgánu pre cenné papiere a trhy zašle do 1. marca nasledujúceho roka účtovníkovi Komisie požadované účtovné informácie na účely konsolidácie, a to spôsobom a vo formáte, ako ich stanovil uvedený účtovník.

4. Účtovník orgánu pre cenné papiere a trhy zašle správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení členom rady orgánov dohľadu, Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov do 31. marca nasledujúceho roku.

5. Po prijatí pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke orgánu pre cenné papiere a trhy v súlade s článkom 148 nariadenia o rozpočtových pravidlách účtovník orgánu pre cenné papiere a trhy zostaví konečnú účtovnú závierku orgánu pre cenné papiere a trhy. Zodpovedný člen ju zašle rade orgánov dohľadu, ktorá k uvedenej účtovnej závierke zaujme svoje stanovisko.

6. Účtovník orgánu pre cenné papiere a trhy zašle konečnú účtovnú závierku spolu so stanoviskom rady orgánov dohľadu do 1. júla nasledujúceho roka účtovníkovi Komisie, Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov.

Účtovník orgánu pre cenné papiere a trhy zašle do 1. júla účtovníkovi Komisie aj súbor výkazov v štandardizovanej podobe, ktorú stanovil účtovník Komisie na účely konsolidácie.

7. Konečná účtovná závierka sa uverejňuje do 15. novembra nasledujúceho roku v Úradnom vestníku Európskej únie.

8. Zodpovedný člen zašle Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky do 30. septembra. Kópiu tejto odpovede zašle aj výkonnej rade a Komisii.

9. Zodpovedný člen predloží Európskemu parlamentu na požiadanie a podľa ustanovenia v článku 165 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách všetky informácie potrebné pre bezproblémové uplatnenie postupu udeľovania absolutória na daný rozpočtový rok.

10. Európsky parlament na odporúčanie Rady konajúcej na základe kvalifikovanej väčšiny pred 15. májom roku N + 2 udelí orgánu pre cenné papiere a trhy absolutórium na plnenie rozpočtu na rozpočtový rok N.“

50. Článok 65 sa nahrádza takto:

„Článok 65

Rozpočtové pravidlá

Rozpočtové pravidlá uplatniteľné na orgán pre cenné papiere a trhy prijme výkonná rada po porade s Komisiou. Tieto pravidlá sa nesmú odchyľovať od delegovaného nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 1271/2013* pre subjekty uvedené v článku 208 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, pokiaľ si to nevyžadujú osobitné prevádzkové potreby pre fungovanie orgánu pre cenné papiere a trhy a iba s predchádzajúcim súhlasom Komisie.

* Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1271/2013 z 30. septembra 2013 o rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty uvedené v článku 208 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 328, 7.12.2013, s. 42).“

51. V článku 66 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Na účely boja proti podvodom, korupcii a akejkoľvek inej protiprávnej činnosti sa na orgán pre cenné papiere a trhy bez obmedzenia uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady* (EÚ, Euratom) č. 883/2013.

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).“

52. Článok 68 sa mení takto:

a)Odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1. Na zamestnancov orgánu pre cenné papiere a trhy vrátane členov výkonnej rady na plný úväzok, predsedu, vedúceho výkonného zasadnutia centrálnych protistrán a riaditeľov uvedených v článku 44a ods. 1 písm. a) bode i) sa uplatňuje služobný poriadok, podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov a pravidlá prijaté spoločne inštitúciami Únie na účel ich uplatňovania.

2. Výkonná rada po dohode s Komisiou v súlade s mechanizmami stanovenými v článku 110 služobného poriadku prijíma potrebné vykonávacie opatrenia.“

b)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Výkonná rada prijme ustanovenia, na základe ktorých môžu byť národní experti z členských štátov vyslaní do orgánu pre cenné papiere a trhy.“

53. Článok 70 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členovia rady orgánov dohľadu a všetci zamestnanci orgánu pre cenné papiere a trhy vrátane úradníkov vyslaných členskými štátmi na dočasnom základe a všetky ďalšie osoby, ktoré plnia úlohy pre orgán pre cenné papiere a trhy na zmluvnom základe, podliehajú požiadavkám zachovávať služobné tajomstvo podľa článku 339 ZFEÚ a príslušným ustanoveniam právnych predpisov Únie aj v prípade skončenia ich funkčných povinností.“

b)V odseku 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Povinnosti na základe odseku 1 a prvého pododseku tohto odseku navyše nebránia orgánu pre cenné papiere a trhy a príslušným orgánom použiť informácie na presadzovanie aktov uvedených v článku 1 ods. 2, a najmä pri právnych konaniach na prijatie rozhodnutí.“

c)Vkladá sa tento odsek 2a:

„2a. Výkonná rada, výkonné zasadnutie centrálnych protistrán a rada orgánov dohľadu zabezpečia, aby sa na osoby, ktoré poskytujú akúkoľvek službu, priamo alebo nepriamo, trvale alebo príležitostne, v súvislosti s plnením úloh orgánu pre cenné papiere a trhy vrátane úradníkov a iných osôb poverených výkonnou radou a radou orgánov dohľadu alebo vymenovaných príslušnými orgánmi na tento účel, vzťahovali požiadavky na zachovávanie služobného tajomstva rovnocenné s opatreniami uvedenými v predchádzajúcich odsekoch.

Rovnaké požiadavky na zachovávanie služobného tajomstva sa uplatňujú aj na pozorovateľov, ktorí sa zúčastňujú na zasadnutiach výkonnej rady, výkonného zasadnutia centrálnych protistrán a rady orgánov dohľadu, ktorí sa podieľajú na činnosti orgánu pre cenné papiere a trhy.“

d)V odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Odseky 1 a 2 nebránia orgánu pre cenné papiere a trhy vymieňať si informácie s príslušnými orgánmi v súlade s týmto nariadením a ostatnými právnymi predpismi Únie uplatňovanými na finančné inštitúcie.“

54. Článok 71 sa nahrádza takto:

„Týmto nariadením nie sú dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa spracovania osobných údajov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 ani povinnosti orgánu pre cenné papiere a trhy týkajúce sa spracovania osobných údajov podľa nariadenia (EÚ) č. 2018/XXX (nariadenie o ochrane údajov v prípade inštitúcií a orgánov EÚ) pri plnení svojich povinností.“

55. V článku 72 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Výkonná rada prijme praktické opatrenia na uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1049/2001.“

56. V článku 73 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Výkonná rada rozhodne o vnútornom jazykovom režime orgánu pre cenné papiere a trhy.“

57. V článku 74 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Potrebné ustanovenia týkajúce sa ubytovania, ktoré sa má zabezpečiť pre orgán pre cenné papiere a trhy v členskom štáte, v ktorom sa nachádza jeho sídlo, a zariadenia, ktoré má dať tento členský štát k dispozícii, ako aj osobitné pravidlá uplatňované v tomto členskom štáte na zamestnancov orgánu pre cenné papiere a trhy a ich rodinných príslušníkov, sa stanovujú v dohode o ústredí medzi orgánom pre cenné papiere a trhy a daným členským štátom uzatvorenej po získaní súhlasu výkonnej rady.“

58. Vkladá sa tento článok 75a:

„Článok 75a

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 35c a 62a sa udeľuje na dobu neurčitú.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 35c a 62a môžu Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom uvedený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.    Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 35c alebo článku 62 ods. 2a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.“

59.Článok 76 sa nahrádza takto:

„Článok 76

Vzťah k CESR

Orgán pre cenné papiere a trhy sa považuje za právneho nástupcu CESR. Ku dňu zriadenia orgánu pre cenné papiere a trhy sa všetky aktíva a pasíva a všetky neuzavreté činnosti CESR automaticky prevedú na orgán pre cenné papiere a trhy. CESR zostaví výkaz poskytujúci obraz o konečnom stave jeho aktív a pasív ku dňu uvedeného prevodu. Tento výkaz preveria a schvália CESR a Komisia.“

60. Vkladá sa nový článok 77a:

Článok 77a

Prechodné ustanovenia

Úlohy a pozícia výkonného riaditeľa vymenovaného v súlade s nariadením č. 1095/2010 naposledy zmeneným smernicou 2014/51/EÚ, ktorý je vo funkcii k [PO: vložte dátum 3 mesiace po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], sa k uvedenému dátumu ukončia.

Úlohy a pozícia predsedu vymenovaného v súlade s nariadením č. 1095/2010 naposledy zmeneným smernicou 2014/51/EÚ, ktorý je vo funkcii k [PO: vložte dátum 3 mesiace po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] naďalej pokračujú až do ich uplynutia.

Úlohy a pozícia členov správnej rady vymenovaných v súlade s nariadením č. 1095/2010 naposledy zmeneným smernicou 2014/51/EÚ, ktorí sú vo funkcii k [PO: vložte dátum 3 mesiace po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] sa k uvedenému dátumu ukončia.“

Článok 4

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 345/2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu

Nariadenie (EÚ) č. 345/2013 sa mení takto:

1. Článok 2 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa vypúšťa písmeno c).

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.    Články 3 až 6, článok 12, článok 13 ods. 1 písm. c) a i), články 14a až 19, články 19a až 19c, článok 20, články 20a až 20c, článok 21, články 21a až 21d a článok 25 tohto nariadenia sa uplatňujú na správcov podnikov kolektívneho investovania, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 6 smernice 2011/61/EÚ a ktorí spravujú portfóliá kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu a zamýšľajú používať označenie „EuVECA“ v súvislosti s uvedením týchto fondov na trh v Únii.“

2 V článku 3 sa prvý odsek mení takto:

a)Písmeno m) sa nahrádza takto:

„m)    „príslušný orgán“ je akýkoľvek príslušný orgán uvedený v článku 4 ods. 1 písm. f) a h) smernice 2011/61/EÚ;“

b)Písmeno n) sa vypúšťa.

3.V článku 7 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých spresní kritériá, ktoré sa majú používať na posudzovanie toho, či si správcovia kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu plnia povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až g), pričom zabezpečí súlad s článkom 12 ods. 1 smernice 2011/61/EÚ.

Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [PO: vložte dátum 24 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

4. V článku 8 sa dopĺňa tento odsek 3:

„3.    Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 25, pričom spresní požiadavky na delegovanie funkcií uvedené v odseku 2 a zabezpečí súlad s požiadavkami uplatniteľnými na delegovanie funkcií uvedenými v článku 20 smernice 2011/61/EÚ.“

5. Článok 10 sa mení takto:

a)V odseku 3 druhej a poslednej vete sa slová „príslušný orgán svojho domovského členského štátu“ nahrádzajú slovami „orgán ESMA“;

b)V odseku 5 sa slová „príslušný orgán svojho domovského členského štátu“ nahrádzajú slovami „orgán ESMA“.

c)Dopĺňa sa tento odsek 7:

„7.    Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, pričom spresní príslušné ľudské a technické zdroje potrebné na náležité riadenie kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu uvedených v odseku 1.

Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [PO: vložte dátum 24 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

6. V článku 11 sa dopĺňajú tieto odseky 3 a 4:

„3.    Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, pričom spresní pravidlá a postupy oceňovania aktív uvedených v odseku 1 a zabezpečí súlad s požiadavkami uplatniteľnými na oceňovanie aktív podľa článku 19 smernice 2011/61/EÚ.

Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [PO: vložte dátum 24 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

7. Článok 12 sa mení takto:

a)v odseku 1 prvom pododseku prvej vete sa slová „príslušný orgán domovského členského štátu“ nahrádzajú slovami „orgán ESMA“.

b)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.    Orgán ESMA na požiadanie včas sprístupní príslušným orgánom informácie zozbierané podľa tohto článku.“

8. Článok 14 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i)V úvodnej vete sa slová „príslušný orgán svojho domovského členského štátu“ nahrádzajú slovami „orgán ESMA“;

ii)vkladá sa toto písmeno -a):

„-a)    členský štát, v ktorom má správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu svoje registrované sídlo;“

iii)    písmeno b) sa nahrádza takto:

„b)    totožnosť a domicil kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, ktorých podiely alebo akcie sa uvádzajú na trh, a ich investičné stratégie;“

b)v odseku 2 úvodnej vete sa slová „príslušný orgán domovského členského štátu“ nahrádzajú slovami „orgán ESMA“.

c)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.    Orgán ESMA informuje všetky nasledujúce subjekty o tom, či bol správca uvedený v odseku 1 registrovaný ako správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, najneskôr dva mesiace po tom, ako poskytol všetky informácie podľa uvedeného odseku:

a)    správcu uvedeného v odseku 1;

b)    príslušné orgány členských štátov uvedených v odseku 1 písm. -a);

c)    príslušné orgány členských štátov uvedených v odseku 1 písm. d).“

d)Odsek 6 sa mení takto:

i)V prvom pododseku sa slová „príslušný orgán svojho domovského členského štátu“ nahrádzajú slovami „orgán ESMA“;

ii)Druhý pododsek sa nahrádza takto:

„Ak orgán ESMA namieta proti zmenám uvedeným v prvom pododseku, do dvoch mesiacov od oznámenia uvedených zmien informuje správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu a uvedie dôvody námietok. Zmeny uvedené v prvom pododseku sa môžu vykonávať len vtedy, ak orgán ESMA v uvedenej lehote proti týmto zmenám nenamieta.“

e)Odseky 7 a 8 sa nahrádzajú takto:

„7.    Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, pričom spresní kritériá posudzovania dostatočne dobrej povesti a dostatočných skúseností uvedených v odseku 2 písm. a).

Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [PO: vložte dátum 24 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti].

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc dopĺňať toto nariadenie tak, že prijme regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku.

8.    Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, pričom spresní formy, vzory a postupy na poskytovanie informácií uvedených v odseku 1 vrátane informácií, ktoré sa majú poskytovať na účely odseku 2 písm. a).

Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do [PO: vložte dátum 24 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti].

Komisii sa v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku.“

9. Článok 14a sa mení takto:

a)V úvodnej vete odseku 2 sa slová „príslušný orgán kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu“ nahrádzajú slovami „orgán ESMA“.

b)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.    Na účely posudzovania žiadosti o registráciu podľa odseku 1 orgán ESMA požiada príslušný orgán správcu predkladajúceho žiadosť o informácie, či kvalifikovaný fond rizikového kapitálu patrí do rozsahu pôsobnosti povolenia uvedeného správcu spravovať podniky kolektívneho investovania a či sú splnené podmienky uvedené v článku 14 ods. 2 písm. a).

Orgán ESMA môže v súvislosti s dokumentáciou a informáciami poskytnutými podľa prvého pododseku požiadať o vysvetlenie a informácie.

Príslušný orgán správcu poskytne odpoveď do jedného mesiaca od dátumu doručenia žiadosti, ktorú predložil orgán ESMA podľa prvého alebo druhého pododseku.“

c)V odseku 5 sa slová „príslušný orgán kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu“ nahrádzajú slovami „orgán ESMA“.

d)Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6.    Orgán ESMA informuje všetky nasledujúce subjekty o tom, či bol fond registrovaný ako kvalifikovaný fond rizikového kapitálu, najneskôr dva mesiace po tom, ako správcovia uvedených fondov poskytli všetku dokumentáciu podľa odseku 2:

a)    správcu uvedeného v odseku 1;

b)    príslušné orgány členského štátu uvedeného v článku 14 ods. 1 písm. -a);

c)    príslušné orgány členských štátov uvedených v článku 14 ods. 1 písm. d);

d)    príslušné orgány členských štátov uvedených v článku 14a ods. 2 písm. d)“.

e)Odsek 8 sa nahrádza takto:

„8. Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých stanoví štandardné formuláre, vzory a postupy na poskytovanie informácií podľa odseku 2.

Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do [PO: vložte dátum 24 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti].

Komisii sa v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku.“

f)Odseky 9 a 10 sa vypúšťajú.

10. Článok 14b sa nahrádza takto:

„Článok 14b

Orgán ESMA oznámi správcom uvedeným v článku 14, resp. článku 14a akékoľvek rozhodnutie o zamietnutí registrácie správcu uvedeného v článku 14 alebo fondu uvedeného v článku 14a.“

11. Vkladá sa tento článok 14c:

„Článok 14c

1.    Bez toho, aby bol dotknutý článok 20, orgán ESMA odoberie registráciu pre EuVECA, ak správca uvedeného EuVECA spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:

a)    správca sa výslovne vzdá povolenia alebo toto povolenie nevyužíval počas šiestich mesiacov po tom, ako bolo povolenie udelené;

b)    správca získal povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo iným neoprávneným spôsobom;

c)    EuVECA už nespĺňa podmienky, za ktorých mu bolo povolenie udelené.

2.    Odňatie povolenia má okamžitý účinok v celej Únii.“

12.V článku 15 sa slová „príslušný orgán domovského členského štátu“ nahrádzajú slovami „orgán ESMA“;

13.Článok 16 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.    Orgán ESMA bezodkladne oznámi príslušným orgánom uvedeným v článku 14 ods. 4 a v článku 14a ods. 6 akúkoľvek registráciu správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu alebo jeho vyradenie z registra, akékoľvek doplnenie kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu alebo jeho vyradenie z registra a akékoľvek doplnenie alebo vyradenie zo zoznamu členských štátov, v ktorých správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu zamýšľa uvádzať tieto fondy na trh.“

b)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.    S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov vymedzujúcich formát oznámenia podľa tohto článku.

Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do [PO: vložte dátum 24 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti].

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v odseku 3 tohto článku v súlade s postupom stanoveným v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

c)Odseky 4 a 5 sa vypúšťajú.

14. Článok 16a sa vypúšťa.

15. Článok 18 sa nahrádza takto:

„Článok 18

1.    Orgán ESMA zabezpečí, aby sa toto nariadenie uplatňovalo na priebežnom základe.

2.    Pri správcoch uvedených v článku 2 ods. 1 orgán ESMA vykonáva dohľad nad tým, či dodržiavajú požiadavky uvedené v tomto nariadení.

3.    Pri správcoch uvedených v článku 2 ods. 2 orgán ESMA vykonáva dohľad nad tým, či dodržiavajú pravidlá uvedené v ustanoveniach článku 2 ods. 2 a príslušné požiadavky smernice 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o daný kvalifikovaný fond rizikového kapitálu.

Orgán ESMA zodpovedá za dohľad nad tým, či si kvalifikovaný fond rizikového kapitálu plní povinnosti uvedené v pravidlách fondu a v jeho zakladajúcom dokumente.

4.    Na účely vykonávania úloh, ktorými bol orgán ESMA poverený na základe tohto nariadenia, a s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň dohľadu uplatňuje ESMA celé príslušné právo Únie a ak sa toto právo Únie skladá zo smerníc, vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa tieto smernice transponujú.

5.    Príslušné orgány monitorujú, aby podniky kolektívneho investovania usadené alebo uvádzané na trh na ich území nepoužívali označenie „EuVECA“ alebo aby nenaznačovali, že sú EuVECA, ak nie sú registrované podľa tohto nariadenia.

Ak sa príslušný orgán domnieva, že podnik kolektívneho investovania využíva označenie „EuVECA“ alebo naznačuje, že je EuVECA, bez toho, aby bol registrovaný podľa tohto nariadenia, bezodkladne o tom informuje orgán ESMA.“

16. Článok 19 sa nahrádza takto:

„Článok 19

Právomoci udelené orgánu ESMA alebo ktorémukoľvek úradníkovi orgánu ESMA alebo iným osobám povereným orgánom ESMA na základe článkov 19a až 19c sa nesmú použiť na vyžiadanie si sprístupnenia informácií alebo dokumentov, ktoré sú predmetom právnej ochrany.“

17. Vkladajú sa tieto články 19a, 19b a 19c:

„Článok 19a

1. Orgán ESMA môže jednoduchou žiadosťou alebo rozhodnutím od nasledujúcich osôb požadovať, aby poskytli všetky potrebné informácie, ktoré orgánu ESMA umožnia vykonávať si povinnosti podľa tohto nariadenia:

a) správcovia kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu;

b) osoby zapojené do správy kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu;

c) tretie strany, na ktoré správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu delegoval funkcie;

d) osoby inak úzko a významne prepojené alebo napojené na správu kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu.

2. Akákoľvek jednoduchá žiadosť o informácie uvedená v odseku 1 musí:

a) odkazovať na tento článok ako právny základ danej žiadosti;

b) obsahovať dôvod žiadosti;

c) špecifikovať, ktoré informácie sa požadujú;

d) obsahovať lehotu na poskytnutie informácií;

e) obsahovať vyhlásenie, že osoba, od ktorej sa informácie požadujú, nie je povinná tieto informácie poskytnúť, ale ak táto osoba na žiadosť dobrovoľne odpovie, poskytnuté informácie nesmú byť nesprávne ani zavádzajúce;

f) obsahovať údaj o výške pokuty, ktorá sa má uložiť na základe článku 20a, ak sú poskytnuté informácie nesprávne alebo zavádzajúce.

3. Ak orgán ESMA žiada o poskytnutie informácií podľa odseku 1 na základe rozhodnutia, musí:

a) odkazovať na tento článok ako právny základ danej žiadosti;

b) uviesť dôvod žiadosti;

c) špecifikovať, ktoré informácie sa požadujú;

d) stanoviť lehotu na poskytnutie informácií;

e) upozorniť na pravidelné platby penále stanovené v článku 20b za poskytnutie neúplných požadovaných informácií;

f) uviesť pokutu na základe článku 20a, ak sú odpovede na položené otázky nesprávne alebo zavádzajúce;

g) upozorniť na právo odvolať sa proti rozhodnutiu na odvolaciu radu orgánu ESMA a na právo žiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskej únie („Súdny dvor“) v súlade s článkami 60 a 61 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4. Požadované informácie poskytujú osoby uvedené v odseku 1 alebo ich zástupcovia a v prípade právnických osôb alebo združení, ktoré nemajú právnu subjektivitu, osoby oprávnené na ich zastupovanie na základe zákona alebo ich zakladajúcich listín. Riadne splnomocnení právnici môžu poskytovať informácie v mene svojich klientov. Za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií zostávajú plne zodpovední klienti.

5. Orgán ESMA bezodkladne zašle kópiu jednoduchej žiadosti alebo svojho rozhodnutia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom majú bydlisko alebo sú usadené osoby uvedené v odseku 1, ktorých sa žiadosť o informácie týka.

Článok 19b

1. Orgán ESMA môže s cieľom plniť si povinnosti podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné vyšetrovania osôb uvedených v článku 19a ods. 1. Úradníci a iné osoby poverené orgánom ESMA sú na tento účel oprávnení:

a) preskúmať všetky záznamy, údaje, postupy a akékoľvek iné materiály vzťahujúce sa na plnenie ich úloh bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené;

b) robiť alebo získavať overené kópie alebo výpisy z týchto záznamov, údajov, postupov a iných materiálov;

c) predvolať a požiadať ktorúkoľvek z osôb uvedených v článku 19a ods. 1 alebo jej zástupcov alebo zamestnancov, aby podali ústne alebo písomné vysvetlenie skutočností alebo dokumentov týkajúcich sa predmetu a dôvodu kontroly, a zaznamenať odpovede;

d) vypočuť akúkoľvek inú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá s týmto vypočutím súhlasí, s cieľom zhromaždiť informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania;

e) žiadať záznamy telefonickej a dátovej prevádzky.

2. Úradníci a iné osoby poverené orgánom ESMA na účely vyšetrovania uvedeného v odseku 1 vykonávajú svoje právomoci na základe písomného poverenia, v ktorom je uvedený predmet a dôvod vyšetrovania. V uvedenom poverení sa tiež upozorní na pravidelné platby penále stanovené v článku 20b v prípade, že osoby uvedené v článku 19a ods. 1 neposkytnú alebo poskytnú len neúplné požadované záznamy, údaje, postupy alebo iné materiály alebo odpovede na otázky, ktoré sa im položili, a na pokuty stanovené v článku 20 v prípade, že osoby uvedené v článku 19a ods. 1 poskytnú nesprávne alebo zavádzajúce odpovede na otázky.

3. Osoby uvedené v článku 19a ods. 1 sú povinné podrobiť sa vyšetrovaniam, ktoré sa začali na základe rozhodnutia orgánu ESMA. V rozhodnutí sa uvádza predmet a dôvod vyšetrovania, pravidelné platby penále stanovené v článku 20b, opravné prostriedky dostupné na základe nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ako aj právo požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom.

4. Orgán ESMA informuje príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa má vyšetrovanie vykonať, o vyšetrovaní a o totožnosti poverených osôb, a to v primeranom čase pred vyšetrovaním uvedeným v odseku 1. Úradníci dotknutého príslušného orgánu pomáhajú na žiadosť orgánu ESMA týmto povereným osobám pri plnení ich povinností. Úradníci dotknutého príslušného orgánu sa tiež môžu na požiadanie zúčastniť na vyšetrovaní.

5. Ak si žiadosť o záznamy o telefonickej alebo dátovej prevádzke v zmysle odseku 1 písm. e) vyžaduje podľa príslušného vnútroštátneho práva povolenie vnútroštátneho súdneho orgánu, požiada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o preventívne opatrenie.

6. Ak vnútroštátny súdny orgán dostane žiadosť o povolenie žiadosti o záznamy o telefonickej alebo dátovej prevádzke v zmysle odseku 1 písm. e), uvedený orgán overuje toto:

a)    rozhodnutie prijaté orgánom ESMA uvedené v odseku 3 je pravé;

b)    akékoľvek opatrenia, ktoré sa majú prijať, sú proporcionálne, a nie svojvoľné alebo neprimerané.

7. Na účely písmena b) môže vnútroštátny súdny orgán požiadať orgán ESMA o podrobné vysvetlenia, ktoré sa týkajú najmä dôvodov, na základe ktorých má orgán ESMA podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia, a závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však nesmie skúmať potrebu vyšetrovania ani požadovať informácie obsiahnuté v spise orgánu ESMA. Zákonnosť rozhodnutia orgánu ESMA podlieha preskúmaniu iba zo strany Súdneho dvora na základe postupu stanoveného v článku 61 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 19c

1. Orgán ESMA môže s cieľom plniť si povinnosti podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné kontroly na mieste v podnikateľských priestoroch osôb uvedených v článku 19a ods. 1.

2. Úradníci a iné osoby poverené orgánom ESMA na vykonanie kontroly na mieste môžu vstúpiť do všetkých podnikateľských priestorov osôb, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o vyšetrovaní, ktoré prijme orgán ESMA, a majú všetky právomoci uvedené v článku 19b ods. 1. Majú takisto právomoc zapečatiť podnikateľské priestory a účtovné knihy alebo záznamy na obdobie potrebné na vykonanie kontroly a v potrebnom rozsahu.

3. Orgán ESMA informuje o kontrole v dostatočnom predstihu pred jej vykonaním príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa má kontrola vykonať. Ak je to nevyhnutné pre riadne a efektívne vykonávanie kontrol, orgán ESMA môže po informovaní dotknutého príslušného orgánu vykonávať kontroly na mieste bez ich predchádzajúceho ohlásenia. Kontroly v súlade s týmto článkom sa vykonávajú za predpokladu, že dotknutý orgán potvrdí, že proti nim nenamieta.

4. Ak sa dotknuté osoby nepodrobia kontrole, úradníci a iné osoby poverené orgánom ESMA vykonaním kontroly na mieste vykonávajú svoje právomoci na základe písomného poverenia, v ktorom je uvedený predmet a dôvod kontroly a pravidelné platby penále stanovené v článku 20b.

5. Osoby uvedené v článku 19a ods. 1 sú povinné podrobiť sa kontrolám na mieste, ktoré boli nariadené na základe rozhodnutia orgánu ESMA. V rozhodnutí sa uvádza predmet a dôvod kontroly, stanoví sa v ňom dátum jej začatia a upozorní sa na pravidelné platby penále stanovené v článku 20b, opravné prostriedky dostupné na základe nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ako aj na právo požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom.

6. Na žiadosť orgánu ESMA úradníci príslušného orgánu členského štátu, v ktorom sa má kontrola vykonať, ako aj osoby poverené alebo vymenované týmto príslušným orgánom aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným osobám povereným orgánom ESMA. Úradníci uvedeného príslušného orgánu sa tiež môžu na požiadanie zúčastniť na kontrolách na mieste.

7. Orgán ESMA môže takisto požiadať príslušné orgány, aby v jeho mene vykonali konkrétne vyšetrovacie úlohy a kontroly na mieste, ako sa stanovuje v tomto článku a článku 19b ods. 1. Príslušné orgány majú na tento účel rovnaké právomoci ako orgán ESMA, ako je stanovené v tomto článku a v článku 19b ods. 1.

8. Ak úradníci a iné sprevádzajúce osoby poverené orgánom ESMA zistia, že sa osoba bráni kontrole nariadenej podľa tohto článku, príslušný orgán dotknutého členského štátu im poskytne potrebnú pomoc a v prípade potreby požiada o pomoc políciu alebo rovnocenný orgán presadzovania práva s cieľom umožniť im vykonať kontrolu na mieste.

9. Ak si kontrola na mieste stanovená v odseku 1 alebo pomoc stanovená v odseku 7 vyžadujú podľa platného vnútroštátneho práva povolenie vnútroštátneho súdneho orgánu, požiada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o preventívne opatrenie.

10. Ak vnútroštátny súdny orgán dostane žiadosť o povolenie kontroly na mieste v zmysle odseku 1 alebo pomoci v zmysle odseku 7, uvedený orgán overuje toto:

a)    rozhodnutie prijaté orgánom ESMA uvedené v odseku 4 je pravé;

b)    akékoľvek opatrenia, ktoré sa majú prijať, sú proporcionálne, a nie svojvoľné alebo neprimerané.

11. Na účely písmena b) môže vnútroštátny súdny orgán požiadať orgán ESMA o podrobné vysvetlenia, ktoré sa týkajú najmä dôvodov, na základe ktorých má orgán ESMA podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia, a závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však nesmie skúmať potrebu vyšetrovania ani požadovať informácie obsiahnuté v spise orgánu ESMA. Zákonnosť rozhodnutia orgánu ESMA podlieha preskúmaniu iba zo strany Súdneho dvora na základe postupu stanoveného v článku 61 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

18. Článok 20 sa nahrádza takto:

„Článok 20

1. Ak ESMA v súlade s článkom 21 ods. 5 zistí, že sa osoba dopustila jedného z porušení uvedených v článku 20a ods. 2, prijme jedno alebo viacero z týchto opatrení:

a) odoberie registráciu správcovi kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu alebo kvalifikovanému fondu rizikového kapitálu;

b) prijme rozhodnutie, ktorým osobu požiada, aby porušovanie ukončila;

c) prijme rozhodnutie, ktorým uloží pokuty;

d) vydá verejné oznamy.

2. Pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 1 orgán ESMA zohľadňuje povahu a závažnosť porušenia so zreteľom na tieto kritériá:

a) trvanie a frekvencia opakovaného výskytu porušenia;

b) či porušenie spôsobilo finančnú trestnú činnosť, uľahčilo ju alebo k nej inak prispelo;

c) či k porušeniu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti;

d) stupeň zodpovednosti osoby zodpovednej za porušenie;

e) finančnú silu osoby zodpovednej za porušenie, podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu a čistého majetku zodpovednej fyzickej osoby;

f) vplyv porušenia na záujmy retailových investorov;

g) význam ziskov, ktoré osoba zodpovedná za porušenie získala, strát, ktorým zabránila, alebo strát tretích strán vyplývajúcich z porušenia, pokiaľ ich možno určiť;

h) úroveň spolupráce osoby zodpovednej za porušenie s orgánom ESMA bez toho, aby bola dotknutá potreba zaistiť navrátenie ziskov, ktoré táto osoba dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila;

i) predchádzajúce porušenia, ktorých sa dopustila osoba zodpovedná za dané porušenie;

j) opatrenia prijaté po porušení osobou zodpovednou za porušenie, aby sa zabránilo jeho opakovaniu.

3. Orgán ESMA bez zbytočného odkladu oznámi akékoľvek opatrenie prijaté podľa odseku 1 osobe zodpovednej za porušenie, ako aj príslušným orgánom členských štátov a Komisii. Každé takéto opatrenie zverejní na svojom webovom sídle do 10 pracovných dní odo dňa jeho prijatia.

4. Zverejnenie uvedené v prvom pododseku zahŕňa:

a)    vyhlásenie, v ktorom sa potvrdí právo osoby zodpovednej za porušenie odvolať sa proti rozhodnutiu;

b)    ak je to vhodné, vyhlásenie, v ktorom sa potvrdí, že odvolanie bolo podané, a v ktorom sa uvedie, že takéto odvolanie nemá odkladný účinok;

c)    vyhlásenie, v ktorom sa uvedie, že odvolacia rada orgánu ESMA má možnosť pozastaviť uplatňovanie napadnutého rozhodnutia v súlade s článkom 60 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/20101.“

19.Vkladajú sa tieto články 20a, 20b a 20c:

„Článok 20a

1. Ak orgán ESMA v súlade s článkom 21 ods. 8 zistí, že sa akákoľvek osoba úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustila jedného alebo viacerých porušení uvedených v odseku 2, v súlade s odsekom 3 tohto článku prijme rozhodnutie o uložení pokuty.

Porušenie sa považuje za úmyselné, ak orgán ESMA zistí objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú, že uvedená osoba konala úmyselne s cieľom dopustiť sa porušenia.

2. Zoznam porušení podľa odseku 1 je takýto:

a)    nedodržanie požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na zloženie portfólia, v rozpore s článkom 5;

b)    v rozpore s článkom 6 uvedenie na trh podielov a akcií kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu tak, že sú ponúkané neoprávneným investorom;

c)    používanie označenia „EuVECA“ bez toho, aby bol daný subjekt registrovaný v súlade s článkom 14, alebo bez toho, aby bol registrovaný podnik kolektívneho investovania v súlade s článkom 14a;

d)    používanie označenia „EuVECA“, keď sa uvádzajú na trh fondy, ktoré neboli založené v súlade s článkom 3 prvým odsekom písm. b) bodom iii);

e)    získanie registrácie na základe nepravdivých vyhlásení alebo akýmikoľvek inými nezákonnými prostriedkami v rozpore s článkami 14 alebo 14a;

f)    pri výkone činností nekonanie čestne, spravodlivo alebo s náležitými zručnosťami, pozornosťou alebo starostlivosťou v rozpore s článkom 7 prvým odsekom písm. a);

g)    neuplatňovanie vhodných stratégií a postupov, aby sa zabránilo praktikám profesijného pochybenia v rozpore s článkom 7 prvým odsekom písm. b);

h)    opakované nesplnenie požiadaviek uvedených v článku 12, ktoré sa týkajú výročnej správy;

i)    opakované nesplnenie povinnosti informovať investorov v súlade s článkom 13.

3. Výška pokút podľa odseku 1 je najmenej 500 000 EUR a nesmie presiahnuť 5 miliónov EUR za porušenia uvedené v odseku 2 písm. a) až i).

4. Pri stanovovaní úrovne pokuty podľa odseku 3 orgán ESMA zohľadňuje kritériá uvedené v článku 20 ods. 2.

5. Bez ohľadu na odsek 3, ak mala osoba priamo alebo nepriamo z porušenia finančný prospech, výška pokuty sa rovná minimálne tomuto prospechu.

Ak konanie alebo opomenutie konania zo strany osoby predstavuje viac než jedno porušenie uvedené v odseku 2, uplatňuje sa len vyššia z pokút vypočítaných podľa odseku 4 a vzťahujúca sa na jedno z uvedených porušení.

Článok 20b

1. Orgán ESMA ukladá rozhodnutím pravidelné platby penále s cieľom prinútiť:

a) osobu, aby v súlade s rozhodnutím prijatým podľa článku 20 ods. 1 písm. b) ukončila porušovanie;

b) osobu uvedenú v článku 19a ods. 1, aby:

i)    poskytla úplné informácie, ktoré boli vyžiadané rozhodnutím podľa článku 19a;

ii)    sa podrobila vyšetrovaniu, a najmä aby poskytla úplné záznamy, údaje, postupy alebo akékoľvek iné požadované materiály a aby doplnila a opravila ostatné informácie poskytnuté pri vyšetrovaní, ktoré sa začalo na základe rozhodnutia prijatého podľa článku 19b;

iii)    sa podrobila kontrole na mieste nariadenej rozhodnutím prijatým podľa článku 19c.

2. Pravidelná platba penále musí byť účinná a primeraná. Pravidelná platba penále sa ukladá za každý deň omeškania.

3. Bez ohľadu na odsek 2 je výška pravidelných platieb penále 3 % priemerného denného obratu v predchádzajúcom účtovnom období alebo v prípade fyzických osôb 2 % priemerného denného príjmu v predchádzajúcom kalendárnom roku. Vypočítava sa od dátumu uvedeného v rozhodnutí, ktorým sa ukladá pravidelná platba penále.

Pravidelná platba penále sa ukladá najviac na šesť mesiacov po oznámení rozhodnutia orgánu ESMA. Po skončení tohto obdobia orgán ESMA opatrenie preskúma.

Článok 20c

1. Orgán ESMA zverejňuje všetky pokuty a pravidelné platby penále, ktoré boli uložené podľa článkov 20a a 20b, pokiaľ by sa ich zverejnením vážne neohrozili finančné trhy alebo nespôsobila zúčastneným stranám neprimeraná škoda.

2. Pokuty a pravidelné platby penále uložené podľa článkov 20a a 20b sú administratívnej povahy.

3. Ak sa orgán ESMA rozhodne neuložiť žiadne pokuty ani pravidelné platby penále, informuje o tom Európsky parlament, Radu, Komisiu a príslušné orgány dotknutého členského štátu a vysvetlí dôvody svojho rozhodnutia.

4. Pokuty a pravidelné platby penále uložené podľa článkov 20a a 20b sú vymáhateľné.

Vymáhanie sa riadi predpismi občianskeho procesného práva platnými v tom členskom štáte alebo tretej krajine, na ktorých území sa vykonáva.

5. Pokuty a pravidelné platby penále sa odvádzajú do všeobecného rozpočtu Európskej únie.“

20. Články 21 a 21a sa nahrádzajú takto:

„Článok 21

1. Ak orgán ESMA pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať jedno alebo viac porušení uvedených v článku 20a ods. 2, vymenuje nezávislého vyšetrujúceho úradníka v rámci orgánu ESMA na vyšetrenie veci. Vymenovaný úradník sa nesmie, ani sa v minulosti nesmel priamo či nepriamo podieľať na schvaľovaní prospektu, ktorého sa porušenie týka, a svoje funkcie vykonáva nezávisle od rady orgánov dohľadu ESMA.

2. Vyšetrujúci úradník uvedený v odseku 1 vyšetruje údajné porušenia, pričom prihliada na pripomienky predložené osobami, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie, a úplný spis so svojimi zisteniami predkladá rade orgánov dohľadu ESMA.

3. Na účely plnenia svojich úloh má vyšetrujúci úradník právomoc žiadať o informácie v súlade s článkom 19a a vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste v súlade s článkami 19b a 19c.

4. Vyšetrujúci úradník má pri plnení svojich úloh prístup ku všetkým dokladom a informáciám, ktoré pri výkone dohľadu zhromaždil orgán ESMA.

5. Po ukončení vyšetrovania a pred predložením spisu so svojimi zisteniami rade orgánov dohľadu ESMA dá vyšetrujúci úradník osobám, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie, príležitosť, aby boli vypočuté vo veciach, ktoré sa vyšetrujú. Vyšetrujúci úradník zakladá svoje zistenia len na skutočnostiach, ku ktorým sa dotknuté osoby mali možnosť vyjadriť.

6. Počas vyšetrovania podľa tohto článku sa plne dodržiava právo na obhajobu osôb, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie.

7. Pri predkladaní spisu so zisteniami rade orgánov dohľadu ESMA vyšetrujúci úradník informuje osoby, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie. Osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, majú právo na prístup k spisu, a to s prihliadnutím na oprávnený záujem iných osôb na ochranu ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie týkajúce sa tretích strán.

8. Na základe spisu obsahujúceho zistenia vyšetrujúceho úradníka a, ak o to požiadajú osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, po vypočutí uvedených osôb v súlade s článkom 20b orgán ESMA rozhodne, či sa osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, dopustili jedného alebo viacerých porušení uvedených v článku 20a ods. 2, a ak áno, prijme opatrenie dohľadu v súlade s článkom 20.

9. Vyšetrujúci úradník sa nezúčastňuje na rokovaniach rady orgánov dohľadu ESMA ani inak nezasahuje do jej rozhodovacieho procesu.

10. Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 25 do [PO: vložte dátum 24 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti] s cieľom spresniť procesné pravidlá na účely výkonu právomoci ukladať pokuty alebo pravidelné platby penále, ktoré musia obsahovať aj ustanovenia o práve na obhajobu, dočasné ustanovenia a ustanovenia o výbere pokút alebo pravidelných platieb penále, ako aj o premlčacích lehotách na ukladanie a vymáhanie pokút a pravidelných platieb penále.

11. Ak orgán ESMA pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať trestné činy, postúpi danú záležitosť príslušným vnútroštátnym orgánom na účely trestného stíhania. Orgán ESMA okrem toho neuloží pokuty ani pravidelné platby penále vtedy, ak predchádzajúce oslobodenie spod obžaloby alebo odsúdenie na základe rovnakých skutočností alebo skutočností, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké, už nadobudlo povahu rozhodnutej veci (res judicata) v dôsledku trestného konania podľa vnútroštátneho práva.“

„Článok 21a

1. Pred prijatím každého rozhodnutia podľa článkov 20, 20a a 20b poskytne orgán ESMA osobám, voči ktorým sa vedie konanie, príležitosť byť vypočuté v súvislosti s jeho zisteniami. Orgán ESMA zakladá svoje rozhodnutia len na zisteniach, ku ktorým sa osoby, voči ktorým sa vedie konanie, mali príležitosť vyjadriť.

Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak treba prijať naliehavé opatrenie podľa článku 20 s cieľom zabrániť značnému a hroziacemu poškodeniu finančného systému. V takom prípade môže orgán ESMA prijať predbežné rozhodnutie a dotknutým osobám umožní, aby boli vypočuté čo najskôr po prijatí jeho rozhodnutia.

2. Počas konania sa plne rešpektuje právo na obhajobu osôb, voči ktorým sa vedie konanie. Tieto osoby majú právo na prístup k spisu orgánu ESMA s výhradou oprávnených záujmov iných osôb na ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie alebo interné prípravné dokumenty orgánu ESMA.“

21. Vkladajú sa tieto články 21b, 21c a 21d:

„Článok 21b

Súdny dvor má neobmedzenú právomoc preskúmať rozhodnutia, ktorými orgán ESMA uložil pokutu alebo pravidelnú platbu penále. Uloženú pokutu alebo pravidelnú platbu penále môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť.

Článok 21c

1. Orgán ESMA účtuje správcom kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu poplatky v súlade s týmto nariadením a delegovanými aktmi prijatými podľa odseku 3. Tieto poplatky v plnom rozsahu pokrývajú náklady orgánu ESMA potrebné na povoľovanie registrácie správcov kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, povoľovanie registrácie kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu a dohľad nad nimi, ako aj na úhradu všetkých nákladov, ktoré môžu príslušným orgánom vzniknúť pri výkone ich práce podľa tohto nariadenia, najmä v dôsledku prípadného delegovania úloh v súlade s článkom 21d.

2. Výška jednotlivých poplatkov účtovaných konkrétnemu správcovi kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu pokrýva všetky administratívne náklady, ktoré vznikli orgánu ESMA pri jeho činnostiach vo vzťahu k registrácii správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, registrácii kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu a k priebežnému dohľadu nad nimi. Musí byť primeraná aktívam, ktoré dotknutý kvalifikovaný fond rizikového kapitálu spravuje, alebo, ak je to vhodné, vlastným zdrojom správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu.

3. Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 25 do [PO: vložte dátum 24 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti] s cieľom spresniť druhy poplatkov, predmet poplatkov, výšku poplatkov a spôsob ich úhrady.

Článok 21d

1. Ak je to potrebné na riadny výkon úloh v oblasti dohľadu, orgán ESMA môže konkrétne úlohy v oblasti dohľadu delegovať na príslušný orgán členského štátu v súlade s usmerneniami, ktoré orgán ESMA vydal podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Medzi tieto konkrétne úlohy v oblasti dohľadu môže patriť najmä právomoc žiadať o informácie v súlade s článkom 19a a vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste v súlade s článkami 19b a 19c.

Odchylne od prvého pododseku sa registrácie podľa článkov 14 a 14a nesmú delegovať.

2. Pred tým, ako orgán ESMA deleguje úlohu v súlade s odsekom 1, konzultuje s dotknutým príslušným orgánom o:

a) rozsahu úlohy, ktorá sa má delegovať;

b) časovom pláne na vykonanie úlohy a

c) zasielaní potrebných informácií orgánu ESMA a zasielaní potrebných informácií orgánom ESMA.

3. Orgán ESMA uhradí príslušnému orgánu náklady, ktoré mu vznikli v dôsledku výkonu delegovaných úloh v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 21c ods. 3.

4. Všetky úlohy, ktoré boli delegované v súlade s odsekom 1, orgán ESMA v primeraných intervaloch preskúma. Delegovanie sa môže kedykoľvek odvolať.

5. Delegovanie úloh nemá vplyv na zodpovednosť orgánu ESMA a neobmedzuje jeho schopnosť vykonávať delegovanú činnosť a dohliadať na ňu.“

22. Článok 25 sa nahrádza takto:

„Článok 25

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 3, článku 21 ods. 10 a článku 21c ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú [PO: vložte dátum nadobudnutia účinnosti].

3. Delegovanie právomoci podľa článku 8 ods. 3, článku 21 ods. 10 a článku 21c ods. 3 môžu Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom uvedený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.    

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 ods. 3, článku 21 ods. 10 a článku 21c ods. 3 nadobúda účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote [dvoch mesiacov] odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o [dva mesiace].“

23. Článok 26 sa mení takto:

a)V odseku 1:

i) Písmeno f) sa nahrádza takto:

„f) účinnosti, proporcionality a uplatňovania pokút a pravidelných platieb penále stanovených v súlade s týmto nariadením;“

ii) Dopĺňa sa toto písmeno k):

„k)    hodnotenia úlohy orgánu ESMA, jeho právomocí v oblasti vyšetrovania, delegovania úloh na príslušné orgány a účinnosti opatrení prijatých v oblasti dohľadu.“

b)V odseku 2 sa dopĺňa toto písmeno c):

„c) do [PO: vložte dátum 84 mesiacov po nadobudnutí účinnosti], pokiaľ ide o písmená f) a k).“

24. Vkladá sa tento článok 27 a:

„Článok 27a

1.     Všetky právomoci a povinnosti súvisiace s činnosťou v oblasti dohľadu a presadzovania práva v oblasti kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, ktoré sú udelené príslušným orgánom, sa zrušia k [PO: vložte dátum 36 mesiacov po nadobudnutí účinnosti]. Uvedené právomoci a úlohy k rovnakému dátumu preberá orgán ESMA.

2. Všetky spisy a pracovné dokumenty súvisiace s činnosťou v oblasti dohľadu a presadzovania práva v oblasti kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu vrátane akýchkoľvek prebiehajúcich preskúmaní a činností v oblasti presadzovania alebo ich overené kópie preberie ESMA v deň uvedený v odseku 1.

Žiadosti o registráciu, ktoré príslušné orgány dostali pred [PO: vložte dátum 30 mesiacov po nadobudnutí účinnosti], sa však orgánu ESMA nepostupujú a rozhodnutie o registrácii alebo zamietnutí registrácie prijíma dotknutý orgán.

3. Príslušné orgány uvedené v odseku 1 zabezpečia, aby kvalifikované fondy rizikového kapitálu orgánu ESMA v každom prípade čo najskôr odovzdali všetky existujúce záznamy a pracovné dokumenty alebo ich overené kópie. Tieto príslušné orgány poskytnú orgánu ESMA aj všetku potrebnú pomoc a poradenstvo s cieľom uľahčiť účinný a efektívny prechod a prevzatie činnosti dohľadu a presadzovania práva v oblasti kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu.

4. Orgán ESMA koná ako právny nástupca príslušných orgánov uvedených v odseku 1 vo všetkých administratívnych alebo súdnych konaniach, ktoré vyplývajú z činnosti v oblasti dohľadu a presadzovania práva vykonávanej týmito príslušnými orgánmi v súvislosti so záležitosťami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

5. Akákoľvek registrácia správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu alebo kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, ktorú udelil príslušný orgán uvedený v odseku 1, zostáva v platnosti aj po tom, ako príslušné právomoci prevzal orgán ESMA.“

Článok 5

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 346/2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania

Nariadenie (EÚ) č. 346/2013 sa mení takto:

1. Článok 2 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa vypúšťa písmeno c).

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.    Články 3 až 6, články 10 a 13, článok 14 ods. 1 písm. d), e) a f), články 15a až 20, články 20a až 20c, článok 21, články 21a až 21c, článok 22, články 22a až 22d a článok 26 tohto nariadenia sa uplatňujú na správcov podnikov kolektívneho investovania, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 6 smernice 2011/61/EÚ a ktorí spravujú portfóliá kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania a zamýšľajú používať označenie „EuSEF“ v súvislosti s uvedením týchto fondov na trh v Únii.“

2. V článku 3 sa prvý odsek mení takto:

a)Písmeno m) sa nahrádza takto:

„m)    „príslušný orgán“ je akýkoľvek príslušný orgán uvedený v článku 4 ods. 1 písm. f) a h) smernice 2011/61/EÚ;“

b)Písmeno n) sa vypúšťa.

3.V článku 7 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých spresní kritériá, ktoré sa majú používať na posudzovanie toho, či si správcovia kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania plnia povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až g), pričom zabezpečí súlad s článkom 12 ods. 1 smernice 2011/61/EÚ.

Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [PO: vložte dátum 24 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

4. V článku 8 sa dopĺňa tento odsek 3:

„3.    Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 26, pričom spresní požiadavky na delegovanie funkcií uvedené v odseku 2 a zabezpečí súlad s požiadavkami uplatniteľnými na delegovanie funkcií uvedenými v článku 20 smernice 2011/61/EÚ.“

5. Článok 11 sa mení takto:

a)V odseku 3 druhej a poslednej vete sa slová „príslušný orgán svojho domovského členského štátu“ nahrádzajú slovami „orgán ESMA“;

b)V odseku 5 sa slová „príslušný orgán svojho domovského členského štátu“ nahrádzajú slovami „orgán ESMA“.

c)Dopĺňa sa tento odsek 7:

„7.    Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, pričom spresní príslušné ľudské a technické zdroje potrebné na náležité riadenie kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania uvedených v odseku 1.

Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [PO: vložte dátum 24 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

6. V článku 12 sa dopĺňajú tieto odseky 3 a 4:

„3.    Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, pričom spresní pravidlá a postupy oceňovania aktív uvedených v odseku 1 a zabezpečí súlad s požiadavkami uplatniteľnými na oceňovanie aktív podľa článku 19 smernice 2011/61/EÚ.

Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [PO: vložte dátum 24 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

7. Článok 13 sa mení takto:

a)v odseku 1 prvom pododseku prvej vete sa slová „príslušný orgán domovského členského štátu“ nahrádzajú slovami „orgán ESMA“;

b)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.    Orgán ESMA na požiadanie včas sprístupní príslušným orgánom informácie zozbierané podľa tohto článku.“

8. Článok 15 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i)V úvodnej vete sa slová „príslušný orgán svojho domovského členského štátu“ nahrádzajú slovami „orgán ESMA“;

ii)Vkladá sa toto písmeno -a):

„-a)    členský štát, v ktorom má správca kvalifikovaného sociálneho podnikania svoje registrované sídlo;“

iii)Písmeno b) sa nahrádza takto:

„b)    totožnosť a domicil kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania, ktorých podiely alebo akcie sa uvádzajú na trh, a ich investičné stratégie;“

b)V úvodnej vete odseku 2 sa slová „príslušný orgán domovského členského štátu“ nahrádzajú slovami „orgán ESMA“;

c)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.    Orgán ESMA informuje o tom, či bol správca uvedený v odseku 1 registrovaný ako správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania, najneskôr dva mesiace po tom, ako poskytol všetky informácie podľa uvedeného odseku, všetky tieto subjekty:

a)    správcu uvedeného v odseku 1;

b)    príslušné orgány členských štátov uvedených v odseku 1 písm. -a);

c)    príslušné orgány členských štátov uvedených v odseku 1 písm. d).“

d)Odsek 6 sa mení takto:

i)V prvom pododseku sa slová „príslušný orgán svojho domovského členského štátu“ nahrádzajú slovami „orgán ESMA“;

ii)Druhý pododsek sa nahrádza takto:

„Ak orgán ESMA namieta proti zmenám uvedeným v prvom pododseku, do dvoch mesiacov od oznámenia uvedených zmien informuje správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania a uvedie dôvody námietok. Zmeny uvedené v prvom pododseku sa môžu vykonávať len vtedy, ak orgán ESMA v uvedenej lehote proti týmto zmenám nenamieta.“

e)Odseky 7 a 8 sa nahrádzajú takto:

„7.    Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, pričom spresní kritériá posudzovania dostatočne dobrej povesti a dostatočných skúseností uvedených v odseku 2 písm. a).

Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [PO: vložte dátum 24 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc dopĺňať toto nariadenie tak, že prijme regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku.

8.    Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, pričom spresní formy, vzory a postupy na poskytovanie informácií uvedených v odseku 1 vrátane informácií, ktoré sa majú poskytovať na účely odseku 2 písm. a).

Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do [PO: vložte dátum 24 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisii sa v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku.“

9. Článok 15 a sa mení takto:

a)V úvodnej vete odseku 2 sa slová „príslušný orgán kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania“ nahrádzajú slovami „orgán ESMA“;

b)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.    Na účely posudzovania žiadosti o registráciu podľa odseku 1 orgán ESMA požiada príslušný orgán správcu predkladajúceho žiadosť, či kvalifikovaný fond sociálneho podnikania patrí do rozsahu pôsobnosti povolenia uvedeného správcu spravovať podniky kolektívneho investovania a či sú splnené podmienky uvedené v článku 15 ods. 2 písm. a).

Orgán ESMA môže v súvislosti s dokumentáciou a informáciami poskytnutými podľa prvého pododseku požiadať o vysvetlenie a informácie.

Príslušný orgán správcu poskytne odpoveď do jedného mesiaca od dátumu doručenia žiadosti, ktorú predložil orgán ESMA podľa prvého alebo druhého pododseku.“

c)V odseku 5 sa slová „príslušný orgán kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania“ nahrádzajú slovami „orgán ESMA“;

d)Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6.    Orgán ESMA informuje o tom, či bol fond registrovaný ako kvalifikovaný fond sociálneho podnikania, najneskôr dva mesiace po tom, ako správcovia uvedených fondov poskytli všetku dokumentáciu podľa odseku 2, všetky tieto subjekty:

a)    správcu uvedeného v odseku 1;

b)    príslušné orgány členského štátu uvedeného v článku 15 ods. 1 písm. -a);

c)    príslušné orgány členských štátov uvedených v článku 15 ods. 1 písm. d);

d)    príslušné orgány členských štátov uvedených v článku 15 a ods. 2 písm. d)“.

e)V odseku 8 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„8. Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví informácie, ktoré sa majú poskytnúť podľa odseku 2.

Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [PO: vložte dátum 24 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc dopĺňať toto nariadenie tak, že prijme regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku.“

f)Odseky 9 a 10 sa vypúšťajú.

10.Článok 15b sa nahrádza takto:

„Článok 15b

Orgán ESMA oznámi správcom uvedeným v článku 15, resp. článku 15a akékoľvek rozhodnutie o zamietnutí registrácie správcu uvedeného v článku 15 alebo fondu uvedeného v článku 15a.“

11. Vkladá sa tento článok 15c:

„Článok 15c

1.    Bez toho, aby bol dotknutý článok 21, orgán ESMA odoberie registráciu pre EuSEF, ak správca uvedeného EuSEF spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:

a)    správca sa výslovne vzdá povolenia alebo toto povolenie nevyužíval počas šiestich mesiacov po tom, ako bolo povolenie udelené;

b)    správca získal povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo iným neoprávneným spôsobom;

c)    EuSEF už nespĺňa podmienky, za ktorých mu bolo povolenie udelené.

2.    Odňatie povolenia má okamžitý účinok v celej Únii.“

12. V článku 16 sa slová „príslušný orgán domovského členského štátu“ nahrádzajú slovami „orgán ESMA“;

13.Článok 17 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.    Orgán ESMA bezodkladne oznámi príslušným orgánom uvedeným v článku 15 ods. 4 a v článku 15a ods. 6 akúkoľvek registráciu správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania alebo jeho vyradenie z registra, akékoľvek doplnenie kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania alebo jeho vyradenie z registra a akékoľvek doplnenie alebo vyradenie zo zoznamu členských štátov, v ktorých správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania zamýšľa uvádzať tieto fondy na trh.“

b)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.    S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov vymedzujúcich formát oznámenia podľa tohto článku.

Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do [PO: vložte dátum 24 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v odseku 3 tohto článku v súlade s postupom stanoveným v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

c)Odseky 4 a 5 sa vypúšťajú.

14. Článok 17a sa vypúšťa.

15. Článok 19 sa nahrádza takto:

„Článok 19

1.    Orgán ESMA zabezpečí, aby sa toto nariadenie uplatňovalo na priebežnom základe.

2.    Pri správcoch uvedených v článku 2 ods. 1 orgán ESMA vykonáva dohľad nad tým, či dodržiavajú požiadavky uvedené v tomto nariadení.

3.    Pri správcoch uvedených v článku 2 ods. 2 orgán ESMA vykonáva dohľad nad tým, či dodržiavajú pravidlá uvedené v ustanoveniach článku 2 ods. 2 a príslušné požiadavky smernice 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o daný kvalifikovaný fond sociálneho podnikania.

Orgán ESMA zodpovedá za dohľad nad tým, či si kvalifikovaný fond sociálneho podnikania plní povinnosti uvedené v pravidlách fondu a v jeho zakladajúcom dokumente.

4.    Na účely vykonávania úloh, ktorými bol orgán ESMA poverený na základe tohto nariadenia, a s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň dohľadu uplatňuje ESMA celé príslušné právo Únie a ak sa toto právo Únie skladá zo smerníc, vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa tieto smernice transponujú.

5.    Príslušné orgány monitorujú, aby podniky kolektívneho investovania usadené alebo uvádzané na trh na ich území nepoužívali označenie „EuSEF“ alebo aby nenaznačovali, že sú EuSEF, ak nie sú registrované podľa tohto nariadenia.

Ak sa príslušný orgán domnieva, že podnik kolektívneho investovania využíva označenie „EuSEF“ alebo naznačuje, že je EuSEF, bez toho, aby bol registrovaný podľa tohto nariadenia, bezodkladne o tom informuje orgán ESMA.“

16. Článok 20 sa nahrádza takto:

„Článok 20

Právomoci udelené orgánu ESMA alebo ktorémukoľvek úradníkovi orgánu ESMA alebo iným osobám povereným orgánom ESMA na základe článkov 20a až 20c sa nesmú použiť na vyžiadanie si sprístupnenia informácií alebo dokumentov, ktoré sú predmetom právnej ochrany.“

17.Vkladajú sa tieto články 20a, 20b a 20c:

„Článok 20a

1. Orgán ESMA môže jednoduchou žiadosťou alebo rozhodnutím od nasledujúcich osôb požadovať, aby poskytli všetky potrebné informácie, ktoré orgánu ESMA umožnia vykonávať si povinnosti podľa tohto nariadenia:

a) správcovia kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania;

b) osoby zapojené do správy kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania;

c) tretie strany, na ktoré správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania delegoval funkcie;

d) osoby inak úzko a významne prepojené alebo napojené na správu kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania.

2. Akákoľvek jednoduchá žiadosť o informácie uvedená v odseku 1 musí:

a) odkazovať na tento článok ako právny základ danej žiadosti;

b) obsahovať dôvod žiadosti;

c) špecifikovať, ktoré informácie sa požadujú;

d) obsahovať lehotu na poskytnutie informácií;

e) obsahovať vyhlásenie, že osoba, od ktorej sa informácie požadujú, nie je povinná tieto informácie poskytnúť, ale ak táto osoba na žiadosť dobrovoľne odpovie, poskytnuté informácie nesmú byť nesprávne ani zavádzajúce;

f) obsahovať údaj o výške pokuty, ktorá sa má uložiť na základe článku 21a, ak sú poskytnuté informácie nesprávne alebo zavádzajúce.

3. Ak orgán ESMA žiada o poskytnutie informácií podľa odseku 1 na základe rozhodnutia, musí:

a) odkazovať na tento článok ako právny základ danej žiadosti;

b) uviesť dôvod žiadosti;

c) špecifikovať, ktoré informácie sa požadujú;

d) stanoviť lehotu na poskytnutie informácií;

e) upozorniť na pravidelné platby penále stanovené v článku 21b za poskytnutie neúplných požadovaných informácií;

f) uviesť pokutu na základe článku 21a, ak sú odpovede na položené otázky nesprávne alebo zavádzajúce;

g) upozorniť na právo odvolať sa proti rozhodnutiu na odvolaciu radu orgánu ESMA a na právo žiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskej únie („Súdny dvor“) v súlade s článkami 60 a 61 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4. Požadované informácie poskytujú osoby uvedené v odseku 1 alebo ich zástupcovia a v prípade právnických osôb alebo združení, ktoré nemajú právnu subjektivitu, osoby oprávnené na ich zastupovanie na základe zákona alebo ich zakladajúcich listín. Riadne splnomocnení právnici môžu poskytovať informácie v mene svojich klientov. Za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií zostávajú plne zodpovední klienti.

5. Orgán ESMA bezodkladne zašle kópiu jednoduchej žiadosti alebo svojho rozhodnutia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom majú bydlisko alebo sú usadené osoby uvedené v odseku 1, ktorých sa žiadosť o informácie týka.

Článok 20b

1. Orgán ESMA môže s cieľom plniť si povinnosti podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné vyšetrovania osôb uvedených v článku 20a ods. 1. Úradníci a iné osoby poverené orgánom ESMA sú na tento účel oprávnení:

a) preskúmať všetky záznamy, údaje, postupy a akékoľvek iné materiály vzťahujúce sa na plnenie ich úloh bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené;

b) robiť alebo získavať overené kópie alebo výpisy z týchto záznamov, údajov, postupov a iných materiálov;

c) predvolať a požiadať ktorúkoľvek z osôb uvedených v článku 20a ods. 1 alebo jej zástupcov alebo zamestnancov, aby podali ústne alebo písomné vysvetlenie skutočností alebo dokumentov týkajúcich sa predmetu a dôvodu kontroly, a zaznamenať odpovede;

d) vypočuť akúkoľvek inú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá s týmto vypočutím súhlasí, s cieľom zhromaždiť informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania;

e) žiadať záznamy telefonickej a dátovej prevádzky.

2. Úradníci a iné osoby poverené orgánom ESMA na účely vyšetrovania uvedeného v odseku 1 vykonávajú svoje právomoci na základe písomného poverenia, v ktorom je uvedený predmet a dôvod vyšetrovania. V uvedenom poverení sa tiež upozorní na pravidelné platby penále stanovené v článku 21b v prípade, že osoby uvedené v článku 20a ods. 1 požadované záznamy, údaje, postupy alebo iné materiály alebo odpovede na otázky, ktoré sa im položili, neposkytnú alebo ich poskytnú len neúplné, a na pokuty stanovené v článku 21 v prípade, že osoby uvedené v článku 20a ods. 1 poskytnú nesprávne alebo zavádzajúce odpovede na otázky.

3. Osoby uvedené v článku 20a ods. 1 sú povinné podrobiť sa vyšetrovaniam, ktoré sa začali na základe rozhodnutia orgánu ESMA. V rozhodnutí sa uvádza predmet a dôvod vyšetrovania, pravidelné platby penále stanovené v článku 21b, opravné prostriedky dostupné na základe nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ako aj právo požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom.

4. Orgán ESMA informuje príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa má vyšetrovanie vykonať, o vyšetrovaní a o totožnosti poverených osôb, a to v primeranom čase pred vyšetrovaním uvedeným v odseku 1. Úradníci dotknutého príslušného orgánu pomáhajú na žiadosť orgánu ESMA týmto povereným osobám pri plnení ich povinností. Úradníci dotknutého príslušného orgánu sa tiež môžu na požiadanie zúčastniť na vyšetrovaní.

5. Ak si žiadosť o záznamy o telefonickej alebo dátovej prevádzke v zmysle odseku 1 písm. e) vyžaduje podľa príslušného vnútroštátneho práva povolenie vnútroštátneho súdneho orgánu, požiada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o preventívne opatrenie.

6. Ak vnútroštátny súdny orgán dostane žiadosť o povolenie žiadosti o záznamy o telefonickej alebo dátovej prevádzke v zmysle odseku 1 písm. e), uvedený orgán overuje toto:

a)    rozhodnutie prijaté orgánom ESMA uvedené v odseku 3 je pravé;

b)    akékoľvek opatrenia, ktoré sa majú prijať, sú proporcionálne, a nie svojvoľné alebo neprimerané.

Na účely písmena b) môže vnútroštátny súdny orgán požiadať orgán ESMA o podrobné vysvetlenia, ktoré sa týkajú najmä dôvodov, na základe ktorých má orgán ESMA podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia, a závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však nesmie skúmať potrebu vyšetrovania ani požadovať informácie obsiahnuté v spise orgánu ESMA. Zákonnosť rozhodnutia orgánu ESMA podlieha preskúmaniu iba zo strany Súdneho dvora na základe postupu stanoveného v článku 61 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 20c

1. Orgán ESMA môže s cieľom plniť si povinnosti podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné kontroly na mieste v podnikateľských priestoroch osôb uvedených v článku 20a ods. 1.

2. Úradníci a iné osoby poverené orgánom ESMA na vykonanie kontroly na mieste môžu vstúpiť do všetkých podnikateľských priestorov osôb, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o vyšetrovaní, ktoré prijme orgán ESMA, a majú všetky právomoci uvedené v článku 20b ods. 1. Majú takisto právomoc zapečatiť podnikateľské priestory a účtovné knihy alebo záznamy na obdobie potrebné na vykonanie kontroly a v potrebnom rozsahu.

3. Orgán ESMA informuje o kontrole v dostatočnom predstihu pred jej vykonaním príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa má kontrola vykonať. Ak je to nevyhnutné pre riadne a efektívne vykonávanie kontrol, orgán ESMA môže po informovaní dotknutého príslušného orgánu vykonávať kontroly na mieste bez ich predchádzajúceho ohlásenia. Kontroly v súlade s týmto článkom sa vykonávajú za predpokladu, že dotknutý orgán potvrdí, že proti nim nenamieta.

4. Ak sa dotknuté osoby nepodrobia kontrole, úradníci a iné osoby poverené orgánom ESMA vykonaním kontroly na mieste vykonávajú svoje právomoci na základe písomného poverenia, v ktorom je uvedený predmet a dôvod kontroly a pravidelné platby penále stanovené v článku 21b.

5. Osoby uvedené v článku 20a ods. 1 sú povinné podrobiť sa kontrolám na mieste, ktoré boli nariadené na základe rozhodnutia orgánu ESMA. V rozhodnutí sa uvádza predmet a dôvod kontroly, stanoví sa v ňom dátum jej začatia a upozorní sa na pravidelné platby penále stanovené v článku 21b, opravné prostriedky dostupné na základe nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ako aj na právo požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom.

6. Na žiadosť orgánu ESMA úradníci príslušného orgánu členského štátu, v ktorom sa má kontrola vykonať, ako aj osoby poverené alebo vymenované týmto príslušným orgánom aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným osobám povereným orgánom ESMA. Úradníci uvedeného príslušného orgánu sa tiež môžu na požiadanie zúčastniť na kontrolách na mieste.

7. Orgán ESMA môže takisto požiadať príslušné orgány, aby v jeho mene vykonali konkrétne vyšetrovacie úlohy a kontroly na mieste, ako sa stanovuje v tomto článku a článku 20b ods. 1. Príslušné orgány majú na tento účel rovnaké právomoci ako orgán ESMA, ako je stanovené v tomto článku a v článku 20b ods. 1.

8. Ak úradníci a iné sprevádzajúce osoby poverené orgánom ESMA zistia, že sa osoba bráni kontrole nariadenej podľa tohto článku, príslušný orgán dotknutého členského štátu im poskytne potrebnú pomoc a v prípade potreby požiada o pomoc políciu alebo rovnocenný orgán presadzovania práva s cieľom umožniť im vykonať kontrolu na mieste.

9. Ak si kontrola na mieste stanovená v odseku 1 alebo pomoc stanovená v odseku 7 vyžadujú podľa platného vnútroštátneho práva povolenie vnútroštátneho súdneho orgánu, požiada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o preventívne opatrenie.

10. Ak vnútroštátny súdny orgán dostane žiadosť o povolenie kontroly na mieste v zmysle odseku 1 alebo pomoci v zmysle odseku 7, uvedený orgán overuje či:

a)    rozhodnutie prijaté orgánom ESMA uvedené v odseku 4 je pravé;

b)    akékoľvek opatrenia, ktoré sa majú prijať, sú proporcionálne, a nie svojvoľné alebo neprimerané.

11. Na účely písmena b) môže vnútroštátny súdny orgán požiadať orgán ESMA o podrobné vysvetlenia, ktoré sa týkajú najmä dôvodov, na základe ktorých má orgán ESMA podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia, a závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však nesmie skúmať potrebu vyšetrovania ani požadovať informácie obsiahnuté v spise orgánu ESMA. Zákonnosť rozhodnutia orgánu ESMA podlieha preskúmaniu iba zo strany Súdneho dvora na základe postupu stanoveného v článku 61 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

18. Článok 21 sa nahrádza takto:

„Článok 21

1. Ak ESMA v súlade s článkom 22 ods. 5 zistí, že sa osoba dopustila jedného z porušení uvedených v článku 21a ods. 2, prijme jedno alebo viacero z týchto opatrení:

a) odoberie registráciu správcovi kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania alebo kvalifikovanému fondu sociálneho podnikania;

b) prijme rozhodnutie, ktorým osobu požiada, aby porušovanie ukončila;

c) prijme rozhodnutie, ktorým uloží pokuty;

d) vydá verejné oznamy.

2. Pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 1 orgán ESMA zohľadňuje povahu a závažnosť porušenia so zreteľom na tieto kritériá:

a) trvanie a frekvencia opakovaného výskytu porušenia;

b) či porušenie spôsobilo finančnú trestnú činnosť, uľahčilo ju alebo k nej inak prispelo;

c) či k porušeniu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti;

d) stupeň zodpovednosti osoby zodpovednej za porušenie;

e) finančnú silu osoby zodpovednej za porušenie, podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu a čistého majetku zodpovednej fyzickej osoby;

f) vplyv porušenia na záujmy retailových investorov;

g) význam ziskov, ktoré osoba zodpovedná za porušenie získala, strát, ktorým zabránila, alebo strát tretích strán vyplývajúcich z porušenia, pokiaľ ich možno určiť;

h) úroveň spolupráce osoby zodpovednej za porušenie s orgánom ESMA bez toho, aby bola dotknutá potreba zaistiť navrátenie ziskov, ktoré táto osoba dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila;

i) predchádzajúce porušenia, ktorých sa dopustila osoba zodpovedná za dané porušenie;

j) opatrenia prijaté po porušení osobou zodpovednou za porušenie, aby sa zabránilo jeho opakovaniu.

3. Orgán ESMA bez zbytočného odkladu oznámi akékoľvek opatrenie prijaté podľa odseku 1 osobe zodpovednej za porušenie, ako aj príslušným orgánom členských štátov a Komisii. Každé takéto opatrenie zverejní na svojom webovom sídle do 10 pracovných dní odo dňa jeho prijatia.

4. Zverejnenie uvedené v prvom pododseku zahŕňa:

a)    vyhlásenie, v ktorom sa potvrdí právo osoby zodpovednej za porušenie odvolať sa proti rozhodnutiu;

b)    ak je to vhodné, vyhlásenie, v ktorom sa potvrdí, že odvolanie bolo podané, a v ktorom sa uvedie, že takéto odvolanie nemá odkladný účinok;

c)    vyhlásenie, v ktorom sa uvedie, že odvolacia rada orgánu ESMA má možnosť pozastaviť uplatňovanie napadnutého rozhodnutia v súlade s článkom 60 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/20101.“

19.Vkladajú sa tieto články 21a, 21b a 21c:

„Článok 21a

1. Ak orgán ESMA v súlade s článkom 22 ods. 8 zistí, že sa akákoľvek osoba úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustila jedného alebo viacerých porušení uvedených v odseku 2, v súlade s odsekom 3 tohto článku prijme rozhodnutie o uložení pokuty.

Porušenie sa považuje za úmyselné, ak orgán ESMA zistí objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú, že uvedená osoba konala úmyselne s cieľom dopustiť sa porušenia.

3. Zoznam porušení podľa odseku 1 je takýto:

a)    nedodržanie požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na zloženie portfólia, v rozpore s článkom 5;

b)    v rozpore s článkom 6 uvedenie na trh podielov a akcií kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania a ich ponúkanie neoprávneným investorom;

c)    používanie označenia „EuSEF“ bez toho, aby bol daný subjekt registrovaný v súlade s článkom 15, alebo bez toho, aby bol registrovaný ako podnik kolektívneho investovania v súlade s článkom 15a;

d)    používanie označenia „EuSEF“, keď sa uvádzajú na trh fondy, ktoré neboli založené v súlade s článkom 3 prvým odsekom písm. b) bodom iii);

e)    získanie registrácie na základe nepravdivých vyhlásení alebo akýmikoľvek inými nezákonnými prostriedkami v rozpore s článkami 15 alebo 15a;

f)    pri výkone činností nekonanie čestne, spravodlivo alebo s náležitými zručnosťami, pozornosťou alebo starostlivosťou v rozpore s článkom 7 prvým odsekom písm. a);

g)    neuplatňovanie vhodných stratégií a postupov, aby sa zabránilo praktikám profesijného pochybenia v rozpore s článkom 7 prvým odsekom písm. b);

h)    opakované nesplnenie požiadaviek uvedených v článku 13, ktoré sa týkajú výročnej správy;

i)    opakované nesplnenie povinnosti informovať investorov v súlade s článkom 14.

3. Výška pokút podľa odseku 1 je najmenej 500 000 EUR a nesmie presiahnuť 5 miliónov EUR za porušenia uvedené v odseku 2 písm. a) až i).

4. Pri stanovovaní úrovne pokuty podľa odseku 3 orgán ESMA zohľadňuje kritériá uvedené v článku 21 ods. 2.

5. Bez ohľadu na odsek 3, ak mala osoba priamo alebo nepriamo z porušenia finančný prospech, výška pokuty sa rovná minimálne tomuto prospechu.

6. Ak konanie alebo opomenutie konania zo strany osoby predstavuje viac než jedno porušenie uvedené v odseku 2, uplatňuje sa len vyššia z pokút vypočítaných podľa odseku 4 a vzťahujúca sa na jedno z uvedených porušení.

Článok 21b

1. Orgán ESMA ukladá rozhodnutím pravidelné platby penále s cieľom prinútiť:

a) osobu, aby v súlade s rozhodnutím prijatým podľa článku 21 ods. 1 písm. b) ukončila porušovanie;

b) osobu uvedenú v článku 20a ods. 1, aby:

i)    poskytla úplné informácie, ktoré boli vyžiadané rozhodnutím podľa článku 20a;

ii)    sa podrobila vyšetrovaniu, a najmä aby poskytla úplné záznamy, údaje, postupy alebo akékoľvek iné požadované materiály a aby doplnila a opravila ostatné informácie poskytnuté pri vyšetrovaní, ktoré sa začalo na základe rozhodnutia prijatého podľa článku 20b;

iii)    sa podrobila kontrole na mieste nariadenej rozhodnutím prijatým podľa článku 20c.

2. Pravidelná platba penále musí byť účinná a primeraná. Pravidelná platba penále sa ukladá za každý deň omeškania.

3. Bez ohľadu na odsek 2 je výška pravidelných platieb penále 3 % priemerného denného obratu v predchádzajúcom účtovnom období alebo v prípade fyzických osôb 2 % priemerného denného príjmu v predchádzajúcom kalendárnom roku. Vypočítava sa od dátumu uvedeného v rozhodnutí, ktorým sa ukladá pravidelná platba penále.

Pravidelná platba penále sa ukladá najviac na šesť mesiacov po oznámení rozhodnutia orgánu ESMA. Po skončení tohto obdobia orgán ESMA opatrenie preskúma.

Článok 21c

1. Orgán ESMA zverejňuje všetky pokuty a pravidelné platby penále, ktoré boli uložené podľa článkov 21a a 21b, pokiaľ by sa ich zverejnením vážne neohrozili finančné trhy alebo nespôsobila zúčastneným stranám neprimeraná škoda.

2. Pokuty a pravidelné platby penále uložené podľa článkov 21a a 21b sú administratívnej povahy.

3. Ak sa orgán ESMA rozhodne neuložiť žiadne pokuty ani pravidelné platby penále, informuje o tom Európsky parlament, Radu, Komisiu a príslušné orgány dotknutého členského štátu a vysvetlí dôvody svojho rozhodnutia.

4. Pokuty a pravidelné platby penále uložené podľa článkov 21a a 21b sú vymáhateľné.

Vymáhanie sa riadi predpismi občianskeho procesného práva platnými v tom členskom štáte alebo tretej krajine, na ktorých území sa vykonáva.

5. Pokuty a pravidelné platby penále sa odvádzajú do všeobecného rozpočtu Európskej únie.“

20.Články 22 a 22a sa nahrádzajú takto:

„Článok 22

1. Ak orgán ESMA pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať jedno alebo viac porušení uvedených v článku 21a ods. 2, vymenuje nezávislého vyšetrujúceho úradníka v rámci orgánu ESMA na vyšetrenie veci. Vymenovaný úradník sa nesmie, ani sa v minulosti nesmel priamo či nepriamo podieľať na schvaľovaní prospektu, ktorého sa porušenie týka, a svoje funkcie vykonáva nezávisle od rady orgánov dohľadu ESMA.

2. Vyšetrujúci úradník uvedený v odseku 1 vyšetruje údajné porušenia, pričom prihliada na pripomienky predložené osobami, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie, a úplný spis so svojimi zisteniami predkladá rade orgánov dohľadu ESMA.

3. Na účely plnenia svojich úloh má vyšetrujúci úradník právomoc žiadať o informácie v súlade s článkom 20a a vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste v súlade s článkami 20b a 20c.

4. Vyšetrujúci úradník má pri plnení svojich úloh prístup ku všetkým dokladom a informáciám, ktoré pri výkone dohľadu zhromaždil orgán ESMA.

5. Po ukončení vyšetrovania a pred predložením spisu so svojimi zisteniami rade orgánov dohľadu ESMA dá vyšetrujúci úradník osobám, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie, príležitosť, aby boli vypočuté vo veciach, ktoré sa vyšetrujú. Vyšetrujúci úradník zakladá svoje zistenia len na skutočnostiach, ku ktorým sa dotknuté osoby mali možnosť vyjadriť.

6. Počas vyšetrovania podľa tohto článku sa plne dodržiava právo na obhajobu osôb, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie.

7. Pri predkladaní spisu so zisteniami rade orgánov dohľadu ESMA vyšetrujúci úradník informuje osoby, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie. Osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, majú právo na prístup k spisu, a to s prihliadnutím na oprávnený záujem iných osôb na ochranu ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie týkajúce sa tretích strán.

8. Na základe spisu obsahujúceho zistenia vyšetrujúceho úradníka a, ak o to požiadajú osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, po vypočutí uvedených osôb v súlade s článkom 21b orgán ESMA rozhodne, či sa osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, dopustili jedného alebo viacerých porušení uvedených v článku 21a ods. 2, a ak áno, prijme opatrenie dohľadu v súlade s článkom 21.

9. Vyšetrujúci úradník sa nezúčastňuje na rokovaniach rady orgánov dohľadu ESMA ani inak nezasahuje do jej rozhodovacieho procesu.

10. Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 26 do [PO: vložte dátum 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti] s cieľom spresniť procesné pravidlá na účely výkonu právomoci ukladať pokuty alebo pravidelné platby penále, ktoré musia obsahovať aj ustanovenia o práve na obhajobu, dočasné ustanovenia a ustanovenia o výbere pokút alebo pravidelných platieb penále, ako aj o premlčacích lehotách na ukladanie a vymáhanie pokút a pravidelných platieb penále.

11. Ak orgán ESMA pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať trestné činy, postúpi danú záležitosť príslušným vnútroštátnym orgánom na účely trestného stíhania. Orgán ESMA okrem toho neuloží pokuty ani pravidelné platby penále vtedy, ak predchádzajúce oslobodenie spod obžaloby alebo odsúdenie na základe rovnakých skutočností alebo skutočností, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké, už nadobudlo povahu rozhodnutej veci (res judicata) v dôsledku trestného konania podľa vnútroštátneho práva.

Článok 22a

1. Pred prijatím každého rozhodnutia podľa článkov 21, 21a a 21b poskytne orgán ESMA osobám, voči ktorým sa vedie konanie, príležitosť byť vypočuté v súvislosti s jeho zisteniami. Orgán ESMA zakladá svoje rozhodnutia len na zisteniach, ku ktorým sa osoby, voči ktorým sa vedie konanie, mali príležitosť vyjadriť.

2. Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak treba prijať naliehavé opatrenie podľa článku 21 s cieľom zabrániť značnému a hroziacemu poškodeniu finančného systému. V takom prípade môže orgán ESMA prijať predbežné rozhodnutie a dotknutým osobám umožní, aby boli vypočuté čo najskôr po prijatí jeho rozhodnutia.

3. Počas konania sa plne rešpektuje právo na obhajobu osôb, voči ktorým sa vedie konanie. Tieto osoby majú právo na prístup k spisu orgánu ESMA s výhradou oprávnených záujmov iných osôb na ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie alebo interné prípravné dokumenty orgánu ESMA.“

21. Vkladajú sa tieto články 22b, 22c a 22d:

„Článok 22b

Súdny dvor má neobmedzenú právomoc preskúmať rozhodnutia, ktorými orgán ESMA uložil pokutu alebo pravidelnú platbu penále. Uloženú pokutu alebo pravidelnú platbu penále môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť.

Článok 22c

1. Orgán ESMA účtuje správcom kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania poplatky v súlade s týmto nariadením a delegovanými aktmi prijatými podľa odseku 3. Tieto poplatky v plnom rozsahu pokrývajú náklady orgánu ESMA potrebné na povoľovanie registrácie správcov kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania, povoľovanie registrácie kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania a dohľad nad nimi, ako aj na úhradu všetkých nákladov, ktoré môžu príslušným orgánom vzniknúť pri výkone ich práce podľa tohto nariadenia, najmä v dôsledku prípadného delegovania úloh v súlade s článkom 22d.

2. Výška jednotlivých poplatkov účtovaných konkrétnemu správcovi kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania pokrýva všetky administratívne náklady, ktoré vznikli orgánu ESMA pri jeho činnostiach vo vzťahu k registrácii správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania, registrácii kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania a k priebežnému dohľadu nad nimi. Musí byť primeraná aktívam, ktoré dotknutý kvalifikovaný fond sociálneho podnikania spravuje, alebo, ak je to vhodné, vlastným zdrojom správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania.

3. Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 26 do [PO: vložte dátum 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti] s cieľom spresniť druhy poplatkov, predmet poplatkov, výšku poplatkov a spôsob ich úhrady.

Článok 22d

1. Ak je to potrebné na riadny výkon úloh v oblasti dohľadu, orgán ESMA môže konkrétne úlohy v oblasti dohľadu delegovať na príslušný orgán členského štátu v súlade s usmerneniami, ktoré orgán ESMA vydal podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Medzi tieto konkrétne úlohy v oblasti dohľadu môže patriť najmä právomoc žiadať o informácie v súlade s článkom 20a a vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste v súlade s článkom 20b a článkom 20c.

Odchylne od prvého pododseku sa registrácie podľa článkov 15 a 15a nesmú delegovať.

2. Pred tým, ako orgán ESMA deleguje úlohu v súlade s odsekom 1, konzultuje s dotknutým príslušným orgánom o:

a) rozsahu úlohy, ktorá sa má delegovať;

b) časovom pláne na vykonanie úlohy a

c) zasielaní potrebných informácií orgánu ESMA a zasielaní potrebných informácií orgánom ESMA.

3. Orgán ESMA uhradí príslušnému orgánu náklady, ktoré mu vznikli v dôsledku výkonu delegovaných úloh v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 22c ods. 3.

4. Všetky úlohy, ktoré boli delegované v súlade s odsekom 1, orgán ESMA v primeraných intervaloch preskúma. Delegovanie sa môže kedykoľvek odvolať.

5. Delegovanie úloh nemá vplyv na zodpovednosť orgánu ESMA a neobmedzuje jeho schopnosť vykonávať delegovanú činnosť a dohliadať na ňu.“

22. Článok 26 sa nahrádza takto:

„Článok 26

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 3, článku 22 ods. 10 a článku 22c ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú [PO: vložte dátum nadobudnutia účinnosti].

3. Delegovanie právomoci podľa článku 8 ods. 3, článku 22 ods. 10 a článku 22c ods. 3 môžu Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom uvedený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.    

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 ods. 3, článku 22 ods. 10 a článku 22c ods. 3 nadobúda účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote [dvoch mesiacov] odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o [dva mesiace].“

23. Článok 27 sa mení takto:

a)V odseku 1:

i) Dopĺňa sa písmeno n):

„n) účinnosti, proporcionality a uplatňovania pokút a pravidelných platieb penále stanovených v súlade s týmto nariadením;“;

ii) Dopĺňa sa toto písmeno o):

„o)    hodnotenia úlohy orgánu ESMA, jeho právomocí v oblasti vyšetrovania, delegovania úloh na príslušné orgány a účinnosti opatrení prijatých v oblasti dohľadu.“

b)b) V odseku 2 sa dopĺňa toto písmeno c):

„c) do [PO: vložte dátum 84 mesiacov po nadobudnutí účinnosti], pokiaľ ide o písmená n) a o).“

24.Vkladá sa tento článok 28a:

„Článok 28a

1.    Všetky právomoci a povinnosti súvisiace s činnosťou v oblasti dohľadu a presadzovania práva v oblasti kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania, ktoré sú udelené príslušným orgánom, sa zrušia k [PO: vložte dátum 36 mesiacov po nadobudnutí účinnosti]. Uvedené právomoci a úlohy k rovnakému dátumu preberá orgán ESMA.

2. Všetky spisy a pracovné dokumenty súvisiace s činnosťou v oblasti dohľadu a presadzovania práva v oblasti kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania vrátane akýchkoľvek prebiehajúcich preskúmaní a činností v oblasti presadzovania alebo ich overené kópie preberie ESMA v deň uvedený v odseku 1.

Žiadosti o registráciu, ktoré príslušné orgány dostali pred [PO: vložte dátum 30 mesiacov po nadobudnutí účinnosti], sa však orgánu ESMA nepostupujú a rozhodnutie o registrácii alebo zamietnutí registrácie prijíma dotknutý orgán.

3. Príslušné orgány uvedené v odseku 1 zabezpečia, aby kvalifikované fondy sociálneho podnikania orgánu ESMA v každom prípade čo najskôr odovzdali všetky existujúce záznamy a pracovné dokumenty alebo ich overené kópie. Tieto príslušné orgány poskytnú orgánu ESMA aj všetku potrebnú pomoc a poradenstvo s cieľom uľahčiť účinný a efektívny prechod a prevzatie činnosti dohľadu a presadzovania práva v oblasti kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania.

4. Orgán ESMA koná ako právny nástupca príslušných orgánov uvedených v odseku 1 vo všetkých administratívnych alebo súdnych konaniach, ktoré vyplývajú z činnosti v oblasti dohľadu a presadzovania práva vykonávanej týmito príslušnými orgánmi v súvislosti so záležitosťami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

5. Akákoľvek registrácia správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania alebo kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania, ktorú udelil príslušný orgán uvedený v odseku 1, zostáva v platnosti aj po tom, ako príslušné právomoci prevzal orgán ESMA.“

“.

Článok 6

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 600/2014 o trhoch s finančnými nástrojmi

Nariadenie (EÚ) č. 600/2014 sa mení takto:

25. Článok 1 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno g):

„g) povoľovania a dohľadu nad poskytovateľmi služieb vykazovania údajov.“

b)V článku 1 sa vkladá tento odsek 5a:

„5a. Články 40 a 42 sa uplatňujú aj s ohľadom na správcovské spoločnosti podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a investičné spoločnosti PKIPCP povolené v súlade so smernicou 2009/65/ES a s ohľadom na správcov alternatívnych investičných fondov (správcov AIF) povolených v súlade so smernicou 2011/61/EÚ.“

26. Článok 2 ods. 1 sa mení takto:

a)Body 34, 35 a 36 sa nahrádzajú takto:

„(34)    „schválený mechanizmus zverejňovania“ alebo „APA“ je osoba, ktorá má podľa tohto nariadenia povolenie na poskytovanie služieb v súvislosti so zverejňovaním správ o obchodoch v mene investičných spoločností podľa článkov 20 a 21;

(35) „poskytovateľ konsolidovaného informačného systému“ alebo „CTP“ je osoba, ktorá má podľa tohto nariadenia povolenie na poskytovanie služieb v súvislosti so zberom správ o obchodoch s finančnými nástrojmi uvedenými v článkoch 6, 7, 10, 12, 13, 20 a 21 z regulovaných trhov, MTF, OTF a APA a ich konsolidáciou do nepretržitého elektronického toku aktuálnych údajov poskytujúceho informácie o cenách a objemoch za každý finančný nástroj;

(36) „schválený mechanizmus podávania správ“ alebo „ARM“ je osoba, ktorá má podľa tohto nariadenia povolenie na poskytovanie služieb v súvislosti s oznamovaním podrobných informácií o transakciách príslušným orgánom alebo orgánu ESMA v mene investičných spoločností;“

b)Vkladá sa tento bod 36a:

„(36a) „poskytovatelia služieb vykazovania údajov“ sú osoby uvedené v bodoch 34 až 36 a osoby uvedené v článku 27a ods. 2];“

27. Článok 22 sa nahrádza takto:

„Článok 22

Poskytovanie informácií na účely transparentnosti a iných výpočtov

1. Na vykonanie výpočtov s cieľom určiť požiadavky na predobchodnú a poobchodnú transparentnosť a režimy obchodovacej povinnosti uvedené v článkoch 3 až 11, článkoch 14 až 21 a v článku 32, ktoré sa vzťahujú na finančné nástroje, a s cieľom určiť, či je investičná spoločnosť systematickým internalizátorom, môžu orgán ESMA a príslušné orgány požadovať informácie od:

a) obchodných miest;

b) APA a

c) CTP.

2. Obchodné miesta, APA a CTP uchovávajú potrebné údaje dostatočne dlhý čas.

3. Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví obsah a frekvenciu žiadostí o poskytnutie údajov a formáty a lehoty, v ktorých majú obchodné miesta, APA a CTP odpovedať na žiadosti o poskytnutie údajov uvedené v odseku 1, druh údajov, ktoré sa majú ukladať, a minimálne obdobie, počas ktorého majú obchodné miesta, APA a CTP uchovávať údaje, aby mohli na žiadosti o poskytnutie údajov odpovedať v súlade s odsekom 2.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v tomto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

28. Článok 26 sa nahrádza takto:

„Článok 26

Povinnosť oznamovať transakcie

1.    Investičné spoločnosti, ktoré vykonávajú transakcie s finančnými nástrojmi, oznamujú úplné a presné podrobné údaje o takýchto transakciách orgánu ESMA čo najskôr, najneskôr však na záver nasledujúceho pracovného dňa.

Orgán ESMA sprístupní príslušným orgánom všetky informácie oznámené v súlade s týmto článkom.

2.    Povinnosť uvedená v odseku 1 sa uplatňuje na:

a) finančné nástroje prijaté na obchodovanie alebo obchodované na obchodnom mieste alebo finančné nástroje, v súvislosti s ktorými bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie;

b) finančné nástroje, ktorých podkladovým aktívom je finančný nástroj, s ktorým sa obchoduje na obchodnom mieste; a

c) finančné nástroje, ktorých podkladovým aktívom je index alebo kôš tvorený finančnými nástrojmi, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste.

Táto povinnosť sa vzťahuje na transakcie s finančnými nástrojmi uvedenými v písmenách a) až c), a to bez ohľadu na to, či sa takéto transakcie vykonali na obchodnom mieste.

3.    Správy musia obsahovať najmä podrobné údaje o názvoch a počte kúpených alebo predaných finančných nástrojov, množstve, dátumoch a čase vykonania transakcií, cenách transakcií, údaje slúžiace na identifikáciu klientov, v mene ktorých investičná spoločnosť dané transakcie vykonala, na identifikáciu osôb a počítačových algoritmov investičnej spoločnosti zodpovednej za investičné rozhodnutie a vykonanie transakcie, na identifikáciu uplatniteľnej výnimky, podľa ktorej sa obchod uskutočnil, na identifikáciu dotknutých investičných spoločností a na identifikáciu predaja nakrátko, ako je vymedzený v článku 2 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 236/2012, pokiaľ ide o akcie a štátne dlhové nástroje v zmysle článkov 12, 13 a 17 uvedeného nariadenia. V prípade transakcií, ktoré sa neuskutočňujú na obchodnom mieste, musia správy obsahovať údaje slúžiace na identifikáciu druhov transakcií v súlade s opatreniami, ktoré sa majú prijať podľa článku 20 ods. 3 písm. a) a článku 21 ods. 5 písm. a). V prípade komoditných derivátov musia správy obsahovať údaj o tom, či sa transakciou znižuje riziko objektívne merateľným spôsobom v súlade s článkom 57 smernice 2014/65/EÚ.

4.    Investičné spoločnosti, ktoré postupujú pokyny, musia pri postúpení daného pokynu uviesť všetky podrobné údaje uvedené v odsekoch 1 a 3. Namiesto uvedenia týchto podrobných údajov pri postupovaní pokynov sa investičná spoločnosť môže rozhodnúť, že oznámi postúpený pokyn, ak sa vykoná, ako transakciu v súlade s požiadavkami podľa odseku 1. V tomto prípade sa v správe investičnej spoločnosti o transakcii uvedie, že sa týka postúpeného pokynu.

5.    Organizátor obchodného miesta nahlási podrobné údaje o transakciách s finančnými nástrojmi obchodovanými na jeho platforme, ktoré vykonáva prostredníctvom jeho systémov spoločnosť, ktorá nepodlieha tomuto nariadeniu, v súlade s odsekmi 1 a 3.

6.    Na nahlásenie údajov slúžiacich na identifikáciu klientov podľa požiadaviek odsekov 3 a 4 investičné spoločnosti použijú identifikátor právnych subjektov vytvorený na identifikáciu klientov, ktorí sú právnickými osobami.

Orgán ESMA vypracuje do [PO: [vložte dátum 24 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti] usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom zabezpečiť, aby bolo uplatňovanie identifikátorov právnych subjektov v rámci Únie v súlade s medzinárodnými normami, najmä normami, ktoré stanovila Rada pre finančnú stabilitu.

7.    Správy predkladá orgánu ESMA buď samotná investičná spoločnosť, ARM konajúci v jej mene alebo obchodné miesto, cez ktorého systém sa transakcia dokončila, a to v súlade s odsekmi 1, 3 a 9.

Investičné spoločnosti zodpovedajú za úplnosť a presnosť správ predkladaných orgánu ESMA a za včasnosť ich predkladania.

Odchylne od ustanovenia o tejto zodpovednosti, ak investičná spoločnosť uvádza údaje o uvedených transakciách prostredníctvom ARM, ktorý koná v jej mene, alebo prostredníctvom obchodného miesta, investičná spoločnosť nezodpovedá za nedostatky v úplnosti, presnosti a včasnosti správ, ktoré sú pripísateľné ARM alebo obchodnému miestu. V takýchto prípadoch a podľa podmienok článku 66 ods. 4 smernice 2014/65/EÚ sú za tieto nedostatky zodpovedné ARM alebo obchodné miesto.

Napriek tomu musia investičné spoločnosti prijať primerané opatrenia s cieľom overiť úplnosť, presnosť a včasnosť správ o transakciách, ktoré boli predložené v ich mene.

Domovský členský štát od obchodného miesta vyžaduje, aby mal pri podávaní správ v mene investičnej spoločnosti zavedené spoľahlivé bezpečnostné mechanizmy, ktorými sa zaručí bezpečnosť a autentifikácia prostriedkov slúžiacich na prenos informácií, minimalizuje sa riziko poškodenia údajov a neoprávneného prístupu a zabráni sa úniku informácií, pričom sa vždy zachová dôvernosť údajov. Domovský členský štát od obchodného miesta vyžaduje, aby udržiavalo primerané zdroje a záložné prostriedky, aby mohlo nepretržite ponúkať a poskytovať svoje služby.

Systémy párovania obchodov alebo systémy podávania správ vrátane archívov obchodných údajov registrovaných alebo uznaných v súlade s hlavou VI nariadenia (EÚ) č. 648/2012 môže orgán ESMA schváliť ako ARM na účely zasielania správ o transakciách orgánu ESMA v súlade s odsekmi 1, 3 a 9.

Ak boli transakcie oznámené archívu obchodných údajov v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorý je schválený ako ARM, a ak tieto správy obsahujú podrobné údaje, ktoré sa vyžadujú podľa odsekov 1, 3 a 9, a archív obchodných údajov ich zasiela orgánu ESMA v lehote stanovenej v odseku 1, povinnosť investičnej spoločnosti stanovená v odseku 1 sa považuje za splnenú.

Ak dôjde k chybám alebo opomenutiam v správach o transakciách, ARM, investičná spoločnosť alebo obchodné miesto, ktoré správy o transakciách podávajú, opravia informácie a opravené správy predložia orgánu ESMA.

8.    Ak sa v súlade s článkom 35 ods. 8 smernice 2014/65/EÚ správy stanovené v tomto článku postupujú orgánu ESMA, tento postúpi tieto informácie príslušným orgánom domovského členského štátu investičnej spoločnosti, pokiaľ príslušné orgány domovského členského štátu nerozhodnú, že tieto informácie nechcú dostávať.

9.    Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví:

a) normy a formáty údajov, ktoré sa majú nahlásiť v súlade s odsekmi 1 a 3, vrátane metód a mechanizmov podávania správ o finančných transakciách, ako aj formu a obsah týchto správ;

b) kritériá na vymedzenie významného trhu v súlade s odsekom 1;

c) odkazy na kúpené alebo predané finančné nástroje, množstvo, dátumy a čas vykonania transakcií, ceny transakcií, informácie a podrobné údaje o totožnosti klienta, údaje slúžiace na identifikáciu klientov, v mene ktorých investičná spoločnosť dané transakcie vykonala, na identifikáciu osôb a počítačových algoritmov investičnej spoločnosti zodpovednej za investičné rozhodnutie a vykonanie transakcie, na identifikáciu uplatniteľnej výnimky, podľa ktorej sa obchod uskutočnil, a na identifikáciu dotknutej investičnej spoločnosti, údaje o spôsobe, akým sa vykonala transakcia, údaje potrebné na spracovanie a analýzu správ o transakciách v súlade s odsekom 3; a

d) údaj na identifikáciu predajov akcií a štátnych dlhových nástrojov nakrátko, ako sa uvádza v odseku 3;

e) príslušné kategórie finančných nástrojov, o ktorých sa majú podávať správy podľa odseku 2;

f) podmienky, podľa ktorých členské štáty vytvárajú, prideľujú a uchovávajú identifikátory právnych subjektov v súlade s odsekom 6, a podmienky, podľa ktorých investičné spoločnosti používajú tieto identifikátory právnych subjektov, s cieľom zabezpečiť označovanie podľa odsekov 3, 4 a 5 na identifikáciu klientov v správach o transakciách, ktoré majú povinnosť vypracúvať podľa odseku 1;

g) uplatňovanie povinností týkajúcich sa predkladania správ o transakciách na pobočky investičných spoločností;

h) čo predstavuje transakciu a vykonanie transakcie na účely tohto článku;

i) kedy sa má za to, že investičná spoločnosť postúpila pokyn na účely odseku 4.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

10.    Do [PO: vložte dátum 24 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti] orgán ESMA predloží Komisii správu o fungovaní tohto článku vrátane jeho súčinnosti s príslušnými oznamovacími povinnosťami podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a o tom, či obsah a formát správ o transakciách prijímaných a zasielaných príslušným orgánom umožňujú komplexne monitorovať činnosti investičných spoločností v súlade s článkom 24 tohto nariadenia. Komisia môže prijať opatrenia, ktorými v tomto ohľade navrhne prípadné zmeny. Komisia postúpi správu, ktorú vypracoval orgán ESMA, Európskemu parlamentu a Rade.“

29. Článok 27 sa nahrádza takto:

„Článok 27

Povinnosť poskytovať referenčné údaje o finančnom nástroji

1.    Pokiaľ ide o finančné nástroje prijaté na obchodovanie na regulovaných trhoch alebo finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje v rámci MTF alebo OTF, obchodné miesta poskytujú orgánu ESMA identifikačné referenčné údaje na účely oznamovania transakcií podľa článku 26.

Pokiaľ ide o ďalšie finančné nástroje, na ktoré sa vzťahuje článok 26 ods. 2 a s ktorými sa obchoduje v tomto systéme, každý systematický internalizátor poskytne orgánu ESMA referenčné údaje týkajúce sa týchto finančných nástrojov.

Identifikačné referenčné údaje sa pripravujú na predloženie orgánu ESMA v elektronickej a štandardizovanej forme pred začatím obchodovania s finančným nástrojom, na ktorý sa vzťahujú. Referenčné údaje o finančnom nástroji sa aktualizujú vždy, keď sa údaje týkajúce sa daného finančného nástroja zmenia. Orgán ESMA uvedené referenčné údaje okamžite uverejňuje na svojom webovom sídle. Orgán ESMA bezodkladne poskytne príslušným orgánom prístup k týmto referenčným údajom.

2.    S cieľom umožniť príslušným orgánom, aby monitorovali činnosti investičných spoločností v súlade s článkom 26, aby sa zabezpečilo, že konajú čestne, spravodlivo, profesionálne a spôsobom, ktorý podporuje integritu trhu, orgán ESMA po konzultácii s príslušnými orgánmi prijme potrebné mechanizmy s cieľom zabezpečiť, aby:

a) orgán ESMA skutočne dostával referenčné údaje o finančných nástrojoch podľa odseku 1;

b) kvalita takto získaných údajov bola primeraná účelu oznamovania transakcií podľa článku 26;

c) sa referenčné údaje o finančných nástrojoch prijaté podľa odseku 1 účinne a bezodkladne zasielali relevantným príslušným orgánom;

d) boli medzi orgánom ESMA a príslušnými orgánmi zavedené účinné mechanizmy na riešenie problémov súvisiacich s doručovaním údajov alebo ich kvalitou.

3.    Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví:

a) normy a formáty údajov týkajúce sa referenčných údajov o finančných nástrojoch v súlade s odsekom 1 vrátane metód a mechanizmov poskytovania údajov a ich prípadných aktualizácií orgánu ESMA a ich zasielanie príslušným orgánom v súlade s odsekom 1, ako aj formát a obsah týchto údajov;

b) technické opatrenia, ktoré sú potrebné v súvislosti s mechanizmami, ktoré má vypracovať orgán ESMA a príslušné orgány podľa odseku 2.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

30. Vkladá sa táto hlava IVa:

„HLAVA IVa

SLUŽBY VYKAZOVANIA ÚDAJOV

KAPITOLA 1

Povoľovanie poskytovateľov služieb vykazovania údajov

Článok 27a

Požiadavka na udelenie povolenia

1. Na prevádzkovanie APA, CTP alebo ARM ako pravidelnej pracovnej činnosti alebo podnikania musí orgán ESMA vopred udeliť povolenie v súlade s touto hlavou.

2. Investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci obchodné miesto môžu poskytovať aj služby APA, CTP alebo ARM, ak orgán ESMA vopred overil, že investičná spoločnosť alebo organizátor trhu spĺňajú požiadavky tejto hlavy. Poskytovanie uvedených služieb sa zahrnie do ich povolenia.

3. Orgán ESMA zriadi register všetkých poskytovateľov služieb vykazovania údajov v Únii. Register musí byť verejne dostupný a obsahuje informácie o službách, na ktoré má poskytovateľ služieb vykazovania údajov povolenie, a pravidelne sa aktualizuje.

Ak orgán ESMA odobral povolenie v súlade s článkom 27d, toto odňatie sa uverejní v registri na obdobie piatich rokov.

4. Poskytovatelia služieb vykazovania údajov poskytujú svoje služby pod dohľadom orgánu ESMA. Orgán ESMA pravidelne preskúmava súlad poskytovateľov služieb vykazovania údajov s požiadavkami tejto hlavy. Orgán ESMA monitoruje, či poskytovatelia služieb vykazovania údajov neustále spĺňajú podmienky prvotného povolenia stanovené v tejto hlave.

Článok 27b

Povoľovanie poskytovateľov služieb vykazovania údajov

1. Poskytovateľom služieb vykazovania údajov orgán ESMA udelí povolenie na účely hlavy IVa, ak:

a) poskytovateľ služieb vykazovania údajov je právnickou osobou usadenou v Únii; a

b) poskytovateľ služieb vykazovania údajov spĺňa požiadavky uvedené v hlave IVa.

2. Povolenie uvedené v odseku 1 musí obsahovať údaj o službe vykazovania údajov, na poskytovanie ktorej má poskytovateľ služieb vykazovania údajov povolenie. Ak má povolený poskytovateľ služieb vykazovania údajov v úmysle rozšíriť svoju činnosť na ďalšie služby vykazovania údajov, orgánu ESMA predloží žiadosť o rozšírenie rozsahu uvedeného povolenia.

3. Povolený poskytovateľ služieb vykazovania údajov musí nepretržite spĺňať podmienky povolenia uvedené v hlave IVa. Povolený poskytovateľ služieb vykazovania údajov bez zbytočného odkladu oznámi orgánu ESMA všetky závažné zmeny podmienok povolenia.

4. Povolenie uvedené v odseku 1 je účinné a platné na celom území Únie a poskytovateľovi služieb vykazovania údajov umožňuje v celej Únii poskytovať služby, na ktoré má povolenie.

Článok 27c

Postup schvaľovania a zamietnutia žiadostí o povolenie

1. Žiadajúci poskytovateľ služieb vykazovania údajov predkladá žiadosť, ktorá obsahuje všetky informácie potrebné na to, aby orgánu ESMA umožnili potvrdiť, že poskytovateľ služieb vykazovania údajov v čase prvotného povolenia zaviedol všetky potrebné mechanizmy na to, aby si splnil povinnosti podľa ustanovení tejto hlavy vrátane programu činností, v ktorom sa okrem iného stanovujú druhy predpokladaných služieb a organizačná štruktúra.

2. Orgán ESMA do 20 pracovných dní od doručenia žiadosti posúdi, či je žiadosť o povolenie úplná.

Ak žiadosť nie je úplná, orgán ESMA stanoví termín, do ktorého má poskytovateľ služieb vykazovania údajov poskytnúť ďalšie informácie.

Keď orgán ESMA usúdi, že žiadosť je úplná, oznámi to poskytovateľovi služieb vykazovania údajov.

3. Orgán ESMA do šiestich mesiacov od doručenia úplnej žiadosti posúdi súlad poskytovateľa služieb vykazovania údajov s požiadavkami tejto hlavy a prijme plne zdôvodnené rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí povolenia, pričom do piatich pracovných dní o tom informuje žiadajúceho poskytovateľa služieb vykazovania údajov.

4. Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví:

a) informácie, ktoré sa mu majú poskytnúť podľa odseku 6, vrátane programu činností;

b) informácie zahrnuté do oznámení podľa článku 27b ods. 3.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

8. Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých určí štandardné formuláre, vzory a postupy oznamovania alebo poskytovania informácií uvedených v odseku 2 tohto článku a v článku 27e ods. 3.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 27d

Odňatie povolenia

1. Orgán ESMA môže poskytovateľovi služieb vykazovania údajov povolenie odňať, ak tento poskytovateľ:

a) nevyužije povolenie počas 12 mesiacov, výslovne sa vzdá povolenia, alebo neposkytuje služby počas predchádzajúcich šiestich mesiacov;

b) získal povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo inými nezákonnými prostriedkami;

c) už nespĺňa podmienky, za ktorých mu bolo povolenie udelené;

d) závažne a systematicky porušil ustanovenia tohto nariadenia.

2. Orgán ESMA bezodkladne informuje príslušný orgán členského štátu, v ktorom je poskytovateľ služieb vykazovania údajov usadený, o rozhodnutí odňať danému poskytovateľovi služieb vykazovania údajov povolenie.“

Článok 27e

Požiadavky na riadiaci orgán poskytovateľa služieb vykazovania údajov

1. Riadiaci orgán poskytovateľa služieb vykazovania údajov musí mať nepretržite dostatočne dobrú povesť, dostatočné znalosti, schopnosti a skúsenosti a venovať dostatok času výkonu svojich povinností.

Riadiaci orgán musí mať primerané kolektívne znalosti, schopnosti a skúsenosti, aby dokázal chápať činnosti poskytovateľa služieb vykazovania údajov. Každý člen riadiaceho orgánu koná čestne, bezúhonne a nezávisle s cieľom účinne spochybňovať rozhodnutia vrcholového manažmentu, ak je to potrebné, a účinne dozerať na rozhodovanie manažmentu a monitorovať ho, ak je to potrebné.

Ak organizátor trhu žiada o povolenie na prevádzkovanie APA, CTP alebo ARM podľa článku 27c a členovia riadiaceho orgánu APA, CTP alebo ARM sú tie isté osoby ako členovia riadiaceho orgánu regulovaného trhu, tieto osoby sa považujú za osoby spĺňajúce požiadavku stanovenú v prvom pododseku.

2. Poskytovateľ služieb vykazovania údajov oznamuje orgánu ESMA totožnosť všetkých členov svojho riadiaceho orgánu a akékoľvek zmeny v jeho členskej základni, ako aj všetky informácie potrebné na posúdenie súladu subjektu s odsekom 1.

3. Riadiaci orgán poskytovateľa služieb vykazovania údajov vymedzí mechanizmus správy a riadenia, ktorý zabezpečí účinné a obozretné riadenie organizácie vrátane oddelenia funkcií v tejto organizácii a predchádzania konfliktom záujmov, a dozerá na jeho vykonávanie spôsobom, ktorý podporuje integritu trhu a záujmy jeho klientov.

4. Orgán ESMA zamietne povolenie, ak nie je presvedčený, že osoba alebo osoby, ktoré majú skutočne riadiť činnosť poskytovateľa služieb vykazovania údajov, majú dostatočne dobrú povesť, alebo ak existujú objektívne a preukázateľné dôvody domnievať sa, že navrhované zmeny v riadení poskytovateľa predstavujú hrozbu pre riadne a obozretné riadenie a náležité zohľadnenie záujmov jeho klientov a integrity trhu.

5. Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov do [PO: vložte dátum 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti] na posúdenie vhodnosti členov riadiaceho orgánu opísaného v odseku 1, pričom zohľadní rôzne úlohy a funkcie, ktoré vykonávajú, a potrebu predchádzať konfliktom záujmov medzi členmi riadiaceho orgánu a používateľmi APA, CTP alebo ARM.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v tomto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Kapitola 2

PODMIENKY PRE APA, CTP A ARM

Článok 27f

Organizačné požiadavky na APA

1. APA musí mať zavedené vhodné politiky a opatrenia na zverejňovanie informácií požadovaných podľa článkov 20 a 21 v okamihu, ktorý je v rámci technických možností čo najbližšie k reálnemu času, a za primeraných obchodných podmienok. Informácie sa sprístupňujú bezplatne 15 minút po tom, ako ich uverejnil APA. APA takéto informácie efektívne a jednotne šíri spôsobom, ktorým sa zaručí rýchly prístup k informáciám na nediskriminačnom základe, a vo formáte uľahčujúcom konsolidáciu informácií s podobnými údajmi z iných zdrojov.

2. Informácie, ktoré APA zverejní v súlade s odsekom 1, musia obsahovať aspoň tieto údaje:

a) identifikátor finančného nástroja;

b) cena, za ktorú bola transakcia uzavretá;

c) objem transakcie;

d) čas transakcie;

e) čas oznámenia transakcie;

f) označenie ceny transakcie;

g) kód obchodného miesta, na ktorom bola transakcia vykonaná, alebo ak bola transakcia vykonaná prostredníctvom systematického internalizátora, kód „SI“ alebo inak kód „OTC“;

h) v prípade potreby ukazovateľ toho, že transakcia podliehala osobitným podmienkam.

3. APA prevádzkuje a udržiava účinné administratívne mechanizmy zamerané na predchádzanie konfliktom záujmov s jeho klientmi. APA, ktorý je zároveň organizátorom trhu alebo investičnou spoločnosťou, najmä nakladá so všetkými zhromaždenými informáciami nediskriminačným spôsobom a prevádzkuje a udržiava primerané mechanizmy s cieľom oddeliť rôzne obchodné funkcie.

4. APA musí mať zavedené spoľahlivé bezpečnostné mechanizmy, ktorými sa zaručí bezpečnosť prostriedkov na prenos informácií, minimalizuje riziko poškodenia údajov a neoprávneného prístupu a predíde úniku informácií pred ich uverejnením. APA musí mať k dispozícii primerané zdroje a záložné prostriedky, aby bol vždy schopný ponúkať a neprerušene poskytovať svoje služby.

5. APA musí mať zavedené systémy na účinnú kontrolu úplnosti správ o obchode, na identifikáciu opomenutí a zjavných chýb a na odosielanie žiadostí o opätovné predloženie takýchto chybných správ.

6. Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých určí spoločné formáty, dátové štandardy a technické opatrenia, ktorými sa uľahčí konsolidácia informácií uvedených v odseku 1.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

7. Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 50 delegované akty, v ktorých sa spresní, čo sú primerané obchodné podmienky na zverejňovanie informácií podľa odseku 1 tohto článku.

8. Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví:

a) spôsoby, akými APA môže dodržať povinnosť poskytovať informácie uvedenú v odseku 1;

b) obsah informácií uverejňovaných podľa odseku 1, a to minimálne vrátane informácií uvedených v odseku 2 a spôsobom, ktorý umožní uverejnenie informácií požadovaných podľa tohto článku;

c) konkrétne organizačné požiadavky uvedené v odsekoch 3, 4 a 5.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 27g

Organizačné požiadavky na CTP

1. CTP musí mať zavedené vhodné politiky a opatrenia na zhromažďovanie informácií zverejnených v súlade s článkami 6 a 20, ich konsolidovanie do nepretržitého elektronického toku údajov a zverejňovanie informácií v okamihu, ktorý je v rámci technických možností čo najbližšie k reálnemu času, a za primeraných obchodných podmienok.

Tieto informácie musia obsahovať minimálne tieto údaje:

a) identifikátor finančného nástroja;

b) cena, za ktorú bola transakcia uzavretá;

c) objem transakcie;

d) čas transakcie;

e) čas oznámenia transakcie;

f) označenie ceny transakcie;

g) kód obchodného miesta, na ktorom bola transakcia vykonaná, alebo ak bola transakcia vykonaná prostredníctvom systematického internalizátora, kód „SI“ alebo inak kód „OTC“;

h) v náležitých prípadoch skutočnosť, že za investičné rozhodnutie a vykonanie transakcie bol zodpovedný počítačový algoritmus investičnej spoločnosti;

i) v náležitých prípadoch ukazovateľ toho, že transakcia podliehala osobitným podmienkam;

j) ak v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) alebo b) došlo k upusteniu od povinnosti zverejniť informácie uvedené v článku 3 ods. 1, indikátor na označenie toho, ktorá z daných výnimiek sa vzťahovala na danú transakciu.

Informácie sa sprístupňujú bezplatne 15 minút po tom, ako ich uverejnil CTP. CTP musí byť schopný efektívne a jednotne šíriť tieto informácie spôsobom, ktorým sa zaručí rýchly prístup k informáciám na nediskriminačnom základe a vo formátoch, ktoré sú pre účastníkov trhu ľahko dostupné a použiteľné.

2. CTP musí mať zavedené vhodné politiky a opatrenia na zhromažďovanie informácií zverejnených v súlade s článkami 10 a 21, ich konsolidovanie do nepretržitého elektronického toku údajov a zverejňovanie nasledujúcich informácií v okamihu, ktorý je v rámci technických možností čo najbližšie k reálnemu času, a za primeraných obchodných podmienok, najmenej vrátane týchto údajov:

a) identifikátora alebo identifikačných znakov finančného nástroja;

b) ceny, za ktorú bola transakcia uzavretá;

c) objemu transakcie;

d) času transakcie;

e) času oznámenia transakcie;

f) označenia ceny transakcie;

g) kódu obchodného miesta, na ktorom bola transakcia vykonaná, alebo ak bola transakcia vykonaná prostredníctvom systematického internalizátora, kódu „SI“ alebo inak kódu „OTC“;

h) v prípade potreby ukazovateľa toho, že transakcia podliehala osobitným podmienkam.

Informácie sa sprístupňujú bezplatne 15 minút po tom, ako ich uverejnil CTP. CTP musí byť schopný efektívne a jednotne šíriť tieto informácie spôsobom, ktorým sa zaručí rýchly prístup k informáciám na nediskriminačnom základe a vo všeobecne akceptovaných formátoch, ktoré sú pre účastníkov trhu interoperabilné, ľahko dostupné a použiteľné.

3. CTP zabezpečuje konsolidáciu poskytovaných údajov zo všetkých regulovaných trhov, MTF, OTF a APA a pri finančných nástrojoch uvedených v regulačných technických predpisoch podľa odseku 8 písm. c).

4. CTP prevádzkuje a udržiava účinné administratívne mechanizmy zamerané na predchádzanie konfliktom záujmov. Organizátor trhu alebo APA, ktorý zároveň prevádzkuje konsolidovaný informačný systém, najmä nakladá so všetkými zhromaždenými informáciami nediskriminačným spôsobom a prevádzkuje a udržiava primerané mechanizmy, aby oddelil rôzne obchodné funkcie.

5. CTP musí mať zavedené spoľahlivé bezpečnostné mechanizmy, ktorými sa zaručí bezpečnosť prostriedkov na prenos informácií a minimalizuje riziko poškodenia údajov a neoprávneného prístupu. CTP musí mať k dispozícii primerané zdroje a záložné prostriedky, aby bol vždy schopný ponúkať a neprerušene poskytovať svoje služby.

Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých určí dátové štandardy a formáty informácií, ktoré sa majú uverejniť v súlade s článkami 6, 10, 20 a 21, vrátane identifikátora finančného nástroja, ceny, množstva, času, označenia ceny, identifikátora obchodného miesta a ukazovateľov osobitných podmienok, ktorým transakcie podliehali, ako aj technických opatrení na podporu efektívneho a jednotného šírenia informácií spôsobom, ktorým sa zaručí, že budú ľahko dostupné a použiteľné pre účastníkov trhu, ako sa uvádza v odsekoch 1 a 2, vrátane určenia ďalších služieb, ktoré by CTP mohol vykonávať a ktoré zvyšujú efektívnosť trhu.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

6. Komisia prijme v súlade s článkom 89 delegované akty, v ktorých objasní, čo sú primerané obchodné podmienky na poskytovanie prístupu k toku údajov uvedenému v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

7. Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví:

a) spôsoby, akými CTP môže dodržať povinnosť poskytovať informácie uvedenú v odsekoch 1 a 2;

b) obsah informácií uverejnených podľa odsekov 1 a 2;

c) údaje o finančných nástrojoch, ktoré musia byť poskytnuté v toku údajov, a v prípade nekapitálových nástrojov obchodné miesta a APA, ktoré musia byť zahrnuté;

d) ďalšie prostriedky na zabezpečenie toho, aby údaje uverejnené jednotlivými CTP boli jednotné a umožňovali komplexné mapovanie a krížové odkazovanie na podobné údaje z iných zdrojov a aby bolo možné sumarizovať ich na úrovni Únie;

e) konkrétne organizačné požiadavky uvedené v odsekoch 4 a 5.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 27h

Organizačné požiadavky na ARM

1. ARM musí mať zavedené vhodné politiky a opatrenia na oznamovanie informácií požadovaných podľa článku 26 čo najrýchlejšie a najneskôr na záver pracovného dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bola transakcia vykonaná.

2. ARM prevádzkuje a udržiava účinné administratívne mechanizmy zamerané na predchádzanie konfliktom záujmov s jeho klientmi. ARM, ktorý je zároveň organizátorom trhu alebo investičnou spoločnosťou, najmä nakladá so všetkými zhromaždenými informáciami nediskriminačným spôsobom a prevádzkuje a udržiava primerané mechanizmy s cieľom oddeliť rôzne obchodné funkcie.

3. ARM musí mať zavedené spoľahlivé bezpečnostné mechanizmy, ktorými sa zaručí bezpečnosť a autentifikácia prostriedkov slúžiacich na prenos informácií, minimalizuje sa riziko poškodenia údajov a neoprávneného prístupu a zabráni sa úniku informácií, pričom sa vždy zachová dôvernosť údajov. ARM musí mať k dispozícii primerané zdroje a záložné prostriedky, aby bol vždy schopný ponúkať a neprerušene poskytovať svoje služby.

4. ARM musí mať zavedené systémy na účinnú kontrolu úplnosti správ o transakciách, na identifikáciu opomenutí a zjavných chýb spôsobených investičnou spoločnosťou a v prípade výskytu takejto chyby alebo opomenutia na informovanie investičnej spoločnosti o podrobnostiach tejto chyby alebo opomenutia a na odosielanie žiadostí o opätovné predloženie takýchto chybných správ.

ARM musí mať zavedené systémy, ktoré ARM umožnia odhaliť chyby alebo opomenutia spôsobené ním samotným a opraviť a predložiť (prípadne opätovne predložiť) príslušnému orgánu správne a úplne správy o transakciách.

5. Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví:

a) spôsoby, akými ARM môže dodržať povinnosť poskytovať informácie uvedenú v odseku 1; a

b) konkrétne organizačné požiadavky uvedené v odsekoch 2, 3 a 4.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

31. Vkladá sa táto hlava VIa:

„HLAVA VIa

Právomoci a kompetencie orgánu ESMA

KAPITOLA 1

KOMPETENCIE A POSTUPY

Článok 38 a

Výkon právomocí orgánu ESMA

Právomoci udelené orgánu ESMA alebo ktorémukoľvek úradníkovi orgánu ESMA alebo iným osobám povereným orgánom ESMA na základe článkov 38b až 38e sa nesmú použiť na vyžiadanie si sprístupnenia informácií alebo dokumentov, ktoré sú predmetom právnej ochrany.

Článok 38b

Žiadosť o informácie

1. Orgán ESMA môže jednoduchou žiadosťou alebo rozhodnutím od nasledujúcich osôb požadovať, aby poskytli všetky informácie, ktoré orgánu ESMA umožnia vykonávať si povinnosti podľa tohto nariadenia:

a)    APA, CTP, ARM a investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci obchodné miesto na prevádzku služieb vykazovania údajov APA, CTP alebo ARM a osoby, ktoré ich ovládajú alebo ktoré sú nimi ovládané;

   b) správcovia osôb uvedených v písmene a);

c) audítori a poradcovia osôb uvedených v písmene a).

2. Akákoľvek jednoduchá žiadosť o informácie uvedená v odseku 1 musí:

a) odkazovať na tento článok ako právny základ danej žiadosti;

b) obsahovať dôvod žiadosti;

c) špecifikovať, ktoré informácie sa požadujú;

d) obsahovať lehotu na poskytnutie informácií;

e) obsahovať vyhlásenie, že osoba, od ktorej sa informácie požadujú, nie je povinná tieto informácie poskytnúť, ale ak táto osoba na žiadosť dobrovoľne odpovie, poskytnuté informácie nesmú byť nesprávne ani zavádzajúce;

f) obsahovať údaj o výške pokuty, ktorá sa má uložiť na základe článku 38e, ak sú poskytnuté informácie nesprávne alebo zavádzajúce.

3. Ak orgán ESMA žiada o poskytnutie informácií podľa odseku 1 na základe rozhodnutia, musí:

a) odkazovať na tento článok ako právny základ danej žiadosti;

b) uviesť dôvod žiadosti;

c) špecifikovať, ktoré informácie sa požadujú;

d) stanoviť lehotu na poskytnutie informácií;

e) upozorniť na pravidelné platby penále stanovené v článku 38g za poskytnutie neúplných požadovaných informácií;

f) uviesť pokutu na základe článku 38f, ak sú odpovede na položené otázky nesprávne alebo zavádzajúce;

g) upozorniť na právo odvolať sa proti rozhodnutiu na odvolaciu radu orgánu ESMA a na právo žiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskej únie („Súdny dvor“) v súlade s článkami 60 a 61 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4. Požadované informácie poskytujú osoby uvedené v odseku 1 alebo ich zástupcovia a v prípade právnických osôb alebo združení, ktoré nemajú právnu subjektivitu, osoby oprávnené na ich zastupovanie na základe zákona alebo ich zakladajúcich listín. Riadne splnomocnení právnici môžu poskytovať informácie v mene svojich klientov. Za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií zostávajú plne zodpovední klienti.

5. Orgán ESMA bezodkladne zašle kópiu jednoduchej žiadosti alebo svojho rozhodnutia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom majú bydlisko alebo sú usadené osoby uvedené v odseku 1, ktorých sa žiadosť o informácie týka.

Článok 38c

Všeobecné vyšetrovania

1. Orgán ESMA môže s cieľom plniť si povinnosti podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné vyšetrovania osôb uvedených v článku 38b ods. 1. Úradníci a iné osoby poverené orgánom ESMA sú na tento účel oprávnení:

a) preskúmať všetky záznamy, údaje, postupy a akékoľvek iné materiály vzťahujúce sa na plnenie ich úloh bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené;

b) robiť alebo získavať overené kópie alebo výpisy z týchto záznamov, údajov, postupov a iných materiálov;

c) predvolať a požiadať ktorúkoľvek z osôb uvedených v článku 38b ods. 1 alebo jej zástupcov alebo zamestnancov, aby podali ústne alebo písomné vysvetlenie skutočností alebo dokumentov týkajúcich sa predmetu a dôvodu kontroly, a zaznamenať odpovede;

d) vypočuť akúkoľvek inú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá s týmto vypočutím súhlasí, s cieľom zhromaždiť informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania;

e) žiadať záznamy telefonickej a dátovej prevádzky.

2. Úradníci a iné osoby poverené orgánom ESMA na účely vyšetrovania uvedeného v odseku 1 vykonávajú svoje právomoci na základe písomného poverenia, v ktorom je uvedený predmet a dôvod vyšetrovania. V uvedenom poverení sa tiež upozorní na pravidelné platby penále stanovené v článku 38i v prípade, že osoby uvedené v článku 38b ods. 1 neposkytnú alebo poskytnú len neúplné požadované záznamy, údaje, postupy alebo iné materiály alebo odpovede na otázky, ktoré sa im položili, a na pokuty stanovené v článku 38h v prípade, že osoby uvedené v článku 38b ods. 1 poskytnú nesprávne alebo zavádzajúce odpovede na otázky.

3. Osoby uvedené v článku 38b ods. 1 sú povinné podrobiť sa vyšetrovaniam, ktoré sa začali na základe rozhodnutia orgánu ESMA. V rozhodnutí sa uvádza predmet a dôvod vyšetrovania, pravidelné platby penále stanovené v článku 38i, opravné prostriedky dostupné na základe nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ako aj právo požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom.

4. Orgán ESMA informuje príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa má vyšetrovanie vykonať, o vyšetrovaní a o totožnosti poverených osôb, a to v primeranom čase pred vyšetrovaním uvedeným v odseku 1. Úradníci dotknutého príslušného orgánu pomáhajú na žiadosť orgánu ESMA týmto povereným osobám pri plnení ich povinností. Úradníci dotknutého príslušného orgánu sa tiež môžu na požiadanie zúčastniť na vyšetrovaní.

5. Ak si žiadosť o záznamy o telefonickej alebo dátovej prevádzke v zmysle odseku 1 písm. e) vyžaduje podľa príslušného vnútroštátneho práva povolenie súdneho orgánu, požiada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o preventívne opatrenie.

6. Ak vnútroštátny súdny orgán dostane žiadosť o povolenie žiadosti o záznamy o telefonickej alebo dátovej prevádzke v zmysle odseku 1 písm. e), uvedený orgán overuje toto:

a) rozhodnutie prijaté orgánom ESMA uvedené v odseku 3 je pravé;

b) akékoľvek opatrenia, ktoré sa majú prijať, sú proporcionálne, a nie svojvoľné alebo neprimerané.

Na účely písmena b) môže vnútroštátny súdny orgán požiadať orgán ESMA o podrobné vysvetlenia, ktoré sa týkajú najmä dôvodov, na základe ktorých má orgán ESMA podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia, a závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však nesmie skúmať potrebu vyšetrovania ani požadovať informácie obsiahnuté v spise orgánu ESMA. Zákonnosť rozhodnutia orgánu ESMA podlieha preskúmaniu iba zo strany Súdneho dvora na základe postupu stanoveného v nariadení (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 38d

Kontroly na mieste

1. Orgán ESMA môže s cieľom plniť si povinnosti podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné kontroly na mieste v podnikateľských priestoroch osôb uvedených v článku 38b ods. 1.

2. Úradníci a iné osoby poverené orgánom ESMA na vykonanie kontroly na mieste môžu vstúpiť do všetkých podnikateľských priestorov osôb, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o vyšetrovaní, ktoré prijme orgán ESMA, a majú všetky právomoci uvedené v článku 38b ods. 1. Majú takisto právomoc zapečatiť podnikateľské priestory a účtovné knihy alebo záznamy na obdobie potrebné na vykonanie kontroly a v potrebnom rozsahu.

3. Orgán ESMA informuje o kontrole v dostatočnom predstihu pred jej vykonaním príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa má kontrola vykonať. Ak je to nevyhnutné pre riadne a efektívne vykonávanie kontrol, orgán ESMA môže po informovaní dotknutého príslušného orgánu vykonávať kontroly na mieste bez ich predchádzajúceho ohlásenia. Kontroly v súlade s týmto článkom sa vykonávajú za predpokladu, že dotknutý orgán potvrdí, že proti nim nenamieta.

4. Ak sa dotknuté osoby nepodrobia kontrole, úradníci a iné osoby poverené orgánom ESMA vykonaním kontroly na mieste vykonávajú svoje právomoci na základe písomného poverenia, v ktorom je uvedený predmet a dôvod kontroly a pravidelné platby penále stanovené v článku 38g.

5. Osoby uvedené v článku 38b ods. 1 sú povinné podrobiť sa kontrolám na mieste, ktoré boli nariadené na základe rozhodnutia orgánu ESMA. V rozhodnutí sa uvádza predmet a dôvod kontroly, stanoví sa v ňom dátum jej začatia a upozorní sa na pravidelné platby penále stanovené v článku 38i, opravné prostriedky dostupné na základe nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ako aj na právo požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom.

6. Na žiadosť orgánu ESMA úradníci príslušného orgánu členského štátu, v ktorom sa má kontrola vykonať, ako aj osoby poverené alebo vymenované týmto príslušným orgánom aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným osobám povereným orgánom ESMA. Úradníci príslušného orgánu dotknutého členského štátu sa môžu zúčastniť aj na kontrolách na mieste.

7. Orgán ESMA môže takisto požiadať príslušné orgány, aby v jeho mene vykonali konkrétne vyšetrovacie úlohy a kontroly na mieste, ako sa stanovuje v tomto článku a článku 38b ods. 1.

8. Ak úradníci a iné sprevádzajúce osoby poverené orgánom ESMA zistia, že sa osoba bráni kontrole nariadenej podľa tohto článku, príslušný orgán dotknutého členského štátu im poskytne potrebnú pomoc a v prípade potreby požiada o pomoc políciu alebo rovnocenný orgán presadzovania práva s cieľom umožniť im vykonať kontrolu na mieste.

9. Ak si kontrola na mieste stanovená v odseku 1 alebo pomoc stanovená v odseku 7 vyžadujú podľa vnútroštátneho práva povolenie súdneho orgánu, požiada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o preventívne opatrenie.

10. Ak vnútroštátny súdny orgán dostane žiadosť o povolenie kontroly na mieste v zmysle odseku 1 alebo pomoci v zmysle odseku 7, uvedený orgán overuje, či:

a)    rozhodnutie prijaté orgánom ESMA uvedené v odseku 4 je pravé;

b)    akékoľvek opatrenia, ktoré sa majú prijať, sú proporcionálne, a nie svojvoľné alebo neprimerané.

Na účely písmena b) môže vnútroštátny súdny orgán požiadať orgán ESMA o podrobné vysvetlenia, ktoré sa týkajú najmä dôvodov, na základe ktorých má orgán ESMA podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia, a závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však nesmie skúmať potrebu vyšetrovania ani požadovať informácie obsiahnuté v spise orgánu ESMA. Zákonnosť rozhodnutia orgánu ESMA podlieha preskúmaniu iba zo strany Súdneho dvora na základe postupu stanoveného v nariadení (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 38e

Výmena informácií

Orgán ESMA a príslušné orgány si bez zbytočného odkladu navzájom poskytujú informácie požadované na účely plnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia.

Článok 38f

Služobné tajomstvo

Povinnosť služobného tajomstva uvedená v článku 76 smernice 2014/65/EÚ sa vzťahuje na orgán ESMA a všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre orgán ESMA alebo pre ktorúkoľvek inú osobu, na ktorú orgán ESMA delegoval úlohy, vrátane audítorov a odborníkov, ktorých si najal orgán ESMA.

Článok 38g

Opatrenia dohľadu orgánu ESMA

1. Ak orgán ESMA zistí, že sa osoba uvedená v článku 38a ods. 1 písm. a) dopustila jedného z porušení uvedených v hlave IVa, prijme jedno alebo viacero z týchto opatrení:

a) prijme rozhodnutie, ktorým osobu požiada, aby porušovanie ukončila;

b) prijme rozhodnutie, ktorým uloží pokuty podľa článkov 38h a 38i;

c) vydá verejné oznamy.

2. Pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 1 orgán ESMA zohľadňuje povahu a závažnosť porušenia so zreteľom na tieto kritériá:

a) trvanie a frekvencia opakovaného výskytu porušenia;

b) či porušenie spôsobilo finančnú trestnú činnosť, uľahčilo ju alebo k nej inak prispelo;

c) či k porušeniu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti;

d) stupeň zodpovednosti osoby zodpovednej za porušenie;

e) finančnú silu osoby zodpovednej za porušenie, podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu a čistého majetku zodpovednej fyzickej osoby;

f) vplyv porušenia na záujmy investorov;

g) význam ziskov, ktoré osoba zodpovedná za porušenie získala, strát, ktorým zabránila, alebo strát tretích strán vyplývajúcich z porušenia, pokiaľ ich možno určiť;

h) úroveň spolupráce osoby zodpovednej za porušenie s orgánom ESMA bez toho, aby bola dotknutá potreba zaistiť navrátenie ziskov, ktoré táto osoba dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila;

i) predchádzajúce porušenia, ktorých sa dopustila osoba zodpovedná za dané porušenie;

j) opatrenia prijaté po porušení osobou zodpovednou za porušenie, aby sa zabránilo jeho opakovaniu.

3. Orgán ESMA bez zbytočného odkladu oznámi akékoľvek opatrenie prijaté podľa odseku 1 osobe zodpovednej za porušenie, ako aj príslušným orgánom členských štátov a Komisii. Každé takéto rozhodnutie zverejní na svojom webovom sídle do 10 pracovných dní odo dňa jeho prijatia.

Zverejnenie uvedené v prvom pododseku zahŕňa:

a)    vyhlásenie, v ktorom sa potvrdí právo osoby zodpovednej za porušenie odvolať sa proti rozhodnutiu;

b)    ak je to vhodné, vyhlásenie, v ktorom sa potvrdí, že odvolanie bolo podané, a v ktorom sa uvedie, že takéto odvolanie nemá odkladný účinok;

c)    vyhlásenie, v ktorom sa uvedie, že odvolacia rada orgánu ESMA má možnosť pozastaviť uplatňovanie napadnutého rozhodnutia v súlade s článkom 60 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

KAPITOLA 2

ADMINISTRATÍVNE SANKCIE A INÉ OPATRENIA

Článok 38h

Pokuty

1. Ak orgán ESMA v súlade s článkom 38k ods. 5 zistí, že sa určitá osoba úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustila jedného z porušení uvedených v hlave IVa, v súlade s odsekom 2 tohto článku prijme rozhodnutie o uložení pokuty.

Porušenie sa považuje za úmyselné, ak orgán ESMA zistí objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú, že uvedená osoba konala úmyselne s cieľom dopustiť sa porušenia.

2. Maximálna výška pokuty podľa odseku 1 je 200 000 EUR alebo – v členských štátoch, ktorých menou nie je euro – zodpovedajúca hodnota v národnej mene.

3. Pri stanovovaní úrovne pokuty podľa odseku 1 orgán ESMA zohľadňuje kritériá uvedené v článku 38g ods. 2.

Článok 38i

Pravidelné platby penále

1. Orgán ESMA ukladá rozhodnutím pravidelné platby penále s cieľom prinútiť:

a) osobu, aby v súlade s rozhodnutím prijatým podľa článku 38b ods. 1 písm. a) ukončila porušovanie;

b) osobu uvedenú v článku 38b ods. 1, aby:

–poskytla úplné informácie, ktoré boli vyžiadané rozhodnutím podľa článku 38b;

–sa podrobila vyšetrovaniu, a najmä aby poskytla úplné záznamy, údaje, postupy alebo akékoľvek iné požadované materiály a aby doplnila a opravila ostatné informácie poskytnuté pri vyšetrovaní, ktoré sa začalo na základe rozhodnutia prijatého podľa článku 38c;

–sa podrobila kontrole na mieste nariadenej rozhodnutím prijatým podľa článku 38d.

2. Pravidelná platba penále musí byť účinná a primeraná. Pravidelná platba penále sa ukladá za každý deň omeškania.

3. Bez ohľadu na odsek 2 je výška pravidelných platieb penále 3 % priemerného denného obratu v predchádzajúcom účtovnom období alebo v prípade fyzických osôb 2 % priemerného denného príjmu v predchádzajúcom kalendárnom roku. Vypočítava sa od dátumu uvedeného v rozhodnutí, ktorým sa ukladá pravidelná platba penále.

4. Pravidelná platba penále sa ukladá najviac na šesť mesiacov po oznámení rozhodnutia orgánu ESMA. Po skončení tohto obdobia orgán ESMA opatrenie preskúma.

Článok 38j

Zverejňovanie, povaha, vymáhanie a odvádzanie pokút a pravidelných platieb penále

1. Orgán ESMA zverejňuje všetky pokuty a pravidelné platby penále, ktoré boli uložené podľa článkov 38h a 38i, pokiaľ by sa ich zverejnením vážne neohrozili finančné trhy alebo nespôsobila zúčastneným stranám neprimeraná škoda. Takéto zverejnenie nesmie obsahovať osobné údaje v zmysle nariadenia (ES) č. 45/2001.

2. Pokuty a pravidelné platby penále uložené podľa článkov 38h a 38i sú administratívnej povahy.

3. Ak sa orgán ESMA rozhodne neuložiť žiadne pokuty ani pravidelné platby penále, informuje o tom Európsky parlament, Radu, Komisiu a príslušné orgány dotknutého členského štátu a vysvetlí dôvody svojho rozhodnutia.

4. Pokuty a pravidelné platby penále uložené podľa článkov 38h a 38i sú vymáhateľné.

5. Vymáhanie sa riadi predpismi občianskeho procesného práva platnými v tom štáte, na ktorého území sa vykonáva.

6. Pokuty a pravidelné platby penále sa odvádzajú do všeobecného rozpočtu Európskej únie.

Článok 38k

Procesné pravidlá pre prijatie opatrení dohľadu a ukladanie pokút

1. Ak orgán ESMA pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať jedno alebo viac porušení uvedených v hlave IVa, vymenuje nezávislého vyšetrujúceho úradníka v rámci orgánu ESMA na vyšetrenie veci. Vymenovaný úradník sa nesmie priamo či nepriamo podieľať ani sa nesmel priamo či nepriamo podieľať na dohľade nad dotknutým poskytovateľom služieb vykazovania údajov ani na procese jeho povoľovania a musí vykonávať svoju funkciu nezávisle od orgánu ESMA.

2. Vyšetrujúci úradník uvedený v odseku 1 vyšetruje údajné porušenia, pričom prihliada na pripomienky predložené osobami, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie, a úplný spis so svojimi zisteniami predkladá orgánu ESMA.

3. Na účely plnenia svojich úloh môže vyšetrujúci úradník uplatňovať právomoc žiadať informácie v súlade s článkom 38b a vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste v súlade s článkami 38c a 38d.

4. Vyšetrujúci úradník má pri plnení svojich úloh prístup ku všetkým dokladom a informáciám, ktoré pri výkone dohľadu zhromaždil orgán ESMA.

5. Po ukončení vyšetrovania a pred predložením spisu so svojimi zisteniami orgánu ESMA dá vyšetrujúci úradník osobám, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie, príležitosť, aby boli vypočuté vo veciach, ktoré sa vyšetrujú. Vyšetrujúci úradník zakladá svoje zistenia len na skutočnostiach, ku ktorým sa dotknuté osoby mali možnosť vyjadriť.

6. Počas vyšetrovania podľa tohto článku sa plne dodržiava právo dotknutých osôb na obhajobu.

7. Vyšetrujúci úradník pri predkladaní spisu so svojimi zisteniami orgánu ESMA informuje osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie. Osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, majú právo na prístup k spisu, a to s prihliadnutím na oprávnený záujem iných osôb na ochranu ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie týkajúce sa tretích strán.

8. Na základe spisu obsahujúceho zistenia vyšetrujúceho úradníka a, ak o to požiadajú osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, po vypočutí uvedených osôb v súlade s článkom 38l orgán ESMA rozhodne, či sa osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, dopustili jedného alebo viacerých porušení uvedených v hlave IVa, a ak áno, prijme opatrenie dohľadu v súlade s článkom 38m.

9. Vyšetrujúci úradník sa nezúčastňuje na rokovaniach orgánu ESMA ani inak nezasahuje do jeho rozhodovacieho procesu.

10. Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 50 do [PO: vložte dátum 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti], pričom spresní procesné pravidlá na účely výkonu právomoci ukladať pokuty alebo pravidelné platby penále, ktoré musia obsahovať aj ustanovenia o práve na obhajobu, dočasné ustanovenia a ustanovenia o výbere pokút alebo pravidelných platieb penále, ako aj o premlčacích lehotách na ukladanie a vymáhanie pokút a pravidelných platieb penále.

11. Ak orgán ESMA pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať trestné činy, postúpi danú záležitosť príslušným vnútroštátnym orgánom na účely trestného stíhania. Orgán ESMA okrem toho neuloží pokuty ani pravidelné platby penále vtedy, ak predchádzajúce oslobodenie spod obžaloby alebo odsúdenie na základe rovnakých skutočností alebo skutočností, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké, už nadobudlo povahu rozhodnutej veci (res judicata) v dôsledku trestného konania podľa vnútroštátneho práva.

Článok 38l

Vypočutie dotknutých osôb

1. Pred prijatím každého rozhodnutia podľa článkov 38g, 38h a 38i poskytne orgán ESMA osobám, voči ktorým sa vedie konanie, príležitosť byť vypočuté v súvislosti s jeho zisteniami. Orgán ESMA zakladá svoje rozhodnutia len na zisteniach, ku ktorým sa osoby, voči ktorým sa vedie konanie, mali príležitosť vyjadriť.

Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak treba prijať naliehavé opatrenie s cieľom zabrániť značnému a hroziacemu poškodeniu finančného systému. V takom prípade môže orgán ESMA prijať predbežné rozhodnutie a dotknutým osobám umožní, aby boli vypočuté čo najskôr po prijatí jeho rozhodnutia.

2. Počas konania sa plne rešpektuje právo na obhajobu osôb, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie. Tieto osoby majú právo na prístup k spisu orgánu ESMA s výhradou oprávnených záujmov iných osôb na ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie alebo interné prípravné dokumenty orgánu ESMA.

Článok 38m

Preskúmanie Súdnym dvorom

Súdny dvor má neobmedzenú právomoc preskúmať rozhodnutia, ktorými orgán ESMA uložil pokutu alebo pravidelnú platbu penále. Uloženú pokutu alebo pravidelnú platbu penále môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť.

Článok 38n

Poplatky za povolenie a dohľad

1. Orgán ESMA účtuje poskytovateľom služieb vykazovania údajov poplatky v súlade s týmto nariadením a delegovanými aktmi prijatými podľa odseku 3. Tieto poplatky v plnom rozsahu pokrývajú náklady orgánu ESMA potrebné na povoľovanie poskytovateľov služieb vykazovania údajov a dohľad nad nimi a na úhradu všetkých nákladov, ktoré môžu príslušným orgánom vzniknúť pri výkone ich práce podľa tohto nariadenia, najmä v dôsledku delegovania úloh v súlade s článkom 38o.

2. Výška jednotlivých poplatkov účtovaných jednotlivým poskytovateľom služieb vykazovania údajov musí pokrývať všetky administratívne náklady, ktoré vzniknú orgánu ESMA pri jeho činnostiach vo vzťahu k prospektu vrátane jeho dodatkov, ktoré vypracoval takýto emitent, ponúkajúci alebo osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu. Musí byť primeraná obratu emitenta, ponúkajúceho alebo osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu.

3. Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 50 do [PO: vložte dátum 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti], pričom ďalej spresní druhy poplatkov, predmet poplatkov, výšku poplatkov a spôsob ich úhrady.

Článok 38o

Delegovanie úloh z orgánu ESMA na príslušné orgány

1. Ak je to potrebné na riadny výkon úloh v oblasti dohľadu, orgán ESMA môže konkrétne úlohy v oblasti dohľadu delegovať na príslušný orgán členského štátu v súlade s usmerneniami, ktoré orgán ESMA vydal podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Medzi tieto konkrétne úlohy v oblasti dohľadu môže patriť najmä právomoc žiadať o informácie v súlade s článkom 38b a vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste v súlade s článkami 38c a 38d.

2. Pred tým, ako orgán ESMA deleguje úlohu, konzultuje s dotknutým príslušným orgánom o:

a) rozsahu úlohy, ktorá sa má delegovať;

b) časovom pláne na vykonanie úlohy a

c) zasielaní potrebných informácií orgánu ESMA a zasielaní potrebných informácií orgánom ESMA.

3. Orgán ESMA uhradí príslušnému orgánu náklady, ktoré mu vznikli v dôsledku plnenia delegovaných úloh, a to v súlade s nariadením o poplatkoch prijatým Komisiou podľa článku 38n ods. 3.

4. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 orgán ESMA v primeraných intervaloch preskúmava. Delegovanie sa môže kedykoľvek odvolať.

32. 5. Delegovanie úloh nemá vplyv na zodpovednosť orgánu ESMA a neobmedzuje jeho schopnosť vykonávať delegovanú činnosť a dohliadať na ňu.“ Článok 50 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 1 ods. 9, článku 2 ods. 2, článku 13 ods. 2, článku 15 ods. 5, článku 17 ods. 3, článku 19 ods. 2 a 3, článku 27c, článku 31 ods. 4, článku 40 ods. 8, článku 41 ods. 8, článku 42 ods. 7, článku 45 ods. 10 a článku 52 ods. 10 a 12 sa udeľuje na dobu neurčitú od 2. júla 2014.“

b)V odseku 3 sa prvá veta nahrádza takto:

Delegovanie právomoci uvedené v článku 1 ods. 9, článku 2 ods. 2, článku 13 ods. 2, článku 15 ods. 5, článku 17 ods. 3, článku 19 ods. 2 a 3, článku 27c, článku 31 ods. 4, článku 40 ods. 8, článku 41 ods. 8, článku 42 ods. 7, článku 45 ods. 10 a článku 52 ods. 10 a 12 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať.“

c)V odseku 5 sa prvá veta nahrádza takto:

„Delegovaný akt prijatý podľa článku 1 ods. 9, článku 2 ods. 2, článku 13 ods. 2, článku 15 ods. 5, článku 17 ods. 3, článku 19 ods. 2 a 3, článku 27c, článku 31 ods. 4, článku 40 ods. 8, článku 41 ods. 8, článku 42 ods. 7, článku 45 ods. 10 a článku 52 ods. 10 alebo 12 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku.“

33. V článku 52 sa dopĺňajú tieto odseky 13 a 14:

„13.    Komisia po konzultácii s orgánom ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správy o fungovaní konsolidovaného informačného systému zriadeného v súlade s hlavou IVa. Správu týkajúcu sa článku 27d ods. 1 predloží do 3. septembra 2019. Správu týkajúcu sa článku 27d ods. 2 predloží do 3. septembra 2021.

V správach uvedených v prvom pododseku sa zhodnotí fungovanie konsolidovaného informačného systému z hľadiska týchto kritérií:

a)    dostupnosti a včasnosti informácií po uzavretí obchodu v konsolidovanom formáte zachytávajúcom všetky transakcie bez ohľadu na to, či sa vykonávajú na obchodných miestach alebo nie;

b)    dostupnosti a včasnosti úplných a čiastočných informácií po uzavretí obchodu, ktoré majú vysokú kvalitu, sú vo formátoch, ktoré sú pre účastníkov trhu ľahko prístupné a použiteľné, a sú dostupné za primeraných obchodných podmienok.

Ak Komisia dospeje k záveru, že CTP neposkytli informácie spôsobom, ktorý spĺňa kritériá stanovené v druhom pododseku, priloží k svojej správe žiadosť určenú orgánu ESMA o začatie rokovacieho konania na ustanovenie komerčného subjektu prevádzkujúceho konsolidovaný informačný systém, a to v rámci postupu verejného obstarávania, ktorý uskutoční orgán ESMA. Orgán ESMA začne toto konanie po prijatí žiadosti od Komisie za podmienok uvedených v žiadosti Komisie a v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (**).

14.    Ak dôjde k začatiu konania uvedeného v odseku 13, Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 50, v ktorých spresní opatrenia s cieľom:

a)    stanoviť trvanie zmluvy komerčného subjektu prevádzkujúceho konsolidovaný informačný systém a postup a podmienky obnovenia zmluvy a začatia nového verejného obstarávania;

b)    stanoviť, aby komerčný subjekt prevádzkujúci konsolidovaný informačný systém túto prevádzku vykonával na výlučnom základe a aby sa žiadnemu inému subjektu neudelilo povolenie na výkon činnosti ako CTP v súlade s článkom 27a;

c)    splnomocniť orgán ESMA, aby zabezpečil, aby komerčný subjekt prevádzkujúci konsolidovaný informačný systém, ktorý bol ustanovený na základe verejného obstarávania, dodržiaval podmienky verejnej súťaže;

d)    zabezpečiť, aby informácie po uzavretí obchodu, ktoré poskytuje komerčný subjekt prevádzkujúci konsolidovaný informačný systém, mali vysokú kvalitu, boli vo formátoch, ktoré sú pre účastníkov trhu ľahko prístupné a použiteľné, a boli v konsolidovanom formáte zachytávajúcom celý trh;

e)    zabezpečiť, aby sa informácie po uzavretí obchodu poskytovali za primeraných obchodných podmienok ako konsolidované aj nekonsolidované a aby spĺňali potreby používateľov týchto informácií v celej Únii;

f)    zabezpečiť, aby obchodné miesta a APA za primeranú cenu sprístupnili svoje údaje o obchodoch komerčnému subjektu prevádzkujúcemu konsolidovaný informačný systém ustanovenému na základe verejného obstarávania, ktorý uskutočnil orgán ESMA;

g)    stanoviť mechanizmy pre prípad, že komerčný subjekt prevádzkujúci konsolidovaný informačný systém, ktorý bol ustanovený na základe verejného obstarávania, neplní podmienky verejnej súťaže;

h)    stanoviť mechanizmy, na základe ktorých môžu CTP, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 27a, pokračovať v prevádzke konsolidovaného informačného systému v prípadoch, keď sa neuplatňuje splnomocnenie stanovené v písmene b) tohto odseku alebo sa v rámci verejného obstarávania neustanovil žiadny subjekt, a to dovtedy, kým sa neukončí nové verejné obstarávanie a neustanoví sa komerčný subjekt na prevádzkovanie konsolidovaného informačného systém.

*    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

**    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).“

34. Vkladajú sa tieto články 54a a 54b:

„Článok 54a
Prechodné opatrenia týkajúce sa orgánu ESMA

1. Všetky právomoci a povinnosti súvisiace s činnosťou v oblasti dohľadu a presadzovania práva v oblasti poskytovateľov služieb vykazovania údajov, ktoré sú udelené príslušným orgánom na základe článku 67 smernice 2014/65/EÚ, sa zrušia k [PO: vložte dátum 36 mesiacov po nadobudnutí účinnosti]. Uvedené právomoci a úlohy k rovnakému dátumu preberá orgán ESMA.

2. Všetky spisy a pracovné dokumenty súvisiace s činnosťou v oblasti dohľadu a presadzovania práva v oblasti poskytovateľov služieb vykazovania údajov vrátane akýchkoľvek prebiehajúcich preskúmaní a činností v oblasti presadzovania alebo ich overené kópie preberie ESMA v deň uvedený v odseku 1.

Žiadosti o povolenie, ktoré príslušné orgány dostali pred [PO: vložte dátum 30 mesiacov po nadobudnutí účinnosti], sa však orgánu ESMA nepostupujú a rozhodnutie o registrácii alebo zamietnutí registrácie prijíma dotknutý orgán.

3. Príslušné orgány uvedené v odseku 1 zabezpečia, aby poskytovatelia služieb vykazovania údajov orgánu ESMA v každom prípade čo najskôr odovzdali všetky existujúce záznamy a pracovné dokumenty alebo ich overené kópie. Tieto príslušné orgány poskytnú orgánu ESMA aj všetku potrebnú pomoc a poradenstvo s cieľom uľahčiť účinný a efektívny prechod a prevzatie činnosti dohľadu a presadzovania práva v oblasti poskytovateľov služieb vykazovania údajov.

4. Orgán ESMA koná ako právny nástupca príslušných orgánov uvedených v odseku 1 vo všetkých administratívnych alebo súdnych konaniach, ktoré vyplývajú z činnosti v oblasti dohľadu a presadzovania práva vykonávanej týmito príslušnými orgánmi v súvislosti so záležitosťami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

5. Akékoľvek povolenie poskytovateľa služieb vykazovania údajov, ktoré udelil príslušný orgán uvedený v odseku 1, zostáva v platnosti aj po tom, ako príslušné právomoci prevzal orgán ESMA.

Článok 54b
Vzťahy s audítormi

1.    Každá osoba oprávnená v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/EC (*), ktorá vykonáva u poskytovateľa služieb vykazovania údajov úlohu uvedenú v článku 34 smernice 2013/34/EÚ alebo v článku 73 smernice 2009/65/ES alebo akúkoľvek inú zákonom uloženú úlohu, je povinná okamžite oznámiť orgánu ESMA akúkoľvek skutočnosť alebo rozhodnutie týkajúce sa tohto podniku, o ktorých sa dozvedela pri výkone tejto úlohy a ktoré by mohli:

a)     predstavovať závažné porušenie zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení, ktorými sa stanovujú podmienky upravujúce povoľovanie, alebo ktoré špecificky upravujú výkon činností poskytovateľa služieb vykazovania údajov;

b)     mať vplyv na nepretržité fungovanie poskytovateľa služieb vykazovania údajov;

c)     viesť k odmietnutiu potvrdenia účtovnej závierky alebo k vzneseniu výhrad.

Uvedená osoba je tiež povinná oznamovať všetky skutočnosti a rozhodnutia, o ktorých sa dozvie v priebehu vykonávania jednej z úloh uvedených v prvom pododseku v podniku, ktorý má úzke väzby s poskytovateľom služieb vykazovania údajov, v rámci ktorého vykonáva túto úlohu.

2.    Dobromyseľné sprístupnenie akejkoľvek skutočnosti alebo rozhodnutia uvedeného v odseku 1 príslušným orgánom osobami oprávnenými v zmysle smernice 2006/43/ES nepredstavuje porušenie akéhokoľvek zmluvného alebo právneho obmedzenia sprístupnenia informácií a nezakladá zodpovednosť týchto osôb.

*    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87).“

Článok 7

Zmeny nariadenia (EÚ) 2015/760 o európskych dlhodobých investičných fondoch

Nariadenie (EÚ) 2015/760 sa mení takto:

1. Článok 2 sa mení takto:

a)Bod 10 sa nahrádza takto:

„10.    „príslušný orgán“ je každý príslušný orgán uvedený v článku 4 ods. 1 písm. f) a h) smernice 2011/61/EÚ;”

b)Bod 11 sa vypúšťa;

2. V článku 3 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.    Orgán ESMA vedie ústredný verejný register so záznamom o každom ELTIF, ktorému bolo udelené povolenie podľa tohto nariadenia, a o správcovi ELTIF. Register je prístupný v elektronickej podobe.“

3. Článok 5 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i)prvý pododsek sa nahrádza takto:

„Žiadosť o udelenie povolenia ako ELTIF sa predkladá ESMA.“

ii)V druhom pododseku sa dopĺňa toto písmeno e):

„e)    zoznam členských štátov, v ktorých sa má ELTIF uviesť na trh.“

iii)Tretí pododsek sa nahrádza takto:

„Orgán ESMA si môže vyžiadať objasnenie a informácie týkajúce sa dokumentov a informácií poskytnutých podľa druhého pododseku.“

b)Odsek 2 sa mení takto:

i)Prvý pododsek sa nahrádza takto:

„Iba správca AIF z EÚ, ktorý má povolenie v súlade so smernicou 2011/61/EÚ, môže predložiť ESMA žiadosť o súhlas na spravovanie ELTIF, pre ktorý žiada o udelenie povolenia v súlade s odsekom 1.“

ii)Posledný pododsek sa nahrádza takto:

„Orgán ESMA môže príslušný orgán pre správcu AIF z EÚ požiadať o objasnenie a informácie v súvislosti s dokumentáciou uvedenou v druhom pododseku alebo o osvedčenie o tom, či ELTIF patria do rozsahu pôsobnosti povolenia správcu AIF z EÚ na spravovanie AIF. Príslušný orgán správcu AIF z EÚ poskytne odpoveď do 10 pracovných dní od dátumu doručenia žiadosti, ktorú predložil ESMA.“

c)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.    Všetky následné zmeny dokumentácie uvedenej v odsekoch 1 a 2 sa bezodkladne oznamujú ESMA.“

d)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.    Odchylne od odsekov 1 až 3 AIF z EÚ, ktorého právna forma umožňuje internú správu a ktorého riadiaci orgán sa rozhodne nevymenovať externého správcu AIF, požiada ESMA súčasne o udelenie povolenia ako ELTIF v súlade s týmto nariadením a ako správca AIF v súlade so smernicou 2011/61/EÚ.

Žiadosť o udelenie povolenia ako interne spravovaný ELTIF obsahuje:

a)    štatút alebo zakladajúce dokumenty fondu;

b)    informácie o totožnosti depozitára;

c)    opis informácií, ktoré sa majú sprístupniť investorom vrátane opisu mechanizmov na riešenie sťažností retailových investorov;

e)    zoznam členských štátov, v ktorých sa má ELTIF uviesť na trh;

f)    informácie uvedené v článku 7 ods. 2 písm. a) až e) smernice 2011/61/EÚ.

Orgán ESMA informuje AIF z EÚ o tom, či boli povolenia uvedené v prvom pododseku udelené do troch mesiacov od dátumu predloženia úplnej žiadosti.“

e)Dopĺňajú sa tieto odseky 6 a 7:

„6. Orgán ESMA bezodkladne oznámi príslušným orgánom členských štátov, v ktorých sa má ELTIF uviesť na trh, udelenie povolení podľa článku 6 v súlade s článkom 31 ods. 2.

7. Oznámenie uvedené v odseku 6 obsahuje tieto informácie:

a)    údaje o správcovi ELTIF, ELTIF a členskom štáte, v ktorom má ELTIF svoje registrované sídlo alebo ústredie;

b)    štatút alebo zakladajúce dokumenty ELTIF;

c)    údaje depozitárovi ELTIF;

d)    opis informácií, ktoré sa majú sprístupniť investorom;

e)    opis mechanizmov na riešenie sťažností retailových investorov;

f)    prospekt a v príslušných prípadoch dokument s kľúčovými informáciami uvedený v nariadení (EÚ) č. 1286/2014;

g)    informácie o službách uvedených v článku 26.“

4. Článok 6 sa mení takto:

a)Odseky 1 až 3 sa nahrádzajú takto:

„1.    AIF z EÚ získa povolenie ako ELTIF len v prípade, keď ESMA:

a)    je presvedčený, že AIF z EÚ je schopný spĺňať všetky požiadavky tohto nariadenia;

b)    schválil žiadosť správcu AIF z EÚ, ktorý má povolenie spravovať ELTIF v súlade so smernicou 2011/61/EÚ, štatút fondu alebo zakladajúce dokumenty a výber depozitára.

2.    Ak AIF z EÚ predloží žiadosť podľa článku 5 ods. 5 tohto nariadenia, ESMA udelí povolenie AIF z EÚ ako ELTIF iba v prípade, keď:

a)    je presvedčený, že tento AIF z EÚ spĺňa požiadavky tohto nariadenia;

b)    je presvedčený, že tento AIF z EÚ spĺňa požiadavky smernice 2011/61/EÚ;

c)    schválil štatút fondu alebo zakladajúce dokumenty a výber depozitára.

3.    Orgán ESMA môže zamietnuť schválenie žiadosti správcu AIF z EÚ spravovať ELTIF len v prípade, keď správca AIF z EÚ:

a)    nedodržiava toto nariadenie;

b)    nedodržiava smernicu 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o ELTIF, ktorý má spravovať;

c)    nezískal povolenie príslušného orgánu pre správcu AIF z EÚ spravovať AIF, ktoré uplatňujú druhy investičných stratégií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie;

d)    neposkytol dokumentáciu uvedenú v článku 5 ods. 2 ani žiadne objasnenie či informácie v ňom požadované.

Orgán ESMA sa pred zamietnutím schválenia žiadosti poradí s príslušným orgánom pre správcu AIF z EÚ.”;

b)Odsek 4 sa vypúšťa;

c)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.    Orgán ESMA oznámi AIF z EÚ dôvod jeho zamietnutia udeliť povolenie ako ELTIF.”;

d)Odseky 6 a 7 sa vypúšťajú;

5. Vkladá sa tento článok 6a:

„Článok 6a

Zrušenie povolenia

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 35 ESMA zruší povolenie pre ELTIF, ak správca tohto ELTIF spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:

a)    správca povolenie výslovne odmietol alebo nevyužil povolenie do šiestich mesiacov od jeho udelenia;

b)    správca získal povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo inými nezákonnými prostriedkami;

c)    ELTIF už nespĺňa podmienky, za ktorých mu bolo povolenie udelené.

2. Zrušenie povolenia má okamžitý účinok v celej Únii.”;

6. V článku 7 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.    Správca ELTIF je zodpovedný za zabezpečovanie súladu s týmto nariadením a s príslušnými požiadavkami smernice 2011/61/EÚ v súvislosti s ELTIF. Správca ELTIF je zodpovedný aj za všetky straty alebo škody vyplývajúce z nesúladu s týmto nariadením.”;

7. V článku 17 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Dátum uvedený v prvom pododseku písmena a) zohľadní osobitné znaky a charakteristiky aktív, do ktorých má ELTIF investovať, a nastane najneskôr buď päť rokov po dátume udelenia povolenia ako ELTIF alebo v polovici životnosti ELTIF ako je stanovené v súlade s článkom 18 ods. 3 podľa toho, ktorý dátum nastane skôr. Za výnimočných okolností môže ESMA po predložení riadne zdôvodneného investičného plánu schváliť predĺženie tejto lehoty najviac o jeden ďalší rok.“

8. V článku 18 ods. 2 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)    v čase udelenia povolenia a počas životnosti ELTIF správca ELTIF preukáže ESMA, že je zavedený primeraný systém riadenia likvidity a účinné postupy sledovania rizika likvidity ELTIF, ktoré sú zlučiteľné s dlhodobou investičnou stratégiou ELTIF a navrhovanou politikou vyplatenia;“

9. V článku 21 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.    Každý ELTIF prijme podrobný harmonogram riadneho odpredaja svojich aktív v záujme vyplatenia podielových listov alebo akcií investorov po ukončení životnosti ELTIF a oznámi to ESMA najneskôr rok pred dátumom ukončenia životnosti ELTIF.“

10. V článku 23 ods. 3 sa písmeno f) nahrádza takto:

„f)    akékoľvek ďalšie informácie, ktoré ESMA považuje za relevantné na účely odseku 2.“

11. V článku 24 sa odsek 1 nahrádza takto: