EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli13. 9. 2017
COM(2017) 481 final
2017/0219(COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Demokracia je jednou zo základných hodnôt, na ktorých je založená Európska únia. S cieľom zabezpečiť fungovanie zastupiteľskej demokracie na európskej úrovni sa v zmluvách stanovuje, že občania Európskej únie sú priamo zastúpení v Európskom parlamente.
Právo na slobodu združovania a právo na slobodu prejavu sú základnými právami každého občana Únie.
Politické strany plnia v zastupiteľskej demokracii kľúčovú úlohu, pretože vytvárajú priame prepojenie medzi občanmi a politickým systémom, čím sa posilňuje legitimita systému. To isté platí aj na európskej úrovni: podľa článku 10 Zmluvy o Európskej únii: „politické strany na európskej úrovni prispievajú k formovaniu európskeho politického vedomia a k vyjadrovaniu vôle občanov Únie“. Ten istý princíp je vyjadrený aj v článku 12 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.
Podpora politickej diskusie v rámci Európy o európskych otázkach prostredníctvom činorodých európskych politických strán je dlhodobým cieľom Komisie.
Pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2014 Komisia vydala odporúčanie 1 , v ktorom vyzvala európske a vnútroštátne politické strany, aby s podporou inštitúcií a členských štátov prijali viacero krokov na posilnenie úlohy európskych politických strán, ktoré prispievajú k formovaniu európskeho politického vedomia a k vyjadrovaniu vôle občanov Únie. Jedným z týchto krokov bola nominácia kandidátov európskych politických strán na post predsedu Komisie (tzv. „Spitzenkandidat“).
Európske politické strany zareagovali na výzvu Komisie a voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014 boli úplne odlišné od predchádzajúcich európskych volieb. Po prvýkrát sa vytvorilo prepojenie medzi výsledkami volieb a výberom súčasného predsedu Európskej Komisie Jeana-Clauda Junckera. „Spitzenkandidaten“ alebo kandidáti na post predsedu Európskej komisie mali rozdielne politické programy, čo umožnilo voličom informovane sa rozhodnúť medzi alternatívnymi politickými platformami pre Európu namiesto toho, aby sa museli rozhodovať výlučne o vnútroštátnych politických otázkach, vďaka čomu tieto voľby nadobudli európsky rozmer.
S cieľom zvýšiť viditeľnosť, uznanie, účinnosť, transparentnosť a zodpovednosť európskych politických strán a európskych politických nadácií sa zaviedlo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií 2 .
Politickým stranám a nadáciám, ktoré splnili stanovené podmienky, sa poskytla možnosť stať sa európskou právnickou osobou prostredníctvom registrácie na európskej úrovni, a tak sa pre ne rozšírila dostupnosť európskej finančnej podpory. Medzi uvedené podmienky patrí zastúpenie v dostatočne veľkom počte členských štátov EÚ a dodržiavanie hodnôt (v programe a aj v činnostiach), na ktorých je založená EÚ, t. j. úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám.
Na účely registrácie a kontroly európskych politických strán a nadácií a ukladania sankcií voči týmto stranám a nadáciám (vrátane posúdenia prípadov, v ktorých tieto subjekty údajne nedodržiavajú tieto základné európske hodnoty) bol vytvorený nezávislý Úrad pre európske politické strany a európske politické nadácie (ďalej len „úrad“). Ak vzniknú pochybnosti o tom, či strana alebo nadácia dodržiava túto požiadavku v praxi, Európsky parlament, Rada alebo Komisia môže požiadať Úrad pre európske politické strany a európske politické nadácie, aby túto situáciu preveril. Pred prijatím rozhodnutia o zrušení registrácie strany alebo nadácie sa úrad musí poradiť s výborom nezávislých významných osobností.
V správe Komisie o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 3 sa však konštatovalo, že ešte treba vykonať veľa práce na zabezpečenie vyššej účasti občanov a inkluzivity volieb, na posilnenie európskeho rozmeru politickej diskusie, na zvrátenie trendu nízkej účasti voličov, na posilnenie demokratickej legitimity rozhodovacieho procesu EÚ, na zdôraznenie spolunáležitosti medzi vnútroštátnymi a európskymi stranami a na podporu politickej zodpovednosti.
Navyše hoci sa pomocou nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 podarilo dosiahnuť pokrok, v existujúcich predpisoch sú nedostatky, ktoré treba riešiť.
Európsky parlament, ako aj niektoré európske politické strany vyzvali na vylepšenie a prispôsobenie týchto predpisov. Útvary Európskeho parlamentu zodpovedné za administráciu tohto nariadenia pracovali na viacerých prípadoch súvisiacich s nenáležitým využitím financovania.
V marci 2017 sa v Parlamente konala plenárna rozprava, v rámci ktorej bola Komisii adresovaná otázka na ústne zodpovedanie týkajúca sa časového harmonogramu všetkých zmien a určitých špecifických zmien súvisiacich s mierou spolufinancovania, možnosťou členstva poslancov Európskeho parlamentu vo viacerých stranách, počtom členov, ktorí sú potrební na získanie finančných prostriedkov, financovaním referendových kampaní, zavedením kritéria finančnej kapacity a umožnením tvorby finančných rezerv.
V tejto rozprave Komisia vyjadrila ochotu zapojiť sa spolu s Parlamentom a Radou do monitorovania úvodných fáz vykonávania nových predpisov. Parlament 15. júna 2017 prijal uznesenie 4 vyzývajúce Komisiu, aby čo najskôr navrhla revíziu súčasného právneho rámca s cieľom vyriešiť jeho nedostatky, najmä pokiaľ ide o požadovanú mieru spolufinancovania a o možnosť členstva poslancov Európskeho parlamentu vo viacerých stranách.
Parlament a jeho politické strany oslovili Komisiu s cieľom zopakovať svoju výzvu na zmeny, pričom tak urobili formou súhrnnej správy, ktorá bola predložená Komisii.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na základe rozsiahleho vkladu rôznych zainteresovaných strán (pozri oddiel 3) sa Komisia preto rozhodla predložiť k tomuto nariadeniu obmedzený počet cielených pozmeňujúcich návrhov. Cieľom týchto pozmeňujúcich návrhov je odstrániť nedostatky, zvýšiť transparentnosť, zabezpečiť primerané prideľovanie a vynakladanie obmedzených zdrojov z rozpočtu EÚ, a tým posilniť skutočné volebné zastúpenie európskych občanov európskymi politickými stranami. Pozmeňujúcimi návrhmi sa zabezpečí, že sa nebudú obchádzať existujúce predpisy a že sa nezneužijú ich ustanovenia.
Cielené zmeny by sa mali zaviesť pred európskymi voľbami v roku 2019. Prostredníctvom týchto zmien sa zabezpečí lepšie riešenie problémov, ktoré Komisia identifikovala v súvislosti s európskymi voľbami v roku 2014, najmä pokiaľ ide o spolunáležitosť medzi vnútroštátnymi a európskymi stranami a o posilnenie politickej zodpovednosti.
•Riešenie konkrétnych problémov
Súčasné predpisy sú v prvom rade náchylné na zneužitie, pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa podporenia registrácie európskej politickej strany, pretože umožňujú, aby bola požadovaná miera zastúpenia (t. j. zastúpenie v siedmich členských štátoch) splnená buď i) podporou zo strany členských strán zastúpených v regionálnych parlamentoch, národnom parlamente alebo Európskom parlamente, ii) podporou zo strany jednotlivých poslancov týchto parlamentov, resp. iii) kombináciou uvedených dvoch možností.
V prvých rokoch po zavedení financovania pre európske politické strany boli príjemcami väčšinou združenia, ktoré tvorili vnútroštátne strany pochádzajúce z rovnakej politickej skupiny. Viacero európskych politických strán, ktoré boli vytvorené v posledných rokoch, však tvoria najmä jednotliví politici, prípadne v nich výrazne dominuje jedna alebo dve vnútroštátne politické strany. Existuje niekoľko prípadov, v ktorých rôzni členovia jednej vnútroštátnej strany podporujú viac než jednu európsku politickú stranu; v niektorých extrémnych prípadoch dokonca jeden člen podporoval viac ako jednu stranu.
Úrad musel riešiť aj praktické problémy súvisiace s členstvom vo viacerých stranách. Často nie je jasné ako zabrániť dvojitému započítaniu na účely zistenia zastúpenia, ako riešiť predchádzajúce členstvá ani ako prepojiť zastúpenie a kritériá financovania, a to aj pokiaľ ide o otázku, keď sa poslanec Európskeho parlamentu započítava za rôzne európske politické strany, pokiaľ ide o registráciu na jednej strane a o financovanie na strane druhej.
Druhá otázka, ktorá vzbudzuje obavy, sa týka primeranosti financovania EÚ vyčleneného na zastúpenie v Európskom parlamente. V súčasnosti môžu európske politické strany požiadať o financovanie, ak sú v Európskom parlamente zastúpené najmenej jedným poslancom. Niekoľko európskych politických strán, ako aj administratíva Európskeho parlamentu požiadali o zvýšenie hranice zastúpenia na troch poslancov s cieľom zabrániť zneužívaniu verejného financovania prostredníctvom strán tvorených jediným poslancom.
Praktický dosah tejto zmeny by však bol minimálny, pretože v súčasnosti aj európske politické strany s najmenším zastúpením, ktoré sú oprávnené na financovanie, majú aktuálne troch poslancov 5 (pozri graf). Čo je dôležitejšie, v dôsledku tejto zmeny by vznikli závažné právne pochybnosti týkajúce sa základných práv na slobodu združovania a rovnakých príležitostí pre strany predstavujúce kandidátov do volieb, a zároveň by došlo k neprimeranému obmedzeniu pluralistického charakteru európskej politiky.
Existuje aj iný spôsob, ako vyriešiť túto otázku, a tým je zmeniť kľúč, podľa ktorého sa rozdeľuje financovanie oprávnených európskych politických strán a európskych politických nadácií. V súčasnosti sa 15 % celkovej sumy, ktorá je k dispozícii, rozdeľuje rovnakým dielom všetkým stranám, ktoré spĺňajú hraničný počet 1 poslanca, a zvyšných 85 % sa rozdeľuje v pomere k podielu jednotlivých strán na celkovom počte zvolených poslancov (rovnaký kľúč rozdelenia finančných prostriedkov sa používa aj v prípade nadácií). To vedie k dosť nevyváženému volebnému zastúpeniu v Parlamente. V tabuľkách uvedených nižšie 6 , ktoré poskytla administratíva Európskeho parlamentu, sa zobrazuje vplyv zmeny fixného podielu financovania v porovnaní s podielom súvisiacim s úrovňou zastúpenia v Parlamente. Zníženie vyčlenenej sumy na 5 % by pomohlo znova nastoliť vhodnú rovnováhu, čo by viedlo k spravodlivejšiemu a lepšiemu zohľadneniu volebného zastúpenia v Parlamente.
Popri otázkach zneužitia a primeranosti je treťou obavou skutočnosť, že európske politické strany a vo väčšej miere politické nadácie majú problémy s dosahovaním súčasnej hraničnej hodnoty spolufinancovania vo výške 15 %. Útvary Európskeho parlamentu sa aj v tomto smere stretli s niektorými pochybnými praktikami, ako napríklad s tým, že niektoré strany sa pokúšali ustanovenia o požiadavke na spolufinancovanie splniť prostredníctvom cirkulácie peňažných tokov. Pokiaľ ide o finančnú kapacitu, externý audítor Parlamentu v rozpočtovom roku 2015 poukázal na pochybnosti v 8 z 28 správ. To poukazuje na skutočnosť, že vlastné zdroje príjemcov nie sú dostatočné.
V mnohých prípadoch sa nedostatok vlastných zdrojov z členských príspevkov a darov vyvažuje len prostredníctvom nepeňažných príspevkov. V roku 2015 dostali strany nepeňažné príspevky v hodnote 238 009 EUR a nadácie v hodnote 283 649 EUR. Objektívne hodnotenie týchto príspevkov je veľmi problematické. Vo viacerých prípadoch administratíva Parlamentu nemohla podrobne overiť toto ocenenie a zistiť, či boli príspevky naozaj potrebné na uvedenú činnosť a či s ňou priamo súviseli, a nemohla ani určiť, či východiskové činnosti boli výlučne v záujme európskej strany alebo mohlo ísť o spoločný záujem s partnerskou organizáciou.
Po štvrté existujúce predpisy nie sú dostatočne jasné ani transparentné, pokiaľ ide o kroky, ktoré treba podniknúť v prípadoch, keď sa zistí, že strana alebo nadácia prestala spĺňať kritériá registrácie alebo bola zaregistrovaná na základe nesprávnych informácií.
Po piate zo skúseností administratívy Parlamentu vyplýva potreba rozšíriť rozsah pôsobnosti možných opatrení na vymáhanie finančných prostriedkov, ktoré neoprávnene využili strany a nadácie.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Komisia v správe o občianstve EÚ na rok 2017 7 uznala, že fungovanie EÚ je založené na zastupiteľskej demokracii. Tá si vyžaduje transparentnosť a prístupnú, zodpovednú politickú kultúru, ktorá sa opiera o účinný volebný systém a informovaných a angažovaných voličov. V tejto súvislosti sa Komisia zaviazala zintenzívniť dialógy s občanmi a podniknúť ďalšie kroky, aby svoje politiky vysvetlila občanom, ako zdôraznil predseda Komisie Jean-Claude Juncker vo svojej správe o stave Únie za rok 2016, uskutočniť pred voľbami v roku 2019 v celej EÚ informačnú kampaň na zvýšenie povedomia o občianskych právach EÚ vrátane volebných práv, zorganizovať v roku 2018 konferenciu na vysokej úrovni o demokratickej účasti so zameraním na podporu najlepších postupov s cieľom zvýšiť volebnú účasť mladých ľudí a zraniteľných a nedostatočne zastúpených skupín a presadzovať najlepšie postupy, ktoré pomáhajú občanom voliť a byť volení vo voľbách EÚ vrátane postupov umožňujúcich občanom zachovať si právo voliť po presťahovaní sa do iného členského štátu a cezhraničný prístup k politickému spravodajstvu, a ktoré podporujú volebnú účasť a širokú demokratickú účasť s ohľadom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 8 . Predkladaný návrh je zosúladený s týmito prioritami a na dôvažok k otázkam uvedeným v predchádzajúcom oddiele preto zahŕňa určité zmeny zamerané na zvýšenie transparentnosti prepojenia medzi stranami na úrovni členských štátov a európskymi stranami, ku ktorým sú pridružené.
S touto revíziou nepriamo súvisí viacero iniciatív, predovšetkým odporúčanie Komisie 9 o posilnení demokratického a účinného priebehu volieb do Európskeho parlamentu, ako aj reforma európskeho volebného aktu z roku 1976 a rozhodnutia Európskej rady o zložení Európskeho parlamentu 10 .
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Tento návrh sa zakladá na článku 224 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa stanovuje, že „Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení stanovia pravidlá, ktorými sa spravujú politické strany na európskej úrovni uvedené v článku 10 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii, najmä pravidlá ich financovania,“ ako aj na článku 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu 11 .
•Subsidiarita
Keďže v existujúcom nariadení sa stanovuje systém na úrovni EÚ vrátane osobitnej európskej právnej subjektivity strán a nadácií a financovanie z rozpočtu EÚ, akékoľvek nedostatky v tomto systéme možno napraviť iba prostredníctvom právnych predpisov EÚ. Opatrenia výlučne zo strany členských štátov preto nepripadajú do úvahy.
Navrhované cielené zmeny sú preto v úplnom súlade so zásadou subsidiarity. Pravidlá upravujúce štatút a financovanie európskych politických strán a európskych politických nadácií je možné stanoviť iba na úrovni EÚ. Pri stanovovaní možných reformných opatrení, Komisia obozretne zvážila zásady uvedené v protokole č. 2, ktorý je pripojený k zmluvám.
•Proporcionalita
Ako už bolo vysvetlené v oddiele 5, cielené opatrenia neprekračujú rámec nevyhnutný na dosiahnutie dlhodobého cieľa, ktorým je rozvoj a upevňovanie európskej demokracie a legitímnosť inštitúcií EÚ, prostredníctvom úsilia zameraného na posilnenie účinnosti európskych politických strán a európskych politických nadácií a zodpovednosti demokratických aktérov. Návrh je preto predovšetkým v súlade so zásadou proporcionality.
•Výber nástroja
Existujúce nariadenie možno zmeniť len prostredníctvom nariadenia.
3.KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIA VPLYVU
•Konzultácie so zainteresovanými stranami, získavanie a využívanie expertízy
Pri príprave tohto návrhu viedla Komisia intenzívny dialóg a konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami. Komisia zorganizovala niekoľko zasadnutí so zástupcami politických strán na európskej úrovni, s politickými skupinami v Európskom parlamente, s poslancami Európskeho parlamentu, s útvarmi Európskeho parlamentu, s Úradom pre európske politické strany a európske politické nadácie, ako aj s národnými expertmi.
Dňa 12. júla 2017 sa uskutočnilo vypočutie vo Výbore Európskeho parlamentu pre ústavné veci 12 . Členovia výboru spolu s riaditeľom úradu, generálnym riaditeľom pre financie Európskeho parlamentu a zástupcom Komisie diskutovali o možných zmenách platného nariadenia. Dospeli k širokému konsenzu, že pred konaním nadchádzajúcich volieb do Európskeho parlamentu je potrebné odstrániť určité nedostatky v nariadení. Cielené zmeny by zvýšili úroveň transparentnosti a pomohli by odstrániť nedostatky, ktoré bránia dosiahnutiu cieľov platného nariadenia alebo umožňujú zneužívanie jeho ustanovení.
Európske politické strany a nadácie, útvary Parlamentu, ako aj pracovníci úradu identifikovali v platnom nariadení aj ďalšie možné nedostatky, tie sa však považujú za menej naliehavé.
Zainteresované strany poskytli príspevky na základe svojich skúseností a odborných znalostí týkajúcich sa platných pravidiel, ktorými sa spravujú politické strany a politické nadácie podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 a nariadenia o rozpočtových pravidlách.
•Posúdenie vplyvu
Od návrhu sa očakáva, že odstránením niektorých existujúcich nedostatkov sa zvýši účinnosť, s ktorou sa v rámci nariadenia č. (EÚ, Euratom) 1141/2014 dosahujú jeho ciele. Tento návrh je založený na rozsiahlom vklade získanom od rôznych zainteresovaných strán, ako sa uvádza vyššie, a na analýze obmedzeného počtu cielených riešení.
Keďže sa neočakáva, že tento návrh bude mať rozsiahlejší hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv, nie je k nemu pripojené osobitné posúdenie vplyvu.
•Základné práva
V článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa stanovuje, že „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“
V článku 10 ods. 1 a 2 ZEÚ sa stanovuje, že „fungovanie Únie je založené na zastupiteľskej demokracii“ a že „občania sú na úrovni Únie priamo zastúpení v Európskom parlamente“. V pododseku 4 toho istého ustanovenia sa uvádza: „politické strany na európskej úrovni prispievajú k formovaniu európskeho politického vedomia a k vyjadrovaniu vôle občanov Únie“. V článkoch 11 a 12 Charty základných práv EÚ je zakotvené právo na slobodu prejavu a právo na slobodu združovania. Najmä v článku 12 Charty základných práv Európskej únie sa uvádza, že „každý má právo pokojne sa zhromažďovať a slobodne sa združovať s inými na všetkých úrovniach, najmä v súvislosti s politickými, odborárskymi a občianskymi otázkami, z čoho vyplýva, že každý má právo zakladať na ochranu svojich záujmov odbory alebo vstupovať do nich. Politické strany na úrovni Únie prispievajú k vyjadrovaniu politickej vôle občanov Únie“.
Prostredníctvom zmien, ktoré obsahuje tento návrh, sa plnia ciele týchto ustanovení, a preto sú tieto zmeny teda v súlade so základnými právami zaručenými v článku 12 charty a uplatňujú ich.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Financovanie EÚ poskytované európskym politickým stranám a európskym politickým nadáciám sa bude aj naďalej poskytovať z rozpočtu Európskeho parlamentu. Na základe tohto návrhu sa nenavrhuje žiadna zmena pridelených rozpočtových prostriedkov. Tento návrh nemá žiaden významný vplyv na rozpočet EÚ.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Hodnotenie a podávanie správ
Účelom tohto návrhu je obmedzená a cielená reforma existujúceho nariadenia, pričom v samotnom nariadení sa stanovuje komplexnejšie preskúmanie. Navrhuje sa zmena časového harmonogramu tohto preskúmania, aby mohlo byť založené na vecných dôkazoch praktického fungovania existujúceho nariadenia a aj zmien navrhovaných v tomto dokumente.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
S cieľom zabezpečiť skutočný európsky rozmer európskych politických strán a zvýšiť transparentnosť pri súčasnom zaistení efektívneho využívania európskych finančných prostriedkov, Komisia navrhuje obmedzený súbor cielených zmien nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014, aby sa stanovilo, kto môže podporiť registráciu politickej strany, aby sa zabezpečilo pridelenie finančných prostriedkov, ktoré primeranejšie vyjadruje mieru zastúpenia európskych politických strán v Európskom parlamente, a aby sa vyriešili ťažkosti, ktorým čelia európske politické strany a nadácie, pokiaľ ide o splnenie hraničnej hodnoty spolufinancovania. Prostredníctvom týchto zmien sa odstránia nedostatky v existujúcich predpisoch, v dôsledku ktorých sú náchylné na zneužívanie.
S cieľom riešiť členstvo vo viacerých stranách sa zvážilo niekoľko možností: i) zabránenie poslancom Európskeho parlamentu z tej istej vnútroštátnej strany, aby podporovali rôzne európske strany; ii) znemožnenie poslancom regionálnych parlamentov podporiť registráciu, a iii) umožnenie podpory len vnútroštátnym stranám. Posledná možnosť je považovaná za najúčinnejšiu, keďže sa ňou dosahuje rovnaký cieľ ako v možnosti i), dosahuje sa však spôsobom, ktorý je objektívnejší a spravodlivejší a jednoduchší, pokiaľ ide o presadzovanie.
Komisia preto navrhuje zmeniť článok 3 ods. 1 písm. b) tak, aby vytvorenie európskej politickej strany už nemohli podporiť jednotlivci, ale len strany. V dôsledku toho bude ťažšie pre subjekty, ktoré nemajú významné zastúpenie v rámci členských štátov, vytvoriť strany na európskej úrovni a získať európske finančné prostriedky po splnení hraničného počtu jedného poslanca Európskeho parlamentu.
V dôsledku tejto zmeny by sa nezakázalo individuálne členstvo v európskych stranách, toto členstvo by však už nebolo relevantné z hľadiska kritérií registrácie. Vymedzenie politickej strany alebo aliancie teda ostáva nezmenené.
S cieľom vyriešiť ťažkosti európskych politických strán a nadácií pri dosahovaní súčasnej hraničnej hodnoty spolufinancovania vo výške 15 %, by sa táto hodnota mala znížiť, pričom by sa umožnilo vyčleniť pre európske strany a nadácie viac verejných finančných prostriedkov, ktoré by sa vhodne nasmerovali, a to napríklad do volebných kampaní. Takisto by sa tým obmedzili pohnútky k pochybným praktikám. Komisia sa po zvážení viacerých možností rozhodla navrhnúť zníženie požiadavky spolufinancovania stanovenej v článku 17 ods. 4 na 10 % v prípade európskych politických strán a na 5 % v prípade európskych politických nadácií.
Komisia vždy považovala úroveň transparentnosti v rámci európskych volieb za kľúčový faktor. Vytvorením jasnejšieho prepojenia medzi vnútroštátnymi a európskymi politickými stranami možno posilniť jasnosť a transparentnosť. Je to mimoriadne dôležité, pretože cieľom tohto návrhu je, aby európske politické strany mohli byť podporované výlučne stranami. Občania by mali mať vopred k dispozícii jasné a relevantné informácie vrátane informácií o spolunáležitosti strán, aby pochopili vplyv svojich hlasov na úrovni európskych strán. Európska strana, ktorá chce získať financovanie, by mala spĺňať dodatočnú podmienku, preto sa v článku 18 navrhuje vložiť nový odsek 3a, v ktorom sa od európskej strany požaduje, aby predložila správu o zverejnení politického programu a loga na webových sídlach svojich členských strán, ako aj informácie o rodovom zastúpení medzi kandidátmi v posledných voľbách do Európskeho parlamentu a medzi poslancami Európskeho parlamentu, ktorí sú jej členmi.
Navrhuje sa zlepšiť primeranosť financovania EÚ jej jasnejším prepojením so zastúpením v Parlamente prostredníctvom zmeny kľúča na rozdelenie financovania podľa článku 19 ods. 1. Navrhuje sa znížiť fixnú sumu na 5 %, a tak zvýšiť podiel, ktorý sa rozdeľuje pomerne podľa počtu zvolených poslancov v Parlamente. Z dôvodov uvedených vyššie bola vylúčená alternatívna možnosť zvýšiť mieru zastúpenia potrebnú na to, aby bola strana oprávnená na financovanie.
Keď európska politická strana alebo nadácia prestane spĺňať ktorékoľvek z kritérií registrácie vrátane kritéria zastúpenia a účasti v európskych voľbách, resp. v prípadoch, keď sa pri registrácii vychádzalo z nesprávnych/zavádzajúcich informácií, má úrad právomoc zrušiť registráciu takýchto strán a nadácií. Judikatúra Súdneho dvora pripúšťa možnosť retroaktívneho zrušenia priaznivého administratívneho aktu v primeranej lehote a pri dodržaní zásady oprávnených očakávaní príjemcu opatrenia, ktorý sa spoliehal na jeho zákonnosť. Táto skutočnosť sa objasňuje v zmenách vykonaných v článku 27, aby sa úradu umožnilo účinnejšie presadzovanie predpisov.
S cieľom chrániť finančné záujmy EÚ a dobré meno Únie povoľujúci úradník Európskeho parlamentu musí mať možnosť nariadiť vymáhanie neoprávnene vyplatených súm od jednotlivcov, ktorí sa dopustili protiprávnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Európskej únie vo svoj vlastný prospech alebo v prospech iných subjektov alebo jednotlivcov. Komisia preto zavádza zmeny v článku 30.
Komisia napokon popri prechodných opatreniach navrhuje, aby sa doložka o revízii v platnom nariadení prispôsobila tak, aby sa v rámci hodnotiacej správy, ktorá by mala byť uverejnená v prvej časti roku 2022, mohli posúdiť zmeny navrhované v predkladanom nariadení.
2017/0219 (COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 224,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 13 ,
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 14 ,
so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov 15 ,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)V nariadení (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 sa pre európske politické strany a politické nadácie zavádza osobitný európsky právny štatút a stanovuje sa ich financovanie zo všeobecného rozpočtu Európskej únie.
(2)Ukázalo sa, že je potrebné zmeniť nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1141/2014, aby sa lepšie naplnil cieľ podpory a pomoci európskym politickým stranám a k nim pridruženým európskym politickým nadáciám v ich úsilí zameranom na vytváranie silného prepojenia medzi európskou občianskou spoločnosťou a inštitúciami Únie, a to najmä Európskym parlamentom.
(3)Je potrebné lepšie zabezpečiť skutočný nadnárodný rozmer európskych politických strán a politických nadácií, pokiaľ ide o získanie osobitného európskeho právneho štatútu prostredníctvom registrácie. S cieľom posilniť prepojenie medzi politikou na vnútroštátnej úrovni a politikou na úrovni Únie a s cieľom zabrániť tomu, aby rovnaká vnútroštátna strana umelo vytvorila viacero európskych politických strán s podobnou alebo totožnou politickou orientáciou, treba vylúčiť, aby sa členovia rovnakej vnútroštátnej politickej strany brali do úvahy v súvislosti s rôznymi politickými alianciami na účely splnenia požiadaviek na minimálne zastúpenie, keď sa tieto aliancie registrujú ako európska strana. Preto na účely splnenia týchto požiadaviek na minimálne zastúpenie by sa už nemali zohľadňovať jednotlivci, ale len politické strany.
(4)Európskym politickým stranám a nadáciám by sa malo umožniť absorbovať väčší podiel rozpočtových prostriedkov vyčlenených na ich financovanie vo všeobecnom rozpočte Európskej únie. Preto by sa mal zvýšiť maximálny podiel finančných príspevkov alebo grantov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie v rámci ročných refundovateľných výdavkov uvedených v rozpočte európskej politickej strany a v rámci oprávnených nákladov, ktoré vznikli európskej politickej nadácii.
(5)Z dôvodu transparentnosti a s cieľom posilniť kontrolu a demokratickú zodpovednosť európskych politických strán a prepojenie medzi európskou občianskou spoločnosťou a inštitúciami Únie, najmä Európskym parlamentom, by sa mal prístup k finančným prostriedkom zo všeobecného rozpočtu Európskej únie podmieniť tým, že členské strany zverejnia program a logo dotknutej európskej politickej strany, ako aj informácie o rodovom zastúpení medzi kandidátmi v posledných voľbách do Európskeho parlamentu a medzi poslancami Európskeho parlamentu.
(6)S cieľom stanoviť primeranejšie prideľovanie zdrojov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, ktoré bude objektívne odzrkadľovať skutočnú volebnú podporu európskej politickej strany, by financovanie európskych politických strán a teda aj politických nadácií, ktoré sú k nim pridružené, malo byť užšie prepojené s preukázateľnou úrovňou volebnej podpory. Preto by sa pravidlá rozdeľovania finančných prostriedkov mali prispôsobiť tak, aby vo väčšej miere zohľadňovali podiel členov jednotlivých európskych politických strán zvolených za poslancov Európskeho parlamentu.
(7)V prípade, ak už politická strana alebo politická nadácia vzhľadom na zmenu okolností nespĺňa ktorúkoľvek podmienku registrácie, táto strana alebo nadácia by mala byť z registra vymazaná.
(8)Z dôvodu právnej istoty a transparentnosti by sa malo výslovne stanoviť, že európsku politickú stranu alebo politickú nadáciu možno v primeranej lehote vymazať z registra, ak dotknutá strana alebo nadácia poskytla nesprávne alebo neúplné informácie, na základe ktorých bolo prijaté rozhodnutie o registrácii tejto strany alebo nadácie.
(9)Ochrana finančných záujmov EÚ by sa mala posilniť tak, že v prípadoch porušenia sa stanoví účinný spôsob vymáhania finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie prostredníctvom vymoženia neoprávnene vyplatených súm aj od fyzických osôb, ktoré zodpovedajú za dané porušenie.
(10)Dátum navrhovaného komplexného preskúmania by sa mal odložiť na neskôr s cieľom vyhodnotiť dôsledky nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 zmeneného týmto nariadením na základe vecných dôkazov jeho fungovania v praxi.
(11)Nové požiadavky, ktoré sa týkajú zverejnenia programu a loga európskych politických strán a informácií o rodovom zastúpení, by sa mali v najväčšom možnom rozsahu uplatňovať už pri žiadostiach o financovanie na rok 2019, ktorý je rokom, keď sa budú konať voľby do Európskeho parlamentu. Preto treba stanoviť prechodné opatrenia.
(12)Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií sa mení takto:
1. V článku 3 ods. 1 písm. b) sa prvý pododsek nahrádza takto:
„jej členské strany musia byť zastúpené najmenej v jednej štvrtine členských štátov poslancami Európskeho parlamentu, v národných parlamentoch, regionálnych parlamentoch alebo regionálnych zhromaždeniach, alebo“.
2. V článku 17 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Finančné príspevky alebo granty zo všeobecného rozpočtu Európskej únie nesmú prekročiť 90 % ročných refundovateľných výdavkov uvedených v rozpočte európskej politickej strany a 95 % oprávnených nákladov, ktoré vznikli európskej politickej nadácii. Európske politické strany môžu použiť akúkoľvek nevyužitú časť príspevku Únie, ktorý im bol pridelený na refundovateľné výdavky, počas rozpočtového roku nasledujúceho po pridelení príspevku. V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách sa ešte nepoužité sumy po uplynutí uvedeného rozpočtového roku vracajú.“
3. V článku 18
sa vkladá sa tento odsek 3a:
„3a. Európska politická strana vo svojej žiadosti uvedie dôkazy o tom, že jej členské strany počas 12 mesiacov, ktoré predchádzali termínu podania žiadosti, nepretržite zverejňovali na svojich webových sídlach politický program a logo európskej politickej strany, ako aj informácie o každej členskej strane európskej politickej strany, pokiaľ ide o rodové zastúpenie medzi kandidátmi v posledných voľbách do Európskeho parlamentu a medzi poslancami Európskeho parlamentu.“
4. V článku 19 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Príslušné prostriedky, ktoré sú k dispozícii pre európske politické strany a európske politické nadácie a ktoré boli pridelené ako príspevky alebo granty v súlade s článkom 18, sa každoročne rozdeľujú na základe tohto kľúča:
— 5 % sa rozdelí medzi európske politické strany, ktoré sú príjemcami, v rovnakých podieloch,
— 95 % sa rozdelí medzi európske politické strany, ktoré sú príjemcami, pomerne podľa ich podielu zvolených poslancov Európskeho parlamentu.
Rovnaký kľúč rozdelenia sa použije na poskytnutie financovania európskym politickým nadáciám na základe ich pridruženia k európskej politickej strane.“
5. Článok 27 sa mení takto:
a) Odsek 1 písm. b) sa nahrádza takto:
„b) ak sa v súlade s postupmi stanovenými v článku 10 ods. 2 až 5 zistí, že strana alebo nadácia viac nespĺňa jednu alebo viac podmienok stanovených v článku 3 ods. 1 alebo v článku 3 ods. 2; alebo“.
b) Do odseku 1 sa vkladá tento pododsek ba):
„ba) ak dotknutá strana alebo nadácia nespĺňala jednu alebo viac podmienok stanovených v článku 3 ods. 1 alebo v článku 3 ods. 2 v čase registrácie a ak rozhodnutie o registrácii tejto strany alebo nadácie bolo prijaté na základe nesprávnych alebo neúplných informácií týkajúcich sa týchto podmienok; rozhodnutie o výmaze strany alebo nadácie z registra treba prijať v primeranej lehote od momentu, keď úrad zistí, že dotknutá strana alebo nadácia nesplnila príslušnú podmienku alebo príslušné podmienky;“.
c) Vkladá sa tento odsek 5a:
„5a. Ak úrad uloží finančnú sankciu v situáciách uvedených v ods. 2 písm. a) bod v) alebo vi), na účely vrátenia podľa článku 30 ods. 2 môže stanoviť, že za porušenie zodpovedá aj fyzická osoba, ktorá je členom správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu európskej politickej strany alebo európskej politickej nadácie alebo ktorá je oprávnená európsku politickú stranu alebo európsku politickú nadáciu zastupovať, prijímať v jej mene rozhodnutia alebo má nad ňou kontrolu, a to v týchto prípadoch:
a) v situácii uvedenej v ods. 2 písm. a) bode v), ak sa v rozsudku uvedenom v tomto ustanovení stanoví, že aj fyzická osoba je zodpovedná za danú protiprávnu činnosť;
b) v situácii uvedenej v ods. 2 písm. a) bode vi), ak je aj fyzická osoba zodpovedná za dané konanie alebo dané nepresnosti.“
6. V článku 30 ods. 2 sa dopĺňa táto veta:
„Povoľujúci úradník Európskeho parlamentu nariadi vrátenie neoprávnene vyplatených prostriedkov poskytnutých na základe rozhodnutia alebo dohody o príspevku alebo grantu aj voči fyzickej osobe, voči ktorej bolo prijaté rozhodnutie podľa článku 27 ods. 5a.“
7. Článok 38 sa nahrádza takto:
„Článok 38
Hodnotenie
Po piatich rokoch od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia Európsky parlament po konzultácii s úradom uverejní správu o uplatňovaní tohto nariadenia a financovaných činnostiach. V správe sa uvedú prípadné potrebné zmeny štatútu a systému financovania.
Najneskôr šesť mesiacov po uverejnení správy Európskeho parlamentu Komisia predloží správu o uplatňovaní tohto nariadenia, ku ktorej v prípade potreby priloží legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia.“
8. Vkladá sa tento článok 40a:
„Článok 40a
Prechodné ustanovenie
Odchylne od článku 18 ods. 3a a s ohľadom na žiadosti o financovanie na rozpočtový rok 2019 povoľujúci úradník Európskeho parlamentu pred prijatím rozhodnutia o žiadosti o financovanie požiada európsku politickú stranu o dôkazy, ktoré preukážu, že jej členské strany v období začínajúcom jeden mesiac po nadobudnutí účinnosti nariadenia (EÚ, Euratom) č. XX/2018, nepretržite zverejňovali na svojich webových sídlach politický program a logo európskej politickej strany, ako aj o informácie o každej členskej strane európskej politickej strany, pokiaľ ide o rodové zastúpenie medzi kandidátmi v posledných voľbách do Európskeho parlamentu a medzi poslancami Európskeho parlamentu.“
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda