EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli27. 7. 2017
COM(2017) 406 final
2017/0181(NLE)
Návrh
SMERNICA RADY,
ktorou sa vykonáva Dohoda uzavretá Združením vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) s cieľom zmeniť smernicu Rady 2009/13/ES v súlade so zmenami Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 prijatými v roku 2014 a schválenými Medzinárodnou konferenciou práce 11. júna 2014
(Text s významom pre EHP)
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Medzinárodná organizácia práce (MOP) prijala v roku 2006 Dohovor o pracovných normách v námornej doprave (ďalej len „dohovor“) s cieľom vytvoriť jednotný a súdržný nástroj zlučujúci všetky aktualizované medzinárodné pracovné normy v oblasti námornej dopravy. V dohovore sa stanovujú komplexné práva a ochrana na pracovisku pre všetkých námorníkov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť a vlajkový štát lode. Dohovor doposiaľ ratifikovalo 81 krajín vrátane všetkých členských štátov EÚ s výnimkou Rakúska, Slovenska a Českej republiky.
Ustanovenia dohovoru boli do práva EÚ začlenené smernicou Rady 2009/13/ES, ktorou sa vykonáva Dohoda uzavretá Združením vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006. Uvedenou smernicou sa aktualizovali právne predpisy EÚ prostredníctvom noriem dohovoru, ktoré boli pre námorníkov priaznivejšie než normy, ktoré už boli v platnosti (v súvislosti s pracovnými zmluvami, pracovným časom, repatriáciou, ubytovaním a zariadeniami pre voľný čas, stravovanie a zásobovanie, ochranou zdravia a bezpečnosti, lekárskou starostlivosťou a postupmi riešenia sťažností atď.). Smernica mala za cieľ podporiť ratifikáciu dohovoru v celej EÚ a pomohla urýchliť jeho vstup do platnosti. Zároveň pomohla zabezpečiť jednotnú transpozíciu noriem dohovoru vo všetkých členských štátoch, ako aj presadzovanie dodržiavanie dohovoru prostredníctvom osobitných opatrení vyplývajúcich z práva EÚ.
V dohovore z roku 2006 sa len čiastočne riešia problémy zodpovednosti a náhrady škody v súvislosti s nárokmi členov posádky v prípade úmrtia, ujmy na zdraví a zanechania bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti v zahraničných prístavoch, keď si majitelia lodí už neplnia svoje povinnosti. Odvetvie lodnej dopravy má globálny charakter a vzťahujú sa naň rôzne vnútroštátne právne predpisy v závislosti od štátu vlastníka lode, vlajkového štátu plavidla alebo štátnej príslušnosti členov posádky. To námorníkom sťažuje prístup k rýchlej a uspokojivej náprave v prípade ich zanechania bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti, ujmy na zdraví alebo úmrtia.
MOP a IMO (Medzinárodná námorná organizácia – International Maritime Organisation) sú si týchto problémov už dlhšie vedomé. V roku 1998 zriadili spoločnú ad hoc pracovnú skupinu expertov IMO/MOP pre zodpovednosť a náhradu škody v súvislosti s nárokmi v prípade úmrtia, ujmy na zdraví a zanechania námorníkov bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti. Táto skupina odporučila dvojfázový prístup: prvým krokom bolo prijatie nezáväzných usmernení a v druhom kroku sa mali prijať povinné nástroje. Zároveň odporučila zriadenie databázy prípadov zanechania námorníkov bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti, k čomu došlo v roku 2005.
V rokoch 2010 a 2011 určila MOP na základe odporúčaní spoločnej pracovnej skupiny dve prioritné oblasti, ktoré sú dôvodom na obavy: zanechanie námorníkov bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti a finančné zabezpečenie a nároky súvisiace s úmrtím alebo dlhodobou pracovnou neschopnosťou. V roku 2004 prijal osobitný tripartitný výbor zriadený v rámci dohovoru dva pozmeňujúce návrhy k týmto otázkam. Od marca 2016 sa v databáze MOP týkajúcej sa prípadov zanechania námorníkov uvádza 192 prípadov opustených obchodných lodí, z ktorých niektoré sú ešte z roku 2006, pričom niektoré prípady sú doposiaľ nevyriešené. Mnohí námorníci často aj niekoľko mesiacov ostanú na palube bez finančnej odmeny, pravidelných dodávok potravín, zdravotnej starostlivosti či prostriedkov na návrat domov.
Niektoré pravidlá zavedené pozmeňujúcimi návrhmi spadali do právomoci Európskej únie a týkali sa záležitostí, v súvislosti s ktorými EÚ prijala predpisy, najmä v oblasti sociálnej politiky a dopravy. Rada preto prijala rozhodnutie (2014/346/EÚ) o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie na 103. zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce v súvislosti so zmenami kódexu Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave prijatými v roku 2014, ktorým sa zabezpečila podpora Únie na ich schválenie.
Zmeny boli schválené na 103. zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce v Ženeve 11. júna 2014. Všetky členské štáty EÚ hlasovali za ich schválenie. Dva súbory zmien sa týkajú záväzných ustanovení (časť A – predpisy a normy), ako aj nepovinných ustanovení (časť B – usmernenia) kódexu dohovoru. Týkajú sa predpisu 2.5 (repatriácia) v hlave 2 o podmienkach zamestnania a predpisu 4.2 (zodpovednosť vlastníkov lodí) v hlave 4 o ochrane zdravia, lekárskej starostlivosti a sociálnom zabezpečení.
Cieľom zmenených záväzných ustanovení je zabezpečiť účinný systém finančného zabezpečenia, ktorý:
1.chráni práva námorníkov v prípade ich zanechania bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti (zmena predpisu 2.5). Touto zmenou sa zlepšuje systém finančného zabezpečenia, ktorý sa uplatňuje v prípade, že vlastník lode si nesplní povinnosť pokryť náklady na repatriáciu námorníkov, ktoré je uložená v predpise 2.5 ods. 2. Zároveň táto zmena postihuje dve nové situácie: prípad, keď vlastník lode nechal námorníka bez potrebnej starostlivosti a podpory; alebo keď vlastník lode inak jednostranne rozviazal záväzky voči námorníkovi vrátane nevyplatenia zmluvnej mzdy za obdobie minimálne dvoch mesiacov. Zahŕňa takisto požiadavky na zavedenie rýchleho a účinného systému finančného zabezpečenia, ktorý má pomôcť námorníkom na lodi plaviacej sa pod vlajkou členského štátu v prípade zanechania námorníkov bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti;
2.stanovuje minimálne požiadavky na systém finančného zabezpečenia týkajúce sa poskytovania náhrady škody v súvislosti so zmluvnými nárokmi v prípade úmrtia alebo dlhodobej pracovnej neschopnosti námorníkov z dôvodu pracovného úrazu, choroby z povolania alebo nebezpečenstva z povolania (zmena ustanovenia 4.2).
Tieto zmeny preto zlepšujú a rozširujú existujúci systém ochrany námorníkov; zjednodušujú a zefektívňujú postupy pri náhrade škody a vychádzajú z povinnosti mať na palube lodí písomný doklad o systéme finančného zabezpečenia.
Tieto zmeny dohovoru nadobudli účinnosť 18. januára 2017 vo vzťahu k 18 členským štátom. V Holandsku majú tieto zmeny nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2018. Taliansko a Litva odložili nadobudnutie účinnosti zmien do 18. januára 2018. Pokiaľ ide o štyri členské štáty, ktoré dohovor ratifikovali po schválení zmien, Slovinsko už tieto zmeny prijalo a nadobudnú účinnosť 3. augusta 2017. Rumunsko, Estónsko a Portugalsko však ešte musia predložiť formálne vyhlásenie o ich prijatí. Očakáva sa, že tak urobia v nadchádzajúcich mesiacoch.
Sociálni partneri v odvetví námornej dopravy, ktorými sú Združenie vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), uzavreli 5. decembra 2016 dohodu o zmene ich dohody, ktorou sa vykonáva dohovor z roku 2006, ktorá tvorí prílohu k smernici 2009/13/ES, s cieľom uviesť ju do súladu so zmenami dohovoru prijatými v roku 2014. Do tejto dohody bol prevzatý obsah všetkých záväzných ustanovení zmien dohovoru prijatých v roku 2014.
ECSA a ETF požiadali 12. decembra 2016 Komisiu, aby vykonala ich dohodu prostredníctvom návrhu rozhodnutia Rady v súlade s článkom 155 ods. 2 ZFEÚ. Tento návrh je reakciou na ich žiadosť.
Komisia predkladá tento návrh s cieľom uviesť smernicu 2009/13/ES a dohodu, ktorá tvorí prílohu k nej, do súladu so záväznými zmenami dohovoru prijatými MOP v roku 2014. Týmto sa zlepšia pracovné podmienky, ochrana zdravia a bezpečnosti a sociálna ochrana námorníkov na palubách lodí plaviacich sa pod vlajkou členského štátu EÚ.
Cieľom tohto návrhu je aj zabezpečiť účinné presadzovanie povinných zmien dohovoru prijatých MOP v roku 2014 v celej EÚ prostredníctvom presadzovania smernice o povinnostiach vlajkového štátu (smernica 2013/54/EÚ). V uvedenej smernici sa stanovujú pravidlá, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby:
–
si členské štáty účinne plnili povinnosti vlajkových štátov pri vykonávaní príslušných častí dohovoru z roku 2006 (teda tých častí, ktorých obsah sa považuje za zodpovedajúci ustanoveniam prílohy k smernici 2009/13/ES) a
–
členské štáty stanovili osobitné režimy monitorovania súladu a vybavovania sťažností na palube, ako aj na pevnine.
Po tom, čo sa na základe tohto návrhu zmení príloha k smernici 2009/13/ES, sa monitorovacie opatrenia stanovené v smernici 2013/54/EÚ budú vzťahovať aj na zmeny dohovoru prijaté v roku 2014 bez toho, aby bolo potrebné dohovor na tento účel meniť.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Tento návrh korešponduje s úsilím Komisie o vytvorenie spravodlivého a skutočného celoeurópskeho trhu práce, ktorý by pracovníkom poskytoval dôstojné a udržateľné pracovné miesta. Patrí sem bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, pracovný čas, sociálna ochrana a práva vyplývajúce z pracovnej zmluvy. Komisia pri vykonávaní integrovanej námornej politiky v prospech EÚ takisto plne podporuje „sociálny dialóg o integrácii Dohovoru MOP o pracovných normách v námornej doprave do práva Spoločenstva“.
Týmto návrhom sa námorná bezpečnosť podporuje inak. Ochrana námorníkov zanechaných bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti spočívajúca v ich repatriácii, podpore, starostlivosti a úhrade ich nevyplatených miezd môže pomôcť predchádzať nehodám plavidla a členov posádky, pretože vďaka tomu námorníci nemusia zostať na palube opustených lodí zanechaných v prístavoch, až do ich repatriácie alebo úhrady nevyplatených miezd. Nezostanú ani ponechaní v unášaných plavidlách bez paliva alebo základných dodávok potravín a vody.
Spoľahlivejší systém finančného zabezpečenia pre prípady zanechania námorníkov bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti, úmrtia a dlhodobej pracovnej neschopnosti námorníkov zmierni záťaž pre európske prístavy a pobrežné komunity, ktoré v súčasnosti poskytujú pomoc postihnutým námorníkom a ich rodinám.
Tento návrh dopĺňa snahy o účinnejšie vykonávanie dohovoru prostredníctvom osobitných režimov monitorovania a vybavovania sťažností na palube a na pevnine v súvislosti s presadzovaním smernice 2013/38/EÚ o štátnej prístavnej kontrole. V uvedenej smernici je dohovor z roku 2006 zaradený medzi dohovory, ktorých vykonávanie musia overovať orgány členských štátov vo svojich prístavoch. Tým sa zaručuje, že s loďami plaviacimi sa pod vlajkou štátu, ktorý dohovor neratifikoval, a s ich posádkami sa nezaobchádza priaznivejšie ako s loďou plaviacou sa pod vlajkou štátu, ktorý dohovor ratifikoval, a s jej posádkou. Uvedená smernica sa už vzťahuje na zmeny dohovoru prijaté v roku 2014, keďže sa uplatňuje na dohovor aj so všetkými jeho zmenami.
Tento návrh dopĺňa smernicu 2015/1794/EÚ, ktorá zahŕňa námorníkov do rozsahu pôsobnosti piatich smerníc vzťahujúcich sa na oblasť pracovného práva (o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, o informovaní zamestnancov a poradách s nimi, o zriadení európskej zamestnaneckej rady, o hromadnom prepúšťaní a o prevodoch podnikov), vďaka čomu sa posilnia ich pracovné práva a nadobudnú rovnaké práva ako zamestnanci na pevnine.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Námorná doprava bola už odjakživa katalyzátorom hospodárskeho vývoja a prosperity v Európe. Preprava tovaru a cestujúcich po mori podporuje obchod v rámci EÚ, ako aj medzinárodný obchod a posilňuje kontakty medzi všetkými európskymi krajinami, občanmi a turistami. Rastúci nedostatok odborníkov v námorníctve, dôstojníkov a členov posádky prináša riziko straty významného množstva ľudských zdrojov, ktorý predstavuje základ konkurencieschopnosti európskych námorných odvetví. Tento návrh je reakciou na cieľ stratégie v oblasti námornej dopravy na obdobie do roku 2018, ktorým je podpora „pracovného úsilia Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) a Medzinárodnej organizácie práce (MOP) zameraného na spravodlivé zaobchádzanie s námorníkmi, aby sa v EÚ a na celom svete okrem iného zabezpečilo primerané zavedenie usmernení týkajúcich sa zaobchádzania s námorníkmi v prípade námornej nehody, opustenia lode, ujmy na zdraví alebo úmrtia námorníkov a podmienok vychádzky na pevninu.“ To by malo zatraktívniť námorné profesie pre Európanov.
Tento návrh prispeje k spravodlivejším podmienkam hospodárskej súťaže pre tých majiteľov lodí v odvetví námornej dopravy EÚ, ktorí rešpektujú práva námorníkov a často sú znevýhodnení oproti majiteľom lodí, ktorí nespĺňajú normy.
Vykonanie dohody sociálnych partnerov prostredníctvom právneho predpisu EÚ je takisto v súlade so záväzkom Komisie podporovať medziodvetvový a odvetvový sociálny dialóg na úrovni EÚ, ako sa uvádza v spoločnom vyhlásení s názvom Nový začiatok pre sociálny dialóg, ktoré sociálni partneri EÚ, predsedníctvo Rady a Komisia podpísali 27. júna 2016.
Táto dohoda je pozitívnym príkladom podpory programu Komisie v oblasti lepšej právnej regulácie zo strany sociálnych partnerov v záujme nepretržitej aktualizácie práva EÚ a zachovávania jeho účelnosti.
Zároveň odzrkadľuje zásadu európskeho piliera sociálnych práv týkajúcu sa sociálneho dialógu a zapojenia pracovníkov, podľa ktorej je potrebné sociálnych partnerov „motivovať k tomu, aby vyjednávali a uzatvárali kolektívne zmluvy v otázkach, ktoré sú pre nich relevantné, rešpektujúc pritom svoju autonómiu a právo na kolektívnu akciu. Ak je to vhodné, zmluvy uzavreté medzi sociálnymi partnermi sa vykonávajú na úrovni Únie a jej členských štátov“. Predmetná dohoda je takisto v súlade s ďalšími osobitnými zásadami a právami uznanými v rámci európskeho piliera sociálnych práv, ako napr. mzdy, zdravé, bezpečné a primerane prispôsobené pracovné prostredie a ochrana údajov či sociálna ochrana.
Vo všeobecnosti tento návrh pomôže v plnej miere začleniť ciele udržateľného rozvoja do rámca európskej politiky v súlade so záväzkom prijatým v oznámení Komisie s názvom Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy: Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Právnym základom tohto návrhu je článok 155 ods. 2.
V článku 155 ods. 2 ZFEÚ sa stanovuje, že „Dohody uzatvorené na úrovni Únie sa vykonajú buď v súlade s postupmi a praktikami typickými pre sociálnych partnerov a členské štáty, alebo vo veciach pokrytých článkom 153, na základe spoločnej žiadosti signatárov, a to rozhodnutím Rady na návrh Komisie. Európsky parlament je o tom informovaný. Rada sa uznáša jednomyseľne, keď príslušná dohoda obsahuje jedno alebo niekoľko ustanovení týkajúcich sa oblastí, pre ktoré sa podľa článku 153 ods. 2 vyžaduje jednomyseľnosť“.
Prvá zmena dohody sociálnych partnerov týkajúca sa systému finančného zabezpečenia v prípade zanechania námorníka bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti súvisí tak s ochranou zdravia a bezpečnosti, ako aj s pracovnými podmienkami, a preto sa na ňu vzťahuje článok 153 ods. 1 písm. a) o zlepšovaní pracovného prostredia, najmä s ohľadom na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov, a písm. b) o pracovných podmienkach.
Na druhú zmenu týkajúcu sa požiadaviek na systém finančného zabezpečenia s cieľom zaistiť náhradu škody v prípade úmrtia alebo dlhodobej pracovnej neschopnosti námorníkov v dôsledku pracovného úrazu, choroby z povolania alebo nebezpečenstva z povolania sa vzťahuje článok 153 ods. 1 písm. c) o sociálnom zabezpečení a sociálnej ochrane pracovníkov.
Keďže ide o oblasť, v ktorej sa podľa článku 153 ods. 2 druhého pododseku vyžaduje jednomyseľnosť, Rada bude musieť rozhodnúť jednomyseľne.
•Subsidiarita
Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť súlad dohovoru s právom EÚ a náležité presadzovanie zmien dohovoru prijatých v roku 2014 v celej EÚ prostredníctvom uplatňovania smernice 2013/54/EÚ o povinnostiach vlajkového štátu. Tento cieľ nemožno dosiahnuť prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov, pretože zmeny existujúcich právnych predpisov EÚ možno vykonať len na úrovni EÚ.
Navyše je potrebné zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie v rámci celej flotily EÚ a vo všetkých prístavoch EÚ, ako aj s flotilami tretích krajín. Rada okrem toho formálne stanovila vo svojom rozhodnutí 2014/346/EÚ, že „časti pravidiel dohovoru a uvedené zmeny patria do právomoci Únie a týkajú sa záležitostí, v súvislosti s ktorými Únia prijala pravidlá“.
Tento návrh pomôže uplatniť povinné zmeny dohovoru v rovnakom čase a rovnakým spôsobom vo všetkých členských štátoch. To je nevyhnutné na to, aby sa zabezpečili spomenuté rovnaké podmienky v rámci celej flotily EÚ a vo všetkých prístavoch EÚ. Tento návrh môže zmierniť negatívne účinky na prístavné štáty EÚ, pretože do pôsobnosti normy A.2.5 odsek 5 písm. a) uvedenej v prílohe k smernici 2009/13/ES by spadalo menej prípadov. V uvedenom odseku sa stanovuje, že ak vlastník lode nezabezpečí repatriáciu námorníka, musí tak urobiť daný vlajkový štát EÚ. Ak repatriáciu nezabezpečí ani tento štát, repatriáciu môže zabezpečiť štát, do ktorého má byť námorník repatriovaný, alebo štát, ktorého je námorník štátnym občanom, pričom náklady na repatriáciu mu nahradí predmetný vlajkový štát EÚ.
Pokiaľ ide o členské štáty, ktoré zatiaľ nie sú viazané zmenami (členské štáty, ktoré buď ešte neratifikovali dohovor, alebo doposiaľ nepredložili formálne vyhlásenie o prijatí), opatrenie na úrovni EÚ by malo pre ne pridanú hodnotu v tom, že by sa dohoda vzťahovala na vlastníkov lodí plaviacich sa pod ich vlajkou, čím by sa zlepšili pracovné podmienky námorníkov, ako aj sociálna ochrana námorníkov na palubách daných lodí a ich rodín.
Návrh predstavuje pridanú hodnotu aj pre členské štáty, ktoré dohovor ratifikovali a v ktorých už zmeny nadobudli účinnosť, a sú nimi teda viazané. Zosúladí sa ním rozsah pôsobnosti zmien prijatých v roku 2014 s rozsahom pôsobnosti smernice 2009/13/ES, pričom sa vďaka nemu tieto zmeny uvedú do súladu s rozsahom presadzovania smernice 2013/54/EÚ o povinnostiach vlajkového štátu a začlenia sa do systému monitorovania práva EÚ a dohľadu nad ním vrátane právomoci Súdneho dvora Európskej únie, ktorý dopĺňa systém dohľadu vyplývajúci z dohovoru. Tým sa zabezpečí väčšia ochrana námorníkov a mala by sa zlepšiť miera dodržiavania nových požiadaviek zo strany členských štátov a vlastníkov lodí.
•Proporcionalita
Zásada proporcionality je dodržaná, pretože rozsah pôsobnosti návrhu je striktne obmedzený na transpozíciu aktualizovaných povinných minimálnych noriem obsiahnutých v zmenách dohovoru z roku 2006, ktoré boli prijaté v roku 2014, do práva EÚ.
Návrh ponecháva členským štátom možnosť rozhodnúť sa, či zachovajú alebo zavedú priaznivejšie normy pre pracovníkov a či zohľadnia svoje vnútroštátne špecifiká V dôsledku toho sa v návrhu ponecháva priestor na flexibilitu, pokiaľ ide o výber konkrétnych vykonávacích opatrení.
•Výber nástroja
Zvoleným nástrojom je smernica. Pojem „rozhodnutie“ v článku 155 ods. 2 ZFEÚ sa používa v jeho všeobecnom význame, aby bolo možné vybrať legislatívny nástroj v súlade s článkom 288 ZFEÚ. Je na Komisii, aby navrhla čo najvhodnejší z troch záväzných nástrojov uvedených v danom článku (nariadenie, smernica alebo rozhodnutie).
V článku 296 ZFEÚ sa stanovuje: „Ak zmluvy neustanovujú druh aktu, ktorý sa má prijať, inštitúcie si ho vyberú od prípadu k prípadu v súlade s uplatniteľnými postupmi a zásadou proporcionality“.
V tomto prípade sa Komisia domnieva, že najvhodnejším nástrojom je smernica, pretože sa ňou zmení iná smernica (smernica 2009/13/ES) a keďže dohoda sociálnych partnerov zahŕňa povinnosti a práva, ktoré budú členské štáty musieť transponovať do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
Neuskutočnilo sa žiadne hodnotenie smernice 2009/13/ES, keďže konečný termín na transpozíciu bol 20. august 2014 a doposiaľ nebolo vykonané posúdenie týkajúce sa splnenia povinnosti transpozície.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Ak sociálni partneri žiadajú Komisiu, aby predložila návrh rozhodnutia Rady na vykonanie ich dohody v súlade s článkom 155 ZFEÚ, musia sa uplatňovať zásady lepšej právnej regulácie bez toho, aby tým bola dotknutá úloha a autonómia, ktorú im ZFEÚ zveruje, úloha Komisie uľahčovať dialóg alebo potreba celkovej transparentnosti.
Vzhľadom na transparentnosť procesu, skutočnosť, že sociálni partneri, ktorí sú stranami tejto dohody, sú zástupcami zamestnávateľov a pracovníkov v tomto odvetví, ako aj vzhľadom na úlohu zverenú sociálnym partnerom podľa článku 155 ZFEÚ sa neuskutočnili žiadne ďalšie verejné konzultácie.
•Posúdenia vplyvu
Návrhom sa zosúlaďuje rozsah pôsobnosti povinných zmien dohovoru MOP prijatých v roku 2014 s rozsahom pôsobnosti smernice 2009/13/ES, čím sa vylučuje využiť možnosť stanovenú v článku II ods. 6 dohovoru, a to neuplatňovať určité ustanovenia kódexu na lode s hrubou tonážou menšou než 200 ton, ktoré nevykonávajú plavby na medzinárodných trasách, ak príslušný orgán rozhodne, že tieto ustanovenia nie sú primerané alebo použiteľné, a ak je predmet úpravy upravený inak prostredníctvom vnútroštátnych opatrení.
Tento vplyv sa však považuje za obmedzený vzhľadom na to, že:
·podľa databázy dohovoru žiadny z členských štátov, ktoré ratifikovali dohovor a vo vzťahu ku ktorým už nadobudli účinnosť zmeny prijaté MOP v roku 2014, dodnes neoznámil MOP žiadne vnútroštátne rozhodnutia týkajúce sa zmien prijatých MOP v roku 2014.
·Subjektívny rozsah pôsobnosti výnimky je veľmi obmedzený, keďže sa vzťahuje len na lode s hrubou tonážou menšou než 200 ton, ktoré vykonávajú plavby na vnútroštátnych trasách.
·Do dnešného dňa túto výnimku využilo niekoľko štátov, ktoré ratifikovali dohovor, najmä pokiaľ ide o určité ustanovenia hlavy III dohovoru týkajúce sa ubytovania. Keďže zmeny prijaté MOP v roku 2014 sa týkajú ochrany základných minimálnych práv (repatriácia, základné potreby námorníkov vrátane stravy a ubytovania a úhrada nevyplatených miezd až do 4 mesiacov) a náhrady škody v prípade najzávažnejších prípadov, ktoré sa môžu námorníkovi prihodiť pri výkone jeho povolania (úmrtie alebo dlhodobá pracovná neschopnosť), bude v takých prípadoch náročné odôvodniť uplatnenie výnimky.
·Možné vnútroštátne výnimky sa vzťahujú na povinnosť disponovať písomným dokladom o finančnom zabezpečení v prípade zanechania námorníkov bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti, keďže táto povinnosť sa vzťahuje len na lode, ktoré musia mať na palube osvedčenie o práci na mori. Je potrebné takisto pripomenúť, že zmeny, ktoré MOP prijala v roku 2014, zlepšujú a rozširujú existujúci systém ochrany, podľa ktorého majú členské štáty už teraz povinnosť vyžadovať, aby všetky lode, ktoré sa plavia pod ich vlajkou, poskytovali finančné zabezpečenie na pokrytie nákladov na repatriáciu a zaistenie náhrady škody v prípade úmrtia alebo dlhodobej pracovnej neschopnosti v dôsledku výkonu povolania.
·Podmienky na využitie výnimky (vrátane požiadavky konzultovať sociálnych partnerov) sú pomerne prísne.
·Členské štáty majú v súlade s článkom 3 ods. 2 smernice 2013/54/EÚ flexibilitu pri monitorovaní uplatňovania nových požiadaviek na lode s hrubou tonážou menšou ako 200 ton, ktoré nevykonávajú plavby na medzinárodných trasách, čo členským štátom umožňuje upraviť monitorovacie mechanizmy vrátane kontrol podľa článku II ods. 6 dohovoru, aby sa zohľadnili osobitné podmienky týkajúce sa takýchto lodí.
Návrhom sa takisto začlenia zmeny prijaté v roku 2014 do rozsahu pôsobnosti smernice 2013/54/EÚ o povinnostiach vlajkového štátu a do systému monitorovania práva EÚ a dohľadu nad ním vrátane právomoci Súdneho dvora Európskej únie, ktorý dopĺňa systém dohľadu v rámci dohovoru. Tým by sa mala zlepšiť miera dodržiavania požiadaviek zo strany členských štátov a vlastníkov lodí.
Keďže návrh nebude mať pravdepodobne inak významný hospodársky, environmentálny alebo sociálny vplyv v porovnaní so základným scenárom, nevykonalo sa v jeho prípade posúdenie vplyvu.
Podľa základného scenára sa predpokladá, že členské štáty EÚ, ktoré ratifikovali dohovor, vykonajú zmeny prijaté v roku 2014, ktoré v týchto členských štátoch buď nadobudli účinnosť 18. januára 2017 alebo ju nadobudnú čoskoro. Preto je (aj) v prípade neprijatia dohody sociálnych partnerov pravdepodobné, že všetky členské štáty, ktoré ratifikovali dohovor, by tak či tak uplatňovali zmeny prijaté v roku 2014, a teda by využívali systémy ochrany v prípade zanechania námorníkov bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti, ako aj náhradu škody v prípade úmrtia alebo ujmy na zdraví námorníkov, čo sa bude monitorovať v rámci systému dohľadu MOP. Tento systém sa opiera o preskúmanie národných správ a pripomienok sociálnych partnerov zo strany orgánov MOP (Výbor expertov pre vykonávanie dohovorov a odporúčaní a Tripartitný výbor medzinárodnej konferencie práce pre uplatňovanie dohovorov a odporúčaní). Ak sa však zmeny nevykonajú, tento systém nezabezpečuje súdny mechanizmus, ako je Súdny dvor Európskej únie.
Vďaka novým požiadavkám sa bude predchádzať nepríjemným situáciám, kedy námorníci na dlhší čas uviaznu na plytčine alebo v prístave, keď vlastníci lodí opustia členov svojej posádky bez toho, aby im vyplatili mzdy alebo ich repatriovali do domovskej krajiny. V roku 2010 sa počet aktívnych námorníkov v námorných členských štátoch EÚ a v Nórsku odhadoval na 254 119 námorníkov. Podľa databázy MOP týkajúcej sa prípadov zanechania námorníkov bolo od roku 2004 opustených 192 obchodných lodí, z ktorých 21 boli plavidlá plaviace sa pod vlajkou členských štátov EÚ. V roku 2016 došlo k opusteniu 20 obchodných lodí, z čoho sa do 30. mája 2017 vyriešilo len osem prípadov. Z týchto 20 plavidiel, ktoré boli opustené v roku 2016, sa štyri plavidlá plavili pod vlajkou členského štátu EÚ a bolo na nich zanechaných celkovo 45 námorníkov. Niektoré nevyriešené prípady zanechania námorníkov bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti pochádzajú z roku 2006. V minulosti sa námorníci zanechaní na palubách lodí často zdráhali opustiť loď, pokým nebola predaná v súdnej dražbe na účely zaplatenia neuhradených pohľadávok vrátane nárokov na nevyplatené mzdy. Vyplatenie takýchto pohľadávok sa teraz urýchli vďaka systému finančného zabezpečenia. Okrem toho sa urýchli aj vyplácanie dlžných nárokov námorníkom alebo ich rodinám v prípade úmrtia alebo dlhodobej pracovnej neschopnosti, ku ktorým došlo v súvislosti s výkonom ich zamestnania. To pomôže zamedziť dlhým omeškaniam platieb pri vyplácaní nárokov, ako aj byrokracii v konaniach, s ktorými sa často stretávajú námorníci alebo ich rodiny.
Lepšia ochrana námorníkov zanechaných bez finančných prostriedkov a náležitej ochrany prinesie prospech aj pre všetky prístavné orgány EÚ, pretože sa vďaka nej zníži počet problematických prípadov zanechania námorníkov. Podľa databázy MOP týkajúcej sa prípadov zanechania námorníkov bolo v roku 2016 v prístavoch EÚ zanechaných 5 obchodných plavidiel s 58 námorníkmi.
Podľa dohovoru [článok XV ods. 13 písm. a)] sa však kontrola prístavného štátu vzťahujúca sa na krajiny, ktoré ratifikovali dohovor a prijali zmeny, vzťahuje aj na krajiny, ktoré dohovor neratifikovali, ako aj krajiny, ktoré dohovor ratifikovali, ale nie sú viazané zmenami. Z toho vyplýva, že v prípade nesplnenia požiadaviek stanovených v zmenách budú lode plaviace sa pod vlajkou členských štátov EÚ, ktoré ratifikovali dohovor, ale nie sú ešte viazané zmenami z roku 2014, ako aj členských štátov EÚ, ktoré dohovor neratifikovali, podliehať kontrole prístavných orgánov krajín, ktoré dohovor ratifikovali.
Vzhľadom na tento očakávaný vývoj podľa základného scenára by smernica Rady preto nemala významný vplyv na žiadny z 22 členských štátov, ktoré dohovor ratifikovali a v ktorých už zmeny nadobudli účinnosť 18. januára 2017 alebo ju čoskoro nadobudnú, ani na tri vnútrozemské krajiny, ktoré dohovor neratifikovali (Rakúsko, Česká republika a Slovensko).
Uplatňovanie ustanovení uvedených v tom návrhu nepovedie k zvýšeniu nákladov na monitorovanie v prípade členských štátov, ktoré dohovor ratifikovali, keďže tieto náklady musia vynaložiť v dôsledku ich ratifikácie dohovoru a jeho zmien. Vzhľadom na to, že krajiny, ktoré dohovor neratifikovali, sú vnútrozemské krajiny, ktoré v súčasnosti nemajú žiadnu flotilu, očakáva sa, že im v dôsledku tohto návrhu nevzniknú žiadne monitorovacie náklady.
Pokiaľ ide o prípadné náklady na monitorovanie v prípade lodí s hrubou tonážou menšou ako 200 ton, ktoré nevykonávajú plavby na medzinárodných trasách, na základe článku 3 ods. 2 smernice 2013/54/EÚ môžu členské štáty upraviť svoje monitorovacie mechanizmy vrátane kontrol s cieľom zohľadniť osobitné podmienky.
·Reprezentatívnosť sociálnych partnerov EÚ v odvetví námornej dopravy
Pri posudzovaní žiadosti sociálnych partnerov EÚ o vykonanie ich dohody prostredníctvom právneho predpisu EÚ v súlade s článkom 155 ZFEÚ Komisia skúma ich reprezentatívnosť a mandát v príslušnej oblasti. Tým sa zabezpečí súlad žiadosti s ustanoveniami ZFEÚ, ako aj široká podpora dohody medzi tými subjektmi, na ktoré sa skutočne vzťahuje
V súlade s článkom 1 rozhodnutia Komisie 98/500/ES musia sociálni partneri na európskej úrovni spĺňať tieto kritériá:
a)
patria k určitým odvetviam alebo kategóriám a sú organizovaní na európskej úrovni;
b)
pozostávajú z organizácií, ktoré samotné sú neoddeliteľnou a uznanou časťou štruktúr sociálnych partnerov členských štátov, môžu rokovať o dohodách a zastupujú niekoľko členských štátov a
c)
majú primeranú štruktúru na zabezpečenie svojej aktívnej účasti na práci výborov pre (odvetvový) dialóg.
Tieto podmienky by mali byť splnené v čase podpísania dohody.
Táto dohoda sa týka pracovných podmienok v námornej doprave, čo spadá do pôsobnosti výboru pre Výboru pre sociálny dialóg v odvetví námornej dopravy. Sociálnymi partnermi vo výbore sú Združenie vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA), ktoré zastupuje zamestnávateľov, a Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), ktorá zastupuje pracovníkov.
Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) uverejnila 30. júna 2016 štúdiu, v ktorej sa analyzuje reprezentatívnosť ETF a ECSA ako organizácií sociálnych partnerov v oblasti námornej dopravy na úrovni EÚ.
S výnimkou vnútrozemských krajín (Rakúsko, Česká republika, Maďarsko a Slovensko) a Bulharska, Lotyšska, Rumunska a Poľska má ECSA členov vo všetkých členských štátoch EÚ (a v Nórsku),. Hoci významný počet námorníkov pochádza z Poľska, v tejto krajine existuje len veľmi málo spoločností vlastníkov lodí a v Lotyšsku v tomto odvetví neexistujú žiadne organizácie zamestnávateľov. To znamená, že jedinými členskými štátmi, o ktoré by združenie ECSA mohlo rozšíriť svoju členskú základňu, sú Bulharsko a Rumunsko.
Pokiaľ ide o pracovníkov, ETF má 56 členov z 25 členských štátov, čo predstavuje 64 % všetkých odborových zväzov s odvetvovými činnosťami. Päťdesiatdva týchto členov je zapojených do odvetvového kolektívneho vyjednávania. Podľa štúdie Eurofoundu má ETF odvetvových členov vo všetkých členských štátoch s činnosťami v danom odvetví
To vedie k záveru, že sociálni partneri, ktorí dohodu podpísali, sú na základe ich členskej základne poprednými organizáciami sociálnych partnerov v danom odvetví na európskej úrovni, zastupujú dané odvetvie a sú preto oprávnení Komisiu požiadať o vykonanie dohody v súlade s článkom 155 ZFEÚ.
·Zákonnosť ustanovení
Komisia preskúmala zákonnosť dohody. Preskúmala všetky ustanovenia a nenašla nijaké rozpory s právnymi predpismi EÚ. Povinnosti, ktoré by boli uložené členským štátom, nevyplývajú priamo z dohody uzatvorenej medzi sociálnymi partnermi. Vyplývali by skôr z jej vykonania prostredníctvom rozhodnutia Rady, t. j. smernice. Pôsobnosť a obsah dohody nevybočuje z rámca oblastí uvedených v článku 153 ods. 1 ZFEÚ, ako sa uvádza v oddiele 2.
Dohoda obsahuje dva súbory zmien prílohy k smernici 2009/13/ES, ktoré nebudú mať vplyv na súčasné doložky zákazu zníženia úrovne ochrany obsiahnuté v článku 3 smernice.
•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
Návrhom sa vykonáva dohoda sociálnych partnerov. V takých prípadoch Komisia nemôže meniť text dohody, môže ho však len prijať alebo odmietnuť.
Vo väčšine ustanovení dohody sociálnych partnerov a zmien dohovoru prijatých v roku 2014 sa nerozlišuje medzi pracovníkmi v MSP a inými pracovníkmi. Tieto ustanovenia sa vzťahujú na všetky lode bežne zapojené do obchodných činností, s výnimkou lodí vykonávajúcich do rybolovné alebo podobné činnosti, a tradičných lodí, ako napríklad plachetníc dau a džuniek. V smernici 2013/54/EÚ sa členským štátom umožňuje upraviť svoje monitorovacie mechanizmy, tak aby zohľadňovali osobitné podmienky na lodiach s hrubou tonážou menej ako 200 ton, ktoré nevykonávajú plavby na medzinárodných trasách.
Dohoda a zmeny dohovoru prijaté v roku 2014 kladú nižšie nároky na MSP, pokiaľ ide o povinnosť mať na palube písomný doklad o finančnom zabezpečení na poskytnutie pomoci námorníkom v prípade ich zanechania na palube bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti. Táto povinnosť sa vzťahuje len na lode, ktoré sú povinné mať na palube osvedčenie o práci na mori podľa vnútroštátnych právnych predpisov, alebo od ktorých sa vyžaduje predloženie takéhoto osvedčenia. Podľa predpisu 5.1.3 kódexu dohovoru sa povinnosť mať na palube osvedčenie o práci na mori vzťahuje na lode s hrubou tonážou 500 ton alebo viac, ktoré vykonávajú plavby na medzinárodných trasách alebo plavby medzi zahraničnými prístavmi, ako aj menšie lode, v prípade ktorých to vyžaduje vlastník lode.
•Základné práva
Ciele tohto návrhu sú v súlade s Chartou základných práv Európskej únie, najmä právom chráneným v článku 31 o spravodlivých a primeraných pracovných podmienkach, v ktorom sa stanovuje, že: „Každý pracovník má právo na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť“.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Komisia bude monitorovať vykonávanie smernice, ktorou sa vykonáva dohoda.
Smernica 2009/13/ES neobsahuje žiadne požiadavky na hodnotenie alebo podávanie správ. Takéto požiadavky sa neplánujú ani v prípade tejto smernice, ktorou sa mení smernica 2009/13/ES.
•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)
V tomto prípade nie sú potrebné vysvetľujúce dokumenty.
• Európsky hospodársky priestor
Tento návrh sa týka záležitostí relevantných pre Európsky hospodársky priestor, a preto by sa naň mal vzťahovať.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Článok 1
V tomto článku sa stanovuje, že dohoda medzi sociálnymi partnermi je záväzná.
Článok 2
Tento článok zahŕňa zmeny smernice 2009/13/ES.
1. V prvom pododseku sa zavádza následná zmena číslovania.
2. V druhom pododseku sa vkladá nová norma A2.5.2 týkajúca sa „finančného zabezpečenia“ so štrnástimi odsekmi.
–V odseku 1 sa stanovuje účel navrhovanej normy.
–V odseku 2 sa vymedzuje pojem zanechania námorníkov bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti, v prípade ktorého by sa poskytla podpora zo systému finančného zabezpečenia:
a) neuhradenie nákladov na repatriáciu námorníka (táto povinnosť je už uznaná v predpise 2.5 ods. 2 prílohy k smernici 2009/13/ES);
b) absencia zabezpečenia a podpory (objasnené v odseku 5)
c) akákoľvek iná situácia zahŕňajúca prípad, v ktorom sa vlastník lode dopustí jednostranného porušenia podmienok pracovnej zmluvy uzavretej s námorníkom, a to vrátane nevyplatenia zmluvnej mzdy počas minimálne dvoch mesiacov.
Ustanoveniami písmen b) a c) sa rozširuje povinnosť zaviesť systém finančného zabezpečenia na pokrytie dvoch nových situácií zanechania námorníkov bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti.
–V odseku 3 sa stanovuje povinnosť členského štátu ako vlajkového štátu zabezpečiť, aby sa zaviedol systém finančného zabezpečenia pre lode plaviace sa pod jeho vlajkou. Tento systém môže mať rôznu formu, ktorú určuje členský štát po konzultácii s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov.
–V odseku 4 sa stanovujú kritériá vzťahujúce sa na systém finančného zabezpečenia prijatý vlajkovým štátom vrátane potreby poskytnúť námorníkom zanechaným bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti priamy prístup, dostatočné krytie a rýchlu finančnú pomoc.
–V odseku 5 sa vecne vymedzuje pojem „nevyhnutné zabezpečenie a podpora“ uvedený v pododseku 2 písm. b).
–V odseku 6 sa stanovujú požiadavky v súvislosti s tým, že lode, ktoré sú povinné mať na palube osvedčenie o práci na mori v súlade s vnútroštátnym právnym predpisom alebo od ktorých sa vyžaduje predloženie takéhoto dokladu, musia mať na palube k dispozícii písomné doklady o finančnom zabezpečení.
–V odseku 7 sa uvádzajú informácie, ktoré sa majú uvádzať v písomných dokladoch, ktoré musia byť vystavené v angličtine alebo k nim musí byť pripojený preklad do angličtiny.
–V odseku 8 sa stanovujú požiadavky súvisiace s rýchlou finančnou pomocou (pozri odsek 4).
–V odsekoch 9 a 10 týkajúcich sa kritérií „dostatočného pokrytia“ navrhovaného v odseku 4 sa stanovujú podrobnosti a rozsah pomoci, ktorá sa má poskytnúť v rámci systému finančného zabezpečenia. V odseku 9 sa v súvislosti s repatriáciou odkazuje na predpis 2.5 uvedený v prílohe k smernici 2009/13/ES. V tomto ustanovení sa obmedzuje úhrada nevyplatených miezd a iných nárokov na štyri mesiace. V odseku 10 sa uvádzajú podrobnosti o pokrytí nákladov na repatriáciu v prípade zanechania námorníkov bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti.
–V odseku 11 sa poskytovateľovi finančného zabezpečenia ukladá povinnosť informovať príslušný vlajkový štát o zrušení finančného zabezpečenia najmenej 30 dní vopred.
–Odsek 12 umožňuje subrogáciu práv na poskytovateľa poistenia alebo iného finančného zabezpečenia.
–V odseku 13 sa stanovuje, že touto normou nie je dotknuté právo poisťovateľa alebo poskytovateľa finančného zabezpečenia vymáhať náhradu od tretích strán.
–V odseku 14 sa uvádza, že právami vyplývajúcimi z navrhovanej normy nie sú dotknuté žiadne iné práva, nároky alebo prostriedky nápravy, ktorými disponuje námorník. Toto ustanovenie okrem toho umožňuje prijať ustanovenia o započítaní súm prijatých podľa tejto normy z iných zdrojov, ako je napr. náhrada škody v súvislosti s právami, nárokmi alebo prostriedkami nápravy podľa tejto normy.
3. V treťom pododseku sa navrhuje následná zmena súčasného číslovania normy A4.2, ktorá sa stáva normou A4.2.1. Do prečíslovanej normy A4.2.1 sa dopĺňa sedem nových odsekov (odseky 8 až 14). Táto norma rozvíja existujúcu požiadavku uvedenú v norme A4.2 ods. 1 písm. b). Podľa tejto požiadavky musia vlastníci lodí poskytnúť finančné zabezpečenie s cieľom zaistiť náhradu škody v prípade úmrtia alebo dlhodobej pracovnej neschopnosti námorníka v dôsledku pracovného úrazu, choroby z povolania alebo nebezpečenstva z povolania.
–V odseku 8 sa v písmenách a) až e) stanovujú minimálne požiadavky, ktoré sa majú stanoviť vo vnútroštátnych právnych a správnych predpisoch v súvislosti so systémom finančného zabezpečenia s cieľom zaistiť náhradu škody v súlade s odsekom 1 písm. b) existujúcej normy A4.2 v prípade zmluvných nárokov (ako sa vymedzuje v odseku 1 navrhovanej novej normy A4.2.2). Patrí sem požiadavka na vyplatenie náhrady škody v plnej výške a bez omeškania, prípadne prostredníctvom priebežných platieb, ak je náročné posúdiť plnú náhradu škody.
–Odseky 9 a 10 sa zaoberajú požiadavkami na informovanie námorníkov a vlajkových štátov v prípade, zrušenia alebo ukončenia finančného zabezpečenia vlastníka lode.
–V odseku 11 sa vyžaduje, aby lode mali na palube písomný doklad o finančnom zabezpečení vydaný poskytovateľom finančného zabezpečenia.
–V odseku 12 sa poskytovateľovi finančného zabezpečenia ukladá povinnosť informovať príslušný vlajkový štát o zrušení finančného zabezpečenia najmenej 30 dní vopred.
–V odseku 13 sa stanovuje požiadavka, aby sa prostredníctvom zabezpečenia uhrádzali všetky zmluvné nároky, na ktoré sa zabezpečenie vzťahuje a ktoré vzniknú v období platnosti uvedeného dokladu.
–V odseku 14 sa uvádzajú informácie, ktoré sa musia uvádzať v písomnom doklade o finančnom zabezpečení. Zároveň sa v ňom stanovuje požiadavka, aby bol tento doklad vystavený v anglickom jazyku.
4. Vo štvrtom pododseku sa vkladá nová norma A4.2.2 týkajúca sa „riešenia zmluvných nárokov“ s tromi odsekmi.
–V odseku 1 sa objasňuje význam pojmu „zmluvné nároky“, na ktorý sa odkazuje v navrhovanom odseku 8 normy A4.2 (prečíslovanej na A4.2.1).
–V odseku 2 sa stanovuje, akú formu môže mať systém finančného zabezpečenia, z ktorého sa má poskytovať náhrada škody v prípade úmrtia alebo dlhodobej pracovnej neschopnosti v dôsledku výkonu povolania. Túto formu určí člen po konzultácii s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov.
–V odseku 3 sa vyžaduje, aby sa zaviedli opatrenia na prijatie, riešenie a nestranné vyrovnanie zmluvných nárokov súvisiacich s náhradou škody podľa normy A4.2 (prečíslovanej na A4.2.1), a to rýchlym a spravodlivým postupom.
2017/0181 (NLE)
Návrh
SMERNICA RADY,
ktorou sa vykonáva Dohoda uzavretá Združením vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) s cieľom zmeniť smernicu Rady 2009/13/ES v súlade so zmenami Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 prijatými v roku 2014 a schválenými Medzinárodnou konferenciou práce 11. júna 2014
(Text s významom pre EHP)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 155 ods. 2,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1)Sociálni partneri môžu podľa článku 155 ods. 2 ZFEÚ spoločne požadovať, aby dohody, ktoré uzatvorili na úrovni Únie, boli na návrh Komisie vykonané rozhodnutím Rady.
(2)Dohoda uzavretá Združením vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) bola vykonaná smernicou Rady 2009/13/ES s cieľom začleniť ustanovenia Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 prijatého Medzinárodnou organizáciou práce (MOP) do práva EÚ v záujme aktualizácie platných európskych právnych predpisov na základe tých noriem dohovoru, ktoré sú pre námorníkov priaznivejšie. Cieľom smernice bolo zlepšiť pracovné podmienky námorníkov, najmä pokiaľ ide o pracovné dohody, pracovný čas, repatriáciu, profesijný rast a rozvoj zručností, ubytovanie a zariadenia pre voľný čas, stravovanie a zásobovanie, ochranu zdravia a bezpečnosti, lekársku starostlivosť a postupy riešenia sťažností.
(3)Po medzinárodnom zasadaní odborníkov začala MOP postup prijímania zmien dohovoru, ktorými sa mali riešiť obavy týkajúce sa prípadov zanechania námorníkov bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti a finančného zabezpečenia na jednej strane a nárokov súvisiacich s úmrtiami alebo dlhodobou pracovnou neschopnosťou námorníkov na strane druhej. Osobitný tripartitný výbor zriadený v rámci dohovoru prijal na svojom zasadaní 7. – 11. apríla 2014 dve zmeny v súvislosti s týmito otázkami. Časti pravidiel zavedených pozmeňujúcimi návrhmi spadali do právomoci Únie a týkali sa záležitostí, ktoré sú upravené predpismi EÚ, najmä v oblasti sociálnej politiky a dopravy. Rada preto 26. mája 2014 prijala rozhodnutie (2014/346/EÚ) o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie na 103. zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce. Táto pozícia bola v prospech schválenia zmien dohovoru.
(4)Zmeny boli schválené na 103. zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce v Ženeve 11. júna 2014 a účinnosť nadobudli 18. januára 2017. Týkajú sa zavedenia účinného systému finančného zabezpečenia na i) ochranu práv námorníkov v prípade ich zanechania bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti a ii) zaistenie náhrady škody v prípade zmluvných nárokov spojených s úmrtím alebo dlhodobou pracovnou neschopnosťou námorníkov z dôvodu pracovného úrazu, choroby z povolania alebo nebezpečenstva z povolania. Zlepšujú a optimalizujú existujúci systém ochrany námorníkov vrátane povinnosti mať na palube písomný doklad o systéme finančného zabezpečenia a rozšíriť systém tak, aby zahŕňal dve nové situácie súvisiace so zanechaním námorníkov bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti. (Tieto situácie súvisia s prípadmi, keď boli námorníci zanechaní bez potrebnej starostlivosti a podpory alebo keď vlastník lode jednostranne rozviaže svoje záväzky voči námorníkovi vrátane nevyplatenia zmluvnej mzdy za obdobie minimálne dvoch mesiacov.)
(5)Sociálni partneri v odvetví námornej dopravy, ktorými sú Združenie vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), uzavreli 5. decembra 2016 dohodu o zmene smernice 2009/13/ES v súlade so zmenami dohovoru z roku 2006 prijatými v roku 2014. Dňa 12. decembra 2016 požiadali Komisiu, aby predložila návrh smernice Rady podľa článku 155 ods. 2 ZFEÚ, ktorou sa vykoná ich dohoda.
(6)Do dohody sociálnych partnerov bol prevzatý obsah všetkých povinných ustanovení zmien dohovoru prijatých v roku 2014. Prvá zmena týkajúca sa systému finančného zabezpečenia v prípade zanechania námorníka bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti súvisí tak s ochranou zdravia a bezpečnosťou, ako aj s pracovnými podmienkami, a preto sa na ňu vzťahuje článok 153 ods. 1 písm. a) a b) ZFEÚ. Na druhú zmenu týkajúcu sa požiadaviek na systém finančného zabezpečenia s cieľom zaistiť náhradu škody v prípade úmrtia alebo dlhodobej pracovnej neschopnosti námorníkov v dôsledku pracovného úrazu, choroby z povolania alebo nebezpečenstva z povolania sa vzťahuje článok 153 ods. 1 písm. c) o sociálnom zabezpečení a sociálnej ochrane pracovníkov. Dohoda sa preto vzťahuje na záležitosti upravené v článku 153 ZFEÚ a môže sa vykonať rozhodnutím Rady na návrh Komisie podľa článku 155 ods. 2. S ohľadom na článok 288 zmluvy je vhodným nástrojom na vykonanie tejto dohody smernica.
(7)Komisia posúdila v súlade so svojim oznámením z 20. mája 1998 o prispôsobovaní a podpore sociálneho dialógu na úrovni Spoločenstva reprezentatívne postavenie zmluvných strán a zákonnosť každej doložky dohody.
(8)Dohodou sociálnych partnerov z 5. decembra 2016 sa mení dohoda medzi ECSA a ETF z 19. mája 2008 o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave, ktorá tvorí prílohu k smernici 2009/13/ES, a do smernice sa začleňujú zmeny dohovoru prijaté MOP v roku 2014 v záujme zlepšenia pracovných podmienok, ochrany zdravia a bezpečnosti a sociálnej ochrany námorníkov na palubách lodí plaviacich sa pod vlajkou členského štátu EÚ.
(9)Zmenou smernice 2009/13/ES sa prostredníctvom dohody sociálnych partnerov z 5. decembra 2016 zahrnú povinné ustanovenia zmien prijatých MOP v roku 2014 do rozsahu pôsobnosti smernice 2013/54/EÚ o povinnostiach vlajkového štátu, pričom sa premietnu aj do systému monitorovania práva EÚ a dohľadu nad ním, a to najmä systému Súdneho dvora Európskej únie, ktorý dopĺňa systém dohľadu v rámci dohovoru. Tým by sa mala zlepšiť miera dodržiavania požiadaviek zo strany členských štátov a vlastníkov lodí.
(10)Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia dohody o nadväzujúcich opatreniach a preskúmaní zo strany sociálnych partnerov na úrovni EÚ, bude Európska komisia monitorovať vykonávanie tejto smernice a dohody.
(11)Členské štáty môžu poveriť sociálnych partnerov vykonaním tejto smernice, ak o to sociálni partneri spoločne požiadajú a pokiaľ členské štáty podniknú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že môžu kedykoľvek zaručiť výsledky sledované touto smernicou.
(12)Komisia informovala Európsky parlament podľa článku 155 ods. 2 ZFEÚ a zaslala mu znenie svojho návrhu smernice obsahujúceho dohodu.
(13)Touto smernicou sa rešpektujú základné práva a zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, a najmä v jej článku 31.
(14)Účelom tejto smernice je zlepšiť pracovné podmienky, ochranu zdravia a bezpečnosti a sociálnu ochranu pracovníkov v odvetví námornej dopravy, ktorá je cezhraničným odvetvím, v ktorom plavidlá pôsobia pod vlajkami rôznych členských štátov. Keďže jej ciele nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Európska únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenej článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.
PRIJALA TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Touto smernicou sa vykonáva dohoda uzatvorená 5. decembra 2016 medzi Združením vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) prostredníctvom zmeny smernice Rady 2009/13/ES v súlade so zmenami Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006, ktoré boli prijaté v roku 2014 a schválené Medzinárodnou konferenciou práce 11. júna 2014.
Článok 2
V súlade s dohodou medzi ECSA a ETF uzatvorenou 5. decembra 2016 na účely zmeny smernice Rady 2009/13/ES s cieľom zosúladiť ju so zmenami Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006, ktoré boli prijaté v roku 2014 a schválené Medzinárodnou konferenciou práce na jej
103. zasadaní v Ženeve 11. júna 2014, sa príloha k smernici Rady 2009/13/ES mení takto:
1. V nadpise „Norma A2.5 – Repatriácia“ sa výraz „A2.5“ nahrádza výrazom „A2.5.1“.
2. Vkladá sa nová norma A2.5.2:
„Norma A2.5.2 – Finančné zabezpečenie
1.
Na účely vykonania predpisu 2.5 ods. 2 sa touto normou stanovujú požiadavky na zabezpečenie rýchleho a účinného systému finančného zabezpečenia na pomoc námorníkom v prípade, že sú zanechaní bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti.
2. Na účely tejto normy sa námorník považuje za zanechaného bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti, čo predstavuje porušenie požiadaviek tejto dohody alebo podmienok pracovnej zmluvy s námorníkmi, ak vlastník lode:
a) neuhradí náklady na repatriáciu námorníka alebo
b) nechal námorníka bez potrebnej starostlivosti a podpory alebo
c) inak jednostranne rozviazal svoje záväzky voči námorníkovi vrátane nevyplatenia zmluvnej mzdy za obdobie minimálne dvoch mesiacov.
3. Každý členský štát musí zabezpečiť, aby sa pre lode plaviace sa pod jeho vlajkou zaviedol systém finančného zabezpečenia, ktorý spĺňa požiadavky tejto normy. Systém finančného zabezpečenia môže mať podobu systému sociálneho zabezpečenia alebo poistenia, alebo vnútroštátneho fondu, alebo iného podobného dojednania Túto podobu určuje členský štát po konzultácii s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov.
4. V súlade s touto normou poskytuje systém finančného zabezpečenia priamy prístup, dostatočné krytie a urýchlenú finančnú pomoc ktorémukoľvek námorníkovi zanechanému bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti na lodi plaviacej sa pod vlajkou členského štátu.
5. Na účely odseku 2 písm. b) tejto normy potrebná starostlivosť o námorníkov a ich podpora zahŕňa: primeranú stravu, ubytovanie, dodávku pitnej vody, dostatok paliva na prežitie na palube lode a potrebnú zdravotnú starostlivosť.
6. Každý členský štát musí vyžadovať, aby lode plaviace sa pod jeho vlajkou, ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov povinné mať na palube osvedčenie o práci na mori alebo ktoré tak robia na žiadosť vlastníka lode, mali na palube osvedčenie alebo iný písomný doklad o finančnom zabezpečení vydaný poskytovateľom finančného zabezpečenia. Kópia sa umiestni na dobre viditeľnom mieste na palube, kde je k dispozícii námorníkom. V prípade viac ako jedného poskytovateľa finančného zabezpečenia sa na palube nachádza dokument od každého poskytovateľa.
7. Osvedčenie alebo iný listinný dôkaz o finančnom zabezpečení je vyhotovený v anglickom jazyku alebo je k nemu priložený preklad do angličtiny a obsahuje tieto informácie:
a) názov lode;
b) prístav registrácie lode;
c) volací znak lode;
d) IMO číslo lode;
e) názov a adresa poskytovateľa alebo poskytovateľov finančného zabezpečenia;
f) kontaktné údaje osôb alebo subjektu zodpovedného za riešenie žiadostí námorníkov o pomoc;
g) meno/názov vlastníka lode;
h) obdobie platnosti finančného zabezpečenia; a
i) potvrdenie od poskytovateľa finančného zabezpečenia, že finančné zabezpečenie spĺňa požiadavky normy A2.5.2.
8. Pomoc poskytovaná v rámci systému finančného zabezpečenia sa udeľuje urýchlene na žiadosť námorníka alebo jeho určeného zástupcu, pričom je podložená potrebným odôvodnením nároku v súlade s odsekom 2 tejto normy.
9. So zreteľom na predpis 2.5 je pomoc poskytovaná systémom finančného zabezpečenia dostatočná na pokrytie:
a) nevyplatených miezd a iných nárokov vlastníka lode voči námorníkovi podľa pracovnej zmluvy, príslušnej kolektívnej dohody alebo vnútroštátneho práva vlajkového štátu, a to až do štyroch mesiacov neuhradených miezd a štyroch mesiacov takýchto neuhradených nárokov;
b) všetkých primeraných výdavkov, ktoré námorníkovi vznikli, vrátane nákladov na repatriáciu uvedených v odseku 10; tejto normy a
c) základných potrieb námorníka, čo zahŕňa napríklad primeranú stravu, v prípade potreby oblečenie, ubytovanie, dodávky pitnej vody, palivo potrebné na prežitie na palube lode, potrebnú zdravotnú starostlivosť a iné primerané náklady alebo poplatky, a to od okamihu konania či nekonania, ktoré vyústilo do zanechania námorníka bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti, až do jeho návratu domov.
10. Náklady na repatriáciu zahŕňajú cestu primeranými a rýchlymi prostriedkami, zvyčajne letecky, a zahŕňajú stravu a ubytovanie námorníka od času opustenia lode až po jeho príchod domov, nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť, prepravu osobných vecí a iné primerané náklady alebo poplatky vyplývajúce zo zanechania bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti.
11. Finančné zabezpečenie sa neskončí skôr, ako uplynie obdobie platnosti finančného zabezpečenia, pokiaľ to poskytovateľ finančného zabezpečenia neoznámi príslušnému orgánu vlajkového štátu aspoň 30 dní vopred.
12. Ak v súlade s touto normou poskytovateľ poistenia či iného finančného zabezpečenia uhradil platbu akémukoľvek námorníkovi, tento poskytovateľ získava subrogáciou, prevodom alebo iným spôsobom predmetné práva, ktoré by sa vzťahovali na daného námorníka, a to až do výšky ním uhradenej sumy a v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
13. Žiadnym ustanovením tejto normy nie je dotknuté žiadne právo poisťovateľa alebo poskytovateľa finančného zabezpečenia vymáhať náhradu od tretích strán.
14. Ustanovenia v tejto norme nemajú byť výlučné, ani nimi nemajú byť dotknuté žiadne iné práva, nároky či prostriedky nápravy, ktoré môžu byť k dispozícii aj na vyplatenie náhrady námorníkom, ktorí sú zanechaní bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti. Vo vnútroštátnych zákonoch a v iných právnych predpisoch sa môže stanoviť, že akékoľvek sumy splatné podľa tejto normy môžu byť započítané oproti sumám prijatým z iných zdrojov v dôsledku akýchkoľvek práv, nárokov alebo prostriedkov nápravy, ktoré môžu byť predmetom náhrady podľa tejto normy.“
3. V nadpise „Norma A4.2 – Zodpovednosť vlastníkov lodí“ sa výraz „A4.2“ nahrádza výrazom „A4.2.1“ a dopĺňajú sa tieto odseky:
„8. Vo vnútroštátnych zákonoch a v iných právnych predpisoch sa zabezpečuje, aby systém finančného zabezpečenia na poskytnutie náhrady, ako sa stanovuje v odseku 1 písm. b) tejto normy v prípade zmluvných nárokov, ako sa vymedzuje v norme A4.2.2, spĺňal tieto minimálne požiadavky:
a) ak je zmluvná náhrada stanovená v pracovnej zmluve námorníka, a bez toho, aby bolo dotknuté písmeno c) tohto odseku, vyplatí sa v plnej výške a bezodkladne;
b) nesmie dôjsť k žiadnemu nátlaku prijať platbu nižšiu, ako je suma stanovená v zmluve;
c) keď povaha dlhodobej pracovnej neschopnosti námorníka sťažuje posúdenie plnej náhrady, na ktorú môže mať námorník nárok, námorníkovi sa vyplatí predbežná platba alebo platby s cieľom nevystavovať ho neprimeraným ťažkostiam;
d) v súlade s predpisom 4.2 ods. 2 sa námorníkovi vyplatí platba bez toho, aby tým boli dotknuté iné zákonné práva, ale vlastník lode si môže túto platbu započítať oproti odškodneniu vyplývajúcemu z akýchkoľvek iných nárokov, ktoré si námorník uplatňuje voči vlastníkovi lode, a ktoré sa viažu k tej istej udalosti; a
e) nárok na zmluvnú náhradu môže predložiť priamo dotknutý námorník alebo jeho najbližší príbuzný, alebo zástupca námorníka, alebo poverený príjemca.
9. Vo vnútroštátnych zákonoch a v iných právnych predpisoch sa zabezpečí, aby námorníci vopred dostávali oznámenie o tom, že sa má zrušiť alebo ukončiť finančné zabezpečenie vlastníka lode.
10. Vo vnútroštátnych zákonoch a v iných právnych predpisoch sa zabezpečí, aby bol príslušný orgán vlajkového štátu informovaný poskytovateľom finančného zabezpečenia, ak sa zruší alebo ukončí finančné zabezpečenie vlastníka lode.
11. Každý členský štát musí vyžadovať, aby mali lode plaviace sa pod jeho vlajkou na palube osvedčenie alebo iný listinný dôkaz o finančnom zabezpečení vydaný poskytovateľom finančného zabezpečenia. Kópia sa umiestni na dobre viditeľnom mieste na palube, kde je k dispozícii námorníkom. V prípade viac ako jedného poskytovateľa finančného zabezpečenia sa na palube nachádza dokument od každého poskytovateľa.
12. Finančné zabezpečenie sa neskončí skôr, ako uplynie obdobie platnosti finančného zabezpečenia, pokiaľ to poskytovateľ finančného zabezpečenia neoznámi príslušnému orgánu vlajkového štátu aspoň 30 dní vopred.
13. Finančným zabezpečením sa zaručuje vyplatenie všetkých zmluvných nárokov, na ktoré sa vzťahuje a ktoré vzniknú počas obdobia platnosti dokumentu.
14. Osvedčenie alebo iný listinný dôkaz o finančnom zabezpečení je vyhotovený v anglickom jazyku alebo je k nemu priložený preklad do angličtiny a obsahuje tieto informácie:
a) názov lode;
b) prístav registrácie lode;
c) volací znak lode;
d) IMO číslo lode;
e) názov a adresa poskytovateľa alebo poskytovateľov finančného zabezpečenia;
f) kontaktné údaje osôb alebo subjektu zodpovedného za riešenie zmluvných nárokov námorníkov;
g) meno/názov vlastníka lode;
h) obdobie platnosti finančného zabezpečenia; a
i) potvrdenie od poskytovateľa finančného zabezpečenia, že finančné zabezpečenie spĺňa požiadavky normy A4.2.1.“
4. Vkladá sa nová norma A4.2.2:
„Norma A4.2.2 – Riešenie zmluvných nárokov
1. Na účely normy A4.2.1 ods. 8 a súčasnej normy sa pod pojmom „zmluvný nárok“ rozumie akýkoľvek nárok, ktorý sa vzťahuje na úmrtie alebo dlhodobú pracovnú neschopnosť námorníkov v dôsledku pracovného úrazu, choroby z povolania alebo nebezpečenstva z povolania v zmysle vnútroštátneho práva, pracovnej zmluvy námorníka alebo kolektívnej dohody.
2. Systém finančného zabezpečenia stanovený v norme A4.2.1 ods. 1 písm. b) môže mať formu systému sociálneho zabezpečenia alebo poistenia, alebo fondu, alebo iného podobného dojednania. Túto formu určuje členský štát po konzultácii s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov.
3. Vo vnútroštátnych zákonoch a v iných právnych predpisoch sa zabezpečí, aby boli zavedené účinné opatrenia na prijatie, riešenie a nestranné vyrovnanie zmluvných nárokov súvisiacich s náhradou škody podľa normy A4.2.1 ods. 8, a to rýchlym a spravodlivým postupom.“
Článok 3
1.Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do dvoch rokov po nadobudnutí jej účinnosti. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 4
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 5
Táto smernica je určená členským štátom.
V Bruseli