13.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 247/28

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Balík opatrení v oblasti obchodu

(2018/C 247/06)

Spravodajkyňa:

Micaela Fanelli (IT/SES), starostka obce Riccia, provincia Campobasso

Referenčné dokumenty:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Európskej únie

COM(2017) 487 final

Oznámenie o zozname surovín kritických pre EÚ z roku 2017

COM(2017) 490 final

Správa o vykonávaní stratégie obchodnej politiky Obchod pre všetkých – Progresívna obchodná politika, ktorá využíva globalizáciu

COM(2017) 491 final

Oznámenie – Vyvážená a pokroková obchodná politika na využívanie globalizácie

COM(2017) 492 final

Oznámenie Vítame priame zahraničné investície, no chránime si základné záujmy

COM(2017) 494 final

Odporúčania na rozhodnutia Rady

COM(2017) 469 final, COM(2017) 472 final a COM(2017) 493 final

I. NÁVRHY ZMIEN

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Európskej únie

COM(2017) 487 final

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 13

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(13)

Je vhodné ustanoviť základné prvky procesného rámca na preverovanie priamej zahraničnej investície členskými štátmi, aby sa investorom, Komisii a iným členským štátom umožnilo porozumieť tomu, ako by sa takéto investície mali preverovať, a zabezpečiť transparentnosť preverovania týchto investícií a nediskriminačný prístup k jednotlivým tretím krajinám. Tieto prvky by mali zahŕňať aspoň stanovenie lehôt na preverovanie a možnosť, aby si zahraniční investori uplatňovali nárok na súdnu nápravu rozhodnutí o preverení.

(13)

Je vhodné ustanoviť základné prvky procesného rámca na preverovanie priamej zahraničnej investície členskými štátmi, aby sa investorom, Komisii a iným členským štátom , ako aj miestnym a regionálnym samosprávam a zainteresovaným sociálnym partnerom umožnilo porozumieť tomu, ako by sa takéto investície mali preverovať, a zabezpečiť transparentnosť preverovania týchto investícií a nediskriminačný prístup k jednotlivým tretím krajinám. Tieto prvky by mali zahŕňať aspoň stanovenie lehôt na preverovanie a možnosť, aby si zahraniční investori uplatňovali nárok na súdnu nápravu rozhodnutí o preverení.

Zdôvodnenie

Rozhodnutia prijaté členskými štátmi budú mať významný vplyv na regionálne samosprávy, v ktorých sa priama zahraničná investícia (PZI) plánuje alebo sa zrealizovala, a ktoré by preto mali byť zapojené do takýchto rozhodnutí.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 18

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(18)

Na tieto účely je taktiež dôležité zabezpečiť vo všetkých členských štátoch určitú minimálnu úroveň informácií a spolupráce, pokiaľ ide o priame zahraničné investície patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Členské štáty, v ktorých sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala, by mali na žiadosť členských štátov alebo Komisie sprístupniť tieto informácie. Súčasťou príslušných informácií sú aspekty ako vlastnícka štruktúra zahraničného investora a financovanie plánovanej alebo zrealizovanej investície vrátane informácií o subvenciách poskytnutých tretími krajinami, ak sú k dispozícii.

(18)

Na tieto účely je taktiež dôležité zabezpečiť vo všetkých členských štátoch určitú minimálnu úroveň informácií a spolupráce, pokiaľ ide o priame zahraničné investície patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Členské štáty, v ktorých sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala, by mali po konzultácii so zainteresovanými miestnymi a regionálnymi samosprávami na žiadosť členských štátov alebo Komisie sprístupniť tieto informácie. Súčasťou príslušných informácií sú aspekty ako vlastnícka štruktúra zahraničného investora a financovanie plánovanej alebo zrealizovanej investície vrátane informácií o subvenciách poskytnutých tretími krajinami, ak sú k dispozícii.

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh 3

Článok 3 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Článok 3	Článok 3
Preverovanie priamych zahraničných investícií	Preverovanie priamych zahraničných investícií
2. Komisia môže z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku preverovať priame zahraničné investície, ktoré môžu mať vplyv na projekty alebo programy v záujme Únie.	2. Komisia môže z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku preverovať priame zahraničné investície, ktoré môžu mať vplyv na existujúce alebo zodpovedne plánované projekty alebo programy v záujme Únie.

Pozmeňovací návrh 4

Článok 6 ods. 1 a ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Článok 6	Článok 6
Rámec pre preverovanie členskými štátmi	Rámec pre preverovanie členskými štátmi
1. Mechanizmy preverovania členských štátov musia byť transparentné a nesmú diskriminovať jednotlivé tretie krajiny. Členské štáty stanovia predovšetkým okolnosti vedúce k preverovaniu, dôvody na preverovanie a uplatniteľné podrobné procesné pravidlá.	1. Mechanizmy preverovania členských štátov musia byť transparentné a nesmú diskriminovať jednotlivé tretie krajiny. Členské štáty stanovia predovšetkým okolnosti vedúce k preverovaniu, dôvody na preverovanie a uplatniteľné podrobné procesné pravidlá. Okrem toho členské štáty podľa uvedeného postupu a pokiaľ je to možné, informujú miestne a regionálne samosprávy, v ktorých sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala, a konzultujú s nimi.
2. Členské štáty stanovia lehoty na vydávanie rozhodnutí o preverení. Takéto lehoty im umožnia zohľadniť pripomienky členských štátov uvedené v článku 8 a stanovisko Komisie uvedené v článkoch 8 a 9.	2. Členské štáty stanovia lehoty na vydávanie rozhodnutí o preverení. Takéto lehoty im umožnia zohľadniť pripomienky miestnych a regionálnych samospráv, v ktorých sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala, a členských štátov uvedené v článku 8 a stanovisko Komisie uvedené v článkoch 8 a 9.
[…]	[…]

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh 5

Článok 8 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Článok 8	Článok 8
Mechanizmus spolupráce	Mechanizmus spolupráce
1. Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o všetkých priamych zahraničných investíciách, ktoré sa preverujú v rámci ich mechanizmov preverovania, a to do piatich pracovných dní od začiatku preverovania. Preverujúce členské štáty sa v rámci týchto informácií, ak je to vhodné, snažia uviesť, či sa domnievajú, že preverovaná priama zahraničná investícia pravdepodobne patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004.	1. Členské štáty konzultujú s miestnymi a regionálnymi samosprávami, v ktorých sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala, a informujú Komisiu a ostatné členské štáty o všetkých priamych zahraničných investíciách, ktoré sa preverujú v rámci ich mechanizmov preverovania, a to do piatich pracovných dní od začiatku preverovania. Preverujúce členské štáty sa v rámci týchto informácií, ak je to vhodné, snažia uviesť, či sa domnievajú, že preverovaná priama zahraničná investícia pravdepodobne patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004.

Zdôvodnenie

Je dôležité, aby miestne a regionálne samosprávy boli konzultované v rámci preverovania konkrétnej PZI.

Pozmeňovací návrh 6

Článok 8 ods. 6

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Článok 8	Článok 8
Mechanizmus spolupráce	Mechanizmus spolupráce
6. Členské štáty, v ktorých sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala, náležite zohľadnia pripomienky ostatných členských štátov uvedené v odseku 2 a stanovisko Komisie uvedené v odseku 3.	6. Členské štáty, v ktorých sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala, náležite zohľadnia pripomienky miestnych a regionálnych samospráv, v ktorých sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala, uvedených v odseku 1 a ostatných členských štátov uvedené v odseku 2 a stanovisko Komisie uvedené v odseku 3.

Zdôvodnenie

Je dôležité, aby miestne a regionálne samosprávy boli konzultované v rámci preverovania konkrétnej PZI.

Pozmeňovací návrh 7

Článok 12

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Článok 12	Článok 12
Kontaktné miesta	Kontaktné miesta
Každý členský štát vymenuje kontaktné miesto na preverovanie priamych zahraničných investícií (ďalej len „kontaktné miesto na preverovanie PZI“) na účely preverovania priamej zahraničnej investície. Komisia a iné členské štáty zapoja tieto kontaktné miesta na preverovanie PZI do všetkých záležitostí súvisiacich s vykonávaním tohto nariadenia.	Každý členský štát vymenuje aspoň jedno kontaktné miesto na preverovanie priamych zahraničných investícií (ďalej len „kontaktné miesto na preverovanie PZI“) na účely preverovania priamej zahraničnej investície. Komisia a iné členské štáty zapoja tieto kontaktné miesta na preverovanie PZI do všetkých záležitostí súvisiacich s vykonávaním tohto nariadenia. Kontaktné miesta na preverovania priamych zahraničných investícií musia takisto príslušným miestnym a regionálnym samosprávam na požiadanie poskytnúť všetky relevantné informácie týkajúce sa preverovania týchto investícií.

Zdôvodnenie

i)	Vzhľadom na to, že v niektorých členských štátoch je európska obchodná politika ponechaná na regionálnu úroveň, by bolo vhodné zriadiť kontaktné miesta na regionálnej úrovni aj v týchto prípadoch.

ii)	Je dôležité, aby miestne a regionálne orgány mali k dispozícii čo najúplnejšie informácie, keď zaujímajú stanovisko k preverovaniu určitej priamej zahraničnej investície.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

víta balík návrhov v oblasti obchodu a investícií, ktorý predložila Komisia, v nadväznosti na diskusný dokument o využívaní globalizácie ako reakciu na výzvy, ktorým musí čeliť obchodná politika EÚ;

zastáva názor, že poslaním obchodnej politiky je riešiť rôznorodé výzvy a zároveň nájsť tú správnu rovnováhu medzi mnohorakými cieľmi: posilniť obchodnú pozíciu EÚ tým, že sa prepojí so svetovými centrami rastu, prevziať vedúcu úlohu pri podpore multilaterálneho obchodného systému, zvýšiť hospodársky rast a znížiť chudobu, chrániť podniky, občanov a územia EÚ pred nekalou hospodárskou súťažou a spravovať územné a sociálne náklady, najmä v zraniteľných sektoroch a medzi pracovníkmi s nižšou kvalifikáciou;

súhlasí s názorom, že v priebehu uplynulých rokov medzinárodný obchod podporil rast a presadzoval konkurencieschopnosť vo vnútri aj mimo EÚ; zdôrazňuje však svoje rastúce znepokojenie v súvislosti s nerovnomerným sociálnym rozdelením jeho prínosov, s jeho silným vplyvom, pokiaľ ide o výrazné procesy územnej aglomerácie a marginalizácie, a najmä s ťažkou skúškou, ktorej je vystavená odolnosť niektorých miestnych hospodárstiev a komunít;

dôrazne podporuje názor Komisie, že obchodná politika zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby globalizácia mala pozitívne hospodárske, sociálne, územné a environmentálne účinky pre občanov a podniky v Európe a i mimo nej;

zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohráva EGF pri podpore osôb, ktoré prišli o zamestnanie z dôvodu štrukturálnych zmien v modeloch svetového obchodu v dôsledku globalizácie, avšak opakovane pripomína (1) potrebu vykonať reformy mechanizmov fungovania EGF zjednodušením postupu schvaľovania tým, že sa znížia kritériá na aktiváciu fondu (2), zvýši sa jeho rozpočet na najmenej 500 miliónov EUR ročne a začlení sa do VFR s cieľom zohľadniť skutočnosť, že od roku 2014 bol rozsah pôsobnosti EGF rozšírený tak, aby zahŕňal osoby, ktoré nie sú zamestnané, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) a možno bude potrebné ďalej ho rozšíriť tak, aby zahŕňal preventívne opatrenia. Trvá na komplementárnosti medzi EGF a Európskym sociálnym fondom v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), keďže EGF je mechanizmom, ktorý poskytuje krátkodobú pomoc, zatiaľ čo dlhodobé opatrenia sú podporované z EŠIF, ktoré môžu pôsobiť ako nadväzujúce opatrenia v oblastiach v pôsobnosti EGF;

poukazuje na to, že, ako sa zdôrazňuje v analýze (3) obchodných tokov v niektorých členských štátoch, výsledky regiónov z hľadiska vývozu sú v pozitívnej korelácii s HDP, že výkonnosť vývozu je pozitívne prepojená na index regionálnej konkurencieschopnosti (RCI) a že v každom analyzovanom členskom štáte je výrobná štruktúra, ktorá inklinuje k vývozu a podieľa sa na ňom, vo veľkej miere sústredená len v niekoľkých regiónoch;

so znepokojením konštatuje, že tieto analýzy sú potvrdené v inej štúdii (4), podľa ktorej prínos priamych zahraničných investícií je zrejme oveľa nižší vo vidieckych, neveľkomestských a menej rozvinutých oblastiach než v ostatných regiónoch a že ich vplyv z hľadiska zvyšovania produktivity je nižší vo vidieckych a neveľkomestských oblastiach a dokonca nulový v menej rozvinutých regiónoch; v dôsledku toho bude prínos ku konvergencii priameho vplyvu PZI a otvorenia trhov pravdepodobne veľmi obmedzený;

v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčovú úlohu politiky súdržnosti pri zabezpečení primeranej úrovne verejných investícií v regiónoch a na územiach EÚ, ktoré tieto toky obchádzajú, pri zvyšovaní ich konkurencieschopnosti tým, že súbežne podnecujú priame zahraničné investície, ktoré sú im určené a podporujú rast neeurópskych spoločností, ktoré sa už nachádzajú v Európe;

pripomína, že Európska komisia vo svojej 7. správe o súdržnosti (z 9. októbra 2017) zdôraznila, že zvládnutie globalizácie podporou ekonomickej transformácie v regiónoch, inovácie, priemyselnej modernizácie a zavádzania nových technológií by malo patriť medzi tri hlavné priority politiky súdržnosti po roku 2020;

10.

upozorňuje na skutočnosť, že ďalšie dohody o liberalizácii obchodu znižujú výšku ciel, ktoré predstavujú značný vlastný zdroj pre rozpočet EÚ a naliehavo žiada Komisiu, aby v krátkom čase predložila návrh výraznej reformy vlastných zdrojov EÚ, ako sa to požaduje v stanovisku VR 2017/1530 o reforme zdrojov EÚ v rámci budúceho VFR na obdobie po roku 2020;

Transparentnosť a demokratická legitimita obchodnej politiky EÚ

11.

víta záväzok Komisie zvýšiť transparentnosť obchodných rokovaní a je presvedčený, že tento prístup poskytne členským štátom možnosť zapojiť miestne a regionálne samosprávy a/alebo iné zainteresované strany už do etapy formulovania cieľov obchodnej politiky, ktoré sú špecifické pre určité rokovacie procesy v rámci zahraničného obchodu EÚ;

12.

v tejto súvislosti odkazuje na svoju štúdiu s názvom „Demokratický rozmer EÚ pri rokovaniach o obchodných dohodách: úloha a zodpovednosť občanov a miestnych a regionálnych orgánov“, v ktorej sa zdôrazňuje, že samotná dostupnosť informácií nepostačuje na zabezpečenie transparentného a participatívneho procesu, a že zvláštna pozornosť by sa tiež mala venovať mechanizmom na celoštátnej i miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť prístup k týmto informáciám; miestne a regionálne samosprávy predovšetkým zdôrazňujú, že často chýbajú formálne mechanizmy na porovnanie s príslušnými štátnymi úrovňami v oblasti obchodnej politiky, čo sa ešte výraznejšie prejavuje na úrovni EÚ;

13.

oceňuje úsilie Komisie zabezpečiť väčšiu jasnosť, pokiaľ ide o zmiešanú povahu mnohých obchodných dohôd, vyčlenením kapitoly o investíciách; domnieva sa však, že chýbajúci jednoznačný súhlas s celosvetovým otvorením trhov a uzavretím nových obchodných dohôd do veľkej miery závisí od nedostatočnej dokumentácie pozitívnych a negatívnych vplyvov určitých dohôd a nedostatočnej zrozumiteľnosti, pokiaľ ide o zodpovednosť vlád v reakcii na konkrétne nepriaznivé distribučné vplyvy plynúce z týchto dohôd;

14.

v súlade s tým, čo bolo uvedené vyššie, pripomína svoje stanovisko, že je nevyhnutné, aby ďalším etapám liberalizácie obchodu predchádzalo posúdenie územného vplyvu, ktoré už pred začiatkom rokovaní môže byť účinným nástrojom na zisťovanie a kvantifikáciu vplyvu určitej obchodnej dohody na európske regióny, a tým umožniť spoľahlivejšie, uvedomelejšie a transparentnejšie rozhodnutia založené na konkrétnych údajoch, a tiež prispôsobenú podporu pre príslušné regióny, ktorá im pomôže predvídať alebo riadiť vplyv tejto dohody;

15.

v tejto súvislosti ľutuje, že sa v posúdení vplyvu sprevádzajúcom odporúčanie na rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode o voľnom obchode s Austráliou a s Novým Zélandom v časti, ktorá sa týka účinkov rozličných možností politiky a príslušných zainteresovaných strán, nestanovuje takéto posúdenie vplyvu (5);

16.

pokladá štúdiu o kumulatívnom hospodárskom vplyve potenciálnych existujúcich a budúcich dohôd o voľnom obchode medzi EÚ a 12 obchodnými partnermi EÚ v oblasti poľnohospodárstva (6), ktoré realizuje Spoločné výskumné centrum, za dobrý príklad toho, ako dokážu posúdenia vplyvu obchodnej politiky prispieť k sformulovaniu spoľahlivých, transparentných a na konkrétnych údajoch založených opatrení obchodnej politiky;

17.

víta skutočnosť, že uvedená štúdia poskytla procesu tvorby politík na európskej úrovni vedeckú podporu založenú na konkrétnych údajoch vzhľadom na to, že informuje poľnohospodárov v EÚ o tom, čo môžu očakávať od obchodných dohôd, najmä s Austráliou a Novým Zélandom; domnieva sa, že v rámci týchto rokovaní, musí Komisia klásť osobitný dôraz na prípadné negatívne účinky na určité poľnohospodárske sektory, ako sa zdôrazňuje v štúdii, a chrániť tieto sektory v súlade so základnými zásadami spoločnej poľnohospodárskej politiky a s ohľadom na skutočnosť, že poľnohospodárstvo predstavuje hlavnú a jedinú činnosť, ktorá podporuje zamestnanosť, podnikanie a miestne dodávky potravín v mnohých častiach EÚ, ako napríklad v horských oblastiach, kde poľnohospodári v zložitých podmienkach udržiavajú vidiecke oblasti pri živote a okrem iného prispievajú k zachovaniu kľúčovej ekologickej rovnováhy;

18.

opätovne potvrdzuje, a to najmä pokiaľ ide o rokovania s Austráliou a Novým Zélandom, svoj dlhodobý postoj, že budúce obchodné dohody EÚ nesmú brániť verejným orgánom na žiadnej úrovni v poskytovaní, podporovaní alebo regulovaní verejných služieb (7), ani v rozširovaní škály služieb, ktoré ponúkajú občanom ani v začleňovaní určitých sociálnych doložiek s cieľom podporiť rozvoj sociálneho hospodárstva okrem iného v súlade so závermi Európskej rady zo 7. decembra 2015;

19.

víta, že Komisia zriadila 22. decembra 2017 expertnú skupinu pre obchodné dohody EÚ s cieľom zvýšiť transparentnosť a inkluzívnosť v obchodnej politike EÚ, vzhľadom na uvedené skutočnosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že ani jeden z jej 28 expertov (8) nezastupuje miestny alebo regionálny orgán alebo združenie. V prípade, že by Komisia zachovala svoju pozíciu, že v poradnej skupine by nemala byť žiadna inštitúcia alebo orgán EÚ, VR by očakával aspoň pozvanie v pozícii pozorovateľa;

20.

žiada, aby pracovnoprávne normy a právne normy pre bezpečnosť výrobkov a ochranu údajov, spotrebiteľov, zdravia, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat, ktoré v súčasnosti platia na úrovni EÚ a jednotlivých štátov, ostali zachované bez zníženia úrovne požiadaviek a dali sa na úrovni členských štátov zosúladiť s právom Únie, a aby regulačné a finančné právomoci regionálnej a miestnej úrovne neboli vystavené tlaku vyplývajúcemu z medzinárodných obchodných a investičných dohôd;

Snaha o rovnoprávne vzťahy mimo EÚ

21.

zdôrazňuje, že obchodná politika sa netýka len hospodárskych záujmov, ale predstavuje aj dôležitý nástroj solidarity s rozvojovými krajinami a s krajinami, ktoré sú zasiahnuté regionálnymi krízami; pripomína v tejto súvislosti spoločné rozhodnutie EÚ a Jordánska o zmiernení pravidiel pôvodu uplatniteľných na bilaterálne obchodné výmeny ako vynikajúci príklad takéhoto konania;

22.

víta neoficiálny dokument Komisie o kapitolách o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v rámci dohôd o voľnom obchode EÚ (9), ktorý otvoril diskusiu o dodržiavaní a presadzovaní právnych predpisov a o spôsobe prepojenia ustanovení o udržateľnosti s obchodom;

23.

pokiaľ ide o otázku, či porušenie ustanovení kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji by malo zahŕňať účinky na obchod alebo dokonca sankcie, podporuje názor, že krajiny zapojené do nekalej hospodárskej súťaže znižovaním noriem týkajúcich sa základných pracovných dohovorov, ako je napríklad detská práca, by mali podliehať prípadnému uvaleniu sankcií; v tejto súvislosti sa domnieva, že sú potrebné ďalšie štúdie a výskumné projekty s cieľom zabezpečiť, aby tvorba politiky vychádzala z presvedčivých podkladov;

24.

víta záväzok Komisie posilniť multilaterálny obchodný systém, v ktorom má WTO ústredné postavenie, a konštatuje, že bez tejto organizácie bude celosvetový obchod väčšmi podliehať mocenským treniciam medzi jednotlivými štátmi a menej sa bude riadiť hodnotami; domnieva sa, že WTO by mohla poskytnúť primeraný rámec na zníženie negatívnych externých vplyvov dvojstranných obchodných dohôd na tretie krajiny, zaviesť mnohostrannú regulačnú spoluprácu medzi doteraz spolupracujúcimi krajinami, ktoré sa riadia rovnakými zásadami a ukázať ostatným zainteresovaným členom WTO jednoznačnú cestu smerom k pristúpeniu;

Mnohostranný investičný súd

25.

víta odporúčanie na rozhodnutie Rady, ktorým sa povoľuje začatie rokovaní o zriadení mnohostranného investičného súdu na riešenie mnohých problémov so systémom ISDS, najmä nedostatku legitímnosti a záruky nezávislosti, nedostatočnej predvídateľnosti a konzistentnosti judikatúry, chýbajúcej možnosti odvolania, vysokých nákladov a nedostatočnej transparentnosti urovnávania sporov medzi investorom a štátom ako aj nedostatočnej prístupnosti pre malé a stredné podniky;

26.

konštatuje, že v štúdii VR s názvom „Demokratický rozmer EÚ pri rokovaniach o obchodných dohodách: úloha a zodpovednosť občanov a miestnych a regionálnych orgánov“, miestne a regionálne orgány v súvislosti s dôsledkami dohôd o voľnom obchode najčastejšie uvádzajú aspekt urovnávania sporov medzi investorom a štátom, ktoré podľa ich názoru umožňuje súkromným spoločnostiam odvolať sa proti rozhodnutiam miestnych samospráv;

27.

zdôrazňuje, že je potrebná rovnováha medzi ochranou práv súkromných investorov zabezpečená mechanizmami sankcií a ochranou práv pracovníkov, ktorá v súčasnosti nemá k dispozícii takéto mechanizmy, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že návrh na vytvorenie mnohostranného investičného súdu nebude zahŕňať zachovanie paralelného právneho systému s osobitným súdom pre zahraničných investorov, ktorý by umožnil obchádzať vnútroštátne právne systémy výlučne v prospech týchto investorov; takisto požaduje, aby mnohostranný investičný súd chránil nielen práva investorov, ale aj práva štátov tvoriť právne predpisy a práva tretích strán;

28.

dúfa, že Komisia čo najskôr objasní, či by sa tento mnohostranný investičný súd mohol považovať za jednostrannú inštitúciu alebo má byť viazaný na jurisdikciu iného súdu a akým spôsobom by sa zainteresované spoločenstvá mohli zapojiť do súdnych konaní;

29.

žiada Komisiu, aby dôkladnejšie vyjasnila predpokladané dôsledky na spory v rámci existujúcich bilaterálnych investičných zmlúv a vzájomné väzby medzi mnohostranným investičným súdom a vnútroštátnymi súdmi, najmä pokiaľ ide o otázku vyčerpania vnútroštátnych opravných prostriedkov; podporuje v súvislosti s bilaterálnymi investičnými zmluvami v rámci EÚ a v kontexte prebiehajúcej veci C-284/16 Achmea názor Komisie, že mechanizmus ISDS stanovený v (predvstupových) bilaterálnych investičných zmluvách v rámci EÚ je v rozpore s právnymi predpismi EÚ o výlučnej právomoci súdov EÚ pre žaloby, ktoré sa týkajú právnych predpisov EÚ;

30.

je presvedčený, že žiadosť Belgicka zo 6. septembra 2017 o stanovisko Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) týkajúce sa zákonnosti nového systému dvojstranných investičných súdov (ICS), ako sa uvádza v dohode medzi EÚ a Kanadou (CETA) sa vyjasní v prospech celej diskusie o ochrane investícií;

31.

so znepokojením konštatuje, že niekoľko hlavných obchodných partnerov EÚ vrátane USA a Japonska nepodporuje vytvorenie mnohostranného investičného súdu a systém urovnávania sporov medzi investorom a štátom, ktorý uprednostňuje Japonsko, je jedným zo základných nevyriešených prvkov vo zvyšnej časti dohody v zásade týkajúcej sa dohody o voľnom obchode, ktorá sa dosiahla 6. júla 2016;

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do EÚ

32.

zdôrazňuje význam priamych zahraničných investícií pre hospodárstvo EÚ ako celok, a konkrétnejšie pre niektoré z jej regiónov, vzhľadom na to, že v období 2003 – 2015 mimoeurópski investori realizovali viac ako 52 000 projektov PZI v Európe s celkovou hodnotou viac ako 2 600 miliárd EUR (10);

33.

súhlasí s názorom Komisie, že otvorenosť priamym zahraničným investíciám ostáva i naďalej základnou zásadou EÚ a dôležitým zdrojom rastu, musia ju však sprevádzať rázne a účinné politiky, ktorých cieľom bude na jednej strane dosiahnuť otvorenosť iných hospodárstiev a zabezpečiť rovnaké pravidlá pre všetkých a na druhej strane chrániť európske aktíva zásadného významu pred investíciami, ktoré by poškodzovali oprávnené záujmy EÚ alebo jej členských štátov;

34.

preto víta zásady, z ktorých vychádza návrh nariadenia Európskej komisie, keďže v súčasnosti môžu jednotlivé členské štáty s priamymi zahraničnými investíciami zaobchádzať rozdielne, keďže neexistujú žiadne jednotné právne predpisy EÚ na ich kontrolu;

35.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s právom Európskej komisie vykonávať kontrolu z dôvodov bezpečnosti a verejného poriadku v prípade PZI, ktoré by mohli mať vplyv na projekty alebo programy v záujme Únie, keďže toto kritérium je veľmi vágne a môže zahŕňať všetky typy priamych zahraničných investícií a príslušný zoznam v prílohe nie je taxatívny. Okrem toho neexistuje jasná definícia pojmu bezpečnosť a verejný poriadok, a v dôsledku toho chýba právna istota, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti intervenčných právomocí Európskej komisie; to by mohlo znamenať, že členské štáty nebudú mať možnosť samostatne rozhodovať o PZI z dôvodov bezpečnosti a verejného poriadku;

36.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že takýto návrh je predložený Komisiou bez posúdenia vplyvu; nazdáva sa, že štúdia ohlásená v oznámení sprevádzajúcom návrh týkajúci sa investičných tokov v EÚ ako aj príslušné hodnotenie vplyvu mali predchádzať predloženiu návrhu, aby sa zabezpečilo, že súvisiace medziinštitucionálne rokovania vychádzajú z konkrétnych údajov;

37.

žiada, aby sa v návrhu nariadenia jasne stanovilo, že môžu byť zachované existujúce obmedzenia voľného pohybu kapitálu vo vzťahu k tretím krajinám bez obmedzení z dôvodov verejného poriadku a verejnej bezpečnosti, resp. bez konkrétne stanoveného procedurálneho rámca;

38.

domnieva sa, že Komisia by mala takisto posudzovať politické opatrenia, ktoré vytvorili podmienky vedúce k problematickým investíciám, pretože v mnohých prípadoch priame zahraničné investície do infraštruktúry alebo spoločností, ktoré boli predtým vo vlastníctve štátu, sú dôsledkom úsporných opatrení a liberalizácie v strategických odvetviach;

39.

zdôrazňuje, že odôvodnenie obmedzenia priamych zahraničných investícií z dôvodov národnej bezpečnosti a verejného poriadku nie je to isté ako ich obmedzenie pre obavy z narušenia trhu, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že tento mechanizmus sa nebude používať ako skryté protekcionistické opatrenie; v tejto súvislosti poznamenáva, že mechanizmus preverovania priamych zahraničných investícií, ktorý obmedzuje investície len preto, že PZI je dotovaná, nemôže predstavovať dostatočný dôvod na zablokovanie investície, ale musí preukázať, že príslušná priama zahraničná investícia spadá do strategických alebo národných priemyselných cieľov zahraničného štátu;

40.

vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie objasnila dôsledky v prípade, že členský štát nedodrží stanovisko Komisie a do akej miery navrhovaný rámec umožní včasné a primerané reakcie so zreteľom na to, že preverovanie investícií na úrovni EÚ by nemalo trvať dlhšie než obdobie určené pre národné postupy;

41.

žiada začatie dialógu o preverovaní investícií s hlavnými obchodnými partnermi EÚ. Medzinárodné zbližovanie pravidiel pre preverovanie priamych zahraničných investícií by skutočne zamedzilo konfliktom a prinieslo by investičnú istotu;

42.

víta skutočnosť, že sa spoluzákonodarcom podarilo dosiahnuť dohodu o zmene existujúcej antidumpingovej metodiky, ktorá by zohľadnila základné dohovory MOP pri posudzovaní existencie výrazných narušení;

43.

poznamenáva však, že nové pravidlá budú plne účinné len vtedy, keď EÚ zaktualizuje svoje nástroje na ochranu obchodu a že pozitívny vplyv na priemysel je viazaný na úspech plánov na modernizáciu týchto nástrojov navrhnutých v roku 2013;

44.

súhlasí, že Európska únia má výlučnú právomoc, pokiaľ ide o priame zahraničné investície, pretože spadajú pod spoločnú obchodnú politiku podľa článku 207 ods. 1 ZFEÚ. Poznamenáva však, že Komisia navrhuje toto nariadenie len pre členské štáty, ktoré zaviedli mechanizmy na preverovanie investícií, a že návrh nevyžaduje, aby členské štáty zaviedli vlastné preverovanie investícií. Návrh je teda plne v súlade so zásadou subsidiarity.

V Bruseli 23. marca 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

(1) Stanovisko VR na tému Diskusný dokument o využití globalizácie, spravodajkyňa: Micaela Fanelli, prijaté 10. októbra 2017.

(2) Najmä s ohľadom na to, že v podobnom programe USA (Pomoc na prispôsobenie obchodu – Trade Adjustment Assistance/TAA) sa nestanovuje žiaden minimálny počet prepustených, ktorý treba dosiahnuť.

(3) EPSP.

(4) ESPON „Svet v Európe, prílev priamych zahraničných investícií do Európy“.

(5) Na strane 18, dokument je k dispozícii na

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1505372743628&uri=SWD:2017:293:FIN

(iba v angličtine, neoficiálny preklad).

(6) Štúdia zverejnená 15. novembra 2016, je k dispozícii

https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/eur-scientific-and-technical-research-reports/cumulative-economic-impact-future-trade-agreements-eu-agriculture.

(7) Stanovisko na tému Zodpovednejšia obchodná a investičná politika, COR-2015-06626-00-01-AC-TRA, prijaté 8. apríla 2016.

(8) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2017/december/tradoc_156487.pdf.

(9) Dostupný http://trade.ec.europa.eu/doclib/press/index.cfm?id=1689.

(10) Výskumný projekt ESPON s názvom The World in Europe, global FDI flows towards Europe („Svet v Európe, globálne toky priamych zahraničných investícií do Európy“).