13.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 54/9

1.

pripomína, že existujú nespochybniteľné vedecké dôkazy o prebiehajúcom globálnom otepľovaní a že táto zmena bude mať značný a rastúci vplyv na hospodárstvo a spoločnosť ako celok. Najmä zmena klímy má významný vplyv na územie, ktoré spravujú miestne a regionálne orgány a ktoré sú často prvé, pokiaľ ide zmierňovanie škôd spôsobených čoraz častejšími extrémnymi prírodnými javmi a investovanie do opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy;

2.

vyjadruje znepokojenie nad vplyvom zmeny klímy aj mimo hraníc EÚ, kde sú často kapacity na riešenie extrémnych environmentálnych udalostí a prispôsobenie územia prebiehajúcim zmenám obmedzené, a pripomína, že to môže mať priamy účinok aj na migračné javy;

3.

domnieva sa, že miestne a regionálne orgány v EÚ majú dostatočný priestor na zlepšenie svojej schopnosti realizovať investície (a prilákať ich zo zahraničia) v oblasti zmeny klímy, a to aj napriek určitým ťažkostiam v súvislosti s rozpočtovými obmedzeniami, kapacitou dlhodobého plánovania a riadením komplexných projektov. Tento záväzok je kľúčový pre ďalšie zlepšovanie dobrej celkovej výkonnosti EÚ, ktorá v súčasnosti produkuje 9,6 % celosvetových emisií CO2;

4.

zdôrazňuje, že investície potrebné na riešenie problémov súvisiacich so zmenou klímy sú obrovské a nemožno ich realizovať prostriedkami z miestnych a regionálnych zdrojov ani len z verejných zdrojov; Víta preto medzinárodné, európske a vnútroštátne iniciatívy zamerané na mobilizáciu súkromných investícií.

5.

opätovne zdôrazňuje, že problém zmeny klímy je celosvetovým problémom, ale na to, aby sa riešil čo najúčinnejším spôsobom, je potrebný viacúrovňový prístup riadenia za účasti viacerých zainteresovaných strán (multi-level a multi-stakeholders governance). V tejto súvislosti žiada Európsku komisiu, aby odporučila uznať a posilniť aj v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) úlohu miestnych a regionálnych orgánov, čo by pomohlo efektívnejšie dosahovať ciele Parížskej dohody;

6.

napriek pomerne vysokým ambíciám a záväzkom niektorých rozvojových krajín už nie je prijateľné pomalé tempo vykonávania Parížskej dohody zo strany niektorých krajín, ani nemožno súhlasiť so zámerom Spojených štátov amerických odstúpiť od prijatých záväzkov. Výbor regiónov dôrazne opakuje, že zachovanie ustanovení tejto dohody nie je možnosťou, ale nevyhnutnosťou. Nabáda preto Európsku komisiu a členské štáty, aby prijali všetky opatrenia potrebné nato, aby sa EÚ mohla stať skutočným medzinárodným lídrom v boji proti zmene klímy a využívať v plnom rozsahu príležitosti na inovácie a vývoj v súvislosti s postupným prechodom na novú ekonomickú a finančnú paradigmu;

7.

ďalej považuje za potrebné, aby nasledujúca konferencia COP 23 v Bonne nebola len stretnutím odborníkov, ale aby umožnila dosiahnuť podstatný pokrok smerom k úplnej implementácii Parížskej dohody, najmä pokiaľ ide o aspekty týkajúce sa financovania opatrení v oblasti zmeny klímy (potreba stimulovať dlhodobé financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, revízia finančného mechanizmu, atď.);

8.

navrhuje, aby sa v rámci prípravy na blížiacu sa budúcu konferenciu COP24 v Katoviciach začala medzinárodná diskusia v UNFCCC o tom, aké ukazovatele by sa mohli prípadne pridružiť k pojmu emisie skleníkových plynov s cieľom predložiť účinnejšie opatrenia na boj proti klimatickým zmenám;

9.

domnieva sa, že v medzinárodnom kontexte, kde sa už ukázalo, že ambície niektorých štátov sú nepostačujúce, je veľmi dôležitá úloha miestnych a regionálnych orgánov zvyšovať informovanosť obyvateľov o zmene klímy, pritiahnuť investície a zapojiť sa do realizácie konkrétnych projektov. Na dosiahnutie tohto cieľa je však potrebné, aby miestne a regionálne orgány boli informované, pripravené a schopné veci finančne riadiť. V tejto súvislosti výbor zdôrazňuje vynikajúce výsledky, ktoré dosahuje Dohovor primátorov, a jeho nedávne otvorenie pre krajiny za hranicami EÚ. Výbor preto vyzýva Európsku komisiu, aby posilnila túto iniciatívu a čo najviac podporila Globálny dohovor primátorov a starostov poskytnutím finančnej a technickej pomoci, najmä v tých krajinách, v ktorých sú vnútroštátne ciele zjavne nepostačujúce;

10.

uznáva, že časť riešenia súvisí s efektívnejším fungovaním globálnych finančných trhov. Domnieva sa preto, že zvýšenie informovanosti investorov o rizikách a príležitostiach spojených so zmenou klímy tak, aby sa mohli posunúť smerom k udržateľnejším investíciám, je prioritou, a víta záverečné odporúčania pracovnej skupiny pre transparentnosť informácií o finančnej expozícii voči zmene klímy Rady pre finančnú stabilitu. Výbor regiónov však vyzýva Európsku komisiu, aby posúdila účinky zverejnenia klimatického rizika, aby sa mohol zaviesť nástroj na zmiernenie nákladov pre miestne a regionálne orgány, napríklad v prípade, že sa budú rýchlo zvyšovať poistné náklady;

11.

víta iniciatívu OECD vytvoriť Centre on Green Finance and Investment s cieľom podporiť prechod na zelené, nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy, a vyzýva na koordináciu medzinárodných iniciatív a európskych iniciatív.

12.

uznáva, že Európska únia vytvorila rôzne vhodné iniciatívy na financovanie opatrení v oblasti klímy, ako sú napríklad skupina na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie, ktorú zriadila Európska komisia, európsky fond pre energetickú efektívnosť, zelené dlhopisy (Climate Awareness Bond) Európskej investičnej banky, európsky nástroj miestnej pomoci v oblasti energie (ELENA), ktorý je zameraný na poskytovanie technickej pomoci, finančné nástroje programu LIFE a mnohé iné. Výbor predovšetkým víta odkazy na oblasť udržateľnosti životného prostredia v rámci akčného plánu Európskej komisie pre úniu kapitálových trhov (Capital Market Union – CMU); VR síce považuje všetky uvedené iniciatívy za veľmi pozitívne, odporúča však, aby sa predišlo duplicite a aby sa v čo najväčšej miere zohľadnila koordinácia všetkých politík a iniciatív na európskej úrovni;

13.

odporúča najmä, aby Európska komisia v záujme lepšej koordinácie súčasných iniciatív a záruky lepšieho zosúladenia európskych politík posúdila možnú súčinnosť medzi expertnou skupinou na vysokej úrovni pre udržateľné financie a práve vytvorenou skupinou odborníkov na vysokej úrovni pre podporu financovania obehového hospodárstva;

14.

navrhuje, aby sa na základe výsledkov rokovaní o novom viacročnom finančnom rámci (VFR) EÚ, ktorý bude platiť po roku 2020, stalo zameranie na klímu a trvalú udržateľnosti prevládajúcim trendom vo všetkých programoch financovania s cieľom dosiahnuť minimálnu úroveň pridelených prostriedkov pre klímu tak pre VFR ako celok, ako aj hlavné programy financovania (zo štrukturálnych fondov a z nového rámcového programu pre výskum a inovácie) a žiada, aby tieto priority boli v súlade s cieľmi hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ;

15.

navrhuje, aby posúdenie vplyvu ex-ante navrhovaných právnych predpisov EÚ vždy sprevádzalo hodnotenie dôsledkov zmeny klímy, ako prínosu k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody. Táto činnosť by mala byť pripraviť cestu pre rozvoj homogénnej a udržateľnej dlhodobej stratégie v oblasti klímy, ktorá by umožnila viac investovať do prispôsobenia sa zmene klímy, ako to nedávno konštatoval Európsky dvor audítorov (1);

16.

žiada, aby Európska komisia dala Európskemu orgánu pre bankovníctvo mandát čo najskôr (ale na základe vhodnej konzultácie zainteresovaných strán a vhodného zapojenia súkromného sektora) pripraviť presnú klasifikáciu udržateľných aktív, ktorá bude obsahovať jasné a záväzné vymedzenia pojmov „financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy“, „ekologické financovanie“, „udržateľné financovanie“ a „obehové financovanie“, pričom východiskom budú existujúce iniciatívy (akými sú napríklad dlhopisy Climate Awareness Bonds Európskej investičnej banky). Spoločnú taxonómiu by tiež mali doplniť usmernenia pre investorov a osobitné označovanie založené na primeraných ukazovateľoch výkonnosti umožňujúce poskytnúť stručné a jednoduché hodnotenie kvality aktív;

17.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi vytvorili predvídateľný a stabilný regulačný systém pre investície súvisiace so zmenou klímy. Toto je mimoriadne dôležité pre podporu zapojenia súkromného sektora do financovania opatrení v oblasti zmeny klímy;

18.

naliehavo vyzýva Európsky parlament a Radu, aby pri prehodnocovaní prudenciálnych právnych predpisov týkajúcich sa bankovníctva, riadne zvážili možnosť vložiť do nich „green supporting factor“ podľa modelu infrastructural supporting factor, ktorý navrhla Európska komisia v rámci prebiehajúceho preskúmania nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR) s cieľom uvoľniť zdroje na súkromné investície so znížením kapitálových záväzkov v prípade inštitúcií, ktoré poskytujú úvery pre udržateľné investície a klímu;

19.

berie na vedomie, že úlohu pri riešení problému zmeny klímy by mohol zohrať účinný trh s povoleniami pre emisie skleníkových plynov, ktorý by bol regulovaný v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS), keby sa zaviedol spoločne s ambicióznou politikou v oblasti energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov. Vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že návrh, ktorým sa mení systém obchodovania s emisnými kvótami, ktorý oznámila Európska komisia v roku 2015, stále čaká na konečné schválenie, zatiaľ čo ceny emisných povolení sú aj naďalej príliš nízke. Opätovne zdôrazňujeme, že minimálny percentuálny podiel príjmov z aukcií ETS by mali využívať priamo miestne a regionálne orgány na investície do zlepšenia odolnosti miestnych komunít. Vyzýva tiež Komisiu, aby zvážila osobitné opatrenia na stanovenie minimálnej ceny uhlíka alebo opäť zvážila európsku „uhlíkovú daň“;

20.

vyzýva Európsku komisiu, aby rozptýlila pochybnosti v súvislosti s investíciami do biopalív, ktoré boli vyvolané tým, že pre tieto opatrenia boli poskytnuté iba dočasné výnimky z pravidiel štátnej pomoci v oblasti zdaňovania energie a daní z emisií CO2, a považuje za rovnako dôležité znížiť administratívnu záťaž v súvislosti s energiou z obnoviteľných zdrojov, aby nebola vyššia než v prípade fosílnych palív;

21.

vyzýva Európsku komisiu, aby zvýšila podiel rozpočtu vyčlenený na opatrenia v oblasti klímy a environmentálnu udržateľnosť v rámci svojich programov rozvojovej pomoci pre tretie krajiny, na základe toho, čo nedávno schválil Európsky parlament v nariadení, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD), ktorý stanovil cieľ pre investície v oblasti klímy vo výške 28 % z celkového rozpočtu. Ďalej žiada, aby do projektov boli viac zapájané miestne a regionálne orgány v EÚ s cieľom vymieňať si s miestnymi a regionálnymi orgánmi z tretích krajín vlastné úspešné skúsenosti a zároveň rozvíjať kompetencie. Zásady „klimatickej spravodlivosti“ by mali tvoriť jadro záväzkov prijatých na medzinárodnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby investície boli v súlade s medzinárodnými ľudskými právami, a mali by pomôcť spoločenstvám, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy, a to aj prostredníctvom vytvorenia atmosféry spolupráce medzi verejnými a súkromnými subjektmi v súlade s cieľom 17 „Cieľov v oblasti udržateľného rozvoja“ Organizácie Spojených národov (2);

22.

zdôrazňuje, že niekedy pravidlá štátnej pomoci a/alebo európske účtovné pravidlá pre verejné orgány, ktoré sú často obmedzujúce, môžu spôsobiť väčšiu zložitosť investícií v oblasti životného prostredia a klímy. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby overila, či tu jestvuje priestor na zvýšenie výhodnosti týchto investícií z účtovného hľadiska;

23.

domnieva sa, že je potrebné vytvoriť ad hoc nástroj na zlepšenie schopnosti miestnych a regionálnych orgánov orientovať sa medzi rôznymi existujúcimi iniciatívami, získať prístup k financovaniu opatrení na boj proti zmene klímy a účinnú technickú pomoc. Ponúka preto Európskej komisii svoju podporu pri príprave príručky, ktorá poskytne jednoduché a kompletné zmapovanie možností financovania na európskej a medzinárodnej úrovni zameraných na miestne a regionálne orgány. Naznačil tiež, že súhrn mapovania môže byť k dispozícii všetkým zainteresovaným stranám prostredníctvom webového portálu, čím by sa sprístupnil jediný zdroj informácií, kde budú zhrnuté všetky dostupné finančné prostriedky na opatrenia v oblasti klímy.

24.

žiada členské štáty, aby lepšie zapájali miestne a regionálne orgány do vytvárania národných plánov v oblasti energetiky a klímy na podporu koordinácie medzi vnútroštátnymi plánmi a miestnymi a regionálnymi plánmi v súlade s článkom 4 Parížskej dohody, ktorý upravuje vnútroštátne stanovené príspevky k znižovaniu emisií skleníkových plynov;

25.

pripomína svoj návrh na zlepšenie zapojenia miestnych a regionálnych orgánov, uvedený v stanovisku k oznámeniu Európskej komisie Dosahovanie prínosov environmentálnych politík EÚ prostredníctvom ich pravidelného preskúmavania – COM(2016) 316 (3), v ktorom vyzýva Európsku komisiu, aby úzko spolupracovala s príslušnými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, so samotným Európskym výborom regiónov, s Dohovorom primátorov a starostov o klíme a energetike a s medzinárodnou radou pre miestne environmentálne iniciatívy miestnych environmentálnych iniciatív (International Council for Local Environmental Initiatives – ICLEI) na rozvoji koncepcie „príspevky stanovené na miestnej a regionálnej úrovni“ a metód na zavedenie takýchto príspevkov. Skúmanie miestnych a regionálnych orgánov by sa najskôr vykonávalo dobrovoľne na základe „overenej koncepcie“.

26.

navrhuje, aby národné plány pre energetiku a zmenu klímy obsahovali programy strednodobých investícií v oblasti klímy týkajúce sa plánovaných hlavných opatrení stanovených podľa (vnútroštátnej alebo nižšej) úrovne a typu podpory potrebnej na riešenie všetkých nedostatkov financovania a to aj preskúmaním využívania inovatívnych finančných nástrojov;

27.

pripomína význam akčných plánov pre udržateľnú energiu pre dosiahnutie národných príspevkov a príspevku EÚ k zníženiu emisií skleníkových plynov a navrhuje usilovať sa o účinné zapojenie miestnych a regionálnych orgánov zjednodušením vykonávania týchto plánov, procesu podávania správ a monitorovacieho systému. V tejto súvislosti by sa malo zvážiť zosúladenie vnútroštátnych stratégií a akčných plánov miestnych orgánov v oblasti udržateľnej energetiky a klímy (SECAP). Komisia a národné vlády by mali v súlade s metodikou Dohovoru primátorov a starostov ďalej podporovať zdroje pre SECAP;

28.

uznáva, že miestnym a regionálnym orgánom by sa malo pomôcť, aby jasne pochopili klimatické riziká na svojom území a mohli prijímať rozhodnutia najlepším možným spôsobom. Zlepšenie sociálno-ekonomického hodnotenia, podávania správ a komunikácie by prispelo k objasneniu vplyvu zmeny klímy na spoločnosť, informované prijímanie rozhodnutí a prideľovanie zdrojov na miestnej úrovni. Mapovanie environmentálnych rizík dostupné prostredníctvom Európskej platformy pre adaptáciu na zmenu klímy (4) je pozitívnou a užitočnou iniciatívou, hoci je stále príliš málo známe a pokiaľ ide o miestne a regionálne údaje, pozostáva z čiastkových informácií. Existuje všeobecná potreba zvyšovať informovanosť o činnosti EÚ a nástrojoch na prispôsobenie sa zmene klímy na miestnej úrovni. Výbor preto vyzýva Európsku komisiu, aby zvýšila svoju podporu tejto platforme s cieľom skompletizovať zber údajov a šíriť výsledky, pričom by sa väčšia pozornosť mala venovať regionálnej a miestnej úrovni, ktoré v krízových situáciách reagujú ako prvé;

29.

zdôrazňuje okrem toho, že je dôležité vytvoriť nástroje, akými sú napríklad zelené dlhopisy a kolektívne záruky, ktoré uľahčia financovanie. Tieto nástroje môžu vytvoriť miestne a regionálne samosprávy v spolupráci s národnými a európskymi inštitúciami, prípadne s ich podporou. V súčasnosti už existujú početné dobré príklady.

30.

vyzýva členské štáty, aby oceňovali opatrenia na financovanie klimatických zmien, ktoré vykonávajú miestne orgány prostredníctvom osobitných programov (ako napríklad klimatický pakt Luxemburska (5), ktorý zabezpečuje dodatočné zdroje pre miestne orgány, ktoré sa zaviažu zavádzať určité opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti), alebo zmierňovali prípadne obmedzenia verejných financií alebo poskytovali iné formy podpory;

31.

vyzýva všetkých politických činiteľov, a predovšetkým národné vlády, aby navrhli a prijali rázne opatrenia, ktoré nebudú sledovať v prvom rade krátkodobé volebné výsledky, ale dôsledky opatrení (alebo ich absencie) pre budúce generácie, a to tak z hľadiska zdravotného stavu a kvality životného prostredia, ako aj z ekonomického hľadiska. VR preto navrhuje, aby sa podpora hospodárskej činnosti s výrazným vplyvom na životné prostredie (a teda s vysokými emisiami), pri zohľadnení rizík úniku uhlíka, postupne znižovala až do jej úplného zastavenia v primerane krátkom časovom rámci, ale najneskôr do roku 2035.

32.

odporúča, aby sa vytvorili všeobecné spoločné integrované súbory opatrení zamerané na zvýšenie energetickej efektívnosti a znižovanie uhlíkovej stopy pre staré aj nové budovy, aby sa uplatňovali minimálne požiadavky na energetickú efektívnosť a výkonnosť nových budov a aby sa zvýšil objem finančných prostriedkov potrebných na zvýšenie energetickej efektívnosti súčasných budov.