—

so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na dohovory OSN o ľudských právach a ich opčné protokoly,

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej články 21, 34 a 36,

—

so zreteľom na 71. zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov,

—

so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000), č. 1820 (2009), č. 1888 (2009), č. 1889 (2010), č. 1960 (2011), č. 2106 (2013), č. 2122 (2013) a č. 2242 (2015) o ženách, mieri a bezpečnosti,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2017 (1),

—

so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2015 a politiku Európskej únie v tejto oblasti,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o útokoch na nemocnice a školy ako o porušovaní medzinárodného humanitárneho práva (2),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade zo 7. júla 2016 k 71. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (3),

—

so zreteľom na závery Rady z 18. júla 2016 o prioritách EÚ na 71. Valnom zhromaždení OSN,

—

so zreteľom na revidované usmernenia EÚ pre presadzovane a ochranu práv dieťaťa,

—

so zreteľom na rezolúciu VZ OSN o účasti Európskej únie na činnosti Organizácie Spojených národov, ktorá zaručuje Európskej únii právo intervencie vo Valnom zhromaždení OSN, právo predkladať ústne návrhy a pozmeňujúce návrhy, ktoré sa na žiadosť členského štátu predložia na hlasovanie, a právo na odpoveď,

—

so zreteľom na newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov z 19. septembra 2016,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/71/L.48 z 21. decembra 2016, ktorou sa zriaďuje „medzinárodný, nestranný a nezávislý mechanizmus na pomoc pri vyšetrovaní a stíhaní osôb zodpovedných za najzávažnejšie trestné činy podľa medzinárodného práva spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2011“,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2016 o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2016 o situácii v severnom Iraku/Mosule (5),

—

so zreteľom na článok 113 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0216/2017),

A.

keďže záväzok EÚ presadzovať účinný multilateralizmus a globálnu dobrú správu, ktorých jadro tvorí OSN, je neodlučiteľnou súčasťou vonkajšej politiky EÚ a vychádza z presvedčenia, že multilaterálny systém založený na univerzálnych pravidlách a hodnotách je najvhodnejším systémom na riešenie globálnej krízy, výziev a hrozieb;

B.

keďže viaceré nacionalistické a protekcionistické hnutia na celom svete spochybňujú medzinárodný poriadok založený na spolupráci, dialógu, voľnom a spravodlivom obchode a ľudských právach;

C.

keďže EÚ by mala zohrávať aktívnu úlohu pri budovaní takej Organizácie Spojených národov, ktorá môže účinne prispievať ku globálnym riešeniam, k mieru a bezpečnosti, ľudským právam, rozvoju, demokracii a medzinárodnému poriadku založenému na právnom štáte; keďže členské štáty EÚ sa musia v súlade s mandátom uvedeným v článku 34 ods. 1 Zmluvy o EÚ všetkými prostriedkami usilovať o prehlbovanie koordinácie a spájanie svojich činností v orgánoch a úradoch systému OSN;

D.

keďže EÚ a jej členské štáty sú aj naďalej kolektívne najväčším finančným prispievateľom do systému OSN, keďže poskytujú približne 50 % všetkých príspevkov do OSN, pričom príspevky členských štátov EÚ predstavujú približne 40 % riadneho rozpočtu OSN; keďže príspevky EÚ do OSN by mali byť viditeľnejšie;

E.

keďže EÚ sa usiluje o environmentálnu udržateľnosť, najmä v oblasti boja proti zmene klímy, a to tým, že podporuje medzinárodné opatrenia a činnosti zamerané na ochranu a zlepšenie kvality životného prostredia a trvalo udržateľného riadenia prírodných zdrojov;

F.

keďže EÚ je jedným z najoddanejších obhajcov a podporovateľov ľudských práv, základných slobôd, kultúrnych hodnôt a rozmanitosti, demokracie a právneho štátu;

G.

keďže bezpečnostné prostredie EÚ je stále menej stabilné a rýchlo sa mení v dôsledku veľkého počtu dlhotrvajúcich alebo novo vznikajúcich problémov vrátane násilných konfliktov, terorizmu, organizovanej trestnej činnosti, propagandy a kybernetickej vojny, bezprecedentného pohybu utečencov a migračného tlaku, ako aj vplyvov zmeny klímy, ktoré sa nedajú riešiť na národnej úrovni a vyžadujú si regionálnu a globálnu reakciu a aktívnu a konštruktívnu spoluprácu;

H.

keďže EÚ a OSN by mali zohrávať hlavnú úlohu pri vykonávaní programu rozvoja do roku 2030 s cieľom odstraňovať chudobu a vytvárať kolektívnu prosperitu, riešiť nerovnosť, vytvárať bezpečnejší a spravodlivejší svet a bojovať proti zmene klímy a chrániť životné prostredie; keďže VZ OSN sa rozhodlo zvýšiť úsilie OSN o vykonávanie tohto nového programu rozvoja;

1.

a)

naďalej požadovať úplné dodržiavanie zvrchovanosti, medzinárodne uznaných hraníc a územnej celistvosti krajín východnej Európy a Zakaukazska, konkrétne Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny, vzhľadom na porušovanie medzinárodného práva v týchto oblastiach; podporovať a oživiť diplomatické úsilie o mierové a trvalé riešenie týchto pretrvávajúcich, predlžujúcich sa konfliktov, ako aj konfliktu v regióne Náhorného Karabachu a o dodržiavanie ľudských práv a územnej celistvosti, nepoužívanie sily a zabezpečenie rovnakých práv a práva na sebaurčenie národov v tejto oblasti; naliehať na medzinárodné spoločenstvo, aby v plnej miere uplatňovalo politiku neuznania protiprávnej anexie Krymu; aktívne zvyšovať tlak na Rusko ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN s cieľom vyriešiť konflikt na Ukrajine v súlade s dohodami z Minska, ako aj okupáciu gruzínskych regiónov Abcházsko a Južné Osetsko; dosiahnuť geopolitickú rovnováhu, v ktorej sú odmietnuté všetky snahy o získanie výlučných sfér vplyvu;

b)

zachovať plnú podporu úsiliu OSN, ktoré má umožniť komplexné riešenie ukončenia rozdelenia Cypru, a zdôrazňuje, že vyriešenie cyperskej otázky bude mať pozitívny vplyv na celý región a tak na gréckych Cyperčanov, ako aj tureckých Cyperčanov; nalieha na Radu, aby využila všetky svoje zdroje s cieľom plne podporiť úspešné ukončenie procesu znovuzjednotenia a aby podporovala úlohu OSN;

c)

podporiť úsilie OSN zamerané na dosiahnutie riešenia v otázke názvu bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko prostredníctvom dohody medzi Skopje a Aténami;

d)

naliehať na všetky členské štáty OSN, aby sprístupnili všetky potrebné finančné a ľudské zdroje na pomoc miestnemu obyvateľstvu v ozbrojených konfliktoch a utečencom a naliehať na všetky členské štáty OSN, aby si plnili finančné záväzky voči OSN;

e)

dodržiavať dohodu o jadrovom programe medzi Iránom a členmi Bezpečnostnej rady OSN a Nemeckom ako významný úspech medzinárodnej a najmä európskej diplomacie a naďalej vyvíjať nátlak na Spojené štáty, aby pristúpili k jej praktickému vykonávaniu;

f)

použiť všetky dostupné nástroje na zabezpečenie väčšieho súladu opatrení prijatých štátnymi a neštátnymi aktérmi s medzinárodným humanitárnym právom (MHP); podporovať úsilie o vytvorenie účinného mechanizmu na zvyšovanie súladu s MHP, ktoré vyvíja najmä Medzinárodný výbor Červeného kríža;

g)

vyvíjať úsilie o pevnejšie multilaterálne záväzky s cieľom nájsť trvalé politické a mierové riešenie súčasných konfliktov na Blízkom východe a v severnej Afrike, najmä v Sýrii, Iraku, Jemene a Líbyi; a oživiť diplomatické úsilie o vyriešenie zmrazených konfliktov na celom svete; naďalej podporovať činnosť, opatrenia a iniciatívy osobitných vyslancov OSN zamerané na riešenie týchto konfliktov; požadovať od medzinárodného spoločenstva trvalú humanitárnu, finančnú a politickú pomoc s cieľom riešiť humanitárnu situáciu a vyvíjať činnosť zameranú na okamžité ukončenie násilia; predchádzať akémukoľvek porušovaniu medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv vrátane priameho zameriavania sa na civilnú infraštruktúru a civilné obyvateľstvo a dôrazne odsúdiť takéto porušovanie v Sýrii; naliehať na všetky členské štáty OSN, aby na pomoc miestnemu obyvateľstvu v oblastiach zasiahnutých konfliktom poskytli všetky potrebné finančné a ľudské zdroje; podporovať úsilie OSN dospieť k trvalému riešeniu konfliktu v Sýrii a Iraku a naďalej podporovať úlohu EÚ v humanitárnej oblasti a regionálnu iniciatívu EÚ; naliehať na členov medzinárodného spoločenstva, aby urobili všetko, čo je v ich silách, a nekompromisne odsúdili osoby zodpovedné za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu spáchané počas sýrskeho konfliktu, či už v rámci svojich súdnych systémov, na medzinárodných súdoch alebo pred ad hoc tribunálmi; podporovať iniciatívu OSN týkajúcu sa mierového plánu v Jemene a naliehavo riešiť pretrvávajúcu humanitárnu krízu; vyzvať všetky strany, aby dodržiavali ľudské práva a slobody všetkých jemenských občanov, a zdôrazňovať význam zvýšenia bezpečnosti všetkých osôb pracujúcich v mierových a humanitárnych misiách v krajine; podporovať politiku zbližovania medzi Iránom a Saudskou Arábiou ako nevyhnutný predpoklad zmierňovania napätia v regióne a ako cestu k vyriešeniu konfliktu v Jemene a v ďalších oblastiach; naďalej podporovať takéto opatrenia s cieľom riešiť základné príčiny terorizmu a extrémizmu, ktoré sú hrozbou pre medzinárodnú bezpečnosť a regionálnu stabilitu; žiadať väčšiu podporu pre vládu v Líbyi, ktorú podporuje OSN, a prevziať ústrednú úlohu pri stabilizácii Líbye a ochrane jej jednoty a územnej celistvosti na základe politickej dohody o Líbyi; pripomínať naliehavú potrebu zjednotenia všetkých ozbrojených síl pod kontrolou legitímnych civilných orgánov, ako sa stanovuje v politickej dohode o Líbyi; obnoviť podporu úsilia osobitného koordinátora OSN pre blízkovýchodný mierový proces a osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN pre Západnú Saharu o vyriešenie týchto dlhotrvajúcich konfliktov; vyzvať na vykonávanie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN o Blízkom východe;

h)

podporovať rozhovory medzi sýrskymi stranami konfliktu, ktoré vychádzajú z rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2254 (2015); zdôrazniť, že tieto strany by sa mali zamerať na rámcovú dohodu, ktorá obsahuje politický balík, aby mohlo dôjsť k vykonaniu dohodnutého prechodného politického procesu v súlade s jasným načasovaním a cieľovým harmonogramom stanoveným v rezolúcii č. 2254 (2015); vyzdvihnúť, že na dosiahnutie tohto cieľa vznikol jasný program pozostávajúci zo štyroch oblastí; vyjadriť obavy, že pokračujúce boje v Sýrii ohrozujú prímerie, ktoré začalo platiť 30. decembra 2016, čo má výrazne negatívne dôsledky pre bezpečnosť sýrskych civilistov, prístup k humanitárnej pomoci a dynamiku politického procesu; podporiť výzvu osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN pre Sýriu určenú štátom ručiacim za prímerie v Sýrii, aby okamžite vyvinuli úsilie o dodržanie prímeria;

i)

konať v súlade s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie o Západnej Sahare;

j)

zaručiť, aby VZ OSN poskytlo v spolupráci s EÚ a USA všetky nástroje, ktorými sa zaistí, aby riešenie v podobe existencie dvoch štátov v hraniciach z roku 1967 s Jeruzalemom ako hlavným mestom oboch štátov a s bezpečným Izraelským štátom so zabezpečenými a uznávanými hranicami a nezávislým, demokratickým a životaschopným Palestínskym štátom na súvislom území, ktoré žijú vedľa seba v mieri a bezpečnosti, bolo udržateľné a účinné;

k)

vyzvať na väčšiu podporu a posilnenie postavenia irackých inštitúcií a poukázať na potrebu úsilia o vytvorenie inkluzívnejšej spoločnosti a opätovnú reintegráciu všetkých etnických a náboženských menšín, ktoré boli vysídlené, a to aj v severnom Iraku, v ktorom treba po ukončení vojenskej operácie v meste Mósul a jeho okolí nájsť mierové a inkluzívne riešenie po skončení konfliktu; pripomínať mimoriadny význam trvalej ochrany civilného obyvateľstva a dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (MHP) pri vykonávaní vojenských stratégií v Iraku;

l)

naďalej riešiť závažné bezpečnostné hrozby v regiónoch Sahelu, Sahary a Čadského jazera, Veľkých jazier a Afrického rohu s cieľom odstrániť teroristickú hrozbu, ktorú predstavuje ISIL/Dá’iš a stúpenci al-Káidy a Boko Haram či iné pridružené teroristické skupiny;

m)

spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom ako celkom s cieľom vyriešiť humanitárnu a bezpečnostnú krízu na africkom kontinente, najmä v Somálsku, Južnom Sudáne, Sudáne, Stredoafrickej republike, Mali, Nigérii, Burundi a v oblasti Veľkých jazier vo všeobecnosti; nabádať členské štáty OSN, aby zintenzívnili svoju podporu posilneniu úlohy a vlastných kapacít Africkej únie v oblasti mediácie a riadenia kríz a aby sa zároveň snažili dopĺňať svoju činnosť s podporným úradom OSN pre budovanie mieru; zabezpečiť rýchlu adaptáciu Stabilizačnej misie Organizácie Spojených národov v Konžskej demokratickej republike (MONUSCO) v súlade s jej novým mandátom a najmä s uplatňovaním dohody z 31. decembra 2016;

n)

vyzvať medzinárodné spoločenstvo, aby sa pridalo k úsiliu o zvládnutie súčasnej politickej krízy v Konžskej demokratickej republike a o zabránenie kolapsu tohto štátu;

o)

zdôrazniť, že je dôležité zvýšiť investície do prevencie konfliktov, a to s ohľadom na faktory, ako sú politická alebo náboženská radikalizácia, násilie súvisiace s voľbami, vysídľovanie obyvateľstva alebo zmena klímy;

p)

upriamiť pozornosť členských štátov OSN, a najmä členov Bezpečnostnej rady OSN, na zvyšovanie napätia medzi niektorými krajinami západného Balkánu; naliehať na ich vedúcich predstaviteľov, aby vo svojej regionálnej politike preukázali zdržanlivosť, a na EÚ a OSN, aby sa naďalej v plnej miere zapájali do hľadania trvalého riešenia dvojstranných rozdielov, a to aj tým, že budú v prípade, že je to potrebné, pôsobiť ako sprostredkovatelia; odsúdiť aktivity Ruska na západnom Balkáne, pri ktorých hrozí, že destabilizujú krehký proces reforiem v krajinách v tomto regióne a ohrozia ambície Európskej únie a NATO;

q)

naďalej podporovať úsilie OSN zamerané na nastolenie mieru v Afganistane a na vyriešenie nestabilnej bezpečnostnej situácie v krajine;

r)

dôrazne odsúdiť kroky vedenia Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, ktoré ohrozujú mier a bezpečnosť na Kórejskom polostrove a mimo neho; nabádať Čínu ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, aby naďalej vyvíjala nátlak na severokórejský režim, aby zmiernil svoje agresívne činy, ktoré ohrozujú regionálnu a medzinárodnú bezpečnosť; navrhnúť a vykonať nekompromisné opatrenia na základe širokého a dostatočne pevného medzinárodného konsenzu s cieľom zabrániť severokórejskému režimu ďalej rozširovať svoj agresívny jadrový potenciál a vykonávať vraždy, útoky a únosy mimo svojho územia;

s)

naliehať na Valné zhromaždenie OSN a Bezpečnostnú radu OSN, aby diskutovali o napätí v Juhočínskom mori s cieľom primäť všetky zúčastnené strany k tomu, aby ukončili rokovania o kódexe správania;

t)

privítať, že Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu č. 2307 (2016), a zablahoželať vláde a obyvateľom Kolumbie k ich snahe dosiahnuť mier;

u)

výrazne zvýšiť pomoc, ktorú členské štáty poskytujú operáciám OSN na udržanie a budovanie mieru, ktoré zahŕňajú prvok ľudských práv a jasné stratégie pre ukončenie operácií, najmä prispievaním personálu a vybavenia, a rozšíriť úlohu EÚ ako sprostredkovateľa v tejto oblasti; zaistiť lepšiu viditeľnosť tejto podpory a príspevkov; ďalej rozvíjať postupy využívania spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ na podporu operácií OSN a zároveň venovať dostatočnú pozornosť viacerým rozmerom komplexného krízového riadenia, ako napríklad ľudským právam, trvalo udržateľnému rozvoju a základným príčinám masovej migrácie; podporovať reformu Bezpečnostnej rady OSN týkajúcu sa používania práva veta v prípadoch, keď existujú dôkazy o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti;

v)

podporovať generálneho tajomníka OSN v jeho úsilí o intenzívnejšie zapojenie OSN do mierových rokovaní;

w)

podporovať vykonanie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN o ženách, mieri a bezpečnosti v plnej miere; žiadať podporu rovnocenného a plného zapájania žien ako aktívnych činiteľov; podporovať aktívne zapájanie žien do predchádzania konfliktom a ich riešenia, ako aj do boja proti násilnému extrémizmu; pripomínať, že sexuálne násilie, ako je napríklad znásilnenie, sa používa ako vojnová taktika a predstavuje vojnový zločin; zaistiť bezpečnú zdravotnú pomoc v prípadoch znásilňovania počas vojny; žiadať posilnenie ochrany žien a dievčat v konfliktných oblastiach, najmä pokiaľ ide o sexuálne násilie, podporovať a posilňovať medzinárodné úsilie prostredníctvom OSN s cieľom skoncovať s využívaním detí v ozbrojených konfliktoch a zabezpečiť rodovú analýzu, ako aj uplatňovanie hľadiska ľudských práv a rodovej rovnosti vo všetkých činnostiach OSN; vyzvať na vypracovanie ukazovateľov na zmeranie pokroku, pokiaľ ide o zapájanie žien do budovania mieru a bezpečnosti;

x)

naliehavo sa zamerať na všetky aspekty hodnotiacej správy OSN z 15. mája 2015 o úsilí presadzovať právo a poskytovať lekársku pomoc v prípade sexuálneho vykorisťovania a zneužívania zamestnancami Organizácie Spojených národov a pridruženým personálom v mierových operáciách a v súvislosti s údajnými prípadmi zneužívania vytvoriť fungujúci a transparentný systém dohľadu a zodpovednosti vyzvať na vyšetrenie, stíhanie a odsúdenie ktoréhokoľvek člena vojenského a civilného personálu, ktorý sa dopustil činov sexuálneho násilia;

y)

naďalej posilňovať úlohu zásady zodpovednosti za ochranu ako významnej zásady práce členských štátov OSN v oblasti riešenia konfliktov, ľudských práv a rozvoja; pokračovať v podpore úsilia o ďalšie vykonávanie zásady zodpovednosti za ochranu a v podpore OSN, aby ďalej zohrávala mimoriadne dôležitú úlohu v rámci pomoci krajinám pri uplatňovaní zásady zodpovednosti za ochranu s cieľom presadzovať ľudské práva, zásady právneho štátu a medzinárodné humanitárne právo; presadzovať široké vymedzenie pojmu ľudská bezpečnosť a zásady zodpovednosti za ochranu;

z)

nabádať všetky členské štáty OSN, aby podpísali a ratifikovali Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení;

aa)

zapájať sa do verejnej a komplexnej diskusie so všetkými členmi VZ OSN o tom, aké je dôležité, aby boli v súvislosti s prezidentskými mandátmi na celom svete dodržiavané ústavné obmedzenia;

ab)

opakovane jednoznačne odsudzovať terorizmus a opätovne zdôrazňovať svoju plnú podporu krokom, ktoré sú zamerané na porazenie a zničenie teroristických organizácií, najmä ISIS/Dá’iš, ktoré sú jednoznačnou hrozbou pre regionálnu a medzinárodnú bezpečnosť; trvať na tom, že všetky opatrenia prijaté v boji proti terorizmu by mali byť v plnom súlade s medzinárodným humanitárnym právom a medzinárodným právom v oblasti ľudských práv;

ac)

podporovať OSN v tom, aby sa boj proti terorizmu stal kľúčovým prvkom jej programu prevencie v súlade so záväzkom EÚ v oblasti preventívnych opatrení v boji proti terorizmu a násilnému extrémizmu; posilniť spoločné úsilie EÚ a OSN v boji proti základným príčinám extrémneho násilia a terorizmu, a to v boji proti hybridným hrozbám a pri ďalšom výskume a budovaní kapacít v oblasti kybernetickej obrany; podporovať vzdelávanie ako nástroj prevencie násilného extrémizmu a využívať existujúce mierové iniciatívy miestnych partnerov ako základ pri navrhovaní, vykonávaní a rozvíjaní stratégií proti radikalizácii a náboru teroristov a zároveň podporovať medzinárodnú činnosť, ktorej cieľom je predviesť osoby zodpovedné za násilie pred súd; podporovať väčšie zapojenie EÚ do iniciatív OSN v oblasti budovania kapacít v súvislosti s bojom proti zahraničným bojovníkom a násilnému extrémizmu;

ad)

zintenzívniť úsilie proti náborom bojovníkov a bojovať proti teroristickej propagande, ktorá sa šíri nielen v prostredníctvom sociálnych médií, ale aj v sieťach radikalizovaných kazateľov šíriacich nenávisť; podporovať opatrenia na posilnenie odolnosti spoločenstiev, na ktoré sa zameriava extrémistická propaganda a ktoré sú náchylné na radikalizáciu, a to aj zameraním sa na riešenie hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a politických príčin, ktoré k tomu vedú; podporovať protiradikalizačné a deradikalizačné politiky v súlade s akčným plánom OSN na predchádzanie násilnému extrémizmu; pripomínať, že podpora a ochrana ľudských práv a dodržiavanie zásady právneho štátu sú kľúčovými prvkami politík boja proti terorizmu;

ae)

spolupracovať s Valným zhromaždením OSN v boji proti financovaniu terorizmu a budovať mechanizmy identifikácie teroristov a teroristických organizácií a posilňovania celosvetových mechanizmov na zmrazovanie aktív a zároveň dodržiavať medzinárodné normy týkajúce sa riadneho procesu a právneho štátu;

af)

zvýšiť efektívnosť medzinárodnej policajnej, právnej a justičnej spolupráce v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti; víta v tejto súvislosti rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2322 (2016) a zdôrazňuje potrebu urýchliť procesy medzinárodnej justičnej spolupráce, posilniť existujúce mechanizmy medzinárodnej policajnej spolupráce a aktualizovať sieť kontaktov medzi ústrednými a súdnymi orgánmi;

ag)

podporovať úsilie OSN zabrániť neštátnym aktérom a teroristickým skupinám, aby vyvíjali, vyrábali, získavali alebo presúvali zbrane hromadného ničenia a ich nosiče; trvať na úplnom dodržiavaní Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), Dohovoru o chemických zbraniach a Dohovoru o biologických a toxínových zbraniach a podnikať aktívne kroky ku globálnemu odzbrojeniu;

ah)

podporovať úplné uplatňovanie zmluvy o obchode so zbraňami (ATT) a podporovať všetky členské štáty OSN, aby túto zmluvu podpísali a ratifikovali;

ai)

usilovať sa o prijatie účinnejších opatrení proti zneužívaniu zbraní a munície vrátane ručných a ľahkých zbraní a nedovolenému obchodovaniu s nimi, a to najmä vytvorením systému na sledovanie zbraní; požadovať od členských štátov OSN, aby podnikali aktívne kroky vedúce ku globálnemu odzbrojeniu;

aj)

venovať osobitnú pozornosť technologickému pokroku v oblasti militarizácie robotiky a najmä vyzbrojeným robotom a dronom a ich súladu s medzinárodným právom; stanoviť právny rámec pre drony a vyzbrojené roboty v súlade s existujúcim medzinárodným humanitárnym právom s cieľom zabrániť zneužívaniu tejto technológie na nezákonné účely štátnymi a neštátnymi aktérmi;

ak)

žiadať posilnenie celosvetovej reakcie na migráciu na základe úspešného zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni venovaného riešeniu veľkých pohybov utečencov a migrantov z 19. septembra 2016 a riešiť vznikajúce výzvy a bezpečnostné problémy vyplývajúce z nelegálnej migrácie, ako sú prevádzačstvo a obchodovanie s ľuďmi, ako aj úsilie o vytvorenie zákonných ciest pre migráciu; zdôrazňuje, že je potrebný účinný a naliehavý záväzok s cieľom vyriešiť základné príčiny humanitárnej krízy a nevídaných migračných tokov a tokov utečencov;

al)

presadzovať poskytovanie účinnejšej podpory UNHCR pri vykonávaní jeho medzinárodného mandátu na ochranu utečencov vrátane zraniteľných skupín, ako sú ženy, deti a ľudia so zdravotným postihnutím; upozorniť na veľký nesúlad medzi rozpočtovými potrebami a prostriedkami získanými pre UNHCR a požadovať výraznejšiu celosvetovú solidaritu; žiadať navýšenie finančných prostriedkov uvoľňovaných z bežného rozpočtu OSN pre UNHCR s cieľom zabezpečiť jeho fungovanie; vyzývať na politickú angažovanosť, financovanie a konkrétne prejavy solidarity na podporu newyorského vyhlásenia pre utečencov a migrantov;

am)

obhajovať a chrániť práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI), žiadať zrušenie právnych predpisov v členských štátoch OSN, ktoré kriminalizujú ľudí na základe sexuálnej alebo rodovej identity, a podporovať medzinárodnú činnosť zameranú na boj proti homofóbnym a transfóbnym trestným činom páchaným z nenávisti;

an)

podporovať a rešpektovať zásady slobody presvedčenia a prejavu tak, ako sú zakotvené v článku 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, a zdôrazňovať význam slobodnej tlače a úlohu každého občana v zdravej spoločnosti;

ao)

vyzývať na posilňovanie systémov ochrany detí a podporovať konkrétne opatrenia v záujme utečeneckých a migrujúcich detí na základe Dohovoru o právach dieťaťa;

ap)

požadovať väčšie úsilie na predchádzanie nelegálnej migrácii a v boji proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi, najmä bojom proti zločineckým sieťam na základe včasnej a účinnej výmeny príslušných informácií; zlepšovať metódy identifikácie a ochrany obetí a posilňovať spoluprácu s tretími krajinami s cieľom sledovať, zhabať a vymáhať príjmy z trestnej činnosti v tomto odvetví; zdôrazňovať na úrovni OSN význam ratifikácie a plného uplatňovania Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho Protokolu proti prevádzaniu migrantov po súši, po mori a letecky a Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a s deťmi;

aq)

naliehať na všetky štáty vrátane členských štátov EÚ, aby urýchlene ratifikovali Opčný protokol k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorým sa stanovujú mechanizmy podávania sťažností a vyšetrovania;

ar)

vyzvať všetky štáty, najmä členské štáty EÚ, aby sa aktívne zapojili do rokovaní na úrovni UNHCR v Ženeve o medzinárodnej záväznej zmluve o nadnárodných spoločnostiach a ľudských právach;

as)

jasne a jednoznačne pripomínať, že všetky ľudské práva dohodnuté v rámci dohovorov OSN sú univerzálne, nedeliteľné, vzájomne súvisiace a vzájomne prepojené a že dodržiavanie týchto práv sa musí vynucovať; požadovať väčšiu ochranu ľudských práv a základných slobôd vo všetkých podobách, v ktorých sa prejavujú, a to aj v súvislosti s novými technológiami; naďalej nabádať všetky členské štáty OSN, aby podpísali, ratifikovali a vykonávali rôzne dohovory o ľudských právach a aby si plnili svoje povinnosti spojené s predkladaním správ v súlade s týmito nástrojmi; požadovať ochranu slobody presvedčenia a prejavu; zdôrazňovať význam slobodných médií;

at)

vyzvať všetky členské štáty OSN, aby vykonávali odporúčania osobitného spravodajcu OSN týkajúce sa súčasných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti; podporovať, posilňovať a začleňovať činnosti podporujúce rovnosť medzi ženami a mužmi; požadovať ďalšie posilnenie postavenia žien a dievčat, ako aj posilnenie vedúceho postavenia a účasti žien na všetkých úrovniach rozhodovania vrátane osobitnej pozornosti, ktorá by sa mala venovať začleneniu príslušníčok menšín; žiadať skoncovanie s akýmkoľvek násilím a diskrimináciou voči ženám a dievčatám tým, že sa prihliadne aj na diskrimináciu na základe rodovej identity a rodového vyjadrenia; presadzovať práva detí tým, že sa zabezpečí najmä ich prístup k vzdelávaniu, ako aj rehabilitácia a reintegrácia detí zverbovaných do ozbrojených skupín a odstráni detská práca, mučenie, obviňovanie detí z čarodejníctva, obchodovanie s deťmi, manželstvá maloletých a sexuálne vykorisťovanie detí; aktívne presadzovať podporu ďalších opatrení proti porušovaniu práv LGBTI osôb; podporovať dôkladné monitorovanie situácie LGBTI osôb a obhajcov ľudských práv LGBTI osôb v krajinách, v ktorých boli prijaté zákony namierené proti týmto osobám;

au)

naďalej obhajovať slobodu náboženského vyznania a viery; žiadať väčšie úsilie o ochranu práv náboženských a iných menšín; požadovať väčšiu ochranu náboženských a etnických menšín pred prenasledovaním a násilím; požadovať zrušenie zákonov, na základe ktorých sa kriminalizuje rúhanie alebo odpadlíctvo od viery a ktoré slúžia ako zámienka na prenasledovanie náboženských menšín a neveriacich; podporovať prácu osobitného spravodajcu pre slobodu náboženského vyznania alebo viery; aktívne sa usilovať o to, aby OSN uznala genocídu náboženských, etnických a iných menšín, ktorej sa dopustil tzv. ISIS/Dá’iš, a o to, aby boli Medzinárodnému trestnému súdu postúpené prípady podozrenia zo zločinov proti ľudskosti, z vojnových zločinov a genocídy; podporovať činnosť OSN zameranú proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, masovým popravám a popravám, a to aj za zločiny súvisiace s drogami;

av)

pripomenúť svoje jednoznačné odsúdenie akéhokoľvek násilia, obťažovania, zastrašovania alebo stíhania obhajcov ľudských práv, oznamovateľov, novinárov alebo blogerov; zasadzovať sa za vymenovanie osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN pre bezpečnosť novinárov;

aw)

pripomenúť pri voľbe členov Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) záväzok Valného zhromaždenia OSN zohľadňovať to, ako kandidáti presadzujú a chránia ľudské práva, právny štát a demokraciu; požadovať stanovenie jasných kritérií členstva v UNHCR, ktoré by vychádzali z činnosti v oblasti ľudských práv;

ax)

posilniť úlohu Medzinárodného trestného súdu a medzinárodného systému trestného súdnictva v záujme podpory zodpovednosti a skoncovať s beztrestnosťou; vyzvať všetky členské štáty OSN, aby sa pripojili k Medzinárodnému trestnému súdu ratifikáciou Rímskeho štatútu, a nabádať na ratifikáciu zmien z Kampaly; poskytovať Medzinárodnému trestnému súdu výraznú diplomatickú, politickú a finančnú podporu;

ay)

pripomínať nulovú toleranciu EÚ voči trestu smrti; zachovať pevný záväzok presadzovať zrušenie trestu smrti na celom svete; vyzvať na moratórium uplatňovania trestu smrti a ďalej sa usilovať dosiahnuť jeho zrušenie na celom svete; začať iniciatívu na podporu medzinárodného rámca pre boj proti nástrojom mučenia a trestu smrti na základe skúseností získaných v tejto oblasti prostredníctvom nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005;

az)

presadzovať väčšiu angažovanosť v podpore právneho štátu, čo je prierezová téma, ktorá prepája tri piliere OSN: mier a bezpečnosť, ľudské práva a rozvoj; spolupracovať s vysokým komisárom OSN pre ľudské práva s cieľom naliehavo vyzvať venezuelské orgány, aby prepustili všetkých politických väzňov a dodržiavali oddelenie pilierov moci

ba)

podporovať úsilie OSN o zavedenie medzinárodného rámca v oblasti športu a ľudských práv, ktorým sa uľahčí prevencia, monitorovanie a poskytovanie nápravy v prípade porušovania ľudských práv v súvislosti s veľkými športovými podujatiami;

bb)

ďalej podporovať činnosť vysokého komisára OSN pre ľudské práva týkajúcu sa zvyšovania zodpovednosti a zlepšovania prístupu k prostriedkom nápravy pre obete porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním s cieľom prispieť k spravodlivému a účinnejšiemu systému prostriedkov nápravy podľa vnútroštátneho práva, najmä v prípadoch hrubého porušovania ľudských práv v podnikateľskom odvetví; vyzývať všetky vlády, aby si plnili povinnosti pri zabezpečovaní dodržiavania ľudských práv, prístupu k spravodlivosti pre obete, ktoré čelia praktickým aj právnym výzvam v súvislosti s prístupom k prostriedkom nápravy na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, pokiaľ ide o porušovanie ľudských práv súvisiace s podnikaním;

bc)

zdôrazniť vedúcu úlohu EÚ v procese, ktorý viedol k prijatiu programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (program 2030) a jeho 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja Valným zhromaždením OSN v septembri 2015; prijať konkrétne opatrenia na zabezpečenie účinného vykonávania programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja ako dôležitých nástrojov prevencie a trvalo udržateľného rozvoja; usilovať o lepší život budúcich generácií a podnecovať a podporovať krajiny, aby prevzali zodpovednosť a vytvorili vnútroštátne rámce na dosiahnutie týchto 17 cieľov; nabádať členské štáty OSN, aby si plnili záväzky v oblasti výdavkov na rozvojovú pomoc, a žiadať prijatie pevného rámca ukazovateľov a používanie štatistických údajov na monitorovanie pokroku a zabezpečenie zodpovednosti za posudzovanie situácie v rozvojových krajinách, sledovanie pokroku a zaistenie zodpovednosti; zdôrazňuje, že okrem DPH sa treba zamerať aj na iné ukazovatele s cieľom presnejšie posúdiť skutočnú situáciu v rozvojových krajinách a prijať účinné opatrenia na boj proti chudobe a podporu trvalo udržateľného rozvoja, a to najmä v krajinách so stredným príjmom; žiadať prijatie iniciatív na podporu a ochranu práv žien v rámci celej EÚ; žiadať plné vykonanie Pekinskej akčnej platformy, akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji a súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD);

bd)

naďalej sa vo všetkých politikách EÚ usilovať o súdržnosť politík v záujme rozvoja, čo je kľúčové pre dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a zároveň presadzovať väčšiu súdržnosť politík aj na úrovni OSN v súlade s cieľom 17.14; podporovať OSN pri presadzovaní zvýšeného úsilia o poskytovanie integrovanej a koordinovanej politickej podpory vykonávaniu programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a následne presadzovať systém OSN v oblasti rozvoja, ktorý bude fungovať integrovanejšie, s posilnenou spoluprácou agentúr a spoločnou realizáciou projektov, najmä posilnením súvislosti medzi bezpečnosťou a rozvojom; vyzvať OSN, aby systematicky začleňovala budovanie kapacít a dobrú správu vecí verejných do svojich dlhodobých stratégií rozvoja s cieľom skoncovať s chudobou a hladom, predchádzať konfliktom a účinne budovať odolnosť, podporovať ekologicky, hospodársky a sociálne udržateľný rozvoj, bojovať proti sociálnym nerovnostiam a poskytovať humanitárnu pomoc obyvateľstvu; zdôrazniť, že prístup k bezpečnému, spoľahlivému a cenovo dostupnému zásobovaniu vodou a náležitá sanitácia zvyšujú životnú úroveň a podporujú miestne hospodárstva a vznik dôstojnejších foriem zamestnania;

be)

trvať na tom, že politické fórum na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj by sa malo stať hlavným rozhodovacím orgánom zodpovedným za zabezpečovanie súvislých, účinných a inkluzívnych následných opatrení a kontroly vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja; uznať významnú úlohu, ktorú zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti a miestne subjekty pri úspešnom vykonávaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja; uznať podpornú úlohu a vplyv cieľov trvalo udržateľného rozvoja, pokiaľ ide o medzinárodný mier a bezpečnosť;

bf)

zabezpečiť, aby EÚ zostala v prvej línii boja proti zmene klímy a v tejto oblasti naďalej spolupracovala s OSN; vyzvať všetky členské štáty OSN, aby dodržiavali Parížsku dohodu a zabezpečili urýchlené vykonávanie rozhodnutí prijatých na konferencii OSN o zmene klímy v roku 2015;

bg)

úzko spolupracovať s malými ostrovnými štátmi a ďalšími krajinami, ktoré čelia najzávažnejším dôsledkom zmeny klímy, s cieľom zabezpečiť, aby sa ich hlas a ich potreby zohľadňovali na rôznych fórach OSN;

bh)

žiadať členské štáty EÚ, aby užšie koordinovali svoje činnosti v orgánoch a úradoch systému Organizácie Spojených národov a ďalej sa zasadzovali za posilnenie štatútu EÚ ako pozorovateľa v niektorých organizáciách podliehajúcich OSN; posilniť komunikáciu a zabezpečiť, aby boli stanoviská členských štátov na úrovni EÚ ešte viac koordinované; snažiť sa o zosúladenie stanovísk s kandidátskymi krajinami, partnerskými krajinami a inými podobne zmýšľajúcimi štátmi;

bi)

pracovať na posilňovaní medzinárodnej daňovej spolupráce a podporovať pri tom vytvorenie medzinárodného daňového orgánu v rámci systému OSN; bojovať proti daňovým únikom a praniu špinavých peňazí využívaním celosvetovej automatickej výmeny informácií o daňových otázkach a vytvorením spoločného globálneho čierneho zoznamu daňových rajov;

bj)

aktívne podporovať komplexnú reformu Bezpečnostnej rady OSN na základe širokého konsenzu, aby lepšie odrážala novú svetovú realitu a dokázala účinnejšie čeliť súčasným aj budúcim bezpečnostným hrozbám; podporovať dlhodobý cieľ EÚ získať kreslo v zreformovanej Bezpečnostnej rade OSN; naliehať na členov Bezpečnostnej rady OSN, aby upustili od používania práva veta v prípadoch, keď dochádza k páchaniu zločinov proti ľudskosti; podporovať oživenie činnosti Valného zhromaždenia OSN a posilnenie koordinácie a súdržnosti činnosti všetkých inštitúcií OSN, čo by malo zvýšiť efektívnosť, účinnosť, legitimitu, transparentnosť, zodpovednosť, kapacitu a reprezentatívnosť systému, aby bolo možné rýchlejšie reagovať na globálne výzvy;

bk)

dôrazne podporovať program reforiem novozvoleného generálneho tajomníka OSN; podporiť impulz k reforme mierovej a bezpečnostnej štruktúry OSN a fungovania a štruktúry sekretariátu zjednodušením, decentralizáciou a flexibilitou a zefektívnením finančnej organizácie; vytvoriť účinný systém na ochranu oznamovateľov OSN;

bl)

aktívne podporovať snahu generálneho tajomníka OSN menovať väčší počet žien na najvyššie riadiace pozície v ústredí OSN;

bm)

podporiť diskusiu o úlohe parlamentov a regionálnych zhromaždení v systéme OSN a o zriadení parlamentného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (PZ OSN) s cieľom zlepšiť demokratický profil a vnútorný demokratický proces organizácie a umožniť celosvetovej občianskej spoločnosti, aby sa mohla priamo zapájať do rozhodovacieho procesu;

2.