—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (1),

—

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking+5 (2000), Peking+10 (2005) a Peking+15 (2010),

—

so zreteľom na Dohovor OSN z roku 1949 o potláčaní a zrušení obchodu s ľuďmi a využívaní prostitúcie tretími osobami,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (2),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 20. októbra 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (smernica o materskej dovolenke) (3),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (4),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (5),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2013/62/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorou sa mení smernica 2010/18/EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k Európskej únii (6),

—

so zreteľom na smernice EÚ od roku 1975 o rozličných aspektoch rovnosti zaobchádzania s mužmi a ženami (smernica 2010/41/EÚ (7), smernica 2010/18/EÚ (8), smernica 2006/54/ES, smernica 2004/113/ES, smernica 92/85/EHS (9), smernica 86/613/EHS (10) a smernica 79/7/EHS (11)),

—

so zreteľom na návrh Komisie zo 14. marca 2012 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach (smernica o ženách vo vrcholových orgánoch) (COM(2012)0614),

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), a jeho článok 3, v ktorom sa pojem „rod“ označuje ako „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“,

—

so zreteľom na návrh Komisie zo 4. marca 2016 na rozhodnutie Rady o podpise Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie (COM(2016)0111),

—

so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2016 o rodovej rovnosti (00337/2016),

—

so zreteľom na závery Rady z 5. – 6. júna 2014 o predchádzaní všetkým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov a boji proti nim (09543/2014),

—

so zreteľom na závery Rady zo 7. decembra 2015 o rovnosti žien a mužov v oblasti rozhodovania (14327/2015),

—

so zreteľom na vyhlásenie trojice predsedníctiev zo 7. decembra 2015, ktoré podpísali Holandsko, Slovensko a Malta,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. marca 2015 s názvom Správa o rovnosti žien a mužov v roku 2014 (SWD(2015)0049),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 4. marca 2016 s názvom Správa o rovnosti žien a mužov v roku 2015 (SWD(2016)0054),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009 (12), z 8. marca 2011 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010 (13), z 13. marca 2012 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2011 (14) a z 10. marca 2015 o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013 (15),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2013 s názvom Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov (COM(2013)0833) a na svoje uznesenie zo 6. februára 2014 (16) o odstránení mrzačenia ženských pohlavných orgánov,

—

so zreteľom na výsledky prieskumu Európskej únie o lesbách, gejoch, bisexuálnych a transrodových osobách (EU LGBT), ktorý vykonala Agentúra pre základné práva (FRA) a ktorý bol zverejnený v máji 2013,

—

so zreteľom na správu FRA s názvom Násilie páchané na ženách – prieskum v celej EÚ. Hlavné výsledky, uverejnenú v marci 2014,

—

so zreteľom na správu agentúry FRA s názvom Situácia základných práv intersexuálnych osôb, ktorá bola uverejnená v máji 2015,

—

so zreteľom na správu Európskej siete orgánov pre rovnosť (EQUINET) s názvom Pretrvávanie diskriminácie, obťažovania a nerovnosti žien. Práca orgánov pre rovnosť formujúca novú stratégiu Európskej komisie pre rodovú rovnosť, uverejnenú v roku 2015,

—

so zreteľom na správy Európskej nadácie pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound) s názvom Rozdiely v zamestnanosti žien a mužov: výzvy a riešenia (2016), Sociálni partneri a rodová rovnosť v Európe (2014), Vývoj v oblasti pracovného života v Európe: ročný prieskum EurWORK (2014 a 2015) a Šiesty európsky prieskum pracovných podmienok (EWCS) (2016),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 o novej stratégii pre rodovú rovnosť a práva žien na obdobie po roku 2015 (17) a na svoju správu z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi po roku 2015 (18),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o boji proti násiliu voči ženám (19),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o posilnení postavenia dievčat v EÚ prostredníctvom vzdelávania (20),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2016 o situácii utečeniek a žiadateliek o azyl v EÚ (21),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o ženách pracujúcich v domácnosti a opatrovateľkách v EÚ (22),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o chudobe: rodové hľadisko (23),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom (24),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2016 o uplatňovaní smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní („smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“) (25),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2016 o zahrnutí rodového hľadiska do práce Európskeho parlamentu (26),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o vykonávaní smernice 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania z rodového hľadiska (27),

—

so zreteľom na správu Komisie z 3. júna 2013 o pokroku v oblasti barcelonských cieľov s názvom Rozvoj služieb starostlivosti o malé deti v Európe na zabezpečenie udržateľného a inkluzívneho rastu (28),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia (29),

—

so zreteľom na index rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) za rok 2015, jeho správu s názvom Peking + 20: 4. preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ a ďalšie správy inštitútu EIGE,

—

so zreteľom na štúdiu Európskej siete právnych expertov v oblasti rodovej rovnosti a nediskriminácie z januára 2016 s názvom Porovnávacia analýza právnych predpisov o rodovej rovnosti v Európe 2015,

—

so zreteľom na závery o úlohe mužov a chlapcov v dosahovaní rodovej rovnosti schválené na 48. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien (CWS) v marci 2004 (30),

—

so zreteľom na dokument s názvom Transformácia nášho sveta: program pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030, ktorý bol prijatý na samite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji 25. septembra 2015, a na ciele a zámery týkajúce sa rodovej rovnosti, práv žien a posilnenia postavenia žien zahrnuté do tohto dokumentu,

—

so zreteľom na štatistickú správu Komisie z apríla 2014 s názvom Slobodní rodičia a zamestnanosť v Európe (31),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0046/2017),

A.

keďže index rodovej rovnosti inštitútu EIGE za rok 2015 ukazuje iba nepatrné zlepšenie: EÚ ostáva len na polceste k dosiahnutiu rodovej rovnosti, pričom celkové hodnotenie sa od roku 2005 zvýšilo z 51,3 na 52,9 zo 100; keďže je potrebný rýchlejší pokrok, ak má EÚ splniť ciele stratégie Európa 2020;

B.

keďže v ostatných rokoch bol v niektorých členských štátoch EÚ zaznamenaný výrazný nárast občianskych a politických hnutí, ktoré poškodzujú ideu rovnakých práv pre ženy a mužov a dokonca spochybňujú celkovú potrebu politík rodovej rovnosti; keďže tento odpor k rodovej rovnosti sa zameriava na posilnenie tradičných rodových úloh a na spochybňovanie súčasných a budúcich úspechov v oblasti rodovej rovnosti, práv žien a práv LGBTI osôb;

C.

keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je základným právom zakotveným v Zmluve o Európskej únii a v Charte základných práv; keďže cieľom Európskej únie v tejto oblasti je tiež zabezpečiť rovnaké príležitosti a zaobchádzanie pre mužov a ženy a bojovať proti akejkoľvek diskriminácii na základe pohlavia;

D.

keďže miera zamestnanosti žien dosiahla v roku 2015 doteraz najvyššiu hodnotu 64,5 %, ale stále výrazne zaostáva za mierou zamestnanosti mužov, ktorá dosiahla 75,6 %. keďže je poľutovaniahodné, že pravdepodobnosť prijatia práce na kratší pracovný úväzok a zotrvania v nej, často nedobrovoľne, je u žien štyrikrát vyššia ako u mužov; keďže veľa mladých ľudí najmä v Grécku, Španielsku, Chorvátsku, Taliansku, na Cypre, v Portugalsku a na Slovensku ostáva v chudobe aj napriek tomu, že majú prácu;

E.

keďže miera nezamestnanosti žien je podhodnotená, pretože mnohé ženy nie sú evidované ako nezamestnané, najmä ženy, ktoré žijú vo vidieckych alebo vzdialených oblastiach, ktoré pomáhajú v rodinných podnikoch a mnohé zo žien, ktoré sa venujú výhradne práci v domácnosti a starostlivosti o deti; keďže táto situácia takisto vytvára nerovnosť v prístupe k verejným službám (k dávkam v nezamestnanosti, dôchodkom, materskej dovolenke, nemocenskej, prístupu k sociálnemu zabezpečeniu atď.);

F.

keďže v správe nadácie Eurofound o rozdieloch v zamestnanosti žien a mužov sa odhaduje, že tieto rozdiely stoja EÚ približne 370 miliárd EUR ročne, čo predstavuje 2,8 % HDP EÚ (32);

G.

keďže v krajinách postihnutých hospodárskou krízou a úspornými opatreniami sú neúmerne postihnuté práve ženy, najmä mladé ženy, staršie ženy, slobodné matky a ženy trpiace viacnásobnou diskrimináciou, a keďže to vedie k ich chudobe a sociálnej marginalizácii, lebo sa stále zväčšuje ich vylúčenie z trhu práce; keďže škrty v ústavnej starostlivosti a zdravotných službách vedú k presunu zodpovednosti za starostlivosť zo spoločnosti späť na domácnosti, čo sa dotýka najmä žien;

H.

keďže v EÚ pretrváva feminizácia chudoby a keďže veľmi vysoký podiel nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia žien úzko súvisí s rozpočtovými škrtmi v oblasti verejných služieb, ako sú zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, sociálne služby a sociálne dávky; keďže tieto politiky vedú k väčšej nestabilite pracovných miest, najmä z dôvodu zvýšenia nedobrovoľnej práce na kratší pracovný čas a dočasných pracovných zmlúv;

I.

keďže v roku 2015 vykonávali tri štvrtiny úloh v domácnosti a dve tretiny rodičovskej starostlivosti pracujúce ženy, ktoré v dôsledku toho v drvivej väčšine prípadov niesli dvojité bremeno povinností; keďže ženy nesú vo všeobecnosti neporovnateľne väčšiu zodpovednosť za rodičovskú starostlivosť a starostlivosť o domácnosť; keďže tradičné úlohy mužov a žien a rodové stereotypy majú naďalej veľký vplyv na rozdelenie úloh medzi ženy a mužov v domácnosti, na pracovisku a v spoločnosti ako takej; keďže takéto tradičné rozdelenie úloh zväčša zachováva status quo, obmedzuje pracovné príležitosti a osobný rozvoj žien a ponecháva ženám málo času na začlenenie do spoločnosti a komunity alebo na hospodársku účasť; keďže rovnaká deľba „neplatenej práce“, ako je poskytovanie starostlivosti a zodpovednosť za domácnosť, medzi ženami a mužmi je z dlhodobého hľadiska predpokladom pre hospodársku nezávislosť žien;

J.

keďže i napriek platnému politickému rámcu a právnym predpisom na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sú určité typy dovolenky z rodinných dôvodov stále príčinou diskriminácie a stigmatizácie žien i mužov, a keďže to má dosah najmä na ženy ako hlavné opatrovateľky, ktoré využívajú dovolenku z rodinných dôvodov;

K.

keďže takmer štvrtina členských štátov EÚ nemá zákonné ustanovenia o otcovskej dovolenke a keďže mnohé z krajín, ktoré takéto ustanovenia majú, umožňujú mužom vziať si dovolenku len na jeden deň, dva dni alebo niekoľko dní; keďže v ôsmich členských štátoch nie je rodičovská dovolenka vôbec platená, pričom priemerné využívanie rodičovskej dovolenky zo strany otcov je slabé, keď len 10 % otcov si vezme aspoň jeden deň dovolenky a 97 % žien využíva rodičovskú dovolenku, ktorá je k dispozícii pre oboch rodičov; keďže na dosiahnutie rodovej rovnosti je nevyhnutná podpora väčšieho využívania rodičovskej a otcovskej dovolenky; keďže štúdia nadácie Eurofound (33) priblížila aspekty, ktoré ovplyvňujú mieru čerpania rodičovskej dovolenky otcami, a to: úroveň kompenzácie, pružnosť systému dovoleniek, dostupnosť informácií, dostupnosť a pružnosť zariadení starostlivosti o deti a obava z vylúčenia z trhu práce v dôsledku čerpania dovolenky;

L.

keďže jedným z predpokladov pre aktívne začlenenie žien do trhu práce je dostupnosť prístupných kvalitných a finančne prijateľných zariadení a služieb starostlivosti o deti, starších príbuzných a ostatných závislých členov rodiny; keďže barcelonské ciele sú vynikajúcim nástrojom na dosiahnutie skutočnej rodovej rovnosti a keďže všetky členské štáty ich musia dosiahnuť čo najskôr; keďže v dôsledku nedostatku vysokokvalitných zariadení a služieb starostlivosti o deti za dostupné ceny sú matky stále častejšie nútené rozhodnúť sa medzi prácou na kratší pracovný čas a odchodom zo zamestnania, aby sa mohli starať o svoje deti, čo má vplyv na rodinný príjem a dôchodkové úspory;

M.

keďže prístup k odbornej príprave a základné ľudské právo dievčat a žien na vzdelanie sú dôležitými európskymi hodnotami a zásadnými prvkami pre posilnenie postavenia dievčat a žien na sociálnej, kultúrnej a profesionálnej úrovni, ako aj v záujme neobmedzeného uplatňovania všetkých ostatných sociálnych, hospodárskych, kultúrnych a politických práv a následne predchádzania násiliu na ženách a dievčatách; keďže bezplatné povinné všeobecné vzdelanie je nevyhnutným predpokladom pre zaručenie rovnakých príležitostí pre všetkých a malo by byť dostupné pre všetky deti bez akejkoľvek diskriminácie a bez ohľadu na ich pobytový status; keďže boj proti rodovým rozdielom sa začína v predškolskom veku a vyžaduje si neustály pedagogický dohľad nad učebnými plánmi, cieľmi v oblasti rozvoja a študijnými výsledkami;

N.

keďže rodová rovnosť je zodpovednosťou všetkých jednotlivcov v spoločnosti a vyžaduje si aktívny prínos od žien aj mužov; keďže orgány by sa mali zaviazať, že budú rozvíjať vzdelávacie kampane zamerané na mužov a mladšie generácie s cieľom zapájať mužov a chlapcov ako partnerov, postupne predchádzať všetkým formám rodovo motivovaného násilia a odstraňovať ich a podporovať alebo posilňovať postavenie žien;

O.

keďže napriek tomu, že ženy dosahujú v priemere vyššiu úroveň vzdelania ako muži, bol v EÚ v roku 2014 stále priemerný rozdiel v odmeňovaní žien a mužov 16,1 %, aj keď medzi jednotlivými členskými štátmi existujú značné rozdiely;

P.

keďže horizontálna a vertikálna rodová segregácia v zamestnaní je stále častým javom, ktorý spôsobujú okrem iného fakt, že pracovným miestam, ktoré sa považujú za „ženské“ sa pripisuje nižšia hodnota ako miestam, ktoré sú považované za „mužské“, pretrvávajúce neviditeľné stropy, ktoré ženám bránia dosiahnuť najvyššie a najlepšie platené pozície, ako aj nepomerne vyššie zastúpenie žien v práci na kratší pracovný čas, ktorá je platená horšie ako práca na plný pracovný čas; keďže hoci sa počet žien na úrovni absolventov vyrovná počtu mužov alebo ho dokonca prevyšuje, vplyv rodových stereotypov na vzdelávanie a odbornú prípravu a na rozhodnutia študentov v škole môžu ovplyvniť voľby počas celého ich života a následne má veľký vplyv na trh práce; keďže stereotypy týkajúce sa nezlučiteľnosti materstva a práce na plný pracovný čas, ktoré sú v spoločnosti veľmi rozšírené, môžu priviesť ženy do znevýhodnenej pozície a môžu odradiť mladé ženy od pokračovania vo vyššom vzdelávaní alebo od investovania do kariéry;

Q.

keďže zložený ukazovateľ plateného a neplateného pracovného času v prieskume nadácie Eurofound o pracovných podmienkach vykazuje, že pracovný čas žien je celkovo dlhší, keď sa spočíta platený a neplatený pracovný čas (34);

R.

keďže v sektoroch, ktoré sa týkajú okrem iného tovaru, služieb alebo poľnohospodárstva, existuje medzi mužmi a ženami nerovný prístup k hospodárskym a finančným zdrojom, ako je majetok, kapitál, výrobné zdroje a úvery;

S.

keďže v EÚ stále pretrvávajú rozdiely v dôchodkoch medzi mužmi a ženami a v roku 2014 dosiahol tento rozdiel mimoriadne vysokú úroveň 40,2 %; keďže tieto rozdiely sú dôsledkom kombinácie viacerých znevýhodnení, ktorým sú ženy počas života vystavené, ako je nedostatočný prístup k finančným zdrojom, ako sú systémy sociálnych dávok a dôchodkové systémy, ktoré sú viazané na prácu na plný pracovný čas a na ktoré mnohé ženy nemajú nárok, lebo zostávajú v pracovných pozíciách na kratší pracovný čas alebo zamestnanie prerušia, aby sa mohli starať o rodinu;

T.

keďže v niektorých členských štátoch EÚ sa naďalej uplatňuje prax, v ktorej systémy daní a sociálneho zabezpečenia nie sú individualizované; keďže v dôsledku toho môžu byť ženy závislé od svojich manželov, lebo majú priznané len odvodené práva vyplývajúce zo vzťahu k mužovi;

U.

keďže v minulom desaťročí sa celkový podiel žien vo vnútroštátnych/federálnych parlamentoch zvýšil len asi o 6 %, keď v roku 2015 dosiahol 29 %;

V.

keďže v roku 2015 bolo medzi prezidentmi a generálnymi riaditeľmi v najväčších spoločnostiach kótovaných na burze len 6,5 %, resp. 4,3 % žien;

W.

keďže aj napriek záväzku EÚ dosiahnuť rodovú rovnosť v rozhodovacom procese, správnym radám agentúr EÚ vážne chýba rodová rovnováha a vykazujú pretrvávajúce vzory rodovej segregácie, keď v priemere 71 % členov správnych rád tvoria muži a iba jednej z troch správnych rád predsedá žena a zo 42 výkonných riaditeľov agentúr EÚ je len 6 žien;

X.

keďže viac ako polovica ženských obetí vrážd je zabitá intímnym partnerom, príbuzným alebo rodinným príslušníkom (35); keďže 33 % žien v EÚ zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie, 55 % ich čelilo sexuálnemu obťažovaniu a 32 % sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku; keďže ženy sa môžu mimoriadne ľahko stať obeťou sexuálneho násilia a fyzického násilia, násilia online, kybernetického šikanovania a prenasledovania;

Y.

keďže násilie páchané na ženách patrí medzi najrozšírenejší typ porušovania ľudských práv na svete, postihuje všetky úrovne spoločnosti bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem, sociálne postavenie a krajinu pôvodu alebo pobytu a predstavuje vážnu prekážku rovnosti medzi ženami a mužmi; keďže výskyt javu vraždenia žien (femicída) v členských štátoch neklesá;

Z.

keďže prieskumy medzi obyvateľstvom o postojoch k násiliu páchanému na ženách ukazujú znepokojivo častý výskyt tendencie obviňovať obeť, čo môže byť jedným z dôsledkov patriarchátu; keďže často chýba jasné odsúdenie takéhoto správania verejnými orgánmi a inými inštitúciami;

AA.

keďže digitálne spôsoby komunikácie prispeli k rozšíreniu nenávistných prejavov a vyhrážok voči ženám, pričom 18 % žien v Európe bolo od obdobia dospievania vystavených nejakej forme obťažovania online a bolo zaznamenaných deväť miliónov obetí online násilia v Európe; keďže systém súdnictva dostatočne nereaguje na násilie páchané na ženách online; keďže násilníci a odporcovia sú len veľmi zriedka nahlasovaní, vyšetrovaní, stíhaní a odsúdení;

AB.

keďže za uplynulých 5 rokov bolo 23 % lesieb a 35 % transrodových osôb aspoň raz fyzicky/sexuálne napadnutých alebo ohrozených násilím doma alebo inde (na ulici, v hromadnej doprave, na pracovisku atď.);

AC.

keďže z prieskumu EÚ o LGBT vyplýva, že lesby, bisexuálne a transsexuálne ženy čelia veľkému riziku diskriminácie na základe svojej sexuálnej orientácie alebo rodovej identity; keďže diskriminácia na základe rodu sa prekrýva s ďalšou diskrimináciou na základe rasy a etnického pôvodu, náboženstva, zdravotného postihnutia, zdravotného stavu, rodovej identity, sexuálnej orientácie a/alebo sociálno-ekonomických podmienok;

AD.

keďže sa zhoršujú podmienky určitých skupín žien, ktoré často čelia viacerým ťažkostiam a rizikám a vysokej miere diskriminácie súčasne;

AE.

keďže v roku 2015 došlo na území EÚ k nebývalému zvýšeniu počtu utečencov a žiadateľov o azyl; keďže podľa Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov tvoria viac ako polovicu týchto utečencov a žiadateľov o azyl ženy a deti a keďže boli hlásené prípady násilia a zneužívania vrátane sexuálneho násilia na ženách a deťoch z radov utečencov počas ich cesty a tiež v preplnených prijímacích centrách v EÚ;

AF.

keďže ženy a dievčatá tvoria 80 % registrovaných obetí obchodovania s ľuďmi (36); keďže identifikácia obetí zostáva náročnou úlohou a keďže je potrebné posilniť podporu a ochranu obetí a pri každom úsilí v boji proti obchodovaniu s ľuďmi sa musí zohľadňovať rodový aspekt;

AG.

keďže jedným z hlavných cieľov obchodovania s ľuďmi je sexuálne vykorisťovanie a keďže ženy, ktoré sa stanú jeho obeťami, sú nútené žiť uväznené a týrané každodenným násilím fyzickej aj psychickej povahy;

AH.

keďže sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú základnými ľudskými právami a podstatným prvkom rodovej rovnosti a sebaurčenia a keďže by preto mali byť zahrnuté do stratégie EÚ v oblasti zdravia;

AI.

keďže zdravie žien by nemalo byť nikdy ohrozené z dôvodu práva na výhradu vo svedomí alebo osobného presvedčenia;

AJ.

keďže sa ukázalo, že uplatňovanie právnych predpisov EÚ o rodovej rovnosti v členských štátoch prináša osobitné problémy súvisiace s transpozíciou a uplatňovaním príslušných smerníc, ako sú zásadné nedostatky v právnych predpisoch a ich nekonzistentné uplatňovanie vnútroštátnymi súdmi, ale – čo je dôležité – aj všeobecný nedostatok informovanosti o zásadách rovnosti a právnych predpisoch v tejto oblasti (37);

AK.

keďže vo viacerých členských štátoch EÚ, ktoré nechránia transrodové osoby pred diskrimináciou v oblasti prístupu k zamestnaniu a prístupu k tovaru a službám, sa riadne nevykonávajú najmä smernice EÚ o rodovej rovnosti;

AL.

keďže inštitucionálne mechanizmy rodovej rovnosti sú vo vnútroštátnych štruktúrach štátnej správy často marginalizované, rozdelené do rozličných politických oblastí, brzdené komplexnými a rozširujúcimi sa mandátmi, nedostatkom vhodného personálu, odbornej prípravy, údajov a potrebných zdrojov a politické vedenie im neposkytuje dostatočnú podporu (38);

AM.

keďže pretrvávajúci problém nedostatku komplexných, spoľahlivých údajov rozčlenených na základe rodovej príslušnosti vytvára nejasnosti a skresľuje obraz situácie v oblasti rodovej rovnosti, najmä pokiaľ ide o násilie páchané na ženách a rodovo motivované násilie; keďže zhromaždenie takýchto údajov by nielen poskytlo jasný obraz o situácii, ale takisto by upriamilo pozornosť na neodkladné otázky;

AN.

keďže sociálni partneri zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov v oblasti rovnosti vďaka svojej rozhodujúcej úlohe pri formovaní trhu práce a sociálnych podmienok prostredníctvom zapájania sa do tvorby politiky a kolektívneho vyjednávania na rôznych úrovniach, aj keď je jasné, že špecifická úloha, ktorú zohrávajú v jednotlivých krajinách a systémoch priemyselných vzťahov do veľkej miery závisí od národných tradícií a sily organizácie (39);

AO.

keďže podľa prieskumu Eurobarometer 2016 by 55 % Európanov privítalo väčšiu angažovanosť EÚ v oblasti rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami; keďže povinnosť Komisie dosiahnuť rodovú rovnosť v súlade so zmluvami je nezávislá od prieskumov;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.