2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/37

Spravodajkyňa:

Helena DE FELIPE LEHTONEN

1.1.

Význam hospodárskych a sociálnych organizácií a občianskej spoločnosti vo všeobecnosti sa zdôrazňuje už v barcelonskom vyhlásení (1) z roku 1995 ako prvok potrebný na to, aby sa v Stredozemí mohlo podporovať postupné budovanie priestoru mieru a stability, spoločnej prosperity a dialógu medzi kultúrami a civilizáciami, medzi rozličnými krajinami, spoločnosťami a kultúrami tohto regiónu. V súčasnosti sú organizácie občianskej spoločnosti v Stredozemí inkluzívnym priestorom pre účasť a dialóg s verejnými orgánmi vrátane miestnych orgánov s cieľom podporovať hospodárske, sociálne a kultúrne práva v stredozemskom regióne. EHSV sa domnieva, že je potrebné posilniť úlohu hospodárskych a sociálnych rád tam, kde existujú a podporiť ich vytváranie v krajinách, v ktorých zanikli alebo neboli rozvinuté, čím sa zintenzívnia synergie medzi jednotlivými zúčastnenými stranami. Pri presadzovaní týchto práv by hospodárske a sociálne rady a hospodárske a sociálne organizácie mali vytvoriť partnerstvá, aby sa stali účinnejšími a efektívnejšími.

1.2.

Ženy sú obeťami rodových stereotypov, v dôsledku ktorých vznikajú politické, hospodárske a vzdelávacie prekážky, čo má vážne následky z hľadiska rozvoja spoločnosti. EHSV vyzýva na odstránenie priepastných rozdielov medzi právnymi predpismi a realitou. Nazdáva sa preto, že je naliehavo potrebné poskytnúť prostriedky na vzdelávanie a zvyšovanie povedomia orgánov zodpovedných za účinné uplatňovanie týchto právnych predpisov. V záujme posilnenia práv odporúča EHSV prepojiť miestne samosprávy s organizáciami, hospodárskymi a sociálnymi subjektmi a občianskou spoločnosťou a ich sieťami v oblasti rodovej rovnosti pôsobiacich v rôznych oblastiach príslušných spoločností. Túto činnosť treba podporiť príspevkami od univerzít a špecializovaných študijných centier.

1.3.

Proti hrozbe násilného extrémizmu treba bojovať tým, že sa budú riešiť jeho rôzne príčiny, a nie len bezpečnosť. Hospodárske a sociálne organizácie musia v rámci tejto úlohy zohrávať vedúcu úlohu, a to v spolupráci s inštitúciami a sieťami, ktoré sa venujú medzikultúrnemu a medzináboženskému dialógu, aby sa dosiahol väčší vplyv, pričom medzi svoje činnosti musia zahrnúť aj otázky týkajúce sa kultúrneho dedičstva, umeleckej tvorby a kreatívneho priemyslu. EHSV nabáda Európsku komisiu a členské štáty Únie pre Stredozemie, aby podporovali tieto činnosti v rámci medzikultúrneho dialógu aj medzi sociálnymi subjektmi a zároveň posilnili špecializované organizácie, ktoré už dlhé roky pôsobia v oblasti Stredozemia, ako napríklad nadácia Anny Lindhovej (2). Pokiaľ ide o dedičstvo, EHSV podporuje väčšiu spoluprácu v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva, ktoré je v súčasnosti ohrozené ozbrojenými konfliktmi a organizáciami používajúcimi násilie.

1.4.

Hospodárske, pracovné a sociálne práva sú rozhodujúce pre hospodársky rozvoj a demokratickú spoločnosť. Medzi hlavné aspekty patria sloboda podnikania, sloboda združovania a činnosti odborov, kolektívne vyjednávanie, sociálna ochrana v oblasti zdravotníctva, vzdelávania alebo staroby. MOP sa už pri svojom zriadení a vo Filadelfskej deklarácii vyjadrila v tom zmysle, že je potrebné podriadiť hospodársku organizáciu sociálnej spravodlivosti. Malo by to byť hlavným cieľom všetkých vnútroštátnych a medzinárodných politík. Vo Filadelfskej deklarácii sa zdôraznilo, že „ekonomika a financie sú prostriedkami, ktoré slúžia ľuďom“.

1.5.

Komunikačné prostriedky majú rozhodujúcu úlohu pri formovaní predstáv a vzájomného vnímania a sú základným nástrojom na zlepšenie medzikultúrneho dialógu a podporu rešpektu, tolerancie a vzájomného spoznávania. EHSV preto víta začatie projektov, ktorými sa zabezpečuje rešpektovanie rozmanitosti a ktoré zvyšujú informovanosť bez zaujatosti, stereotypov a skresleného vnímania. Takisto vyzýva, aby sa tieto nástroje na pozorovanie, vzdelávanie a zvyšovanie povedomia o boji proti rasizmu a islamofóbii využívali intenzívnejšie v komunikačných prostriedkoch. Súčasne trvá na podpore mechanizmov spolupráce a spoločných platforiem profesionálneho rozvoja, a to tak v oblasti etického kódexu, ako aj obrany slobody prejavu.

1.6.

Vzdelávanie predstavuje základnú hybnú silu sociálno-ekonomickej mobility, v dôsledku čoho má potenciál zlepšiť kvalitu života. Naopak, nerovnosť príležitostí ohrozuje stabilitu a bezpečnosť regiónu. EHSV preto vyzýva na spoluprácu pri zvyšovaní kvality základného a stredného vzdelávania, ako aj vysokoškolského vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom výmeny skúseností s prípravou študijných programov a s metodickými inováciami. EHSV zároveň považuje za nevyhnutné preklenúť priepasť vo vzájomnom poznávaní sa medzi oboma brehmi Stredomoria. Na tento účel navrhuje podporu spoločných znalostných a výskumných sietí, ktoré by uľahčovali prenos a obeh znalostí, ako aj zvyšovanie mobility učiteľov, študentov, akademických pracovníkov, výskumníkov a pomoc pri prekladoch ich prác, najmä do arabčiny a z arabčiny.

1.7.

Neformálne vzdelávanie je potrebným doplnkom, keďže sa podieľa na formovaní inkluzívnejších a pluralistickejších spoločností. EHSV sa domnieva, že je potrebné posilniť synergie medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním a podporiť tento druh vzdelávania ako nástroja na podporu kultúry mieru a celoživotného vzdelávania. EHSV preto žiada, aby sa na formálne vzdelávanie vyčlenili väčšie finančné prostriedky a aby sa podporil prenos skúseností a znalostí medzi Európou a južným Stredozemím.

1.8.

S cieľom posilniť rozvoj inkluzívneho a konkurencieschopného hospodárstva je potrebné podporiť digitálnu a technologickú integráciu ľudí. EHSV preto zdôrazňuje význam podpory regionálnych a miestnych projektov, ktoré prispievajú k zlepšovaniu schopnosti občanov pri využívaní nových technológií, v oblasti podnikania a digitalizácie, a tiež podpory iniciatív zapájania občanov a digitálneho vzdelávania a tvorby dôstojných pracovných miest, ako sú mestské iniciatívy v oblasti sociálnych a digitálnych inovácií (Labs).

2.1.

Nádej arabskej mládeže na zmenu v roku 2011 otriasla politickými systémami, ktoré boli nečakane radikálne spochybnené. V Tunisku, Egypte, Líbyi a Jemene boli zvrhnutí politickí vodcovia, ale ďalšie smerovanie týchto krajín sa veľmi líšilo: počnúc stabilnou zmenou v Tunisku, ku ktorej prispela dynamická občianska spoločnosť, cez zmenu režimu v Egypte až po otvorené konflikty v Líbyi a Jemene. Sýria sa ocitla v krvavej vojne, ktorá má teraz regionálny aj medzinárodný rozmer. Tým došlo k tragickému vysídľovaniu obyvateľstva a bezprecedentným migračným pohybom, ktoré destabilizujú celý euro-stredozemský región.

2.2.

Okrem zmeny režimu bolo zámerom tiež zaviesť spravodlivejší a inkluzívnejší systém, politické slobody, sociálnu spravodlivosť, príležitosti a dôstojnosť. Očakávania sa však nenaplnili, keďže sa nepremietli do sociálnej oblasti. Maria ich aj konkrétne politické okolnosti v týchto krajinách a mimo nich. Po šiestich rokoch sú legitímne požiadavky na hospodárske, sociálne a kultúrne práva stále aktuálne a nevyriešené a naďalej predstavujú možný zdroj nestability v regióne.

2.3.

Preto EHSV považuje za absolútnu prioritu nastolenie mieru a demokracie v celom regióne, ako aj dodržiavanie ľudských a základných práv všetkých občanov.

2.4.

Základné práva: neodvolateľné a nescudziteľné

2.4.1.

EHSV vyzýva všetky krajiny južného aj východného Stredozemia, aby sa pripojili k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach (3) a Charte základných práv Európskej únie (4). Zároveň vyzdvihuje význam zásad a hodnôt sekularizmu, ako aj obhajoby práv osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám (5).

2.4.2.

EHSV poukazuje na kľúčový význam ochrany úrovne kvality dôstojného života všetkých osôb. Zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť prístup k pitnej vode a potravinám v dostatočnom množstve a za prijateľných podmienok, prístup k energii, aby sa zabránilo energetickému vylúčeniu jednotlivca, ako aj spoločnosti a rozvoj zdravotníctva, a takisto podporovať dôstojné životné prostredie.

2.4.3.

Rovnako a vzhľadom na osobitné okolnosti, ktorým tento región čelí, je nutné zaručiť na vnútroštátnej aj na medzinárodnej úrovni právo na dôstojné bývanie, a ak nie je dostupné, tak na dôstojné útočisko pre jednotlivca i rodinu. EHSV takisto považuje za vhodné zaručiť právo na inkluzívnu a dôstojnú obnovu zničených oblastí, či už ide o dôsledok prírodných katastrof alebo ozbrojených konfliktov

2.5.

Právo na dôstojnú prácu: faktor sociálnej stability a pokroku

2.5.1.

EHSV sa domnieva, že spoločnosti v susedných krajinách potrebujú spoločné úsilie v záujme väčšej inkluzívnosti a súdržnosti. Podobne je nutné reformovať a inovovať ich hospodárstva, aby sa vytvárali dôstojné pracovné miesta ako kľúčový prvok udržateľného rozvoja.

2.5.2.

EHSV tiež poukazuje na nutnosť zaručiť práva, z ktorých budú vychádzať tieto opisované zásady. V tomto kontexte je potrebné zaručiť v týchto krajinách právo na dôstojnú prácu, a to bez ohľadu na štatút, vierovyznanie alebo národnosť.

2.5.3.

EHSV považuje za nevyhnutné prijať opatrenia na podporu dôstojnej práce ako prvku sociálnej stability v súlade s Deklaráciou Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci a jej následnými opatreniami (6) a s Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (7) ako základ na predchádzanie chudobe a nabáda na podpísanie týchto dokumentov. Je teda rozhodujúce zachovávať základné pracovné práva, ako sú právo na združovanie, na vytváranie odborových organizácií a vstupovanie do nich podľa vlastného uváženia alebo právo na štrajk, skutočné uznanie práva na kolektívne vyjednávanie, ako aj práva na bezpečnosť a hygienu pri práci a mzdu.

2.5.4.

Ako navrhla MOP, je potrebné rozvinúť aj právo na bývanie s cieľom chrániť všetkých obyvateľov a najmä tie skupiny obyvateľov, ktoré sa považujú za najzraniteľnejšie. Je takisto nevyhnutné bojovať proti porušovaniu základných práv, ako sú vykorisťovanie detí alebo nútená práca a podporovať prístup žien alebo osôb so zdravotným postihnutím k práci.

2.6.

Podnikanie: rozhodujúci hnací prvok hospodárskeho rozvoja

2.6.1.

Európska únia považuje za päť rozhodujúcich faktorov mieru, stability, bezpečnosti a prosperity v euro-stredozemskom regióne: hospodársky rozvoj prostredníctvom modernizácie a diverzifikácie hospodárstiev; posilnenie podnikateľského ekosystému a inovatívneho podnikania; vytváranie pracovných miest prostredníctvom kvalifikovaného vzdelávania a odbornej prípravy najmä mladých ľudí; rozvoj súkromného sektora s dôrazom na MSP a energetickú a environmentálnu udržateľnosť (8). Opätovne sa zdôrazňuje potreba vytvárania kvalitného zamestnania ako základu pre hospodársku prosperitu a posilnenia podnikania žien a podnikateľských synergií na obidvoch brehoch Stredozemného mora.

EHSV súčasne chápe, že tieto faktory nemožno oddeliť od sociálneho rozvoja, keďže stabilita, bezpečnosť a prosperita sú vždy založené na integrácii a sociálnej súdržnosti.

2.6.2.

V spoločnom oznámení sa ako rozhodujúci faktor rozvoja týchto hospodárstiev uvádza nutnosť umožniť a zaručiť rovnocenné uplatňovanie možnosti súkromného podnikania. Preto by mal byť zabezpečený právny rámec, ktorý by poskytoval záruky pre právo na súkromné vlastníctvo, ako aj jeho nedotknuteľnosť v súlade s právnym rámcom.

2.6.3.

EHSV kladie takisto dôraz na to, aby verejné orgány chránili slobodnú a spravodlivú hospodársku súťaž, ktorou sa zabezpečujú rovnaké podmienky pre podnikateľov. Za zásadné sa teda považuje zaručenie rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o prístup k financovaniu a dostupnosť služieb mikrofinancovania, ako aj zabezpečenie verejnej správy bez korupcie, ktorá by bola zameraná na vykonávanie verejnej služby.

2.7.

Právo na tvorbu a inovácie: záruka diverzifikovaného hospodárstva a pridanej hodnoty

2.7.1.

Vo vyhlásení ministrov krajín Únie pre Stredozemie o digitálnom hospodárstve (9) sa presadzuje podpora inkluzívneho a prierezového vplyvu nových technológií v kultúrnej, sociálnej, hospodárskej, vládnej a bezpečnostnej oblasti.

2.7.2.

EHSV takisto podporuje prístup uvedený v spoločnom oznámení o potrebe diverzifikovať a udržateľným a inkluzívnym spôsobom rozvíjať hospodárstva v stredomorskom regióne.

2.7.3.

Pri vytváraní nových programov EHSV navrhuje, aby sa vytvorili programy EÚ pre euro-stredomorskú oblasť pre rozvoj inovácie, ktorá umožní hospodársky pokrok v tomto regióne pri zachovaní individuálneho a kolektívneho práva na tvorbu a inováciu. To zahŕňa uznanie práva na duševné vlastníctvo, právo na podieľanie sa na inováciách a ich šírenie a právo na prístup k novým technológiám.

2.7.4.

EHSV uznáva právo na digitálne začleňovanie a slobodný prístup k internetu pre jednotlivcov aj skupiny ako neoddeliteľnú súčasť procesu inovácií.

2.8.

Právo na kvalitné vzdelanie: pilier ľudského rozvoja

2.8.1.

Vzdelávanie predstavuje základnú hybnú silu sociálno-ekonomickej mobility a má potenciál zlepšiť kvalitu života. Rozvojový program Organizácie Spojených národov (UNDP) (10) ukazuje, že hoci v mnohých krajinách regiónu základné vzdelávanie dosiahlo celosvetové normy a aj v oblasti stredoškolského vzdelávania sa dosiahol významný pokrok, kvalita je stále nedostatočná. Svetová banka vypracovala programy pre tento región v spolupráci s inými agentúrami, pričom by bolo vhodné, aby Európska komisia v tomto smere spolupracovala. Taktiež sa tu ukázalo, že značná nerovnosť príležitostí v oblasti vzdelávania ohrozuje sociálnu dohodu v arabských krajinách.

2.8.2.

V pláne Únie pre Stredozemie (11) sa zdôrazňuje potreba posilňovať vzdelávanie ako kľúčový faktor vytvárania udržateľných a kvalifikovaných pracovných miest (najmä pre mladých ľudí, ktorí sú bez práce a ktorí sú zraniteľní voči nekalým pracovným praktikám), výskum a inovácie ako základ modernizácie hospodárstiev a udržateľnosť ako prierezový prvok na zaručenie inkluzívneho sociálneho a hospodárskeho rozvoja.

2.8.3.

Rozvíjanie sociálneho kapitálu má kľúčový význam pre stabilitu a bezpečnosť v regióne. Preto je nutné zabezpečiť základné a stredné vzdelávanie, vysokoškolské vzdelávanie, prístup k vede a vedeckým poznatkom, zamestnateľnosť, zdravie, posilňovanie postavenia a mobilitu mládeže, rodovú rovnosť a podporu sociálneho začleňovania.

2.8.4.

Napriek určitým problémom s prístupom k vzdelávaniu a jeho dostupnosťou pre všetkých a nevyhnutnosti zlepšiť kvalitu základného a stredoškolského vzdelávania je hlavnou výzvou prekonanie rozdielov medzi vzdelávaním a zamestnaním. V tomto smere je nevyhnutné podporovať štruktúry spájajúce trh práce a vzdelávací systém, aby sa zaručilo úplné začleňovanie mladých ľudí do spoločnosti. Na tento účel považuje EHSV za prvoradé podporovať výmenu skúseností s prípravou študijných programov a metodickými inováciami, čo umožní prenos skúseností a postupov, aby bolo možné nadobúdať kompetencie a zručnosti zodpovedajúce trhu práce a tiež podporovať a prehodnotiť vzdelávanie a odbornú prípravu, keďže v najbližších desiatich rokoch bude v arabských krajinách nutné vytvoriť 60 miliónov pracovných miest.

2.8.5.

Sociálni partneri, ako aj iné špecializované organizácie vyzdvihli ústrednú úlohu neformálneho vzdelávania ako kľúčového nástroja a dlhodobého riešenia boja proti radikalizácii a extrémizmu, keďže prispieva k začleňovaniu rizikových skupín obyvateľstva, a to najmä mladých ľudí a žien.

2.8.6.

EHSV víta, že sa uznáva význam neformálneho vzdelávania, ktoré dopĺňa formálne vzdelávanie, a domnieva sa, že treba posilniť ich vzájomnú synergiu. Takisto sa nazdáva, že v súvislosti s neformálnym vzdelávaním je potrebné posilniť politický záväzok a vyčleniť naň významnejšie rozpočtové prostriedky. Toto vzdelávanie totiž uľahčuje proces dospievania a sociálneho začleňovania mladých ľudí, lebo ich vedie k aktívnej účasti a rozvoju demokratických hodnôt a je zároveň dobrým nástrojom na posilňovanie kultúry mieru.

2.9.

Mobilita v akademickom a vzdelávacom prostredí: smerom k odstráneniu rozdielov v znalostiach

2.9.1.

Mobilita mladých ľudí je základnou súčasťou odpovede na výzvy, ktorým Stredozemie čelí. Migrácia v arabských krajinách je vlastne symptómom sociálneho vyčlenenia vysokokvalifikovaných mladých ľudí. Je teda potrebné podporovať migráciu, ktorá je prospešná tak pre krajiny pôvodu, ako aj cieľové krajiny. To zahŕňa väčšie uznávanie kvalifikácií a titulov a tiež uľahčenie akademickej mobility a zlepšenie právnych rámcov pre podmienky vstupu do EÚ a pobytu v EÚ, ktoré platia pre štátnych príslušníkov susedných krajín na účely výskumu, štúdia, výmeny študentov, odbornej prípravy a dobrovoľníckej činnosti.

2.9.2.

Na druhej strane medzi najväčšie rozdiely existujúce medzi dvomi brehmi Stredozemného mora patria rozdiely v znalostiach. EHSV preto považuje za dôležité prijať opatrenia na podporu tvorby a pohybu vedeckých a akademických znalostí a navrhuje vytvorenie a podporu euro-stredozemských vedomostných a výskumných sietí Takisto považuje za rozhodujúce podporovať preklad spomínanej akademickej a vedeckej tvorby, a to najmä z arabčiny a do nej.

2.9.3.

EHSV ďalej požaduje podporu mobility študentov, učiteľov, akademických a vedeckých pracovníkov prostredníctvom pobytov, výmen a stáží ako kľúčového prvku na podporu akademickej kvality, zamestnateľnosti mladých ľudí prostredníctvom posilnenia účinného vykonávania a dosahovania výsledkov programu Erasmus Plus v krajinách euro-stredozemského regiónu a takisto na pohyb znalostí a rozvoj medzikultúrneho dialógu.

2.10.

Komunikačné prostriedky a medzikultúrny dialóg: kľúč k tolerancii

2.10.1.

Pluralizmus, nezávislosť a profesionalita miestnych komunikačných prostriedkov garantujú sociálny pokrok a prispievajú k tomu, aby takéto komunikačné prostriedky fungovali ako hybné sily zmien v susedných krajinách.

2.10.2.

EHSV poukazuje na to, že je dôležité rozvíjať dialóg a spoluprácu medzi komunikačnými prostriedkami v euro-stredozemskom regióne s cieľom zlepšiť a posilniť profesionálne normy a ich legislatívne rámce. Takisto je dôležité prispievať k zaručeniu a ochrane slobody tlače a slobody prejavu.

2.10.3.

Je nevyhnutné uznať, že komunikačné prostriedky zohrávajú úlohu pri zlepšovaní medzikultúrneho dialógu a presadzovaní rešpektu, tolerancie a vzájomného spoznávania. V súčasnej situácii, keď sa na juhu zintenzívňujú protizápadné prejavy a v Európe narastajú xenofóbne populistické prejavy, je ešte dôležitejšie ako kedykoľvek predtým vyvinúť úsilie zamerané na boj proti tomuto druhu rétoriky, ktoré by fungovalo ako protipól k názorom stavajúcim proti sebe národy, kultúry a náboženstvá v manichejskom a vylučujúcom binarizme.

2.10.4.

V tomto kontexte EHSV víta spustenie projektov, ktorými sa zabezpečuje rešpektovanie rozmanitosti existujúcej v Európe a posilňuje tolerancia a informácie nezaťažené zaujatosťou, stereotypmi a skresleným vnímaním, ako je napríklad Stredisko pre sledovanie islamofóbie v komunikačných prostriedkoch v Španielsku (12) propagujúce informácie nezaťažené rasizmom. Na tento účel zároveň podporuje spustenie prierezových projektov.

2.10.5.

Jednou z príčin nestability, ktorá dopĺňa dôvody procesu radikalizácie, môže byť okrem oblasti bezpečnosti aj nedostatok príležitostí najmä pre mladých ľudí. Je zrejmé, že extrémizmu a rasizmu treba predchádzať a bojovať proti nim prostredníctvom podpory medzikultúrneho dialógu. Inštitúcie a siete venujúce sa medzikultúrnemu a medzináboženskému dialógu by preto mali posilniť svoje synergie a dopĺňať svoje činnosti v záujme dosiahnutia významnejšieho vplyvu.

2.10.6.

Do predchádzania radikalizácii a násilnému extrémizmu musia byť zapojené hospodárske a sociálne rady Stredozemia, hospodárske a sociálne subjekty a občianska spoločnosť ako celok. Na tento účel sú potrebné mechanizmy na výmenu a spoluprácu s vyčlenenými rozpočtovými prostriedkami, ako aj riešenie otázok súvisiacich so spravodlivosťou, rodovou nerovnosťou, rasovými prejavmi, nezamestnanosťou mladých ľudí a negramotnosťou, a to v rámci úsilia o rozsiahlejšiu deradikalizáciu, ktorej súčasťou by bol aj rozvoj medzikultúrneho dialógu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na činnosť siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (Radicalisation Awareness Network – RAN) (13) a jej centra excelentnosti.

2.10.7.

EHSV je presvedčený, že je rozhodujúce motivovať výmeny medzi intelektuálmi, umelcami a kultúrnymi subjektami v regióne, keďže ide o hlavné možnosti sociálnej transformácie prostredníctvom podpory spoločných projektov, ktorých súčasťou je aj rozvoj vzájomného dialógu a spoznávania. Taktiež nabáda na väčšiu koordináciu a spoluprácu pri ochrane kultúrneho dedičstva, ako aj pri zvyšovaní informovanosti o rozličných kultúrnych a umeleckých odboroch a citlivých aspektoch súbežne existujúcich v euro-stredozemskom regióne, a ich vyzdvihovaní ako cenného prvku súdržnosti a vzájomného spoznávania.

2.11.

Občianska spoločnosť a synergia medzi sociálnymi subjektmi: priestor na začleňovanie a diskusiu

2.11.1.

Hospodárska kríza a xenofóbia na severe Stredozemia, ale aj požiadavky na slobodu prejavu a boj za ľudské práva v krajinách južného Stredozemia sú prvkami, ktoré rozhodne vplývajú na uplatňovanie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv spoločností v krajinách euro-stredozemského regiónu.

2.11.2.

V tomto smere sa v správe Európskeho parlamentu o ľudských právach z novembra 2015 (14) uvádza, že treba viac podporovať občiansku spoločnosť. Napriek tomu je viditeľnosť organizácií občianskej spoločnosti v krajinách južného Stredozemia stále nedostatočná, ak sa vezme do úvahy ich úsilie a niekedy aj riziko, ktoré podstupujú, a tiež úloha, ktorú zohrávajú pri podnecovaní sociálnych zmien. Hospodárske a sociálne rady Stredozemia môžu v tejto súvislosti zohrávať úlohu platformy na šírenie, stretávanie a diskusiu.

2.11.3.

EHSV konštatuje, že asociatívna štruktúra je inkluzívnym priestorom, ktorý prispieva k začleňovaniu. Takisto považuje za potrebné, aby Európska komisia zintenzívnila pomoc pre projekty, ktoré vykonáva organizovaná občianska spoločnosť prostredníctvom svojich hospodárskych a sociálnych organizácií, svojich združení a sietí, ktoré tieto združenia vytvárajú, a aby takisto posilnila partnerstvá a synergie medzi jednotlivými zainteresovanými stranami.

2.11.4.

EHSV sa domnieva, že euro-stredomorskí ministri by mali spolupracovať na konkrétnych projektoch so samitom hospodárskych a sociálnych rád Stredozemia a podobnými inštitúciami bez toho, aby to malo vplyv na podporu občianskych a kultúrnych združení.

2.12.

Žena: stredobod hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv

2.12.1.

Na troch euro-stredomorských ministerských konferenciách o posilnení úlohy žien v spoločnosti, ktoré sa konali v Istanbule (15) (2006), Marrákeši (16) (2009) a v Paríži (17) (2013), sa vlády zaviazali vykonávať prijaté záväzky: rovnosť práv medzi ženami a mužmi, pokiaľ ide o účasť na politickom, hospodárskom, občianskom a sociálnom živote; boj proti všetkým druhom násilia a diskriminácie voči ženám a dievčatám a práca na zmene postojov a správania s cieľom dosiahnuť rodovú rovnosť v záujme posilňovania postavenia žien, a to nielen v právnych predpisoch, ale aj v praxi.

2.12.2.

Napriek legislatívnym zmenám zavedeným v krajinách južného Stredozemia sa UNDP domnieva, že pokiaľ ide o dodržiavanie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv žien, dosiahnutie rovnosti žien je ešte ďaleko.

2.12.3.

EHSV si všíma veľký rozdiel, ktorý existuje medzi oficiálnymi vyhláseniami, návrhmi inštitúcií a dokonca aj platnými právnymi predpismi a každodennou realitou žien vo svojich spoločenstvách, a upozorňuje, že je potrebné harmonizovať vnútroštátne právne predpisy s ústavami a vyplniť právne medzery, ktoré stále umožňujú diskriminačné praktiky voči ženám.

2.12.4.

EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť prostriedky na vzdelávanie a zvyšovanie povedomia orgánov zodpovedných za zabezpečenie účinného uplatňovania právnych predpisov – súdnictvo, bezpečnostné zložky, podniky, vzdelávacie inštitúcie, komunikačné prostriedky, inštitúcie ako HSR atď.

2.12.5.

S cieľom posilniť práva a dosiahnuť lepšie výsledky EHSV odporúča prepojiť miestne samosprávy s organizáciami občianskej spoločnosti pôsobiace v oblasti rodovej rovnosti, keďže majú lepšie informácie o problémoch a požiadavkách obyvateľov. Túto spoločnú prácu rôznych subjektov možno podporiť vyčlenenými príspevkami od akademickej obce (univerzity a špecializované študijné centrá). Ako príklad môže slúžiť Euro-stredomorská nadácia žien (18) (FFEM), ktorá spoločne s Federáciou líg pre práva žien, regionálnou samosprávou Marrákeša, Univerzitou Cadi Ayyad, Regionálnou komisiou pre ľudské práva a inými miestnymi subjektmi uskutočnila kampaň na zvýšenie povedomia o boji proti manželstvám v nízkom či detskom veku.

2.12.6.

EHSV preto žiada ministrov členských štátov Únie pre Stredozemie, aby tieto témy zohľadnili aj na najbližšej ministerskej konferencii a vyčlenili na tieto činnosti a kampane finančné prostriedky.

2.12.7.

EHSV je totiž presvedčený, že ignorovanie týchto bodov by malo závažné dôsledky. Manželstvá v nízkom alebo detskom veku, predčasné ukončenie školskej dochádzky a v dôsledku toho zhoršovanie postavenia žien na trhu práce a ich politického zastúpenia patria medzi prvky, ktoré negatívne vplývajú na uplatňovanie práv, najmä žien a dievčat.