EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli19. 12. 2017
COM(2017) 788 final
BALÍK NÁVRHOV O VÝROBKOCH
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU
O UPLATŇOVANÍ SMERNICE (EÚ) 2015/1535 V ROKOCH 2014 AŽ 2015
{SWD(2017) 465 final}
Obsah
ÚVOD
1. Vývoj v rokoch 2014 – 2015
1.1. Využitie postupu oznamovania v súvislosti s lepšou právnou reguláciou a s cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti
1.2. Využitie postupu oznamovania na podporu vzájomného uznávania
1.3. Zlepšenia v postupe oznamovania
1.4. Jurisprudencia v smernici o transparentnosti jednotného trhu
2. Uplatňovanie postupu oznamovania
2.1. Účinnosť: všeobecný prehľad
2.2. Využívanie postupu pre naliehavé prípady
2.3. Oznámenie fiškálnych alebo finančných motivačných opatrení
2.4. Opatrenia nadväzujúce na reakcie Komisie
2.5. Opatrenia nadväzujúce na postup oznamovania
2.6. Štruktúrované výmeny s členskými štátmi
2.7. Žiadosti o prístup k dokumentom vydaným v súlade so smernicou o transparentnosti jednotného trhu
2.8. Transparentnosť
3. Záver
Zhrnutie
V tejto správe sa analyzuje uplatňovanie jedného zo základných prvkov vnútorného trhu od roku 2014 do roku 2015: postup oznamovania stanovený v smernici (EÚ) 2015/1535 1 (ďalej len „smernica o transparentnosti jednotného trhu“). V správe sa zdôrazňuje dôležitý prínos postupu oznamovania k fungovaniu jednotného trhu a vykonávaniu politiky lepšej právnej regulácie 2 .
Dňa 9. septembra 2015 bola prijatá smernica (EÚ) 2015/1535, ktorou sa zrušila a nahradila smernica 98/34/ES. Keďže smernica 98/34/ES bola niekoľkokrát podstatným spôsobom zmenená (najmä s cieľom zahrnúť služby informačnej spoločnosti a vyňať technické normy z rozsahu jej pôsobnosti), v záujme zrozumiteľnosti sa prijalo rozhodnutie o jej kodifikácii.
Oznamovanie vnútroštátnych technických predpisov Komisii pred ich prijatím je stále účinným nástrojom na odstraňovanie prekážok obchodu a na spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi, ako aj medzi samotnými členskými štátmi. Postup oznamovania je významným nástrojom na usmerňovanie vnútroštátnej regulačnej činnosti, aj v určitých vznikajúcich sektoroch, a na zlepšovanie kvality vnútroštátnych technických predpisov, pokiaľ ide o transparentnosť, zrozumiteľnosť a účinnosť v neharmonizovaných alebo čiastočne harmonizovaných oblastiach. Zvýšená zrozumiteľnosť právneho rámca členských štátov môže pomôcť hospodárskym subjektom prispôsobiť sa týmto novým pravidlám a znížiť tak náklady na prístup k predpisom a na ich správne uplatňovanie. To je možné aj vďaka tomu, že technické predpisy oznámené Komisii sú preložené do 23 úradných jazykov EÚ 3 .
ÚVOD
Postup oznamovania týkajúci sa vnútroštátnych technických predpisov umožňuje Komisii a členským štátom EÚ ešte pred prijatím preskúmať technické predpisy, ktoré chcú členské štáty zaviesť v súvislosti s výrobkami (priemyselnými, poľnohospodárskymi a produktmi rybolovu) a so službami informačnej spoločnosti (pozri prílohu 1 k pracovnému dokumentu útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k tejto správe). Tento postup sa zjednodušeným spôsobom uplatňuje na členské štáty Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú signatármi Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), a na Švajčiarsko a Turecko (pozri prílohu 3).
Hlavným cieľom postupu oznamovania je zabrániť vytvoreniu nových prekážok vnútorného trhu ešte pred tým, než sa začnú uplatňovať a spôsobia negatívne účinky.
Vnútorný trh je jednou z 10 priorít Komisie a Komisia považuje lepšie fungujúci jednotný trh za hnaciu silu budovania silnejšieho hospodárstva EÚ a „najlepšie aktívum Európy v časoch rastúcej globalizácie“ 4 . Z tohto dôvodu sa Komisia spolu s členskými štátmi usiluje o uvoľnenie plného potenciálu jednotného trhu, „aby občania, podniky a verejné orgány mali prístup k tovarom a službám v najlepšej kvalite, za najvýhodnejšiu cenu či za čo najlepších zákazníckych podmienok“ 5 . Ako sa uvádza v stratégii jednotného trhu, „jednotný trh nepochybne patrí medzi najväčšie úspechy Európskej únie“ 6 a Komisia považuje odstránenie zostávajúcich regulačných a neregulačných prekážok jednotného trhu s tovarom a so službami za svoju prioritu. Európska komisia sa rozhodla dať prostredníctvom mnohých ambicióznych a pragmatických opatrení v kľúčových oblastiach jednotnému trhu nový impulz pre vnútorný trh EÚ, ako je obehové hospodárstvo, kolaboratívne hospodárstvo, digitálny jednotný trh, únia kapitálových trhov a zdaňovanie.
Vo svojom oznámení „Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky 7 Komisia zdôraznila, že „približne 75 % obchodu v rámci EÚ sa týka tovaru [a že v] v roku 2014 bola hodnota obchodu s tovarom medzi členskými štátmi EÚ vypočítaná na 2 900 miliárd EUR“, a tým zdôraznila dôležitú úlohu, ktorú hrá obchod s tovarom vo všeobecnom kontexte obchodu na jednotnom trhu (obchod s tovarom v rámci EÚ v roku 2015 predstavoval 20,6 % HDP EÚ). Potreba posilniť voľný pohyb tovaru a poskytnúť podnikom predvídateľnejší regulačný rámec sa opakuje v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k tomuto oznámeniu. Smernica o transparentnosti jednotného trhu priamo alebo nepriamo prispieva k viacerým následným iniciatívam stratégie jednotného trhu.
Vzhľadom na kľúčovú úlohu smernice o transparentnosti jednotného trhu pri riadnom fungovaní jednotného trhu s tovarom a so službami informačnej spoločnosti sa táto správa prijala spolu s balíkom návrhov o výrobkoch. Cieľom balíka je podporiť jednotný trh a využiť celý jeho potenciál tým, že sa posilní dôvera v jednotný trh pre dobro všetkých, občanov a podnikov. Konkrétne budú predložené iniciatívy na lepšie fungovanie vzájomného uznávania a na zlepšenie presadzovania spoločných pravidiel EÚ v oblasti bezpečnosti výrobkov.
Smernica o transparentnosti jednotného trhu je najotvorenejší a najtransparentnejší nástroj jednotného trhu. Je to jedinečný systém, ktorý zabraňuje vzniku nových prekážok jednotného trhu tým, že sa zameria na transparentnosť, dialóg, prevenciu a lepšiu právnu reguláciu. Nielenže stanovuje, že sa členské štáty na tomto postupe zúčastňujú na rovnakej úrovni ako Komisia, ale aj umožňuje zainteresovaným stranám, aby mali prístup ku všetkým pripravovaným vnútroštátnym technickým predpisom, ktoré sa prekladajú do 23 úradných jazykov EÚ. Hospodárske subjekty preto môžu predvídať vytvorenie prekážok obchodu a tým, že sa aktívne podieľajú na postupe oznamovania, môžu konkrétne zabrániť tomu, aby zbytočné a nákladné administratívne zaťaženie ovplyvňovalo ich podnikanie.
Smernica o transparentnosti jednotného trhu zohráva dôležitú úlohu aj pri stretnutiach v rámci dialógu s členskými štátmi o dodržiavaní predpisov 8 , ktoré sú súčasťou kultúry dodržiavania právnych predpisov a inteligentného presadzovania pracovného aspektu v rámci stratégie jednotného trhu 9 . V týchto stretnutiach Komisia vidí príležitosť na dialóg s cieľom zlepšiť transpozíciu, vykonávanie a uplatňovanie práva Únie. Dialógy sú aj príležitosťou na diskusiu s členskými štátmi o tom, ako aktívne riešiť výzvy uplatňovania práva Únie. V tejto súvislosti dialóg v rámci smernice o transparentnosti jednotného trhu, spolu s inými ukazovateľmi, umožňuje Komisii, aby lepšie identifikovala problematické sektory a štrukturálne problémy v členských štátoch.
Berúc do úvahy úlohu smernice o transparentnosti jednotného trhu pri predchádzaní vytvárania prekážok na jednotnom trhu s tovarom Komisia v rámci balíka služieb nedávno predložila legislatívny návrh na samostatný nástroj oznamovania v oblasti služieb. Jeho cieľom je modernizovať existujúci postup oznamovania podľa smernice o službách 10 a umožniť skoršie overenie opodstatnenia a proporcionality nových vnútroštátnych predpisov, ktoré by mohli obmedziť voľný pohyb služieb, ako aj dodržiavanie predpisov prostredníctvom dialógu s členskými štátmi pred prijatím navrhovaných právnych predpisov 11 .
Vzhľadom na široký rozsah pôsobnosti, ktorá zahŕňa všetky výrobky, a to priemyselné a poľnohospodárske výrobky, ako aj produkty rybolovu a služby informačnej spoločnosti, smernica o transparentnosti jednotného trhu takisto pomáha pri podpore voľného pohybu tovaru a služieb v rozvíjajúcich sa sektoroch digitálneho hospodárstva a pri predchádzaní vzniku prekážok obchodu na digitálnom jednotnom trhu EÚ. Postup oznamovania podľa smernice o transparentnosti jednotného trhu napomáha vytvoriť silnejší a prepojenejší digitálny jednotný trh. Pokiaľ ide o kolaboratívne hospodárstvo, prostredníctvom smernice o transparentnosti jednotného trhu sa vynakladá snaha zabrániť členským štátom, aby prijímali neoprávnené a neprimerané požiadavky prístupu na trh 12 .
1.Vývoj v rokoch 2014 – 2015
1.1.Využitie postupu oznamovania v súvislosti s lepšou právnou reguláciou a s cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti
Komisia už v roku 2002 vo svojom oznámení Lepšia právna regulácia pre rast a zamestnanosť v EÚ 13 zdôraznila, že preventívny kontrolný mechanizmus zavedený smernicou o transparentnosti jednotného trhu prispieva k zlepšeniu kvality vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa výrobkov a služieb informačnej spoločnosti. Cieľom spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi v rámci postupu oznamovania je zabezpečiť pre hospodárske subjekty zrozumiteľnejší regulačný rámec.
V rámci akčného plánu Komisie na zjednodušenie a zlepšenie regulačného prostredia 14 boli členské štáty vyzvané, aby na základe smernice o transparentnosti jednotného trhu predložili správy o environmentálnom vplyve (alebo ich závery) spolu s oznámenými návrhmi technických predpisov, keď boli takéto štúdie uskutočnené interne. Vypracovaním týchto správ o environmentálnom vplyve sa členské štáty vyzývajú, aby vopred zvážili najvhodnejší nástroj, ktorý sa má použiť, a Komisii to umožňuje lepšie skontrolovať nevyhnutnosť a primeranosť navrhovaných opatrení. Vo vykazovanom období členské štáty predložili správy o environmentálnom vplyve v súvislosti s 356 oznámeniami (takmer 25 % z celkového počtu oznámení). To predstavuje mierny nárast v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi, keď členské štáty predložili 314 správ o environmentálnom vplyve z 1 439 oznámení (približne 22 % z celkového počtu oznámení).
1.2.Využitie postupu oznamovania na podporu vzájomného uznávania
Smernica o transparentnosti jednotného trhu prispieva k lepšiemu vzájomnému uznávaniu. So zreteľom na články 34 – 36 ZFEÚ, zásadu vzájomného uznávania, ako aj na odporúčania Komisie, aby sa do oznámených návrhov vnútroštátnych pravidiel v prípade potreby vložilo ustanovenie o jednotnom trhu, hodnotenie vnútroštátnych predpisov pred ich prijatím pomáha znižovať riziko, že tieto pravidlá spôsobia regulačné prekážky obchodu. Tento preventívny mechanizmus by mohol byť doplnený nápravným mechanizmom v prípade, že orgány pri rozhodovaní na základe vnútroštátnych predpisov v jednotlivých prípadoch nesprávne uplatňujú zásadu vzájomného uznávania. Z tohto dôvodu sa správa prijala spolu s balíkom návrhov o výrobkoch, v ktorom je uvedená iniciatíva nadväzujúca na stratégiu jednotného trhu s cieľom výrazne zvýšiť vzájomné uznávanie v oblasti tovaru. Jej cieľom je zaviesť používanie dobrovoľného vyhlásenia o vzájomnom uznávaní hospodárskymi subjektmi a uľahčiť bezproblémové vykonávanie zásady vzájomného uznávania. To by malo zabezpečiť, aby vnútroštátne právne predpisy nevytvárali neopodstatnené prekážky obchodu počas celého ich životného cyklu.
1.3.Zlepšenia v postupe oznamovania
Jedným z cieľov smernice o transparentnosti jednotného trhu je informovať hospodárske subjekty vrátane malých a stredných podnikov (MSP) pred plánovanými technickými predpismi v členských štátoch, aby mali možnosť vyjadriť svoj názor a včas prispôsobiť svoje činnosti budúcim technickým predpisom 15 . Vysoký počet príspevkov k oznámeniam zaslaných zainteresovanými stranami ukazuje, že táto kontrolná právomoc sa vo veľkej miere využíva a pomáha Komisii a vnútroštátnym orgánom odhaľovať prekážky obchodu.
Vo svojom neustále sa vyvíjajúcom úsilí smerom k transparentnosti a efektívnosti Komisia v roku 2015 pracovala na novej funkcii webovej lokality informačného systému o technických predpisoch (TRIS) 16 . Táto nová funkcia bola zavedená v júni 2016 a umožňuje každej osobe používať webovú lokalitu TRIS na predkladanie príspevkov k akýmkoľvek oznámeniam v rámci odkladnej lehoty stanovenej v článku 6 smernice o transparentnosti jednotného trhu.
Prispievatelia majú možnosť, aby ich príspevok mal dôverný charakter a bol k dispozícii iba útvarom Komisie. Nový nástroj „Príspevky“ poskytuje aj spôsob, ako rýchlo a jednoducho získať prístup k príspevkom od ostatných zainteresovaných strán za predpokladu, že neboli označené ako dôverné, čím sa zvyšuje viditeľnosť príspevkov aj mimo Komisie.
Všetky príspevky zaslané prostredníctvom tohto nového mechanizmu budú okamžite postúpené príslušným útvarom Komisie, čo predstavuje zvýšenie efektívnosti procesu prispievania. Medzitým prispievatelia dostanú automatické potvrdenie o prijatí prostredníctvom potvrdenia o prijatí príspevku zaslaného elektronickou poštou.
1.4.Jurisprudencia v smernici o transparentnosti jednotného trhu
V referenčnom období vydal Súdny dvor Európskej únie dve hlavné rozhodnutia týkajúce sa smernice o transparentnosti jednotného trhu a jej povinností, ktoré pomáhajú objasniť niektoré aspekty tejto smernice a lepšie vymedziť niektoré jej požiadavky.
Vo veci C-307/13 (Ivansson a i.) 17 Súdny dvor uviedol, že ak sa vykoná zmena harmonogramu na vykonávanie vnútroštátneho opatrenia a ak má významný charakter, návrh technického predpisu podlieha povinnosti oznámiť ho Komisii, ako sa uvádza v článku 5 ods. 1 treťom pododseku smernice o transparentnosti jednotného trhu („Členské štáty musia [...] oznámiť Komisii návrh technického predpisu, ak v ňom vykonajú také zmeny, ktoré majú za následok významnú zmenu jeho rozsahu pôsobnosti, skrátenie časového plánu, pôvodne predpokladaného pre jeho implementáciu, pridanie špecifikácií alebo požiadaviek alebo ich sprísnenie“). Súdny dvor dodal, že nedodržanie takejto povinnosti predstavuje procesnú chybu pri prijímaní dotknutého technického predpisu a spôsobuje, že tento technický predpis je nepoužiteľný, a teda nevykonateľný voči jednotlivcom.
Vo veci C-98/14 (Berlington Hungary a i.) 18 Súdny dvor rozhodol, že daňovú právnu úpravu spornú v konaní vo veci samej, ktorú nesprevádza žiadna technická špecifikácia ani žiadna iná požiadavka, ktorej dodržiavanie by sa malo zabezpečiť, nemožno kvalifikovať ako „de facto technické predpisy“ [článok 1 písm. f) smernice o transparentnosti jednotného trhu] a že pojem „de facto technické predpisy“ neoznačuje samotné fiškálne opatrenia, ale technické špecifikácie alebo iné požiadavky, súvisiace s fiškálnymi opatreniami.
Súdny dvor ďalej uviedol, že ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré zakazujú prevádzkovanie hracích automatov mimo kasín, predstavujú „technické predpisy“ v zmysle článku 1 písm. f) smernice o transparentnosti jednotného trhu, ktorých návrhy musia byť predmetom oznámenia v súlade s článkom 5 ods. 1 prvým pododsekom smernice o transparentnosti jednotného trhu. Súdny dvor rozhodol, že „vnútroštátne opatrenie, ktoré vyhradzuje prevádzkovanie určitých hazardných hier iba pre kasína, predstavuje len „technický predpis“ v zmysle článku [1 písm. f) smernice o transparentnosti jednotného trhu], pokiaľ môže podstatne ovplyvniť povahu výrobkov používaných v tomto kontexte alebo ich uvádzanie na trh“.
Súdny dvor ďalej rozhodol, že články 5 a 6 smernice o transparentnosti jednotného trhu, ktoré ilustrujú procesné kroky postupu oznamovania „nemajú za cieľ priznať práva jednotlivcom, takže ich porušenie členským štátom nezakladá právo jednotlivcov na získanie náhrady škody, ktorá vznikla v dôsledku tohto porušenia, od tohto členského štátu na základe práva Únie“.
Tieto rozsudky priniesli väčšiu zrozumiteľnosť pri výklade článkov 1, 5 a 6 smernice o transparentnosti jednotného trhu, a najmä pokiaľ ide o oznamovanie zmien v predtým oznámených právnych predpisoch, pojem technický predpis a skutočnosť, že procesné porušenia nevedú k nárokom na odškodnenie. To pomôže členským štátom a Komisii lepšie uplatňovať smernicu o transparentnosti jednotného trhu.
2.Uplatňovanie postupu oznamovania
1.5.Účinnosť: všeobecný prehľad
► Počet oznámení a zainteresovaných sektorov
Komisia v rokoch 2014 až 2015 dostala 1 382 oznámení (655 v roku 2014, 727 v roku 2015) 19 . To predstavuje v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi mierny pokles (1 484 oznámení).
Medzi členskými štátmi sa zaznamenali značné rozdiely v počte oznámení – niektoré členské štáty zasielajú v priemere viac ako 50 oznámení ročne, pričom iné členské štáty podávajú menej ako 10 oznámení ročne. Ak sa tento rozdiel môže čiastočne vysvetliť odlišným nastavením organizácie štátu (napríklad prítomnosťou regionálnych/miestnych orgánov s regulačnými právomocami), nedostatočnou informovanosťou alebo vyššou/nižšou úrovňou regulačnej činnosti, táto značná nezrovnalosť vyvoláva pochybnosti o úplnom dodržiavaní oznamovacích povinností niektorými členskými štátmi. To možno vysvetliť aj skutočnosťou, že niektoré vnútroštátne regulačné orgány pri plánovaní svojho rozhodovacieho procesu týkajúceho sa regulácie nezohľadňujú postup oznamovania smernice o transparentnosti jednotného trhu, a najmä požadovanú trojmesačnú odkladnú lehotu.
Pozoruje sa súvislosť medzi veľkosťou členských štátov a počtom oznámení, pričom najväčšie členské štáty oznamujú vo všeobecnosti viac ako stredné a malé štáty. To možno čiastočne vysvetliť vyšším počtom regionálnych a miestnych orgánov, ktoré majú povinnosť oznámiť svoje návrhy technických predpisov. Nie vždy je to však tak. Napríklad v niektorých prípadoch stredne veľké členské štáty zaslali viac oznámení ako niektoré väčšie členské štáty.
Rovnako ako v predchádzajúcom sledovanom období sa zaznamenal najvyšší počet oznámení počas sledovaného obdobia v stavebnom sektore. Mnohé opatrenia sa týkali energetickej účinnosti budov a betónových konštrukcií, povrchu vozoviek, použitých materiálov a požiarnej bezpečnosti budov.
Rovnako ako v predchádzajúcom sledovanom období nasledovali po tomto sektore oznámenia v oblasti poľnohospodárskych výrobkov, produktov rybolovu a akvakultúry a iných potravín. V tejto kategórii sa niekoľko opatrení týkalo hygieny potravín, zloženia a označenia potravín a nápojov, obalov potravín, minimálnej ceny alkoholických nápojov, zloženia a marketingu alkoholických a nealkoholických nápojov, kvality a označenia pôvodu.
Mnohé oznámenia prišli aj zo sektora telekomunikácií [rádiové zariadenia a koncové telekomunikačné zariadenia, rádiové rozhrania, hardvér a softvér na získavanie, správu a využívanie údajov získaných prostredníctvom elektronických mechanizmov nainštalovaných na palubných doskách vozidiel (čierna skrinka)].
Niekoľko oznámení sa týkalo produktov a služieb týkajúcich sa hazardných hier.
Nakoniec sa niekoľko oznámení týkalo sektora životného prostredia (najmä obalov a odpadov z obalov, recyklovateľných výrobkov a spracovania biologicky rozložiteľného odpadu) (pozri prílohu 2.3).
► Otázky, ktoré Komisia riešila vo svojich reakciách
V neharmonizovaných oblastiach, ktoré v prípade absencie sekundárnych právnych predpisov podliehajú dodržiavaniu článkov 34 až 36 (voľný pohyb tovaru) a článkov 49 a 56 (právo usadiť sa a sloboda poskytovať služby) ZFEÚ, mali reakcie Komisie upozorniť členské štáty na možné prekážky obchodu po posúdení nevyhnutnosti a primeranosti opatrenia v súlade s judikatúrou Súdneho dvora. Cieľom Komisie bolo teda zabezpečiť súlad s týmito zásadami a naďalej vyzývať členské štáty, aby do každého návrhu technického predpisu, ktorý nepatrí do harmonizovanej oblasti, vkladali ustanovenia o vzájomnom uznávaní.
Keď vnútroštátne opatrenia čiastočne patria do harmonizovaných oblastí, cieľom týchto reakcií bolo zabezpečiť zlučiteľnosť vnútroštátnych opatrení so sekundárnymi právnymi predpismi EÚ.
·V stavebnom sektore zaslali v rokoch 2014 – 2015 členské štáty 303 návrhov technických predpisov (151 návrhov v roku 2014 a 152 návrhov v roku 2015). Tieto návrhy sa týkali všetkých druhov stavebných výrobkov, okrem iného mostných objektov a betónových cestných stavieb, krytín pre šikmé strechy budov, protipožiarneho a záchranného vybavenia, tepelnej izolácie, syntetických výplňových materiálov, betónových konštrukcií, elektrických zariadení na betónových konštrukciách a v nich, kovových materiálov, ktoré prichádzajú do styku s pitnou vodou.
Komisia preskúmala predovšetkým návrhy technických predpisov, v ktorých sa stanovujú dodatočné technické požiadavky alebo skúšky pre stavebné výrobky, ktorými sa obmedzuje voľný pohyb výrobkov s označením CE. Oznámené návrhy boli v prvom rade preskúmané podľa naradenia (EÚ) č. 305/2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS 20 .
Komisia preskúmala návrh právnych predpisov o zákaze montáže pecí na fosílne ropné palivo a pecí na zemný plyn v nových budovách s výnimkou naftových a plynových pecí, ktoré využívajú výlučne energiu z obnoviteľných zdrojov. Oznámený návrh sa preskúmal podľa smernice 2009/142/ES o plynových spotrebičoch 21 a smernice 92/42/EHS o požiadavkách na účinnosť nových teplovodných kotlov na kvapalné alebo plynné palivá 22 .
Technické predpisy týkajúce sa energetickej efektívnosti budov boli posúdené podľa smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti 23 , smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov 24 a smernice 2009/125/ES o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov 25 .
Komisia preskúmala aj návrh právneho predpisu o požiadavkách na diaľničné komunikačné zariadenia. Oznámený návrh sa preskúmal podľa smernice 1999/5/ES 26 , smernice 2006/95/EC 27 a smernice 2004/108/ES 28 .
·V sektoroch poľnohospodárstva, rybolovu a potravinárstva zaslali od roku 2014 do roku 2015 členské štáty 266 návrhov technických predpisov (133 návrhov v roku 2014 a 133 návrhov v roku 2015). Tieto návrhy sa okrem iného týkali materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami, energetických nápojov, transmastných kyselín v potravinových výrobkoch, vín a liehovín, označení kvality potravín, dobrých životných podmienok zvierat a uvádzania kožušinových výrobkov na trh.
Niektoré členské štáty oznámili návrhy predpisov, ktorými sa stanovujú označenia spájajúce kvalitu výrobku s jeho pôvodom. Tieto oznámenia boli preskúmané v súlade s ustanoveniami Zmluvy, ktoré sa týkajú voľného pohybu tovaru, a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny 29 .
Počas príslušného obdobia Komisia preskúmala mnohé oznámenia týkajúce sa hygieny potravín a vydala podrobné stanoviská a pripomienky, pokiaľ ide o ich súlad s nariadením (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín 30 , nariadením (ES) č. 853/2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu, 31 a nariadením (ES) č. 854/2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu 32 .
Ďalšie oznámenia sa týkali označovania potravín a Komisia posúdila ich zlučiteľnosť s nariadením (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, 33 najmä s ustanoveniami týkajúcimi sa vyhlásení o výživovej hodnote alebo inými ustanoveniami osobitnými pre daný sektor, ktoré sa týkali informovanosti spotrebiteľa 34 .
·V sektore služieb informačnej spoločnosti bolo zaznamenaných 69 oznámení (25 oznámení v roku 2014 a 44 oznámení v roku 2015). Mnohé oznámenia pochádzali z oblasti hazardných hier, zatiaľ čo ďalšie sa okrem iného týkali autorských práv v digitálnom prostredí, audiovizuálnych mediálnych služieb na vyžiadanie, elektronického obchodu, elektronických podpisov a ďalších dôveryhodných služieb.
·V sektore metrológie bolo zaznamenaných 67 oznámení (37 oznámení v roku 2014 a 30 oznámení v roku 2015). Tieto návrhy sa týkali rôznych typov meradiel, ako sú plynomery, elektromery a merače tepla, taxametre alebo hranolové refraktometre, a stanovili sa v nich osobitné požiadavky, ktoré musia tieto prístroje spĺňať. Oznámenia týkajúce sa plynomerov, elektromerov, meračov tepla a taxametrov sa analyzovali predovšetkým podľa smernice 2004/22/ES o meradlách 35 . Novinkou boli návrhy projektov nových inteligentných meracích systémov, na ktoré sa takisto vzťahuje smernica 2004/22/ES a ktoré sú pomerne zložité vzhľadom na nutné prepojenie technických odborov s IT a komunikáciou, ochranou osobných údajov a bezpečnostných aspektov.
·V sektore chemických látok Komisia dostala 69 oznámení (33 v roku 2014 a 36 v roku 2015). Prevažná časť oznámení sa týkala biocídnych výrobkov, hnojív, prípravkov na ochranu rastlín a výrobkov patriacich do rozsahu pôsobnosti nariadenia REACH a prevažne sa preskúmala podľa nariadenia (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií („REACH“) 36 , nariadenia o biocídnych výrobkoch 37 a nariadenia (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh 38 .
·V sektore životného prostredia Komisia preskúmala 86 návrhov predpisov (42 návrhov v roku 2014 a 44 návrhov v roku 2015). Niektoré oznámené návrhy sa týkali odpadov z obalov a nastolili oba problémy zlučiteľnosti s harmonizovanými právnymi predpismi EÚ, najmä so smernicou 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov 39 (napríklad pokiaľ ide o požiadavky na zákaz ľahkých plastových tašiek) a s článkami 34 – 36 ZFEÚ, pokiaľ ide o neharmonizované aspekty (napríklad vzhľadom na doložku o vzájomnom uznávaní alebo používaní vnútroštátnych noriem pre jednorazové plastové tašky alebo jednorazové plastové poháre a taniere).
Postup oznamovania ďalej umožnil Komisii zasiahnuť v sektoroch, v ktorých sa plánuje alebo prebieha harmonizácia na úrovni Európskej únie, a tým sa zabránilo členským štátom, aby zaviedli odlišné vnútroštátne opatrenia. V súlade s článkom 6 odsekmi 3 a 4 smernice o transparentnosti jednotného trhu Komisia požiadala oznamujúci členský štát, aby odložil prijatie oznámených návrhov právnych predpisov na obdobie dvanástich mesiacov od dátumu podania oznámenia v týchto oblastiach: elektronické podpisy, elektronická archivácia, elektronicky zaznamenané doručenie, elektronické časové pečiatkovanie a certifikačné služby (oznámenie 2013/584/B a oznámenie 2013/585/B) a požiadavky na mlieko a mliečne výrobky, zmrzliny a jedlé tuky a oleje (oznámenie 2015/169/CZ).
Smernica o transparentnosti jednotného trhu pomáha teda predchádzať fragmentácii jednotného trhu v oblastiach, v ktorých sa plánuje harmonizácia alebo v nich už harmonizácia prebieha, a má za cieľ poskytnúť hospodárskym subjektom väčšiu istotu a stabilitu v právnom rámci.
► Pozitívne príklady, ktoré poukazujú na vplyv smernice o transparentnosti jednotného trhu
·V roku 2014 Komisia vydala podrobné stanovisko k jednému talianskemu oznámeniu týkajúcemu sa regionálneho loga, ktoré spájalo pôvod širokej škály výrobkov s ich kvalitou. Komisia tvrdila, že toto opatrenie by bolo v rozpore s článkom 34 ZFEÚ, pretože by mohlo povzbudiť spotrebiteľov, aby nakupovali vnútroštátne výrobky na úkor výrobkov z dovozu. Po dialógu talianske orgány odstránili prekážku tým, že vypustili odkaz na pôvod výrobkov, na ktoré sa vzťahuje oznámený návrh.
·V roku 2014 Maďarsko oznámilo návrh opatrenia, v ktorom stanovilo kontroly s cieľom zabezpečiť, aby hospodárske subjekty zaplatili DPH na vínne výrobky bez zemepisného označenia uvádzané na trh v Maďarsku. Tieto kontroly podliehali zaplateniu poplatku. Komisia vydala podrobné stanovisko, v ktorom tvrdí, že zaplatenie poplatku za kontrolu DPH je v rozpore s nariadením (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami 40 . Po tom, ako maďarské orgány prijali toto opatrenie, Komisia začala vyšetrovanie, ktoré bolo napokon ukončené z dôvodu, že od 31. júla 2017 sporné opatrenie prestalo platiť (vzhľadom na to, že maďarské orgány neuplatnili žiadne predĺženie). Postup oznamovania sa preto ukázal ako užitočný pri identifikácii prekážky obchodu, ktorá sa vyšetrovaním nakoniec odstránila.
·V roku 2015 francúzske orgány oznámili Komisii návrh opatrenia, v ktorom vymedzili jeden typ loga, ktoré sa má používať s priemyselnými a remeselnými výrobkami chránenými zemepisnými označeniami. Komisia vydala podrobné stanovisko z toho dôvodu, že zavedenie loga, ktoré pozostáva z modrého a červeného obrysu okolo iniciálok „IG“ (indication géographique – zemepisné označenie), so slovom „FRANCÚZSKO“, mohlo predstavovať opatrenie s rovnocenným účinkom podľa článku 34 ZFEÚ. Komisia predovšetkým usúdila, že tento typ loga, ktoré podčiarkuje francúzsky pôvod príslušných výrobkov, by presiahol cieľ overovania osobitného miestneho alebo regionálneho pôvodu výrobku a mohol by preto povzbudiť spotrebiteľov, aby nakupovali výrobky s týmto logom na úkor výrobkov z iných členských štátov. Francúzske orgány prijali tieto námietky a zmenili návrh loga spôsobom, ktorý Komisia považovala za prijateľný.
·V roku 2015 Francúzsko oznámilo návrh technického predpisu, v ktorom sa stanovuje očakávaný výkon osobných ochranných prostriedkov (OOP) používaných na ochranu obsluhujúceho personálu a pracovníkov pred syntetickými prípravkami na ochranu rastlín, a navrhlo primerané testy. Komisia vydala podrobné stanovisko, v ktorom vyjadruje svoje obavy týkajúce sa ustanovenia o vzájomnom uznávaní uvedeného v oznámenom návrhu. Podľa oznámeného návrhu je možné použiť akékoľvek iné prostriedky na preukázanie toho, že ochranné obleky spĺňajú základné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosti podľa smernice Rady 89/686/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa osobných ochranných prostriedkov 41 (smernica o OOP) za predpokladu, že tieto prostriedky zaručujú rovnakú úroveň ochrany pre obsluhujúci personál a pracovníkov ako podmienky skúšok a požiadavky na informácie opísané vo francúzskom návrhu. Komisia zastávala názor, že týmto ustanovením sa podmienky skúšok a požiadavky na informácie uvedené v oznámenom texte stávajú povinnými, čo je v rozpore s článkom 4 ods. 1 smernice o OOP: „Členské štáty nesmú zakázať, obmedziť ani brániť pri umiestnení na trhu PPE (zariadenia osobnej ochrany) alebo komponentov PPE, ktoré sú v súlade s ustanoveniami tejto smernice a ktoré majú označenie CE, potvrdzujúce ich súlad so všetkými ustanoveniami tejto smernice, ako aj s postupmi udeľovania osvedčenia v kapitole II.“ Francúzske orgány podľa toho upravili znenie a vyriešili obavy, ktoré vyjadrila Komisia.
·V roku 2014 Spojené kráľovstvo oznámilo návrh, v ktorom sa stanovuje, že diaľničné komunikačné zariadenia by mali spĺňať ustanovenia smernice o nízkom napätí (smernica o LVD) 42 , smernice o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach (smernica o R&TTE) 43 , ako aj smernice o elektromagnetickej kompatibilite (smernica o EMC) 44 a okrem toho ustanovenia niektorých dobrovoľných harmonizovaných noriem. Komisia vydala podrobné stanovisko, v ktorom pripomína, že ak výrobky patria do pôsobnosti osobitných harmonizačných právnych predpisov EÚ, ktorými sa zabezpečuje označenie CE (ako sú smernice o LVD, EMC, R&TTE), musia dodržiavať tieto právne predpisy a nepodliehajú ustanoveniam oznámeného návrhu, v ktorých sa regulujú rovnaké riziká. Spojené kráľovstvo zmenilo návrh tým, že v celom oznámenom návrhu odstránilo požiadavky na dodržiavanie dobrovoľných harmonizovaných noriem podľa smerníc o označení CE.
► Najčastejšie odstránené prekážky
Jedným z účelov smernice o transparentnosti jednotného trhu je umožniť identifikáciu oblastí, v ktorých sa opakujú prekážky voľného pohybu tovaru a slobody poskytovať služby informačnej spoločnosti, a odhaľovanie potrieb harmonizácie s cieľom zabezpečiť bezproblémovejšie fungovanie jednotného trhu 45 .
V tomto ohľade Komisia v posudzovanom období zistila niekoľko opakujúcich sa prekážok v oznámených návrhoch právnych predpisov, z ktorých sú tu uvedené najrelevantnejšie návrhy.
Ustanovenia o vzájomnom uznávaní
Komisia často reagovala na oznámenia o návrhoch technických predpisov, v ktorých nebolo zahrnuté ustanovenie o vzájomnom uznávaní, alebo nebolo vypracované v súlade s normou uvedenou v „Interpretačnom oznámení o uľahčení prístupu výrobkov na trhy iných členských štátov: praktické uplatňovanie vzájomného uznávania“ (2003/C 265/02). Niektoré členské štáty vo svojich návrhoch odôvodnili neexistenciu ustanovenia o vzájomnom uznávaní na základe začlenenia všeobecného ustanovenia o vzájomnom uznávaní do základných právnych predpisov. V týchto prípadoch Komisia aj napriek tomu odporučila oznamujúcim členským štátom, aby do oznamovaných návrhov vložili priamy odkaz na ustanovenie o vzájomnom uznávaní v základných právnych predpisoch s cieľom zabezpečiť podnikateľským subjektom potrebnú právnu istotu.
Nevhodná technika tvorby právnych predpisov – Opakovanie ustanovení nariadení EÚ
Jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich problémov, ktoré Komisia riešila v podrobných stanoviskách vydaných na základe nariadení EÚ platných v oblasti hygieny potravín, bola situácia, keď sa v oznámených návrhoch technických predpisov opakovali, často čiastočne a neúplne, ustanovenia príslušných nariadení EÚ. Podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie má nariadenie všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch (článok 288 ZFEÚ). Členské štáty preto nemôžu stanoviť pravidlá v oblasti, ktorá sa riadi priamo uplatniteľnými právnymi predpismi EÚ, a to ani v prípade rovnakých právnych predpisov, pretože by mohli narúšať správne uplatňovanie právnych predpisov EÚ a spôsobiť neistotu, pokiaľ ide o úplné uplatňovanie príslušného práva EÚ.
Nesprávne vykonávanie výnimiek stanovených v predpisoch o hygiene potravín
Zistilo sa niekoľko možných porušení aj v súvislosti s vykonávaním výnimiek a doložiek flexibility uvedených v troch nariadeniach [napr. článok 1 ods. 3 a 5 a článok 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 853/2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu] oznamujúcimi členskými štátmi. Členské štáty nesprávne vykonali, alebo prekročili rámec toho, čo tieto výnimky umožňujú.
Neopodstatnené prekážky týkajúce sa služieb informačnej spoločnosti
V oblasti služieb informačnej spoločnosti Komisia zistila v oznámených návrhoch opakujúce sa problémy, pokiaľ ide o hazardné hry. To viedlo k vydaniu 14 podrobných stanovísk (6 stanovísk v roku 2014 a 8 stanovísk v roku 2015), ktorých hlavné dôvody sa týkali neopodstatnených alebo neprimeraných obmedzení slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa podľa článkov 49 a 56 ZFEÚ. Komisia napríklad uviedla pripomienky týkajúce sa podmienok udelenia monopolu a licencií pre prevádzkovateľov hazardných hier, požiadaviek na usadenie sa poskytovateľa služieb alebo jeho infraštruktúry IKT v danom členskom štáte alebo blokovania webových lokalít.
Ďalšie opakujúce sa otázky v podrobných stanoviskách, pokiaľ ide o hazardné hry, sa týkali dodržiavania smernice 95/46/EHS o ochrane osobných údajov, obmedzenia voľného pohybu tovaru (články 34 – 36 ZFEÚ) a porušenia sekundárnych právnych predpisov týkajúcich sa výrobkov, ako sú nariadenie (ES) č. 765/2008 o uvádzaní výrobkov na trh, akreditácii a dohľade nad trhom, smernica 2006/42/ES o strojových zariadeniach, smernica 1999/5/ES o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach, smernica 2014/30/EÚ o elektromagnetickej kompatibilite a smernica 2014/35/EÚ o nízkom napätí. Komisia vzniesla napríklad obavy v súvislosti s požiadavkou na označenie CE, posúdením orgánmi posudzovania zhody alebo neuznaním zahraničných orgánov posudzovania zhody.
Normy – zavádzanie povinnosti dodržiavať ich, vyžadovanie dodatočných testovacích metód
Ďalšou opakujúcou sa otázkou je situácia, pri ktorej sa tvorcovia vnútroštátnych právnych predpisov snažia urobiť z dobrovoľných európskych harmonizovaných noriem povinné normy tým, že ich zaradia do vnútroštátneho práva.
V tejto súvislosti sú podľa smerníc nového prístupu povinné iba „základné požiadavky“ uvedené v harmonizačných smerniciach. Európske harmonizované normy sú jedným zo spôsobov, ako zaručiť predpoklad zhody s povinnými základnými požiadavkami, a preto by mali zostať dobrovoľné.
Táto prax členských štátov by vytvorila prekážky obchodu v rámci vnútorného trhu, pretože výrobky, ktoré spĺňajú základné požiadavky smerníc nového prístupu, ale nie európske harmonizované normy, by v danom členskom štáte nemohli byť vo voľnom obehu.
Niektoré členské štáty okrem toho plánovali vyvinúť dodatočné (neštandardizované) testovacie metódy k metódam stanoveným harmonizovanými normami a vyžadovať tieto metódy, z hľadiska judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ako aj primárnych a sekundárnych právnych predpisov EÚ, avšak členské štáty nemôžu ukladať dodatočné vnútroštátne metódy. Vnútroštátne postupy (aj keby boli dobrovoľné) spojené s overovaním/testovaním vlastností, ktoré neboli harmonizované v harmonizovaných normách, nie sú preto povolené.
Všetky uvedené opakujúce sa postupy boli prediskutované s členskými štátmi v rámci Stáleho výboru pre technické predpisy, ktorý sa stretáva dvakrát ročne. Okrem toho sa bude o týchto opakujúcich sa postupoch diskutovať aj v kontexte bilaterálnych stretnutí s členskými štátmi o dodržiavaní predpisov.
► Reakcie
Smernica o transparentnosti jednotného trhu umožňuje formálnu a štruktúrovanú výmenu informácií medzi členskými štátmi a Komisiou, ako aj medzi členskými štátmi navzájom, ktorá sa má uskutočniť pri hodnotení oznámených návrhov. Veľký počet reakcií zaslaných Komisiou a členskými štátmi na oznámenia, odpovede oznamujúcich členských štátov, ako aj následná výmena správ dokazujú intenzitu tejto výmeny informácií. Vďaka tejto výmene informácií majú členské štáty ďalej možnosť zistiť stupeň zlučiteľnosti oznámených návrhov s právnymi predpismi Európskej únie. V prípade potreby sa v záujme objasnenia nevyriešených otázok stretávajú útvary Komisie so zástupcami členských štátov aj na expertnej úrovni. Komisia môže zaslať členským štátom aj žiadosti o doplňujúce informácie s cieľom objasniť rozsah pôsobnosti oznámených technických predpisov.
Intenzita tohto dialógu je znázornená v tejto tabuľke, v ktorej sa uvádza počet oznámení od každého členského štátu za každý rok posudzovaného obdobia a pripomienky, ako aj podrobné stanovisko vydané Komisiou, pokiaľ ide o tieto oznámenia 46 .
V posudzovanom období Komisia vydala 141 podrobných stanovísk (60 stanovísk v roku 2014, 81 stanovísk v roku 2015), čo predstavuje 10,2 % z celkového počtu návrhov oznámených členskými štátmi v sledovanom období. Tento údaj svedčí o 10 % poklese počtu podrobných stanovísk vydaných Komisiou v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi. Členské štáty vydali 131 podrobných stanovísk (64 stanovísk v roku 2014 a 67 stanovísk v roku 2015), čo predstavuje pokles oproti predchádzajúcim dvom rokom (157 podrobných stanovísk). Z počtu 589 pripomienok vydaných počas sledovaného obdobia (634 pripomienok bolo vydaných v predchádzajúcich dvoch rokoch), Komisia predložila 352 pripomienok (161 pripomienok v roku 2014 a 191 pripomienok v roku 2015) a členské štáty predložili 237 pripomienok (112 pripomienok v roku 2014 a 125 pripomienok v súvislosti s oznámeniami z roku 2015) (pozri prílohy 2.4 a 2.6).
V tejto tabuľke je uvedený počet reakcií (pripomienok a podrobných stanovísk), ktoré predložil každý členský štát v sledovanom období. Číselné údaje v tabuľke poskytujú informácie o účasti členských štátov na dialógu, ktorý vyvolalo oznámenie, a o osobitných záujmoch niektorých členských štátov, ktorých reakcie sa viac sústredia v konkrétnych sektoroch. Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Poľsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo patria medzi najaktívnejšie členské štáty. Analýza reakcií jednotlivých členských štátov a sektorov ukazuje osobitný záujem Rakúska, Francúzska, Talianska, Slovenska a Španielska o sektor poľnohospodárstva, rybolovu a potravinárstva; záujem Nemecka o sektor telekomunikácií; Poľska o sektor mechanizácie; a Malty o sektor domácich a rekreačných zariadení (väčšinou spojené s hracími automatmi).
Vďaka prístupu ku všetkým oznámeniam a k správam, ktoré boli vymenené v rámci dialógov, môžu členské štáty použiť smernicu o transparentnosti jednotného trhu ako nástroj referenčného porovnávania. Umožňuje im čerpať z myšlienok ich partnerov s cieľom vyriešiť spoločné problémy týkajúce sa technických predpisov a určiť, kedy by návrh technického predpisu mohol byť v rozpore s právom Únie.
V troch prípadoch Komisia vyzvala príslušné členské štáty, aby odložili prijatie oznámených predpisov o jeden rok od dátumu ich doručenia, pretože Európska únia práve pracovala v tejto oblasti na harmonizácii (pozri prílohu 2.5).
1.6.Využívanie postupu pre naliehavé prípady
Z celkového počtu 1 382 oznámení členské štáty predložili 76 žiadostí o uplatnenie postupu pre naliehavé prípady v súvislosti s oznámenými návrhmi (40 žiadostí v roku 2014 a 36 žiadostí v roku 2015). Komisia potvrdila uplatnenie prísnych podmienok požadovaných v smernici o transparentnosti jednotného trhu pre postup pre naliehavé prípady, a to vážne a nepredvídateľné okolnosti týkajúce sa najmä ochrany zdravia a bezpečnosti. V dôsledku toho bolo využívanie postupu pre naliehavé prípady zamietnuté v prípadoch, v ktorých nebolo dostatočne preukázané odôvodnenie, alebo sa odôvodnenie zakladalo výhradne na ekonomických dôvodoch či na oneskoreniach vo vnútroštátnej administratíve, ako aj v prípadoch, v ktorých sa nepreukázali žiadne nepredvídateľné okolnosti. Postup pre naliehavé prípady sa považoval za odôvodnený v 60 prípadoch (29 prípadov v roku 2014 a 31 prípadov v roku 2015), najmä pokiaľ ide o psychotropné látky, kontrolu omamných látok, lieky, boj proti terorizmu, strelné zbrane, pesticídy, infekciu včiel, zákaz výrobkov, ktoré sú škodlivé pre zdravie, a ohňostroje (pozri prílohu 2.7).
1.7.Oznámenie fiškálnych alebo finančných motivačných opatrení
Podľa smernice o transparentnosti jednotného trhu musia členské štáty oznamovať fiškálne a finančné stimuly, t. j. technické predpisy súvisiace s fiškálnymi alebo finančnými opatreniami, ktoré majú vplyv na spotrebu výrobkov alebo služieb tak, že vyzývajú k zhode s takýmito technickými predpismi. Charakteristickou črtou takýchto technických predpisov je, že sa neuplatňuje odkladná lehota.
Počas obdobia rokov 2014 – 2015 členské štáty oznámili 70 návrhov predpisov vo forme „fiškálnych alebo finančných opatrení“ (35 návrhov v roku 2014 a 35 návrhov v roku 2015). Komisia zistila, že vnútroštátne právne predpisy sú často nesprávne klasifikovaná ako „fiškálne alebo finančné opatrenie“ v zmysle smernice o transparentnosti jednotného trhu, ak obsahujú akékoľvek fiškálne alebo finančné opatrenia, ale nie stimul na dosiahnutie zhody s týmito technickými predpismi. S cieľom pomôcť členským štátom správne klasifikovať tieto technické predpisy Komisia dala členským štátom k dispozícii usmernenia na vymedzenie a oznamovanie „fiškálnych alebo finančných opatrení“ na účely smernice o transparentnosti jednotného trhu.
1.8.Opatrenia nadväzujúce na reakcie Komisie
Podľa článku 6 ods. 2 smernice o transparentnosti jednotného trhu musia členské štáty podať správu o krokoch, ktoré navrhujú uskutočniť v nadväznosti na podrobné stanovisko.
V rokoch 2014 až 2015 bol pomer medzi počtom odpovedí, ktoré zaslali členské štáty, a počtom podrobných stanovísk vydaných Komisiou uspokojivý, ale mohol by sa ďalej zlepšovať (za celé obdobie priemerne 79 %). Počet úplne uspokojivých odpovedí bol v súlade s predchádzajúcimi dvoma rokmi (v priemere 56 % v období rokov 2014 – 2015 v porovnaní s 54 % v období rokov 2012 – 2013) (pozri prílohu 2.8).
V posudzovanom období členské štáty stiahli 43 návrhov technických predpisov. V 12 prípadoch (7 prípadov v roku 2014 a 5 prípadov v roku 2015) nasledovalo stiahnutie návrhu po tom, ako Komisia doručila svoju reakciu (podrobné stanovisko alebo pripomienky). Medzi dôvody takýchto stiahnutí návrhov okrem iného patrí situácia, keď oznamujúci členský štát zavedenie podstatné zmeny v návrhu technického predpisu, ktoré si vyžadujú nové oznámenie (článok 5 ods. 1 smernice o transparentnosti jednotného trhu), alebo len rozhodnutie vnútroštátnych orgánov nepokračovať v prijímaní návrhu technického predpisu.
Pokiaľ ide o ostatné oznámené návrhy technických predpisov, dialóg stále prebieha.
1.9.Opatrenia nadväzujúce na postup oznamovania
Pokiaľ ide o všetky ostatné prípady, v ktorých neboli možné porušenia práva Únie v oblasti vnútorného trhu úplne odstránené v rámci postupu oznamovania, Komisia uskutočnila ďalšie vyšetrovania, ktoré v niektorých prípadoch viedli v konečnom dôsledku k začatiu predbežného dialógu s členskými štátmi o porušení právnych predpisov (tzv. projekt EU Pilot) a v niektorých prípadoch aj ku konaniu o nesplnení povinnosti (článok 258 ZFEÚ) v súvislosti s otázkami, ako je obsah cukru pre džem a marmeládu a používanie vyhradeného pomenovania „marmeláda“, kvalita a transparentnosť dodávateľského reťazca panenských olivových olejov, vína a liehovín, označovanie hovädzieho mäsa v kontexte regionálneho systému kvality, online hazardné hry, kvalita paliva, plynové spotrebiče, bezpečnosť cestných zábran a obaly a odpady z obalov.
V posudzovanom období Komisia začala aj konanie v rámci projektu EU Pilot a v prípade potreby aj konanie o nesplnení povinnosti týkajúce sa okrem iného porušenia povinností vyplývajúcich zo smernice o transparentnosti jednotného trhu. Vo všetkých týchto prípadoch Komisia upriamila pozornosť vnútroštátnych orgánov na ich povinnosť oznámiť odkladnú lehotu stanovenú v článku 6 ods. 2 smernice o transparentnosti jednotného trhu a dodržiavať ju. Komisia pripomenula, že Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že prijatie technických predpisov, ktoré porušujú „oznamovaciu povinnosť, predstavuje podstatnú procedurálnu chybu, ktorá spôsobí, že dotknuté technické predpisy sa nebudú uplatňovať na jednotlivcov“. V dôsledku toho sa jednotlivci môžu obrátiť na vnútroštátne súdy, ktoré „musia zamietnuť uplatnenie vnútroštátneho technického predpisu, ktorý nebol oznámený v súlade so smernicou“ (Vec C-194/94, CIA Security International, body 44, 48 a 54; Vec-226/97 Lemmens, bod 33; Vec C-303/04 Lidl Italia, body 23, 24).
1.10.Štruktúrované výmeny s členskými štátmi
Pravidelné zasadnutia výboru pre smernicu o transparentnosti jednotného trhu umožnili výmenu názorov na otázky všeobecného záujmu, ako aj na osobitné aspekty postupu oznamovania.
Pokiaľ ide o technické predpisy, diskusie sa týkali najmä postupu pre naliehavé prípady podľa smernice o transparentnosti jednotného trhu; prístupu k dokumentom Komisie podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 47 a dôverných oznámení; povinnosti členských štátov oznámiť Komisii konečné znenie oznámeného technického predpisu; vývoja judikatúry Súdneho dvora Európskej únie týkajúcej sa smernice o transparentnosti jednotného trhu.
Na základe žiadostí členských štátov a iniciatívy Komisie poskytnúť objasnenie niektorých opakujúcich sa prekážok alebo nových právnych predpisov Komisia uskutočnila prezentácie na témy: postup oznamovania pre oznámenia zo Švajčiarska a z EHP; technické predpisy v oblasti psychoaktívnych látok; návrh nariadenia o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu; vzťah medzi nariadením REACH a smernicou o transparentnosti jednotného trhu; otázky súvisiace s vyňatím služieb vysielania podľa smernice o transparentnosti jednotného trhu; ustanovenie o vzájomnom uznávaní a články 34 až 36 ZFEÚ; smernica o kvalite palív 48 ; balík nariadení o hygiene potravín 49 ; smernica o obaloch a odpadoch z obalov 50 ; postup oznamovania podľa nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 51 .
Niekoľko členských štátov prezentovalo svoje najlepšie postupy pre oznamovanie podľa smernice o transparentnosti jednotného trhu.
Vo viacerých členských štátoch sa zároveň konali semináre, ktoré umožnili priamy dialóg medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi zapojenými do postupu oznamovania a pomohli vnútroštátnym orgánom oboznámiť sa s technickými prvkami postupu oznamovania.
Komisia zahrnula prezentácie o uplatňovaní smernice o transparentnosti jednotného trhu do programov zasadnutí, na ktorých sa s členskými štátmi diskutuje o dodržiavaní právnych predpisov a ktoré sa uskutočňujú na základe záväzku v rámci stratégie jednotného trhu.
1.11.Žiadosti o prístup k dokumentom vydaným v súlade so smernicou o transparentnosti jednotného trhu
Od roku 2014 do roku 2015 Komisia dostala 236 žiadostí o prístup k dokumentom vydaným v rámci smernice o transparentnosti jednotného trhu (98 v roku 2014 a138 v roku 2015). Veľká časť z nich sa týkala podrobných stanovísk a pripomienok prednesených Komisiou. V 68 prípadoch sa udelil prístup k požadovaným dokumentom. V ostatných prípadoch bol prístup k dokumentom zamietnutý alebo čiastočne zamietnutý, pričom pokračoval dialóg s členskými štátmi zameraný na odstránenie potenciálnych prekážok obchodu.
1.12.Transparentnosť
Transparentnosť je základným prvkom postupu oznamovania. Verejná webová lokalita TRIS je nástroj, ktorý zabezpečuje, aby boli zainteresované strany neustále informované o všetkých návrhoch technických predpisov pripravovaných členskými štátmi a aby vďaka novej funkcii uvedenej v odseku 1.3 prebiehal dialóg medzi zainteresovanými stranami a útvarmi Komisie.
Úspech verejnej webovej lokality TRIS je doložený číslami:
·Na konci roka 2015 bolo v zozname adresátov lokality TRIS 5 196 účastníkov v porovnaní so 4 441 účastníkmi v roku 2013, pričom v dvojročnom sledovanom období došlo k nárastu o 17 %.
·V tomto posudzovanom období sa prostredníctvom verejnej webovej lokality TRIS uskutočnilo 244 736 vyhľadávaní v porovnaní s počtom 177 147 vyhľadávaní v období rokov 2012 – 2013, čo predstavuje nárast o 38 %.
·Zvýšil sa aj prístup používateľov k oznámeniam z 869 791 výskytov v roku 2013 na 1 203 299 do konca roka 2015, čím sa stanovil osobitný nárast o 38 %.
3.Záver
V období rokov 2014 – 2015 sa opäť potvrdila užitočnosť postupu, pokiaľ ide o transparentnosť, administratívnu spoluprácu a prevenciu technických bariér na vnútornom trhu.
Preventívny prístup postupu oznamovania zameraný na vytváranie kontaktov znižuje riziko, že vnútroštátne regulačné činnosti budú vykonávané spôsobom, ktorý by vytvoril technické prekážky voľného pohybu tovaru v rámci vnútorného trhu, ktorý sa rýchlo rozvíja, ale ešte doposiaľ nevyužíva svoj plný potenciál.
Stále existuje priestor na zlepšenie uplatňovania tohto postupu, najmä pokiaľ ide o počet oznámení od niektorých členských štátov a o plnenie ich oznamovacích povinností. Vyšší počet oznámení a aktívnejšia účasť členských štátov na tomto postupe by pomohli predchádzať novým technickým prekážkam a identifikovať systémové problémy v každom členskom štáte a v celej EÚ. To by podporilo dialóg s Komisiou a uľahčilo by cielenejší a účinnejší prístup k prekážkam obchodu v rámci EÚ.
Vysoký počet podrobných stanovísk a pripomienok vydaných počas sledovaného obdobia dokazuje, že sa zvyšuje riziko fragmentácie vnútorného trhu s tovarom. Zainteresované členské štáty odpovedali v priemere na 79 % podrobných stanovísk vydaných Komisiou a následne sa uskutočnili dialógy s cieľom odstrániť prípadnú nezlučiteľnosť s právom Únie a zabrániť tak konaniam o nesplnení povinnosti.
Vysoký záujem zainteresovaných strán o postup oznamovania dokazuje význam smernice o transparentnosti jednotného trhu, ako sa okrem iného uvádza aj v stanovisku platformy REFIT k tejto smernici 52 . Tento rastúci záujem odzrkadľuje snahu o zlepšenie transparentnosti a efektívnosti verejnej webovej lokality TRIS.
Postup oznamovania potvrdzuje svoju užitočnosť aj tým, že umožňuje určiť oblasti, v ktorých by mohla prichádzať do úvahy harmonizácia na úrovni EÚ.
Pri uplatňovaní smernice o transparentnosti jednotného trhu bude Komisia naďalej obozretná, pokiaľ ide o zásadu lepšej právnej regulácie a potrebu udržiavať priaznivé prostredie pre konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. Oznámené návrhy sú naďalej k dispozícii v elektronickej forme, bezplatne a vo všetkých úradných jazykoch EÚ, čím sa hospodárskym subjektom a iným zainteresovaným stranám poskytuje možnosť, aby k nim vyjadrili svoje pripomienky.
Naďalej sa bude vyvíjať úsilie na zabezpečenie jasného právneho rámca pre hospodárske subjekty s cieľom posilniť konkurencieschopnosť európskych podnikov v EÚ a v zahraničí, pričom sa zohľadnia prepojenia medzi postupom oznamovania a postupom stanoveným Dohodou o technických prekážkach obchodu (Dohodou TBT) v kontexte Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Ďalšia podpora smernice o transparentnosti jednotného trhu a jej účinnejšieho vykonávania má spolu s lepším prepojením s následnou politikou a legislatívnymi opatreniami zásadný význam pre dosiahnutie jej cieľov v plnej miere.
Pozri Politické usmernenia predsedu Junckera, Nový začiatok pre Európu: moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu. Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu, https://ec.europa.eu/priorities/internal-market_sk.
Diskusie o dodržiavaní právnych predpisov sú pravidelne organizované štruktúrované/strategické stretnutia s členskými štátmi s cieľom zhodnotiť stav integrácie jednotného trhu v danom členskom štáte, najmä súčasný stav transpozície a prebiehajúce konania o nesplnení povinnosti.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu, Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36 – 68
Pozri Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo, COM(2016) 356 final.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/95/ES z 12. decembra 2006 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia, Ú. v. EÚ L 374, 27.12.2006, s. 10 – 19.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/108/ES z 15. decembra 2004 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na elektromagnetickú kompatibilitu, Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 24 – 37.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z. 29. apríla 2004 o hygiene potravín, Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1 – 54; Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu, Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55 – 205; Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z. 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu, Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206 – 320
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov, Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 10 – 23.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 Text s významom pre EHP, Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18 – 63.
https://ec.europa.eu/info/files/refit-platform-recommendations-internal-market-xii6a-single-market-transparency-directive_en.