EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23. 11. 2017

COM(2017) 773 final

OZNÁMENIE KOMISIE

Lepšie zvládanie katastrof v EÚ: rescEU
Solidarita a zodpovednosť

Solidarity with Responsibility

1.Úvod

Európa čelí čoraz väčším dramatickým vplyvom intenzívnych a nepredvídateľných extrémnych poveternostných podmienok a zemetrasení, čo má za následok straty na životoch, zničený majetok a znehodnotené kultúrne dedičstvo. To si vyberá tragickú daň na ľudských životoch a životných podmienkach. Národy Európy sa rozhodli vybudovať Európsku úniu (EÚ) s cieľom podporiť svoje spoločné blaho a spoločne čeliť nepriaznivým okolnostiam, aby sa každý z nich stal silnejším prostredníctvom jednoty a solidarity. Európa, ktorá chráni, musí mať prostriedky na to, aby reagovala rozhodným spôsobom.

Zmena klímy znásobuje vplyvy extrémnych poveternostných podmienok v Európe a na celom svete 1 . Kľúčové trendy poukazujú na to, ako zmena klímy prispieva k zvýšenej intenzite lesných požiarov a predĺženiu obdobia lesných požiarov v južnej Európe, rozširovaniu oblastí náchylných na vznik požiarov do severných oblastí, ako aj k zvýšenému počtu búrok a riziku záplav 2 . Od roku 1980 prišli členské štáty EÚ pri extrémnych poveternostných a klimatických javoch nielen o ľudské životy, ale aj o viac ako 360 miliárd EUR 3 . Zároveň extrémne javy, akými sú napríklad lesné požiare, tiež zosilňujú zmenu klímy, a to prostredníctvom zvýšených emisií skleníkových plynov 4 .

Rok 2017 bol poznamenaný mnohými katastrofami. Vtedy prišlo v Európe o život v dôsledku prírodných katastrof viac ako 200 ľudí 5 . Tropické cyklóny nedávno vážne zasiahli najvzdialenejšie regióny EÚ a európske zámorské územia v Karibiku. Hurikán Ophelia spôsobil záplavy v Írsku a Spojenom kráľovstve a zasiahol veľké časti severozápadnej Európy. Strednú Európu začiatkom tohto leta postihli silné búrky so smrteľnými následkami, ktoré nasledovali po intenzívnych vlnách horúčav.

Rok 2017 bol navyše poznačený sériou lesných požiarov s katastrofálnymi dôsledkami. Zničený bol viac ako milión hektárov lesa, čo je takmer trikrát viac ako päťročný priemer EÚ, pričom polovica z týchto škôd postihla Portugalsko. Predstavuje to plochu štyrikrát väčšiu ako Luxembursko alebo viac než desaťkrát väčšiu ako oblasť Berlína. Mnohí ľudia pri tom prišli tragicky o svoj život. Iba v Portugalsku zomrelo v období od júna do októbra viac ako 100 ľudí. Požiare spôsobili obrovské škody na majetku a mali značný vplyv na hospodárstvo, konkrétne na sieťovú infraštruktúru, podniky (obchodné a priemyselné), poľnohospodárske a lesnícke činnosti. Len v Portugalsku sa priame hospodárske škody, ktoré v období od júna do septembra spôsobili lesné požiare, odhadujú na takmer 600 miliónov EUR, čo predstavuje 0,34 % hrubého národného dôchodku Portugalska. Lesné požiare sa stávajú realitou v nových lokalitách, pričom v roku 2017 požiare postihli časti Írska a Grónska.

Za posledné dva roky sa zaznamenali aj vážne škody spôsobené zemetraseniami. V auguste 2016 zasiahlo stredné Taliansko veľké zemetrasenie, po ktorom v nasledujúcich mesiacoch nasledovali tri ďalšie veľké zemetrasenia. Údajne pri nich zahynulo 290 ľudí; mestá a kultúrne dedičstvo v regiónoch Umbria, Lazio a Marche boli zničené a hospodárska činnosť bola otrasmi vážne zasiahnutá. Grécky ostrov Kos, ako aj susedné Turecko zasiahlo začiatkom leta zemetrasenie, ktoré malo za následok niekoľko mŕtvych a stovky zranených a takisto významne narušilo hospodárstvo, ktoré je vo veľkej miere závislé od cestovného ruchu.

Okrem uvedených environmentálnych katastrof Európu zasiahli teroristické incidenty, ktoré mali za následok mnoho obetí, vrátane veľkého počtu osôb so závažnými popáleninami vyžadujúcich okamžitú pomoc. Aj vírusy Ebola a Zika pripomenuli riziko epidémií a núdzových situácií v oblasti verejného zdravia.

Európa však nie je sama. Incidenty vo svete sú dôsledkom podobných zhoršujúcich sa trendov: štát Kalifornia bol tento rok postihnutý niekoľkými vlnami lesných požiarov s najvyššou intenzitu, ktoré spálili vyše 200 tisíc hektárov, viac ako dvojnásobok národného päťročného priemeru 6 ; pre Brazíliu bol rok 2017 z hľadiska lesných požiarov 7 pravdepodobne rekordne najťažší; v Čile bolo v období od do júla 2016 do februára 2017 lesnými požiarmi zničených viac ako pol milióna hektárov, pričom Európska únia poskytovala pri zásahoch účinnú pomoc 8 . V roku 2017 došlo aj k niekoľkým katastrofálnym záplavám v Afrike a Ázii, ako aj ničivým zemetraseniam na celom svete, keď smrteľné otrasy v septembri v Mexiku zabili vyše 270 ľudí, zvalili desiatky budov a poškodili niekoľko stoviek historických budov. Zemetrasenie, ktoré 12. novembra tohto roku zasiahlo pohraničný región Iraku a Iránu, si vyžiadalo najmenej 420 ľudských životov, bolo pri ňom zranených viac ako 7 000 ľudí a poškodených tisíce domov a objektov kultúrneho dedičstva, a vážne bola narušená dodávka vody a poskytovanie základných energetických služieb. V tomto roku zemetrasenia postihli aj Čile a Turecko.

Keďže nové výzvy si vynucujú nové možnosti konania, v tomto oznámení sa uvádza, ako môže EÚ reagovať na základnú výzvu, ktorou je lepšie chrániť občanov pred týmito katastrofami. Vysvetľuje sa v ňom, ako možno pri ambicióznejšom a komplexnejšom prístupe použiť dimenziu EÚ s cieľom reagovať účinnejšie a efektívnejšie, a zároveň zabezpečiť, aby členské štáty využili všetky dostupné nástroje na prevenciu katastrof, prípravu a reakciu na ne.

2.    Doterajšia reakcia EÚ

Mechanizmus Európskej Únie v oblasti civilnej ochrany (UCPM) 9 je k dispozícii členským štátom a tretím krajinám, ktoré ho môžu aktivovať, keď dôjde ku katastrofe a ich vnútroštátne kapacity sú nedostatočné. Ide o dobrovoľný systém, v ktorom členský štát alebo tretia krajina požiada prostredníctvom Koordinačného centra Komisie pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) o podporu a ostatné členské štáty sa môžu rozhodnúť, či pomoc poskytnú. S cieľom zaistiť určitú predvídateľnosť bolo vytvorené dobrovoľné zoskupenie prostriedkov. Členské štáty poskytujú prostriedky, o ktoré môže Komisia požiadať, nie sú však povinné pomoc ponúknuť. A členské štáty často nie sú schopné pomôcť, najmä v prípade, keď viaceré členské štáty čelia rovnakej katastrofe súčasne.

V posledných rokoch sa v dôsledku klimatických a iných javov schopnosť členských štátov navzájom si pomáhať oslabila, pretože často vyčerpali svoje možnosti.

Zároveň sú stimuly pre členské štáty, aby ponúkli pomoc prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany, veľmi nízke, pretože z rozpočtu EÚ sa financuje len časť nákladov na dopravu. Dostať sa z bodu A do bodu B však nie je pri väčšine operácií tak nákladné: prevádzkové náklady sú omnoho vyššie ako náklady na prepravu. Napríklad náklady na transport veľkej poľnej nemocnice predstavujú len zlomok jej prevádzkových nákladov, ktoré sa pohybujú okolo 6 mil. EUR mesačne. Let z Francúzska do Portugalska tiež nie je veľká položka v porovnaní s niekoľkodňovými prevádzkovými nákladmi lietadla. Z rozpočtu EÚ sa nefinancujú náklady na prevádzku týchto prostriedkov.

V dôsledku toho mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany často neprináša očakávané výsledky. Napríklad v tomto roku bola pomoc skutočne poskytnutá len v desiatich prípadoch zo 17 žiadostí. Niekedy bola reakcia príliš pomalá. Takisto bola výrazne ovplyvnená tým, že vo viacerých dotknutých členských štátoch boli protipožiarne lietadlá a flotila dostupné len obmedzene, a to pokiaľ ide o počty alebo prevádzkové obdobie. Obmedzený počet protipožiarnych lietadiel je predovšetkým spôsobený tým, že tento typ lietadiel v dôsledku jeho osobitného charakteru a vysokých výrobných nákladov nie je na trhu ľahko dostupný. Tieto okolnosti vážne ovplyvnili účinnosť príslušnej vopred poskytnutej kapacity na koordinovanú európsku reakciu a poukázali na nedostatok prostriedkov na úrovni EÚ. Poukazujú tiež na to, že v súčasnosti nie je dostatok stimulov s cieľom vybudovať silné kapacity EÚ v oblasti civilnej ochrany a byť pripravení použiť ju na pomoc pri reakcii na katastrofy v iných členských štátoch. Stručne povedané, tohtoročné rozsiahle katastrofy ukázali, že v súčasnosti sme jasne dosiahli hranice mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany z hľadiska jeho dnešnej štruktúry a fungovania.

Zároveň je jasné, že potenciálny vplyv katastrof možno znížiť prostredníctvom účinnej prevencie: podstatné zníženie hospodárskeho vplyvu rozsiahlych záplav v strednej Európe v roku 2013 v porovnaní s podobnými javmi v roku 2002 možno čiastočne vysvetliť účinnou protipovodňovou ochranou a opatreniami na predchádzanie rizík, ktoré boli zavedené od roku 2002 10 .

Z doterajších skúseností vyplývajú zásadné ponaučenia:

1.    V prípade viacnásobných alebo často sa vyskytujúcich extrémnych javov, ku ktorým došlo napríklad v roku 2017, je potrebná dodatočná kapacita. Jej využitie musí byť čo najefektívnejšie.

2.    Funkčný mechanizmus solidarity musí mať dostatočne silnú štruktúru stimulov, ktorá podporuje zdieľanie prostriedkov reakcie na cezhraničnej úrovni.

3.    Základom účinnej pripravenosti na katastrofy a reakcie na ne je primeraná analýza rizík a cielené krátkodobé a dlhodobé úsilie v oblasti prevencie v kombinácii s účinným monitorovaním.

4.    Na prevenciu katastrof a ich riadenie je potrebné v plnej miere využívať všetky dostupné nástroje EÚ, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), a je nutné plne využívať a synergiu medzi nimi.

Posilnenie zvládania katastrof v rámci EÚ takisto znamená kritický pohľad na prevenciu katastrof v členských štátoch a na opatrenia EÚ na podporu tejto prevencie. Je naliehavo potrebné zaviesť plne integrovaný prístup v oblasti prevencie katastrof a k pripravenosti a reakcie na ne v Únii a jej členských štátoch. Vieme, že investície do prevencie zachraňujú životy a šetria životné podmienky; treba ich preto účinne zamerať na riziká katastrof.

3.Európa, ktorá chráni: rescEU

Únia ako celok musí predvídať meniace sa a vznikajúce riziká, či už prírodné alebo spôsobené ľudskou činnosťou. Nevyhnutným predpokladom na poskytovanie lepšej ochrany ľudí, spoločenstiev, hospodárskych záujmov a životného prostredia je preto silnejšia a komplexnejšia kapacita EÚ v oblasti zvládania katastrof. EÚ musí zlepšiť prínosy všetkých svojich politík a nástrojov, aby posilnila svoje kapacity v oblasti prevencie katastrof, pripravenosti, reakcie na ne a obnovy v dôsledku nich. To možno dosiahnuť budovaním európskej solidarity a zodpovednosti na všetkých úrovniach.

V návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady sa zavádzajú zmeny súčasných právnych predpisov v oblasti civilnej ochrany, ktoré by Európe umožnili pokročiť v jej úsilí o lepšiu prevenciu, pripravenosť a reakciu v prípade prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou v rámci Únie aj mimo nej.

Uvedené zmeny majú tieto ciele:

a) posilniť kolektívnu schopnosť EÚ a členských štátov reagovať na katastrofy a riešiť opakujúce sa a novo vznikajúce nedostatky kapacít, a to zavedením duálneho systému kapacity v oblasti reakcie: vyhradenej rezervy kapacít v oblasti reakcie s velením a kontrolou na úrovni Únie, ktorá bola nazvaná rescEU; a účinnejšieho a dynamickejšieho zapojenia členských štátov prostredníctvom európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany;

b) posilniť zameranie na preventívne opatrenia ako súčasť cyklu riadenia rizík katastrof, ako aj posilniť súdržnosť s ostatnými kľúčovými politikami EÚ, okrem iného v oblasti adaptácie na zmenu klímy, prevencie katastrof a reakcie na katastrofy;

c) zabezpečiť, aby bol mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany rýchly a účinný, pokiaľ ide o administratívne postupy pri podpore núdzových operácií.

3.1.    Posilnenie reakcie EÚ na katastrofy

Spoločný prístup na úrovni EÚ znamená, že bude v danom čase k dispozícii viac kapacít, ktoré bude možné nasadiť. V tejto súvislosti má návrh dva aspekty, pokiaľ ide o nápravu nedostatkov kapacít, aby sa Únii umožnilo kolektívne posilniť reakciu na katastrofy.

Po prvé, aby bolo možné zaistiť zmysluplnú a súdržnú reakciu EÚ na katastrofy a odstrániť nedostatky súčasného dobrovoľného systému v rámci mechanizmu Únie oblasti civilnej ochrany, Európska komisia urýchlene zriadi vyhradenú rezervu prostriedkov EÚ: rescEU. Systém rescEU bude pozostávať z kapacít, ktoré EÚ umožnia riešiť katastrofy, ktoré v uplynulých niekoľkých rokoch postihovali sociálnu štruktúru Európy najčastejšie. Ide o protipožiarne lietadlá, vysokokapacitné čerpadlá, tímy pre pátracie a záchranné činnosti a budovanie kapacít pre riešenie rizík pre verejné zdravie, ako sú napríklad poľné nemocnice a núdzové lekárske tímy. Ak sa objaví nový preukázateľný nedostatok kapacity, Komisia určí prostredníctvom delegovaného aktu ďalšie kapacity, ktoré by sa mohli stať súčasťou rescEU.

Táto európska kapacita civilnej ochrany bude dopĺňať existujúce vnútroštátne kapacity v oblasti reakcie, ktoré už prispievajú k európskej koordinovanej reakcii.

Systém rescEU budú tvoriť kapacity prenajaté alebo získané na lízing na základe dojednaní EÚ alebo nadobudnuté s plnou finančnou podporou EÚ. Všetky náklady týchto kapacít budú v plnom rozsahu financované zo strany EÚ a Komisia si ponechá operatívnu kontrolu týchto nástrojov a bude rozhodovať o ich nasadení. Žiadajúci štát počas operácií zabezpečí, aby boli činnosti kapacít rescEU a tímov vykonávané v súlade s operačnými zásadami dohodnutými s Komisiou.

Po druhé, navrhuje sa posilnenie a zjednodušenie súčasnej štruktúry stimulov v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany. EÚ by mala zvýšiť prostriedky, ktoré poskytuje na financovanie nákladov na adaptáciu, opravy, prevádzku, vrátane spolufinancovania dopravy (75 %) vopred poskytnutých kapacít v oblasti reakcie členských štátov v rámci európskeho zoskupenia prostriedkov v oblasti civilnej ochrany, t. j. prostriedkov, s ktorými môže EÚ môže kedykoľvek počítať. Vzhľadom na zvýšenú finančnú podporu týchto prostriedkov zo strany EÚ by tieto prostriedky boli po aktivácii mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany k dispozícii na nasadenie na žiadosť Komisie, pokiaľ by členský štát nečelil výnimočnej situácii, ktorá by významne ovplyvňovala plnenie jeho vnútroštátnych úloh. To by v porovnaní so súčasnou situáciou predstavovalo významný posun.

Zároveň by mal mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany prestať spolufinancovať využívanie prostriedkov, ktoré sú poskytnuté ad hoc bez akejkoľvek možnosti predvídať ich skutočnú dostupnosť v čase katastrofy.

Európa, ktorá chráni, musí byť takisto schopná rýchlo reagovať na katastrofy bez nutnosti absolvovať zdĺhavý reťazec byrokratických postupov. Systém rescEU tento problém vyrieši tým, že poskytuje solídnu a dôveryhodnú schopnosť okamžitej reakcie, ktorú možno použiť na žiadosť krajín, ktoré nemôžu zvládnuť katastrofy a nie je im poskytnutá dostatočná vonkajšia pomoc. Systém rescEU bude k dispozícii v prípadoch, keď budú vnútroštátne kapacity nedostatočné alebo preťažené. Zároveň však nebude nahrádzať úsilie na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni: v čase, keď sa rizikové prostredie neustále mení, je potrebné posilniť pripravenosť na všetkých úrovniach.

Návrh obsahuje aj ustanovenia na zabezpečenie toho, aby bolo vyplatenie finančných prostriedkov EÚ prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany sprevádzané primeraným zviditeľnením Únie.

Výsledkom by bolo, že Európska únia by mala mechanizmus v oblasti civilnej ochrany spočívajúci na dvoch vzájomne sa dopĺňajúcich pilieroch: na dôveryhodnom spoločnom používaní prostriedkov členských štátov v rámci európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany a na systéme rescEU ako kapacite poslednej možnosti, ktorú možno mobilizovať okamžite. Výsledkom by bol systém, ktorý by sa vyznačoval zjednodušením, výrazným znížením byrokracie a, čo je najdôležitejšie, rýchlejšou a primeranejšou reakciou. Išlo by o mechanizmus v oblasti civilnej ochrany, ktorý by poskytoval ďalšiu bezpečnostnú poistku na ochranu našich občanov v prípade katastrofy.

3.2.    Dôkladná prevencia a pripravenosť prostredníctvom civilnej ochrany

Takisto otvárajú priestor na vytvorenie špecializovanej európskej vedomostnej siete v oblasti civilnej ochrany, ktorá spolupracuje s iniciatívami, ako je napríklad Vedomostné centrum pre riadenie rizika katastrof, čím by sa mala posilniť vzdelávacia zložka mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany na základe úzkej spolupráce s príslušnými vnútroštátnymi štruktúrami v tejto oblasti. Cieľom tejto vedomostnej siete by bolo posilniť účinnosť, pokiaľ ide o spoločné zvládanie katastrof na úrovni EÚ. Mala by byť koncipovaná ako celoeurópska sieť špecializovaných školiacich a výcvikových stredísk, v ktorých by sa používali európske a medzinárodné osvedčené postupy, posilňovali podporné opatrenia pre interoperabilitu a podporu hostiteľských krajín a uskutočňovali spoločné cvičenia v rámci EÚ. V konečnom dôsledku by európska vedomostná sieť v oblasti civilnej ochrany pomohla posilniť spoluprácu a vzájomné porozumenie a vytvoriť spoločnú kultúru pripravenosti na katastrofy v rámci Únie. Intenzívnejšia spolupráca, spoločná odborná príprava a cvičenia zamerané na konkrétne scenáre umožnia zvýšiť účinnosť spoločnej pripravenosti a reakcie EÚ na katastrofy.

3.3    Zjednodušenie

Cieľom návrhu je zjednodušiť administratívne postupy s cieľom obmedziť oneskorenia pri nasadzovaní pomoci. Návrh zjednodušuje súčasný systém tým, že:

·zavádza len jedinú kategóriu prostriedkov reakcie na katastrofy, ktorých využitie vyžaduje spolufinancovanie zo strany členských štátov a z rozpočtu EÚ, t.. j. európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany,

·zavádza jednotnú mieru spolufinancovania (75 %) vo vzťahu k adaptácii, opravám, doprave a prevádzkovým nákladom na prostriedky, ktoré sú súčasťou európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany,

·zavádza konkrétny odkaz na použitie jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb, pokiaľ ide o spolufinancovanie dopravných nákladov na účely zlepšenia konzistentnosti a účinnosti,

·zahŕňa konkrétne ustanovenia obmedzujúce aktiváciu mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany na obdobie 90 dní (pokiaľ to nie je odôvodnené inak) s cieľom objasniť rozsah a stimulovať používanie prostriedkov vo fáze okamžitej reakcie.

4.    Komplementárnosť s ostatnými politikami EÚ týkajúcimi sa zvládania katastrof

Vyššiu úroveň solidarity a zodpovednosti v oblasti reakcie a pripravenosti musia sprevádzať nevyhnutné preventívne opatrenia na zníženie rizika v dlhodobom horizonte. To bude nevyhnutne znamenať väčšiu koordináciu politík EÚ, ale aj lepšiu koordináciu na vnútroštátnej úrovni, a to aj s regionálnymi a miestnymi aktérmi, ako aj medzi rôznymi nástrojmi, ktoré majú členské štáty k dispozícii.

Hľadisko riadenia rizika katastrof je čoraz viac integrované vo viacerých politikách EÚ. Napríklad stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy podporuje opatrenia EÚ na zvyšovanie odolnosti voči zmene klímy tým, že presadzuje adaptáciu v kľúčových zraniteľných odvetviach a v súčinnosti s riadením rizika katastrof. Tieto hľadiská sú začlenené aj do finančných nástrojov vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov, Fondu solidarity, právnych predpisov v oblasti životného prostredia (napr. plánov riadenia povodňového rizika a riešení založených na ekosystéme), výskumu a inovácií 12 , stratégie na prispôsobenie sa zmene klímy, závažných cezhraničných hrozieb pre zdravie a ďalších 13 . K zvyšovaniu odolnosti a udržateľného rastu podobne prispieva aj posilňovanie odolnosti investícií v EÚ voči riziku katastrof.

Väčšina finančných prostriedkov EÚ na podporu prevencie a zvládania katastrof je v súčasnosti plánovaná prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov:

‒V období rokov 2014 – 2020 pridelilo 20 členských štátov takmer 8 miliárd EUR na prispôsobenie sa zmene klímy a prevenciu katastrof a ich zvládanie prostredníctvom fondov politiky súdržnosti, čím sa stali najväčším zdrojom financovania EÚ v tejto oblasti 14 .

‒Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) v rámci svojej priority pre rozvoj vidieka zahŕňa oblasť zameranú na podporu prevencie a manažmentu rizika poľnohospodárskych podnikov. Tento fond podporuje aj opatrenia v oblasti lesného hospodárstva, ktoré obsahujú konkrétne opatrenia na predchádzanie lesným požiarom a obnovu. V období rokov 2014 – 2020 boli na tento účel konkrétne vyčlenené približne 2,3 miliardy EUR. Prevažnú väčšinu plánovaných opatrení na podporu investícií 15 do preventívnych opatrení na zníženie následkov prírodných katastrof a katastrofických udalostí 16 , ako aj na obnovenie poľnohospodárskej pôdy a výrobného potenciálu 17 je ešte potrebné vykonať v súčasnom programovom období.

Okrem toho od vytvorenia Fondu solidarity EÚ v roku 2002 ako nástroja na (re-)financovanie núdzových operácií a opatrení na obnovu po vážnych prírodných katastrofách Komisia poskytla v rámci finančnej pomoci na zásahy po katastrofách celkovú sumu presahujúcu 5 miliárd EUR.

Takisto boli zavedené podmienky v oblasti prevencie rizika katastrof a jeho riadenia a adaptácie na zmenu klímy pri prideľovaní prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov s cieľom zabezpečiť účinné a efektívne vynakladanie finančných prostriedkov: je potrebné zaviesť vnútroštátne alebo regionálne hodnotenie rizík na účely investícií do prevencie rizík vrátane prispôsobenia sa zmene klímy a zvládania tejto zmeny. Podmienenosť predstavovala pre členské štáty stimul k tomu, aby vykonali štrukturálne zmeny vo svojich systémoch riadenia rizika katastrof, posilnili svoje administratívne kapacity a zlepšili kvalitu svojich investícií.

Posilnenie prevencie v EÚ sa opiera aj o silnú vedomostnú základňu podloženú vedeckou podporou a o účinné šírenie rozsiahlych dôkazov, získaných skúseností, osvedčených postupov a výsledkov projektov. Chápanie rizík katastrof je nevyhnutnou podmienkou pre informovanosť o rizikách a vytvorenie kultúry rizika v EÚ.

Úsilie o reakciu a obnovu môže podporiť aj niekoľko ďalších politík a fondov EÚ, a to aj prostredníctvom opatrení na obnovu v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, pružnosti programov financovaných z politiky súdržnosti a mobilizácie Fondu solidarity EÚ. Okrem toho Európsky zbor solidarity umožňuje mladým ľuďom podporovať komunity, ktoré sa snažia o prevenciu katastrof, alebo im pomáhať pri obnove, čo je významný prejav solidarity EÚ.

Vo všeobecnosti vy mal byť význam prispievania k prevencii katastrof a k reakcii na ne zohľadnený aj pri aktualizácii príslušných oblastí acquis EÚ.

5.    Záver

Sekvencia ničivých katastrof v roku 2017, ktoré mali za následok značné straty na ľudských životoch a environmentálne a hospodárske náklady, poukázala na potrebu posilniť európsku solidaritu a zodpovednosť EÚ a jej členských štátov v oblasti prevencie katastrof, prípravy a reakcie na ne. Dôležitú úlohu pri prehlbovaní týchto problémov zohráva zmena klímy, ktorá prispieva k zvýšenej frekvencii a intenzite prírodných katastrof. Európa, ktorá chráni, musí byť tiež schopná predchádzať týmto problémom, ktoré ovplyvňujú štruktúru našej spoločnosti, pripraviť sa a reagovať na ne. Systém rescEU je veľkým krokom vpred, ktorý zabezpečí Únii a jej členským štátom potrebnú kapacitu na tieto činnosti.

Na základe zásady, že prevencia identifikovaných rizík a prispôsobenie sa im, ak im nie je možné úplne zabrániť, musí byť povinnosťou a nie voľbou, a v kombinácii so schopnosťou reagovať tak rýchlo a účinne, ako je to technicky možné, posilní rescEU výrazne kapacity riadenia rizika katastrof v EÚ.

Systém rescEU povedie k situácii, keď všetky krajiny začlenia prevenciu katastrof do všetkých svojich politík, prijmú opatrenia zaručujúce uspokojivú úroveň kapacity v oblasti reakcie a budú sa môcť bezpečne spoľahnúť na pomoc EÚ v prípade katastrof, ktoré majú výnimočný rozsah alebo povahu, a kde je zásah EÚ odôvodnený. Pokiaľ ide o budúcnosť, Európska únia a štáty, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany, budú schopné sa plne sústrediť na rozvoj svojich kapacít v oblasti reakcie na základe budúcich rizík.

(1)

     IPCC, Zmena klímy 2014: dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť. Časť A: Globálne a odvetvové aspekty. Príspevok pracovnej skupiny II k piatej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy, 2014.

(2)

     Správa EEA č. 1/2017, 25. januára 2017, Zmena klímy, vplyvy a zraniteľnosť v Európe v roku 2016.

(3)

     V prognózach sa odhaduje, že len v samotnej EÚ v období rokov 2071 až 2100 ročne príde o život 152 000 ľudí (t. j. 50-násobné zvýšenie v porovnaní so súčasnými stratami súvisiacimi so zmenou klímy) ako priamy dôsledok extrémnych poveternostných podmienok súvisiacich s rizikami, ak sa neprijmú žiadne opatrenia na ochranu občanov, ktorí žijú v južnej Európe, ktorých situácia pravdepodobne najviac zasiahne: Pozri Forzieri, Giovanni et al., „Increasing risk over time of weather-related hazards to the European population“, 2017.

(4)

     Správa Medzivládneho panelu o zmene klímy z roku 2014: Zmiernenie zmeny klímy

(5)

     EM-DAT, 2017

(6)

     Štatistika pokrýva obdobie od 1. januára do 22. októbra 2017. Pozri State of California,CAL FIRE service,

(7)

     Brazil National Institute for Space Research,

(8)

     Pozri ERCC Portal, Chile – Forest fires EU support, 2. február 2017.

(9)

     Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ. Toto oznámenie ja v súlade s článkom 34 rozhodnutia.

(10)

     Pozri http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-907_en.htm  

(11)

     Tieto iniciatívy Vedomostného centra pre riadenie rizika katastrof zahŕňajú napríklad priebežný rozvoj a začleňovanie najinovatívnejších výsledkov výskumu.

(12)

     Z programu Horizont 2020 už bolo vynaložených viac ako 20 miliónov EUR na výskumné projekty týkajúce sa lesných požiarov. Budúci výskum plánovaný na rok 2020 sa zameria na: „Nové prispôsobené riadenie založené na ekosystémoch vrátane riešení inšpirovaných prírodou na zníženie rizika lesných požiarov v EÚ“ (15 miliónov EUR) a „Odolné lesy“ s cieľom vypracovať nové pokyny pre prevenciu rizika lesných požiarov a prijímanie rozhodnutí o najlepších možnostiach prispôsobenia sa so zohľadnením rizík (10 miliónov EUR). V roku 2018 bude vypracovaný strategický program výskumu a inovácií v oblasti riadenia rizika lesných požiarov v EÚ, ktorý bude vychádzať z potrieb stanovených v preskúmaní vednej politiky týkajúcej sa projektov výskumu lesných požiarov financovaných EÚ a odporúčaní vyplývajúcich z mnohostranného seminára s názvom „Ako čeliť obrovským požiarom v Európe“, ktorý sa bude konať v januári/februári 2018 v Lisabone.

(13)

     Pracovný dokument útvarov Komisie, Akčný plán pre Sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030, SWD(2016) 205.

(14)

     Európsky fond regionálneho rozvoja: 4,2 miliardy EUR; Kohézny fond: 3,7 miliardy EUR.

(15)

     Miera spolufinancovania môže predstavovať až 80 % pre jednotlivé investície a až 100 % pre kolektívne investovanie.

(16)

     V období rokov 2014 – 2020 vrátane: z plánovaných 3,8 miliardy EUR na investície na zlepšenie odolnosti a environmentálnej hodnoty lesných ekosystémov je v súčasnosti realizovaných 13,4 %; z plánovaných 354 miliónov EUR na lesnícko-environmentálne a klimatické služby podporujúce preventívne prístupy založené na ekosystémoch bolo realizovaných 7,2 %; z plánovaných 2,7 miliardy EUR na nástroje riadenia rizika, ako je poistenie, vzájomné fondy a podpora stabilizácie príjmu, bolo realizovaných 7,2 %.

(17)

     Plánovaná suma 2,1 miliardy EUR na obdobie rokov 2014 – 2020, z ktorej bolo v súčasnosti realizovaných 10,4 %.

(18)

     Mohli by sa zvážiť ustanovenia, ako je existencia plánov riadenia rizika katastrof vyžadovaných podľa právnych predpisov v oblasti civilnej ochrany; plány riadenia povodňového rizika založené na smernici EÚ o povodniach; alebo opatrenia založené na ekosystémoch zamerané na zvýšenie odolnosti lesov voči požiarom.

(19)

     Po lesných požiaroch v roku 2017 v Portugalsku boli použité zrýchlené postupy na zmenu operačných programov.