EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli1. 12. 2017
COM(2017) 721 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o zárukách krytých všeobecným rozpočtom,
stav k 31. decembru 2016
{SWD(2017) 435 final}
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli1. 12. 2017
COM(2017) 721 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o zárukách krytých všeobecným rozpočtom,
stav k 31. decembru 2016
{SWD(2017) 435 final}
Obsah
1.Úvod
2.Operácie zaručené rozpočtom EÚ a ďalšie mechanizmy krízového riadenia
3.Vývoj zaručených operácií
3.1.Operácie riadené priamo Komisiou
3.1.1.Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM)
3.1.2.Nástroj na podporu platobnej bilancie
3.1.3.Úvery v rámci makrofinančnej pomoci
3.1.4.Úvery Euratomu
3.2.Vývoj operácií vonkajšieho financovania zo strany EIB
4.Riziká kryté rozpočtom EÚ
4.1.Vymedzenie rizika
4.2.Zloženie celkového rizika
4.3.Ročné riziko kryté rozpočtom EÚ
4.3.1.Expozícia voči členským štátom
4.3.2.Expozícia voči tretím krajinám
5.Garančný fond pre vonkajšie opatrenia
5.1.Aktivácia záruk
5.1.1.Platby z hotovostných zdrojov
5.1.2.Platby z rozpočtu EÚ
5.1.3.Žiadosti o čerpanie prostriedkov z garančného fondu a vymáhanie platieb
5.2.Vývoj garančného fondu
6.Európsky fond pre strategické investície (EFSI)
1.Úvod
Cieľom tejto správy je monitorovať úverové riziká, ktorým je vystavený rozpočet EÚ v dôsledku poskytnutých záruk a úverových operácií vykonávaných priamo Európskou úniou alebo nepriamo prostredníctvom záruky poskytnutej EIB na financovanie projektov mimo Únie.
Táto správa sa predkladá na základe článku 149 nariadenia o rozpočtových pravidlách 1 , podľa ktorého je Komisia povinná každoročne predkladať Európskemu parlamentu a Rade správu o rozpočtových zárukách EÚ a súvisiacich rizikách.
Správa má túto štruktúru: v oddiele 2 sa uvádzajú všetky kľúčové prvky operácií zaručených rozpočtom EÚ; takisto sa predkladá niekoľko ďalších dodatočných mechanizmov krízového riadenia, ktoré nepredstavujú riziko pre rozpočet EÚ. V oddiele 3 sa uvádza vývoj zaručených operácií. V oddiele 4 sa poukazuje na hlavné riziká kryté rozpočtom EÚ. V oddiele 5 je opísaná aktivácia záruk a vývoj Garančného fondu pre vonkajšie opatrenia (ďalej len „garančný fond“) 2 ; kým v oddiele 6 sa uvádza vývoj Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) 3 .
Túto správu dopĺňa pracovný dokument útvarov Komisie (SWD) so súborom podrobných tabuliek a vysvetliviek. Zároveň sa v ňom uvádza makroekonomická analýza krajín, ktoré profitujú z pôžičiek a/alebo záruk EÚ, ktoré predstavujú prevažnú časť expozície garančného fondu.
2.Operácie zaručené rozpočtom EÚ a ďalšie mechanizmy krízového riadenia
Riziká, ktoré sú kryté rozpočtom EÚ, vyplývajú z rôznych operácií poskytovania pôžičiek a záruk, ktoré možno rozdeliť do štyroch kategórií:
2.1. Úvery, ktoré Európska únia poskytuje na makroekonomické ciele
Tieto úvery zahŕňajú: 1. úvery v rámci makrofinančnej pomoci 4 tretím krajinám; 2. úvery na podporu platobnej bilancie 5 členských štátov, ktoré nie sú členmi eurozóny a majú ťažkosti s platobnou bilanciou; 3. úvery v rámci Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu („EFSM“) 6 na podporu všetkých členských štátov, ktoré zažívajú ťažké ekonomické a finančné otrasy spôsobené výnimočnými udalosťami, ktoré nedokážu ovplyvniť, alebo sú takýmito ekonomickými a finančnými otrasmi vážne ohrozené. Sú aktivované v spojení s finančnou podporou Medzinárodného menového fondu (ďalej len „MMF“).
2.2. Úvery na mikroekonomické ciele
Tento bod je venovaný úverom Euratomu.
2.3. Financovanie operácií Európskou investičnou bankou (ďalej len „EIB“) v nečlenských štátoch (ďalej len „vonkajšie financovanie zo strany EIB“), na ktoré sa vzťahujú záruky EÚ 7
Na poskytovanie zaručeného vonkajšieho financovania zo strany EIB, úverov v rámci makrofinančnej pomoci a úverov Euratomu tretím krajinám sa od roku 1994 poskytuje krytie z garančného fondu pre vonkajšie opatrenia, kým úvery na podporu platobnej bilancie, úvery EFSM a úvery Euratomu členským štátom sa kryjú priamo z rozpočtu EÚ.
Garančný fond je určený na krytie nesplácaných úverov a záruk za úvery, ktoré boli poskytnuté nečlenským štátom alebo na projekty v nečlenských štátoch. Bol založený s cieľom:
·poskytovať „likvidnú rezervu“ s cieľom predísť požiadavkám na rozpočet EÚ vždy, keď dôjde k nesplácaniu alebo k oneskoreniu splácania zaručeného úveru, a
·vytvoriť nástroj rozpočtovej disciplíny prostredníctvom stanovenia finančného rámca na vypracovanie politiky EÚ pre oblasť záruk za pôžičky EÚ a EIB tretím krajinám 8 .
Ak sa tretie krajiny stanú členskými štátmi, úvery takýchto krajín už nebudú kryté garančným fondom a riziko musí znášať priamo rozpočet EÚ. Rezervy fondu sa tvoria z rozpočtu EÚ a musia sa udržiavať na určitej percentuálnej úrovni zostatkovej sumy úverov a záruk za úvery krytej týmto garančným fondom. Táto percentuálna úroveň, známa ako cieľová úroveň, v súčasnosti predstavuje 9 % 9 . Ak nie sú zdroje garančného fondu dostatočné, poskytnú sa potrebné zdroje z rozpočtu EÚ.
2.4. Financovanie operácií Európskou investičnou bankou a Európskym investičným fondom (ďalej len „EIF“) v členských štátoch, na ktoré sa vzťahujú záruky EÚ – Európsky fond pre strategické investície (EFSI)
Európsky fond pre strategické investície (EFSI) je kľúčovým prvkom Investičného plánu pre Európu a zameriava sa na zvýšenie dlhodobého hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti v Európskej únii.
Záruka EÚ sa vzťahuje na operácie financovania a investičné operácie, ktoré schválila EIB v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie a EIF v rámci okna pre MSP, zatiaľ čo druhú časť vykonáva na vlastné riziko skupina EIB.
Európska investičná banka a EIF sú zodpovedné za posudzovanie a monitorovanie rizika jednotlivých operácií a predkladajú správu Komisii a Európskemu dvoru audítorov.
Záručný fond Európskeho fondu pre strategické investície („záručný fond EFSI“) 10
Podľa článku 12 nariadenia o EFSI 11 záručný fond EFSI predstavuje vankúš likvidity, z ktorého sa v prospech EIB uhrádzajú prostriedky v prípade, že dôjde k uplatneniu záruky EÚ. V súlade s dohodou o EFSI medzi EÚ a EIB sa uplatnenie záruky hradí zo záručného fondu EFSI, ak výška uplatnenia prevyšuje finančné prostriedky, ktoré má EIB k dispozícii na účte EFSI. Účet EFSI, ktorý spravuje EIB, bol zriadený na účely výberu príjmov EÚ vyplývajúcich z operácií EFSI v rámci záruky EÚ a vrátených súm, pričom do výšky disponibilného zostatku sa z neho uhrádza uplatnenie záruky EÚ.
Záručný fond EFSI sa dopĺňa postupne s prihliadnutím na zvýšenie expozície, ktorú záruka EÚ kryje.
Podľa článku 12 ods. 4 zdroje záručného fondu EFSI spravuje priamo Komisia a investujú sa v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia, pričom sa dodržiavajú primerané prudenciálne pravidlá.
2.5. Mechanizmy krízového riadenia, ktoré nie sú kryté rozpočtom EÚ
V rámci reakcie na krízu bolo zriadených niekoľko ďalších mechanizmov, ktoré však nepredstavujú riziko pre rozpočet EÚ:
– úverový nástroj pre Grécko 12 , ktorý je financovaný prostredníctvom bilaterálnych úverov od ostatných členských štátov eurozóny Grécku, je centrálne spravovaný Komisiou.
– Európsky nástroj finančnej stability (ďalej len „ENFS“) 13 : ENFS bol vytvorený členskými štátmi eurozóny ako dočasný záchranný mechanizmus v júni 2010 s cieľom poskytovať finančnú pomoc členským štátom eurozóny v rámci programu makroekonomických úprav. Zmluva o zriadení trvalého záchranného mechanizmu – Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ďalej len „EMS“) – nadobudla platnosť 27. septembra 2012. Od 1. júla 2013 ENFS pokračuje vo svojich prebiehajúcich programoch pre Grécko (spolu s MMF a niektorými členskými štátmi), ako aj pre Írsko a Portugalsko (spolu s MMF, niektorými členskými štátmi a EÚ/EFSM) 14 , ale už nie je zapojený do nových programov financovania alebo nových dohôd o úveroch.
– Európsky mechanizmus pre stabilitu (ďalej len „EMS“) 15 : EMS je dôležitou súčasťou komplexnej stratégie EÚ vyvinutej na zabezpečenie finančnej stability v eurozóne prostredníctvom poskytnutia finančnej pomoci členským štátom eurozóny, ktoré majú finančné ťažkosti alebo ktorým takéto ťažkosti hrozia. Je to medzivládna organizácia založená na základe medzinárodného práva verejného so sídlom v Luxemburgu a s efektívnou úverovou kapacitou 500 000 mil. EUR.
3.Vývoj zaručených operácií
V tomto oddiele sa opisuje vývoj zaručených operácií, a to operácií riadených priamo Komisiou, ako aj operácií, ktoré riadi EIB.
|
|
||||
|
Nesplatený kapitál |
Vzniknutý úrok |
Spolu |
% |
|
|
Členské štáty* |
||||
|
Euratom |
241,06 |
0,80 |
241,86 |
0,29 % |
|
Platobná bilancia |
4 200,00 |
71,60 |
4 271,60 |
5,13 % |
|
EIB |
1 651,32 |
13,15 |
1 664,47 |
2,00 % |
|
EFSM |
46 800,00 |
655,79 |
47 455,79 |
57,01 % |
|
Medzisúčet za členské štáty** |
52 892,38 |
741,34 |
53 633,72 |
64,43 % |
|
Tretie krajiny*** |
||||
|
Makrofinančná pomoc |
2 946,60 |
17,30 |
2 963,90 |
3,56 % |
|
Euratom |
10,37 |
0,02 |
10,39 |
0,01 % |
|
EIB**** |
26 482,04 |
156,89 |
26 638,94 |
32,00 % |
|
Medzisúčet za tretie krajiny |
29 439,01 |
174,21 |
29 613,23 |
35,57 % |
|
Spolu |
82 331,40 |
915,55 |
83 246,95 |
100,00 % |
|
* Toto riziko je kryté priamo z rozpočtu EÚ. Patria sem aj úvery Euratomu a EIB poskytnuté členským štátom pred ich pristúpením k EÚ. ** Tento údaj nezahŕňa operácie EFSI, z ktorého bolo k dátumu vykazovania vyplatených 4 392 mil. EUR. *** Riziko kryté garančným fondom je obmedzené na 20,03 mld. EUR. **** Zahrnuté sú aj úvery postúpené EÚ po ich nesplácaní EIB zo strany Sýrie (suma: 247,20 mil. EUR). Hodnota týchto úverov bola v plnej miere znížená v účtovnej závierke EÚ za rok 2015 a 2016. |
||||
V tabuľkách A1, A2a, A2b a A3 v pracovnom dokumente útvarov Komisie sú uvedené podrobnejšie informácie o týchto nesplatených sumách, najmä pokiaľ ide o stropy, vyplatené sumy alebo miery záruky.
3.1.Operácie riadené priamo Komisiou
3.1.1.Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM)
Vo svojich záveroch z 9. a 10. mája 2010 Rada ECOFIN predpokladala objem mechanizmu vo výške 60 000 mil. EUR 16 . Členské štáty eurozóny boli navyše pripravené v prípade potreby tieto zdroje doplniť. V článku 2 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010 17 sa zostatková suma úverov alebo úverových liniek, ktoré sa majú poskytnúť členským štátom, obmedzuje na rezervu dostupnú v rámci stropu vlastných zdrojov pre platobné rozpočtové prostriedky.
Po rozhodnutiach Rady o poskytnutí finančnej pomoci Únie Írsku 18 (do výšky 22 500 mil. EUR) a Portugalsku 19 (do výšky 26 000 mil. EUR) bola Írsku vyplatená suma 22 500 mil. EUR a Portugalsku suma 24 300 mil. EUR (zvyšných 1 700 mil. EUR nebolo vyplatených, keďže o ne portugalská vláda nepožiadala). EFSM teda zostáva kapacita vo výške 13 200 mil. EUR na poskytnutie ďalšej pomoci, ak bude potrebná 20 .
Euroskupina/Rada ECOFIN v apríli 2013 rozhodli o navýšení maximálnej váženej priemernej lehoty splatnosti úverov EFSM z 12,5 na 19,5 roka, vďaka čomu majú prijímajúce krajiny možnosť požiadať o predĺženie splatnosti pôžičiek až do roku 2026 (po jednotlivých tranžiach).
Vývoj v roku 2016
Portugalsko 11. januára 2016 predložilo žiadosť o predĺženie úveru EFSM vo výške 4,75 mld. EUR, ktorý mu bol vyplatený v roku 2011 a splatný 3. júna 2016. Úver bol refinancovaný v troch transakciách so splatnosťou v roku 2023 (1,5 mld. EUR), v roku 2031 (2,25 mld. EUR) a v roku 2036 (1 mld. EUR). V nadväznosti na toto predĺženie termínu splatnosti vážená priemerná splatnosť úverov EFSM poskytnutých Portugalsku dosahuje 14,9 roka.
3.1.2.Nástroj na podporu platobnej bilancie
Strednodobá finančná pomoc EÚ v rámci nástroja na podporu platobnej bilancie sa znovu aktivovala na konci roka 2008 na pomoc Maďarsku a následne Lotyšsku a Rumunsku s cieľom obnoviť dôveru na trhu v celkovej sume 14 600 mil. EUR, z ktorých bolo vyplatených 13 400 mil. EUR.
Vývoj v roku 2016
V apríli 2016 Maďarsko splatilo svoju poslednú tranžu pôžičky vo výške 1 500 mil. EUR. Nesplatená suma úverov na podporu platobnej bilancie sa tak v roku 2016 znížila z 5 700 mil. EUR na 4 200 mil. EUR.
V rámci nástroja na podporu platobnej bilancie ešte zo všeobecného stropu 50 000 mil. EUR zostávala k 31. decembru 2016 kapacita vo výške 45 800 mil. EUR na poskytnutie ďalšej pomoci, ak bude potrebná.
3.1.3.Úvery v rámci makrofinančnej pomoci
Vo všeobecnosti prijímajú rozhodnutia o makrofinančnej pomoci Európsky parlament a Rada (článok 212 ZFEÚ). Rada však môže prijať rozhodnutie na základe návrhu Komisie, keď si situácia v tretej krajine vyžaduje neodkladnú finančnú pomoc (článok 213 ZFEÚ), a tento postup sa použil v druhom balíku makrofinančnej pomoci Ukrajine v roku 2014.
Vývoj v roku 2016
V apríli 2016 bola vyplatená druhá tranža (10 mil. EUR zo schválených 15 mil. EUR) pôžičky v prospech Kirgizskej republiky 21 .
Európsky parlament a Rada 6. júla 2016 rozhodli o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Tunisku 22 v maximálnej výške 500 mil. EUR vo forme úverov (v troch úverových splátkach vo výške 200, 150 a 150 mil. EUR).
Európsky parlament a Rada 14. decembra 2016 rozhodli o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu 23 v maximálnej výške 200 mil. EUR vo forme úverov (v dvoch úverových splátkach vo výške 100 mil. EUR).
Čo sa týka splátok, prijímajúce krajiny vrátili 70 mil. EUR (Bosna a Hercegovina 4 mil. EUR, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko 10 mil. EUR, Čierna Hora 1,34 mil. EUR a Srbsko 54,66 mil. EUR).
Nesplatená suma úverov MFP sa od 31. decembra 2015 do 31. decembra 2016 znížila z 3 006,6 mil. EUR na 2 946,6 mil. EUR. Úvery pre Ukrajinu predstavujú 75 % celkovej expozície v rámci makrofinančnej pomoci.
Vývoj po 31. decembri 2016 do 30. júna 2017
Druhá tranža pôžičky pre Ukrajinu v rámci tretieho programu MFA-III 24 (600 mil. EUR) bola vyplatená v apríli 2017.
Druhá tranža pôžičky pre Gruzínsko v rámci MFA (13 mil. EUR) bola vyplatená v máji 2017.
3.1.4.Úvery Euratomu
Úvery Euratomu členským štátom alebo niektorým oprávneným nečlenským krajinám (v súčasnosti Ruskej federácii, Arménsku, Ukrajine) sú ohraničené stropom 4 000 mil. EUR, z čoho sa už vyplatilo približne 92 %. Z rozhodnutia vo výške 4 000 mil. EUR zostáva 326 mil. EUR.
Úver Ukrajine vo výške 300 mil. EUR určený na bezpečnostnú modernizáciu existujúcich jadrových zariadení bol podpísaný 7. augusta 2013 a ukrajinský parlament ratifikoval dohodu o záruke 15. mája 2014. Úver bude poskytnutý v úzkej spolupráci s EBOR, ktorá súčasne poskytuje ďalší úver vo výške 300 mil. EUR.
Komisia 27. mája 2015 schválila vyplatenie prostriedkov v rámci úveru Euratomu pre spoločnosť Energoatom až do výšky 100 mil. EUR pod podmienkou, že táto spoločnosť bude čerpať úver poskytnutý EBOR vo výške najmenej 50 mil. EUR. Vzhľadom na omeškania pri realizácii projektu sa k 31. decembru 2016 v rámci úveru Euratomu nevyplatili žiadne platby.
Pri týchto úveroch sa uplatňujú aj štátne záruky, ktoré pokrývajú 100 % nesplatenej sumy ku koncu roka.
Vývoj v roku 2016
V roku 2016 neboli vyplatené žiadne platby. Bulharsko splatilo sumu vo výške 22,62 mil. EUR, Rumunsko sumu vo výške 19 mil. EUR a Ukrajina sumu zodpovedajúcu 7,1 mil. EUR.
Vývoj po 31. decembri 2016
Prvá tranža úveru Euratomu vo výške 50 mil. EUR bola vyplatená v máji 2017.
3.2.Vývoj operácií vonkajšieho financovania zo strany EIB
Vývoj v roku 2016
Na základe všeobecného mandátu EIB vzťahujúceho sa na roky 2014 – 2020 bola k 31. decembru 2016 schválená celková suma 10 741 mil. EUR, z ktorej sa k uvedenému dátumu vyplatilo 1 882 mil. EUR, takže nesplatená kapitálová istina dosahovala 1 893 mil. EUR (pozri tabuľku A3 v pracovnom dokumente útvarov Komisie). Ďalšie informácie o krajinách, na ktoré sa vzťahujú mandáty EIB, sú uvedené v tabuľkách A1, A3 a A4 v pracovnom dokumente útvarov Komisie.
Predchádzajúce vonkajšie mandáty EIB sú uvedené v tabuľke A3 v pracovnom dokumente útvarov Komisie.
Nesplácanie úrokov a splátok úverov zo strany sýrskej vlády pokračovalo aj v roku 2016. Na pokrytie týchto nesplácaných súm EIB požiadala o prostriedky z garančného fondu (pozri bod 5.1.3 nižšie).
Nesplatené sumy k 31. decembru 2016 v rámci rôznych nástrojov uvedených v tomto oddiele sa uvádzajú v oddiele 3 (tabuľka 1).
4.Riziká kryté rozpočtom EÚ
4.1.Vymedzenie rizika
Riziko, ktoré znáša rozpočet EÚ, vyplýva z nesplatenej sumy kapitálovej istiny a úrokov v súvislosti so zaručenými operáciami.
Na účely tejto správy sa používajú dve metódy vyhodnocovania rizík, ktoré znáša rozpočet EÚ (či už priamo, alebo nepriamo cez garančný fond):
–metóda „celkové kryté riziko“ je založená na súčte celkovej sumy nesplatenej kapitálovej istiny v súvislosti s príslušnými operáciami k danému dátumu vrátane vzniknutého úroku 25 ,
–rozpočtový prístup vymedzený ako „ročné riziko, ktoré znáša rozpočet EÚ,“ je založený na výpočte maximálnej sumy ročných splatných platieb, ktoré by EÚ musela v danom rozpočtovom roku zaplatiť za predpokladu, že by sa neplnili platobné záväzky zo žiadneho zo zaručených úverov 26 .
4.2.Zloženie celkového rizika
Do roku 2010 bolo maximálne riziko týkajúce sa celkových krytých nesplatených súm spojené hlavne s úvermi poskytovanými tretím krajinám. Finančná kríza od roku 2011 výrazne ovplyvnila verejné financie členských štátov, čo viedlo k zvýšeniu poskytovania úverov EÚ s cieľom podporiť potreby verejného financovania v členských štátoch.
V dôsledku toho sa zloženie rizika zmenilo. K 31. decembru 2016 sa 64 % celkovej nesplatenej sumy 27 týkalo operácií prijímania pôžičiek súvisiacich s úvermi pre členské štáty, ktoré sú priamo kryté rozpočtom EÚ (v porovnaní so 45 % k 31. decembru 2010).
4.3.Ročné riziko kryté rozpočtom EÚ
Pokiaľ ide o nesplatené úvery k 31. decembru 2016 (pozri tabuľku 1 vyššie), maximálna suma, ktorú by musela EÚ zaplatiť v roku 2017 (priamo a cez garančný fond) – za predpokladu, že by sa nesplácali žiadne zaručené pôžičky –, predstavuje 5 777 mil. EUR. Táto suma predstavuje platby kapitálu a úrokov zo zaručených úverov splatné v roku 2017 za predpokladu, že nie je požiadané o predčasné splatenie nesplácaných úverov (podrobnejšie informácie sú uvedené v tabuľke A4 v pracovnom dokumente útvarov Komisie).
4.3.1.Expozícia voči členským štátom
V roku 2017 bude EÚ znášať maximálne ročné riziko týkajúce sa operácií s členskými štátmi vo výške 2 858 mil. EUR (49,5 % celkového ročného rizika). Toto riziko sa týka:
a) úverov od EIB a/alebo úverov Euratomu poskytnutých pred pristúpením členských štátov k EÚ;
b) úverov poskytnutých v rámci nástroja na podporu platobnej bilancie a
c) úverov poskytnutých v rámci EFSM.
Tabuľka č. 2: Poradie členských štátov podľa ročného rizika, ktoré znáša rozpočet EÚ v roku 2017 (v mil. EUR)
|
Poradie |
Krajina |
Úvery |
Maximálne ročné riziko |
Váha krajiny oproti ročnému riziku členských štátov |
Váha krajiny oproti celkovému ročnému riziku (členské a nečlenské štáty) |
|
1 |
Rumunsko |
a+b) |
1 453,75 |
50,9 % |
25,2 % |
|
2 |
Írsko |
c) |
607,25 |
21,2 % |
10,5 % |
|
3 |
Portugalsko |
c) |
591,22 |
20,7 % |
10,2 % |
|
4 |
Bulharsko |
a) |
73,39 |
2,6 % |
1,3 % |
|
5 |
Chorvátsko |
a) |
38,01 |
1,3 % |
0,7 % |
|
6 |
Lotyšsko |
a+b) |
26,34 |
0,9 % |
0,5 % |
|
7 |
Česká republika |
a) |
25,93 |
0,9 % |
0,4 % |
|
8 |
Poľsko |
a) |
21,53 |
0,8 % |
0,4 % |
|
9 |
Slovenská republika |
a) |
14,24 |
0,5 % |
0,2 % |
|
10 |
Litva |
a) |
4,42 |
0,2 % |
0,1 % |
|
11 |
Maďarsko |
a) |
2,12 |
0,1 % |
0,04 % |
|
Spolu |
2 858,20 |
100 % |
49,5 % |
4.3.2.Expozícia voči tretím krajinám
V roku 2017 bude garančný fond znášať maximálne ročné riziko týkajúce sa expozície voči tretím krajinám vo výške 2 918,8 mil. EUR (50,5 % celkového ročného rizika). Riziko spojené s tretími krajinami sa týka úverov od EIB, makrofinančnej pomoci a úverov Euratomu (podrobné informácie sú uvedené v tabuľke A2b v pracovnom dokumente útvarov Komisie). Garančný fond kryje zaručené úvery pre tretie krajiny, ktorých splatnosť siaha až do roku 2042.
Ďalej sa uvádza prvých desať krajín (zo 48) zoradených podľa výšky splátok splatných v roku 2017. Pripadá na ne 2 415 mil. EUR alebo 83 % ročného rizika súvisiaceho s tretími krajinami, ktoré znáša garančný fond. Hospodárska situácia týchto krajín sa analyzuje a objasňuje v bode 3 pracovného dokumentu útvarov Komisie. V tabuľke každej krajiny sa takisto uvádza úverová bonita tak, ako ju posúdili ratingové agentúry.
Tabuľka 3: Poradie 10 tretích krajín s najvyššou expozíciou podľa ročného rizika, ktoré znáša rozpočet EÚ v roku 2017 (v mil. EUR)
|
Poradie |
Krajina |
Maximálne ročné riziko |
Váha krajiny oproti ročnému riziku tretích krajín |
Váha krajiny oproti celkovému ročnému riziku (členské a nečlenské štáty) |
|
1 |
Turecko |
1 025,74 |
35,1 % |
17,8 % |
|
2 |
Tunisko |
283,98 |
9,7 % |
4,9 % |
|
3 |
Egypt |
278,37 |
9,5 % |
4,8 % |
|
4 |
Maroko |
221,09 |
7,6 % |
3,8 % |
|
5 |
Srbsko |
204,78 |
7,0 % |
3,5 % |
|
6 |
Juhoafrická republika |
99,73 |
3,4 % |
1,7 % |
|
7 |
Ukrajina |
88,12 |
3,0 % |
1,5 % |
|
8 |
Libanon |
85,15 |
2,9 % |
1,5 % |
|
9 |
Brazília |
65,14 |
2,2 % |
1,1 % |
|
10 |
Bosna a Hercegovina |
62,94 |
2,2 % |
1,1 % |
|
Spolu (prvých 10) |
2 415,03 |
82,7 % |
41,8 % |
5.Garančný fond pre vonkajšie opatrenia
5.1.Aktivácia záruk
5.1.1.Platby z hotovostných zdrojov
Z rozpočtu EÚ sa predbežne kryjú dlhové služby v dátumoch splatnosti v prípade, že dlžník nedokáže splácať svoju pôžičku voči EÚ včas. Komisia čerpá z vlastných hotovostných zdrojov, aby predišla oneskoreniu a následným nákladom na obsluhu svojich operácií prijímania pôžičiek 28 .
S vedomím, že väčšina výdavkov sa uskutočňuje v prvom kvartáli každého roka, sa splácanie úverov plánuje na neskoršie mesiace, ako aj vždy na začiatok mesiaca, kedy sú hotovostné zostatky najvyššie.
V roku 2016 bola použitá hotovosť vo výške 1 mil. EUR na obmedzené obdobie 16 dní z dôvodu technického zlyhania jednej platby od jedného dlžníka.
5.1.2.Platby z rozpočtu EÚ
Pokiaľ jeden alebo viaceré členské štáty neplnia svoje právne záväzky a vlastné zdroje EÚ sú nedostatočné, môže Komisia využiť dostupné rozpočtové prostriedky a uprednostniť splácanie dlhu prednostne pred inými nepovinnými výdavkami. Ak sa to ukáže nedostatočné, podľa VFR z právnych predpisov EÚ členským štátom vyplýva povinnosť poskytovať dodatočné príspevky potrebné na splácanie dlhu a na vyrovnanie rozpočtu, až do výšky 1,20 % HND EÚ. V prípade potreby umožňujú právne predpisy EÚ členským štátom prispievať nezávisle od ich podielu na rozpočte EÚ.
Keďže počas roku 2016 nevznikli prípady nesplácania zo strany členských štátov, nepožadovali sa žiadne rozpočtové prostriedky.
5.1.3.Žiadosti o čerpanie prostriedkov z garančného fondu a vymáhanie platieb
V prípade, že sa príjemca úveru pre tretie krajiny, ktorý poskytla EÚ alebo za ktorý sa zaručila, omešká s platbou, je garančný fond požiadaný, aby kryl nesplnený platobný záväzok v lehote troch mesiacov od podania žiadosti.
Sumy, o ktoré požiada EIB, sa po schválení útvarmi Komisie stiahnu z účtu garančného fondu. Keď EÚ uskutoční platbu v rámci záruky EÚ, prechádzajú práva a opravné prostriedky EIB na EÚ 29 .
Pohľadávky, ktoré prevezme EÚ, vymáha v jej mene EIB 30 .
Úvery EIB na projekty v Sýrii
Od začiatku decembra 2011 zaznamenala EIB nesplácanie určitých úrokových platieb a úverov zo strany sýrskej vlády. Keďže boli oficiálne žiadosti o platby neúspešné, EIB v máji 2012 požiadala po prvýkrát o čerpanie prostriedkov z garančného fondu. Vývoj žiadostí o čerpanie prostriedkov z garančného fondu zodpovedajúcich nesplácaným úverom v Sýrii je uvedený v tabuľke 4a.
Tabuľka 4a: Žiadosti adresované garančnému fondu v súvislosti s nesplácanými úvermi zo strany Sýrie (v mil. EUR)
|
Rok (stiahnutie z účtu garančného fondu) |
Počet vyplatených žiadostí |
Výška dlžných splátok |
Sankcie a vzniknuté úroky 31 |
Vymožená suma |
Spolu |
|
2012 |
2 |
24,0 |
0,0 |
2,2 |
21,8 |
|
2013 |
8 |
59,3 |
1,4 |
0,0 |
60,7 |
|
2014 |
8 |
58,7 |
1,5 |
0,0 |
60,2 |
|
2015 |
8 |
58,7 |
1,5 |
0,0 |
60,2 |
|
2016 |
12 |
103,8 |
2,4 |
0,0 |
106,2 |
|
Spolu |
38 |
304,4 |
6,8 |
2,2 |
309,1 |
K 31. decembru 2016 dosahoval celkový nesplatený kapitál zaručených úverov poskytnutých Sýrii sumu 555 mil. EUR 32 , pričom splatnosť posledného úveru je v roku 2030.
TAV Tunisie S.A. (letisko Enfidha)
EIB požiadala 29. júna 2016 o vyplatenie záruky EÚ v rámci vonkajšieho mandátu v súvislosti s úverom pre spoločnosť TAV Tunisie S.A. (letisko Enfidha).
Európska komisia 29. septembra 2016 vyplatila EIB 4,65 mil. EUR (úhrada nedoplatkov a úrokov) na základe uvedenej výzvy na uplatnenie záruky, ktorá je v súčasnosti predmetom diskusie s EIB.
Požiadavka na fond, ktorá zodpovedá nesplácanému úveru pre TAV Tunisie S.A. (letisko Enfidha), je uvedená v tabuľke 4b.
Tabuľka 4b: Požiadavka na garančný fond v súvislosti s TAV Tunisie S.A. (letisko Enfidha) (v mil. EUR)
|
Rok stiahnutia |
Počet vyplatených žiadostí |
Výška dlžných splátok |
Sankcie a vzniknuté úroky32 |
Vymožená suma |
Spolu |
|
2016 |
1 |
4,56 |
0,09 |
0,00 |
4,65 |
|
Spolu |
1 |
4,56 |
0,09 |
0,00 |
4,65 |
K 31. decembru 2016 dosahoval celkový nesplatený kapitál zaručených úverov poskytnutých TAV Tunisie S.A. (letisko Enfidha) sumu 64,4 mil. EUR 33 , pričom splatnosť posledného úveru je v roku 2028.
Vývoj po 31. decembri 2016 do 30. júna 2017
Do konca júna 2017 bolo prijatých šesť ďalších žiadostí v súvislosti so Sýriou v celkovej výške 28,38 mil. EUR (vrátane úrokov a sankcie) a jedna v súvislosti s TAV Tunisie S.A. (letisko Enfidha) v celkovej výške 2,21 mil. EUR (vrátane úrokov a sankcií).
5.2.Vývoj garančného fondu
V súlade s nariadením o garančnom fonde musí garančný fond dosiahnuť primeranú výšku (cieľovú sumu) stanovenú na úrovni 9 % celkových splatných kapitálových záväzkov vyplývajúcich z každej operácie plus vzniknutý úrok. S cieľom zaistiť dosiahnutie cieľovej sumy bol zavedený mechanizmus na tvorbu rezerv.
Na základe mechanizmu na tvorbu rezerv sa garančnému fondu vo februári 2016 z rozpočtu EÚ vyplatilo 257,12 mil. EUR, pričom vo februári 2017 dosiahla príslušná platba výšku 240,54 mil. EUR.
K 31. decembru 2016 predstavovali čisté aktíva 34 fondu 2 505,14 mil. EUR. Pomer medzi čistými aktívami a splatnými kapitálovými záväzkami 35 (29 365,98 mil. EUR) bol v zmysle nariadenia o garančnom fonde nižší než cieľová suma. Preto sa do predbežného rozpočtu EÚ na rok 2018 vložila vytvorená rezerva vo výške 137,80 mil. EUR.
Preskúmanie s cieľom posúdiť hlavné parametre garančného fondu, najmä cieľovú úroveň, by sa malo uskutočniť v čase preskúmania mandátu EIB na poskytovanie vonkajších úverov v polovici obdobia. Preto bolo vykonané hodnotenie garančného fondu externým dodávateľom pri zohľadnení rizikového profilu fondu a jeho efektívnosti vzhľadom na vývoj vonkajšieho financovania krytého z fondu a súvisiace riziká. Správa bola predložená v auguste 2016 a hlavným záverom bolo, že 9 % cieľová úroveň sa stále považuje za optimálnu pre súčasnú úroveň rizika úverového portfólia, dokonca aj v prípade scenára ďalšieho zníženia ratingu hlavných dlžníkov. Preto cieľová úroveň 9 % zostala nezmenená.
6.Európsky fond pre strategické investície (EFSI) 36
Záruka EÚ sa vzťahuje na operácie financovania a investičné operácie, ktoré schválila EIB v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie a EIF v rámci okna pre MSP 37 . Časť týchto operácií je krytá zárukou EÚ, zatiaľ čo zvyšnú časť vykonáva na vlastné riziko skupina EIB.
Podľa článku 12 nariadenia o EFSI záručný fond EFSI predstavuje vankúš likvidity, z ktorého sa v prospech EIB uhrádzajú prostriedky v prípade, že dôjde k uplatneniu záruky EÚ. V súlade s dohodou o EFSI medzi EÚ a EIB sa uplatnenie záruky hradí zo záručného fondu EFSI, ak výška uplatnenia prevyšuje finančné prostriedky, ktoré má EIB k dispozícii na účte EFSI. Účet EFSI, ktorý spravuje EIB, bol zriadený na účely výberu príjmov EÚ vyplývajúcich z operácií EFSI v rámci záruky EÚ a vrátených súm, pričom do výšky disponibilného zostatku sa z neho uhrádza uplatnenie záruky EÚ.
Záručný fond EFSI sa dopĺňa postupne s prihliadnutím na zvýšenie expozície, ktorú záruka EÚ kryje.
Zdroje záručného fondu EFSI riadi priamo Komisia a investujú sa v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia, pričom sa dodržiavajú primerané prudenciálne pravidlá.
Vývoj v roku 2016
Expozícia záruky EÚ vo vzťahu k vyplateným, ale nesplateným operáciám EFSI, ktoré vykonala skupina EIB, predstavovala k 31. decembru 2016 sumu 4 392 mil. EUR z právneho záväzku 16 mld. EUR, ktorý pokrýva záruka EÚ (článok 11 nariadenia o EFSI). Suma 4 392 mil. EUR sa zaznamenáva ako podmienený záväzok v poznámkach k účtovnej závierke EÚ za rok 2016.
V rámci okna pre infraštruktúru a inovácie nesplatené vyplatené expozície kryté zárukou EÚ predstavovali 4,02 mld. EUR, z čoho 3,98 mld. EUR za dlhové operácie a 0,04 mld. EUR za operácie kapitálového typu 38 .
Ku koncu roka 2016 celkové nesplatené expozície v rámci okna pre MSP kryté zárukou EÚ predstavovali 369,7 mil. EUR, z čoho 364,8 mil. EUR za záručné operácie a 5 mil. EUR za kapitálové operácie.
Čisté aktíva záručného fondu k 31. decembru 2016 predstavovali 1 020 mil. EUR.
V rámci EFSI sa ku konca roka 2016 schválili operácie v celkovej kumulovanej výške 21,3 mld. EUR v 28 členských štátoch, z toho 14,2 mld. EUR schválila 39 EIB (121 operácií) a 7,1 mld. EUR schválil EIF (225 operácií). Celkovo to predstavuje výrazné zvýšenie v porovnaní rokom 2015, ku koncu ktorého boli schválené operácie v celkovej výške 1,2 mld. EUR.
Viac informácií o riadení záručného fondu EFSI je možné nájsť v aktuálnej verzii Správy Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu dvoru audítorov o riadení Záručného fondu Európskeho fondu pre strategické investície 40 a v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie.