EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli13. 11. 2017
COM(2017) 667 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV EMPTY
Dosahovanie prosperity prostredníctvom obchodu a investícií
Aktualizácia spoločnej stratégie EÚ na pomoc obchodu z roku 2007
Updating the 2007 Joint EU Strategy on Aid for Trade
Dosahovanie prosperity prostredníctvom obchodu a investícií
Aktualizácia spoločnej stratégie EÚ na pomoc obchodu z roku 2007
1Úvod
Pomoc obchodu sa poskytuje na podporu úsilia partnerských krajín s cieľom rozvíjať hospodárske kapacity a rozšíriť ich obchod ako pákový efekt pre rast a znižovanie chudoby. Od roku 2005, keď Svetová obchodná organizácia (WTO) zaviedla túto koncepciu, sa stala dobre zavedeným pracovným postupom v oblasti rozvojovej spolupráce s cieľom podporiť rozvojové krajiny pri získavaní výhod obchodu. Vzťahuje sa na širokú škálu oblastí vrátane tvorby obchodnej politiky, nariadení a noriem súvisiacich s obchodom, hospodárskej infraštruktúry (napr. v oblasti energetiky, dopravy a telekomunikácií) a budovania výrobnej kapacity v sektoroch zameraných na vývoz, ako je poľnohospodárstvo, rybolov a výroba 1 .
Európska únia v reakcii na WTO formulovala v roku 2007 svoju stratégiu pomoci obchodu 2 s názvom Posilňovanie podpory potrieb súvisiacich s obchodom v rozvojových krajinách zo strany EÚ ako spoločnú reakciu EÚ a jej členských štátov na pomoc rozvojovým krajinám, predovšetkým najmenej rozvinutým krajinám integrovať sa do globálneho obchodného systému založeného na pravidlách a účinnejšie využívať obchod na podporu rastu a znižovanie chudoby.
O desať rokov neskôr sa hospodárska realita výrazne vyvinula, a to spolu s nárastom čoraz zložitejších globálnych hodnotových reťazcov. Politický kontext sa takisto zásadne zmenil, a to globálne – najmä programom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 3 –, ako aj na úrovni EÚ globálnou stratégiou pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ 4 , novým Európskym konsenzom o rozvoji 5 a stratégiou Obchod pre všetkých 6 .
Účelom tohto oznámenia je aktualizácia existujúcej stratégie pomoci obchodu vzhľadom na tento vývoj. Navrhuje sa v ňom integrovaný prístup k pomoci a investíciám do obchodu orientovaný na výsledky, pri ktorom sa čo najviac využíva široká škála politických nástrojov EÚ s cieľom zvýšiť ich celkový vplyv na rast a znižovanie chudoby. Dôraz sa kladie na vytváranie väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest a na krajiny v najväčšej núdzi, najmä na najmenej rozvinuté krajiny.
2Pomoc obchodu poskytovaná Európskou úniou za posledných 10 rokov
Za posledných desať rokov sa EÚ a jej členské štáty etablovali ako najväčší poskytovateľ pomoci obchodu na svete, pričom poskytli tretinu celkovej celosvetovo poskytnutej sumy 7 . Celkove sa záväzky EÚ v oblasti pomoci obchodu zvýšili od roku 2007 do roku 2015 o 85 % a dosiahli 96,79 miliardy EUR. Len v roku 2015 dosiahli záväzky rekordnú výšku 13,16 miliardy EUR. Dôležitým prvkom koncepcie pomoci obchodu je pomoc súvisiaca s obchodom 8 , ktorej cieľ 2 miliardy EUR bol dosiahnutý v roku 2008, o dva roky skôr, než sa plánovalo. Do roku 2015 dosiahla ročná hodnota významnú výšku 2,8 miliardy EUR, čím celková suma poskytnutá v období rokov 2007 – 2015 dosiahla výšku 21,5 miliardy EUR. Africkým, karibským a tichomorským krajinám (krajiny AKT) bolo pridelených 37 % tejto celkovej sumy. Podpora pre najmenej rozvinuté krajiny zostala v absolútnom vyjadrení rovnaká, v období rokov 2007 – 2015 dosiahla takmer 18 miliárd EUR (19 % celkovej pomoci obchodu EÚ), zatiaľ čo v relatívnom vyjadrení sa s rozšírením celkovej pomoci obchodu poskytovanej Európskou úniou znížila.
Pokiaľ ide o otázku kvality, pomoc EÚ súvisiaca s obchodom dosiahla významné výsledky vo väčšine prioritných oblastí. Pokiaľ ide o najmenej rozvinuté krajiny a nestabilné situácie, vďaka pomoci sa často podarilo stabilizovať, či dokonca rozšíriť objem obchodu 9 . Pomoc obchodu poskytovaná Európskou úniou priniesla pozitívne výsledky takisto prostredníctvom širších regionálnych alebo tematických viacročných iniciatív, ako je podpora EÚ pre kapacity krajín AKT na účely integrácie do multilaterálneho obchodného systému a na účely prípravy dohôd o hospodárskom partnerstve 10 .
Pomoc obchodu mala zároveň len obmedzený úspech, pokiaľ ide o podporu a diverzifikáciu obchodu pre najchudobnejšie krajiny a krajiny v nestabilnej situácii. Najmenej rozvinuté krajiny a krajiny v nestabilných situáciách napriek značnej podpore a bezcolnému prístupu takmer všetkých ich výrobkov 11 na trh EÚ zostali na okraji svetového hospodárstva 12 . Podiel výroby v najmenej rozvinutých krajinách na úrovni 12 % v roku 2015 bol výrazne nižší ako priemer v rozvojových krajinách na úrovni 20 %. Obchodný deficit najmenej rozvinutých krajín v oblasti tovaru a služieb sa medzi rokmi 2006 a 2015 obrovsky zvýšil zo 7,3 na 104,2 miliardy USD a podiel najmenej rozvinutých krajín na svetovom vývoze v roku 2015 bol stále nižší ako 1 %, hoci obyvatelia týchto krajín predstavujú 12,8 % svetovej populácie.
3Meniace sa svetové hospodárstvo a politický kontext
Globalizácia hospodárskych činností nie je novým javom, ale hybné sily a trendy globalizácie sa rýchlo menia 13 .
Jedným z kľúčových súčasných trendov je nárast globálnych a regionálnych hodnotových reťazcov, pričom medzinárodné výrobné siete sa čoraz viac opierajú o medzipodnikový a vnútropodnikový obchod. Rastie dôležitosť služieb v medzinárodnom obchode a digitalizácia formuje globálne hospodárstvo novými spôsobmi, z ktorých mnohé ešte treba odhaliť. Hlavnou výzvou však je, že účasť mnohých rozvojových krajín na globálnych hodnotových reťazcoch a digitalizácia zostávajú naďalej na okraji. Industrializácia, produktivita a diverzifikácia hospodárstiev mnohých rozvojových krajín zostávajú obmedzené, pretože sú naďalej závislé od lacnej pracovnej sily, vývozu komodít a prvovýroby nižšej triedy. To si vyžaduje značné reformy a investície, ktoré samotné oficiálne finančné toky nebudú môcť splniť.
Politický kontext sa takisto zmenil. Akčný program z Addis Abeby 14 prijatý v roku 2015 sa zaoberá potrebnými prostriedkami na splnenie programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý bol prijatý krátko potom. Zdôrazňuje sa v nich význam medzinárodného obchodu a investícií súkromného sektora ako prostriedkov vykonávania popri oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA). V programe 2030 sa stanovuje nová a univerzálna rozvojová paradigma na nadchádzajúce roky založená na integrácii a vzájomnej závislosti všetkých 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja a 169 cieľov v rámci troch rozmerov trvalo udržateľného rozvoja: hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho.
Podľa Parížskej dohody o zmene klímy 15 sa vyžadujú štrukturálne zmeny vo výrobných a obchodných systémoch, aby sa vytvorilo nové nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy, ktoré sa dokáže prispôsobiť zmene klímy a zmierňovať ju. Prechod na obehové hospodárstvo prináša nové inovácie a hospodárske príležitosti, ktoré by rozvojové krajiny mali ďalej využívať.
Tieto meniace sa súvislosti sa odrážajú v dvoch základných politických iniciatívach EÚ. V prvej iniciatíve, ktorou je globálna stratégia zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, sa vyzýva na vytvorenie reagujúcej a zosúladenej EÚ, pričom by sa mala čo najviac využiť široká škála nástrojov politiky, medzi ktorými vynikajú nástroje rozvoja a obchodu.
Druhá iniciatíva, nový Európsky konsenzus o rozvoji 16 , zahŕňa posun paradigmy programu 2030 do politiky EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce. Zameriava sa na znižovanie chudoby v súlade so zásadami efektívnej rozvojovej spolupráce. V rámci iniciatívy sa vyzýva na hľadanie synergií medzi jednotlivými politikami, väčšiu koordináciu a súdržnosť medzi aktérmi a nástrojmi EÚ a na podporu obchodu a zodpovedných investícií v rozvojových krajinách na podporu trvalo udržateľného rozvoja, a to na základe orientácie stanovenej v oznámení Obchod, rast a rozvoj 17 a aktualizovanej v oznámení z roku 2015 Obchod pre všetkých.
Z tohto obnoveného politického kontextu vyplývajú dva dôležité aspekty. Po prvé by zdroje oficiálnej rozvojovej pomoci mali byť zacielené tam, kde je najväčšia núdza, najmä do najmenej rozvinutých krajín a do krajín v nestabilnej situácii. Po druhé sa zameranie presúva na používanie oficiálnej rozvojovej pomoci strategickejším spôsobom ako katalyzátora 18 na mobilizáciu iných verejných a súkromných finančných tokov, napríklad tých, ktoré sú súčasťou nového vonkajšieho investičného plánu EÚ (EIP). Pokiaľ ide o budúcnosť, neoddeliteľnou súčasťou podpory EÚ pre potreby obchodu a výrobnej kapacity sa stane viac verejných a súkromných investícií.
4Ucelená a účinná cesta vpred
V súvislosti s meniacim sa hospodárskym a politickým kontextom je čas prehodnotiť pomoc obchodu poskytovanú Európskou úniou. Ambíciou musí byť podpora partnerských krajín v ich úsilí o dosiahnutie pokroku, pokiaľ ide o ciele trvalo udržateľného rozvoja, a dosiahnutie udržateľnej prosperity prostredníctvom zvyšovania obchodu a investícií. To si v porovnaní so súčasnými postupmi vyžaduje tieto zásadné zmeny:
I)znížiť súčasnú roztrieštenosť a zvýšiť pákový efekt pomoci obchodu prostredníctvom lepšie informovaného a koordinovaného poskytovania pomoci,
II)zvýšiť vplyv pomoci obchodu poskytovanej Európskou úniou tým, že sa zabezpečí úplná koherentnosť s nástrojmi vonkajších politík EÚ a ich čo najlepšie využívanie, najmä nový vonkajší investičný plán, obchodné dohody a systémy obchodu,
III)dôraznejšie zameranie sa na sociálny a environmentálny rozmer udržateľnosti spolu s inkluzívnym hospodárskym rastom,
IV)lepšie rozlíšenie krajín so zvýšeným zameraním na najmenej rozvinuté krajiny a krajiny v nestabilnej situácii,
V)zlepšenie monitorovania a predkladania správ.
4.1Znižovanie fragmentácie, zvyšovanie pákového efektu
Súčasné čerpanie pomoci obchodu poskytovanej Európskou úniou sa uskutočňuje príliš decentralizovaným a roztriešteným spôsobom. Napríklad v roku 2015 predstavovala pomoc obchodu poskytovaná Európskou úniou vo výške 13,6 miliardy EUR tretinu celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ a bola poskytnutá prostredníctvom približne 3 000 rozhodnutí o financovaní zodpovedajúcich takmer 90 kódom označujúcich účel Výboru pre rozvojovú pomoc OECD. Preto bolo náročné zabezpečiť optimálnu koherentnosť a účinnosť 19 .
Z tohto dôvodu je dôležité lepšie kombinovať širokú škálu nástrojov rozvojového financovania (bilaterálne, regionálne, tematické atď.) a spôsobov pomoci (technická pomoc, granty, rozpočtová podpora, vytváranie partnerstiev, kombinované financovanie atď.) na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov. To by malo byť doplnené o úverové činnosti medzinárodných a európskych rozvojových finančných inštitúcií v rozvojových krajinách s cieľom poskytovať integrovanejšie a rozsiahlejšie reakcie na potreby partnerských krajín týkajúce sa obchodu a výrobnej kapacity.
Ak chce EÚ úspešne výrazne prispieť k dosahovaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja, musí sa viac zamerať na katalyzovanie súkromných investícií. Pri vonkajšom investičnom pláne (EIP), ktorý sa vzťahuje na Afriku a európske susedstvo, sa bude sledovať integrovaný prístup. Zavedú sa ním inovatívne mechanizmy rozdelenia rizika prostredníctvom nového Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj vrátane záruky na mobilizáciu kapitálu v kombinácii s technickou pomocou a so zlepšením reforiem investičného prostredia.
V súlade s vlastnými rozvojovými stratégiami partnerských krajín a regiónov a v rámci nich sa budú aktívne vyhľadávať synergie pomocou obchodných dohôd a systémov obchodu EÚ. Stali sa dôležitou hybnou silou vzťahov EÚ s rozvojovými krajinami 20 . Ponúkajú možnosti prístupu na trh, o ktoré majú nesmierny záujem miestne malé a stredné podniky. Poskytujú stimuly pre reformy, na ktorých môže ďalej stavať rozvojová spolupráca. Pomoc obchodu poskytovaná Európskou úniou tak už od začiatku pomôže podporovať pozitívnu dynamiku vo vykonávaní dohôd a prispeje k ich úspechu. Pomoc obchodu poskytovaná Európskou úniou sa bude využívať aj na zlepšenie rozvojového potenciálu iných politík EÚ.
Opatrenia:
·posilniť funkčné prepojenia medzi všetkými nástrojmi financovania rozvojovej spolupráce EÚ vrátane národných a regionálnych programov a operácií európskych rozvojových finančných inštitúcií na úrovni EÚ aj členských štátov,
·úzko prepojiť rozpočtovú podporu EÚ 21 s reformami investičného prostredia pri mobilizácii súkromného kapitálu v rozvojových krajinách prostredníctvom inovatívnych mechanizmov rozdelenia rizika 22 ,
·použiť inštitucionálne monitorovacie mechanizmy zavedené dohodami EÚ o voľnom obchode ako ďalší prostriedok na identifikáciu relevantných činností pomoci obchodu 23 ,
·zahrnúť do plánov vykonávania dohody EÚ o voľnom obchode, cielené opatrenia, ktoré pomôžu rozvojovým partnerským krajinám lepšie využiť príležitosti, ktoré ponúkajú obchodné dohody EÚ,
·pravidelne hodnotiť mieru využívania preferencií partnermi z obchodných dohôd a prijímajúcimi krajinami v rámci všeobecného systému preferencií a analyzovať obmedzujúce faktory z pohľadu domácej ponuky 24 , ako aj z pohľadu obchodného režimu EÚ 25 , smerovať pomoc obchodu poskytovanú Európskou úniou k lepšiemu riešeniu takýchto obmedzení a v prípade potreby posúdiť potrebu zohľadniť ich pri vývoji obchodných opatrení.
4.2Zvyšovanie dôležitosti
Efektívnejšie zameranie pomoci obchodu poskytovanej Európskou úniou si vyžaduje systematické využívanie dostupnej obchodnej a investičnej diagnostiky. Prístup založený na dôkazoch umožní správne pochopenie hodnotových reťazcov a nadväzujúcich trhov na účely informovanejšieho politického dialógu s vládami partnerských krajín, čo povedie k lepšiemu návrhu a vplyvu projektov.
Zavedú sa mechanizmy na skutočné zapojenie zainteresovaných strán. Štruktúrovaný dialóg so súkromným sektorom je potrebný na presné určenie reforiem v podnikateľskom a obchodnom prostredí, ktoré uľahčujú investície a vytváranie pracovných miest. Občianska spoločnosť a sociálni partneri zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní priorít, ako je vytváranie pracovných miest pre mladých ľudí, posilnenie hospodárskeho postavenia žien, dôstojná práca a environmentálne normy. Aktéri v oblasti výskumu a inovácií prispievajú k podpore investícií a vytvárania pracovných miest. Miestne orgány majú v rámci svojej právomoci takisto výrazný vplyv na priaznivé prostredie pre podnikanie a dôstojnú prácu a na efektívnosť a riadenie miestnych agentúr zodpovedných za správu právnych predpisov.
Okrem usmernení získaných prostredníctvom prístupov založených na dôkazoch a zapojení zainteresovaných strán existujú širšie trendy a otázky, ktoré je potrebné v určitých oblastiach zvážiť.
Hodnotové reťazce sú hybnou silou, ktorá pomáha rozvojovým krajinám lepšie sa integrovať do regionálneho a globálneho obchodu. Pomoc obchodu poskytovaná Európskou úniou sa bude strategickejšie zameriavať na pomoc partnerským krajinám pri rozvíjaní hodnotových reťazcov a pri posúvaní sa v nich vyššie 26 .
Kvalitná infraštruktúra je dôležitou oblasťou pre pomoc obchodu poskytovanú Európskou úniou s cieľom riešiť obmedzenia na strane ponuky a necolné prekážky obchodu. Zahŕňa regulačné a prevádzkové aspekty štandardizácie, akreditácie, posudzovania zhody a dohľadu nad trhom. Budovanie kapacít regulačných a príslušných orgánov, systémy bezpečnosti potravín a laboratórne vybavenie, ako aj technická pomoc výrobcom a malým a stredným podnikom pri dodržiavaní technických predpisov, súkromné normy, bezpečnosť potravín a sanitárne a fytosanitárne opatrenia účinne prispievajú k obchodu a investíciám, ak sa vykonávajú spôsobom, ktorý je riadený trhom.
Digitalizácia je faktor umožňujúci prístup na vonkajšie trhy a integráciu do globálnych hodnotových reťazcov. Digitálna inovácia už preukázala svoj potenciál ponúknuť riešenia miestnych problémov, znížiť obchodné náklady a ponúknuť nové obchodné príležitosti 27 . Technologické trendy pomáhajú inovatívnym MSP vstúpiť na trh. Pomoc obchodu poskytovaná Európskou úniou povzbudí investície do digitálnych technológií a služieb, informatizáciu, elektronickú verejnú správu a logistiku elektronického obchodu, ako aj technickú pomoc vládam pri vytváraní politík a priaznivých rámcov pre cezhraničný elektronický obchod.
Zjednodušenie obchodu získalo ďalší význam nadobudnutím platnosti Dohody o uľahčení obchodu, najdôležitejšej multilaterálnej obchodnej dohody, ktorá bola uzatvorená od založenia WTO v roku 1995. Európska únia a jej členské štáty sa zaviazali mobilizovať najmenej 400 miliónov EUR vo forme pomoci na uľahčenie obchodu počas obdobia piatich rokov od nadobudnutia platnosti uvedenej dohody vrátane projektov na zlepšenie colných systémov rozvojových krajín. V rámci pomoci obchodu poskytovanej Európskou úniou sa budú uprednostňovať ustanovenia Dohody o uľahčení obchodu oznámené ako kategória C 28 .
Vo všeobecnosti bude pomoc obchodu poskytovaná Európskou úniou naďalej flexibilná, aby mohla zahŕňať dôsledky rozvojovej spolupráce týkajúce sa tém WTO súvisiacich s aktuálnymi rokovaniami a záväzkami vrátane výnimky v oblasti služieb pre najmenej rozvinuté krajiny, ako aj nových tém, ktoré sa objavujú.
Opatrenia:
·identifikovať a podporovať hodnotové reťazce s potenciálom pridania hodnoty 29 prostredníctvom systematickejšieho využívania nástrojov obchodnej a investičnej diagnostiky a nástrojov na získavanie informácií o trhu zo strany delegácií EÚ a agentúr členských štátov priamo na mieste s cieľom usmerňovať politický dialóg EÚ a poskytovanie pomoci obchodu zo strany EÚ,
·viesť skutočný dialóg a angažovať sa v súkromnom sektore s cieľom identifikovať a stanoviť priority obmedzení investičného prostredia 30 ,
·využívať informácie z kontrolných systémov EÚ týkajúce sa hodnotenia súladu vývozu tretích krajín s normami EÚ ako cenný zdroj pri riešení obmedzení na strane ponuky, určiť oblasti zlepšenia a nápravné opatrenia, v rámci ktorých možno mobilizovať pomoc obchodu poskytovanú Európskou úniou 31 ,
·posilniť spoluprácu s občianskou spoločnosťou a miestnymi orgánmi s cieľom lepšie informovať o poskytovaní pomoci obchodu, a to aj prostredníctvom domácich poradných skupín 32 vytvorených na základe novej generácie dohôd EÚ o voľnom obchode, plánov spolupráce EÚ s občianskou spoločnosťou v jednotlivých krajinách, rovnocenných formátov spolupráce s miestnymi orgánmi a dohôd o hospodárskom partnerstve.
4.1Pokrok v oblasti ľudských práv a trvalo udržateľného rozvoja
Rodová rovnosť nie je len základným ľudským právom, je dôležitá aj pre hospodársky rozvoj. Hospodárstva poskytujúce lepšie príležitosti ženám majú vyšší potenciál rastu a konkurencieschopnosti. Pomoc obchodu poskytovaná Európskou úniou pomôže napĺňať obnovený a rozšírený záväzok EÚ v oblasti rodovej rovnosti, najmä posilnenie hospodárskeho postavenia žien 33 .
Inkluzívnosť bude jadrom pomoci obchodu poskytovanej Európskou úniou v dôsledku prístupu EÚ založeného na právach v oblasti rozvojovej spolupráce, pri ktorom sa podporuje aj participácia, nediskriminácia, rovnosť a spravodlivosť, transparentnosť a zodpovednosť 34 . Bude to zahŕňať lepšiu analýzu vplyvu obchodných a investičných iniciatív na ľudské práva.
V rámci pomoci obchodu poskytovanej Európskou úniou sa náležite zohľadnia štyri piliere programu dôstojnej práce (normy a práva pri práci, vytváranie pracovných miest a rozvoj podnikania, sociálna ochrana a sociálny dialóg) 35 . Bude sa opierať o rozšírené možnosti, ktoré ponúkajú dohody EÚ o voľnom obchode „novej generácie“, na podporu pracovných práv a programu dôstojnej práce prostredníctvom záväzných sociálnych a environmentálnych ustanovení obsiahnutých v kapitolách o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji 36 .
Udržateľnosť životného prostredia bude takisto jadrom pomoci obchodu. Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a zelené a obehové hospodárstvo ponúkajú rozvojovým krajinám premosťujúce príležitosti v oblasti obchodu, rastu a zamestnanosti a posilnia sociálnu a ekologickú odolnosť. Pomoc obchodu poskytovaná Európskou úniou sa využije na pomoc prechodu rozvojových krajín na nízkouhlíkové hospodárstva a hospodárstva odolné proti zmene klímy.
Udržateľnosť ako súčasť základných stratégií podnikov, podpora spravodlivého a etického obchodu a zodpovedných obchodných postupov – aj v súvislosti s udržateľnými hodnotovými reťazcami – v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, významne prispejú k programu 2030 37 .
Opatrenia:
·systematická rodová analýza každého projektu pomoci obchodu s cieľom podporiť posilnenie hospodárskeho postavenia žien 38 ,
·primerane prepojiť podporu EÚ so sociálnymi a s environmentálnymi cieľmi, s pomocou obchodu, kapitolami o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji dohôd EÚ o voľnom obchode novej generácie, dohodou o environmentálnych tovaroch 39 a medzinárodnými zásadami a usmerneniami v súvislosti so zodpovedným obchodným správaním 40 ,
·podporovať sociálnu a environmentálnu udržateľnosť v hodnotových reťazcoch prostredníctvom integrovaných a mnohostranných prístupov 41 ,
·podporovať spravodlivý a etický obchod v partnerských krajinách, napríklad prostredníctvom cielenejšieho prístupu k oblasti komodít.
4.2Rozlišovanie jednotlivých krajín
Intervencie EÚ týkajúce sa pomoci obchodu treba lepšie prispôsobiť rôznym kontextom jednotlivých krajín. Pomôže to identifikovať určujúce faktory, najlepšie spúšťače pre trvalo udržateľný rozvoj a čo najlepšie možné poradie reforiem s cieľom zamerať podľa toho podporu EÚ.
Väčšia časť pomoci obchodu poskytovanej Európskou úniou bude smerovaná do najmenej rozvinutých krajín, aby sa pomohol dosiahnuť cieľ trvalo udržateľného rozvoja zdvojnásobiť ich podiel na celosvetovom vývoze 42 . Zvyšovanie objemu vývozu najmenej rozvinutých krajín na trh EÚ si vyžaduje zintenzívnenie pomoci a súkromné investície na základe analýzy obmedzení a potrieb na strane ponuky 43 .
Konflikty a nestabilita sú hlavnou hnacou silou migrácie. Podpora odolnosti, inkluzívneho a udržateľného rastu a slušných pracovných miest v konfliktných a nestabilných situáciách je nevyhnutná a bude si vyžadovať dôkladné stanovenie priorít intervencií. Podpora potravinovej bezpečnosti, základných potrieb a programov na vytváranie pracovných miest v núdzových situáciách by mali zostať prioritami 44 . Pomoc obchodu poskytovaná Európskou úniou by takisto mala pomôcť budovať odolnosť a položiť základy udržateľného hospodárskeho rozvoja a zároveň podporiť sektory s vysokým podielom infraštruktúry a práce a intervencie.
Diferencovanejší prístup EÚ k pomoci obchodu sa bude vzťahovať aj na rozvinutejšie rozvojové krajiny, ktoré od roku 2014 ukončili dvojstrannú spoluprácu s EÚ 45 . Spolupráca s týmito krajinami bude smerovaná k oblastiam spoločného záujmu vrátane rokovaní o dohodách o voľnom obchode a integrácie rozvíjajúcich sa ekonomík na svetové trhy, ako aj spolupráce s krajinami európskeho susedstva prostredníctvom spoločne stanovených priorít partnerstva.
Opatrenia:
·zvýšiť podiel pomoci obchodu poskytovanej Európskou úniou a členskými štátmi zameranej na najmenej rozvinuté krajiny s víziou postupne dosiahnuť štvrtinu 46 celkovej pomoci obchodu poskytovanej Európskou úniou do roku 2030,
·v nestabilnej situácii a pri konfliktoch starostlivo zoradiť stabilizujúce intervencie s rýchlym úspechom a určiť priority uplatnením sledovania nestability a zásady „nespôsobenia žiadnej škody“ 47 ,
·rozširovať spoluprácu s pokročilejšími rozvojovými krajinami, a to aj prostredníctvom spolupráce medzi južnými krajinami a trojstrannej spolupráce a v oblastiach spoločného záujmu (napr. regionálna integrácia, regionálne hodnotové reťazce, uľahčenie obchodu a výmena najlepších postupov).
4.3Podrobnejšie monitorovanie a predkladanie správ
Súčasné prostriedky na analýzu a prezentáciu vplyvu intervencií EÚ v oblasti pomoci obchodu sa zlepšia a predkladanie správ bude kvalitatívnejšie a viac orientované na výsledky so skráteným časovým oneskorením medzi záväzkami v oblasti pomoci obchodu a predkladaním správ o opatreniach. Najmä v dôsledku prepojenia ukazovateľov výkonnosti v oblasti pomoci obchodu poskytovanej Európskou úniou s ukazovateľmi súvisiacich nástrojov, ako je vonkajší investičný plán alebo obchodné dohody, sa poskytne lepšia predstava o jej celkovom vplyve.
Informačné systémy a nástroje 48 sa modernizujú tak, aby umožňovali lepšie zhromažďovanie, analýzu a šírenie získaných poznatkov v súlade s rámcom EÚ pre výsledky v oblasti medzinárodnej spolupráce a rozvoja 49 . Tým sa takisto zvýši ľahkosť a účinnosť vytvárania prehľadov príslušných nedávnych činností špecifických pre jednotlivé krajiny a súvisiacich s obchodom, ktoré môžu slúžiť na informovanie a podporu politického dialógu a nových intervencií v oblasti pomoci obchodu.
Európska únia bude aj naďalej podporovať postupy, ktorých cieľom je uznať rastúcu úlohu ostatných finančných tokov nad rámec oficiálnej rozvojovej pomoci, s cieľom zachytiť širší príspevok EÚ k obchodu, investíciám a výrobným kapacitám partnerských krajín katalyzovaných jej oficiálnou rozvojovou pomocou.
Rozsah pomoci obchodu zahŕňa takmer 100 kódov označujúcich účel Výboru pre rozvojovú pomoc OECD (DAC). Ide o päťciferný kód, ktorý sa používa na zaznamenávanie informácií o účeloch jednotlivých činností pomoci (sektor určenia). Kódy označujúce účel určujú konkrétnu oblasť hospodárskej alebo sociálnej štruktúry príjemcu, ktorú má prevod podporiť. (http://www.oecd.org/dac/aft/aid-for-tradestatisticalqueries.htm ).
Závery Rady 14470/07 (http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2008/november/tradoc_141470.pdf). KOM(2007) 163 v konečnom znení.
Rezolúcia prijatá Valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015: Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (https://sustainabledevelopment.un.org/post2015/transformingourworld ).
http://europa.eu/globalstrategy/sites/globalstrategy/files/eugs_review_web.pdf.
COM(2016) 740 final.
COM(2015) 497 final: Obchod pre všetkých – Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike. Pozri aj správu o pokroku pri jej vykonávaní – COM(2017) 491 final.
Celosvetová pomoc obchodu v období rokov 2007 – 2014 vo výške 253 miliárd EUR (EÚ 33 %, Japonsko 19 %, USA 10 %). Zdroj: výročné monitorovacie správy týkajúce sa pomoci obchodu poskytovanej Európskou úniou.
Pomoc súvisiaca s obchodom zodpovedá kľúčovým otázkam v oblasti obchodu a zahŕňa tieto kategórie kódov označujúcich účel Výboru pre rozvojovú pomoc OECD: obchodná politika a regulácia obchodu (331xx okrem 33150) a rozvoj obchodu (240xx, 25010, 311xx, 312xx, 313xx, 321xx, 322xx, 323xx, 33210, všetky s ukazovateľom rozvoja obchodu).
Strategic Evaluation of EU Trade Related Assistance to Third Countries, based on a sample of 23 countries and five regional organisations (Strategické hodnotenie pomoci EÚ tretím krajinám súvisiacej s obchodom na základe vzorky 23 krajín a piatich regionálnych organizácií). https://ec.europa.eu/europeaid/strategic-evaluation-eu-trade-related-assistance-third-countries-2004-2010_en.
Konečné hodnotenie kľúčových programov EÚ na pomoc krajinám AKT v oblasti obchodu (2015), medzi ktoré patria: „Integrácia do multilaterálneho obchodného systému a podpora integrovaného rámca“, „Nástroj na budovanie kapacít vo všetkých krajinách AKT v inštitucionálnej oblasti a oblasti obchodu (Trade.Com)“, „Budovanie kapacít na podporu prípravy dohôd o hospodárskom partnerstve“. https://europa.eu/capacity4dev/public-priv_sector-trade-regio_int/document/trade-assistance-through-multiple-partnerships-findings-evaluation-three-eu-funded-trade-as.
Európska únia je najdôležitejším vývozným trhom pre tovar najmenej rozvinutých krajín s 25,1 % podielom svetového vývozu najmenej rozvinutých krajín v roku 2016, čo predstavuje nárast z 21,4 % v roku 2007. [Zdroj: EUROSTAT – MMF (13.10.2017)]. Podiel najmenej rozvinutých krajín na celkovom dovoze EÚ zostal nízky napriek tomu, že rastie: 2,16 % celkového dovozu EÚ v roku 2016 v porovnaní s 1,44 % v roku 2007. [Zdroj: EUROSTAT – Comext (13.10.2017)].
The Least Developed Countries Report 2016 (Správa o najmenej rozvinutých krajinách z roku 2016), UNCTAD (http://unctad.org/en/PublicationsLibrary/ldc2016_en.pdf).
Diskusný dokument o využívaní globalizácie, Európska komisia, COM(2017) 240 z 10. mája 2017.
Výsledný dokument prijatý na Tretej medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja (Addis Abeba, Etiópia, júl 2015), schválený Valným zhromaždením OSN v rezolúcii č. 69/313 z 27. júla 2015.
Výsledok parížskej konferencie o zmene klímy (COP21), ktorý nadobudol platnosť 4. novembra 2016.
https://ec.europa.eu/europeaid/sites/devco/files/european-consensus-on-development-final-20170626_en.pdf.
COM(2012) 22 final – Obchod, rast a rozvoj – Prispôsobovanie obchodnej a investičnej politiky potrebám krajín v najväčšej núdzi.
European Report on Development (2015): Combining finance and policies to implement a transformative post-2015 development agenda [Európska správa o rozvoji (2015): Kombinácia financií a politík na účely vykonávania transformačného rozvojového programu po roku 2015] (ODI, ECDPM, GDI/DIE, Aténska univerzita a sieť Southern Voice Network).
Od roku 2012 do roku 2017 sa v subsaharskej Afrike viac než 250 projektov zaoberalo správou hospodárskych záležitostí a reformami investičného prostredia. V budúcnosti sa koherentnosť bude zabezpečovať okrem iného prostredníctvom integrovaného prístupu EIP.
Rozvojové krajiny oprávnené na rozvojovú spoluprácu EÚ sú buď signatármi obchodných dohôd s EÚ, alebo prijímateľmi všeobecného systému preferencií EÚ.
Rozpočtová podpora pomáha rozvojovým krajinám pri mobilizácii domácich zdrojov, zvyšuje sa ňou transparentnosť a zodpovednosť, zlepšujú sa politiky verejných investícií a ich vykonávanie, ako aj investičné prostredie a podnikateľské prostredie.
Základným kameňom tohto úsilia bude nový EIP v Afrike a v krajinách európskeho susedstva. Kombinované financovanie spojené s príslušnými politickými a regulačnými reformami (3. pilier o investičnom prostredí) poskytujú integrovaný prístup, ktorý je platný aj v iných častiach rozvojového sveta.
Dohodami EÚ o voľnom obchode sa zavádzajú sektorové podvýbory, v ktorých obaja signatári diskutujú o pokroku pri vykonávaní v oblastiach, ako sú technické prekážky obchodu, obchod a trvalo udržateľný rozvoj, sanitárne a fytosanitárne záležitosti, clá a uľahčenie obchodu. Informácie vytvorené týmito podvýbormi môžu pomôcť určiť potreby, ktoré možno riešiť prostredníctvom pomoci obchodu.
Infraštruktúra, politiky, výrobné kapacity, dodržiavanie noriem atď.
Tarify, pravidlá pôvodu, kvóty, sanitárne a fytosanitárne záležitosti atď.
Pobrežie Slonoviny a Ghana od roku 2008 riadne využívajú pomoc obchodu v príslušnom sektore a od vývozu surových kakaových bôbov prechádzajú na vývoz miestne spracovaných výrobkov z kakaa. Vývoz čokolády, kakaového masla, kakaovej hmoty a kakaového prášku do EÚ vzrástol v priebehu menej ako 8 rokov v Pobreží Slonoviny 2,5-násobne a v Ghane 4,5-násobne.
Komisia, SWD (2017) 157. Digital4Development: mainstreaming digital technologies and services into EU Development Policy (Digital4Development: zohľadnenie digitálnych technológií a služieb v rozvojovej politike EÚ).
Oznámenia kategórie C obsahujú ustanovenia, ktoré rozvojové krajiny alebo najmenej rozvinuté krajiny určia na vykonávanie v deň po prechodnom období, a vyžadujú si získanie vykonávacej kapacity prostredníctvom poskytovania budovania kapacít a pomoci pri ňom (zdroj: WTO).
Napríklad hodnotové reťazce pre kávu, kakao a bavlnu, kde sú na vytvorenie pridanej hodnoty potrebné nadväzujúce investície.
Napríklad platforma Udržateľné podnikanie pre Afriku (SB4A) v rámci EIP a budovanie sietí obchodných skupín/obchodných komôr EÚ.
Príkladom je systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF), prostredníctvom ktorého sa oznamujú odmietnutia zásielok potravín a krmív na vonkajších hraniciach EÚ, keď boli testované a bolo zistené zdravotné riziko.
Mechanizmus konzultácie s občianskou spoločnosťou.
Napríklad podporou posilnenia hospodárskeho postavenia žien prostredníctvom prístupu k financiám, poradenských služieb, obchodných sietí žien a digitálnych nástrojov na sociálne a finančné začlenenie.
SWD(2014) 152. Toolbox on a rights-based approach, encompassing all human rights for EU development (Balík prístupu k rozvojovej spolupráci EÚ založeného na právach, v ktorom sú zahrnuté všetky ľudské práva).
http://www.ilo.org/global/topics/decent-work/lang--en/index.htm.
Patrí sem dodržiavanie kľúčových medzinárodných pracovných a environmentálnych noriem a dohôd, udržateľné využívanie prírodných zdrojov a podpora sociálnej zodpovednosti podnikov, zodpovedné riadenie dodávateľských reťazcov, systémy zabezpečenia udržateľnosti (napríklad environmentálne označovanie) a spravodlivé a etické obchodné iniciatívy.
Príkladom podpory EÚ pre rozvoj dodávateľských reťazcov v oblasti spravodlivého obchodu bol prínos EÚ k trvalo udržateľnému rozvoju prostredníctvom intervencií v oblasti spravodlivého obchodu v sektore bavlny v Indii, Nepále a na Srí Lanke. Boli vytvorené obchodné väzby medzi miestnymi malými a strednými podnikmi a aktérmi v oblasti spravodlivého obchodu EÚ, výsledkom bola bavlna v rámci spravodlivého obchodu s hodnotou takmer 2 milióny EUR, pričom z toho malo úžitok takmer 1 000 poľnohospodárov organizovaných v 175 skupinách výrobcov.
SWD(2015) 182 final. Spoločný pracovný dokument útvarov: Gender Equality and Women's Empowerment: Transforming the Lives of Girls and Women through EU External Relations 2016-2020 (Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien). Najmä ciele týkajúce sa prístupu k dôstojnej práci pre ženy všetkých vekových kategórií a rovnakého prístupu k finančným službám, výrobným zdrojom vrátane pôdy, obchodu a podnikania.
V súčasnosti prebiehajú rokovania medzi niekoľkými členmi WTO.
Tieto zásady a usmernenia zahŕňajú usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, tripartitné vyhlásenie MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, iniciatívu OSN Global Compact a hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a medzinárodné normy týkajúce sa zodpovedných investícií a zodpovedného podnikateľského správania.
Napríklad odevy, drevo, ťažobný priemysel a iné, kde sú riziká mimoriadne vysoké.
Akčný program z Addis Abeby §90 a ciele trvalo udržateľného rozvoja 8. a a 17.11.
Industrialisation in Africa and Least Developed Countries (Industrializácia v Afrike a najmenej rozvinutých krajinách), správa pre pracovnú skupinu G20 v oblasti rozvoja, vypracovala UNIDO, 2016.
Reference Document No 17 – Operating in situations of conflict and fragility – An EU Staff Handbook (Referenčný dokument č. 17 – Práca v konfliktných a nestabilných situáciách – Príručka pre zamestnancov EÚ), december 2014. https://europa.eu/capacity4dev/public-fragility/document/operating-situations-crisis-and-fragility-eu-staff-handbook.
V rámci nástroja rozvojovej spolupráce tieto krajiny naďalej využívajú rozvojovú spoluprácu na regionálnej úrovni.
Základná možnosť: priemerne 18 % od roku 2010 do roku 2015. Zdroj: Správa EÚ o monitorovaní pomoci obchodu za rok 2017.
Nesmie sa narušiť ochrana ani sa nesmú zhoršiť existujúce nerovnosti a musia sa zvážiť zamýšľané aj neúmyselné dôsledky intervencií v oblasti pomoci obchodu.
Očakáva sa, že postupné zavádzanie nového operačného systému Komisie sa začne v roku 2018.
SWD(2015) 80 final.