EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli20. 11. 2017
COM(2017) 657 final
SPRÁVA KOMISIE RADE
o mestskej agende EÚ
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli20. 11. 2017
COM(2017) 657 final
SPRÁVA KOMISIE RADE
o mestskej agende EÚ
1.Úvod
Amsterdamský pakt, na ktorom sa dohodli členské štáty Európskej únie (ďalej len „EÚ“) v máji 2016, bol pripravený v úzkej spolupráci s Komisiou. Stanovuje sa v ňom mestská agenda EÚ, ktorá predstavuje historický krok na ceste k užšiemu zapojeniu miest do prípravy politík EÚ a vnútroštátnych politík. Umožňuje mestám, aby prijímali konkrétne opatrenia s cieľom dosiahnuť lepšiu reguláciu, lepšie financovanie a lepšie poznatky o politikách EÚ a vnútroštátnych politikách. Ide o inovačnú pracovnú metódu zavádzajúcu do praxe viacúrovňové riadenie, pričom agendu spoločne riadia všetci zapojení partneri na dobrovoľnom, inkluzívnom a rovnocennom základe. Bolo identifikovaných dvanásť otázok, ktoré sú mimoriadne dôležité z hľadiska rozvoja miest a ktoré sa budú riešiť integrovaným spôsobom. Rada Európskej únie 1 v júni 2016 potvrdila dôležitosť mestskej agendy EÚ a vyzvala Komisiu a členské štáty EÚ, aby sa v plnej miere zapojili do jej vykonávania.
V záveroch Rady o cieľoch a prioritách EÚ a jej členských štátov, ktoré boli prijaté s ohľadom na 3. konferenciu Organizácie Spojených národov o otázkach bývania a udržateľnom rozvoji miest (Habitat III), sú uvedené niektoré kľúčové prvky rozvoja miest. Vyzývajú na integrovaný a lokálne orientovaný prístup spolu s dlhodobou víziou, ktoré sú potrebné na podporu miest všetkých veľkostí vyznačujúcich sa dobrou správou, sociálnym začlenením a bezpečnosťou, odolnosťou, efektívnym využívaním zdrojov, trvalou environmentálnou udržateľnosťou a hospodárskou prosperitou. 2 Mestská agenda EÚ je v úplnom súlade s týmito zásadami.
Mestá predstavujú dôležitý faktor podnecujúci hospodársky rast v EÚ. V mestách žije väčšina občanov, v mestách sa vytvára najväčší podiel hrubého domáceho produktu, v mestách sa vykonáva veľká časť právnych predpisov a politík EÚ a v mestách sa vynakladá významný podiel finančných prostriedkov EÚ. Mestá sa podieľajú na otvorenej inovácii a umožňujú viacúrovňové, viacrozmerné a viacodvetvové interakcie medzi jednotlivými zainteresovanými stranami, ktoré sa zúčastňujú na spoločnej tvorbe, návrhu a vykonávaní integrovaných a inovačných riešení.
Mestá sú takisto miesta, v ktorých možno využiť príležitosti vyplývajúce z mestského kontextu (napr. prechod na nízke emisie, obehové hospodárstvo, ekologická mobilita, kultúrna ponuka atď.). Zároveň mnohé problémy majú silný vplyv na mestá a práve v mestách ich možno najlepšie riešiť. Tieto problémy sa môžu týkať globálnych otázok (napr. nezamestnanosť, migrácia, vplyvy prírodných katastrof, ktoré sú znásobené v dôsledku zmeny klímy, nedostatok vody, udržateľná výroba a spotreba alebo strata biodiverzity, sivá ekonomika a tieňové hospodárstvo atď.), ale môžu sa týkať aj miestnych otázok, pričom môžu úzko súvisieť s kvalitou života ich občanov (napr. kvalita vzduchu, rekreačné priestory, úroveň hluku a dopravy, znečistenie vody atď.). V Bielej knihe o budúcnosti Európy sa zdôrazňuje, že „mnoho Európanov považuje Úniu za príliš vzdialenú alebo za príliš zasahujúcu do ich každodenného života“ 3 . Keďže mestá pre občanov predstavujú jednu z najbližších úrovní riadenia, spolupráca s mestami môže prispieť k priblíženiu EÚ k občanom. Preto by EÚ a mestá spolu s členskými štátmi, regiónmi a zainteresovanými stranami mali spoločne pracovať na tom, aby sa politiky prispôsobili potrebám miest, a teda aby zabezpečili viditeľné zlepšenie každodenného života obyvateľov.
Pálčivosť mestských otázok je na vzostupe nielen v EÚ, ale celosvetovo, pričom EÚ a jej členské štáty napomáhajú pri tvorbe novej mestskej agendy. Nová mestská agenda odráža a posilňuje zásady a kľúčové posolstvá Amsterdamského paktu. Nová mestská agenda vytvára vzájomne výhodný vzťah medzi urbanizáciou a trvalo udržateľným rozvojom a bude usmerňovať financovanie a politiky rozvoja miest na nasledujúcich 20 rokov. Mestská agenda EÚ prispieva k vonkajšej spolupráci zameranej na docielenie udržateľných miest na celom svete a posilňuje potenciál na inkluzívny, bezpečný, odolný a trvalo udržateľný rozvoj miest v rámci nového európskeho konsenzu o rozvoji 4 a nadchádzajúceho pracovného dokumentu útvarov Komisie o mestách a miestnych orgánoch v tretích krajinách. Rada Európskej únie uznala, že mestská agenda EÚ je rozhodujúci nástroj plnenia novej mestskej agendy v rámci Európskej únie 5 .
Mestská agenda EÚ takisto dáva dôležitý impulz pre viacero ďalších medzinárodných dohôd. Týka sa to najmä cieľa 11 trvalo udržateľného rozvoja v rámci programu 2030, v ktorom sa uvádza, že „mestá a ľudské sídla“ by mali byť „inkluzívne, bezpečné, pružné a udržateľné“, a ďalších cieľov, ktoré súvisia s mestami. Podporuje aj Parížsku dohodu o zmene klímy 6 , ktorá je vôbec prvou univerzálnou právne záväznou globálnou dohodou o klíme, v ktorej sa uznáva kľúčová úloha miest pri znižovaní emisií, ako aj sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof 7 . Napokon inšpirovala aj vytvorenie mestskej agendy Únie pre Stredozemie, ktorá bola nedávno prijatá.
Cieľom tejto správy je opísať úvodnú fázu vykonávania a predbežné výsledky mestskej agendy EÚ do októbra 2017. V prvej časti sa opisuje vykonávanie a zdôrazňujú sa kľúčové prvky pracovnej metódy. V druhej časti sa opisujú výsledky a predstavujú sa vplyvy, ktoré doposiaľ mestská agenda EÚ mala na tvorbu politík, ako aj niektoré predbežné návrhy z hľadiska lepšej regulácie, lepšieho financovania a lepších poznatkov prostredníctvom prvých návrhov akčných plánov.
2.Vykonávanie
Mestská agenda EÚ zastrešuje všetky iniciatívy v oblasti mestskej politiky. Mali by ju teda vykonávať všetky relevantné subjekty na všetkých úrovniach.
Kľúčovú úlohu zohrávajú partnerstvá (skupiny odborníkov z Komisie, členských štátov, miest a zainteresovaných strán). V rámci partnerstiev sú všetky úrovne riadenia zapojené do každej fázy a pracujú za rovnakých podmienok, a tak sa spoločne podieľajú na zodpovednosti za výsledky a každodenne spolupracujú: inštitúcie EÚ a poradné orgány, ministerstvá členských štátov, regionálne a mestské samosprávy, ako aj zainteresované strany. Po roku skúseností sa členovia domnievajú, že pracovná metóda je veľmi priaznivá, pretože podporuje zodpovednosť a zlepšuje obsah výstupov.
V Amsterdamskom pakte je vymedzených dvanásť prioritných tém. Tieto témy boli vybrané na základe priorít stratégie EÚ na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu do roku 2020: začlenenie migrantov a utečencov, mestská chudoba, bývanie, kvalita ovzdušia, obehové hospodárstvo, pracovné príležitosti a zručnosti v miestnom hospodárstve, adaptácia na zmenu klímy (vrátane ekologických riešení v oblasti infraštruktúry), zmena energetickej základne, udržateľné využívanie pôdy a riešenia na prírodnej báze, mestská mobilita, prechod na digitalizáciu a inovatívne a zodpovedné verejné obstarávanie. Tieto prioritné témy sa riešia s ohľadom na viacero prierezových otázok, ktoré odrážajú niektoré dôležité politiky EÚ, najmä územný rozmer: potreba dobrej spolupráce medzi mestami a vidieckymi oblasťami; dôležitosť malých a stredne veľkých miest; pridaná hodnota kvalitného územného plánovania, ktoré môže ovplyvniť rozrastanie miest a činnosť v centrách miest; prepojenia s medzinárodným rozmerom, predovšetkým s novou mestskou agendou a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja; všeobecná zásada uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti atď.
V rámci partnerstiev sa analyzujú problémy a nedostatky s cieľom odporúčať cielené, konkrétne a realizovateľné opatrenia v podobe akčného plánu, ktorý sa má dokončiť do dvoch rokov od začiatku práce partnerstva. Návrhy prijímané konsenzom sa týkajú zlepšenia regulácie, financovania a poznatkov, ale môžu sa vzťahovať aj na politiky, riadenie a postupy. V rámci tohto prístupu sa zohľadňuje rozmanitosť miest a ich širší územný kontext s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľa Únie, ktorý sa týka územnej súdržnosti.
Všetkých dvanásť partnerstiev bolo zriadených v troch fázach v období od mája 2016 do júna 2017 (štyri partnerstvá boli zriadené v rámci holandského predsedníctva, štyri v rámci slovenského predsedníctva a štyri v rámci maltského predsedníctva). Zúčastnené členské štáty a mestá boli navrhnuté členskými štátmi, Výborom regiónov, organizáciou Eurocities, Radou európskych obcí a regiónov, ako aj programom URBACT 8 a vybrala ich skupina generálnych riaditeľov pre problematiku miest 9 . Záujem o účasť v partnerstvách vyjadril veľký počet miest a partnerov (spolu bolo predložených približne 250 žiadostí). Pokrytie partnerstiev je veľmi široké: 22 členských štátov, 84 miest, 13 generálnych riaditeľstiev 10 Komisie, dve združenia miest (Eurocities a Rada európskych obcí a regiónov), EIB (v 8 partnerstvách) a niekoľko zainteresovaných strán, ako sú združenia, mimovládne organizácie, výskumné a vzdelávacie orgány a obchodné zastúpenia (napr. Európska federácia národných združení pracujúcich s bezdomovcami, Polis – sieť európskych miest a regiónov zameraná na miestnu dopravu, Housing Europe). Takisto treba zdôrazniť, že zloženie partnerstiev je vyvážené, pretože sa zapojila väčšina členských štátov, mestá všetkých veľkostí, zo všetkých oblastí EÚ a na všetkých úrovniach hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ako aj niektoré regióny a regionálne siete miest.
S cieľom zabezpečiť operatívnosť partnerstiev je počet ich členov obmedzený na 15 až 20. Preto je mimoriadne dôležité pracovať úplne transparentne a vypočuť aj partnerov, ktorí nie sú členmi partnerstva. Umožňuje to interaktívne webové sídlo s názvom Futurium, prostredníctvom ktorého môžu všetci zainteresovaní získavať informácie a poskytovať pripomienky (napr. k prvým návrhom akčných plánov, ktoré navrhli partnerstvá) 11 , séria seminárov a aj konferencia na vysokej úrovni s názvom Fórum miest 12 , ktorú Komisia organizuje raz za dva roky.
V rámci mestskej agendy EÚ je potrebné, aby sa problémové otázky riešili integrovaným spôsobom. Je nevyhnutné, aby sa na prioritných témach podieľali odborníci z rôznych politických oblastí. Napríklad zlepšenie kvality ovzdušia v rovnakej miere závisí od riešenia otázok týkajúcich sa dopravy, energetiky, trvalo udržateľného riadenia prírodných zdrojov, riešení na prírodnej báze, zdravia, riadenia, bývania, infraštruktúry, podnikania, stavebníctva 13 , finančných modelov, ako aj výskumu a inovácie.
V súlade s týmto prístupom sa odborníci z viacerých generálnych riaditeľstiev Európskej komisie zúčastňujú na práci partnerstiev, a tak sa zabezpečí najmä preskúmanie mnohých politík a nástrojov EÚ relevantných z hľadiska miest a spoločná práca s cieľom zabrániť duplicite, dosiahnuť komplementárnosť a vybudovať synergie. Jednotlivé partnerstvá navzájom koordinujú svoju prácu, aby sa posilnil komplexný prístup k otázkam miest a jednotné návrhy na riešenie týchto problémov.
3.Prvé výsledky
3.1.Vplyv na tvorbu politík
3.1.1.Mestá
Mestá nie sú len miestami vykonávania politík a nástrojov EÚ, ale môžu sa aj podieľať na tvorbe politík EÚ zameraných na riešenie problémov, ktorým musia čeliť. Prostredníctvom práce v rámci partnerstiev mnoho miest skutočne preukázalo schopnosť zmysluplne prispieť k tvorbe politík EÚ. Nie všetky mestá však môžu investovať čas a prostriedky na prácu na národnej úrovni a na úrovni EÚ. Preto je dôležité zvyšovať informovanosť a podporovať angažovanosť miest, ktoré nie sú priamo zapojené do práce v rámci partnerstiev. V nasledujúcich rokoch bude navyše dôležité, aby sa bez znásobovania iniciatív a sietí podporovali a budovali kapacity, ktoré umožnia vykonávanie integrovaných prístupov na miestnej úrovni prostredníctvom inovačnej spolupráce medzi verejnou správou, podnikateľským sektorom a občanmi.
3.1.2.Členské štáty
Členské štáty sú veľmi aktívne pri vykonávaní mestskej agendy EÚ a v riadení tohto procesu zohrávajú kľúčovú úlohu. Počas poslednej trojice predsedníctiev (holandské, slovenské a maltské predsedníctvo) tento proces hladko napredoval, vybrali sa partneri jednotlivých dvanástich partnerstiev, monitorovali sa už vytvorené partnerstvá a viedli sa diskusie na účely riadenia celého procesu.
Mestská agenda EÚ a nová mestská agenda v niektorých členských štátoch spôsobili aj obnovený politický záujem o vytvorenie alebo posilnenie vnútroštátnej mestskej politiky. 14 Tento proces má veľký potenciál, v najväčšej možnej miere využíva dynamiku miest a zabezpečuje začlenenie mestských iniciatív a plánovania do národných a regionálnych stratégií rozvoja krajiny. Môže posilniť spoluprácu medzi národnou a miestnou úrovňou, viesť k zapojeniu miest a zainteresovaných strán do tvorby politík, a tým sa umožní výmena poznatkov a osvedčených postupov v spoločných otázkach.
3.1.3.Inštitúcie a orgány EÚ
Komisia uľahčuje celkový proces, pretože na zasadnutia partnerstiev prináša odborné znalosti z oblasti politiky EÚ, partnerstvám poskytuje sekretariát a komunikuje so všetkými zainteresovanými stranami.
Komisia posilnila koordináciu politík, aby zabezpečila lepšiu súdržnosť jednotlivých politík EÚ s cieľom zabrániť duplicite, dosiahnuť komplementárnosť a vybudovať synergie. Túto koordináciu treba v nasledujúcich rokoch ešte viac posilniť, aby bolo možné naplno dosiahnuť výsledky. Ku koordinácii konkrétne dochádza tak na politickej úrovni, v rámci projektového tímu zameraného na problematiku miest, ako aj na operatívnej úrovni, v rámci medziútvarovej skupiny zameranej na problematiku miest, ktorá koordinuje vývoj politiky.
Mestská agenda EÚ vytvára spoločný rámec iniciatív v oblasti mestskej politiky, ktoré zavádza Komisia. Platí to najmä v prípade medzinárodných záväzkov a v prípade týchto iniciatív: európska iniciatíva v oblasti inteligentných miest 15 , iniciatíva spoločnej tvorby programov Mestská Európa 16 , Horizont 2020 17 , Dohovor primátorov a starostov 18 (v tomto prípade sú mnohé opatrenia v súlade s kľúčovými prioritami mestskej agendy EÚ aj novej mestskej agendy, t. j. právo na mesto; verejné priestory; mestská odolnosť), mestské inovačné opatrenia (v tomto prípade sú výzvy zosúladené s dvanástimi témami mestskej agendy EÚ).
Mestská agenda EÚ je teda v plnej miere zakotvená v rámci práce Komisie a uvádza sa vo viacerých kľúčových politických dokumentoch, ako sú: oznámenie Európa v pohybe: Agenda sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých 19 ; akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 20 v rámci stratégie pre digitálny jednotný trh v Európe, pričom jedným z jej kľúčových opatrení je práca partnerstva na prechod na digitálne prostredie 21 ; oznámenie Urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie, v ktorom sú začlenené mestské aspekty s osobitným opatrením zameraným na inteligentné, udržateľné a inkluzívne mestské demonštračné projekty a na najlepšie postupy v mestách, a Akčný plán pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín 22 , v ktorom sa odkazuje na partnerstvo na začlenenie migrantov a utečencov ako na rámec na výmenu skúseností a najlepších postupov.
Európsky parlament zohráva veľmi dôležitú úlohu v mestskej agende EÚ prostredníctvom politických vstupov, ktoré poskytuje partnerstvám, a prostredníctvom financovania sekretariátu. Opatrenia sa po dokončení predložia Európskemu parlamentu, aby posúdil, ako ich môže začleniť do svojej práce spoluzákonodarcu.
Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor sú silnými zástancami mestskej agendy EÚ a naďalej pravidelne rokujú o mestských otázkach. Komisia COTER sa konkrétne dohodla na stratégii monitorovania vykonávania mestskej agendy EÚ 23 .
Európska investičná banka (ďalej len „EIB“) sa aktívne zapája do mestskej agendy EÚ. EIB predovšetkým vytvorila pracovnú skupinu pre mestskú agendu, v ktorej sú zastúpené všetky útvary EIB s cieľom prehodnocovať spôsoby, ktorými môže EIB prispievať k realizácii mestskej agendy EÚ 24 .
3.2.Opatrenia navrhnuté partnerstvami
Každé partnerstvo musí vypracovať akčný plán s konkrétnymi návrhmi na lepšiu reguláciu, lepšie financovanie a lepšie poznatky v súvislosti s témou partnerstva. Prvé tri partnerstvá predložili návrhy akčných plánov 25 v polovici roka 2017 a dokončia ich do konca roka 2017 (partnerstvo zamerané na mestskú chudobu, bývanie, ako aj začleňovanie migrantov a utečencov). Potom môžu tieto partnerstvá pracovať na vykonávaní navrhnutých opatrení a navrhovať prípadné ďalšie opatrenia. Očakáva sa, že zostávajúce partnerstvá predložia svoje akčné plány v rokoch 2018 a 2019.
Vykonávanie opatrení nie je právne záväzné a tieto opatrenia sú teda pre adresátov dobrovoľné. Inštitúcie EÚ, členské štáty, mestá a zainteresované strany by však mali preskúmať spôsob vykonávania opatrení, ktoré patria do ich právomoci. Komisia to plánuje urobiť a zváži vykonanie niektorých opatrení, ktoré jej boli určené, vo forme legislatívnych návrhov vrátane nástrojov financovania, inkluzívnych procesov tvorby politík alebo lepších mechanizmov na výmenu skúseností. V prípade potreby možno opatrenia začleniť do Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (ďalej len „REFIT“) na účely prípadných legislatívnych zmien.
3.2.1.Lepšia regulácia
Mestá sa musia vyrovnať s niekoľkými úrovňami právnych predpisov vytvorených na úrovni EÚ, na vnútroštátnej úrovni a niekedy aj na regionálnej a miestnej úrovni. Vykonávanie týchto právnych predpisov je niekedy náročné, pretože pri príprave pravidiel sa nemuselo zohľadniť mestské hľadisko.
V súvislosti s mestskou agendou EÚ Komisia pomocou dostupných nástrojov a prostredníctvom väčšieho zapojenia zainteresovaných strán skúma, ako lepšie posúdiť vplyv právnych predpisov EÚ na mestské oblasti. Komisia už analyzuje 26 možné územné vplyvy legislatívnych alebo politických iniciatív, ktoré majú mestský rozmer. V rokoch 2016 a 2017 Komisia otestovala dostupné metódy v piatich prípadoch: hodnotenie smernice o energetickej hospodárnosti budov; nový program v oblasti zručností pre Európu; prístavné zberné zariadenia na lodný odpad a zvyšky nákladu; minimálne požiadavky na kvalitu opätovne využívanej vody v EÚ a ekologické a energeticky úsporné vozidlá cestnej dopravy.
Posúdenia územného vplyvu poskytli možnosť odborníkom z miest, regiónov a členských štátov, aby Komisii predložili svoje názory o iniciatívach EÚ a aby takýmto spôsobom poskytli užitočné informácie o rozličných potenciálnych vplyvoch na mestá. Výsledky posúdení územného vplyvu sa použili na účely posúdení vplyvu, ktoré Komisia vypracúva k svojim politickým iniciatívam. Tento proces navyše umožnil úzku politickú koordináciu jednotlivých útvarov Komisie. Ďalším krokom bude vyvodiť závery z testovacích prípadov s cieľom zaistiť, že vylepšené metodiky na posudzovanie územného vplyvu sa budú v rámci Komisie a členských štátov používať vo väčšom meradle.
Prvé návrhy opatrení partnerstiev na dosiahnutie lepšej regulácie sa zameriavajú na možné zlepšenie politických procesov a právnych predpisov. Idú nad rámec zmeny právnych predpisov a zahŕňajú nové nelegislatívne návrhy. Komisia by mohla tieto opatrenia preskúmať v rámci platformy REFIT 27 alebo prostredníctvom iných kanálov. Ďalej sa uvádza niekoľko príkladov návrhov opatrení, ktoré vypracovali partnerstvá: 28
·Prehodnotiť rozhodnutie o službách všeobecného hospodárskeho záujmu, pokiaľ ide o cieľovú skupinu sociálneho bývania – Cieľom je prehodnotiť súčasné vymedzenie cieľovej skupiny sociálneho bývania v rozhodnutí o službách všeobecného hospodárskeho záujmu. Hlavným zámerom je zlepšiť právnu istotu pre súkromných a verejných investorov do sociálneho a cenovo dostupného bývania.
·Prijať európsku záruku pre deti: Cieľom je znížiť úroveň chudoby detí a mladých ľudí na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom záruky pre deti. V rámci tohto opatrenia je nutné vymedziť súbor realistických cieľov a merateľných cieľových hodnôt, ktoré zaručia práva detí prostredníctvom národného plánu alebo stratégie založenej na právach detí na účely boja proti chudobe detí, pričom je potrebné poskytnúť primerané finančné prostriedky.
·Zriadiť európsky poradný výbor pre migrantov: Cieľom je začleniť utečencov a ostatných migrantov do procesu návrhu politík súvisiacich s ich integráciou. Členmi poradného výboru budú migranti a utečenci. V prvej fáze bude poradný výbor poskytovať poradenstvo partnerstvu (pričom je možné vypracovať ďalšie opatrenia) a neskôr by mohol poskytovať poradenstvo aj tvorcom politík na úrovni EÚ, na vnútroštátnej a miestnej úrovni.
3.2.2.Lepšie financovanie
S ohľadom na kľúčové európske výzvy, ako sú transformácia energetiky, zamestnanosť a inkluzívna spoločnosť, je nutné investovať do inteligentnej a trvalo udržateľnej energetiky, trvalo udržateľnej dopravy, infraštruktúry pre informačné a komunikačné technológie, sociálnych inovácií a inovácií na prírodnej báze, dostupného a energeticky účinného bývania, vzdelávania, zdravotníckej infraštruktúry, kvality ovzdušia alebo adaptácie na zmenu klímy. Mestá však majú ťažkosti s financovaním týchto investícií, a to najmä v dôsledku výrazného poklesu verejných investícií od vypuknutia krízy v roku 2010. 29
Mestá majú k dispozícii mnoho možností financovania a nástrojov EÚ. Napríklad v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) sa do miest investuje približne 100 miliárd EUR (na obdobie rokov 2014 – 2020) a z tejto sumy 15 miliárd EUR riadia priamo mestá, čo im umožňuje vytvárať vlastné stratégie (integrujúc intervencie z rôznych politických oblastí na základe miestnych problémov a príležitostí) a vyberať najvhodnejšie projekty na financovanie. Z EFRR sa financujú aj mestské inovačné opatrenia s rozpočtom 370 miliónov EUR (na obdobie rokov 2015 – 2020), v rámci ktorých sa mestám poskytuje podpora na testovanie nových riešení pri rozvoji miest. Ďalším dôležitým príkladom je program Horizont 2020, v rámci ktorého sa investovalo 1,5 miliardy EUR (v období rokov 2014 – 2017) do mestských výskumných a inovačných opatrení; z tejto sumy bolo 435 miliónov EUR (v období rokov 2014 – 2017) vyhradených na inovačné opatrenia zamerané na vytvorenie inteligentných a trvalo udržateľných miest. Európska investičná banka (ďalej len „EIB“) investovala 116 miliárd EUR (v období rokov 2011 – 2016) do rozvoja miest EÚ a priamo poskytla úver viac ako 150 mestám s počtom obyvateľov nad 75 000, ako aj nepriamo stovkám ďalších obcí prostredníctvom mechanizmov s podpornými bankami.
Je však potrebné zvýšiť informovanosť o existujúcich iniciatívach a zefektívniť súčasnú architektúru v oblasti poradenstva a financovania. Komisia zriadila sieť spolupráce v oblasti rozvoja miest 30 s cieľom uľahčiť výmenu skúseností v oblasti financovania mestských projektov. Existujúce zdroje treba zároveň lepšie prispôsobiť potrebám a problémom miest, a to aj prostredníctvom iných existujúcich sietí. Komisia a EIB v tejto súvislosti pracujú na vytvorení novej mestskej investičnej a poradenskej platformy, ktorá bude mestám poskytovať finančné a technické poradenské služby. V rámci platformy bude k dispozícii špecializovaná podpora počas všetkých kľúčových fáz prípravy a vykonávania integrovaných mestských projektov vrátane tvorby investičných stratégií, prípravy projektovej databázy a preskúmania inovačných nástrojov financovania, ako je kombinácia európskych štrukturálnych a investičných fondov s Európskym fondom pre strategické investície.
Prvé návrhy opatrení partnerstiev na dosiahnutie lepšieho financovania sa zameriavajú na lepší prístup miest k financovaniu EÚ na základe potrieb miestnych orgánov a v rámci politiky súdržnosti po roku 2020. Ďalej sa uvádza niekoľko príkladov návrhov opatrení, ktoré vypracovali partnerstvá 31 :
·Zriadiť blokový grant pre mestské orgány na boj proti chudobe v rámci politiky súdržnosti po roku 2020: Cieľom je zabezpečiť ľahší prístup miest k fondom EÚ prostredníctvom zavedenia nového tematického cieľa v oblasti rozvoja miest so zodpovedajúcou ex ante kondicionalitou a možným účelovým vyčlenením finančných prostriedkov na mestskú chudobu.
·Zabezpečiť lepší prístup miest k finančným prostriedkom EÚ určeným na podporu integrácie utečencov a iných migrantov: Cieľom je poskytnúť mestám lepší prístup k finančným prostriedkom EÚ určeným na podporu integrácie utečencov a iných migrantov. Mestá vo väčšine prípadov nemajú priamy prístup k finančným prostriedkom EÚ, ale musia postupovať prostredníctvom členského štátu alebo regiónov, ktoré zodpovedajú za riadenie finančných prostriedkov. Prístup k týmto finančným prostriedkom navyše môže byť zložitý, čo predstavuje problém v mestách, ktoré majú obmedzenú administratívnu kapacitu a/alebo musia konať rýchlo. Cieľom opatrenia je zlepšiť situáciu v rámci ďalšieho viacročného finančného rámca (po roku 2020).
3.2.3.Lepšie poznatky
Mestá sa musia prispôsobiť meniacemu sa svetu. Rozhodnutia by mali prijímať na základe presných informácií a môžu sa inšpirovať skúsenosťami iných miest. Politiky, právne predpisy a nástroje EÚ musia byť založené na dôkladných a spoľahlivých dôkazoch o mestských otázkach. Preto cieľom mestskej agendy EÚ je vytvoriť lepšiu vedomostnú základňu a podporovať výmenu osvedčených postupov. S cieľom zabezpečiť lepší prístup k údajom Komisia zriadila Platformu mestských údajov 32 , v rámci ktorej sú po prvýkrát k dispozícii údaje z Eurostatu o kľúčových mestských problémoch (napr. bývanie, hlavné znečisťujúce látky alebo doprava) a v tejto databáze sú aj informácie o kľúčových ukazovateľoch nielen na úrovni mesta, ale aj na úrovni funkčných mestských oblastí a metropolitných regiónov. K pochopeniu európskych miest prispievajú aj dve dôležité nedávno vydané publikácie: Mestská Európa: štatistiky o mestách, obciach a predmestiach (Urban Europe: statistics on cities, towns and suburbs) 33 (2016), v ktorej sú uvedené podrobné štatistiky; v druhej publikácii sa opisuje stav európskych miest 34 , pričom sa poukazuje na to, ako jedinečné charakteristiky európskych miest môžu prostredníctvom posilnenia inovácií, prijatím ľudí rôzneho pôvodu a znížením vplyvu na planétu podporiť priority EÚ v oblasti zamestnanosti a hospodárskeho rastu, migrácie a opatrení v oblasti klímy.
Z hľadiska celkového chápania mestských otázok by bolo veľmi prínosné vymedzenie celosvetovej harmonizovanej definície miest 35 ako prostriedku na posilnenie dôkazovej základne celosvetových diskusií o urbanizácii a rozvoji miest. S cieľom dosiahnuť pokrok v tejto oblasti Komisia prijala záväzok voči medzinárodnému spoločenstvu, že vymedzí túto definíciu.
Komisia pomáha mestám aj pri lepšom návrhu ich vlastných politík, napríklad pri sebahodnotení environmentálneho správania a trvalo udržateľného prístupu ku kľúčovým environmentálnym témam prostredníctvom nástroja referenčného porovnávania s názvom Zelené mesto 36 .
Je potrebné, aby sa poznatky a informácie mestám poskytovali čo najjednoduchším spôsobom. Preto Komisia pre mestá a zainteresované strany zriadila jednotné webové kontaktné miesto 37 s informáciami o všetkých mestských iniciatívach EÚ, na ktorom sú k dispozícii úplné, spoľahlivé a prispôsobené informácie o finančných prostriedkoch, poznatkoch a právnych predpisoch EÚ.
Je dôležité využiť získané poznatky a skúsenosti. Na to je potrebný nový pohľad na využitie poznatkov, budovanie kapacít a siete. 38 Poznatky získané v priebehu desaťročí s podporou EÚ sú roztrieštené, sprístupňujú sa prostredníctvom jednotlivých projektov a z hľadiska miest a tvorcov politík je ich posúdenie príliš zložité. Vedecké poznatky (napr. z piliera Excelentná veda programu Horizont 2020, z iniciatívy Civitas, Európskej environmentálnej agentúry alebo zo Spoločného výskumného centra Európskej komisie) a aplikované poznatky (napr. z iniciatívy spoločného programovania Mestská Európa, z programov URBACT alebo ESPON 39 ) treba zlúčiť, zhrnúť a jednoduchým spôsobom sprístupniť tvorcom politík. V minulosti už boli pokusy o využitie poznatkov získaných v rámci programov EÚ, ako sú sieť spolupráce v oblasti rozvoja miest alebo platforma na výmenu poznatkov (napríklad platforma na výmenu poznatkov poskytuje mestám nové riešenia v oblasti výskumu a inovácií v rámci reakcie na viaceré spoločenské problémy). Tento prenos poznatkov je takisto veľmi dôležitý z hľadiska vonkajšej spolupráce, pretože EÚ má rozsiahle skúsenosti s rozvojom miest a o tieto skúsenosti sa môže podeliť s inými krajinami.
Prvé návrhy opatrení partnerstiev na dosiahnutie lepších poznatkov sa zameriavajú na to, že je potrebné naďalej získavať miestne údaje a že ich treba lepšie využívať na účely tvorby politík na všetkých úrovniach. Opatrenia zamerané na zber údajov sú rozptýlené podľa cieľových skupín a odvetvových politík. Tvorba mestských politík sa môže zlepšiť, ak sa pri opatreniach v tejto oblasti zavedie určitá kontrola konzistentnosti. Ďalej sa uvádza niekoľko príkladov návrhov opatrení, ktoré vypracovali partnerstvá: 40
·Navrhnúť usmernenia k právnej regulácii EÚ a k verejnej podpore poskytnutej na dostupné bývanie: Cieľom je zlepšiť právnu istotu a zrozumiteľnosť pre verejných a súkromných investorov. Partnerstvo zamerané na bývanie vypracovalo podrobnú analýzu účinkov súčasných pravidiel štátnej pomoci EÚ na dostupné bývanie. Výsledkom tohto procesu sú usmernenia, v ktorých sa riešia hlavné otázky poskytovateľov sociálneho, dostupného a obecného bývania, ako aj zákonodarcov na úrovni členských štátov a EÚ.
·Zriadiť partnerskú akadémiu zameranú na stratégie a postupy integrácie: Cieľom je ponúknuť odborný výcvik a rôzne činnosti na rozšírenie poznatkov a kapacity tvorcov politík pri podpore integrácie utečencov a iných migrantov. Miestne orgány čelia zložitému spektru problémov súvisiacich s integráciou a čoraz viac je nutné, aby konali rýchlo a reagovali na meniace sa požiadavky a potreby svojich obyvateľov. Z hľadiska vytvorenia citlivých a účinných integračných politík je kľúčové získať potrebné poznatky a kapacitu.
·Vytvoriť kvalitnú štatistickú základňu údajov súvisiacich s integráciou na mestskej a regionálnej úrovni: Cieľom je pomôcť mestám pri zavádzaní integračných politík založených na dôkazoch. V súčasnosti na miestnej úrovni existuje nerovnomerná dostupnosť štatistických údajov o integrácii, zapojenie miest do zberu údajov je obmedzené a nie sú k dispozícii porovnateľné ukazovatele integrácie. V dôsledku toho je navyše obmedzený aj prenos poznatkov medzi mestami.
·Vytvoriť databázu a súbor nástrojov v oblasti integrácie migrantov a dostupného bývania: Cieľom je pomôcť mestám pri zavádzaní politík založených na dôkazoch prostredníctvom spoľahlivých údajov a prenosu poznatkov. V súčasnosti existuje nerovnomerná dostupnosť štatistických údajov na miestnej úrovni. Okrem toho aj prenos poznatkov medzi mestami je len obmedzený.
4. Záver a ďalšie kroky
Mestská agenda EÚ už po jednom roku priniesla prvé hmatateľné výsledky. Dvanásť partnerstiev funguje, zaviedol sa systém riadenia a pripravili sa tri návrhy akčných plánov. Komisia sa zaoberá mestskými otázkami a vyvíja sa úsilie s cieľom zlepšiť internú koordináciu, zapojiť viac miest a poskytnúť mestám jednoduchý prístup k informáciám o príležitostiach EÚ. Pracovná metóda (viacúrovňové riadenie, zapojenie mnohých zainteresovaných strán a integrovaný prístup) funguje a mohla by sa použiť aj v iných politických oblastiach.
Záväzok týkajúci sa mestskej agendy EÚ, ktorý bol iniciovaný počas holandského predsedníctva, je aj naďalej silný. Komisia, členské štáty a mestá túžia posilniť mestský rozmer svojich činností, pretože týmto spôsobom môžu byť bližšie k občanom a vytvárať dobré politiky s priaznivými výsledkami, ktoré sa prejavia v každodennom živote občanov. Záujem je aj na strane medzinárodného spoločenstva, ktoré chápe koncepciu mestskej agendy, a tak bola vypracovaná nová mestská agenda a mestská agenda Únie pre Stredozemie. Navyše mestá a miestne orgány sú čoraz dôležitejšie v medzinárodných procesoch, ktoré sa týkajú trvalo udržateľného rozvoja, klímy a znižovania rizika katastrof.
Už po prvom roku vykonávania mestskej agendy EÚ sa preukázalo, že existuje priestor na posilnenie mestskej politiky v EÚ a že o tejto problematike treba ďalej diskutovať. Ešte stále sme v úvodných fázach, ale už možno uviesť konkrétne medzníky: 27. – 28. novembra sa počas Fóra miest bude diskutovať o pokroku mestskej agendy EÚ; na prelome rokov 2018/2019 by dvanásť partnerstiev malo dokončiť akčné plány; v roku 2018 by mal byť vydaný pracovný dokument útvarov Komisie o mestách a miestnych orgánoch v tretích krajinách; v rokoch 2018 až 2021 by sa mali vykonať niektoré tieto opatrenia; do konca roka 2019 Komisia plánuje vykonať hodnotenie mestskej agendy EÚ. Celý tento proces by mal viesť k spoločnému chápaniu najlepších spôsobov práce s mestami a k podpore rozvoja miest. Komisia je odhodlaná pokračovať v podpore mestskej agendy EÚ, pretože je presvedčená, že mestá sú dôležité subjekty, ktoré sa musia podieľať na návrhu a vykonávaní politík EÚ.