EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli7. 11. 2017

COM(2017) 646 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Dva roky po Paríži – Pokrok pri plnení záväzkov EÚ v oblasti klímy

[vyžadovaná podľa článku 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES]

{SWD(2017) 357 final}

Obsah

1.Všeobecný prehľad

2.Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy

3.Zmierňovanie emisií EÚ

4.Adaptácia na zmenu klímy

5.Účasť na medzinárodnej politike v oblasti klímy

Zoznam grafov

Graf 1: Pokrok pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a 2030 (celkové emisie skleníkových plynov v EÚ)    

Graf 2: Zmeny v reálnom HDP, emisiách skleníkových plynov a intenzite emisií skleníkových plynov v EÚ v rokoch 1990 až 2016    

Graf 3: Vývoj množstva emisií skleníkových plynov na obyvateľa v rámci najväčších ekonomík v rokoch 1990 až 2012    

Graf 4: Započítané objemy emisií a absorpcie skleníkových plynov v odvetví LULUCF v rokoch 2013 až 2015 pre jednotlivé činnosti    

Graf 5: Relatívny rozdiel medzi emisiami predpokladanými na rok 2020 mimo systému ETS a cieľmi na rok 2020 (v % emisií v roku 2005)    

Graf 6: prechodné kumulatívne započítané čisté objemy emisií a absorpcie skleníkových plynov v odvetví LULUCF pre jednotlivé členské štáty (roky 2013 až 2015)    

Graf 7: Kumulatívny nadbytok ročne pridelených emisných kvót na roky 2013 až 2015 ako percentuálny podiel emisií v roku 2005    

Graf 8: Zmeny v používaní príjmov zo systému ETS v rokoch 2013 až 2016 (v miliónoch EUR)    

Graf 9: Použitie príjmov z aukcií na vnútroštátne účely v rokoch 2013 až 2016 (v miliardách EUR)    

Graf 10: Tri navrhované právne základy rámca politík EÚ v oblasti klímy na obdobie do roku 2030    

1.Všeobecný prehľad

1.1.Pokrok pri dosahovaní cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 minimálne o 40 %

EÚ a jej členské štáty sú naďalej plne zaviazané Parížskou dohodou a opatreniami v oblasti klímy, ktoré sú vedecky dokázanou nutnosťou a ekonomickou príležitosťou. EÚ a jej 28 členských štátov uložili svoje ratifikačné listiny a splnia svoj záväzok znížiť domáce emisie minimálne o 40 % v rokoch 1990 až 2030.

Úroveň emisií skleníkových plynov v EÚ bola v roku 2016 podľa predbežných údajov na daný rok o 23 % nižšia v porovnaní s rokom 1990, bez emisií z využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) a vrátane emisií z medzinárodnej leteckej dopravy (pozri Graf 1).

Podľa najnovších prognóz členských štátov vychádzajúcich zo súčasných opatrení bude cieľ 20 % pre rok 2020 splnený. Očakáva sa, že bez zavedenia dodatočných politík budú v roku 2030 emisie o 30 % nižšie v porovnaní s rokom 1990. Na úrovni EÚ sa preto v súčasnosti rokuje o nových právnych predpisoch, ktoré zabezpečia splnenie cieľa EÚ znížiť emisie minimálne o 40 % v rokoch 1990 až 2030 (pozri oddiel 3).

Graf 1: Pokrok pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a 2030 (celkové emisie skleníkových plynov v EÚ)

EÚ úspešne pokračuje v oddeľovaní svojho hospodárskeho rastu od emisií skleníkových plynov (pozri Graf 2). V rokoch 1990 až 2016 vzrástol HDP v EÚ o 53 %, pričom celkový objem emisií klesol o 23 %. Intenzita emisií skleníkových plynov v rámci hospodárstva EÚ, definovaná ako pomer medzi emisiami a HDP, sa počas uvedeného obdobia znížila o polovicu.

Graf 2: Zmeny v reálnom HDP, emisiách skleníkových plynov a intenzite emisií skleníkových plynov v EÚ v rokoch 1990 až 2016

Hodnotenie ex post politík v oblasti zmeny klímy ukazuje, že pokles intenzity emisií skleníkových plynov v rámci hospodárstva umožňujú najmä inovácie. Inovácie sa netýkajú len využívania nízkouhlíkových technológií, ako sú obnoviteľné zdroje energie, ale aj zvyšovania produktivity, napríklad prostredníctvom efektívnejších elektrární a automobilov. Relatívny posun medzi hospodárskymi odvetviami, napríklad prechod z priemyslu na služby, mal v celej EÚ zanedbateľný vplyv.

Graf 3: Vývoj množstva emisií skleníkových plynov na obyvateľa v rámci najväčších ekonomík v rokoch 1990 až 2012

Odhaduje sa, že podiel EÚ na celosvetových emisiách skleníkových plynov klesol zo 17,3 % v roku 1990 na 9,9 % v roku 2012. Podiel EÚ na samotných emisiách CO2 klesol z 19,7 % v roku 1990 na 9,6 % v roku 2015. Porovnanie množstva emisií troch hlavných skleníkových plynov (CO2, CH4 a N2O) na obyvateľa pre tri najväčšie ekonomiky ukazuje, že EÚ a Čína mali výrazne nižšie množstvo emisií na obyvateľa než USA (pozri Graf 3).

Odvetvie LULUCF v EÚ vykázalo v roku 2015 záchyt CO2 s hmotnosťou 305 megaton (Mt) ekvivalentu CO2 (vrátane ornej pôdy a trávnych porastov). Započítaný kredit predstavujúci rozdiel medzi vykázanou hodnotou a referenčným základom vzrástol v rokoch 2013 až 2015 zo 115 na 122 Mt ekvivalentu CO2. Väčšina tohto kreditu súvisí s obhospodarovaním lesov (pozri Graf 4). EÚ teda naďalej smeruje k nulovému dlhu v odvetví LULUCF a veľmi pravdepodobne splní svoj záväzok v rámci Kjótskeho protokolu.

Graf 4: Započítané objemy emisií a absorpcie skleníkových plynov v odvetví LULUCF v rokoch 2013 až 2015 pre jednotlivé činnosti

1.2.Pokrok pri plnení cieľov do roku 2020

Podľa najnovších prognóz členských štátov vychádzajúcich zo súčasných opatrení sa očakáva, že v roku 2020 budú emisie skleníkových plynov o 26 % nižšie v porovnaní s rokom 1990. EÚ teda naďalej smeruje k splneniu svojho cieľa znížiť do roku 2020 domáce emisie o 20 % a následne k splneniu svojich povinností v rámci druhého záväzného obdobia Kjótskeho protokolu.

V rokoch 2005 až 2016 klesli emisie zo stacionárnych zdrojov, napríklad z elektrární alebo rafinérií, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), o 26 %. To je výrazne viac, než je zníženie o 23 %, ktoré je stanovené ako cieľ do roku 2020. Takéto emisie predstavovali približne 40 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ v roku 2016. Celkové emisie v EÚ klesli v rokoch 2015 a 2016 o 0,7 %, zatiaľ čo celkový HDP stúpol o 1,9 %, čo potvrdzuje, že emisie a HDP sú oddelené.

Emisie skleníkových plynov z pevných zariadení, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, klesli podľa predbežných údajov v porovnaní s rokom 2015 o 2,9 %. To ukazuje klesajúci trend emisií od začiatku 3. fázy systému EU ETS. Nadbytok emisných kvót, ktorý vznikol od roku 2009, navyše výrazne klesol na približne 1,69 miliardy kvót v dôsledku nižšieho počtu predaných kvót. Tento nadbytok je na najnižšej úrovni od roku 2013.

Emisie, na ktoré sa nevzťahuje systém EU ETS, boli v roku 2016 o 11 % nižšie než v roku 2005, čo znamená prekročenie cieľa zníženia do roku 2020 o 10 %. V roku 2016 však vzrástli druhý rok po sebe o 0,9 %. Prinajmenšom čiastočným vysvetlením sú nižšie ceny ropy a vyšší dopyt po vykurovaní vzhľadom na poveternostné podmienky v rokoch 2015 aj 2016. Podľa rozhodnutia o spoločnom úsilí sú členské štáty povinné plniť záväzné ročné ciele v oblasti emisií skleníkových plynov na obdobie rokov 2013 až 2020 v odvetviach, na ktoré sa nevzťahuje systém ETS, vrátane stavebníctva, dopravy, odpadového hospodárstva a poľnohospodárstva. Malta nesplnila svoj cieľ podľa rozhodnutia o spoločnom úsilí za žiadny z troch rokov 2013 až 2015 a na splnenie svojich právnych povinností využila mechanizmus flexibility. Predbežné odhady za rok 2016 ukazujú, že Malta, Belgicko, Fínsko a Írsko pravdepodobne nesplnili svoje ciele mimo systému ETS.

Podľa vnútroštátnych prognóz vychádzajúcich z už zavedených politík sa vo väčšine členských štátov očakáva dosiahnutie cieľov na rok 2020 (pozri Graf 5). Iba niektoré z nich budú musieť prijať dodatočné opatrenia alebo využiť možnosti flexibility, ako je nákup kvót od iných členských štátov, ktoré prekročili svoje cieľové hodnoty zníženia emisií alebo využívajú svoje prebytky z prvých rokov príslušného obdobia.

Pokiaľ ide o rok 2020, niektoré členské štáty sú v osobitnej situácii.

·V Írsku sa očakáva, že v rokoch 2015 až 2020 emisie stúpnu o 6 percentuálnych bodov a zostanú nad ročnými kvótami podľa rozhodnutia o spoločnom úsilí, pričom v prípade emisií z dopravy sa očakáva nárast o 12 %. V júni 2017 sa v rámci ročného cyklu koordinácie hospodárskych politík EÚ (európskeho semestra) Írsku odporúčalo ďalšie zvýšenie investícií do verejnej dopravy.

·Očakáva sa, že na Malte zostanú emisie nad úrovňou ročných kvót podľa rozhodnutia o spoločnom úsilí. Emisie fluorovaných uhľovodíkov a emisie v odvetví dopravy stúpli.

Graf 5: Relatívny rozdiel medzi emisiami predpokladanými na rok 2020 mimo systému ETS a cieľmi na rok 2020 (v % emisií v roku 2005)

·Očakáva sa, že Belgicko nesplní svoj cieľ na rok 2020 o 3,5 percentuálneho bodu. Ako bolo uvedené v rámci európskeho semestra, musí sa zlepšiť zloženie verejných výdavkov, aby sa vytvoril priestor na investície do infraštruktúry vrátane dopravnej infraštruktúry. Znečistenie, dopravné preťaženie a emisie skleníkových plynov sú dôsledkom pretrvávajúceho zvýhodneného daňového prístupu k služobným vozidlám.

·Podľa najnovších vnútroštátnych prognóz sa očakáva, že Nemecko nesplní svoj cieľ do roku 2020 o 3,3 percentuálneho bodu. Podľa predbežných údajov bolo v roku 2016 zníženie emisií mimo systému ETS v Nemecku iba mierne pod cieľovou hodnotou.

·Očakáva sa, že Rakúsko a Luxembursko nesplnia svoje ciele na rok 2020, pričom rozdiel bude menší než 3 percentuálne body.

·Fínsko by podľa vlastnej prognózy mohlo nesplniť svoj emisný cieľ na rok 2020, pričom rozdiel by mal byť menší než 1 percentuálny bod. Predbežné údaje za rok 2016 ukazujú, že emisie mimo systému ETS vo Fínsku boli už o 3 percentuálne body vyššie než kvóta na daný rok.

Pokiaľ ide o odvetvie LULUCF, podľa Kjótskeho protokolu väčšina členských štátov má v rokoch 2013 až 2015 kumulatívne započítanú čistú absorpciu skleníkových plynov. Iba Lotyšsko, Bulharsko, Fínsko a Holandsko majú prechodné čisté emisie. Je potrebné poznamenať, že započítavanie v odvetví LULUCF sa bude kumulovať počas obdobia rokov 2013 až 2020, a preto úplné výsledky započítavania nie je možné zatiaľ stanoviť a sú teda prechodné. Ako však už bolo uvedené, na úrovni EÚ zatiaľ nie je žiadne výrazné riziko nesplnenia cieľov.

Graf 6: prechodné kumulatívne započítané čisté objemy emisií a absorpcie skleníkových plynov v odvetví LULUCF pre jednotlivé členské štáty (roky 2013 až 2015)

1.3.Plnenie rozhodnutia o spoločnom úsilí členskými štátmi

Všetkých 28 členských štátov splnilo svoje povinnosti v rámci rozhodnutia o spoločnom úsilí na roky 2013 až 2015. Malta zaznamenala viac emisií, než sú jej ročne pridelené emisné kvóty, ale nadbytočné emisie pokryla nákupom jednotiek kvót z Bulharska. Švédsko zaznamenalo menej emisií, než sú jeho kvóty, a zvyšné jednotky kvót zrušilo s cieľom zvýšiť environmentálnu integritu systému. Na plnenie povinností v rámci rozhodnutia o spoločnom úsilí zatiaľ neboli použité žiadne medzinárodné kredity z mechanizmu čistého rozvoja (CDM) ani zo spoločného plnenia. Očakávaný kumulatívny nadbytok ročne pridelených emisných kvót za tri roky 2013 až 2015 pre jednotlivé členské štáty je znázornený v Graf 7.

Graf 7: Kumulatívny nadbytok ročne pridelených emisných kvót na roky 2013 až 2015 ako percentuálny podiel emisií v roku 2005

2.Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy

2.1.Príjmy z aukcií kvót EU ETS

Členské štáty získali z aukcií kvót EU ETS za obdobie rokov 2013 až 2016 takmer 15,8 miliardy EUR. Približne 80 % z nich bolo použitých v oblasti klímy a energetiky, alebo sa plánuje ich použitie v tejto oblasti. Členské štáty uviedli, že väčšina týchto príjmov sa použije na vnútroštátne účely (pozri Graf 8).

Graf 8: Zmeny v používaní príjmov zo systému ETS v rokoch 2013 až 2016 (v miliónoch EUR)

V Graf 9 je použitie uvedených príjmov na vnútroštátne účely v oblasti energetiky a klímy rozdelené podľa kategórií. Najväčšou kategóriou je energia z obnoviteľných zdrojov, nasleduje energetická efektívnosť a udržateľná doprava.

Graf 9: Použitie príjmov z aukcií na vnútroštátne účely v rokoch 2013 až 2016 (v miliardách EUR)

Napríklad v Grécku, na Malte, v Portugalsku a Španielsku sa najväčší podiel z týchto príjmov investuje do obnoviteľných zdrojov energie. Naproti tomu v Českej republike, vo Francúzsku, v Maďarsku a na Slovensku sa najväčší podiel z príjmov z aukcií investuje do energetickej efektívnosti, napríklad do renovácie bytových domov. Na Cypre sa 30 % príjmov z aukcií vynakladá na obhospodarovanie lesov, zatiaľ čo 33 % týchto príjmov v Taliansku smeruje do adaptácie na zmenu klímy.

Program NER 300

Program NER 300 (rezerva pre nových účastníkov) patrí k celosvetovo najväčším programom financovania inovačných demonštračných projektov v oblasti výroby nízkouhlíkovej energie. V 20 členských štátoch EÚ bola na 39 inovačných demonštračných projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a zachytávania a ukladania oxidu uhličitého pridelená suma 2,1 miliardy EUR z aukčného predaja 300 miliónov kvót ETS. Štyri projekty sa v súčasnosti realizujú a 16 projektov dosiahlo konečné investičné rozhodnutie.

V rámci doplnkových súkromných investícií bola získaná suma približne 2,2 miliardy EUR. Celkovo bola teda získaná suma približne 4,3 miliardy EUR, čo umožní ďalšie trhové uplatnenie a pokles nákladov. Tieto prvé projekty svojho druhu sú však rizikové a doposiaľ predkladatelia štyroch projektov nedokázali zabezpečiť ich dostatočné financovanie, a tak projekty museli byť zrušené. Začiatkom roka 2017 sa členské štáty rozhodli opätovne investovať nepoužité finančné prostriedky v celkovej sume minimálne 436 miliónov EUR do relevantných projektov v oblasti výroby nízkouhlíkovej energie prostredníctvom dvoch existujúcich finančných nástrojov spravovaných Európskou investičnou bankou, konkrétne prostredníctvom demonštračných projektov v oblasti energie v rámci iniciatívy InnovFin (InnovFin Energy Demonstration Projects) a Nástroja na prepájanie Európy (Connecting Europe Facility).

Švédsky projekt Windpark Blaiken je jedným zo štyroch už realizovaných projektov programu NER 300. V jeho rámci bola v arktických klimatických podmienkach vybudovaná veterná elektráreň s výkonom 225 MW s turbínami vybavenými inovačnými protinámrazovými systémami. Z programu NER 300 sa financujú iba dodatočné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s týmto inovačným systémom.

2.2.Zohľadnenie politík v oblasti zmeny klímy v rozpočte EÚ

Očakáva sa, že v rokoch 2014 až 2020 minimálne 20 % rozpočtu EÚ budú tvoriť výdavky súvisiace so zmenou klímy a že táto suma bude predstavovať približne 200 miliárd EUR. Stav vykonávania je takýto:

‒Päticu európskych štrukturálnych a investičných fondov tvoria Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond, Európsky sociálny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky námorný a rybársky fond. Spolu predstavujú viac ako 43 % rozpočtu EÚ. Financovanie politík v oblasti zmeny klímy sa zabezpečuje prostredníctvom 28 dohôd o partnerstve a viac ako 530 programov pre jednotlivé fondy. Na účely určenia úrovne podpory pre ciele v oblasti zmeny klímy sa stanovila spoločná metodika. Ciele týkajúce sa opatrení v oblasti klímy sa podporia sumou viac ako115 miliárd EUR, čo predstavuje približne 25 % celkových finančných prostriedkov.

Platformy MYRTE a PAGLIA ORBA na Korzike vo Francúzsku sú spolufinancované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. V rámci týchto platforiem sa vyrába a uskladňuje energia prostredníctvom vodíkového reťazca. Ten pozostáva zo zariadenia na elektrolýzu, ktorým sa v čase nízkej spotreby vyrába z molekúl vody vodík a  kyslík. Táto energia sa potom distribuuje cez palivový článok, ktorý vyrába elektrickú energiu v čase vysokej spotreby, napríklad večer, keď fotovoltické panely nie sú aktívne.

‒V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) pôsobia Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF) a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), ktoré spolu predstavujú 39 % rozpočtu EÚ. Od roku 1990 sa v EÚ úroveň emisií látok iných ako CO2 vyprodukovaných v poľnohospodárstve znížila o 24 %. K tomuto zníženiu prispela podpora poľnohospodárstva šetrného ku klíme prostredníctvom SPP. K zníženiu emisií prispeli aj právne predpisy v oblasti životného prostredia, ako je napríklad smernica o dusičnanoch.

V rámci SPP sa od poľnohospodárov, ktorí poberajú priame platby, vyžaduje dodržiavanie určitých poľnohospodárskych postupov prospešných pre klímu a životné prostredie. Poľnohospodári musia tiež dodržiavať viaceré zákonné požiadavky týkajúce sa zmeny klímy a životného prostredia. Okrem toho je cieľom politiky rozvoja vidieka v rámci SPP znižovanie emisií prostredníctvom podpory modernizácie fariem s cieľom znížiť spotrebu energie, vyrábať energiu z obnoviteľných zdrojov, zlepšiť hospodárenie s pôdou a chov hospodárskych zvierat a zvýšiť efektívnosť vstupov. Aj podpora zalesňovania, ochrany lesov a udržateľného obhospodarovania lesov prispieva k znižovaniu emisií. Odhadovalo sa, že v roku 2016 sa z rozpočtu SPP vynaloží 18,7 miliardy EUR na účely súvisiace s klímou. Programy rozvoja vidieka navyše podporujú používanie inovačných stratégií, ktoré pomáhajú znižovať emisie a zvyšovať schopnosť zachytávania oxidu uhličitého a organických látok v poľnohospodárskej pôde.

‒Horizont 2020, hlavný program financovania výskumu a inovácie zo zdrojov EÚ, má na roky 2014 až 2020 rozpočet 79 miliárd EUR. Očakáva sa, že z tejto sumy bude na podporu výskumu a inovácií súvisiacich s klímou vynaložených 35 %. Táto podpora zahŕňa cielené opatrenia výskumu a inovácie založené na spoločenských výzvach a financovanie založené na dopyte a prístupe zdola nahor.

Počas prvých troch rokov trvania programu Horizont 2020 boli približne 4 miliardy EUR vyčlenené na riešenie spoločenských výziev, ako je napríklad zmena klímy, nízkouhlíková energia a nízkouhlíkové priemyselné postupy, čistá doprava a udržateľné biohospodárstvo. Okrem toho sa prostredníctvom pilierov tohto programu „excelentná veda“ a „vedúce postavenie priemyslu“ poskytli približne 2 miliardy EUR na podporu vedeckých iniciatív a inovačných myšlienok založených na prístupe zdola nahor.

Po prijatí Parížskej dohody na konferencii COP 21 sa úsilie a zdroje budú ďalej sústreďovať na boj proti zmene klímy a na dekarbonizáciu hospodárstva. Nová oblasť záujmu EÚ, „budovanie nízkouhlíkovej budúcnosti odolnej voči zmene klímy“, konkrétne podporí vykonávanie Parížskej dohody s rozpočtom približne 3 miliardy EUR na roky 2018 až 2020. Opatrenia urýchlia inovácie v oblasti čistej energie a dopravy, podporia prípravu nákladovo efektívnych postupov zmierňovania zmeny klímy a plánovanie adaptácie, a umožnia vznik nových vedeckých poznatkov pre vnútroštátne stratégie do polovice storočia, pre šiesty cyklus posudzovania Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) a pre globálne hodnotenie Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) v roku 2023.

Program Horizont 2020 je otvorený svetu a mnohé z uvedených projektov a aktivít sa budú realizovať prostredníctvom medzinárodnej spolupráce, ktorá posilňuje globálne úsilie o plnenie záväzkov v oblasti klímy.

‒Európsky fond pre strategické investície (EFSI) je iniciatíva podporovaná záručným fondom vo výške 16 miliárd EUR z rozpočtu EÚ, doplneným rozpočtovými prostriedkami vo výške 5 miliárd EUR z vlastných zdrojov Európskej investičnej banky (EIB). Tento fond podporuje strategické investície v kľúčových oblastiach, akými sú infraštruktúra, vzdelávanie, výskum, životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov, ako aj inovácie a rizikové financovanie, ktoré sú určené pre malé podniky. Očakáva sa, že fond EFSI na základe záručného fondu vo výške 21 miliárd EUR zmobilizuje do polovice roku 2018 investície vo výške 315 miliárd EUR. Z fondu EFSI sa už financovali viaceré investície do obnoviteľných zdrojov energie vrátane projektov v oblasti dopravy, priemyslu a uskladňovania energie. Na roky 2018 až 2020 sa pripravuje rozšírenie fondu na fond EFSI 2.0. Ten bude osobitne zameraný na inovačné nízkouhlíkové projekty, ktoré prispejú k dosahovaniu cieľov Únie v oblasti klímy. V rámci fondu EFSI 2.0 sa záručný fond zvýši na 26 miliárd EUR a doplnený bude rozpočtovými prostriedkami EIB vo výške 7,5 miliardy EUR. Očakáva sa, že v novom usporiadaní fond EFSI 2.0 zmobilizuje do konca roku 2020 investície vo výške minimálne pol bilióna EUR.

‒Podprogram LIFE pre oblasť klímy prispieva k vykonávaniu a rozvoju politiky a právnych predpisov v oblasti klímy prostredníctvom akčných grantov a finančných nástrojov. V roku 2016 bolo pridelených 54,5 milióna EUR na 29 projektov s pridanou hodnotou EÚ v oblasti zmierňovania zmeny klímy, adaptácie, ako aj riadenia a informácií. Uplatňujú sa aj dva pilotné finančné nástroje podprogramu LIFE: nástroj Súkromné financovanie energetickej efektívnosti (PF4EE), ktorého cieľom je zvýšiť súkromné financovanie investícií do projektov podpory energetickej efektívnosti, a nástroj na financovanie prírodného kapitálu (NCFF), ktorý podporuje investície do prírodného kapitálu pomáhajúceho dosahovať ciele v oblasti biodiverzity a/alebo adaptácie na zmenu klímy. Doposiaľ šesť miestnych bánk vytvorilo inovačné refinančné operácie pre investície do energetickej efektívnosti, predovšetkým pre malé a stredné podniky v Českej republike, Španielsku, Belgicku, Francúzsku, Taliansku a Portugalsku. V Holandsku bol podpísaný jeden projekt pre nástroj NCFF. Z úveru v rámci nástroja NCFF vo výške 6 miliónov EUR pre finančný program Rewilding Europe Capital bude možné podporiť viac ako 30 podnikov v oblasti ochrany a obnovy divočiny v celej Európe vrátane prevádzkovateľov cestovného ruchu v divej prírode, udržateľného rybolovu a výrobcov prírodných produktov, napríklad medu.

LIFE METHAmorphosis je španielsky projekt spolufinancovaný v rámci podprogramu LIFE 2014. Jeho cieľom je zlepšiť odpadové hospodárstvo, znížiť spotrebu energie a vyrábať vysokokvalitný biometán v priemyselnom rozsahu prostredníctvom dvoch inovačných systémov odpadového hospodárstva: jeden pre závody na spracovanie komunálneho odpadu a druhý pre závody na spracovanie agropriemyselného a iného organického odpadu.

3.Zmierňovanie emisií EÚ

V rámci Parížskej dohody sa EÚ a jej členské štáty kolektívne zaviazali znížiť do roku 2030 svoje emisie minimálne o 40 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Tento záväzok je spojený s mnohými navrhovanými právnymi predpismi v oblasti klímy, energie a dopravy. O návrhoch v súčasnosti rokuje Európsky parlament a Rada. Graf 10 V grafe 10 je znázornené, ako sú vzájomne prepojené tri hlavné piliere navrhovaného rámca politík EÚ v oblasti klímy na obdobie do roku 2030, ktoré sa týkajú všetkých emisií skleníkových plynov. Navrhuje sa, aby ich vykonávanie bolo dôsledne monitorované v rámci riadenia energetickej únie EÚ. Pri plnení preklenujúcich cieľov v oblasti emisií skleníkových plynov do roku 2030 budú podporované aj verejné a súkromné zainteresované strany členských štátov prostredníctvom:

I)zabezpečenia financovania opatrení v oblasti zmeny klímy (pozri predchádzajúci oddiel) bez odhadu príspevkov na financovanie týchto opatrení v budúcom viacročnom finančnom rámci a

II)doplňujúcich nových právnych predpisov na úrovni EÚ týkajúcich sa predovšetkým energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov, emisných noriem pre osobné automobily, dodávky a ťažké úžitkové vozidlá, zachytávania a ukladania oxidu uhličitého a fluorovaných plynov.

Graf 10: Tri navrhované právne základy rámca politík EÚ v oblasti klímy na obdobie do roku 2030

3.1.Revízia systému EU ETS – fáza 4 (2021 – 2030)

Cieľom legislatívneho návrhu Komisie z júla 2015 o revízii systému EU ETS týkajúcej sa fázy 4 je znížiť do roku 2030 emisie závodov na výrobu energie a priemyslu o 43 % v porovnaní s úrovňou z roku 2005. Európsky parlament a Rada v súčasnosti vedú trojstranné rokovania, v rámci ktorých zaujali pozície k revízii smernice vo februári 2017.

Podľa návrhu by sa zvýšil každoročný pokles počtu kvót zo súčasných 1,74 % na 2,2 % s cieľom zabezpečiť znižovanie emisií a tým plniť základný environmentálny cieľ. Európsky parlament aj Rada vo svojich pozíciách navrhujú ďalšie posilnenie systému EU ETS dočasným zdvojnásobením rýchlosti umiestňovania kvót do trhovej stabilizačnej rezervy od roku 2019. Táto zmena by umožnila, aby sa prostredníctvom trhovej stabilizačnej rezervy rýchlejšie znížila nadmerná ponuka kvót na trhu.

Keďže európski vedúci predstavitelia sa dohodli na pokračovaní bezplatného prideľovania kvót po roku 2021, navrhujú sa aj potrebné zmeny na aktualizáciu príslušných predpisov. Zahŕňa to aktualizáciu referenčných hodnôt, ktoré by podľa potreby odrážali technologický pokrok, aktualizáciu kritérií budúceho zloženia zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka a aktualizáciu postupov, ktoré by odrážali zmeny vo výrobe.

Navrhujú sa viaceré mechanizmy financovania nízkouhlíkových technológií, predovšetkým fond pre inovácie (na podporu demonštrácie inovačných obnoviteľných zdrojov energie a nízkouhlíkových inovácií v priemysle, ako aj zachytávania, využívania a ukladania oxidu uhličitého) a fond na modernizáciu (modernizáciu energetických systémov členských štátov EÚ s nižším HDP).

3.2.Návrhy nariadení týkajúcich sa spoločného úsilia a využívania pôdy na roky 2021 až 2030

V dvoch návrhoch predložených v júli 2016 sa stanovuje, ako presne by mali členské štáty plniť svoj záväzok znížiť do roku 2030 emisie mimo systému ETS o 30 % v porovnaní s rokom 2005. Európsky parlament a Rada v súčasnosti vedú trojstranné rokovania; k obom návrhom zaujali pozíciu medzi júnom a októbrom 2017.

Po prvé, pre odvetvia mimo systému ETS a mimo odvetví LULUCF by mal mať každý členský štát stanovené záväzné ročné limity emisií skleníkových plynov na roky 2021 až 2030. Členské štáty sa dohodli na spoločnom úsilí založenom na spravodlivosti, solidarite, nákladovej efektívnosti a environmentálnej integrite. V návrhu sa teda počíta s rozdielnou schopnosťou členských štátov prijímať opatrenia, čo znamená, že sa stanovili rozdielne ciele do roku 2030 na základe hodnoty HDP na obyvateľa za rok 2013. Navrhované ciele zníženia emisií do roku 2030 sa pohybujú od 0 % do 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005. K dispozícii sú dve nové obmedzené možnosti flexibility: oprávnené členské štáty môžu využívať kvóty EU ETS a všetky členské štáty môžu uplatňovať rozsiahlejšiu činnosť v odvetví využívania pôdy pri plnení časti svojich záväzných cieľov v rámci spoločného úsilia.

Po druhé, od členských štátov by sa požadovalo zabezpečenie rovnováhy medzi emisiami skleníkových plynov a absorpciou skleníkových plynov z využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva v rámci „pravidla nulového dlhu“. Navrhuje sa, aby emisie skleníkových plynov z využívania pôdy boli úplne kompenzované rovnocennou absorpciou CO2 z atmosféry pomocou opatrení v tomto odvetví alebo v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje spoločné úsilie. Ak napríklad členský štát vyrúbe lesy, výsledné emisie musí kompenzovať vysadením nových lesov, udržateľnejším využívaním existujúcich lesov, ornej pôdy a trávnych porastov, prípadne prostredníctvom ďalšieho zníženia emisií v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje spoločné úsilie. Okrem toho by členské štáty mali tiež možnosť obchodovať s kreditmi v odvetví LULUCF. Ak sa tento účtovný systém zavedie, pomôže členským štátom stimulovať poľnohospodárov a lesníkov, aby sa usilovali o poľnohospodárstvo a obhospodarovanie lesov šetrné ku klíme. 

3.3.Stratégia pre nízkoemisnú mobilitu

Odvetvie mobility v EÚ je veľkým zamestnávateľom a nenahraditeľným hnacím prvkom globálnej konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ. Pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo je potrebný moderný systém mobility. Opatrenia zahŕňajú vývoj čistých technológií na základe zlepšených emisných noriem a zavádzanie nízkouhlíkových palív. V júli 2016 Komisia prijala stratégiu EÚ pre nízkoemisnú mobilitu, ktorá je založená na troch pilieroch: vyššia efektívnosť dopravného systému, nízkoemisná alternatívna energia pre dopravu a vozidlá s nízkymi a nulovými emisiami.

Komisia sa usiluje o rozvoj spolupracujúcich, prepojených a automatizovaných vozidiel, ktoré pomôžu znížiť emisie a dopravné preťaženie. Okrem toho Komisia navrhuje úpravy regulačných rámcov pre spoplatňovanie ciest, elektronický výber mýta a kombinovanú dopravu.

Pokiaľ ide o čisté technológie, normy pre emisie oxidu uhličitého na úrovni EÚ podporujú inováciu a efektívnosť. Komisia navrhuje nové normy pre osobné automobily a dodávky na obdobie po roku 2020. Navrhla systém monitorovania a vykazovania emisií z ťažkých úžitkových vozidiel, ktorý otvára cestu k zavedeniu noriem pre tento typ vozidiel v roku 2018. Navrhované preskúmanie verejného obstarávania ekologických vozidiel následne pomôže vytvoriť trhy pre inovačné a nízkoemisné výrobky.

Pokiaľ ide o používanie nízkouhlíkových palív a palív z obnoviteľných zdrojov, v novembri 2016 Komisia navrhla prepracovanie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie s výraznou časťou týkajúcou sa moderných biopalív prostredníctvom zavedenia príslušnej povinnosti pre dodávateľov pohonných hmôt na úrovni EÚ. Navrhovaná revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov (pozri oddiel 3.4) a štruktúry trhu s elektrinou prispeje k vytváraniu nabíjacích staníc v budovách a energetických sietí/systémov zodpovedajúcich danému účelu a podporí prechod k mobilite s nulovými emisiami. Smernica o infraštruktúre pre alternatívne palivá poskytuje pevný rámec na zabezpečenie dostupnosti infraštruktúry, spoločných noriem a informácií pre spotrebiteľov, týkajúcich sa alternatívnej energie. Komisia vydáva akčný plán týkajúci sa infraštruktúry pre alternatívne palivá, ktorý má riešiť otázky riadenia, financovania a interoperability infraštruktúrnych služieb.

3.4.Energetická účinnosť

Komisia navrhla revíziu smernice o energetickej efektívnosti v súvislosti so záväzným cieľom EÚ 30 % do roku 2030. V smernici o energetickej efektívnosti sa tiež rozšíria požiadavky na úspory energie do roku 2030 a zjednodušia sa pravidlá výpočtu takýchto úspor energie.

Revíziou smernice o energetickej hospodárnosti budov sa podporuje používanie inteligentných technológií v budovách a zavádzajú sa dôležité opatrenia na ďalšiu podporu investícií do energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie.

3.5.Energia z obnoviteľných zdrojov

Podľa navrhovaného prepracovania smernice o obnoviteľných zdrojoch energie musí energia z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 predstavovať minimálne 27 % hrubej konečnej spotreby energie v EÚ. Tento záväzný cieľ je v súlade so závermi Európskej rady z októbra 2014. Prepracovaním smernice sa tiež vytvára regulačné prostredie priaznivé pre inovácie a podporujú sa ním dlhodobé investície.

3.6.Riadenie

Európska komisia v novembri 2016 prijala návrh nariadenia o riadení energetickej únie. Od členských štátov by sa požadovalo vypracovanie návrhu integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy na desaťročné obdobie, spočiatku na roky 2021 až 2030. V týchto plánoch budú stanovené ich vnútroštátne ciele v oblasti energetiky a klímy, ktoré budú predstavovať ich príspevok k cieľom energetickej únie vrátane spoločných cieľov EÚ v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie. Plány by tiež mali byť v súlade s dlhodobými stratégiami nízkoemisného rozvoja, ktoré sa predkladajú každých 10 rokov s navrhovaným výhľadom na 50 rokov.

V návrhu sa uvádza harmonogram vypracovávania návrhov, finalizácie a aktualizácie plánov, ktorý je úzko spätý s päťročným cyklom preskúmania stanoveným v Parížskej dohode. V plánoch sa budú uvádzať informácie o účasti EÚ a členských štátov na facilitačnom dialógu v roku 2018 a na globálnom hodnotení v roku 2023 a potom ďalej každých 5 rokov.

V návrhu sú tiež stanovené integrované pravidlá monitorovania a vykazovania na sledovanie pokroku dosiahnutého pri vykonávaní plánov. Zabezpečené sú osobitné mechanizmy na vyplnenie medzier v plnení cieľov EÚ v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie. Návrh obsahuje aj transparentný, presný, komplexný, úplný a konzistentný mechanizmus monitorovania emisií skleníkových plynov, ktorý umožní, aby EÚ splnila svoje povinností týkajúce sa vykazovania podľa Parížskej dohody.

Členské štáty už vypracovávajú návrhy svojich národných plánov, pričom viac ako dve tretiny začali politické procesy na ich prípravu. Viac ako polovica štátov sa zapojila do verejných konzultácií týkajúcich sa národných plánov. Približne polovica štátov už má dlhodobú stratégiu v oblasti klímy s perspektívou prinajmenšom do roku 2030. Viac ako tretina členských štátov oznámila Komisii začatie prác na analytickom základe a na regionálnej spolupráci v rámci prípravy národných plánov v oblasti energetiky a klímy.

3.7.Systém monitorovania, vykazovania a overovania v súvislosti s lodnou dopravou v EÚ

EÚ podporuje prebiehajúce diskusie na pôde Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) o globálnom znižovaní emisií z medzinárodnej lodnej dopravy (pozri oddiel 5.3). Zmenila už svoje vlastné právne predpisy týkajúce sa monitorovania, vykazovania a overovania emisií z lodnej dopravy vo vzťahu k prístavom v Európskom hospodárskom priestore. Výsledkom je, že spoločnosti prevádzkujúce lode s výtlakom nad 5 000 brutto registrovaných ton predložili v auguste 2017 plány s podrobnými údajmi o svojich postupoch monitorovania. Monitorovanie a vykazovanie v rámci činností lodnej dopravy sa bude uplatňovať od 1. januára 2018. Prebieha posudzovanie možného zosúladenia systému EÚ na monitorovanie, vykazovanie a overovanie so systémom organizácie IMO na zber údajov z lodí, týkajúcich sa spotreby paliva. Na základe tohto posudzovania by mohli vzniknúť ďalšie návrhy na zmenu právnych predpisov EÚ týkajúcich sa monitorovania, vykazovania a overovania v roku 2018.

3.8.Stratégia v oblasti kozmického priestoru

Služby poskytované programom Copernicus, ktorý je najväčším svetovým jednotným programom pre pozorovanie Zeme, sa už môžu využívať na sledovanie zmien krajinnej pokrývky a zmien vo využívaní pôdy, a v budúcnosti by sa mohli využívať na dosahovanie cieľov návrhu týkajúceho sa odvetvia LULUCF (pozri oddiel 3.2) a na monitorovanie odlesňovania a všetkých foriem zmien vo využívaní pôdy v globálnom meradle.

Okrem toho Komisia v súlade so svojou stratégiou v oblasti kozmického priestoru testuje uskutočniteľnosť globálneho systému monitorovania a overovania antropogénnych emisií CO2 s využitím zberu nezávislých atmosférických údajov na základe pozorovaní, ktorý by mohol v budúcnosti dopĺňať vnútroštátne inventarizačné systémy a pomáhať pri zvyšovaní ich spoľahlivosti a presnosti.

3.9.Zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého

Európska únia stupňuje svoje úsilie v oblasti výskumu zachytávania a ukladania oxidu uhličitého a komerčnej životaschopnosti zachytávania a využívania oxidu uhličitého. Viaceré krajiny, napríklad Holandsko, Spojené kráľovstvo a Francúzsko, skúmajú možnosti, ako vytvoriť zoskupenia odvetví s vysokou spotrebou energie a s vysokými emisiami CO2, v rámci ktorých by bolo možné zachytávať CO2 a následne ho bezpečne geologicky ukladať alebo využívať. Štyri návrhy infraštruktúry na cezhraničnú dopravu CO2 boli predložené na zahrnutie do zoznamu projektov spoločného záujmu a sú oprávnené na poskytnutie finančnej podpory.

3.10.Fluorované skleníkové plyny

Nové európske nariadenie týkajúce sa kontroly emisií fluorovaných skleníkových plynov nadobudlo účinnosť 1. januára 2015. Jeho cieľom je zníženie celkových emisií fluorovaných skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 o dve tretiny v porovnaní s úrovňami z roku 2014. V nariadení sa zakazuje uvádzanie fluorovaných skleníkových plynov na trh za určitých okolností, t. j. v prípadoch, keď sú dostupné alternatívy. V roku 2018 sa kvóty na zákonné uvádzanie fluorovaných uhľovodíkov na trh EÚ znížili na 63 % úrovne z roku 2015.

4.Adaptácia na zmenu klímy

Cieľom stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2013 je pripraviť členské štáty EÚ na súčasné a budúce vplyvy zmeny klímy. Stratégia predovšetkým zabezpečuje, aby bola otázka adaptácie zohľadnená vo všetkých relevantných politikách EÚ, čím sa zaistí lepšia koordinácia, súdržnosť a spoločné využívanie informácií v členských štátoch. Komisia hodnotí stratégiu do polovice roka 2018 a zvažuje jej revíziu, čiastočne s ohľadom na Parížsku dohodu.

LIFE FRANCA je taliansky projekt spolufinancovaný v rámci podprogramu LIFE 2015, zameraný na predvídanie a oznamovanie rizika povodní v Alpách. Cieľom projektu je pripraviť obyvateľov na príchod povodne prostredníctvom participatívneho procesu za účasti občanov, orgánov a odborníkov. Výsledky tohto pilotného projektu budú prenosné do iných regiónov, ako aj na iné prírodné nebezpečenstvá spojené so zmenou klímy.

Je možné pozorovať tieto všeobecné trendy:

·Celkovo 25 členských štátov prijalo svoju vnútroštátnu stratégiu pre adaptáciu a ostatné štáty pripravujú jej návrh. Akčné plány však vypracovala alebo začala vykonávať zatiaľ iba necelá polovica členských štátov.

·Za oblasti, ktoré je potrebné adaptovať na nepriaznivé účinky zmeny klímy, sa najčastejšie považujú vodné hospodárstvo, vodné zdroje, pobrežia, lesy a lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, biodiverzita, ekosystémy, ľudské zdravie, cestovný ruch a rekreácia.

·Väčšina členských štátov iba začína monitorovať a hodnotiť efektívnosť a účinnosť adaptačných opatrení.

·Mestá vystupňovali svoje úsilie o určenie potrieb adaptácie na zmenu klímy a o aktualizáciu svojich mestských politík (pozri oddiel 5.1) vrátane uplatňovania prístupov k adaptácii založených na zelenej infraštruktúre a ekosystéme.

5.Účasť na medzinárodnej politike v oblasti klímy

5.1.Globálny akčný program v oblasti klímy

V reakcii na výzvu z Parížskej dohody mobilizovať neštátne subjekty vrátane podnikov, miest, občanov a medzinárodnej občianskej spoločnosti, EÚ podporuje viaceré hlavné iniciatívy, ako je napríklad Misia inovácie, Dohovor primátorov a starostov, Partnerstvo NDC, Obnoviteľné zdroje energie pre Afriku, 4/1000 pre poľnohospodárstvo šetrné ku klíme a InsuResilience. Všetky tieto iniciatívy plnia konkrétne ciele, ktoré si stanovili. V súčasnosti sa pripravujú nástroje systematického sledovania na meranie ich vplyvu na znižovanie emisií a odolnosť.

Napríklad globálny Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike spája viac ako 7 300 miest a obcí vo viac ako 56 krajinách. Zabezpečuje informovanie, mobilizovanie a podporu miest, ktoré prijímajú opatrenia na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na túto zmenu, a opatrenia na prístup k čistej a cenovo prijateľnej energii. Mestá dobrovoľne vypracovávajú návrhy miestnych stratégií a plánov na zmierňovanie a adaptáciu. V rámci dohovoru sa zabezpečuje zviditeľňovanie prijatých záväzkov a opatrení, pomoc s výmenou skúseností a poskytovanie technickej podpory. Jeho výraznou súčasťou je prístup zdola nahor založený na troch bodoch:

I)nový cieľ znížiť emisie CO2 (a prípadne aj ďalších skleníkových plynov) do roku 2030 minimálne o 40 %,

II)zmierňovanie aj adaptácia prostredníctvom iniciatívy Mayors Adapt,

III)globálny rozsah umožňujúci účasť miestnych orgánov z celého sveta.

5.2.Letecká doprava

EÚ podporuje rozvoj všeobecných opatrení na riešenie emisií CO2 v medzinárodnej leteckej doprave. Uznesenie o systéme kompenzácie a znižovania emisií CO2 v medzinárodnej leteckej doprave (CORSIA) sa prijalo na 39. zhromaždení Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) začiatkom októbra 2016. Systém CORSIA je koncipovaný ako systém kompenzácie emisií CO2 s cieľom stabilizovať emisie z medzinárodnej leteckej dopravy na cieľových úrovniach roka 2020. Zavedený bude od roku 2021.

Členské krajiny organizácie ICAO sa môžu zapojiť do prvých dvoch fáz, ktoré budú prebiehať do roku 2027. Podľa oznámení členských štátov o ich účasti na systéme by v súčasnosti pokrytie emisií mohlo predstavovať približne 80 % hodnoty potrebnej na dosiahnutie nulovej bilancie emisií CO2 z medzinárodnej leteckej dopravy od roku 2020. Aby sa zabezpečila účinnosť a integrita systému CORSIA, musia byť zavedené kľúčové prvky, ako napríklad:

·pravidlá monitorovania, vykazovania a overovania emisií (vrátane biopalív),

·kritériá oprávnenosti pre jednotky emisií,

·register, ktorý zabezpečuje primeranú úroveň transparentnosti a zodpovednosti.

Po dosiahnutí konečnej dohody budú musieť členovia organizácie ICAO zaviesť tieto prvky v každej krajine.

EÚ zároveň rieši emisie z leteckej dopravy prostredníctvom systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Po zhromaždení organizácie ICAO v roku 2016 Komisia schválila legislatívny návrh na rozšírenie súčasného vnútroeurópskeho rozsahu systému EU ETS pre leteckú dopravu (lety medzi letiskami v Európskom hospodárskom priestore) po roku 2017 a na vykonanie nového preskúmania po vyjasnení pravidiel systému CORSIA a ich uplatňovania krajinami mimo EÚ. Očakáva sa, že návrh systému ETS pre leteckú dopravu prijmú Rada a Európsky parlament do konca roka 2017.

Program Horizont 2020 prispieva k plneniu cieľa organizácie ICAO na dosiahnutie nulovej bilancie emisií CO2 podporou výskumu a vývoja leteckých technológií, prevádzkových zlepšení, ako aj vývoja alternatívnych palív.

5.3.Námorná politika

V októbri 2016 sa organizácia IMO dohodla na pláne vypracovania návrhu komplexnej stratégie organizácie na zníženie emisií skleníkových plynov z lodí. Dve kľúčové rokovania o tejto stratégii organizácie IMO sa uskutočnili v júni a v júli 2017. Na týchto rokovaniach viacerí partneri z krajín mimo EÚ (napríklad malé ostrovné rozvojové štáty a Kanada) a členské štáty EÚ argumentovali v prospech začlenenia primeraného cieľa na zníženie emisií do stratégie.

Očakáva sa, že organizácia IMO prijme úvodnú stratégiu, v ktorej bude stanovená úroveň ambícií a budú navrhnuté opatrenia a časové harmonogramy, na jar 2018. Ak k tomu dôjde, odvetvie medzinárodnej lodnej dopravy a organizácia IMO budú môcť poskytnúť informácie o svojom počiatočnom príspevku k medzinárodnému úsiliu o zníženie emisií CO2 pre proces hodnotenia v roku 2018 („facilitačný dialóg“) podľa Parížskej dohody. Prijatie konečnej stratégie organizácie IMO vrátane krátkodobých, strednodobých a dlhodobých opatrení sa očakáva na jar 2023.

5.4.Prepojenie systému ETS so Švajčiarskom 

Vytvorenie globálneho trhu s uhlíkom, najmä prepojením systémov obchodovania s emisiami, je dlhodobým cieľom EÚ. Poskytlo by to možnosti na rozsiahlejšie znižovanie emisií pri súčasnom poklese nákladov na zmierňovanie zmeny klímy. Rokovania so Švajčiarskom o prepojení systémov obchodovania s emisiami sa začali v roku 2010 a skončili v roku 2015. Dohoda o prepojení bola parafovaná v januári 2016 a návrhy na jej podpísanie a uzavretie má v súčasnosti v rukách Rada a Európsky parlament.

5.5.Medzinárodný trh s uhlíkom

Okrem toho, a ešte viac po konferencii COP 21 a nadobudnutí účinnosti Parížskej dohody, EÚ naďalej zohráva aktívnu úlohu v podpore rozvoja systémov určovania cien uhlíka a predovšetkým systémov obchodovania s emisiami v ostatných častiach sveta. Vykonáva to prostredníctvom viacstranných iniciatív, ako je napríklad partnerstvo pre pripravenosť trhov pod vedením Svetovej banky, a zapájania sa do činností a odbornej prípravy medzinárodného partnerstva v oblasti emisií CO2 (ICAP). Podieľa sa aj na dvojstranných aktivitách, predovšetkým posilňovaním spolupráce s Čínou, ktorá pripravuje svoj celoštátny systém. Rovnako ako v EÚ, aj vo zvyšku sveta má obchodovanie s emisiami a určovanie cien uhlíka vo všeobecnosti významnú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové a energeticky účinné hospodárstvo.

5.6.Ratifikácia Kigalského dodatku

V júli 2017 sa EÚ a jej členské štáty zaviazali urýchlene ratifikovať Kigalský dodatok k Montrealskému protokolu tak, aby nadobudol účinnosť 1. januára 2019. Tento dodatok, prijatý v októbri 2016, je výrazným krokom vpred pri uplatňovaní Parížskej dohody, keďže obmedzuje svetovú produkciu a používanie fluorovaných uhľovodíkov. Vedecké zistenia ukazujú, že ambiciózne postupné ukončenie používania samotných fluorovaných uhľovodíkov by mohlo zabrániť globálnemu otepleniu až o 0,5 °C do konca tohto storočia.

5.7.Podpora rozvojovým krajinám

EÚ a jej členské štáty sú najväčšími svetovými poskytovateľmi oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá je určená rozvojovým krajinám a ktorá v roku 2016 predstavovala 75,4 miliardy EUR. Konkrétne v roku 2015 EÚ, EIB a členské štáty poskytli rozvojovým krajinám na pomoc v boji proti zmene klímy 20,2 miliardy EUR.

Okrem toho majú EÚ a Africká únia v úmysle vytvoriť africké výskumné a inovačné partnerstvo pre oblasť zmeny klímy a energie z udržateľných zdrojov. Toto partnerstvo, ktoré ešte musia formálne schváliť obe strany, bude spoločne financované a bude v spoločnom vlastníctve.

EÚ tiež podporuje rozvojové krajiny v ich úsilí o uplatňovanie programu znižovania emisií z odlesňovania a degradácie lesov (REDD+). Podpora sa poskytuje prostredníctvom medzinárodných iniciatív, ako je Partnerstvo REDD+, nástroj partnerstva pre lesný uhlík (FCPF), nástroj EU REDD a program UN-REDD. S cieľom podporiť rozvojové krajiny pri obmedzovaní a znižovaní emisií skleníkových plynov v odvetví lodnej dopravy Komisia v roku 2015 podpísala zmluvu s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) o poskytnutí sumy 10 miliónov EUR na vykonávanie štvorročného projektu vytvárania kapacít na zmierňovanie zmeny klímy v odvetví námornej dopravy. Na tento účel vzniká päť centier spolupráce v oblasti námorných technológií v rôznych oprávnených regiónoch sveta, konkrétne v Afrike, Ázii, v malých ostrovných rozvojových štátoch v tichomorskej oblasti, karibskej oblasti a v Latinskej Amerike. Tieto centrá budú pôsobiť ako centrá excelentnosti na podporu využívania nízkouhlíkovej technológie a prevádzky v námornej doprave.

V odvetví lodnej dopravy Komisia v roku 2015 podpísala zmluvu s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) o poskytnutí sumy 10 miliónov EUR na vykonávanie štvorročného projektu vytvárania kapacít na zmierňovanie zmeny klímy v odvetví námornej dopravy na podporu využívania nízkouhlíkovej technológie a prevádzky v námornej doprave.