1. Úvod

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je určený na poskytovanie pomoci pracovníkom, ktorí boli prepustení z dôvodu vážnych zmien v štruktúre svetového obchodu v dôsledku globalizácie a negatívnych vplyvov celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy na zamestnanosť.

EGF bol zriadený nariadením (ES) č. 1927/2006 1 s cieľom zosúladiť celkové dlhodobé prínosy otvoreného obchodu pre rast a zamestnanosť s krátkodobými nepriaznivými účinkami, ktoré globalizácia môže mať najmä na zamestnanosť najzraniteľnejších a najmenej kvalifikovaných pracovníkov.

V reakcii na celosvetovú hospodársku a finančnú krízu boli pravidlá, ktorými sa riadi EGF, zmenené najprv v roku 2009 nariadením (ES) č. 546/2009 2 a od januára 2014 nariadením (EÚ) č. 1309/2013 3 . Nariadením (EÚ) č. 1309/2013 sa pre žiadosti o podporu z EGF opätovne zaviedlo kritérium finančnej a hospodárskej krízy. Ďalšou dôležitou zmenou je začlenenie nových kategórií prijímateľov, akými sú napríklad dočasní a agentúrni pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby a – do konca roku 2017 – mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) 4 .

EGF spolufinancuje opatrenia aktívnej politiky trhu práce, ktoré prijali členské štáty s cieľom pomôcť prepusteným pracovníkom nájsť si nové zamestnanie. Dopĺňa vnútroštátne opatrenia na trhu práce v prípadoch, keď sa v dôsledku náhleho hromadného prepúšťania dostávajú verejné služby zamestnanosti pod mimoriadny tlak, a preto môže najzraniteľnejším prepusteným pracovníkom poskytovať personalizovanejšiu a cielenejšiu pomoc.

V článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013 sa od Komisie požaduje, aby predložila Európskemu parlamentu a Rade každé dva roky kvantitatívnu a kvalitatívnu správu o činnostiach EGF v predchádzajúcich dvoch rokoch. Správy sa musia zamerať hlavne na výsledky, ktoré EGF dosiahol, a obsahovať najmä informácie o:

·predložených žiadostiach,

·prijatých rozhodnutiach,

·financovaných opatreniach vrátane ich doplnkovosti s opatreniami financovanými prostredníctvom iných nástrojov Únie, najmä z Európskeho sociálneho fondu (ESF),

·ukončení poskytnutých finančných príspevkov.

V správach by sa mali zdokumentovať aj žiadosti, ktoré boli zamietnuté z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov alebo preto, že neboli oprávnené, a mali by sa v nich preskúmať opatrenia vykonané v referenčnom období namiesto sledovania tých prípadov, ktoré ešte prebiehajú. V každom oddiele správy sa preto preskúmajú rôzne prípady.

2. Prehľad činností EGF v rokoch 2015 a 2016

V rokoch 2015 a 2016 Komisia dostala 20 žiadostí (12 v roku 2015 a 8 v roku 2016) o poskytnutie príspevkov z EGF 5 . Rozpočtový orgán rozhodol o mobilizácii EGF v 17 prípadoch, pričom tri žiadosti členské štát stiahli 6 . Pokiaľ ide o týchto 17 žiadostí, členské štáty požiadali z EGF o celkovú sumu 51 171 249 EUR (35 400 623 EUR v roku 2015 a 15 770 626 EUR v roku 2016). Podrobnosti o doručených žiadostiach sú uvedené v oddiele 3.1 a v tabuľkách 1 a 2.

Rozpočtový orgán prijal 25 rozhodnutí o mobilizácii EGF (vrátane desiatich žiadostí doručených pred 1. 1. 2015) v celkovej výške 70 392 546 EUR 7 z rozpočtu EGF na rok 2015 a rok 2016. Podrobnosti o príspevkoch udelených v rokoch 2015 a 2016 sú uvedené v oddiele 3.2 a v tabuľkách 3 a 4.

Komisii bolo doručených 26 záverečných správ o využití príspevkov z EGF v rokoch 2015 a 2016. Výsledky sú uvedené v oddiele 3.4 a v tabuľke 5. V rokoch 2015 a 2016 bolo ukončených 34 prípadov využitia EGF. Podrobnosti o ukončených prípadoch sú uvedené v tabuľke 3 prílohy.

Technická pomoc poskytnutá na podnet Komisie [článok 11 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013] je opísaná v oddieloch 3.6.2 a 3.7 a v tabuľkách 6 a 6.1.

Očakáva sa, že výsledky hodnotenia EGF v polovici trvania programového obdobia 2014 – 2020 sa zverejnia v polovici roka 2017 (pozri oddiel 3.7.4).

Komisia do svojho návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2012/2002, (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013, (EÚ) č. 1307/2013, (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014, (EÚ) č. 652/2014 a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 541/2014/EÚ 8 zahrnula zmeny nariadenia (EÚ) č. 1309/2013, pokiaľ ide o predĺženie platnosti výnimky pre NEET (v súčasnosti platnej do 31. 12. 2017) a pokiaľ ide o interné postupy s cieľom urýchliť rozhodovací proces. Tieto zmeny sú v súčasnosti predmetom diskusie v rámci procesu preskúmania viacročného finančného rámca (VFR).

3. Analýza činností EGF v rokoch 2015 a 2016

3.1. Doručené žiadosti

V rokoch 2015 a 2016 bolo Komisii doručených 20 žiadostí od týchto 11 členských štátov: Belgicko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a Švédsko. Estónsko požiadalo o financovanie z EGF prvý raz, ostatných desať členských štátov požiadalo o financovanie z EGF už predtým. Podrobnosti o týchto žiadostiach sú uvedené v tabuľke 1.

Informácie v oddieloch 3.1.1 až 3.1.6 nezohľadňujú údaje o stiahnutých žiadostiach.

3.1.1. Doručené žiadosti podľa kritérií zásahu

V rokoch 2015 a 2016 sa na žiadosti vzťahovalo nariadenie (EÚ) č. 1309/2013, v ktorom sa stanovujú dve kritériá zásahu:

1.Vážne zmeny v štruktúre svetového obchodu v dôsledku globalizácie.

Trinásť žiadostí bolo predložených na základe kritéria obchodu, pričom tri z nich boli odôvodnené výnimočnými okolnosťami.

2.Hospodárska a finančná kríza.

Štyri žiadosti boli predložené z dôvodu následkov celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy.

3.1.2. Doručené žiadosti podľa odvetví

Sedemnásť doručených a prijatých žiadostí súviselo s prepúšťaním v 12 rôznych odvetviach. Najväčší počet doručených žiadostí sa týkal automobilového odvetvia (štyri žiadosti), po ktorom nasledovali počítačové programovanie, maloobchod a počítačové, elektronické a optické výrobky (dve žiadosti v každom odvetví). Prvá žiadosť bola predložená v súvislosti s prepúšťaním v odvetví výroby koksu a rafinovaných ropných produktov.

Graf 1: Počet žiadostí podľa odvetví (NACE Rev. 2) v rokoch 2015 – 2016*

* Prípad EGF/2016/003 EE/ropa a chemikálie sa týka dvoch rozličných odvetví (19 a 20), preto sa do grafu zahrnul dvakrát.

Tabuľka 1: Doručené žiadosti v rokoch 2015 a 2016 podľa členských štátov

3.1.3. Doručené žiadosti podľa požadovanej sumy

Počas obdobia 2015 – 2016 jedenásť členských štátov požiadalo o podporu z EGF vo výške 51 171 249 EUR. Fínsko požiadalo o najvyššiu sumu (11 994 000 EUR na štyri žiadosti), za ním nasledovalo Belgicko (9 188 149 EUR na tri žiadosti) a Nemecko (6 958 623 EUR na jednu žiadosť). Sumy požadovaných príspevkov z EGF sa pohybovali od 442 293 EUR do 6 958 623 EUR s priemernou sumou 3 010 073 EUR na jednu žiadosť a 4 651 932 EUR na jeden členský štát.

Každý členský štát, ktorý požiadal o podporu z EGF, musí navrhnúť koordinovaný súbor opatrení, ktorý najlepšie vyhovuje profilu prijímateľov, ktorým je určená pomoc, a rozhodnúť o výške pomoci, o ktorú bude žiadať. V nariadení (EÚ) č. 1309/2013 sa stanovuje maximálna miera spolufinancovania Komisiou na 60 %.

Graf 2: Celkové sumy požadované z EGF v rokoch 2015 – 2016 podľa členských štátov

Celková suma požadovaná z EGF 11 členskými štátmi v rokoch 2015 – 2016: 51 171 249 EUR

Priemerná suma požadovaná z EGF na jeden členský štát v rokoch 2015 – 2016: 4 651 932 EUR

3.1.4. Doručené žiadosti podľa počtu prijímateľov, ktorým je určená pomoc

Celkový počet prijímateľov 9 , ktorým bola určená podpora z EGF, bol 19 354. Počet dotknutých prijímateľov na jednu žiadosť sa pohyboval od 184 do 4 500, pričom šesť žiadostí sa týkalo viac ako 1 000 prijímateľov a tri žiadosti menej ako 500 prijímateľov. V priemere sa každá zo 17 žiadostí doručených v rokoch 2015 a 2016 týkala 1 138 prijímateľov.

Z 19 354 dotknutých prijímateľov bolo 18 303 prepustených pracovníkov a 1 051 mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET). Belgicko požiadalo o podporu z EGF pre najväčší počet pracovníkov (5 400), za ním nasledovalo Fínsko (3 962) a Nemecko (2 692). Priemerný počet dotknutých pracovníkov na jeden členský štát bol 1 664. Štyri žiadosti, v ktorých bola podpora určená aj pre NEET, predložili Belgicko (dve žiadosti vzťahujúce sa celkovo na 400 NEET), Grécko (543 NEET) a Írsko (108 NEET).

Graf 3 znázorňuje rozdelenie pracovníkov, ktorým je určená pomoc, podľa členských štátov.

Graf 3: Počet pracovníkov, ktorým je určená pomoc, podľa členských štátov v rokoch 2015 – 2016

Celkový počet pracovníkov, ktorým je určená pomoc, v ČŠ v rokoch 2015 – 2016: 18 303

Priemerný počet pracovníkov, ktorým je určená pomoc, na ČŠ v rokoch 2015 – 2016: 1 664

Vo väčšine doručených žiadostí celkový počet pracovníkov, ktorým boli určené opatrenia navrhnuté na spolufinancovanie z EGF, predstavuje v priemere 78 % celkového počtu prípadov prepúšťania. Je to preto, že členský štát môže rozhodnúť o zameraní pomoci z EGF iba na osobitné skupiny ľudí, ako sú napríklad najzraniteľnejší pracovníci, tí, ktorí čelia výnimočným ťažkostiam spojeným s udržaním sa na trhu práce, a/alebo tí, ktorí najviac potrebujú pomoc. Štandardná podpora pre prepustených pracovníkov dostupná v jednotlivých členských štátoch by mohla byť v niektorých prípadoch dostatočná na rýchle opätovné začlenenie do zamestnania, prípadne sa pracovníci môžu rozhodnúť pre predčasný odchod do dôchodku.

3.1.5. Doručené žiadosti podľa počtu pracovníkov, ktorým je určená pomoc, podľa odvetví

Sedemnásť žiadostí prijatých počas sledovaného obdobia sa týka 12 rôznych odvetví. Najväčší počet dotknutých pracovníkov bol v odvetví motorových vozidiel, prívesov a návesov (7 942), nasledovaný odvetvím počítačového programovania, poradenstva a súvisiacich služieb (2 641) a odvetvím pozemnej dopravy a dopravy potrubím (2 132).

Graf 4: Počet pracovníkov, ktorým je určená pomoc, podľa odvetví (NACE Rev. 2) v rokoch 2015 – 2016*

* Prípad EGF/2016/003 EE/ropa a chemikálie sa týka dvoch rozličných odvetví (19 a 20), preto je 800 dotknutých pracovníkov v tomto prípade uvedených dvakrát.

3.1.6. Doručené žiadosti podľa požadovanej sumy na jedného prijímateľa

Každý členský štát, ktorý žiada o podporu z EGF, musí navrhnúť koordinovaný súbor opatrení najlepšie vyhovujúci profilu dotknutých pracovníkov a rozhodnúť o výške pomoci, o ktorú bude žiadať. V nariadení o EGF sa neobmedzuje celková požadovaná suma. Požadovaná suma na jedného dotknutého prijímateľa sa preto môže líšiť v závislosti od závažnosti prepúšťania, situácie na postihnutom trhu práce, od individuálnych okolností dotknutých prijímateľov, opatrení, ktoré už členský štát prijal, a od nákladov na poskytovanie služieb v danom členskom štáte alebo regióne.

To vysvetľuje, prečo sa sumy podpory z EGF na jedného prijímateľa v rokoch 2015 a 2016 pohybovali od 1 393 EUR do 7 689 EUR (pozri tabuľku 1). V priemere každý z členských štátov, ktoré v rokoch 2015 a 2016 žiadali o podporu z EGF, požadoval 2 644 EUR na jedného dotknutého prijímateľa. Najvyššiu sumu na jedného prijímateľa požadovali Taliansko (7 689 EUR), Grécko (5 880 EUR) a Švédsko (4 311 EUR).

Graf 5: Najvyššia suma požadovaná z EGF na jedného prijímateľa a podľa členských štátov v rokoch 2015 – 2016

Priemerná suma požadovaná z EGF na jedného prijímateľa 11 členskými štátmi v rokoch
2015 – 2016: 2 644 EUR

3.2. Udelené príspevky

V rokoch 2015 a 2016 rozpočtový orgán prijal 25 rozhodnutí (vrátane desiatich žiadostí doručených pred 1. 1. 2015) o mobilizácii finančných prostriedkov z EGF. V tabuľkách 3 a 4 sa nachádza prehľad udelených príspevkov a profil dotknutých pracovníkov 10 . Rozpočtový orgán prijal 16 rozhodnutí v roku 2015 a 9 rozhodnutí v roku 2016. V prípade väčšiny udelených príspevkov (22) bola miera spolufinancovania 60 %. V troch prípadoch, na ktoré sa uplatňovalo nariadenie (ES) č. 1927/2006 11 , bola miera spolufinancovania 50 %.

Dvadsaťpäť príspevkov udelených z EGF bolo určených 25 353 prijímateľom (z toho 1 251 NEET) v 11 členských štátoch, a to v celkovej sume 70 392 546 EUR 12 (v priemere 2 776 EUR na jedného dotknutého prijímateľa).

3.2.1. Opatrenia financované s pomocou EGF

Podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013 sa finančný príspevok z EGF môže poskytovať na aktívne opatrenia trhu práce, ktoré tvoria súčasť koordinovaného súboru personalizovaných služieb určených na uľahčenie opätovného začlenenia dotknutých prijímateľov a najmä znevýhodnených, starších alebo mladých nezamestnaných ľudí do zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti. Cieľom schválených opatrení v prípade 25 príspevkov z EGF, ktoré boli udelené v rokoch 2015 a 2016, bolo opätovne začleniť 25 353 prijímateľov do trhu práce. Opatrenia pozostávali najmä z týchto činností:

·intenzívna personalizovaná pomoc pri hľadaní zamestnania a riadenie prípadu,

·rôzne opatrenia týkajúce sa odbornej prípravy, programov vysokoškolského vzdelávania, jazykovej prípravy, zlepšovania zručností a rekvalifikácie,

·rozličné dočasné finančné stimuly/príspevky počas trvania aktívnych opatrení na trhu práce,

·podporné opatrenia až do obdobia skutočného opätovného návratu do zamestnania,

·mentorstvo v priebehu počiatočnej fázy v novom zamestnaní,

·ďalšie druhy činností, ako napríklad podpora pri podnikaní/zakladanie podnikov, a

·jednorazové zamestnanie/stimuly na zamestnávanie.

Členské štáty pri navrhovaní podporných balíkov zohľadnili situáciu, skúsenosti a stupeň vzdelania jednotlivých prijímateľov, ich schopnosť mobility a súčasné alebo očakávané pracovné príležitosti v dotknutých regiónoch.

3.2.2. Doplnkovosť s činnosťami financovanými z Európskeho sociálneho fondu (ESF)

EGF je určený na zvýšenie zamestnateľnosti a zabezpečenie rýchleho začlenenia dotknutých prijímateľov do zamestnania prostredníctvom aktívnych opatrení na trhu práce, čím dopĺňa ESF, ktorý je hlavným nástrojom EÚ na podporu zamestnanosti. Doplnkovosť týchto dvoch fondov spočíva vo všeobecnosti v ich schopnosti riešiť tieto otázky v dvoch rozličných časových perspektívach – z EGF sa vo všeobecnosti poskytuje pomoc prepusteným pracovníkom v reakcii na konkrétne rozsiahle hromadné prepúšťanie, ku ktorému došlo v krátkom čase, zatiaľ čo z ESF sa podporujú strategické dlhodobé ciele (napr. zvyšovanie ľudského kapitálu, riadenie zmien) prostredníctvom viacročných programov, ktorých prostriedky spravidla nemožno rozdeliť na účely riešenia krízových situácií spôsobených hromadným prepúšťaním. Opatrenia EGF a ESF sa niekedy využívajú tak, aby sa navzájom dopĺňali s cieľom dosiahnuť krátkodobé i dlhodobé riešenia. Rozhodujúcim kritériom je potenciál dostupných nástrojov pomôcť dotknutým prijímateľom a je na členských štátoch, aby si zvolili – a naplánovali – tie najvhodnejšie nástroje a činnosti na dosiahnutie sledovaných cieľov.

EGF poskytuje možnosť zabezpečenia intenzívnych personalizovaných opatrení, ktoré sú prispôsobené potrebám jednotlivých prepustených pracovníkov, zatiaľ čo podpora ESF má obvykle všeobecnejší ráz a zameriava sa na širšie obyvateľstvo (na zamestnaných ľudí aj na ľudí bez práce). Okrem toho ESF kladie väčší dôraz na podporu dopytu po pracovných silách aj ich ponuky (zručnosti, potreby a očakávania príjemcov) integrovaným spôsobom, EGF sa zase tradične viac zameriava na stranu ponuky.

Obsah „koordinovaného súboru personalizovaných služieb“, ktorý sa má spolufinancovať z EGF a ktorý vo všetkých prípadoch tvoria personalizované služby a individuálne prispôsobená pomoc, by mal byť vo vzťahu k iným opatreniam vyvážený a mal by ich dopĺňať. Opatrenia spolufinancované z EGF môžu vo veľkej miere prekračovať rámec štandardných kurzov a opatrení. Prax ukázala, že EGF umožňuje členským štátom ponúknuť dotknutým prijímateľom lepšie prispôsobenú a dôkladnejšiu pomoc, než by to bolo možné bez neho, vrátane opatrení, ku ktorým by obyčajne nemali prístup (napr. sekundárne alebo terciárne vzdelávanie). EGF umožňuje členským štátom venovať osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám, napr. nízkokvalifikovaným osobám alebo osobám z prisťahovaleckého prostredia, a poskytovať podporu s lepším pomerom počtu prijímateľov na jedného poradcu a/alebo dlhší čas, než by bolo možné bez EGF. Tým sa zväčšujú vyhliadky prijímateľov na zlepšenie ich situácie. Nariadenie (EÚ) č. 1309/2013 o EGF umožňuje členským štátom na základe výnimky platnej do konca roku 2017 rozšíriť podporu pre NEET v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí. Cieľom je podporiť uplatňovanie záruky pre mladých ľudí, ktorú schválila Rada v apríli 2013 13 .

Ako sa stanovuje v článku 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013, všetky členské štáty musia zaviesť nevyhnutné mechanizmy, ktorými sa zabráni riziku duplicitného financovania z finančných nástrojov EÚ. Vo väčšine členských štátov je riadiaci orgán ESF zodpovedný aj za vykonávanie prípadov využitia EGF, čo umožňuje predchádzať efektom premiestnenia (displacement effects). Takisto sa tým umožňuje hľadanie doplnkovosti medzi rôznymi zásahmi. Členské štáty nesú osobitnú zodpovednosť za to, aby zabezpečili, že to, čo je financované prostredníctvom operačných programov ESF ani opatrenia zahrnuté v prípadoch EGF neskončia premiestnením. Ani informácie, ktoré poskytli členské štáty v záverečných správach (o súčinnosti vo vykonávaní medzi rôznymi fondmi), ani výsledky hodnotenia v polovici trvania (založené na obmedzenom počte prípadov s dokončeným vykonávaním) nepredstavujú dôkaz, že sa v súvislosti s doplnkovosťou medzi EGF a ESF vyskytol problém. Na úrovni jednotlivých prípadov nadväzuje EGF bežne na existujúce vnútroštátne opatrenia alebo opatrenia ESF tým, že ich dopĺňa alebo ponúka rôzne dodatočné opatrenia.

V súlade s princípom subsidiarity súbor opatrení EGF koncipovaný na úrovni členských štátov do značnej miery doplňuje štandardné ustanovenia ESF na podporu prechodu späť do zamestnania. Rozhodnutie o tom, či žiadať o financovanie z ESF alebo z EGF, sa uskutočňuje na úrovni členských štátov pod podmienkou, že operačný program ESF odsúhlasený Komisiou je zlučiteľný s takouto podporou z ESF. Je na členskom štáte, aby riadil doplnkovosť medzi ESF a EGF najlepším možným spôsobom na základe miestnych podmienok prevládajúcich v danom čase.

Zdá sa však, že neexistuje žiadny dôkaz o integrovanom prístupe k využívaniu fondov EÚ na úrovni jednotlivých prípadov. Dôvodom toho sa zdá byť dlhodobé programovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Skutočnosť, že EGF funguje mimo viacročného rámca, nevyhnutne ovplyvňuje harmonogram postupov a v niektorých prípadoch sa už naplánované opatrenia ESF najprv zavádzajú v prípadoch reštrukturalizácie.

Závery hodnotenia v polovici trvania naznačujú, že EGF poskytol významnú európsku pridanú hodnotu prostredníctvom svojej schopnosti podporovať prepustených pracovníkov individualizovaným spôsobom pomocou pružných ustanovení a tým, že sa v rámci poradenstva zameriava na komplexný prístup.

3.3. Zamietnuté alebo stiahnuté žiadosti

Z 20 žiadostí doručených v rokoch 2015 a 2016 nebola žiadna zamietnutá Komisiou a tri žiadosti boli stiahnuté členskými štátmi. Žiadosť EGF/2015/008 GR/Supermarket Larissa bola stiahnutá z technických dôvodov a v novembri 2015 bola opätovne predložená v revidovanej podobe (EGF/2015/011 GR/Supermarket Larissa). Žiadosti EGF/2016/006 FI/Helsinki-Uusimaa vzdelávanie a EGF/2016/007 NL/Gelderland-Overijssel sociálna práca boli stiahnuté z dôvodu chýbajúcej väzby medzi prepúšťaním a globalizáciou alebo celosvetovou finančnou a hospodárskou krízou. Opätovne predložené už neboli.

Tabuľka 2: Stiahnuté žiadosti v rokoch 2015 a 2016

Tabuľka 3: Podrobnosti o príspevkoch udelených v rokoch 2015 a 2016

(dátum podpisu rozpočtovým orgánom v rokoch 2015 a 2016)

Tabuľka 4: Príspevky z EGF udelené v roku 2015 a 2016:

profil pracovníkov, ktorým je určená pomoc (bez NEET)

3.4. Výsledky, ktoré EGF dosiahol

Hlavnými zdrojmi informácií o výsledkoch, ktoré EGF dosiahol, sú záverečné správy predložené členskými štátmi. Dopĺňajú ich informácie poskytnuté členskými štátmi v rámci priamych kontaktov s Komisiou počas stretnutí a konferencií a informácie z auditu.

V rokoch 2015 a 2016 bolo Komisii predložených 26 záverečných správ 14 o prípadoch spolufinancovania z EGF, ktoré do polovice roka 2016 vykonávalo 12 členských štátov 15 .

Hlavné výsledky a údaje, ktoré tieto členské štáty uviedli v správach v rokoch 2015 a 2016, sú zhrnuté v tomto oddiele a v tabuľke 5.

Celkovo boli Komisii predložené záverečné správy o 121 príspevkoch z EGF (od roku 2008, keď sa stali dostupné výsledky prvého prípadu využitia EGF, do decembra 2016), čo predstavuje 82 % celkového počtu žiadostí (147) doručených do konca roku 2016.

Na základe informácií zo záverečných správ členských štátoch Komisia môže konštatovať, že EGF predstavuje prínos oproti bežným činnostiam členských štátov zameraným na pomoc dotknutým prijímateľom pri hľadaní nového zamestnania. EGF umožňuje členským štátom prijať opatrenia vyššej kvality pre väčší počet dotknutých prijímateľov a na dlhší čas, než by bolo možné bez financovania z EGF.

3.4.1. Zhrnutie výsledkov uvedených v správach v rokoch 2015 a 2016

Z 26 záverečných správ doručených v rokoch 2015 a 2016 a predložených 12 členskými štátmi vyplýva, že na konci vykonávacieho obdobia si 9 072 pracovníkov, resp. 47 % z 19 434 prijímateľov, ktorí dostali podporu z EGF, našlo nové zamestnanie do konca obdobia vykonávania EGF (7 601 ako zamestnanci, 1 471 ako samostatne zárobkovo činné osoby).

Približne 3 % boli ešte v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, 48 % bolo nezamestnaných alebo neaktívnych z rôznych dôvodov a v prípade 2 % prijímateľov nebola ich situácia z hľadiska zamestnania známa.

Je potrebné poukázať na to, že prijímatelia, ktorí získali podporu na základe opatrení spolufinancovaných z EGF, sú obvykle medzi tými, ktorí čelia najväčším problémom na trhu práce. Výsledky z hľadiska opätovného začlenenia do zamestnania sú ovplyvnené absorpčnou schopnosťou miestnych a regionálnych trhov práce v dôsledku celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy. Miera opätovného začlenenia zaznamenaná na konci príslušných vykonávacích období je len momentálnym obrazom situácie prijímateľov z hľadiska zamestnania v čase zberu údajov. Neposkytuje žiadne informácie o druhu zamestnania ani kvalite získaného pracovného miesta, ktoré sa môžu v krátkom čase výrazne zmeniť. Podľa informácií poskytnutých viacerými členskými štátmi majú miery opätovného začlenenia tendenciu rásť v mesiacoch, ktoré nasledujú po skončení uplatňovania opatrení, a ďalej narastať v strednodobom horizonte. Väčšia časť podpory spolufinancovanej z EGF má dodatočný pozitívny vplyv v dlhodobom horizonte.

3.4.2. Kvalitatívne hodnotenie záverečných správ predložených v rokoch 2015 a 2016

Balíčky podpory, ktoré 12 členských štátov poskytlo dotknutým prijímateľom, obsahovali širokú škálu opatrení zameraných na personalizovanú pomoc pri hľadaní zamestnania, pracovnom preradení a (re)kvalifikácii. Najvyššie sumy sa vynaložili na tri kategórie:

·príspevky na hľadanie zamestnania 16 : 48,8 milióna EUR (41 % z celkovej hodnoty personalizovaných služieb v 26 uvedených prípadoch)

·riadenie individuálnych prípadov: 24,2 milióna EUR (20 % z celkovej hodnoty personalizovaných služieb v 26 uvedených prípadoch)

·odborná príprava a rekvalifikácia: 23,3 milióna EUR (19 % z celkovej hodnoty personalizovaných služieb v 26 uvedených prípadoch)

Programy kvalifikácie a odbornej prípravy boli prispôsobené potrebám a želaniam dotknutým prijímateľov, pričom sa zohľadnili požiadavky miestnych alebo regionálnych trhov práce a budúci potenciál sľubných odvetví.

Počas rokov 2015 až 2017 Komisia vykonala hodnotenie EGF v polovici trvania programového obdobia s cieľom posúdiť, ako a do akej miery EGF dosahuje svoje ciele. Keďže hodnotiaca správa ešte nebola uverejnená, výsledky treba považovať za predbežné.

Hodnotenie sa týka všetkých 29 prípadov využitia EGF, pre ktoré boli žiadosti doručené v rokoch 2014 a 2015 17 . Hodnotenie sa nevzťahuje na všetky prípady, ktoré boli predložené v predchádzajúcom programovom období.

Zo zistení v rámci hodnotenia EGF (ex post za roky 2007 – 2013, ako aj v polovici trvania programového obdobia 2014 – 2020) vyplýva, že pomoc z EGF pomáha prijímateľom (prepusteným pracovníkom alebo NEET) zvyšovať sebadôveru, a to nielen prostredníctvom intenzívneho profesijného poradenstva, ale osobitne aj prostredníctvom prispôsobených opatrení v oblasti odbornej prípravy. Okrem toho EGF často umožňuje prijímateľom zúčastňovať sa na týchto opatreniach tým, že ponúka pomoc ako napr. príspevky na mobilitu alebo že podporuje poskytovanie starostlivosti o deti.

Hoci z dôkazov identifikovaných počas hodnotenia vyplýva, že miery opätovného začlenenia prijímateľov pomoci z EGF do zamestnania sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím financovania zlepšili (zo 49 % na 56 %), tieto výsledky je potrebné brať s rezervou, keďže vykonávacie obdobie je teraz dvakrát také dlhé ako predtým. Okrem toho dôkazy naznačujú, že miery opätovného začlenenia značne závisia od konkrétneho prípadu, napríklad v závislosti od konkrétnej hospodárskej situácie v dotknutej oblasti. Preto je zložité nielen porovnať miery opätovného začlenenia v jednotlivých prípadoch, ale aj nájsť iné vhodné kritériá na porovnanie podobných opatrení.

Výnimka pre NEET sa použila v dvoch prípadoch (EGF/2014/001 EL/Nutriart a EGF/2014/006 IE/Andersen Ireland), pre ktoré boli záverečné správy predložené v priebehu rokov 2015 a 2016. Z dôkazov vyplýva, že mladí ľudia, ktorým bola ponúknutá pomoc určená, ju vo veľkom rozsahu využili, pričom išlo o pomoc, ktorú by inak nedostali. Vykonávatelia EGF však často spochybňovali vhodnosť EGF ako mechanizmu na poskytovanie takejto pomoci. To naznačuje, že pre NEET by mohlo byť prínosnejšie, ak by akákoľvek udelená pomoc nebola viazaná na prípady prepúšťania súvisiace s EGF, ale na akýkoľvek druh významnej reštrukturalizačnej udalosti.

Inštitucionálna kapacita a skúsenosť členských štátov v súvislosti s poskytovaním pomoci pri reštrukturalizačných udalostiach je kľúčom k tomu, aby sa podporil úspech EGF. Členské štáty by však v prípadoch, keď nemajú žiadnu alebo takmer žiadnu skúsenosť, mohli mať veľký úžitok z EGF vtedy, ak by sa testovali a zaviedli mechanizmy na poskytovanie takejto pomoci. Ďalším kľúčovým faktorom úspechu je miera, do akej sú prijímatelia alebo ich zástupcovia už od začiatku zapojení do navrhovania a využívania pomoci z EGF.

3.5. Preskúmanie VFR – nariadenie (EÚ) č. 1309/2013

Nariadením (EÚ) č. 1309/2013 sa opätovne zavádza kritérium krízy, aby bolo možné žiadosť o podporu z EGF odôvodniť súčasnou alebo budúcou hospodárskou a finančnou krízou. Rozširuje sa ním takisto rozsah pôsobnosti EGF tým, že oprávňuje na podporu pracovníkov so zmluvami na krátkodobé zamestnanie a samostatne zárobkovo činné osoby. Na účely podpory uplatňovania záruky pre mladých ľudí obsahuje nariadenie (EÚ) č. 1309/2013 výnimku platnú do konca roka 2017, ktorá umožňuje začleňovať NEET v regiónoch oprávnených v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI).

Hoci EGF nie je súčasťou viacročného finančného rámca (VFR), vzťahuje sa naň návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2012/2002, (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013, (EÚ) č. 1307/2013, (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014, (EÚ) č. 652/2014 a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 541/2014/EÚ 18 .

Komisia navrhla predĺženie platnosti výnimky pre NEET v nariadení o EGF, ako aj niektoré zmeny, ktoré by uľahčili rozpočtový postup v súvislosti s mobilizáciou EGF.

Tabuľka 5: Záverečné správy doručené v rokoch 2015 a 2016

(*) Postavenie pracovníkov na trhu práce uvedené v tejto tabuľke odráža situáciu na konci obdobia vykonávania; v niektorých prípadoch však poskytnuté údaje ukazujú situáciu o niekoľko mesiacov neskôr.

(**) „Neaktívni“ môže znamenať, že ľudia nie sú viac k dispozícii na trhu práce z rôznych osobných dôvodov, ako je napríklad odchod do dôchodku.

3.6. Finančné plnenie

3.6.1. Finančné prostriedky poskytnuté z EGF

V rokoch 2015 a 2016 rozpočtový orgán schválil 25 príspevkov z EGF v celkovej výške 70 392 546 EUR 19 (pozri tabuľku 2), z čoho bolo 42 754 375 EUR mobilizovaných v roku 2015 a 27 638 171 EUR v roku 2016.

Na roky 2014 až 2020 sa v článku 12 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 20 , stanovuje maximálny ročný finančný strop a umožňuje využitie EGF do maximálnej ročnej sumy 150 miliónov EUR (v cenách z roku 2011). To znamená, že v roku 2015 boli v riadku rezerv EGF k dispozícii viazané rozpočtové prostriedky vo výške 162 365 000 EUR a v roku 2016 viazané rozpočtové prostriedky vo výške 165 612 000 EUR. 21 Viazané rozpočtové prostriedky na príspevky udelené v obidvoch rokoch boli presunuté z rezervy EGF do rozpočtového riadka EGF po schválení každej mobilizácie rozpočtovým orgánom.

Pokiaľ ide o platobné rozpočtové prostriedky, do rozpočtového riadku EGF bolo v rokoch 2015 a 2016 pripísaných 105 923 969 EUR. V roku 2015 predstavovali platby predbežného financovania 22 celkovo 78 285 798 EUR 23 a v roku 2016 sa na schválené mobilizácie EGF vyplatila suma 27 638 171 EUR. Časť z týchto prostriedkov pochádza zo súm vrátených v dôsledku nedočerpania prostriedkov, ktoré členské štáty oznámili vo fáze ukončenia.

3.6.2. Výdavky na technickú pomoc

Podľa článku 11 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013 sa maximálne 0,5 % finančných prostriedkov dostupných na daný rok (811 825 EUR v roku 2015 a 828 060 EUR v roku 2016) môže na podnet Komisie použiť na technickú pomoc, konkrétne na také činnosti, ako je napríklad príprava, monitorovanie, zber údajov a vytváranie vedomostnej základne, administratívna a technická podpora, ako aj audit, kontrola a hodnotenie činností, ktoré sú potrebné na vykonávanie nariadenia o EGF.

Na základe návrhov Komisie na roky 2015 a 2016 rozpočtový orgán poskytol na technickú pomoc 630 000 EUR a 380 000 EUR.

Tabuľka 6: Výdavky na technickú pomoc v roku 2015

Tabuľka 6.1: Výdavky na technickú pomoc v roku 2016

3.6.3. Oznámené nezrovnalosti

Komisii neboli v rokoch 2015 a 2016 oznámené žiadne nezrovnalosti podľa nariadenia (ES) č. 1927/2006 ani podľa nariadenia (EÚ) č. 1309/2013.

3.6.4. Ukončenie finančných príspevkov z EGF

Postupy na ukončenie finančných príspevkov z EGF sa stanovujú v článku 18 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013. V rokoch 2015 a 2016 bolo ukončených 34 prípadov, ktoré sa realizovali v rokoch 2009 až 2015. Podrobnosti o týchto prípadoch sú uvedené v tabuľke 3 prílohy.

Prípad EGF sa ukončí vtedy, keď sa Komisii zašle záverečná správa so všetkými požadovanými informáciami, uhradia sa všetky splatné úhrady a členský štát ani Komisia už nemusia prijať žiadne ďalšie opatrenie okrem povinnosti uchovávať pre Komisiu a Dvor audítorov všetky podporné dokumenty počas troch rokov [článok 21 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013].

Priemerná miera plnenia rozpočtu v ukončených prípadoch predstavovala 57,6 %, pričom rozdiely sa pohybovali od 9 % do 100 % čerpania rozpočtu. Celková výška nevyčerpaných finančných prostriedkov vrátených Komisii v týchto 34 prípadoch predstavovala 60 573 926 EUR (42,4 % príspevkov z EGF udelených pre týchto 34 prípadov). Komisia ďalej ponúka členským štátom usmernenie s cieľom zlepšiť ich mieru plnenia.

Existujú rôzne dôvody, prečo členské štáty nevyužili v plnom rozsahu udelené sumy. Hoci sa členským štátom opakovane odporúča, aby vypracúvali realistické odhady rozpočtu na koordinovaný súbor personalizovaných služieb, môže sa stať, že neplánujú presne a informovane. Do úvodných výpočtov sa zahrnula príliš vysoká bezpečnostná rezerva, ktorá sa ukázala zbytočná. Vo fáze plánovania sa nadhodnotil počet pracovníkov, ktorí by sa chceli zúčastniť na navrhovaných opatreniach. Niektorí pracovníci sa rozhodli pre lacnejšie opatrenia namiesto drahších, alebo pre krátkodobé opatrenia namiesto dlhodobých, alebo sa im podarilo nájsť nové zamestnanie rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo. Ďalšími dôvodmi pre nižšie výdavky boli omeškania so začatím vykonávania opatrení a skutočnosť, že sa v plnej miere nevyužila existujúca flexibilita na prerozdelenie prostriedkov medzi rozpočtovými položkami pri realizácii súboru personalizovaných služieb.

Predpokladá sa, že vďaka získaným skúsenostiam sa zlepší vypracúvanie rozpočtu pre opatrenia a odhad účasti pracovníkov počas 24-mesačného obdobia. Komisia vidí zlepšenia aj v naplánovaní príchodu finančných prostriedkov z EGF do postihnutej oblasti, v kapacite rôznych koordinačných a implementačných útvarov a v kvalite komunikácie medzi celoštátnou a regionálnou/miestnou úrovňou. Členské štáty lepšie využívajú možnosť revidovať svoje rozpočty a prerozdeliť výdavky medzi rôzne opatrenia a/alebo výdavky na vykonávanie. Komisia teraz navyše vyzýva členské štáty, aby revidovali rozpočet počas fázy predkladania žiadostí. Napokon sa inštitúcie EÚ intenzívne usilujú o zrýchlenie rozhodovacích postupov a uskutočňovanie platieb finančných prostriedkov z EGF, aby bolo možné optimálne využiť čas a poskytnuté finančné prostriedky. V nariadení (EÚ) č. 1309/2013 o EGF sa stanovujú prísne lehoty na posúdenie žiadostí o podporu z EGF a rozpočtový postup s cieľom zabezpečiť skoršiu dostupnosť finančných prostriedkov. V rámci limitu finančného príspevku môžu členské štáty počas vykonávania takisto prerozdeliť rozpočet a so súhlasom Komisie zaviesť nové oprávnené opatrenia.

3.7. Činnosti technickej pomoci realizované Komisiou

3.7.1. Informovanie a propagácia: webové stránky

V článku 12 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013 sa od Komisie vyžaduje, aby zriadila a udržiavala webové stránky prístupné vo všetkých úradných jazykoch Spoločenstva, na ktorých sa poskytnú informácie o EGF, pokyny k predkladaniu žiadostí, ako aj aktuálne informácie o prijatých a zamietnutých žiadostiach, a vyzdvihne sa úloha rozpočtového orgánu.

Webové stránky Komisie o EGF 24 sa v rokoch 2015 a 2016 pravidelne aktualizovali relevantnými informáciami.

3.7.2. Stretnutia s vnútroštátnymi orgánmi a so zainteresovanými stranami EGF

V marci a októbri 2015 a v marci a októbri 2016 sa uskutočnilo 15., 16., 17. a 18. stretnutie expertnej skupiny kontaktných osôb Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktoré sú spravodajcami členských štátov pre EGF. Časť každého stretnutia bola venovaná podaným a plánovaným žiadostiam o podporu z EGF, spoločnému systému zdieľaného finančného hospodárenia (SFC2014), hodnoteniu EGF v polovici trvania programového obdobia 2014 – 2020, právnym záležitostiam a záležitostiam týkajúcim sa auditu, ako aj viacerým ďalším bodom programu.

V rokoch 2015 a 2016 boli zorganizované tri semináre na vytváranie sietí. Témami seminárov bolo využívanie technickej pomoci EGF, procesy hodnotenia EGF v polovici trvania programového obdobia 2014 – 2020 a úloha vnútroštátnych orgánov v tomto procese, ako aj motivačné stratégie pre prepustených pracovníkov. Okrem toho boli semináre doplnené o projektové návštevy, ktoré poskytli príležitosť na partnerskú výmenu skúseností a na stretnutia s prijímateľmi. Na všetkých troch seminároch sa zúčastnili zástupcovia členských štátov, zainteresované strany a vykonávacie orgány EGF.

3.7.3. Vytváranie vedomostnej základne

V roku 2014 sa Komisia usilovala ešte viac zjednodušiť postupy začlenením EGF do IT komunikačného systému Komisie a členských štátov, konkrétne do spoločného systému zdieľaného finančného hospodárenia (SFC2014). Od apríla 2015 členské štáty tento systém využívajú na podávanie žiadostí online prostredníctvom riadeného postupu podávania žiadostí. Výsledkom by malo byť, že predkladané žiadosti budú správnejšie a úplnejšie, keďže platforma poskytuje členským štátom príležitosť na výmenu informácií s Komisiou ešte pred oficiálnym podaním žiadosti. Tým sa uľahčuje zber a spracovanie údajov a urýchľuje predkladanie správ o výsledkoch EGF. Zlepšený postup prispel k skráteniu času potrebnému od momentu podania žiadosti členským štátom do prijatia návrhu, ktorý Európskemu parlamentu a Rade predložila Komisia.

Od augusta 2016 začal v rámci SFC2014 fungovať aj modul pre záverečné správy EGF, pričom členské štáty už začali prostredníctvom SFC2014 predkladať záverečné správy za programové obdobie 2014 – 2020. Ďalšie možnosti v SFC2014 zahŕňajú vytvorenie modulu predkladania správ (Infoview), možnosť stiahnutia žiadosti a možnosť Komisie vytvoriť návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady a vykonávacieho rozhodnutia Komisie (pokiaľ ide o údaje v návrhu) priamo z SFC2014.

3.7.4. Hodnotenie EGF v polovici trvania programového obdobia 2014 – 2020.

V súlade s článkom 20 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013 Komisia do 30. júna 2017 vykoná z vlastnej iniciatívy hodnotenie EGF v polovici trvania programového obdobia. V roku 2015 Komisia na základe výzvy na predkladanie ponúk v kontexte rámcovej zmluvy vybrala externého poskytovateľa služieb. Tento dodávateľ bol poverený uskutočnením hodnotiacej štúdie v priebehu roka 2016 a predložením správy, v ktorej sa poskytnú odpovede na otázky týkajúce sa hodnotenia vo forme zistení, záverov a odporúčaní. K správe sa takisto mali pripojiť prílohy obsahujúce informácie o jednotlivých prípadoch (správy o prípadoch).

Správa vychádza z kombinácie kvalitatívnych a kvantitatívnych informácií a opiera sa o rôzne zdroje informácií s cieľom dospieť k záverom.

Konečnú verziu tejto správy Komisia schválila v decembri 2016.

Konečné výsledky hodnotiaceho procesu budú uverejnené vo forme pracovného dokumentu útvarov Komisie (SWD), ktorý vychádza zo správy predloženej externými poradcami.

V nariadení (EÚ) č. 1309/2013 sa stanovuje hodnotenie efektívnosti a udržateľnosti EGF. Okrem toho usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu prijaté v roku 2015 prispeli k efektívnosti, súdržnosti, relevantnosti a k zabezpečeniu prínosu príslušného zásahu na úrovni EÚ. Uskutočnené hodnotenie EGF v polovici trvania programového obdobia bolo od začiatku navrhnuté tak, aby zahŕňalo všetky hľadiská uvedené vyššie, čím v plnej miere spĺňa požiadavky podľa usmernení pre lepšiu právnu reguláciu. V rámci tohto procesu sa so zainteresovanými stranami viedli rozsiahle konzultácie, a to vo forme otvorenej verejnej konzultácie na internete, cielených konzultácií a semináru na vytváranie sietí.

4. Súhrnné údaje od roku 2007 do roku 2016

Každý rok je dostupných stále viac údajov na identifikáciu trendov v súvislosti so žiadosťami a na získanie prehľadu o smerovaní činností fondu. Údaje v nasledujúcich grafoch a v tabuľkách 1 a 2 prílohy sa týkajú 147 žiadostí predložených členskými štátmi od roku 2007 do roku 2016 25 .

Celková suma 592 894 194 EUR bola doteraz požadovaná na opatrenia v prospech 140 545 dotknutých prijímateľov 26 .

Graf 6: Počet doručených žiadostí v rokoch 2007 – 2016 27

Nariadenie (ES) č. 546/2009 tým, že sa do neho začlenilo kritérium krízy, malo značný vplyv na počet žiadostí doručených Komisii: od roku 2009 (keď príslušná zmena nadobudla účinnosť) do 31. decembra 2011 počet žiadostí výrazne narástol.

Od roku 2007 do roku 2016 bolo Komisii doručených 77 žiadostí súvisiacich s krízou a 70 žiadostí súvisiacich s obchodom. Celkový počet žiadostí doručených každý rok je nestály, pričom v priemere ide približne o 15 žiadostí za rok.

Ako vyplýva z tabuľky 2 prílohy, Španielsko je členským štátom, ktorý predložil najvyšší počet žiadostí (21), za ním nasleduje Holandsko (17), Taliansko (13) a Belgicko (12). Ku koncu roku 2016 o podporu z EGF nepožiadalo ešte sedem 28 členských štátov: Cyprus, Chorvátsko, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Slovensko a Spojené kráľovstvo.

Graf 7: Sumy požadované z EGF v rokoch 2007 – 2016 podľa členských štátov

Celková suma požadovaná 29 z EGF v členských štátov: 592 894 194 EUR

Priemerná suma požadovaná z EGF na jeden členský štát: 29 644 710 EUR

Od roku 2007 do roku 2016 požiadalo 20 členských štátov o podporu z EGF v celkovej výške 592 894 194 EUR. Francúzsko požiadalo o najvyššiu sumu spolufinancovania z EGF (89 760 859 EUR na 8 žiadostí), za ním nasledovalo Írsko (67 720 204 EUR na 10 žiadostí), Dánsko (63 680 782 EUR na 10 žiadostí) a Taliansko (60 537 811 EUR na 13 žiadostí).

Podrobnosti o týchto žiadostiach za rok a podľa členských štátov sú uvedené v tabuľke 2 prílohy.

Graf 8: Počet pracovníkov, ktorým je určená pomoc, podľa členských štátov v rokoch 2007 – 2016

Celkový počet pracovníkov, ktorým je určená pomoc, v členských štátoch: 137 601

Priemerný počet pracovníkov, ktorým je určená pomoc, na jeden členský štát: 6 880

Od roku 2007 do roku 2016 bola pomoc v prípade žiadostí predložených 20 členskými štátmi určená 137 601 pracovníkom. V posledných desiatich rokoch Francúzsko požiadalo o podporu pre najväčší počet pracovníkov (17 586), za ním nasledovalo Nemecko (14 517), Španielsko (14 468) a Belgicko (14 162).

V prípade deviatich žiadostí, ktoré v období 2014 – 2016 predložili tri členské štáty, bola pomoc určená 2 944 NEET. Členskými štátmi, ktoré požiadali o podporu pre NEET, sú: Belgicko (dve žiadosti – 400 NEET), Grécko (štyri žiadosti – 2 098 NEET) a Írsko (tri žiadosti – 446 NEET).

Podrobnosti o žiadostiach predložených za rok a podľa členských štátov sú uvedené v tabuľke 2 prílohy.

Graf 9: Počet žiadostí podľa odvetví (NACE Rev. 2) v rokoch 2007 – 2016 *

* Prípad EGF/2016/003 EE/ropa a chemikálie sa týka dvoch rozličných odvetví (19 a 20), preto sa zahrnul dvakrát.

Celkový počet odvetví: 34

Od roku 2007 do roku 2016 bolo Komisii doručených 147 žiadostí o podporu z EGF, ktoré sa týkali širokej škály odvetví (34). Najväčší počet doručených žiadostí sa týkal odvetvia motorových vozidiel, prívesov a návesov (23 žiadostí), za ním nasledovali odvetvia počítačových, elektronických a optických výrobkov (16 žiadostí) a strojov a zariadení i. n. (14 žiadostí).

Podrobnosti o doručených žiadostiach podľa odvetví sú uvedené v tabuľke 1 prílohy.

Graf 10: Počet pracovníkov, ktorým je určená pomoc, podľa odvetví (NACE Rev. 2) v rokoch 2007 – 2016*

* Prípad EGF/2016/003 EE/ropa a chemikálie sa týka dvoch rozličných odvetví (19 a 20). Preto je 800 dotknutých pracovníkov v tomto prípade uvedených dvakrát.

Celkový počet pracovníkov, ktorým je určená pomoc, v 34 odvetviach: 137 601

Od roku 2007 do roku 2016 boli Komisii doručené žiadosti o podporu z EGF predložené 20 členskými štátmi, a to pre 137 601 prepustených pracovníkov v 34 rôznych odvetviach. Najväčší počet pracovníkov, ktorým bola určená pomoc, bol v odvetví motorových vozidiel, prívesov a návesov (33 202), za ním nasledovali počítačové, elektronické a optické výrobky (19 488) a textil (12 008).

Graf 11: Priemerná suma požadovaná z EGF na jedného prijímateľa a jeden členský štát v rokoch 2007 – 2016

Priemerná suma požadovaná z EGF na jedného prijímateľa a jeden členský štát: 4 229 EUR

V priemere každý z 20 členských štátov, ktorý požiadal o podporu z EGF v rokoch 2007 až 2016, požadoval 4 219 EUR na jedného dotknutého prijímateľa. Požadovaná suma na jedného dotknutého prijímateľa sa môže líšiť v závislosti od závažnosti prepúšťania, situácie na postihnutom trhu práce, od individuálnych okolností dotknutých prijímateľov, opatrení, ktoré už členský štát prijal, a od nákladov na poskytovanie služieb v dotknutom členskom štáte alebo regióne. Najvyššiu sumu na jedného prijímateľa požadovalo Rakúsko (14 343 EUR), za ktorým nasledovalo Dánsko (10 215 EUR).

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii.

(2)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 546/2009 z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, sa zavádza dočasná výnimka, ktorou sa rozširuje rozsah pôsobnosti EGF na svetovú finančnú a hospodársku krízu a spolufinancovanie EGF sa zvyšuje na 65 % celkových nákladov, čo sa týka všetkých žiadostí doručených od 1. mája 2009 do 31. decembra 2011.

(3)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 z 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006.

(4)

Komisia navrhla predĺženie platnosti tejto výnimky do konca programového obdobia 2014 – 2020 a o návrhu sa rokuje v rámci preskúmania VFR.

(5)

Žiadosti doručené od 1. januára 2015 do 31. decembra 2016.

(6)

Podrobné informácie o stiahnutých žiadostiach sa uvádzajú v oddiele 3.3.

(7)

Táto suma nezahŕňa rozhodnutia o technickej pomoci.

(8)

COM(2016) 605 final.

(9)

Pojem „prijímateľ“ v tejto správe označuje pracovníkov a NEET, ktorým je určená pomoc.

(10)

V tabuľke 2 sa uvádzajú podrobnosti o príspevkoch udelených v rokoch 2015 a 2016, zatiaľ čo v tabuľke 1 sa uvádzajú podrobnosti o žiadostiach doručených v rokoch 2015 a 2016. Prípady v každej tabuľke sa môžu líšiť.

(11)

V troch prípadoch, konkrétne EGF/2013/007 BE/Hainaut Steel, EGF/2013/009 PL/Zachem a EGF/2013/011 BE/Saint-Gobain Sekurit, boli žiadosti doručené pred rokom 2014, preto sa na ne stále uplatňovalo staré nariadenie (ES) č. 1927/2006.

(12)

Táto suma nezahŕňa rozhodnutia o technickej pomoci.

(13)

Odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí (Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013). Počet NEET podporovaných z EGF nesmie prekročiť počet prijímateľov, ktorým je určená pomoc.

(14)

Výsledky v prípade EGF/2012/006 FI/Nokia Salo boli uvedené v predchádzajúcej dvojročnej správe, keďže záverečná správa bola predložená v roku 2014 napriek termínu stanovenému na rok 2015.

(15)

Záverečné správy sa predkladajú do šiestich mesiacov po skončení vykonávania.

(16)

Vzhľadom na nadobudnutie účinnosti nariadenia (EÚ) č. 1309/2013 boli príspevky obmedzené na najviac 35 % z celkových nákladov.

(17)

Je potrebné poznamenať, že ide o odlišné prípady od tých, na ktoré sa vzťahuje táto dvojročná správa. Zatiaľ čo táto správa sa týka činností EGF v rokoch 2015 a 2016 a zahŕňa prípady využitia EGF, pre ktoré boli žiadosti predložené ešte podľa nariadenia (ES) č. 1927/2006, hodnotenie v polovici trvania programového obdobia sa vzťahuje na všetky prípady, pre ktoré boli žiadosti predložené podľa nariadenia (EÚ) č. 1309/2013.

(18)

COM(2016) 605 final.

(19)

Táto suma nezahŕňa rozhodnutia o technickej pomoci.

(20)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013.

(21)

Tieto sumy sa vzťahujú na schválený rozpočet.

(22)

Príspevok z EGF sa vyplatí členskému štátu v jednej splátke ako 100 % predbežného financovania v lehote 15 dní od schválenia rozhodnutia o mobilizácii EGF rozpočtovým orgánom.

(23)

Vrátane štyroch rozhodnutí mobilizovaných v roku 2014 a vyplatených v roku 2015.

(24)

http://ec.europa.eu/egf – dostupné vo všetkých 23 úradných jazykoch EÚ vrátane írčiny.

(25)

Tento počet narastie na 166 žiadostí, ak vezmeme do úvahy 19 prípadov, v ktorých boli žiadosti stiahnuté alebo zamietnuté. Prípady, v ktorých boli žiadosti stiahnuté a zamietnuté, sa v týchto štatistických údajoch nezohľadnili.

(26)

Počet prijímateľov, ktorým je určená pomoc, odhadovaný členskými štátmi.

(27)

V rokoch 2007, 2008, 2012 a 2013 bol obchod jediným kritériom oprávnenosti.

(28)

Bulharsko predložilo žiadosť EGF/2009/022 Kremikovtsi AD základné kovy, bola však zamietnutá.

(29)

Bulharsko požiadalo o 1 082 337 EUR, ktoré nikdy neboli poskytnuté, keďže žiadosť bola zamietnutá. Suma požadovaná Bulharskom preto nie je súčasťou tejto celkovej sumy.