Odporúčanie

ODPORÚČANIE RADY,

ktoré sa týka národného programu reforiem Rakúska na rok 2017

a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Rakúska na rok 2017

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii 1 , a najmä na jeho článok 5 ods. 2,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie 2 ,

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu 3 ,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodársku politiku,

keďže:

(1)Komisia 16. novembra 2016 prijala ročný prieskum rastu 4 , čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania 5 , v ktorej Rakúsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike v eurozóne. Uvedené odporúčanie schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017 a Rada ho prijala 21. marca 2017 6 .

(2)Rakúsko by ako krajina, ktorej menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi hospodárstvami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ktoré je premietnuté do ďalej uvedeného odporúčania 1.

(3)Správa o Rakúsku na rok 2017 bola 7 uverejnená 22. februára 2017. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Rakúsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Rakúska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(4)Rakúsko predložilo 21. apríla 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017 a 2. mája 2017 svoj program stability na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili v rámci programov členských štátov týkajúcich sa európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na roky 2014 – 2020. V súlade s právnou úpravou EŠIF platí 8 , že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoje príslušné programy EŠIF a uskutočnil v nich zmeny. Komisia k uplatňovaniu uvedených pravidiel poskytla ďalšie usmernenia 9 .

(6)Rakúsko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu a dlhovému pravidlu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2017 očakáva, že celkový deficitu sa v roku 2017 zlepší na 1,0 % HDP a v roku 2021 dosiahne 0,3 % HDP. Predpokladá sa, že strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 0,45 % HDP do roku 2016 a 0,5 % HDP v nasledujúcom období, sa dosiahne v roku 2019. Podľa programu stability sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP sa postupne zníži z 84,6 % v roku 2016 na 71,0 % v roku 2021. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je optimistický a predpokladá výrazný rast investícií a vývozu v rokoch 2017 a 2018.

(7)V programe stability sa uvádza, že vplyv výnimočného prílevu utečencov a bezpečnostných opatrení na rozpočet je značný a poskytuje dostatočné dôkazy o rozsahu a povahe týchto dodatočných rozpočtových nákladov. Podľa Komisie dosiahli oprávnené dodatočné výdavky v roku 2016 úroveň 0,25 % HDP, pokiaľ ide o výnimočný prílev utečencov, a úroveň 0,04 % HDP, pokiaľ ide o bezpečnostné opatrenia. V súčasnosti sa odhaduje, že v roku 2017 bude v porovnaní s rokom 2016 dodatočný vplyv bezpečnostných opatrení na rozpočet 0,01 % HDP. V ustanoveniach uvedených v článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97sa zohľadňujú tieto dodatočné výdavky, pretože prílev utečencov, ako aj závažnosť teroristickej hrozby sú nezvyčajné, ich vplyv na verejné financie Rakúska je značný a udržateľnosť by nebola ohrozená tým, že sa dočasná umožní odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Preto bola požadovaná úprava smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu na rok 2016 znížená s cieľom zohľadniť dodatočné náklady súvisiace s utečencami a bezpečnostnými opatreniami. Konečné posúdenie v súvislosti s rokom 2017 vrátane posúdenia oprávnených súm sa vykoná na jar 2018 na základe zistených údajov poskytnutých rakúskymi orgánmi.

(8)Podľa odporúčania Rady z 12. júla 2016 malo Rakúsko zabezpečiť, aby odchýlka od strednodobého rozpočtového cieľa bola obmedzená na úľavu súvisiacu s vplyvom výnimočného prílevu utečencov na rozpočet 10 a aby na ten účel dosiahlo v roku 2017 ročnú fiškálnu úpravu na úrovni 0,3 % HDP, pokiaľ sa strednodobý rozpočtový cieľ nepodarí dodržať pri nižšom úsilí. Na základe prognózy Komisie z jari 2017 sa požaduje, aby štrukturálne saldo zostalo v roku 2017 s prihliadnutím na poskytnuté úľavy stabilné. V prognóze Komisie sa poukazuje na to, že v roku 2017 hrozí riziko určitej odchýlky od uvedenej požiadavky. V roku 2018 by Rakúsko na základe prognózy Komisie z jari 2017 malo zabezpečiť, aby nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov 11 neprekročila 2,2 %, čo zodpovedá zlepšeniu štrukturálneho salda najmenej o 0,3 % HDP 12 . Za predpokladu nezmenenej politiky by Rakúsku hrozila v roku 2018 určitá odchýlka od uvedenej požiadavky. Zároveň sa predpokladá, že Rakúsko dodrží v rokoch 2017 a 2018 dlhové pravidlo. Rada celkovo zastáva názor, že Rakúsko musí byť pripravené prijať ďalšie opatrenia na zabezpečenie súladu s požiadavkami v rokoch 2017 a 2018.

(9)Výdavky na dôchodky a zdravotnú starostlivosť predstavujú stredne veľké riziko pre fiškálnu udržateľnosť z dôvodu rýchleho starnutia obyvateľstva. Verejné výdavky Rakúska na dôchodky sú pomerne vysoké v porovnaní so zvyškom Európy a očakáva sa, že sa do roku 2060 zvýšia o 0,5 percentuálneho bodu HDP. To je v kontraste s vývojom priemeru EÚ, ktorý sa podľa očakávaní má v rovnakom období znížiť o 0,2 percentuálneho bodu HDP. Skutočný vek odchodu do dôchodku, ktorý napriek súčasným reformám zostáva nízky, je jedným z hlavných faktorov vyšších výdavkov na dôchodky. V súčasnosti je tento vek 60 rokov a 3 mesiace, čo je výrazne pod priemerom EÚ, ktorý je 63 rokov a 6 mesiacov v prípade mužov a 62 rokov a 6 mesiacov v prípade žien (údaje za rok 2014). Okrem toho súčasný zákonný vek odchodu do dôchodku žien, ktorý je 60 rokov, patrí k najnižším v EÚ a začne sa zosúlaďovať s vekom odchodu do dôchodku mužov až v roku 2024. Naviazanie zákonného veku odchodu do dôchodku na zmeny strednej dĺžky života by pomohlo zabezpečiť udržateľnosť dôchodkov v kontexte starnúceho obyvateľstva, a to aj tým, že by to prispelo k zvýšeniu skutočného veku odchodu do dôchodku.

(10)Pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, v strednodobom a dlhodobom horizonte sa očakáva výrazný nárast verejných výdavkov, ktoré sú už teraz na vysokej úrovni, a to o 1,3 percentuálneho bodu do roku 2060, pričom priemer EÚ sa má zvýšiť o 0,9 percentuálneho bodu. Hlavnou príčinou rastu výdavkov na zdravotnú starostlivosť je veľký nemocničný sektor, pričom menej nákladná ambulantná starostlivosť sa nevyužíva v dostatočnej miere. Podiel nemocničných výdavkov na celkových nákladoch na zdravotnú starostlivosť je jedným z najvyšších v EÚ. Preto je potrebné dôsledne vykonať súčasné iniciatívy zamerané na posilnenie poskytovania primárnej starostlivosti vrátane podpory nových finančných dohôd medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a fondmi sociálneho zabezpečenia. Rakúsky nemocničný sektor okrem toho nedostatočne využíva účinné postupy verejného obstarávania, ako napríklad postupy zadávania zákaziek s pôsobnosťou v celej EÚ (0,23 % HDP v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 0,62 % HDP), hromadné obstarávanie a necenové kritériá na vyhodnotenie ponúk.

(11)Zákon o finančnom vyrovnávaní z roku 2017 pomohol zjednodušiť finančné vzťahy medzi rôznymi stupňami verejnej správy v Rakúsku. Rakúsky fiškálny rámec však zostáva príliš zložitý z hľadiska rozdelenia kompetencií a finančných dojednaní a je aj naďalej poznačený nesúladom medzi obmedzenými právomocami generovať príjmy a vyššou mierou zodpovednosti za výdavky miestnych samospráv a federálnej štátnej správy.

(12)Hoci sa daňovou reformou z roku 2016 znížilo daňovo-odvodové zaťaženie zo 49,5 % na 46,7 %, stále však zostáva pomerne vysoké v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 40,6 % (údaje sa týkajú slobodnej bezdetnej osoby s priemerným zárobkom). Keďže sa neuplatňuje indexácia daňových pásiem vzhľadom na infláciu, daňovo-odvodové zaťaženie sa v dôsledku ročnej fiškálnej záťaže bude znovu postupne zvyšovať. Na druhej strane sa nedostatočne využívajú zdroje príjmov, ktoré viac podporujú rast, ako napríklad periodické dane z nehnuteľností, a to najmä preto, že základ dane je už neaktuálny. Príjmy z periodických daní z nehnuteľností v Rakúsku sú veľmi nízke a dosahujú 0,2 % HDP, pričom v roku 2014 bol priemer EÚ na úrovni 1,6 % HDP. Podobne implicitná sadzba dane za energie v Rakúsku je pomerne nízka, čo svedčí o nevyužitom potenciáli environmentálnych daní, ktoré zároveň zahŕňajú pozitívne behaviorálne stimuly.

(13)Hoci je situácia na trhu práce v Rakúsku lepšia než vo väčšine členských krajín EÚ, je ešte stále potrebné vysporiadať sa s určitými výzvami. Nedostatočne sa využíva najmä potenciál žien na trhu práce, o čom svedčí vysoký rozdiel v odmeňovaní žien a mužov, ktorý je okrem iného zapríčinený vysokým podielom práce na čiastočný úväzok. V roku 2015 bol rozdiel v odmeňovaní žien a mužov 21,7 %, pričom priemer EÚ bol 16,3 %. Vysoký a nadpriemerný podiel žien, ktoré pracujú na čiastočný úväzok, je z veľkej časti podnietený zodpovednosťou za starostlivosť o deti a staršie osoby. V roku 2015 bol počet miest v zariadeniach starostlivosti o deti vo veku do 3 rokov 25,5 %, čo je výrazne pod úrovňou barcelonského cieľa 33 %.

(14)Rakúsko už prekročilo svoje národné ciele stratégie Európa 2020 v oblasti vzdelávania. Podľa výsledkov štúdie OECD PISA z roku 2015 však výsledky v oblasti vzdelávania do veľkej miery závisia od sociálno-ekonomického zázemia. Okrem toho sú výsledky vzdelávania žiakov s migrantským pôvodom oveľa horšie než v prípade ostatných žiakov. V roku 2015 existovala v prípade žiakov narodených v cudzine trikrát vyššia pravdepodobnosť, že ukončia školskú dochádzku pred dosiahnutím vyššieho sekundárneho vzdelania, než u žiakov narodených v krajine. Bez problémov nie je ani integrácia detí migrantov, ktoré sa narodili už v Rakúsku. Rakúsko okrem toho čelí výzvam v súvislosti s integráciou veľkého počtu žiadateľov o azyl a utečencov do svojho vzdelávacieho systému.

(15)Vývoj v bankovom sektore svedčí o stabilnom, ale pomalom zlepšovaní. Kapitalizácia rakúskych bánk zostáva pod úrovňou bánk v iných členských štátoch EÚ a ich schopnosť generovať zisky na domácom trhu je pod tlakom. Pokiaľ ide o medzinárodné operácie, došlo k ďalšiemu zlepšeniu kvality aktív a ziskovosti na viacerých trhoch v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe, hoci stále pretrvávajú určité slabé miesta. Zvýšenie cien nehnuteľností a oživenie hypotekárneho financovania zároveň zdôrazňuje dôležitosť makroprudenciálnych opatrení.

(16)V roku 2016 došlo v Rakúsku opätovne k rastu investícií, ale v prípade investícií zo strany MSP a v sektore služieb pretrvávajú nedostatky. Rakúsko uznáva úlohu, ktorú zohráva zakladanie podnikov a silný rast z hľadiska nových investícií (t. j. investícií, ktoré prekračujú rámec investícií na obnovu) a súvisiacej tvorby pracovných miest. Rakúsko si preto stanovilo ambiciózne ciele, a to uľahčiť digitálnu transformáciu a riešiť tradične nízku mieru zakladania nových podnikov (7,4 % v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 10,8 %) a rastu spoločností (7,3 % v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 9,2 %). Boli už oznámené niektoré konkrétne opatrenia, ktoré spájajú zníženie investičných prekážok so zlepšenými rámcovými podmienkami na financovanie z vlastného kapitálu, s podporou podnikania a s daňovými stimulmi.

(17)V sektore služieb pre podniky a regulovaných povolaní pretrvávajú vysoké regulačné prekážky, pričom najmä v prípade architektov a inžinierov je úroveň obmedzení vyššia, než je priemer EÚ. Okrem toho v prípade týchto povolaní, ako aj v prípade právnikov, účtovníkov/daňových poradcov, patentových zástupcov, realitných maklérov a sprievodcov cestovného ruchu je miera straty zákazníkov výrazne nižšia než priemer EÚ, čo môže svedčiť o pomerne nízkej miere dynamiky a hospodárskej súťaže v oblasti odborných služieb v Rakúsku. K týmto prekážkam okrem iného patria 1. obmedzenia týkajúce sa držby podielov a právnej formy v prípade architektov, inžinierov a patentových zástupcov; 2. multidisciplinárne obmedzenia v prípade architektov a inžinierov, ako aj 3. obzvlášť veľký rozsah vyhradených činností v prípade architektov, inžinierov a sprievodcov cestovného ruchu. Zníženie takýchto prekážok by mohlo viesť k intenzívnejšej hospodárskej súťaži, vďaka čomu by na trh mohlo vstúpiť viac podnikov, čo by viedlo k výhodám pre zákazníkov vo forme nižších cien. V záujme vyriešenia tohto problému vydala Komisia v januári 2017 v rámci súboru opatrení na odstránenie prekážok na trhoch so službami niekoľko odporúčaní 13 .

(18)Rakúsko vyvinulo značné úsilie pri prijímaní žiadateľov o azyl a začleňovaní utečencov, ako aj iných prisťahovalcov. Integrácia osôb s migrantským pôvodom na trh práce, a to najmä žien narodených mimo EÚ a utečencov uchádzajúcich sa o prácu, však stále zostáva problémom.

(19)Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Rakúska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Rakúsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Rakúsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(20)Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko 14 je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1.

TÝMTO ODPORÚČA, aby Rakúsko v rokoch 2017 a 2018 prijalo opatrenia s cieľom:

1.Vykonávať svoju fiškálnu politiku v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu, a teda dosiahnuť strednodobý rozpočtový cieľ v roku 2018, a to po zohľadnení úľavy súvisiacej s nezvyčajnými udalosťami. Zabezpečiť udržateľnosť systému zdravotnej starostlivosti a dôchodkového systému. Zracionalizovať a zefektívniť kompetencie medzi rôznymi stupňami verejnej správy a zosúladiť ich povinnosti v oblasti financovania a výdavkov.

2.Zlepšiť situáciu žien na trhu práce, a to aj poskytovaním služieb celodennej starostlivosti. Zlepšiť študijné výsledky znevýhodnených mladých ľudí, a to najmä tých, ktorí majú migrantský pôvod. Podporovať investície v sektore služieb znížením administratívnych a regulačných prekážok, zjednodušením vstupu na trh a uľahčením rastu spoločností.