EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli22. 5. 2017
COM(2017) 517 final
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY,
ktoré sa týka národného programu reforiem Malty na rok 2017
a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Malty na rok 2017
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli22. 5. 2017
COM(2017) 517 final
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY,
ktoré sa týka národného programu reforiem Malty na rok 2017
a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Malty na rok 2017
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY,
ktoré sa týka národného programu reforiem Malty na rok 2017
a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Malty na rok 2017
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii 1 , a najmä na jeho článok 5 ods. 2,
so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie 2 ,
so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu 3 ,
so zreteľom na závery Európskej rady,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,
so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodársku politiku,
keďže:
(1)Komisia 16. novembra 2016 prijala ročný prieskum rastu 4 , čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania 5 , v ktorej Maltu neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky v eurozóne. Uvedené odporúčanie schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017 a Rada ho prijala 21. marca 2017 6 .
(2)Malta ako krajina, ktorej menou je euro, by mala vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie uvedeného odporúčania pre eurozónu, ktoré je premietnuté do ďalej uvedeného odporúčania 2.
(3)Správa o Malte 7 na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Malta dosiahla pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Malty pri dosahovaní jej národných cieľov stratégie Európa 2020 8 .
(4)Malta predložila 18. apríla 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017 a 2. mája 2017 svoj program stability na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.
(5)Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili v rámci programov členských štátov týkajúcich sa európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na roky 2014 – 2020. V súlade s právnou úpravou EŠIF 9 platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoje programy EŠIF a uskutočnil v nich zmeny. Komisia k uplatňovaniu uvedených pravidiel poskytla ďalšie usmernenia 10 .
(6)Malta v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2017 plánuje zachovať prebytok celkového rozpočtu v rokoch 2017 až 2020. Počas celého programového obdobia sa aj naďalej so značnou rezervou dodržiava strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je vyrovnaná rozpočtová pozícia z hľadiska HDP. Podľa programu stability sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP zostane pod referenčnou hodnotou 60 % HDP a postupne klesne z 58,3 % HDP v roku 2016 na 47,6 % v roku 2020. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický na rok 2017 a opatrný na roky 2018 až 2020. Zároveň existujú možné riziká súvisiace s plnením rozpočtu.
(7)Rada 12. júla 2016 Malte odporučila dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu na úrovni 0,6 % HDP smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2017. Výsledné údaje naznačujú, že Malta dosiahla svoj strednodobý rozpočtový cieľ už v roku 2016. Na základe prognózy Komisie z jari 2017 sa predpokladá, že štrukturálne saldo zaznamená v roku 2017 prebytok 0,4 % HDP a v roku 2018 prebytok 0,7 % HDP, čo je naďalej nad rámec strednodobého rozpočtového cieľa. Rada celkovo zastáva názor, že Malta podľa predpokladov v rokoch 2017 a 2018 dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.
(8)Napriek dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa o tri roky skôr, ako bolo plánované, rast výdavkov predbehol rast potenciálneho produktu. Ak sa tento trend zachová, bude predstavovať problém pre udržateľnosť verejných financií, predovšetkým v prípade neočakávaných otrasov na strane príjmov. Orgány vykonali preskúmania výdavkov v niektorých oblastiach verejných výdavkov, ktoré sú obzvlášť relevantné z hľadiska udržateľnosti – zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a odborná príprava, ako aj sociálne zabezpečenie. Včasné a účinné vykonávanie výsledných odporúčaní ovplyvní účinnosť pri dosahovaní ich cieľa. Okrem toho verejné financie Malty v dlhodobom horizonte naďalej čelia rizikám z hľadiska udržateľnosti kvôli predpokladaným nákladom súvisiacim so starnutím obyvateľstva, ako napríklad na zdravotnú starostlivosť, dlhodobú starostlivosť a dôchodky. Prudký nárast predpokladaných výdavkov súvisiacich so starnutím je predovšetkým spôsobený výdavkami na dôchodky, ktoré podľa odhadov uvedených v správe o starnutí obyvateľstva z roku 2015 majú do roku 2060 narásť o 3,2 percentuálneho bodu HDP. Niektoré z nedávno zavedených opatrení pravdepodobne prinesú úspory. Tieto úspory však pravdepodobne nebudú stačiť na to, aby vyvážili rastúce tlaky na strane výdavkov a rozhodujúcim spôsobom zlepšili dlhodobú udržateľnosť. Preto bude možno potrebné prijať ďalšie opatrenia.
(9)Malta predložila viaceré opatrenia na riešenie dvojitého problému udržateľnosti a zaistenia dostatočných dôchodkových príjmov, ktorý existuje v dôchodkovom systéme. Očakáva sa, že opatrenia zavedené v rozpočte na rok 2017 mierne znížia riziko chudoby pre starších ľudí a čiastočne zlepšia čistú mieru náhrady garantovaného minimálneho dôchodku. Celkovo ukazovateľ primeranosti dôchodkov stále poukazuje na značný priestor na zlepšenie, okrem iného pri znižovaní vysokého rozdielu v pokrytí mužov a žien.
(10)Preťaženie ciest sa stalo prekážkou obchodu, jeho externé (hospodárske a environmentálne) náklady sa odhadujú na 274 mil. EUR ročne a očakáva sa, že budú rásť. Okrem toho emisie skleníkových plynov z vozidiel naďalej rastú a Malta pravdepodobne do roku 2020 nesplní svoje ciele týkajúce sa emisií. Malta prijala ambicióznu národnú dopravnú stratégiu do roku 2050 a operačný plán riadenia premávky do roku 2025. Tieto dokumenty obsahujú rôznorodý súbor opatrení na racionalizáciu používania osobných vozidiel, podporu alternatívnych riešení v oblasti mobility a na účinnejšie využívanie multimodálnych a kolektívnych transportných systémov. Aj keď sa očakáva, že tieto opatrenia prinesú značné zlepšenia, predpokladá sa, že preťaženie ciest bude naďalej rásť a emisie skleníkových plynov z vozidiel sa do roku 2030 majú znížiť len mierne.
(11)Finančný systém je charakterizovaný značným počtom zahraničných inštitúcií, ktoré okrem iných faktorov láka priaznivé daňové prostredie. Malta je jediný členský štát EÚ, ktorý využíva úplný systém započítavania zdaňovania spoločností a ponúka systém vratných daňových úverov. Má širokú sieť zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a pre fyzické osoby ponúka atraktívny režim daňovej rezidencie. Zaistiť dohľad nad medzinárodne orientovaným podnikaním je však náročné. Finančný sektor vykonáva väčšinu svojich aktivít mimo Malty. Schopnosť relatívne malého orgánu dohľadu vykonávať dohľad nad veľkým systémom, predovšetkým v sektore poisťovníctva, ale aj v bankovníctve, je pod tlakom. Maltský orgán pre finančné služby po konzultácii s ECB požiadal o odobratie bankovej licencie malému poskytovateľovi elektronického bankovníctva, ktorý zhromažďuje vklady aj mimo Malty.
(12)Napriek pokroku sú stále potrebné ďalšie zlepšenia efektívnosti justičného systému. Aj keď vláda navrhla nové opatrenia týkajúce sa druhej šance a platobnej neschopnosti, zdĺhavé postupy vyhlásenia platobnej neschopnosti a oddlženia poškodzujú kvalitu podnikateľského prostredia na Malte. Okrem toho rámec pre oddlženie nestanovuje lehotu, a preto mu chýba právna istota. V parlamente bol na riešenie týchto nedostatkov predložený návrh na zmenu zákona o spoločnostiach, ktorý zavádza značné zmeny právneho rámca pre platobnú neschopnosť, ako napríklad možnosť mediácie, a v súčasnosti sa o ňom rokuje. Vplyv týchto zmien v konečnom rozsahu pôsobnosti a formulácii je ešte potrebné analyzovať.
(13)Objavujú sa nedostatky pracovných síl v celom spektre zručností a prispôsobenie ponuky zručností potrebám trhu práce stále nie je dokončené. Značný podiel pracovnej sily na Malte má stále nízku kvalifikáciu. Aj keď rastie dosiahnutý stupeň vzdelania, úroveň predčasného ukončenia školskej dochádzky je stále vysoká a získavanie základných zručností medzi mladými ľuďmi je naďalej na nízkej úrovni. Prístup a účasť na celoživotnom vzdelávaní so zapojením zamestnávateľov sa zlepšuje, okrem iného pre pracujúcich s nízkou kvalifikáciou, vzhľadom na rozsah problému je však potrebné pokračujúce úsilie. Očakáva sa, že značné investície do systému vzdelávania a odbornej prípravy prinesú výsledky, predovšetkým pokiaľ budú opatrenia udržané a v budúcnosti zlepšené, najmä vďaka nedávno zriadenej Národnej rade pre zručnosti (National Skills Council). Miera zamestnanosti sa postupne zlepšuje a miera nezamestnanosti klesla pod 5 %. Účasť na trhu práce však stále patrí medzi najnižšie v EÚ, predovšetkým pri starších ženách a ženách s nízkou kvalifikáciou, čo takisto poukazuje na pretrvávajúce riziká sociálneho vylúčenia pre tých, ktorí nie sú pripravení prispôsobiť sa rýchlo sa meniacemu hospodárstvu. Preto je potrebné zachovať súčasné investície do príslušnej oblasti politiky a podrobne monitorovať ďalší vývoj.
(14)Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Malty, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Malte v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku na Malte, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.
(15)Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko 11 je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1,
TÝMTO ODPORÚČA, aby Malta v rokoch 2017 a 2018 prijala opatrenia s cieľom:
1.Rozšíriť rozsah pôsobnosti prebiehajúcich preskúmaní výdavkov na širší verejný sektor a zaviesť verejné výdavky založené na dosiahnutých výsledkoch.
2.Zaistiť účinný dohľad nad medzinárodne orientovaným podnikaním finančných inštitúcií s licenciou na Malte, v spolupráci s domácimi orgánmi dohľadu v krajinách, v ktorých tieto inštitúcie pôsobia.
V Bruseli
Za Radu
predseda
COM(2014) 494 final.