EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli13. 9. 2017
COM(2017) 492 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Vyvážená a pokroková obchodná politika na využívanie globalizácie
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli13. 9. 2017
COM(2017) 492 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Vyvážená a pokroková obchodná politika na využívanie globalizácie
1. Úvod
Celosvetový obchod kľúčovým spôsobom prispieva ku konkurencieschopnosti a prosperite Európskej únie, pričom viac než 30 miliónov pracovných miest existuje aj vďaka európskemu vývozu do zvyšku sveta. Celosvetovo integrované hospodárstvo naďalej poskytuje výhody pre veľké, malé i stredné európske spoločnosti, ako aj pre európskych občanov, pracovníkov a spotrebiteľov. Celosvetový obchod sa však musí proaktívne formovať a riadiť, aby sa zabezpečilo, že je spravodlivý, šíri hodnoty a naďalej je pevne zakotvený v systéme založenom na pravidlách. Cieľom Európskej únie je obchodná politika, ktorá je transparentná a zodpovedná, prináša výhody všetkým občanom a v prostredí technologickej zmeny poskytuje moderné riešenia pre realitu dnešného hospodárstva. V rámci diskusie, ktorá sa otvorila v marci Bielou knihou o budúcnosti Európy 1 , sa v diskusnom dokumente 2 načrtlo, ako môže obchodná politika popri iných politikách EÚ pomôcť využiť globalizáciu a zabezpečiť spravodlivé spoločné využívanie výhod obchodu v súlade so zásadami solidarity a udržateľnosti EÚ.
Medzinárodné prostredie, v ktorom EÚ vykonáva obchodnú politiku, sa neustále mení: existuje čoraz viac opatrení, ktoré spochybňujú multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách, čo môže so sebou priniesť aj návrat protekcionizmu. Súčasne však mnohé obchodné krajiny, ktoré sú veľkými i menšími subjektmi, veľmi konkrétne preukázali svoj vzťah k spravodlivému a otvorenému medzinárodnému obchodu.
Európska komisia sa snaží zabezpečiť, aby sa obchodná politika EÚ vyvíjala tak, aby spĺňala hlavné hospodárske a politické ciele Únie, a to aj posilnením súdržnosti medzi obchodnou politikou a ostatnými vonkajšími a vnútornými politikami EÚ. Obchodná politika napríklad prispieva k tvorbe integrovanej politiky programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, a to tak, že sa zameriava nielen na hospodárske aspekty, ale aj na podporu sociálnych a environmentálnych cieľov a prispieva k európskej migračnej agende a Európskemu programu v oblasti bezpečnosti. Silný a progresívny program politiky musí reagovať na súčasné príležitosti a výzvy, ktorým Európa čelí, a to pri súčasnej podpore základných záujmov Európy. Komisia dnes navrhuje balík nových iniciatív, ktoré posilňujú a dopĺňajú veľmi intenzívny existujúci obchodný program Únie, a to v záujme dosiahnutia týchto cieľov:
– po prvé, návrh nariadenia, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií prichádzajúcich do EÚ, s cieľom zabezpečiť, aby zahraničné investície boli naďalej hlavným zdrojom rastu v EÚ, a to pri súčasnej ochrane základných záujmov EÚ. Legislatívny návrh je doplnený o oznámenie Komisie, v ktorom sa podrobne uvádza strategická potreba takéhoto preverovania,
– po druhé, odporúčania na začatie rokovaní o obchodných dohodách s Austráliou a Novým Zélandom. Tieto dohody by vychádzali z nedávnych úspešných rokovaní s Kanadou, so Singapurom, s Vietnamom a okrem iných krajín aj s Japonskom a rozšírila by sa nimi aliancia partnerov odhodlaných presadzovať progresívne pravidlá v záujme celosvetového obchodu,
– po tretie, odporúčanie na začatie mnohostranných rokovaní s cieľom zriadiť mnohostranný súd na urovnávanie investičných sporov, čo predstavuje zásadnú inováciu v oblasti globálneho riadenia,
– po štvrté, Komisia sa ďalej rozhodla, že bude odteraz uverejňovať aj svoje odporúčania týkajúce sa smerníc na rokovania o obchodných dohodách, pričom začína dnešným dňom týmito troma odporúčaniami. To znamená, že tieto odporúčania sa predkladajú na prerokovanie Rade a potom sa predkladajú Európskemu parlamentu tak, ako to bolo doteraz, pričom teraz sa automaticky súčasne predkladajú aj národným parlamentom a sprístupňujú sa širokej verejnosti. Tým sa už na začiatku vytvára priestor pre rozsiahlu a otvorenú diskusiu o plánovanej dohode,
– napokon sa Komisia rozhodla vytvoriť skupinu, ktorá bude poskytovať poradenstvo v oblasti obchodných dohôd EÚ, ako súčasť svojho zamerania na transparentnú a inkluzívnu tvorbu obchodnej politiky.
Popri tomto oznámení Komisia dnes uverejňuje aj prvú dvojročnú správu o vykonávaní svojej stratégie obchodnej politiky „Obchod pre všetkých“. 3 V správe sa uvádzajú konkrétne úspechy a práca prebiehajúca počas obdobia dvoch rokov od prijatia stratégie, pričom sa poukazuje na získané poznatky, ktorými sa riadi vývoj obchodnej politiky EÚ. Táto správa sa koncom jesene doplní o správu o vykonávaní dohôd o voľnom obchode, pričom Komisia vyzýva všetky zainteresované strany, aby diskutovali o výhľadovej obchodnej politike na základe uvedených dvoch správ a tohto oznámenia. Okrem toho tento rok dôjde k preskúmaniu stratégie Pomoc obchodu, vychádzajúc z nového Európskeho konsenzu o rozvoji.
2. Uzavretie nových obchodných partnerstiev s cieľom vytvoriť progresívne pravidlá pre celosvetový obchod
EÚ je odhodlaná presadzovať otvorený obchod zakotvený v multilaterálnom obchodnom systéme založenom na pravidlách. Otvorenosť toku tovarov, služieb, osôb a kapitálu prispieva k rastu EÚ, konkurencieschopnosti a blahobytu spotrebiteľov. V spojení s prísnymi normami environmentálnej, pracovnej, spotrebiteľskej a sociálnej ochrany je základom našej prosperity a je tým najvhodnejším spôsobom, ako môže globalizácia pomáhať všetkým Európanom. Globalizácia je viac než len obchod a jej účinky sa spájajú s účinkami technologických zmien, no niet pochýb o tom, že obchodná politika zohráva dôležitú úlohu pri využívaní globalizácie s cieľom zabezpečiť, aby jej hospodárske, sociálne a environmentálne účinky boli pozitívne pre ľudí a podniky v Európe i mimo nej.
EÚ hľadá partnerov, ktorí chcú spolupracovať v záujme vytvorenia otvorených a progresívnych pravidiel pre realitu obchodu 21. storočia, čím sa posilní globálne riadenie. Nedávne dohody EÚ s Kanadou, so Singapurom alebo s Vietnamom, ako aj dohoda v zásade s Japonskom nielen vytvárajú nové hospodárske príležitosti pre naše podniky a našich občanov, ale zároveň aj odzrkadľujú a presadzujú univerzálne hodnoty, ktoré Únia dodržiava, a zachovávajú právo vlád na reguláciu vo verejnom záujme.
Vytváranie nových hospodárskych príležitostí
V záujme otvorenia nových trhov Európska komisia uskutočňuje komplexný program rokovaní na mnohostrannej i dvojstrannej úrovni s cieľom zabezpečiť recipročný prístup na trh. Mnohostranné záväzky EÚ v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) sú základom pre naše obchodné vzťahy na celom svete. V rámci príprav na ministerskú konferenciu v Buenos Aires v decembri má EÚ vedúcu úlohu pri pretvorení programu rokovaní WTO s cieľom modernizovať pravidlá svetového obchodu a obnoviť nadradenosť WTO v tvorbe pravidiel, a to najmä v čase rastúceho protekcionizmu.
Komisia sa zaviazala prehlbovať vzťahy EÚ s budúcimi motormi rastu v Ázii a Latinskej Amerike. Rokovania s Mexikom a Mercosurom rýchlo napredujú a Komisia sa usiluje dosiahnuť politický záver týchto rokovaní do konca roka. Čoskoro sa predložia aj dohody dojednané so Singapurom a s Vietnamom.
Komplexná hospodárska a obchodná dohoda (CETA) medzi EÚ a Kanadou sa bude predbežne uplatňovať od 21. septembra. EÚ a Japonsko dosiahli dohodu v zásade, pokiaľ ide o hlavné prvky dohody o hospodárskom partnerstve zo 6. júla, pričom sa intenzívne pracuje na dokončení konečného znenia dohody do konca roka. Prostredníctvom týchto rozsiahlych dohôd sa napríklad odstráni prevažná väčšina ciel platených spoločnosťami EÚ v rámci ich obchodu s Kanadou a Japonskom a otvoria sa trhy pre vývoz EÚ vrátane vývozu poľnohospodárstva, potravín a nápojov. Prostredníctvom dohôd sa odstránia prekážky vo viacerých odvetviach služieb a ďalej sa podporí inovatívne a konkurencieschopné hospodárstvo, čím sa uľahčí podnikanie pre všetky spoločnosti, no najmä pre malé a stredné podniky.
Podpora univerzálnych hodnôt, ktoré dodržiava Únia
EÚ má vedúce postavenie pri zabezpečovaní prísnych európskych noriem environmentálnej, spotrebiteľskej, sociálnej a pracovnej ochrany, ako aj základných práv bez kompromisov. Spolu so svojimi partnermi sa usilujeme využiť nástroje obchodnej politiky na presadzovanie týchto noriem na celom svete v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, na základe ktorých sa obchod označuje za jeden z kľúčových prostriedkov vykonávania. Napríklad všetky moderné obchodné dohody EÚ podporujú vykonávanie medzinárodných dohôd o ochrane životného prostredia a pracovných normách, pričom dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom je prvou medzinárodnou obchodnou dohodou, v ktorej sa výslovne podporuje Parížska dohoda o zmene klímy. Dohoda s Kanadou priniesla ambiciózne výsledky v oblasti pracovných záväzkov. To zdôrazňuje, že prístup Komisie v tejto súvislosti, ako sa uvádza v jej oznámení „Obchod pre všetkých“ 4 , prináša pozitívne výsledky. Komisia v súčasnosti uskutočňuje rozsiahle diskusie s Európskym parlamentom, Radou a so zainteresovanými stranami s cieľom zlepšiť účinnosť vykonávania a presadzovania ustanovení o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v našich dohodách.
Zachovanie práva na reguláciu
V dohodách EÚ sa výslovne chráni aj právo vlád na reguláciu vo verejnom záujme – dôležitá zásada pre všetky budúce rokovania 5 . Táto zásada je základom pre nový prístup EÚ k ochrane investícií. Komisia v súčasnosti uskutočňuje plne zreformovaný prístup k ochrane investícií vo svojich dvojstranných dohodách, čo je zásadný odklon od systému riešenia sporov medzi investorom a štátom, ako to dokazuje dohoda s Kanadou.
Uzatváranie nových partnerstiev
Dohody s Japonskom a Kanadou a rýchly pokrok dosiahnutý s partnermi ako Mexiko a Mercosur ukazujú, že je možné vytvoriť progresívne a moderné obchodné pravidlá. S cieľom využiť tento podnet Komisia predkladá Rade odporúčania na rokovanie o dvoch nových obchodných dohodách: s Austráliou a s Novým Zélandom, ktoré sa pridávajú k nedávnemu odporúčaniu Komisie otvoriť rokovania s Čile. Cieľom týchto dohôd je presadzovať udržateľný rast rozšírením obchodu, poskytnutím pevnej platformy na prehĺbenie hospodárskych vzťahov s celým ázijsko-tichomorským regiónom a rozšírením aliancie partnerov zaviazaných presadzovať progresívne pravidlá v záujme celosvetového obchodu.
3. Silná obchodná a investičná politika ochrany záujmov EÚ a zabezpečenia spravodlivosti
Naša obchodná politika sa usiluje o to, aby bol otvorený obchod aj spravodlivý: jej cieľom je zabezpečiť, aby európske podniky, pracovníci a poľnohospodári súťažili za rovnakých podmienok s hospodárskymi subjektmi našich obchodných partnerov na celom svete.
Otvorenie trhov ide ruka v ruke s uistením sa, že každý dodržuje pravidlá, a so zabezpečením ochrany základných záujmov EÚ. EÚ aktívne využíva všetky nástroje, ktoré má k dispozícii na presadzovanie záväzkov, ktoré jej partneri prijali, na odstraňovanie prekážok brániacich obchodu a na boj proti nekalým praktikám. Viacerí partneri EÚ vrátane najväčších svetových ekonomík čoraz častejšie prijímajú také vnútroštátne politické opatrenia, ktoré môžu poškodzovať ostatné krajiny alebo narúšať multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách. Komisia je v prípade potreby pripravená aj prijať nové opatrenia na boj proti tomuto trendu.
Nástroje na ochranu obchodu takisto pomáhajú zabezpečiť, aby podniky EÚ čelili spravodlivej hospodárskej súťaži. Komisia intenzívne pracuje s Európskym parlamentom a Radou na dosiahnutí navrhovanej celkovej modernizácie pravidiel nástroja na ochranu obchodu a novej metodiky výpočtu antidumpingových opatrení v súlade so závermi Európskej rady z 23. júna 2017, v ktorých sa od spoluzákonodarcov požaduje rýchle dosiahnutie dohody. Aktualizované pravidlá by zachovávali a posilňovali schopnosť EÚ reagovať na významné narušenia trhu v krajinách, ktoré vyvážajú do EÚ.
Posilnenie antisubvenčného nástroja na ochranu obchodu je kľúčovým prvkom v odhodlaní EÚ riešiť jednu z hlavných príčin nekalého medzinárodného obchodu: nekalých postupov subvencovania, najmä ak to vedie k nadmernej kapacite. EÚ bude navyše ďalej presadzovať iniciatívy na mnohostrannej úrovni, pokiaľ ide o nespravodlivé subvencie. EÚ predovšetkým predkladá v rámci Svetovej obchodnej organizácie návrhy, ktoré podporia transparentnosť priemyselných subvencií a obmedzia využívanie škodlivých subvencií v sektore poľnohospodárstva a rybného hospodárstva. EÚ sa zaoberá problémami nadmernej kapacity aj prostredníctvom zintenzívnenia medzinárodného hospodárskeho riadenia, napríklad snahou o riešenie naliehavých problémov v oceliarskom priemysle v rámci Svetového fóra o nadmernej kapacite ocele, ktoré zriadili členovia skupiny G20 a OECD.
Ďalšou oblasťou, v ktorej sú záujmy výrobcov EÚ často negatívne ovplyvňované, je oblasť verejného obstarávania, kde mnohí významní obchodní partneri EÚ ešte stále uplatňujú reštriktívne postupy, ktoré diskriminujú podniky EÚ a nezabezpečujú reciprocitu v oblasti prístupu na trh. Komisia preto vyzýva na urýchlené prijatie jej revidovaného návrhu na medzinárodný nástroj obstarávania – nástroj na presadzovanie otvoreného a recipročného prístupu na trhy verejného obstarávania na celom svete.
Zároveň sa práca EÚ týkajúca sa pravidiel globálneho riadenia musí prispôsobiť aj novým výzvam súvisiacim s celosvetovou konkurenciou, ako sú obavy týkajúce sa strategických aktív EÚ, ktoré preberajú zahraniční investori – najmä subvencovanými a/alebo štátnymi podnikmi. Zásadová otvorenosť EÚ voči PZI sa nezmení. Musia ju však sprevádzať rázne a vhodné politiky, aby sa na jednej strane otvorili ďalšie hospodárstva a zabezpečilo sa, aby pre každého platili rovnaké pravidlá, a na druhej strane, aby sa chránili aktíva pred prevzatiami, ktoré by boli škodlivé pre zásadné záujmy EÚ alebo jej členských štátov. Zatiaľ čo obchodná a investičná politika EÚ je naďalej najvhodnejším nástrojom na zabezpečenie toho, aby tretie krajiny ponúkali takú úroveň otvorenosti pre zahraničné investície, ktorá je rovnocenná s úrovňou EÚ, ako aj pri presadzovaní rovnakých podmienok pre prevádzkovateľov z EÚ, mali by sa prijať aj opatrenia na ochranu základných záujmov EÚ.
Ako súčasť dnešného balíka opatrení v oblasti obchodnej politiky Komisia navrhuje zvýšenie spolupráce EÚ a vytvorenie rámca na preverovanie priamych zahraničných investícií prichádzajúcich do EÚ. Cieľom je zabrániť prevzatiam strategických aktív, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť alebo verejný poriadok, a tak ochrániť základné záujmy Európy a zároveň zachovať otvorenosť trhov EÚ pre investície ako celku.
Dnešným oznámením o uvítaní priamych zahraničných investícií pri súčasnej ochrane základných záujmov sa preto navrhujú ďalšie konkrétne kroky pre členské štáty a v prípade potreby aj pre Komisiu na to, aby sa preverili určité PZI smerujúce do EÚ s cieľom zaručiť bezpečnosť a verejný poriadok. Oznámenie je súčasťou návrhu nariadenia, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií prichádzajúcich do EÚ z hľadiska bezpečnosti a verejného poriadku, spolu s mechanizmom spolupráce medzi členskými štátmi, ako aj rámec na preskúmanie na úrovni EÚ.
4. Zabezpečenie účinných dohôd prostredníctvom procesu rokovaní, ktorý je transparentný a inkluzívny
Na tom, ako vykonávame obchodnú politiku a ako vedieme obchodné rokovania, rozhodne záleží. Ak má EÚ dosiahnuť účinné dohody, ktoré sú prospešné pre všetkých občanov, vypracovanie týchto dohôd musí byť zodpovedné, transparentné a inkluzívne. To je spoločnou povinnosťou všetkých inštitúcií EÚ, všetkých členských štátov a všetkých národných parlamentov.
Aby sa maximalizovali možné prínosy našej obchodnej politiky, EÚ musí byť dôveryhodným partnerom pri rokovaniach: naše inštitucionálne rozhodovanie musí byť jasné, predvídateľné a vhodné na daný účel. To znamená zabezpečiť, aby naše inštitucionálne usporiadanie umožnilo ratifikovať a vykonávať dojednané dohody spôsobom, ktorý je zodpovedný, legitímny a účinný. Zo stanoviska Súdneho dvora Európskej únie k dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom 6 vyplýva vítaná jednoznačnosť, pokiaľ ide o rozdelenie kompetencií v obchodných a investičných dohodách medzi EÚ a jej členskými štátmi.
Odporúčanie na začatie rokovaní s Austráliou a Novým Zélandom sa týka rozsiahleho zoznamu tém, ktoré sú v plnej miere obsiahnuté v spoločnej obchodnej politike EÚ vrátane liberalizácie obchodu s tovarom, službami a priamymi zahraničnými investíciami, verejného obstarávania, globálnych pravidiel zameraných na zabezpečenie rovnakých podmienok a ambicióznych kapitol o trvalo udržateľnom rozvoji. To umožňuje rýchle napredovanie vzhľadom na politickú požiadavku na posilnenie obchodnej pozície EÚ vo svete. Komisia je pripravená tieto rokovania urýchliť s cieľom uzavrieť ich do marca 2019.
Odporúčanie na začatie rokovaní s Austráliou a Novým Zélandom nezahŕňa ochranu investícií a riešenie investičných sporov: musí sa dokončiť diskusia o najlepšej štruktúre pre obchodné dohody EÚ a dohody o ochrane investícií, pričom Komisia je pripravená viesť ďalšiu diskusiu s Radou a Európskym parlamentom. Komisia zároveň pokračuje v prebiehajúcich investičných rokovaniach, a to vrátane rokovaní s Japonskom, Čínou, Mjanmarskom/Barmou a ďalšími partnermi s cieľom zlepšiť pozíciu investorov z EÚ v zahraničí pri súčasnej podpore trvalo udržateľného rozvoja a ochrane práva vlád na reguláciu. Komisia dnes prijala aj odporúčanie na začatie rokovaní o zriadení investičného súdu na mnohostrannej úrovni. Tento návrh je ďalším krokom smerom k transparentnejšiemu, koherentnejšiemu a spravodlivejšiemu prístupu k riešeniu sťažností investorov v rámci dohôd o ochrane.
Právna otázka rozdelenia kompetencií by v žiadnom prípade nemala mať vplyv na zákonnosť a inkluzívnosť procesu prijímania. To by sa malo zabezpečiť bez ohľadu na to, či sa konečné rozhodnutie o prijatí uskutočňuje na úrovni EÚ, alebo aj na úrovni členských štátov. Komisia preto víta skutočnosť, že vlády členských štátov EÚ sa v súvislosti s obchodnými rokovaniami stále viac angažujú so svojimi národnými a regionálnymi parlamentmi. Národné parlamenty skutočne zohrávajú kľúčovú úlohu pri monitorovaní pozície ich vlády voči obchodným rokovaniam EÚ. Komisia preto vyzýva členské štáty, aby pokračovali a aby vždy, keď je to možné, zabezpečili zapojenie národných parlamentov do obchodných rozhovorov v najskoršom možnom štádiu.
To je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa Komisia rozhodla zverejniť svoje odporúčania týkajúce sa smerníc na rokovania o obchodných dohodách, počnúc odporúčaniami, ktoré vydala dnes v súvislosti s Austráliou, Novým Zélandom a mnohostranným investičným súdom, a to v súlade s postupom stanoveným pre rokovania so Spojeným kráľovstvom podľa článku 50.
Zároveň to znamená, že v súlade s bežným postupom pre iné typy návrhov Komisie sa tieto odporúčania automaticky postúpia všetkým národným parlamentom EÚ, ako aj Európskemu parlamentu a súčasne aj Rade spolu so sprievodnou správou o posúdení vplyvu. To národným parlamentom, ako aj rôznym zainteresovaným stranám umožní ľahšie vyjadrovať stanoviská ich príslušným vládam, ktoré ich zastupujú v diskusiách Rady, a to v najskoršom možnom štádiu. Komisia je pripravená pomôcť členským štátom pri zapájaní ich vlastných národných a regionálnych parlamentov, ako aj ďalej diskutovať o tom, ako čo najlepšie podporiť angažovanosť parlamentov.
Napokon ako súčasť svojho zamerania sa na transparentnú a inkluzívnu tvorbu obchodnej politiky sa Komisia rozhodla vytvoriť poradnú skupinu v oblasti obchodných rokovaní EÚ. Skupina bude pozostávať zo zástupcov rozsiahlej a vyváženej skupiny zainteresovaných strán od odborových zväzov cez organizácie zamestnávateľov, skupiny spotrebiteľov až po mimovládne organizácie. Skupina bude poskytovať obchodným vyjednávačom Komisie a tvorcom politík poradenstvo vysokej kvality v oblastiach, ktoré podliehajú obchodným rokovaniam, čím sa Komisii umožní vychádzať z rôznych perspektív a pohľadov na obchod.
5. Záver
Európska únia musí podporovať otvorený a multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách a takisto musí vykonávať silnú a proaktívnu obchodnú politiku založenú na otvorenosti, a nie na protekcionizme, v záujme zabezpečenia našej nepretržitej prosperity a trvalo udržateľného rozvoja európskeho hospodárstva.
Na tento účel musí Európska únia presadzovať ambiciózny a progresívny otvorený obchodný program založený na hodnotách a pravidlách, a to na celosvetovej úrovni. Znamená to obchodnú politiku, ktorá nielen vytvára nové hospodárske príležitosti pre naše podniky a našich občanov, ale aj odzrkadľuje a presadzuje univerzálne hodnoty, ktoré Únia dodržiava, a zachováva právo vlád na reguláciu vo verejnom záujme.
Komisia bude počas zvyšku svojho mandátu odhodlane stavať na predchádzajúcich úspešných dohodách s cieľom poskytnúť konkrétne prínosy všetkým občanom. Na tento účel EÚ potrebuje riadny politický prístup s konsenzom všetkých inštitucionálnych subjektov. Táto diskusia musí prebehnúť – zároveň by sme však nemali odkladať našu úlohu, ktorou je ďalej presadzovať záujmy Európy. Komisia má preto v úmysle urýchliť všetky prebiehajúce rokovania a vyzýva všetky inštitúcie, aby sa rýchlo zapojili do diskusie o širšej štruktúre obchodných dohôd EÚ a dohôd EÚ o ochrane investícií.
Nedávne dohody s Kanadou a Japonskom ukazujú, že ambícia otvorenej a progresívnej obchodnej politiky založenej na pravidlách je nielen možná, ale zároveň i prináša výsledky, a to pri vytváraní vzájomne prospešných výsledkov a posilnení globálneho riadenia v spolupráci s partnermi EÚ. Balík opatrení obchodnej politiky, ktorý bol dnes predstavený, podporuje modernú obchodnú politiku EÚ, ktorá prispieva k odhodlaniu Komisie využívať globalizáciu.
1 Európska komisia, „Biela kniha o budúcnosti Európy“, COM(2017) 2025.
Európska komisia, „Diskusný dokument o využití globalizácie“, COM(2017) 240.
Európska komisia, „Správa o vykonávaní stratégie obchodnej politiky Obchod pre všetkých,“ COM(2017) 491.
Oznámenie COM(2015) 497, 14. októbra 2015, „Obchod pre všetkých: smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike“.
Tieto záväzky sa podrobnejšie vysvetľujú v spoločnej listine o výklade Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi Kanadou a Európskou úniou a jej členskými štátmi: http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-13541-2016-INIT/sk/ pdf.
Stanovisko 2/15 Súdneho dvora Európskej únie v zmysle článku 218 ods. 11 ZFEÚ zo 16. mája 2017.