EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli26. 7. 2017
COM(2017) 407 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE
Deviata správa o pokroku smerom k dosiahnutiu účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie
{SWD(2017) 278 final}
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli26. 7. 2017
COM(2017) 407 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE
Deviata správa o pokroku smerom k dosiahnutiu účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie
{SWD(2017) 278 final}
I. ÚVOD
Toto je deviata mesačná správa o pokroku dosiahnutom pri budovaní účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie venovaná vývoju v rámci dvoch hlavných pilierov, ktorými sú: boj proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, ako aj prostriedkom, ktorými sa podporujú, a posilňovanie našej obranyschopnosti a budovanie odolnosti proti týmto hrozbám.
V tejto správe sa uvádzajú závery, ku ktorým Komisia dospela na základe komplexného posúdenia činností Únie v oblasti vnútornej bezpečnosti, ktoré bolo uverejnené spolu s touto správou 1 . V rámci posúdenia, ktoré sa začalo vykonávať v decembri 2016, sa preskúmala relevantnosť a účinnosť politík a nástrojov EÚ na podporu členských štátov v boji proti terorizmu a pri predchádzaní radikalizácii, narušovaní organizovanej trestnej činnosti a boji proti počítačovej kriminalite. Z hľadiska opatrení prijatých na úrovni EÚ v oblasti vnútornej bezpečnosti sa posúdenie zakladá na internej analýze útvarov Komisie, preskúmaniach vykonaných spolu s orgánmi členských štátov a agentúrami EÚ a inkluzívnom dialógu so širokým záberom zainteresovaných strán vrátane Európskeho parlamentu, parlamentov jednotlivých krajín, občianskej spoločnosti, odborných skupín (think tankov), akademickej obce a predstaviteľov priemyslu.
Hoci je celkový výsledok komplexného posúdenia pozitívny a potvrdzuje ocenenie a relevantnosť hlavných nástrojov bezpečnostnej politiky EÚ, zistili sa aj výzvy a medzery, ktoré majú vplyv na účinnú spoluprácu v rámci bezpečnostnej únie. V tejto správe sa stanovuje pohľad Komisie na riešenie týchto výziev a medzier s cieľom ďalšieho zvýšenia účinnosti bezpečnostnej politiky EÚ. Patrí sem aj potreba ďalšieho rozvoja a úpravy existujúcich politík a nástrojov s cieľom reagovať na vyvíjajúcu sa hrozbu terorizmu, čo sa zdôrazňuje aj v záveroch Európskej rady 2 z 22. a 23. júna 2017, v akčnom pláne G20 na boj proti terorizmu 3 zo 7. júla 2017 a v Taorminskom vyhlásení samitu G7 4 o boji proti terorizmu a násilnému extrémizmu z 26. mája 2017.
V tejto správe sa ďalej uvádzajú aktuálne informácie o pokroku dosiahnutom vo vykonávaní prioritných dokumentov v oblasti bezpečnosti, pričom sa prijali ďalšie kroky s cieľom predchádzať financovaniu terorizmu prostredníctvom nedovoleného obchodovania s kultúrnymi objektmi a zlepšiť výmenu informácií prostredníctvom interoperability informačných systémov a ich úplné vykonanie. Pokiaľ ide o nelegislatívne opatrenia, v tejto správe sa uvádzajú aktuálne informácie o opatreniach prijatých s cieľom zabrániť online radikalizácii, posilniť ochranu mäkkých cieľov a podporiť vnútroštátne opatrenia prostredníctvom financovania EÚ pre politiky v oblasti vnútornej bezpečnosti. Táto správa sa napokon zaoberá aj najnovším vývojom v rámci vonkajšieho rozmeru, ktorý je relevantný pre budovanie účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie.
II. KOMPLEXNÉ POSÚDENIE BEZPEČNOSTNEJ POLITIKY EÚ
1. Celkové hodnotenie: opatrenia EÚ pri podpore členských štátov prinášajú pridanú hodnotu
Z komplexného posúdenia vyplýva, že zainteresované strany považujú opatrenia Únie v oblasti vnútornej bezpečnosti a použité nástroje za vhodné, relevantné a účinné pri dosahovaní pozitívnych výsledkov. Pri politikách EÚ v oblasti vnútornej bezpečnosti sa vníma ich prínos pridanej hodnoty pri podporovaní opatrení členských štátov v súlade s prevádzkovou zodpovednosťou členských štátov za zabezpečenie bezpečnosti a podpornou úlohou zverenou inštitúciám a agentúram EÚ na základe zmlúv. Neboli zistené žiadne významné vedľajšie účinky ani významná duplicita alebo prekrývanie.
V komplexnom posúdení sa zdôrazňuje najmä pridaná hodnota opatrení EÚ pri uľahčovaní výmeny informácií a operačnej spolupráce. Nástroje, ako sú Schengenský informačný systém, spoločné vyšetrovacie tímy, európsky zatýkací rozkaz alebo vzájomná právna pomoc, podporujú vnútroštátne orgány pri zbere a výmene informácií a dôkazov, umožňujú im vykonávať koordinované operačné činnosti a pomáhajú im potrestať páchateľov. Okrem toho z celkového hodnotenia vyplýva, že opatrenia EÚ prispeli k zlepšeniu vnútroštátnych kapacít na boj proti terorizmu, závažnej a organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite, a to aj prostredníctvom odbornej prípravy, výmeny najlepších postupov a cezhraničnej spolupráce. Rámce pre spoluprácu, ako napríklad cyklus politík EÚ na boj proti organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti, pomáhajú pri vymedzovaní spoločných priorít pre operačné opatrenia orgánov členských štátov na vnútroštátnej úrovni a cezhranične. Agentúry EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí sa stali ústrednými hráčmi v príslušných oblastiach ich zodpovednosti, čo dokazuje podpora, ktorú Europol poskytuje prostredníctvom svojich špecializovaných stredísk 5 , alebo úloha Eurojustu pri uľahčovaní vykonávania európskeho zatýkacieho rozkazu a európskeho vyšetrovacieho príkazu.
V kontexte právnych predpisov EÚ sa v komplexnom posúdení poukazuje na to, že vo všeobecnosti sú zainteresované strany spokojné s rámcom EÚ pre oblasť vnútornej bezpečnosti a právnou istotou, ktorú prináša. Právny rámec EÚ pre politiku vnútornej bezpečnosti sa vyvíjal postupne v priebehu času a ukázalo sa, že je schopný prispôsobiť sa vyvíjajúcim sa hrozbám. Hoci neboli zistené žiadne významné medzery v právnych predpisoch, v komplexnom posúdení je naznačená potreba cielených zmien a doplnení rámca EÚ s cieľom riešiť vyvíjajúce sa hrozby alebo zjednodušiť existujúce pravidlá a znížiť ich zložitosť pre každého, kto ich uplatňuje v praxi (pozri časť II.2 ďalej vrátane záverov Komisie z týchto zistení).
V komplexnom posúdení sa potvrdzuje, že dodržiavanie základných práv je v súlade s právnym záväzkom vyplývajúcim zo zmlúv kľúčovou charakteristikou bezpečnostnej politiky EÚ. Okrem účinného súdneho preskúmania zo strany Súdneho dvora Európskej únie Komisia vytvorila aj niekoľko mechanizmov na zohľadnenie hľadísk základných práv pri vypracúvaní legislatívnych a politických návrhov. Patrí sem aj posúdenie vplyvu plánovaných politických opatrení na základné práva ako súčasť posúdení vplyvu v rámci lepšej tvorby práva 6 alebo zapojenie európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a agentúry EÚ pre základné práva vo včasnej fáze práce na konkrétnych iniciatívach. Jedným z príkladov toho, ako sa informácie a usmernenia od európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a agentúry EÚ pre základné práva zohľadňujú vo včasnej fáze prípravy nového politického prístupu, je pokračujúca práca na interoperabilite informačných systémov 7 . Základné práva sa zohľadňujú aj pri vyhodnocovaní vplyvu a účinnosti nástrojov a politík EÚ s cieľom overiť ich pretrvávajúcu potrebnosť, primeranosť a použiteľnosť na daný účel. Komisia takisto pomáha vnútroštátnym orgánom pri zabezpečovaní dodržiavania základných práv pri vykonávaní relevantných právnych predpisov EÚ. Komisia bude pokračovať v uplatňovaní a ďalšom vývoji týchto mechanizmov, aby zabezpečila dodržiavanie základných práv v rámci bezpečnostnej politiky EÚ v plnom rozsahu, v súlade s vedomím, že ochrana bezpečnosti občanov a dodržiavanie základných práv sa navzájom doplňujú.
2. Hlavné výzvy účinnej bezpečnostnej politiky EÚ a ich riešenie
Hoci celkový záver komplexného posúdenia je pozitívny, zistili sa tu aj výzvy a medzery, ktoré majú nepriaznivý účinok na účinnú spoluprácu v rámci bezpečnostnej únie. Tieto výzvy a medzery možno zhrnúť takto:
·neúplné vykonávanie niektorých politík a nástrojov EÚ na vnútroštátnej úrovni znižuje ich účinnosť,
·zložitosť niektorých nástrojov EÚ sťažuje vnútroštátnym orgánom ich využívanie v plnom rozsahu,
·obmedzenosť kapacít na úrovni jednotlivých štátov predstavuje výzvu pre ďalšie združovanie zdrojov a odborných znalostí na úrovni EÚ a vytváranie synergií medzi oblasťami politík,
·vyvíjajúce sa hrozby si vyžadujú, aby EÚ aktualizovala svoje nástroje.
V komplexnom posúdení sa na základe identifikácie týchto výziev a medzier potvrdzuje viacero politických iniciatív, ktoré Komisia nedávno začala, a vyzýva sa v ňom na ďalšie opatrenia. Komisia nadviaže na tieto zistenia v súlade so zásadami lepšej tvorby práva.
Podporovanie úplného vykonávania opatrení EÚ
Z komplexného posúdenia vyplýva, že pri viacerých kľúčových politikách a nástrojoch EÚ v oblasti vnútornej bezpečnosti nedochádza k ich úplnému vykonávaniu zo strany členských štátov na vnútroštátnej úrovni. Príklady tejto situácie sú právne predpisy v oblasti organizovanej trestnej činnosti 8 alebo prümský rámec 9 na výmenu údajov týkajúcich sa DNA, odtlačkov prstov a evidencie vozidiel. Neúplné vykonávanie týchto nástrojov brzdí ich účinnosť a bráni všetkým členským štátom, aby v plnej miere využili ich potenciál.
Komisia bude aj naďalej podporovať členské štáty pri zavádzaní právnych predpisov EÚ počas obdobia transpozície. Príkladom je podpora vykonávania smernice EÚ o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) 10 , ktorú je potrebné vykonať do 25. mája 2018. Komisia predložila plán vykonávania 11 , poskytla dodatočné finančné prostriedky a organizuje pravidelné stretnutia s odborníkmi z členských štátov s cieľom podeliť sa o príslušné poznatky, odborné znalosti a najlepšie postupy (pozri časť III.1 ďalej). Ďalším príkladom je prebiehajúce vykonávanie smernice o bezpečnosti sietí a informačných systémov (smernica NIS), ktorú je potrebné vykonať do 9. mája 2018 12 . V súlade so zisteniami z komplexného posúdenia bude Komisia venovať osobitnú pozornosť vykonávaniu smernice o boji proti terorizmu 13 a nedávno prijatým právnym predpisom týkajúcim sa financovania terorizmu 14 , keďže z komplexného posúdenia vyplýva, že niektoré zainteresované strany zdôraznili riziká alebo ťažkosti pri vykonávaní týchto nástrojov.
Komisia bude takisto naďalej vykonávať svoju úlohu ako strážkyňa zmlúv a začne postup v prípade nesplnenia povinnosti vždy, keď bude potrebné zabezpečiť úplné uplatňovanie práva Únie v oblasti vnútornej bezpečnosti. V súlade so zisteniami v komplexnom posúdení bude Komisia pokračovať v uplatňovaní týchto právomocí v oblasti presadzovania práva spolu s opatreniami na spoločné využívanie poznatkov a odborných znalostí s dotknutými členskými štátmi. Ako príklad je možné uviesť technickú podporu, ktorú Komisia poskytuje súbežne s postupom v prípade nesplnenia povinností voči tým niekoľkým členským štátom, ktoré ešte nezaviedli prümský rámec (pozri časť III.1 ďalej).
Orgány členských štátov poukázali na nedostatok technických odborných znalostí a finančných zdrojov ako na významný dôvod pre omeškania v procese zavádzania, predovšetkým v prípade nových alebo aktualizovaných informácií. Komisia konštatuje, že finančné prostriedky EÚ sú dostupné v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť – polícia, je však potrebné zlepšiť absorpciu zo strany členských štátov, pričom miera vykonávania k 15. júnu 2017 predstavovala 26 % (pozri aj časť III.2 ďalej). Komisia bude aj naďalej podporovať členské štáty pri čo najvýhodnejšom využívaní dostupných finančných prostriedkov.
Znižovanie zložitosti nástrojov EÚ
V komplexnom posúdení sa uvádza, že pri niektorých nástrojoch EÚ zložitosť právnych predpisov EÚ, ktorými sa tieto nástroje riadia, brzdí ich účinné využívanie vnútroštátnymi orgánmi. Ako príklad možno uviesť súbor odlišných pravidiel EÚ o prístupe k informačným systémom EÚ zo strany orgánov presadzovania práva alebo súčasné právne rámce na získanie cezhraničného prístupu k elektronickým dôkazom, v ktorých sa odrážajú tradičné prístupy teritoriality a v ktorých je skutočnosť, že elektronické služby a toky údajov podliehajú viacerým jurisdikciám, príčinou problémov. Dôvodom je čiastočne aj to, že tieto rôzne nástroje boli vytvorené v priebehu dlhšieho časového obdobia, čo v niektorých prípadoch viedlo k zložitej spleti nástrojov, ktorej používanie je pre vnútroštátne orgány náročné. Okrem toho právne predpisy EÚ nie vždy poskytujú potrebnú jednoznačnosť, pokiaľ ide o vymedzenie pojmov, čo vedie k odlišným pravidlám v členských štátoch a obmedzuje to operačnú spoluprácu. Takto to bolo najmä v prípade oblasti boja proti terorizmu pred prijatím smernice o boji proti terorizmu 15 , na základe ktorej sa kriminalizujú činy ako financovanie terorizmu, uskutočňovanie odbornej prípravy alebo cestovania na účely terorizmu, ako aj organizácia alebo umožňovanie takéhoto cestovania.
Komisia už prijala opatrenia na riešenie zložitosti právnych predpisov EÚ, ktoré boli zdôraznené v komplexnom posúdení. V oblasti výmeny informácií Komisia zistila, že zložitá situácia tvorená rôzne spravovanými informačnými systémami predstavuje prekážku, ktorá bráni v práci vnútroštátnym orgánom 16 , a navrhla spôsob, ako prekonať túto prekážku prostredníctvom interoperability informačných systémov 17 vrátane zjednodušených pravidiel pre prístup orgánov presadzovania práva rešpektujúci základné práva, predovšetkým ochranu údajov. Komisia ďalej preskúmala mechanizmus získavania cezhraničného prístupu k elektronickým dôkazom. Na základe toho Komisia vykonáva praktické opatrenia na zlepšenie takéhoto prístupu v rámci súčasného legislatívneho rámca a zároveň pracuje na posúdení vplyvu, ktoré by mohlo tvoriť základ pre možné budúce legislatívne opatrenia 18 .
Komisia okrem toho preskúma legislatívne akty, ktoré na základe komplexného posúdenia môžu byť zastarané alebo neplatné. Komisia v novembri 2014 navrhla zrušiť 24 aktov v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach 19 . Spoluzákonodarcovia prijali tieto návrhy 20. januára 2016 a celkovo bolo zrušených 26 aktov 20 .
V komplexnom posúdení sa ďalej poukazuje na význam odbornej prípravy na zvyšovanie vedomostí koncových používateľov o existujúcich nástrojoch EÚ a ich schopnosti účinne ich využívať. Zainteresované strany okrem toho poukázali na pridanú hodnotu výmenných programov a programov na vysielanie vnútroštátnych úradníkov, ktoré predstavujú spôsob spoločného využívania najlepších postupov pri využívaní nástrojov EÚ. Komisia úzko spolupracuje s Agentúrou Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) na zabezpečení toho, aby jej programy odbornej prípravy boli v súlade s prioritami Únie v oblasti bezpečnosti a aby agentúra prispievala k poskytovaniu vedomostí a znalostí pre vnútroštátnych úradníkov, ktoré potrebujú na účinnú spoluprácu s partnermi v iných členských štátoch, pri plnom rozsahu využitia nového mandátu agentúry od 1. júla 2016 21 . Komisia podporuje viacero programov odbornej prípravy vytvorených Európskou sieťou odbornej justičnej prípravy (EJTN) pre prokurátorov a sudcov uplatňujúcich právne predpisy Únie v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach.
Budovanie kapacít na úrovni EÚ prostredníctvom združovania zdrojov a odborných znalostí a využívania synergií
Z komplexného posúdenia vyplýva, že existuje priestor na ďalšie združovanie zdrojov na úrovni EÚ. V prípadoch, keď jednotlivým členským štátom EÚ chýbajú konkrétne odborné znalosti alebo zdroje, existuje potenciál vytvorenia spoločnej kapacity na úrovni EÚ. Zainteresované strany poukázali najmä na technologicky náročné oblasti, ako je kybernetická bezpečnosť, chemické, biologické, rádiologické alebo jadrové (CBRN) materiály alebo analýza veľkých dát (big data) či otvorené zdroje. Agentúry EÚ zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní spoločných zdrojov jednotlivým členským štátom. Napríklad Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite (EC3) Europolu podporuje vnútroštátne orgány v boji proti počítačovej kriminalite a orgány presadzovania práva pri reakcii na veľkoplošné kybernetické útoky, a to prostredníctvom forenzných odborných znalostí alebo informácií týkajúcich sa počítačovej kriminality z verejných, súkromných a otvorených zdrojov. Európske centrum pre boj proti terorizmu a Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu v rámci Europolu vykonávajú podobné podporné funkcie vo svojich príslušných oblastiach. Ďalším príkladom je úloha, ktorú zohráva Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) pri podporovaní spolupráce medzi členskými štátmi v prípade smernice o bezpečnosti sietí a informačných systémov (smernica NIS). Z komplexného posúdenia vyplýva, že zainteresované strany považujú podporu, ktorú poskytujú agentúry EÚ, za veľmi cennú. Komisia sa usiluje o to, aby agentúry EÚ mali na plnenie tejto podpornej funkcie potrebné prostriedky.
Siete na úrovni EÚ predstavujú ďalší spôsob združovania odborných znalostí v konkrétnych oblastiach vnútornej bezpečnosti. V komplexnom posúdení sa zdôrazňuje pridaná hodnota európskych sietí alebo štruktúr pre spoluprácu, ktoré dopĺňajú prácu agentúr EÚ a podporujú operačnú spoluprácu. Patria sem siete špecializované na trestné činy proti životnému prostrediu (EnviCrimeNet), obchodovanie s drogami (Námorné centrum analýz a operácií — narkotiká), predchádzanie trestnej činnosti (Európska sieť na predchádzanie trestnej činnosti), špeciálne zásahové jednotky (sieť ATLAS), chemické, biologické, rádiologické a jadrové (CBRN) látky (poradná skupina pre CBRN) alebo bezpečnosť dopravy (Airpol a Railpol). V potrebných prípadoch bude Komisia naďalej využívať tento prístup založený na sieťach, ako je to v prípade nedávno zriadenej skupiny EÚ pre politiku ochrany mäkkých cieľov, čo umožňuje štruktúrovanejšiu výmenu informácií a spoločné využívanie najlepších postupov v oblasti operačných opatrení na ochranu mäkkých cieľov.
Z komplexného posúdenia vyplýva, že vzhľadom na prierezový charakter výziev spojených s terorizmom, závažnou trestnou činnosťou a počítačovou kriminalitou existuje priestor na ďalšie využívanie synergií na úrovni EÚ medzi bezpečnostnou politikou a súvisiacimi oblasťami politík. Patrí sem napríklad potreba posilnenej spolupráce medzi policajnými orgánmi, pohraničnou strážou a colnými orgánmi, alebo prepojenie bezpečnostnej politiky a dopravnej politiky v oblastiach, ako je bezpečnostná ochrana letectva alebo ochrana námornej dopravy. Komisia reagovala na túto potrebu prierezových opatrení vytvorením konkrétneho portfólia komisára pre bezpečnostnú úniu za pomoci prierezovej osobitnej skupiny využívajúcej odborné znalosti celej Komisie.
V komplexnom posúdení sa ďalej zdôrazňuje, že na úrovni EÚ sa poskytuje pridaná hodnota pre vnútroštátne orgány tým, že sa spájajú rôzni aktéri z oblasti mimo verejného sektora. Zainteresované strany poukazujú na význam spolupráce medzi orgánmi verejnej moci a priemyslom v boji proti počítačovej kriminalite alebo online radikalizácii, alebo na význam zapájania miestnych subjektov z praxe, akademickej obce a výskumu v snahe predchádzať násilnej radikalizácii v komunitách. Komisia bude naďalej podporovať túto prácu so subjektmi, ako sú internetové fórum EÚ alebo centrum excelentnosti siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii. Komisia okrem toho zváži organizovanie pravidelných strategických dialógov o bezpečnostnej politike so širokou škálou zainteresovaných strán.
Riešenie vyvíjajúcich sa hrozieb
Všeobecnou výzvou pre bezpečnostnú politiku EÚ je potreba zabezpečiť aktuálne nástroje na riešenie vyvíjajúcich sa bezpečnostných hrozieb. V komplexnom posúdení sa poukazuje na skutočnosť, že nové a vznikajúce hrozby si opakovane vyžadovali cielenú revíziu existujúcich nástrojov alebo právnych predpisov EÚ v oblasti vnútornej bezpečnosti. V oblasti boja proti terorizmu je naďalej platný všeobecný koncepčný rámec pre opatrenia EÚ v oblasti vnútornej bezpečnosti, ktorý umožňuje prispôsobenie jednotlivých nástrojov v reakcii na rýchlo sa meniace bezpečnostné podmienky.
Komisia bude pokračovať v posudzovaní potreby cielených zmien existujúcich nástrojov v oblasti vnútornej bezpečnosti. Medzi nedávne príklady patrí zriadenie odbornej skupiny na vysokej úrovni v oblasti radikalizácie 22 na uľahčenie ďalšieho rozvoja politík EÚ v reakcii na bezprecedentnú mieru radikalizácie a nadchádzajúce preskúmanie stratégie kybernetickej bezpečnosti z roku 2013 na zabezpečenie aktuálnej a účinnej reakcie na rastúcu hrozbu počítačovej kriminality.
Pripravovaný osobitný výbor Európskeho parlamentu pre terorizmus 23 poskytuje dodatočnú možnosť na ďalšiu analýzu toho, či existujúce opatrenia EÚ v oblasti boja proti terorizmu sú primerané na reakciu na vyvíjajúcu sa hrozbu terorizmu v Európe a na identifikáciu praktických a právnych prekážok, ktoré je potrebné riešiť. Komisia bude k práci osobitného výboru aktívne prispievať a usilovať sa o dosiahnutie výsledku, ktorý bude tvoriť základ pre ďalšie spoločné opatrenia s Výborom Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) a Radou.
III. VYKONÁVANIE PRIORITNÝCH DOKUMENTOV V OBLASTI BEZPEČNOSTI
1. Legislatívne iniciatívy
Komisia 13. júla 2017 prijala návrh 24 nariadenia na predchádzanie nedovolenému dovozu tovaru kultúrneho charakteru z tretej krajiny do EÚ a jeho uskladňovaniu v EÚ s cieľom znižovať nedovolené obchodovanie s tovarom kultúrneho charakteru, bojovať proti financovaniu terorizmu a chrániť kultúrne dedičstvo. Ide o ďalší krok pri vykonávaní akčného plánu z februára 2016 na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu 25 , ktorý je zároveň reakciou na výzvu Bezpečnostnej rady OSN 26 na prijatie krokov na boj proti nedovolenému obchodu a obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru, predovšetkým ak pochádza z prostredia ozbrojeného konfliktu a vykonávajú ho teroristické skupiny alebo z neho profitujú. Po prijatí spoluzákonodarcami sa na základe návrhu Komisie stanoví spoločné vymedzenie dovážaného tovaru kultúrneho charakteru, zabezpečí sa, aby dovozcovia pri nákupe tovaru kultúrneho charakteru z tretích krajín uplatňovali náležitú starostlivosť, stanovia sa štandardizované informácie na osvedčenie legálnosti tovaru a zabezpečia sa účinné prostriedky na odrádzanie od nedovoleného obchodovania. Komisia vyzýva spoluzákonodarcov, aby prácu na tomto návrhu uprednostnili.
Došlo aj k ďalšiemu pokroku pri práci na silnejších a inteligentnejších informačných systémoch pre hranice a bezpečnosť. Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Európskeho parlamentu (LIBE) a Výbor stálych predstaviteľov (COREPER) Rady 12. júla 2017 potvrdili dohodu, ktorá sa dosiahla v oblasti systému vstup/výstup (EES). Tento systém, ktorý navrhla Komisia v apríli 2016 27 , bude registrovať údaje o vstupe a výstupe štátnych príslušníkov tretích krajín prekračujúcich vonkajšie hranice EÚ, a tým bude prispievať k posilňovaniu riadenia vonkajších hraníc a vnútornej bezpečnosti. Politická dohoda o systéme vstup/výstup je významným krokom smerom k dosiahnutiu úplnej interoperability informačných systémov EÚ do roku 2020 v súlade s novým prístupom Komisie k správe údajov, pokiaľ ide o hranice a bezpečnosť 28 . Na neformálnom zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci v Tallinne 6. a 7. júla 2017 členské štáty opätovne potvrdili svoj záväzok považovať prácu na dosiahnutí interoperability informačných systémov za otázku priority. Komisia vyzýva spoluzákonodarcov, aby urýchlili prácu na súvisiacich legislatívnych návrhoch o informačných systémoch, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje 29 .
Pokračuje aj práca na vykonávaní existujúcich systémov a maximalizácii ich výhod – ďalšia kľúčová oblasť pre opatrenia pre silnejšie a inteligentnejšie informačné systémy pre hranice a bezpečnosť. Ako súčasť podpory poskytovanej pri vykonávaní smernice o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) uskutočnili útvary Komisie 22. júna 2017 piate stretnutie s odborníkmi z členských krajín s cieľom podeliť sa o relevantné vedomosti, odborné znalosti a najlepšie postupy. Keďže do uplynutia lehoty na transpozíciu (25. mája 2018) zostáva menej ako rok, Komisia opätovne nabádala členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o zabezpečenie včasného zriadenia funkčného systému PNR, ktorý predstavuje významný nástroj reakcie na hrozbu terorizmu. Komisia zaslala listy tým členským štátom, ktorých proces zavádzania podľa všetkého ešte nie je dostatočne pokročilý, s cieľom vyriešiť možné prekážky, ktorým by mohli čeliť, a posúdiť, či je možné poskytnúť dodatočnú podporu vrátane bilaterálnej podpory, ktorú ponúkajú viaceré z tých členských štátov, ktoré sú v pokročilej fáze zavádzania smernice o PNR.
Hoci niektoré členské štáty dosiahli pokrok pri zavádzaní prümských rozhodnutí 30 , Komisia musela uplatniť svoje právomoci v oblasti neplnenia povinností na zabezpečenie vykonávania v plnom rozsahu. Komisia preto 18. mája 2017 zaslala odôvodnené stanoviská Chorvátsku, Írsku a Taliansku. Komisia okrem využívania právomocí, ktoré jej vyplývajú zo zmlúv naďalej podporuje členské štáty tým, že poskytuje finančné prostriedky na vykonávanie vnútroštátnych programov v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť – polícia. Komisia poskytne na rok 2017 pre tieto vnútroštátne programy ďalších 22 miliónov EUR a tieto finančné prostriedky môžu byť použité na vykonávanie prümského rámca.
Ministri spravodlivosti 7. júla 2017 na neformálnom zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci v Talline diskutovali o návrhu Komisie o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a konfiškáciu 31 . Komisia vyzýva spoluzákonodarcov, aby rýchlo pokračovali s prácou na tomto návrhu s cieľom zlepšiť vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti v cezhraničných prípadoch.
2. Vykonávanie nelegislatívnych opatrení
Boj proti online radikalizácii zostáva prioritou v boji proti terorizmu a Komisia urýchľuje svoju prácu na podporu členských štátov pri riešení týchto výziev. V nadväznosti na zasadnutie internetového fóra EÚ 32 na úrovni vysokých úradníkov 27. júna 2017 členovia internetového fóra EÚ 17. júla 2017 stanovili akčný plán na boj proti teroristickému obsahu online. Zahŕňa opatrenia na zlepšenie automatického zisťovania nelegálneho teroristického obsahu online, využívanie súvisiacich technológií a nástrojov spolu s menšími spoločnosťami, dosiahnutie úplného vykonávania a používania databázy hashov a posilnenie postavenia občianskej spoločnosti v oblasti alternatívnej argumentácie. Útvary Komisie zvolajú vzhľadom na naliehavosť záležitosti ďalšie zasadnutie internetového fóra EÚ na úrovni vysokých úradníkov v septembri a o pokroku, ktorý sa dosiahol pri vykonávaní akčného plánu budú informovať v jednej z pripravovaných správ o pokroku v oblasti bezpečnostnej únie.
Nedávne teroristické útoky opäť upriamili pozornosť na potrebu posilniť ochranu mäkkých cieľov, pričom sa vyžadujú inovačné riešenia na ochranu preplnených miest. Útvary Komisie 30. a 31. mája 2017 usporiadali seminár s odborníkmi z členských štátov a tretích krajín s cieľom výmeny osvedčených postupov a získaných poznatkov v oblasti ochrany mäkkých cieľov. Tento seminár, organizovaný v rámci Globálneho fóra pre boj proti terorizmu, bol doplnením práce začatej vo februári 2017 s cieľom vypracovať politiku EÚ a platformu pre špecialistov na posilnenie odolnosti EÚ voči útokom na mäkké ciele. Okrem toho 29. júna 2017 špeciálne zásahové jednotky belgickej a holandskej polície ako praktické opatrenie podporené Komisiou vykonali cezhraničné cvičenie zamerané na mäkké ciele, ktoré zahŕňalo aj simuláciu synchronizovaných teroristických útokov na verejné školy. Toto cvičenie za účasti policajných síl, špecialistov prvého zásahu a národných jednotiek pre reakcie na núdzové situácie bolo zamerané na meranie pripravenosti a funkcií krízového riadenia v prípade útokov prebiehajúcich súčasne v susedných krajinách. Útvary Komisie zorganizujú špeciálne stretnutie pre všetky členské štáty na šírenie najlepších postupov stanovených na základe tohto cvičenia.
Financovanie EÚ je významným nástrojom na podporu členských štátov pri vykonávaní krokov potrebných na vybudovanie účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie. Komisia vzhľadom na vyvíjajúcu sa hrozbu, ktorú predstavujú teroristi, organizovaná trestná činnosť a počítačová kriminalita, v roku 2017 poskytne 90 miliónov EUR na podporu opatrení Únie v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť – polícia 33 , čo je dvojnásobok sumy, ktorú poskytla v roku 2016. V príslušnom ročnom pracovnom programe 34 sa stanovujú priority pre financovanie cielených cezhraničných opatrení v oblasti vnútornej bezpečnosti a program plánuje podporiť úsilie členských štátov v boji proti terorizmu prostredníctvom projektov na predchádzanie financovaniu terorizmu, boj proti radikalizácii, podporu občianskej spoločnosti pri šírení alternatívnej argumentácie a posilnenie ochrany kritickej infraštruktúry. Komisia plánuje poskytnúť aj finančné prostriedky na cezhraničné projekty s cieľom riešiť prioritné hrozby trestnej činnosti ako obchodovanie s ľuďmi, obchodovanie s drogami, obchodovanie so strelnými zbraňami a trestné činy proti životnému prostrediu 35 .
Po prvýkrát v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť – polícia sa v rámci ročného pracovného programu na rok 2017 plánuje poskytovanie finančných prostriedkov pre projekty zamerané na boj s počítačovou kriminalitou. Je to odrazom vyvíjajúcej sa kybernetickej hrozby, o ktorej svedčia nedávne kybernetické útoky a skutočnosť, že takmer pri všetkých druhoch organizovanej trestnej činnosti používajú páchatelia technológiu čoraz zručnejšie a s čoraz vyšším účinkom. Na zlepšenie výmeny informácií Komisia zamýšľa poskytovať finančné prostriedky na projekty, ktoré sú zamerané na maximalizáciu výhod existujúcich informačných systémov EÚ. To je prioritou práce na silnejších a inteligentnejších informačných systémoch pre hranice a bezpečnosť 36 . Podporovať sa bude aj úsilie o dosiahnutie interoperability informačných systémov EÚ 37 . Komisia napokon plánuje poskytovať finančné prostriedky na posilnenie cezhraničnej policajnej spolupráce v súlade so svojím odporúčaním z mája 2017 o primeraných policajných kontrolách a policajnej spolupráci v schengenskom priestore 38 .
Tieto finančné prostriedky dopĺňajú podporu, ktorá sa členským štátom poskytuje prostredníctvom ich vnútroštátnych programov v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť – polícia. Na obdobie od roku 2014 do roku 2020 Komisia poskytne celkovo 754 miliónov EUR 26 členským štátom na opatrenia v rámci boja proti trestnej činnosti a na riadenie rizík a krízové riadenie 39 . Tieto finančné prostriedky je možné použiť na širokú škálu iniciatív na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti v EÚ, ako je zriadenie informačných systémov, nadobudnutie operačného vybavenia, propagácia plánov odbornej prípravy a zabezpečenie operačnej spolupráce. Je však zrejmé, že existuje priestor na zlepšenie spôsobu, akým členské štáty tieto finančné prostriedky absorbujú. Komisia preto členské štáty vyzýva, aby v plnej miere využili toto finančné krytie pri vykonávaní priorít v oblasti bezpečnostnej únie.
3. Vonkajší rozmer
Vedúci predstavitelia skupiny G20 na samite v Hamburgu 7. a 8. júla 2017 prijali akčný plán na boj proti terorizmu. V akčnom pláne sa potvrdzujú súčasné priority opatrení EÚ v bezpečnostnej únii, a to výzvou na opatrenia na riešenie vyvíjajúcej sa hrozby vracajúcich sa zahraničných teroristických bojovníkov, uľahčenie výmeny informácií, boj proti financovaniu terorizmu, boj proti radikalizácii a používaniu internetu na teroristické účely. Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť budú pri vykonávaní týchto politík pokračovať v úzkej spolupráci so svojimi partnermi mimo EÚ.
Súdny dvor Európskej únie 26. júla 2017 predložil svoje stanovisko o zlučiteľnosti dohody medzi EÚ a Kanadou o prenose údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) a ich spracovaní so zmluvami 40 . Dohoda bola podpísaná v roku 2014 a Rada požiadala Európsky parlament o jej schválenie. Európsky parlament sa rozhodol vec posunúť Súdnemu dvoru s cieľom zistiť, či je plánovaná dohoda zlučiteľná s právom Únie, ktorým sa garantuje rešpektovanie súkromného a rodinného života a ochrana osobných údajov. Komisia sa k tejto záležitosti vráti v ďalšej správe o pokroku v oblasti bezpečnostnej únie v septembri 2017.
Neformálne zasadnutie ministrov spravodlivosti a vnútorných vecí z krajín EÚ a Východného partnerstva, ktoré sa konalo 7. júla v Talline, sa sústredilo na boj proti počítačovej kriminalite, boj proti korupcii a základné reformy súdnictva. Ministri opakovane potvrdili svoj spoločný záväzok prijať ďalšie opatrenia na boj proti počítačovej kriminalite a posilnenie kybernetickej bezpečnosti. Diskutovalo sa o legislatívnych a operačných výzvach v boji proti počítačovej kriminalite s výhľadom na posilnenie spolupráce na regionálnej, ako aj na medzinárodnej úrovni a prijímanie ďalších opatrení v rámci panelu Východného partnerstva zameraného na právny štát.
Rada pre zahraničné veci 19. júna 2017 prijala závery o vonkajších aspektoch ochrany námornej dopravy, v ktorých zdôraznila úlohu EÚ ako globálneho poskytovateľa námornej bezpečnosti a vyzvala na zlepšenie spoločného využívania informácií, výmenu osvedčených postupov, zvýšenie koordinácie medzi iniciatívami EÚ a medzinárodnú spoluprácu na mori s cieľom boja proti vznikajúcim výzvam a hrozbám na mori.
Rada pre zahraničné veci 17. júla 2017 diskutovala o prioritách pri vykonávaní globálnej stratégie EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku v rokoch 2017 – 2018. Ministri zdôraznili potrebu ďalšieho posilnenia prepojenia vnútorného a vonkajšieho rozmeru bezpečnosti, boja proti terorizmu a boja proti hybridným hrozbám. Ministri sa ďalej dohodli na dvoch dodatočných postupoch pre ďalšiu prácu v oblasti globálnej správy a regionálnej spolupráce vrátane posilnenia ochrany námornej bezpečnosti a zlepšenia kybernetickej bezpečnosti Únie.
Komisia a vysoká predstaviteľka EÚ 19. júla 2017 predložili správu 41 s vyhodnotením pokroku dosiahnutého pri vykonávaní Spoločného rámca pre boj proti hybridným hrozbám z apríla 2016. 42 V správe sa uvádza pokrok v súvislosti s 22 opatreniami zameranými na zvyšovanie povedomia o hybridných hrozbách, budovanie odolnosti voči týmto hrozbám a zlepšenie spolupráce medzi EÚ a NATO.
V kontexte strategického partnerstva a spolupráce medzi EÚ a NATO Rada pre zahraničné veci 19. júna 2017 prijala závery o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní spoločného súboru návrhov (42 opatrení), ktoré EÚ a ministri NATO schválili 6. decembra 2016. V správe o pokroku sa zdôrazňuje potreba spolupráce medzi obidvoma organizáciami v súčasnom strategickom prostrední, v ktorom EÚ, ako aj NATO čelia bezprecedentným výzvam, a ani jedna z uvedených organizácií nemá k dispozícii úplnú škálu nástrojov na to, aby tieto bezpečnostné hrozby riešila sama. Zo správy vyplýva, že činnosti týchto dvoch organizácií sa navzájom dopĺňajú a napomáhajú dosiahnuť spoločný cieľ. Spoluprácu medzi EÚ a NATO ďalej posilňujú novo zriadené Európske centrum excelentnosti na boj proti hybridným hrozbám v Helsinkách a zriadenie Strediska pre hybridné hrozby, ako aj spolupráca s novo vytvoreným oddelením NATO pre analýzu hybridných hrozieb.
IV. ZÁVER
Predmetom tejto správy sú závery, ku ktorým Komisia dospela na základe komplexného posúdenia činností Únie v oblasti vnútornej bezpečnosti, ktoré bolo uverejnené spolu s touto správou. Hoci celkový výsledok komplexného posúdenia je pozitívny a potvrdzuje relevantnosť a účinnosť opatrení Únie v oblasti vnútornej bezpečnosti, Komisia bude pokračovať v prijímaní opatrení na riešenie zistených prekážok a medzier, a to: 1. podporovaním vykonávania opatrení EÚ v plnom rozsahu; 2. znížením zložitosti nástrojov EÚ; 3. vybudovaním ďalšej kapacity na úrovni EÚ prostredníctvom združovania zdrojov a 4. riešením vyvíjajúcich sa hrozieb. Komisia predloží komplexné posúdenie Európskemu parlamentu a Rade a obe inštitúcie nabáda, aby nadviazali dialóg s cieľom preskúmať jej zistenia.
Ďalšia správa o pokroku v oblasti bezpečnostnej únie bude predložená v septembri 2017.
SWD(2017) 278 final, 26.7.2017.
http://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/european-council/2017/06/22-23-euco-conclusions_pdf/ .
http://www.consilium.europa.eu/press-releases-pdf/2017/7/47244662401_en.pdf .
http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2017/05/26-statement-fight-against-terrorism/ .
Európske centrum pre boj proti terorizmu (ECTC), Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite (EC3) a Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu (EMSC).
Pozri pracovný dokument útvarov Komisie Prevádzkové usmernenie o zohľadňovaní základných práv v posúdeniach vplyvu vypracovaných Komisiou [SEK(2011) 567 v konečnom znení, 6. 5. 2011].
Pozri siedmu správu o pokroku smerom k dosiahnutiu účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie [COM(2017) 261 final, 16. 5. 2017].
Najmä rámcové rozhodnutie o boji proti organizovanému zločinu (rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV, 24.10. 2008).
Rozhodnutia Rady 2008/615/SVV a 2008/616/SVV (23. 6. 2008).
Smernica (EÚ) 2016/681 (27. 4. 2016).
SWD(2016) 426 final, 28. 11. 2016.
Smernica (EÚ) 2016/1148 (6. 7. 2016).
Smernica (EÚ) 2017/541 (15. 3. 2017).
Smernica (EÚ) 2015/849 (20. 5. 2015).
Smernica (EÚ) 2017/541 (15. 3. 2017).
Pozri oznámenie Silnejšie a inteligentnejšie systémy pre hranice a bezpečnosť [COM(2016) 205 final, 6. 4. 2016].
Pozri siedmu správu o pokroku smerom k dosiahnutiu účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie [COM(2017) 261 final, 16. 5. 2017].
Pozri ôsmu správu o pokroku smerom k dosiahnutiu účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie [COM(2017) 354 final, 29. 6. 2017].
COM(2014) 713 final, COM(2014) 714 final a COM(2014) 715 final (28. 11. 2014). Tieto návrhy boli založené na posúdení právnych aktov týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktoré bolo vykonané vzhľadom na ukončenie prechodných ustanovení stanovených v protokole 36 k Lisabonskej zmluve.
Nariadenie (EÚ) 2016/93, nariadenie (EÚ) 2016/94 a nariadenie (EÚ) 2016/95 (20. 1. 2016).
Nariadenie (EÚ) 2015/2219 (25. 11. 2015).
Pozri ôsmu správu o pokroku smerom k dosiahnutiu účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie [COM(2017) 354 final, 29. 6. 2017].
COM(2017) 375 final (13. 7. 2017).
COM(2016) 50 final (2. 2. 2016). Pozri prehľad o súčasnom stave vykonávania akčného plánu v ôsmej správe o pokroku smerom k dosiahnutiu účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie [COM(2017) 354 final, 29. 6. 2017].
Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 2347 (24. 3. 2017).
COM(2016) 194 final (6. 4. 2016).
Pozri siedmu správu o pokroku smerom k dosiahnutiu účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie [COM(2017) 261 final, 16. 5. 2017].
Ide o návrh na zriadenie európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) [COM(2016) 731 final, 16. 11. 2016], návrhy na posilnenie Schengenského informačného systému [COM(2016) 881 final, 882 final a 883 final, 21. 12. 2016], návrh o zriadení systému Eurodac [COM(2016) 272 final, 4. 5. 2016] a doplňujúci návrh na uľahčenie výmeny údajov z registrov trestov štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci EÚ prostredníctvom Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) [COM(2017) 344 final, 29. 6. 2017].
Tieto rozhodnutia Rady (rozhodnutia Rady 2008/615/SVV a 2008/616/SVV, 23. 6. 2008) sa osobitne zameriavajú na boj proti terorizmu a cezhraničnú trestnú činnosť. Zavádzajú sa v nich pravidlá a postupy, ktoré členským štátom umožňujú vzájomne rýchlo vyhľadávať v súboroch s analýzou DNA, systémoch identifikácie odtlačkov prstov a databázach evidencie vozidiel. Členské štáty mali rozhodnutia Rady v plnom rozsahu vykonať do augusta 2011.
COM(2016) 819 final (21. 12. 2016).
Komisia počas posledných dvoch rokov pracovala spolu s kľúčovými internetovými platformami, členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami v rámci internetového fóra EÚ na zabezpečení dobrovoľného odstraňovania teroristického obsahu online a na podpore občianskej spoločnosti pri šírení alternatívnej argumentácie.
Nariadenie (EÚ) č. 513/2014 (16. 4. 2014).
Komisia v septembri 2017 plánuje prijať ročný pracovný program na rok 2017 pre opatrenia Únie v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť – polícia.
Pozri priority v oblasti boja proti trestnej činnosti v Šiestej správe o pokroku dosiahnutom pri budovaní účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie, [COM(2017) 213 final, 12. 4. 2017].
COM(2016) 205 final (6. 4. 2016).
Pozri nový prístup Komisie ku správe údajov, pokiaľ ide o hranice a bezpečnosť stanovený v siedmej správe o pokroku smerom k dosiahnutiu účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie [COM(2017) 261 final, 16. 5. 2017].
C(2017) 3349 final (12. 5. 2017).
Na vykonávaní Fondu pre vnútornú bezpečnosť – polícia sa podieľajú všetky členské štáty okrem Dánska a Spojeného kráľovstva.
https://curia.europa.eu/jcms/upload/docs/application/pdf/2017-07/cp170084sk.pdf .
JOIN (2017) 30 final (19. 7. 2017).
JOIN (2018)18 final (6. 4. 2016).