EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli10. 5. 2017

COM(2017) 228 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o preskúmaní vykonávania stratégie digitálneho jednotného trhu v polovici trvania

Prepojený digitálny jednotný trh pre všetkých

{SWD(2017) 155 final}

„Digitálne technológie a digitálna komunikácia
prenikajú do všetkých aspektov života.
Musíme sa usilovať o takú Európu, ktorá posilňuje postavenie našich občanov a nášho hospodárstva.
A v dnešnej dobe nastúpili občania aj hospodárstvo cestu digitalizácie.“

Predseda Juncker vo svojom prejave o stave Európskej únie 14. septembra 2016

1. Úvod

Postupné vlny technologickej zmeny pretvorili ľudské spoločnosti a hospodárstva a priniesli dlhodobé výhody pre hospodársky rast aj kvalitu života. Súčasná digitálna revolúcia je taká silná, že sa to môže stať znova.

Dve tretiny Európanov si myslia, že najnovšie digitálne technológie majú dobrý vplyv na spoločnosť, hospodárstvo a ich vlastné životy. Väčšina respondentov sa domnieva, že je potrebné, aby EÚ, orgány členských štátov a spoločnosti prijali opatrenia na riešenie otázok, ktoré vznikli v súvislosti s digitalizáciou 1 .

Ľudia a podniky v EÚ prirodzene disponujú schopnosťami, ktoré sú potrebné na využitie výhod digitálneho jednotného trhu. Patrí k nim silná výrobná základňa a rýchlo rastúci ekosystém začínajúcich podnikov, čo v spojení s novodigitalizovanými priemyselnými procesmi a kvalifikovanou pracovnou silou môže v dohľadnej budúcnosti podnecovať rast. V záujme úplného rozvinutia dátového hospodárstva musí EÚ spojiť tieto aktíva, aby maximalizovala digitalizáciu európskych odvetví služieb, najmä zdravotnej starostlivosti, energetiky, dopravy a financií.

Tieto silné stránky sa však môžu v plnej miere využiť, len ak sa značne zvýšia investície do digitálnych zručností a infraštruktúry, a to na úrovni EÚ, členských štátov i súkromného sektora. Dobudovanie digitálneho jednotného trhu EÚ potrebuje aj jasné a stabilné právne prostredie pre stimulovanie inovácií, na boj proti fragmentácii trhu a na to, aby mohli všetci účastníci využiť novú trhovú dynamiku za spravodlivých a vyvážených podmienok. Zabezpečí sa tým základ nevyhnutný pre dôveru podnikateľov a spotrebiteľov.

Toto bolo cieľom stratégie pre digitálny jednotný trh 2 . Vďaka lepšiemu prístupu a spravodlivým podmienkam táto stratégia predstavuje otvorený trh, na ktorom je pre podniky a ľudí jednoduché pôsobiť kdekoľvek v Európe rovnako účinne ako doma. Za dva roky od prijatia stratégie Komisia predložila návrhy týkajúce sa všetkých 16 identifikovaných kľúčových opatrení. Sú zamerané na oblasti, v ktorých EÚ môže priniesť osobitnú pridanú hodnotu, a sústredia sa na európske digitálne projekty, ktorých rozsah a veľkosť nemôžu realizovať jednotlivé krajiny samostatne. Pre všetky strany je veľmi dôležité zabezpečiť, aby sa opatrenia prijali, úplne vykonali a účinne presadzovali v časovom rámci, ktorý sa zhoduje s rýchlym rozvojom digitálneho hospodárstva. Komisia na tento účel použije celú škálu politických nástrojov a možností financovania, ale nevyhnutná je úplná podpora členských štátov, Európskeho parlamentu, Rady a zainteresovaných strán. V opačnom prípade sa digitálny jednotný trh jednoducho nezrealizuje.

Rozhodujúca úloha, ktorú bude digitalizácia plniť v transformácii Európy, je zdôraznená aj v Bielej knihe o budúcnosti Európy 3 . Digitálna technológia ovplyvňuje každý aspekt politiky EÚ: spôsob, ktorým vyrábame a spotrebúvame energiu, ako sa presúvame z miesta na miesto, ako kapitál prúdi po celej Európe. Ľudia čoskoro budú môcť cestovať po celej EÚ bez toho, aby museli riešiť poplatky za mobilný roaming, alebo stratili prístup k hudbe, hrám, filmom, športovým podujatiam a seriálom, za ktoré si už zaplatili.

Je veľmi dôležité, aby sa podniky v EÚ chopili príležitostí vyplývajúcich z digitálnych technológií a zostali tak konkurencieschopné na celosvetovej úrovni, aby začínajúce podniky v EÚ boli schopné rýchlo sa rozrastať, s úplným využitím cloud computingu, riešeniami veľkých dát, robotikou a vysokorýchlostným širokým pásmom a vytvárali tak nové pracovné miesta a dosahovali vyššiu produktivitu, efektívne využívanie zdrojov a udržateľnosť. Poskytovanie a používanie riešení elektronickej verejnej správy prinesie ľuďom, podnikom a orgánom verejnej správy takisto obrovské výhody a otvorí dvere k novým cezhraničným príležitostiam, a to najmä s použitím elektronických podpisov.

Zároveň je potrebné, aby digitálna infraštruktúra, od ktorej závisí digitálne hospodárstvo, bola spoľahlivá, odolná a schopná prispôsobovať sa vyvíjajúcim sa hrozbám. V opačnom prípade bude narušená dôvera ľudí a podnikov a prenikanie digitálnych technológií sa zabrzdí.

V tomto preskúmaní v polovici trvania sa posudzuje pokrok smerom k realizácii digitálneho jednotného trhu, identifikuje sa, na ktorých miestach treba vyvinúť viac úsilia a kde si meniace sa digitálne prostredie vyžaduje nové opatrenie na úrovni EÚ. Sprevádzajú ho správa o európskom digitálnom pokroku v roku 2017, 4 v ktorej sa uvádza pokrok dosiahnutý na úrovni EÚ aj členských štátov, a pracovný dokument útvarov Komisie s podkladmi, ktoré poslúžili ako vstupné informácie tohto preskúmania 5 .

2. Výzva na včasné plnenie a účinnú realizáciu

V spoločnom vyhlásení o legislatívnych prioritách EÚ sa zdôrazňuje politická zodpovednosť inštitúcií EÚ za dokončenie kľúčových právnych predpisov v rámci digitálneho jednotného trhu do konca roka 2017 6 . Oneskorenia by znamenali, že by ľudia boli menej chránení, nemohli by používať lepšie, rýchlejšie a lacnejšie spojenia a zablokoval by sa im prístup k väčšiemu množstvu online obsahu.

Trojitá výhra pre spotrebiteľov začína prinášať konkrétne výhody

Po dosiahnutí dohôd Európskeho parlamentu a Rady sa začínajú objavovať výhody z prvého súboru návrhov Komisie. Maloobchodné roamingové poplatky 7 budú zrušené od 15. júna 2017. Používatelia mobilných sietí, ktorí pravidelne cestujú v EÚ, budú môcť telefonovať, posielať správy a surfovať na internete za rovnakú cenu, akú platia doma. Vnútroštátne regulačné orgány budú dôsledne monitorovať vývoj, aby sa zabezpečilo dodržiavanie nových pravidiel a prospech pre spotrebiteľov.

Cezhraničná prenosnosť služieb online obsahu 10 znamená, že od začiatku roka 2018 spotrebitelia budú môcť pristupovať ku svojmu online predplatnému filmov, športových podujatí, elektronických kníh, videohier alebo hudobných služieb pri cestovaní po iných krajinách EÚ.

Posledná časť tohto balíka tzv. trojitej výhry by spočívala v rýchlom prijatí návrhu, ktorým sa rieši neodôvodnené geografické blokovanie 12 . Obchodníci by už nemohli diskriminovať spotrebiteľov z iných členských štátov bez objektívnych dôvodov.

Pripojenie na internet pre všetkých

S cieľom posilniť pripojenie a ďalší rozvoj nových služieb od roku 2020 členské štáty prijmú koordinované opatrenie, aby bolo vysokokvalitné 700 MHz pásmo k dispozícii pre bezdrôtové širokopásmové využitie. Táto cezhraničná koordinácia týkajúca sa spektra je základným stavebným prvkom. Bez nej nebudú účinne fungovať siete 5G ani nové služby, ktoré tieto siete prinášajú, napríklad pripojené autá, vzdialená zdravotná starostlivosť, inteligentné mestá či videoprenosy na cestách. Pre úplné vybavenie EÚ vysokokvalitnými a rýchlymi telekomunikačnými sieťami je rozhodujúce, aby členské štáty pokračovali v koordinovanom prístupe k politike frekvenčného spektra.

Ak má výhody digitálnej revolúcie požívať každý, Európa potrebuje regulačný rámec pre elektronické komunikácie, ktorým sa podporuje využívanie infraštruktúry schopnej fungovať bezproblémovo všade v EÚ vrátane vidieckych oblastí 14 , a zároveň ochraňovať účinnú hospodársku súťaž. Mnohé z potrebných investícií budú pochádzať zo súkromného sektora, pričom budú stavať na lepšom regulačnom prostredí. Rýchle prijatie návrhov kódexu elektronickej komunikácie 15  a nariadenia o Orgáne európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) 16 je preto tiež veľmi dôležité.

Rýchle postupné zavádzanie širokého pásma bude podporené aj opatreniami navrhnutými v európskom kódexe elektronickej komunikácie na zlepšenie koordinácie spektra, posilnenie hospodárskej súťaže na telekomunikačných trhoch a podnietenie investícií vo vysokokapacitných sieťach. Je potrebná aj rýchla implementácia smernice 2014/61/EÚ o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. 17

V záujme ďalšieho stimulovania investícií, ktoré sa teraz realizujú v postupnom zavádzaní vysokorýchlostného širokého pásma, EÚ mobilizuje aj zdroje prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (do roku 2020 približne 6 miliárd EUR s cieľom zabezpečiť vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie pre viac než 14,5 milióna domácností) a nástrojov, ako je Európsky fond pre strategické investície (približne 3,2 miliardy EUR 19 verejných a súkromných investícií) a Nástroj na prepájanie Európy (NPE). Fond pre širokopásmové pripojenie v rámci NPE 20  pomôže súkromným investorom spojiť úsilie na podporu infraštruktúr digitálnych sietí v oblastiach s nedostatočnými službami a vyvolať ďalšie investície až do výšky 1,7 miliardy EUR do roku 2021. Táto práca bude posilnená aj rýchlym prijatím a implementáciou návrhu o propagovaní bezplatného internetového pripojenia pre používateľov v miestnych spoločenstvách (iniciatíva WiFi4EU). Vďaka tomu by do roku 2020 mohlo až 8 000 miestnych spoločenstiev využiť financovanie vo výške 120 miliónov EUR. V tejto súvislosti teba uviesť, že Komisia pravidelne schvaľuje vnútroštátne schémy štátnej pomoci týkajúce sa širokopásmového pripojenia, čo takisto predstavuje dôležité opatrenie na úrovni EÚ na stimulovanie investícií.

Všetky zainteresované strany budú spolupracovať na splnení ambícií EÚ v oblasti pripojenia do roku 2025 21 a zabezpečia, aby Európa prevzala vedúcu globálnu úlohu vo využívaní služieb 5G realizáciou Akčného plánu pre oblasť 5G 22 . 

Lepší elektronický trh pre spotrebiteľov a podniky

Posilnenie cezhraničného elektronického obchodu je jedným z hlavných cieľov digitálneho jednotného trhu. Treba rýchlo prijať súbor návrhov, ktoré sú v súčasnosti predložené, aby z nich začali plynúť výhody. Plne harmonizovanými pravidlami o digitálnych zmluvách 23 a posilnenými pravidlami o spolupráci medzi vnútroštátnymi orgánmi na ochranu spotrebiteľa 24 sa zlepší ochrana spotrebiteľa a podmienky pre podniky, ktoré cezhranične predávajú výrobky a služby. Plne harmonizovaný súbor pravidiel o tzv. digitálnych zmluvách zníži rozdiely medzi vnútroštátnymi zákonmi v oblasti spotrebiteľského zmluvného práva a odstráni jednu z hlavných príčin, prečo sa podniky používajú geografické blokovanie. Využívanie možností elektronického obchodu podnikmi takisto závisí od cenovo dostupných služieb cezhraničného doručovania zásielok 25 a jednoduchších postupov priznávania DPH 26 . 

Budovanie prostredia priaznivého pre inovácie účinným presadzovaním práva

Komisia spustila v máji 2015 odvetvový prieskum týkajúci sa hospodárskej súťaže v elektronickom obchode s cieľom určiť možné obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže, ktoré vyplývajú z obchodných postupov spoločností. Výsledky odvetvového prieskumu 27 pomôžu zacieliť presadzovanie práva hospodárskej súťaže na tie postupy podnikov elektronického obchodu, ktoré majú najškodlivejšie dôsledky pre hospodársku súťaž a cezhraničný obchod. Komisia už začala tri vyšetrovania údajných praktík narúšajúcich hospodársku súťaž v oblastiach spotrebnej elektroniky, videohier a hotelového ubytovania.

Vnútroštátne orgány takisto vykonali opatrenia na presadzovanie práv spotrebiteľov a opatrenia spolupráce 28 . Spolu s prebiehajúcou snahou o zvýšenie budovania kapacít na online presadzovanie práva pomáhajú dobre fungujúci online systém na riešenie spotrebiteľských sporov 29 a aktualizované usmernenia k smernici o nekalých obchodných praktikách 30 zabezpečiť, aby boli práva spotrebiteľa účinne presadzované v praxi.

Dodržiavanie práv duševného vlastníctva je nevyhnutné na podporu kreativity a inovácií a vytváranie dôvery na trhu. Komisia finalizuje svoje hodnotenie súčasného právneho rámca na presadzovanie všetkých práv duševného vlastníctva vrátane autorského práva.

Realizovanie ochrany súkromia a osobných údajov na internete

Všeobecné nariadenie o ochrane údajov 31 je základným nástrojom ochrany základného práva jednotlivcov na ochranu osobných údajov v digitálnom veku. Podnikom poskytuje zjednodušené pravidlá, vytvára nové podnikateľské príležitosti a podnecuje inovácie. Komisia úzko spolupracuje s členskými štátmi, nezávislými orgánmi dohľadu nad ochranou údajov a s podnikmi a občianskou spoločnosťou pri prípravách uplatňovania nariadenia od 25. mája 2018.

Návrh revidovaného nariadenia 32 o súkromí a elektronických komunikáciách by dopĺňal všeobecné nariadenie o ochrane údajov a zároveň zabezpečil zosúladenie s príslušnými pravidlami všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Ďalej zvýši právnu istotu a ochranu súkromia používateľov online, pričom sa zároveň zvýši používanie komunikačných údajov podnikmi na základe súhlasu používateľov. Rýchle prijatie nariadenia o súkromí a elektronických komunikáciách umožní spotrebiteľom a podnikom využiť celý rámec pre digitálne súkromie, keď sa začne v máji 2018 uplatňovať všeobecné nariadenie o ochrane údajov.

Zlepšenie podmienok na tvorbu a šírenie obsahu v digitálnom veku

Navrhovaná revízia smernice o audiovizuálnych mediálnych službách 33 vytvorí právny rámec, ktorý bude aktualizovaný podľa potrieb digitálneho veku. Umožní dosiahnuť rovnováhu medzi konkurencieschopnosťou a ochranou spotrebiteľa, posilniť podporu európskych diel a zlepšiť nezávislosť regulačných orgánov.

EÚ potrebuje aj moderné pravidlá autorského práva, ktorými sa zabezpečí, že spotrebitelia a tvorcovia môžu digitálny svet využívať na maximum. Cieľom návrhu Komisie 35 je zabezpečiť väčší cezhraničný prístup k online obsahu, širšie príležitosti na využívanie materiálov chránených autorským právom na vzdelávanie, výskum a kultúrne dedičstvo a lepšie fungujúci, spravodlivejší trh pre online obsah.

3. Zabezpečenie spravodlivého, otvoreného a bezpečného digitálneho prostredia

Digitálny svet je vo svojej podstate rýchlo sa vyvíjajúcim prostredím, v ktorom je potrebné, aby sa politika prispôsobovala meniacim sa okolnostiam. Ako sa postupne nové technológie stávajú bežnými, môžu hospodárstvu a do nášho každodenného života prinášať značné výhody. Je však veľmi dôležité, aby boli založené na súbore pravidiel poskytujúcich dôveru spotrebiteľom, ako aj podnikom. Znamená to rozšírenie stratégie digitálneho jednotného trhu tak, aby držala krok so vznikajúcimi trendmi a výzvami, napríklad tými, ktoré súvisia s online platformami, dátovým hospodárstvom a kybernetickou bezpečnosťou.

3.1. Podpora online platforiem ako zodpovedných aktérov spravodlivého internetového ekosystému

Online platformy stimulujú inovácie a rast v digitálnom hospodárstve. Plnia dôležitú úlohu v rozvoji online sveta a vytvárajú nové trhové príležitosti, najmä pre malé a stredné podniky (MSP). Zároveň sa platformy stali kľúčovými strážcami internetu, sprostredkúvajú prístup k informáciám, obsahu a online obchodovaniu. Online platformy organizujú internetový ekosystém a toto je hlboká transformácia celosvetovej webovej siete, prinášajúca nové príležitosti, ale aj výzvy.

Vo svojom oznámení o online platformách 39 v máji 2016 Komisia vyzvala na ďalšie preskúmanie dvoch konkrétnych otázok: zaručenie spravodlivého podnikateľského prostredia priaznivého pre inovácie a zabezpečenie včasného a účinného odstraňovania nezákonného online obsahu 40 z online platforiem a uplatňovania riadnych a primeraných kontrol 41 .

Zabezpečenie spravodlivého platformového hospodárstva nakloneného inováciám

Komisia vykonala prieskum postupov pri obchodovaní medzi platformami a podnikmi. Z predbežných výsledkov vyplýva, že určité online platformy sa zapájajú do obchodných postupov, ktoré majú potenciál poškodiť ich profesionálnych používateľov, ako je odstránenie (vyradenie zo zoznamu) výrobkov alebo služieb bez náležitého oznámenia, alebo bez účinnej možnosti namietať voči rozhodnutiu platformy. Je rozšírená obava, že niektoré platformy môžu zvýhodňovať svoje vlastné výrobky alebo služby, inak diskriminovať rôznych dodávateľov a predávajúcich a obmedzovať prístup a používanie osobných a iných ako osobných údajov vrátane tých, ktoré sú priamo generované činnosťami spoločnosti na platformách. Chýbajúca transparentnosť, napr. vo výsledkoch hodnotení alebo vyhľadávania, či nejasnosti v súvislosti s určitými uplatniteľnými právnymi predpismi alebo politikami boli takisto identifikované ako kľúčové otázky. Značný podiel nezhôd medzi profesionálnymi používateľmi a online platformami zostáva nevyriešený, čo môže vyvolať významné negatívne vplyvy pre dotknuté podniky 42 . Všeobecný nedostatok možností nápravy, ktorá by umožnila podnikovým používateľom rýchlo a účinne riešiť vznikajúce problémy, je takisto kľúčovým prvkom v kontexte vzťahu platforiem voči podnikom, ako o tom svedčia nové skutočnosti.

So zreteľom na spôsob riešenia týchto možných obáv je celkovým cieľom politiky Komisie ochrániť spravodlivé, predvídateľné, udržateľné a maximálne dôveryhodné podnikateľské prostredie v online hospodárstve.

Boj proti nezákonnému online obsahu

Boj proti prenikaniu nezákonného online obsahu si vyžaduje rozhodné kroky všetkých zainteresovaných strán. Zároveň treba chrániť základné práva, ako je sloboda prejavu, a podnietiť inovačné potreby. Komisia prijala záväzok udržať vyvážený a predvídateľný režim zodpovednosti pre online platformy a riadiť sa odvetvovým prístupom zameraným na problémy, pokiaľ ide o boj proti nezákonnému online obsahu 43 . 

S cieľom pomôcť ďalej budovať online dôveru sa Komisia zaviazala analyzovať potrebu formálnych mechanizmov označovania a odstraňovania nezákonného obsahu („oznámenie a opatrenie“) v celej EÚ a sformulovať usmernenia týkajúce sa pravidiel v oblasti zodpovednosti a podpory platforiem, ktoré proaktívne zavádzajú dobrovoľné opatrenia na boj proti nezákonnému obsahu. Na základe najnovšieho pokroku a úspešného priebehu mnohých dialógov s platformami v rámci digitálneho jednotného trhu sa Komisia domnieva, že existuje priestor na lepšiu koordináciu prebiehajúcich iniciatív, aby sa dosiahla väčšia súdržnosť a koordinovaný monitoring na posilnenie účinku dialógov. Budúca spolupráca Komisie s platformami sa bude týkať najmä diskusie o procedurálnych aspektoch a zásadách odstraňovania nezákonného obsahu. Išlo by o také otázky, ako sú minimálne procedurálne požiadavky týkajúce sa „oznámenia a opatrenia“ online sprostredkovateľov súvisiace napríklad s kvalitatívnymi kritériami oznámení, konaniami proti oznámeniam, ohlasovacími povinnosťami, mechanizmami konzultácie s tretími stranami, systémami na riešenie sporov a koordináciou s verejnými orgánmi, ako aj s opatreniami proti opakovaným porušovateľom a účelovým oznámeniam so zlým úmyslom. Malo by sa tak diať v súčinnosti s už prebiehajúcimi dialógmi a činnosťami v iných oblastiach, napríklad v rámci Európskeho programu v oblasti bezpečnosti, a bez toho, aby boli tieto dialógy a činnosti dotknuté. Ďalšie úsilie v tejto oblasti by sa mohlo týkať aj propagovania najlepšieho odvetvového postupu, napríklad z hľadiska oficiálnych programov označovania nezákonného obsahu.

3.2. Rozvoj európskeho dátového hospodárstva 

Dátové hospodárstvo môže pomôcť európskym podnikom rásť, modernizovať verejné služby a posilniť postavenie občanov. Na to je však potrebné, aby boli údaje neustále dostupné a mohli sa voľne pohybovať v rámci jednotného trhu a aby bola k dispozícii potrebná vysokovýkonná výpočtová technika na ich analyzovanie. 

V právnych predpisoch EÚ 46  sa zakazujú obmedzenia voľného pohybu osobných údajov v rámci Európskej únie z dôvodov súvisiacich s ochranou osobných údajov. Všeobecné nariadenie o ochrane údajov sa však nevzťahuje na iné typy obmedzení. Okrem toho iné ako osobné údaje 47 nepatria do rozsahu pôsobnosti súčasných pravidiel.

Na zabezpečenie účinného a dôveryhodného cezhraničného voľného toku iných ako osobných údajov by sa členské štáty a priemysel mali riadiť zásadou voľného pohybu údajov v rámci EÚ. Požiadavky na umiestnenie údajov, ktoré znamenajú uchovávanie a spracúvanie údajov v rámci osobitných území, by boli odôvodnené len v obmedzených prípadoch, napríklad na účely národnej bezpečnosti.

S cieľom posilniť spoločné prístupy Komisia vykonala verejnú konzultáciu 48 a uskutočnila aj podrobnú výmenu názorov s členskými štátmi o rámci spolupráce v EÚ, pokiaľ ide o voľný tok údajov na digitálnom jednotnom trhu. Okrem zásady voľného toku údajov v EÚ by sa v tomto rámci mohli riešiť oprávnené záujmy členských štátov týkajúce sa bezpečného uchovávania a zároveň zaistenia cezhraničnej dostupnosti údajov na regulačné účely, napríklad na účely daňovej kontroly, ale aj ochrany hospodárskych a iných výhod, ktoré vyplývajú z voľného toku iných ako osobných údajov. Komisia uvažuje o ďalšom doplňujúcom opatrení, ktoré by sa vzťahovalo na cloudové zmluvy pre podnikových používateľov a na zmenu poskytovateľov cloudových služieb v súlade s európskou iniciatívou v oblasti cloud computingu. 49

Komisia by takisto mohla iniciovať postupy v prípade nesplnenia povinnosti, ak nájde dôkazy o tom, že súčasné pravidlá o voľnom pohybe služieb nie sú správne uplatňované. Okrem toho bude Komisia dôsledne monitorovať, ako budú členské štáty uplatňovať doložky o špecifikácii uvedené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov, napríklad v súvislosti s genetickými, biometrickými a zdravotnými údajmi 50 , aby sa zaistilo, že voľný pohyb osobných údajov v rámci Únie nie je neprimerane obmedzený.

Zatiaľ čo v oblasti osobných údajov existujú harmonizované pravidlá, prístup k iným ako osobným údajom a ich opakované použitie sa v kontexte medzi podnikmi rieši individuálne, na zmluvnom základe. Komisia čerpá z verejných konzultácií po oznámení o budovaní európskeho dátového hospodárstva 51 a hodnotí, či chýbajúci jasný rámec pre prístup k iným ako osobným údajom brzdí inovácie a rast, najmä pre MSP, a či sú potrebné iniciatívy na posilnenie spravodlivého a vyváženého prístupu k údajom a ich používaniu. Práca Komisie na prístupe k údajom a ich používaniu sa zameria na uvoľnenie ďalších verejných 52 údajov a údajov financovaných z verejných prostriedkov, keďže ide o dôležitý zdroj údajov pre inovatívne služby a vedecký výskum 53 . Okrem toho sa zameria aj na prístup k údajom v súkromnom vlastníctve, a to za jasne vymedzených podmienok, pre orgány verejnej správy na vykonávanie ich úloh vo verejnom záujme.

Postupné zavádzanie internetu vecí prináša významné nové výzvy pre bezpečnosť pripojených systémov, výrobkov a služieb, ako aj pre zodpovednosť podnikov. Chybné senzory, zraniteľný softvér alebo nestabilné pripojenie môžu spôsobiť, že je zložité určiť, kto je technicky a právne zodpovedný za akúkoľvek škodu, ktorá z toho vyplýva. Komisia bude zvažovať možnú potrebu prispôsobenia súčasného právneho rámca tak, aby sa zohľadnil nový technologický vývoj (vrátane robotiky, umelej inteligencie a trojrozmernej tlače), najmä z pohľadu občianskoprávnej zodpovednosti a so zohľadnením výsledkov prebiehajúceho hodnotenia smernice o zodpovednosti za chybné výrobky a smernice o strojových zariadeniach. Predvídateľnosť prístupu k patentovo chráneným technológiám potvrdeným v normách (patenty nevyhnutné pre normu) je kľúčová pre zavedenie internetu vecí, v ktorom celý rad odvetví bude uplatňovať normy o mobilnej pripojiteľnosti. Komisia posudzuje účinné prostriedky na zabezpečenie vyváženého rámca udeľovania licencií na tieto práva duševného vlastníctva so zreteľom na záujmy vývojárov a používateľov technológií.

3.3. Posilnenie dôveryhodného kybernetického ekosystému: Spoločne zvládnuť výzvy kybernetickej bezpečnosti

Spoločnosť presúva svoje zameranie z konkrétnych pripojených zariadení (počítače, smartfóny alebo zariadenia nositeľné na tele) k všadeprítomnému pripojeniu (predmety v domácnosti, priemyselné tovary atď.). Odhaduje sa, že do roku 2020 bude len v samotnej EÚ pripojených k internetu 6 miliárd domácich spotrebičov (televízorov, chladničiek, práčok atď.) 54 . Prepojené hospodárstvo a spoločnosť sú zraniteľnejšie voči kybernetickým hrozbám a útokom a vyžadujú si silnejšiu obranu. Toto zvýšené spoliehanie sa na siete znamená, že naše pripojené prostredie je len také bezpečné ako jeho najslabší článok a akékoľvek porušenie môže spôsobiť veľkú škodu. Každú zraniteľnosť, napríklad nezabezpečené pripojenie alebo produkt, možno využiť s účinkami v škále od obťažovania a strát nízkej hodnoty po rozsiahle porušenia citlivých osobných údajov, terorizmus a rozvrat demokratických procesov.

Kybernetické útoky sú na vzostupe a boj proti nim naráža na problém, pretože kým kybernetické útoky sú často cezhraničné, právomoci presadzovania práva sú prísne vnútroštátne. Od začiatku roka 2016 došlo k viac ako 4 000 útokom typu ransomware, čo je 300 % nárast v porovnaní s rokom 2015 55 . Tieto útoky poškodzujú podniky všetkých veľkostí a ohrozujú dôveru v digitálne hospodárstvo, ako aj dôveru v naše demokratické inštitúcie. Rozsiahle kybernetické útoky by mohli narušiť služby v rámci EÚ a mohli by ich využívať páchatelia hybridných útokov 56 . Táto situácia si vyžaduje účinnú reakciu a krízové riadenie na úrovni EÚ vychádzajúce z osobitných počítačových politík a všeobecnejších nástrojov pre európsku solidaritu a vzájomnú pomoc 57 .

Európa prijala dôležité kroky na zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti a zvýšenie dôvery v digitálne technológie. V roku 2013 bola prijatá stratégia kybernetickej bezpečnosti EÚ 58 . Prvý legislatívny akt Únie o kybernetickej bezpečnosti, smernica o bezpečnosti siete a informačných systémov (smernica NIS) 59 , bola prijatá v júli 2016. Jej prostredníctvom sa zaviedli potrebné štruktúry pre strategickú a operatívnu spoluprácu medzi členskými štátmi a pre zvýšenie odolnosti sietí a informačných systémov EÚ.

Vzhľadom na takú významnú zmenu škály hrozieb od roku 2013 treba zrevidovať stratégiu kybernetickej bezpečnosti EÚ. V súčasnosti prebieha hodnotenie na posúdenie jej účinnosti a identifikovanie nedostatkov v opatreniach EÚ. Tieto poznatky prispejú k integrovanému preskúmaniu zameranému na budúcnosť pri určovaní toho, ako môže EÚ priniesť pridanú hodnotu z hľadiska prevencie a odolnosti, reakcie, odradenia, krízového riadenia a úlohy EÚ na globálnej úrovni v posilňovaní kybernetickej bezpečnosti.

Po nedávnych verejných konzultáciách a prebiehajúcom hodnotení výkonnosti 60 je potrebné preskúmať aj mandát a úlohy Agentúry Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) najmä so zohľadnením jej novej úlohy podľa smernice NIS.

Pripojené produkty a systémy musia byť bezpečné od okamihu, keď sa dostanú na trh. Aj postupné zavádzanie veľkých údajov a cloudových aplikácií musí byť kyberneticky bezpečné a musí spĺňať právne predpisy EÚ o ochrane údajov. Vytvorenie európskeho rámca pre bezpečnosť IKT, ktorým sa stanovujú pravidlá organizovania certifikácie bezpečnosti IKT v EÚ, by mohlo zachovať dôveru v internet, ako aj riešiť súčasnú fragmentáciu trhu kybernetickej bezpečnosti. 

Takisto treba zachovať a rozvíjať základné odvetvové kapacity kybernetickej bezpečnosti v EÚ. Verejno-súkromné partnerstvo v oblasti kybernetickej bezpečnosti vytvorené v roku 2016, ktoré do roku 2020 vyvolá investície do 1,8 miliardy EUR, bude slúžiť ako východisko pre ďalšie úvahy o tom, ako by Únia a jej členské štáty mohli investovať viac zdrojov spoločne, aby spolu posilnili odolnosť kybernetickej bezpečnosti, stimulovali výskum a zaistili odolný priemysel kybernetickej bezpečnosti naprieč odvetviami (napr. energetika, doprava, finančníctvo, zdravotníctvo), ktoré čelia spoločným výzvam kybernetickej bezpečnosti 61 .

4. Riadenie digitálnej transformácie našej spoločnosti a hospodárstva

V rámci stratégie digitálneho jednotného trhu prebieha niekoľko politických opatrení, ktoré potrebujú zvýšené úsilie, aby sa využili príležitosti a riešili výzvy digitalizácie. Digitálne technológie zvyšujú produktivitu spoločností, preto majú osobitný význam pre hospodárstvo EÚ. Môžu zachovávať pracovné miesta v Európe, ktoré by sa inak presunuli do alternatívnych miest s nižšími nákladmi. Podporovanie začínajúcich podnikov s vysokým rastom a rozširovanie firiem prináša výhody súvisiace s inováciami a zamestnanosťou, pretože tieto spoločnosti zvyčajne vytvárajú nové pracovné miesta 62 . Digitálna transformácia pomáha tradičným odvetviam vyrábať nové tovary s efektívnejším využívaním zdrojov a verejným orgánom umožňuje poskytovať lepšie, rýchlejšie a lacnejšie služby. Takto vznikli úplne nové hospodárske odvetvia, napríklad odvetvie mobilných aplikácií. Táto digitálna transformácia však môže vyvolať aj hospodárske a sociálne výzvy alebo narušenia 63 . 

V tejto súvislosti je potrebné, aby sme zabezpečili prínos týchto technológií a nových služieb pre jednotlivcov a podniky a vyvinuli osobitné úsilie, aby niektorí ľudia alebo niektoré regióny neostali pozadu. EÚ musí prispieť k zabezpečeniu správnej kombinácie politických opatrení, ktoré umožnia riadiť proces digitálnej transformácie.

4.1. Digitálne zručnosti a príležitosti pre všetkých

Digitalizácia, rovnako ako predchádzajúce technologické výdobytky, bude mať dosah na trhy práce: niektoré pracovné miesta budú nahradené, niektoré pracovné miesta sa vytvoria a mnoho pracovných miest sa zmení. Aj keď v súčasnosti nie je možné odhadnúť skutočné vplyvy, je zrejmé, že digitálna transformácia musí byť plynulá a sprevádzaná štátnymi opatreniami.

Už 90 % všetkých pracovných miest si vyžaduje aspoň určitú úroveň digitálnych zručností a tieto zručnosti sa tiež stávajú dôležitejšími pre tých, ktorí sa chcú zapájať do sociálnych a občianskych aktivít 66 . Európa zlepšuje svoje digitálne zručnosti, pokrok je však pomalý a dochádza k významným rozdielom 67 . V roku 2016 malo 44 % obyvateľstva EÚ a 37 % pracovnej sily nedostatočné úrovne digitálnych zručností 68 . Znepokojujúce je, že takmer polovica európskych podnikov ešte nevykonáva stratégie na rekvalifikáciu svojich pracovných síl 69 .

Pracovníci potrebujú nové zručnosti, aby mohli zužitkovať zavedenie nových technológií. Toto si bude vyžadovať rozsiahle investície. V júni 2016 sa v novom programe v oblasti zručností pre Európu 70 uviedlo, že digitálne zručnosti by sa mali vnímať ako súčasť základného súboru zručností pre budúcnosť, čo sa neskôr zdôraznilo v Európskom pilieri sociálnych práv 71 . Patrí sem opatrenie na zvýšenie úrovne základných zručností u dospelých vrátane digitálnych zručností, ako aj odporúčanie, ktoré Rada prijala v decembri 2016 a podľa ktorého sa majú do polovice roku 2018 prijať príslušné opatrenia na vnútroštátnej úrovni 72 . Koalícia pre digitálne zručnosti a pracovné miesta 73 mobilizuje podniky, sociálnych partnerov a verejné orgány, aby zlepšili digitálne zručnosti, a môže prispieť k optimalizácii využívania fondov EÚ na zvýšenie úrovní zručností a zamestnateľnosti. Takto vytvorené partnerstvá môžu takisto pomôcť Komisii so spustením a realizovaním jej pilotnej schémy „Digitálna príležitosť“ v roku 2018, ktorej cieľom bude poskytnúť absolventom užitočnú skúsenosť prostredníctvom cezhraničných stáží v digitálnej oblasti.

Napriek veľkému počtu reforiem v EÚ má Komisia obavy a vidí jasnú potrebu posilnenia opatrení a pokroku v oblasti zručností na vnútroštátnej úrovni. Zatiaľ čo naše hospodárstvo a spoločnosť sa rýchlo menia, zmeny v spôsoboch vyučovania a odbornej prípravy našich ľudí sú len postupné. Pri súčasnom tempe sa rozširuje priepasť medzi zručnosťami, ktoré naši ľudia majú, a zručnosťami, ktoré potrebujú. Je potrebné, aby členské štáty konali, a Komisia je pripravená pomôcť tak, že im poskytne politickú podporu, výskum a praktické nástroje na modernizovanie ich systémov vzdelávania a odbornej prípravy 74 . 

Rýchla realizácia programu a iniciatív v oblasti zručností členskými štátmi musí byť prioritou, ktorá bude sprevádzať digitálnu transformáciu.

4.2. Začínajúce podniky a digitalizácia priemyselného odvetvia a odvetvia služieb

Tempo technologickej zmeny znamená, že spoločnosti, ktoré nedokážu prechod zvládnuť, budú zaostávať. Proces posilňovania digitálnych zručností musí ísť ruka v ruke s prijímaním digitálnych technológií spoločnosťami všetkých veľkostí a vo všetkých odvetviach. Je to príležitosť, najmä pre začínajúce podniky a MSP, vytvárať nové a lepšie výrobky a služby za nižšie náklady a s menšími zdrojmi, a EÚ formuje svoje politiky tak, aby pomohli podnikom vyťažiť z toho čo najviac.

S cieľom pomôcť európskym podnikom získať úplný prospech z digitálnej technológie Komisia v apríli 2016 prijala komplexnú stratégiu digitalizácie európskeho priemyslu 75 , ktorá obsahuje opatrenia na podnietenie vnútroštátnych iniciatív v oblasti digitalizácie priemyslu s cieľom spolupracovať a vymieňať si poznatky. Na tento účel bola v rámci Digitálneho dňa v Ríme 23. marca 2017 spustená európska platforma vnútroštátnych iniciatív.

V nasledujúcich troch rokoch sa v rámci programu Horizont 2020 plánuje ďalších 300 miliónov EUR na činnosti súvisiace s centrami digitálnych inovácií, ktoré sú veľmi dôležité pre podporu miestnych začínajúcich podnikov a pre inovácie. Naplánované je aj pokračovanie investícií v objeme takmer 3,2 miliardy EUR do kľúčových technológií vrátane nanoelektroniky, fotoniky, robotiky, 5G, vysokovýkonnej výpočtovej techniky, veľkých dát, cloud computingu a umelej inteligencie a ich integrácia do hodnotových reťazcov s pilotnými linkami a testovacími zariadeniami. Z týchto investícií bolo 300 miliónov EUR naplánovaných konkrétne na rozvoj novej generácie digitálnych priemyselných platforiem, najmä prostredníctvom nových referenčných modelov architektúry vedúcich k inteligentným závodom a službám. Kľúčovým faktorom úspechu digitalizácie priemyslu EÚ je mobilizácia kritického objemu investícií posilnením celkových európskych investícií do výskumu a vývoja ďalšími súkromnými a vnútroštátnymi verejnými investíciami, najmä prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, s cieľom zvýšiť vplyv financií EÚ na všetky odvetvia hospodárstva. Vďaka tomu dosahujú celkové európske investície do výskumu a inovácií úroveň okolo 5,5 miliardy EUR, čo sa ešte posilní súkromnými a vnútroštátnymi verejnými investíciami, najmä prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev na zvýšenie vplyvu vo všetkých odvetviach hospodárstva.

Odvetvie energetiky prechádza hlbokou transformáciou. Návrhy v balíku návrhov s názvom Čistá energia pre všetkých Európanov 76 konsolidujú existujúce ustanovenia pre bezplatný prístup spotrebiteľov k svojim údajom o spotrebe. Toto možno použiť okrem iného na identifikáciu a riešenie energetickej chudoby alebo na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov. Pomocou navrhovaných opatrení sa takisto zlepší prístup k meraným údajom, čo pomôže spotrebiteľom využiť optimalizáciu svojej spotreby, a energetickým spoločnostiam a poskytovateľom služieb zasa prispôsobiť svoje ponuky konkrétnym zákazníkom. Okrem toho digitálne technológie prispievajú k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov počas životného cyklu výrobku, čo je stredobodom plánu EÚ pre obehové hospodárstvo 77 . Úplné začlenenie digitálnych technológií (automatizácie a robotizácie) do výrobných procesov môže zlepšiť recykláciu a rozobratie výrobkov, ako aj vývoj automatizovaných vysokokvalitných systémov triedenia a zhodnocovania.

V doprave môže posun smerom ku kooperatívnej, prepojenej a automatizovanej mobilite obmedziť dopravné nehody, znečistenie a zápchy a zlepšiť riadenie premávky a kapacít a energetickú efektívnosť. Posilňuje aj konkurencieschopnosť odvetvia dopravy a digitálneho odvetvia a pomáha začleniť rôzne spôsoby dopravy do jedného systému mobility prispôsobeného potrebám jeho používateľov, či už ide o nákladnú logistiku alebo ľudí vrátane osôb, ktoré potrebujú osobitnú pomoc. V tomto kontexte zohrávajú normy zabezpečujúce interoperabilitu v rámci dopravnej infraštruktúry, údajov, aplikácií, služieb a dopravných sietí kľúčovú úlohu. Vyhlásením o zámere podpísaným v marci 27 členských štátov EÚ, Švajčiarsko a Nórsko 78 vyjadrili svoju pripravenosť spolupracovať na cezhraničných skúškach bezpečnosti na cestách, prístupu k údajom, kvality údajov a zodpovednosti, pripojiteľnosti a digitálnych technológií. Zavedenie vysoko automatizovaných a prepojených vozidiel je jednou z hlavných výziev automobilového priemyslu EÚ s cieľom udržať si konkurencieschopnosť na medzinárodnej úrovni. Komisia pracuje aj na komplexnom balíku opatrení v oblasti mobility naplánovanom na dve etapy v priebehu roku 2017.

Nové prístupy vo finančnom sektore umožnené digitálnymi technológiami (tzv. FinTech) môžu zlepšiť prístup podnikov k financiám, posilniť konkurencieschopnosť, priniesť prospech pre spotrebiteľov a podnietiť rast začínajúcich podnikov. Začali sa verejné konzultácie 79 na pomoc pri príprave opatrení na úrovni EÚ v rámci únie kapitálových trhov. Blockchain 80 je tiež jednou z prelomových technológií, ktoré môžu mať potenciálny obrovský vplyv na finančný sektor, ale aj na mnohé ďalšie. Je naplánované európske monitorovacie stredisko technológií blockchain na zmapovanie a monitorovanie vývoja, budovanie odborných znalostí a podporu prípadov používania.

Vo všetkých priemyselných odvetviach a odvetviach služieb plnia normy IKT, najmä otvorené normy, dôležitú úlohu v digitalizácii zabezpečovaním interoperability, znižovaním prekážok na trhu a podporou inovácií 81 . Podporovanie týchto noriem po celom svete pomáha zabezpečiť európsky vplyv v globalizovanom hospodárstve mimo jednotného trhu.

4.3. Digitálne inovácie pre modernizáciu verejných služieb

Modernizácia verejnej správy

Digitálne technológie umožňujú verejným orgánom poskytovať služby rýchlejšie, presnejšie a efektívnejšie. Mnohé členské štáty už majú zásadné programy modernizácie, ktoré prinášajú ich občanom široké výhody. Na úrovni EÚ je cieľom akčného plánu EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 82 zrýchliť a rozšíriť rozsah digitalizácie orgánov verejnej správy, čím sa zvýši ich efektívnosť a zjednoduší voľný pohyb podnikov a občanov. Úspory môžu plynúť z jednoduchších administratívnych postupov pre jednotlivcov a spoločnosti, napríklad zásad „digitálne ako štandard“ 83 a „stačí len raz“ 84 . Napríklad spoločnosti zúčastňujúce sa konaní elektronického obstarávania by museli poskytnúť len jeden dokument 85 . 

Návrh jednotnej digitálnej brány prijatý 2. mája 2017 87 pomôže znížiť administratívnu záťaž jednotlivcov aj podnikov pri cezhraničných presunoch a/alebo obchodných aktivitách v rámci jednotného trhu. Zjednoduší prístup k relevantným informáciám a asistenčným službám, používateľom umožní elektronicky vykonať určité kľúčové administratívne postupy a používateľom z iných krajín zaručí nediskriminačný prístup k vnútroštátnym online postupom. Zároveň bude prvou etapou pri realizácii zásady „stačí len raz“ v cezhraničnom kontexte.

Plánovaná iniciatíva v oblasti digitálnych riešení počas celého životného cyklu spoločnosti umožní spoločnostiam splniť administratívne požiadavky (registrovať sa, predkladať a aktualizovať dokumenty spoločnosti) online a cezhranične, čo prinesie výhody digitalizácie do procesu zakladania a udržiavania podniku.

Verejný sektor môže zvýšiť interoperabilitu svojich cezhraničných služieb dodržiavaním nedávno aktualizovaných odporúčaní európskeho rámca interoperability 88  a výmenou svojich údajov a služieb v súlade so smernicou Inspire 89 . Používanie noriem IKT, na ktoré sa odkazuje v európskom katalógu 90 , by rozšírilo veľkosť trhu pre digitálne produkty a služby.

Vzhľadom na dynamickú povahu akčného plánu ho bude Komisia priebežne aktualizovať, aby posilnila transformáciu orgánov verejnej správy a zabezpečila, že občania budú mať jednoduchý, dôveryhodný a bezproblémový prístup k verejným službám, ktoré chcú a očakávajú, a to vtedy a tam, kde ich potrebujú. Komisia dopĺňa súbor nových opatrení do akčného plánu, aby zvýšila jeho vplyv 91 .

Digitálna transformácia zdravotníctva a starostlivosti

Digitálne technológie môžu pomôcť zlepšiť zdravie ľudí a vyriešiť systémové výzvy v systémoch zdravotníctva. Ponúkajú nákladovo efektívne nástroje na podporu prechodu z modelu zdravotnej starostlivosti v nemocnici na model, ktorý je integrovaný a zameraný na pacienta, zlepšujú prístup k starostlivosti a prispievajú k udržateľnosti a odolnosti systémov zdravotníctva. Je veľmi dôležité, aby sa tieto nástroje vyvíjali s úplným dodržiavaním pravidiel ochrany údajov.

Komisia pracuje s členskými štátmi na zabezpečení toho, aby občania mohli zasielať svoje základné zdravotné informácie elektronicky, keď využívajú liečbu v inom členskom štáte, a aby mohli používať elektronické predpisy na lieky. Tento systém by mal byť vo väčšine členských štátov funkčný do roku 2020. Je však potrebné vyvinúť viac úsilia, aby všetci občania mohli v úplnom súkromí a s dôverou pristupovať k svojim úplným elektronickým zdravotným záznamom a presúvať ich v prípade zdravotnej starostlivosti poskytovanej v zahraničí.

Vysokovýkonná výpočtová technika môže uvoľniť potenciál veľkých dát pre zdravotníctvo prostredníctvom pokrokovej dátovej infraštruktúry a analýzy údajov. Európske referenčné siete vytvorené tento rok sú pozoruhodnou ukážkou toho, čo môže Európa dosiahnuť združovaním odborných zdravotníckych poznatkov a údajov pre rýchlejšiu diagnostiku a liečbu zriedkavých a zložitých chorôb. Ďalšie opatrenia EÚ v tejto oblasti môžu poskytnúť vysokú pridanú hodnotu a potrebný rozsah. Zdravotné údaje vytvorené v rámci EÚ a spracované s výslovným súhlasom pacientov alebo na inom zákonnom základe, ktorý umožňuje všeobecné nariadenie o ochrane údajov 92 , a s výhradou príslušných záruk, môžu zabezpečiť pokrok výskumu nevídaným spôsobom. Môžu umožniť aj včasné zistenie ohnísk infekčných chorôb a urýchliť vývoj liekov a zdravotníckych pomôcok a stimulovať inovatívne riešenia zdravotnej starostlivosti, napríklad telemedicínu a mobilné zdravotnícke aplikácie.

Dve nové nariadenia o zdravotníckych pomôckach boli prijaté v apríli 2017 93 a v priebehu nasledujúcich piatich rokov sa postupne začnú uplatňovať. Predpokladá sa v nich zriadenie novej komplexnej celoeurópskej databázy zdravotníckych pomôcok, v rámci ktorej poslúži použitie veľkých dát na vývoj inovačných digitálnych diagnostických a terapeutických riešení a na včasné zachytenie bezpečnostných problémov.

Komisia prijme v roku 2017 oznámenie, ktorého predmetom bude potreba a rozsah ďalších opatrení v oblasti digitálneho zdravotníctva a starostlivosti v súlade s právnymi predpismi o ochrane osobných údajov, právach pacientov a elektronickej identifikácii, najmä pokiaľ ide o: ·bezpečný prístup občanov k elektronickým zdravotným záznamom a možnosť ich cezhraničnej výmeny a používanie elektronických predpisov, ·podporu dátovej infraštruktúry s cieľom pokročiť vo výskume, prevencii chorôb a personalizovanom zdravotníctve a starostlivosti v kľúčových oblastiach vrátane zriedkavých, infekčných a zložitých chorôb, ·zjednodušenie spätnej väzby a interakcie medzi pacientmi a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na podporu prevencie a posilnenia postavenia občanov, ako aj kvalitnej starostlivosti zameranej na pacienta, so sústredením sa na chronické choroby a lepšie chápanie výsledkov systémov zdravotníctva.

4.4. Posilnenie investícií do digitálnych technológií a infraštruktúr

Úspešný digitálny jednotný trh si vyžaduje vynikajúcu infraštruktúru 94 . EÚ už mobilizuje investície približne vo výške 50 miliárd EUR vo verejnom i súkromnom sektore na digitalizáciu odvetvia, pričom začína na sume 5,5 miliardy EUR, ktoré chce v rokoch 2016 – 2020 investovať do výskumu a inovácie v EÚ. EÚ takisto uvoľnila 21,4 miliardy EUR z európskych štrukturálnych a investičných fondov pre digitálnu a širokopásmovú oblasť po zavedení vnútroštátnych a regionálnych stratégií pre digitálny rast, ako aj stratégií týkajúcich sa širokého pásma, čím sa posilní väzba medzi politikou a cieľmi financovania na všetkých úrovniach.

Je však potrebných oveľa viac investícií v digitálnej oblasti, najmä v oblastiach, v ktorých potreba investícií výrazne presahuje kapacitu ktoréhokoľvek členského štátu konajúceho samostatne. Účinnosť sa dá zvýšiť kombináciou a dopĺňaním programov financovania EÚ 96 inými zdrojmi verejného a súkromného financovania, a to aj v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI). K aprílu 2017 investície v digitálnom odvetví súvisiace s EFSI dosahovali približne 17,8 miliardy EUR vrátane verejného a súkromného financovania (10 % celkovej výšky investícií mobilizovaných v danom čase) 97 . 

Rozvoj európskeho cloudu pre otvorenú vedu, vysokovýkonnej výpočtovej techniky a európskej dátovej infraštruktúry

Využívanie európskeho cloudu svetovej triedy pre vedcov, verejný sektor a podniky, ktoré bolo témou oznámenia o európskej iniciatíve v oblasti cloud computingu 98 , zlepší kapacitu podnikov, najmä MSP a iných ako technických odvetví, inovovať a vytvárať digitalizované produkty s vyššou hodnotou. Do roku 2020 bude európsky cloud pre otvorenú vedu ponúkať virtuálne prostredie na uchovávanie, výmenu a opätovné použitie údajov naprieč vednými disciplínami a hranicami 99 . Prinesie prepojenia aj na iné iniciatívy, ako napríklad prístupové služby k údajom a informáciám (DIAS) pre údaje z pozorovania Zeme v rámci systému Copernicus.

Vysokovýkonná výpočtová technika je veľmi dôležitá pre digitalizáciu priemyslu a dátového hospodárstva. Umožňuje prechod na produkty a služby s vyššou hodnotou. Určité európske odvetvia úspešne prijali aplikácie fungujúce na základe vysokovýkonnej výpočtovej techniky, napríklad vo výrobe, ropnom a plynárenskom priemysle, energetike či doprave. Celkovo však Európa stráca svoje postavenie medzi najlepšími hodnoteniami schopností infraštruktúr vysokovýkonnej výpočtovej techniky a toto postavenie prevzali Čína, USA a Japonsko. Bez zariadení vysokovýkonnej výpočtovej techniky svetovej triedy Európa nedosiahne svoju ambíciu, aby sa stala živým dátovým hospodárstvom.

Európa nemôže riskovať, aby údaje produkované výskumom a priemyslom EÚ boli spracúvané inde z dôvodu chýbajúcich kapacít vysokovýkonnej výpočtovej techniky. Zvýšila by sa tak naša závislosť od zariadení v tretích krajinách a aktéri inovácie by začali Európu opúšťať.

Sú potrebné značné investície na rozvoj, nadobudnutie a prevádzkovanie špičkových strojov a žiadna európska krajina nemá zdroje, aby to dosiahla sama. Z toho dôvodu musí Európska komisia spolupracovať s členskými štátmi v záujme koordinácie ich úsilia a spoločného využívania zdrojov s cieľom zabezpečiť úspech tohto európskeho vlajkového projektu. Európsky parlament a Rada vyjadrili silnú politickú podporu opätovnému získaniu vedúceho postavenia EÚ s cieľom dosiahnuť, aby jej zariadenia vysokovýkonnej výpočtovej techniky patrili v rokoch 2022 – 2023 medzi najlepšiu trojku a aby sa v EÚ vybudovalo silné odvetvie vysokovýkonnej počítačovej techniky.

V rámci Digitálneho dňa v Ríme 23. marca 2017 sedem členských štátov 101 podpísalo vyhlásenie na podporu ďalšej generácie výpočtovej techniky a dátovej infraštruktúry. Modernizácia európskej výpočtovej a dátovej infraštruktúry na exaflopové kapacity 102 si vyžaduje ďalšie zdroje približne vo výške 5 miliárd EUR. Súčasné nástroje financovania však majú obmedzenia, pokiaľ ide o veľké iniciatívy zamerané na konkrétne úlohy. Komisia bude preto skúmať, ako vytvoriť rámec na podporu rozvoja celoeurópskej vysokovýkonnej výpočtovej a dátovej infraštruktúry. Spojenie rôznych zdrojov financovania EÚ s vnútroštátnym a súkromným financovaním by bolo najlepším spôsobom na stimulovanie investícií.

Z dlhodobého hľadiska predstavuje kvantová výpočtová technika prísľub vyriešenia výpočtových problémov nad rámec tých, ktoré riešia súčasné superpočítače. Z toho dôvodu Komisia takisto posilňuje svoje úsilie o úplné využitie potenciálu kvantových technológií.

Budovanie kapacít umelej inteligencie

Umelá inteligencia môže priniesť našej spoločnosti zásadné výhody a bude kľúčovou hnacou silou pre budúci rast hospodárstva a produktivity. Vybavenie zariadení a služieb určitou formou inteligentného správania môže spôsobiť, že budú lepšie reagovať a budú autonómnejšie.

Používanie umelej inteligencie v rôznych technologických riešeniach môže viesť napríklad k zníženiu počtu úmrtí na cestách, inteligentnejšiemu používaniu zdrojov, napríklad energie a vody, obmedzenejšiemu používaniu pesticídov v poľnohospodárskych podnikoch a konkurencieschopnejšiemu výrobnému odvetviu. V zdravotníctve už roboty pomáhajú, okrem iných úloh, vyššou presnosťou v chirurgii. Asistujú aj v nebezpečných situáciách, napríklad pri záchranných operáciách po zemetraseniach alebo jadrových katastrofách.

Európska únia musí stavať na svojich vedeckých a priemyselných prednostiach, ako aj na svojich inovatívnych začínajúcich podnikoch, aby bola v rozvoji technológií, platforiem a aplikácií umelej inteligencie vo vedúcej pozícii. V tomto smere Európska únia financuje projekty, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby ľudia mohli pracovať a komunikovať s robotmi čo najbezpečnejším a najlepším spôsobom 105 , a Komisia bude naďalej monitorovať príležitosti a výzvy, ktoré so sebou prinášajú riešenia v oblasti umelej inteligencie.

5. Digitálny jednotný trh: Hlavné aktívum Európy v globálnom digitálnom hospodárstve a spoločnosti

Silná Európska únia spočíva v plne integrovanom vnútornom trhu a otvorenom globálnom hospodárskom systéme. V digitálnom svete to znamená voľný tok informácií a globálne hodnotové reťazce, ktoré umožňujú neobmedzený, otvorený a bezpečný internet. Prechod na digitálny jednotný trh EÚ založený na podpore spravodlivej hospodárskej súťaže a ukotvený v našich základných hodnotách a základných právach a slobodách môže Európe pomôcť riešiť mnohé budúce globálne hospodárske výzvy.

Regulačný model Európy, počnúc nariadením o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie 108 až po pravidlá neutrality siete a telekomunikačný rámec, predstavuje silný referenčný bod pre mnohých mimo Európy, ktorí vidia potrebu stabilného a predvídateľného právneho rámca na riešenie zložitých otázok digitálneho hospodárstva a spoločnosti.

Súkromie nie je komodita určená na obchodovanie 109 . Rešpektovanie súkromia a garantovanie ochrany osobných údajov je, naopak, podmienkou pre stabilné, bezpečné a konkurencieschopné globálne obchodné toky. Cieľom Komisie je zjednodušiť tieto cezhraničné toky údajov a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň ochrany, a to v oblasti spolupráce na presadzovaní práva, ako aj v obchodnom sektore. V prípade obchodného sektora existuje obrovský potenciál obchodovania s údajmi, ako aj v spojitosti s obchodovaním s tovarom a službami, za predpokladu, že partneri dodržiavajú normy EÚ o ochrane údajov. Komisia bude prioritne diskutovať o možných rozhodnutiach o primeranosti s kľúčovými obchodnými partnermi vo východnej a juhovýchodnej Ázii, pričom začne s Japonskom a Kóreou v roku 2017, ale zváži aj iných strategických partnerov, ako je India, krajiny Latinskej Ameriky, najmä Mercosur, a krajiny európskeho susedstva 110 . Komisia 20. marca 2017 začala dialóg s Japonskom týkajúci sa možného zistenia o primeranosti. Komisia preskúma aj iné možné nástroje cezhraničného prenosu údajov, napríklad pomocou štandardizovaných zmluvných podmienok, ktoré sú v súlade s novým rámcom EÚ v oblasti ochrany údajov a ktoré možno prispôsobiť konkrétnym typom obchodných alebo spracovateľských operácií, čím sa poskytne vyššia miera flexibility.

Dialógy EÚ s partnermi po celom svete, podpora modelov s mnohými zainteresovanými stranami a aktívna účasť v medzinárodných sieťach pomôže udržať podporu pre otvorený internet, podporiť jednotné presadzovanie práv duševného vlastníctva a konsolidovať vedúcu úlohu EÚ v podpore spoločných noriem, ktoré sú potrebné na využívanie technológií 5G a internetu vecí.

Komisia sa bude naďalej usilovať o prístup na trhy v tretích krajinách a zároveň bude skúmať prostriedky na ochranu strategických záujmov a základných hodnôt EÚ. V tomto úsilí môže zohrať významnú úlohu hospodárska diplomacia. Osobitne treba zvážiť aj spôsoby riešenia prípadov, keď strategické investície do európskych spoločností uskutočňujú účastníci, ktorí využívajú verejné dotácie a ktorí sú usadení v krajinách, ktoré samy obmedzujú investície z európskych spoločností. Tieto obavy si vyžadujú dôslednú analýzu a príslušné opatrenia.

Dohodami o voľnom obchode sa zabezpečí prístup na trh odstránením neodôvodnených prekážok, ktoré narúšajú obchodné toky a investície. Komisia sa bude snažiť využívať obchodné dohody EÚ na stanovenie pravidiel pre elektronický obchod a pre cezhraničné toky údajov, a na boj proti novým formám digitálneho protekcionizmu bez toho, aby boli dotknuté pravidlá ochrany údajov EÚ a v úplnom súlade s nimi 111 . 

Vhodná politika kybernetickej bezpečnosti je takisto kľúčová na zabezpečenie takého vybavenia Európy, aby vedela čeliť kybernetickým hrozbám a zároveň udržiavala otvorený, voľný a bezpečný kybernetický priestor 112 . Je dôležité pokračovať v dialógoch s hlavnými obchodnými partnermi EÚ vo veci opatrení týkajúcich sa noriem kybernetickej bezpečnosti, certifikácie a označovania s cieľom zvýšiť odolnosť a bezpečnosť pripojených predmetov na celosvetovej úrovni.

V rámci podpory cieľov udržateľného rozvoja je zámerom Komisie zjednotiť používanie digitálnych technológií a služieb v záujme rozšírenia dosahu rozvojovej politiky EÚ. V prístupe Digital4Development 113 sa podporujú digitálne riešenia ako súčasť boja proti chudobe, nerovnosti a nedostatku zdrojov s počiatočným zameraním na Afriku, kde sa preukázalo, že opatrenia, napríklad mobilné platby, majú najväčší vplyv. EÚ spustí vlajkové projekty v oblastiach, ako je elektronické poľnohospodárstvo, digitálne zručnosti, elektronická verejná správa a spolupráca v oblasti začínajúcich podnikov.

Komisia bude naďalej podporovať ciele Únie prostredníctvom prístupových rokovaní a selektívneho zbližovania so susednými krajinami na juhu a východe a siete EÚ a krajiny Východného partnerstva pracujú na zabezpečení postupného zbližovania právnych predpisov a výmene najlepších postupov.

6. Záver

Žiadny z vplyvov digitálnych technológií nie je raz a navždy daný. Budú naďalej meniť našu spoločnosť a naše hospodárstvo, ale to, ako sa to bude diať, do veľkej miery závisí od toho, ako sa európski občania, podniky a verejné orgány rozhodnú ich používať, a ako sformujeme regulačný rámec pre tieto technológie.

V stratégii digitálneho jednotného trhu sa pre EÚ načrtla cesta na vybudovanie správneho digitálneho prostredia: prostredia, v ktorom je zaistená vysoká úroveň súkromia, ochrany osobných údajov a práv spotrebiteľov, podniky môžu inovovať a konkurovať si a kybernetická bezpečnosť posilňuje vlákno, ktoré splieta naše spoločnosti dohromady.

Z tohto preskúmania v polovici trvania vyplýva, že už nie je čas vyčkávať s realizáciou politických záväzkov. Vyzýva sa v ňom, aby ťažisko zostalo na veľkých veciach, ktoré si vyžadujú spoločnú reakciu a značné investície do infraštruktúry a zručností, aby sa vytvorili podmienky, ktoré umožnia členským štátom, podnikom a občanom inovovať a využívať prínosy z digitalizácie. Tieto prínosy výrazne presahujú trhy IKT a týkajú sa každého aspektu nášho hospodárstva a našej spoločnosti.

Komisia je odhodlaná napredovať s členskými štátmi, zainteresovanými stranami a sociálnymi partnermi. Prvým krokom by mala byť rýchla dohoda spoluzákonodarcov na návrhoch v rámci stratégie digitálneho jednotného trhu, ktoré teraz majú pred sebou. Európska rada plní veľmi dôležitú úlohu v poskytovaní nevyhnutnej politickej hybnosti pre včasné prijatie a implementáciu návrhov. Len odhodlaný záväzok všetkých umožní EÚ zrealizovať funkčný digitálny jednotný trh.

(1) Európska komisia, Osobitný prieskum Eurobarometra „Postoje občanov k vplyvu digitalizácie a automatizácie na náš každodenný život“, 2017 [Prieskum Eurobarometra sa uskutočnil v marci 2017– ešte neuverejnený.].

(2) COM (2015) 192.

(3)  COM (2017) 2025.

(4)  Správa o digitálnom pokroku Európy (EDPR) 2017, SWD (2017) 160.

(5) SWD(2017) 155.

(6) https://ec.europa.eu/priorities/sites/beta-political/files/joint-declaration-legislative-priorities-2017-jan2017_en.pdf

(7) COM(2016) 399.

(8)  Osobitný prieskum Eurobarometra 414 (2014).

(9)  Tamtiež.

(10)  COM(2015) 627.

(11)  Flash Eurobarometer 411 (2015).

(12)  COM(2016) 289.

(13)  GfK Belgium, Mystery Shopping Survey on Territorial Restrictions and Geo-Blocking in the European Digital Single Market (Prieskum vo forme fiktívneho nakupovania zameraný na územné obmedzenia a geografické blokovanie na európskom digitálnom jednotnom trhu), máj 2016.

(14) IHS a Point Topic: Celkové pokrytie prístupom novej generácie v Európe je 76 %, pričom vo vidieckych oblastiach dosahuje len 40 %.

(15) COM(2016) 590.

(16) COM(2016) 591.

(17)  Na konci februára 2017 len 15 členských štátov oznámilo úplnú transpozíciu smernice 2014/61/EÚ o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, Správa o digitálnom pokroku Európy (EDPR) 2017, SWD (2017) 160. Opatrenia smernice obsahujú spoločné a opätovné používanie existujúcej fyzickej infraštruktúry, koordináciu stavebných prác a zlepšenie postupov udeľovania povolení.

(18)  COM(2016) 587 s. 8.

(19)  V rámci EFSI bolo schválené financovanie vo výške približne 1 miliardy EUR pre projekty súvisiace so širokým pásmom, čo do apríla 2017 vyvolalo celkové investície súvisiace s EFSI pre tieto širokopásmové projekty vo výške 3,2 miliardy EUR. Zoznam projektov je k dispozícii na stránke http://www.eib.org/efsi/efsi-projects/index.htm?c=&se=4 .

(20)   http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-4351_en.htm .

(21) COM(2016) 587 a SWD(2016) 300.

(22)  COM(2016) 588.

(23) COM(2015) 634 a COM(2015) 635.

(24) COM(2016)283.

(25) COM(2016)285.

(26) COM(2016)757.

(27) COM(2017) 229.

(28) Tlačová správa zo 17. marca 2017 o opatreniach spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa v sociálnych médiách: http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-631_sk.htm .Tlačová správa z 23. marca 2017 o spolupráci medzi orgánmi zodpovednými za ochranu údajov a za ochranu spotrebiteľa: http://europa.eu/rapid/press-release_MEX-17-741_en.htm .

(29) Tlačová správa z 24. marca 2017 ( http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-727_sk.htm ): platformu riešenia sporov online využili spotrebitelia v prvom roku jej fungovania na podanie viac ako 24 000 sťažností.

(30)  SWD(2016)163.

(31) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016, ktoré nadobudlo účinnosť 24. mája 2016 a bude sa uplatňovať od 25. mája 2018. V tomto kontexte je článkom 3 ods. 3 písm. e) smernice 2014/53/EÚ o rádiových zariadeniach Komisia splnomocnená prijať delegované akty, okrem iného o prostriedkoch rádiového zariadenia na ochranu osobných údajov a súkromia užívateľov.

(32) COM (2017) 10.

(33) COM(2016) 287.

(34) Štatistika Eurostatu o kultúre 2016, s. 138.

(35) COM(2016) 593 a 594.

(36) Flash Eurobarometer 439, Používanie online trhov a vyhľadávačov malými a strednými podnikmi, jún 2016.

(37) Ecorys/Kantar TNS European SMEs dealing with digital platforms (Európske MSP pôsobiace cez digitálne platformy), január 2017.

(38) Osobitný prieskum Eurobarometra 452, október 2016.

(39) COM(2016) 288.

(40) Napr. verejné podnecovanie k násiliu a nenávisti (t. j. nezákonný nenávistný prejav), podnecovanie k terorizmu alebo materiál obsahujúci sexuálne zneužívanie detí.

(41)  Podobné úvahy sa uskutočnili v niektorých členských štátoch, najnovšie v nemeckej bielej knihe o online platformách, v ktorej sa podporili opatrenia v kľúčových oblastiach na úrovni EÚ. (Nemecké spolkové ministerstvo hospodárstva a energetiky: Biela kniha o digitálnych platformách, marec 2017).

(42) SWD(2017) 155.

(43) Príslušné legislatívne opatrenia zahŕňajú balík autorského práva z roku 2016 a navrhovanú revíziu smernice o audiovizuálnych mediálnych službách.

(44) Štúdia o európskom trhu s údajmi, SMART 2013/0063, nachádza sa na stránke: http://datalandscape.eu/ .

(45)  Scenár vysokého rastu je charakterizovaný silnejšou stimulujúcou úlohou digitálnej inovácie a vyšších celkových investícií v oblasti IKT vo vzťahu k HDP.

(46) Článok 1 ods. 2 smernice 95/46/ES, článok 1 ods. 3 všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

(47)  Podľa článku 4 ods. 1 všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov „osobné údaje sú akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby“.

(48)   https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/public-consultation-building-european-data-economy  

(49)  COM(2016) 178.

(50) Napríklad podľa článku 9 ods. 4 všeobecného nariadenia o ochrane údajov „členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť ďalšie podmienky vrátane obmedzení týkajúce sa spracúvania genetických údajov, biometrických údajov alebo údajov týkajúcich sa zdravia“.

(51) https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/public-consultation-building-european-data-economy  

(52) Napríklad priestorové údaje a údaje z pozorovania Zeme, ktoré sú založené na smernici 2007/2/ES (Inspire).

(53) Na základe smernice 2007/2/ES, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire), a posúdenia ďalších krokov súvisiacich so smernicou o informáciách verejného sektora 2003/98/ES zmenenej smernicou 2013/37/EÚ. 

(54) IDC a TXT Solutions (2014), SMART 2013/0037 Cloud and IoT combination (Kombinácia cloudu a internetu vecí), štúdia pre Európsku komisiu.

(55) How to protect your networks from ransomware (Ako ochrániť siete pred ransomware), CCIPS, 2016 https://www.justice.gov/criminal-ccips/file/872771/download .

(56)  JOIN (2016) 18.

(57)  Ako napríklad jednotky pre riešenie počítačových bezpečnostných incidentov zriadené smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii, CERT-EU alebo doložka o solidarite (článok 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

(58) Stratégia kybernetickej bezpečnosti Európskej únie: Otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor, JOIN (2013)1.

(59)  Smernica (EÚ) 2016/1148 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii.

(60) http://ec.europa.eu/smart-regulation/roadmaps/docs/2017_cnect_002_evaluation_enisa_en.pdf  

(61)   https://ec.europa.eu/research/sam/pdf/sam_cybersecurity_report.pdf#view=fit&pagemode=none

(62)  COM (2016) 733.

(63)  Vo veci výziev a vplyvu digitalizácie na trh práce a hospodárstvo pozri Prieskum vývoja v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie (ESDE) z roku 2016, SWD(2016) 477, časť 6/8.

(64) Eurostat, 2016. Údaje za roky 2006 – 2015.

(65) Eurostat, ICT specialists – statistics on hard-to-fill vacancies in enterprises (Špecialisti IKT – štatistika o voľných pracovných miestach v podnikoch, ktoré je ťažké obsadiť), http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/ICT_specialists_-_statistics_on_hard-to-fill_vacancies_in_enterprises .

(66) Správa o digitálnom pokroku Európy (EDPR) 2017, SWD (2017) 160.

(67) 70 % obyvateľstva alebo viac má základné alebo pokročilé digitálne zručnosti vo Fínsku, Luxembursku a Spojenom kráľovstve v porovnaní s menej ako 40 % v Taliansku, na Cypre, v Grécku, Bulharsku a Rumunsku, Správa o digitálnom pokroku Európy, 2017.

(68) Správa o digitálnom pokroku Európy, 2017.

(69) Európska komisia, Prehľad digitálnej transformácie, január 2017.

(70) COM(2016) 381.

(71)  COM(2017) 250, C(2017) 2600 a SWD(2017) 201, s. 6 – 7.

(72)  Odporúčanie Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých (2016/C484/01).

(73) https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/digital-skills-jobs-coalition

(74)  Najmä v kontexte strategického rámca pre vzdelávanie a odbornú prípravu 2020, prostredníctvom ktorého špecializovaná pracovná skupina diskutuje o digitálnom vzdelávaní a zručnostiach http://ec.europa.eu/education/policy/strategic-framework/expert-groups/digital-skills-competences_en .

(75) COM(2016) 180.

(76) https://ec.europa.eu/energy/en/news/commission-proposes-new-rules-consumer-centred-clean-energy-transition

(77) COM(2015) 614 final, Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo.

(78)   http://ec.europa.eu/newsroom/dae/document.cfm?doc_id=43821

(79) https://ec.europa.eu/info/finance-consultations-2017-fintech_en

(80) Technológia blockchain je verejný register obsahujúci všetky transakcie, ktoré sa uskutočnili v rámci partnerskej siete. Je to decentralizovaná technológia, ktorá účastníkom partnerských sietí umožňuje vykonávať transakcie, napríklad online platby, bez toho, aby museli ísť cez dôveryhodný ústredný orgán (tzv. prostredníka), https://www.enisa.europa.eu/topics/national-csirt-network/glossary/blockchain .

(81) https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/communication-ict-standardisation-priorities-digital-single-market

(82) https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/communication-eu-egovernment-action-plan-2016-2020-accelerating-digital-transformation  

(83)  Poskytovanie verejných služieb digitálnymi prostriedkami ako uprednostňovaná možnosť. Zjednodušenie možno dosiahnuť použitím služieb eIDAS, elektronickej fakturácie a elektronického obstarávania, a s nimi súvisiacich technických stavebných blokov vytvorených v rámci Nástroja na prepájanie Európy.

(84) Predchádza sa tak tomu, aby občania a spoločnosti museli opakovane predkladať verejným orgánom rovnaké informácie. Rozsiahly pilotný program (financovaný v rámci programu Horizont 2020) na testovanie uplatňovania zásady „stačí len raz“ pre podniky v EÚ sa začal v januári 2017 s účasťou 21 krajín (20 členských štátov) a viac ako 50 organizácií (TOOP, The Once-Only Principle (Zásada „stačí len raz“), http://www.toop.eu/ ). Koordinačné a podporné opatrenia (financované v rámci programu Horizont 2020) sa začali realizovať v novembri 2016, aby sa prerokovalo možné uplatňovanie zásady „stačí len raz“ pre občanov v EÚ (SCOOP4C, https://scoop4c.eu/home ).

(85) Prostredníctvom jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie môže podnik dať súhlas, aby orgány, ktoré uverejnili obstarávanie, získali potrebné dokumenty aj od iných orgánov. Podobné zásady sa vzťahujú na európsky elektronický preukaz služieb.

(86) Study on eGovernment and the Reduction of Administrative Burden (Štúdia o elektronickej verejnej správe a znížení administratívneho bremena) (SMART 2012/0061).

(87)  COM(2017) 256.

(88) COM(2017) 134.

(89) Smernica 2007/2/ES, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire).

(90) https://joinup.ec.europa.eu/community/european_catalogue/home

(91) Tieto opatrenia sú podrobne opísané v sprievodnom dokumente SWD a patrí tam: IT platforma pre výmenu elektronických dôkazov medzi súdnymi orgánmi, elektronická oficiálna kontrola potravinárskych a rastlinných výrobkov, presadzovanie právnych predpisov EÚ o agropotravinárstve v online predaji, charta o digitálnej verejnej správe pre občanov a digitálna zmena v mestách.

(92)  Vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov sa v článku 9 (spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov) zakazuje spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa zdravia, pokiaľ sa neuplatňuje niektorá z podmienok stanovených v článku 9 ods. 2.

(93) Nariadenie o zdravotníckych pomôckach, zmene smernice 2001/83/ES, nariadenia (ES) č. 178/2002 a nariadenia (ES) č. 1223/2009 a o zrušení smerníc Rady 90/385/EHS a 93/42/EHS; nariadenie o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro a o zrušení smernice 98/79/ES a rozhodnutia Komisie 2010/227/EÚ.

(94) Pripojiteľnosť na základe fyzických infraštruktúr a infraštruktúr služieb a efektívne a inteligentné kapacity spracovania údajov.

(95) Špeciálny Eurobarometer (460). Attitudes towards the impact of digitisation and automation on daily life (Postoje k vplyvu digitalizácie a automatizácie na každodenný život). máj 2017.

(96) Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), Nástroj na prepájanie Európy (NPE), Európsky fond pre strategické investície (EFSI), program Horizont 2020 (vrátane Európskeho inovačného a technologického inštitútu), Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) atď.

(97)  Financovanie vo výške približne 3,2 miliardy EUR bolo schválené v rámci EFSI a do apríla 2017 vyvolalo celkové investície súvisiace s EFSI do digitálneho odvetvia približne vo výške 17,8 miliardy EUR. Zoznam projektov je k dispozícii na stránke http://www.eib.org/efsi/efsi-projects/index.htm?c=&se=4 . Prostriedky z EFSI majú podľa plánu vyvolať celkové investície vo výške 315 miliárd EUR pre hospodárstvo EÚ za tri roky.

(98)  COM (2016) 178.

(99) https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/%20european-cloud-initiative .

(100) High Performance Computing in the EU: Progress on the Implementation of the European High Performance Computing Strategy (Vysokovýkonná výpočtová technika v EÚ: Pokrok vo vykonávaní európskej stratégie pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku) (2015), nachádza sa na stránke: https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/study-high-performance-computing-eu-progress-implementation-european-hpc-strategy-final-report .

(101) Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko a Španielsko.

(102)  Exaflopové superpočítače sú počítačové systémy, ktoré sú približne 1000-krát rýchlejšie ako súčasné počítače.

(103)  Bank of America, Robot Revolution – Global Robot & AI Primer, 16. decembra 2015.

(104)  Disruptive technologies: Advances that will transform life, business, and the global economy; McKinsey Global Institute, 2013.

(105)  Pozri SWD(2017) 155.

(106) OECD Going Digital, 6. marca 2017.

(107) EPSC, Enter the Data Economy: EU Policies for a Thriving Data Ecosystem, EPSC Strategic Notes (EPSC, Vstup do dátového hospodárstva: Politiky EÚ pre prekvitajúci dátový ekosystém, Strategické poznámky EPSC), 21. vydanie, 11. januára 2017.

(108)  Nariadenie (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu.

(109) COM(2017) 7.

(110) COM(2017) 7.

(111) COM(2015) 497, s. 7.

(112) A Global Strategy for the European Union’s Foreign and Security Policy (Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie), jún 2016.

(113) SWD(2017) 157.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli10. 5. 2017

COM(2017) 228 final

PRÍLOHA

Vykonávanie stratégie digitálneho jednotného trhu

k

oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov

o preskúmaní vykonávania stratégie digitálneho jednotného trhu v polovici trvania


Prepojený digitálny jednotný trh pre všetkých

{SWD(2017) 155 final}

Opatrenia	Súčasný stav
I. Lepší prístup spotrebiteľov a podnikov k digitálnemu tovaru a digitálnym službám v celej Európe
Legislatívne návrhy na jednoduché a účinné cezhraničné zmluvné pravidlá pre spotrebiteľov a podniky ·návrh smernice o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu ·návrh smernice o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o online a iných predajoch tovaru na diaľku	2015 ·Komisia prijala 9. decembra 2015 ·Komisia prijala 9. decembra 2015
Preskúmanie nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa ·návrh na revíziu nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa	2016 ·Komisia prijala 25. mája 2016
Opatrenia v oblasti doručovania balíkov ·legislatívny návrh v oblasti doručovania balíkov	2016 ·Komisia prijala 25. mája 2016
Rozsiahle preskúmanie s cieľom pripraviť legislatívne návrhy na riešenie neodôvodneného geografického blokovania ·legislatívne opatrenie na zabránenie geografickému blokovaniu a ďalším formám diskriminácie spotrebiteľov na základe štátnej príslušnosti alebo krajiny pobytu ·usmernenie o uplatňovaní smernice o nekalých obchodných praktikách SWD (2016)	2015 ·Komisia prijala 25. mája 2016 prioritná iniciatíva týkajúca sa spoločného vyhlásenia troch inštitúcií o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017 ·SWD vydaný 25. mája 2016
Prieskum v odvetví hospodárskej súťaže týkajúci sa elektronického obchodu v súvislosti s obchodovaním so spotrebným tovarom a poskytovaním digitálneho obsahu online ·spustený 6. mája 2015 ·predbežná správa o odvetvovom prieskume týkajúcom sa elektronického obchodu (15. septembra 2016) ·verejná konzultácia o predbežnej správe do novembra 2016	2017 ·uverejnenie správy o odvetvovom prieskume týkajúcom sa elektronického obchodu 10. mája 2017
Legislatívne návrhy na reformu režimu autorských práv ·návrh nariadenia o zaistení cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu ·oznámenie – Kroky smerom k modernému, európskejšiemu rámcu autorských práv – autorské právo I ·legislatívne návrhy (nariadenie a smernica) o povolených použitiach v autorskom práve pre osoby so zrakovým postihnutím alebo s inou poruchou čítania a ktorými sa vykonáva Marrákešská zmluva ·smernica o autorských právach na digitálnom jednotnom trhu ·oznámenie – Podpora spravodlivého, účinného a konkurencieschopného európskeho hospodárstva na digitálnom jednotnom trhu, opierajúceho sa o autorské práva – autorské právo II	2015 ·Komisia prijala 9. decembra 2015 ·Komisia prijala 9. decembra 2015 ·Komisia prijala 14. septembra 2016 prioritná iniciatíva týkajúca sa spoločného vyhlásenia troch inštitúcií o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017 ·Komisia prijala 14. septembra 2016 prioritná iniciatíva týkajúca sa spoločného vyhlásenia troch inštitúcií o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017 ·Komisia prijala 14. septembra 2016
Preskúmanie smernice o satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii ·návrh týkajúci sa výkonu autorského práva a s ním súvisiacich práv uplatniteľných na niektoré online vysielania vysielacích organizácií (nariadenie)	2015/2016 ·Komisia prijala 14. septembra 2016 prioritná iniciatíva týkajúca sa spoločného vyhlásenia troch inštitúcií o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017
Legislatívne návrhy na zníženie administratívnej záťaže pre podniky, vyplývajúcej z rôznych režimov DPH ·balík o DPH v elektronickom obchode – návrhy na zmenu smerníc Rady 2006/112/ES a 2009/132/ES (cezhraničný elektronický obchod a elektronické publikácie)	2016 ·Komisia prijala 1. decembra 2016
II. Vytváranie priaznivých podmienok pre rozmach digitálnych sietí a služieb
Legislatívne návrhy na reformu súčasných pravidiel v oblasti telekomunikácií ·návrh rozhodnutia týkajúceho sa využívania frekvenčného pásma 470 – 790 MHz v Únii ·preskúmanie veľkoobchodných roamingových trhov ·Európsky kódex elektronickej komunikácie – prepracované znenie · nariadenie BEREC ·legislatívny návrh na podporu internetového pripojenia v miestnych spoločenstvách (iniciatíva WiFi4EU) ·oznámenie o akčnom pláne pre oblasť 5G ·oznámenie o konektivite pre konkurencieschopný digitálny jednotný trh	2016 ·spoluzákonodarcovia prijali 25. apríla 2017; účinnosť nadobudne v roku 2017 ·Komisia prijala 15. júna 2016 medziinštitucionálny postup sa končí v rámci maltského predsedníctva ·Komisia prijala 14. septembra 2016 prioritná iniciatíva týkajúca sa spoločného vyhlásenia troch inštitúcií o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017 ·Komisia prijala 14. septembra 2016 prioritná iniciatíva týkajúca sa spoločného vyhlásenia troch inštitúcií o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017 ·Komisia prijala 14. septembra 2016 ·Komisia prijala 14. septembra 2016 ·Komisia prijala 14. septembra 2016
Preskúmanie smernice o audiovizuálnych mediálnych službách ·preskúmanie smernice o audiovizuálnych mediálnych službách	2016 ·Komisia prijala 25. mája 2016 prioritná iniciatíva týkajúca sa spoločného vyhlásenia troch inštitúcií o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017
Komplexná analýza úlohy platforiem na trhu vrátane nezákonného obsahu na internete ·posúdenie Komisie týkajúce sa úlohy platforiem na trhu vrátane riešenia nezákonného obsahu na internete	2015 ·Komisia prijala 25. mája 2016
Preskúmanie smernice o súkromí a elektronických komunikáciách ·návrh nariadenia o ochrane súkromia v elektronickej komunikácii	2016 ·Komisia prijala 10. januára 2017 prioritná iniciatíva týkajúca sa spoločného vyhlásenia troch inštitúcií o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017
Vytvorenie zmluvného verejno-súkromného partnerstva pre kybernetickú bezpečnosť ·rozhodnutie Komisie (C 2016/4400) o podpísaní zmluvnej dohody o verejno-súkromnom partnerstve pre kybernetickú bezpečnosť medzi EÚ a organizáciou zainteresovaných strán ·oznámenie o posilnení odolnosti kybernetického systému a podpore konkurencieschopného a inovačného odvetvia kybernetickej bezpečnosti v Európe	2016 ·Komisia prijala 5. júla 2016 ·Komisia prijala 5. júla 2016
III. Maximalizácia rastového potenciálu digitálneho hospodárstva
Iniciatívy týkajúce sa vlastníctva údajov, voľného toku údajov (napr. medzi poskytovateľmi cloudových služieb) a európskeho cloud computingu ·oznámenie o európskej iniciatíve v oblasti cloud computingu ·oznámenie o vybudovaní európskeho dátového hospodárstva	2016 ·Komisia prijala 19. apríla 2016 ·Komisia prijala 10. januára 2017
Plán pre prioritné normy IKT a rozšírenie európskeho rámca interoperability pre verejné služby ·oznámenie – Digitalizácia európskeho priemyslu – Využiť výhody digitálneho jednotného trhu v plnej miere ·priority štandardizácie IKT pre digitálny jednotný trh ·revízia európskeho rámca interoperability	2015 ·Komisia prijala 19. apríla 2016 ·Komisia prijala 19. apríla 2016 ·Komisia prijala 23. marca 2017
Nový akčný plán pre elektronickú verejnú správu vrátane iniciatívy týkajúcej sa zásady „stačí len raz“ a iniciatívy na vybudovanie prepojenia obchodných registrov ·Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 – Urýchlenie digitálnej transformácie verejnej správy ·návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie informácií, postupov, pomoci a služieb na riešenie problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012	2016 ·Komisia prijala 19. apríla 2016 2017 ·Komisia prijala 2. mája 2017