EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli2. 5. 2017

COM(2017) 219 final

SPRÁVA KOMISIE

TRETIA SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE

o sfunkčnení európskej pohraničnej a pobrežnej stráže

1.EURÓPSKA POHRANIČNÁ A POBREŽNÁ STRÁŽ – ZAVEDENIE EURÓPSKEHO INTEGROVANÉHO RIADENIA HRANÍC

Ochrana vonkajších hraníc Európskej únie aj prostredníctvom európskej pohraničnej a pobrežnej stráže je jedným z kľúčových pilierov komplexnej európskej politiky v oblasti migrácie, v ktorej Európska únia plní svoj sľub riešiť okamžité, strednodobé, ako aj dlhodobé potreby uvedené v Európskej migračnej agende. V tejto správe sa hodnotí pokrok dosiahnutý od začiatku marca 2017 v súvislosti so sfunkčnením európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a preskúmava sa realizácia každého kroku uvedeného v prvej a druhej správe o pokroku. Správa obsahuje najmä aktuálne informácie o nedávno dokončených fázach procesu posudzovania zraniteľnosti a o prebiehajúcom nasadení v členských štátoch v prvej línii. Tiež sa v nej informuje o rozhodnutiach prijatých na poslednom zasadnutí riadiacej rady 29. – 30. marca 2017 a o rokovaniach, ktoré sa na ňom uskutočnili.

Okrem toho sa v tejto správe načrtáva dôležitý proces zameraný na rozvoj ústredného konceptu nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, a to vytvorenie strategického rámca na účely zavedenia európskeho integrovaného riadenia hraníc na vonkajšej hranici. Tým sa ďalej rozvinie zásada integrovaného systému riadenia vonkajších hraníc podľa článku 77 ods. 2 písm. d) ZFEÚ.

2.OPERAČNÁ PODPORA ČLENSKÝM ŠTÁTOM

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž naďalej poskytuje členským štátom operačnú podporu na mieste pri riadení hraníc, keď agentúra nasadila na rôzne úseky vonkajších hraníc EÚ vyše 1 500 príslušníkov pohraničnej stráže a iných príslušných pracovníkov.

2.1.    Nasadenie v členských štátoch v prvej línii

Grécko

Agentúra vykonáva v Grécku tri rôzne operácie. Spoločná operácia Poseidon v Egejskom mori podporuje Grécko v oblasti kontroly hraníc a pri vykonávaní prístupu založeného na hotspotoch na ostrovoch v Egejskom mori a pri vykonávaní vyhlásenia EÚ a Turecka.

V súvislosti so spoločnou operáciou Poseidon agentúra nasadila 866 príslušníkov vrátane podpory činností v oblasti readmisie a 280 bezpečnostných úradníkov spolufinancovaných agentúrou nasadila grécka polícia. Nasadené boli aj tri príbrežné hliadkovacie plavidlá, dve pobrežné hliadkovacie plavidlá, deväť pobrežných hliadkovacích člnov, jedno lietadlo s pevnými krídlami, dve helikoptéry, 20 hliadkovacích vozidiel, štyri autobusy a jedno vozidlo s termovíziou.

Agentúra podporuje Grécko aj prostredníctvom spoločných operácií – flexibilných operačných činností a koordinačných stredísk pri činnostiach hraničnej kontroly, a to nasadením spolu 54 príslušníkov na pozemných hraniciach Grécka s Tureckom, Albánskom a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko. Operačnými činnosťami v severnom Grécku sa konkrétne posilní hraničný dozor a zabráni neregulárnym sekundárnym pohybom, čím sa ešte viac posilní reakcia EÚ na výzvy na západobalkánskej trase. V súčasnosti je nasadených 17 príslušníkov, zatiaľ čo v odsúhlasenom operačnom pláne sa predpokladá vyše 60 príslušníkov, čo znamená, že naďalej chýba približne 40 príslušníkov.

Taliansko

V rámci spoločnej operácie Triton v Taliansku a v strednom Stredozemnom mori agentúra nasadila 345 príslušníkov vrátane členov posádky nasadených prostriedkov a expertov, ktorí pomáhajú pri uplatňovaní prístupu založeného na hotspotoch. Nasadenie podporujú tri lietadlá, dva vrtuľníky, dve príbrežné hliadkovacie plavidlá, šesť pobrežných hliadkovacích plavidiel a tri pobrežné hliadkovacie člny.

Bulharsko

Agentúra naďalej pomáha Bulharsku pri kontrole pozemných hraníc aj s cieľom zabrániť neregulárnym sekundárnym pohybom. Podpora sa poskytuje prostredníctvom spoločných operácií – flexibilných operačných činností a koordinačných stredísk na bulharských pozemných hraniciach s Tureckom a Srbskom. V súčasnosti je nasadených 149 príslušníkov s podporou 11 tímov psovodov, ôsmich vozidiel s termovíziou, 41 hliadkovacích vozidiel, ôsmich detektorov CO2 a 39 inteligentných kamier.

Španielsko

Dňa 3. mája 2017 sa začala uskutočňovať spoločná operácia Indalo 2017 na podporu koordinovaných operačných činností na vonkajších námorných hraniciach regiónu západného Stredozemia, a to s cieľom kontrolovať neregulárne migračné toky smerujúce do EÚ a riešiť cezhraničnú trestnú činnosť. Nasadenie v máji predpokladá 61 príslušníkov s podporou jedného lietadla a jedného príbrežného hliadkovacieho plavidla.

Západný Balkán

V iných členských štátoch je v súčasnosti nasadených 135 príslušníkov s cieľom pomáhať pri riadení hraníc v regióne západného Balkánu. K najdôležitejším nasadeniam dochádza v rámci spoločných operácií – flexibilných činností na pozemných hraniciach Chorvátska a Maďarska so Srbskom. Podporuje ich desať tímov psovodov, štyri vozidlá s termovíziou, 33 hliadkovacích vozidiel, jeden detektor CO2 a 12 inteligentných kamier.

2.2.    Združovanie zdrojov a budovanie vlastných kapacít agentúry s cieľom poskytovať operačnú podporu

Riadiacej rade agentúry bol na jej zasadnutí 29. a 30. marca 2017 predložený návrh výročnej správy za rok 2017 o záväzkoch členských štátov vo vzťahu k tímom európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a rezerve technického vybavenia, ktorú agentúra v súlade so svojimi ohlasovacími povinnosťami 1 čoskoro predloží Európskemu parlamentu.

V správe sa zdôrazňuje, že v roku 2016 sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi výrazne zvýšila miera účasti členských štátov v rámci operačných činností agentúry. Počet nasadených členov tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže sa viac ako zdvojnásobil z 3 584 v roku 2015 na 8 353 v roku 2016 a celkové trvanie nasadení sa viac ako strojnásobilo zo 128 607 človekodní v roku 2015 na 411 939 človekodní v roku 2016. Objem poskytnutých technických prostriedkov sa v roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 takisto zvýšil: hliadkovacie hodiny sa v prípade príbrežných hliadkovacích plavidiel zvýšili o 14 %, v prípade pobrežných hliadkovacích plavidiel o 41 % a v prípade hliadkovacích vozidiel o 34 %.

Prebiehajúce operácie sa naďalej vyznačujú výrazným nedostatkom ľudských zdrojov, ako aj technického vybavenia v porovnaní s potrebami posúdenými agentúrou v súlade s jej analýzou rizík. Agentúra odhaduje, že na všetky jej operácie v roku 2017 chýba spolu takmer 60 000 človekodní v rámci nasadení.

Na účely doplnenia týchto chýbajúcich zdrojov agentúra od konca februára 2017 týždenne informuje členské štáty o potrebných zdrojoch. Agentúra tiež zvyšuje svoje vlastné kapacity na podporu členských štátov v prvej línii prostredníctvom prenájmu alebo nákupu vybavenia alebo služieb. Agentúra v súčasnosti uskutočňuje niekoľko postupov zadávania verejnej zákazky na nadobudnutie služieb vzdušného dozoru a mobilných kancelárií.

Od roku 2017 agentúra vynaloží na nadobudnutie vlastného vybavenia, najmä malých a stredne veľkých aktív,10 miliónov EUR ročne (v období 2017 – 2020 celkovo 40 miliónov EUR). Agentúra už preskúmava spôsoby budovania svojich vlastných stálych kapacít a/alebo zabezpečenia ich funkčnosti po ich nadobudnutí.

Je nevyhnutné, aby agentúra vypracovala komplexnú stratégiu, ktorú schváli riadiaca rada, týkajúcu sa spôsobu rozvoja/využívania vlastných kapacít agentúry v období 2017 – 2020 pri zohľadnení rôznych možností, ktoré má agentúra k dispozícii (t. j. nákup, krátkodobý prenájom, dlhodobý prenájom, dlhodobé nasadenie).

Ďalšie kroky:

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala

·v rámci dvojstranných kontaktov s členskými štátmi vyvíjať proaktívne úsilie o zabezpečenie potrebných príspevkov pre prebiehajúce operácie,

·vypracovať komplexnú stratégiu týkajúcu sa spôsobu rozvoja/využívania vlastných kapacít agentúry v období 2017 – 2020 a predložiť ju do novembra 2017 riadiacej rade na schválenie.

Členské štáty by mali

·zabezpečiť, aby agentúra mala k dispozícii dohodnuté zdroje na uskutočňovanie operácií a povinné rezervy,

·poskytnúť na základe aktuálne identifikovaných nedostatkov tieto zdroje:

3.POKROK DOSIAHNUTÝ PRI VYKONÁVANÍ PRIORITNÝCH OBLASTÍ

3.1.    Posilnenie kapacít Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž v oblasti rýchleho zásahu vrátane povinného združovania zdrojov

Rezerva rýchleho zásahu

Hoci bolo potvrdené, že vyše 1 500 príslušníkov pohraničnej stráže a ostatných príslušníkov je plne k dispozícii, plnú pripravenosť rezervy rýchleho zásahu v súlade s nariadením o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži stále ovplyvňujú dve záležitosti:

1. Vymenovanie príslušníkov pohraničnej stráže

Požiadavka na vymenovanie príslušníkov pohraničnej stráže je jednoznačne stanovená v článku 20 ods. 4 nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži. Na zabezpečenie kvality rezervy je potrebné, aby agentúra poznala mená príslušníkov, čo sa dosiahne overením toho, či vymenovaní príslušníci pohraničnej stráže zodpovedajú určeným profilom, ako aj zabezpečím ich náležitého vyškolenia pred ich zapojením do operačných činností. Mená expertov v počte zodpovedajúcom veľkosti ich príslušných príspevkov stanovených v prílohe 1 k nariadeniu o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži dosiaľ poskytol len obmedzený počet schengenských štátov (Belgicko, Česká republika, Fínsko, Francúzsko, Rumunsko a Švajčiarsko).

Komisia túto otázku otvorila na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci 27. marca 2017. Niekoľko členských štátov vyslovilo obavy, pričom uviedlo, že úplnú dostupnosť všetkých vymenovaných príslušníkov pohraničnej stráže nemožno zaručiť z dôvodu dovoleniek, práceneschopnosti alebo iných dôvodov neprítomnosti.

Na zasadnutí riadiacej rady agentúry 29. – 30. marca 2017 Komisia zdôraznila, že praktické riešenie by sa malo preskúmať plne v súlade s právnym základom. Všeobecné prvky takéhoto praktického riešenia 2 boli predložené na zasadnutí siete združených zdrojov 25. – 26. apríla 2017. Viacero otázok si však vyžadovalo ďalšie vysvetlenia. Agentúra bude začiatkom mája distribuovať koncepčný dokument, v ktorom budú uvedené podrobné spôsoby realizácie navrhovaného riešenia. Členským štátom sa poskytne flexibilita v rámci ich vlastných príspevkov do riadnej časti rezervy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, pričom agentúra bude môcť súčasne overiť súlad s profilmi a zabezpečiť odbornú prípravu.

2. Zosúladenie profilov

V prípade niektorých profilov agentúra ešte musí zosúladiť počet expertov prisľúbených členskými štátmi v súlade s limitmi stanovenými v príslušných vykonávacích rozhodnutiach riadiacej rady. Zatiaľ čo 143 príslušníkov pre hraničný dozor a niekoľko príslušníkov pre ostatné profily bolo prisľúbených nad rámec stanovených limitov, chýba 167 expertov na registráciu/odber odtlačkov prstov a 38 expertov na skríning. Agentúra by mala tento problém proaktívne riešiť v rámci dvojstranných vzťahov s členskými štátmi, najmä s tými, ktoré prispeli k profilom, pre ktoré boli dané prísľuby presahujúce stanovené limity v najväčšej miere, a to s cieľom zmeniť ich príspevky vo vzťahu k príslušníkom na registráciu/snímanie odtlačkov prstov a k príslušníkom na skríning.

Rezerva vybavenia pre rýchly zásah

V nadväznosti na prvú a druhú správu o pokroku agentúra opätovne vyzvala na poskytnutie dodatočných príspevkov do rezervy v priebehu marca. V dôsledku tohto úsilia uskutočneného do polovice apríla 2017 už nechýbajú hliadkovacie vozidlá a boli prisľúbené ďalšie pobrežné hliadkovacie člny, príbrežné hliadkovacie plavidlá a vozidlá s termovíziou. Naďalej však chýbajú značné zdroje v prípade väčšiny druhov vybavenia. Komisia s poľutovaním berie na vedomie, že do rezervy nepribudli žiadne nové prísľuby členských štátov a aj naďalej ju zabezpečuje len 14 členských štátov (Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Nemecko, Fínsko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko a Slovinsko).

Ďalšie kroky:

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala

·urýchlene začať dvojstranné rokovania so schengenskými štátmi, najmä s tými, ktoré ešte neprispeli do rezervy vybavenia pre rýchly zásah (Belgicko, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Malta, Nórsko, Luxembursko, Litva, Španielsko, Slovensko, Švédsko, Švajčiarsko) s cieľom doplniť identifikované chýbajúce vybavenie,

·do konca mája 2017 zabezpečiť, aby sa poskytli experti vymenovaní do rezervy rýchleho zásahu, najmä príslušníci na registráciu/odber odtlačkov prstov a príslušníci na skríning, a to v súlade s počtami osobitných profilov určenými riadiacou radou,

·do konca júna 2017 overiť dostupnosť všetkých 1 500 príslušníkov pohraničnej stráže v rámci rezervy rýchleho zásahu a do konca októbra 2017 realizovať skúšobné nasadenie ľudských a technických zdrojov z rezerv.

Členské štáty by mali

·do konca mája 2017 doplniť identifikované chýbajúce zdroje do rezervy vybavenia pre rýchly zásah, osobitné úsilie by mali vynaložiť tie členské štáty, ktoré ešte ničím neprispeli,

·do konca júna 2017 oznámiť mená expertov do rezervy rýchleho zásahu.

3.2.    Vykonávanie preventívnych posúdení zraniteľnosti na základe spoločnej metodiky

Posilnenie preventívnych posúdení zaručujúcich dobre fungujúci schengenský priestor je naďalej hlavnou politickou prioritou Európskej únie. Agentúra vynaložila intenzívne úsilie pri príprave posúdení zraniteľnosti, ktoré sú nevyhnutné pre schengenský proces kontroly kvality, a to v súlade so spoločnou metodikou a dohodnutým harmonogramom.

Údaje o existujúcich kapacitách poskytli agentúre všetky členské štáty s výnimkou Dánska 3 . V prípade väčšiny členských štátov bola miera úplnosti údajov uspokojivá. V prípade ôsmich štátov (Francúzsko, Maďarsko, Taliansko, Malta, Nórsko, Švédsko, Švajčiarsko, Španielsko) však boli poskytnuté len čiastočné informácie (na úrovni medzi 50 % – 75 % požadovaných údajov). Je nevyhnutné, aby členské štáty v dlhodobom horizonte posilnili svoje vnútroštátne kapacity na zhromažďovanie predmetných údajov.

V marci a apríli 2017 agentúra uskutočnila vo vzťahu ku všetkým členským štátom (s výnimkou Dánska a Nemecka z dôvodu oneskoreného poskytnutia údajov) tzv. základné posúdenia, t. j. hĺbkovú analýzu existujúcich kapacít členských štátov v spojení s ukazovateľmi súčasnej hrozby, a to porovnaním so súborom objektívnych kritérií. Návrhy základných posúdení už boli konzultované s členskými štátmi. Jednotlivé záverečné správy s kľúčovými zisteniami vyplývajúcimi z posúdení, najmä identifikácia najnaliehavejších zraniteľností, boli ôsmim členským štátom oznámené na konci apríla 2017. Očakáva sa, že jednotlivé záverečné správy budú zostávajúcim členským štátom z dôvodu oneskoreného predloženia pripomienok dotknutých členských štátov oznámené na začiatku mája.

Na základe správ o základom posúdení výkonný riaditeľ agentúry do konca mája 2017 rozhodne o možnom odporúčaní (odporúčaniach) určenom dotknutému členskému štátu (členským štátom). Vzhľadom na to, že hlavným cieľom posúdení zraniteľnosti je identifikovať, najmä v prípade členských štátov, ktoré sú vystavené osobitným a neúmerným výzvam, možné bezprostredné dôsledky na vonkajších hraniciach a následný vplyv na fungovanie schengenského priestoru, odporúčania by sa mali predovšetkým zamerať na najnaliehavejšie zraniteľnosti vo vzťahu k súčasným výzvam na vonkajších hraniciach, ktoré ovplyvňujú riadne fungovanie schengenského priestoru.

Je tiež nevyhnutné, aby boli odporúčania s navrhovanými opatreniami presné a operačné a aby vychádzali z podrobných technických informácií získaných od členských štátov. Iba za týchto podmienok bude agentúra schopná účinne monitorovať vykonávanie odporúčaní a opatrení zo strany členských štátov. V prípade, že sa opatrenia nevykonajú v stanovenej lehote, musí výkonný riaditeľ postúpiť vec riadiacej rade a informovať Komisiu.

Základné posúdenia tiež povedú k identifikácii niekoľkých členských štátov, vo vzťahu ku ktorým agentúra uskutoční tzv. simulačné cvičenia s cieľom posúdiť ich schopnosť čeliť budúcim výzvam na vonkajších hraniciach. V rámci týchto cvičení sa preskúmajú a otestujú kapacity členských štátov, najmä ich plánovanie pre nepredvídané udalosti, voči rizikám a scenárom, ktoré sa ešte nenaplnili, avšak možno ich reálne predpokladať na základe analýzy situácie v susediacich tretích krajinách a hlavných krajinách pôvodu a tranzitu. Len čo budú do konca októbra 2017 výsledky simulačných cvičení k dispozícii, výkonný riaditeľ môže určiť druhé kolo možných odporúčaní pre dotknuté členské štáty.

Očakáva sa, že od apríla 2017 agentúra uskutoční tzv. posúdenie vznikajúcich hrozieb. Na základe mesačnej kontroly členských štátov s využitím relevantných ukazovateľov môže agentúra kedykoľvek pristúpiť k osobitnému posúdeniu/simulácii, aby preskúmala schopnosť určitého členského štátu čeliť novým vznikajúcim hrozbám, čo môže viesť k ďalším odporúčaniam týkajúcich sa zraniteľností, ktoré sa nezohľadnili v rámci predchádzajúcich základných posúdení alebo simulačných cvičení.

Ďalšie kroky:

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala

·stanoviť ako prioritu identifikáciu najnaliehavejších zraniteľností na základe prvých výsledkov postupu posudzovania zraniteľnosti a iných informácií,

·do leta 2017 zabezpečiť, aby mal tím uskutočňujúci postup posudzovania zraniteľnosti náležitý počet členov,

·na základe výsledkov základných posúdení vydať do konca mája 2017 odporúčania pre príslušné členské štáty, aby prioritne riešili najnaliehavejšie zraniteľnosti,

·do 15. júna 2017 predložiť prvé výsledky posúdení zraniteľnosti Európskemu parlamentu, Rade a Komisii v súlade s článkom 13 ods. 9 nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži,

·do októbra 2017 uskutočniť simulačné cvičenia týkajúce sa budúcich výziev,

·do konca novembra 2017 prijať revidovanú spoločnú metodiku pre posúdenia zraniteľnosti na základe nadobudnutých skúseností.

Členské štáty by mali

·Dánsko by malo do 15. mája 2017 predložiť potrebné údaje s cieľom umožniť agentúre vykonávať základné posúdenie,

·členské štáty, ktoré neposkytli úplné údaje o existujúcich kapacitách, by mali zlepšiť svoje príslušné vnútroštátne postupy pre zhromažďovanie údajov,

·členské štáty, ktorým v nadväznosti na základné posúdenie budú doručené odporúčania, by mali prijať potrebné akčné plány a pravidelne predkladať správy agentúre,

·všetky členské štáty vybrané pre simulačné cvičenia by mali urýchlene odpovedať na žiadosti agentúry o dodatočné údaje a informácie.

3.3.    Podpora návratov

Tempo návratových operácií, ktoré agentúra podporuje, sa naďalej zvyšuje. V období od 1. januára a 7. apríla 2017 agentúra podporila 92 návratových operácií pre štátnych príslušníkov tretích krajín, pričom vrátených bolo 3 879 štátnych príslušníkov tretích krajín.

V tomto časovom úseku 48 z týchto 92 operácií zahŕňalo lety na západný Balkán. Iba obmedzený počet operácií smeroval do krajín severnej a západnej Afriky. To je možné čiastočne vysvetliť skutočnosťou, že niekoľko tretích krajín neakceptuje charterové lety a návrat svojich vlastných štátnych príslušníkov umožňujú len komerčnými letmi. Z tohto dôvodu by mala agentúra začať urýchlene ponúkať členským štátom podporu pre operácie zahŕňajúce komerčné lety.

Od 7. januára 2017 sú pre operácie k dispozícii tri nové rezervné skupiny, a to monitorovacia skupina pre nútený návrat, eskortná skupina pre nútený návrat a skupina špecialistov na návrat. Do týchto skupín k 7. aprílu 2017 prispelo 25 členských štátov, ktoré poskytli 536 zo 690 potrebných expertov. Schengenské štáty, ktoré do žiadnej z skupín zatiaľ neprispeli, konkrétne Cyprus a Švajčiarsko, by tak mali urobiť čo najskôr.

Všetky členské štáty potrebujú doplniť chýbajúce zdroje, najmä pokiaľ ide o eskortnú skupinu pre nútený návrat, pre ktorú bolo z celkového počtu 600 požadovaných expertov poskytnutých len 416 expertov. Členské štáty by mali v spolupráci s agentúrou zabezpečiť, aby v skupine špecialistov na návrat boli primerane zastúpené všetky zručnosti a odborné znalosti požadované na vykonávanie činností súvisiacich s návratom. To je obzvlášť dôležité vzhľadom na zvyšujúci sa počet návratových operácií v porovnaní s minulými rokmi a s prihliadnutím na potrebu návratových zásahov, ktorá môže nastať v nadchádzajúcich mesiacoch.

Skupiny pre návrat sa začali využívať v praxi. K 7. aprílu 2017 sa prostredníctvom účasti v monitorovacej skupine pre nútený návrat monitorovalo 19 návratových operácií. Dosiaľ bolo v rámci operačnej podpory nasadených z rezervy desať eskortných skupín pre nútený návrat.

Nevyriešeným problémom zostáva objasnenie praktických postupov a pravidiel týkajúcich sa nasadenia členov skupiny, ako aj ich operačných úloh a právnej zodpovednosti. Agentúra by sa mala usilovať o vymedzenie týchto prvkov, pričom by pre skupiny mala vytvoriť pevný rámec a zabezpečiť ich pripravenosť pre nasadenie do konca mája 2017, ako sa vyžaduje v predchádzajúcej správe.

Aby bola agentúra schopná čeliť dodatočnej pracovnej záťaži a v plnej miere splniť očakávania v súvislosti s novým mandátom, mala by prijať okamžité opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby boli obsadené dostupné pracovné miesta a aby bol rozpočet vyčlenený na činnosti v oblasti návratu plne využitý.

V oznámení s názvom „O účinnejšej politike návratu v Európskej únii – obnovený akčný plán“ 4 Komisia navrhla dodatočné opatrenia a kroky pre agentúru s cieľom zintenzívniť činnosti v oblasti návratu. Súvisiaci pokrok sa zhodnotí v ďalšej správe.

Ďalšie kroky:

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala

·vymedziť praktické postupy, pravidlá, operačné úlohy a právne povinnosti pre nasadenie členov skupín, aby sa zabezpečilo, že skupiny budú pripravené na plné nasadenie najneskôr do konca mája 2017,

·obsadiť voľné pracovné miesta pridelené na činnosti v oblasti návratu do júna 2017,

·zabezpečiť, aby sa finančné zdroje vyčlenené na činnosti v oblasti návratu pre rok 2017 plne využili.

Členské štáty by mali

·bezodkladne prispieť do skupín, pokiaľ tak dosiaľ neurobili (Cyprus a Švajčiarsko),

·doplniť zostávajúce chýbajúce zdroje do skupín,

·bezodkladne začať poskytovať každý mesiac informácie o orientačnom plánovaní vnútroštátnych návratových operácií, a to aj pokiaľ ide o počet navrátilcov a tretie krajiny návratu.

3.4.    Vytvorenie mechanizmu Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž na podávanie sťažností

Od poslednej správy neboli podané žiadne nové sťažnosti. Stále je potrebné, aby agentúra zlepšila šírenie informácií o mechanizme, a to vrátane zabezpečenia dostupnosti formulárov sťažností na webovom sídle agentúry. Lepšie riadenie budúcich sťažností zo strany agentúry sa zabezpečí aj prostredníctvom informačného systému riadenia prípadov, ktorého dokončenie sa predpokladá do júna 2017. Po zavedení potrebnej infraštruktúry by agentúra mala iniciovať informačnú kampaň, aby sa mechanizmus na podávanie sťažností viac zviditeľnil.

Pokiaľ ide o dodatočných zamestnancov na podporu pracovníka pre základné práva, v marci bol prijatý jeden dočasný zamestnanec a do agentúry má nastúpiť v máji 2017. Výberové konanie na pozície dvoch asistentov (zmluvní zamestnanci) sa začne v máji 2017. Okrem toho sa očakáva, že agentúra vyčlení pre pracovníka pre základné práva ďalších zamestnancov.

Ďalšie kroky:

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala

·do konca júla 2017 prijať ďalších dvoch zamestnancov na podporu pracovníka pre základné práva,

·do konca júna 2017 dokončiť informačnú infraštruktúru, aby sa zabezpečila lepšia dostupnosť formulárov sťažností,

·uskutočniť informačnú kampaň zameranú na lepšie informovanie o mechanizme na podávanie sťažností.

3.5.    Vytvorenie podmienok pre lepšiu operačnú spoluprácu s prioritnými tretími krajinami stanovením vzorovej dohody o štatúte

Pokiaľ ide o operačnú spoluprácu agentúry s prioritnými tretími krajinami, riadiaca rada bola na svojom zasadnutí 29. – 30. marca 2017 informovaná o zámere výkonného riaditeľa opätovne začať rokovania o dohode o pracovných podmienkach pre spoluprácu s Líbyou.

Agentúra tiež predstavila koncepčný dokument o spolupráci medzi styčnými úradníkmi agentúry, styčnými úradníkmi členských štátov a európskymi styčnými úradníkmi pre migráciu, ktorí sú nasadení v rovnakých lokalitách.

Styčný úradník, ktorý má byť nasadený v Nigeri, do agentúry nastúpi 16. mája 2017. Výberové konanie na pozíciu styčného úradníka pre západný Balkán sa takisto skončilo, pričom sa očakáva, že vybraný kandidát do agentúry nastúpi 1. júla 2017. Obaja kandidáti absolvujú odbornú prípravu pred ich nasadením v Nigeri (jún 2017), resp. v Srbsku (leto 2017).

Rada 8. marca 2017 prijala príslušné rozhodnutia, ktorými splnomocnila Komisiu začať rokovania so Srbskom a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko s cieľom uzavrieť dohody o štatúte, ktoré sa vyžadujú na nasadenie tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže na ich územia. Prvé kolo rokovaní so Srbskom sa uskutočnilo 7. apríla 2017 a ďalšie kolo sa uskutoční 11. – 12. mája 2017. Cieľom Komisie je uzavrieť dohody so Srbskom a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko čo najskôr.

Ďalšie kroky:

Komisia

·začne formálne rokovania s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko po tom, čo bude táto krajina pripravená začať rokovania o dohode o štatúte.

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala

·dokončiť nábor a nasadzovanie styčných úradníkov pre Niger a Srbsko do júna, resp. do augusta 2017.

3.6.    Dohoda o sídle

Komisia víta podpísanie dohody o sídle výkonným riaditeľom agentúry a poľským ministrom vnútra 8. marca 2017. Dohoda nadobudne účinnosť tri mesiace po poslednom oznámení strán o dokončení interných postupov. Agentúra svoj postup dokončila súhlasom riadiacej rady s dohodou a konečným podpisom výkonného riaditeľa. Na poľskej strane sa dohoda musí ešte ratifikovať.

Ďalší krok:

·Poľsko by malo čo najskôr ratifikovať dohodu o sídle.

3.7. Nasadenie styčných úradníkov v členských štátoch

Agentúra by mala pravidelne monitorovať riadenie vonkajších hraníc členskými štátmi nielen prostredníctvom analýzy rizík, výmeny informácií a európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR), ale aj prostredníctvom vlastných styčných úradníkov v členských štátoch.

Na zasadnutí riadiacej rady 29. a 30. marca 2017 výkonný riaditeľ predložil riadiacej rade na schválenie návrh rozhodnutia, ktoré obsahuje ustanovenia o postavení a úlohách styčných úradníkov, ich prístupe k informáciám a o zoskupovaní viacerých členských štátov pod jedným styčným úradníkom. Jeden styčný úradník by mohol pokrývať až štyri geograficky blízke členské štáty. Očakáva sa, že memorandum o porozumení sa podpíše do šiestich mesiacov po prijatí rozhodnutia riadiacou radou, pričom by sa všetky členské štáty mali zaoberať spôsobmi nasadenia. Dovtedy agentúra prijme a vyškolí vhodných kandidátov.

Ďalšie kroky:

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala

·do konca júna 2017 predložiť konečný návrh príslušného vykonávacieho rozhodnutia, ktoré má schváliť riadiaca rada,

·najneskôr do konca roku 2017 začať príslušné výberové konanie pre nábor styčných úradníkov s cieľom ich potenciálneho prijatia, vyškolenia a účinného nasadenia.

Členské štáty by mali

·do októbra 2017 uzavrieť s agentúrou memorandum o porozumení, v ktorom sa určia spôsoby nasadenia styčných úradníkov.

3.8.    Zvyšovanie počtu zamestnancov agentúry

Počas prvých 90 kalendárnych dní roku 2017 agentúra prijala 91 nových zamestnancov. V súčasnosti prebieha takmer 100 výberových konaní a v nadchádzajúcich mesiacoch sa začne ďalších 132. Do konca roku 2017 sa predpokladá, že pre agentúru bude pracovať 655 zamestnancov, čo je v porovnaní s rokom 2015 takmer dvojnásobok.

Agentúra má problémy pri zabezpečovaní náboru zamestnancov z členských štátov na čo najširšom geografickom základe, ako sa požaduje v článku 27 služobného poriadku. Z dôvodu obmedzenej ústretovosti členských štátov agentúra čelí výzvam aj v súvislosti s obsadzovaním nových pracovných miest pre vyslaných národných expertov (približne 25 % všetkých nových pracovných miest).

Ďalšie kroky:

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala

·do konca júna 2017 začať výberové konania na všetky pracovné miesta, ktoré sa predpokladajú v dohodnutom pláne pracovných miest z roku 2017,

·zabezpečiť účinné čerpanie dodatočných finančných zdrojov v súlade s prioritami schválenými rozpočtovým orgánom.

Komisia

·spoločne s agentúrou preskúma možnosti riešenia problémov s náborom zamestnancov.

Členské štáty by mali

·zabezpečiť lepšie výsledky, pokiaľ ide o nasadenie vyslaných národných expertov.

4.EURÓPSKE INTEGROVANÉ RIADENIE HRANÍC: CESTA VPRED

4.1. Integrované riadenie hraníc

V nariadení o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži sa stanovili všeobecné zásady pre európske integrované riadenie hraníc, čím sa úplne po prvýkrát v právnych predpisoch zavádza koncept zakotvený v článku 77 ods. 2 písm. d) ZFEÚ.

V nariadení sa uvádza zoznam 11 strategických zložiek vrátane kontroly hraníc, pátrania a záchrany v situáciách, ktoré môžu nastať v priebehu operácií v oblasti hraničného dozoru na námornej hranici, analýzy rizík, medziagentúrnej spolupráce, spolupráce medzi členskými štátmi, schengenského mechanizmu kontroly kvality a mechanizmu solidarity, najmä nástroje Únie na účely financovania. Ide o základ, ktorý umožňuje vytvoriť dobre štruktúrovaný strategický rámec pre účinnú implementáciu európskeho integrovaného riadenia hraníc na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie.

Je potrebné, aby sfunkčnenie konceptu integrovaného riadenia hraníc prebiehalo v súlade so strategickým postupom zloženým z týchto troch prvkov: 1. vymedzenie stratégie pre európske integrované riadenie hraníc na politickej úrovni inštitúciami EÚ, 2. prijatie technickej a operačnej stratégie Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž a 3. stanovenie vnútroštátnych stratégií pre integrované riadenie hraníc v každom členskom štáte v snahe zaručiť jednotné vykonávanie konceptu. To by malo vyústiť do vytvorenia interoperabilného a jednotného strategického rámca pre európske integrované riadenie hraníc zo strany európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, a to v záujme zabezpečenia jeho účinnej implementácie.

4.2.    Politický rámec zo strany inštitúcií EÚ

Podľa nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži je rozvoj stratégie pre európske integrované riadenie hraníc povinnosťou inštitúcií Únie.

Pri určovaní stratégie pre európske integrované riadenie hraníc bude kľúčová spolupráca medzi Komisiou, Európskym parlamentom a Radou. S cieľom umožniť inštitúciám formovať politickú stratégiu zorganizuje Komisia spolu s agentúrou dva špecializované semináre, ktoré sa uskutočnia za účasti členských štátov a Európskeho parlamentu a z ktorých vyústi politický rámec pre európske integrované riadenie hraníc, ktorý bude mať formu oznámenia. Európsky parlament a Rada budú vyzvané, aby toto oznámenie schválili.

4.3.    Technická a operačná stratégia vypracovaná agentúrou

V súlade s článkom 3 ods. 2 nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži je agentúra poverená vypracovaním technickej a operačnej stratégie pre európske integrované riadenie hraníc. Túto úlohu by agentúra mala začať plniť v úzkej spolupráci s Komisiou čo najskôr, avšak prijať operačnú a technickú stratégiu by riadiaca rada agentúry mala až po tom, čo zodpovedajúci politický rámec schvália všetky tri príslušné orgány.

4.4.    Vnútroštátne stratégie členských štátov

Na účinnú implementáciu európskeho integrovaného riadenia hraníc je potrebné vynaložiť úsilie na vnútroštátnej úrovni. V článku 3 ods. 3 nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži sa uvádza, že členské štáty stanovia svoje vnútroštátne stratégie pre integrované riadenie hraníc v súlade s technickou a operačnou stratégiou stanovenou agentúrou.

Každý členský štát by mal čo najskôr začať uskutočňovať prípravné práce, do ktorých budú zainteresované všetky príslušné vnútroštátne orgány zodpovedné za riadenie hraníc a návrat, s cieľom vypracovať jednu jednotnú vnútroštátnu stratégiu spolu s akčným plánom. V tejto súvislosti by mali členské štáty plne využiť program odbornej prípravy vytvorený Komisiou a agentúrou, ktorý sa zameriava na metodiku vypracovania vnútroštátnych stratégií integrovaného riadenia hraníc. Nasledujúce stretnutia sú naplánované na máj, júl, september a november 2017.

Po tom, ako príslušné orgány EÚ schvália politický rámec a bude stanovená operačná a technická stratégia agentúry, členské štáty na jej základe vypracujú svoju vnútroštátnu stratégiu.

Ďalšie kroky

Komisia

·zorganizuje dva špecializované semináre, ktoré sa uskutočnia v júni a septembri 2017 za účasti zástupcov členských štátov a Európskeho parlamentu s cieľom diskutovať o vývoji politického rámca pre európske integrované riadenie hraníc,

·do októbra 2017 prijme oznámenie, v ktorom sa vymedzia hlavné prvky politického rámca pre európske integrované riadenie hraníc,

·zahrnie schengenské hodnotenie vnútroštátnych stratégií pre integrované riadenie hraníc na rok 2018.

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala

·v druhej polovici roka 2017 začať proces na účely vypracovania operačnej a technickej stratégie pre integrované riadenie hraníc v úzkej spolupráci s Komisiou,

·do februára 2018 prostredníctvom riadiacej rady prijať technickú a operačnú stratégiu pre európske integrované riadenie hraníc po tom, ako sa inštitúcie EÚ dohodnú na politickej stratégii integrovaného riadenia hraníc,

·v úzkej spolupráci s Komisiou zabezpečiť špeciálne školenie o schengenskom hodnotení pre vybraných expertov v oblasti integrovaného riadenia hraníc.

Členské štáty by mali

·v období od júna do decembra 2017 začať vnútroštátne postupy na stanovenie svojich vnútroštátnych stratégií integrovaného riadenia hraníc,

·do šiestich mesiacov po prijatí technickej a operačnej stratégie zosúladiť svoje príslušné vnútroštátne stratégie integrovaného riadenia hraníc s politickou stratégiou a technickou a operačnou stratégiou,

·byť pripravené na schengenské hodnotenie ich vnútroštátnych stratégií integrovaného riadenia hraníc (ktoré sa začne na konci jesene 2018).

5.ZÁVERY

Z tretej správy vyplýva, že pokračuje zavádzanie činností a nástrojov stanovených v nariadení o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži s cieľom čo najrýchlejšie posilniť schopnosť EÚ chrániť vonkajšie hranice.

Konkrétne agentúra takmer všetkým členským štátom poskytla prvé základné posúdenia zraniteľnosti a čoskoro vydá odporúčania pre dotknuté členské štáty s konkrétnymi opatreniami na riešenie zistených zraniteľností. Rýchle prijatie rozhodnutí Rady, ktorými sa Komisia splnomocňuje rokovať so Srbskom a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko o dohode a štatúte, a bezprostredne nasledujúce prvé kolo rokovaní so Srbskou takisto preukazujú, že sfunkčneniu európskej pohraničnej a pobrežnej stráže je aj naďalej venovaná politická priorita.

Členské štáty však pri zabezpečovaní plnej operačnej kapacity rezerv rýchleho zásahu nedosiahli dostatočný pokrok, najmä pokiaľ ide o doplnenie chýbajúcich zdrojov do rezervy vybavenia pre rýchly zásah. Podobne je potrebné vynaložiť ďalšie spoločné úsilie aj na účely doplnenia chýbajúcich zdrojov pre nasadenia v rámci prebiehajúcich spoločných operácií, a to na podporu členských štátov v prvej línii pri účinnom riadení vonkajších hraníc. Tieto chýbajúce zdroje je potrebné doplniť prioritne. Členské štáty sa tiež vyzývajú, aby lepšie využívali posilnenú kapacitu agentúry na pomoc v oblasti návratových operácií.

Komisia je pripravená spolupracovať s Európskym parlamentom, Radou a agentúrou na vypracúvaní strategického rámca európskeho integrovaného riadenia hraníc.

V snahe urýchliť pokrok v súvislosti so sfunkčnením európskej pohraničnej a pobrežnej stráže Komisia vyzýva Radu, aby zhodnotila doterajší pokrok a podnikla navrhnuté kroky.

Ďalšiu správu o pokroku dosiahnutom pri posilňovaní vonkajších hraníc Komisia predloží v lete.

(1)

     Článok 20 ods. 12 a článok 39 ods. 13 nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži.

(2)

2     Všetkých 5 000 príslušníkov v rámci riadnej rezervy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže bude vymenovaných (registrovaných podľa mien) a členské štáty uvedú, ktorí z týchto 5 000 príslušníkov budú súčasťou rezervy rýchleho zásahu zahŕňajúcej 1 500 osôb. Tento údaj bude možné kedykoľvek počas roka upraviť alebo – v prípade aktivácie rýchleho pohraničného zásahu – doplniť príslušníkmi s rovnakými profilmi z riadnej časti rezervy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. 

(3)

     V súlade s článkom 4 protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý tvorí prílohu k ZEÚ a k ZFEÚ, Dánsko oznámilo, že nariadenie o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži vykoná k 14. marcu 2017.

(4)

     COM(2017) 200 final.