EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli12. 4. 2017

COM(2017) 212 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE

Jedenásta správa o premiestňovaní a presídľovaní





x0009

1Úvod

Jedenásta správa o premiestňovaní a presídľovaní poskytuje aktualizované informácie o súčasnom stave vykonávania mechanizmu premiestňovania a systému presídľovania od poslednej správy z 2. marca 1 , pričom sa v nej poukazuje na nedostatky a zostávajúce opatrenia, ktoré treba ešte prijať na splnenie záväzkov v rámci tohto mechanizmu a systému.

Hoci migranti naďalej prichádzajú v malom počte, Grécko je stále vystavené tlaku, lebo sa na jeho území nachádza viac ako 62 200 migrantov, z ktorých je približne 14 000 na ostrovoch a približne 48 200 v kontinentálnom Grécku. Do Talianska prišlo od začiatku roka 24 672 migrantov, čo v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016 predstavuje nárast o 36 %. V roku 2017 počet prichádzajúcich Eritrejčanov, hlavnej štátnej príslušnosti oprávňujúcej na premiestnenie v Taliansku, výrazne klesol: z druhého miesta medzi krajinami pôvodu prichádzajúcich migrantov v roku 2016, keď z Eritrey pochádzalo 11,5 % prichádzajúcich migrantov, klesla Eritrea v marci 2017 na desiate miesto len s 2,4 % príchodov. Aj napriek tomuto prudkému poklesu je počet Eritrejčanov, ktorí väčšinou prišli v roku 2016 (11 000 osôb) a ktorí by sa mali premiestniť do iných členských štátov, stále vysoký. Premiestnenie preto zostáva hlavným opatrením, ktoré umožní zmierniť tlak na Grécko a Taliansko a podeliť sa s nimi o zodpovednosť za riešenie otázky migrantov, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu.

Ako bolo uvedené v predchádzajúcich správach, počet osôb oprávnených na premiestnenie, ktoré sa nachádzajú v Taliansku a Grécku, je nižší, než sa predpokladalo v rozhodnutiach Rady. Dosiaľ bolo v Grécku zaregistrovaných 26 997 oprávnených žiadateľov a v Taliansku 8 000. V Grécku, kde by mal podľa očakávaní zostať počet registrovaných žiadateľov o premiestnenie stabilný, je ešte stále približne 14 000 ľudí, ktorých treba premiestniť. Premiestnenie všetkých oprávnených osôb v zostávajúcich mesiacoch je preto uskutočniteľné a malo by byť prioritou. Stanovené 2 mesačné ciele vo výške najmenej 1 500 osôb premiestnených z Talianska a najmenej 3 000 osôb z Grécka majú uľahčiť a urýchliť premiestnenie všetkých oprávnených osôb efektívnym a bezproblémovým spôsobom v časovom rámci stanovenom v rozhodnutiach Rady a pomôcť tak splniť cieľ tohto núdzového opatrenia.

Komisia systematicky vyzýva členské štáty, aby zvýšili úsilie o splnenie stanovených cieľov v oblasti premiestňovania, a je pripravená byť členským štátom pri plnení ich právnych záväzkov nápomocná. Maltské predsedníctvo Rady EÚ zorganizovalo počas zasadnutia Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci 27. marca 2017 mimoriadne zasadnutie, ktorého cieľom bolo diskutovať spôsoboch zintenzívnenia premiestňovania. Dostavili sa určité výsledky. Niektoré členské štáty, ktoré svoju účasť na tomto procese obmedzili, v súčasnosti premiestňovanie opäť uskutočňujú. Vďaka úsiliu všetkých príslušných zainteresovaných strán bol dosiahnutý pokrok, ktorý vyústil do nového rekordu v počte premiestnení za mesiac (viac ako 1 600 v prípade Grécka a viac ako 800 v prípade Talianska), čím sa k 10. aprílu 2017 celkový počet premiestnených osôb zvýšil na 16 340 (5 001 osôb z Talianska a 11 339 osôb z Grécka). V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, v ktorom boli dosiahnuté najlepšie výsledky, to predstavuje zlepšenie o 27 %.

Premiestnenie všetkých oprávnených osôb z Talianska a Grécka do septembra 2017 si však bude vyžadovať ďalšie zintenzívnené a koordinované úsilie všetkých členských štátov, najmä tých, ktoré zatiaľ nepremiestnili žiadnu oprávnenú osobu, ako aj dobrú spoluprácu všetkých zúčastnených aktérov. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcich správach, podmienky a operačná infraštruktúra na uskutočnenie premiestňovania sú teraz k dispozícii v plnom rozsahu. Zatiaľ čo Taliansko, Grécko, agentúry EÚ a medzinárodné organizácie zvýšili svoje kapacity, aby splnili stanovené ciele, pre niektoré členské štáty je dodržať lehoty dohodnuté v protokoloch o premiestňovaní v prípade určitých krokov naďalej zložité, čím vytvárajú prekážky, ktoré bránia zintenzívneniu premiestňovaní. Táto 11. správa obsahuje cielené odporúčania pre jednotlivé členské štáty, ktorých cieľom je odstrániť tieto prekážky, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú spoločné úsilie o uľahčenie a urýchlenie premiestňovaní.

Pokiaľ ide o presídľovanie, plnenie záverov z júla 2015 o presídlení 22 504 osôb úspešne napreduje, pričom doteraz bolo presídlených 15 492 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, čo je viac ako dve tretiny dohodnutého počtu. Od 28. februára 2017 bolo presídlených 1 070 osôb, najmä z Turecka, Jordánska a Libanonu. Časť presídlení v rámci tohto európskeho systému slúži aj na realizáciu presídlení na základe vyhlásenia EÚ a Turecka. Od 4. apríla 2016, keď sa tento mechanizmus začal uplatňovať, bolo v rámci neho z Turecka do EÚ presídlených 4 618 Sýrčanov vrátane 1 053 osôb, ktoré boli presídlené od vydania predchádzajúcej správy.

2Premiestňovanie

Tempo premiestňovania sa tento mesiac ešte zvýšilo a ďalšie úsilie by umožnilo dosiahnuť stanovené ciele.

V absolútnom vyjadrení je krajinou, ktorá doteraz premiestnila najväčší počet žiadateľov (3 511 osôb), Nemecko, za ním nasleduje Francúzsko (3 157 osôb) a Holandsko (1 636 osôb). V súčasnosti sú jedinými členskými štátmi, ktoré sú na dobrej ceste k tomu, aby splnili svoje záväzky voči Taliansku a Grécku, Malta a Fínsko (pozri prílohu 3). Luxembursko, Holandsko a Portugalsko tiež dosahujú v plnení svojich záväzkov týkajúcich sa Grécka a Talianska stabilný pokrok. Nórsko má v úmysle premiestniť svoje záväzky.

Výsledky niektorých členských štátov sú však naďalej sklamaním. Maďarsko a Poľsko sa do mechanizmu premiestňovania ešte stále nezapájajú, a teda si neplnia svoje právne záväzky 3 . Česká republika od mája 2016 nepredložila nijaké prísľuby a od augusta 2016 nepremiestnila nijaké osoby, pričom premiestnila menej než 1 % svojho prideleného počtu žiadateľov. Bulharsko, Chorvátsko a Slovensko uskutočňujú premiestnenia vo veľmi obmedzenej miere (premiestnili 2 % svojho prideleného počtu žiadateľov).

Okrem toho, Belgicko, Nemecko a Španielsko napriek svojmu aktuálnemu úsiliu o urýchlenie premiestňovania doteraz premiestnili len o niečo viac ako 10 % svojho prideleného počtu.

Účelom týchto cieľov, ktoré stanovila Komisia, je zabezpečiť účinné a časovo primerané premiestnenie všetkých oprávnených osôb, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v Taliansku a Grécku a zabrániť pritom akýmkoľvek operatívnym a logistickým prekážkam, ktoré by vznikli, ak by sa zvyšné presuny vykonávali v posledných týždňoch septembra Splnenie týchto cieľov si vyžaduje ďalšie úsilie a flexibilitu vo všetkých fázach postupu premiestňovania, počnúc prísľubmi a končiac presunmi, vrátane dostatočných prijímacích kapacít v členských štátoch premiestnenia po tom, ako sa premiestnenie uskutoční. Na tieto fázy preto nadväzuje posúdenie súčasného stavu a odporúčania. Malé úsilie všetkých zainteresovaných strán v každej fáze môže predstavovať významný rozdiel v celkovom počte premiestnených osôb za mesiac. Je potrebné poznamenať, že prvé dve fázy (prísľuby a identifikácia) musia prebiehať súbežne.

Prísľuby: sú potrebné vyššie a početnejšie mesačné prísľuby

Od poslednej správy začali Rumunsko a Španielsko opäť predkladať prísľuby. Okrem toho Švédsko, ktorého jednoročné pozastavenie premiestňovania skončí v júni 2017, začalo predkladať prísľuby s cieľom splniť celý svoj právny záväzok v lehote uvedenej v rozhodnutiach Rady. Litva znovu začala predkladať prísľuby pre Taliansko a Bulharsko, Cyprus a Chorvátsko zvýšili svoju aktivitu v Grécku. Rakúsko nedávno oznámilo svoj úmysel začať premiestňovať čo najskôr, a to najmä zraniteľných žiadateľov z Talianska.

Na dosiahnutie cieľa premiestniť všetky oprávnené osoby v Taliansku a Grécku je však potrebný ešte vyšší počet mesačných prísľubov. Dostatočný počet prísľubov je dôležitý aj na zabezpečenie kvality postupu priraďovania (pri ktorom Taliansko a Grécko priraďujú jednotlivým žiadateľom konkrétny členský štát). V tomto zmysle:

-je potrebné, aby Maďarsko a Poľsko okamžite začali predkladať prísľuby a uskutočňovať premiestnenia. Komisia je pripravená diskutovať s týmito členskými štátmi o tom, ako im pomôcť pri dosahovaní pokroku pri plnení ich právnych záväzkov, pretože je dôležité, aby všetky členské štáty preukázali solidaritu s Gréckom a Talianskom,

-Rakúsko by malo čo najskôr začať predkladať prísľuby pre Taliansko a Grécko a Česká republika a Portugalsko by mali opäť začať predkladať prísľuby pre Taliansko aj Grécko,

-Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Írsko a Slovensko by mali čo najskôr začať predkladať prísľuby pre Taliansko,

-Chorvátsko a Slovinsko by mali zvýšiť pravidelnosť svojich prísľubov a mali by ich pre Taliansko a Grécko predkladať mesačne, zatiaľ čo Luxembursko by malo predkladať mesačné prísľuby pre Grécko a Lotyšsko pre Taliansko,

-Belgicko a Španielsko by mali zvýšiť svoje mesačné prísľuby pre Taliansko a Grécko, zatiaľ čo Nemecko a Slovensko by mali zvýšiť svoje mesačné prísľuby pre Grécko, Francúzsko by malo zvýšiť svoje prísľuby pre Taliansko a predkladať ich mesačne a zároveň by malo pokračovať vo svojom úsilí, ktoré v súčasnosti každý mesiac vyvíja v súvislosti s Gréckom.

Fínsko, Litva, Malta a Holandsko by mali prinajmenšom pokračovať vo svojom súčasnom každomesačnom úsilí.

Niektoré členské štáty sa nezúčastňujú na procese premiestňovania z Talianska (Estónsko a Írsko), alebo sa na ňom zúčastňujú len v obmedzenej miere (Francúzsko), čiastočne z dôvodu prísnej politiky Talianska, pokiaľ ide o dodatočné bezpečnostné pohovory uskutočňované členskými štátmi premiestnenia na jeho území. Ako je uvedené v poslednej správe, s Europolom a talianskymi orgánmi sa uzavreli dohody s cieľom uľahčiť vykonávanie dodatočných bezpečnostných kontrol vrátane dodatočných bezpečnostných pohovorov. Okrem toho, podrobnejšie pohovory na zistenie možných dôvodov vylúčenia môžu na žiadosť členského štátu premiestnenia uskutočňovať aj experti Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO). Je dôležité, aby sa Taliansko otvorilo a umožnilo dodatočné bezpečnostné pohovory, v prípade potreby aj na základe dvojstranných dohôd s dotknutými členskými štátmi. Prispeje to k zintenzívneniu premiestňovania. Zároveň je potrebné, aby väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o potrebu dodatočných bezpečnostných pohovorov prejavili aj členské štáty premiestnenia, ktoré musia začať s premiestňovaním bez ďalšieho odkladu.

Identifikácia a registrácia migrantov na účely premiestnenia: Taliansko sa vyzýva, aby bolo v tejto súvislosti aktívnejšie

Grécko dokončilo registráciu („predkladanie žiadosti o medzinárodnú ochranu“) všetkých osôb, na ktoré sa vzťahovala predregistrácia, vrátane osôb oprávnených na premiestnenie. Žiadosť o premiestnenie v rámci mechanizmu premiestňovania predložilo spolu 26 997 osôb; premiestnených už bolo 11 339 osôb a 13 845 osôb ešte stále treba premiestniť 4 . Hoci do 26. septembra 2017 môžu byť ešte zaregistrovaní ďalší žiadatelia o premiestnenie a niektorí žiadatelia môžu byť z mechanizmu premiestňovania vylúčení, predpokladá sa, že celkový počet osôb registrovaných na účely premiestnenia zostane stabilný.

Taliansko dosiaľ zaregistrovalo na účely premiestnenia 8 000 osôb. Podľa talianskych orgánov na registráciu čaká ďalších 1 000 žiadateľov. V roku 2016 však do Talianska prišlo približne 20 700 Eritrejčanov. Taliansko by malo urýchliť postup registrácie a čo najskôr a priebežne identifikovať a registrovať na účely premiestnenia všetky oprávnené osoby. Taliansko by na tento účel malo zvýšiť počet pracovníkov, ktorí v dublinskej jednotke spracúvajú žiadosti a žiadosti o prevzatie na účely premiestnenia, v prípade potreby s podporou úradu EASO. Taliansko by takisto malo plne využiť svoju územnú správu a existujúce mobilné tímy úradu EASO, aby oslovilo, informovalo a registrovalo na účely premiestnenia veľký počet oprávnených migrantov, ktorí sú umiestnení mimo pôvodných centrál premiestňovania. Na tento účel by sa malo vynaložiť úsilie o zvýšenie informovanosti o mechanizme premiestňovania v miestnych prefektúrach (Questura) a v prijímacích centrách. Takisto je nevyhnutné, aby všetky osoby oprávnené na premiestnenie, ktoré prichádzajú do Talianska cez hotspoty alebo iné prístavy vylodenia, boli organizovane nasmerované do konkrétne určených centrál premiestňovania, ako sa predpokladá v pláne Talianska, ktorý bol prijatý v septembri 2015 a revidovaný v marci 2016. V prípade novo prichádzajúcich migrantov je potrebné sa v čo najväčšej miere vyhnúť tomu, aby boli migranti oprávnení na premiestnenie rozptýlení na celom území Talianska, ako je tomu dnes, pretože to okrem iného spôsobuje značné logistické prekážky a bráni rýchlym premiestňovacím presunom.

Postup priraďovania: členské štáty by sa mali vyhnúť príliš obmedzujúcim preferenciám

Grécka azylová služba a talianska dublinská jednotka priraďujú žiadateľov členským štátom premiestnenia v lehote dohodnutej v protokoloch o premiestňovaní, pričom podľa možnosti zohľadňujú preferencie, ktoré vyjadrili členské štáty premiestnenia, aby uľahčili integráciu premiestnených osôb v členskom štáte premiestnenia. V prípade niektorých členských štátov premiestnenia sa však priraďovanie stalo zaťažujúcim a časovo náročným postupom v dôsledku veľmi obmedzujúcich preferencií, ktoré vyjadrili (napr. len slobodné matky s deťmi), v niektorých prípadoch negatívne vymedzených (napr. žiadni slobodní muži, žiadni Eritrejčania), alebo v dôsledku dodatočných požiadaviek, ako sú osobitné zoznamy osôb, ktoré identifikovala mimovládna organizácia z členského štátu premiestnenia pôsobiaca v Taliansku alebo v Grécku. Neprimerane obmedzujúce preferencie sa stali spôsobom, ako vylúčiť kandidátov alebo vybrať len veľmi obmedzenú skupinu žiadateľov, namiesto toho, aby umožňovali lepší postup priraďovania, ktorý by uľahčil integráciu.

Treba zastaviť túto praktiku, ktorá nie je v súlade s postupom stanoveným v rozhodnutiach Rady o premiestňovaní a spomaľuje daný proces. Uskutočňovanie postupu priraďovania je úlohou gréckych a talianskych orgánov, ktoré pritom zohľadňujú všetky rodinné, jazykové, sociálne, kultúrne alebo iné väzby, ktoré môžu existovať medzi individuálnym žiadateľom a potenciálnym členským štátom premiestnenia. Za konečné rozhodnutie sú v konečnom dôsledku zodpovedné len grécke a talianske orgány. O premiestnení nerozhodujú ani žiadatelia, ani členský štát premiestnenia.

V máji bude uvedený do prevádzky nástroj úradu EASO na priraďovanie, ktorý tieto problémy do značnej miery zmierni. Je naliehavo nutné, aby Grécko by na tento účel udelilo bezpečnostnú previerku druhému expertovi úradu EASO. Nástroj úradu EASO bude spracúvať veľký počet žiadostí súčasne a umožní automatické priradenie registračných údajov žiadateľa (napr. profil žiadateľa) k viacerým prísľubom a preferenciám členských štátov premiestnenia. Aby však bol tento nástroj účinný, musia členské štáty oznámiť preferencie, ktoré sú dostatočne flexibilné 5 .

Všetky členské štáty by mali nasledovať príklad krajín (ako Chorvátsko, Malta, Slovinsko a Rumunsko), ktoré uplatňujú užitočné preferencie (napr. povolania, kvalifikácie, ktoré by mohli uľahčiť integráciu) a zároveň by mali byť pripravené prijať všetky typy migrantov (veľké rodiny, maloleté osoby bez sprievodu, slobodní muži). Členské štáty s veľmi prísnymi/úzkymi preferenciami alebo tie, ktoré uplatňujú dodatočné požiadavky, by mali tieto praktiky prehodnotiť, pretože spomaľujú pokrok. Konkrétne:

-Slovensko by malo svoje preferencie rozšíriť a malo by prestať zamietať právne spôsobilé žiadosti o premiestnenie z dôvodu, že žiadateľ nespĺňa vyjadrené preferencie, Litva by takisto mala svoje preferencie rozšíriť a Francúzsko by tak malo urobiť v prípade Talianska,

-Bulharsko by malo prestať odmietať Eritrejčanov,

-Španielsko by sa malo podľa možnosti vyvarovať uvádzaniu konkrétnych mien na premiestnenie,

-Nemecko by malo prejaviť väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o preukazovanie širších rodinných väzieb. Postup premiestnenia nevyžaduje rovnakú úroveň istoty ako zlúčenie rodiny v rámci dublinského konania. Okrem toho je potrebné rodinné väzby vykladať v širokom zmysle a zohľadňovať pri tom skutočnosť, že zlúčenie s užšou rodinou je súčasťou dublinského konania. Žiadosti o premiestnenie by nemali byť zamietané pre to, že nie je možné preukázať širšie rodinné väzby, alebo preto, že žiadatelia majú rodinné väzby v Taliansku či v Grécku (najmä ak Taliansko a Grécko zasielajú aj žiadosti o premiestnenie týchto vzdialenejších rodinných príslušníkov),

-všetky členské štáty by sa mali vyvarovať vylúčenia zraniteľných žiadateľov zo svojich preferencií, pretože tí by mali byť premiestnení prednostne. Členské štáty sa vyzývajú, aby uvádzali hospodárske odvetvia, v ktorých nedostatok pracovných síl na trhu práce, vo vzore prísľubu, ktorý je na tento účel určený.

Odpovede členských štátov premiestnenia: dobrý pokrok, je však možné urobiť viac

Členské štáty celkovo skrátili čas vybavovania žiadostí o premiestnenie. Okrem toho štáty s vysokými mesačnými prísľubmi vo všeobecnosti postupujú podľa odporúčania Komisie a posielajú akceptácie v malých várkach (približne po 50), aby zabezpečili priebežný tok odpovedí a uľahčili logistiku oznamovacej a predodchodovej fázy. Napriek tomuto pokroku však lehoty dohodnuté v protokoloch o premiestňovaní dodržiava len niekoľko členských štátov (napr. Holandsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Nórsko a Slovinsko). Priemerná lehota na odpoveď je 35 dní v prípade Talianska a 26 dní v prípade Grécka namiesto 10 pracovných dní stanovených v protokoloch o premiestňovaní.

V prípade zamietania žiadostí o premiestnenie sa dosiahol značný pokrok. Členské štáty vo všeobecnosti zamietajú prípady len z dôvodov stanovených v rozhodnutiach Rady a konkrétne dôvody týchto zamietnutí v súčasnosti oznamujú bezpečným spôsobom kanálmi vytvorenými na tento účel Europolom a gréckymi orgánmi. Niektoré členské štáty však naďalej uplatňujú príliš široký výklad pojmu „ohrozenie verejného poriadku“, v dôsledku čoho miera ich zamietnutých žiadostí prevyšuje priemer.

Odporúčania:

-členské štáty by mali zvýšiť svoju kapacitu na spracovávanie žiadostí o premiestnenie a posielať odpovede v lehote 10 pracovných dní dohodnutej v protokoloch o premiestňovaní,

-Francúzsko by malo preskúmať možnosť posielať akceptácie v menších várkach,

-Estónsko by malo preskúmať možnosť užšieho výkladu pojmu „ohrozenie verejného poriadku“,

-všetky členské štáty sa vyzývajú, aby nasledovali príklad Fínska a uplatňovali obavy z ohrozenia verejného poriadku menej reštriktívne, najmä pokiaľ ide o zosobášené maloleté deti (pozri osobitný oddiel o maloletých osobách bez sprievodu).

Oznámenie, predodchodová fáza a presun: jedným z hlavných zostávajúcich dôvodov oneskorení sú dodatočné bezpečnostné pohovory a absencia prijatia v členskom štáte premiestnenia

Vzhľadom na to, že v Grécku čaká na presun 4 347 osôb a v Taliansku 588 osôb, táto fáza v súčasnosti predstavuje najväčšiu prekážku v postupe premiestňovania. Hoci sa v protokoloch o premiestňovaní stanovuje, že presuny by sa mali uskutočniť do dvoch týždňov od oznámenia gréckymi alebo talianskymi orgánmi (alebo približne do troch týždňov od prijatia členským štátom premiestnenia), priemerné obdobie medzi akceptáciou a presunom je v súčasnosti 37 dní v Taliansku a 52 dní v Grécku. Oneskorenia pri presunoch majú na tento mechanizmus veľmi nepriaznivý vplyv, závažne narúšajú jeho dôveryhodnosť a efektívnosť a takisto zvyšujú riziko útekov žiadateľov a napätie medzi nimi.

K týmto oneskoreniam dochádza z rôznych dôvodov. V Grécku sú jednou z hlavných príčin oneskorení dodatočné bezpečnostné kontroly vrátane pohovorov, ktoré uskutočňujú niektoré členské štáty premiestnenia. Tieto dodatočné kontroly vedú aj k odmietnutiu žiadateľov, ktorým už bolo oznámené rozhodnutie o premiestnení. K niektorým odmietnutiam dochádza veľmi tesne pred samotným presunom, čo má na tento mechanizmus veľmi nepriaznivý vplyv. Zvlášť v takých prípadoch je dôležité, aby členský štát premiestnenia poskytol Grécku a Taliansku dobre podložené dôvody odmietnutia.

Druhým najvýznamnejším dôvodom oneskorení v Taliansku aj v Grécku sú operačné nedostatky vyplývajúce z osobitných preferencií členských štátov premiestnenia týkajúcich sa presunov. Členské štáty majú sklon uprednostňovať lety na konci mesiaca. Zatiaľ čo členské štáty s väčšími mesačnými presunmi, ako je Nemecko alebo Francúzsko, uprednostňujú jednotné presuny s použitím charterových letov, členské štáty s nízkym alebo stredne veľkým počtom pridelených žiadateľov uskutočňujú skôr presuny menšieho počtu osôb v priebehu mesiaca s použitím komerčných letov (čo komplikuje presuny vo vyťažených prázdninových obdobiach). Navyše, niektoré členské štáty požadujú lety vo veľmi špecifických pracovných dňoch a v určitých časoch. Tieto odlišnosti a požiadavky majú nepriaznivý vplyv na posledné fázy postupu premiestňovania, počnúc oznámením zo strany gréckych alebo talianskych orgánov až po organizáciu zdravotných prehliadok a inštruktáží kultúrnej a predodchodovej orientácie, ktoré zabezpečuje Medzinárodná organizácia pre migráciu. Je preto žiaduce, aby boli členské štáty premiestnenia pružnejšie a aby zlepšili vzájomnú koordináciu počnúc zasielaním akceptácií až po organizáciu letov. Komisia je pripravená pomôcť pri prekonávaní týchto výziev, pokiaľ ide o koordináciu logistiky.

Tretím dôvodom je nedostatok prijímacej kapacity v členských štátoch premiestnenia. Medzinárodná organizácia pre migráciu musela niektoré presuny odložiť, pretože niektoré členské štáty (Portugalsko) nemali kapacitu akceptovaných žiadateľov o premiestnenie okamžite ubytovať. Členské štáty budú musieť zabezpečiť, aby ich prijímacie kapacity dokázali umiestniť premiestnených žiadateľov.

V Taliansku predstavuje ďalšiu veľkú prekážku to, že sú žiadatelia oprávnení na premiestnenie rozptýlení po celom území Talianska, ako je uvedené vyššie. Takýto systém komplikuje doručovanie oznámení žiadateľom, vykonávanie administratívnych formalít a dodatočných zdravotných prehliadok, ako aj organizovanie programov kultúrnej orientácie.

A napokon, kvalita, množstvo a relevantnosť informácií poskytovaných členskými štátmi premiestnenia na účely programov kultúrnej orientácie a aktívna účasť ich styčných úradníkov v rôznych fázach sú aj naďalej rozhodujúce z hľadiska zvýšenia prijateľnosti rozhodnutí o premiestnení do konkrétneho členského štátu zo strany žiadateľov. Nie všetky členské štáty majú zdroje na poskytovanie individualizovaných programov kultúrnej orientácie alebo vyslanie vlastných pracovníkov na vykonávanie týchto činností (ako to robia napr. Estónsko, Francúzsko, Írsko alebo Holandsko). Styční úradníci však môžu zohrávať veľmi dôležitú úlohu pri vytváraní osobných väzieb medzi žiadateľmi a členskými štátmi premiestnenia svojou účasťou na programoch kultúrnej orientácie zabezpečovaných Medzinárodnou organizáciou pre migráciu alebo vo fáze oznamovania (osvedčené postupy Fínska, Litvy, Lotyšska, Portugalska a Rumunska). Dôležité je aj sprevádzanie žiadateľov na letisko, aby žiadatelia udržiavali kontakt s členským štátom premiestnenia. Dobré informačné materiály, ako sú videá, takisto zvyšujú prijateľnosť (napr. dobré výsledky rumunských videí zameraných na Sýrčanov premiestnených z Grécka). Okrem toho by informácie poskytnuté žiadateľom po príchode mali byť konzistentné s informáciami, ktoré im boli poskytnuté pred odchodom.

Úrad EASO v súčasnosti vypracúva, v spolupráci s konkrétnymi členskými štátmi premiestnenia (Portugalskom a Litvou), nové informačné materiály vrátane videí s informáciami o podmienkach prijatia a výpoveďami úspešne premiestnených žiadateľov. Úrad EASO takisto reviduje brožúry členských štátov premiestnenia a letáky o premiestnení určené žiadateľom. Medzinárodná organizácia pre migráciu zorganizovala pre styčných úradníkov v Grécku osobitné školenie s cieľom zlepšiť zabezpečovanie programov kultúrnej orientácie. Úrad EASO takisto zohráva dôležitú úlohu v Grécku, pokiaľ ide o poskytovanie presných a spoľahlivých informácií o postupe premiestňovania prostredníctvom svojej horúcej linky a mobilných tímov pre asi 14 000 žiadateľov čakajúcich na premiestnenie v regióne Atén a v severnom Grécku. Horúce linky úradu EASO naďalej fungujú a využíva ich viac než 100 volajúcich týždenne. Komunikácia s expertmi a tlmočníkmi úradu EASO pôsobí proti mnohým nepodloženým a zavádzajúcim informáciám, ktoré sú medzi žiadateľmi značne rozšírené. Trvalá prítomnosť podporných azylových tímov úradu EASO prispieva k posilneniu dôvery v mechanizmus premiestňovania, lebo vďaka nej majú žiadatelia aktuálne informácie. To zase napomáha predchádzať tomu, aby žiadatelia prijímali zavádzajúce ponuky prevádzačov a utekali v priebehu konania.

Odporúčania:

-krajiny, ktoré vykonávajú dodatočné bezpečnostné kontroly, sa vyzývajú, aby zvýšili svoje kapacity na spracúvanie žiadostí (najmä Estónsko, Francúzsko, Írsko a Švajčiarsko) s cieľom zabezpečiť dodržiavanie lehoty uvedenej v protokoloch o premiestňovaní a vyhnúť sa zbytočným prieťahom. Odmietnutiam na poslednú chvíľu by sa malo v čo najväčšej možnej miere predchádzať,

-všetky členské štáty by mali v nadchádzajúcich mesiacoch preukázať potrebnú pružnosť v súvislosti s termínmi letov a ich organizáciou. členské štáty s veľkými mesačnými presunmi (Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Holandsko a Švédsko) by sa mali navzájom koordinovať (napr. stanoviť odlišné termíny), aby sa predišlo logistickým problémom, a podľa možnosti by mali zvážiť využitie charterových letov,

-Portugalsko by malo zvýšiť svoju prijímaciu kapacitu, aby mohlo premiestniť všetkých žiadateľov, ktorých už akceptovalo. Niektorí z nich čakajú na presun už od novembra 2016. Portugalsko by spoločne s úradom EASO malo dokončiť nové video o premiestňovaní,

-Taliansko by malo centralizovať žiadateľov v niekoľkých osobitných centrách premiestnenia. Umožnilo by to efektívnejší priebeh predodchodovej fázy vrátane potrebných zdravotných prehliadok a programov kultúrnej orientácie a prispelo by to k zníženiu rizík útekov vďaka rýchlejšiemu spracovávaniu žiadostí,

-úrad EASO by v spolupráci s príslušnými členskými štátmi mal čo najskôr dokončiť nový leták o premiestňovaní, ako aj videá a ďalší informačný materiál,

-členské štáty, ktoré nemôžu organizovať vlastné programy kultúrnej orientácie, by mali nasledovať príklad Rumunska, Lotyšska a Portugalska a zabezpečiť, aby sa oznamovaní rozhodnutí a kultúrno-orientačných programov kultúrnej orientácie usporadúvaných Medzinárodnou organizáciou pre migráciu zúčastňovali styční úradníci. Členské štáty by mali organizovať programy kultúrnej orientácie aj po príchode žiadateľov.

Osobitné výzvy týkajúce sa premiestňovania maloletých osôb bez sprievodu

Maloleté osoby bez sprievodu, ako aj ďalšie kategórie zraniteľných žiadateľov by sa podľa rozhodnutí Rady o premiestňovaní mali považovať za prioritu. Premiestňovanie maloletých osôb bez sprievodu je prakticky naďalej problematické, a to z viacerých dôvodov.

V Grécku bolo v rámci predregistrácie identifikovaných 1 225 maloletých osôb bez sprievodu, z ktorých 568 patrí k jednej zo štátnych príslušností oprávnených na premiestnenie (36 % Sýrčanov a 12 % Iračanov). K 2. aprílu 2017 bolo všetkých 568 maloletých osôb bez sprievodu (podľa gréckeho práva) zaregistrovaných na premiestnenie a 341 z nich bolo premiestnených. Premiestňovanie maloletých osôb bez sprievodu dosiaľ uskutočňuje najmä Fínsko (130 premiestnených). Členské štáty s vysokým počtom pridelených žiadateľov maloleté osoby bez sprievodu neprijímajú (napr. Francúzsko), alebo ich prijímajú len v malom počte (napríklad Belgicko alebo Španielsko), alebo uplatňujú požiadavky týkajúce sa rodinných väzieb v členskom štáte premiestnenia, pre ktoré sa niektoré odlúčené maloleté osoby a ich príbuzní dostávajú do situácie právnej neistoty, lebo sú odmietnutí jednak podľa dublinského nariadenia a jednak v rámci postupu premiestňovania (napr. Nemecko). A napokon, väčšina členských štátov, ktoré prijímajú maloleté osoby bez sprievodu, neprijímajú zosobášené maloleté osoby (najmä v prípade osôb mladších ako 17 rokov), pretože v mnohých členských štátoch existujú právne prekážky, ktoré neumožňujú premiestniť túto kategóriu detí odlúčených od rodičov (napr. dospelá osoba, ktorá uzavrela manželstvo s maloletou osobou, môže byť odsúdená). Flexibilitu umožňujúcu prijať všetky predložené prípady preukázalo len Fínsko.

Je preto naliehavo potrebné, aby členské štáty poskytli 163 miest 6 na premiestnenie registrovaných maloletých osôb bez sprievodu a nasledovali príklad Fínska, teda, aby prejavili čo najväčšiu flexibilitu. Členské štáty by mali v tejto súvislosti preskúmať spôsoby uľahčenia premiestňovania maloletých osôb v manželskom stave, a to vždy v súlade s najlepšími záujmami dieťaťa. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR), Grécka azylová služba a Medzinárodná organizácia pre migráciu vykonávajú posúdenia najlepších záujmov dieťaťa v rôznych fázach pred zaslaním žiadostí o premiestnenie. Vhodnosť oddelenia maloletej osoby od dospelého, s ktorým je maloletá osoba zosobášená, preto už bola posúdená.

V roku 2016 prišiel do Talianska rekordný počet maloletých osôb bez sprievodu – 25 772 (91,6 % z celkového počtu 28 129 maloletých osôb), z toho 3 806 Eritrejčanov, 218 Sýrčanov, 394 Iračanov a 13 Jemenčanov (štátne príslušnosti oprávnené na premiestnenie). K 7. aprílu 2017 prišlo do Talianska ďalších 3 557 maloletých osôb bez sprievodu, z ktorých približne 250 má štátnu príslušnosť oprávnenú na premiestnenie.

Z Talianska bolo dosiaľ premiestnené iba jedno dieťa odlúčené od rodičov (v novembri 2016 do Holandska). Taliansko v posledných mesiacoch vyvíja úsilie o uľahčenie premiestňovania maloletých osôb bez sprievodu a talianska dublinská jednotka na stretnutí styčných úradníkov 28. marca v Ríme oznámila, že v nadväznosti na záver o posudzovaní najlepších záujmov dieťaťa určenými opatrovníkmi sa pripravuje niekoľko žiadostí o premiestnenie maloletých osôb bez sprievodu, pričom prvá žiadosť už bola predložená členskému štátu premiestnenia. Je naliehavo nutné, aby Taliansko objasnilo postupy a umožnilo tak v plnej miere premiestnenie maloletých osôb bez sprievodu (okrem iného uľahčením určovania opatrovníkov), využilo usmernenia úradu EASO a Medzinárodnej organizácie pre migráciu a ich podporu, a tiež vytvorilo jednu alebo viac vyhradených centrál premiestňovania pre maloleté osoby bez sprievodu, aby sa postupy urýchlili.

Komisia 12. apríla 2017 prijala oznámenie o ochrane migrujúcich detí, 7 v ktorom sa stanovuje celý rad opatrení, ktoré v súčasnosti treba prijať na zlepšenie ochrany všetkých migrujúcich detí. Ako sa pripomína aj v uvedenom oznámení, všetky členské štáty musia v súlade s rozhodnutiami Rady o premiestňovaní prioritne premiestňovať maloleté osoby bez sprievodu.

3Presídľovanie

V oblasti presídľovania sa naďalej dosahuje významný pokrok, keďže sa už dokončili viac ako dve tretiny z 22 504 presídlení dohodnutých v rámci záverov z 20. júla 2015. Od 28. februára 2016 bolo presídlených 1 070 osôb, najmä z Turecka, Jordánska a Libanonu.

Do 10. apríla 2017 bolo presídlených 15 492 osôb do 21 štátov (Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Írsko, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Nemecko, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko a Taliansko). Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Spojené kráľovstvo a Švédsko, ako aj pridružené krajiny (Island, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko) už svoje prísľuby splnili.

Väčšina štátov zapojených do tohto systému uviedla, že ich úsilie v oblasti presídľovania bolo zamerané predovšetkým, ale nie výlučne, na Sýrčanov v Jordánsku, Libanone a Turecku. To zahŕňa úsilie členských štátov zamerané na presídlenie Sýrčanov z Turecka na základe vyhlásenia EÚ a Turecka z 18. marca 2016. Od 4. apríla 2016 bolo z Turecka v rámci presídľovacej časti vyhlásenia EÚ a Turecka presídlených 4 618 Sýrčanov. Presídľovanie sa v posledných týždňoch zrýchlilo a v rámci tohto mechanizmu bolo od posledného vykazovaného obdobia presídlených 1 053 osôb. Zostávajúci počet všetkých prísľubov sa taktiež výrazne zvýšil a v súčasnosti dosahuje výšku 26 112, čo odráža najmä rozhodnutie Nemecka výrazne zvýšiť svoj prísľub. Presídlenia na základe vyhlásenia EÚ a Turecka sa doposiaľ uskutočnili do Belgicka, Estónska, Fínska, Francúzska, Holandska, Litvy, Lotyšska, Luxemburska, Nemecka, Portugalska, Španielska, Švédska a Talianska. Okrem toho od 4. apríla presídlilo Nórsko z Turecka 203 Sýrčanov.

Členské štáty uskutočňujúce presídlenia na základe vyhlásenia EÚ a Turecka úspešne pokračujú v príprave na ďalšie operácie presídlenia vrátane misií do Turecka na účely pohovorov s uchádzačmi o presídlenie. Rakúsko a Rumunsko v súčasnosti pripravujú svoje prvé presídlenia v rámci tohto systému. Sú však aj členské štáty, ktoré od UNHCR dostali spisy už v lete 2016, ale v nadväznosti na ne neprijali žiadne opatrenia (Bulharsko, Chorvátsko a Česká republika). Okrem toho sú členské štáty, ktoré neuskutočnili žiadne presídlenie ani neprijali opatrenia na presídlenie z Turecka (Cyprus, Dánsko, Grécko, Írsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko a Spojené kráľovstvo). Tieto členské štáty by mali zvýšiť svoje úsilie, aby proces presídľovania dokončili čo najskôr, a tým prispeli k vykonávaniu vyhlásenia EÚ a Turecka.

Zároveň k 10. aprílu 2017 zmenilo názor 671 Sýrčanov, ktorým bola ponúknutá možnosť presídlenia, a rozhodli sa namiesto toho zostať v Turecku. Predstavuje to približne 11 % osôb, ktoré boli presídlené a predbežne vybrané na presídlenie. Rozhodnutie zostať v Turecku bolo oznámené po tom, ako UNHCR informoval dotknuté osoby o krajine presídlenia, ako aj v rôznych fázach procesu overovania vykonávaného daným členským štátom (napr. overovací pohovor, kultúrna orientácia, pred odchodom). Uvádzané dôvody zahŕňajú osobné, kultúrne a náboženské dôvody, ako aj dôvody súvisiace s očakávaním návratu do Sýrie alebo zotrvania v Turecku. Ďalším faktorom sa zdajú chýbajúce alebo nedostatočné informácie o členskom štáte presídlenia. Koordinačný tím EÚ v Ankare v súčasnosti prijíma opatrenia na odstránenie týchto nedostatkov a zaistenie toho, aby informácie poskytované sýrskym kandidátom o podmienkach prijatia a o kultúrnych, sociálnych a právnych normách v členských štátoch EÚ boli podrobnejšie rozpracované.

Odporúčania:

-členské štáty, ktoré v rámci súčasných systémov na úrovni EÚ dosiaľ neuskutočnili žiadne presídlenie (Bulharsko, Cyprus, Grécko, Chorvátsko, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko), a tie, ktoré nevykázali žiaden pokrok a svoje ciele ani zďaleka nespĺňajú (Česká republika, Dánsko, Portugalsko) by mali bezodkladne zintenzívniť svoje úsilie, aby splnili svoje záväzky podľa záverov z 20. júla 2015,

-Bulharsko, Chorvátsko a Česká republika, ktoré od UNHCR dostali spisy na základe vyhlásenia EÚ a Turecka už v lete 2016, by mali zintenzívniť svoje úsilie, aby čo najskôr dokončili proces presídľovania z Turecka,

-poskytovanie informácií sýrskym kandidátom na základe vyhlásenia EÚ a Turecka o krajinách presídlenia by sa malo ešte zlepšiť, aby sa kandidáti mohli informovane rozhodnúť a aby sa znížil počet tých, ktorí sa odmietnu presídliť v neskoršej fáze procesu presídľovania.

4Ďalší postup

Hlavy alebo predsedovia vlád európskych štátov opakovane uznali naliehavú potrebu riešiť migračnú situáciu Európy a vyzvali na prijatie ďalších opatrení, ktoré by viedli k rýchlejšiemu vykonávaniu mechanizmu premiestňovania, ktorý je zásadným prejavom solidarity voči Grécku a Taliansku a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti s týmito krajinami.

Mesačné ciele vytýčené vo výške najmenej 3 000 premiestnení z Grécka a najmenej 1 500 premiestnení z Talianska sú vzhľadom na dosiahnutý pokrok v súčasnosti oveľa dosiahnuteľnejšie. Členské štáty by mali na splnenie tohto cieľa vynaložiť dodatočné úsilie a zvýšiť flexibilitu, ako sa uvádza v tejto správe.

Na základe toho a vzhľadom na súčasný počet migrantov v Grécku a Taliansku je premiestnenie všetkých osôb, u ktorých sa predpokladá, že sú na to oprávnené, do septembra 2017 možné a uskutočniteľné. Komisia preto nalieha na členské štáty, aby postupovali podľa odporúčaní uvedených v tomto oznámení a splnili stanovené ciele, aby tak koordinovaným spôsobom zvýšili mieru premiestnení pred vydaním nasledujúcej správy v máji 2017. Komisia je pripravená pomáhať im pri koordinácii tohto intenzívnejšieho úsilia.

Ako bolo zdôraznené v predchádzajúcej správe, ak členské štáty čoskoro nezvýšia objem svojich premiestnení a ak sa nezmenší tlak na Grécko a Taliansko, Komisia nebude váhať použiť svoje právomoci vyplývajúce zo zmlúv.

Podľa rozhodnutí Rady v každom prípade platí, že právne záväzky členských štátov sa po septembri 2017 nekončia. Z tohto dôvodu musia členské štáty aj potom vykonávať postup premiestňovania stanovený v uvedených rozhodnutiach v prípade oprávnených žiadateľov o premiestnenie, a to v primeranej časovej lehote.

Súbežne je potrebné, aby členské štáty naďalej plnili svoje záväzky v súvislosti s presídľovaním; svoje úsilie by mali zintenzívniť najmä tie štáty, ktoré ešte nepresídlili ani jednu osobu, ako aj tie, ktoré stále nespĺňajú svoje ciele podľa záverov z 20. júla 2015.

(1)

     COM(2017) 202 final.

(2)

     COM(2017) 791 final.

(3)

     Maďarsko a Slovensko s podporou Poľska spochybnili zákonnosť druhého rozhodnutia Rady o premiestňovaní. Žaloba o neplatnosť však nemá odkladný účinok. Pojednávanie o týchto veciach na Súdnom dvore Európskej únie sa uskutoční 10. mája.

(4)

1 873 kandidátov na premiestnenie bolo odmietnutých členskými štátmi premiestnenia, nasmerovaných ku dublinskému konaniu alebo vnútroštátnemu konaniu Grécka (napr. preto, že Grécko žiadosť zrušilo z administratívnych dôvodov, pre negatívny výsledok bezpečnostnej kontroly vykonanej gréckou políciou pred predložením žiadosti atď.), alebo vo veľmi obmedzenom počte prípadov žiadatelia zomreli.

(5)

     Nástroj zohľadňuje rôzne kritériá priradenia súčasne (kvalifikácie a charakteristiky žiadateľov, uprednostňovanie zraniteľných žiadateľov, kapacitu členských štátov na prijímanie zraniteľných osôb, preferencie, lehoty). Vďaka tomu, že bude spracovaný vysoký počet prípadov a zrýchli sa identifikácia žiadateľov, ktorí by mohli byť premiestnení do konkrétneho členského štátu, sa zvýši efektívnosť postupu priraďovania. Nástrojom sa takisto zaručí transparentnosť procesu sledovaním profilov premiestnených osôb, spravodlivým rozdelením obzvlášť zraniteľných žiadateľov a mierou, v akej boli uplatnené kritériá priradenia (charakteristiky a kvalifikácie, ktoré môžu uľahčiť integráciu). Úrad EASO vypracoval pre „preferencie“ osobitné usmernenia a formulár.

(6)

     Odoslaných bolo 522 žiadostí o premiestnenie, z ktorých 405 bolo akceptovaných (a 341 žiadateľov už bolo premiestnených).

(7)

     COM(2017) 211 final.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli12. 4. 2017

COM(2017) 212 final

PRÍLOHA

k

SPRÁVE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE

Jedenásta správa o premiestňovaní a presídľovaní

Príloha 1: Premiestnenia z Grécka k 10. aprílu 2017

Členský štát	Oficiálny prísľub 1	Skutočné premiestnenia	Záväzok právne stanovený v rozhodnutiach Rady 2	Pomer skutočných premiestnení v rámci právneho záväzku (v %)
Rakúsko 3			1491	0 %
Belgicko	660	371	2415	15 %
Bulharsko	310	29	831	3 %
Chorvátsko	60	10	594	2 %
Cyprus	145	55	181	30 %
Česká republika	30	12	1655	1 %
Estónsko	282	100	204	49 %
Fínsko	1140	738	1299	57 %
Francúzsko	4570	2830	12599	22 %
Nemecko	3740	2030	17209	12 %
Maďarsko			988	0 %
Island
Írsko	743	382	240	159 %
Lotyšsko	363	243	295	82 %
Lichtenštajnsko	10	10
Litva	540	229	420	55 %
Luxembursko	210	216	309	70 %
Malta	97	65	78	83 %
Holandsko	1350	1115	3797	29 %
Nórsko	691	343
Poľsko	65		4321	0 %
Portugalsko	1230	929	1778	52 %
Rumunsko	1182	523	2572	20 %
Slovensko	40	16	652	2 %
Slovinsko	170	131	349	38 %
Španielsko	925	742	6647	11 %
Švédsko 4	600		2378	0 %
Švajčiarsko	450	220
SPOLU	19 603	11 339	63 302	18 %

(1)

Oznámený prostredníctvom siete DubliNet podľa článku 5 ods. 2 rozhodnutia Rady.

(2)

Tento údaj nezahŕňa približne 8 000 osôb, ktoré je ešte treba prideliť podľa prvého rozhodnutia Rady, ani pridelených žiadateľov v rámci 54 000 miest.

(3)

     Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/408 z 10. marca 2016 o dočasnom pozastavení premiestňovania 30 % žiadateľov pridelených Rakúsku podľa rozhodnutia (EÚ) 2015/1601 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka.

(4)

     Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/946 z 9. júna 2016 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Švédska v súlade s článkom 9 rozhodnutia (EÚ) 2015/1523 a článkom 9 rozhodnutia (EÚ) 2015/1601 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli12. 4. 2017

COM(2017) 212 final

PRÍLOHA

k

SPRÁVE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE

Jedenásta správa o premiestňovaní a presídľovaní

Príloha 2: Premiestnenia z Talianska k 10. aprílu 2017

Členský štát	Oficiálny prísľub 1	Skutočné premiestnenia	Záväzok právne stanovený v rozhodnutiach Rady 2	Pomer skutočných premiestnení v rámci právneho záväzku (v %)
Rakúsko 3			462	0 %
Belgicko	270	121	1397	9 %
Bulharsko	140		471	0 %
Chorvátsko	36	9	374	2 %
Cyprus	45	10	139	7 %
Česká republika	20		1036	0 %
Estónsko	8		125	0 %
Fínsko	730	602	779	77 %
Francúzsko	970	327	7115	5 %
Nemecko	3510	1481	10327	14 %
Maďarsko			306	0 %
Island
Írsko	20		360	0 %
Lotyšsko	105	27	186	15 %
Lichtenštajnsko	0
Litva	110	8	251	3 %
Luxembursko	110	61	248	25 %
Malta	47	47	53	89 %
Holandsko	625	521	2150	24 %
Nórsko	815	679
Poľsko	35		1861	0 %
Portugalsko	388	299	1173	25 %
Rumunsko	760	45	1608	3 %
Slovensko			250	0 %
Slovinsko	60	34	218	16 %
Španielsko	175	144	2676	5 %
Švédsko 4	850	39	1388	3 %
Švajčiarsko	830	547
SPOLU	10 659	5 001	34 953	14 %

(1)

Oznámený prostredníctvom siete DubliNet podľa článku 5 ods. 2 rozhodnutia Rady.

(2)

Tento údaj nezahŕňa približne 8 000 osôb, ktoré je ešte treba prideliť podľa prvého rozhodnutia Rady, ani pridelených žiadateľov v rámci 54 000 miest.

(3)

     Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/408 z 10. marca 2016 o dočasnom pozastavení premiestňovania 30 % žiadateľov pridelených Rakúsku podľa rozhodnutia (EÚ) 2015/1601 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka.

(4)

     Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/946 z 9. júna 2016 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Švédska v súlade s článkom 9 rozhodnutia (EÚ) 2015/1523 a článkom 9 rozhodnutia (EÚ) 2015/1601 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli12. 4. 2017

COM(2017) 212 final

PRÍLOHA

k

SPRÁVE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE

Jedenásta správa o premiestňovaní a presídľovaní

Príloha 3: Premiestnenia z Talianska a Grécka k 10. aprílu 2017

Členský štát	Skutočné premiestnenia z Talianska	Skutočné premiestnenia z Grécka	Skutočné premiestnenia spolu	Záväzok právne stanovený v rozhodnutiach Rady 1	Podiel skutočných premiestnení v rámci právneho záväzku (v %)
Rakúsko 2			0	1953	0 %
Belgicko	121	371	492	3812	13 %
Bulharsko		29	29	1302	2 %
Chorvátsko	9	10	19	968	2 %
Cyprus	10	55	65	320	20 %
Česká republika		12	12	2691	0 %
Estónsko		100	100	329	30 %
Fínsko	602	738	1340	2078	64 %
Francúzsko	327	2830	3157	19714	16 %
Nemecko	1481	2030	3511	27536	13 %
Maďarsko			0	1294	0 %
Island			0
Írsko		382	382	600	64 %
Lotyšsko	27	243	270	481	56 %
Lichtenštajnsko		10	10
Litva	8	229	237	671	35 %
Luxembursko	61	216	277	557	50 %
Malta	47	65	112	131	85 %
Holandsko	521	1115	1636	5947	28 %
Nórsko	679	343	1022
Poľsko			0	6182	0 %
Portugalsko	299	929	1228	2951	42 %
Rumunsko	45	523	568	4180	14 %
Slovensko		16	16	902	2 %
Slovinsko	34	131	165	567	29 %
Španielsko	144	742	886	9323	10 %
Švédsko 3	39		39	3766	1 %
Švajčiarsko	547	220	767
SPOLU	5 001	11 339	16 340	98 255	17 %

   

(1)

Tento údaj nezahŕňa približne 8 000 osôb, ktoré je ešte treba prideliť podľa prvého rozhodnutia Rady, ani pridelených žiadateľov v rámci 54 000 miest.

(2)

     Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/408 z 10. marca 2016 o dočasnom pozastavení premiestňovania 30 % žiadateľov pridelených Rakúsku podľa rozhodnutia (EÚ) 2015/1601 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka.

(3)

     Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/946 z 9. júna 2016 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Švédska v súlade s článkom 9 rozhodnutia (EÚ) 2015/1523 a článkom 9 rozhodnutia (EÚ) 2015/1601 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli12. 4. 2017

COM(2017) 212 final

PRÍLOHA

k

SPRÁVE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE

Jedenásta správa o premiestňovaní a presídľovaní

Príloha 4: Presídľovanie – súčasný stav k 10. aprílu 2017, podľa záverov z 20. júla 2015
a podľa „mechanizmu 1:1“ s Tureckom (uplatňovaného od 4. apríla 2016)

Členský štát/ Pridružený štát	Prísľuby v rámci systému z 20. júla 2015	Spolu presídlených v rámci systému z 20. júla 2015 vrátane mechanizmu 1:1 s Tureckom	Tretia krajina, z ktorej boli osoby presídlené
Rakúsko	1 900	1 643	Libanon: 886; Jordánsko: 573; Turecko: 183; Irak: 1
Belgicko	1 100	752	Libanon: 448; Turecko: 246 (z toho 242 podľa mechanizmu 1:1); Jordánsko: 34; Egypt: 24;
Bulharsko	50	0
Chorvátsko	150	0
Cyprus	69	0
Česká republika	400	52	Libanon: 32; Jordánsko: 20
Dánsko	1 000	481	Libanon, Uganda
Estónsko	20	20	Turecko: 20 podľa mechanizmu 1:1
Fínsko	293	293 1	Turecko: 356 2 podľa mechanizmu 1:1, mimo rámca systému z 20 júla; Libanon: 282; Egypt: 7; Jordánsko: 4
Francúzsko	2 375	1 425	Turecko: 686 podľa mechanizmu 1:1 (z toho 228 v rámci systému z 20. júla a 458 mimo rámca systému z 20. júla 3 ); Libanon: 649; Jordánsko: 440; Irak: 8; ostatné: 100
Nemecko	1 600	1 584	Turecko: 1 584 podľa mechanizmu 1:1
Grécko	354	0
Maďarsko
Island	50	50 4	Libanon
Írsko	520	520 5	Libanon
Taliansko	1 989	938	Libanon: 577; Turecko: 208 podľa mechanizmu 1:1; Jordánsko: 53; Sýria: 52; Sudán: 48;
Lotyšsko	50	10	Turecko: 10 podľa mechanizmu 1:1
Lichtenštajnsko	20	20	Turecko
Litva	70	25	Turecko: 25 podľa mechanizmu 1:1
Luxembursko	30	0 6	Turecko: 98 podľa mechanizmu 1:1, mimo rámca systému z 20. júla
Malta	14	0
Holandsko	1 000	1 000	Turecko: 980 podľa mechanizmu 1:1 (z toho 556 v rámci systému z 20. júla a 424 mimo rámca systému z 20. júla); Turecko 7; Libanon: 341; Keňa: 70; Etiópia: 8; Jordánsko: 7; Líbya: 4; Izrael: 2; Irak, Maroko, Egypt, Saudská Arábia, Sýria: 1
Nórsko	3 500	3 107	Libanon: 2 577; Turecko: 404 7 ; Jordánsko: 126;
Poľsko	900	0
Portugalsko	191	12	Turecko: 12 podľa mechanizmu 1:1
Rumunsko	80	0
Slovensko	100	0
Slovinsko	20	0
Španielsko	1 449	350	Libanon: 232; Turecko: 118 podľa mechanizmu 1:1;
Švédsko	491	491	Turecko: 279 podľa mechanizmu 1:1 (z toho 269 v rámci systému z 20. júla); Sudán: 124; Keňa: 80; Libanon: 8; Irak: 8; Egypt: 1; Jordánsko: 1
Švajčiarsko	519	519	Libanon: 431; Sýria: 88
Spojené kráľovstvo	2 200	2 200	Jordánsko, Libanon, Turecko, Egypt, Irak a iné
SPOLU	22 504	15 492	Spolu bolo podľa mechanizmu 1:1 presídlených z Turecka 4 618 osôb; z nich 3 272 v rámci systému z 20. júla 2015.

(1)

Tento počet nezahŕňa 356 Sýrčanov presídlených z Turecka podľa mechanizmu 1:1.

(2)

Z 356 Sýrčanov presídlených v rámci mechanizmu 1:1 bolo 11 osôb presídlených v rámci vnútroštátneho systému presídľovania a 345 sa započítava podľa

rozhodnutia Rady 2016/1754.

(3)

458 Sýrčanov presídlených z Turecka mimo rámca systému z 20. júla 2015 sa započítava podľa rozhodnutia Rady (EÚ) 2016/1754.

(4)

Island presídlil celkovo 97 osôb; všetky z Libanonu.

(5)

Okrem toho Írsko v tom istom období prijalo v rámci svojho vnútroštátneho programu presídľovania152 osôb z Libanonu, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.

(6)

Hoci sa podľa záverov z 20. júla 2015 dosiaľ neuskutočnilo žiadne presídlenie, 98 Sýrčanov presídlených v rámci v luxemburského vnútroštátneho programu podľa mechanizmu 1:1 sa započítava podľa rozhodnutia Rady (EÚ) 2016/1754.

(7)

  Nórsko presídlilo z Turecka 150 Sýrčanov, pričom uplatnilo štandardné operačné postupy pre presídlenie dohodnuté s Tureckom v rámci mechanizmu 1:1. Počet presídlení do Nórska v rámci mechanizmu 1:1 sa nezapočítava do návratov Sýrčanov z Grécka.