EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli2. 3. 2017

COM(2017) 204 final

SPRÁVA KOMISIE

EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE

Piata správa o pokroku dosiahnutom vo vykonávaní vyhlásenia EÚ a Turecka

Piata správa o pokroku dosiahnutom vo vykonávaní vyhlásenia EÚ a Turecka

Úvod

Po takmer roku vykonávania vyhlásenia EÚ a Turecka z 18. marca 2016 1 , táto piata správa 2 opäť dokazuje, že na základe vyhlásenia sú dosahované skutočné výsledky, a to aj napriek náročným okolnostiam. Počet prekročení hraníc od vydania vyhlásenia sa naďalej výrazne znižuje a stratám na životoch sa zamedzuje.

Zatiaľ čo úsilie EÚ a jej členských štátov v rámci posilnenia kapacity gréckej administratívy v oblasti riadenia migrácie a pri spracúvaní žiadostí o azyl pokračuje, od vydania štvrtej správy sa počet príchodov znížil na menej ako 50 denne. Napriek tomu v súčasnosti počet príchodov naďalej prevyšuje počet návratov z Gréckych ostrovov do Turecka. Životné podmienky v preťažených prijímacích zariadeniach na ostrovoch boli naďalej veľmi zložité, najmä v neobvykle chladnom zimnom počasí.

Ďalší pokrok sa dosiahol aj v súvislosti s inými prvkami vyhlásenia, okrem iného bolo dosiahnuté stabilné tempo presídľovania sýrskych utečencov z Turecka a bolo zintenzívnené tempo práce v rámci nástroja pre utečencov v Turecku. Platby dosiahli 750 mil. EUR (v predchádzajúcom období 677 mil. EUR). Z celkovej sumy 2,2 mld. EUR už vyčlenenej na roky 2016 až 2017 boli v súčasnosti podpísané zmluvy na 39 projektov na zvýšenú sumu 1,5 mld. EUR (polovica z 3 mld. EUR), pričom všetky sa začali realizovať. Komisia okrem toho v decembri 2016 predložila Rade návrh smerníc na rokovania o modernizácii existujúcej colnej únie medzi EÚ a Tureckom s cieľom ďalej prehĺbiť obchodné a hospodárske vzťahy medzi EÚ a Tureckom.

Európska rada na zasadnutí 15. decembra 2016 potvrdila svoj záväzok voči vyhláseniu EÚ a Turecka, zdôraznila dôležitosť úplného a nediskriminačného vykonávania všetkých aspektov a podporila spoločný akčný plán na vykonávanie vyhlásenia EÚ a Turecka, vypracovaný spoločne zástupcami Grécka a Komisie 3 . Táto piata správa opisuje ďalší pokrok, dosiahnutý od 8. decembra 2016, ako aj opatrenia, ktoré sú ešte potrebné na úplné vykonávanie vyhlásenia.

1.Súčasná situácia

Od štvrtej správy bol celkový počet osôb prichádzajúcich z Turecka na grécke ostrovy 3 449 (8. december 2016 až 26. február 2017) – čo znamená priemerný denný príchod 43 osôb. Čísla sú naďalej oveľa nižšie ako v tom istom období v minulom roku (takmer 200 000 za dva mesiace od 8. decembra 2015 do 26. februára 2016), a ako v mesiaci, ktorý predchádzal vyhláseniu (kedy priemerné príchody presahovali počet 1 700 denne). Od vyhlásenia EÚ a Turecka sa v Egejskom mori zaznamenalo 70 úmrtí a nezvestných osôb 4 . Stále to predstavuje ľudskú tragédiu, ale je to výrazný pokles z približného počtu 1 100 osôb, ktoré zahynuli počas rovnakého obdobia v rokoch 2015 až 2016.

Zlepšená koordinácia a spolupráca

Koordinátor EÚ úzko spolupracoval s gréckymi orgánmi, agentúrami EÚ, medzinárodnými organizáciami a členskými štátmi na plnení spoločného akčného plánu 5 na vykonávanie vyhlásenia EÚ a Turecka. Koordinátor EÚ naďalej zabezpečoval každodenné priebežné kontakty s gréckymi a tureckými orgánmi, agentúrami EÚ, medzinárodnými organizáciami a ostatnými členskými štátmi, so zameraním na urýchľovanie azylového procesu, zvyšovanie počtu migrantov vrátených z gréckych ostrovov do Turecka a zavádzanie vhodných bezpečnostných opatrení v hotspotoch. Osobitná pozornosť bola venovaná zlepšovaniu životných podmienok a vytvoreniu vhodných prístreškov vrátane uzavretých zariadení na ostrovoch, ako aj zvýšeniu produktivity odvolacích výborov 6 .

Európska rada opakovane uznala, že účasť členských štátov je nevyhnutná na zabezpečenie účinnosti podpory zo strany agentúr EÚ pri vykonávaní vyhlásenia EÚ a Turecka. Humanitárne riziká a riziká pre verejný poriadok spojené s prítomnosťou neregulárnych migrantov a žiadateľov o azyl na ostrovoch s obmedzenými prijímacími kapacitami posilňujú nevyhnutnosť reakcie členských štátov na potreby identifikované Európskym podporným úradom pre azyl a európskou pohraničnou a pobrežnou strážou. Efektivita v súčasnosti vyslaného personálu tiež môže byť maximalizovaná reakciou na výzvy s identifikovanými profilmi a dlhodobými vyslaniami s cieľom zvyšovať efektivitu.

Európsky podporný úrad pre azyl vyzval členské štáty, aby prispeli určením expertov do rezervnej skupiny v oblasti azylu, ktorá bude kedykoľvek a v dostatočnom počte podporovať členské štáty v prvej línii. Okrem toho vypracoval komplexný pilotný školiaci program s cieľom zabezpečiť, aby mohli byť pracovníci zodpovední za prípady (ďalej „referenti“), ktorí majú obmedzené skúsenosti zo svojej krajiny, vyslaní na pomoc gréckym orgánom. Problémy nedostatku personálu, na ktoré sa poukazovalo v predchádzajúcich správach, však stále neboli úplne vyriešené. Európsky podporný úrad pre azyl vyslal k 27. februáru do Grécka 118 tlmočníkov a 89 expertov z členských štátov, z čoho 73 bolo vyslaných do hotspotov, pričom 59 z nich vykonávalo úlohy referentov. To znamená, že v súčasnosti chýba 77 expertov.

Pokiaľ ide o podporu hraníc, európska pohraničná a pobrežná stráž má v Grécku nasadených 790 príslušníkov vrátane 70 príslušníkov na podporu readmisie ako súčasť vykonávania vyhlásenia. Nie je nedostatok personálu na účely eskorty a readmisie, aj keď chýbajú príslušníci pohraničnej stráže na vykonávanie hraničného dozoru, ako aj dostatočné technické vybavenie na vykonávanie hraničného dozoru. V prípade Europolu bola vytvorená skupina 116 prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže vyslaných členskými štátmi a vycvičených Europolom s cieľom poskytovať podporu, kdekoľvek to bude potrebné. Od septembra 2016 sú nasadení v rámci trojmesačnej rotácie v piatich gréckych hotspotoch. Europol na základe druhej výzvy na vyjadrenie záujmu v súčasnosti vykonáva výberové konanie s cieľom rozšíriť skupinu na 250 prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže. Počet prizvaných príslušníkov sa môže meniť každý týždeň; v súčasnosti je v gréckych hotspotoch nasadených 12 príslušníkov, ktorí vykonávajú osobitné kontroly. Okrem toho sú traja príslušníci nasadení v rámci osobitnej regionálnej jednotky Európskej únie v meste Piraeus na koordinačné účely. Vyslanie európskeho styčného úradníka pre migráciu v Turecku od 1. februára takisto pomáha úsiliu o koordináciu.

NATO prispieva k medzinárodnému úsiliu zastaviť pašovanie a neregulárnu migráciu prostredníctvom spravodajstva, sledovania a prieskumu v Egejskom mori. Operácie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a NATO zahŕňajú činnosti včasného varovania a sledovanie, ako aj výmenu operačných informácií s gréckou a tureckou pobrežnou strážou. Európska pohraničná a pobrežná stráž a námorné velenie NATO pokračujú v spolupráci na budovaní spoločného prehľadu o situácii. Cieľom je zlepšiť poznatky o prípadoch a trasách pašovania, zlepšiť výmenu informácií a v konečnom dôsledku zvýšiť počet odhalení a zatknutí prevádzačov. NATO poskytlo európskej pohraničnej a pobrežnej stráži vybavenie s cieľom získať prístup k jej zabezpečenej regionálnej sieti. Agentúra taktiež sprístupnila svoju aplikáciu na podávanie správ na účely výmeny informácií a styčný dôstojník vyslaný do NATO zabezpečuje neustálu operačnú koordináciu 7 .

Informačné iniciatívy

Osobitná skupina pre informačnú stratégiu, zriadená Komisiou, položila základ pre vytvorenie online informačného portálu „InfoMigrants.net“ konzorciom médií s vysokou sledovanosťou. Cieľom tohto portálu je osloviť milióny potenciálnych migrantov na celom svete a informovať ich o nebezpečenstvách a právnych skutočnostiach, a spustenie druhej verzie portálu sa očakáva v marci 2017.

Grécko vytvorilo informačné miesta na ostrove Chios a Lesbos s cieľom jednotne informovať migrantov. V súčasnosti má v úmysle prijať podobné opatrenia v ďalších hotspotoch. V spolupráci s gréckymi orgánmi, Európskym podporným úradom pre azyl, Medzinárodnou organizáciou pre migráciu a Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov sa takisto pripravujú podkladové informácie a letáky s jasnými spoločnými informáciami. Tieto sa budú systematicky distribuovať migrantom pri príchode.

Kľúčové výzvy a ďalšie kroky     Členské štáty bezodkladne poskytnú personál potrebný na reakciu na potreby identifikované Európskym podporným úradom pre azyl a európskou pohraničnou a pobrežnou strážou vrátane identifikovaných profilov a na dlhodobé nasadenia.

2.Návrat všetkých nových neregulárnych migrantov z Grécka do Turecka

Vo vyhlásení sa stanovuje návrat všetkých nových neregulárnych migrantov a žiadateľov o azyl, ktorí prišli z Turecka na grécke ostrovy po 20. marci a ktorých žiadosti o azyl boli vyhlásené za neprípustné alebo neodôvodnené. Tieto opatrenia sa vykonávajú výlučne v súlade s požiadavkami práva EÚ a medzinárodného práva a pri plnom dodržiavaní zásady nevyhostenia 8 .

Súčasný stav

Od štvrtej správy do 24. februára bolo v rámci vyhlásenia EÚ a Turecka vrátených 151 osôb, ktoré vstúpili do Grécka cez Turecko vrátane 64 Sýrčanov. Medzi ďalšie národnosti patrili Pakistanci (35 osôb), Alžírčania (17 osôb), Maročania (10 osôb), Bangladéšania (7 osôb), Iránci (6 osôb), Nigérijčania (5 osôb), Iračania (3 osoby), Afganci (2 osoby), Egypťania (1 osoba) a Palestínci (1 osoba). Celkový počet migrantov vrátených do Turecka od dátumu vyhlásenia EÚ a Turecka je 1 487. Vrátené osoby buď dostali zamietavé rozhodnutia o ich žiadosti o azyl (vrátane zamietavých druhostupňových rozhodnutí), stiahli svoje žiadosti o azyl alebo žiadosti o medzinárodnú ochranu, alebo o azyl vôbec nepožiadali.

Aj keď sa uskutočňujú vrátenia z gréckych ostrovov do Turecka, počet vrátených osôb je stále oveľa nižší ako počet príchodov, čo zvyšuje tlak na zariadenia v hotspotoch na ostrovoch. Je to spôsobené oneskorením spracovania na všetkých stupňoch procesu žiadosti o azyl na gréckych ostrovoch a ťažkosťami pri hľadaní migrantov na rôznych stupňoch ich azylových konaní a konaní o návrate. Niektoré z opatrení uvedených v spoločnom akčnom pláne sú zamerané na riešenie tejto otázky: zavedenie efektívneho systému sledovania prípadov, pokračujúce presadzovanie geografických obmedzení uložených migrantom na ostrovoch a vytváranie dostatočných prijímacích kapacít vrátane uzatvorených centier na ostrovoch. Práce na týchto opatreniach prebiehajú a mali by sa zintenzívniť s cieľom umožniť pokrok v oblasti návratu.

V Ankare sa 20. januára 2017 uskutočnilo prvé trojstranné stretnutie medzi zástupcami Komisie, Grécka a Turecka s cieľom posilniť spoluprácu a zlepšiť návratové operácie. Doteraz uskutočnené návratové operácie boli podrobne prediskutované s cieľom identifikovať problémy a riešenia pre budúcnosť. Turecko a Grécko určili kontaktné miesta, ktoré umožnia priamu komunikáciu, najmä pokiaľ ide o konkrétne návratové operácie, ako aj riešiť prípadné zistené prekážky a dohodlo sa, že trojstranné stretnutia sa budú konať pravidelne každé dva mesiace.

Je potrebné ďalšie úsilie s cieľom umožniť migrantom efektívny dobrovoľný návrat, buď do Turecka alebo do svojich krajín pôvodu. Pokračuje úsilie o zvýšenie počtu dobrovoľných návratov z gréckych ostrovov, podporované nedávnym rozšírením programu asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie prostredníctvom začlenenia reintegračných balíkov pre všetkých účastníkov. Počas 12 týždňov od štvrtej správy sa približne 283 migrantov z ostrovov (ako aj 900 z pevniny) dobrovoľne vrátilo do svojej krajiny pôvodu, podporovaných programom z Grécka. Celkovo tak počet migrantov, ktorí od začiatku roka 2016 využili program asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie, narástol na približne 7 000. Grécko sa ďalej vyzýva, aby sa plne zapojilo do spoločných programov v oblasti návratu financovaných EÚ (najmä do programu európskej siete pre reintegráciu) prostredníctvom úzkej a proaktívnej spolupráce s hlavnými vykonávacími agentúrami a čo najviac využilo dostupnú finančnú a technickú podporu.

Migranti, ktorí nepochádzajú zo Sýrie sú z gréckych ostrovov na člnoch vrátení do Turecka a premiestňovaní do zariadenia určeného na zaistenie v meste Kirklareli, kde dostanú informácie o svojich právach vrátane možnosti požiadať o štatút ochrany v Turecku. Tureckým orgánom doteraz 9 predložilo svoje žiadosti 55 osôb: jednej osobe bolo priznané postavenie utečenca, 43 žiadostí sa vybavuje a štyri osoby dostali zamietavé rozhodnutie 10 . Do krajín pôvodu bolo vrátených 529 osôb, ktoré nepožiadali o postavenie utečenca. Orgány EÚ počas nedávnej návštevy overili, že situácia v zariadení zodpovedá požadovaným normám. Migranti sýrskeho pôvodu sú z gréckych ostrovov vracaní lietadlami a umiestňovaní v utečeneckom tábore v meste Duzici. Majú právo požiadať o dočasnú ochranu a po rýchlej predbežnej registrácii na tento účel sú z tábora prepustení a majú možnosť usadiť sa v nimi vybranej provincii alebo, ak si to želajú, zostať v tábore. Všetci doteraz vrátení Sýrčania s výnimkou desiatich, ktorí sa rozhodli pre dobrovoľný návrat do Sýrie, boli predbežne zaregistrovaní. 133 z nich sa rozhodlo žiť mimo tábora, zatiaľ čo 16 sa rozhodlo zostať v tábore.

Právne kroky

Grécky odvolací orgán má v súčasnosti 13 odvolacích výborov, čo predstavuje nárast o 7 odvolacích výborov od štvrtej správy, pričom 12 výborov vykonáva činnosť a rozhoduje o odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam gréckej azylovej služby podaných od 20. júla v rámci konaní o prípustnosti a spôsobilosti.

Pokiaľ ide o prípady na gréckych ostrovoch, celkový počet odvolaní proti 11 752 11 doterajším prvostupňovým rozhodnutiam azylovej služby o prípustnosti a podstate veci je 2 846 12 . Doteraz bolo z týchto 2 846 prípadov odvolania vyňatých 1 319 druhostupňových rozhodnutí (t. j. 46 % prípadov). Pokiaľ ide o prípustnosť, zo 439 doterajších odvolacích rozhodnutí došlo v 24 druhostupňových odvolacích rozhodnutiach k potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia o neprípustnosti a v 415 druhostupňových odvolacích rozhodnutiach došlo k zmene prvostupňových rozhodnutí o neprípustnosti 13 . Pokiaľ ide o prešetrovanie podstaty veci, z celkového počtu 880 odvolacích rozhodnutí došlo v 876 druhostupňových odvolacích rozhodnutiach k potvrdeniu prvostupňového zamietavého rozhodnutia o podstate veci a v štyroch 14 prípadoch došlo k zmene takéhoto zamietavého rozhodnutia.

Nové odvolacie výbory aj naďalej rozhodujú pomaly. Doteraz vydali 880 rozhodnutí v kontexte vyhlásenia EÚ a Turecka – 21 rozhodnutí o prípustnosti a 859 15 o podstate veci. V rozhodnutí z 15. februára 2017 vo veci, ktorú podali dvaja sýrski štátni príslušníci a grécka mimovládna organizácia, štvrtá sekcia gréckej Štátnej rady rozhodla o postúpení otázky, či rozhodnutie odvolacieho výboru vyhlásiť žiadosť uvedených osôb o azyl za neprípustnú na základe koncepcie bezpečnej tretej krajiny je zlučiteľné s gréckym právom a právom EÚ, na plenárne zasadnutie Štátnej rady. Toto postúpenie sa týka aj otázky, či uvedené osoby mali prístup k účinnému prostriedku nápravy. Rozhodnutie plenárneho zasadnutia Štátnej rady ešte nebolo prijaté. Dátum plenárneho zasadnutia bol stanovený na 10. marca 2017.

Operatívne kroky

Grécke orgány s podporou Komisie prijali opatrenia na riešenie situácie v hotspotoch, ako aj ťažkých podmienok pre migrantov, miestne obyvateľstvo a pre tých, ktorí pracujú na týchto ostrovoch. Podľa gréckych orgánov sa v súčasnosti na ostrovoch nachádza 14 371 16 migrantov, zatiaľ čo v oficiálnych prijímacích zariadeniach je iba 7 450 miest a ďalších 1 564 miest je k dispozícii v rámci programu prenajímania Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov. Veľká záťaž pre grécke orgány, ktorú predstavuje prítomnosť približne 62 300 migrantov spoločne na pevnine a na ostrovoch, komplikuje aj riadenie situácie v hotspotoch.

Grécko podniklo niekoľko krokov na zlepšenie situácie prostredníctvom modernizácie priestorov a zabezpečením účinnejších postupov. S podporou Komisie boli prijaté opatrenia na zaistenie pripravenosti prijímacích zariadení pre všetkých migrantov na zimné podmienky a na poskytovanie humanitárnej pomoci, ktorá zahŕňa jedlo, oblečenie, lekársku starostlivosť, pitnú vodu a sanitačné služby. Na ostrove Lesbos v súčasnosti všetci migranti, ktorí zostali v provizórnych individuálnych stanoch, boli presunutí do prístreškov lepšie vybavených na zimné podmienky, kým pokračujú práce na ďalšom zlepšení životných podmienok v tábore Moria a rozšírení kapacity v tábore Kara Tepe. Migranti boli predovšetkým prevezení do hotelov a apartmánov, do tábora Kara Tepe, do stanov lepšie vybavených na zimné podmienky, ako aj do stanovej haly v blízkosti tábora Moria. Práce pokračujú aj na ostrove Samos, kde boli v existujúcom hotspote pridané ďalšie prístrešky.

Opatrenia na zlepšenie podmienok a zníženie počtu migrantov v hotspotoch zahŕňali aj presun zraniteľných migrantov a rodín do hotelov alebo prenajatého ubytovania v rámci programu prenajímania Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov. Utečenci a migranti, ktorí nemôžu byť vrátení do Turecka, ako sú zraniteľné skupiny a maloleté osoby bez sprievodu, sú takisto presúvaní na pevninu 17 . Približne 5 400 takýchto osôb bolo v súčasnosti presunutých na pevninu 18 .

Trvale prítomní grécki koordinátori, ktorí sa svojich povinností vo všetkých hotspotoch ujali 20. februára, sú zodpovední za celkové riadenie hotspotov a riešenie konkrétnych obáv týkajúcich sa bezpečnosti a verejného poriadku. V spolupráci s osobitnou regionálnou jednotkou Európskej únie a gréckou prijímacou a identifikačnou službou boli vypracované núdzové usmernenia zahŕňajúce evakuačné pokyny. Grécka polícia pripravuje celkové bezpečnostné plány pre každý hotspot, ktorá bude zahŕňať bezpečnosť pracovníkov a migrantov a zahŕňať úradné evakuačných plány pre obidve skupiny.

Pokiaľ ide o efektivitu postupov, spoločný akčný plán na vykonávanie vyhlásenia sa snaží riešiť tento problém prostredníctvom urýchlenia azylového konania na prvom a druhom stupni. Grécka azylová služba takisto zvyšuje svoje kapacity a na ostrovoch s hotspotmi nasadzuje viac personálu.

Napriek krokom prijatým v rámci vykonávania spoločného akčného plánu je potrebné zvýšiť úsilie s cieľom riešiť situáciu na ostrovoch. Služba pre registráciu a identifikáciu by mala prednostne dokončiť a prijať stále operačné postupy pre hotspoty zohľadňujúc vyhlásenie EÚ a Turecka. Okrem toho lehota medzi podaním žiadosti a jej skutočným podaním by mala byť skrátená podľa článku 6 ods. 2 smernice o konaní o azyle, v ktorom sa požaduje, aby osoba, ktorá požiadala o medzinárodnú ochranu mala skutočnú možnosť podať žiadosť čo najskôr. Navyše kým európska pohraničná a pobrežná stráž spolufinancuje nasadenie 280 príslušníkov gréckej polície v hotspotoch, ich koordinované a účinné využívanie musí byť ďalej zlepšené a plánované s cieľom zabezpečiť najlepšiu možnú bezpečnosť v týchto miestach.

Finančná pomoc EÚ pre Grécko

Zatiaľ čo revízia gréckych národných programov na roky 2014 až 2020 v rámci Fondu pre migráciu a azyl je ukončená a revízia Fondu pre vnútornú bezpečnosť sa v súčasnosti dokončuje a Grécko konečne začalo využívať zdroje z týchto programov, Komisia naďalej nalieha na grécke orgány, aby svoje vnútroštátne programy 19 využívali účinným a efektívnym spôsobom. Grécke orgány by mali prijať všetky relevantné legislatívne, správne a operačné opatrenia a zlepšiť koordináciu medzi relevantnými zainteresovanými stranami, posilniť prevádzkové kapacity a zlepšiť mechanizmy vykonávania, okrem iného zjednodušením postupov verejného obstarávania. Núdzová pomoc pre Grécko prostredníctvom Fondu pre migráciu a azylu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť bola zvýšená na 356,8 mil. EUR, pričom približne 70 mil. EUR je odhadom určených na priamu podporu vykonávania vyhlásenia EÚ a Turecka a poskytnutých buď priamo gréckym orgánom alebo prostredníctvom agentúr EÚ a medzinárodných organizácií 20 .

Komisia okrem toho v roku 2016 pridelila 192 mil. EUR v rámci nástroja núdzovej podpory v rámci Únie na spoluprácu s medzinárodnými organizáciami MVO s cieľom riešiť humanitárne potreby utečencov v Grécku. V roku 2017 bude v rámci tohto nástroja na pokračovanie humanitárnych opatrení k dispozícii ďalších 253,6 mil. EUR. Aj keď väčšina financovania je určená pre osoby na pevnine, podporujú sa ním aj opatrenia na ostrovoch, kde sa pomoc poskytuje prostredníctvom viacúčelovej hotovostnej pomoci, poskytovania zdravotnej starostlivosti, potravín, sanitácie a ostatných základných služieb.

Kľúčové výzvy a ďalšie kroky Bezodkladné urýchlenie spracovania žiadostí o azyl a zvýšenie počtu rozhodnutí pripadajúcich na odvolací výbor, prednostné zameranie na ostrovy a urýchlenie tempa návratov do Turecka v rámci vyhlásenia EÚ a Turecka. Zaistenie požadovanej prijímacej kapacity vrátane uzatvorených centier na ostrovoch. Dokončenie a prijatie štandardných operačných postupov pre hotspoty, pričom sa v plnej miere zohľadní vyhlásenie EÚ a Turecka. Naliehavé zavedenie všetkých legislatívnych, správnych a operačných opatrení na zabezpečenie efektívneho a účinného využívania finančných prostriedkov EÚ dostupných v rámci národných programov Grécka.

3.Presídľovanie „jeden za jedného“ z Turecka do EÚ

Súčasný stav

Na základe schémy 1:1 bolo k 27. februáru 2017 z Turecka do EÚ presídlených celkovo 3 565 Sýrčanov. Od štvrtej správy bolo do deviatich členských štátov (Belgicko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Lotyšsko, Luxembursko, Holandsko) presídlených 954 Sýrčanov 21 . V súčasnosti čaká na presídlenie 965 osôb, v prípade ktorých bolo rozhodnuté kladne. Podobne ako v predchádzajúcom sledovanom období, tempo presídľovania v porovnaní s návratmi z gréckych ostrovov značne pokročilo, tempo presídľovania 22 je pravidelné, pričom je potrebné ho zachovať a posilniť.

Členské štáty úspešne pokračujú v príprave na ďalšie operácie presídľovania vrátane misií do Turecka na účely pohovorov s uchádzačmi o presídlenie. Turecké orgány takisto dodržali svoj záväzok poskytovať väčšie zoznamy postúpení. Od začiatku roka predložili Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov nové zoznamy postúpení, na ktorých sa nachádza viac ako 11 000 osôb. Členské štáty EÚ súčasne komunikovali s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov o presídľovacích kvótach na tento rok. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nedávne rozhodnutia Spojených štátov môžu mať dôsledky pre EÚ tým, že sa značne zúžia legálne možnosti dostupné pre takmer 300 000 migrantov, ktorí nepochádzajú zo Sýrie, sú registrovaní Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov v Turecku a majú záujem o presídlenie.

Operatívne kroky

Ako okamžitú reakciu na prijatie rozhodnutia Rady (EÚ) 2016/1754 23 získala Komisia od členských štátov prvé údaje o počte Sýrčanov nachádzajúcich sa v Turecku, ktorým tieto členské štáty plánujú umožniť legálny vstup podľa uvedeného rozhodnutia Rady. Na uvedenom základe plánujú členské štáty umožniť vstup z Turecka viac ako 34 000 Sýrčanom, okrem iného prostredníctvom presídľovania „jeden za jedného“ z Turecka do EÚ. V nadväznosti na uvedený presídľovací prísľub Komisia revidovala vnútroštátne programy príslušných členských štátov v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, aby zahŕňali celkovú sumu približne 213 mil. EUR určenú na prijímanie sýrskych štátnych príslušníkov nachádzajúcich sa v Turecku. Polovica z tejto sumy už bola vyplatená ako predbežné financovanie.

Kľúčové výzvy a ďalšie kroky Udržiavať tempo presídľovania.

4.Zabránenie vzniku nových námorných alebo pozemných trás neregulárnej migrácie

Existuje len málo dôkazov o tom, že snahy kontrolovať toky na trase cez východné Stredozemie spôsobili akékoľvek významné presmerovanie z Turecka. Napriek tomu, že Turecko pokračovalo vo vykonávaní operácie „Safe Med“ 24 , však počas sledovaného obdobia prišlo z Turecka do Talianska 7 člnov s celkovým počtom 580 migrantov a na Cyprus prišli tri člny s celkovým počtom 123 migrantov 25 , pričom takmer všetci migranti boli sýrskeho pôvodu.

Zdá sa, že počty odhalení neregulárnych prekročení tureckých pozemných hraníc s Bulharskom a Gréckom počas posledných šiestich mesiacov zostali nízke: denne bolo zaznamenaných priemerne približne osem neregulárnych prekročení hraníc do Grécka a päť v prípade Bulharska. Po spustení operácie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v októbri 2016 je v súčasnosti na hranici Bulharska a Turecka nasadených 114 príslušníkov hraničnej stráže.

5.Dobrovoľný systém prijímania osôb z humanitárnych dôvodov

Komisia v nadväznosti na nedávnu misiu expertov v Turecku so záujmom očakáva urýchlené dokončenie štandardných operačných postupov pre dobrovoľný systém prijímania osôb z humanitárnych dôvodov v spolupráci s Radou a Tureckom. Po dosiahnutí dohody o stálych operačných postupoch by sa malo posúdiť, či sú splnené podmienky na začatie vykonávania tohto systému. Vo vyhlásení EÚ a Turecka sa stanovuje, že systém bude aktivovaný, keď sa neregulárne prekračovanie hraníc medzi Tureckom a EÚ skončí, alebo aspoň podstatne a udržateľne zníži. Zavedením systému čo najskôr sa posilní vykonávanie vyhlásenia a Sýrčanom sa poskytne bezpečná a zákonná alternatíva k neregulárnej migrácii do EÚ.

6.Liberalizácia vízového režimu

Pokiaľ ide o vykonávanie plánu liberalizácie vízového režimu, stále zostáva sedem kritérií zdôraznených v predchádzajúcich správach, ktoré je potrebné splniť:

vydávanie biometrických cestovných dokladov v plnom súlade s normami EÚ,

prijatie opatrenia na zabránenie korupcii, s ktorým sa v pláne počíta,

uzavretie dohody o operačnej spolupráci s Europolom,

revidovanie právnych predpisov a postupov týkajúcich sa terorizmu v súlade s európskymi normami,

zosúladenie právnych predpisov na ochranu osobných údajov s normami EÚ,

ponúknutie účinnej justičnej spolupráce v trestných veciach všetkým členským štátom EÚ,

vykonávanie všetkých ustanovení dohody o readmisii medzi EÚ a Tureckom.    

Ako sa uvádza v minulých správach Komisia naďalej povzbudzuje úsilie Turecka o čo najrýchlejšie dokončenie vykonávania všetkých zostávajúcich kritérií plánu na liberalizáciu vízového režimu. Komisia a Turecko pokračovali v angažovanom dialógu v snahe nájsť riešenia, a to aj v oblasti legislatívnych a procesných zmien potrebných pri všetkých doteraz nesplnených kritériách.

Pokiaľ ide o kritérium biometrických cestovných dokladov, v novembri 2016 začali byť vydávané cestovné pasy druhej generácie a očakáva sa, že pasy tretej generácie (spolufinancované EÚ a plne v súlade s normami EÚ a kritériom plánu liberalizácie vízového režimu) začnú byť vydávané v druhom štvrťroku 2017.

Komisia naďalej žiadala Turecko, aby pokračovalo vo vykonávaní dvojstranných dohôd o readmisii s Gréckom, Bulharskom a Rumunskom. Medzi Bulharskom a Tureckom boli v septembri 2016 dohodnuté praktické opatrenia v súvislosti s readmisiou štátnych príslušníkov tretích krajín, avšak doteraz z bulharských žiadostí o readmisiu 735 osôb Turecko akceptovalo 19 žiadostí, čo viedlo k šiestim návratom. Pokiaľ ide o grécko-turecký dvojstranný protokol o readmisii, obidve strany zameriavali svoje zdroje na vykonávanie vyhlásenia EÚ a Turecka a návratov z ostrovov.

Medzi spoluzákonodarcami bola 7. decembra 2016 dosiahnutá dohoda o návrhu Komisie 26 posilniť existujúci mechanizmus pozastavenia, v ktorom sa stanovujú okolnosti, ktoré môžu viesť k možnému pozastaveniu bezvízového cestovania pre občanov všetkých krajín využívajúcich liberalizáciu víz. Očakáva sa, že zmena nariadenia (ES) č. 539/2001 27 nadobudne účinnosť do konca marca 2017.

7.Nástroj pre utečencov v Turecku

Od štvrtej správy Komisia pokračovala v úsilí riešiť najkritickejšie potreby utečencov a hostiteľských spoločenstiev v Turecku. Celková suma vyplatená 28 v rámci nástroja na humanitárnu aj nehumanitárnu pomoc sa zvýšila na 750 mil. EUR. Zmluvné sumy sa v rekordne krátkom čase prostredníctvom 39 projektov zvýšili na 1,5 mld. EUR zo sumy 2,2 mld. EUR už pridelenej na roky 2016 až 2017. To predstavuje polovicu z celkovej sumy 3 mld. EUR na roky 2016 až 2017. Humanitárne činnosti, ktorých odsúhlasenie je plánované na nadchádzajúcom zasadnutí riadiaceho výboru v marci, zvýšia celkovú sumu na takmer 3 mld. EUR.

Na poslednom zasadnutí 12. januára 2017 riadiaci výbor potvrdil, že financovanie koordinované prostredníctvom nástroja má naďalej významný priamy vplyv v praxi. Viacero doposiaľ dosiahnutých úspechov dokazuje pozitívne účinky projektov: viac ako 250 000 utečencom už bola poskytnutá podpora prostredníctvom núdzovej záchrannej sociálnej siete, bolo prijatých a vyškolených 5 200 učiteľov tureckého jazyka a 1 800 riaditeľov škôl absolvovalo školenie o integrácii sýrskych študentov 29 . Komisia úzko spolupracuje s tureckými orgánmi a inými partnermi s cieľom urýchliť uzatváranie zmlúv, výkon a platby.

Humanitárna pomoc

Komisia pokračovala vo vykonávaní humanitárnej stratégie v rámci nástroja 30 . Uzatvorené zmluvy dosiahli hodnotu 551 mil. EUR (zo sumy 595 mil. EUR pridelenej doteraz) 28 humanitárnych projektov s 19 partnermi v reakcii na základné potreby, ochranu, vzdelávanie, zdravotníctvo, potraviny a prístrešie. Z týchto 551 miliónov sa k aktuálnemu dátumu vyplatilo 411 miliónov EUR.

Od vydania štvrtej správy sa výrazne zrýchlilo vykonávanie núdzovej záchrannej sociálnej siete. Bolo prijatých približne 200 000 žiadostí, čo zodpovedá takmer jednému miliónu zraniteľných utečencov, ktorí požiadali o vyplácanie mesačnej peňažnej dávky 100 tureckých lír na osobu. V rámci tohto množstva prípadov bola približne jedna tretina uznaná za oprávnenú na základe kritérií núdzovej záchrannej sociálnej siete. Do konca februára 2017 už dostalo podporu z tohto programu celkovo viac ako 250 000 utečencov. Prebiehajú diskusie so zástupcami Svetového potravinového programu, Tureckého červeného polmesiaca a príslušných tureckých ministerstiev s cieľom upraviť cieľové kritériá a prípadne prevodnú hodnotu tak, aby bolo maximalizované pokrytie a dosah najväčšieho humanitárneho programu EÚ v histórii.

V oblasti ochrany bol dokončený komplexný plán reakcie a v súčasnosti už prebieha široké spektrum zásahov v oblasti ochrany. Nedávno bola koncom decembra 2016 podpísaná zmluva v hodnote 5 mil. EUR s MVO Mercy Corps. Cieľom projektu je zlepšiť ochranné prostredie pre 50 000 utečencov posilnením ich kapacít (samoochrany) a budovanie komunitných bezpečnostných sietí na uľahčenie bezpečného prístupu k službám, ako je zdravotníctvo, dokumentácia, podpora príjmu (napr. núdzová záchranná sociálna sieť), právne poradenstvo, vzdelávanie, preklady a doprava.

Nedávno bola podpísaná zmluva v hodnote 34 mil. EUR s Detským fondom OSN o podmienečnom prevode hotovosti na vzdelávanie. Tento projekt bude prepojený s núdzovou záchrannou sociálnu sieťou a prispeje k nárastu počtu zaregistrovaných najzraniteľnejších detí a k zvýšeniu ich školskej dochádzky.

Nehumanitárna pomoc

Uzatváranie zmlúv v rámci nehumanitárnej vetvy nástroja sa zvýšilo na 944 mil. EUR a platby vykonávacím partnerom dosiahli 339 mil. EUR. Mobilizované zdroje (približne 1,6 mld. EUR) boli už takmer v plnom rozsahu pridelené.

Ďalšie dve zmluvy v celkovej hodnote 200 mil. EUR boli podpísané v decembri 2016 s nemeckou rozvojovou bankou KfW a Svetovou bankou, čo umožnilo výstavbu a zariadenie 70 nových škôl v provinciách s vysokou koncentráciou sýrskych utečencov. To môže využiť 50 000 sýrskych detí. Zmluvy by mali posilniť aj vykonávaciu a riadiacu kapacitu ministerstva národného vzdelávania 31 .

Ďalšia zmluva bola podpísaná 2. februára 2017 v rámci Regionálneho trustového fondu EÚ vytvoreného v reakcii na krízu v Sýrii. Tento projekt v hodnote 5,9 mil. EUR vykonáva holandská mimovládna organizácia Spark s cieľom zvýšiť účasť a rovnaký prístup k ďalšiemu a vysokoškolskému vzdelávaniu zraniteľnej sýrskej mládeže. Medzi jeho ciele patrí poskytnutie úplného štipendia 484 študentom na bakalárskom stupni vrátane dopravy a stravného.

Celkovo vďaka projektom zameraným na prístup k vzdelávaniu v rámci nástroja pre utečencov v Turecku v školskom veku boli nakúpené školské potreby pre 60 000 detí a vytvorené stimuly pre takmer 8 000 sýrskych dobrovoľných učiteľov, školských poradcov a ďalších zamestnancov škôl. Cieľom projektu je poskytnúť formálne vzdelávanie 500 000 deťom a školskú dopravu 40 000 deťom.

Komisia pracuje na ďalších intervenciách v rámci tohto nástroja v oblasti sociálno-ekonomickej podpory, komunálnej a zdravotnej infraštruktúry, ktoré by mali byť podpísané v prvej polovici roka 2017. Príslušné zmluvy by sa mal vykonávať s pomocou medzinárodných finančných inštitúcií.

Tretím osobitným opatrením z júla 2016 bol okrem toho vytvorený nástroj na prípravu projektov. Cieľom tohto nástroja s maximálnym rozpočtom 25 miliónov EUR je pomôcť pri identifikácii budúcich investičných projektov v prioritných oblastiach (zdravie, vzdelávanie a komunálna infraštruktúra) v cieľových provinciách v Turecku. Komisia s cieľom podpísať zmluvy na jar 2017 v súčasnosti preskúmava žiadosti podané v rámci nástroja na prípravu projektov a mali by zaistiť následné opatrenia s príslušnými medzinárodnými finančnými inštitúciami v spolupráci s tureckými orgánmi.

Pokračuje tiež práca na rámci nástroja na výsledky 32 , ktorý sa dokončuje po poslednom zasadnutí riadiaceho výboru. Tento rámec na výsledky, ktorý je súčasťou systému monitorovania a hodnotenia nástroja, vymedzuje jeho výstupy a potvrdzuje vplyv jeho výsledkov. Komunikačná stratégia nástroja bola tiež dokončená.

Prvá výročná správa o nástroji sa predkladá súbežne s touto piatou správou a poskytuje ďalšie informácie 33 .

Kľúčové výzvy a ďalšie kroky Ďalej urýchliť uzatváranie zmlúv týkajúcich sa všetkých opatrení, ktoré boli naplánované – vrátane zostávajúcej sumy plánu vykonávania humanitárnej pomoci na rok 2016 – a ich účinné vykonávanie v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia. Vykonávanie nástroja na prípravu projektov na jar 2017. Zverejnenie plánu vykonávania humanitárnej pomoci na rok 2017 a uzatvorenie prvých zmlúv o humanitárnej pomoci na rok 2017 v druhom štvrťroku 2017. Sprevádzkovanie systému monitorovania a hodnotenia nástroja do leta 2017. Spustenie komunikačných činností súvisiacich s nástrojom.

8.Modernizácia colnej únie

Komisia v decembri 2016 dokončila svoje interné prípravy a zverejnila posúdenie vplyvu 34 a súvisiacu externú štúdiu 35 , ktorá zdôraznila zásadné hospodárske výhody rozšírenej a modernizovanej colnej únie tak pre EÚ, ako aj pre Turecko. Z hľadiska obchodu s tovarom je Turecko piatym najväčším partnerom EÚ. Hodnota bilaterálneho obchodu s tovarom sa od roku 1996 zvýšila viac než štvornásobne a v súčasnosti predstavuje 140 mld. EUR ročne. EÚ má obchodný prebytok vo výške 17 mld. EUR. Stále však existuje nevyužitý potenciál v obchodných a hospodárskych vzťahoch medzi EÚ a Tureckom.

Komisia v decembri 2016 36 prijala návrh Rady začať rokovania s Tureckom o rozšírenom bilaterálnom obchodnom rámci. Cieľom je v prvom rade rozšíriť rozsah pôsobnosti bilaterálnych preferenčných obchodných vzťahov na nové oblasti, predovšetkým na ďalšiu liberalizáciu obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami a produktmi rybolovu, široké pokrytie služieb, verejné obstarávanie a pravidlá na podporu obchodu a investícií vrátane trvalo udržateľného rozvoja. Po druhé, cieľom modernizačného úsilia je zlepšiť fungovanie colnej únie tým, že prostredníctvom lepších konzultačných mechanizmov budú riešené ťažkosti Turecka pri zosúlaďovaní svojej obchodnej politiky a technických právnych predpisov, ktoré sú relevantné pre colnú úniu, s obchodnou politikou a technickými právnymi predpismi EÚ. Ďalším cieľom je vybaviť colnú úniu moderným mechanizmom urovnávania sporov s cieľom účinnejšie riešiť existujúce prekážky obchodu a predchádzať budúcim prekážkam. Rada začala skúmať návrh a po schválení smerníc na rokovania budú začaté rokovania s Tureckom.

9.Prístupový proces

Doteraz bolo v rámci prístupových rokovaní otvorených 16 kapitol, pričom jedna z nich bola predbežne uzavretá.

Technické práce pokračujú v kľúčových oblastiach spravodlivosti a základných práv a v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti (kapitoly 23 a 24). Tieto kapitoly zahŕňajú širokú škálu zásadných otázok vrátane základných práv (napríklad slobody prejavu), ako aj súdnictva, protikorupčnej politiky, migrácie a azylu, vízových pravidiel, riadenia hraníc, policajnej spolupráce a boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu. EÚ očakáva, že Turecko bude dodržiavať najvyššie štandardy, pokiaľ ide o demokraciu, právny štát a rešpektovanie základných slobôd vrátane slobody prejavu.

Prípravné dokumenty v oblastiach energetiky (kapitola 15), vzdelávania a kultúry (kapitola 26) a zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky (kapitola 31) boli Rade predložené už minulú jar bez toho, aby boli dotknuté pozície členských štátov v súlade s existujúcimi pravidlami.

Komisia informovala o celkovej situácii v Turecku vo svojej správe z 9. novembra 2016 37 .

10.Humanitárna situácia v Sýrii

Zdá sa, že dohoda o prímerí, ktorá nadobudla platnosť v Aleppe, sa čiastočne dodržiava, je však hlásené obnovenie násilia s bombardovaním, ostreľovaním alebo pozemnými útokmi vo východnej Ghoute, Idlíbe, Al Waere, Hame, Wadi Barada a Dare, kým v severnej Sýrii pokračujú vojenské operácie proti ISIS.

EÚ víta zastavenie násilností, záväzok ručiteľov prímeria uľahčiť prístup k humanitárnej pomoci, obnovenie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktoré umožní cezhraničnú pomoc vrátane pomoci z Turecka, ako aj všetko úsilie zamerané na obnovenie mieru v Sýrii. Z humanitárneho hľadiska by tieto kroky mohli byť príležitosťou na prístup do obliehaných a sporných oblastí, aj keď zastavenie násilností a obnovenie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN ešte nepriniesli podstatné rozšírenie prístupu pre humanitárnu pomoc a personál. To je nevyhnutné s cieľom pomôcť zmierniť vážne zhoršené životné podmienky obyvateľstva v oblastiach kontrolovaných vládou aj opozíciou. Vo všetkých častiach Sýrie je humanitárna situácia zúfalá, rozsah deštrukcie obrovský; potreby v oblasti základných služieb, ochrany a infraštruktúry sú obrovské a univerzálne v mestských aj vidieckych oblastiach. Hlavné priority sú poskytovanie zdravotnej starostlivosti, potravinovej pomoci, zásobovanie vodou, sanitárnych a hygienických služieb, prístrešia, paliva a zimných položiek. Naďalej má kľúčový význam podporovať prístup k ľuďom v núdzi na území Sýrie pre humanitárnych aktérov (agentúry OSN, medzinárodné organizácie a mimovládne organizácie).

EÚ a jej členské štáty spoločne majú vedúcu pozíciu pri poskytovaní medzinárodnej pomoci v kríze v Sýrii. Na humanitárnu pomoc a pomoc pri obnove bolo pre Sýrčanov v krajine, z každého možného miesta vstupu, pre utečencov a ich hostiteľské komunity v susednom Libanone, Jordánsku, Iraku, Turecku a Egypte zmobilizovaných viac ako 9,4 mld. EUR. Humanitárna pomoc EÚ vo výške 445 mil. EUR pridelená na krízu v Sýrii v roku 2016, ako aj 425 mil. EUR plánovaných na rok 2017, je určená na riešenie potrieb v Sýrii a potrieb sýrskych utečencov a hostiteľských komunít v susedných krajinách, a to podporou humanitárnych partnerov pri poskytovaní životne dôležitej pomoci vrátane potravín a bezpečnej pitnej vody, nepotravinových položiek, prístrešia, naliehavej lekárskej starostlivosti a ochrany najzraniteľnejších osôb.

EÚ sa bude naďalej zasadzovať o bezpodmienečný a neobmedzený prístup ku všetkým osobám v núdzi, dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a ochranu civilného obyvateľstva v celej krajine.

11.Záver

Takmer rok po aktivácii vyhlásenia EÚ a Turecka boli konsolidované jeho výsledky a bola potvrdená tendencia výrazného znižovania neregulárnych a nebezpečných prechodov, ako aj úmrtí v Egejskom mori.

Bol dosiahnutý pokrok v rámci všetkých prvkov vyhlásenia EÚ a Turecka, no jeho vykonávanie si vyžaduje nepretržité úsilie a odhodlanie. Úspešné vykonávanie závisí hlavne od politického odhodlania všetkých strán prijať potrebné opatrenia.

Prínosy projektov na podporu sýrskych utečencov a hostiteľských komunít v rámci nástroja pre utečencov v Turecku sú už citeľné na mieste. Napriek tomu je možné ďalej zvyšovať tempo uzatvárania zmlúv a vykonávania projektov. Aj súčasné presídľovanie sýrskych utečencov z Turecka do Európy možno ďalej podporiť tým, že budú rýchlo dohodnuté postupy v rámci systému prijímania osôb z humanitárnych dôvodov a bude prijaté rozhodnutie o jeho aktivácii.

Je potrebné, aby pokračovalo úsilie EÚ a jej členských štátov na podporu gréckej administratívy pri riadení migrácie a pri spracúvaní žiadostí o azyl, predovšetkým na zaistenie, aby každodenné vykonávanie návratov bolo v plnom súlade s pravidlami EÚ a medzinárodnými pravidlami a tiež na urýchlenie tempa návratov. To si vyžaduje pokračujúce angažovanie, gréckych orgánov, agentúr EÚ a členských štátov na zaistenie čo najrýchlejšieho zlepšenia situácie na gréckych ostrovoch. Základom pre túto prácu je spoločný akčný plán Komisie a gréckych orgánov, schválený Európskou radou.

Turecko by malo čo najskôr prijať opatrenia potrebné na splnenie zostávajúcich kritérií na liberalizáciu vízového režimu a umožniť tak EÚ zrušiť vízovú povinnosť pre občanov Turecka.

Komisia bude naďalej napredovať v práci a svoju šiestu správu o dosiahnutom pokroku predloží v júni 2017.

(1)

     http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2016/03/18-eu-turkey-statement/

(2)

     V nadväznosti na COM(2016) 231 final z 20. apríla 2016 („prvá správa“), COM(2016) 349 final z 15. júna 2016 („druhá správa“), COM(2016) 634 final z 28. septembra 2016 („tretia správa“) a COM(2016) 792 z 8. decembra 2016 („štvrtá správa“).

(3)

     http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2016/12/15-euco-conclusions-final/

(4)

     Údaje poskytuje Medzinárodná organizácia pre migráciu, vzťahujú sa na obdobie od 1. apríla 2016 do 23. februára 2017.

(5)

     Operatívne kroky uvedené v spoločnom akčnom pláne medzi Gréckom a Komisiou zahŕňajú opatrenia zamerané na: zrýchlenie spracovania žiadostí o azyl vrátane fázy odvolania, zlepšenie koordinácie, riadenia, bezpečnosti a ochrany na ostrovoch, zvýšenie miery návratu neprípustných a zamietnutých žiadateľov o azyl do Turecka alebo do ich krajín pôvodu, a to prostredníctvom lepšej stimulácie asistovaných dobrovoľných návratov, vytváranie dodatočných kapacít na prijímanie a zaistenie na ostrovoch a zlepšenie súvisiacej infraštruktúry, ako aj presun migrantov uvedených v rámci riadneho azylového procesu vrátane zraniteľných skupín do osobitných zariadení v kontinentálnom Grécku. Medzi hlavných partnerov pri vykonávaní spoločného akčného plánu patrí grécka azylová služba, prijímacia a identifikačná služba, odvolací orgán, grécka polícia, Európsky podporný úrad pre azyl a európska pohraničná a pobrežná stráž. Koordinátor EÚ pozorne monitoruje vykonávanie a každé dva týždne pripravuje monitorovaciu správu (pozri prílohu 1) a v prípade potreby poskytuje podporu na zaistenie vykonávania v stanovených lehotách.

(6)

     Činnosti boli naďalej koordinované prostredníctvom stretnutí riadiaceho výboru každé dva týždne, stretnutí medzi agentúrami každé dva týždne a týždenných stretnutí osobitnej regionálnej jednotky Európskej únie. Osobitná regionálna jednotka EÚ zintenzívňuje svoju úlohu operačnej koordinácie s cieľom stať sa hlavnou platformou pre diskusiu o vybraných hlavných migračných a bezpečnostných otázkach, ako aj o operačných problémoch, ktoré sa vyskytli v hotspotoch. V tejto súvislosti budúce stretnutia medzi agentúrami budú zvolávané ad hoc na diskusiu o činnostiach, ktoré zahŕňajú konkrétnu skupinu zainteresovaných strán.

(7)

     Okrem toho európska pohraničná a pobrežná stráž a námorné velenie NATO pravidelne organizujú strategické operačné stretnutia.

(8)

     Každá osoba, ktorá prišla na grécke ostrovy od 20. marca, má právo požiadať o azyl. Každá žiadosť sa spracúva jednotlivo vzhľadom na konkrétnu situáciu žiadateľa, v súlade so smernicou o konaní o azyle. To vylučuje akýkoľvek druh hromadného vyhostenia. Žiadatelia majú právo odvolať sa a právo na účinné súdne opravné prostriedky proti zamietavému rozhodnutiu o ich žiadosti o azyl. Grécko aj Turecko prijali a vykonávajú náležité právne kroky s cieľom zabezpečiť plné dodržiavanie práva EÚ a medzinárodného práva.

(9)

     Podľa informácií od tureckých orgánov.

(10)

     Okrem toho je sedem žiadostí klasifikovaných ako „ostatné“ (stiahnuté atď.)

(11)

     Od vyhlásenia bolo k 19. februáru na gréckych ostrovoch podaných celkovo 14 259 žiadostí o azyl. Z týchto 14 259 žiadostí grécka azylová služba od 20. marca rozhodla v 11 752 prípadoch v rámci konaní na ostrovoch, z toho v 8 378 prípadoch o prípustnosti a v 3 374 prípadoch o podstate veci.

(12)

     Stav k 19. februáru 2017.

(13)

     Celkový počet zahŕňa druhostupňové rozhodnutia, ktorými sa menia prvostupňové rozhodnutia o neprípustnosti a priznáva sa postavenie utečenca.

(14)

     Tento celkový počet nezahŕňa druhostupňové rozhodnutia, ktorými sa udeľuje postavenie utečenca, ani tie, ktorými sa menia prvostupňové rozhodnutia o neprípustnosti. Ide o odlišnú metódu, ako bola použitá v štvrtej správe.

(15)

     Potvrdenie zamietavých prvostupňových rozhodnutí v 876 prípadoch a ich zmena v štyroch prípadoch.

(16)

     Stav k 27. februáru 2017.

(17)

     Takéto presuny sa uskutočňujú len v jednotlivých prípadoch, keď žiadosť o azyl bola posúdená na prvom stupni a musela byť postúpená do riadneho konania o azyle na ďalšie spracovanie.

(18)

     Stav k 10. februáru 2017. Tieto osoby boli ubytované v zariadeniach programu prenajímania Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov alebo v ubytovacích zariadeniach na pevnine, prípadne si ubytovanie na pevnine zabezpečili samy. Poskytovanie vhodného ubytovania pre maloleté osoby bez sprievodu je pre Komisiu aj naďalej prvoradé, preto sprístupnila finančné prostriedky na ďalšiu prijímaciu kapacitu a podnecuje členské štáty k tomu, aby premiestnili vyšší počet oprávnených maloletých osôb bez sprievodu z Grécka a Talianska.

(19)

     V rámci týchto národných programov je na roky 2014 až 2020 k dispozícii 509 mil. EUR.

(20)

     Vďaka tejto značnej finančnej podpore zo strany EÚ sa zaobstarali prístrešky, ubytovanie, zdravotná starostlivosť, doprava, a ďalšie zariadenia v hotspotoch a inde na ostrovoch, keďže príjemcami tohto financovania bolo ministerstvo obrany a Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov, posilnila sa schopnosť ministerstva vnútra a administratívnej reformy spracúvať žiadosti o azyl a poskytovať služby štátnym príslušníkom tretích krajín, zvýšil sa počet pracovníkov centier prvého prijatia, a posilnila sa kapacita Európskeho podporného úradu pre azyl pri spracúvaní žiadostí o azyl a odbere odtlačkov prstov.

(21)

     Údaje do 27. februára 2017. Okrem toho od 4. apríla presídlilo Nórsko z Turecka 150 Sýrčanov. Hoci Nórsko uplatňuje štandardné operačné postupy pre presídlenie dohodnuté s Tureckom v rámci mechanizmu 1:1, počet presídlení do Nórska v rámci mechanizmu 1:1 sa nezapočítava do návratov Sýrčanov z Grécka.

(22)

     COM(2017) 74 final, 8.2.2017 a COM(2017) 202 final, 2.3.2017.

(23)

     Prijatie rozhodnutia Rady (EÚ) 2016/1754 z 29. septembra umožňuje členským štátom plniť ich povinnosti podľa rozhodnutia (EÚ) 2015/1601 použitím nepridelených 54 000 miest na premiestnenie žiadateľov o medzinárodnú ochranu z Talianska a Grécka, alebo povoliť sýrskym štátnym príslušníkom, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu a nachádzajú sa na území Turecka, vstup na ich územie prostredníctvom presídlenia a iných foriem zákonného prijímania.

(24)

     Podľa informácií získaných od tureckých orgánov sa na operácii „Safe Med“ podieľa 1 100 členov personálu, 21 plavidiel tureckej pobrežnej stráže a štyri vrtuľníky/lietadlá tureckej pobrežnej stráže, ako aj vozidlá s mobilnými radarmi.

(25)

     Od vyhlásenia EÚ a Turecka prišlo z Turecka na Cyprus celkovo 447 neregulárnych migrantov.

(26)

     COM(2016) 290 final zo 4. mája 2016.

(27)

     Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti.

(28)

     Financie budú plné vyplácané v tranžiach len do dokončenia projektov v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia. V rámci činností na zviditeľnenie nástroja umožňuje interaktívna mapa priamu vizualizáciu miesta a očakávaných výsledkov rôznych projektov: http://ec.europa.eu/enlargement/news_corner/migration/index_en.htm

(29)

     Prvé školenia v rámci priameho grantu s tureckým ministerstvom národného vzdelávania v hodnote 300 mil. EUR, ktorý sa začal v októbri 2016.

(30)

     Poskytovanie humanitárnej pomoci v rámci nástroja sa naďalej vykonáva v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti humanitárnej pomoci a v súlade so zásadami stanovenými v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci.

(31)

     Tieto projekty dopĺňajú iný podobný projekt v hodnote 70 miliónov EUR na výstavbu a zariadenie ďalších 26 škôl, ktorý však nespadá do rámca nástroja.

(32)

     Rámec by sa mal priebežne aktualizovať, aby umožňoval neustále preskúmavanie relevantnosti a výsledkov svojich intervencií. Cieľ systému monitorovania a hodnotenia nástroja bude preto trojaký: mechanizmus zodpovednosti, nástroj monitorovania výkonnosti a nástroj riadenia informácií.

(33)

     COM(2017) 130 final, 2.3.2017.

(34)

     http://ec.europa.eu/smart-regulation/impact/ia_carried_out/docs/ia_2016/swd_2016_0475_en.pdf

(35)

     http://ec.europa.eu/smart-regulation/impact/ia_carried_out/docs/ia_2016/turkey_anx6_en.pdf

(36)

     http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-4468_sk.htm

(37)

     SWD(2016) 366 final.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli2. 3. 2017

COM(2017) 204 final

PRÍLOHA

k

SPRÁVE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE

Piata správa o pokroku dosiahnutom vo vykonávaní vyhlásenia EÚ a Turecka

Spoločný akčný plán o vykonávaní vyhlásenia EÚ a Turecka

Prioritné opatrenia	Súčasný stav a zostávajúce opatrenia 1
Zvýšenie počtu vyslaných pracovníkov na spracúvanie žiadostí o azyl na ostrovoch	Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) zvýši na ostrovoch počet pracovníkov zodpovedných za prípad (ďalej len „referentov“) na 100 a tlmočníkov na 100 a grécka azylová služba zvýši počet svojich zamestnancov na ostrovoch na 100. Na ostrovy bolo úradom EASO vyslaných 59 expertov. Je potrebné vyslať ďalších 41 referentov, z ktorých 35 bolo prijatých úradom EASO ako dočasní zamestnanci. Po absolvovaní odbornej prípravy budú vyslaní na ostrovy od 6. marca, aby pracovali spoločne so skúsenými referentmi z členských štátov a očakáva sa, že by mali začať plniť svoje úlohy v polovici marca. Na ostrovoch je vyslaných 87 tlmočníkov úradu EASO. Je potrebné vyslať ďalších 13 tlmočníkov. Grécka azylová služba už na ostrovy vyslala 100 referentov.
Spracovanie prípadov zlúčenia rodiny podľa dublinského systému	Grécka azylová služba bude individuálne a pri plnom rešpektovaní článku 7 Charty základných práv EÚ skúmať uplatňovanie postupu rozhodovania o neprípustnosti v prípadoch zlúčenia rodiny podľa dublinského systému s ohľadom na ich možný návrat do Turecka, ak od úradu EASO a členských štátov dostane príslušné informácie. Úrad EASO vypracoval a zaslal členským štátom dotazník týkajúci sa politík a postupov členských štátov, pokiaľ ide o zlúčenie rodiny z Turecka. Na to, aby bol prehľad úplný, by sa po uplynutí lehoty na odpovede 17. februára mali viesť dvojstranné konzultácie s niektorými členskými štátmi.
Vybavovanie prípadov zraniteľných žiadateľov:	Grécka azylová služba bude individuálne a pri plnom rešpektovaní článkov 6 a 7 Charty základných práv EÚ skúmať uplatňovanie postupu neprípustnosti v prípadoch zraniteľných žiadateľov s ohľadom na ich možný návrat do Turecka, ak od úradu EASO dostane príslušné informácie, najmä pokiaľ ide o zaobchádzanie so zraniteľnými osobami v Turecku, čím sa umožní preskúmanie uvedené vyššie. Grécka prijímacia a identifikačná služba spoločne s úradom EASO pracujú na vymedzení niektorých kategórií zraniteľnosti a vypracúvajú štandardný formát lekárskeho hodnotenia pre vybavovanie prípadov zraniteľných osôb. Na stretnutí 12. januára úrad EASO, grécka azylová služba a grécka prijímacia a identifikačná služba zadefinovali informačné potreby súvisiace so zaobchádzaním so zraniteľnými žiadateľmi v Turecku a s prístupom k zdravotnej starostlivosti. Úrad EASO spolupracuje s gréckou azylovou službu, ktorá takisto dostala odpovede od členských štátov o zaradení aktualizovaných informácií o Turecku s odkazom na nevyliečiteľné či závažné ochorenia.
Urýchlenie pohovorov a postupov na posudzovanie žiadostí o azyl	Grécka azylová služba s podporou úradu EASO zavedie rozčlenenie podľa jednotlivých kategórií prípadov na základe pohovorov a nástrojov podporujúcich rozhodovanie. Grécka prijímacia a identifikačná služba s podporou úradu EASO bude naďalej informovať migrantov. Príslušné orgány posilnia presadzovanie stanovených dôsledkov nespolupráce počas azylového procesu. Grécke orgány s podporou úradu EASO majú skrátiť časový úsek medzi vyjadrením záujmu podať žiadosť o azyl a podaním žiadosti. Prebieha zavedenie rozčlenenia do kategórií. Vzory pre záverečné výroky o prípustnosti a spôsobilosti boli finalizované a distribuované na všetkých ostrovoch 30. januára na okamžitú realizáciu. Na základe nových usmernení o zlúčení konaní o prípustnosti a spôsobilosti v prípade štátnych príslušností s vysokou mierou uznávania žiadostí, úrad EASO vypracoval nové vzory pohovorov a záverečných výrokov. Grécka azylová služba zaslala svoje poznámky k vzoru pohovorov 17. februára a ešte by úradu EASO mala zaslať svoju reakciu týkajúcu sa vzoru záverečných pripomienok. Grécka azylová služba takisto 29. januára potvrdila zoznam profilov jednotlivých krajín, navrhnutý úradom EASO v súvislosti s tromi najčastejšie sa vyskytujúcimi štátnymi príslušnosťami v rámci množstva prípadov na ostrovoch (Irak, Afganistan a Pakistan). Po tom, čo zástupcovia pre operácie v teréne vykonali ďalšie overenia a navrhli doplnenia, úrad EASO dokončil a sprístupnil gréckej azylovej službe 14. februára štruktúrované odkazy na krajinu pôvodu pre tieto štátne príslušnosti. Úrad EASO 26. januára dokončil materiál pre odbornú prípravu, ktorý sa má používať pre tlmočníkov na budovanie kapacít a umožňuje flexibilné vysielanie vo všetkých fázach postupu. Informovanie migrantov o právach, povinnostiach a dostupných možnostiach prebieha najmä prostredníctvom informačných stánkov a ad hoc informačných stretnutí, ktoré sú organizované pomocou systému lístkov na ostrovoch Lesbos a Chios, pričom informačné stánky je ešte potrebné zriadiť na ostrovoch Samos, Kos a Leros. Vypracúvajú sa nástroje na to, aby bolo možné ďalej uľahčiť presadzovanie dôsledkov nespolupráce počas konania o azyle, najmä monitorovaním miesta pobytu žiadateľov o azyl, kým je žiadosť posudzovaná a ukončenie konania o azyle v prípade nedostavenia sa. V druhom uvedenom prípade by grécka polícia mala zabezpečiť nadväzné opatrenia v súvislosti so zoznamom archivovaných prípadov, ktorý poskytla grécka azylová služba. Úrad EASO podporuje grécku azylovú službu v riadení tokov, plánovaní a časovom rozvrhu pohovorov na ostrovoch Lesbos a Chios. V prípadoch, kde je to možné a v závislosti od počtu oneskorene spracovaných prípadov, bola lehota medzi vyjadrením záujmu o azyl a skutočným podaním žiadosti výrazne skrátená.
Zachovanie a ďalšie urýchlenie konania o prípustnosti pre žiadateľov z krajín pôvodu s nízkou mierou uznaných žiadostí o azyl	Grécka azylová služba vybavuje žiadosti o azyl z krajín pôvodu s nízkou mierou uznávania žiadostí v rámci konania o prípustnosti za podpory úradu EASO. Na ostrovoch Leros a Kos sú takmer všetky ešte nevybavené prípady v konaní na prvom stupni doriešené.
Zlepšovanie bezpečnostných a ochranných opatrení na ostrovoch	Grécka polícia zvýši nepretržitú prítomnosť polície v hotspotoch (24 hodín denne 7 dní v týždni). Grécka prijímacia a identifikačná služba s podporou gréckej polície zvýši kontroly na vstupoch a hliadkovanie v hotspotoch a zdokonalí bezpečnostnú infraštruktúru. Grécka polícia má v spolupráci s gréckou prijímacou a identifikačnou službou vytvoriť a otestovať bezpečnostné a evakuačné plány v hotspotoch. Grécka prijímacia a identifikačná služba má zdokonaliť bezpečnostnú infraštruktúru v hotspotoch. Grécke orgány majú pokračovať v poskytovaní bezpečných oblastí pre zraniteľné skupiny. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž financuje nasadenie 280 príslušníkov gréckej polície, aby plnili úlohy súvisiace s bezpečnosťou v hotspotoch na ostrovoch Lesbos (65), Chios (65), Samos (65), Kos (45) a Leros (40). Niektorí z nich sú už nasadení na ostrovoch. Aj keď by sa mali zintenzívnené kontroly pri vchodoch a hliadkovanie vo vnútri obytných priestorov vykonávať vo všetkých hotspotoch, v úplnom rozsahu sa vykonávajú len na ostrove Lesbos. Kontroly pri vchodoch sú zabezpečené len na ostrovoch Chios, Kos a Leros, ale na týchto ostrovoch sa ešte doteraz nehliadkuje pravidelne v obytných priestoroch. Na ostrove Samos sa vykonávajú len príležitostné bezpečnostné kontroly a hliadky gréckej polície. Grécka polícia ani grécka prijímacia a identifikačná služba ešte doteraz nevymenovala ani jediného bezpečnostného kontaktného úradníka. Grécka polícia doteraz formálne uverejnila evakuačný plán len pre hotspot Lesbos. V niektorých hotspotoch boli úspešne vykonané evakuačné cvičenia. Ako ďalšie kroky by mali byť finalizované tieto plány na ostrovoch Chios, Kos, Leros a Samos; vo všetkých hotspotoch by sa mali konať pravidelné evakuačné cvičenia a v gréckej polícii a gréckej prijímacej a identifikačnej službe by mal byť vymenovaní bezpečnostní kontaktní úradníci. Pokiaľ ide o zdokonalenie bezpečnostnej infraštruktúry, na ostrove Lesbos prebiehajú významné práce. Na ostrove Samos boli dokončené práce týkajúce sa bezpečnosti vrátane oplotenia, svetelných návestidiel, núdzových východov, lepšieho oddeleného priestoru a strážnych postov. Na ostrovoch Kos a Leros sú migranti oddelení podľa štátnej príslušnosti a rodinného stavu. Grécka prijímacia a identifikačná služba má požiadať o zdokonalenie bezpečnostnej infraštruktúry (vnútorné oplotenie, ďalšie policajné kabíny, kamerové monitorovanie) pre hotspot na ostrove Chios. V záujme poskytovania bezpečných oblastí pre zraniteľné skupiny sú maloleté osoby bez sprievodu umiestnené v zabezpečenom priestore s 24 hodinovým dohľadom na ostrove Lesbos, kde sa od 25. januára ich počet znížil na sedem. Na ostrovoch Chios a Samos nie sú maloleté osoby bez sprievodu umiestnené v zabezpečenom priestore, ani im nie je poskytovaná ochrana, zatiaľ čo na ostrove Kos sú umiestnené v zabezpečenom priestore, ktorý sa v noci uzamyká. Na ostrove Leros nie sú v hotspote ubytované žiadne maloleté osoby bez sprievodu; miesto toho sa nachádzajú v osobitných priestoroch (Pikpa), kde sú 24 hodín denne prítomní zamestnanci gréckej prijímacej a identifikačnej služby. Ďalej by sa mala riešiť otázka nedostatku zabezpečených priestorov pre maloleté osoby bez sprievodu na ostrovoch Samos a Chios, ako aj vymenovanie úradníkov na ochranu detí vo všetkých hotspotoch.
Vymenovanie stálych koordinátorov pre hotspoty	Grécke orgány vymenujú stálych koordinátorov a prijmú štandardné operačné postupy pre hotspoty. Stáli koordinátori boli oficiálne uvedení do funkcie 18. februára a oficiálne si začali plniť svoje úlohy 20. februára 2017. Grécka prijímacia a identifikačná služba vypracovala návrh štandardných operačných postupov a požiadala príslušné zainteresované strany o podnety a príspevky na finalizáciu dokumentu.
Zvyšovanie počtu odvolacích výborov	V súčasnosti funguje 12 odvolacích výborov, ktoré dopĺňa jeden náhradný výbor.
Zvýšenie počtu rozhodnutí na odvolací výbor	Gréckemu parlamentu bol predložený návrh novely, ktorá má umožniť využívať právnu pomoc pri navrhovaní rozhodnutí. Navyše odvolacím výborom boli priradené oblasti špecializácie.
Obmedzenie počtu odvolacích krokov v rámci konania o azyle	Gréckemu parlamentu bol predložený návrh novely, ktorá má umožniť využívať právnu pomoc pri navrhovaní rozhodnutí.
Zachovanie nasadeného personálu európskej pohraničnej a pobrežnej stráže na potrebnej úrovni	Európska pohraničná a pobrežná stráž rýchlo zareaguje na požiadavky nasadenia ďalších príslušníkov a potrebných dopravných prostriedkov v súvislosti so zvýšením návratových operácií, na základe posúdenia potrieb zo strany gréckych orgánov. Členské štáty a Európska pohraničná a pobrežná stráž náležite reagujú na žiadosti o nasadenie príslušníkov a o dopravné prostriedky na prebiehajúce návratové operácie. Readmisné operácie trajektom sú technicky uskutočniteľné z ostrovov Lesbos, Chios a Kos. Členovia novo vytvorenej eskortnej skupiny pre nútený návrat, Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, sú trvalo nasadení len na ostrove Lesbos (približne 50 – 60). Členovia eskortnej skupiny môžu byť nasadení na ostrovoch Chios a Kos na základe oficiálnej žiadosti Grécka, najmenej 21 pracovných dní pred začatím nasadenia/operácie. V záujme zabezpečenia riadneho riadenia dostupných zdrojov bude musieť byť starostlivo posúdené prípadné nasadenie členov eskortnej skupiny zo strany členských štátov, ktorí by pravidelne vykonávali readmisné úkony priamo z ďalších gréckych ostrovov, a to v úzkej spolupráci s gréckymi orgánmi, pričom by sa zohľadnil počet prípadných migrantov a očakávaná frekvencia týchto operácií.
Obmedzenie rizika úteku	Grécke orgány budú mať jasný a presný systém registrácie a nadväzných opatrení v prípade všetkých neregulárnych migrantov s cieľom uľahčiť plánovanie a uskutočňovanie konaní o návrate, zavedú elektronický systém nadväzných opatrení a budú naďalej presadzovať geografické obmedzenia pre migrantov na ostrovoch s hotspotmi. Grécke orgány v súčasnom období uplatňujú geografické obmedzenie pohybu na novo prichádzajúcich migrantov a žiadateľov o azyl, ktorí v dôsledku toho nemôžu opustiť ostrov, na ktorý prišli. Pracuje sa na prispôsobení príslušných systémov IT s cieľom umožniť automatické vydávanie administratívnych správ a sledovať jednotlivé prípady a ako ďalší krok, uľahčiť výmenu informácií o jednotlivých prípadoch medzi gréckou azylovou službou, gréckou prijímacou a identifikačnou službou a gréckou políciou.
Rozšírenie programu asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie na ostrovoch (AVRR)	Organizácia IOM s finančnou podporou EÚ medzi migrantmi zintenzívni kampane na podporu asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie a grécke orgány odstránia administratívne prekážky brániace rýchlemu dobrovoľnému návratu. Pokračuje úsilie o zvýšenie počtu dobrovoľných návratov z gréckych ostrovov, podporované nedávnym rozšírením programu asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie prostredníctvom začlenenia reintegračných balíkov pre všetkých účastníkov. V priebehu roku 2017 ostrovy dobrovoľne opustilo 212 migrantov. Na ostrovoch prebiehali špeciálne informačné kampane, ktoré budú ďalej pokračovať s cieľom podporiť aktualizáciu rozšíreného programu asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie.
Vydávanie rozhodnutí o návrate v skoršom štádiu postupu návratu	Grécka polícia bude vydávať rozhodnutia o návrate súčasne s oznámeniami o negatívnych prvostupňových rozhodnutiach o azyle. Grécka polícia zvažuje technické prispôsobenia a prispôsobenia v oblasti IT s úmyslom zrealizovať toto opatrenie.
Vytvorenie dodatočných prijímacích kapacít na ostrovoch a modernizácia existujúcich zariadení	Grécke orgány s podporou EÚ vytvoria ďalšie prijímacie kapacity a zmodernizujú existujúce zariadenia v spolupráci s miestnymi orgánmi, kedykoľvek je to možné. Na ostrovoch Lesbos a Samos prebiehajú práce na modernizáciu ubytovacej a sanitárnej infraštruktúry. Na ostrove Samos bolo zriadené kvalitnejšie dočasné ubytovanie s cieľom nahradiť bývalý stanový tábor. To isté platí aj pre ostrov Lesbos, tak v hotspote, ako aj v tábore Kara Tepe, ktoré sa teraz rozširujú. Na ostrove Chios grécka prijímacia a identifikačná služba a Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov vykonali preskúmanie na mieste, aby zvýšili ubytovacie kapacity v hotspotoch. Tam, kde je to možné, sú migranti presúvaní do hotelov a bytov v rámci programu prenájmu Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov financovaného Európskou úniou.
Vytváranie kapacít na prijímanie a zaistenie na ostrovoch	Grécke orgány majú s podporou EÚ čo najskôr vytvoriť primeranú kapacitu na zaistenie na ostrovoch, podľa možnosti vždy v spolupráci s miestnymi orgánmi. Grécka polícia stanovila ostrov Kos za miesto pre zariadenie určené na zaistenie pred vyhostením s kapacitou pre 500 osôb vedľa existujúceho hotspotu. Začalo sa s prípravnými prácami. Očakáva sa, že prvých 100 až 150 miest by malo byť hotových do polovice marca. V súčasnosti neexistujú žiadne konkrétne plány na vytvorenie zariadenia určeného na zaistenie pred vyhostením na ostrove Chios v dôsledku súdneho rozhodnutia vzhľadom na sťažnosti o navrhovanom použití konkrétnej lokality v Mersinidi. Mali by byť preskúmané iné možnosti na ostrove Chios. Na ostrove Lesbos boli kapacity zaistenia v rámci hotspotov znížené z 200 na 100 miest v súvislosti s vandalizmom kontajnerov v rámci zariadenia. Grécka polícia má v úmysle obnoviť zariadenia určené na zaistenie opravou poškodených kontajnerov a pridaním oplotenia, tieto práce by mali byť ukončené do 20. marca. Na ostrove Samos grécka prijímacia a identifikačná služba a grécka polícia posudzujú konkrétne kroky na to, aby mohlo byť vybudované zariadenie určené na zaistenie v rámci súčasného hotspotu.
Doplnenie národných programov v rámci AMIF a ISF podľa potreby	Komisia má podľa potreby naďalej Grécku poskytovať dodatočné finančné prostriedky (núdzovú pomoc, humanitárnu podporu atď.) a technickú podporu na vykonávanie vyhlásenia EÚ a Turecka v Grécku tam, kde je to potrebné. Podpora Komisie v súčasnosti prebieha v súlade s finančným plánovaním na rok 2017.

(1)

     Je priložené krátke zhrnutie príslušných opatrení, uvedené kurzívou. Konkrétne podrobnosti môžete nájsť v spoločnom akčnom pláne v prílohe Štvrtej správy o dosiahnutom pokroku vo vykonávaní vyhlásenia EÚ a Turecka [COM(2016) 792 final z 8. decembra 2016].