V Bruseli2. 3. 2017

COM(2017) 200 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

O ÚČINNEJŠEJ POLITIKE NÁVRATU V EURÓPSKEJ ÚNII – OBNOVENÝ AKČNÝ PLÁN


Komisia 9. septembra 2015 prijala akčný plán EÚ v oblasti návratu 1 , ktorý zahŕňa 36 konkrétnych opatrení na zvýšenie účinnosti systému Európskej únie v oblasti návratu. Tieto opatrenia sa vo väčšine prípadov teraz realizujú alebo už boli vykonané, ako sa uvádza v prílohe k tomuto oznámeniu. Napriek tomu však platí, že celkový vplyv na dosiahnuté výsledky v oblasti návratov v Európskej únii je malý, čo svedčí o nevyhnutnosti ráznych krokov s cieľom dosiahnuť merateľné výsledky pri navracaní neregulárnych migrantov.

Od prijatia uvedeného akčného plánu sa výzvy, na ktoré musí návratová politika Európskej únie reagovať, ešte viac zväčšili a upriamili pozornosť na tento aspekt komplexnej migračnej politiky EÚ. V roku 2015 počet neregulárnych migrantov, ktorým bolo nariadené opustiť Európsku úniu, dosiahol 533 395, pričom v roku v 2014 to bolo 470 080 migrantov. Keďže len v rokoch 2015 – 2016 bolo podaných približne 2,6 milióna žiadostí o azyl, a vzhľadom na to, že miera uznaných žiadostí dosahovala v prvých troch štvrťrokoch 2016 úroveň 57 %, členské štáty budú možno musieť zabezpečiť návrat vyše jedného milióna osôb po tom, ako budú ich žiadosti spracované. Zároveň platí, že miery návratov sa na úrovni Európskej únie nezlepšili. Zatiaľ čo celková miera návratov 2 sa od roku 2014 do roku 2015 zvýšila zo 41,8 % na 42,5 %, miera účinných návratov do tretích krajín klesla z 36,6 % na 36,4 %. Ak sa navyše vylúči západný Balkán, miera návratov v Európskej únii poklesne až na 27 %.

Kľúčové výzvy našej politiky návratu boli vždy vnútorné – v Európskej únii a členských štátoch, ako aj vonkajšie. Komisia spolu s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a členskými štátmi riešia tieto vonkajšie aspekty prostredníctvom osobitných rámcov pre spoluprácu s tretími krajinami. Na tento účel bol v júni 2016 zriadený rámec partnerstva v oblasti migrácie 3 a dnes sa prijíma tretia správa o pokroku pri vykonávaní tohto rámca 4 .

Účinná návratová politika sa začína vo vnútri Európskej únie. V záveroch Európskej rady z 20. a 21. októbra 2016 5 členské štáty vyzvali na posilnenie vnútroštátnych administratívnych postupov pre návraty. V maltskom vyhlásení hláv štátov alebo predsedov vlád 6 z 3. februára 2017 sa navyše zdôraznila potreba začať kritické preskúmanie politiky EÚ v oblasti návratu na základe objektívnej analýzy spôsobu, akým sa uplatňujú právne, operačné, finančné a praktické nástroje dostupné na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni. Preto je nevyhnutné pozrieť sa pragmaticky na uplatňovanie smernice o návrate 7 a riešiť to, čo nefunguje, okrem iného vyzývaním členských štátov, aby uskutočnili potrebné zlepšenia vo svojich vnútroštátnych systémoch v oblasti návratu v snahe zabezpečiť lepšiu koordináciu a multidisciplinárny prístup. Okrem toho musíme maximalizovať využívanie finančných alebo operačných nástrojov Európskej únie s cieľom vytvoriť spoločný priestor na výmenu informácií a na zlepšenie spolupráce a koordinácie medzi príslušnými subjektmi členských štátov a príslušnými subjektmi EÚ. K tomu sa pridáva nový mandát Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (EBCG), ktorý bol výrazne posilnený, aby mohla poskytovať lepšiu podporu členským štátom pri vykonávaní činností súvisiacich s návratom, či už ich vykonávajú spoločne alebo na vnútroštátnej úrovni. Pokrok pri uvádzaní tohto nového mandátu do praxe sa monitoruje v druhej správe o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorá bola prijatá dnes 8 .

Tento obnovený akčný plán v oblasti návratu, doplnený o ďalšie cielené opatrenia, ktoré sa majú realizovať súbežne s prebiehajúcimi opatreniami začatými v rámci existujúceho akčného plánu, je určený členským štátom, inštitúciám Európskej únie a agentúram s cieľom podstatne zvýšiť miery návratu. Tento plán zároveň predstavuje obnovený záväzok dokončiť vykonávanie akčného plánu z roku 2015 a povedie k merateľným výsledkom, pokiaľ ide o predchádzanie neregulárnej migrácii a navracanie neregulárnych migrantov. Na tento účel Komisia prijíma aj odporúčanie týkajúce sa zaistenia účinnejších návratov pri vykonávaní smernice o návrate 9 .

I. - Systém EÚ v oblasti návratu: zefektívnenie vnútroštátnych administratívnych systémov a konaní o návrate

I.1. Smernica o návrate

Hlavným právnym predpisom, ktorý upravuje návrat neregulárnych migrantov, je smernica 2008/115/ES („smernica o návrate“). V tejto smernici sa stanovujú spoločné normy a postupy na účely účinného návratu neregulárnych migrantov pri úplnom rešpektovaní ich základných práv a zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Smernica zároveň ponecháva členským štátom potrebný manévrovací priestor, pokiaľ ide o spôsob dosiahnutia tohto cieľa.

   

Podrobný prehľad hlavných výziev, ktorým členské štáty čelia pri vykonávaní návratov, je k dispozícii vďaka schengenskému hodnotiacemu mechanizmu 10 a informáciám, ktoré zhromažďuje Európska migračná sieť. Tieto informácie ukazujú, že členské štáty musia v plnom rozsahu využívať flexibilitu stanovenú v smernici o návrate a zvyšovať tak svoje kapacity, aby mohli realizovať čoraz vyššie počty návratov neregulárnych migrantov nachádzajúcich sa v Európskej únii.

Členské štáty by okrem toho mali za podpory Komisie identifikovať a vymieňať si osvedčené postupy na odrádzanie príslušníkov tretích krajín od neoprávneného pobytu na ich území.

Tieto opatrenia sa musia vykonávať v plnom súlade s primárnym právom vrátane Charty základných práv a takisto v súlade s acquis EÚ v oblasti migrácie. Na tento účel už smernica o návrate obsahuje rozsiahly súbor noriem, ktoré zahŕňajú možnosť účinného opravného prostriedku proti rozhodnutiu o návrate, rešpektovanie zlučovania rodín a najlepších záujmov dieťaťa a osobitné potreby zraniteľných osôb.

Komisia bude naďalej monitorovať uplatňovanie a dodržiavanie smernice o návrate s cieľom riešiť konkrétne nedostatky vnútroštátnych systémov. Komisia dnes prijíma odporúčanie týkajúce sa zaistenia účinnejších návratov pri vykonávaní smernice o návrate 11 , aby poskytla usmernenia k tomu, ako by sa ustanovenia uvedenej smernice mohli využívať na zvýšenie účinnosti návratov. Členské štáty by mali prijať okamžité opatrenia v súlade s uvedeným odporúčaním. Ďalej bude potrebné opäť aktualizovať príručku o návrate 12 , ktorá obsahuje usmernenia k výkladu a praktickému uplatňovaniu ustanovení smernice o návrate, okrem iného s cieľom zabezpečiť súlad s týmto odporúčaním.

Ak si to skúsenosti získané pri vykonávaní uvedeného odporúčania vyžiadajú a ak vznikne potreba prijať ďalšie opatrenia na výrazné zvýšenie mier návratu, Komisia je pripravená iniciovať revíziu smernice o návrate.

Ďalší postup:

– členské štáty by mali prijať okamžité opatrenia v súlade s odporúčaním Komisie,

– Komisia do polovice roka 2017 zaktualizuje príručku o návrate aj s prihliadnutím na uvedené odporúčanie,

– Komisia bude spolu s členskými štátmi naďalej monitorovať uplatňovanie a dodržiavanie smernice o návrate, najmä prostredníctvom schengenského hodnotenia týkajúceho sa návratu,

– členské štáty by mali v roku 2017 za podpory Komisie identifikovať osvedčené postupy na odrádzanie od neoprávneného pobytu príslušníkov tretích krajín.

I. 2. – Riešenie zneužívania konaní o azyle

Odmietnutí žiadatelia o azyl predstavujú významný podiel neregulárnych migrantov, ktorí sa zdržujú v Európskej únii. Zatiaľ čo mnohí ľudia prichádzajúci do Európskej únie utekajú pred vojnou, násilím a prenasledovaním, iní využívajú žiadosti o azyl ako prostriedok na predĺženie svojho pobytu v Európe a zabránenie návratu. Často dochádza k podávaniu zjavne neopodstatnených žiadostí o azyl v posledných fázach konania o návrate, niekedy len niekoľko dní alebo hodín pred odchodom – len na účely odkladu alebo zabráneniu návratu. To predstavuje veľkú záťaž pre azylové systémy členských štátov.

Situácia nigérijských štátnych príslušníkov je dobrým príkladom: v roku 2016 ich viac ako 37 000 neregulárne vstúpilo na územie Európskej únie – najsilnejšie zastúpení štátni príslušníci prichádzajúci trasou cez stredné Stredozemie – a v tom istom roku bolo zaevidovaných vyše 47 000 žiadostí o azyl štátnych príslušníkov Nigérie. V prvých troch štvrťrokoch 2016 dosiahla miera uznávania žiadostí o azyl podaných nigérijskými štátnymi príslušníkmi úroveň 8 %, čo naznačuje, že vyše 40 000 takýchto žiadostí podaných v roku 2016 sa pravdepodobne zamietne.

Aby sa predišlo takýmto situáciám, členské štáty by mali okamžite využiť všetky dostupné možnosti vyplývajúce z existujúcich azylových predpisov, aby zamedzili zneužívaniu azylového systému zo strany neregulárnych migrantov, ktorí jednoznačne nepotrebujú medzinárodnú ochranu. Mali by predovšetkým využívať ustanovenia týkajúce sa zrýchleného konania o azyle, zaobchádzania s následnými žiadosťami o azyl a neautomatického odkladného účinku odvolaní, a to hlavne v prípade migrantov pochádzajúcich z krajín, ktoré sa považujú za bezpečné alebo dosahujú nízku mieru uznaných žiadostí.

Je dôležité, aby konania o azyle a konania o návrate spolu hladko fungovali. Rýchly a účinný rozhodovací proces je tak v záujme žiadateľov, ktorý žiadajú o azyl v dobre viere, ako aj v záujme členských štátov. Formálna väzba medzi týmito dvoma procesmi a lepšia komunikácia a výmena informácií medzi orgánmi v oblasti azylu a návratu majú preto kľúčový význam.

Reforma spoločného európskeho azylového systému, ktorú predložila Komisia v roku 2016, poskytne v dlhodobejšom horizonte nové možnosti na zabezpečenie jednoduchších a efektívnejších prepojení medzi konaním o azyle a konaním o návrate. Ide najmä o návrh nariadenia o azylovom konaní 13 , v ktorom sa stanovujú rýchlejšie konania, pokiaľ ide o preukázateľne nepodložené žiadosti o azyl a o následné žiadosti, ktoré nemajú zrejmú možnosť uspieť, ako aj o migrantov prichádzajúcich z bezpečných tretích krajín a bezpečných krajín pôvodu, čím sa zníži riziko, že návratové operácie budú neoprávnene zrušené alebo odložené.

Ďalší postup:

– členské štáty by mali zjednodušiť konania o azyle v súlade s existujúcimi právnymi predpismi Európskej únie, aby obmedzili zneužívanie azylového systému s cieľom vyhnúť sa návratu,

– členské štáty by mali využívať zrýchlené konanie o azyle a postupy založené na neprípustnosti v súlade s právnymi predpismi Európskej únie na vybavenie zjavne nepodložených žiadostí o azyl vrátane následných žiadostí; členské štáty by nemali udeľovať automatický odkladný účinok v prípade odvolaní na základe uvedených dôvodov,

– členské štáty by mali prijať potrebné administratívne opatrenia s cieľom lepšie prepojiť konania o azyle a konania o návrate a zlepšiť koordináciu medzi zodpovednými orgánmi.

I.3. Intenzívnejšia výmena informácií na vynútenie návratov

Zadržanie, identifikácia a sledovanie neregulárnych migrantov sú základnými predpokladmi účinného návratu. Vyžaduje si to systematickú výmenu informácií v rámci jednotlivých členských štátov (medzi ich orgánmi v oblasti návratu a ostatnými štátnymi orgánmi vrátane vzdelávacích, zdravotníckych a sociálnych služieb), ale aj medzi členskými štátmi navzájom a takisto s orgánmi EÚ. Dostupnosť včasných informácií môže členským štátom pomôcť, aby lepšie zacielili a naplánovali svoje činnosti v oblasti návratu. Značná časť potrebných informácií však stále nie je k dispozícii. Bez systému vstup/výstup nie sú dostupné žiadne spoľahlivé štatistiky o osobách, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu, a k dispozícii je len málo informácií o úspešne vykonaných rozhodnutiach o návrate.

Členské štáty by preto mali na vnútroštátnej úrovni zhromažďovať komplexné informácie v reálnom čase s cieľom udržiavať jasný a presný prehľad o situácii neregulárnej migrácie a používať pritom aplikáciu pre integrované riadenie návratov (IRMA). Členské štáty majú takisto povinnosť vkladať do SIS všetky neplatné doklady, ako napríklad povolenia na pobyt, na účely ich zaistenia. Komisia naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili systematické dodržiavanie tejto povinnosti.

Komisia v snahe podporiť členské štáty už pracuje na vytváraní priaznivého prostredia pre vykonávanie návratov v celej Európskej únii, a to prostredníctvom systematickej výmeny informácií. V priebehu roku 2016 Komisia predložila niekoľko návrhov na ďalšie rozvíjanie existujúcich informačných systémov (Schengenský informačný systém 14 , Eurodac 15 ) alebo na vytvorenie nových systémov (systém vstup/výstup 16 , európsky systém pre cestovné informácie a povolenia 17 ), ktoré prispejú k riešeniu niektorých súčasných informačných medzier.

V kontexte hodnotenia vízového informačného systému (VIS) členské štáty uviedli, že využívajú tento systém v čoraz väčšom rozsahu na identifikáciu neregulárnych migrantov. Samotné údaje vo vízovom informačnom systéme však zvyčajne nie sú uznávané tretími krajinami ako dôkaz o štátnej príslušnosti, resp. je potrebné ďalšie vyšetrovanie. Skutočnosť, že kópie cestovných pasov sa v tomto systéme neuchovávajú, vedie k tomu, že je časovo náročné alebo dokonca nemožné získať kópiu od veľvyslanectva, ktoré vydalo schengenské vízum. Komisia preto vykoná štúdiu uskutočniteľnosti zameranú na uchovávanie kópie cestovných dokladov žiadateľov o udelenie víz vrátane kópie ich cestovného pasu vo vízovom informačnom systéme.

Komisia okrem toho začala realizovať štúdiu, ktorá má preskúmať technickú uskutočniteľnosť registra povolení na pobyt v EÚ s cieľom okrem iného uľahčiť uplatňovanie smernice v situácii, keď sa migrant oprávnený zdržiavať sa len na území jedného členského štátu nezákonne presunie do iného členského štátu 18 .

Komisia súčasne zriadila expertnú skupinu na vysokej úrovni pre informačné systémy a interoperabilitu, aby zaistila účinné používanie týchto nástrojov. Imigračné orgány by mali mať úžitok z tejto práce a byť schopné získavať informácie o neregulárnych migrantoch zo všetkých systémov EÚ pomocou jediného vyhľadávania 19 .

Pre členské štáty je čoraz zásadnejšie lepšie využívať informácie o odsúdeniach za trestné činy vo vzťahu k rozhodnutiam o ukončení oprávneného pobytu, čím sa uľahčia návraty štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti so záznamom v registri trestov. Komisia v júni predloží revidovaný legislatívny návrh na vytvorenie centralizovanej databázy informácií o totožnosti odsúdených štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorá umožní identifikovať členský(-é) štát(-y), v ktorom(-ých) k odsúdeniu došlo, a tým zvýši účinnosť existujúceho Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS).

Členské štáty by už dnes pri prijímaní rozhodnutí o návrate mali zohľadňovať odsúdenia za závažné trestné činy v Európskej únii v snahe posúdiť individuálnu situáciu neregulárnych migrantov, napríklad v súvislosti s lehotou pre dobrovoľný návrat, nutnosťou zaistenia a dĺžkou trvania zákazu vstupu.

Ďalší postup:

– Komisia začne štúdiu o posúdení vplyvu týkajúcu sa uskutočniteľnosti a dôsledkov uchovávania kópie cestovného dokladu žiadateľov o udelenie víza vo vízovom informačnom systéme s cieľom uľahčiť identifikáciu neregulárnych migrantov,

– Komisia do septembra 2017 preskúma technickú uskutočniteľnosť registra povolení na pobyt v EÚ,

– členské štáty bezodkladne vložia do systému SIS všetky povolenia na pobyt, ktoré boli odňaté, skončila im platnosť alebo sú neplatné,

– členské štáty by mali pri prijímaní rozhodnutí o návrate zohľadňovať predchádzajúce odsúdenia za závažné trestné činy v Európskej únii.

I.4.- Zvyšovanie počtu návratov a podpora reintegrácie

Zo smernice o návrate jasne vyplýva, že na úrovni EÚ sa uprednostňuje dobrovoľný návrat pred núteným návratom, ak to neoslabí účel konania o návrate. Stimuly na podporu návratu sú vo všeobecnosti poskytované v rámci balíkov asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie.

Zásadný význam má zlepšenie procesu šírenia informácií o dobrovoľnom návrate medzi neregulárnymi migrantmi v snahe zabezpečiť, aby mali prístup k presným informáciám aj v prípadoch, keď títo migranti čerpajú informácie skôr z neoficiálnych zdrojov v rámci svojej komunity, a takisto v prípadoch, keď nie sú ochotní sa vrátiť a/alebo nedôverujú migračným orgánom.

Krajiny pôvodu čoraz častejšie čelia situáciám, keď ich neregulárni migranti prichádzajúci z rôznych členských štátov dostali reintegračné balíky rôznej úrovne (peňažné alebo nepeňažné príspevky). Tento stav môže viesť k tomu, že krajiny pôvodu budú uprednostňovať návraty len z tých členských štátov, ktoré ponúkajú lukratívnejšie reintegračné balíky, alebo dokonca k návratovému turizmu neregulárnych migrantov pri asistovaných dobrovoľných návratoch v Európskej únii. V záujme zvýšenia mier návratov je preto nevyhnutné zaistiť konzistentnosť reintegračných balíkov, ako aj postupov na podnecovanie návratov vo všeobecnosti vo všetkých členských štátoch. Komisia bude podporovať členské štáty v tomto úsilí prostredníctvom skupiny expertov pre návrat v rámci Európskej migračnej siete.

Neregulárni migranti budú ľahšie akceptovať balíky dobrovoľného návratu, ak vedia, že jedinou ďalšou alternatívou je nútený návrat, keďže neoprávnený pobyt by už nebol reálnou možnosťou.

Aby programy asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie a ich sprievodné reintegračné opatrenia boli účinné, musia vychádzať zo spoločných noriem. Všetky členské štáty by mali uplatňovať nezáväzné Usmernenia o využívaní programov asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie, ktoré schválila Rada 9. júna 2016 v snahe zlepšiť spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi.

Treba posilniť kapacity a expertízu na úrovni členských štátov na prípravu a riadenie projektov a programov v oblasti návratu. Opatrenia, pri ktorých členské štáty postupujú spoločne, sa preto budú podporovať v prospech Európskej únie ako celku. V rámci týchto projektov sa budú realizovať návratové činnosti, medzi ktoré patria opatrenia zamerané na všetky typy pomoci pred návratom, budovanie kapacít a reintegrácia s cieľom zefektívniť návraty. Projekty budú prepojené s existujúcimi iniciatívami v rámci prístupu pre integrované

riadenie návratov a budú sa realizovať na platforme aplikácie pre integrované riadenie návratov.

Ďalší postup:

– členské štáty by mali za podpory Komisie zaistiť súdržný prístup k pomoci pri reintegrácii a k postupom na podnecovanie návratov vo všeobecnosti,

– členské štáty by sa mali aktívne zapájať do spoločných programov pre všetky typy pomoci pred návratom.

I.5.- Postupovať spoločne

Lepšia spolupráca v oblasti návratov

Je potrebné, aby členské štáty zlepšili a posilnili svoju návratovú kapacitu s cieľom zabezpečiť integrovanejší a koordinovanejší prístup k návratom a riadenie návratov, ako sa uvádza v odporúčaní. To by malo viesť k lepšej výmene informácií, multidisciplinárnemu prístupu a k zefektívneniu všetkých záležitostí súvisiacich s návratom. Členské štáty môžu na podporu týchto posilnených kapacít využiť svoje národné programy v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu na to, aby zabezpečili lepšie plánovanie, koordináciu a nadväzujúcu činnosť príslušných orgánov presadzovania práva a imigračných orgánov, koordinované opatrenia s justičnými orgánmi, orgánmi zodpovednými za zaistenie, opatrovníckymi systémami a zdravotníckymi a sociálnymi službami v záujme rýchlej a primeranej odozvy v prípade, keď je potrebná multidisciplinárna reakcia.

Komisia zo svojej strany zabezpečí v rámci prístupu pre integrované riadenie návratov na úrovni Európskej únie lepšiu koordináciu a nadväzujúce kroky s národnými partnermi, ktorí používajú ako platformu skupinu expertov pre návrat v rámci Európskej migračnej siete a stretnutia priamych kontaktných miest Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž.

V akčnom pláne v oblasti návratu z roku 2015 sa stanovilo, že Komisia má zriadiť sieť kontaktných miest členských štátov pre odoberanie povolení na pobyt, čo sa ešte nepodarilo realizovať. Členské štáty majú už teraz možnosť vkladať do systému SIS všetky povolenia na pobyt, ktoré boli odňaté, skončila im platnosť alebo sú neplatné, čo umožní úradníkom v teréne overiť štatút držiteľa povolenia na pobyt.

Ďalší postup:

– Komisia a členské štáty by mali ďalej zlepšovať koordináciu v rámci prístupu pre integrované riadenie návratov,

– Komisia v roku 2017 zriadi sieť kontaktných miest členských štátov pre odoberanie povolení na pobyt.

Aplikácia pre integrované riadenie návratov (IRMA)

Aplikácia pre integrované riadenie návratov je systém na výmenu dôverných informácií pre expertov členských štátov, ktorý už teraz členským štátom uľahčuje plánovanie, organizáciu a vykonávanie činností v oblasti návratu a readmisie a ktorého cieľom je ďalej zvyšovať miery návratov. Zároveň poskytuje informácie o najlepších postupoch a usmernenia rozčlenené podľa jednotlivých tretích krajín, právne predpisy, programy návratu, údaje o operáciách návratu a štatistiky.

Tento systém bol zavedený vo všetkých členských štátoch, ako aj v Nórsku a vo Švajčiarsku. Informácie, ktoré poskytuje, takisto umožňujú Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž zaujať proaktívnejší postoj pri plánovaní spoločných operácií návratu a zlepšiť plánovanie operácií návratu.

Už teraz sa počíta s ďalším rozvíjaním aplikácie pre integrované riadenie návratov s cieľom zlepšiť zber údajov o operáciách návratu a readmisii. Komisia vyvíja v rámci aplikácie pre integrované riadenie návratov špecializované IT nástroje, ktoré majú členským štátom a Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž zabezpečiť prístup k týmto informáciám prostredníctvom jednotného kanálu. To umožní zjednodušenie zberu údajov, pokiaľ ide o úrady EASO a EUROSTAT, čím sa zníži administratívna záťaž vyplývajúca z viacnásobných žiadostí o údaje. Údaje sa budú zbierať na mesačnej báze. Komisia a členské štáty budú mať prístup k týmto údajom v dôvernom režime. Tento proces sa ešte viac zjednoduší po zavedení obnoveného Schengenského informačného systému. Aplikácia pre integrované riadenie návratov bude mať k dispozícii informácie o vydávaní rozhodnutí o návrate a o dodržiavaní týchto rozhodnutí v reálnom čase.

Okrem toho treba vyvinúť samostatný vnútroštátny informačný systém na vybavovanie návratov pre tie členské štáty, ktoré takýto systém ešte nemajú. To umožní efektívnejšie štandardizované riadenie a prehľad o navrátilcoch v súlade s vnútroštátnymi rozhodovacími postupmi.

Na uľahčenie spolupráce s tretími krajinami sú potrebné individuálne údaje o navrátilcovi, ako sú identifikačné údaje a podporné listinné dôkazy. Takéto údaje sa musia bezpečne postupovať vládam tretích krajín s cieľom potvrdiť štátnu príslušnosť navrátilca a získať potrebné cestovné doklady. Aby sa to dalo efektívne realizovať, je potrebné vyvinúť jednotné IT rozhranie na riadenie readmisie pre platformu aplikácie pre integrované riadenie návratov, bez toho, aby mali k aplikácii prístup tretie krajiny a aby členské štáty mali prístup k systémom tretích krajín.

Na vyvíjanie tohto nástroja Komisia poskytuje finančné prostriedky v rámci viacročného pracovného programu Európskej migračnej siete na roky 2017 – 2018.

Ďalší postup:

– členské štáty by na mesačnej báze mali vkladať požadované údaje o návratoch do aplikácie pre integrované riadenie návratov,

– Komisia sprístupní samostatný informačný systém na vybavovanie návratov na vnútroštátnej úrovni spolu so zodpovedajúcim spoločným rozhraním aplikácie pre integrované riadenie návratov,

– Komisia vyvinie jednotné IT rozhranie na riadenie prípadov readmisie v rámci platformy aplikácie pre integrované riadenie návratov,

– Komisia bude podporovať ďalší rozvoj kapacít členských štátov na koordináciu návratov prostredníctvom IT infraštruktúry aplikácie pre integrované riadenie návratov.

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž je neoddeliteľnou súčasťou úsilia Európskej únie o vytvorenie operačného rámca, ktorý povedie k účinnejšiemu systému Európskej únie v oblasti návratov. V nariadení o novej Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž sa stanovilo, že návrat neregulárnych migrantov je jednou z prioritných oblastí činnosti agentúry, čo jej umožnilo podstatne zvýšiť podporu poskytovanú členským štátom a rozvíjať nové aktivity v oblasti návratov. Pokrok agentúry pri napĺňaní jej nového mandátu a vykonávaní činností uvedených v tomto obnovenom akčnom pláne sa bude monitorovať v správach Komisie o sfunkčnení Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž.

Širší mandát agentúry jej umožňuje poskytovať komplexnú pomoc v oblasti návratu. Tá zahŕňa dobrovoľné odchody, ale aj nútené návraty, pričom agentúra je oprávnená organizovať návratové operácie (z jedného alebo viacerých členských štátov), a takisto spolupracovať s tretími krajinami pri zlepšovaní ich kapacít na spoluprácu s členskými štátmi počas návratových operácií. Agentúra musí už v tomto roku v plnej miere využiť tento mandát tak, že rozvinie nové spôsoby podpory členských štátov.

Úloha agentúry pri návratoch na európskej úrovni sa začína takzvanými činnosťami pred návratom, ktoré sa musia ďalej zintenzívňovať, a to najmä vo forme podpory pri identifikácii neregulárnych migrantov a pri získavaní cestovných dokladov na účely ich návratu od tretích krajín. Malo by sa pokračovať v organizovaní identifikačných misií z kľúčových tretích krajín, pri ktorých zúčastnené orgány vydajú cestovné doklady ešte v priebehu takýchto misií alebo bezprostredne po nich. Agentúra by takisto mala určiť a ďalej rozvíjať ďalšie nástroje, ktoré by mohli tretím krajinám umožniť rýchlu identifikáciu neregulárnych migrantov a ich opätovné vybavenie dokladmi.

V súčasnosti existuje len málo informácií o tom, s akými hlavnými operačnými rizikami a výzvami zápasia členské štáty a ako by agentúra vedela vnútroštátne orgány podporiť pri ich riešení. Keď Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž dokončí mapovanie kapacít a potrieb členských štátov, mala by navrhnúť osobitné, individuálne prispôsobené intervenčné plány. To poskytne jasný obraz o tom, aké odborné znalosti potrebuje ten-ktorý členský štát a ako môže agentúra pomôcť a začať pilotné projekty.

Vo väčšom rozsahu by sa mali využívať aj „hromadné návratové operácie“, pomocou ktorých orgány tretích krajín realizujú návraty svojich štátnych príslušníkov z Európskej únie v súlade s ustanoveniami nariadenia o Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Tieto operácie majú potenciál ešte viac zvýšiť kapacitu Európy vykonávať nákladovo efektívne návraty, a preto by agentúra mala investovať väčšie zdroje na podporu kapacity tretích krajín zúčastňovať sa na takýchto operáciách, a to aj prostredníctvom špecializovanej odbornej prípravy. Jednotlivé formy koordinovaných spoločných operácií návratu by sa mali vykonávať v súlade s Príručkou pre spoločné operácie návratu vzdušnou cestou koordinované agentúrou Frontex (Guide for Joint return Operations by Air coordinated by Frontex) z 12. mája 2016.

V neposlednom rade existuje naliehavá potreba, aby agentúra zaviedla mechanizmus na pomoc členským štátom pri vykonávaní návratov komerčnými letmi, pomocou ktorého sa budú financovať dobrovoľné aj nútené návraty z členských štátov organizované týmto spôsobom. Agentúra by okrem toho mala s leteckými spoločnosťami vyrokovať rámcové dohody, ktoré by mohli v prípade potreby použiť vnútroštátne orgány zodpovedné za návraty a v ktorých by sa stanovili všeobecné podmienky využívania komerčných letov (napr. počet navrátilcov na palube, počet sprevádzajúcich osôb) a zároveň by sa zaistil určitý počet miest na palube letov do kľúčových návratových destinácií, ktoré by mohli byť rýchlo k dispozícii.

Aby agentúra mohla zvládnuť dodatočnú záťaž vyplývajúcu z týchto činností a aby v plnej miere naplnila očakávania spojené s jej novým mandátom, mala by prijať okamžité opatrenia na obsadenie voľných pracovných pozícií a na plné využívanie rozpočtových prostriedkov vyčlenených na činnosti v oblasti návratu.

Ďalší postup

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by v roku 2017 mala:

– do júna posilniť personál oddelenia na podporu návratov,

– do júna zriadiť mechanizmus pre komerčné lety,

– do júna zintenzívniť pomoc pred návratom organizovaním identifikačných misií,

– do júna dokončiť mapovanie kapacít členských štátov a ich potrieb v oblasti návratu,

– do októbra zintenzívniť odbornú prípravu orgánov tretích krajín, ktoré sa zúčastňujú na hromadných návratových operáciách,

– do konca roka plne využiť pridelené finančné prostriedky.

I.6. – Finančné prostriedky Európskej únie pre návraty a readmisiu

Komisia poskytuje značnú finančnú pomoc na podporu členských štátov pri vykonávaní účinných návratov v súlade so smernicou o návrate, ako aj na podporu praktickej spolupráce a výmeny najlepších postupov v oblasti návratu a readmisie. Hlavný nástroj financovania EÚ na podporu členských štátov v tomto smere je Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF).

Približne 806 miliónov EUR vyčlenili členské štáty na činnosti súvisiace s návratom a reintegráciou prostredníctvom svojich národných programov v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu na roky 2014 – 2020. Táto suma zahŕňa podporu vnútroštátnych aktivít členských štátov v oblasti návratu a podporu konkrétnych spoločných európskych iniciatív v oblasti návratu a integrácie [najmä európskej siete pre reintegráciu (ERIN), európskej iniciatívy integrovaného riadenia návratov (EURINT) a európskej siete styčných úradníkov pre návrat (EURLO)].

Nad rámec tejto pomoci bolo od roku 2014 pridelených ďalších 6,2 milióna EUR núdzovej pomoci na riešenie naliehavých potrieb súvisiacich s návratom, ako sú napríklad asistované dobrovoľné návraty. Ďalšie opatrenia spojené s návratom a readmisiou boli podporené v rámci akcií Únie z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, medzi ktoré patrí napríklad nástroj na budovanie kapacít v oblasti readmisie s príspevkom z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu na roky 2015 – 2016 vo výške 12 miliónov EUR.

Ďalší postup

V roku 2017 Komisia poskytne:

– dodatočných 200 miliónov EUR pre členské štáty prostredníctvom ich národných programov v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu na účely opatrení súvisiacich s návratmi. Tým sa ešte viac zvýšia operačné kapacity členských štátov, pokiaľ ide o pomoc pred návratom, budovanie kapacít, reintegráciu atď., s cieľom zvýšiť počty návratov,

– dodatočne navýšený rozpočet na posilnenie spolupráce v oblasti readmisií medzi EÚ a jej partnerskými krajinami v rámci nástroja na budovanie kapacít v oblasti readmisie.

II. – Zvládanie výziev v oblasti readmisie

Ako bolo oznámené v akčnom pláne v oblasti návratu z roku 2015, Európska únia výrazne zvýšila svoju angažovanosť vo vzťahu k hlavným krajinám pôvodu, a to tak v Afrike, ako aj v Ázii. Zatiaľ čo niektoré krajiny pôvodu spolupracujú pri readmisii svojich štátnych príslušníkov v súlade so svojimi záväzkami podľa medzinárodného práva (a v prípade krajín AKT aj súlade s článkom 13 Dohody z Cotonou), mnoho ďalších krajín dostatočne nespolupracuje. Členské štáty hlásia predovšetkým ťažkosti pri získavaní náhradných cestovných dokladov od tretích krajín alebo pri použití európskeho cestovného dokladu ako alternatívy, a to dokonca aj v prípadoch, keď je totožnosť a štátna príslušnosť jasne preukázaná.

Intenzívne úsilie vo forme pravidelných stretnutí spoločného readmisného výboru a špecializovaných projektov, zamerané na implementáciu 17 existujúcich readmisných dohôd, pomohlo odstrániť niektoré prekážky pri readmisii a súčasne zlepšiť postupy aj komunikáciu príslušných orgánov. V prípade niektorých z týchto krajín sa však ustanovenia uvedených dohôd stále plne nedodržiavajú v praxi.

Komisia pokročila v rokovaniach o nových readmisných dohodách. Rokovania s Bieloruskom sú už takmer ukončené, pričom nové rokovania sa začali s Nigériou, Tuniskom a Jordánskom súbežne s rokovaniami o zjednodušení vízového režimu. Na druhej strane treba konštatovať, že rokovania s Marokom, ktoré sa začali v roku 2003, sú zastavené, a rokovania s Alžírskom sa stále nezačali napriek mandátu na rokovanie schválenému ešte v roku 2002.

V prípade krajín, s ktorými nebolo možné rokovať o formálnych readmisných dohodách, sa Komisia zamerala na zlepšenie praktickej spolupráce prostredníctvom operačných nástrojov, ako sú napríklad stále operačné postupy.

V nadväznosti na sériu dialógov na vysokej úrovni tvorí teraz spolupráca v oblasti readmisných záväzkov neoddeliteľnú súčasť obnoveného politického dialógu Európskej únie s tretími krajinami. V akčnom pláne sa takisto oznámilo, že pomoc a politiky Európskej únie by sa mali používať ako stimuly na podnietenie ochoty partnerskej krajiny spolupracovať, a tým na zvýšenie pákového efektu Európskej únie v otázkach readmisie. Toto sa premietlo do prístupu založeného na rámci partnerstva, ktorý bol navrhnutý v júni 2016 20 a ktorého cieľom je dosiahnuť spoločné riadenie migrácie s krajinami pôvodu a tranzitu, s počiatočným zameraním na Etiópiu, Senegal, Mali, Nigériu a Niger.

Vykonávanie a výsledky rámca partnerstva sú podrobnejšie opísané v troch osobitných správach prijatých v októbri a decembri 2016 a 1. marca 2017 21 . Angažovanosť vo vzťahu k tretím krajinám prostredníctvom rámca partnerstva s použitím všetkých dostupných politík a nástrojov 22 prispeje k lepšej spolupráci, ktorej cieľom je identifikovať štátnych príslušníkov týchto krajín, vystaviť im nové doklady a pristúpiť k ich readmisii. Vo všeobecnosti by sa mali používať individualizované prístupy na určenie všetkých záujmov, stimulov a pák v súvislosti s danou partnerskou krajinou, aby sa napĺňali ciele a záväzky a aby EÚ a zainteresované členské štáty poskytovali dotknutej partnerskej krajine špecifické podporné opatrenia – napríklad účinnú reintegráciu navrátilcov – na zabezpečenie lepšieho riadenia migrácie, a aby sa v tomto kontexte ďalej zlepšovala spolupráca v oblasti návratu a readmisie. EÚ a členské štáty budú musieť na dosiahnutie tohto výsledku využiť svoj spoločný pákový efekt koordinovaným a účinným spôsobom.

Ďalší postup

Komisia:

– bude monitorovať a riešiť priebežné problémy pri vykonávaní readmisných dohôd,

– sa bude usilovať o rýchle uzavretie rokovaní o readmisnej dohode s Nigériou, Tuniskom a Jordánskom, pričom sa zároveň vynasnaží napredovať s Marokom a Alžírskom,

– spolu s členskými štátmi zintenzívni úsilie o zlepšenie praktickej spolupráce tým, že sa s tretími krajinami dohodne na readmisných procesoch, komunikačných kanáloch a pracovných postupoch, pri dodržaní súladu s Chartou základných práv EÚ.

Európska únia a jej členské štáty budú v medziach rámca partnerstva uplatňovať kolektívny pákový efekt koordinovaným a účinným spôsobom, aby si s tretími krajinami dohodli individuálne prístupy s cieľom spoločne riadiť migráciu a ďalej zlepšovať spoluprácu v oblasti návratu a readmisie.

III – Záver

Tento obnovený akčný plán, spolu s odporúčaním týkajúcim sa zaistenia účinnejších návratov pri vykonávaní smernice o návrate, ponúka celý rad cielených opatrení, ktoré majú členským štátom a Európskej únii umožniť výrazne zvýšiť mieru návratov. Zároveň vysiela jasný signál tým migrantom, ktorí nemajú právo na pobyt v Európskej únii, aby nepodnikali nebezpečnú cestu a neprichádzali do Európy nelegálne. Táto iniciatíva takisto prispeje k narušeniu obchodného modelu prevádzačov.

Príslušné vnútroštátne orgány v členských štátoch musia pri realizovaní návratov účinnejšie a dôslednejšie uplatňovať normy a postupy stanovené v smernici o návrate, pričom musia plne rešpektovať základné práva a záruky na zabezpečenie dôstojného návratu v súlade s odporúčaním.

Komisia zo svojej strany a za podpory príslušných agentúr Európskej únie poskytne operačnú podporu pre opatrenia identifikované v tomto obnovenom akčnom pláne, aby posilnila a podporila členské štáty pri vykonávaní systému Európskej únie v oblasti návratov.

Okrem toho Komisia spoločne s ESVČ zintenzívnia úsilie zamerané na uzavretie readmisných dohôd a zlepšenie spolupráce s tretími krajinami v otázkach readmisie, pričom budú v kontexte rámca partnerstva pre migráciu kolektívne uplatňovať pákový efekt koordinovaným a účinným spôsobom.

Komisia do decembra 2017 posúdi pokrok a podá správu o vykonávaní odporúčania a tohto obnoveného akčného plánu.

(1)

COM(2015) 453 final.

(2)

Zahŕňa návrat do tretej krajiny, ako aj vrátenie neregulárnych migrantov z jedného členského štátu do iného na základe dvojstranných readmisných dohôd podľa článku 6 ods. 3 smernice o návrate.

(3)

Oznámenie o vytvorení nového rámca partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy, COM(2016) 385 final zo 7. júna 2016.

(4)

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade – Tretia správa o pokroku: prvé výsledky rámca partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy, COM(2017) 205 final z 1. marca 2017.

(5)

EUCO 31/16.

(6)

Tlačová správa 43/17, 3. 2. 2017.

(7)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98).

(8)

  Druhá správa Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o sfunkčnení európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, COM 2017 201 (final) z 1. marca 2017.

(9)

Odporúčanie Komisie z 1. marca 2017 týkajúce sa zaistenia účinnejších návratov pri vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, C(2017) 1600.

(10)

Nariadenie Rady (EÚ) č. 1053/2013 zo 7. októbra 2013, ktorým sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis a ktorým sa zrušuje rozhodnutie výkonného výboru zo 16. septembra 1998, ktorým bol zriadený Stály výbor pre hodnotenie a vykonávanie Schengenu, Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, s. 27.

(11)

Odporúčanie Komisie z 1. marca 2017 týkajúce sa zaistenia účinnejších návratov pri vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, C(2017) 1600.

(12)

C(2015) 6250 final.

(13)

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii a zrušuje smernica 2013/32/EÚ, COM(2016) 467 final.

(14)

COM(2016) 881, 882 a 883 final.

(15)

COM(2016) 272 final.

(16)

COM(2016) 194 final.

(17)

COM(2016) 731 final.

(18)

Článok 6 ods. 2 smernice o návrate.

(19)

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade – Piata správa o pokroku dosiahnutom pri budovaní účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie, COM(2017) 203 final.

(20)

Oznámenie o vytvorení nového rámca partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy, COM(2016) 385 final zo 7. júna 2016.

(21)

COM(2016) 700 final z 18. októbra 2016 a COM(2016) 960 final zo 14. decembra 2016.

(22)

V súlade s humanitárnymi zásadami nesmie byť humanitárna pomoc vychádzajúca z potrieb ničím podmienená.


V Bruseli2. 3. 2017

COM(2017) 200 final

PRÍLOHA

k

OZÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

O ÚČINNEJŠEJ POLITIKE NÁVRATU V EURÓPSKEJ ÚNII –
OBNOVENÝ AKČNÝ PLÁN


I. Zvýšenie účinnosti systému EÚ v oblasti návratu neregulárnych migrantov

   Opatrenie    

Vykonané

Nevykonané

Poznámky

1. Pokrok v oblasti dobrovoľného návratu

Monitorovanie vplyvov, ktoré spôsobujú rozdiely medzi vnútroštátnymi režimami dobrovoľného návratu (krátkodobé opatrenie) – s cieľom zabrániť návratovému turizmu, keď si migranti účelovo vyberajú tie členské štáty, ktoré ponúkajú najlukratívnejšie balíky. 

prebieha

V rámci európskej siete pre reintegráciu (ERIN) bola zriadená pracovná skupina pre harmonizáciu.

Skupina expertov pre návrat v rámci Európskej migračnej siete (EMN REG) vplyvy priebežne sleduje a vypracovala k tejto problematike analýzu s názvom Stimuly pre návrat do tretej krajiny a podpora poskytovaná migrantom na ich reintegráciu (Incentives to return to a third country and support provided to migrants for their reintegration 1 ).

Financovanie v rámci programov asistovaných dobrovoľných návratov AMIF (krátkodobé opatrenie) – v spolupráci s vládnymi a mimovládnymi partnermi, napríklad s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM) 

prebieha

Je to súčasť pomoci pre asistovaný dobrovoľný návrat a reintegráciu poskytovanej prostredníctvom Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF).

Podpora osvedčených postupov pri programoch dobrovoľného návratu a reintegrácie prostredníctvom Európskej migračnej siete (strednodobé opatrenie) – s cieľom povzbudiť členské štáty, aby vytvorili účinný rámec, ktorý neregulárnym migrantom vytvorí ľahký prístup k programom dobrovoľného návratu

prebieha

Skupina expertov pre návrat v rámci Európskej migračnej siete vykonáva priebežné monitorovanie. K dispozícii je táto správa:

-Šírenie informácií o dobrovoľnom návrate: ako osloviť neregulárnych migrantov, ktoré nie sú v kontakte s príslušnými orgánmi (Dissemination of Information on Voluntary Return: how to reach irregular migrants not in contact with the authorities 2 ).

Okrem toho boli v záveroch Rady (9. júna 2016) na základe odporúčaní skupiny expertov pre návrat v rámci Európskej migračnej siete prijaté nezáväzné spoločné normy pre asistovaný dobrovoľný návrat a reintegráciu.

Podpora spoločných programov reintegrácie (strednodobé opatrenie) – s cieľom zlepšiť kvalitu podpory poskytovanej migrantom, ako aj jej nákladovú efektívnosť, a to prostredníctvom úspory z rozsahu administratívnych nákladov.

 

prebieha

Stimuly na podporu návratu teraz v širokej miere poskytujú mnohé členské štáty v rámci programov asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie.

2. Prísnejšie presadzovanie pravidiel EÚ

Hodnotenie stavu vykonávania smernice o návrate (krátkodobé opatrenie) – na presadenie jej riadneho vykonávania, pokiaľ ide o ochranu práv neregulárnych migrantov a o úplné a účinné vykonanie procesu návratov.

prebieha

Toto opatrenie sa v súčasnosti realizuje.

Hodnotenie sa vykonáva prostredníctvom návštev v členských štátoch v rámci schengenského hodnotiaceho mechanizmu a nadchádzajúcej štúdie skupiny expertov pre návrat v rámci Európskej migračnej siete, ktorá sa začne do 1. apríla 2017.

Schengenské hodnotenia týkajúce sa návratu (prebieha) – s cieľom uľahčiť identifikáciu a nápravu nedostatkov vo vnútroštátnych právnych predpisoch a administratívnych postupoch pri vykonávaní predpisov EÚ v oblasti návratu 

prebieha

Toto opatrenie sa v súčasnosti realizuje.

Odporúčanie z 1. marca vychádza aj z celkových výsledkov návštev.

Využívané nové nástroje: v roku 2016 sa uskutočnili prvé dve neohlásené návštevy týkajúce sa návratu.

Možná revízia smernice o návrate na základe druhej správy o vykonávaní (najneskôr v roku 2017)

zváži sa

Ak si to skúsenosti získané pri vykonávaní uvedeného odporúčania vyžiadajú a ak vznikne potreba prijať ďalšie opatrenia na výrazné zvýšenie mier návratu, Komisia je pripravená iniciovať revíziu smernice o návrate.

Zmapovanie osvedčených postupov a prekážok v oblasti návratu vo vnútroštátnych právnych predpisoch a v administratívnych postupoch prostredníctvom Európskej migračnej siete (strednodobé opatrenie) – s cieľom uľahčiť nápravu nedostatkov vo vnútroštátnych právnych predpisoch a administratívnych postupoch pri vykonávaní predpisov EÚ v oblasti návratu

prebieha

Prekážky návratu v súvislosti s vykonávaním smernice o návrate analyzuje skupina expertov pre návrat v rámci Európskej migračnej siete.

Integrácia informácií o asistovanom dobrovoľnom návrate v azylovom konaní (strednodobé opatrenie) – informovať žiadateľov o azyl o možnosti asistovaného dobrovoľného návratu včas a vo všetkých fázach azylového konania, poskytovať spoľahlivú alternatívu pre tých, ktorí si želajú dôstojne sa vrátiť do svojej krajiny

prebieha

Skupina expertov pre návrat v rámci Európskej migračnej siete vykonáva priebežné monitorovanie.

Je potrebné vykonať ešte veľa práce, ale dostupná je táto správa: Návrat odmietnutých žiadateľov o azyl: problémy a osvedčené postupy (The Return of Rejected Asylum Seekers: Challenges and Good Practices 3 ).

3. Intenzívnejšia výmena informácií na vynútenie návratu

Hodnotenie SIS (prebieha) (krátkodobé opatrenie) – s cieľom môcť navrhnúť zmeny na zvýšenie účinnosti systému EÚ v oblasti návratu

áno

Hodnotenie uverejnené 21. 12. 2016 – COM(2016) 880 final; SWD(2016) 450 final

Zriadenie siete národných kontaktných miest pre odoberanie povolení na pobyt (krátkodobé opatrenie) – s cieľom zabezpečiť lepšiu výmenu informácií medzi členskými štátmi o odoberaní povolení na pobyt

nie

Komisii sa zatiaľ nepodarilo vytvoriť sieť kontaktných miest členských štátov pre odoberanie povolení na pobyt, aj keď sa s jej zriadením počítalo v akčnom pláne v oblasti návratu z roku 2015. Toto opatrenie má Komisia vykonať v roku 2017.

Legislatívne návrhy na povinné vkladanie zákazov vstupu a rozhodnutí o návrate do SIS (2016) (strednodobé opatrenie) – aby sa v praxi zabezpečilo vzájomné uznávanie rozhodnutí o návrate vydaných členskými štátmi a ich vykonávanie v celej EÚ 

áno

Návrhy prijaté 21. 12. 2016.

COM(2016) 881 – rozhodnutia o návrate v SIS

COM(2016) 882 – všetky zákazy vstupu v SIS

Revidovaný návrh o inteligentných hraniciach (2016) – zvýšiť mieru návratov vytvorením záznamu o všetkých cezhraničných pohyboch štátnych príslušníkov tretích krajín 

áno

Predložené6. 4. 2016. Balík týkajúci sa inteligentných hraníc zahŕňa:

-oznámenie o silnejších a inteligentnejších informačných systémoch pre hranice a bezpečnosť 4 ;

-nariadenie o zriadení systému vstup/výstup 5 ;

-návrh na zmenu Kódexu schengenských hraníc s cieľom začleniť technické zmeny potrebné pre systém vstup/výstup.

Preskúmanie možnosti rozšírenia nariadenia Eurodac (strednodobé opatrenie) – aby sa umožnilo využívanie týchto údajov na účely návratu 

áno

Návrh prijatý 4. 5. 2016 – COM(2016) 272 final.

Hodnotenie stavu vykonávania VIS (2016) (strednodobé opatrenie)

áno

Návrh prijatý 14. 10. 2016 – COM(2016) 655 final.

4. Posilňovanie úlohy a mandátu Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (bývalej agentúry Frontex)

Systematickejšie využívanie spoločných návratových operácií, ktoré koordinuje Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (bývalá agentúra Frontex) (krátkodobé opatrenie) – s cieľom umožniť spoločné využívanie zdrojov členskými štátmi

prebieha

Rýchlosť operácií návratu, ktoré organizuje Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, sa naďalej zvyšuje. V období od 12. januára do 20. februára 2017 agentúra zorganizovala 29 letov návratových operácií pre 1 602 štátnych príslušníkov tretích krajín, čím celkový počet návratov v roku 2017 dosiahol úroveň 1 663.

Odborná príprava, ktorú poskytuje Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (bývalá agentúra Frontex) vedúcim a členom eskortných skupín (prebieha) (krátkodobé opatrenie) – s cieľom pomôcť členským štátom pri vytváraní eskortných rezerv, ktoré možno rýchlo nasadiť na lety na účely návratu

prebieha

Čiastočne vykonané. Potrebná bude ďalšia odborná príprava, keď členské štáty poskytnú potrebný počet členov eskortnej skupiny pre nútený návrat, členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat a špecialistov na návrat, ktorí sú potrební na splnenie cieľa 690 členov rezervnej skupiny.

Legislatívne návrhy na rozšírenie mandátu Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (bývalej agentúry Frontex) v oblasti návratu (2016) (strednodobé opatrenie) – posilnenie a ďalšie rozšírenie úlohy Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (bývalej agentúry Frontex) v rámci praktickej spolupráce v oblasti návratu 

áno

Legislatívny návrh predložený 15. 12. 2015 – COM(2015) 671.

Nariadenie (EÚ) 2016/1624 o Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž prijaté 14. 9. 2016.

5. Integrovaný systém riadenia návratu

Zriadenie integrovaného systému riadenia návratu (krátkodobé opatrenie) – na dosiahnutie koherentného a účinného systému riadenia návratu spolu s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (bývalou agentúrou Frontex) 

áno

V roku 2016 bola vyvinutá aplikácia pre integrované riadenie návratov (IRMA). Systém bol zavedený vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj v Nórsku a vo Švajčiarsku a v súčasnosti je prevádzkyschopný.

Definovanie úloh a prioritných krajín pre nasadenie európskych styčných úradníkov pre migráciu (EMLO) (krátkodobé opatrenie) – s cieľom uľahčiť spoluprácu s orgánmi týchto krajín v oblasti readmisie ich štátnych príslušníkov

áno

EMLO (európski styční úradníci pre migráciu) v súčasnosti vo fáze nasadzovania.

Plán na zlepšenie zberu štatistických údajov o návratoch (krátkodobé opatrenie) – s cieľom umožniť prípravu primeraných politických reakcií

prebieha

Vývoj a implementácia zlepšeného zberu operatívnych údajov o návrate a readmisii pomocou aplikácie pre integrované riadenie návratov ako platformy sa začali v roku 2016 a zúčastňujú sa na nich všetky členské štáty. Mesačný zber operatívnych údajov o návrate – podľa spoločne dohodnutých definícií a ukazovateľov – má uľahčiť plánovanie, koordináciu a riadenie kapacít a operácií v oblasti návratu členským štátom, Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž, úradu EASO a Eurostatu.

Nasadenie európskych styčných dôstojníkov pre migráciu v kľúčových tretích krajinách

(strednodobé opatrenie)

prebieha

Vysielanie sa začalo v roku 2016 a podľa plánu sa má dokončiť v roku 2017.

Hodnotenie právnych predpisov EÚ o styčných dôstojníkoch pre prisťahovalectvo a prípadné legislatívne návrhy na ich revíziu (strednodobé opatrenie) – s cieľom preskúmať, či je revízia potrebná na zvýšenie pridanej hodnoty siete imigračných styčných dôstojníkov 

prebieha

 

Má sa dokončiť v marci 2017.

 

Preskúmať možnosti zvýšeného uznávania preukazov EÚ (laissez-passer) tretími krajinami (strednodobé opatrenie) – napríklad prostredníctvom zlepšenia ochranných prvkov dokladov

prebieha

Návrh nariadenia o európskom cestovnom doklade pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín predložený 15. 12. 2015 – COM(2015) 668.

Nariadenie (EÚ) 2016/1953 o zavedení európskeho cestovného dokladu pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, prijaté 26. 10. 2016.

II. POSILNENIE SPOLUPRÁCE V OBLASTI READMISIE S KRAJINAMI PÔVODU A TRANZITU

Opatrenie

Vykonané

Nevykonané

Poznámky

1. Účinné vykonávanie readmisných záväzkov

Zabezpečiť vykonávanie readmisných záväzkov v rámci osobitných dohôd o readmisii a dohody z Cotonou

prebieha

Pravidelné stretnutia spoločných readmisných výborov v rámci dohôd o readmisii, iné stretnutia na politickej aj technickej úrovni, poskytnuté nástroje na zvýšenie schopnosti tretích krajín riadiť readmisie.

Zorganizovanie bilaterálnych readmisných stretnutí so subsaharskými krajinami pôvodu počnúc Nigériou a Senegalom (krátkodobé opatrenie) – s cieľom ďalej zlepšovať praktickú spoluprácu a zvýšiť miery návratov do partnerských krajín

prebieha

Stretnutia s hlavnými krajinami pôvodu: Ghana, Senegal, Pobrežie Slonoviny, Mali, Etiópia, Nigéria, s cieľom zabezpečiť vykonávanie readmisného záväzku podľa článku 13 dohody z Cotonou.

2. Uzavretie prebiehajúcich a otvorenie nových rokovaní o dohodách o readmisii

Začatie alebo obnovenie rokovaní s krajinami severnej Afriky (krátkodobé opatrenie)

prebieha

– Tunisko: rokovania sa začali v októbri 2016 (na základe mandátu z decembra 2014)

– Maroko: rokovania zostali zablokované (posledné kolo rokovaní sa konalo v januári 2015)

– Alžírsko: rokovania sa nezačali. Neformálny dialóg o migrácii vzťahujúci sa aj na readmisiu v apríli 2016.

Preskúmanie možnosti začatia rokovaní o nových dohodách o readmisii s kľúčovými krajinami pôvodu (strednodobé opatrenie)

prebieha

– začali sa rokovania s Nigériou (október 2016)

– prvé čítanie o návrhu readmisnej dohody s Jordánskom (november 2016)

3. Politické dialógy o readmisii na vysokej úrovni

Uskutočnenie politických dialógov na vysokej úrovni s krajinami prioritnými z hľadiska migrácie (strednodobé opatrenie) – priorizácia problematiky návratu a readmisie vo vzťahoch s krajinami, pri ktorých je potrebná politická angažovanosť a pákový efekt buď na vykonávanie existujúcich záväzkov alebo uzatváranie a začatie rokovaní o dohodách o readmisii

prebieha

– politický dialóg na vysokej úrovni so subsaharskými krajinami v kontexte krajín rámca partnerstva: Niger, Etiópia, Mali, Senegal, Nigéria (predtým prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí Holandska v mene VP/PK pre Pobrežie Slonoviny, Mali, Ghanu)

– politické dialógy na vysokej úrovni vedené s Egyptom a Pakistanom

– politický dialóg na vysokej úrovni s Afganistanom, ktorého výsledkom bol podpis dokumentu „Spoločné napredovanie“ v októbri 2016

– viacero seminárov o osvedčených postupoch v oblasti návratu, readmisie a reintegrácie sa uskutočnilo v rámci rabatského procesu a chartúmskeho procesu v roku 2016

Pomoc a politiky EÚ, ktoré sa použijú ako stimuly na podnietenie ochoty partnerskej krajiny spolupracovať s EÚ

prebieha

– V prípade krajín subsaharskej Afriky – premietnuté do rámca partnerstva predstaveného v júni 2016, s dôrazom na Senegal, Mali, Etiópiu, Nigériu a Niger

– Dodatočná finančná podpora pre tretie krajiny v rámci Núdzového trustového fondu Európskej únie pre Afriku

4. Podpora pri reintegrácii a budovanie kapacít

Zriadiť špecializovaný nástroj na budovanie kapacít v oblasti readmisie (krátkodobé opatrenie) – s cieľom zlepšiť schopnosť zodpovedných orgánov včas reagovať na žiadosti o readmisiu a krajinám pôvodu uľahčiť a urýchliť identifikáciu vlastných štátnych príslušníkov 

prebieha

Nástroj na budovanie kapacít v oblasti readmisie bol zriadený v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Cieľ: poskytnúť pomoc/budovanie kapacít v tretích krajinách na podporu spolupráce pri readmisii/rokovaniach o readmisných dohodách. Pripravuje sa niekoľko opatrení (Pakistan, Bangladéš, Afganistan, Srí Lanka).

Programy dobrovoľného návratu v tretích krajinách v rámci regionálnych programov rozvoja a ochrany (krátkodobé opatrenie)

prebieha

V rámci regionálneho programu rozvoja a ochrany (RDPP) pre severnú Afriku podporovaného v rámci grantu Fondu pre azyl, migráciu a integráciu na rok 2015 určeného pre talianske ministerstvo vnútra ako vedúceho predstaviteľa konzorcia regionálneho programu rozvoja a ochrany pre severnú Afriku Medzinárodná organizácia pre migráciu poskytuje podporu na asistovaný dobrovoľný návrat a reintegráciu 100 zraniteľným migrantom, ktorí uviazli v Mauretánii (pomoc pred odchodom, podpora pri reintegrácii). V rámci toho istého programu Belgicko pracuje s tuniskými a marockými orgánmi na zlepšení riadenia dobrovoľných návratov a reintegračných činností.

Podpora programov dobrovoľného návratu zo západného Balkánu (krátkodobé opatrenie) – s cieľom umožniť prechádzajúcim migrantom, aby využili príležitosť dobrovoľne sa vrátiť do svojej domovskej krajiny skôr, než sa rozhodnú dokončiť celú nebezpečnú cestu, na ktorú sa vydali

prebieha

Ako súčasť projektu financovaného z fondu Madad s názvom „Podpora EÚ pre Srbsko a bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko pri riadení migrácie/utečeneckej krízy/na balkánskej trase“ Medzinárodná organizácia pre migráciu spolu s komisariátom pre utečencov a migráciu zorganizovala 9 informačných stretnutí o asistovanom dobrovoľnom návrate pre migrantov v záchytných a azylových centrách v Srbsku (na ktorých sa zúčastnilo približne 400 migrantov). Piati migranti sa vrátili do svojej krajiny pôvodu (informácia k 20. 2. 2017) prostredníctvom asistovaného dobrovoľného návratu a v súčasnosti ďalších 33 migrantov začalo proces asistovaného dobrovoľného návratu s prípravami na návrat do krajiny pôvodu). Osvetové a informačné činnosti, ako aj individuálne poradenstvo v oblasti asistovaného dobrovoľného návratu bude pokračovať počas celého roka. V období od 1. januára do 17. februára sa uskutočnilo spolu 27 asistovaných dobrovoľných návratov: Irak (11), Alžírsko (5), Pakistan (5), Irán (4), Ghana (1) a Turecko (1).

Štrukturálna podpora reintegrácie navrátilcov v rámci trustového fondu, ktorý má byť spustený na samite EÚ – Afrika o migrácii vo Vallette (strednodobé opatrenie) – s cieľom začleniť a rozšíriť podporu reintegrácie do existujúcich systémov v krajinách pôvodu, napr. v rámci programov odborného vzdelávania atď. 

prebieha

Iniciatíva na lepšie riadenie migrácie vrátane pomoci pri návrate a reintegrácii migrantov, s pridelenými rozpočtovými prostriedkami 100 mil. EUR, v regióne Sahel a Čadské jazero a v susedných krajinách vrátane Líbye, bola prijatá v rámci trustového fondu Európskej únie pre Afriku.

„Nástroj pre udržateľný a dôstojný návrat a reintegráciu na podporu chartúmskeho procesu“ (25 mil. EUR) prispeje k návratu a reintegrácii migrantov vo vybraných partnerských krajinách pôvodu, tranzitu a v cieľových krajinách.

5. Zvyšovanie pákového efektu EÚ v otázkach návratu a readmisie

Dohoda o globálnom balíku na podporu rokovaní o readmisii a účinnejších návratoch na základe zásady „viac za viac“ (krátkodobé opatrenie)

prebieha

Prístup bol ďalej rozpracovaný a uvedený do praxe oznámením o rámci partnerstva. Dosiahla sa určitá úroveň koordinácie pákového efektu medzi Európskou úniou a členskými štátmi s cieľom podporiť rokovania o readmisii.

V rámci celého spektra politík je naďalej hlavným nástrojom finančná pomoc; zdrojom pákového efektu môžu byť vo väčšej miere aj ďalšie oblasti politiky (obchod, vízová politika, susedská politika, politika v oblasti energetiky, klímy, životného prostredia, námorných záležitostí a rybného hospodárstva, poľnohospodárstva, vzdelávania a digitálna politika).

Podrobnosti v správach o rámci partnerstva 6  

Uprednostňovanie návratu a readmisie a ich zohľadnenie pri všetkých kontaktoch s prioritnými tretími krajinami (krátkodobé opatrenie) – držať sa jasného signálu pre krajiny pôvodu a tranzitu neregulárnych migrantov o potrebe spolupracovať v oblasti readmisie 

prebieha

– Posolstvá týkajúce sa boja proti neregulárnej migrácii a zlepšenia spolupráce v oblasti návratu/readmisie v rámci kontaktov s relevantnými tretími krajinami.

– Je potrebné ďalej zlepšovať koordináciu pozícií medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi a jednotnosť v rámci dialógu s tretími krajinami.

Vypracovanie prispôsobených balíkov pre jednotlivé krajiny (strednodobé opatrenie) – s cieľom pomôcť partnerským krajinám pri plnení ich readmisných záväzkov v praxi a podporiť rokovania

prebieha

Vytvorené balíky opatrení prispôsobené jednotlivým krajinám, ktoré sa používajú ako základ pre rokovania s tretími krajinami, vrátane projektov a nástrojov zameraných na zlepšenie kapacity na riadenie readmisie.

(1) https://ec.europa.eu/home-affairs/what-we-do/networks/european_migration_network/reports_en
(2) Tamže.
(3) Tamže.
(4) COM (2016) 205 final.
(5) COM(2016) 0194 final – 2016/0106 (COD).
(6) COM(2016) 700 z 18. 10. 2016; COM(2016) 960 zo 14. 12. 2016.