8.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/77

1.

Víta, aby sa preskúmanie akčného plánu stratégie pre Atlantický oceán v polovici trvania podľa návrhu Európskej komisie ukončilo do konca roku 2017 a že Európska komisia požiadala výbor, aby prijal stanovisko k preskúmaniu v polovici trvania, ktoré zabezpečí informácie pre celkové preskúmanie, o ktorom budú diskutovať členské štáty a regióny.

2.

Pripomína predchádzajúce úsilie výboru v oblasti týkajúcej sa modrého hospodárstva (vrátane NAT-VI-018; NAT-VI-019; NAT-V-21, NAT-V-44 a COTER-VI-022) (1).

3.

Poznamenáva, že výzvy, ktorým čelia regióny a národy v oblasti Atlantického oceánu, je možné efektívnejšie riešiť a konkrétnejšie výsledky je možné dosahovať v rámci zastrešujúceho akčného plánu a členské štáty a regióny môžu dosiahnuť konkrétnejšie výsledky užšou spoluprácou.

4.

Uznáva, že akčný plán môže lepším zosúladením rôznych politík a nástrojov financovania EÚ zabezpečiť ich väčší vplyv, ale poznamenáva, že keď sa nástroje financovania EÚ vykonávajú prostredníctvom vnútroštátnych nástrojov a/alebo regionálnych programov, kľúčovú úlohu zohrávajú subjekty rozhodujúce na národnej a regionálnej úrovni.

5.

Pripomína zraniteľný charakter mnohých pobrežných spoločenstiev v oblasti Atlantického oceánu a potrebu urobiť viac na prilákanie investícií a činnosti súkromného sektora do modrého hospodárstva s cieľom prispieť k udržateľnému rozvoju týchto oblastí.

6.

Účinné využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) považuje za zásadné pre dosiahnutie cieľov stratégie, ale so znepokojením konštatuje, že v súčasnosti neexistujú žiadne primerané mechanizmy na meranie vplyvu modrého hospodárstva v týchto oblastiach (2).

7.

Uznáva, že orgány musia po prijatí ekosystémového prístupu a smernice o námornom priestorovom plánovaní pri prideľovaní priestoru v ich vodách v plnej miere zohľadniť všetky činnosti, ale poznamenáva, že príslušné plány nemôžu byť s konečnou platnosťou prijaté do marca 2021. Doteraz najväčším prínosom tejto požiadavky bolo zjednodušenie výroby veternej energie na mori. Výbor okrem toho berie na vedomie prínos rôznych programov Interreg k tomuto procesu a podporu, ktorú Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) venoval cezhraničným projektom v období rokov 2014 až 2016 v rámci pomoci pri procese námorného plánovania.

8.

Berie na vedomie, že opatrenia prijaté v rámci iniciatívy Európskej komisie Leadership 2020 zameranej na zosúladenie dostupných zručností a dopytu na trhu práce najmä v lodiarenskom priemysle, oblasti obnoviteľných zdrojov na mori a nových inovačných námorných zručností začínajú prinášať výsledky. Zároveň poznamenáva, že program Horizont 2020 rieši aj hľadisko inovácie a partnerstva, ale podporuje výzvu Konferencie okrajových prímorských regiónov (CPMR) na zvýšenie rozpočtu vyčleneného na výzvu ENRF na predkladanie návrhov o „modrej“ kariére v Európe, v ktorej sa preskúmavajú potreby v oblasti odbornej prípravy v morských oblastiach Európy, najmä pokiaľ ide o povolania v námornom odvetví a odvetví rybolovu, na ktoré má závažný dosah problém generačnej výmeny.

9.

Súhlasí s názorom vyjadreným v dokumente Komisie s názvom Správa o stratégii pre modrý rast – smerom k udržateľnejšiemu rastu a pracovným miestam v modrom hospodárstve SWD(2017)128 final, že znalostné a inovačné spoločenstvá (ZIS) majú potenciál umožniť rozvoj inovačných výrobkov a služieb, ale poznamenáva, že žiadne ZIS sa zatiaľ konkrétne nezaoberá námornými a morskými otázkami, preto opätovne žiada, aby sa vytvorilo osobitné znalostné a inovačné spoločenstvo pre modré hospodárstvo ako ďalšie opatrenie na rozvoj zručností a prenos nápadov z morského výskumu do súkromného sektora (3).

10.

Zdôrazňuje potenciál námornej technológie poskytovať nové pracovné miesta a dodatočné zdroje príjmu, a schopnosť sektora rozvíjať sa v oblastiach, ako sú obnoviteľná energia a demonštračné námorné technológie, ale rovnako uznáva potenciálne riziko spojené s týmto typom investícií a skutočnosť, že nedostatok vedomostí a príslušných údajov sťažuje vstup do tohto sektora. Výbor v rámci programu Horizont 2020 podporuje prioritizáciu výziev zameraných najmä na modrý rast, ale uznáva, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na uľahčenie prístupu inovačných podnikov a iniciatív v tejto oblasti k financovaniu.

11.

Poznamenáva, že je potrebné uznať úlohu námorných a rybolovných činností v oblasti Atlantického oceánu pri udržiavaní hospodárskeho a sociálneho potenciálu, ako aj ich význam a skutočnosť, že rybolovná činnosť sa postupne prispôsobuje požiadavkám environmentálnej udržateľnosti. Takisto zdôrazňuje, že tieto činnosti môžu prispievať k prerozdeľovania bohatstva a podpore sociálnej súdržnosti a že odvetvie spracovania a uvádzania morských plodov na trh má potenciál vytvárať pridanú hodnotu a udržať si svoju kľúčovú úlohu pri poskytovaní kvalitných potravinových produktov.

12.

Vyjadruje znepokojenie nad tým, že riadiace opatrenia, ktoré EÚ prijala na zachovanie zraniteľných ekosystémov, najmä hlbokomorského rybolovu, doposiaľ priniesli zmiešané výsledky a že sa blíži termín pre hlásenie dobrého environmentálneho stavu podľa rámcovej smernice o morskej stratégii.

13.

Berie na vedomie pokrok dosiahnutý pri reakcii na hrozby a mimoriadne udalosti, najmä prijatie programu Copernicus v roku 2014, ktorý poskytol stabilnejšie údaje pre meranie teploty povrchu oceánov, ako aj účinnejšie operačné východisko pre predpovede týkajúce sa oceánov. Okrem toho je mapovanie morského dna najkonkrétnejším výsledkom spolupráce od vytvorenia Transatlantickej aliancie pre oceánsky výskum medzi EÚ, Spojenými štátmi a Kanadou Galwayským vyhlásením v roku 2013.

14.

Pripomína, že vplyv modrého hospodárstva na regionálnej a miestnej úrovni nebol doteraz meraný v celom rozsahu, pretože je ešte potrebné vytvoriť systém ukazovateľov založený na spoľahlivých údajoch na meranie presných účinkov činností, pri ktorých sa priamo alebo nepriamo využíva more; to si bude vyžadovať značnú úroveň spolupráce medzi Európskou komisiou a rôznymi členskými štátmi (4). VR v tejto súvislosti pripomína prácu komisie COTER v oblasti navrhovaných zmien nariadenia o NUTS, najmä pokiaľ ide o výzvu zahrnúť „pobrežný“ a „ostrovný“ typ do budúcich územných typológií. To by uľahčilo vytváranie príslušných ukazovateľov (okrem HDP) na meranie „modrej“ hospodárskej činnosti.

15.

V dôsledku komplexnosti a rozsahu zdrojov požadovaných na vypracovanie metodiky modrého hospodárstva na miestnej a regionálnej úrovni odporúča, aby sa existujúce regionálne stratégie pre inteligentnú špecializáciu používali ako východisko pre určenie ďalších príležitostí v odvetviach modrého hospodárstva. Takéto stratégie spolu s cieleným sledovaním vplyvu pomôžu miestnym a regionálnym orgánom určiť najvhodnejšie odvetvia, v ktorých je potrebné pokračovať v úsilí.

16.

Vyzýva členské štáty, aby pokračovali v začleňovaní cieľov AAP do ich príslušných operačných programov EFRR; úspech stratégie a akčného plánu pre Atlantický oceán celkom závisí od záväzku členských štátov oblasti Atlantického oceánu týkajúceho sa koordinácie ich úsilia v oblastiach spolupráce určených v akčnom pláne.

17.

Súhlasí so zistením v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Správa o stratégii modrého rastu smerom k udržateľnejšiemu rastu a pracovným miestam v modrom hospodárstve SWD(2017) 128 final, že:

„vo všeobecnosti sa zdá, že na priority stratégie pre Atlantický oceán bolo v rôznych operačných programoch týchto fondov osobitne vyčlenených pomerne málo prostriedkov, kým značné finančné prostriedky môžu byť k dispozícii na činnosti a priority, ktoré nie sú špecifické pre námorné odvetvie. V tom spočíva hlavná výzva pre vnútroštátne a regionálne riadiace orgány. Naopak, financovanie z Európskeho námorného a rybárskeho fondu sa zameriava na ciele stratégie pre Atlantický oceán“.

18.

Tvrdí, že spoločná stratégia rozvoja oblasti Atlantického oceánu Európy a regiónov v oblasti Atlantického oceánu si z hľadiska dôveryhodnosti zasluhuje špecializovaný nástroj financovania; poskytnutie primeraných finančných prostriedkov na umožnenie vykonávania akčného plánu by malo byť súčasťou diskusie o viacročnom finančnom rámci, ktorý bude základom pre plnenie cieľov EÚ po roku 2020. Začleňovanie cieľov akčného plánu a stratégie pre Atlantický oceán do VFR je mimoriadne dôležité vzhľadom na rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z Európskej únie a negatívny vplyv tohto kroku na celkový rozpočet EÚ.

19.

V tejto súvislosti opakuje konštatovanie uvedené v stanovisku VR k budúcnosti politiky súdržnosti po roku 2020, že makroregionálne a námorné stratégie predstavujú pre zúčastnené regióny a ľudí, ktorí v nich žijú, významnú pridanú hodnotu za predpokladu, že sa existujúce a budúce nástroje financovania budú môcť využívať na stratégie koordinovaným spôsobom.

20.

Pripomína návrh na vytvorenie regionálnych alebo medziregionálnych platforiem modrého hospodárstva, ktorý sa uvádza v stanovisku NAT-VI/019. Zdôrazňuje, že viaceré územia v oblasti Atlantického oceánu by mohli byť vhodnými kandidátmi na vytvorenie takéhoto typu platforiem, ktoré by mohli slúžiť ako nástroj na identifikáciu projektov, podporu pri ich realizácii a mobilizáciu finančných nástrojov na miestnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Boli by riadené regiónmi a projekty, ktoré by si zvolili, by boli financované v rámci Junckerovho plánu 2.0.

21.

Vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby naďalej zlepšovali koordináciu, monitorovanie a podporu projektov a výmenu najlepších postupov a pritom zohľadnili úspešné príklady, ktoré doteraz priniesla stratégia pre Atlantický oceán.

22.

Opätovne pripomína, že politika súdržnosti financovaná z EFRR a EŠIF je v súčasnom programovom období najdôležitejším investičným nástrojom v EÚ a že čo najintenzívnejšie využívanie týchto zdrojov spolu s dostupnými možnosťami financovania prostredníctvom fondov ENRF a EPFRV bude kľúčové pre budúci úspech projektov v rámci zastrešujúcej stratégie pre Atlantický oceán. Ďalšie zjednodušovanie riadenia a správy EŠIF povedie k ďalšiemu zvýšeniu schopnosti miestnych komunít využívať financovanie na miestne projekty.

23.

Poznamenáva, že mnohé zo súvisiacich operačných programov v súčasnom programovom období boli spustené so značným oneskorením. VR vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby čo najskôr vypracovali ich návrhy na obdobie po roku 2020 s cieľom umožniť plynulý prechod medzi programovými obdobiami.

24.

Žiada, aby medziregionálne, národné a nadnárodné projekty, ktoré sú v súlade so stratégiami morských oblastí a stratégiami inteligentnej špecializácie, mohli byť financované z regionálnych, národných a európskych fondov v zjednodušenom rámci a profitovať z bonusu Spoločenstva bez toho, aby museli znova prejsť verejným obstarávaním.

25.

Vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby vypracovali a zaviedli príslušné stratégie regionálnej inteligentnej špecializácie zdola nahor zamerané na konkrétne oblasti, najmä v prípadoch, keď ešte neexistujú. Takéto stratégie by mali vytvoriť základ pre budúce výdavky a mali by byť zamerané na silné stránky a špecifické vlastnosti každého regiónu. Úspešné vykonávanie regionálnych stratégií pre inteligentnú špecializáciu a zohľadnenie miestnej hospodárskej reality povedú k zvýšeniu miery čerpania dostupných finančných prostriedkov v týchto regiónoch.

26.

Vzhľadom na skutočnosť, že vnútroštátne aj európske finančné prostriedky predstavujú verejné výdavky, vyzýva členské štáty a Komisiu, aby spoločne zlepšili kvalitu podávania správ a poskytovania spätnej väzby k projektom v rámci zastrešujúceho akčného plánu a aby vyvinuli mechanizmus pomoci ako nástroj poskytujúci transparentný prehľad úspešných iniciatív a dostupných možností financovania.

27.

V súvislosti s regionálnou inteligentnou špecializáciou vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej zlepšovali tematickú zložku využívaných politík (na rozdiel od zemepisnej) ako prostriedok na posilnenie spoločných európskych hodnôt a cieľov.

28.

Zdôrazňuje význam zachovania a rozširovania prístupu miestneho rozvoja vedeného komunitou, pretože tento nástroj európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) sa môže preukázať ako jeden z najúčinnejších spôsobov, akým môžu komunity získať finančné prostriedky EÚ na ich vlastné miestne projekty; miestny rozvoj vedený komunitou je obzvlášť dôležitý pre vzdialenejšie a okrajové regióny vrátane menších pobrežných spoločenstiev, regiónov a ostrovov s obmedzeným alternatívnym prístupom k financovaniu.

29.

Navrhuje, aby miestne spoločenstvá na ostrovoch a v pobrežných oblastiach mohli využívať všetky európske fondy, konkrétne ENRF, aby mohli svoje námorné stratégie rozvoja financovať v jednom rámci, podobne ako v prípade programu Leader a miestneho rozvoja vedeného komunitou.

30.

Vyzýva rozpočtový orgán, aby využil flexibilitu financovania z EŠIF na postupné zvyšovanie dostupných finančných prostriedkov na miestny rozvoj vedený komunitou v rámci ENRF v prospech európskych pobrežných spoločenstiev.

31.

Konštatuje, že štruktúra mechanizmu pomoci (5) s vnútroštátnymi útvarmi a ústredným úradom v Bruseli zodpovedá komunikačným potrebám akčného plánu pre Atlantický oceán. Je však potrebné upevniť jeho úlohu pri propagácii tohto plánu a informovaní o ňom a jeho činnostiach v rámci poradenstva, koordinácie a pomoci.

32.

Podporuje ďalšie využívanie mechanizmu pomoci pre stratégiu pre Atlantický oceán, keďže v súčasnosti je to jediný osobitný rozpočtový riadok poskytovaný na kontrolu a vykonávanie akčného plánu pre Atlantický oceán.

33.

Žiada Európsku komisiu, aby zabezpečila dlhodobé riešenie, ktoré zaistí kontinuitu činností mechanizmu pomoci.

34.

Vyzýva vnútroštátne útvary, aby čo najviac spolupracovali s vnútroštátnymi a regionálnymi riadiacimi orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby sa možnosti dostupné v rámci rôznych nástrojov financovania jasne vysvetlili potenciálnym príjemcom.

35.

Konštatuje, že bez ohľadu na výsledok rokovaní so Spojeným kráľovstvom stráca EÚ jeden zo svojich piatich členských štátov oblasti Atlantického oceánu, poprednú prímorskú krajinu a jednu z krajín s najvyššou úrovňou investícií v oblasti morského hospodárstva a výskumu. Okrem toho je Spojené kráľovstvo jedným z vedúcich vývozcov morských plodov v EÚ.

36.

Poznamenáva, že Spojené kráľovstvo je jedným z kľúčových čistých prispievateľov do rozpočtu EÚ, a jeho zmiznutie zo súvahy EÚ si bude vyžadovať podrobné preskúmanie všetkých dostupných možností týkajúcich sa budúceho financovania politiky súdržnosti.

37.

Zdôrazňuje, že praktický vplyv vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ sa môže prelínať s novým viacročným finančným rámcom (VFR) od roku 2021, a žiada rozpočtový orgán, aby zvážil pridelenie primeraných finančných prostriedkov na politiky, ktoré v súčasnosti nemajú najvyššiu prioritu, ako je rozvoj modrého hospodárstva.

38.

Opakuje svoju výzvu, ktorá je uvedená v stanovisku k budúcnosti politiky súdržnosti po roku 2020, aby sa Spojené kráľovstvo a EÚ dohodli, aby mohli regióny a miestne orgány Spojeného kráľovstva pokračovať v európskej územnej spolupráci a v spolupráci na ďalších celoeurópskych programoch podobne ako štáty mimo EÚ ako Nórsko a Island.

39.

Domnieva sa, že výsledok rokovaní o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ bude treba zvážiť a riešiť so zreteľom na možný vplyv na budúcu námornú stratégiu a akčný plán pre Atlantický oceán. Zdôrazňuje, že v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ je teraz pre zvyšné členské štáty EÚ v oblasti Atlantického oceánu dôležité považovať za prioritu užšiu spoluprácu a integráciu činností v námornej oblasti s cieľom prekonať následné rozdiely v oblasti vedy a inovácie, dohľadu, obrany, energie z oceánov a námorných investícií vo všeobecnosti, ktoré so sebou môže priniesť strata Spojeného kráľovstva v dôsledku jeho vystúpenia z EÚ.

40.

Vyjadruje znepokojenie nad možnými dôsledkami vystúpenia Spojeného kráľovstva pre spoločnú rybársku politiku, najmä pokiaľ ide o prístup do vôd Spojeného kráľovstva s osobitným vplyvom na odvetvie rybolovu v susedných krajinách. To by mohlo viesť k zníženiu úlovkov a následnému zníženiu zamestnanosti v odvetví, ktoré je už i tak zraniteľné, a tiež narušiť hospodársku súťaž v oblastiach, ako sú kvóty, povinnosť vylodiť úlovky, maximálny počet dní na mori, pravidlá štátnej pomoci pre toto odvetvie a zachovanie biodiverzity (6).

41.

Konštatuje, že programy územnej spolupráce môžu zohrať dôležitú úlohu pri ďalšom dosahovaní cieľov stratégie pre Atlantický oceán, ktoré zahŕňajú zameranie na spoluprácu medzi regiónmi s cieľom ďalej posilniť priestor Atlantického oceánu v súlade so stratégiou.

42.

Domnieva sa, že body 27 až 30 v stanovisku NAT-V-021 (2012) sú stále relevantné, najmä úloha, ktorú by mohlo zohrávať desať programov z tejto funkčnej oblasti.

43.

Berie na vedomie najmä dôležitú úlohu, ktorú by mohol zohrať program spolupráce pre oblasť Atlantického oceánu vzhľadom na jeho zameranie na námorné otázky a na jeho zemepisné rozšírenie v priestore Atlantického oceánu.

44.

Súhlasí s argumentmi, ktoré predložila komisia Atlantického oblúka CPMR vo svojom záverečnom vyhlásení na jej valnom zhromaždení v Les Sables d’Olonne v roku 2017 (3. marca 2017), najmä pokiaľ ide o opatrenia zamerané na zjednodušenie v rámci preskúmania v polovici trvania a flexibilnejšie miery financovania (5 % bonus) s cieľom podporiť projekty, v ktorých sa riešia otázky súvisiace so stratégiou pre Atlantický oceán.