8.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/19

1.

uznáva, že v súčasnom období neistoty, ktorým prechádza Únia, má zásadný význam posilnenie pocitu príslušnosti občanov k európskemu integračnému projektu vypracovanému počas uplynulých 60 rokov, ako aj ich zapojenie doň a väčšie zblíženie s ním. Európsky model naďalej preukazuje svoju príťažlivosť, ale pokrok smerom k posilneniu postavenia občanov vo všetkých oblastiach – politickej, sociálnej, hospodárskej a kultúrnej – musí byť jedným zo spôsobov, ako dať tomuto procesu nový impulz. V tomto kontexte môže občianstvo EÚ – vytvorené pred 25 rokmi Maastrichtskou zmluvou a navrhnuté ako spoločný štatút pre Európanov a Európanky – predstavovať vhodný nástroj na tieto účely;

2.

vyslovuje sa za to, aby sa riešila otázka posilnenia občianskych práv v rámci procesu globalizácie, ktorá prináša príležitosti, ako aj výzvy pre našich občanov. V tejto súvislosti víta nedávnu diskusiu, ktorú iniciovala Komisia s cieľom využiť proces globalizácie, zabezpečiť ochranu a posilnenie postavenia Európanov a Európaniek prostredníctvom rozvoja silnej sociálnej politiky a pomôcť dosiahnuť zbližovanie životných podmienok, ako aj nevyhnutnú podporu celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy s osobitným zapojením súkromného sektora a upriamuje osobitnú pozornosť na úlohu, ktorú môžu plniť európske štrukturálne a investičné fondy s cieľom vykonávať takéto opatrenia so zreteľom na zraniteľné regióny;

3.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rešpektovanie zásady právneho štátu aj na miestnej a regionálnej úrovni, keďže práve prostredníctvom nich občania právny štát vnímajú. Ako výbor pripomenul (1), súvisí to so skutočnosťou, že takmer 100 000 miestnych a regionálnych orgánov v Európskej únii nesie podstatnú zodpovednosť za uplatňovanie základných práv a slobôd prostredníctvom svojich kontaktov s občanmi v celej ich rozmanitosti;

4.

opakuje, v súlade so svojimi doterajšími stanoviskami o predchádzajúcich správach o občianstve, že nemožno ignorovať sociálny rozmer občianstva a osobitnú zodpovednosť, ktorú zohrávajú regionálne a miestne orgány. Z tohto hľadiska výbor víta záväzok inštitúcií pomôcť dosiahnuť zbližovanie životných podmienok a zdôrazňuje, že v rámci európskeho piliera sociálnych práv sa musí dodržiavať zásada subsidiarity. Zároveň upozorňuje na vplyv, ktorý bude mať jeho navrhovaná kapitola III – o sociálnej ochrane a začlenení – na právomoci miestnych a regionálnych orgánov, pokiaľ ide o. i. o opatrenia týkajúce sa ochrany detí, minimálneho príjmu, začlenenia osôb so zdravotným postihnutím, prístupu k bývaniu a základným službám atď. (2). Zdôrazňuje, že akékoľvek posilnenie týchto práv, o ktorom sa píše v dokumente, musí sprevádzať hodnotenie územného vplyvu a analýza subsidiarity a proporcionality, ktoré zabezpečia rešpektovanie právomocí miestnych a regionálnych orgánov;

5.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad dôsledkami, ktoré môže spôsobiť odchod Spojeného kráľovstva z EÚ z hľadiska občianstva, domnieva sa, že je absolútne nevyhnutné zabezpečiť – s náležitou jasnosťou a úplnou právnou istotou – práva európskych občanov a ich rodín s bydliskom v Spojenom kráľovstve a občanov Spojeného kráľovstva žijúcich v iných štátoch Európskej únie na základe zásady reciprocity, a tejto otázke sa v nadchádzajúcich rokoch musí venovať osobitná pozornosť. Predovšetkým je preto potrebné, aby budúca dohoda poskytla potrebné účinné, nediskriminačné a čo najširšie záruky na zachovanie práv vrátane práva na trvalý pobyt občanov EÚ v Spojenom kráľovstve a práva občanov Spojeného kráľovstva na trvalý pobyt v EÚ. Je zrejmé, že v záujme nájsť spravodlivé riešenie by tieto práva mali byť zaručené recipročne;

6.

je povzbudený postojom strán, ktoré sú účastníkmi rokovacieho procesu o týchto otázkach, a má záujem získať čo najpodrobnejšie, priebežné a aktualizované informácie o napredovaní procesu. Domnieva sa, že je nutné zabezpečiť presnú identifikáciu prijímateľov, základné práva vrátane prístupu k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám a ich využívania, ako aj zachovať súčasný stav v určitých situáciách (Severné Írsko a Cyprus), v ktorých by práva vyplývajúce z európskeho občianstva mohli byť zvlášť nepriaznivo ovplyvnené. Domnieva sa, že v priebehu tohto procesu by v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi mali byť poskytnuté čo najrozsiahlejšie informácie dotknutým osobám, aby sa predišlo akémukoľvek náznaku diskriminácie alebo xenofóbie voči nim;

7.

berúc do úvahy vyššie uvedené s potešením víta návrhy, ktoré predložila Európska komisia v správe o občianstve EÚ na rok 2017, ktorú považuje za vhodnú na začatie novej etapy v posilňovaní občianskych práv, hoci sa domnieva, že jej obsah by sa mohol rozšíriť;

8.

konštatuje, že európski občania najviac dôverujú miestnym a regionálnym orgánom a miestni a regionálni politici by mali zohrávať oveľa významnejšiu úlohu v rámci rozhodovacieho procesu EÚ a podporovať postoje občanov;

9.

nazdáva sa, že činnosť regionálnych a miestnych orgánov bude rozhodujúca pre realizáciu návrhov Komisie týkajúcich sa zvyšovania informovanosti v oblasti práv vyplývajúcich z občianstva. Treba sa snažiť o ich zapojenie, aby sa tak uľahčil okamžitý prístup k týmto informáciám, pretože tieto orgány sú vzhľadom na svoj charakter úrovňou správy, ktorá je najbližšia a najdostupnejšia k občanom. V tejto súvislosti by bolo vhodné, aby sa optimalizovala úloha informačných centier Europe Direct (EDIC) v prospech zvyšovania povedomia a poskytovania informácií občanom o ich európskych právach a možnostiach financovania, o podujatiach a seminároch venovaných európskym témam, spolu s kontaktmi na príslušné organizácie;

10.

domnieva sa, že v rámci zvyšovania informovanosti občanov sa treba v prvom rade zamerať na mladých ľudí. Tí boli doteraz najviac postihnutí hospodárskou krízou a ich strate dôvery v proces integrácie a štatút občianstva, ktoré im nezaručujú ich úplný osobný a profesionálny rozvoj, by sa mala venovať osobitná pozornosť. Opatrenia, ktoré sa majú prijať a v ktorých zohrávajú zásadnú úlohu miestne a regionálne orgány, musia zahŕňať nielen vytvorenie európskeho zboru solidarity, ale aj opatrenia týkajúce sa rozmanitých oblastí (prístup k zamestnaniu, mobilita, vzdelávanie, rozvoj zručností atď.), v súlade s požiadavkou Európskej rady z decembra minulého roka;

11.

domnieva sa, že pokiaľ ide o posilnenie demokratickej zásady, je pre európskych občanov kľúčový prínos miestnych orgánov ako primárnej a bezprostrednej úrovne na vyjadrenie zastupiteľskej demokracie. Okrem toho zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do dialógov s občanmi a do verejných diskusií prispieva k podpore participatívnej demokracie, a preto by sa malo v budúcnosti ďalej rozvíjať;

12.

je presvedčený, že miestne a regionálne orgány musia takisto zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní práva európskych občanov na pobyt v inom členskom štáte, ak sú poskytovateľmi pomoci alebo sociálnych dávok. Ich činnosť v oblasti „sociálneho občianstva“ sa bezpodmienečne musí riadiť kritériami stanovenými v európskych právnych predpisoch a konkretizovanými príslušnou judikatúrou, pričom je mimoriadne potrebné ich poznať a šíriť;

13.

uznáva, že vykonávanie slobody voľného pohybu osôb prostredníctvom turistických, kultúrnych, vzdelávacích a hospodárskych výmen prispelo k vytváraniu povedomia o európskom občianstve a podpore vzájomného porozumenia; odporúča, aby sa zintenzívnením týchto kontaktov posilňovala jednota medzi európskymi občanmi. K tomuto môže prispieť najmä vyzdvihnutie našej kultúrnej rozmanitosti a dedičstva. Európske inštitúcie uznali túto skutočnosť tým, že vyhlásili rok 2018 za Európsky rok kultúrneho dedičstva. Miestne a regionálne orgány v ňom budú mať kľúčovú úlohu a budú strategickými aktérmi opatrení a iniciatív, ktoré sa budú v rámci tohto roka presadzovať;

14.

súhlasí s tým, že jeden zo základných rozmerov občianstva – okrem toho, že má zároveň najpriamejšiu súvislosť – sa týka účasti na miestnych a regionálnych voľbách. Okrem toho zdôrazňuje, že aj účasť na voľbách do Európskeho parlamentu v krajine pobytu je dôležitým vyjadrením európskych občianskych práv, avšak skutočnosť, že tieto voľby sa riadia podľa pravidiel, ktoré sa v jednotlivých krajinách odlišujú, narúša celoeurópsky prístup zapojenia, a preto nabáda, aby sa prijali návrhy Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o rozšírenie predvolebnej kampane na celú Európu a myšlienku nadnárodných zoznamov kandidátov vo voľbách do Európskeho parlamentu;

15.

upozorňuje však na to, že táto účasť nie je zahrnutá do práv európskeho občianstva. Je to téma, ktorá by si vyžadovala špeciálny legislatívny postup pod podmienkou jednomyseľného hlasovania (článok 25, druhý odsek ZFEÚ), a preto si zasluhuje ďalšiu úvahu. Medzitým by sa mohlo požiadať členské štáty, aby poskytli rozličné spôsoby účasti otvorené občanom EÚ;

16.

domnieva sa, že posilnenie účasti európskych občanov na voľbách do miestnych samospráv si nevyhnutne vyžaduje – v úzkej spolupráci s miestnymi orgánmi – prijatie rôznych opatrení (šírenie informácií, kampane na zvyšovanie povedomia, zjednodušenie formalít na zápis do zoznamu voličov atď.). Zároveň s posilňovaním účasti európskych občanov na miestnych voľbách by sa malo bezodkladne prehodnotiť právo na plnú politickú účasť ľudí so zdravotným postihnutím a mali by sa úplne odstrániť všetky súčasné prekážky ich účasti v členských štátoch, ktoré ich obmedzujú. Touto problematikou, ktorá presahuje právomoci miestnych a regionálnych orgánov, by sa mala zaoberať Komisia v rámci svojich návrhov;

17.

zdôrazňuje, že štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa legálne zdržiavajú v EÚ, by mali mať tiež možnosť na politickú účasť na miestnej a regionálnej úrovni v súlade s právnymi predpismi krajiny ich pobytu;

18.

pripomína, že Lisabonskou zmluvou sa zapojenie občanov neobmedzuje len na vykonávanie hlasovacích práv, ale znamená aj zapojenie do demokratického procesu prostredníctvom rôznych foriem participatívnej demokracie. V súlade s týmto prístupom musia regionálne a miestne orgány prispievať k informovaniu o týchto nových spôsoboch účasti a ich propagácii medzi európskou verejnosťou a musia ich začleniť do svojho vlastného fungovania;

19.

zdôrazňuje, že medzi tieto nástroje patrí aj európska iniciatíva občanov (ECI), ktorá doteraz najzjavnejšie stelesňuje rozmer participatívnej demokracie v EÚ a môže prípadne konsolidovať blízky vzťah medzi občanmi a inštitúciami, ktorý zahŕňa aj miestne a regionálne orgány. Komisia vo svojej správe predkladá uspokojivý obraz päťročného uplatňovania, je však jasné, že je potrebné ďalej rozvíjať tento nástroj a formovať ho tak, aby bol pre užívateľov ľahko použiteľný, a to s cieľom naplno využiť jeho demokratický potenciál. VR bude aj naďalej kriticky skúmať ďalší vývoj ECI a v súčasnosti pracuje na vlastných odporúčaniach pre navrhovanú revíziu nariadenia (EÚ) č. 211/2011;

20.

víta nedávne rozsudky Všeobecného súdu týkajúce sa ECI, ktoré by mohli viesť k obmedzeniu rozsiahlej diskrečnej právomoci Komisie a ktoré podporujú rozšírenie jej schopnosti ovplyvňovať všetky druhy postupov (3); vyzýva preto na reformu mechanizmu v záujme skutočného zapojenia občanov do politických a právnych postupov EÚ;

21.

upozorňuje, že miestne a regionálne orgány musia denne vybavovať mnohé administratívne záležitosti, ktoré od nich občania požadujú. Okrem toho ide zvyčajne o prvú úroveň správy, ktorú občania kontaktujú;

22.

konštatuje však, že európski občania sa sťažujú na nedostatok informácií, pomalosť a zložitosť veľkej časti administratívnych postupov, ktoré musia absolvovať na to, aby mohli využívať svoje právo na voľný pohyb a pobyt v iných členských štátoch. Táto kritika môže byť znakom toho, že verejné orgány – vrátane regionálnych a miestnych orgánov – nevenujú dostatočnú pozornosť návrhom, očakávaniam a potrebám občanov pri ich kontaktoch s administratívou. Zdôrazňuje význam jednoduchých a transparentných pravidiel potrebných na to, aby mohli občania EÚ žiť v iných členských štátoch EÚ a plne sa zúčastňovať na spoločenskom živote krajiny. Uznáva potrebu viacúrovňového prístupu, kde by všetky úrovne vlády mali spoločne prispievať k tomuto procesu;

23.

domnieva sa, že opatrenia, ktoré zvažuje Komisia vo vzťahu k vytvoreniu „jednotnej digitálnej brány“, by mali zahŕňať nielen zapojenie vnútroštátnych, ale aj regionálnych a miestnych orgánov, pričom treba prijať globálny prístup k tomuto prvému kroku smerom k nevyhnutnému procesu zjednodušenia a zefektívnenia administratívy. V tejto súvislosti preto zastáva názor, že vzhľadom na skutočnosť, že posilnenie európskeho občianstva založeného na demokratických hodnotách zakotvených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii je priamo spojené s rešpektovaním zásady transparentnosti zo strany jednotlivých verejných inštitúcií, by bolo veľmi potrebné, aby inštitúcie Európskej únie s nimi spolupracovali a dali im k dispozícii primerané technické nástroje a finančné prostriedky, ktoré zabezpečia účinné uplatňovanie zásad transparentnosti a dobrej správy na jednotlivých úrovniach európskej verejnej správy, ako aj priestor na výmenu a posudzovanie skúseností;

24.

konštatuje, že najmä obyvatelia pohraničných regiónov sú vzhľadom na svoju polohu blízko hraníc dennodenne konfrontovaní s prekážkami pri uplatňovaní svojho práva na voľný pohyb. Predovšetkým cezhraniční pracovníci narážajú na množstvo prekážok brániacich mobilite v dôsledku nedostatočného zosúladenia právnych predpisov príslušných členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia, priameho zdaňovania a daňových výhod, ako aj pracovnoprávnych predpisov, a preto si nemôžu uplatniť právo na rovnaké príležitosti v súvislosti s prístupom k práci. Otázka, čo ich občianstvo v EÚ vlastne znamená alebo môže znamenať, by mala zaujímať aj EÚ, pretože predovšetkým v týchto európskych pohraničných regiónoch sú už teraz viditeľné európske idey a spoločné hodnoty. Európska komisia by mala v pohraničných regiónoch a pri cezhraničnej spolupráci uľahčovať cezhraničný dialóg, postupy a účasť. Okrem toho by mala povzbudzovať členské štáty, aby lepšie zosúladili svoje právne predpisy v snahe chrániť práva obyvateľov pohraničných regiónov;

25.

myslí si tiež, že by mohlo byť vhodné zohľadniť osvedčené postupy vyplývajúce zo zapojenia miestnych orgánov do programu „Inteligentné mestá“, ktorého zohľadňovanie môže prispieť k zlepšeniu nových nástrojov, ktoré Komisia plánuje zaviesť;

26.

zdôrazňuje, že opatrenia miestnych a regionálnych orgánov majú osobitný význam v oblasti presadzovania rovnosti príležitostí; v tomto zmysle je finančné začlenenie nevyhnutným aspektom občianstva v EÚ, pretože zohráva dôležitú úlohu v boji proti chudobe, znižovaní rozdielov v príjmoch a zvyšovaní hospodárskeho rastu. Miestne a regionálne orgány by mali rozvíjať partnerstvá a zaviesť opatrenia na predchádzanie finančnému vylúčeniu a nadmernej zadlženosti a boj proti nim s osobitným dôrazom na zraniteľných občanov;

27.

domnieva sa, že v prípade opatrení navrhovaných na boj proti násiliu je nevyhnutnou podmienkou podporiť transpozíciu smernice 2011/99/EÚ členskými štátmi, podnecovať ich účasť na Istanbulskom dohovore, ako aj zohľadniť úlohu miestnych a regionálnych orgánov, keďže na regionálnej alebo miestnej úrovni existujú programy týkajúce sa tejto otázky (usmernenia, prevádzka krízových centier pre obete násilia, príspevky alebo finančná pomoc atď.), ako aj fyzická blízkosť k obetiam;

28.

zdôrazňuje, že pokiaľ ide o opatrenia zamerané na zosúladenie pracovného a rodinného života, je úloha týchto úrovní správy – vzhľadom na to, že sú zodpovedné za podporné opatrenia, čas vyučovania atď. – takisto kľúčová. V tomto zmysle s uspokojením berie na vedomie návrhy obsiahnuté v legislatívnej iniciatíve na danú tému, ktorú predložila Komisia. Pokiaľ ide o zosúladenie pracovného a rodinného života, zdôrazňuje okrem iného, že by bolo vhodné podporovať na európskej úrovni osvedčené postupy a opatrenia, ktoré rozvíjajú jednotlivé regióny a miestne orgány na pomoc domácnostiam v ťažkej situácie, najmä väčším rodinám;

29.

zdôrazňuje, že pri presadzovaní rovnosti sú mimoriadne dôležité aj iniciatívy na regionálnej a miestnej úrovni v oblasti boja proti diskriminácii skupín LGBTI a pri riešení otázky ich nedostatočnej sociálnej akceptácie;

30.

pripomína dôležitú úlohu, ktorú miestne a regionálne orgány zohrávajú pri podpore začlenenia a účasti osôb s postihnutím za rovnakých podmienok. Podporuje preto návrh na vytvorenie preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím ako nástroja, ktorý osobám so zdravotným postihnutím umožní využívať niektoré osobitné výhody (najmä v oblasti kultúry, dopravy, voľného času a športu) v každej krajine zapojenej do tejto iniciatívy;

31.

poukazuje na to, že pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa menšín Rómov a Sintov, ako aj iných menšín, miestne a regionálne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu v oblastiach, ako je sociálna pomoc, povinná školská dochádzka alebo bývanie;

32.

konštatuje, že navrhované opatrenia na podporu rovnosti neberú do úvahy osobitné potreby mladých ľudí. Problematický prístup k zamestnaniu alebo neisté pracovné miesta predstavujú faktory sťažujúce vyžívanie ich ľudských a občianskych práv za rovnakých podmienok, ktoré im zaručujú zakladajúce zmluvy a Charta základných práv Európskej únie. V tomto kontexte môže nezáujem mladých ľudí vyústiť do otvoreného nepriateľského postoja voči európskemu projektu – podnecovaného populistickými a xenofóbnymi hnutiami – alebo do radikalizácie;

33.

domnieva sa, že neodškriepiteľné zlepšenie odbornej prípravy mladých Európanov, ku ktorému došlo vďaka prístupu k európskym programom v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu – v súčasnosti zjednotených v rámci programu „Erasmus +“ –, si ešte väčšmi vyžaduje opatrenia na uľahčenie ich prechodu zo vzdelávacieho procesu do zamestnania, aby tak mladí ľudia mohli získať ďalšie zručnosti a zlepšiť svoju zamestnateľnosť, či už vďaka využívaniu iniciatív, ktoré už miestne orgány v tejto súvislosti vyvíjajú (napríklad v rámci ESF), alebo prostredníctvom užšej spolupráce medzi príslušnými odvetviami, a tým sa vyriešila paradoxná situácia, keď európska generácia s najlepším vzdelaním má najväčšie ťažkosti pri hľadaní kvalitného zamestnania. Zdôrazňuje, že je nevyhnutné podporovať zamestnateľnosť mladých ľudí, aby sa táto generácia primkla bližšie k Európskej únii a jej hodnotám.