13.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 54/81

1.

vyzdvihuje význam jednotného trhu pre podporu hospodárskeho rastu, zvyšovanie investícií, pozdvihovanie životnej úrovne a tvorbu pracovných miest v regiónoch a mestách v celej EÚ.

2.

Zdôrazňuje naliehavosť dokončenia jednotného trhu s výrobkami a službami, ako sa stanovuje v stratégii jednotného trhu a zdôrazňuje, že mnohé najvýznamnejšie pretrvávajúce hospodárske bariéry sú práve v oblasti služieb.

3.

Prízvukuje, že služby sú významným prvkom európskeho hospodárstva, keďže sa približne 70 % podieľajú na HDP i pracovných miestach. Podotýka však, že odvetvie služieb v EÚ sa vyznačuje pomalým rastom produktivity a slabou hospodárskou súťažou, čo brzdí ich potenciál. Zdôrazňuje, že odstránenie prekážok brániacich cezhraničnému poskytovaniu služieb, ktoré sú dôsledkom rozdielnych pravidiel a postupov v členských štátoch, by poskytovateľom služieb a zákazníkom ponúklo väčšie príležitosti na plné využitie potenciálu vnútorného trhu. Žiada preto Komisiu a členské štáty, aby naďalej prijímali opatrenia na zlepšenie produktivity sektoru služieb, zvýšenie konkurencie medzi podnikmi a odstránenie právnych a procesných prekážok, ktoré oslabujú cezhraničné poskytovanie služieb.

4.

Zdôrazňuje, že služby sú v hospodárstve dôležitým medzivstupom a že konkurencieschopné služby, najmä služby pre podniky, majú kľúčový dosah na produktivitu a nákladovú konkurencieschopnosť v iných odvetviach životne dôležitých pre regionálne a miestne hospodárstva, ako je výroba.

5.

Poznamenáva, že hoci uplynulo desať rokov od prijatia smernice o službách, jej potenciál podporiť voľný pohyb služieb sa ešte nevyužil naplno, a že poskytovatelia v mnohých odvetviach služieb sa naďalej čelia širokej škále prekážok, keď sa chcú usadiť v inom členskom štáte alebo dočasne poskytovať cezhraničné služby. Žiada Komisiu a členské štáty, aby naďalej prijímali opatrenia na obmedzenie týchto prekážok. Konštatuje, že podľa odhadov by HDP EÚ mohol vzrásť o 1,7 %, ak by sa odstránili prekážky brániace cezhraničnému obchodu a investíciám do služieb na základe rámca, ktorý už smernica o službách poskytuje.

6.

Víta snahu Komisie odstrániť bezdôvodné byrokratické prekážky v poskytovaní služieb a domnieva sa, že návrhy môžu prispieť k vytvoreniu skutočného jednotného trhu služieb, ktorý by tiež podnietil hospodársky rast, investície a zamestnanosť v Európskych regiónoch a mestách. Zdôrazňuje však, že pri implementácii balíka o službách je potrebné dodržiavať zásadu proporcionality a zásadu subsidiarity.

7.

Upozorňuje na vzájomné súvislosti medzi viacerými prvkami balíka, nevyhnutnosť vnímať ich ako súčasť integrovaného celku a v tejto súvislosti posudzovať prínosy jednotlivých návrhov.

8.

Domnieva sa, že návrh postupu oznamovania by sa mal pravdepodobne zmeniť s ohľadom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-320/16 Uber France SAS, ku ktorému generálny advokát zaujal 4. júla 2017 svoje predbežné stanovisko, v ktorom sa uvádza, že „členské štáty môžu zakázať a stíhať nezákonný výkon takej dopravnej činnosti, akou je UberPop, bez toho, aby predbežne oznámili návrh zákona Komisii“.

9.

Upozorňuje, že v smernici o službách sa od členských štátov vyžaduje, aby obmedzili administratívne prekážky, ktoré poskytovateľov služieb odrádzajú od pôsobenia na cezhraničnej úrovni. Táto požiadavka však nebola v tejto súvislosti v plnej miere účinná.

10.

Víta nový elektronický preukaz služieb ako užitočný príspevok k podpore mobility poskytovateľov služieb, žiada však, aby sa objasnilo, do akej miery súvisí nový elektronický preukaz služieb s už jestvujúcimi systémami, ako je informačný systém o vnútornom trhu (IMI) a európsky profesijný preukaz. Domnieva sa, že elektronický preukaz služieb môže prispieť k zníženiu administratívnej zložitosti a nákladov pre cezhraničných poskytovateľov služieb pri plnení administratívnych formalít. Zdôrazňuje, že to by mohlo byť osobitne prínosné pre malé a stredné podniky, ktoré sú oporou regionálnych a miestnych hospodárstiev, pretože administratívna zložitosť má na nich pri cezhraničnom poskytovaní služieb najväčší dosah.

11.

Nesúhlasí s prístupom, podľa ktorého sa hlavná zodpovednosť za postup má presunúť na orgány domovského členského štátu, keďže je to v rozpore so zásadou hostiteľského členského štátu, ktorou sa riadi smernica o službách. Elektronický preukaz služieb by nemal prekážať alebo brániť kontrolám príslušnými verejnými orgánmi hostiteľského členského štátu, pokiaľ ide o hospodárske činnosti vykonávané na jeho území. Návrh elektronického preukazu služieb by tak, ako ho predstavila Komisia, umožnil poskytovateľom služieb byť výlučne vo vzťahu s domovským členským štátom ako sprostredkovateľom a zharmonizoval by výmenu údajov založenú na zásade krajiny pôvodu.

12.

Zamýšľa sa nad tým, aký by bol vplyv návrhu európskeho elektronického preukazu služieb na už existujúce odvetvové identifikačné preukazy sociálneho zabezpečenia, ktoré vznikajú na podnet príslušných verejných orgánov v členských štátoch alebo sociálnych partnerov.

13.

Upozorňuje, že v návrhu sa neupresňuje, aké prvky by mal domovský členský štát posúdiť, aby mohol vyhlásiť, že príslušný poskytovateľ služieb má zákonné sídlo na jeho území, hoci v smernici 2014/67/EÚ sa uvádzajú faktické prvky na základe ktorých sa určuje, či príslušný podnik skutočne vykonáva podstatnú časť činností v danom členskom štáte.

14.

V tejto súvislosti upozorňuje, že pri vydávaním prenosných dokumentov A1 týkajúcich sa vysielania pracovníkov sa už prejavili možné skryté nástrahy, najmä v prípade nepravej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré vyplývajú z toho, že potvrdzovanie údajov o prichádzajúcich poskytovateľoch služieb závisí výlučne od domovského členského štátu. Z tohto hľadiska sa v posúdení vplyvu pripojenému k návrhu, ktorým sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov, uvádza, že nie je možné zaručiť presnosť informácií uvedených v prenosných dokumentoch A1, okrem iného vzhľadom na nedostatočnú formálnu kontrolu, ktorú vykonávajú orgány vo vysielajúcich krajinách (1).

15.

Konštatuje, že niektoré prvky elektronického preukazu služieb, ako je zásada jednorazového predkladania informácií, jeho neobmedzená doba platnosti, povinnosť členského štátu použiť informácie obsiahnuté v elektronickom preukaze služieb bez možnosti dodatočne požadovať dôkaz o správnosti poskytnutých informácií, ako aj postupy reštriktívneho zrušenia, ktoré si môžu vyžadovať konečné rozhodnutie súdov, by mohli brániť kontrole súladu s vnútroštátnymi právnymi predpismi a presadzovaniu základných pracovných práv a práv spotrebiteľov.

16.

Konštatuje, že európsky elektronický preukaz služieb by mal zahŕňať informácie o poistnom krytí. Avšak vzhľadom na to, že preukaz by mal byť platný na dobu neurčitú, možno predpokladať, že informácie bude stačiť poskytnúť len raz, čo by mohlo ohroziť účinnosť inšpekcií a kontrol v hostiteľských členských štátoch.

17.

Zdôrazňuje skutočnosť, že elektronický preukaz služieb by bol dostupný tak poskytovateľom dočasných cezhraničných služieb, ako aj tým, ktorí služby poskytujú prostredníctvom pobočky, agentúry alebo kancelárie v inom členskom štáte.

18.

Považuje za dôležité, že hoci je zavedenie elektronického preukazu služieb pre členské štáty povinné, jeho používanie je dobrovoľné pre poskytovateľov služieb, či už ide o samostatne zárobkovo činné osoby alebo spoločnosti.

19.

Podotýka, že keďže elektronický preukaz služieb je dobrovoľný nástroj, jeho zavádzanie bude závisieť od jeho zjavného prínosu pre poskytovateľov služieb a tiež od úsilia, ktoré podnikateľská komunita a príslušné orgány v členských štátoch, vrátane orgánov na regionálnej a miestnej úrovni, vyvinú na podporu povedomia o elektronickom preukaze a jeho výhodách.

20.

Kriticky sa stavia k zásade implicitného súhlasu v prípade, že poskytovateľ služieb nedostane od orgánu hostiteľského členského štátu odpoveď na svoju žiadosť o elektronický preukaz služieb v stanovenej lehote. Ustanovenie o fiktívnom súhlase by sa malo vypustiť bez náhrady, alebo by sa prinajmenšom mali zvoliť primerané lehoty na overenie a spracovanie.

21.

Vyslovuje poľutovanie nad tým, že v legislatívnom návrhu nie sú zahrnuté dôležité aspekty elektronického preukazu služieb, vrátane špecifikácie informácií, ktoré majú byť uvedené v štandardnom formulári žiadosti, a dokumentov, ktoré sa k žiadosti majú priložiť ako podklady, ale že Komisia tieto aspekty plánuje spresniť v delegovaných aktoch. Poukazuje na to, že to by regionálnym a miestnym orgánom mohlo znemožniť vyjadriť sa k týmto dôležitým otázkam. Požaduje, aby sa všetky dokumenty súvisiace s týmito delegovaným aktmi predložili Európskemu výboru regiónov v rovnakom čase, ako sa predložia odborníkom z členských štátov, a aby Európsky parlament a Rada mali prístup na schôdze expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú vypracovaním príslušných delegovaných aktov, aby včas mohli vyjadriť akékoľvek nevyhnutné pripomienky.

22.

Konštatuje, že rozsah pôsobnosti elektronického preukazu je v prvej fáze obmedzený na služby pre podniky a služby v stavebníctve, čo sú odvetvia s osobitným hospodárskym významom, avšak cezhraničná pôsobnosť a investície v oboch sú obmedzené a ich rast produktivity je slabý. Posilnená cezhraničná hospodárska súťaž by preto pre nich bola prínosná.

23.

Zdôrazňuje, že bezproblémové využívanie elektronického preukazu služieb bude závisieť od vzájomnej spolupráce členských štátov implementovanej prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu, ktorý zahŕňa regionálne a miestne orgány. To si vyžaduje, aby verejné orgány túto platformu viac využívali a aby sa viac investovalo do jej rozvoja. Vzhľadom na to, že implementácia ďalších dôležitých prvkov balíka predpisov o službách, najmä postupu oznamovania, bude závisieť od jeho účinnosti, vyzýva Komisiu, aby predložila akčný plán prispôsobenia platformy na podporu nevyhnutných postupov.

24.

Preto žiada Komisiu, aby systém vydávania elektronických preukazov služieb rešpektoval elektronické administratívne systémy, ktoré už existujú v členských štátoch, a aby sa uľahčila interoperabilita medzi týmito systémami.

25.

Vyzýva Európsku komisiu, aby ďalej rozšírila rozsah elektronického preukazu služieb tak, aby bol v budúcnosti dostupný pre čo najviac odvetví vrátane mikropodnikov a malých podnikov, inovačných a rýchlo rastúcich podnikov.

26.

Podporuje koncepciu, podľa ktorej sa poskytovateľom služieb účtujú transparentne vypočítané poplatky za vydanie elektronického preukazu služieb, za predpokladu, že nebudú neprimerane vysoké. Odporúča Komisii, aby dôsledne monitorovala výšku poplatkov vybratých členskými štátmi a podávala o nich správy, keďže môžu byť dôležitým určujúcim faktorom využívania preukazu služieb ako dobrovoľného nástroja.

27.

Domnieva sa, že z hľadiska poskytovateľov služieb je veľkou prednosťou elektronického preukazu služieb ustanovenie, na základe ktorého orgány členského štátu nesmú požadovať od vlastníka preukazu informácie, ktoré sú už obsiahnuté v elektronickom preukaze, pre postupy o. i. v súvislosti so zadávaním verejnej zákazky, súťažou návrhov alebo koncesiou, založením dcérskych spoločností alebo registráciou pobočiek podľa obchodného práva a registráciou v systémoch povinného sociálneho poistenia. Zníži to náklady poskytovateľov služieb na súlad s administratívnymi požiadavkami vo všeobecnosti, čím sa zvýši príťažlivosť preukazu a podporí jeho využívanie.

28.

Zdôrazňuje, že to môže mať praktické dôsledky pre organizačné a elektronické postupy, napríklad pre verejné obstarávanie regionálnych a miestnych orgánov, a na hladké prispôsobenie systémov novým požiadavkám môžu byť nevyhnutné prechodné obdobia.

29.

Je zástancom ustanovení na uľahčenie dodržiavania súladu s administratívnymi formalitami súvisiacimi s vysielaním zamestnancov a na uľahčenie získania poistného krytia cezhranične poskytovaných služieb, pretože to zvýši príťažlivosť elektronického preukazu pre poskytovateľov služieb a podporí jeho využívanie.

30.

Zdôrazňuje, že právny predpis v súlade s ustanoveniami smernice o službách nemá vplyv na definíciu alebo organizovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a nevzťahuje sa na nehospodárske služby všeobecného záujmu, ktoré sa často poskytujú na miestnej a regionálnej úrovni, a neovplyvňuje pracovné právo, ani podmienky zamestnávania.

31.

Vyzýva Komisiu, aby zaviedla účinné kontroly elektronických preukazov služieb s cieľom zabrániť nekalej súťaži a podvodným praktikám. Dôsledným presadzovaním týchto kontrol, ktoré by neboli obmedzené len na preskúmanie elektronických údajov, by bolo možné obmedziť prípadný sociálny dumping a využívanie nedeklarovanej práce.

32.

Poukazuje na to, že nie je isté, či prínos zavedenia elektronického preukazu služieb pre poskytovateľov služieb vyváži s tým spojenú administratívnu záťaž pre príslušné orgány, vrátane regionálnej a miestnej úrovne, keďže v súčasnosti sú už vo všetkých členských štátoch k dispozícii jednotné kontaktné miesta pre všetky otázky a problémy súvisiace s cezhraničným poskytovaním služieb a je možná výmena informácií medzi členskými štátmi prostredníctvom IMI. Ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhu sa jednoznačne neuvádza, ktoré administratívne povinnosti poskytovateľov služieb sa pre držiteľov elektronických kariet stanú nadbytočnými. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje výbor elektronický preukaz služieb za problematický z hľadiska primeranosti.

33.

Podporuje zásadu, že vnútroštátne pravidlá obmedzujúce slobodu usadiť sa a slobodu poskytovať služby by mali byť nediskriminačné vzhľadom na štátnu príslušnosť alebo miesto pobytu, a ďalej primerané a opodstatnené závažnými dôvodmi týkajúcimi sa verejného záujmu.

34.

Podporuje kroky na zlepšenie postupu oznamovania pre služby, keďže zo skúsenosti s implementáciou smernice o službách vyplynulo, že existujúci postup je neúčinný a rozsah oznamovacej povinnosti je nejasný. Členské štáty ju preto odlišne plnia a zainteresované strany nemajú prístup k oznámeniam.

35.

Domnieva sa, že akákoľvek reforma by mala rešpektovať právo členských štátov regulovať služby na svojom území, ak to bude v súlade so zásadami stanovenými v smernici o službách.

36.

Poukazuje na to, že problémom, ktoré načrtla Európska komisia, napríklad neúplnému oznamovaniu všetkých regulačných pravidiel, by sa dalo vyhnúť zlepšením súčasného systému oznamovania v súlade so smernicou o službách. So zreteľom na zásadu subsidiarity a proporcionality je potrebné si položiť otázku, aký prínos predstavuje nový systém oznamovania, ktorého uplatňovanie je náročnejšie a ktorý viac obmedzuje zákonodarcov v členských štátoch vrátane regionálnej a miestnej úrovne.

37.

Víta objasnenie týkajúce sa osobitných opatrení, ktoré majú členské štáty povinnosť oznámiť a informácií, ktoré musia v tejto súvislosti predložiť.

38.

Podporuje väčšiu transparentnosť, avšak domnieva sa, že by sa mali výslovne uviesť konkrétne príležitosti, ktoré budú zainteresovaným stranám v období konzultácie ponúknuté na vyjadrenie pripomienok.

39.

Požaduje, aby sa z pôsobnosti smernice vyňali právne nástroje, ktoré majú len miestny účinok.

40.

Zastáva názor, že konzultácia by členskému štátu nemala brániť v prijatí príslušného opatrenia.

41.

Zastáva názor, že Komisia by v upozornení vydanom na základe článku 6 ods. 1 mala podrobne zdôvodniť, prečo považuje daný návrh opatrenia za nekompatibilný so smernicou o službách a prípadne uviesť odporúčania na zmeny návrhu opatrenia, ktoré by jej obavy odstránili. Navrhuje, aby sa návrh smernice upravil v tomto zmysle.

42.

Nazdáva sa, že Komisia by po vydaní upozornenia mala mať povinnosť viesť dialóg s príslušnými kompetentnými orgánmi, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni.

43.

Obáva sa, že rozhodnutie navrhované v článku 7 by neprimerane obmedzovalo slobodu zákonodarcov na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Domnieva sa, že by namiesto toho malo ísť o nezáväzné odporúčanie, ktoré by štátnym a regionálnym zákonodarcom nebránilo v dovŕšení legislatívneho procesu s prihliadnutím na odporúčanie Komisie. Konštatuje, že Komisia má právomoc spochybniť zákonnosť prijatých právnych predpisov pred Súdnym dvorom Európskej únie a toto je dôležitou potenciálnou sankciou, ktorú by štátni a regionálni zákonodarcovia, ktorým Komisia v súvislosti s nezlučiteľnosťou zaslala upozornenie resp. odporúčanie, určite zohľadnili.

44.

Domnieva sa, že objasnenie, ktoré návrh smernice ponúka v súvislosti s rozsahom, v akom treba o opatreniach informovať, a s informáciami, ktoré treba predložiť, spolu s posilneným procesom konzultácie, mechanizmom včasného varovania a ustanoveniami o odporúčaní Komisie týkajúcom sa nezlučiteľnosti, by mali postačovať na zaistenie zlepšeného postupu oznamovania, ktorý by bol účinný a zohľadňoval výhradné právomoci štátnych a regionálnych zákonodarcov.

45.

Navrhuje, aby Komisia vypracovala odhady ročného nárastu počtu oznámení, ktorý očakáva v dôsledku nového postupu oznamovania, aby v prípade potreby mohla naplánovať dostatočné kapacity na účinnú reakciu na očakávaný počet oznámení v lehotách stanovených v legislatívnom návrhu.

46.

Zdôrazňuje, že odborné služby sú z hospodárskeho hľadiska veľmi dôležité, pretože poskytujú zamestnanie 22 % pracovníkom v EÚ, čo predstavuje 47 miliónov pracovných miest.

47.

Zdôrazňuje, že regulácia odborných služieb zostáva vo výlučnej právomoci členských štátov a je teda na nich, aby na štátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni rozhodli, či a ako regulovať povolania v rámci zásady zákazu diskriminácie a zásady proporcionality.

48.

Konštatuje, že regulácia odborných služieb môže mať podobu štátnej regulácie alebo samoregulácie profesijnými orgánmi, a že v mnohých prípadoch sa regulácia vykonáva na regionálnej a miestnej úrovni v členských štátoch. Podmienky, v ktorých členské štáty musia plniť svoje záväzky týkajúce sa zaistenia posúdenia proporcionality, sú preto veľmi zložité a nejednotné, a to i pokiaľ ide o zapojenie všetkých zainteresovaných strán, ktorých sa to priamo týka.

49.

Uznáva, že dohľad na reguláciu povolaní v EÚ je nerovnomerný, čo má negatívny dosah na poskytovanie služieb a mobilitu odborníkov. Uznáva tiež, že je žiaduce zabezpečiť jednotnejší právny rámec na úrovni EÚ na posudzovanie proporcionality nových a zmenených požiadaviek na vstup do regulovanej profesie alebo jej vykonávanie, do ktorého by bola zahrnutá judikatúra Súdneho dvora EÚ.

50.

Považuje za dôležité, aby návrh ponechal členským štátom a ich príslušným orgánom na regionálnej a miestnej úrovni rozhodnutie o tom, čo a ako regulovať, malo by sa však zaistiť, že tieto rozhodnutia budú založené na dôkazoch a vypracované na základe transparentného a objektívneho posúdenia, ktoré sa bude uplatňovať rovnako vo všetkých členských štátoch a bude zohľadňovať stanovené ciele verejného záujmu.

51.

Zastáva názor, že komplexný súbor kritérií uvedených v článku 6 by sa mal považovať za orientačný, pretože pravdepodobne sa nebudú uplatňovať všetky kritériá, alebo nebudú mať rovnakú váhu v každom jednotlivom prípade. Domnieva sa, že posúdenia proporcionality by mali byť dôkladné, objektívne a založené na dôkazoch, mali by však byť aj primerané, pretože jednotný prístup by mohol byť v mnohých prípadoch zbytočne zaťažujúci. Okrem toho sú požiadavky stanovené v článku 6 vzhľadom na svoj rozsah a komplexnosť prehnané.

52.

Víta ustanovenie poskytujúce zainteresovaným stranám príležitosť prispieť svojimi názormi na novú legislatívu, regulačné alebo administratívne ustanovenia obmedzujúce vstup do regulovaných povolaní alebo ich vykonávanie a domnieva sa, že zapojenie všetkých zainteresovaných strán je nevyhnutným predpokladom zaistenia náležitej regulácie.

53.

Poukazuje na to, že nové pravidlá proporcionality, ktoré zahŕňajú pravidelné monitorovanie právnych, regulačných a administratívnych ustanovení a dôkladné, objektívne a podložené testy proporcionality, a to aj prostredníctvom zapojenia nezávislých kontrolných rád a za širšej účasti zainteresovaných strán, zvýšia pracovnú záťaž a náklady orgánov členských štátov, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni. To platí najmä v prípade článku 4, podľa ktorého sa má z hľadiska proporcionality prehodnotiť nielen zavedenie novej, ale aj akákoľvek zmena existujúcej regulácie povolaní, čo možno považovať za prehnané.

54.

Berie na vedomie snahu Komisie zabezpečiť, aby regulácia povolaní zodpovedala svojmu účelu, tým, že bude členské štáty povzbudzovať k tomu, aby preskúmali, či ich požiadavky na tieto povolania sú nevyhnutné na splnenie štátnych politických cieľov.

55.

Víta usmernenia pre štátne reformy regulácie povolaní, ktoré by mohli členským štátom výrazne pomôcť prispôsobiť ich regulačné rámce povolaniam s vysokým potenciálom rastu a tvorby pracovných miest, ako sú architekti, právnici, účtovníci, patentoví zástupcovia, realitní makléri a turistickí sprievodcovia.

56.

Konštatuje, že usmernenia majú slúžiť ako doplnok hodnotení v rámci európskeho semestra, a nazdáva sa, že môže byť prínosné začleniť ich do procesu európskeho semestra.

57.

Domnieva sa, že určité aspekty návrhov v balíku predpisov o službách nastoľujú dôležité otázky týkajúce sa subsidiarity a proporcionality (2). Poukazuje na to, že viacero národných a regionálnych parlamentov vydalo odôvodnené stanoviská upozorňujúce na problémy v oblasti subsidiarity a proporcionality, vrátane obáv z potenciálneho zasahovania do štátnych legislatívnych postupov.

58.

Vyjadruje znepokojenie nad tým, že návrhy týkajúce sa elektronického preukazu služieb, postupu oznamovania a testu proporcionality budú znamenať ďalšiu administratívnu záťaž pre príslušné orgány v členských štátoch vrátane orgánov na regionálnej a miestnej úrovni s dôsledkami pre administratívne kapacity a vplyvom na rozpočet.