12.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 342/20

1.

víta úsilie Európskej komisie (EK) aktívne a konštruktívne prispievať k strategickým cieľom programu 2030, v ktorom sa stanovuje základ pre riešenie viacerých základných a integrovaných globálnych výziev;

2.

konštatuje, že v programovom dokumente, ktorý EK prijala 22. novembra 2016 vo forme oznámenia, sa navrhuje veľmi ambiciózna a rozsiahla stratégia zameraná na trvalo udržateľný rozvoj;

3.

podporuje EK v úsilí o začlenenie uvedeného programu do stratégie Európa 2020, a tým aj do európskych štrukturálnych a investičných fondov. Vzhľadom na komplexnosť a množstvo jednotlivých referenčných rámcov zdôrazňuje potrebu jednotnosti a integrácie politík a konzistentného rámca riadenia;

4.

zdôrazňuje, že na dosiahnutie výsledkov je nevyhnutné zapojiť do rozhodovacieho procesu všetky úrovne samosprávy, a to najmä regionálne a miestne orgány;

5.

poznamenáva, že vzhľadom na to, že v politikách Európskej únie (EÚ) je potrebné dodržiavať zásadu subsidiarity, ciele v oblasti udržateľnosti sa priamo týkajú zodpovednosti, kompetencií a funkcií nižších úrovní správy;

6.

zdôrazňuje, že orgány územnej samosprávy – v regiónoch, provinciách, obvodoch a okresoch, veľkomestách, mestách a obciach – sú skutočnými tvorcami politík, ktorých úlohou je vymedziť úrovne a spôsoby riadenia, ktoré sú najvhodnejšie na to, aby sa ciele EÚ a Organizácie Spojených národov zosúladili s cieľmi miestnych spoločenstiev;

7.

pripomína, že medzi 17 cieľmi sú dva, v prípade ktorých zohrávajú zásadnú úlohu orgány miestnej samosprávy: cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 10 a 11. Prvý je zameraný na zníženie územných rozdielov, pričom druhý zohráva zásadnú úlohu v oblasti územného plánovania, dopravy, sociálneho zabezpečenia a správania sa inšpirovanom modelom udržateľnosti;

8.

v tejto súvislosti poukazuje na to, že v oznámení sa neskúma potreba zmerať pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov udržateľného rozvoja, a to nielen na národnej a európskej úrovni a úrovni OSN, ale aj na nižšej ako celoštátnej úrovni. Preto vyzýva Európsku komisiu, aby na tento aspekt prihliadla pri ďalšom vypracúvaní ukazovateľov používaných na meranie pokroku a využila odborné znalosti na miestnej úrovni, ako aj existujúce siete;

9.

zdôrazňuje, že tieto ciele dopĺňajú priority vyplývajúce z integrovaného vykonávania kompetencií, ktoré sa prierezovo týkajú ďalších strategických cieľov, napr. mestskej agendy, sociálneho začlenenia, politík Únie v oblasti klímy a energetiky, zníženia emisií, znižovania rizika katastrof, politík v oblasti životného prostredia a obehového hospodárstva, mobility, inteligentnej špecializácie, inteligentných miest (inteligentného vidieka), ktoré boli predmetom bratislavského samitu, ako aj Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike;

10.

navrhuje využiť strednodobé preskúmanie viacročného finančného rámca (VFR) na to, aby program 2030 pojal stratégiu Európa 2020 a kľúčové usmernenia sa preskúmali tak, aby sa bezodkladne zosúladili s novými cieľmi trvalo udržateľného rozvoja;

11.

oceňuje úsilie vyvinuté v rámci pracovného dokumentu, ktorý sprevádza oznámenie s názvom Kľúčové európske opatrenia na podporu programu 2030 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SWD (2016) 390 final), v ktorom sa navrhuje doplniť stratégiu Európa 2020 o ciele programu 2030 a čo najefektívnejšie využiť vzťahy medzi tromi piliermi, 7 hlavnými iniciatívami a 5 cieľmi súvisiacimi s prioritami stratégie Európa 2020 a cieľmi, ktoré sa týkajú 11 tematických cieľov navrhovaných pre Kohézny fond;

12.

zdôrazňuje, že v každom prípade je na dosiahnutie všetkých cieľov navrhnutých v oznámení Komisie o udržateľnej budúcnosti Európy potrebné, aby sa vykonávali decentralizovane. V tejto súvislosti odporúča začlenenie cieľov agendy 2030 na miestnej úrovni, keďže to je jediný spôsob, ako dosiahnuť skutočný a trvalý vplyv na životy ľudí;

13.

súhlasí s tým, že komplexnosť jednotlivých úrovni štátnej správy si vyžaduje vedenie a kontrolu, ktoré by rozhodovací proces obohatili prostredníctvom hodnotenia politík a inovovania inštitucionálnych štruktúr (meranie účinkov);

14.

nazdáva sa, že niektoré prepojenia medzi prioritami Junckerovej komisie a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja sa prelínajú v oblastiach, ktoré sú dôležité pre miestne a regionálne orgány. To platí predovšetkým pre prioritu v oblasti zamestnanosti, nakoľko sa týka právomocí uvedených v cieli 4 (vzdelávanie a odborná príprava), v ktorých prípade miestne a regionálne orgány vykonávajú dôležité právomoci, najmä pokiaľ ide o náklady súvisiace s prechodom k udržateľnej Európe;

15.

vyjadruje želanie, aby sa „Investičný plán“ EK rovnakým spôsobom týkal aj hmotnej a nehmotnej infraštruktúry, ktorá spadá do kompetencie miestnych a regionálnych orgánov (sociálna ochrana, informačné siete, siete pre mobilitu, energetické a telekomunikačné siete, zneškodňovanie odpadov, integrované hospodárenie s vodou atď.) a ktorá v mnohých prípadoch zodpovedá rôznym cieľom trvalo udržateľného rozvoja (vrátane cieľov 8, 9, 12, 13);

16.

pripomína, že aj priorita EK č. 3 Odolná energetická únia uplatňujúca výhľadovú politiku v oblasti zmeny klímy sa prekrýva s rôznymi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja v oblasti, ktorá je dôležitá pre miestne a regionálne samosprávy. To platí pre ciele trvalo udržateľného rozvoja 5, 7 a 13, kde sú miestne a regionálne samosprávy tak príjemcami, ako aj aktérmi politík zameraných na boj proti zmene klímy a trvalo udržateľné a pre všetkých otvorené zásobovanie energiou a ochranu sociálnych práv, pre ktorých zabezpečenie sú nevyhnutné služby poskytované na miestnej úrovni;

17.

upozorňuje, že priorita č. 7, ktorej cieľom je vytvoriť priestor spravodlivosti a základných práv založený na vzájomnej dôvere, zahŕňa opatrenia na dosiahnutie rodovej rovnosti tam, kde miestne a regionálne orgány môžu zohrávať významnú úlohu v plnom súlade cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 5 a v súlade s potrebou obnoviť dôveru občanov v európske inštitúcie;

18.

pripomína, že odolnosť voči prírodným katastrofám je jedným z dôležitých aspektov trvalo udržateľného rozvoja a vyzýva inštitúcie Európskej únie, aby z tejto zásady urobili jeden z hlavných pilierov budúcich opatrení v oblasti trvalo udržateľného rozvoja v Európe (1);

19.

upozorňuje, že úlohou priority č. 8 je riešiť historicky a globálne významný fenomén migrácie, čo je plne v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja č. 1 a č. 10 prelínajúcimi sa s právomocami miestnych a regionálnych orgánov, ktoré sú často vystavené vysokému tlaku, pretože musia zvládať mimoriadne veľké migračné toky;

20.

konštatuje, že opatrenia prijaté na účely dosiahnutia cieľov trvalo udržateľného rozvoja nebude vždy možné zasadiť do rámca integrovaných politík, na rozdiel od politík súdržnosti; preto je veľmi dôležité stanoviť priority, ktoré zohľadnia najnaliehavejšie potreby v dynamickej perspektíve zameranej na splnenie všetkých cieľov trvalo udržateľného rozvoja v dlhodobom horizonte: je preto nevyhnutné prihliadnuť na návrh VR, pokiaľ ide o potrebu schváliť kódex správania sa pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov;

21.

zdôrazňuje, že ciele si vyžadujú rovnováhu medzi aktuálnymi požiadavkami a požiadavkami budúcich generácií, ako aj rovnováhu medzi požiadavkami jednotlivých úrovní štátnej správy, ktorá je nevyhnutná na zníženie zaťažujúcich nákladov na prechod, ktoré znášajú miestne a regionálne orgány. Ak takéto náklady nie sú udržateľné, môže to ohroziť účinné vykonávanie príslušných opatrení a ich prijatie zo strany verejnosti, a najmä schopnosť okrajovejších oblastí (vnútrozemské oblasti) prispievať ku globálnej udržateľnosti a zo všeobecnejšieho hľadiska k trvaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

22.

konštatuje dočasnú nesúrodosť medzi európskymi opatreniami (2020), na ktoré sa oznámenie vzťahuje, a programom 2030 a upozorňuje, že by bolo žiaduce zriadiť ďalšie podporné hospodárske a finančné nástroje, ako aj opätovne stanoviť ciele na celé príslušné obdobie, ktoré by boli v súlade s cieľmi programu;

23.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie neobsahuje analýzu potenciálnych rizík v štádiu realizácie 17 cieľov. Tá by mohla výrazne prispieť k tomu, aby mali miestne a regionálne orgány primerané nástroje na prekonanie problémov pri realizácii politík súvisiacich s uvedených cieľov. Jedným z nevyhnutných nástrojov je lokalizácia všetkých ukazovateľov s cieľom umožniť neustále monitorovanie vývoja nerovností, a to aj vďaka iným ukazovateľom, ako je HDP, napr. kvalitatívnym ukazovateľom, ktorými je možné merať rovnomernosť rozvoja, ako aj sociálny pokrok jednotlivých území;

24.

zdôrazňuje, že dosahovanie určitého čiastkového súboru cieľov, ktoré sa majú priradiť systému miestnych a regionálnych samospráv, musí ísť ruka v ruke s vyčlenením primeraných zdrojov. Tieto zdroje môžu byť poskytované prostredníctvom špecifických vnútroštátnych prevodov, ale aj zvyšovaním finančnej zodpovednosti na miestnej úrovni;

25.

nazdáva sa, že je potrebné podporovať platformy a iniciatívy, ktoré umožňujú výmenu osvedčených postupov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi, ako aj používať postupy, ktoré sú už zaužívané v medzinárodných organizáciách, ako napr. UNDP Life – Platforma pre trvalo udržateľný rozvoj, a zabrániť tomu, aby sa program využíval ako príležitosť na opätovnú centralizáciu politík. Na tento účel sa so záujmom očakáva vytvorenie multilaterálnej platformy ohlásenej v oznámení EK s cieľom uľahčiť realizáciu univerzálnych prvkov programu na územnej úrovni, ale najmä podporiť výmenu osvedčených postupov a podeliť sa o pokrok dosiahnutý v dynamickejších častiach Európy; očakáva, že bude do tejto platformy vhodným spôsobom zapojený vzhľadom na svoju inštitucionálnu úlohu zhromaždenia zastupujúceho miestne a regionálne orgány;

26.

uznáva, že zlepšenie vyhliadok na život v rámci EÚ závisí okrem schopnosti posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť aj od blahobytu a bezpečnosti v oblastiach mimo EÚ. V tejto súvislosti a v súlade s novými usmerneniami stanovenými v oznámení o novom konsenze o rozvoji treba vyzvať na ďalšie posilnenie činnosti zameranej na decentralizovanú spoluprácu a na rozvoj tretích krajín, a to prostredníctvom podpory používania informačných a diskusných platforiem v záujme rozvoja, ktoré majú k dispozícii miestne a regionálne orgány: ARLEM, CORLEAP, dvojročná konferencia o decentralizovanej spolupráci a atlas decentralizovanej spolupráce, ktoré partnerským krajinám umožňujú stretávať sa, diskutovať a vymieňať si osvedčené postupy;

27.

stotožňuje sa s pozíciou EK, ktorou je podpora mestskej agendy pre EÚ prijatej v roku 2016 Amsterdamským paktom, ktorá sa bude realizovať spolu s miestnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom pokryť všetky aspekty trvalo udržateľného rozvoja a prispievať k realizácii globálnej „novej mestskej agendy“;

28.

nazdáva sa, že je potrebné, aby sa v rámci stratégií pre trvalo udržateľný rozvoj miest a pre horizontálnu a vertikálnu spoluprácu v systéme participatívneho riadenia prihliadalo na rozmanitosť miest, dôležitosť sociálnej inovácie a plánovania zameraného na budúcnosť, a to prostredníctvom integrovaného a koordinovaného prístupu, najmä pri riešení dôležitých výziev v záujme zlepšovanie kvality života v mestách;

29.

vyjadruje želanie, aby analýza Programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a jeho cieľov bola v súlade s európskym modelom rozvoja postavenom na miestnych výrobných systémoch (klastroch), ktoré sú tvorené prevažne malými a strednými podnikmi. Preto si želá, aby sa v modeloch rozvoja osobitná pozornosť venovala mestským centrám menších rozmerov vzhľadom na to, že príliš koncentrovaný územný rozvoj môže viesť k pasci, ktorú predstavuje zaostalosť, a zároveň spustiť ďalšie procesy marginalizácie a demografického poklesu;

30.

pozitívne hodnotí skutočnosť, že v dokumente sa rozmery trvalo udržateľného rozvoja (sociálny, environmentálny a hospodársky) uvádzajú ako piliere, ku ktorým by mali smerovať politické usmernenia EK v snahe riešiť ciele trvalo udržateľného rozvoja a 13 sektorových politík, ktoré boli prijaté spolu s finančným rámcom na roky 2014 – 2020. Nazdáva sa však, že vzhľadom na nové globálne výzvy je potrebné posilniť miestny rozvoj a doplniť ho o územný rozmer;

31.

poukazuje na to, že je potrebné, aby miestne a regionálne orgány zohrávali úlohu vykonávateľov politík vzhľadom na svoju blízkosť občanom a schopnosť prispievať k obnoveniu konsenzu v súvislosti s európskymi inštitúciami a projektom integrácie. Viacúrovňové riadenie predstavuje optimálne riešenie pre politiky zamerané na budovanie udržateľnej budúcnosti a na začlenenie desiatich priorít EK, 11 tematických cieľov Kohézneho fondu a 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja programu 2030;

32.

pripomína, že politiky a programy vedené centrálne smerom zhora nadol nie sú tými najlepšími postupmi na riešenie zložitých otázok v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a boj proti rôznym formám chudoby, ale miestnym a regionálnym orgánom sa musí zveriť zodpovednosť a samostatnosť potrebná na nájdenie tých správnych odpovedí na závažné sociálne otázky;

33.

zdôrazňuje, že treba posilniť politiky potvrdené Chartou základných práv EÚ prostredníctvom plánovania udržateľnej sociálnej politiky, do ktorého sa zapoja všetky úrovne riadenia, keďže je to jediný spôsob, ako umožniť všetkým prístup k základným službám a umožniť riešenie nových požiadaviek, ktoré prinášajú demografické zmeny, prostredníctvom miestnych politík zameraných na aktívne a zdravé starnutie;

34.

upriamuje pozornosť EK na potrebu vyvíjať úsilie v oblastiach politiky, ktoré sa zameriavajú na podporu zdravia ľudí, kladú dôraz na sociálne začlenenie, zlepšenie životných podmienok v mestských a prímestských oblastiach, ako aj zabezpečenie prístupu k verejným službám, rekreačným činnostiam a k športu aj pre osoby so zdravotným postihnutím a podporu zdravotnej prevencie pre celé obyvateľstvo vrátane starších osôb a migrantov a iných skupín obyvateľstva, ktoré sú ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením a nabáda členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby sa tiež takto angažovali;

35.

nazdáva sa, že potenciál sociálneho hospodárstva spočíva vo vytváraní pracovných miest a v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí a žien, a preto považuje za zásadné, aby sa v programe venovala pozornosť sociálnej zodpovednosti podnikov a potrebe vytvárať vzájomné porozumenie medzi mladými ľuďmi a podnikateľskou sférou. Nová stratégia by okrem toho mala prostredníctvom prierezového prístupu obsahovať rôzne rozmery udržateľnosti a nové perspektívy, ktoré ponúka tvorivosť;

36.

považuje za potrebné začleniť do programu 2030 kultúru a jasne uviesť, akú úlohu zohráva pri trvalo udržateľnom rozvoji a pri vytváraní nových pracovných miest prostredníctvom výstavby ideálnych európskych obcí s cieľom šíriť vo svete zásady demokracie, sociálnej spravodlivosti a solidarity. Kultúra účinne prispieva k stratégiám inkluzívneho rozvoja, pričom má výrazný vplyv na ciele trvalo udržateľného rozvoja, zlepšuje systémy vzdelávania, bojuje s fenoménmi, akými sú sociálne vylúčenie a chudoba, odstraňuje príčiny nerovností, prispieva k rovnosti príležitostí, odstraňuje generačné a demografické rozdiely;

37.

zdôrazňuje, že aj zdanlivo globálne otázky, ako je zmena klímy, zníženie emisií CO2, úspora energie, získavanie energie z obnoviteľných zdrojov, ochrana biodiverzity, zníženie využívania zdrojov, integrovaná doprava a obehové hospodárstvo, sú v skutočnosti podmienené politikou a opatreniami na miestnej úrovni. Preto odporúča venovať osobitnú pozornosť ekologickej výrobe;

38.

vzhľadom na rôznorodosť dotknutých sektorov považuje za potrebné, aby sa medzi viacúrovňovým riadením a zainteresovanými stranami v oblasti životného prostredia zaujal integrovaný prístup založený na spolupráci. V tejto súvislosti sa súdržnosťou premosťuje hospodárska účinnosť, sociálna súdržnosť, kultúrny rozvoj a environmentálna rovnováha a z trvalo udržateľného rozvoja sa vytvára kľúčový faktor tvorby politiky;

39.

stotožňuje sa s názorom, že ľudská činnosť a zmena klímy predstavujú čoraz väčšiu záťaž na morské ekosystémy. Na tento účel sa vyzýva na upriamenie pozornosti na opatrenia EK zamerané na dosiahnutie toho, aby boli oceány bezpečné, čisté a spravované udržateľným spôsobom, a aby sa pokračovalo v podpore vykonávania programu pre modrý rast, ktorý je zameraný na využitie potenciálu európskych oceánov a morí na vytváranie pracovných miest, hospodárskych hodnôt a udržateľnosti. Okrem toho pripomína, že inovácia v „modrom“ hospodárstve môže pomôcť zabezpečiť účinné a udržateľné využívanie vzácnych morských zdrojov (2);

40.

pripomína úsilie všetkých inštitúcií o minimalizovanie plytvania potravinami a zhodnotenie odpadu stimulovaním investícií a zamestnanosti v širšom kontexte ekologického hospodárstva. EÚ musí rozhodným spôsobom podporovať ochotu vzdať sa lineárneho hospodárskeho modelu v prospech posilnenia modelu obehového hospodárstva, ako sa uvádza vo viacerých stanoviskách Výboru regiónov – Smerom k obehovému hospodárstvu: preskúmanie právnych predpisov EÚ v oblasti odpadov, Legislatívne návrhy ktorými sa menia smernice o odpade a Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo;

41.

nazdáva sa, že modely rozvoja, ktoré sú podmienené novými konkurenčnými činiteľmi, ako sú napríklad siete umožňujúce prepojenie nekonečného počtu údajov s neobmedzeným počtom užívateľov, predstavujú jasný nepomer medzi potrebou podnikov skracovať „trhovú zrelosť“ a čas dosiahnutia konsenzu a ukončenia byrokratických postupov. Miestne a regionálne orgány predstavujú primeranú veľkosť na urýchlenie politického rozhodovania, ktoré si trhy vyžadujú;

42.

dúfa, že skutočne budú podporované modely rozvoja a najmä nehmotné siete, ktoré uľahčením prístupu k nekonečnému počtu údajov podmieňujú nové konkurenčné faktory a prechod na nové modely produkcie;

43.

domnieva sa, že je neodkladne nutné rozvíjať stratégie, ktoré aktivujú štrukturálne politiky, s cieľom opäť začleniť medzi základné piliere rozvoja radikálnu zmenu výrobného modelu a aj prostredníctvom využívania stimulov podporiť udržateľnú výrobu dovtedy, kým vďaka inováciám nebude prechod na obehové hospodárstvo nákladovo efektívny. Je zrejmé, že takéto politiky okrem toho, že prispievajú k zvládnutiu nových výziev vyplývajúcich z procesov globalizácie, predstavujú jasnú odpoveď na kompromis v oblasti sociálnych požiadaviek, ktoré proti sebe stavajú prácu a životné prostredie;

44.

uznáva, že globalizácia, ktorá je v prvom rade dôsledkom väčšej mobility osôb, produktov a údajov, zintenzívňuje medzinárodnú konkurenciu nielen medzi jednotlivými podnikmi, ale aj medzi územiami. Je preto potrebné rozhodne konať v súvislosti s faktormi, ktoré sú základom územnej konkurencieschopnosti, ako je sociálny a inštitucionálny kapitál, infraštruktúra a inovácia s cieľom oživiť európske ekonomiky;

45.

pripomína, že miestne a regionálne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu vo vzťahu medzi partnerstvami verejného a súkromného sektora, pretože dokážu uznať rôznorodosť foriem rozvoja, ktoré môžu podporovať investície zamerané na zhodnotenie vlastných zdrojov regiónov;

46.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení, ktoré prijala EK, sa vôbec nespomína pojem „územný kapitál“, ktorý OECD zaviedla v roku 2001 a Európska komisia prevzala v roku 2005. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že tento pojem zahŕňa súbor lokálne koncentrovaného kapitálu rôzneho druhu, ktorý môže byť ľudský, prírodný, umelý, organizačný, vzťahový a kognitívny, a ktorý tvorí konkurenčný potenciál určitej oblasti;

47.

konštatuje, že kríza a vplyvy globalizácie majú výrazný vplyv na vzťahy, ktoré zaručovali súdržnosť v rámci regiónov, a spôsobujú rozkol (medzi mestom a vidiekom, centrom a perifériou) a menia dynamiku štruktúry spoločnosti. V tejto súvislosti je potrebné prejsť zo starých modelov územnej politiky charakterizovaných funkcionalistickými prístupmi, v rámci ktorých sa územie považuje len za priestor, na modely neoinštitucionálneho charakteru, ktoré územiu prisudzujú úlohu kolektívneho aktéra;

48.

uznáva, že v Amsterdamskom pakte sa do centra rastúcich záujmov kladie úloha „mestských“ politík zameraných na realizáciu opatrení s cieľom podpory územnej súdržnosti a hospodárskeho rozvoja, a to na základe presvedčenia, že mestá môžu pozitívne prispieť k inovačným procesom;

49.

kladie dôraz na skutočnosť, že miestne a regionálne orgány zohrávajú zásadnú úlohu pri ochrane a rozvoji mestského prostredia, vidieckych oblastí a spoločného dedičstva a môžu prispieť k tomu, čo sa v programe 2030 nazýva „transformovaným svetom“, a to prostredníctvom aktívneho prístupu s cieľom:

50.

pripomína, že miestne a regionálne orgány sú inštitúciami, ktoré môžu rozvíjať formu participatívnej demokracie, do ktorej sú zapojené najmä ženy, mladí ľudia, staršie osoby a predstavitelia menšín, ako základ pre plánovanie a realizáciu integrovaných stratégií v záujme hospodárskeho rozvoja na miestnej úrovni;

51.

odporúča zaujať prístup zdola nahor a vymedziť primeraný právny rámec s vyčlenením dostatočných zdrojov. Takýto nový systém sa dá úspešne vytvoriť len prostredníctvom stále väčšej decentralizácie v jednotlivých krajinách EÚ. Vlády jednotlivých štátov by mali:

52.

pripomína, že na celoštátnej úrovni riadenia správy by mali byť mestá a regióny hoci aj prostredníctvom postupu zdola nahor zapojené do prípravy miestnych akčných plánov zameraných na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, pričom je potrebné brať do úvahy silné a slabé stránky a uplatňovať zásadu „na nikoho sa nezabudlo“ a zásadu efektívnosti nákladov;

53.

je presvedčený, že na to, aby sa zabezpečilo, že politiky a globálne dohody budú v plnej miere využívať záväzky prijaté a skúsenosti nadobudnuté na miestnej úrovni, miestne a regionálne orgány musia byť súčasťou štruktúrovaného dialógu a neoddeliteľnou súčasťou riadenia, a nielen zainteresovaným subjektom. Úsilie miestnych a regionálnych orgánov organizovať a poskytovať informované vstupy by malo byť uznané ako súčasť rozhodovacieho procesu, a to aj prostredníctvom opatrení, akými sú napríklad:

54.

žiada, aby sa na európskej a národnej úrovni zabezpečili zdroje na ex ante a ex post hodnotenie politík z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja. Znamená to úsilie o zlepšenie koordinácie všetkých politík, ktoré vykonáva EÚ alebo jej členské štáty a miestne a regionálne orgány;

55.

žiada EK, aby program národných reforiem, ktorý je už formálne začlenený do Kohézneho fondu, využívala ešte strategickejším a funkčnejším spôsobom, a pritom funkčným spôsobom využívala nástroje, ktoré sa už prijali na podporu trvalo udržateľného rozvoja. Umožnilo by to realizovať v rámci európskeho semestra nielen reformné opatrenia, ktoré sú už na účely plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja naplánované a ktoré sa realizujú na úrovni jednotlivých štátov, ale aj opatrenia, ktoré sa týkajú regionálnej a miestnej úrovne;

56.

odporúča, aby sa jednotlivé stupne riadenia na európskej a medzinárodnej úrovni ujali vedenia v komplexnom systéme globálnych vzťahov, udržiavali pod kontrolou ohniská regionálneho napätia, podporovali transformáciu a reštrukturalizáciu inštitucionálnej a výrobnej štruktúry, ktorá je dedičstvom minulého storočia, udelili miestnym aktérom kompetencie, ktoré sú potrebné na to, aby sa krehkosť geo-ekonomickej rovnováhy premenila na príležitosti na rozvoj, ktorými sa obnoví konkurencieschopnosť miestnych systémov výroby na celosvetovom trhu.