2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/176

Spravodajca:

Brian CURTIS

1.1.

Digitálne hospodárstvo, a najmä jeho súvisiaci a podporný rámec pre verejné služby, má kľúčový význam pre bezproblémové a účinné fungovanie občianskej spoločnosti v EÚ. Výbor víta stály pokrok a podporu, ktorú Európska komisia poskytuje v súvislosti s týmto ďalším rozvojom európskeho rámca interoperability.

1.2.

V oznámení sa uvádza, že sa dosiahol ďalší pokrok, pokiaľ ide o poradenskú a súdržnú úlohu, ktorú zohráva GR DIGIT v súvislosti s povzbudzovaním členských štátov a ich orgánov verejnej správy na všetkých úrovniach, aby ich prepojenie bolo plynulé.

1.3.

Konštatuje však, že medzi členskými štátmi a v rámci nich existujú výrazné rozdiely v kapacite interoperability. V súčasnosti platí konsenzus, že postupy v oblasti regulácie alebo povinného riadenia sú naďalej nedotknuteľné, čo však kladie väčšiu zodpovednosť na členské štáty, aby sa všetkými možnými spôsobmi dobrovoľne zasadzovali za napĺňanie ducha a podstaty európskeho rámca interoperability a jeho vykonávacích programov. Bezpečnosť a ochrana súkromia je naďalej jednou z dvanástich zásad európskeho rámca interoperability a EHSV s potešením konštatuje, že tieto zásady sú rozpracované podrobnejšie a sú predmetom dvoch jasných odporúčaní vo vykonávaní plánu pre interoperabilitu. Európsky rámec pre interoperabilitu vzhľadom na svoju povahu ponúka široký rámec, v ktorom môžu členské štáty uplatňovať svoje práva na subsidiaritu, je však nepochybné, že verejnosť je vo veľkej miere znepokojená, pokiaľ ide o vlastníctvo osobných údajov, ich využívanie a bezpečnosť, a tieto obavy sú spoločné v celej Európe. Tieto otázky sa spájajú so základnými právami zakotvenými v zmluvách EÚ.

1.4.

EHSV by privítal plné zapojenie členských štátov a inštitúcií Európskej únie, pokiaľ ide o realizáciu európskeho rámca interoperability.

1.5.

Hoci kybernetická bezpečnosť nepatrí do pôsobnosti tohto oznámenia, je zrejmé, že jej význam treba opakovane vyzdvihnúť v ostatných nástrojoch EÚ s cieľom zabezpečiť, aby väčšia interoperabilita a verejný prístup neznamenali väčšiu zraniteľnosť z dôvodu narastajúcej hrozby kybernetického útoku.

1.6.

Ďalšou spoločnou obavou je spôsob, ako podporiť tých, ktorí z rozdielnych dôvodov nie sú schopní držať krok s rýchlo sa rozširujúcim a prevládajúcim svetom digitálnych služieb. EHSV naliehavo žiada členské štáty, aby prijali odporúčania súvisiace s európskym rámcom interoperability, pokiaľ ide o zameranie na užívateľa, a najmä odporúčanie, ktoré vyzýva na poskytovanie digitálnych verejných služieb viacerými prostriedkami, či už fyzickými alebo digitálnymi.

1.7.

EHSV má určité obavy v súvislosti s tým, že v akčných bodoch nie sú vymedzené ciele a zdá sa, že ide o spoločnú zodpovednosť členských štátov a Komisie. Jasnejšie vymedzené zodpovednosti a uvedenie priorít by pomohlo pri rozdeľovaní zdrojov.

1.8.

Treba spresniť, ako možno splniť požiadavku týkajúcu sa zamerania na potreby podnikov a občanov (služby zamerané na užívateľa).

1.9.

Výbor odporúča, aby sa pri meraní úrovne vykonávania európskeho rámca interoperability uprednostňovali občianske a obchodné podujatia a súvisiace postupy obsiahnuté v prílohe II k návrhu COM(2017) 256, ktorý prijala Komisia.

1.10.

Výbor konštatuje, že Pozorovateľňa vnútroštátneho rámca interoperability (NIFO) prostredníctvom svojej aktívnej činnosti poskytuje pevný základ pre budúce odporúčania. Táto činnosť by mohla v horizonte dvoch až troch rokov poskytnúť základ pre prípadné vytvorenie štatutárneho nástroja, ktorý by mohol riešiť doposiaľ nevyriešené otázky.

2.1.

Dobudovanie jednotného digitálneho trhu je jednou z 10 politických priorít Európskej komisie a európskej ekonomike by ročne mohlo priniesť 415 miliárd EUR, vytvárať pracovné miesta a transformovať verejné služby. Kľúčovým bodom jednotného digitálneho trhu je potreba digitálnej spolupráce orgánov verejnej správy. Verejný sektor zabezpečuje viac ako 25 % celkovej zamestnanosti a prostredníctvom verejného obstarávania predstavuje pätinu HDP EÚ. Nárast počtu študentských výmen, objemu cestovného ruchu, migrácie, rozvoja cezhraničného obchodu a nakupovania online zvyšuje potrebu interoperability v mnohých oblastiach.

2.2.

Európsky rámec interoperability bol prvýkrát prijatý v roku 2010. Prostredníctvom odporúčaní založených na základných zásadách interoperability a koncepčných modeloch poskytol konkrétne usmernenia pre orgány verejnej správy o tom, ako vytvoriť interoperabilné verejné služby.

2.3.

Program pre riešenia interoperability pre orgány európskej verejnej správy (ISA) (2010 – 2015) a nadväzujúci program ISA2 (2016 – 2020) sú hlavnými nástrojmi, prostredníctvom ktorých sa realizoval európsky rámec interoperability z roku 2010.

2.4.

Od roku 2010 sa vypracovali európske politiky a iniciatívy ovplyvňujúce verejný sektor, napríklad revidovaná smernica o opakovanom použití informácií verejného sektora, nariadenie o elektronickej identifikácii (1) a akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020, respektíve sa v súčasnosti pripravujú, ako napr. jednotná digitálna brána a cezhraničný voľný tok neosobných údajov.

2.5.

Informačná technológia je rýchlo rastúcim odvetvím v oblastiach, ako sú otvorené údaje a cloud computing.

2.6.

Príslušné body uvedenej politiky a technológie spolu s potrebou vykonať opätovné preskúmanie účinnosti európskeho rámca interoperability vyústili v roku 2016 do konzultácie so zainteresovanými stranami, v rámci ktorej sa analyzovali potreby a problémy, s ktorými sa stretávajú zainteresované strany v súvislosti s interoperabilitou a vykonávaním európskeho rámca interoperability, určili sa vplyvy, ktoré môžu vyplynúť z očakávaných opätovných preskúmaní, a zhromažďovala sa spätná väzba o pridanej hodnote.

2.7.

Výsledkom nového rámca je, že sa kladie väčší dôraz na spôsob, akým by sa zásady interoperability a modely mali uplatňovať v praxi a objasňuje sa ústredná úloha európskeho rámca interoperability pri prepájaní štátnych rámcov s rámcami, ktoré sa týkajú konkrétnych oblastí. Počet odporúčaní sa z 25 zvýšil na 47 v dôsledku toho, že aktualizované a najnovšie predložené odporúčania o interoperabilite sú konkrétnejšie, vďaka čomu sa ľahšie realizujú, a vo väčšej miere sa zameriavajú na otvorenosť a správu informácií, prenosnosť údajov, riadenie interoperability a integrované poskytovanie služieb.

3.1.

V oznámení sa uvádza všeobecný prehľad, preskúmanie a analýza doteraz dosiahnutého pokroku a priority do budúcnosti. V prílohe I oznámenia sa uvádza 22 opatrení zameraných na päť oblastí. Tieto opatrenia podporuje aj príloha II, v ktorej sú stanovené zásady nového európskeho rámca interoperability a uvádza sa v nej 47 spresnených odporúčaní. Cieľom je zabezpečiť plynulé poskytovanie služieb a toky údajov pre európske orgány verejnej správy prostredníctvom dodržiavania všeobecného rámca európskeho rámca interoperability, ktorý vychádza z koncepčného modelu tohto európskeho rámca.

3.2.

Na to, aby ľudia mohli slobodne pracovať a premiestňovať sa a aby podniky mohli využívať výhody nerušeného obchodu a kapitálových tokov vo všetkých členských štátoch, je mimoriadne dôležité zaviesť efektívne digitálne verejné služby. Členské štáty modernizujú svoje verejné správy zavádzaním rozsiahlej digitalizácie, avšak interoperabilita má zásadný význam, aby sa zabránilo vytvoreniu izolovaných digitálnych prostredí a následne elektronickým prekážkam pri uplatňovaní štyroch slobôd.

3.3.

Podľa rámca si primeraná interoperabilita vyžaduje, aby sa súčasné a potenciálne prekážky riešili na úrovni právnych otázok, organizačných aspektov, problematiky údajov a sémantiky a technických výziev. Vykonávanie a opätovné preskúmanie programov ISA a ISA2 prešli dlhým vývojom, pokiaľ ide o určenie a riešenie týchto aspektov, zostáva však vykonať ešte veľa práce.

3.4.

Podľa najnovších dostupných údajov zosúladenie štátnej rámcovej interoperability s európskym rámcom interoperability dosiahlo mieru 76 %, avšak v roku 2016 bola úroveň vykonávania štátneho rámca interoperability v konkrétnych štátnych projektoch 56 % (2), čo dokazuje, že stále existujú problémy, pokiaľ ide o praktické vykonávanie súčasných odporúčaní. Preto je jasné, že je potrebné ďalšie osobitné usmernenie, ktoré je uvedené v prílohe II.

3.5.

Dvanásť zásad zostáva v podstate rovnakých, ako v predchádzajúcom európskom rámci interoperability, no odráža najnovší politický a technický vývoj. Sú zoskupené do týchto štyroch kategórií:

3.6.

Oznámenie vyzýva orgány verejnej správy, aby zlepšili svoje celoštátne riadenie aktivít v oblasti interoperability, využívali spoločné operačné modely na rozvoj lepších digitálnych verejných služieb a zahrnuli potreby občanov a podnikov z iných členských štátov, aby údaje, ktoré vlastnia, spravovali v spoločných sémantických a syntaktických formátoch, aby sa dali ľahšie zverejňovať na portáloch a aby ich zhromažďovali, vymieňali si ich a opakovane ich používali.

3.7.

V oznámení sa prezentuje konsolidovaný koncepčný model európskeho rámca interoperability, ktorý je založený na syntéze modelu interoperability a modelu pre integrované verejné služby. Vzťahuje sa na všetky digitálne verejné služby s osobitným zameraním na aspekty riadenia. Rozbor zásad a modelov je názorne predstavený v podobe 47 konkrétnych odporúčaní. Sprievodný akčný plán v oblasti interoperability poskytuje ďalšie konkrétne návrhy na realizáciu. Tieto návrhy prispievajú k lepšiemu objasneniu koncepčného modelu a takisto sa zaoberajú konkrétnymi operačnými otázkami, ktoré vyplynuli z konzultácie v roku 2016.

3.8.

Napríklad v dôsledku spoločného problému pôvodných systémov vypracovaných na riešenie miestnych otázok a otázok týkajúcich sa konkrétnych oblastí sa vytvorili roztrieštené „ostrovy“ IKT. Jedno z odporúčaní, ktoré sa zaoberá uvedenou otázkou, má takéto znenie: „Používajte otvorené špecifikácie, ak sú k dispozícii, aby sa pri zriaďovaní európskych verejných služieb zabezpečila technická interoperabilita“ (odporúčanie č. 33). Tento proces podporuje akčný plán, ktorý vymedzuje sedem oblastí činnosti (12 až 18), v ktorých sa navrhujú konkrétne opatrenia.

4.1.

Výbor víta ďalší rozvoj európskeho rámca interoperability a konštatuje, že je pravdepodobné, že v októbri 2017 bude počas estónskeho predsedníctva Rady vydané ministerské vyhlásenie o elektronickej štátnej správe, okrem iného k realizácii európskeho rámca interoperability. EHSV uznáva význam digitálneho hospodárstva pre občiansku spoločnosť v EÚ a prostredníctvom svojich stanovísk v posledných rokoch ponúkol konštruktívne názory o digitálnej agende a jej nástupníckom programe, ktorým je jednotný digitálny trh (3).

4.2.

Počas uplynulého desaťročia boli akčné plány pre elektronickú verejnú správu (4) účinnými politickými nástrojmi na podporu modernizácie orgánov verejnej správy v celej EÚ. Slúžia na podporu koordinácie a spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou a viedli k jednotným akciám týkajúcim sa elektronickej verejnej správy, ktorej kľúčovou súčasťou je európsky rámec interoperability.

4.3.

Vykonávacia stratégia pre nový európsky rámec interoperability odráža mnohé z odporúčaní uvedených v predchádzajúcich stanoviskách výboru a zdôrazňuje rastúcu potrebu prijímať naliehavo potrebné a zosúladené opatrenia zo strany orgánov verejnej správy v celej EÚ. Niektoré predchádzajúce výhrady členských štátov týkajúce sa európskeho rámca interoperability už boli vo veľkej miere vyriešené, a hoci ešte stále zostáva čo robiť, hlavné ťažkosti v oblasti realizácie sa skôr týkajú zdrojov a pretrvávajúcich problémov, ako zásadných záležitostí.

4.4.

V predchádzajúcom stanovisku výboru na tému Interoperabilita ako prostriedok modernizácie verejného sektora  (5) sa konštatuje, že sa zvyšuje informovanosť občanov a zároveň narastajú ich obavy v súvislosti so zhromažďovaním a využívaním osobných údajov orgánmi verejnej správy alebo zhromažďovaním údajov v širšom meradle. Takisto si uvedomujú, že väčšia interoperabilita má vplyv na to, akým spôsobom sa môžu údaje vymieňať a využívať. Táto miera informovanosti je v súčasnosti ešte vyššia, a preto je povzbudivé vidieť, že boli zohľadnené otázky bezpečnosti a ochrany súkromia a uvádzajú sa odporúčania (body 46 a 47) s cieľom stanoviť prioritné opatrenia.

4.5.

V rýchlo sa rozvíjajúcej oblasti, ako sú IKT, často dochádza k tomu, že technický vývoj a vývoj trhu predbieha politiku, ako aj právny a regulačný mandát a monitorovaciu kapacitu. Výbor preto v plnej miere súhlasí s tým, že Komisia v tomto návrhu presadzuje prístup na základe pravidelného preskúmavania a prispôsobenia. NIFO zohráva v tejto súvislosti kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o poskytovanie služieb pre príslušné zainteresované strany. Umožňuje, aby sa koncepčné a právne rámce doplnili o mnohé praktické a technické detaily. Napríklad v 32 nedávno aktualizovaných informačných prehľadoch sa konsoliduje najnovšia informácia o vnútroštátnom štatúte zúčastnených krajín v oblasti interoperability (6).

5.1.

Koncepčný model verejných služieb európskeho rámca interoperability zahŕňa návrh, plánovanie, vývoj, prevádzku a údržbu integrovaných verejných služieb na všetkých úrovniach verejnej správy od miestnej úrovne až po úroveň EÚ. Tieto stanovené zásady usmerňujú rozhodovanie o zavedení interoperabilných európskych verejných služieb s praktickými nástrojmi vo forme prakticky použiteľného súboru prvkov obsiahnutých v akčnom pláne o interoperabilite. V 22 akčných bodoch však nie sú vymedzené ciele a zdá sa, že ide o spoločnú zodpovednosť členských štátov a Komisie. Toto nie je návod na rozhodné kroky a vyžaduje si lepšiu zrozumiteľnosť. Stanovenie určitých priorít by mohlo pomôcť určiť spôsob, ako sa majú zdroje používať, najmä ak takéto zdroje budú pravdepodobne obmedzené.

5.2.

V oznámení a jeho podporných dokumentoch sa zdôrazňuje požiadavka, aby boli služby zamerané na užívateľa, bolo by však vhodné objasniť, ako to dosiahnuť. Navrhuje sa, aby program ISA2 zahŕňal opatrenie, ktoré bude vypracované v súvislosti s touto otázkou, napr. prostredníctvom rozvoja rámca a usmernení o spôsobe, ako uplatňovať zameranie na užívateľa v praxi.

5.3.

Európsky rámec interoperability obsahuje definíciu verejných služieb vo svojom rozsahu pôsobnosti. Sú to takmer všetky druhy cezhraničných verejných služieb, čo môže spôsobiť ťažkosti pri presnom hodnotení a monitorovaní vykonávania európskeho rámca interoperability zo strany NIFO. Výbor odporúča, aby sa pri meraní úrovne vykonávania európskeho rámca interoperability uprednostňovali občianske a obchodné podujatia a súvisiace postupy obsiahnuté v prílohe II k návrhu COM(2017) 256, ktorý prijala Komisia.

5.4.

Zásada subsidiarity bola doteraz v tejto oblasti uplatňovaná pomerne účinne. Oznámenie predstavuje ďalší krok v podpore interoperability, treba však ešte vykonať veľa práce. Výbor navrhuje, aby aktívna práca NIFO zabezpečila dobrý základ pre budúce odporúčania a v horizonte dvoch až troch rokov poskytla základ pre prípadné vytvorenie štatutárneho nástroja, ktorým by sa mohli riešiť doteraz neuzavreté otázky.