2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/72

Spravodajca:

Roomet SÕRMUS

1.1.

Spoločný referenčný rámec EÚ by mal rozhodujúci význam pre udržateľné využívanie a ochranu poľnohospodárskej pôdy, pretože by umožnil sledovať pokrok dosiahnutý pri zhromažďovaní a využívaní údajov. Okrem toho by tento rámec mohol slúžiť na to, aby sa stanovila definícia dobrého stavu pôdy, jednotná terminológia, jednotné kritéria monitorovania, ako aj priority a rôzne politické opatrenia na dosiahnutie dobrého stavu pôdy.

1.2.

Úbytok poľnohospodárskej pôdy v dôsledku jej degradácie, opúšťanie pôdy, zmena klímy a urbanizácia predstavujú vo všetkých členských štátoch závažný problém. EHSV preto navrhuje aktualizovať existujúci právny rámec EÚ s cieľom chrániť v členských štátoch hodnotné poľnohospodárske plochy, ktoré sú dôležité pre výrobu potravín a poskytovanie ostatných ekosystémových služieb, a úrodnosť týchto plôch, a zároveň zlepšiť monitorovanie a poskytovať spoľahlivé informácie.

1.3.

Poľnohospodári ako vlastníci a užívatelia poľnohospodárskej pôdy zohrávajú osobitnú úlohu pri poskytovaní ekosystémových služieb, ktorá sa musí uznať a podporovať. Pôda zabezpečuje najdôležitejšie ekosystémové služby. Je základom veľkej časti globálnej výroby potravín a je nevyhnutná na produkciu biomasy. Pôda dokáže viazať uhlík, a teda prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy.

1.4.

Vzhľadom na modernizáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) by cieľom malo byť o. i. naďalej ochraňovať zdravie a úrodnosť poľnohospodárskej a inej pôdy. Súčasne pritom treba pamätať na potrebu zachovávať a ďalej zvyšovať produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva.

1.5.

V súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy by sa mali podporovať existujúce a nové iniciatívy zamerané na vytvorenie rovnováhy v kolobehu uhlíka v pôde takým spôsobom, ktorý neohrozí výrobu potravín. V záujme zvýšenia obsahu uhlíka v pôde EHSV navrhuje, aby sa zásady udržateľného hospodárenia s pôdou začlenili do politických opatrení EÚ. Podporiť treba okrem iného produkciu biomasy, a to zlepšením prístupu k vode a ostatných pôdnych činiteľov (štruktúra a prevzdušnenie pôdy, dostupnosť živín, hodnota pH, biologická aktivita pôdy), mimoriadne šetrným obrábaním pôdy, pasienkovým hospodárstvom, udržateľným obhospodarovaním zelených plôch, integrovanou poľnohospodárskou výrobou vrátane osvedčených postupov ekologického a konvenčného poľnohospodárstva, o. i. striedaním plodín, pestovaním strukovín, zhodnocovaním organického odpadu, kompostovaním a tvorbou vegetačnej zimnej pokrývky na poliach. S pôdami bohatými na uhlík a trávnymi porastmi sa musí hospodáriť udržateľne, aby sa podporovalo viazanie uhlíka v pôde a rastlinách.

1.6.

Treba nabádať členské štáty a motivovať ich, aby aj v rámci druhého piliera SPP prijali vhodné opatrenia na ochranu pôdy.

1.7.

Je nutné podporiť dodatočné investície do technológií šetrných k životnému prostrediu a klíme a do systémov zlepšovania pôdy s cieľom zabezpečiť udržateľné využívanie zeme a pôdy.

1.8.

Treba podporovať poľnohospodárstvo založené na poznatkoch (t. j. precízne poľnohospodárstvo a agroekologické prístupy). Potenciál precízneho poľnohospodárstva šetrného k zdrojom, pôde a životnému prostrediu možno rozvíjať integráciou údajov o pôde, hnojivách, ochrane rastlín, počasí a výnosoch, čo predpokladá o. i. lepší prístup k využiteľným údajom v celoštátnych databázach, lepšiu mobilitu a ľahšiu použiteľnosť, pričom platí zásada, že poľnohospodári sú vlastníkmi týchto vygenerovaných údajov. Predpokladom toho je prístup poľnohospodárov k internetu, ako aj využívanie informačných a komunikačných technológií.

1.9.

Pri tvorbe politík a rozhodovaní o využívaní pôdy by sa mali vo väčšej miere používať údaje o pôde. Zároveň treba zvýšiť kvalitu a dostupnosť údajov o pôde, najmä v oblastiach, v ktorých sa doposiaľ neuskutočnil dostatočný výskum. Na úrovni EÚ sa treba dohodnúť na jednotnom monitorovaní pôdy.

1.10.

V rámci celého vzdelávacieho systému treba posilniť informovanosť o význame pôdy. Mali by sa pritom využívať moderné pedagogické prostriedky a téma pôdy by sa mala zapracovať do učebných plánov na jednotlivých úrovniach vzdelávania.

1.11.

Dôležitú úlohu zohrávajú aj opatrenia na zvyšovanie informovanosti poľnohospodárov o pôde a vhodné postupy v poľnohospodárstve. Z toho dôvodu je veľmi dôležitá spoluúčasť poradenských subjektov.

2.1.

Toto stanovisko EHSV sa vypracúva na žiadosť estónskeho predsedníctva a jeho cieľom je zdôrazniť kľúčový význam udržateľného využívania zeme (1) a pôdy (2) pre výrobu potravín a poskytovanie ekosystémových služieb.

2.2.

Výbor na žiadosť estónskeho predsedníctva Rady preskúma, ako sa rieši problematika poľnohospodárskej pôdy v rôznych politických oblastiach EÚ. Zváži aj, čo môžu urobiť politici a podniky v EÚ na podporu udržateľného a efektívneho využívania pôdy, zdroja, ktorý je základom výroby potravín a ostatných ekosystémových výkonov.

2.3.

V súčasnosti v EÚ existujú mnohé pravidlá ochrany pôdy. Hoci k ochrane poľnohospodárskej pôdy a udržateľnému hospodáreniu s ňou prispievajú rôzne politické opatrenia EÚ, ochrana pôdy zväčša nie je ich hlavným cieľom. EHSV je presvedčený, že teraz je vhodný čas začať diskutovať o tom, ako by sa na úrovni EÚ mohli lepšie koordinovať rôzne opatrenia.

2.4.

EÚ aj členské štáty musia pri tvorbe politiky vychádzať z cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na obdobie do roku 2030 (3). Súčasťou týchto cieľov je podpora ekosystémov, boj proti rozširovaniu púští, zastavenie a zvrátenie zhoršovania kvality a degradácie pôdy, udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a ich efektívne využívanie a začlenenie opatrení v oblasti zmeny klímy do národných politík, stratégií a plánovania. Nevyhnutným predpokladom udržateľného poľnohospodárstva a výroby potravín je ochrana poľnohospodárskej pôdy, ako aj udržateľné využívanie pôdy, ktorá je obmedzeným a v zásade neobnoviteľným zdrojom.

2.5.

Okrem toho bolo spustených mnoho iniciatív s cieľom propagovať udržateľné hospodárenie s pôdou a zvyšovať povedomie o dôležitej úlohe poľnohospodárskej pôdy v oblasti potravinovej bezpečnosti a zmierňovania zmeny klímy (4).

2.6.

EHSV takisto poukazuje na koncepciu limitov zaťaženia našej planéty. Táto koncepcia by sa mohla použiť pri stanovovaní ekologických hraníc, ktoré ľudia nesmú prekračovať, aby neohrozovali životné prostredie. Výbor konštatuje, že sa už prekročili tri z deviatich limitov zaťaženia planéty (zmena klímy, strata biodiverzity a kolobeh dusíka) (5). Zároveň uznáva, že globálna potravinová bezpečnosť je takisto naliehavou výzvou, ktorou sa Európa musí zaoberať ako súčasťou svojej globálnej zodpovednosti.

3.1.

Globálny dopyt po potravinách sa v nadchádzajúcich desaťročiach bude zvyšovať. V niektorých regiónoch sveta preto treba ešte viac zintenzívniť využívanie poľnohospodárskej pôdy, čo môže mať negatívny vplyv na pôdu a životné prostredie v širšom zmysle, ak sa pri využívaní pôdy nebudú zohľadňovať ekologické hľadiská. V záujme zabezpečenia dostatočných dodávok potravín treba zachovať produktivitu existujúcej poľnohospodárskej pôdy a úrodnosť z biologického, chemického a fyzikálneho hľadiska.

3.2.

V stanovisku EHSV na tému Udržateľnejšie potravinové systémy sa opisujú vplyvy nevhodných poľnohospodárskych postupov na výrobu potravín: strata biodiverzity, degradácia pôdy, znečistenie vody a ovzdušia, ako aj emisie skleníkových plynov (6). Treba preto zaistiť efektívne a udržateľné využívanie týchto zdrojov, aby sa zaručili dodávky potravín. Toto musí byť aj súčasťou komplexnej potravinovej politiky tak, ako je popísaná v pripravovanom stanovisku EHSV na tému Príspevok občianskej spoločnosti k vypracovaniu komplexnej potravinovej politiky v EÚ.

3.3.

Zmena klímy vplýva aj na dostupnosť základných prírodných zdrojov: vody a pôdy. Hoci sa prijalo mnoho opatrení proti zmene klímy, obsah uhlíka v pôde na základe údajov o vrchnej vrstve pôdy každým rokom klesá. Realistickejší pohľad na tento trend by poskytli doplňujúce údaje z hlbších vrstiev.

3.4.

V správe s názvom Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2015 Európska environmentálna agentúra (EEA) varovala, že pôdne ekosystémové služby, vrátane výroby potravín, ochrany biodiverzity a ukladania uhlíka, vody a živín v pôde, sú čoraz ohrozenejšie (7). V závislosti od regiónu patrí medzi hlavné problémy identifikované v správe erózia pôdy, úbytok organickej hmoty v pôde, znečistenie a zástavba pôdy, ako aj urbanizácia, opúšťanie poľnohospodárskej pôdy a vplyvy čoraz intenzívnejšej poľnohospodárskej výroby na prirodzené a čiastočne prirodzené biotopy. K ďalším široko uznávaným ohrozeniam pôdy patrí aj strata úrodnosti.

4.1.

V správe vypracovanej pre Európsku komisiu sa analyzovali opatrenia na ochranu pôdy v 28 členských štátoch EÚ (8). Pri analýze sa zistilo 35 európskych a 671 štátnych politických opatrení na ochranu pôdy. Medzi opatrenia EÚ patria strategické dokumenty, smernice, nariadenia a rôzne sprievodné opatrenia. Tri štvrtiny štátnych opatrení tvoria najmä záväzné pravidlá.

4.2.

Rôznorodosť opatrení v členských štátoch je súčasne aj príležitosťou na väčšie zohľadnenie komplexného charakteru pôdy, ale aj na lepšiu koordináciu. Právo EÚ ponúka čiastočne hodnotné a prísne pravidlá ochrany pôdy, tento systém má však isté slabé stránky. Štátne politiky nestačia na odstránenie medzier v právnych predpisoch EÚ o ochrane pôdy, pričom pravidlá sa medzi krajinami výrazne líšia.

4.3.

V siedmom environmentálnom akčnom programe EÚ, ktorý je účinný od začiatku roku 2014, sa degradácia pôdy uznáva ako závažný problém a ako cieľ EÚ do roku 2020 sa stanovuje dosiahnutie udržateľného hospodárenia s pôdou a primeranej ochrany pôdy, ako aj dosiahnutie pokroku pri rekultivácii kontaminovanej pôdy. EÚ a jej členské štáty sa zaviazali aj k zintenzívneniu opatrení proti erózii pôdy a k zvýšeniu množstva organickej hmoty v pôde.

4.4.

Za relevantné z hľadiska ochrany pôdy a za relatívne účinné možno považovať o. i. tieto opatrenia EÚ: smernica o priemyselných emisiách, smernica o environmentálnej zodpovednosti, pravidlá ochrany vody (rámcová smernica o vode, smernica o dusičnanoch, systém krížového plnenia v rámci SPP, pravidlá týkajúce sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu). Stav pôdy by sa však zlepšil účinnejším vykonávaním opatrení s flexibilným zohľadnením miestnych podmienok a lepšou vzájomnou koordináciou opatrení.

4.5.

Otázky ochrany pôdy by sa dali riešiť aj využitím rôznych druhov finančnej podpory, ktorá je dostupná prostredníctvom Kohézneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, nástroja LIFE+ a programu Horizont 2020.

4.6.

Priame platby v rámci prvého piliera SPP, ktoré sa vzťahujú na približne 90 % využívanej poľnohospodárskej pôdy v EÚ, sú dôležitým hospodárskym stimulom pri rozhodovaní poľnohospodárov o využívaní a obhospodarovaní pôdy. Priame platby sú striktne viazané na zachovanie poľnohospodárskej pôdy v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave, ako aj na dodržiavanie krížového plnenia a ekologizačných požiadaviek podľa základných nariadení SPP. Členským štátom je pritom ponechaný určitý manévrovací priestor. Environmentálnym požiadavkám, ktorých cieľom je zlepšiť kvalitu pôdy, chrániť biodiverzitu a podporovať viazanie uhlíka, podlieha 30 % priamych platieb (9). Je dôležité zaistiť, aby prínosy ekologizácie neboli potláčané nadmernou byrokraciou pri vykonávaní tohto opatrenia.

4.7.

Programy rozvoja vidieka ponúkajú členským štátom v rámci druhého piliera SPP takisto možnosti na realizáciu opatrení EÚ v oblasti ochrany pôdy, ktoré sú prispôsobené miestnym osobitostiam v príslušnom členskom štáte.

4.8.

Riešenia na ochranu pôdy, zmiernenie účinkov zmeny klímy a prispôsobenie jej účinkom by mohlo ponúknuť aj množstvo plánovaných legislatívnych iniciatív (napríklad klimaticko-energetický balík, nariadenie o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva (LULUCF), nariadenie o spoločnom úsilí a podobne).

4.9.

Mimoriadny význam pre otázky ochrany pôdy má aj modernizácia nariadenia EÚ o hnojivách, o ktorej sa diskutuje v súvislosti s balíkom obehového hospodárstva a ktorou sa zaistí jednoduchšie používanie organických hnojív a hnojív získaných z odpadov. Recyklovaný materiál, ktorý sa má používať ako zúrodňujúca látka alebo hnojivo, by však nemal obsahovať nebezpečné látky (xenobiotiká). Hoci sa v návrhu Komisie stanovujú hraničné hodnoty koncentrácie škodlivých látok v minerálnych alebo organických hnojivách, potrebné sú aj nové, čisté technické riešenia na výrobu hnojív a látok na zlepšenie stavu pôdy, ktoré sú pre využívanie pôdy nevyhnutné, bez toho, aby mali negatívny vplyv na primárnu produktivitu. EHSV vo svojom stanovisku víta iniciatívu Komisie, pričom poukazuje na to, že úrodnosť a ochrana pôdy sú kľúčovými cieľmi revízie nariadenia (10).

5.1.

Spoločný referenčný rámec EÚ by mal rozhodujúci význam pre udržateľné využívanie a ochranu poľnohospodárskej pôdy, pretože by umožnil sledovať pokrok dosiahnutý pri zhromažďovaní a využívaní údajov. Okrem toho by tento rámec mohol slúžiť na to, aby sa stanovila jednotná terminológia, definícia dobrého stavu pôdy, priority, kritériá monitorovania so zreteľom na rôzne pôdne a klimatické pomery, ako aj rôzne politické opatrenia na dosiahnutie dobrého stavu pôdy. Ide o nevyhnutný predpoklad primeraného posúdenia pôdnych podmienok a prijatia potrebných opatrení.

5.2.

Úbytok poľnohospodárskej pôdy v dôsledku jej degradácie, opúšťanie pôdy, zmena klímy a urbanizácia predstavujú vo všetkých členských štátoch závažný problém. Poľnohospodárske plochy miznú v dôsledku rozširovania umelých povrchov. V rokoch 2006 až 2012 sa v európskych krajinách zaberalo približne 107 000 hektárov pôdy ročne. Na rozširovanie umelých plôch sa pritom najčastejšie zaberala orná pôda a pôda s trvalými porastmi. Ďalej nasledovali pastviny a poľnohospodárske plochy používané na zmiešané účely (11). EHSV preto navrhuje aktualizovať existujúci právny rámec EÚ s cieľom chrániť v členských štátoch hodnotné poľnohospodárske plochy, ktoré sú dôležité pre výrobu potravín a poskytovanie ostatných ekosystémových služieb, a úrodnosť týchto plôch. Na tento účel by bolo potrebné vytvoriť viac technických možností s cieľom umožniť lepšie monitorovanie a poskytovať spoľahlivé informácie.

5.3.

V záujme modernizácie SPP by sa v nadchádzajúcom finančnom programovom období malo zaistiť účinné a udržateľné hospodárenie s poľnohospodárskou pôdou. Cieľom by malo byť o. i. naďalej ochraňovať zdravie a úrodnosť poľnohospodárskej a inej pôdy. Súčasne pritom treba pamätať na potrebu zachovávať a ďalej zvyšovať produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva.

5.4.

V rámci ekologizačných opatrení prvého piliera SPP by sa mali nájsť lepšie riešenia na zlepšenie stavu pôdy. V prvom rade by sa malo podporovať striedanie plodín s využitím strukovín alebo tráv. Diskusie o účinnosti ekologizácie sa zameriavajú najmä na otázky biodiverzity, pozitívnemu vplyvu pestovania strukovín na úrodnosť pôdy by sa však mal pripisovať väčší význam ako doteraz (12).

5.5.

Poľnohospodárstvo nielen produkuje vysokokvalitné potraviny, ale zodpovedá aj za biodiverzitu a otvorenú krajinu. Zároveň zohráva dôležitú úlohu pri adaptácii na zmenu klímy a zmierňovaní jej účinkov. Poskytovanie verejných statkov sa zaisťuje hlavne opatreniami na udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi, ktoré zvyšujú pridanú hodnotu a riešia vplyv poľnohospodárstva na pôdu, vodu a biodiverzitu.

5.6.

Členské štáty treba nabádať a motivovať, aby v rámci druhého piliera SPP prijímali opatrenia na ochranu pôdy, pri ktorých by mali maximálnu pružnosť na zohľadnenie miestnych daností, odlišných podmienok (vrátane pôdnych druhov) a špecifických problémov.

5.7.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby v rámci druhého piliera SPP viac ako doteraz zohľadňovala konkrétne návrhy členských štátov na zlepšovanie kvality pôdy a jej udržateľné využívanie (napríklad prostredníctvom podpory vápnenia v rámci boja proti okysľovaniu pôdy alebo odvodňovania a zavlažovania v záujme boja proti nedostatku alebo prebytku vody). Pri biologickom obhospodarovaní pôdy by sa nemala vylúčiť žiadna možnosť hospodárenia, práve naopak, mali by sa zahrnúť rôzne opatrenia na ochranu pôdy a starostlivosť o ňu.

5.8.

Je nutné podporiť dodatočné investície do životného prostredia a ekologicky vhodných technológií s cieľom zabezpečiť udržateľné využívanie zeme a pôdy. V záujme udržateľnej výroby potravín treba podporovať poľnohospodárstvo založené na poznatkoch (t. j. precízne poľnohospodárstvo a agroekologické prístupy), čím sa zabezpečí, že poľnohospodárske prostriedky budú využité v správnom objeme, na správnom mieste a v správny čas. Osobitný význam má zlepšovanie biologickej činnosti zapracovávaním organického materiálu a dosiahnutie vyváženého obsahu živín v pôde, keďže nadmerné hnojenie predstavuje ekologické riziká, v dôsledku vyplavovania živín, zatiaľ čo nedostatok živín znižuje úrodnosť pôdy. Takisto je potrebné dodržiavať zásadu minimálneho obsahu (13), keďže ak chýba určitá živina (napríklad fosfor), zvyšuje sa aj riziko vyplavovania ostatných živín.

5.9.

Pri využívaní pôdy zohrávajú dôležitú a často rozhodujúcu úlohu aj hospodárske zvieratá, keďže podporujú kolobeh živín, udržiavanie úrodnosti pôdy (14) a sekvestráciu uhlíka. V EÚ existuje veľké množstvo poľnohospodárskej pôdy, o. i. plochy s trávnymi porastmi, ktorá je vhodná len na pasenie hospodárskych zvierat alebo pestovanie kŕmnej trávy. V niektorých regiónoch je preto nutné naďalej podporovať chov hospodárskych zvierat, aby sa poľnohospodári nevzdávali tejto pôdy. Prax udržiavania trvalého trávneho porastu len kosením, ktorá je veľmi rozšírená v niektorých častiach EÚ, nie je alternatívou pasienkového hospodárstva ani z hľadiska výroby potravín, ani z hľadiska efektívneho využívania zdrojov či pôdy. V rámci SPP sú preto potrebné opatrenia na zaistenie ziskovosti chovu hospodárskych zvierat v rôznych regiónoch EÚ, pričom treba hľadať riešenia umožňujúce aktívne a udržateľné využívanie pôdy na výrobu potravín.

5.10.

V niektorých regiónoch EÚ sú veľkým problémom zastarané poľnohospodárske odvodňovacie systémy. Preto by sa odteraz mala aj so zreteľom na zmenu klímy venovať väčšia pozornosť dlhodobým investíciám do poľnohospodárskej infraštruktúry, napríklad do modernizácie odvodňovacích systémov, aby sa zachovalo využívanie poľnohospodárskej pôdy na výrobu potravín a udržala úrodnosť pôdy.

5.11.

V miléniovom hodnotení ekosystémov z roku 2005 sa ekosystémové služby vymedzujú ako environmentálne, sociálne a hospodárske tovary poskytované ekosystémami ľuďom (15). Tvorba pôdy je ekosystémová služba a nevyhnutný predpoklad všetkých ostatných ekosystémových služieb, napríklad výroby potravín. Udržateľnú výrobu potravín bez ochrany pôdy teda nemožno dosiahnuť.

5.12.

Poľnohospodári zohrávajú dôležitú úlohu pri poskytovaní ekosystémových služieb, ktoré sa musia uznať a podporovať. Pôda zabezpečuje najdôležitejšie ekosystémové služby (16). Je zdrojom života pre mikróby, rastliny a živočíchy a významným rezervoárom biodiverzity. Filtruje vodu a ukladá sa v nej voda potrebná na rast rastlín. Reguluje záplavy, ukladajú sa v nej živiny, ktoré sprístupňuje rastlinám. Ďalej je schopná transformovať toxíny. Je základom veľkej časti globálnej výroby potravín a je nevyhnutná na produkciu biomasy. Pôda dokáže zachytávať uhlík, a teda prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy.

5.13.

Väčšiu pozornosť treba venovať využívaniu pôdy, ktoré má vplyv na fungovanie ekosystémov, a teda na zabezpečovanie ekosystémových služieb. Degradácia pôdy, neudržateľné využívanie pôdy a rozdrobenie biotopov v dôsledku urbanizácie a výstavby domov a ciest ohrozujú poskytovanie niekoľkých kľúčových ekosystémových služieb, čo ohrozuje biodiverzitu a znižuje odolnosť Európy proti zmene klímy a prírodným katastrofám. To ďalej prehlbuje problém degradácie pôdy a rozširovania púští (17). V záujme odstránenia problémov sa musia vo väčšej miere zohľadniť zásady, na ktoré Európska komisia poukázala vo svojich usmerneniach z roku 2012 týkajúcich sa najlepších postupov na obmedzenie, zmiernenie alebo kompenzovanie zástavby pôdy (18).

5.14.

Funkcie a ekosystémové služby pôdy sú témy, ktoré sa v rámci právnych predpisov riešia len zriedkavo, keďže neexistuje žiadny trh pre tieto služby a spoločnosť ich v dostatočnej miere neuznáva. Základné nariadenie o priamych platbách v rámci SPP tak napríklad obsahuje niekoľko odkazov na kvalitu pôdy, ale sa v ňom vôbec neodkazuje na jej biodiverzitu a jej súčinnosť s primárnou produktivitou. Okrem chemických a fyzikálnych vlastností pôdy kľúčovú funkciu pôdy určuje stav mikroorganizmov a fauny v pôde a biologické procesy, ktoré sú na nich založené, vrátane viazania dusíka a uhlíka, filtrácie vody a schopnosti riešiť vyplavovanie živín. Okrem vlastností pôdy je dôležité aj zdravie kultúr v záujme toho, aby bolo možné v plnej miere využiť potenciál pôdy pre výrobu potravín a viazanie uhlíka.

5.15.

EHSV vo svojom stanovisku o možnej transformácii SPP uviedol, že opatrenia zamerané na životné prostredie, zmenu klímy a biodiverzitu v rámci druhého piliera SPP by sa mohli viac ako doteraz zameriavať na poskytovanie lepších ekosystémových služieb poľnohospodármi (19). Pokiaľ ide o využívanie pôdy a zeme, podporné opatrenia by sa mali zameriavať predovšetkým na hospodárenie s trávnym porastom a organickou pôdou tak, aby sa podporila sekvestrácia uhlíka v pôde. V záujme pôdy by sa jej obrábanie malo obmedziť na minimum. Keďže sa však v neobrábaných pôdnych povrchoch hromadia živiny, určité obrábanie je potrebné na zapracovanie živín do koreňovej oblasti a na zníženie rizika vyplavovania živín. Aj pri zhutňovaní pôdy sa znižuje jej schopnosť zabrániť strate živín.

5.16.

V niektorých regiónoch EÚ by sa mala podporiť premena ornej pôdy na trávne porasty, zníženie hustoty obsadenia na trávnych porastoch pri súčasnom rešpektovaní minimálnej hustoty obsadenia, zachovanie slatín a opatrenia na obmedzenie erózie pôdy a rozširovania púští v suchých oblastiach.

5.17.

V niektorých regiónoch patrí medzi najväčšie výzvy v oblasti poľnohospodárstva zachovanie biodiverzity na poľnohospodárskej pôde, ďalšia podpora udržateľných poľnohospodárskych postupov a zvýšenie efektívnosti výroby bez ďalšieho zintenzívňovania poľnohospodárstva. Iné regióny stoja pred hlavnou úlohou zmiernenia tlaku na využívanie pôdy, zeme a prirodzených ekosystémov. V južných regiónoch je veľkým problémom aj nedostatok vody.

5.18.

Tieto aspekty poľnohospodárskej výroby, ktoré sú veľmi dôležité pre ekosystém, sa musia zohľadniť pri formovaní a transformácii spoločnej poľnohospodárskej politiky a v iných politických oblastiach.

5.19.

Keďže pôda je svetovo najväčšou pozemnou zásobárňou uhlíka na pevnine, zohráva dôležitú úlohu v boji proti zmene klímy a pri sekvestrácii uhlíka (20). V medzinárodnom rámci pre ochranu klímy má udržateľné hospodárenie s pôdou kľúčovú úlohu pri stabilizácii a zvyšovaní obsahu organických látok, ktoré pomáhajú zachovávať funkcie pôdy a predchádzať jej degradácii. V súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy (COP 21) by sa mali podporovať existujúce a nové iniciatívy zamerané na vytvorenie rovnováhy v rámci kolobehu uhlíka v pôde spôsobom, ktorý neohrozí výrobu potravín, ako sa uvádza v článku 2 Parížskej dohody o zmene klímy.

5.20.

V súlade so zásadou č. 9 svetovej charty o pôde Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) všetka pôda poskytuje ekosystémové služby, ktoré majú zásadný význam pre celosvetovú reguláciu klímy (21). V záujme zvýšenia obsahu uhlíka v pôde EHSV navrhuje, aby sa do politických opatrení EÚ začlenili zásady dobrovoľných usmernení pre udržateľné hospodárenie s pôdou, ktoré FAO prijala v roku 2016 (22). Podporiť treba okrem iného produkciu biomasy, a to zlepšením prístupu k vode (napríklad výstavbou zavlažovacích systémov so zreteľom na stav životného prostredia na mieste), obmedzením obrábania pôdy na minimum, pasienkovým hospodárstvom, integrovanou výrobou, ekologickým poľnohospodárstvom, striedaním plodín, pestovaním strukovín, zhodnocovaním organického odpadu, kompostovaním a tvorbou vegetačnej zimnej pokrývky na poliach. S pôdou bohatou na uhlík a trávnymi porastmi sa musí hospodáriť udržateľne.

5.21.

Na európskej úrovni treba podporiť významné iniciatívy v oblasti zmeny klímy. Netreba však zabúdať na to, že stav pôdy sa v členských štátoch výrazne líši, a preto v súvislosti s existujúcimi a novými opatreniami treba brať do úvahy regionálne rozdiely.

5.22.

Pri formovaní politík a rozhodovaní v oblasti využívania pôdy treba viac využívať údaje o pôde, aby sa vykonávali politiky založené na faktoch, a na účely plánovania využívania pôdy na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Výmena údajov by sa mala koordinovať so zreteľom na vlastníctvo údajov v rámci dohodnutého regulačného rámca.

5.23.

Zároveň treba zvýšiť kvalitu a zlepšiť dostupnosť údajov o pôde, najmä v oblastiach, kde sa doposiaľ neuskutočnil dostatočný výskum (napríklad údaje o obsahu uhlíka v pôde). Ak chceme zlepšiť dostupnosť údajov, potrebujeme z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska jasné ciele.

5.24.

V záujme zlepšenia prístupu k údajom o pôde a podpory ich využívania je nevyhnutné modernizovať pôdne mapy a ešte viac sprísniť minimálne požiadavky, ktoré musia členské štáty dodržiavať, pokiaľ ide o priestorový rozsah pôdnych máp. Treba však brať do úvahy aj výzvy v oblasti pôdneho mapovania v niektorých regiónoch Európskej únie.

5.25.

Na úrovni EÚ by sa mala dosiahnuť dohoda o harmonizovanom a nepretržitom monitorovaní pôdy spolu s obmedzeným počtom ukazovateľov súvisiacich so zmenami stavu pôdy a účinnosťou opatrení na ochranu pôdy.

5.26.

Poľnohospodári musia každý deň prijímať zložité rozhodnutia v oblasti plánovania výroby. Precízne poľnohospodárstvo šetrné k zdrojom, pôde a životnému prostrediu je nemysliteľné bez využívania informačných a komunikačných technológií. Nevyhnutným predpokladom je, že sa bude podporovať používanie digitálnych riešení poľnohospodármi s možnosťami a pružnosťou podľa pôdno-klimatických podmienok.

5.27.

Potenciál precízneho poľnohospodárstva sa dá naplniť integráciou údajov o pôde, hnojivách, ochranných látkach, počasí a výnosoch, čo si okrem iného vyžaduje lepší prístup k údajom obsiahnutým v národných databázach, väčšiu mobilitu a jednoduchšie používanie. Mali by sa propagovať riešenia, ktoré poľnohospodárom umožnia využívať v rámci ich každodennej práce prístup k veľkým množstvám údajov uloženým v národných databázach, pričom budú využívať softvérové riešenia od verejných aj súkromných dodávateľov, a to aj v spolupráci s poradenskými subjektmi. Dodávatelia softvéru musia napríklad so súhlasom dotknutých strán získať jednoduchší prístup k najpresnejším dostupným údajom o poľnohospodárskej pôde a vzorkách pôdy. Poľnohospodári by mali zostať vlastníkmi údajov, ktoré vyprodukujú.

5.28.

Veda zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe nových vedomostí, šírení inovácií, vývoji technológií a stanovovaní podmienok udržateľného používania zeme a pôdy. EHSV súhlasí s odporúčaniami viedenskej deklarácie o pôde, že pôdoznalectvo by sa malo v prvom rade zameriavať na vzťah medzi ľudskou činnosťou a pôdou a jeho vplyv na rôzne zložky životného prostredia (23). Dôležitá je aj spolupráca medzi pôdoznalectvom a súvisiacimi vedeckými odbormi.

5.29.

V rámci programu EÚ Horizont 2020 sa vytvorili pomerne dobré príležitosti na financovanie výskumu pôdy a výroby potravín, ktoré by sa mali zachovať aj pri príprave 9. rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie.

5.30.

Osobitný dôraz treba klásť na postúpenie výsledkov výskumu a vývoja podnikom, čím sa zaistí, aby sa zem a pôda využívali na udržateľnú výrobu potravín. EHSV vyzýva vedcov, poľnohospodárov, poradcov a iné zainteresované strany, aby rozvíjali spoluprácu v tejto oblasti a využívali možnosti, ktoré im ponúka európske partnerstvo v oblasti inovácií (EIP – AGRI).

5.31.

V poľnohospodárstve sa čoraz viac využívajú rôzne biostimulátory na zlepšenie štruktúry pôdy, nutričnej účinnosti rastlín a zásobovania vodou s cieľom zvýšiť výnos plodín a ich kvalitu. Vzhľadom na to, že každá pôda je jedinečná a jej zloženie sa neustále mení, vplyv používania biostimulátorov na biologickú rovnováhu pôdy nie je dostatočne preskúmaný a v tejto oblasti treba uskutočniť viac nezávislých štúdií.

5.32.

V záujme zvýšenia informovanosti poľnohospodárov, politických činiteľov a iných zainteresovaných strán o dôležitosti poľnohospodárskej pôdy pre udržateľnú výrobu potravín a poskytovanie ekosystémových služieb je potrebná rozsiahla diskusia o stave pôdy a príležitostiach na jej ochranu s účasťou širokého spektra zainteresovaných strán. Väčšia informovanosť pomôže zaistiť, aby sa viac investovalo do udržateľného využívania pôdy a do výskumu.

5.33.

Na všetkých úrovniach systému vzdelávania treba zvýšiť informovanosť o úlohe pôdy, pričom treba poskytnúť príležitosti na získavanie praktických skúseností. Na preskúmanie otázok súvisiacich s využívaním pôdy a jej ochranou by sa mali používať moderné vyučovacie metódy.

5.34.

Mimoriadne dôležitú úlohu tu plnia opatrenia na zvyšovanie povedomia poľnohospodárov o rôznych zloženiach pôdy, vhodnom obhospodarovaní pôdy, význame striedania plodín, hnojení a podobne. Rozhodujúce je zapojenie poradenských služieb.