11.4.2018 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 129/76 |
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Obnovené partnerstvo s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami
[JOIN(2016) 52 final]
(2018/C 129/13)
Spravodajkyňa: |
Brenda KING |
Konzultácia |
Európska komisia, 27. 1. 2017 |
Právny základ |
článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie |
Príslušná sekcia |
sekcia pre vonkajšie vzťahy (REX) |
Prijaté v sekcii |
7. 11. 2017 |
Prijaté v pléne |
7. 12. 2017 |
Plenárne zasadnutie č. |
530 |
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa) |
165/1/2 |
1. Závery a odporúčania
1.1. |
Platnosť Dohody o partnerstve z Cotonou medzi Európskou úniou (EÚ) a africkými, karibskými a tichomorskými (AKT) krajinami sa skončí v roku 2020. Dohoda o partnerstve bola základom pre spoluprácu a dialóg v oblasti politiky, ekonomiky, obchodu a rozvojovej pomoci. |
1.2. |
EÚ a AKT odštartovali nezávisle od seba diskusie s cieľom určiť možný rámec a základ pre budúce vzťahy. Priority, ktoré budú pravdepodobne zahrnuté, sú: znižovanie chudoby, obchodné vzťahy, riadenie migračných tokov a boj proti globálnemu otepľovaniu. Rozhovory medzi EÚ a krajinami AKT sa formálne začnú najneskôr v auguste 2018. |
1.3. |
Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Európska komisia spustili v roku 2015 proces verejnej konzultácie s cieľom pripraviť rámec pre obdobie po skončení platnosti Dohody z Cotonou a v novembri 2016 zverejnili spoločné oznámenie, v ktorom sa vyjadruje podpora zastrešujúcej dohode vymedzujúcej spoločné hodnoty a záujmy a stanovujú tri rôzne partnerstvá s každým z týchto troch regiónov. |
1.4. |
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta spoločné oznámenie ako aj Komisiou preferovanú možnosť v podobe zastrešujúcej dohody s osobitnými regionálnymi prioritami, ktoré by mali byť právne záväzné. EHSV sa domnieva, že je potrebná nová aktualizovaná dohoda, ktorá zohľadní nové skutočnosti, ako napríklad obavy európskej verejnosti, pokiaľ ide o zvýšené riziko teroristických útokov, vnímanie migračných tokov ako nekontrolovaných, riziko klimatických utečencov v dôsledku dramatického nárastu afrického obyvateľstva, zvyšujúci sa vplyv iných regionálnych veľmocí a nepredvídateľné kroky súčasného prezidenta USA. |
1.5. |
EHSV tiež žiada, aby bola občianska spoločnosť lepšie zapojená do budúceho rámca a bola jej pridelená významnejšia úloha presahujúca rámec bežných konzultácií. Je to dôležité na zabezpečenie zásad súdržnosti politík v záujme rozvoja. |
1.6. |
EHSV víta plán nadviazať na program OSN pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 so zahrnutím osobitných charakteristík európskych rozvojových fondov. Tento návrh dopĺňa nový Európsky konsenzus o rozvoji, ktorého hlavným cieľom je odstránenie chudoby a ktorý zároveň zahŕňa hospodárske, sociálne a environmentálne rozmery trvalo udržateľného rozvoja. Výbor však vyjadruje poľutovanie nad tým, že program 2030 nie je podstatou budúcej dohody posilňujúcej kľúčové zásady, ako je univerzálnosť, riadenie, vzájomné prepojenia a nedeliteľnosť cieľov trvalo udržateľného rozvoja. |
1.7. |
EHSV sa domnieva, že akékoľvek budúce partnerstvo by malo byť založené na politickom dialógu, a nie na vzťahu medzi darcom a príjemcom pomoci. Výbor konštatuje, že oznámenie je správne v súlade s globálnou stratégiou EÚ, odporúča však, aby každá budúca spolupráca medzi krajinami AKT a EÚ bola takisto zosúladená s akýmikoľvek stratégiami a cieľmi partnerských krajín AKT. |
1.8. |
EHSV tiež odporúča posilniť politický rozmer a zriadiť silný monitorovací mechanizmus, ktorého súčasťou bude aj občianska spoločnosť. V EÚ dosiahnuté zapojenie organizácií občianskej spoločnosti vrátane súkromného sektora do všetkých etáp budúceho partnerstva by sa malo zachovať a posilniť tým, že sa organizácie občianskej spoločnosti zahrnú do inštitucionalizovaného rámca v priebehu politického dialógu. |
1.9. |
Z prieskumu EHSV medzi hospodárskymi a sociálnymi aktérmi z krajín AKT vyplýva, že 82 % respondentov podporuje účasť neštátnych subjektov na parlamentných schôdzach a 78 % podporuje účasť na medzivládnych stretnutiach, kde by mali mať tiež možnosť predkladať správy a odporúčania. |
1.10. |
EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že spoločné oznámenie neodráža význam organizácií občianskej spoločnosti na zastrešujúcej úrovni, ani v troch regiónoch. Výbor odporúča, aby bol súčasťou budúceho partnerstva formálny mechanizmus za zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do navrhovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia, ako aj do nadchádzajúcich rokovaní. EHSV je pripravený zohrávať v tomto procese ústrednú úlohu. |
1.11. |
EHSV poukazuje na chýbajúcu zmienku o Európskom rozvojovom fonde (ERF) a predpokladá, že to zmení po tom, ako bude známy viacročný finančný rámec (VFR) a rozhodnutie o začlenení ERF do rozpočtu. EHSV pripomína svoje odporúčanie uvedené v stanovisku REX/455, kde sa uvádza, že na všetky formy rozvojovej pomoci, ktorú EÚ poskytuje tretím krajinám, sa má vzťahovať rovnaký právny rámec a majú podliehať demokratickej kontrole Európskeho parlamentu, pričom sa zároveň zachovajú rovnaké pozitívne aspekty ERF. EHSV sa ďalej domnieva, že mierový nástroj pre Afriku a nové projekty v oblasti migrácie by mali byť financované z ERF. |
1.12. |
Výbor víta dôraz, ktorý sa kladie na ľudský rozvoj ako osobitnú prioritu budúceho partnerstva a domnieva sa, že by mal byť prioritou pre všetky tri regióny a mal by sa prepojiť s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja. |
1.13. |
EHSV víta vyhlásenie Komisie o tom, že treba plne chrániť, presadzovať a uskutočňovať rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien a dievčat, a víta aj skutočnosť, že sa v ňom uznáva kľúčový príspevok žien a dievčat k mieru a budovaniu štátu, hospodárskemu rastu, technologickému rozvoju, znižovaniu chudoby, zdraviu a blahobytu, a kultúrnemu a ľudskému rozvoju. EHSV však vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie neobsahuje podrobnejšie informácie o tom, ako tento proces uľahčiť. |
1.14. |
EHSV víta skutočnosť, že dohody o obchode a hospodárskom partnerstve (DHP) budú v plnej miere integrované do nového partnerstva. EHSV sa domnieva, že obchodné dohody vrátane DHP by mali ako svoj rámec využiť program OSN do roku 2030 a Parížsku dohodu o zmene klímy. |
1.15. |
EHSV odporúča, aby rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve medzi AKT – EÚ prebiehali transparentným spôsobom a so zapojením občianskej spoločnosti. Dohody o hospodárskom partnerstve by mali obsahovať vymáhateľnú kapitolu o udržateľnom rozvoji, pričom občianska spoločnosť by mala byť aktívne zapojená do vykonávania, monitorovania a preskúmania. |
1.16. |
EHSV víta skutočnosť, že zmena klímy je jednou z hlavných priorít, ale vyjadruje znepokojenie nad tým, že priority v oblasti klímy a životného prostredia sa v troch regiónoch odlišujú. Rovnako je znepokojený tým, že dôraz sa kladie na činnosti vyžadované v krajinách AKT bez toho, aby sa zmienila zodpovednosť EÚ v súvislosti s jej environmentálnou stopou alebo vplyvom na prírodné zdroje a ekosystémy v týchto rozvojových krajinách. |
2. Kontext
2.1. |
Európska únia (EÚ) a 79 afrických, karibských a tichomorských krajín (AKT) má komplexnú a právne záväznú dohodu o medzinárodnej spolupráci, ktorá spojila viac než polovicu štátov sveta. Táto dohoda s názvom Dohoda o partnerstve z Cotonou bola podpísaná v Benine v roku 2000 s cieľom posilniť dlhodobú spoluprácu v oblasti politiky, obchodu a rozvoja medzi členskými štátmi EÚ a krajinami AKT. Dohoda viedla k vytvoreniu rôznych inštitúcií, ktoré uľahčujú spoluprácu AKT – EÚ medzi vládami, verejnými činiteľmi, poslancami parlamentu, miestnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou vrátane súkromného sektora. Je založená na historickom vzťahu medzi EÚ a jej bývalými kolóniami, ktorý sa odvtedy rozvíjal prostredníctvom radu dohôd: od dohôd o pridružení v rámci Dohovoru z Yaoundé I a II medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a bývalými francúzskymi kolóniami v Afrike (1963 – 1975) cez nasledujúce Dohovory AKT – EÚ z Lomé (1975 – 2000) až po najnovšiu Dohodu o partnerstve podpísanú v Cotonou (2000). |
2.2. |
Dohovorom z Lomé sa krajinám AKT udelil právny štatút, ktorým im umožňuje vytvoriť model rozvoja a nárokovať si na privilegovaný prístup k spoločnému trhu. Tento rámec dal väčšiu váhu karibským a tichomorským krajinám, u ktorých bolo nepravdepodobné, že by im bilaterálne dohody umožnili využívať tento druh modelu rozvoja. Hoci sa znížili chudoba, podiel krajín AKT na vnútornom trhu klesol z 6,7 % v roku 1976 na 3 % v roku 1998. |
2.3. |
Dohoda z Cotonou bola zameraná na posilnenie partnerstva, pričom ju tvoria tri piliere – politický, obchodný a trvalo udržateľný rozvoj. Pôvodným cieľom tejto komplexnej dohody bolo prispieť k rozvoju krajín AKT a zároveň podporovať diverzifikáciu ich hospodárstiev, a to vytvorením prostredia pre podnikanie a investície. |
3. Všeobecné pripomienky
3.1. |
Platnosť Dohody z Cotonou uplynie v roku 2020, v dôsledku čoho Európska komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vydali 22. novembra 2016 spoločné oznámenie. V ňom sa predkladajú tri možnosti na základe výsledkov verejnej konzultácie spustenej 6. októbra 2015. Prvá možnosť predpokladá obnovenie Dohody z Cotonou s krajinami AKT. Jej výhoda spočíva v tom, že by sa zachoval formát AKT, neviedla by však k dohode, v ktorej by sa zohľadnili osobitné priority stanovené zúčastnenými stranami. Okrem toho by sa nezohľadnili významné zmeny od roku 2000 ako napríklad rozšírenie EÚ, odlišné priority v krajinách AKT a rastúci význam regionálnych organizácií, ako je Africká únia. |
3.2. |
Druhou možnosťou by bola úplná regionalizácia vzťahov medzi EÚ a krajinami AKT. Táto možnosť by síce zohľadnila rozdiely medzi týmito tromi regiónmi, no ignorovala by želanie krajín AKT zachovať jednotu, ako vzájomné želanie využívať formát EÚ – AKT pri ovplyvňovaní medzinárodných inštitúcií. |
3.3. |
Preferovaná je tretia možnosť, na ktorej sa – ako sa zdá – zhodli všetky strany. Revízia v tomto prípade predpokladá uzavretie spoločnej rámcovej dohody s tromi regionálnymi piliermi. „Tretia alternatíva má formu jednej dohody s partnerskými krajinami, ktorá by pozostávala z troch rozličných regionálnych partnerstiev s Afrikou, Karibikom a Tichomorím a bola by otvorená užšej spolupráci s ostatnými krajinami pod spoločným zastrešením. V rámci tohto zastrešenia by sa stanovili spoločné hodnoty, zásady, základné prvky a záujmy, ktoré sú základom pre spoluprácu medzi jednotlivými stranami, a vychádzali by z významného acquis dohody. Takisto by zahŕňalo konkrétne mechanizmy spolupráce na globálnej agende. Tri regionálne partnerstvá by boli založené na existujúcich partnerstvách a zahŕňali by ich (napr. spoločná stratégia EÚ a Afriky) a stanovovali by priority a kroky zamerané na špecifiká agendy partnerstva so všetkými tromi regiónmi.“ Táto inštitucionálna úprava navrhnutá Komisiou pozostáva z troch individuálnych regionálnych partnerstiev s Afrikou, Karibikom a Tichomorím pod spoločným zastrešením, zachováva acquis a výhody formátu EÚ – AKT, pričom zároveň umožňuje diferencované iniciatívy v oblasti rozvoja podľa jednotlivých regiónov. Okrem toho táto uprednostňovaná alternatíva ponúka do budúcnosti možnosť zapojenia ďalších krajín mimo AKT, ako napríklad iných najmenej rozvinutých krajín (LDC) alebo krajín severnej Afriky. |
3.4. |
EHSV víta zámer Európskej komisie, ktorá chce dosiahnuť, aby partnerstvo bolo právne záväzné a súčasne zostalo flexibilné a schopné prispôsobovať sa pravidelne sa meniacemu prostrediu. EHSV odporúča, aby sa pojem „právne záväzné“ jasne vymedzil v dohode nadväzujúcej na Dohodu z Cotonou po skončení jej platnosti a aby zahŕňať konzultácie a sankčné postupy v prípade porušenia ľudských práv, demokratických zásad a najmä právneho štátu. EHSV konštatuje, že krajiny AKT podporujú záväzný charakter budúcej dohody (1) a domnieva sa, že by sa tak zaručila predvídateľnosť, transparentnosť a vzájomná zodpovednosť. |
3.5. |
Nedávno prijaté medzinárodné rámce – program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, Parížska dohoda o zmene klímy, akčný program z Addis Abeby, Sendaiský rámec a mestská agenda OSN – ponúkajú príležitosť zahrnúť ich do novej dohody, čím by sa partnerské krajiny dohody nasmerovali na cestu k trvalej udržateľnosti v prospech ľudí, prosperity a planéty. Budúce partnerstvo by sa malo opierať o tieto medzinárodné rámce a záväzky a malo by ich vykonávať integrovaným, inkluzívnym a udržateľným spôsobom. |
3.6. |
Prioritou budúcej dohody by mal byť ľudský rozvoj berúc pritom do úvahy dvojitý dopad exponencionálneho rastu obyvateľstva a narušenia klímy, ktorému krajiny AKT čelia. Bude to predstavovať výzvy v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti, ochrany životného prostredia a dosahovania prosperity pre všetkých. |
3.7. |
Súdržnosť politík v záujme rozvoja by mala byť kľúčovým prvkom budúceho partnerstva, ktorý by zaručil, že všetky vnútorné a vonkajšie politiky EÚ posilňujú udržateľný rozvoj v rámci EÚ a na celom svete |
4. Konkrétne pripomienky
4.1. Zapojenie občianskej spoločnosti do budúceho partnerstva AKT – EÚ
4.1.1. |
EHSV víta skutočnosť, že podľa článku 6 Dohody z Cotonou sa podporuje zapojenie mimovládnych zainteresovaných strán tým, že sa v nej uznávajú za kľúčových aktérov partnerstva. Vyjadruje však sklamanie nad tým, že spolupráca ostala výrazne orientovaná na vlády napriek uznaniu, že politický dialóg je dôležitý na podporu účasti občianskej spoločnosti v procese rozvoja. Existujú určité výnimky: Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ a Parlamentné zhromaždenie Cariforum – EÚ, Konzultačný výbor Cariforum – EÚ a Výbor pre obchod a rozvoj Cariforum – EÚ. Ďalší pokrok však môže priniesť zlepšenie tohto stavu. |
4.1.2. |
EHSV opätovne poukazuje na kľúčovú úlohu mimovládnych zainteresovaných strán vo vzťahoch medzi AKT – EÚ počas procesu rozvoja a pri monitorovaní dohôd o hospodárskom partnerstve. V programe OSN do roku 2030 sa uznáva úloha občianskej spoločnosti, pričom sa v ňom uvádza, že rozsah a ambície nového programu si vyžadujú oživené globálne partnerstvo na zabezpečenie jeho vykonávania. Uľahčí sa tak intenzívna celosvetová angažovanosť pri podpore plnenia všetkých cieľov a zámerov, spoja sa vlády, súkromný sektor, občianska spoločnosť, systém Organizácie Spojených národov a iné subjekty a zmobilizujú sa všetky dostupné zdroje. |
4.1.3. |
EHSV so sklamaním konštatuje, že niekoľko krajín AKT a najnovšie aj určité štáty EÚ zavádzajú reštriktívne právne predpisy na obmedzenie činnosti neštátnych subjektov, ktoré majú v niektorých prípadoch škodlivé dôsledky na aktívne zapojenie organizácií občianskej spoločnosti. V indexe udržateľnosti občianskej spoločnosti z roku 2016 (2) sa zdôrazňuje, že v mnohých krajinách v subsaharskej Afrike čelia organizácie občianskej spoločnosti, najmä tie, ktoré sa zameriavajú na obhajobu a ľudské práva, rastúcim obmedzeniam alebo hrozbe obmedzenia svojej činnosti. |
4.1.4. |
EHSV odporúča, aby nový dohodnutý ráme posilnil legitimitu organizácií občianskej spoločnosti osobitne a neštátnych subjektov vo všeobecnosti ako veľmi potrebných zainteresovaných strán v rámci politických procesov tým, že sa organizácie občianskej spoločnosti z krajín AKT a EÚ zahrnú do právne záväzných zásad dohody. To by malo zahŕňať štruktúrovaný rámec medzi organizáciami občianskej spoločnosti a všetkých spoločných inštitúcií AKT – EÚ. Preto vyzýva na pevnejšie technické a finančné záväzky na podporu a posilnenie aktívnej účasti organizácií občianskej spoločnosti. |
4.2. Obchod a trvalo udržateľný rozvoj
4.2.1. |
Na základe dohovoru Lomé IV profitovali krajiny AKT z nerecipročných preferencií, ktoré jednostranne poskytla EÚ, aby mohli vyvážať svoje výrobky na spoločný trh, spolu so systémom na kompenzáciu ich straty príjmov z vývozu v prípade výkyvov výmenných kurzov alebo prírodných katastrof. To však bolo označené za postup, ktorý je v rozpore s tzv. doložkou najvyšších výhod Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Na zosúladenie novej dohody z Cotonou s pravidlami WTO boli preto navrhnuté dohody o hospodárskom partnerstve, ktoré by mali napraviť tento nedostatok a umožniť krajinám AKT, aby sa začlenili do svetového hospodárstva. |
4.2.2. |
Európa preto vyrokovala dohody o hospodárskom partnerstve so šiestimi regiónmi, ktoré zahŕňajú 79 krajín AKT, v snahe vytvoriť spoločné partnerstvo v oblasti obchodu a rozvoja podporované rozvojovou pomocou. Prístup na európsky trh sa v rokoch 2000 – 2008 zabezpečoval prostredníctvom nerecipročných preferencií jednotlivých štátov, medzi ktoré patrí systém výnimiek z pravidiel WTO. Od roku 2008 boli podpisované dohody o voľnom obchode v rámci dohôd o hospodárskom partnerstve, avšak ich požadované podpísanie a následné vykonávanie sa ukázali ako pretrvávajúca výzva. Hoci sa doteraz uzatvorilo šesť dohôd o hospodárskom partnerstve, ratifikačný proces vo väčšine z nich brzdili prekážky. V roku 2007 podpísala Európa prvú z týchto dohôd s 15 karibskými štátmi, pričom dohoda predbežne nadobudla platnosť v decembri 2008. V Afrike boli výsledky nejednoznačnejšie. Šestnásť krajín zo západnej Afriky, dve regionálne organizácie, Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) a Západoafrická hospodárska a menová únia (WAEMU), ako aj Východoafrické spoločenstvo dosiahli v roku 2014 dohodu, avšak proces jej podpísania ešte nie je ukončený. Krajiny Juhoafrického rozvojového spoločenstva podpísali dohodu o hospodárskom partnerstve v roku 2016, a v neposlednom rade podpísali dočasnú dohodu o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a tichomorskými krajinami podpísali v roku 2009 aj Papua-Nová Guinea a Fidži, pretože na tieto dve krajiny pripadá najväčší podiel na obchode medzi EÚ a Tichomorím. |
4.2.3. |
Dohoda z Cotonou má preto významný rozmer z hľadiska obchodu. V roku 2012 bola EÚ druhým najväčším obchodným partnerom krajín AKT po USA: EÚ predbehla Venezuelu, Čínu, Brazíliu, Kanadu aj Indiu. Pripadá na ňu 12,1 % obchodu krajín AKT, čo je menej než v prípade Spojených štátov (35,7 %), ale viac než v prípade Číny (6,9 %) (3). |
4.2.4. |
Podľa Medzinárodného obchodného centra sa trhový podiel krajín AKT na svetovom hospodárstve zvýšil v rokoch 2003 – 2012 z 1,4 % na 1,7 %, zatiaľ čo podiel EÚ-28 na trhu krajín AKT vzrástol za rovnaké obdobie z 10,9 % na 11,5 %. Od roku 2010 však krajiny AKT zasiahli dôsledky hospodárskej krízy z roku 2008 a došlo k poklesu celkovej hodnoty ich obchodu s tovarom. V roku 2015 dosahoval vývoz 320,7 mld. USD (v porovnaní so 495,1 mld. USD v roku 2011) a dovoz predstavoval 439,6 mld. USD (v porovnaní s 500,2 mld. USD v roku 2014). |
4.2.5. |
EHSV odporúča, aby sa preskúmanie Dohody z Cotonou zameralo na expanziu obchodu v krajinách AKT vzhľadom na to, že 80 % najmenej rozvinutých krajín ešte stále patrí do skupiny AKT. Výbor tiež konštatuje, že poľnohospodárstvo predstavuje 90 % vývozu z krajín AKT a zamestnáva väčšinu obyvateľstva v produktívnom veku. V priemere 20 % národného bohatstva pochádza z poľnohospodárskych príjmov, pričom medzi krajinami AKT existujú veľké rozdiely. Napríklad v Čade pochádza z poľnohospodárskej výroby polovica HDP v porovnaní s 1 %, čo je priemer pre Karibik (4). |
4.2.6. |
Obchod a regionálna integrácia: Cieľom dohody o hospodárskom partnerstve je podporovať regionálnu integráciu, pričom je založená na logike, že väčšia regionálna integrácia posilní obchodné kapacity a tým podporí rast, zamestnanosť a hospodársky rozvoj. Na uľahčenie obchodu medzi krajinami AKT sú potrebné investície do infraštruktúry – vrátane čistej energie –, aby sa tak mohlo pomôcť krajinám AKT prejsť k výrobe a vývozu medziproduktov a hotových výrobkov, čím sa posunú smerom nahor v globálnom hodnotovom reťazci. To si bude vyžadovať aj efektívne odvetvie lodnej prepravy. EHSV preto odporúča začleniť lodnú dopravu do programu EÚ v oblasti obchodu a rozvoja. |
4.2.7. |
Obchod a udržateľný rozvoj: Budúce partnerstvo by malo zasadiť obchod a dohody o hospodárskom partnerstve do rámca programu do roku 2030 a Parížskej dohody. Dohody o hospodárskom partnerstve by mali obsahovať vymáhateľnú kapitolu o trvalo udržateľnom rozvoji s formálnym a štruktúrovaným rámcom pre začlenenie organizácií občianskej spoločnosti. Budúce rokovania AKT – EÚ by mali prebiehať transparentným spôsobom a za účasti organizácií občianskej spoločnosti na monitorovaní rokovaní a vykonávaní a monitorovaní dohody. |
4.3. Rozvojová spolupráca
4.3.1. |
Nástroje a metódy spolupráce majú uviesť do praxe zásady Dohody z Cotonou zameraním sa na výsledky, partnerstvo a zodpovednosť. Programovanie a čerpanie Európskeho rozvojového fondu (ERF) sú preto skoncipované ako spoločná zodpovednosť. |
4.3.2. |
ERF sa financuje priamo z dobrovoľných príspevkov členských štátov EÚ, ktoré nepatria do rozpočtu EÚ, ale rokuje sa o ňom súbežne s inými nástrojmi na financovanie vonkajšej činnosti EÚ, aby sa zabezpečila konzistentnosť. Spravujú ho Európska komisia a Európska investičná banka. EIB spravuje investičný nástroj a poskytuje úvery, záruky a finančné zdroje z ERF a vlastných zdrojov súkromným spoločnostiam v krajinách AKT na krátkodobé a dlhodobé projekty súkromného a verejného sektora. |
4.3.3. |
Celkové pridelené prostriedky z ERF vzrástli – po brexite však pravdepodobne poklesnú – a zároveň si udržali svoju medzivládnu povahu a štruktúru riadenia, čo umožnilo fondu stať sa najväčším prvkom rozvojovej spolupráce EÚ okrem viacročného finančného rámca (VFR). Vzhľadom na jedinečnú minulosť a právne postavenie ERF, ako aj na jeho medzivládny základ nemá v jeho prípade Európsky parlament žiadnu spolurozhodovaciu právomoc. Výbor Európskeho parlamentu pre rozvoj sa zapája do všeobecných politických diskusií a je významnou zainteresovanou stranou v rámci Dohody z Cotonou. Spoločné parlamentné zhromaždenie má takisto právomoc vykonávať parlamentnú kontrolu pridelených prostriedkov z ERF v národných indikatívnych programoch a regionálnych indikatívnych programoch. |
4.3.4. |
ERF a zahrnutie do rozpočtu: EP prostredníctvom osobitného postupu udelenia absolutória udeľuje absolutórium Európskej komisii za spravovanie a vykonávanie ERF. Možnosť zahrnutia do rozpočtu – zahrnutie ERF do rozpočtu EÚ – je stále príčinou sporov medzi EP a Radou, hoci Komisia pri viacerých príležitostiach navrhla, aby bol ERF zahrnutý rozpočtu EÚ. |
4.3.5. |
EHSV sa domnieva, že na všetky formy podpory, ktorú EÚ poskytuje tretím krajinám, by sa mal vzťahovať rovnaký právny rámec a mali by podliehať rovnakým demokratickým kontrolám EP. Preto vyzýva na začlenenie ERF do rozpočtu EÚ a na súčasné zachovanie pozitívnych aspektov ERF (napr. reciprocity a vzájomnej zodpovednosti). To bude viesť k súdržnejšej rozvojovej politike EÚ. |
V Bruseli 7. decembra 2017
Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Georges DASSIS
(1) Vyhlásenie zo Sipopa: Budúcnosť skupiny krajín AKT v meniacom sa svete: výzvy a príležitosti, 7. summit hláv štátov a predsedov vlád krajín AKT, 13. a 14. decembra 2012.
(2) https://www.usaid.gov/africa-civil-society.
(3) https://www.robert-schuman.eu/en/european-issues/0440-post-cotonou-the-modernisation-of-the-acp-partnership.
(4) Tlačová správa sekretariátu AKT: The new ACP policy highlights the transformation of the products from the agricultural sector, 15. júna 2017.