31.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 288/81

Spravodajca:

Christophe QUAREZ

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyjadruje potešenie z toho, že Komisia potvrdila svoj zámer urýchliť prechod na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo prostredníctvom globálnej stratégie zameranej na stimulovanie súkromných investícií, primeraných finančných nástrojov a financovania zameraného na výskum a inováciu.

1.2.

Komisia vo svojom oznámení (1) predstavuje množstvo rôznych nástrojov a spôsobov financovania na podporu nízkouhlíkovej inovácie. EHSV podporuje úmysel Komisie stimulovať nové investície počas celého hodnotového reťazca inovácií.

1.3.

EHSV však vyjadruje znepokojenie nad zložitosťou a rozmanitosťou tejto pomoci. Víta preto zámer Komisie zriadiť jednotný poradenský nástroj, ktorého cieľom bude usmerňovať predkladateľov projektov a investorov, ale žiada, aby sa vynaložilo úsilie na zjednodušenie možností financovania. Výbor sa domnieva, že nástroje finančnej pomoci sú príliš početné a ťažko dostupné pre veľmi malé podniky a miestne samosprávy.

1.4.

EHSV navrhuje, aby Komisia vyzvala členské štáty, aby spojili svoje zdroje určené na realizáciu projektov veľkého rozsahu v oblasti nízkouhlíkovej inovácie s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi hlavnými aktérmi európskeho výskumu. Zlepší sa tým koordinácia medzi aktérmi výskumu v záujme zvýšenia ich konkurencieschopnosti.

1.5.

EHSV pripomína, že v rámci európskych politík v oblasti klímy by sa mali investície a inovácia využívať na stimulovanie transformácie týchto sektorov, a rozhodne nie na to, aby spôsobili ich úpadok. Premiestňovanie výrobných činností by v žiadnom prípade nemalo nahrádzať politiku na boj proti zmene klímy.

1.6.

EHSV sa domnieva, že najlepším hnacím motorom nízkouhlíkovej inovácie je regulačný rámec, ktorým by sa pre CO2 stanovila vysoká cena (dnes je jeho cena približne 7 EUR za tonu), čím by sa investorom vyslal veľmi jasný signál, že v strednodobom horizonte už nebude v Európe miesto pre uhlíkové technológie.

1.7.

EHSV sa nazdáva, že Európska únia je v celosvetovom meradle jedným z hlavných aktérov v oblasti výskumu a inovácie týkajúcich sa čistej energie a jedným z hlavných poskytovateľov verejného financovania v tejto oblasti, na ktorú vynakladá vyše 10 miliárd EUR. Výskum a inovácie sú kľúčom k podpore globálnej konkurencieschopnosti Európy a k tomu, aby si udržala celosvetové vedúce postavenie v oblasti vyspelých energetických technológií a riešení energetickej efektívnosti.

1.8.

EHSV oceňuje, že sa pripisuje dôležitosť obom koncom inovačného reťazca, v rámci ktorého zohráva kľúčovú úlohu program Horizont 2020 vďaka svojmu vzostupnému prístupu k financovaniu priekopníckeho základného výskumu, a to prostredníctvom Európskej rady pre výskum, ako aj vďaka plánovanému zriadeniu Európskej rady pre inováciu, ktorej cieľom bude pomáhať priemyslu, najmä malým s stredným podnikom (MSP), vytvárať nové trhy.

1.9.

EHSV by chcel lepšie pochopiť projekty Komisie, ktorých zámerom je preskúmať nové prístupy v záujme cieľovo motivovaného výskumu a inovácie. Konkrétne je potrebné podrobnejšie opísať spôsob určovania a výberu takýchto projektov.

1.10.

EHSV vyzýva na zapojenie občianskej spoločnosti v rámci novej platformy pre výskum v oblasti energetiky, ktorú Komisia zamýšľa zriadiť s cieľom spojiť odborníkov na energetiku z oblasti spoločenských vied, ako aj zo sféry humanitných a technických vied.

2.1.

Komisia potvrdzuje svoj cieľ urýchliť prechod na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo.

2.2.

Na tento účel predstavuje balík legislatívnych opatrení zameraný na tri všeobecné ciele:

2.3.

V tejto súvislosti Komisia predstavuje globálnu stratégiu, ktorá obsahuje hlavné strategické páky, ktoré môže EÚ použiť na to, aby stimulovala súkromné investície do inovácie v oblasti čistej energie:

2.4.

Komisia vo svojom oznámení uvádza štyri prioritné technologické oblasti:

2.5.

Komisia okrem toho navrhuje uľahčiť koordináciu úsilia o inováciu v oblasti čistej energie s mestami, regiónmi a členskými štátmi.

3.1.

Európska komisia predložila 30. novembra 2016 obsiahly balík opatrení s názvom Čistá energia pre všetkých Európanov, ktorý pozostáva zo súboru návrhov zameraných na reorganizáciu trhu s energiou, predovšetkým energiou z obnoviteľných zdrojov, s cieľom dodržať záväzky prijaté podpísaním Parížskej dohody o zmene klímy.

3.2.

Podpísaním Parížskej dohody sa EÚ zaviazala znížiť do roku 2030 svoje emisie skleníkových plynov o 40 %. V októbri 2014 zároveň stanovila rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 spolu s dvoma ďalšími cieľmi: dosiahnuť, aby do roku 2020 výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov predstavovala 20 % a v roku 2030 najmenej 27 %, a v tom istom časovom rámci znížiť spotrebu energie najprv o 20 % a potom najmenej o 27 %.

3.3.

EHSV vo viacerých stanoviskách podporil potrebu urýchliť prechod na konkurencieschopné nízkouhlíkové európske hospodárstvo, pričom by sa mali zohľadniť postoje a návrhy, ktoré vyjadrila občianska spoločnosť.

3.4.

Vyzývajúc na „spravodlivý prechod“ EHSV vždy odmietal stavať zamestnanosť a ochranu životného prostredia proti sebe. Oba tieto ciele treba presadzovať s rovnakým odhodlaním.

3.5.

EHSV sa nazdáva, že v rámci európskych politík v oblasti klímy by sa mali investície a inovácia využívať na stimulovanie transformácie týchto sektorov, a rozhodne nie na to, aby spôsobili ich úpadok. Premiestňovanie výrobných činností by v žiadnom prípade nemalo nahrádzať politiku na boj proti zmene klímy.

3.6.

Politika EÚ v oblasti energetickej inovácie sa doposiaľ sústredila najmä na rozvoj technológií a prehliadala to, čo je pre občanov skutočne dôležité: uspokojenie ich energetických potrieb, ako je vykurovanie, mobilita alebo osvetlenie.

3.7.

Komisia vo svojom oznámení už uznáva, že spotrebitelia musia mať v energetickom systéme ústredné postavenie ako výrobcovia v rámci decentralizovaných energetických sietí alebo aktéra, ktorý žiada konkurencieschopné nízkouhlíkové riešenia.

3.8.

ESHV tento vývoj víta, pretože inovačná stratégia pre občanov sa začína analýzou ich potrieb a ich energetického správania.

3.9.

Komisia predstavuje vo svojom oznámení množstvo rôznych finančných nástrojov a spôsobov financovania na podporu nízkouhlíkovej inovácie. EHSV podporuje zámer Komisie stimulovať dodatočné investície v rámci celého hodnotového reťazca inovácie, je však znepokojený zložitosťou a rozmanitosťou tejto pomoci, ktorá je preto ťažko dostupná pre veľmi malé inovačné podniky alebo pre miestne alebo regionálne orgány.

3.10.

Preto EHSV víta zámer Komisie zriadiť jednotný poradenský nástroj, ktorého cieľom bude usmerňovať predkladateľov projektov a investorov, ale žiada, aby sa vynaložilo úsilie na zjednodušenie možností financovania.

3.11.

Je skutočne zložité orientovať sa medzi Fondom na inováciu systému obchodovania s emisiami, Európskym fondom 2020 pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúru, fondom „InnovFin“, „InnoEnergy“, programom Horizont 2020, Európskym fondom pre strategické investície alebo Európskou investičnou bankou (EIB) (2).

3.12.

Vo svojom stanovisku na tému Energetické technológie a inovácie  (3) EHSV pripomína, že významné inovácie nepochádzajú z priemyselných odvetví a podnikov s prevahou na trhu, ale od „špecialistov“, napríklad zo sektora malých a stredných podnikov.

4.1.

EHSV víta zámer Komisie znížiť dotácie na ropu a uhlie v niektorých členských štátoch, pripomína však, že je potrebné predvídať s tým súvisiace priemyselné zmeny a navrhnúť alternatívy v oblasti odbornej prípravy a zamestnania pre pracovníkov, ktorých to zasiahne, a to najmä v baníckom priemysle.

4.2.

Pre politickú podporu členských štátov je nevyhnutné, aby verejnosť akceptovala transformáciu energetiky z hľadiska pracovných miest.

4.3.

EHSV sa domnieva, že najlepším hnacím motorom nízkouhlíkovej inovácie je regulačný rámec, ktorým by sa pre CO2 stanovila vysoká cena (dnes je jeho cena približne 7 EUR za tonu), čím by sa investorom vyslal veľmi jasný signál, že v strednodobom horizonte už nebude v Európe miesto pre uhlíkové technológie.

4.4.

Technológia zachytávania a ukladania CO2 sa spomína len okrajovo, hoci ju Komisia považuje za nevyhnutnú na dosiahnutie cieľov do roku 2050.

4.5.

V tejto súvislosti EHSV vyjadruje počudovanie nad tým, že Komisia nevysvetľuje, prečo nástroje na podporu technológií zachytávania a ukladania CO2 používané od roku 2008 nefungujú.

4.6.

EHSV podporuje zámer Komisie dekarbonizovať do roku 2050 fond budov Únie. Tento fond budov predstavuje viac ako 40 % konečnej spotreby energie v Únii.

4.7.

Výzva, ktorú predstavuje tepelná renovácia fondu budov, je značná, ale EHSV nevidí v oznámení Komisie žiadne hmatateľné nástroje a finančnú podporu na dosiahnutie tohto cieľa.

4.8.

Technické riešenia (izolácia, obnoviteľné zdroje energie na vykurovanie a ohrev úžitkovej vody) existujú v prípade nových budov, často vďaka špecifickým právnym predpisom v oblasti energetiky v členských štátoch, ale je známe, že podpora tepelnej renovácie starších budov je nedostatočná, hoci často práve v nich žijú najviac znevýhodnené rodiny.

4.9.

Pokiaľ ide o dopravu, ktorá je ďalším sektorom s vysokými emisiami CO2, EHSV podporuje ciele Komisie, má však isté pochybnosti v súvislosti s niektorými prvkami návrhu:

4.10.

Pokiaľ ide o financovanie inovácie, EHSV sa domnieva, že kľúčovú úlohu by mohlo zohrať kolektívne financovanie. Ide o rozmáhajúci sa sektor, ktorý bude čoskoro významnejší ako rizikový kapitál a ktorý občanom umožňuje priamo sa zapojiť do procesu inovácie v oblasti čistej energie.

4.11.

EHSV vyzýva Komisiu, aby podporovala kolektívne financovanie a nasmerovala finančné prostriedky na štyri technologické oblasti, ktoré považuje za prioritné (energia z obnoviteľných zdrojov, riešenia na uskladňovanie energie, elektromobilita a budovy s pozitívnou energetickou bilanciou).