9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/1

—

oznámenie Európskej komisie k jej pracovnému programu na rok 2017 z 25. októbra 2016,

—

svoje uznesenie zo 4. júna 2015 o prioritách na roky 2015 – 2020 a z 15. júna 2016 o príspevku k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2017,

—

Protokol o spolupráci s Európskou komisiou z februára 2012,

1.

s obavami konštatuje, že 60 rokov po svojom založení sa Európska únia nachádza v hlbokej kríze z dôvodu naďalej nízkej dôvery verejnosti v európsky projekt a potrebuje sa zreformovať; zároveň zdôrazňuje, že občania EÚ rok čo rok považujú za najdôveryhodnejšiu úroveň riadenia v EÚ miestnu a regionálnu úroveň. VR sa preto zapája do dialógov s občanmi, s aktívnou účasťou miestnych a regionálnych vedúcich predstaviteľov, ku témam, ktoré vyplývajú z miestnych potrieb a daností, a prispieva tak k reflexii o Európe;

2.

súhlasí s Komisiou, že medzi hlavné výzvy, ktorým EÚ čelí, patria:

3.

hoci je rovnako ako Komisia presvedčený, že tieto výzvy si vyžadujú prístup zdola nahor, vedený občanmi a založený na viacúrovňovom riadení, zdôrazňuje, že kroky EÚ sa musia zamerať na posilnenie postavenia občanov;

4.

zdôrazňuje, že je potrebné zapojiť miestne a regionálne samosprávy do prípravy Bielej knihy o budúcnosti Európy, a nalieha na Komisiu, aby zvážila stanovisko VR na túto tému a zapojila VR do konzultačnej fázy;

5.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v pracovnom programe sa venuje len minimálna pozornosť zásadnej úlohe európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ktoré majú vplyv na všetkých občanov a regióny v Európe, posilňujú súdržnosť, podporujú inovácie a sú vyjadrením skutočnej európskej solidarity v záujme harmonického rozvoja EÚ ako celku. Vyzýva Európsku komisiu, aby pripravila budúcu politiku súdržnosti po roku 2020, keďže to je hlavná investičná politika EÚ a musí byť založená na prístupe opierajúcom sa o konkrétne danosti na mieste a aktualizovanú územnú víziu. Súčasne VR nabáda Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí zlepšiť a zjednodušiť postupy v rámci EŠIF s cieľom znížiť administratívne zaťaženie a pomôcť zvýšiť využitie fondov;

6.

opakovane vyzýva, aby sa verejné výdavky členských štátov a miestnych a regionálnych orgánov vyčlenené na spolufinancovanie fondov EŠIF nezahŕňali do štrukturálnych výdavkov podľa Paktu stability a rastu, pretože takéto investície sú prínosom pre európske priority a majú následný pákový efekt pre rast európskej ekonomiky;

7.

víta navrhované predĺženie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), pokiaľ ide o trvanie a finančnú kapacitu, konštatuje však, že toto oznámenie bolo predložené bez komplexného posúdenia vplyvu alebo nezávislého hodnotenia predtým, ako Komisia predložila tento návrh; zdôrazňuje, že je potrebné naďalej rozvíjať súčinnosť medzi EFSI a ostatnými fondmi EÚ, najmä EŠIF a zjednodušovať postupy tak, aby sa znížila miera byrokracie, a pomáhať zvyšovať mieru absorpcie fondov EÚ; zdôrazňuje však, že by mal byť tiež posilnený tretí pilier investičného plánu. Vyzýva Komisiu a Európsku investičnú banku, aby zvýšili svoje úsilie o zvýšenie informovanosti v teréne, zaoberali sa otázkou geografickej nevyváženosti EFSI s cieľom optimalizovať integráciu a súčinnosť investícií so zreteľom na jednotné programovanie zásahov politiky súdržnosti a aby sprístupnili verejnosti viac podrobných informácií o projektoch financovaných prostredníctvom EFSI, pričom by sa mala osobitne zdôrazniť ich doplnkovosť;

8.

zaväzuje sa prispieť v ranom štádiu do diskusie o budúcom viacročnom finančnom rámci po roku 2020, vrátane reformy vlastných zdrojov;

9.

žiada urýchlené prijatie súhrnného nariadenia (Omnibus regulation) so zreteľom na vplyv a zabezpečenie lepšieho využívania programov EŠIF, ktoré sú už obsiahnuté v súčasnom programovom období;

10.

zdôrazňuje, že je potrebné sledovať implementáciu mestskej agendy pre EÚ, a vyzdvihuje význam začlenenia mestského rozmeru do ostatných oblastí politiky EÚ. V tejto súvislosti opakuje svoju žiadosť, aby bola vypracovaná biela kniha o mestskej agende EÚ;

11.

opakovane žiada, aby sa vypracoval európsky plán pre bývanie, ktorý by sa horizontálne zaoberal doteraz roztriešteným prístupom k bývaniu prostredníctvom sektorových politík, akou je mestská agenda EÚ, udržateľný rozvoj, politika súdržnosti, politika v oblasti hospodárskej súťaže alebo sociálne iniciatívy ako napr. európsky pilier sociálnych práv;

12.

podčiarkuje, že je potrebné vypracovať kódex správania sa, pokiaľ ide o zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do európskeho semestra 2017, a žiada, aby bol ročný prieskum rastu doplnený o územnú analýzu, vrátane osobitnej územnej kapitoly v správach o jednotlivých krajinách, a aby boli pre členské štáty vydávané usmernenia týkajúce sa zapojenia miestnych a regionálnych orgánov do národných programov reforiem;

13.

podporuje sústavné zameranie Komisie na investície, najmä zistením opatrení na podporu investícií v rámci európskeho semestra. V tejto súvislosti odkazuje na Bratislavské vyhlásenie výboru s názvom Investovať a spájať , v ktorom sa zdôrazňuje, že miestny a regionálny rast podnecovaný investíciami musí byť založený na stratégiách územného rozvoja, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, že verejné rozpočty podporujúce kvalitné investície pôjdu ruka v ruke s inými finančnými zdrojmi na regionálnej, miestnej, národnej a európskej úrovni;

14.

víta zámer Komisie aj naďalej pracovať na dosiahnutí cieľov udržateľného rozvoja a zdôrazňuje že Európa potrebuje dlhodobú stratégiu na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorá bude udávať smerovanie európskemu semestru. Táto stratégia by mala byť založená na preskúmaní stratégie Európa 2020 v polovici obdobia jej uplatňovania;

15.

víta zameranie Komisie na nezamestnanosť mladých ľudí prostredníctvom posilnenia záruky EÚ pre mladých a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ako aj zavedenia európskeho zboru solidarity, ktorému by malo prospieť včasné, proaktívne a spoľahlivé zapojenie miestnych a regionálnych orgánov, mládežníckych organizácií a občianskej spoločnosti všeobecne;

16.

vyjadruje poľutovanie, že chýbajú iniciatívy na riešenie dlhodobej nezamestnanosti, ako aj na posúdenie foriem európskeho režimu poistenia pre prípad nezamestnanosti, ktorý by doplnil vnútroštátne režimy v prípade hospodárskeho poklesu a pomohol predísť tomu, aby sa asymetrický šok zmenil na štrukturálne znevýhodnenie pre celú Európu;

17.

žiada, aby miestne a regionálne silné stránky a výzvy, vrátane protichodných potrieb miestnych a regionálnych pracovných trhov, boli zohľadnené v novom programe zručností pre Európu, a bude rád pracovať na rámci kvality pre učňovskú prípravu a na návrhu na zvýšenie mobility učňov;

18.

očakáva návrh Komisie na lepšie riešenie výziev v oblasti vyváženia pracovného a súkromného života, najmä pokiaľ ide o lepšie zapojenie žien do trhu práce;

19.

v rámci príprav na Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018 sa chce zamerať na kultúru a kultúrne dedičstvo, ako aj na medzinárodné kultúrne vzťahy EÚ, ktoré sú dôležitou zložkou posilnenia európskej identity a podpory základných európskych hodnôt, sociálneho začlenenia, inovácií a dialógu medzi kultúrami, ako aj cestovného ruchu zameraného na kultúru a dedičstvo;

20.

zdôrazňuje, že je potrebné chápať revíziu programu Horizont 2020 v polovici obdobia jeho trvania a nadchádzajúce konzultácie o novom rámcovom programe pre výskum a inovácie ako jeden organický proces, ktorý sa musí zaoberať otázkou inovačnej priepasti v Európe. Oznamuje, že VR včas prispeje k revízii akčného plánu v oblasti biohospodárstva, ktorá je naplánovaná na rok 2017;

21.

konštatuje, že biela kniha o budúcnosti Európy bude zahŕňať aj návrhy týkajúce sa budúcnosti HMÚ a privítal by reformy, ktoré podporia demokratickú legitímnosť riadenie HMÚ;

22.

zdôrazňuje, že na to, aby sa zlepšil sociálny rozmer HMÚ, je nevyhnutné riešiť sociálne a regionálne rozdiely. Víta zámer Európskej komisie navrhnúť Európsky pilier sociálnych práv, ktorý by stanovoval zásady Únie, ktorá je založená na sociálnej spravodlivosti a dodržiava zásadu subsidiarity a proporcionality;

23.

víta navrhnutú revíziu Paktu stability a rastu, nabáda však Komisiu, aby zohľadnila, že pakt musí byť priaznivejší, pokiaľ ide o rast, a to najmä v súvislosti s investíciami, ktoré podnecujú rast. Zdôrazňuje svoje predchádzajúce výzvy, aby sa podrobne prehodnotil územný vplyv európskych štatistických pravidiel na verejné investície;

24.

víta záväzok Komisie podporovať energetickú účinnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov v rámci rozsiahlej politiky energetickej únie, v spojení s pravidlami dobrého riadenia, vhodnými opatreniami na podporu inovácií a prehodnotením koncepcie trhu s elektrickou energiou, ako aj ďalším zlepšovaním energetickej infraštruktúry s cieľom zabezpečiť medziregionálne a cezhraničné prepojenia a podporovať decentralizované systémy získavania energie, čo je krok smerom k udržateľnému a pružnému vnútornému trhu a energiou;

25.

osobitne odporúča, aby politiky EÚ v oblasti koncepcie trhu s elektrickou energiou a energie z obnoviteľných zdrojov boli koordinované a vyvážené, pričom treba venovať pozornosť miestnym a regionálnym problémom, ako sú prístup k sieti pre malých dodávateľov energie na úrovni distribučných sústav;

26.

podporuje uplatňovanie Parížskej dohody a zdôrazňuje, že na preklenutie priepasti medzi národnými záväzkami a úsilím potrebným na obmedzenie globálneho otepľovania pod 2 oC bude potrebné, aby sa úsilie miest a regiónov integrovalo do národných záväzkov, a bude potrebná aj horizontálna a vertikálna koordinácia, a to aj na úrovni EÚ a UNFCCC. VR preto žiada Komisiu, aby podporila požiadavku VR, aby bol tento aspekt začlenený do národne stanovených záväzkov s cieľom zlepšiť inštitucionalizáciu platformy NAZCA a prácu lídrov v boji proti klimatickým zmenám v rámci sekretariátu UNFCCC. VR tiež vyzýva Komisiu, aby podnecovala výskumné projekty týkajúce sa regiónov a miest v kontexte zmeny klímy s cieľom prispieť k budúcej práci medzivládneho panelu o zmene klímy;

27.

žiada Európsku komisiu, aby spolupracovala s VR na rozvoji koncepcie príspevkov určených na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom stimulovať aktivity na miestnej a regionálnej úrovni v záujme dosiahnutia cieľov samitu COP21 v Paríži;

28.

žiada Komisiu, aby aktualizovala svoje ciele v oblasti klímy a energetiky s cieľom dosiahnuť do roku 2030 50 % zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a zahrnúť prispôsobovanie sa do politík a financovania na všetkých úrovniach. Komisia by mala podporovať dobrovoľné iniciatívy podporujúce nízke emisie zlúčenín uhlíka a odolnú premenu v mestách a regiónoch. V hodnotiacej správe Komisie o stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy by malo byť objasnenie týkajúce sa posilnenia postavenia regiónov a miest;

29.

nabáda Komisiu, aby podporovala vykonávanie stratégií na znižovanie rizika katastrof v mestách a regiónoch, najmä v cezhraničných regiónoch, a aby zabezpečila, že investície EÚ budú dodržiavať normy na znižovanie rizika katastrof;

30.

víta vytvorenie Európskej platformy pre potravinový odpad a potravinové straty a žiada Komisiu, aby zakročila proti plytvaniu potravinami a vytýčila ambiciózny cieľ zredukovať plytvanie potravinami; malo by to byť súčasťou celoeurópskej stratégie udržateľných potravinových systémov vrátane ochrany biodiverzity, aspektov životného prostredia, zdravia, obchodu, zdrojov a obhospodarovania pôdy, ako aj sociálnych a kultúrnych hodnôt potravín;

31.

vyzýva Komisiu, aby zohľadnila odporúčania VR pri vykonávaní akčného plánu pre obehové hospodárstvo, a začiatkom roku 2017 predložila plánovanú revíziu smernice o pitnej vode, návrh nariadenia o minimálnych kvalitatívnych požiadavkách na opätovne používanú vodu, a stratégiu v oblasti používania, opätovného používania a recyklácie plastov, ktorá by stanovila jasné a ambiciózne ciele pre plastový odpad a vylúhovanie otravných látok z tohto odpadu; vyzýva Komisiu, aby navrhla doplnkové iniciatívy týkajúce sa stavebníctva a sektora demolačných prác, ustanovení o ekodizajne a využívania druhotných surovín, látok a zložiek;

32.

je pripravený a ochotný v rámci technickej platformy pre spoluprácu v oblasti životného prostredia zintenzívniť spoluprácu s Komisiou na dlho očakávaných opatreniach v súvislosti so 4. prioritným cieľom 7. environmentálneho akčného programu EÚ na roky 2014 – 2020; vyjadruje poľutovanie nad tým, že iniciatívy naplánované na rok 2017 majú nelegislatívnu povahu, a opakuje svoju výzvu na predloženie návrhu smernice EÚ, ktorá by zaviedla ustanovenia na zabezpečenie súladu jednotlivých právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, a na predloženie novej smernice o prístupe k spravodlivosti vo veciach ochrany životného prostredia;

33.

v súlade s nedávnym vyhlásením 2.0 z Corku opakuje svoju požiadavku vypracovať bielu knihu o vidieckych oblastiach, ktorá bude slúžiť ako východiskový bod pre politiku rozvoja vidieka po roku 2020 a vyzýva na praktické opatrenia na posúdenie vplyvu politík EÚ na vidiecke oblasti vzhľadom na to, že vidiecke oblasti sú často zanedbávané a mimo hlavného vývoja politických opatrení;

34.

v súvislosti s prípravou SPP po roku 2020 zdôrazňuje, že medzi rozvojom vidieka a poľnohospodárstvom existuje silné prepojenie, a preto žiada, aby sa prijali podporné opatrenia pre rodinné poľnohospodárske podniky, najmä s cieľom riešiť otázku kolísania cien poľnohospodárskych produktov;

35.

bude pokračovať v práci v prospech udržateľnej správy oceánov v záujme európskych pobrežných a námorných regiónov a ich morského a námorného hospodárstva; VR bude úzko spolupracovať s regiónmi a všetkými zainteresovanými stranami v oblasti správy vecí verejných a budovania kapacít, vyrovnávania sa s výzvami v reťazci výroby potravín, znižovania záťaže životného prostredia, ktorú spôsobujú nezákonné spôsoby rybolovu a znečistenie, v oblasti poznatkov o mori, vedy a inovácií s cieľom podnietiť modrý rast a zamestnanosť;

36.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2017 nevenuje dostatočnú pozornosť zdravotníctvu, aj keď by Komisia mala podporiť členské štáty a ich regióny v úsilí zvýšiť prevenciu, reformy a optimalizovať ich systémy zdravotnej starostlivosti, najmä prostredníctvom riešení elektronického zdravotníctva, a vypracovať komplexné stratégie pre demografiu;

37.

víta zámer Komisie predložiť opatrenia na posilnenie jednotného trhu s tovarom, najmä pokiaľ ide o vzájomné uznávanie a nevyhovujúce výrobky, a zdôrazňuje potrebu pokračovať v práci na dobudovaní jednotného trhu so službami, ktorý je oprávnene dôležitou ústrednou témou stratégie jednotného trhu;

38.

opakuje svoju výzvu, aby bol do európskeho semestra začlenený pilier jednotného trhu aj so systémom pravidelného monitorovania a hodnotenia;

39.

berie na vedomie zámer Komisie zasadzovať sa za priemysel Európy a zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť európskeho priemyslu tiež závisí od konkurencieschopného zásobovacieho reťazca a že v tomto ohľade zohráva dôležitú úlohu obchodná politika;

40.

zdôrazňuje význam tvorby inteligentnej regulácie a znižovania administratívnej záťaže pre MSP, najmä posilnením programu REFIT a zabezpečením, aby sa vplyv na MSP systematicky zohľadňoval pri tvorbe nových pravidiel;

41.

podporuje vytvorenie „Fóra miest na podporu kolaboratívneho hospodárstva“ s VR ako kľúčovou zainteresovanou stranou; s poľutovaním ďalej konštatuje, že chýba akýkoľvek návrh, ktorý by zabezpečil právo na nové formy zamestnanosti vyplývajúce z digitalizácie;

42.

zdôrazňuje potrebu revízie rozhodnutia a rámca pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) a vyzýva Komisiu, aby v roku 2017 začala verejnú konzultáciu, aby mohli regionálne a miestne orgány predložiť svoje názory na problémy, s ktorými sa stretávajú v súvislosti s kontrolou štátnej pomoci pri financovaní SVHZ;

43.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu účinného systému verejného obstarávania, pokiaľ ide o schopnosť regionálnych a miestnych orgánov plniť investičné ciele, a vyzýva Komisiu, aby poskytla pomoc s cieľom zabezpečiť úplné vykonávanie smerníc o verejnom obstarávaní a aby posúdila ťažkosti miestnych a regionálnych orgánov pri uplatňovaní smerníc o verejnom obstarávaní;

44.

opakuje svoju požiadavku na obnovenú európsku stratégiu v oblasti cestovného ruchu v rámci osobitnej rozpočtovej položky pre cestovný ruch v EÚ a vyzýva Komisiu, ako aj členské štáty, aby uľahčili prístup k financovaniu pre malé a stredné podniky v odvetví cestovného ruchu;

45.

víta úsilie Komisie dokončiť realizáciu stratégie digitálneho jednotného trhu, a to aj prostredníctvom elektronického obstarávania, a svoj príspevok poskytne prostredníctvom novovytvorenej spoločnej participatívnej platformy pre širokopásmové pripojenie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky európske oblasti mohli využívať digitálny jednotný trh tým, že budú mať prístup k vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu;

46.

zdôrazňuje, že migrácia je komplexný viacúrovňový proces, v ktorom zohrávajú dôležitú úlohu štáty, regióny a miesta určenia a pôvodu. Je dôležité podporovať intenzívnejší dialóg a užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ, ako aj krajinami pôvodu a tranzitu migrantov a ich regionálnou a miestnou úrovňou;

47.

vyzýva preto Komisiu, aby zohľadnila odporúčania VR týkajúce sa ochrany utečencov v krajinách ich pôvodu a nového rámca pre dohody o partnerstve;

48.

vyzýva na podporu miestnych a regionálnych orgánov pri vykonávaní reformy spoločného európskeho azylového systému a iných nástrojov EÚ vytvorených na základe európskej migračnej agendy, ako napríklad revidovaných ustanovení o legálnej migrácii a akčného plánu pre integráciu. Žiada Komisiu, aby zahrnula odporúčania VR o integrácii migrantov do svojho strednodobého preskúmania európskej migračnej agendy. Pripomína, že integrácia je procesom založeným na právach a povinnostiach;

49.

vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o ťažkosti pri monitorovaní prítomnosti maloletých bez sprievodu a riziko, že sa stanú obeťou obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania; naliehavo vyzýva, aby sa zaviedli programy zamerané na začleňovanie a vzdelávanie určené tak samotným maloletým, ako aj miestnym a regionálnym administratívam, ktoré sa zaoberajú ich prijímaním, a na zapájanie komunít pôvodu týchto maloletých, ktoré sú už etablované v hostiteľskej krajine, s cieľom zaručiť maloletým možnosť žiť dočasne v rodine alebo v primeranom prostredí, ktoré podporí ich sociálny, emocionálny a vedomostný rozvoj;

50.

vyzýva Komisiu, aby poskytla miestnym a regionálnym orgánom konkrétne a praktické informácie o možnostiach financovania na prijímanie a integráciu migrantov a opakuje svoju výzvu na podporu priameho prístupu miestnych a regionálnych orgánov k príslušným finančným nástrojom EÚ;

51.

vyzýva Komisiu, aby podporovala miestne a regionálne samosprávy vo vývoji stratégií prevencie v reakcii na radikalizáciu, aby pokračovala v zbieraní a zverejňovaní osvedčených postupov na predchádzanie radikalizácii prostredníctvom tvorby politických opatrení na regionálnej a miestnej úrovni, a aby podporovala spoluprácu medzi mestami pri riešení problému radikalizácie;

52.

berie na vedomie, že Komisia má v úmysle pokračovať v rokovaniach o obchode s USA, Japonskom, krajinami Mercosuru, Mexikom, Tuniskom a krajinami ASEAN, ako aj požadovať nový mandát na začatie rokovaní s Tureckom, Austráliou, Novým Zélandom a Čile, no domnieva sa, že Komisia by mala vyvinúť viac úsilia s cieľom preukázať ich pridanú hodnotu;

53.

opakuje, najmä vzhľadom na ambiciózne budúce obchodné rokovania, že Komisia by každú významnú iniciatívu v oblasti obchodnej politiky mala doplniť o posúdenie územného vplyvu;

54.

víta skutočnosť, že súčasťou globálnej stratégie EÚ je výslovná výzva na obnovenie vonkajších partnerstiev a uvádza sa v nej, že EÚ v jej susedstve podporí rôzne spôsoby dosahovania odolnosti, so zameraním na najnaliehavejšie prípady vládnej, hospodárskej, spoločenskej a klimatickej/energetickej nestability, ako aj na prípravu účinnejších migračných politík pre Európu a jej partnerov;

55.

zdôrazňuje prínos VR prostredníctvom jeho zmiešaných poradných výborov a pracovných skupín a podujatia Enlargement Days (Dni rozšírenia) s partnermi z prístupových krajín, k cieľu Komisie v oblasti rozširovania, a to podporovať spoločnú stabilitu a prosperitu s kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami;

56.

zdôrazňuje, že európska susedská politika (ESP) môže mať trvalý vplyv len vtedy, ak bude prinášať konkrétne výhody pre všetkých príjemcov, a zdôrazňuje, že sa musí zachovať rovnováha medzi východným a južným susedstvom; zdôrazňuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri upevňovaní demokracie a zásad právneho štátu v spoločnosti, pričom zdôrazňuje potrebu poskytnúť väčšiu podporu decentralizačným reformám v susedských krajinách;

57.

zdôrazňuje, že regionálna spolupráca je významným príspevkom ku globálnej stabilite a naliehavo žiada Komisiu o zintenzívnenie spolupráce s Európsko-stredomorským zhromaždením regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM), Konferenciou regionálnych a miestnych samospráv krajín Východného partnerstva (CORLEAP) a pracovnou skupinou VR pre Ukrajinu, najmä pri realizácii regionálnych programov a nových iniciatív;

58.

zdôrazňuje, že pri uplatňovaní obnovenej ESP je potrebné dať významnú prioritu iniciatívam na podporu decentralizovaných procesov, vytváraniu partnerstiev a budovaniu kapacít na vnútroštátnej úrovni. Upozorňuje na iniciatívu z Nikózie, ktorú navrhol VR na podporu líbyjských miest a pomocou ktorej sa mohli potreby zosúladiť s technickou podporou a mohla sa obnoviť schopnosť líbyjských obcí poskytovať služby. Vyzýva Komisiu, aby väčšmi podporovala takéto formy spolupráce zdola nahor a poskytla dostatočné administratívne a finančné zdroje; opakuje potrebu vyvinúť nové nástroje na budovanie kapacít v prístupových krajinách a krajinách ESP, ktorými by sa nahradil nástroj pre miestnu správu (LAF);

59.

podporuje nedávny vývoj po zlúčení Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike a iniciatívy Compact of Mayors s cieľom vytvoriť najväčšiu koalíciu miest, ktoré sa zaviazali k boju proti zmene klímy, a je pripravený využiť svoje medzinárodné kanály, kontakty a partnerstvá (ARLEM pre Dohovor na juhu a Dohovor v Afrike, CORLEAP pre Dohovor na východe, ICLEI a partnerstvo o urbanizácii EÚ – Čína v Severnej Amerike a v juhovýchodnej Ázii, atď.), ktoré môžu väčšmi posilniť úsilie o zmierňovanie, adaptáciu a odolnosť v súvislosti so zmenou klímy a výzvami trvalo udržateľného rozvoja;

60.

žiada Komisiu, aby úzko spolupracovala s VR v záujme zohľadnenia konkrétnych obáv, skúseností a príspevkov európskych miest v novej štruktúre riadenia globálneho dohovoru;

61.

víta navrhovaný nový rámec partnerstva s tretími krajinami a nový Európsky vonkajší investičný plán a žiada, aby boli miestne a regionálne samosprávy zapojené do tohto procesu;

62.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala aktívnu účasť miestnych a regionálnych orgánov v rozvojovej spolupráci počas rokovaní o revidovanom Európskom konsenze o rozvoji a plnení cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a o dohode po skončení platnosti dohody z Cotonou, na ktorú bude zameraná konferencia o decentralizovanej spolupráci VR v marci 2017;

63.

vyzýva Komisiu, aby zrevidovala nariadenie o európskej iniciatíve občanov (EIO) s cieľom zjednodušiť a zlepšiť právny rámec tohto nástroja;

64.

víta iniciatívu Komisie REFIT, najmä návrh na posúdenie transparentnosti a demokratickej kontroly postupov pre delegované a vykonávacie akty a niektoré sekundárne akty;

65.

opakuje svoju výzvu začleniť posúdenia územného vplyvu do fázy posúdenia vplyvu nových právnych predpisov EÚ, ak je to vhodné; navrhuje užšiu spoluprácu medzi VR a novovytvoreným centrom kompetencie pre územnú politiku Spoločného výskumného centra pri hodnotení vykonávania právnych predpisov EÚ;

66.

požaduje väčšiu transparentnosť, spoluprácu a efektívnosť inštitúcií EÚ a víta ich spoločný záväzok v rámci medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva s cieľom spoločne stanoviť všeobecné ciele a priority, najmä v prípade legislatívnych návrhov; žiada, aby bol VR zapojený do všetkých fáz legislatívneho procesu s cieľom plne využiť jeho potenciál v legislatívnom cykle;

67.

očakáva ešte užšiu spoluprácu s Európskou komisiou a Európskym parlamentom pri monitorovaní subsidiarity a v súvislosti so svojou konferenciou o subsidiarite v roku 2017;

68.

poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej komisii, Európskemu parlamentu, slovenskému predsedníctvu Rady EÚ a predsedovi Európskej rady.