Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2016/C 263/05)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„BURRATA DI ANDRIA“

EÚ č.: IT-PGI- 0005-01393–27. 10. 2015

CHOP ( ) CHZO ( X )

1.   Názov

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Taliansko.

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 1.3. Syry.

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Burrata di Andria“ je syr vyrobený z kravského mlieka pridaním smotany do točenej syreniny. Vonkajšia vrstva je tvorená výlučne zo syreniny „pasta filata“ (točená syrenina), ktorá obklopuje náplň zo smotany zmiešanej s trhanou syreninou toho istého druhu.

Tvar a fyzikálne, chemické, mikrobiologické a organoleptické vlastnosti

Hmotnosť: hmotnosť výrobku „Burrata di Andria“ sa môže pohybovať od 100 g do 1 000 g.

Vzhľad: „Burrata di Andria“ je mliečnej bielej farby a má vonkajšiu vrstvu hrubú približne ≥ 2 mm.

Textúra náplne: trhaná, kyprá hmota nasiaknutá smotanou.

Tvar: okrúhly vakovitý tvar s charakteristickým zviazaným uzáverom na hornom konci.

Stracciatella : náplň je vyrobená z ručne trhanej syreniny pasta filata máčanej v smotane.

Obsah vlhkosti: 60 % až 70 %.

3.3.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Kravské mlieko. Smotana, ktorá sa používa na výrobu syra „Burrata di Andria“ CHZO, sa vyrába v súlade s mikrobiologickými kritériami stanovenými v platných právnych predpisoch z čerstvého mlieka alebo srvátky, ktoré sa najskôr odstredia a následne počas 15 sekúnd pasterizujú pri teplote 72 °C, alebo z pasterizovanej čerstvej smotany a/alebo balenej UHT smotany a/alebo ich zmesí.

3.4.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Všetky operácie od spracovania surovín až po výrobu finálneho výrobku sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

3.5.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

„Burrata di Andria“ sa musí baliť v priestoroch, v ktorých sa vyrába a ktoré sa nachádzajú v zemepisnej oblasti vymedzenej v bode 4, keďže ide o čerstvý výrobok, ktorý má tendenciu rýchlo podliehať skaze.

Syr „Burrata di Andria“ možno baliť:

Výrobok sa musí skladovať pri teplote 4 °C až 6 °C. Jednotlivé kusy syra v nádobách dosahujú hmotnosť od 100 g do 1 000 g.

3.6.   Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Chránené zemepisné označenie „Burrata di Andria“ musí byť uvedené na etikete zreteľným a nezmazateľným písmom, ktoré sa musí dať jednoznačne odlíšiť od všetkých ostatných nápisov na etikete. Bezprostredne za ním musí nasledovať nápis „Chránené zemepisné označenie“ a/alebo skratka „CHZO“.

Je zakázané pripájať akýkoľvek ďalší opis, ktorý nie je výslovne povolený. Je však dovolené použiť názvy, obchodné názvy a vlastné značky za predpokladu, že nemajú pochvalný význam a nezavádzajú spotrebiteľa.

Logo chráneného zemepisného označenia „Burrata di Andria“ sa skladá z týchto grafických prvkov a slov:

Logo syra „Burrata di Andria“ CHZO musí byť zobrazené na všetkých etiketách, obaloch a rukávových etiketách všetkých balených výrobkov, pričom rozmery loga vypočítané na základe plochy obdĺžnika zodpovedajúceho celkovej výške a šírke ochrannej známky nesmú byť menšie ako 10 % ani väčšie ako 25 % celkovej graficky spracovanej plochy obalu.

Na obaloch sa musí nachádzať európsky symbol CHZO.

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Zemepisná oblasť, v ktorej sa vyrába a balí syr „Burrata di Andria“, zahŕňa celé územie regiónu Apúlia.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

„Burrata di Andria“ je syr typický pre Apúliu, ktorý sa od iných syrov odlišuje špecifickým spôsobom výroby a organoleptickými vlastnosťami, vďaka ktorým je jedným z najoceňovanejších a najsvojráznejších syrov pochádzajúcich z oblasti Apúlie a juhu Talianska.

Syr „Burrata di Andria“ podľa ústnej tradície vyvinul začiatkom dvadsiateho storočia Lorenzo Bianchino na istom starom statku. Hovorí sa, že pre silné sneženie Bianchino nemohol odviezť mlieko do mesta a bol nútený ho nejako spracovať, pričom musel spotrebovať hlavne smotanu, ktorá sa prirodzene tvorila na hladine mlieka. Preto sa pokúsil použiť na výrobu čerstvého produktu rovnaký postup, aký sa používa na výrobu mantèche (nádoby vyrobené z vyzretej syreniny pasta filata používané na skladovanie masla). Bianchino navyše po svojich sedliackych predkoch zdedil prirodzený odpor proti plytvaniu a snahu účelne využiť všetky prebytky vznikajúce pri výrobe. Tak prišiel na myšlienku, že zmieša zvyšky vznikajúce pri výrobe syreniny pasta filata so smotanou a že túto zmes zabalí do vrchnej vrstvy vytvorenej takisto zo syreniny pasta filata.

„Burrata di Andria“ preto vyzerá ako ručne tvarovaný vak z hmoty pasta filata, ktorý obsahuje trhanú syreninu pasta filata zmiešanú so smotanou. Táto zmes smotany a kúskov pasta filata je známa pod označením stracciatella. Pojem stracciatella odvodený od talianskeho slovesa s významom „trhať“ označuje spôsob, akým sa náplň pripravuje. Syrenina pasta filata sa ručne trhá na pásiky nepravidelných tvarov.

Jedna z prvých zmienok o tomto syre sa datuje do roku 1931 a bola uverejnená v sprievodcovi Guida del Touring Club. Výrobok sa už od začiatku tešil veľkej obľube nielen v Taliansku, ale aj v zahraničí, a to až do takej miery, že sám iránsky šach sa stal jedným z jeho najnadšenejších milovníkov. Jednoduchá maslová chuť tohto typického výrobku z Apúlie vyhovuje nárokom všetkých labužníkov, ktorí chcú prebádať stredomorskú kuchyňu a zároveň vyhľadávajú jednoduché, pôvodné výrobky s nízkou mierou spracovania.

Dôkazom vysokej vážnosti, ktorej sa syr „Burrata di Andria“ teší, je aj to, že je zastúpený na jedálnych lístkoch mnohých reštaurácií na celom svete, kde sa uvádza jeho pôvod v talianskej Andrii. Okrem toho, že vo výrobe syra „Burrata di Andria“ sa v nezmenenej podobe zachovala väzba medzi výrobnou tradíciou a územím, podarilo sa mu dosiahnuť aj významné trhové postavenie, a to aj napriek krátkej trvanlivosti, ktorá predstavuje obmedzenie pri jeho uvádzaní na trh. Keďže „Burrata die Andria“ je výrobok, ktorý sa konzumuje v čerstvom stave, zdá sa, že veľké obchodné spoločnosti ho do ponuky nezaraďujú a zostáva zastúpený len v okrajovom segmente trhu. Dopyt po výrobku je však napriek tomu výrazný vďaka tomu, že má medzi spotrebiteľmi vynikajúcu povesť.

Tento syr bol predmetom mnohých článkov tak v domácej, ako aj v zahraničnej tlači. Noviny Il Corriere della Sera označujú výrobok „Burrata di Andria“ vo svojej správe z 26. augusta 1977 za príklad excelentnosti vo výrobe syra v Apúlii a celom južnom Taliansku.

Periodikum La Repubblica spomína vo svojom článku zo 16. decembra 1999 syr „Burrata di Andria“ výslovne ako výrobok, ktorý stojí za to zachovať.

Ako vynikajúci a jedinečný syr ho chváli aj Allan Bay vo svojom článku na portáli www.vivimilano.it/atavola.

Denník Il Sole 24 Ore spomína tento syr v článku z 30. júla 1999 ako jednu z mimoriadnych kulinárskych špecialít Apúlie.

V článku uverejnenom v periodiku La Stampa pod názvom La Mondanità, ktorého autorkou je Vanna Pescatori, sa uvádza, že tento vynikajúci syr sa stal súčasťou jedného z chodov slávnostnej večere, ktorú podával prestížny výrobca automobilov Ferrari so sídlom v Maranelle.

Novinár Davide Paolini vo svojom článku pod názvom Delikátne kulinárske dedičstvo, ktoré treba chrániť uverejnenom v nedeľnej prílohe novín Il Sole 24 ore Tempo Liberato prirovnáva syr „Burrata di Andria“ k ostatným talianskym kulinárskym špecialitám, ako sú Mozzarella di Bufala Campana, Coppa Piacentina, Caciocavallo Silano atď., ktoré by sa mali chrániť a zachovať.

Nicola Dante Basile označuje syr „Burrata di Andria“ vo svojom článku pod názvom Pecorino obsadilo prvú priečku medzi vyvážanými syrmi, ktorý vyšiel 18. augusta 1990 v poľnohospodárskej prílohe denníka Il Sole 24 Ore, ako špecialitu, ktorej sa nevyhne žiaden labužník, čím bezpochyby poukazuje na rešpekt hraničiaci s uctievaním, ktorý tomuto syru právom patrí.

Ihneď po založení registra tradičných výrobkov ministerstva poľnohospodárstva (ministerský výnos č. 350/1999) v roku 2000 bol syr „Burrata di Andria“ zapísaný na celkom prvý zoznam tradičných výrobkov regiónu Apúlia.

Alberto Pejrano ho vo svojom článku o chutiach Apúlie za Fridricha II. uverejnenom 9. októbra 2000 vo víkendovej časti periodika Slow Food označil za klenot medzi mliečnymi výrobkami. Na internetovej stránke www.stayinitaly.com sa „Burrata di Andria“ v časti venovanej regiónu Apúlia uvádza ako jeden z typických syrov regiónu. Iní autori opisujú tento syr na internetovej stránke www.agipzone.com ako vrchol ušľachtilej chuti.

Napriek svojej krátkej trvanlivosti je tento výrobok veľmi cenený aj v zahraničí, dokonca aj vo vzdialených krajinách, ako sú Spojené štáty americké, kam ho niektorí z pridružených výrobcov dodávajú v týždenných intervaloch. Príkladom jeho obľúbenosti je aj to, že sa nachádza na jedálnom lístku známeho reťazca reštaurácií Il Fornaio, ktorý zvykne organizovať tematické kampane a v rámci nich propaguje určité špeciality a delikatesy.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)

Konsolidované znenie špecifikácie výrobku je dostupné na internetovej stránke: http://www.politicheagricole.it/flex/cm/pages/ServeBLOB.php/L/IT/IDPagina/3335

alebo:

priamo na domovskej stránke ministerstva poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva (www.politicheagricole.it) kliknutím na položku Qualità e sicurezza (v pravom hornom rohu obrazovky) a potom na Disciplinari di Produzione all’esame dell’UE.

(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.