V Bruseli17. 3. 2016

SWD(2016) 65 final

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU

Sprievodný dokument

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady,

ktorým sa stanovujú pravidlá sprístupňovania hnojivých výrobkov s označením CE na trhu a mení nariadenie (ES) č. 1069/2009 a nariadenie (ES) č. 1107/2009

{COM(2016) 157 final}
{SWD(2016) 64 final}


Súhrnný prehľad

Posúdenie vplyvu k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

o sprístupňovaní hnojivých výrobkov na trhu

A. Potreba konať

Prečo? Aký problém sa rieši?

Podmienky prístupu hnojivých výrobkov na trh sú na úrovni EÚ harmonizované len čiastočne. Rozdrobenosť neharmonizovanej časti trhu do veľkej miery bráni obchodným príležitostiam. Harmonizovanými právnymi predpismi sa navyše dostatočne neriešia otázky životného prostredia a ľudského zdravia. Konkrétnejšie je možné identifikovať tieto operatívne problémy:

1. Spoločnosti pôsobiace vo viacerých členských štátoch čelia na neharmonizovanom trhu nákladom vyplývajúcim z odlišných vnútroštátnych pravidiel, ktoré často zahŕňajú predchádzajúce povolenie, ktoré je ťažké získať.

2. Zistili sa vážne obavy týkajúce sa zdravia a životného prostredia, najmä pokiaľ ide o prítomnosť toxických kontaminantov v niektorých bežne používaných hnojivách. Súčasné harmonizačné právne predpisy nezabezpečujú dostatočnú ochranu zdravia a životného prostredia.

3. Súčasné harmonizované právne predpisy umožňujú prístup na trh prostredníctvom postupu, ktorý sa z hľadiska inovačného cyklu výrobného odvetvia ukázal ako príliš pomalý.

Čo sa od tejto iniciatívy očakáva?

Od iniciatívy sa očakáva:

1.Vytvorenie rovnakých podmienok pre všetky hnojivé výrobky na úrovni EÚ, čím sa zvýšia príležitosti výrobného odvetvia na získanie prístupu na vnútorný trh a zároveň sa zachovajú vnútroštátne predpisy platné pre výrobky obmedzené na vnútroštátne trhy, čím sa zabráni akémukoľvek narušeniu trhu.

0.Zvýšenie úrovne ochrany zdravia a životného prostredia obmedzením prítomnosti kontaminantov v hnojivých materiáloch a prídavných látkach v celej EÚ.

Uľahčenie prístupu na harmonizovaný trh zavedením primeraného, nákladovo efektívneho, transparentného a pružného regulačného rámca, čím sa zareaguje na potreby poľnohospodárov EÚ týkajúce sa inovačných výrobkov.

Aká je pridaná hodnota opatrení na úrovni EÚ? 

Problémy zistené na harmonizovanom trhu (t. j. nedostatočná ochrana ľudského zdravia a životného prostredia, nepružné požiadavky, v dôsledku ktorých je prístup na trh príliš pomalý) sú neoddeliteľne spojené so súčasnou úpravou na úrovni EÚ, a preto ich možno napraviť iba opatreniami na úrovni EÚ. Efektívne fungujúci celoúniový trh pre všetky hnojivé výrobky otvorí nové trhové príležitosti a zníži administratívne zaťaženie.

Vzhľadom na veľmi miestny charakter trhu s určitými hnojivými výrobkami však bude toto harmonizované opatrenie EÚ nepovinné a bude existovať súčasne s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré členské štáty zachovajú alebo zavedú, a s vzájomným uznávaním.

B. Riešenia

Aké legislatívne a nelegislatívne možnosti politiky sa zvažovali? Je niektorá z možností uprednostňovaná? Prečo? 

Možnosť 1: Základný scenár – súčasné právne predpisy EÚ zostanú nezmenené.

Možnosť 2: Spôsob regulácie použitý v nariadení o hnojivách, t. j. typové schvaľovanie, zostane nezmenený a rozšíri sa na harmonizáciu hnojív z organických surovín a iných produktov súvisiacich s hnojivami, ako sú napríklad „rastlinné biostimulátory“.

Možnosť 3: Harmonizácia prostredníctvom schvaľovania prídavných látok, výsledkom čoho bude pozitívny, úplný zoznam materiálov, ktoré bude možné zámerne použiť v hnojivom výrobku.

Možnosť 4: Harmonizácia prostredníctvom nového legislatívneho rámca (NLR), ktorá je založená na povinných požiadavkách na kvalitu a bezpečnosť a dobrovoľných harmonizovaných technických normách.

Možnosť 5: Rovnako ako v rámci možnosti 4 sa harmonizácia dosiahne prostredníctvom „nového legislatívneho rámca“ s využitím požiadaviek a noriem. Zapojenie tretej strany do posudzovania zhody s požiadavkami sa však líši v závislosti od kategórie materiálu, pričom najvyššie je pri odpade a iných druhotných materiáloch s potenciálne premenlivým zložením. Možnosť 5 z analýzy vychádza ako preferovaná možnosť.

V rámci možností 2 až 5 sa zavádzajú limitné hodnoty kontaminantov (vrátane ťažkých kovov) pre všetky hnojivé výrobky. Posudzovali sa dva varianty: úplná a nepovinná harmonizácia, podľa vyššie uvedeného opisu.

Kto podporuje ktorú možnosť? 

Možnosť 1 nepodporujú žiadne členské štáty, výrobné odvetvie ani mimovládne organizácie.

Možnosti 2 a 3 podporujú niektoré členské štáty a niektoré vnútroštátne priemyselné združenia, ktoré bežne regulujú trh s hnojivami prostredníctvom zoznamov povolených typov alebo zložiek.

Možnosť 4 nepodporujú všetky členské štáty, keďže NLR sa v porovnaní s dobre známymi prístupmi v rámci možností 2 a 3 považuje za zásadnú zmenu.

Možnosť 5, najmä s variantom nepovinnej harmonizácie, vo všeobecnosti dobre prijíma výrobné odvetvie (najmä MSP) a veľký počet členských štátov (vrátane niektorých z najväčších) ako najlepšiu možnosť.

C. Vplyvy uprednostňovanej možnosti

Aké sú výhody uprednostňovanej možnosti (prípadne hlavných možností, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)? 

Prístup na trh s hnojivými výrobkami regulovanými v rámci NLR by sa zjednodušil a súladom takýchto výrobkov s požiadavkami na bezpečnosť a kvalitu by sa zabezpečila zvýšená úroveň bezpečnosti v rámci potravinového reťazca. Výhody z hľadiska prístupu na vnútorný trh a pružnosti trhu v rámci uprednostňovanej možnosti (možnosť 5) sú veľmi podobné ako v prípade možnosti 4. V posúdení vplyvu sa odhaduje, že táto možnosť prinesie nižšie administratívne náklady pre verejné orgány a hospodárske subjekty ako súčasný stav a výrazne nižšie administratívne náklady pre verejné orgány ako možnosť typového schvaľovania, čím by sa výrazne zvýšila pružnosť trhu a stimulovali by sa tak inovácie.

Dodatočná výhoda variantu nepovinnej harmonizácie by spočívala v tom, že by sa týkal len hospodárskych subjektov, ktoré majú skutočný záujem o získanie prístupu na trh vo viacerých členských štátoch EÚ, v súlade so zásadami subsidiarity a lepšej regulácie.

Aké sú náklady na uprednostňovanú možnosť (prípadne na hlavné možnosti, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)? 

Náklady na uprednostňovanú možnosť sú úmerné očakávaným prínosom pre podniky aj spoločnosť. Náklady pre verejné orgány sú skôr neutrálne. V prípade výrobkov podliehajúcich NLR by bola potrebná určitá ďalšia činnosť v oblasti normalizácie v súvislosti so skúšobnými metódami.

Možnosť 5 by pre hospodárske subjekty znamenala nižšie administratívne náklady ako možnosť typového schvaľovania. Možno však očakávať, že administratívne náklady na úrovni jednotlivých spoločností budú v niektorých prípadoch vyššie ako pri súčasnom stave. To by platilo najmä pre výrobcov pomerne premenlivých materiálov vyžadujúcich si vysokú úroveň zapojenia tretích strán v oblasti posudzovania zhody. MSP pôsobiace v sektore výroby hnojivých výrobkov podliehajúcich certifikácii treťou stranou by museli notifikovanému orgánu platiť poplatky za overenie súladu svojich výrobkov s požiadavkami. Variant nepovinnej harmonizácie by pre vnútroštátne správy mohol znamenať vyššie náklady ako v prípade úplnej harmonizácie, keďže by do určitej miery pravdepodobne zachovávali vnútroštátne postupy. Náklady spojené s prechodom by boli v prípade hnojivých výrobkov, na ktoré sa už vzťahuje súčasné nariadenie, minimálne, keďže bude povolená vlastná certifikácia výrobkov. Členské štáty by takisto museli zabezpečiť kvalitu notifikovaných orgánov.

Aký bude vplyv na podniky, MSP a mikropodniky?

Spoločnosti, ktoré si zvolia možnosť harmonizácie, by získali výhodu zjednodušeného prístupu na celý trh EÚ. Zároveň by sa znížili administratívne náklady, a to z dôvodu menšej potreby zaregistrovať jednotlivé produkty podľa rozdielnych vnútroštátnych pravidiel. Výrobcovia, na ktorých sa nevzťahujú postupy certifikácie treťou stranou, by boli menej zasiahnutí než tí, ktorí musia znášať náklady na certifikáciu treťou stranou (napr. MSP). Tieto náklady by sa zmiernili znížením frekvencie kontrol podľa objemu výroby a znížením počtu externých odberov vzoriek po roku uznania. V tomto zmysle by sa nepovinnou harmonizáciou uľahčil plynulý prechod na nový regulačný rámec, pričom by sa výrobcom ponechala možnosť zvoliť si, či svoj výrobok uvedú na miestny trh alebo na trhy EÚ.

Očakáva sa významný vplyv na štátne rozpočty a verejnú správu? 

Náklady pre štátne rozpočty by boli skôr neutrálne. Náklady na správu vnútroštátnych právnych predpisov zostanú rovnaké, časom sa ale znížia, ak si čoraz viac spoločností zvolí harmonizáciu podľa nariadenia o hnojivách, zatiaľ čo náklady na dohľad nad trhom zostanú rovnaké alebo sa môžu mierne zvýšiť.

Očakávajú sa ďalšie významné vplyvy? 

Očakáva sa, že návrhom sa zníži závislosť od surovín pochádzajúcich spoza hraníc EÚ, pretože ponúkne príležitosti jednoduchšieho prístupu na celý trh EÚ pre inovačné výrobky, napr. z organických alebo recyklovaných materiálov. Mohlo by to mať vplyv na dovozné toky EÚ, ako je podrobne analyzované v samostatnom posúdení vplyvu z roku 2011 o možných maximálnych limitoch pre kadmium.

D. Nadväzujúce opatrenia

Kedy sa táto politika preskúma?

Hodnotenie ex post nariadenia sa plánuje päť rokov od jeho vykonávania a bude založené na spätnej väzbe získanej prostredníctvom rôznych mechanizmov spolupráce, ktoré už boli zavedené podľa súčasného nariadenia o hnojivách (skupiny expertov). Zoznam kontaminantov a ich príslušné limitné hodnoty by bolo možné preskúmať kedykoľvek v prípade, ak by z nových vedeckých dôkazov vyplynulo, že množstvo kontaminujúcich látok v pôde pochádzajúcich z hnojív treba znížiť.