EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli10. 1. 2017
COM(2016) 821 final
2016/0398(COD)
Návrh
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o presadzovaní smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorou sa stanovuje postup oznamovania pre systémy udeľovania povolení a požiadavky súvisiace so službami a ktorou sa mení smernica 2006/123/ES a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu
(Text s významom pre EHP)
{SWD(2016) 434 final}
{SWD(2016) 435 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Jednou z desiatich priorít Európskej komisie je vytvorenie hlbšieho a spravodlivejšieho vnútorného trhu. Využitie jeho silných stránok a jeho skutočného potenciálu je kľúčovým pre podporu zamestnanosti a rastu v Európskej únii. V októbri 2015 prijala Komisia stratégiu pre jednotný trh so súborom opatrení na zlepšovanie jednotného trhu, ktorý mal priniesť viac príležitostí pre ľudí a podniky vrátane legislatívneho návrhu na zlepšenie presadzovania smernice o službách prostredníctvom reformy existujúceho postupu oznamovania týkajúceho sa služieb. Európska rada vyzvala k ambicióznosti pri realizácii stratégie pre jednotný trh a k dokončeniu a uskutočneniu rôznych stratégií pre jednotný trh do roku 2018 a pripomenula, že "lepším vykonávaním a presadzovaním platných právnych predpisov sa naďalej pomôže využívať výhody ambícií európskeho jednotného trhu".
Zo smernice o službách vyplýva, že musia byť určité vnútroštátne pravidlá obmedzujúce slobodu usadiť sa a slobodu poskytovať služby nediskriminačné vzhľadom na štátnu príslušnosť alebo miesto pobytu, primerané a opodstatnené závažnými dôvodmi týkajúcimi sa verejného záujmu. Na zabezpečenie toho, aby nové opatrenia zavedené členskými štátmi skutočne spĺňali tieto podmienky a aby sa tak uľahčovala konkurencieschopnosť a integrácia na jednotnom trhu so službami, sa smernicou o službách stanovuje, že členské štáty musia oznámiť Komisii nové alebo zmenené systémy udeľovania povolení alebo určité nové alebo zmenené požiadavky spadajúce do rozsahu tejto smernice.
Hodnotenia Komisie však preukázali, že súčasným postupom oznamovania v rámci smernice o službách sa nedosahuje jej cieľ vždy, napriek úsiliu vynaloženému počas posledných rokov s cieľom zlepšiť jej vykonávanie, a to aj prostredníctvom usmernenia poskytnutého v Príručke o vykonávaní smernice o službách, výmeny skúseností a osvedčených postupov medzi vnútroštátnymi správami a zverejnenia údajov o použití existujúceho postupu oznamovania zo strany členských štátov. Výsledkom je, že 40 % štruktúrovaných dialógov, ktoré musela Komisia v roku 2015 spustiť vo vzťahu k členským štátom, aby zabezpečila ich súlad so smernicou o službách, sa týkalo nových vnútroštátnych opatrení, ktoré zaviedli. Vzhľadom na to, sa zdá, že súčasný postup oznamovania teda adekvátne neprispel k správnemu a úplnému vykonávaniu smernice o službách.
Komisia preto predkladá samostatný legislatívny nástroj, ktorým sa modernizuje súčasný postup oznamovania podľa smernice o službách, s cieľom zlepšiť presadzovanie existujúcich ustanovení uvedenej smernice tým, že sa zavedie efektívnejší a účinnejší postup, ktorým sa bude zabraňovať, aby členské štáty prijali systémy udeľovania povolení alebo určité požiadavky, ktoré nespĺňajú smernicu o službách. Ustanoveniami tejto smernice sa nevykonávajú zmeny existujúcej smernice o službách, ktoré by presahovali rámec požadovanej revízie jej špecifických ustanovení týkajúcich sa postupu oznamovania.
Konkrétne cieľom tohto legislatívneho nástroja je zvýšiť efektívnosť postupu oznamovania, zlepšiť kvalitu a obsah predkladaných oznámení, pokryť dodatočné požiadavky, ktoré, ako sa ukázalo uplatňovaním smernice o službách, môžu predstavovať závažné prekážky pre vnútorný trh so službami, a vylepšiť účinné dodržiavanie oznamovacej povinnosti.
Efektívnejší, účinnejší a koherentnejší postup podporí členské štáty a zamedzí zavádzaniu diskriminačných, neodôvodnených a neprimeraných systémov udeľovania povolení alebo požiadaviek súvisiacich so službami, ktorých sa týka smernica o službách. Takéto systémy udeľovania povolení alebo požiadavky vedú k menej otvorenému a menej integrovanému hospodárstvu s vyššími cenami a menším výberom pre spotrebiteľov. Môžu takisto obmedzovať podnikanie a investície, keďže pravdepodobne znížia počet založených firiem a firiem, ktoré vstúpia na európsky trh. Očakáva sa takisto, že navrhovaným právnym predpisom sa teda prispeje ku konkurencieschopným a integrovaným trhom so službami v Európe, ktoré prinášajú úžitok spotrebiteľom, a rovnako aj podnikateľom.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Touto smernicou sa dopĺňa existujúci postup oznamovania uplatniteľný na tovary a služby informačnej spoločnosti zriadený smernicou o transparentnosti jednotného trhu. Vzťah medzi dvomi smernicami sa upravuje na základe oboch právnych nástrojov.
Touto smernicou sa dopĺňajú aj existujúce ohlasovacie povinnosti na základe smernice o odborných kvalifikáciách. Obsahuje článok, ktorým sa jasne vymedzuje vzťah medzi dvomi právnymi nástrojmi a z toho vyplývajúce povinnosti.
Táto smernica sa bude vykonávať pomocou existujúceho informačného systému o vnútornom trhu zriadeného nariadením o IMI.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Táto smernica dopĺňa celý rad ďalších politických iniciatív súvisiacich so službami oznámenými v rámci stratégie jednotného trhu a najmä smernicu týkajúcu sa testu proporcionality. V uvedenej smernici budú stanovené kritéria, ktoré členské štáty uplatnia pri príprave posúdenia proporcionality návrhov vnútroštátnych právnych predpisov podľa smernice o odborných kvalifikáciách. Niektoré opatrenia spadajúce pod smernicu o odborných kvalifikáciách spadajú takisto pod smernicu o službách a jej oznamovaciu povinnosť. V takýchto prípadoch by informácie o posúdení proporcionality, ktoré majú byť poskytnuté v rámci existujúceho postupu oznamovania, museli spĺňať požiadavky smernice týkajúce sa testu proporcionality. Súlad medzi týmito nástrojmi bol zabezpečený.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Návrh je založený na článkoch 53 ods. 1, 62 a 114 ZFEÚ.
Článkami 53 ods. 1, 62 a 114 ZFEÚ sa EÚ poskytuje právomoc konať, pokiaľ ide o jednotný trh so službami. Pravidlá EÚ prijaté podľa článku 53 ods. 1 a článku 62 ZFEÚ by mali mať za cieľ koordináciu právnych a správnych predpisov členských štátov týkajúcich sa začatia a vykonávania činností samostatne zárobkovo činných osôb, aby sa tieto činnosti uľahčili. Článkom 114 ZFEÚ sa EÚ za určitých podmienok poskytuje právomoc prijímať právne predpisy EÚ týkajúce sa zriadenia a fungovania jednotného trhu.
Postup oznamovania zriadený predmetnou smernicou sa zameriava na ochranu slobody usadiť sa a voľného poskytovania služieb, ktoré patria medzi základy Únie. Zameriava sa najmä na zabezpečenie toho, aby určité vnútroštátne obmedzenia slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby boli v súlade so smernicou o službách a prispievali k jej lepšiemu presadzovaniu.
Postupom oznamovania stanoveným predmetnou smernicou sa umožňuje preskúmať vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia a stanoviť efektívnu preventívnu činnosť v prípade nedodržania príslušných ustanovení smernice o službách. Smernicou o službách sa stanovujú najmä podmienky nediskriminácie, nevyhnutnosti a primeranosti, ktoré musia spĺňať systémy udeľovania povolení alebo určité požiadavky súvisiace so službami v členských štátoch. Stanovuje tiež konkrétne pravidlá súvisiace so systémami udeľovania povolení (napríklad procesné záruky) alebo určitými požiadavkami (napríklad poistné požiadavky).
Postupom oznamovania sa bude zabraňovať zavádzaniu prekážok na jednotnom trhu, ktoré vznikajú v súvislosti s rozdielnym vývojom vnútroštátnych zákonov, a prispeje sa k aproximácii vnútroštátnych právnych a správnych predpisov, pokiaľ ide o služby týkajúce sa smernice o službách. Týmto sa zlepší fungovanie jednotného trhu so službami EÚ a podporí rast a vytváranie pracovných miest.
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Celkovým cieľom tohto legislatívneho návrhu je zabezpečiť plynulé fungovanie jednotného trhu so službami EÚ, ktorý nie je obmedzený územím jedného členského štátu, ale pokrýva celé územie EÚ. Vzhľadom na nadnárodný charakter jednotného trhu EÚ sa efektívne a koherentné overovanie návrhov vnútroštátnych opatrení pomocou ustanovení smernice o službách vrátane správy IT nástroja vhodného na tento účel môže dosiahnuť len na úrovni EÚ. Touto smernicou sa stanovuje postup oznamovania, ktorým sa nahrádza už existujúci postup oznamovania ustanovený smernicou o službách.
•Proporcionalita
Opatrenia zavedené touto smernicou sú primerané svojmu cieľu, ktorým je účinnejší postup oznamovania na zlepšenie presadzovania smernice o službách. V porovnaní s existujúcim postupom sa touto smernicou stanovuje jasne opísaná oznamovacia povinnosť, ktorá je bližšie zosúladená s rozsahom smernice o službách, ustanovuje dobre navrhnutý a efektívny konzultačný postup pre návrhy oznámených opatrení, stransparentňuje oznámenia pre zainteresované strany, spresňuje a robí koherentnou existujúcu možnosť, aby Komisia prijímala rozhodnutia týkajúce sa oznámených opatrení a objasňuje právne dôsledky neoznámenia.
Tieto opatrenia nevychádzajú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na riešenie zistených problémov a na dosiahnutie určených cieľov. Poskytovateľom služieb neprinášajú žiadnu povinnosť. Taktiež členským štátom nespôsobujú žiadne neprimerané náklady: orgány verejnej správy členských štátov už sú povinné dodržiavať smernicu o službách a oznamovať Komisii určité opatrenia na základe smernice o službách. Očakáva sa malé zvýšenie administratívnych nákladov členských štátov, ktoré by mohlo byť v praxi čiastočne vyvážené možným znížením nákladov, ktoré by inak pochádzali z konaní o nesplnení povinnosti, ktorých počet by sa mal touto iniciatívou znížiť, keďže sa zameriava na predchádzanie určitým prekážkam v odvetví služieb, ktoré nie sú zlučiteľné so smernicou o službách.
•Výber nástroja
Koherentný a transparentný postup oznamovania, ktorým sa umožňuje overovať súlad systémov udeľovania povolení alebo požiadaviek so smernicou o službách pred ich prijatím členskými štátmi, si vyžaduje právne záväzný nástroj.
Návrh je založený na článkoch 53 ods. 1, 62 a 114 ZFEÚ. Týmto návrhom Komisia predkladá prijatie smernice.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
Pri príprave tejto smernice Komisia vykonala hodnotenie existujúceho postupu oznamovania stanoveného smernicou o službách. Odhalilo sa niekoľko nedostatkov existujúceho postupu, a to najmä: obmedzené možnosti pre členské štáty, Komisiu, zainteresované strany na zasiahnutie proaktívny spôsobom pred prijatím vnútroštátnych právnych predpisov, nekoherentnosť prostriedkov na riešenie oznámených požiadaviek, ktoré spadajú do tohto postupu, nedostatok vhodných hodnotení primeranosti a nejasnosť právnych účinkov nedodržania oznamovacej povinnosti. Navyše, nie všetky členské krajiny dodržiavajú oznamovaciu povinnosť. Poškodzuje to poskytovateľov a používateľov služieb a takisto to môže zaťažovať vnútroštátnu správu a súdne orgány a sťažuje im to prácu.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Pri príprave tejto smernice v období od januára do apríla 2016 Komisia vykonala verejnú konzultáciu so zainteresovanými stranami. Zorganizovala tiež potrebné diskusie s inštitucionálnymi zúčastnenými stranami (členské štáty a iné inštitúcie EÚ), ktorých sa postup oznamovania a jeho plánovaná reforma priamo týka. Výsledky týchto konzultácií boli zverejnené a uvedené v posúdení vplyvu.
Prevažná väčšina zainteresovaných strán, ktoré na verejnú konzultáciu odpovedali, podporila legislatívny návrh na modernizáciu existujúceho postupu oznamovania podľa smernice o službách (70 % orgánov verejnej správy; 60 % podnikov). Zúčastnené strany poskytli niekoľko odôvodnení: lepšie ozrejmiť, ktoré opatrenia sa musia oznamovať a kedy, zaviesť možnosť preskúmať vnútroštátne opatrenia skôr, ako sa oficiálne prijmú, zaviesť jasné pravidlá s cieľom zabezpečiť dodržiavanie oznamovacej povinnosti zo strany všetkých členských štátov a stransparentniť oznámenia pre verejnosť.
Zúčastnené strany, ktoré odpovedali na verejnú konzultáciu, vyjadrili veľkú podporu legislatívnemu návrhu, ktorý objasňuje a harmonizuje jednotlivé kroky postupu oznamovania (80 % orgánov verejnej správy; 80 % podnikov), ktorý robí oznamovanie transparentnejším (60 % orgánov verejnej správy a 80 % podnikov), v rámci ktorého sa opatrenia oznamujú vo fáze návrhov (50 % orgánov verejnej správy; 70 % podnikov), ktorý poskytuje informácie o posúdení proporcionality (60 % orgánov verejnej správy; 50 % podnikov), ktorým sa rozsah oznamovacej povinnosti rozširuje na ďalšie kľúčové požiadavky spadajúce pod smernicu o službách (60 % orgánov verejnej správy; 75 % podnikov) a ktorým sa posilňuje dodržiavanie oznamovacej povinnosti zo strany členských štátov (80 % orgánov verejnej správy a 80 % podnikov).
•Získavanie a využívanie expertízy
K príprave tohto návrhu smernice prispeli výsledky procesu vzájomného hodnotenia s členskými štátmi 2010 – 2011, kontroly výkonnosti vykonané v rokoch 2011 – 2012 a partnerského preskúmania uskutočneného v rokoch 2012 – 2013.
Dvor audítorov preskúmal existujúcu oznamovaciu povinnosť v rámci posúdenia efektívneho vykonávania smernice o službách. Zistili sa viaceré nedostatky vrátane nedostatočnej jasnosti existujúceho postupu, absencie povinnosti oznámiť opatrenie v štádiu návrhu a nedostatočnej transparentnosti oznámení.
•Posúdenie vplyvu
V rámci prípravy tejto iniciatívy bolo vykonané posúdenie vplyvu. Nad rámec statusu quo (základný scenár) boli v správe o posúdení vplyvu zvažované štyri možnosti. Nelegislatívne pokyny (možnosť 2) by pomohli objasniť existujúci postup a povinnosti, ktoré z nich vyplývajú, ale nemohli by zmeniť podobu existujúceho postupu tak, aby bol efektívnejší a účinnejší.
Legislatívna iniciatíva by mohla zahŕňať niekoľko možností. Mohla by mať za cieľ efektívnosť, obsah a kvalitu postupu oznamovania, pričom by zaviedla povinnosť oznamovať návrhy právnych aktov, systém by tak bol transparentnejší, objasnil by jednotlivé kroky a úlohy v uvedenom postupe a zlepšil by kvalitu poskytnutých informácií, ktoré sú súčasťou oznámenia (možnosť 3). Rozsah oznamovacích povinností by mohol byť v záujme zvýšenia efektívnosti a relevantnosti rozšírený tak, aby zahŕňal dôležité regulačné požiadavky spadajúce pod smernicu o službách, nie však existujúcu oznamovaciu povinnosť (možnosť 4). A dodatočne by mohol zahŕňať nástroje pre posilnenie dodržovania oznamovacej povinnosti zo strany členských štátov – tu existujú dve čiastočné možnosti (možnosti 5a a 5b).
Možnosť zaradenia služieb do smernice o transparentnosti jednotného trhu nebola zobraná do úvahy vzhľadom na to, že sa regulácia výrobkov a regulácia služieb v právnych predpisoch EÚ zásadne odlišujú. Možnosť prepojiť povinnosť podľa smernice o odborných kvalifikáciách s oznamovacou povinnosťou smernice o službách nebola zvážená vzhľadom na to, že sa obe smernice líšia, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti a predmety smerníc.
Uprednostňovaná možnosť je kombináciou možností 3, 4 a 5a. Táto možnosť je najlepším riešením, ako odstrániť zistené nedostatky. Zároveň by zaviedla efektívnejší a účinnejší postup oznamovania, ktorý by priniesol len malé zvýšenie administratívnych nákladov orgánov verejnej správy členských štátov a Komisie.
Výbor pre kontrolu regulácie vydal 24. júna 2016 kladné stanovisko k posúdeniu vplyvu, ktoré pre túto iniciatívu uskutočnila Komisia. Odporúčania uvedeného výboru boli v plnej miere zohľadnené, týkajú sa podrobnejšieho vysvetlenia nedostatkov existujúceho postupu oznamovania, zlepšenia odôvodnenia navrhovaného rozsahu revidovaného postupu, lepšieho vysvetlenia vzájomného prepojenia medzi vymedzením problému a možnosťami, podrobnejšieho výkladu obsahu uprednostňovanej možnosti, ako aj spôsobu, akým by táto možnosť riešila zistené problémy.
.•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
Navrhovanou smernicou sa prispeje k regulačnej vhodnosti a zjednodušeniu zlepšením jednotného presadzovania existujúcich právnych predpisov EÚ v rámci jednotného trhu a podporou pri zamedzovaní zavádzania určitých diskriminačných, neodôvodnených a neprimeraných prekážok v oblasti služieb. Existujúci postup oznamovania stanovený smernicou o službách sa nahrádza jasnejším, koherentnejším, efektívnejším a účinnejším postupom. Prispeje k stabilnejšiemu regulačnému prostrediu, pretože umožňuje overovať dodržiavanie smernice o službách pri systémoch udeľovania povolení alebo určitých požiadavkách v štádiu návrhu a pred ich prijatím, teda minimalizuje riziko, že určité vnútroštátne opatrenia nebudú v súlade so smernicou o službách, a že budú nevyhnutné ďalšie právne úpravy.
•Základné práva
Týmto návrhom sa presadzujú práva zakotvené v Charte základných práv a najmä v článku 16 slobode podnikania.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Európskej únie.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
V smernici sa počíta s predkladaním správy Komisie o výsledkoch uplatňovania tejto smernice každé tri roky.
•Vysvetľujúce dokumenty
Tento návrh si nevyžaduje vysvetľujúce dokumenty na transpozíciu do vnútroštátneho práva vzhľadom na to, že sa ním zavádzajú obmedzené zmeny už existujúceho postupu oznamovania, ktorý bol zriadený smernicou o službách. Komisia však môže v prípade potreby poskytnúť usmernenie pre uplatňovanie revidovaného postupu oznamovania.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
V článku 1 sa uvádza predmet úpravy a rozsah pôsobnosti navrhovanej smernice. Cieľom smernice je zabezpečiť, aby právne a správne predpisy členských štátov, ktorými sa zavádzajú systémy udeľovania povolení alebo určité požiadavky, ktoré spadajú do predmetu úpravy smernice o službách, boli v súlade so smernicou o službách. Odvetvie služieb, ktorým sa zaoberá táto smernica, je teda to, ktorým sa zaoberá smernica o službách.
V článku 2 sa stanovujú príslušné vymedzenia pojmov v súlade s vymedzeniami pojmov v rámci ZFEÚ v zmysle interpretácie Súdneho dvora Európskej únie, ako aj smernice o službách.
V článku 3 sa nadväzuje na oznamovaciu povinnosť stanovenú v smernici o službách. Členským štátom sa ním ustanovuje konkrétna a bezpodmienečná povinnosť. Stanovuje sa v ňom tiež, ktoré opatrenia sa musia oznamovať a kedy, aké sprievodné údaje sa musia predložiť ako súčasť oznámenia a dôsledky nedodržania určitých povinností na základe tejto smernice. S cieľom urobiť postup oznamovania účinný a efektívny a v záujme všetkých zainteresovaných strán sa v článku 3 aj v článku 5 stanovujú príslušné časové lehoty. Na zamedzenie právnej neistoty a zabezpečenie plynulého fungovania postupu tieto časové lehoty začínajú plynúť od chvíle, keď bolo oznámenie vyhlásené za úplné.
V článku 4 sa určuje, ktorých požiadaviek a systémov udeľovania povolení, ktoré spadajú do rozsahu smernice 2006/123/ES, sa oznamovacia povinnosť týka. Stanovuje sa, že členské štáty musia oznamovať systémy udeľovania povolení, určité požiadavky na usadenie podnikov, určité požiadavky ovplyvňujúce slobodu poskytovania služieb a požiadavky týkajúce sa poistenia profesijnej zodpovednosti a viacodborových činností.
V článku 5 sa ustanovuje obdobie konzultácie v dĺžke troch mesiacov od oznámenia návrhu opatrenia. Komisia a iné členské štáty majú maximálne dva mesiace na pripomienkovanie oznámeného návrhu, po ktorom nasleduje maximálne jeden mesiac, počas ktorého oznamujúci členský štát odpovedá na tieto pripomienky. Potreba rýchlosti a efektívnosti musí byť zosúladená s potrebou predkladať podrobné a konštruktívne pripomienky v prípade zapojených strán a riešiť vznesené pochybnosti v prípade oznamujúceho členského štátu. Všetky strany musia tento postup vykonávať v duchu úprimnej spolupráce a rešpektovania legitímnych potrieb iných strán v záujme plynulého a efektívneho fungovania postupu oznamovania.
Podľa článku 6 môže Komisia vydať oznamujúcemu členskému štátu upozornenie, ak má po posúdení oznámeného opatrenia obavy o jeho súlad so smernicou o službách. Z vydania upozornenia vyplýva, že dotyčný členský štát nesmie sporné oznámené opatrenie prijať počas troch mesiacov.
Po vydaní upozornenia môže Komisia podľa článku 7 a v súlade so súčasným ustanovením smernice o službách prijať právne záväzné rozhodnutie, v ktorom sa oznámené opatrenie vyhlási za nezlučiteľné so smernicou o službách a v ktorom sa od oznamujúceho členského štátu požaduje, aby ho neprijal.
Článkom 8 sa zabezpečuje transparentnosť oznámených návrhov opatrení, sprievodných údajov a konečných prijatých opatrení voči tretím stranám. Vzhľadom na ich znalosť predmetných trhov a vplyv zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení na nich je dôležité, aby boli tretie strany informované o oznámených návrhoch opatrení.
V článku 9 sa určuje orgán, ktorý je v každom členskom štáte na vnútroštátnej úrovni zodpovedný za fungovanie postupu oznamovania, ktorý bol stanovený v danej smernici.
V článku 10 sa objasňuje vzťah medzi touto smernicou a smernicou (EÚ) 2015/1535, ako aj smernicou 2005/36/ES.
V článku 11 sa ustanovuje pravidelné preskúmanie uplatňovania tejto smernice.
V článku 12 sa uvádzajú zmeny smernice 2006/123/ES.
V článku 13 sa uvádza zmena prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 1024/2012.
V článku 14 stanovuje obdobie na transpozíciu smernice zo strany členských štátov.
Článok 15 sa zaoberá nadobudnutím účinnosti a uplatňovaním.
V článku 16 sa uvádzajú adresáti smernice.
2016/0398 (COD)
Návrh
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o presadzovaní smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorou sa stanovuje postup oznamovania pre systémy udeľovania povolení a požiadavky súvisiace so službami a ktorou sa mení smernica 2006/123/ES a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 53 ods. 1, 62 a 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho sociálneho výboru,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa poskytovateľom služieb zaručuje sloboda usadiť sa v inom členskom štáte a sloboda poskytovať služby medzi členskými štátmi.
(2)Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES sa stanovuje obsah slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby vzhľadom na určité služby. Okrem iného sa stanovuje, že systémy udeľovania povolení na určité druhy požiadaviek súvisiacich so službami musia byť nediskriminačné, pokiaľ ide o štátnu príslušnosť a miesto pobytu, opodstatnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu a primerané.
(3)Smernicou 2006/123/ES sa členským štátom stanovuje povinnosť zhodnotiť a prispôsobiť svoje právne predpisy týkajúce sa systémov udeľovania povolení a určitých požiadaviek súvisiacich so službami s cieľom zosúladiť ich s pravidlami stanovenými v tejto smernici. Okrem toho, vzhľadom na podporu overovania budúceho dodržiavania smernice 2006/123/ES zo strany členských štátov, sa členským štátom stanovuje povinnosť oznamovať nové zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktorými sa stanovujú určité nové požiadavky, ktoré spadajú do rozsahu tejto smernice, alebo všetky zásadné zmeny týchto požiadaviek.
(4)Komisia dostala od členských štátov zvyšujúci sa počet oznámení týkajúcich sa novo zavedených požiadaviek na základe smernice 2006/123/ES. Nie všetky z týchto vnútroštátnych požiadaviek sú však nediskriminačné vzhľadom na štátnu príslušnosť alebo miesto pobytu, odôvodnené a primerané, preto vedú k významnému počtu štrukturálnych dialógov, ktoré Komisia začala vo vzťahu k členským štátom. Toto dokazuje, že existujúci postup oznamovania nie je dostatočný na to, aby sa predchádzalo diskriminácii, pokiaľ ide o štátnu príslušnosť alebo miesto pobytu, alebo neodôvodneným a neprimeraným požiadavkám. Je to na úkor občanov a podnikov na vnútornom trhu so službami. Navyše sa zdá, že niektoré nové alebo upravené požiadavky súvisiace so službami, ktoré spadajú do rozsahu smernice 2006/123/ES, neboli vôbec oznámené.
(5)Z týchto dôvodov Komisia vo svojej stratégii jednotného trhu oznámila iniciatívu na zlepšenie dodržiavania smernice 2006/123/ES prostredníctvom reformovania postupu oznamovania, ktorý sa ňou ustanovuje.
(6)Efektívne presadzovanie pravidiel upravujúcich vnútorný trh so službami, stanovených v smernici 2006/123/ES, by sa malo posilniť zlepšením existujúceho postupov oznamovania stanoveného touto smernicou v súvislosti s vnútroštátnymi systémami udeľovania povolení alebo určitými požiadavkami, ktoré sa týkajú prístupu k samostatne zárobkovým hospodárskym činnostiam a ich vykonávania. Malo by sa uľahčiť zamedzenie prijatia vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa stanovujú požiadavky a systémy udeľovania povolení, ktoré sú v rozpore so smernicou 2006/123/ES. Touto smernicou nie sú dotknuté právomoci Komisie na základe zmlúv ani povinnosť členských štátov dodržiavať ustanovenia práva Únie.
(7)Oznamovacia povinnosť stanovená touto smernicou sa týka regulačných opatrení členských štátov, akými sú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia všeobecnej povahy alebo všetky ostatné záväzné pravidlá všeobecnej povahy vrátane pravidiel prijatých profesijnými organizáciami s cieľom kolektívnym spôsobom regulovať prístup k činnostiam v oblasti služieb alebo ich výkon. Oznamovacia povinnosť by sa naopak nemala týkať jednotlivých rozhodnutí vydaných vnútroštátnymi orgánmi.
(8)Povinnosť členských štátov oznamovať návrhy opatrení, ktorými sa stanovujú systémy udeľovania povolení alebo požiadavky uvedené v článku 4 tejto smernice, aspoň tri mesiace pred ich prijatím, má zabezpečiť, aby opatrenia, ktoré majú byť prijaté, boli v súlade so smernicou 2006/123/ES. Aby bol postup oznámenia efektívny, konzultácia týkajúca sa oznámených opatrení sa musí uskutočniť v dostatočnom predstihu pred ich prijatím. Toto je vhodné na dobrú spoluprácu a transparentnosť medzi Komisiou a členskými štátmi a na ďalší rozvoj výmen medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sa týkajú nových alebo zmenených systémov udeľovania povolení a určitých požiadaviek, ktorých sa týka smernica 2006/123/ES, v súlade s článkom 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Vzhľadom na zaistenie účinnosti postupu sa porušenie povinnosti oznamovať alebo upustiť od prijatia oznámeného návrhu, a to vrátane počas obdobia po prijatí upozornenia, bude považovať za podstatnú procesnú chybu závažnej povahy, pokiaľ ide o jeho účinky vo vzťahu k jednotlivcom.
(9)V duchu transparentnosti a spolupráce by v prípade, že sa vykonali podstatné zmeny k návrhu opatrenia, ktoré podlieha prebiehajúcemu postupu oznamovania na základe tejto smernice, mal oznamujúci členský štát o týchto zmenách upovedomiť Komisiu, ostatné členské štáty a zainteresované strany v primeranom čase. Úpravy čisto administratívnej povahy by sa nemali komunikovať.
(10)Informácie, ktoré má oznamujúci členský štát predložiť, by mali byť dostatočné na posúdenie súladu so smernicou 2006/123/ES, a najmä primeranosti oznámeného systému udeľovania povolení alebo požiadavky. Preto v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (CJEU) by tieto informácie mali objasniť sledovaný cieľ verejného záujmu, stanoviť, prečo je oznámený systém udeľovania povolení alebo požiadavka nevyhnutná a odôvodnená na splnenie tohto cieľa, a vysvetliť, akým spôsobom je primeraná. Teda by mali obsahovať vysvetlenia, prečo sú vhodné, prečo neprekračujú nevyhnutný rámec a prečo by nebola dostupná žiadna alternatíva a menej reštriktívny prostriedok. Dôvody, na ktoré sa môže dotyčný členský štát odvolávať v odôvodňovaní, by mali byť doložené vhodnými dôkazmi a analýzou primeranosti oznámeného opatrenia.
(11)S cieľom zaistiť efektívnu výmenu informácií medzi členskými štátmi a Komisiou by sa mal v rámci tejto smernice naďalej používať informačný systému o vnútornom trhu zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012.
(12)Na základe oznamovacej povinnosti stanovenej v smernici 2006/123/ES sa od členských štátov vyžaduje, aby Komisiu a ostatné členské štáty informovali o požiadavkách, na ktoré sa vzťahuje článok 15 ods. 2, tretím pododsekom článku 16 ods. 1 a prvou vetou článku 16 ods. 3 smernice 2006/123/ES. Uplatňovanie tejto smernice ukázalo, že systémy udeľovania povolení a požiadavky súvisiace so systémami udeľovania povolení, poistením profesijnej zodpovednosti, zárukami alebo podobnými opatreniami a viacodborovými obmedzeniami sú bežné a môžu predstavovať významné prekážky na jednotnom trhu so službami. Preto by sa aj na ne mala vzťahovať oznamovacia povinnosť na podporu súladu návrhu zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov so smernicou 2006/123/ES. Na požiadavky uvedené v článku 16 ods. 2 smernice 2006/123/ES sa vzťahuje oznamovacia povinnosť do tej miery, nakoľko spadajú pod článok 16 ods. 3.
(13)Danou smernicou sa ustanovuje trojmesačná konzultácia na umožnenie posúdenia oznámeného návrhu opatrenia, ako aj efektívneho dialógu s oznamujúcim členským štátom. Aby konzultácia mohla v praxi fungovať, členské štáty musia oznamovať návrhy opatrení aspoň tri mesiace pred ich prijatím, s cieľom umožniť členským štátom, Komisii a zainteresovaným stranám účinne poskytovať pripomienky. Oznamujúci členský štát by mal v súlade s právom Únie pripomienky k oznámenému návrhu opatrenia zohľadniť.
(14)Ak Komisia má po konzultácii stále obavy o súlad oznámeného návrhu opatrenia so smernicou 2006/123/ES, môže vydať oznamujúcemu členskému štátu upozornenie, čím mu poskytne možnosť zosúladiť návrh opatrenia s právom Únie. Toto upozornenie by malo zahŕňať vysvetlenie právnych pochybností zistených Komisiou. Prijatie tohto upozornenia má za následok, že oznamujúci členský štát nesmie oznámené opatrenie prijať počas troch mesiacov.
(15)Nedodržanie povinnosti oznámiť návrh opatrení aspoň tri mesiace pred ich prijatím a/alebo upustiť od prijatia oznámeného opatrenia počas tohto obdobia a prípadne počas 3 mesiacov po prijatí upozornenia sa bude považovať za podstatnú procesnú chybu závažnej povahy, pokiaľ ide o jeho účinky vo vzťahu k jednotlivcom.
(16)Na zaistenie efektívnosti, účinnosti a koherentnosti postupu oznamovania by si Komisia mala zachovať právomoc prijímať rozhodnutia, ktorými od predmetného členského štátu požaduje upustiť od prijatia oznámených opatrení alebo, ak už boli prijaté, ich zrušiť, ak porušujú smernicu 2006/123/ES.
(17)Zainteresovaným tretím stranám by sa mal poskytnúť prístup k oznámeniam zaslaným členskými štátmi s cieľom upovedomiť ich o plánovaných systémoch udeľovania povolení alebo určitých požiadavkách súvisiacich so službami na trhoch, na ktorých v súčasnosti pôsobia alebo by v budúcnosti mohli pôsobiť, a aby sa im umožnilo predložiť k nim pripomienky.
(18)Táto smernica nemá vplyv na povinnosti členských štátov oznamovať požiadavky súvisiace so službami informačnej spoločnosti na základe smernice (EÚ) 2015/1535. Na zamedzenie duplicity oznámení sa budú oznámenia vykonané na základe uvedenej smernice a v súlade s príslušnými povinnosťami stanovenými v tejto smernici považovať za rovnocenné v rámci splnenia oznamovacej povinnosti ustanovenej na základe tejto smernice.
(19)Z rovnakého dôvodu sa bude oznámenie uskutočnené na základe tejto smernice považovať za splnenie ohlasovacej povinnosti členských štátov na základe článku 59 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES.
(20)V dôsledku zavedenia postupu oznamovania stanoveného v tejto smernici by mali byť ustanovenia smernice 2006/123/ES o postupoch oznamovania zrušené. Nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 by malo byť zodpovedajúcim spôsobom zmenené.
(21)Keďže cieľ tejto smernice, konkrétne zriadenie postupu oznamovania na lepšie presadzovanie smernice 2006/123/ES, ktorou sa podporuje sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby na jednotnom trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť len opatrením na úrovni členských štátov a môže sa z dôvodu svojho rozsahu a účinku lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa.
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
Touto smernicou sa ustanovujú pravidlá pre oznamovanie návrhu zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení zo strany členských štátov, ktorými sa zavádzajú nové alebo menia existujúce systémy udeľovania povolení a určité požiadavky spadajúce do rozsahu pôsobnosti smernice 2006/123/EÚ.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňujú vymedzenia pojmov stanovené v článku 4 ods. 1, 2, 3 a 5 až 9 smernice 2006/123/ES a v článku 5 druhý odsek nariadenia (EÚ) č. 1024/2012.
Okrem toho sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
a)„návrh opatrenia“ je text, ktorým sa ustanovuje systém udeľovania povolení alebo požiadavka, v zmysle článku 4 ods. 6 a 7 smernice 2006/123/ES, zostavený s cieľom schváliť ho ako zákon, iný právny predpis a správne opatrenie všeobecnej povahy, ktorého znenie je v štádiu prípravy, počas ktorého oznamujúci členský štát môže ešte stále vykonávať podstatné zmeny;
b)„prijatie“ je rozhodnutie členského štátu, ktorým sa tvorí konečné znenie zákona, iného právneho predpisu a správneho opatrenia všeobecnej povahy v súlade s platným postupom.
Článok 3
Oznamovacia povinnosť
1.Členské štáty musia Komisii oznámiť každý návrh opatrenia, ktorým sa zavádza nová požiadavka alebo systém udeľovania povolení uvedené v článku 4, alebo ktorým sa takéto existujúce požiadavky alebo systém udeľovania povolení upravujú.
2.Ak členský štát oznámený návrh opatrenia upraví s účinkom, ktorým sa značne rozširuje jeho rozsah pôsobnosti alebo obsah, skracuje pôvodne plánovaný harmonogram zavedenia, alebo pridávajú požiadavky alebo systémy udeľovania povolení, alebo robia tieto požiadavky alebo systémy udeľovania povolení reštriktívnejšie vzhľadom na zriadenie alebo cezhraničné poskytovanie služieb, upravený návrh opatrenia oznámený skôr na základe odseku 1 sa musí oznámiť opäť vrátane objasnenia cieľa a obsahu úprav. V takom prípade sa predchádzajúce oznámenie bude považovať za stiahnuté.
3.Návrhy opatrení uvedené v odsekoch 1 a 2 sa musia oznamovať Komisii aspoň tri mesiace pred ich prijatím.
4.Porušenie jednej z povinností stanovených v článku 3 ods. 1, 2 a 3 alebo v článku 6 ods. 2 bude znamenať podstatnú procesnú chybu závažnej povahy, pokiaľ ide o jeho účinky vo vzťahu k jednotlivcom.
5.Členské štáty by ako súčasť každého oznámenia mali poskytnúť informácie preukazujúce súlad oznámeného systému udeľovania povolení alebo požiadavky so smernicou 2006/123/ES.
Tieto informácie musia určiť závažný dôvod týkajúci sa sledovaného verejného záujmu a poskytnúť dôvody, prečo sú oznámený systém udeľovania povolení alebo požiadavka nediskriminačné na základe štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu a prečo je to primerané.
Tieto informácie musia zahŕňať posúdenie, ktorým sa preukazuje, že nie sú dostupné menej reštriktívne prostriedky, ako aj špecifické dôkazy dokazujúce argumenty predložené oznamujúcim členským štátom.
6.Členský štát by mal v oznámení tiež uviesť text legislatívneho alebo regulačného ustanovenia, ktorého sa oznamovaný návrh opatrení týka.
7.Dotyčný členský štát musí prijaté opatrenie oznámiť do dvoch týždňov po jeho prijatí.
8.Na účely postupu oznámenia ustanoveného touto smernicou a na zaistenie výmeny informácií medzi oznamujúcim členským štátom, ostatnými členskými štátmi a Komisiou sa má používať informačný systému o vnútornom trhu stanovený nariadením (EÚ) č. 1024/2012.
Článok 4
Systémy udeľovania povolení a požiadavky podliehajúce oznamovacej povinnosti
Členské štáty musia oznamovať tieto systémy udeľovania povolení a požiadavky:
a)systémy udeľovania povolení v zmysle článku 9 ods. 1 smernice 2006/123/ES;
b)požiadavky uvedené v článku 15 ods. 2 smernice 2006/123/ES;
c)požiadavky ovplyvňujúce slobodu poskytovania služieb uvedené v treťom pododseku článku 16 ods. 1 a v prvej vete článku 16 ods. 3 smernice 2006/123/ES;
d)požiadavka na uzavretie poistenia profesijnej zodpovednosti, záruku alebo podobné opatrenie uvedené v článku 23 smernice 2006/123/ES;
e)požiadavka vykonávať výhradne danú konkrétnu činnosť alebo ktorá obmedzuje vykonávanie rôznych činností spoločne alebo v partnerstve, ako sa uvádza v článku 25 smernice 2006/123/ES.
Článok 5
Konzultácie
1.Po prijatí oznámenia od členského štátu uvedeného v článku 3 ods. 1 a 2 Komisia informuje oznamujúci členský štát o úplnosti doručeného oznámenia.
2.Od dátumu, kedy Komisia informuje oznamujúci členský štát o úplnosti doručeného oznámenia, sa uskutoční konzultácia medzi oznamujúcim členským štátom, ostatnými členskými štátmi a Komisiou v trvaní maximálne troch mesiacov.
3.Komisia a členské štáty môžu, v rámci obdobia dvoch mesiacov od začatia konzultačného obdobia uvedeného v odseku 2 predkladať pripomienky oznamujúcemu členskému štátu.
4.Oznamujúci členský štát musí odpovedať na pripomienky predložené Komisiou alebo ostatnými členskými štátmi do jedného mesiaca po ich doručení a pred prijatím oznámeného opatrenia, buď objasnením, ako budú tieto pripomienky zohľadnené oznámenom opatrení, alebo uvedením dôvodov, prečo tieto pripomienky nie je možné vziať do úvahy.
5.Ak ani komisia, ani ostatné členské štáty nepredložili pripomienky k oznámenému návrhu opatrenia do dvoch mesiacov, ako sa uvádza v odseku 3, obdobie konzultácie sa okamžite ukončí.
Článok 6
Upozornenie
1.Pred ukončením obdobia konzultácie uvedeného v článku 5 ods. 2 môže Komisia oznamujúci členský štát upozorniť na svoje obavy týkajúce sa súladu oznámeného návrhu opatrenia so smernicou 2006/123/ES a o jej zámere prijať rozhodnutie uvedené v článku 7.
2.Po prijatí tohto upozornenia oznamujúci členský štát nesmie prijať návrh opatrenia počas obdobia troch mesiacov od ukončenia obdobia konzultácie.
Článok 7
Rozhodnutie
Ak Komisia vydala upozornenie v súlade s článkom 6 ods. 1, môže v rámci obdobia troch mesiacov po dátume ukončenia obdobia konzultácie uvedeného v článku 5 ods. 2 prijať rozhodnutie, ktorým sa návrh opatrenia vyhlási za nezlučiteľný so smernicou 2006/123/ES a ktorým sa od predmetného členského štátu požaduje, aby upustil od prijatia návrhu opatrenia alebo, ak takéto opatrenie bolo prijaté v rozpore s článkom 3 ods. 3 alebo článkom 6 ods. 2, aby ho zrušil.
Článok 8
Informácie pre verejnosť
Komisia na vyhradenej verejnej webovej lokalite zverejní oznámenia členského štátu vykonané na základe článkov 3 ods. 1 a 2 a súvisiace prijaté opatrenia.
Článok 9
Určenie príslušného orgánu
Členské štáty si určia príslušný orgán zodpovedný za vykonávanie postupu oznamovania ustanoveného touto smernicou na vnútroštátnej úrovni.
Článok 10
Odkaz na iné oznámenie alebo mechanizmus nahlasovania
1.Ak sa od členského štátu vyžaduje oznámiť opatrenie na základe článku 3 tejto smernice a na základe článku 5 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/1535, oznámením vykonaným na základe uvedenej smernice, a ktoré je v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 3 ods. 3, 5, 6 a 7 tejto smernice, považuje sa za splnenú aj oznamovacia povinnosť stanovená na základe článku 3 ods. 1 a 2 tejto smernice.
2.Ak sa od členského štátu vyžaduje oznámiť opatrenie na základe článku 3 tejto smernice a informovať Komisiu v súlade s článkom 59 ods. 5 smernice 2005/36/ES, týmto oznámením sa za splnenú považuje aj oznamovacia povinnosť stanovená v článku 59 ods. 5 smernice 2005/36/ES.
Článok 11
Správa a preskúmanie
1.Do [36 mesiacov po období transpozície tejto smernice] a potom najneskôr každých päť rokov Komisia predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o uplatňovaní tejto smernice.
2.Na základe správy uvedenej v odseku 1 Komisia túto smernicu pravidelne vyhodnotí a výsledky hodnotenia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.
3.Vo vhodných prípadoch sa správy uvedené v odsekoch 1 a 2 doplnia príslušnými návrhmi.
Článok 12
Zmeny smernice 2006/123/ES
Smernica 2006/123/ES sa mení takto:
1.Článok 15 ods. 7 sa vypúšťa s účinnosťou od [jeden deň po ukončení obdobia transpozície].
2.V článku 39 ods. 5 sa ruší druhý a tretí pododsek s účinnosťou od [jeden deň po ukončení obdobia transpozície].
Článok 13
Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1024/2012
Príloha k nariadeniu (EÚ) č. 1024/2012 sa mení takto:
1.Bod 1 sa nahrádza takto:
„1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu: Kapitola VI.“;
2.dopĺňa sa tento bod 11:
„11. Smernica (EÚ) XXXX/XXXX Európskeho parlamentu a Rady z XX o presadzovaní smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorou sa stanovuje postup oznamovania pre systémy udeľovania povolení a požiadavky súvisiace so službami a ktorou sa mení smernica 2006/123/ES a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu, pokiaľ sa oznámenie ustanovené v uvedenej smernici nevykonáva v súlade so smernicou (EÚ) 2015/1535.“
Článok 14
Transpozícia
1.Členský štát prijme a uverejní zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia nevyhnutné na splnenie tejto smernice najneskôr do [kalendárny dátum jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].
Ustanovenia prijaté na transponovanie tejto smernice musia obsahovať odkaz na túto smernicu alebo k nim musí byť takýto odkaz pripojený v prípade ich úradného uverejnenia. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2.Členské štáty musia znenie týchto ustanovení oznámiť Komisii.
3.Členské štáty budú tieto ustanovenia uplatňovať od [kalendárny dátum jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice + jeden deň].
Článok 15
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 16
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
V Bruseli
Za Európsky parlament
Za Radu
predseda
predseda