EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli14. 9. 2016

COM(2016) 605 final

2016/0282(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2012/2002, (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013, (EÚ) č. 1307/2013, (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014, (EÚ) č. 652/2014 a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 541/2014/EÚ

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

V nariadení o rozpočtových pravidlách 1 sa stanovujú zásady a postupy zostavovania a plnenia rozpočtu EÚ a kontroly finančných prostriedkov EÚ. Za posledných 30 rokov sa počet všeobecných rozpočtových pravidiel obsiahnutých v nariadení o rozpočtových pravidlách výrazne zvýšil 2 . Okrem toho boli vytvorené viaceré rozpočtové pravidlá platné v jednotlivých odvetviach: pravidlá účasti na rámcovom programe pre výskum a inováciu 3 , spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy 4 a spoločné vykonávacie pravidlá pre vonkajšiu činnosť 5 .

Používatelia finančných prostriedkov EÚ sa opakovane sťažovali na rozrastajúci sa počet pravidiel na všeobecnej aj odvetvovej úrovni, ako aj na ich rôznorodosť a zložitosť vyplývajúce z toho, že preberajú štruktúru programu a viaceré stupne kontroly. Zložitosť súboru rozpočtových pravidiel okrem toho viedla k spomaleniu implementácie prostriedkov EÚ a k nákladnosti tejto implementácie a jej náchylnosti na chyby.

Prvý krok smerom ku koherentnejším a jednoduchším rozpočtovým pravidlám sa dosiahol v roku 2012: Komisia predložila návrhy programov, na ktoré sa vzťahuje VFR na roky 2014 – 2020 (v rámci ktorého sa znížil počet programov a nástrojov), zoskupila ich do jednotného rámca so spoločnými pravidlami, zjednodušila postupy uplatňovania a vykazovania nákladov konečnými príjemcami grantu, uľahčila zavádzanie inovačných finančných nástrojov, umožnila vytváranie trustových fondov EÚ a zlepšila nákladovú efektívnosť kontrol. Nedávnymi revíziami sa nariadenie o rozpočtových pravidlách zosúladilo s výsledkami rokovaní o VFR na roky 2014 – 2020 (revízia z roku 2013), ako aj s novou smernicou o verejnom obstarávaní (revízia z roku 2015).

Existuje však priestor na ďalšie zjednodušenie. Potvrdzujú to skúsenosti získané od roku 2014 a práca skupiny na vysokej úrovni zloženej z nezávislých expertov na monitorovanie zjednodušenia pre príjemcov prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov 6 . Z verejnej konzultácie o revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách 7 takisto vyplýva, že zainteresované strany majú v tejto oblasti jasné očakávania.

Treba preto ďalej pokračovať v úsilí o odstránenie problematických miest, zabezpečenie synergií a komplementárnosti medzi fondmi EŠIF a ostatnými fondmi EÚ a o zlepšenie efektívnosti realizácie a požiadaviek v oblasti kontroly. Jednoduchšie a pružnejšie rozpočtové pravidlá prispejú k optimalizácii výdavkov a vplyvu VFR na roky 2014 – 2020 a ako také predstavujú jeden z kľúčových prvkov iniciatívy Komisie týkajúcej sa rozpočtu zameraného na výsledky (Budget Focused on Results, BFOR), ktorej cieľom je zabezpečiť, aby sa zdroje prideľovali jednotlivým prioritám a aby každé opatrenie bolo maximálne účinné a malo pridanú hodnotu 8 . Okrem toho sa tým znížia náklady súvisiace s vykonávaním pravidiel Únie, ako aj chybovosť.

Jednoduchšie a flexibilnejšie rozpočtové pravidlá EÚ zohrávajú kľúčovú úlohu pri posilňovaní schopnosti rozpočtu EÚ prispôsobiť sa meniacim sa okolnostiam a reagovať na neočakávané udalosti.

Tento legislatívny návrh tvorí neoddeliteľnú súčasť strednodobého preskúmania/revízie viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014 – 2020 9 . Prispieva k dvom z jej hlavných cieľov: zjednodušeniu a flexibilite.

Komisia preto navrhuje v jednom akte ambicióznu revíziu všeobecného nariadenia o rozpočtových pravidlách spolu so zodpovedajúcimi zmenami rozpočtových pravidiel platných v jednotlivých odvetviach, ktoré sú stanovené v 15 legislatívnych aktoch, v súvislosti s viacročnými programami. Cieľom zahrnutia zmien pravidiel platných v jednotlivých odvetviach do toho istého legislatívneho návrhu je zabezpečiť koherentný proces rokovaní a uľahčiť rýchle prijatie zákonodarcom. Dôraz sa kladie na tieto kľúčové oblasti:

1.    Zjednodušenie pre príjemcov finančných prostriedkov EÚ: mnohé opatrenia zamerané na zjednodušenie života príjemcov finančných prostriedkov EÚ. Súvisia s grantmi (odstránenie kontroly zásady nekumulácie v prípade grantov s nízkou hodnotou a odstránenie zásady neziskovosti; jednoduchšie pravidlá stanovovania hodnoty „nepeňažného príspevku“; uznanie dobrovoľníckej práce; udeľovanie grantov bez výzvy na predkladanie návrhov za osobitných podmienok) a zjednodušenými formami grantov (hlava VIII).

2.    Prechod z viacerých stupňov kontroly k vzájomnému dôverovaniu auditom, posúdeniam alebo povoleniam a harmonizácia požiadaviek na podávanie správ: cieľom týchto opatrení je podporiť v čo najväčšej miere spoliehanie sa na jeden audit, jedno posudzovanie zhody alebo povolenie (napríklad v súvislosti s poskytnutím štátnej pomoci), keď audit, posúdenie alebo povolenie spĺňa potrebné podmienky, ktoré sa musia zohľadniť v systéme EÚ. Všeobecnejšie, pravidlá pre implementujúcich partnerov (medzinárodné organizácie, EIB/EIF, národné podporné banky, národné agentúry, mimovládne organizácie) sa zjednodušia dôverovaním v čoraz väčšej miere ich postupom a politikám, ktoré už boli pozitívne posúdené. Dohody o finančnom rámcovom partnerstve uzatvorené s dlhodobými partnermi umožnia pokročiť v harmonizácii auditu, podávania správ a iných administratívnych požiadaviek medzi darcami (hlava V články 122, 123 a 126).

3.    Umožnenie uplatňovania jediného súboru pravidiel na hybridné opatrenia alebo v prípade kombinácie opatrení alebo nástrojov: tento návrh sa zameriava na dosiahnutie ďalšieho zjednodušenia pre partnerov EÚ viacerými opatreniami, ktorými sa má zamedziť súbežnému uplatňovaniu rozličných pravidiel a postupov, a to najmä uľahčením kombinácie financovania z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) s finančnými nástrojmi a Európskym fondom pre strategické investície (hlava V).

4.    Efektívnejšie využívanie finančných nástrojov: optimalizovať využívanie spätných tokov, zabezpečiť rovnaké podmienky pre kľúčových implementujúcich partnerov EÚ, znižovať zaťažujúce požiadavky súvisiace s uverejňovaním jednotlivých údajov konečných príjemcov finančných prostriedkov alebo s kritériami vylúčenia (hlava X).

5.    Flexibilnejšie rozpočtové hospodárenie: v návrhu sa stanovuje niekoľko spôsobov na zabezpečenie väčšej rozpočtovej flexibility, ktoré by Únii umožnili účinnejšie reagovať na nepredvídané výzvy a nové úlohy a dosiahnuť rýchlejšie krízové riadenie – patrí medzi ne napr. vytvorenie „pružnej rezervy“ na nepredvídané potreby a nové krízy v rozpočte na geografické nástroje vonkajšej činnosti, efektívnejšia aktivácia fondu solidarity a fondu na prispôsobenie sa globalizácii a rozšírenie trustových fondov na vnútorné politiky (články 14 a 227), vytvorenie krízovej rezervy EÚ na základe opätovného použitia rozpočtových prostriedkov, ktorých viazanosť bola zrušená, vytvorenie možnosti, aby v ďalšom viacročnom finančnom rámci finančné operácie iné ako finančné nástroje vytvárali podmienené záväzky pre Úniu prekračujúce finančné aktíva poskytnuté na krytie finančnej zodpovednosti Únie (článok 203), a vytvorenie spoločného rezervného fondu, ktorý by zahŕňal zdroje vyčlenené na finančné operácie (článok 205). Nedávne iniciatívy [ako Európsky fond pre strategické investície (EFSI) alebo Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD)] ukázali potrebu plne využiť pákový efekt rozpočtu EÚ vytvorením podmienených záväzkov, na ktoré nie sú vyčlenené prostriedky. V hlave X sa stanovuje rámec na povoľovanie, riadenie a kontrolu týchto finančných rizík.

6.    Zameranie na výsledky a racionalizácia podávania správ: väčšie zameranie na výsledky prostredníctvom jednorazových platieb, cien, platieb založených na výstupoch a výsledkoch namiesto uhrádzania nákladov, ako aj platieb na základe podmienok, ktoré majú byť splnené (článok 121, hlava XIII). Malo by to prispieť k ďalšiemu zníženiu nákladov na implementáciu prostriedkov EÚ, ako aj počtu chýb. Pokiaľ ide o podávanie správ, správy sú preskupené podľa návrhu rozpočtu a integrovaného balíka finančných správ s cieľom zvýšiť efektívnosť a transparentnosť vo vzťahu k širokej verejnosti a rozpočtovému orgánu (články 39 a 239 – 245).

7.    Jednoduchšia a zoštíhlená administratíva EÚ: uľahčenie dohôd alebo delegovania medzi inštitúciami alebo subjektmi s cieľom zlúčiť plnenie administratívnych rozpočtových prostriedkov v európskych úradoch alebo v rámci výkonných agentúr (články 57, 58, 64, 65 a 68); zlúčenie poradných komisií pre finančné nezrovnalosti (článok 73 ods. 6) s výborom pre včasné odhaľovanie rizika a vylúčenie (článok 139) a prechod z ročných na viacročné rozhodnutia o financovaní (článok 108).

8.    Poskytnutie možnosti zapojenia občanov: v návrhu sa stanovuje možnosť konzultovania s občanmi, pokiaľ ide o plnenie rozpočtu Únie Komisiou, členskými štátmi a akýmkoľvek iným subjektom plniacim rozpočet Únie (článok 54).

Zjednodušením rozpočtových pravidiel EÚ a zvýšením ich flexibility pripravuje súčasný návrh pôdu pre vypracovanie budúcej generácie výdavkových programov (po roku 2020).

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Komisia zabezpečila, aby navrhnutie jednoduchších a flexibilnejších rozpočtových pravidiel EÚ neviedlo k oslabeniu riadneho finančného hospodárenia, ktoré zostáva kľúčovým cieľom. Naopak, týmto návrhom sa okrem iného posilňujú pravidlá týkajúce sa vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré musia dodržiavať implementujúci partneri EÚ, a objasňuje sa, že povinnosť zamedziť konfliktom záujmov sa v plnej miere vzťahuje na všetky spôsoby implementácie prostriedkov EÚ (a to aj na úrovni členských štátov). Konsolidujú sa ním aj zavedené systémy na ochranu rozpočtu EÚ proti podvodom a finančným nezrovnalostiam (rozšírenie právomoci povoľujúceho úradníka prijať opatrenia v súvislosti so systémom včasného odhaľovania rizika a vylúčenia v rámci nepriameho plnenia). Zjednodušenie rozpočtových pravidiel EÚ prispeje aj k zníženiu nákladov a skráteniu času potrebných na implementáciu finančných prostriedkov EÚ, ako aj k zníženiu chybovosti. Mal by sa ním zvýšiť aj dosah politík a ich výsledkov v praxi.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Návrh sa zakladá na článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o časť týkajúcu sa revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách, a na odvetvovom právnom základe, pokiaľ ide o zmeny legislatívnych aktov zahrnuté v druhej časti.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•Proporcionalita

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Verejná konzultácia o revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uskutočnila v apríli a máji 2016. Celkovo bolo prijatých 111 príspevkov od širokej škály zainteresovaných strán.

Odpovede ukazujú celkovú podporu navrhovaných opatrení na zjednodušenie (65 %) a zvýšenie flexibility (79 %). Pokiaľ ide o zjednodušenie pravidiel EÚ na udeľovanie grantov, zainteresované strany naďalej uprednostňujú refundáciu skutočných nákladov, ale nie sú proti zjednodušenej refundácii na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb, alebo refundácii na základe vopred stanovených výsledkov, pokiaľ tieto nie sú povinné. Vyjadrené obavy boli zohľadnené v návrhu. Najmä zjednodušená refundácia nákladov zostane iba dodatočnou možnosťou, ktorú povoľujúci úradník použije s ohľadom na povahu financovaných akcií a príjemcov finančných prostriedkov. Vykonávajúci partneri EÚ (národné rozvojové agentúry, medzinárodné organizácie, EIB/EIF, MVO) požadujú, aby Komisia viac dôverovala ich pravidlám a politikám, ktoré už boli pozitívne posúdené. Sťažujú sa na viaceré predbežné posúdenia svojich systémov alebo postupov alebo opakované audity tých istých činností zo strany EÚ a iných darcov, pričom by bolo možné vzájomné dôverovanie takýmto posúdeniam a auditom. Kritizujú takisto rozdielne požiadavky darcov na podávanie správ 10 .

Dňa 6. apríla 2016 sa v Bruseli uskutočnilo podujatie na zvyšovanie povedomia verejnosti s cieľom umožniť zainteresovaným stranám, aby vyjadrili svoje obavy a návrhy týkajúce sa nariadenia o rozpočtových pravidlách. Ich pripomienky zodpovedajú odpovediam na verejnú konzultáciu.

Opatrenia obsiahnuté v tomto návrhu riešia tieto obavy.

•Posúdenie vplyvu

Neuskutočnilo sa posúdenie vplyvu tejto revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách. Nariadenie o rozpočtových pravidlách má obmedzený hospodársky, environmentálny alebo sociálny vplyv (stanovujú sa v ňom všeobecné pravidlá pre vykonávanie výdavkových programov, ale konkrétny hospodársky a sociálny vplyv vzniká pri prijímaní politických rozhodnutí v rámci vykonávania odvetvových programov). Navrhované zmeny legislatívnych aktov platných v jednotlivých odvetviach sú len dôsledkom zjednodušení navrhovaných v nariadení o rozpočtových pravidlách.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Hoci revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách a príslušné zmeny legislatívnych aktov platných v jednotlivých odvetviach nepatria do programu regulačnej vhodnosti, sú v súlade s programom lepšej právnej regulácie a významne k nemu prispievajú: týmto návrhom sa skutočne znižuje celkový počet všeobecných rozpočtových pravidiel, ktoré sa vzťahujú na rozpočet EÚ, približne o 25 %, pričom sa tieto pravidlá zoskupujú do jednotného súboru pravidiel, ktorý nahradí nariadenie o rozpočtových pravidlách a jeho pravidlá uplatňovania:

·Kľúčové ustanovenia pravidiel uplatňovania sa presunuli do nariadenia o rozpočtových pravidlách, zatiaľ čo menej dôležité prvky sa v prípade potreby a prípad od prípadu začlenia do vnútorných pravidiel Komisie alebo do usmernení, ktoré Komisia zverejní.

·Podrobné pravidlá verejného obstarávania uplatniteľné na inštitúcie a subjekty EÚ sú konsolidované v prílohe k revidovanému nariadeniu o rozpočtových pravidlách, ktorú je možné zmeniť delegovaným aktom.

·Ustanovenia druhej časti nariadenia o rozpočtových pravidlách súvisiace s osobitnými ustanoveniami vzťahujúcimi sa na Európsky poľnohospodársky záručný fond, výskum, vonkajšiu činnosť a na iné osobitné fondy EÚ sú začlenené do príslušných častí nariadenia o rozpočtových pravidlách, okrem prípadov, keď už nie sú relevantné.

V návrhu na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách sa takisto zdôrazňujú spoločné prvky a osobitosti sa obmedzujú na minimum, aby uplatňovanie pravidiel bolo pre používateľov jednoduchšie: dôraz sa kladie na spoločné pravidlá uplatniteľné na všetky spôsoby plnenia (priame, nepriame a zdieľané), ako aj na všetky právne nástroje, a to ich preskupením do osobitných kapitol. Ustanovenia o európskych úradoch, výkonných agentúrach, decentralizovaných agentúrach a subjektoch verejno-súkromného partnerstva, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v rôznych častiach nariadenia o rozpočtových pravidlách, sa zlučujú do jednej kapitoly. Pravidlá týkajúce sa trustových fondov EÚ, rozpočtovej podpory a expertov (vrátane výskumných odborníkov) sú preskupené do novej hlavy „Iné nástroje plnenia rozpočtu“.

Návrh sa výrazne zameriava aj na dosiahnutie podstatného zjednodušenia súčasných rozpočtových pravidiel EÚ. Ako sa uvádza v bode 1, obsahuje viaceré prvky na zníženie administratívnej záťaže žiadateľov a príjemcov finančných prostriedkov EÚ.

Mikropodniky nie sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto návrhu. Takéto podniky môžu byť príjemcami finančných prostriedkov EÚ, a preto musia podliehať pravidlám. V niektorých oblastiach sa však znižujú náklady podnikov, čo sa v mnohých prípadoch vzťahuje na MSP (napr. v oblasti finančných nástrojov nahradenie uverejňovania jednotlivých údajov príjemcov grantu súhrnnými štatistikami), a vo všeobecnosti by viacero zjednodušujúcich opatrení malo byť prínosom pre všetky podniky.

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

1. Zjednodušenie pre príjemcov finančných prostriedkov EÚ

1.1. Zjednodušenie používania grantov, jednorazových platieb a výpočtu nákladov

Mnohé opatrenia sú zamerané na zjednodušenie života príjemcov finančných prostriedkov EÚ. Týkajú sa obsahu žiadostí o grant, hodnoty nepeňažných príspevkov, uznávania dobrovoľníckej práce, podmienok na udelenie grantov bez výzvy na predkladanie návrhov členským štátom za určitých podmienok, zásady neziskovosti, zásady nekumulácie a postupného ukončovania rozhodnutí o grante. Ďalšie opatrenia preukazujú posun k jednoduchšej a zoštíhlenej administratíve.

1.1.1. Všeobecné rozpočtové pravidlá

Návrhom sa podporuje využívanie zjednodušených foriem grantov, ktoré budú otvorené pre všetky programy financované z prostriedkov EÚ, ak povaha akcií a súvisiacich výdavkov umožňuje takýto prístup (napr. akcie zamerané na odbornú prípravu a mobilitu, cestovné náklady atď.). Zmiernilo by to administratívnu záťaž, posilnilo by to istotu v súvislosti so sumou, ktorá sa má príjemcom grantu refundovať, a stimulovalo by to využívanie zjednodušených foriem grantov a ich kombinácií (článok 175).

Používanie odborného posudku: zavedeniu zjednodušených foriem grantov bránil nedostatok údajov potrebných na primeraný odhad skutočných nákladov. Často to vyplýva z inovačnej povahy príslušných akcií alebo z toho, že akcie sa realizujú len v niektorých krajinách a nie sú dostupné údaje pre ostatné krajiny. V záujme vyriešenia tohto nedostatku sa navrhuje používanie odborného posudku okrem alebo namiesto štatistických alebo minulých údajov, v závislosti od povahy akcie (článok 175).

Zjednodušenie povoľovania jednorazových platieb, jednotkových nákladov a paušálnych sadzieb: zdĺhavý a zaťažujúci postup povoľovania (rozhodnutie kolégia v prípade súm vyšších ako 60 000 EUR na grant) sa nahradí tým, že sa zodpovedným povoľujúcim úradníkom umožní prijímať rozhodnutia povoľujúce zjednodušené formy financovania. Táto úroveň je vhodnejšia vzhľadom na vysoko technický obsah (metodiky výpočtu, prehľady údajov atď.) takýchto rozhodnutí (článok 175).

Zjednodušenie a objasnenie obsahu žiadostí o grant vrátane sprievodných dokladov: neexistuje povinnosť poskytnúť informácie preukazujúce finančnú a operačnú kapacitu žiadateľov, ak tieto nie sú overené (napr. v prípade verejnoprávnych subjektov); zosúladenie povinnosti poskytnúť správu o audite s uplatniteľnými právnymi predpismi EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi v oblasti účtovníctva (článok 189).

Zjednodušenie zásady nekumulácie: granty vo forme štipendií pre fyzické osoby, ako aj priama podpora utečencom, nezamestnaným a iným osobám v najväčšej núdzi budú z tohto pravidla vyňaté, keďže ich hodnota je zvyčajne pomerne nízka (článok 185).

Odstránenie zásady neziskovosti: praktický význam zásady neziskovosti sa výrazne znížil: projekty generujúce príjmy sú v zásade podporované prostredníctvom finančných nástrojov. Pri projektoch v zásade negenerujúcich príjmy má zásada neziskovosti negatívny účinok: nepodporuje príjemcov grantu v tom, aby zabezpečili, že ich projekty budú udržateľné alebo ziskové. To má následne negatívny vplyv na hospodárstvo.

Zjednodušenie určovania hodnoty nepeňažných príspevkov: tieto príspevky sa nepovažujú za oprávnené náklady. Ich presná hodnota je preto irelevantná. Môžu sa však naďalej prijímať ako súčasť spolufinancovania. Každá hodnota primerane určená povoľujúcim úradníkom v čase prijatia predbežného rozpočtu môže preukázať, že okrem grantu EÚ existujú aj iné zdroje financovania akcie a že zásada spolufinancovania je tak splnená (článok 184).

Uznanie dobrovoľníckej práce: Aby sa uľahčila účasť malých organizácií na vykonávaní politík EÚ v prostredí s obmedzenou dostupnosťou zdrojov, treba uznať hodnotu práce poskytovanej dobrovoľníkmi ako oprávnené náklady. V dôsledku toho môžu takéto organizácie vo väčšej miere využívať prácu dobrovoľníkov v záujme zabezpečenia spolufinancovania na akciu (články 175, 180 a 184).

Zjednodušenie a harmonizácia podmienok udeľovania grantov bez výzvy na predkladanie návrhov: navrhuje sa rozšíriť možnosť priameho udeľovania grantov subjektom povereným členskými štátmi v prípadoch monopolného postavenia de facto alebo de jure, alebo ak priami príjemcovia grantu boli vybraní na základe ich technických spôsobilostí, vysokého stupňa špecializácie alebo administratívnych právomocí. Okrem toho by povoľujúci úradník mohol povoliť skombinovanie hodnotiacej správy a rozhodnutia o udelení grantu do jedného dokumentu. Zmenší sa tým administratívna záťaž a urýchli sa udeľovanie priamych grantov (článok 188).

Jednoduchšie uchovávanie záznamov: lehota na uchovávanie záznamov sa zjednocuje na päť rokov (tri roky, ak sa suma financovania rovná alebo je nižšia ako 60 000 EUR) aj pri nepriamom plnení (článok 128).

Konceptuálny prístup pre granty: ak sú granty vyjadrené len ako absolútna hodnota (nie ako percento oprávnených nákladov), oprávnenosť nákladov by sa mala overovať najneskôr v čase platby zostatku (článok 180). Na toto overenie možno použiť zjednodušený („konceptuálny“) prístup (článok 150). Postupné ukončovanie rozhodnutí o grante: navrhuje sa postupné ukončovanie rozhodnutí o grante a uprednostňovanie používania dohôd o grante, pričom rozhodnutia o grante by sa mali preskúmať na konci súčasného VFR vzhľadom na pokrok dosiahnutý v prechode na elektronické granty (článok 277).

1.1.2. Pravidlá platné v jednotlivých odvetviach

Zlepšenia týkajúce sa využívania zjednodušených možností nákladov sú v nariadení o rozpočtových pravidlách doplnené navrhovanými zmenami právnych predpisov platných v jednotlivých odvetviach rozširujúcimi využívanie zjednodušených možností nákladov v:

·nariadení (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde,

·nariadení (EÚ) č. 1304/2013 o Európskom sociálnom fonde,

·nariadení (EÚ) č. 223/2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby.

2. Prechod z viacerých stupňov kontroly k vzájomnému dôverovaniu auditom, posúdeniam alebo povoleniam a harmonizácia požiadaviek na podávanie správ

Cieľom týchto opatrení je podporiť v čo najväčšej miere spoliehanie sa na jeden audit, posudzovanie zhody alebo povolenie (napríklad v súvislosti s poskytnutím štátnej pomoci), keď spĺňajú potrebné podmienky, ktoré sa musia zohľadniť v systéme EÚ. V snahe predísť viacerým stupňom kontroly Komisia podporuje uznávanie medzinárodne uznávaných noriem alebo najlepších medzinárodných postupov v tejto oblasti, ako aj zjednotenie požiadaviek na podávanie správ medzi darcami:

·Využívanie hodnotení ex ante a kontrol príjemcov finančných prostriedkov už vykonaných inými subjektmi (darcami) so zreteľom na podmienky rovnocenné s podmienkami EÚ (článok 122).

·Vzájomné dôverovanie auditom vykonávaným v súlade s medzinárodne uznávanými normami sa takisto odporúča v každom prípade, keď sa môže predísť opakovaným auditom rovnakých činností tých istých osôb/subjektov. Komisii by to umožnilo dôverovať nezávislým auditom používania prostriedkov EÚ vykonaným medzinárodnými partnermi (OSN, Svetová banka atď.) alebo členskými štátmi (článok 123).

·Harmonizácia požiadaviek Komisie na podávanie správ s požiadavkami ostatných darcov: Komisia podporuje prijatie spoločných požiadaviek na podávanie správ prostredníctvom dohôd o finančnom rámcovom partnerstve uzavretých so svojimi hlavnými medzinárodnými partnermi (článok 126).

·Umožniť, aby Komisia mohla dôverovať systémom a postupom partnerov EÚ v rámci nepriameho plnenia, ak boli posúdené pozitívne (článok 149), a aby mohla uložiť nápravné opatrenia, ak určité pravidlá alebo postupy nie sú dostatočné na ochranu finančných záujmov EÚ; keď Komisia požaduje používanie svojich vlastných alebo osobitných postupov, posúdenia sa vykonávať nebudú. Vo všetkých prípadoch by sa úroveň vykonávaného dohľadu alebo vykonávanej kontroly mala upraviť na základe zásady proporcionality.

·Posilňovanie dohôd o finančnom rámcovom partnerstve (článok 126): takéto dohody dlhodobej spolupráce uzatvorené s dôveryhodnými partnermi sa v budúcnosti budú vzťahovať na všetky akcie v rámci priameho a nepriameho plnenia a odrážať, do akej miery Komisia môže dôverovať pozitívne posúdeným systémom a postupom, ako aj uplatňovanie jediného súboru pravidiel na všetky právne nástroje. Dlhodobé dohody o partnerstve poskytnú pružný rámec pre vzájomné dôverovanie posúdeniam a auditom vo vhodných prípadoch, ako aj pre harmonizáciu auditu, podávania správ a iných administratívnych požiadaviek darcov.

3. Umožnenie uplatňovania jediného súboru pravidiel na hybridné opatrenia alebo v prípade kombinácie opatrení alebo nástrojov

Cieľom návrhu je dosiahnuť v maximálnej možnej miere ďalšie zjednodušenie pre partnerov EÚ v rámci nepriameho plnenia.

3.1. Všeobecné rozpočtové pravidlá

·V niektorých prípadoch by bolo možné uplatňovať na implementujúceho partnera Komisie iba jeden súbor pravidiel namiesto dvoch – bez ohľadu na povahu akcie a úlohu partnera ako správcu fondov alebo vykonávateľa. Pri hybridných opatreniach, v ktorých sa kombinuje nepriame a priame plnenie a na ktoré sa v súčasnosti uplatňujú dva súbory pravidiel, by sa vedľajšie prvky, ktoré v súčasnosti podliehajú pravidlám priameho plnenia (veľmi často v prípade technickej pomoci), riadili pravidlami hlavných prvkov akcie [napr. implementácia finančného nástroja so zárukami a i. (článok 208 ods. 2)].

·S cieľom uľahčiť kombinovanie grantov a finančných nástrojov sa na doplnkové granty k finančným nástrojom skombinované do jednej akcie uplatňuje jediný súbor pravidiel, a to pravidlá pre finančné nástroje (článok 208 ods. 2),

·Obdobie uchovávania záznamov sa v prípade grantov aj finančných nástrojov zjednocuje na päť rokov (tri roky v prípade súm do 60 000 EUR) (článok 128).

3.2. Pravidlá platné v jednotlivých odvetviach

·Obmedzenie overovania štátnej pomoci na kontrolu súladu štátnej pomoci v prípade finančných nástrojov na úrovni EÚ stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách, ak k nim prispievajú EŠIF (žiadne dvojité overovanie): príspevky členských štátov do finančných nástrojov na úrovni EÚ, ktoré sa uskutočňujú bez akýchkoľvek dodatočných podmienok týkajúcich sa použitia príspevkov okrem podmienok súvisiacich s geografickou oblasťou, v ktorej sa má príspevok použiť, si nevyžadujú ďalšie samostatné overovanie štátnej pomoci, keďže finančný nástroj je už v súlade s pravidlami štátnej pomoci na základe nariadenia o rozpočtových pravidlách. Toto ustanovenie sa objasní primeranými usmerneniami.

·Rozšírenie iniciatívy na podporu MSP, ktorým sa umožní využitie tejto iniciatívy aj po roku 2016, čo umožní členským štátom vyčleniť finančné prostriedky na túto iniciatívu až do roku 2020.

·Rozšírenie a objasnenie ustanovení nariadenia o spoločných ustanoveniach týkajúcich sa kombinácií finančných nástrojov a grantov s cieľom uľahčiť ich kombinované používanie.

·Zavedenie novej možnosti kombinovať EŠIF/EFSI a novej štruktúry na kombinovanie EŠIF s financovaním EIB a EIF: programy EŠIF by mali byť schopné prispievať do finančných nástrojov kombinovaných s financovaním zo strany EIB v rámci EFSI.

4. Efektívnejšie využívanie finančných nástrojov

4.1. Všeobecné rozpočtové pravidlá

Skúsenosti s finančnými nástrojmi, a najmä príspevky od kľúčových implementujúcich partnerov (EIB/EIF) poukazujú na tieto možnosti ďalšieho zlepšenia ich riadenia a účinnosti:

·Všetky spätné toky (príjmy a vrátené platby) vytvorené finančným nástrojom by sa mali použiť pre ten istý nástroj, aby sa dosiahlo zvýšenie efektívnosti; úplná transparentnosť je zaručená podávaním správ (článok 202 ods. 2),

·EIB/EIF by si zachovali svoj status kľúčových partnerov EÚ pri implementácii, ale mali by sa povoliť priame rokovania medzi Komisiou a väčším počtom potenciálnych subjektov s cieľom zabezpečiť medzi nimi rovnaké podmienky (článok 149),

·Vzhľadom na nemožnosť nariadiť úplné dodržiavanie pravidiel EÚ, keď sa EÚ zúčastňuje na finančnom nástroji ako menšinový akcionár fondu, sa v takýchto prípadoch navrhuje umožnenie primeraného uplatňovania pravidiel EÚ (článok 208 ods. 4),

·Uverejňovanie jednotlivých údajov konečných príjemcov by sa nahradilo štatistickými údajmi zoskupenými podľa príslušných kritérií navrhnutých pre konečných príjemcov grantu, ktorým EÚ poskytuje podporu vo výške menej než 500 000 EUR [oblasť politiky, druh podpory, typ príjemcu grantu, geografická distribúcia (článok 36 ods. 5)].

·Od konečných príjemcov grantu a sprostredkovateľov sa nebude vyžadovať čestné vyhlásenie potvrdzujúce, že sa nenachádzajú v žiadnej zo situácií vyžadujúcich si vylúčenie, ak implementujúci partner uplatňuje politiku vylúčenia, ktorá sa považuje za rovnocennú s politikou EÚ (článok 131).

·Navrhujú sa dva nové oddiely upravujúce iné nástroje s finančným rizikom, ako sú rozpočtové záruky a finančná pomoc členským štátom alebo tretím krajinám (hlava X kapitola 2 oddiely 2 a 3).

·Zaviedli sa pravidlá na povoľovanie, riadenie a kontrolu podmienených záväzkov, na ktoré nie sú vyčlenené prostriedky (články 203 až 206).

4.2. Pravidlá platné v jednotlivých odvetviach

Na ďalšiu optimalizáciu riadenia a využívania finančných nástrojov v rámci zdieľaného plnenia sa navrhujú tieto zmeny nariadenia č. 1303/2013 o spoločných ustanoveniach:

·Objasnenie možnosti riadiacich orgánov členských štátov priamo zadať EIB/EIF, iným medzinárodným finančným inštitúciám, ako aj národným podporným bankám zákazku vrátane technickej pomoci.

·Správa pokladne: keď dočasné investovanie finančných prostriedkov EŠIF vyplatených do finančného nástroja pred investovaním do konečných príjemcov generuje záporné úroky, povolí sa ich úhrada z prostriedkov vyplatených späť, ak sa uskutočnil aspoň jeden cyklus investícií.

·Odstraňujú sa určité pravidlá týkajúce sa opatrení v rámci EPFRV, ktoré bránili programovaniu finančných nástrojov v oblasti rozvoja vidieka a ich implementácii zo strany správcov fondov, aby sa zvýšil pákový efekt financovania z EPFRV väčším využívaním finančných nástrojov.

5. Flexibilnejšie rozpočtové hospodárenie

5.1. Všeobecné rozpočtové pravidlá

V návrhu sa stanovuje niekoľko spôsobov na zabezpečenie väčšej rozpočtovej flexibility, aby Únia mohla účinnejšie reagovať na nepredvídané výzvy a nové úlohy:

·Umožniť zriaďovanie trustových fondov EÚ aj pre akcie v núdzovej situácii, akcie po prekonaní núdzovej situácie alebo pre tematické akcie v rámci EÚ (a nie iba pre tretie krajiny). Nedávne udalosti v Európskej únii poukazujú na potrebu zvýšenej flexibility financovania v rámci EÚ. Keďže hranice medzi vonkajšími a vnútornými politikami sa čoraz viac stierajú, vytvoril by sa tak nástroj reakcie na cezhraničné výzvy (článok 227).

·Zvýšiť „zápornú rezervu“ z 200 mil. EUR na 400 mil. EUR, a tým aj nadviazať na žiadosť Rady obmedziť počet návrhov opravných rozpočtov súvisiacich s platbami (článok 48).

·Vytvoriť pružnú rezervu pre vonkajšiu činnosť prenesením nepridelených prostriedkov nástroja predvstupovej pomoci (IPA II), nástroja európskeho susedstva (ENI) a nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI) do roku N + 1 v rámci limitu 10 % pôvodných rozpočtových prostriedkov každého nástroja (článok 12).

·Stanoviť väčšiu flexibilitu grantov v prípadoch krízových a núdzových situácií a humanitárnej pomoci: zjednodušujú sa administratívne postupy s cieľom umožniť rýchlu a účinnú reakciu (napr. o retroaktívnej oprávnenosti nákladov pred podaním žiadosti rozhoduje povoľujúci úradník, článok 186).

·Na uhrádzanie súm v obmedzenej výške rozpočtovými postupmi by sa v delegáciách Únie povolilo používanie zálohových účtov. Neštatutárni zamestnanci v oblasti pomoci v rámci krízového riadenia a operácií humanitárnej pomoci by mohli spravovať takéto účty a podpisovať právne záväzky do výšky 2 500 EUR, ktoré sa majú vykonať z týchto účtov (článok 109).

·Zvýšiť flexibilitu autonómnych presunov uskutočňovaných Komisiou rozšírením súčasnej pôsobnosti, t. j. umožnením aj presunov operačných výdavkov medzi rôznymi hlavami, ak sa na nich vzťahuje ten istý základný právny akt, vrátane kapitol týkajúcich sa podpory, a z rozpočtových riadkov na administratívnu podporu do príslušných operačných riadkov (článok 28).

·Jednoduchšia mobilizácia Fondu solidarity EÚ (FSEÚ) autonómnym presunom z rezervy do rozpočtového riadku po prijatí rozhodnutia o mobilizácii Európskym parlamentom a Radou (článok 28).

·Jednoduchšia mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) automatickým schvaľovaním presunov z rezervy do rozpočtového riadku po schválení mobilizácie fondu rozpočtovým orgánom (článok 30).

·Objasňuje sa, že sumy zodpovedajúce viazaným rozpočtovým prostriedkom pre rezervu na núdzovú pomoc a Fond solidarity EÚ (FSEÚ) sa prenášajú automaticky (článok 12).

·Odstraňuje sa povinnosť najprv použiť rozpočtové prostriedky schválené na bežný rozpočtový rok a až po ich vyčerpaní začať používať prenesené rozpočtové prostriedky.

·Umožniť používanie vnútorných pripísaných príjmov na iný účel ako ten, na ktorý boli pripísané, pokiaľ neexistujú identifikované potreby umožňujúce, aby sa takéto príjmy použili na rovnaký účel (článok 30 ods. 3).

·Umožniť inštitúciám a subjektom prijímať nepeňažné podnikové sponzorstvo osobitných podujatí alebo činností (t. j. nie recepcií alebo iných výlučne spoločenských podujatí). Na vykonávanie tohto ustanovenia by každá inštitúcia najprv povolila zásadu prijímania nepeňažného sponzorstva a stanovila osobitné usmernenia týkajúce sa najmä etických aspektov (článok 24).

·V záujme zlepšenia správy zariadení Komisie a uľahčenia nákupu iných budov stanoviť, že v rámci schvaľovacieho postupu predaja budov alebo pozemkov môže rozpočtový orgán v individuálnych prípadoch schváliť, aby sa výnosy z daného predaja považovali za pripísané príjmy [článok 20 ods. 3 písm. g)].

·Vytvoriť krízovú rezervu EÚ na základe opätovného použitia rozpočtových prostriedkov, ktorých viazanosť bola zrušená.

·Vytvoriť možnosť, aby v ďalšom viacročnom finančnom rámci finančné operácie iné ako finančné nástroje vytvárali podmienené záväzky pre Úniu prekračujúce finančné aktíva poskytnuté na krytie finančnej zodpovednosti Únie (článok 203), a vytvoriť spoločný rezervný fond, ktorý by zahŕňal zdroje vyčlenené na finančné operácie (článok 205).

5.2. Pravidlá platné v jednotlivých odvetviach

·V nariadení (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka sa zavádza možnosť, aby členské štáty mohli poskytovať pomoc aj v prípade katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, ako je utečenecká kríza, a aby mohli okamžite využívať disponibilné finančné prostriedky (bez toho, aby museli čakať na schválenie žiadosti o zmenu programu). Okrem toho sa v nariadení (EÚ) č. 1301/2013 dopĺňa osobitná investičná priorita týkajúca sa migrantov a utečencov, aby sa zjednodušilo programovanie opatrení zameraných na pomoc migrantom a utečencom.

·Program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (nariadenie o EaSI č. 1296/2013): aby sa zvýšila schopnosť EaSI prispôsobovať sa krízam a meniacim sa politickým prioritám, je potrebná flexibilita orientačných úrovní výdavkov naplánovaných pre všetky tri osi programu a pre každú tematickú prioritu v rámci nich. Okrem toho by sa vzhľadom na súčasný hospodársky kontext mala zachovať výnimka, ktorou sa umožňuje využitie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v prospech mladých ľudí, ktorí nemajú zamestnanie, ani nie sú zapojení do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy.

·Nariadenie č. 1316/2013 o Nástroji na prepájanie Európy: vzhľadom na úspech viacročných pracovných programov treba zvýšiť flexibilitu, aby sa 95 % prostriedkov mohlo vynaložiť na viacročné programy a ďalšie podporované projekty s najväčšou pridanou hodnotou pre transeurópsku dopravnú sieť (koridory základnej siete, cezhraničné projekty a projekty na ostatných úsekoch základnej siete).

·Hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat [nariadenie (EÚ) č. 652/2014]: vzhľadom na pozitívne skúsenosti s uplatňovaním tohto pravidla a značným znížením súvisiacej pracovnej záťaže na strane príjemcov grantu a útvarov Komisie sa navrhuje predĺženie možnosti rozdeliť rozpočtové záväzky na ročné čiastkové platby.

·V nariadení (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka sa povolí zacielenie vzájomných fondov na pomoc poľnohospodárom v prípade prudkého poklesu príjmov v konkrétnych sektoroch a subvencovanie počiatočného základného kapitálu takýchto fondov.

6. Zameranie na výsledky a racionalizácia podávania správ

Návrh obsahuje súbor opatrení, ktorých cieľom je lepšie zameranie rozpočtu na výsledky, vytvorenie jasného výkonnostného rámca, zvýšenie transparentnosti a zjednodušenie podávania správ.

6.1. Zameranie na výsledky

Navrhuje sa viacero zmien, ktoré sú uplatniteľné na všetky oblasti politiky a zameriavajú sa viac na výsledky než na vynaložené výdavky. Preukazujú záväzok Komisie vytvoriť potrebné podmienky pre prístup orientovaný na výsledky:

·Umožnenie platieb na základe splnenia podmienok, výstupov alebo výkonnosti vo všetkých spôsoboch hospodárenia (napr. platby na každého presídleného utečenca v rámci fondov AMIF alebo podpora mladým poľnohospodárom zakladajúcim podnik, článok 121). V takých prípadoch sa financovanie projektov oddelilo od refundácie nákladov vynaložených príjemcami finančných prostriedkov EÚ: je priamo závislé od výsledkov dosiahnutých v praxi. Dôležité je splnenie určitých podmienok stanovených ex ante v základnom akte alebo v rozhodnutiach Komisie a/alebo dosiahnutie výsledkov meraných prostredníctvom ukazovateľov výkonnosti (ex post). Takýto systém posilňuje vlastníctvo/záväzok príjemcov finančných prostriedkov dosiahnuť výsledky. Takisto umožňuje podstatné zníženie administratívnej záťaže a nákladov na kontroly. Aby sa obmedzila administratívna záťaž, kontroly sa môžu obmedziť len na overenie splnenia podmienok/dosiahnutia dohodnutých výsledkov. Tým sa následne znižuje riziko chýb súvisiacich so zákonnosťou a riadnosťou. Tento prístup podporoval Európsky dvor audítorov v rámci „nárokov“.

·Uľahčenie udeľovania cien (hlava IX): hlava týkajúca sa cien sa skrátila a zjednodušila; povinnosť oznamovať ceny vo výške 1 mil. EUR alebo viac vo vyhláseniach pripojených k návrhu rozpočtu sa nahrádza predbežným oznámením Európskemu parlamentu a výslovným oznámením takýchto cien v rozhodnutí o financovaní.

·Jednotná jednorazová platba (článok 176): „jednotná jednorazová platba“ by mohla v budúcnosti zahŕňať všetky oprávnené náklady na činnosť. Overovania a kontroly sa budú zameriavať výlučne na výstupy/výsledky. Jednotná jednorazová platba vychádza z posúdenia rozpočtu navrhovaného žiadateľom o grant s ohľadom na zásady efektívnosti, hospodárnosti a účinnosti vrátane odkazov na príslušné údaje a/alebo odborný posudok.

·Uprednostnenie zjednodušených foriem grantov, pri ktorých je platba podmienená výstupmi a výsledkami (článok 175): prístup založený na vstupoch by sa mal zvažovať len vtedy, ak prístup založený na výstupoch nie je možný alebo vhodný. V súčasnosti sa zjednodušené formy využívajú prevažne na pokrytie hodnôt vstupov (napr. počet osobodní, počet služobných ciest, počet dní strávených na služobnej ceste atď.). Takisto sa podporuje možnosť platby zjednodušených foriem na základe dosiahnutia konkrétnych výstupov (napr. zorganizovaná konferencia alebo festival, vytvorený prototyp atď.).

·Objasnenie rozsahu kontrol zjednodušených foriem grantov a ich následkov, ak sa nedosiahli výstupy (článok 177): kontroly sú zamerané najmä na splnenie podmienok vedúcich k platbe (napr. či podporovaný európsky film dosiahol požadovanú kvalitu a či bol distribuovaný v požadovanej kvantite, či študent programu Erasmus skutočne študoval v zahraničí atď.). Nevyžadujú sa žiadne informácie o nákladoch, ktoré príjemca grantu skutočne vynaložil. Ak podmienky vedúce k platbe neboli splnené alebo ak sa dohodnuté činnosti vykonali nedostatočne, čiastočne alebo oneskorene, Komisia musí úmerne k zlyhaniu znížiť výšku grantu a vymôcť neoprávnene vyplatené sumy.

6.2. Jasný výkonnostný rámec

Na doplnenie výraznejšieho zamerania na výsledky sa navrhuje jasný výkonnostný rámec:

·Prepojenie výkonnosti, stanovovania cieľov, ukazovateľov, výsledkov a zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri využívaní rozpočtových prostriedkov (článok 31).

·Stanovenie poplatkov založených na výkonnosti na odmeňovanie organizácií za správu finančných prostriedkov EÚ (článok 150).

·Považovanie programových výkazov za hlavný zdroj informácií o výkonnosti programov (článok 39).

·Zlúčenie „súhrnnej správy“ a „správy podľa článku 318 ZFEÚ“ do jednej „výročnej správy o hospodárení a výkonnosti rozpočtu EÚ“, aby sa každoročne predkladala jediná správa o výkonnosti rozpočtu EÚ (od rozpočtového roka 2015, článok 239).

·Zosúladenie terminológie týkajúcej sa hodnotenia s ustanoveniami medziinštitucionálnej dohody z roku 2016 o lepšej tvorbe práva a vytvorenie prepojenia medzi hodnoteniami ex ante v rámci nariadenia o rozpočtových pravidlách a posúdení vplyvu (článok 32).

6.3. Zjednodušenie podávania správ

6.3.1. Všeobecné rozpočtové pravidlá

Následnými revíziami nariadenia o rozpočtových pravidlách sa výrazne zvýšil počet požadovaných správ a informácií vrátane informácií o účtovníctve: správy sa v súčasnosti predkladajú v rôznych dokumentoch s odlišným harmonogramom. S cieľom zvýšiť efektivitu a transparentnosť nielen voči rozpočtovým orgánom, ale aj voči širokej verejnosti bez toho, aby bola dotknutá úroveň informácií, ktoré sa v súčasnosti poskytujú, sa navrhuje:

·Sústrediť povinnosti predkladania správ do dvoch kľúčových momentov: sprievodné správy

·k návrhu rozpočtu: podávanie správ o všetkých finančných nástrojoch na úrovni EÚ by sa malo zlúčiť do jediného sprievodného dokumentu k návrhu rozpočtu (článok 39),

·a správy predkladané ako súčasť postupu udelenia absolutória: „integrovaný balík finančných správ“ – správam o rozpočte a iným finančným správam by bola venovaná osobitná kapitola (články 239 – 245).

·Kľúčovým prvkom integrovaného balíka správ je vytvorenie od rozpočtového roku 2015 novej výročnej správy o hospodárení a výkonnosti rozpočtu EÚ, ktorá by vznikla zlúčením súhrnnej správy a správy podľa článku 318 ZFEÚ (článok 239).

·Spresniť, že v externom audite vykonávanom Dvorom audítorov sa zohľadňuje viacročná povaha programov (článok 247 ods. 1).

6.3.2. Podávanie správ:

·Povinnosti podávania správ sa zjednodušujú odstránením niektorých nadbytočností (nariadenie o spoločných ustanoveniach).

7.    Jednoduchšia a zoštíhlená administratíva EÚ

7.1.    Všeobecné rozpočtové pravidlá

Účelom súboru zjednodušujúcich opatrení je umožniť inštitúciám EÚ, aby pracovali efektívnejšie, a to najmä spoločným plnením administratívnych rozpočtových prostriedkov s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu, čo zahŕňa:

·Poskytnutie explicitného právneho základu pre dohody na úrovni útvarov (SLA) medzi útvarmi inštitúcií EÚ, subjektmi EÚ a európskymi úradmi a rozšíriť na všetky inštitúcie možnosť uzatvárať dohody na úrovni útvarov umožňujúce plnenie administratívnych rozpočtových prostriedkov. V budúcnosti bude možné aj delegovať plnenie administratívnych rozpočtových prostriedkov na úrad zriadený Komisiou.

·Objasnenie rozlíšenia medzi povinnými a nepovinnými úlohami úradov (články 64 a 65): povinné úlohy musia byť kryté z rozpočtových prostriedkov zahrnutých do oddielu rozpočtu týkajúceho sa úradu. Nepovinné úlohy, ktoré sa úrad dobrovoľne podujme vykonávať na žiadosť inej inštitúcie alebo subjektu, sú kryté z rozpočtu príslušnej inštitúcie alebo subjektu.

·Umožnenie viacročných rozhodnutí o financovaní a zníženie počtu povinných prvkov v rozhodnutí o financovaní (článok 108). Okrem toho sa navrhuje, aby rozhodnutie o financovaní zároveň predstavovalo ročný alebo viacročný pracovný program. Tieto zmeny by urýchlili plnenie rozpočtu v roku 2 a nasledujúcich rokoch programu.

·Objasnenie pravidiel pre výkonné agentúry (článok 68): dostávajú ročný príspevok; ich riaditeľ koná ako povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním pri plnení operačných rozpočtových prostriedkov; delegovanie operačného programu na výkonnú agentúru môže zahŕňať pilotné projekty a prípravné akcie, ako aj plnenie administratívnych výdavkov s cieľom dosiahnuť synergický účinok a úspory z rozsahu.

·Zlúčenie výboru zriadeného podľa článku 139 nariadenia o rozpočtových pravidlách s komisiou pre finančné nezrovnalosti (článok 90): z dôvodov efektívnosti by výbor zriadený podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách bol okrem odporúčania vylúčenia hospodárskych subjektov a uloženia finančných sankcií týmto subjektom zodpovedný aj za finančné nezrovnalosti spôsobené zamestnancami EÚ, zatiaľ čo disciplinárna komisia by naďalej vyvodzovala dôsledky týchto nezrovnalostí podľa služobného poriadku.

7.2. Pravidlá platné v jednotlivých odvetviach

·Navrhujú sa viaceré zmeny nariadenia o spoločných ustanoveniach na uľahčenie riadenia programov a celonárodných programov, ako aj spoločných akčných plánov vrátane projektov zameraných na výstupy a výsledky.

·V oblasti priamych platieb pre poľnohospodárov sa poskytuje podpora pre aktívnych poľnohospodárov a zavádzajú sa určité opatrenia zamerané na podporu mladých poľnohospodárov. Zavádza sa proporcionalita finančných opráv súvisiacich s chybami vo verejnom obstarávaní s cieľom zabrániť, aby sa tieto chyby vždy považovali za ovplyvňujúce 100 % príslušnej pomoci.

8.    Iné zmeny

Príjmové operácie: navrhujú sa tieto zmeny:

·Z dôvodu transparentnosti sa upravuje ustanovenie o záporných úpravách vlastných zdrojov na účtovné účely (článok 94).

·V novom ustanovení sa stanovuje lehota, v rámci ktorej sa pošle oznámenie o dlhu dlžníkovi (článok 96 ods. 2), čo odráža nedávnu judikatúru Súdneho dvora.

·V novom článku 107 sa stanovujú pravidlá týkajúce sa sadzby, ktorá sa má uplatňovať na kompenzačné úroky v prípadoch, keď sa suma vracia v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie alebo urovnania sporu zmierom.

·Ustanovenie týkajúce sa pokút, iných penále alebo sankcií je upravené tak, aby bolo jasné, že predbežne uhradené sumy sa pri zohľadnení výnosu vrátia príslušnej tretej strane a že na pokuty uložené inými inštitúciami, než je Komisia (napr. Rada v súlade s nariadením č. 1173/2011), sa takisto vzťahuje nariadenie o rozpočtových pravidlách (v súčasnosti je pôsobnosť obmedzená na pokuty uložené Komisiou, článok 106).

·Znenie týkajúce sa pripísaných príjmov je upravené s cieľom zohľadniť príspevky na opatrenia, ako je nástroj pre utečencov v Turecku (článok 20 ods. 2).

Zoznam aktov platných v jednotlivých odvetviach, ktoré sa menia týmto návrhom:

·nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie (Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.),

·nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 238),

·nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289 – 302),

·nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320),

·nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470),

·nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487 – 548),

·nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady    (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549),

·nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 608),

·nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671),

·nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra    2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014–2020) a o zrušení nariadenia (ES) č.    1927/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855 – 864),

·nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129 – 171),

·nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 z 11. marca 2014 o Fonde Európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Ú. v. EÚ L 72, 12.3.2014, s. 1 – 41),

·nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 z 11. marca 2014 o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1336/97/ES (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 14 – 26),

·nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 652/2014    z 15. mája 2014, ktorým sa stanovuje hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho    materiálu a ktorým sa menia smernice Rady 98/56/ES, 2000/29/ES a 2008/90/ES, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002, (ES) č. 882/2004    a (ES) č. 396/2005, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES    a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009    a zrušujú rozhodnutia Rady 66/399/EHS, 76/894/EHS a 2009/470/ES (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 1 – 32),

·rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 541/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje rámec na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 227 – 234).

2016/0282 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2012/2002, (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013, (EÚ) č. 1307/2013, (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014, (EÚ) č. 652/2014 a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 541/2014/EÚ

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 42, článok 43 ods. 2, článok 46 písm. d), článok 149, článok 153 ods. 2 písm. a), článok 164, článok 168 ods. 4 písm. b), články 172, 175, 177, 178, článok 189 ods. 2, článok 209 ods. 1, článok 212 ods. 2, článok 322 ods. 2 a článok 349 v spojení so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä jej článkom 106a,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 11 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 12 ,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov 13 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Vzhľadom na to, že po troch rokoch implementácie sa majú vykonať ďalšie zmeny v rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, aby sa odstránili nedostatky v implementácii zvyšovaním pružnosti, zjednodušili sa postupy pre zainteresované strany a útvary a posilnilo sa zameranie na výsledky, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 14 by sa malo zrušiť a nahradiť týmto nariadením.

(2)Aby sa zjednodušili rozpočtové pravidlá, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (ďalej len „rozpočet“), a aby sa príslušné pravidlá zahrnuli do jedného nariadenia („jednotný súbor pravidiel“), delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 15 by sa malo zrušiť. V záujme jasnosti by sa hlavné pravidlá obsiahnuté v nariadení (EÚ) č. 1268/2012 mali zahrnúť do tohto nariadenia a ďalšie by sa mali zahrnúť do usmernenia o službách.

(3)Základné rozpočtové zásady by sa mali zachovať. Výnimky z týchto základných zásad pre osobitné oblasti, ako sú výskum, vonkajšie činnosti a štrukturálne fondy, by sa mali preskúmať a v čo najväčšej možnej miere zjednodušiť, pričom by sa mal zohľadniť ich trvalý význam, pridaná hodnota pre rozpočet a záťaž, ktorú predstavujú pre zainteresované strany.

(4)Na začiatku rozpočtového roka môže zostať nepridelených až 10 % finančných prostriedkov nástroja predvstupovej pomoci (IPA II), nástroja európskeho susedstva a nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI), aby bolo možné okrem už naplánovaných súm využiť aj dodatočné financovanie umožňujúce reagovať na významné neočakávané potreby, nové krízové situácie alebo významné politické zmeny v tretích krajinách. Ak v priebehu roka nedôjde k viazaniu týchto nepridelených finančných prostriedkov, mali by sa preniesť na základe rozhodnutia Komisie.

(5)Pravidlá prenosu by mali byť jasnejšie vysvetlené, pričom by sa malo rozlišovať medzi automatickými a neautomatickými prenosmi.

(6)Na optimalizáciu plnenia rozpočtu je dôležité, aby sa umožnil prenos a použitie vonkajších pripísaných príjmov pre následný program alebo akciu. Mala by existovať možnosť prenášať vnútorné pripísané príjmy výlučne do nasledujúceho roka, pokiaľ sa v tomto nariadení nestanovuje inak.

(7)Pravidlá upravujúce presuny rozpočtových prostriedkov by mali umožňovať väčšiu flexibilitu v záujme zabezpečenia lepšieho plnenia rozpočtu. Na tento účel je dôležité, aby Komisia mala možnosť rozhodnúť o presunoch do výšky 10 % operačných rozpočtových prostriedkov medzi hlavami, na ktoré sa uplatňuje ten istý základný právny akt. Presuny z rozpočtových riadkov na administratívnu podporu do zodpovedajúcich operačných riadkov by takisto mala autonómne vykonávať Komisia.

(8)Aby sa zvýšila pružnosť implementácie osobitných nástrojov, treba v rámci Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a Fondu solidarity Európskej únie zjednodušiť mobilizáciu a postupy týkajúce sa presunov.

(9)Pokiaľ ide o vnútorné pripísané príjmy, mala by sa zaviesť výnimka zo zásady špecifikácie s cieľom umožniť optimálne využívanie všetkých druhov rozpočtových prostriedkov. V tejto súvislosti by sa v prípade, že neexistujú identifikované potreby umožňujúce, aby sa takéto príjmy použili na účel, na ktorý sú pripísané, malo povoliť ich použitie na iné účely.

(10)Inštitúcie Únie by mali mať možnosť prijať akékoľvek donácie venované Únii.

(11)Malo by sa zaviesť ustanovenie, ktoré by umožnilo nepeňažné sponzorovanie podujatia alebo činnosti EÚ právnickou osobou na propagačné účely alebo na účely sociálnej zodpovednosti podnikov.

(12)Mala by sa objasniť koncepcia výkonnosti v súvislosti s rozpočtom EÚ. Výkonnosť by sa mala opísať ako priame uplatňovanie zásady riadneho finančného hospodárenia. Mala by existovať súvislosť medzi výkonnosťou, stanovovaním cieľov, ukazovateľmi, výsledkami a hospodárnosťou, efektívnosťou a účinnosťou používania rozpočtových prostriedkov. Aby sa predišlo rozporom s existujúcimi výkonnostnými rámcami jednotlivých programov, odkazy súvisiace s pojmami týkajúcimi sa výkonnosti by sa mali obmedziť na ciele a monitorovanie pokroku pri ich dosahovaní.

(13)Právne predpisy Únie by mali mať vysokú kvalitu, mali by sa zameriavať na oblasti, v ktorých prinášajú najväčšiu pridanú hodnotu pre európskych občanov, a mali by byť čo najúčinnejšie a najefektívnejšie pri plnení spoločných cieľov politík Únie 16 . Pri dosahovaní týchto cieľov môže pomôcť stanovenie toho, že existujúce a nové výdavkové programy a činnosti spojené so značnými výdavkami budú podliehať hodnoteniu.

(14)Zásada otvorenosti zakotvená v článku 15 ZFEÚ, v ktorom sa vyžaduje, aby inštitúcie pracovali čo najotvorenejšie, v oblasti plnenia rozpočtu znamená, že občania majú mať možnosť dozvedieť sa, kde a na aký účel Únia vynakladá finančné prostriedky. Takéto informácie podporujú demokratickú diskusiu, prispievajú k účasti občanov na rozhodovacom procese Únie a posilňujú inštitucionálnu kontrolu a dohľad nad výdavkami Únie. Takéto ciele by sa mali dosiahnuť zverejňovaním príslušných informácií o všetkých príjemcoch finančných prostriedkov Únie, pričom sa vezmú do úvahy oprávnené záujmy všetkých príjemcov vo vzťahu k dôvernosti a bezpečnosti, a pokiaľ ide o fyzické osoby, ich práva na súkromie a ochranu ich osobných údajov, a toto zverejňovanie by malo prednostne prebiehať modernými komunikačnými nástrojmi. Inštitúcie by preto mali pri zverejňovaní informácií voliť selektívny prístup v súlade so zásadou proporcionality. Rozhodnutia o uverejnení by mali byť založené na relevantných kritériách, aby sa poskytovali zmysluplné informácie.

(15)Informácie o používaní finančných prostriedkov Únie implementovaných v rámci priameho plnenia by sa mali zverejniť na webovom sídle inštitúcií a mali by zahŕňať prinajmenšom meno a lokalitu príjemcu finančných prostriedkov, poskytnutú sumu a účel poskytnutia prostriedkov. V týchto informáciách by sa mali zohľadňovať príslušné kritériá, ako je frekvencia, druh a význam opatrenia.

(16)Meno a lokalita príjemcov finančných prostriedkov Únie by sa mali zverejňovať v prípade cien, grantov a zákaziek udelených na základe verejných postupov, ktoré sú otvorené hospodárskej súťaži, ako je to predovšetkým v prípade súťaží, výziev na predkladanie návrhov a výziev na predkladanie ponúk, a to v súlade so zásadami ZFEÚ, a najmä so zásadami transparentnosti, proporcionality, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Zverejňovanie týchto informácií by malo navyše prispieť ku kontrole verejných výberových postupov žiadateľmi, ktorí sú z týchto postupov vyradení.

(17)Zverejňovanie osobných údajov pri fyzických osobách by malo byť obmedzené len na obdobie, počas ktorého príjemca poskytnuté finančné prostriedky používa. Osobné údaje by sa teda mali po dvoch rokoch odstrániť. Rovnaký postup by sa mal uplatňovať aj v prípade osobných údajov týkajúcich sa právnických osôb, ktorých oficiálny názov označuje jednu alebo viaceré fyzické osoby.

(18)Vo väčšine prípadov, ktoré toto nariadenie upravuje, sa zverejňovanie informácií týka právnických osôb.

(19)V prípade fyzických osôb by sa pri zverejňovaní týchto informácií malo prihliadať na proporcionalitu medzi výškou poskytnutých prostriedkov a potrebou kontrolovať optimálne využívanie zdrojov. Zverejňovanie názvov regiónov na úrovni NUTS 2 sa pri týchto fyzických osobách riadi zásadami zverejňovania totožnosti príjemcov finančných prostriedkov, pričom zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi rôznej veľkosti a zaručuje právo príjemcov finančných prostriedkov na súkromný život, a najmä právo na ochranu osobných údajov.

(20)Informácie o štipendiách a inej priamej podpore vyplácanej najodkázanejším fyzickým osobám by mali byť zo zverejňovania vyňaté.

(21)V snahe zabezpečiť dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania s príjemcami finančných prostriedkov by sa pri zverejňovaní informácií o fyzických osobách mala zohľadňovať aj povinnosť členských štátov zabezpečiť dôkladnú transparentnosť pri zákazkách, ktorých hodnota je vyššia ako prahové limity stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby.

(22)Meno a lokalita príjemcu finančných prostriedkov, poskytnutá suma a účel poskytnutia prostriedkov by sa nemali zverejniť, ak by tým mohlo byť ohrozené právo na integritu príjemcu finančných prostriedkov zaručené Chartou základných práv Európskej únie alebo ak by tým mohli byť poškodené legitímne obchodné záujmy príjemcu finančných prostriedkov.

(23)V prípade nepriameho a zdieľaného plnenia by informácie o príjemcoch finančných prostriedkov a konečných príjemcoch finančných prostriedkov mali sprístupniť osoby, subjekty alebo určené subjekty implementujúce finančné prostriedky Únie. V prípade potreby by sa úroveň podrobností a kritériá mali vymedziť v príslušných pravidlách platných v jednotlivých odvetviach a môžu sa ďalej spresniť v dohodách o finančnom rámcovom partnerstve. Komisia by mala sprístupniť odkaz na webové sídlo, kde možno nájsť informácie o príjemcoch finančných prostriedkov a konečných príjemcoch finančných prostriedkov.

(24)V záujme väčšej zrozumiteľnosti a transparentnosti údajov o finančných nástrojoch implementovaných v rámci priameho a nepriameho plnenia je vhodné zlúčiť všetky požiadavky na podávanie správ do jedného pracovného dokumentu pripojeného k návrhu rozpočtu.

(25)Je vhodné stanoviť možnosť, aby Komisia uzatvárala dohody na úrovni útvarov s ostatnými inštitúciami s cieľom uľahčiť plnenie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako aj výslovnú možnosť uzatvárať takéto dohody medzi útvarmi inštitúcií, subjektmi Únie, európskymi úradmi, subjektmi alebo osobami poverenými vykonávaním osobitných akcií v oblasti SZBP podľa hlavy V ZEÚ a úradom generálneho tajomníka Rady guvernérov európskych škôl v súvislosti s poskytovaním služieb, dodávaním tovaru, uskutočňovaním stavebných prác alebo plnením zákaziek na nehnuteľnosti.

(26)Je vhodné vymedziť pojem európske úrady a rozlíšiť povinné a nepovinné úlohy takýchto úradov. Mala by sa zaviesť možnosť, aby inštitúcie Únie, subjekty Únie a iné európske úrady delegovali právomoci povoľujúceho úradníka na riaditeľa príslušného európskeho úradu. Európske úrady by takisto mali mať možnosť uzatvárať dohody na úrovni útvarov v súvislosti s poskytovaním služieb, dodávaním tovaru, uskutočňovaním stavebných prác alebo plnením zákaziek na nehnuteľnosti. Je vhodné stanoviť osobitné pravidlá pre poskytovanie účtovných záznamov, ustanovenia oprávňujúce účtovníka Komisie delegovať časť jeho úloh na zamestnancov týchto úradov a operatívne postupy pre bankové účty, ktoré môžu európske úrady zriadiť v mene Komisie.

(27)S cieľom ďalej zlepšiť nákladovú efektívnosť výkonných agentúr a na základe praktických skúseností s inými subjektmi Únie by sa malo umožniť, aby bol účtovník Komisie poverený časťou úloh alebo všetkými úlohami účtovníka výkonnej agentúry.

(28)Z dôvodov právnej istoty treba objasniť, že riaditelia výkonných agentúr pri hospodárení s operačnými rozpočtovými prostriedkami súvisiacimi s programami konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním. Na dosiahnutie maximálneho zvýšenia efektívnosti vyplývajúceho z globálnej centralizácie určitých podporných služieb by sa mala výslovne uviesť možnosť výkonných agentúr implementovať administratívne výdavky.

(29)Treba stanoviť pravidlá týkajúce sa právomocí a zodpovednosti účastníkov finančných operácií, a to najmä povoľujúcich úradníkov a účtovníkov.

(30)Európsky parlament a Rada by mali byť do dvoch týždňov informovaní o vymenovaní povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním, vnútorného audítora a účtovníka alebo o ukončení vykonávania ich povinností.

(31)Povoľujúci úradníci by mali byť plne zodpovední za všetky príjmové a výdavkové operácie vykonávané v rámci ich právomoci, a to aj z hľadiska systémov vnútornej kontroly, a mali by zodpovedať za svoje konanie prípadne aj prostredníctvom disciplinárneho konania.

(32)Preto by sa mali stanoviť príslušné úlohy, zodpovednosť a zásady postupov, ktoré sa musia dodržiavať. Takisto treba stanoviť, že povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním musia zabezpečiť, aby povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním a ich zamestnanci dostávali informácie týkajúce sa noriem v oblasti kontroly a príslušných metód a techník a aby sa prijali opatrenia na zaistenie fungovania systému kontroly, ktorý by mal nahradiť povinnosť vypracovať osobitný kódex profesijných noriem uplatniteľný len na finančné overovanie. Inštitúcia je o plnení uložených povinností informovaná výročnými správami, do ktorých sa musia zahrnúť požadované finančné informácie a informácie o hospodárení potrebné ako podklad k vyhláseniu povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním o vierohodnosti v súvislosti s plnením jeho povinností vrátane informácií o celkovom výsledku vykonaných operácií. Preto by sa malo zabezpečiť uchovávanie dokladov týkajúcich sa vykonaných operácií. O akýchkoľvek formách rokovacieho konania použitého na zadanie verejnej zákazky by mala byť inštitúcia informovaná prostredníctvom osobitnej správy a Európsky parlament a Rada prostredníctvom osobitného oznámenia, keďže tieto zákazky predstavujú odchýlku od bežných postupov zadávania zákaziek.

(33)Mala by sa zohľadniť dvojitá úloha vedúcich delegácií Únie a v prípade ich neprítomnosti ich zástupcov ako povoľujúcich úradníkov vymenovaných subdelegovaním pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a v prípade operačných rozpočtových prostriedkov pre Komisiu.

(34)Delegovanie právomocí Komisie na plnenie rozpočtu týkajúce sa operačných rozpočtových prostriedkov jej vlastného oddielu na zástupcov vedúcich delegácií je obmedzené na situácie, keď je plnenie týchto úloh zo strany zástupcov vedúcich delegácií nevyhnutne potrebné na zaistenie kontinuity činností počas neprítomnosti vedúcich delegácií. Zástupcovia vedúcich delegácií nemôžu tieto právomoci vykonávať systematicky alebo z dôvodu vnútorného rozdelenia práce.

(35)Účtovník je naďalej zodpovedný za správny výkon platieb, výber príjmov a vymáhanie pohľadávok. Účtovník spravuje pokladňu, bankové účty a spisy tretích strán, vedie účty a je zodpovedný za vypracovanie účtovnej závierky inštitúcie. Účtovník Komisie je jedinou osobou, ktorá má právo vymedzovať pravidlá účtovania a jednotné účtovné osnovy, zatiaľ čo účtovníci všetkých ostatných inštitúcií Únie vymedzujú účtovné postupy, ktoré sa vzťahujú na ich inštitúcie.

(36)Mali by sa zaviesť pravidlá upravujúce vymenovanie a ukončenie vykonávania povinností účtovníka.

(37)Je vhodné, aby účtovník stanovil postupy na zabezpečenie toho, aby účty otvorené na účely správy pokladne a zálohové účty nevykazovali debetný zostatok.

(38)Okrem toho by sa mali stanoviť aj podmienky používania zálohových účtov, teda systému hospodárenia, ktorý predstavuje výnimku z bežných rozpočtových postupov, a vymedziť úlohy a zodpovednosť správcov záloh, ako aj povoľujúceho úradníka a účtovníka v súvislosti s kontrolou zálohových účtov. Európsky parlament a Rada by mali byť informovaní o vymenovaní alebo ukončení vykonávania povinností týchto osôb. Z dôvodu efektívnosti by sa mali v delegáciách Únie zriadiť zálohové účty, na ktorých budú spravované rozpočtové prostriedky z rozpočtového oddielu Komisie a ESVČ. Takisto je vhodné povoliť za osobitných podmienok používanie zálohových účtov v delegáciách Únie na platby v obmedzenej výške rozpočtovými postupmi. Pokiaľ ide o vymenovanie správcov záloh, ukázalo sa, že ak nie sú k dispozícii stáli zamestnanci Komisie, treba ich vybrať aj spomedzi pracovníkov zamestnaných Komisiou v oblasti pomoci v rámci krízového riadenia a operácií humanitárnej pomoci.

(39)S cieľom zohľadniť situáciu v oblasti operácií humanitárnej pomoci by sa v prípadoch, keď nie sú k dispozícii stáli zamestnanci Komisie a existujú technické ťažkosti s podpísaním všetkých právnych záväzkov zo strany zodpovedného povoľujúceho úradníka, malo povoliť, aby pracovníci zamestnaní Komisiou v tejto oblasti podpisovali právne záväzky s veľmi nízkou hodnotou do 2 500 EUR spojené s platbami vykonanými zo zálohových účtov a aby vedúci delegácií Únie alebo ich zástupcovia podpisovali právne záväzky na pokyn zodpovedného povoľujúceho úradníka.

(40)Po vymedzení úloh a zodpovednosti jednotlivých účastníkov finančných operácií možno týchto účastníkov brať na zodpovednosť len na základe podmienok stanovených v Služobnom poriadku úradníkov Európskej únie a podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov Únie. V inštitúciách Únie boli zriadené špecializované výbory pre finančné nezrovnalosti, ale vzhľadom na obmedzený počet prípadov, ktoré im boli predložené, a v záujme efektívnosti je vhodné presunúť ich funkcie na novovytvorený medziinštitucionálny výbor, ktorý bol zriadený na posudzovanie žiadostí predložených Komisiou alebo inými inštitúciami a subjektmi Únie a na vydávanie odporúčaní týkajúcich sa uloženia administratívnych sankcií (vylúčenie a peňažné sankcie). Tento presun je zameraný aj na zabránenie duplicite a na zmierňovanie rizika protichodných odporúčaní alebo stanovísk v prípadoch, ktoré sa týkajú hospodárskeho subjektu aj zamestnanca EÚ. Mal by sa zachovať postup, na základe ktorého môže povoľujúci úradník požiadať o potvrdenie pokynu, ktorý podľa jeho názoru vykazuje nezrovnalosť alebo je v rozpore so zásadou riadneho finančného hospodárenia, a byť tak zbavený zodpovednosti. Pri plnení tejto úlohy by sa zloženie tohto výboru malo upraviť.

(41)Pokiaľ ide o príjmy, treba riešiť negatívne úpravy vlastných zdrojov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie. S výnimkou osobitného prípadu vlastných zdrojov treba zachovať úlohy a kontroly, za ktoré zodpovedajú povoľujúci úradníci v jednotlivých fázach postupu: odoslanie oznámenia o dlhu, ktoré informuje dlžníka o stanovení pohľadávky; výpočet splatných úrokov z omeškania a v prípade potreby rozhodnutie o vzdaní sa nároku na základe kritérií, ktoré zaručujú súlad s riadnym finančným hospodárením v záujme zabezpečenia efektívneho výberu príjmov.

(42)Povoľujúci úradník by mal mať možnosť vzdať sa úplne alebo čiastočne vymáhania uznanej pohľadávky, ak dlžník vstúpil do insolvenčného konania v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní, najmä v prípade súdnych zmierov, vyrovnaní a podobných konaní.

(43)Mali by sa uplatňovať osobitné ustanovenia týkajúce sa postupov úpravy alebo zrušenia odhadu pohľadávky.

(44)V dôsledku nedávneho vývoja na finančných trhoch a sadzby, ktorú ECB uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, treba preskúmať ustanovenia týkajúce sa úrokovej sadzby pokút alebo iných penále a stanoviť pravidlá pre prípady negatívnych úrokových sadzieb.

(45)Aby sa zohľadnila osobitná povaha pohľadávok vo forme pokút alebo iných penále uložených inštitúciami podľa ZFEÚ alebo Zmluvy o Euratome, treba zaviesť osobitné ustanovenia týkajúce sa úrokových sadzieb uplatniteľných na splatné, ale ešte nezaplatené sumy, ak Súdny dvor Európskej únie takéto sumy zvýši.

(46)Mali by sa objasniť a zároveň sprísniť pravidlá vymáhania. Konkrétne by sa malo stanoviť, že účtovník vymáha sumy aj ich vzájomným započítaním voči sumám splatným dlžníkovi zo strany výkonnej agentúry plniacej rozpočet Únie.

(47)V záujme právnej istoty by sa mali vymedziť pravidlá týkajúce sa oneskorení pri odosielaní oznámení o dlhu.

(48)V záujme zabezpečenia správy aktív a zhodnotenia finančných prostriedkov treba zaistiť, aby boli príslušné sumy predbežne uhradené, ako napríklad pokuty uložené za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, voči ktorým boli vznesené námietky, a následne investované do finančných aktív; zároveň treba určiť použitie výnosov plynúcich z týchto investícií. Keďže Komisia nie je jedinou inštitúciou, ktorá je oprávnená ukladať pokuty alebo iné penále, treba zaviesť ustanovenia týkajúce sa takýchto pokút alebo iných penále uložených inými inštitúciami a stanoviť pravidlá ich vymáhania, ktoré by mali byť rovnocenné s pravidlami týkajúcimi sa pokút alebo penále uložených Komisiou.

(49)Treba stanoviť minimálne požiadavky týkajúce sa obsahu rozhodnutí o financovaní v prípade grantov, verejného obstarávania, trustových fondov, cien, finančných nástrojov, mechanizmov kombinovaného financovania a rozpočtových záruk, aby sa zabezpečilo, že Komisia bude mať k dispozícii všetky informácie potrebné na prijatie rozhodnutia o financovaní. Zároveň s cieľom poskytnúť potenciálnym príjemcom finančných prostriedkov dlhodobejšiu perspektívu treba umožniť, aby sa rozhodnutia o financovaní prijímali na viac ako jeden rok, ale aby ich vykonanie podliehalo disponibilite rozpočtových prostriedkov na príslušný rok. Na umožnenie takejto dlhodobejšej perspektívy treba znížiť počet prvkov požadovaných na rozhodnutie o financovaní. V záujme zjednodušenia by rozhodnutie o financovaní malo zároveň predstavovať ročný alebo viacročný program. Keďže príspevok na subjekty uvedené v článkoch 69 a 70 je už stanovený v ročnom rozpočte, nemalo by sa v tejto súvislosti vyžadovať prijatie osobitného rozhodnutia o financovaní.

(50)V záujme stanovenia jasného rámca pre jednotlivé štádiá plnenia rozpočtu by sa mal v prípade výdavkov objasniť vzťah medzi rozhodnutiami o financovaní, globálnymi záväzkami a individuálnymi záväzkami, ako aj koncepcie rozpočtových záväzkov a právnych záväzkov.

(51)S cieľom zohľadniť najmä počet právnych záväzkov uzavretých v delegáciách a zastúpeniach Únie a kolísanie výmenných kurzov, ktorému sú vystavené, by sa predbežné rozpočtové záväzky mali umožniť aj v prípadoch, keď sú známi koneční príjemcovia finančných prostriedkov a príslušné sumy.

(52)S cieľom lepšie využiť prostriedky dostupné na vykonávanie vonkajších činností by sa mala odstrániť lehota, počas ktorej je možné prijímať individuálne právne záväzky na základe celkového rozpočtového záväzku, ako aj povinnosť uzavrieť dohodu o príspevku do 31. decembra roku n + 1 v prípadoch, keď dohoda o financovaní s treťou krajinou predstavuje globálny rozpočtový záväzok zahŕňajúci aj dohodu o príspevku.

(53)V súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia by sa mali objasniť jednotlivé druhy platieb, ktoré môžu vykonávať povoľujúci úradníci. Treba ďalej objasniť pravidlá na zúčtovanie platieb v rámci predbežného financovania, najmä v situáciách, keď nie je možné priebežné zúčtovanie. Na tento účel by sa mali príslušné ustanovenia zahrnúť do podpísaných právnych záväzkov.

(54)V tomto nariadení by sa malo stanoviť, že platby sa musia vykonať v stanovenej lehote a že v prípade nedodržania tejto lehoty majú veritelia s výnimkou členských štátov a najnovšie aj Európskej investičnej banky a Európskeho investičného fondu nárok na úroky z omeškania, ktoré sú hradené z rozpočtu.

(55)Považuje sa za vhodné, aby sa ustanovenia týkajúce sa potvrdzovania a povoľovania výdavkov zahrnuli do jedného článku a aby sa zaviedlo vymedzenie pojmu zrušenia viazanosti. Keďže transakcie sa vykonávajú v počítačových systémoch, pojem „podpísanie potvrdenia ‚postúpené na platbu‘“ sa s výnimkou obmedzeného počtu prípadov nahradil pojmom „elektronicky zabezpečený podpis“. Takisto treba objasniť, že potvrdzovanie výdavkov sa vzťahuje na všetky oprávnené náklady, t. j. aj na také, ktoré nesúvisia so žiadosťou o platbu, čo je prípad zúčtovania predbežného financovania.

(56)S cieľom zjednodušiť a zefektívniť existujúce pravidlá a zlepšiť zrozumiteľnosť tohto nariadenia by sa mali vytvoriť spoločné pravidlá pre viacero nástrojov plnenia rozpočtu. Z týchto dôvodov by sa mali určité ustanovenia preskupiť, znenie a rozsah iných ustanovení by sa mali zosúladiť a mala by sa odstrániť zbytočná duplicita a krížové odkazy.

(57)Mal by sa klásť väčší dôraz na výkonnosť a výsledky. Je preto vhodné stanoviť okrem už zavedených foriem príspevku Únie (refundácia skutočne vynaložených oprávnených nákladov, jednotkové náklady, jednorazové platby a paušálne financovanie) dodatočnú formu financovania, ktorá nie je spojená s nákladmi na príslušné operácie. Táto forma financovania by mala byť založená buď na splnení určitých podmienok ex ante, alebo na dosiahnutí výsledkov meraných na základe plnenia vopred stanovených čiastkových cieľov či prostredníctvom ukazovateľov výkonnosti.

(58)Ak Komisia vykonáva posúdenia operačnej a finančnej kapacity príjemcov finančných prostriedkov EÚ alebo ich systémov a postupov, mala by mať možnosť využiť posúdenia už vykonané inými subjektmi alebo darcami, ako sú medzinárodné organizácie, aby sa predišlo duplicite posúdení tých istých príjemcov finančných prostriedkov. Posúdenia vykonané inými subjektmi by sa mali dať využiť, ak tieto posúdenia boli vykonané s ohľadom na podmienky rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v tomto nariadení pre uplatniteľný spôsob plnenia. S cieľom podporiť vzájomné využívanie posúdení medzi darcami by preto Komisia mala podporovať uznávanie medzinárodne uznávaných noriem alebo medzinárodných osvedčených postupov.

(59)Takisto je dôležité predísť tomu, aby príjemcovia finančných prostriedkov EÚ boli viackrát auditovaní rôznymi subjektmi v súvislosti s použitím týchto finančných prostriedkov. Je teda potrebné stanoviť možnosť využívania auditov, ktoré už vykonali nezávislí audítori, pod podmienkou, že sú založené na medzinárodne uznávaných normách, že poskytujú primeranú istotu a že boli vykonané v súvislosti s finančnými výkazmi a správami o využívaní príspevkov Únie. Takéto audity by potom mali tvoriť základ celkového uistenia, pokiaľ ide o využívanie prostriedkov EÚ.

(60)Je dôležité umožniť členským štátom požiadať, aby zdroje, ktoré im boli pridelené v rámci spoločného plnenia, boli presunuté na úrovni Únie a implementované Komisiou v rámci priameho alebo nepriameho plnenia, podľa možnosti v prospech dotknutého členského štátu. Umožnilo by to optimálne využívanie týchto zdrojov, ako aj nástrojov zriadených podľa tohto nariadenia alebo podľa nariadení platných v jednotlivých odvetviach vrátane nariadenia o EFSI, do ktorých by prostriedky členských štátov mohli byť na ich žiadosť presunuté. Aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie týchto nástrojov, je potrebné stanoviť, že ak sa prostriedky presunú do nástrojov zriadených podľa tohto nariadenia alebo podľa nariadení platných v jednotlivých odvetviach vrátane nariadenia o EFSI, uplatňujú sa pravidlá týchto nariadení.

(61)S cieľom zabezpečiť dlhodobý mechanizmus spolupráce s príjemcami finančných prostriedkov zo strany Únie by sa mala stanoviť možnosť podpisovať dohody o finančnom rámcovom partnerstve. Finančné rámcové partnerstvá by sa mali implementovať prostredníctvom grantov alebo prostredníctvom dohôd o spolupráci so subjektmi, ktoré implementujú finančné prostriedky Únie. Na tento účel by sa mal špecifikovať minimálny obsah takýchto dohôd. Finančné rámcové partnerstvá by nemali neprimerane obmedzovať prístup k financovaniu Únie.

(62)Podmienky a postupy na pozastavenie, ukončenie a zníženie príspevku Únie by sa mali zosúladiť v rámci rôznych nástrojov plnenia rozpočtu (napr. granty, verejné obstarávanie, nepriame plnenie, ceny atď.). Mali by sa vymedziť dôvody na takéto pozastavenie, ukončenie alebo zníženie.

(63)V tomto nariadení by sa mali stanoviť štandardné obdobia, počas ktorých musia príjemcovia finančných prostriedkov uchovávať dokumenty týkajúce sa príspevkov Únie, aby sa predišlo rozdielnym alebo neprimeraným zmluvným požiadavkám a aby sa zároveň poskytol Komisii, Európskemu úradu pre boj proti podvodom a Dvoru audítorov dostatočný čas na získanie prístupu k týmto údajom a dokumentom a na vykonanie kontrol ex post a auditov. Okrem toho by účastníci a príjemcovia finančných prostriedkov mali byť povinní spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie.

(64)S cieľom poskytnúť účastníkom a príjemcom finančných prostriedkov primerané informácie a zabezpečiť, aby mali možnosť uplatniť svoje právo na obhajobu, by sa týmto nariadením malo účastníkom a príjemcom finančných prostriedkov umožniť, aby predložili svoje pripomienky pred prijatím akéhokoľvek opatrenia, ktoré má nepriaznivý dosah na ich práva, a aby boli informovaní o tom, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii na účely napadnutia takéhoto opatrenia.

(65)S cieľom chrániť finančné záujmy Únie by Komisia mala zriadiť jednotný systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia.

(66)Systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia by sa mal vzťahovať na účastníkov, príjemcov finančných prostriedkov, subjekty, ktorých kapacity má záujemca či uchádzač v úmysle využiť, alebo na subdodávateľov dodávateľa, každú osobu alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, ak sa rozpočet plní v rámci nepriameho plnenia, na každú osobu alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie na základe finančných nástrojov implementovaných v rámci priameho plnenia, ako aj na účastníkov alebo príjemcov finančných prostriedkov subjektov plniacich rozpočet v rámci zdieľaného plnenia.

(67)Malo by sa spresniť, že ak sa rozhodnutie zaznamenať osobu alebo subjekt v databáze systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia prijalo na základe situácií vyžadujúcich si vylúčenie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je členom správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu danej osoby alebo daného subjektu alebo ktorá v ňom má právomoc zastupovať, prijímať rozhodnutia alebo vykonávať kontrolu vo vzťahu k týmto osobám alebo subjektom, alebo fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá preberá neobmedzenú zodpovednosť za dlhy danej osoby alebo daného subjektu, alebo fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je nevyhnutná pre udelenie alebo plnenie právneho záväzku, informácie zaznamenané do databázy musia obsahovať informácie týkajúce sa týchto osôb.

(68)Rozhodnutie o vylúčení osoby alebo subjektu z účasti na postupoch udeľovania alebo o uložení peňažnej sankcie a rozhodnutie o zverejnení súvisiacich informácií by mal prijať zodpovedný povoľujúci úradník vzhľadom na jeho autonómnosť v administratívnych záležitostiach. Ak neexistuje konečný rozsudok alebo konečné správne rozhodnutie a v prípadoch týkajúcich sa vážneho porušenia zmluvy, mal by zodpovedný povoľujúci úradník prijať svoje rozhodnutie so zreteľom na odporúčania výboru na základe predbežnej právnej kvalifikácie. Výbor by mal takisto posúdiť dĺžku trvania vylúčenia v prípadoch, keď sa trvanie vylúčenia nestanovilo v konečnom rozsudku alebo konečnom správnom rozhodnutí.

(69)Výbor by mal mať za úlohu zabezpečiť koherentné fungovanie systému vylúčenia. Výbor by mal byť zložený zo stáleho predsedu, zástupcov Komisie a zástupcu zodpovedného povoľujúceho úradníka.

(70)Predbežná právna kvalifikácia nemá vplyv na konečné posúdenie konania osoby alebo subjektu príslušnými orgánmi členských štátov podľa vnútroštátneho práva. Odporúčania výboru, ako aj rozhodnutie zodpovedného povoľujúceho úradníka by sa preto mali revidovať po oznámení takéhoto konečného posúdenia.

(71)Zodpovedný povoľujúci úradník by mal osobu alebo subjekt vylúčiť, ak bol prijatý konečný rozsudok alebo konečné správne rozhodnutie vo veci závažného odborného pochybenia, úmyselného alebo neúmyselného nesplnenia povinností, pokiaľ ide o platby príspevkov na sociálne zabezpečenie alebo daní, podvodu poškodzujúceho rozpočet, korupcie, účasti v zločineckej organizácii, prania špinavých peňazí, financovania terorizmu, trestných činov súvisiacich s terorizmom, detskej práce alebo iných foriem obchodovania s ľuďmi alebo nezrovnalosti. Vylúčené by mali byť aj v prípade vážneho porušenia právneho záväzku alebo konkurzu.

(72)Zodpovedný povoľujúci úradník by mal pri rozhodovaní o vylúčení alebo o uložení peňažnej sankcie a zverejnení tohto rozhodnutia alebo pri rozhodovaní o odmietnutí osoby alebo subjektu zabezpečiť dodržiavanie zásady proporcionality tak, že zohľadní predovšetkým závažnosť situácie, jej rozpočtové dôsledky, čas, ktorý uplynul od predmetného konania, jeho trvanie a jeho frekvenciu, úmyselnosť alebo mieru nedbanlivosti a mieru spolupráce osoby alebo subjektu s relevantným príslušným orgánom pri vyšetrovaní a ich prínos k vyšetrovaniu.

(73)Zodpovedný povoľujúci úradník by mal mať možnosť vylúčiť osobu alebo subjekt aj v prípade, keď fyzická alebo právnická osoba preberajúca neobmedzenú zodpovednosť za dlhy tohto hospodárskeho subjektu je v konkurze alebo v podobnej situácii platobnej neschopnosti alebo keď si táto fyzická alebo právnická osoba neplní svoje povinnosti, pokiaľ ide o odvádzanie príspevkov na sociálne zabezpečenie alebo daní, a to v prípade, že tieto situácie majú vplyv na finančnú situáciu hospodárskeho subjektu.

(74)Proti osobe alebo subjektu by sa nemalo prijať rozhodnutie o vylúčení, ak prijali nápravné opatrenia, a teda preukázali svoju spoľahlivosť. Uvedená možnosť by sa nemala uplatňovať v prípade najzávažnejšej trestnej činnosti.

(75)Na základe zásady proporcionality by sa mali odlišovať prípady, keď možno peňažnú sankciu uložiť ako alternatívu k vylúčeniu, od prípadov, keď závažnosť správania dotknutého príjemcu finančných prostriedkov, pokiaľ ide o neoprávnenú snahu o získanie finančných prostriedkov Únie, odôvodňuje okrem vylúčenia aj uloženie peňažnej sankcie, aby sa zabezpečil odrádzajúci účinok. Mala by sa určiť aj minimálna a maximálna výška peňažnej sankcie, ktorú verejný obstarávateľ môže uložiť.

(76)Peňažná sankcia by sa mala uložiť len príjemcovi finančných prostriedkov, a nie účastníkovi, keďže výška peňažnej sankcie, ktorá sa má uložiť, sa vypočítava na základe hodnoty predmetného právneho záväzku.

(77)Malo by sa uviesť, že možnosť využívania administratívnych a/alebo peňažných sankcií na regulačnom základe je nezávislá od možnosti ukladať zmluvné pokuty, ako je napríklad uplatnenie náhrady škody.

(78)Trvanie vylúčenia by malo byť časovo obmedzené rovnako ako v prípade smernice 2014/24/EÚ 17 a malo by byť v súlade so zásadou proporcionality.

(79)Treba určiť dátum, od kedy začína plynúť premlčacia lehota pre ukladanie administratívnych sankcií, a dĺžku trvania takejto lehoty.

(80)Je dôležité mať možnosť posilniť odrádzajúci účinok dosiahnutý vylúčením a peňažnou sankciou. V tejto súvislosti by odrádzajúci účinok mala posilniť možnosť zverejniť informácie o vylúčení a/alebo peňažnej sankcii, a to pri plnom dodržaní požiadaviek na ochranu údajov, ktoré sa uvádzajú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (6) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (7). To by malo prispieť k zabezpečeniu toho, aby sa rovnaké správanie neopakovalo. Z dôvodov právnej istoty a v súlade so zásadou proporcionality by sa mali vymedziť situácie, v ktorých by sa zverejnenie nemalo uskutočniť. Zodpovedný povoľujúci úradník by mal vo svojom posúdení náležite zohľadniť všetky odporúčania výboru. V prípade fyzických osôb by sa osobné údaje mali zverejňovať len vo výnimočných prípadoch odôvodnených závažnosťou konania alebo jeho vplyvom na finančné záujmy Únie.

(81)Informácie súvisiace s vylúčením alebo peňažnou sankciou by sa mali zverejňovať len v prípadoch závažného odborného pochybenia, podvodu, významného nedostatku v plnení hlavných povinností podľa zmluvy financovanej z rozpočtu alebo nezrovnalosti.

(82)Kritériá vylúčenia by mali byť jasne odlíšené od kritérií vedúcich k prípadnému vyradeniu z daného postupu.

(83)Informácie o včasnom odhaľovaní rizík a o uložení administratívnych sankcií osobe alebo subjektu by sa mali centralizovať. Na tento účel by sa súvisiace informácie mali uchovávať v databáze zriadenej a prevádzkovanej Komisiou ako vlastníkom centralizovaného systému. Uvedený systém by mal fungovať tak, aby sa pritom plne dodržiavalo právo na súkromie a právo na ochranu osobných údajov.

(84)Za zriadenie a prevádzku systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia by mala zodpovedať Komisia, avšak ostatné inštitúcie a subjekty, ako aj všetky subjekty v rámci priameho, zdieľaného a nepriameho plnenia by sa mali zúčastňovať na uvedenom systéme tak, že Komisii zasielajú príslušné informácie. Zodpovedný povoľujúci úradník a výbor by mali hospodárskym subjektom zaručovať právo na obhajobu. Rovnaké právo by sa v kontexte včasného odhaľovania rizík malo poskytovať aj osobe alebo subjektu, ak má povoľujúci úradník v úmysle podniknúť kroky, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na práva dotknutej osoby alebo dotknutého subjektu. V prípade podvodu, korupcie alebo iného protiprávneho konania poškodzujúceho finančné záujmy Únie, ktoré ešte nebolo predmetom konečného rozsudku, by sa malo zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi a výboru umožniť, aby odložili uplatnenie možnosti poskytovanej osobe alebo subjektu predložiť svoje pripomienky. Takýto odklad by mal byť odôvodnený len v prípade, keď existujú závažné legitímne dôvody na zachovanie dôvernosti vyšetrovania.

(85)Súdny dvor Európskej únie by mal disponovať neobmedzenou právomocou, pokiaľ ide o sankcie uložené podľa tohto nariadenia, a to v súlade s článkom 261 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(86)S cieľom uľahčiť ochranu finančných záujmov Únie pri všetkých spôsoboch plnenia by malo byť možné, aby subjekty zapojené do plnenia rozpočtu v rámci zdieľaného a nepriameho plnenia podľa potreby zohľadnili vylúčenia, o ktorých povoľujúci úradníci rozhodli na úrovni Únie.

(87)Toto nariadenie by malo podporiť cieľ elektronickej verejnej správy, a najmä používanie elektronických údajov pri výmene informácií medzi inštitúciami a tretími stranami.

(88)Vzhľadom na pokrok v oblasti elektronickej výmeny informácií a elektronického predkladania dokumentov, ktoré predstavujú výrazné zjednodušenie, by sa mali vymedziť jednoznačné podmienky pre uznávanie systémov, ktoré sa v tejto súvislosti budú používať, s cieľom vytvoriť dôsledné právne prostredie a súčasne zachovať flexibilitu účastníkov, príjemcov finančných prostriedkov a povoľujúcich úradníkov, ako sa stanovujú v tomto nariadení, pri hospodárení s finančnými prostriedkami Únie.

(89)Mali by sa stanoviť pravidlá upravujúce zloženie a úlohy komisie zodpovednej za posudzovanie dokumentov súvisiacich so žiadosťou v rámci verejného obstarávania, udeľovania grantov a súťaží o ceny. Komisia môže pozostávať z externých expertov, ak sa tak stanovuje v základnom akte.

(90)V súlade so zásadou dobrej správy vecí verejných by si povoľujúci úradník mal vyžiadať vysvetlenia alebo chýbajúce dokumenty pri dodržaní zásady rovnosti zaobchádzania a bez podstatnej zmeny dokumentov súvisiacich so žiadosťou. Povoľujúci úradník sa môže rozhodnúť, že tento krok nevykoná, iba v riadne odôvodnených prípadoch. Okrem toho by mal mať povoľujúci úradník možnosť opraviť zjavnú administratívnu chybu alebo požiadať účastníka o jej odstránenie.

(91)V súlade s riadnym finančným hospodárením by Komisia mala v čase vyplácania predbežného financovania požadovať záruky. Požiadavka, aby dodávatelia a príjemcovia grantu poskytovali záruky, by už nemala byť automatická, ale mala by byť založená na analýze rizík. Ak v priebehu implementácie povoľujúci úradník zistí, že ručiteľ už nie je oprávnený vydávať záruky v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom, povoľujúci úradník by mal požadovať nahradenie záruky.

(92)Rozdielne súbory pravidiel pre priame a nepriame plnenie, najmä pokiaľ ide o vymedzenie úloh súvisiacich s plnením rozpočtu, viedli k nejasnostiam a riziku chybovosti pri kvalifikácii tak pre Komisiu, ako aj pre partnerov, a mali by sa preto zjednodušiť a harmonizovať.

(93)Ustanovenia o posúdení pilierov, ktoré sa vykonáva ex ante, by sa mali zrevidovať, aby sa Komisii umožnilo čo najviac využívať systémy a postupy partnerov, ktoré sa pokladajú za rovnocenné s tými, ktoré používa Komisia. Okrem toho je dôležité objasniť, že ak posúdenie odhalí oblasti, v ktorých zavedené postupy nie sú dostatočné na ochranu finančných záujmov Únie, môže Komisia podpísať dohody o príspevku pri súčasnom prijatí dodatočných opatrení v oblasti dohľadu. Je takisto dôležité objasniť, v ktorých prípadoch Komisia nevyžaduje posúdenie pilierov na podpísanie dohôd o príspevku.

(94)Je vhodné uviesť, že odmeňovanie organizácií plniacich rozpočet EÚ by sa v relevantných a možných prípadoch malo zakladať na výkonnosti.

(95)Komisia uzatvára partnerstvá s tretími krajinami prostredníctvom dohôd o financovaní. Je dôležité objasniť obsah dohody o financovaní, a najmä tých častí, ktoré implementujú tretie krajiny v rámci nepriameho plnenia.

(96)Je dôležité uznať špecifickú povahu nástrojov kombinovaného financovania, ak sa príspevok Komisie kombinuje s príspevkom finančných inštitúcií, a objasniť uplatňovanie hlavy X o finančných nástrojoch.

(97)Pravidlá verejného obstarávania a zásady uplatniteľné na verejné zákazky, ktoré zadávajú inštitúcie Únie na vlastný účet, by mali byť založené na pravidlách obsiahnutých v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ 18 a smernici 2014/24/EÚ.

(98)V prípade zmiešaných zákaziek by sa mala objasniť metodika verejných obstarávateľov na určenie uplatniteľných pravidiel.

(99)Mali by sa spresniť opatrenia na účely zverejnenia ex ante a ex post, ktoré sú potrebné na začatie postupu verejného obstarávania v prípade, keď hodnota zákaziek prevyšuje, resp. nedosahuje finančné limity stanovené v smernici 2014/24/EÚ, a v prípade zákaziek, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice.

(100)Toto nariadenie by malo obsahovať úplný zoznam všetkých postupov verejného obstarávania, ktoré majú inštitúcie Únie k dispozícii, a to bez ohľadu na finančné limity.

(101)V záujme administratívneho zjednodušenia a s cieľom podporiť účasť malých a stredných podnikov by sa mali stanoviť rokovacie konania pre zákazky so strednou hodnotou.

(102)Tak ako v prípade smernice 2014/24/EÚ, toto nariadenie by malo umožňovať uskutočnenie trhovej konzultácie pred začatím postupu verejného obstarávania. S cieľom zabezpečiť, aby sa inovatívne partnerstvo využívalo len vtedy, keď požadovaný výrobok neexistuje na trhu, by sa v tomto nariadení mala stanoviť povinnosť vykonať takúto predbežnú trhovú konzultáciu pred použitím inovatívneho partnerstva.

(103)Malo by sa aj spresniť, ako majú verejní obstarávatelia prispievať k ochrane životného prostredia a podpore trvalo udržateľného rozvoja a zároveň získať pre svoje zákazky najlepší pomer hodnoty k cene, najmä požadovaním konkrétnych značiek alebo využitím náležitých metód zadávania zákaziek.

(104)S cieľom zabezpečiť, aby hospodárske subjekty pri realizácii zákaziek dodržiavali platné environmentálne, sociálne a pracovno-právne povinnosti ustanovené v práve Únie, vo vnútroštátnom práve, v kolektívnych zmluvách alebo platných medzinárodných sociálnych a environmentálnych dohovoroch, ktorých zoznam sa uvádza v prílohe X k smernici 2014/24/EÚ, mali by byť takéto povinnosti súčasťou minimálnych požiadaviek, ktoré stanovuje verejný obstarávateľ, a mali by byť začlenené do zmlúv, ktoré verejný obstarávateľ podpisuje.

(105)Je vhodné identifikovať a samostatne posudzovať jednotlivé prípady, ktoré sa obvykle nazývajú situáciami konfliktu záujmov. Pojem „konflikt záujmov“ by sa mal používať výlučne v prípadoch, keď je v takejto situácii subjekt alebo osoba so zodpovednosťou za plnenie rozpočtu, audit alebo kontrolu, alebo úradník či zamestnanec inštitúcie Únie. Pokus hospodárskeho subjektu nenáležite ovplyvniť postup alebo získať dôverné informácie by sa mal považovať za závažné odborné pochybenie. Hospodárske subjekty sa navyše môžu nachádzať v situácii, keď by nemali byť vybraté na plnenie zmluvy z dôvodu odborne protichodných záujmov. Napríklad spoločnosť by nemala hodnotiť projekt, na ktorom sa sama zúčastnila, alebo audítor by nemal vykonávať audit účtovných závierok, ktoré predtým overoval.

(106)V súlade so smernicou 2014/24/EÚ by malo byť možné overiť, či je hospodársky subjekt vylúčený, uplatňovať podmienky účasti a kritériá na vyhodnotenie ponúk, ako aj overiť súlad so súťažnými podkladmi v ľubovoľnom poradí. Malo by byť teda možné zamietnuť ponuku na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk bez toho, aby sa vopred kontrolovali kritériá vylúčenia alebo podmienky účasti príslušného uchádzača.

(107)Zákazky by sa mali zadávať na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky v súlade s článkom 67 smernice 2014/24/EÚ. Malo by sa spresniť, že podmienky účasti sú dôsledne naviazané na hodnotenie záujemcov alebo uchádzačov a kritériá na vyhodnotenie ponúk sú dôsledne naviazané na hodnotenie uchádzačov.

(108)Verejné obstarávanie Únie by malo zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky Únie využívali účinne, transparentne a náležite. V tejto súvislosti by elektronické obstarávanie malo prispievať k lepšiemu využívaniu finančných prostriedkov Únie a rozširovať prístup všetkých hospodárskych subjektov k zákazkám.

(109)Mala by sa objasniť existencia štádia otvárania a hodnotenia pre každý postup. Rozhodnutie o zadaní zákazky by malo vždy vychádzať z hodnotenia.

(110)Pri oznamovaní výsledku postupu by záujemcovia a uchádzači mali byť informovaní o dôvodoch, pre ktoré bolo takéto rozhodnutie prijaté, a malo by sa im poskytnúť podrobné odôvodnenie založené na obsahu hodnotiacej správy.

(111)Keďže sa kritériá a podmienky uplatňujú v ľubovoľnom poradí, vyradeným uchádzačom, ktorí predložili ponuky spĺňajúce podmienky, by sa na ich žiadosť mali poskytnúť informácie o charakteristických znakoch a relatívnych výhodách úspešnej ponuky.

(112)V prípade rámcových zmlúv s opätovným otvorením súťaže by sa malo upustiť od povinnosti poskytnúť neúspešným uchádzačom informácie o charakteristických znakoch a relatívnych výhodách úspešnej ponuky, pretože získanie týchto informácií zmluvnými stranami tej istej rámcovej zmluvy vždy, keď sa súťaž opätovne otvorí, by mohlo brániť spravodlivej súťaži medzi nimi.

(113)Verejný obstarávateľ by mal mať možnosť zrušiť postup verejného obstarávania pred tým, ako sa zmluva podpíše, bez toho, aby záujemcovia alebo uchádzači mali nárok žiadať náhradu. Tým by nemali byť dotknuté situácie, keď verejný obstarávateľ konal tak, že sa v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie môže brať na zodpovednosť za vzniknuté škody.

(114)Tak ako je to v prípade smernice 2014/24/EÚ, je nevyhnutné spresniť podmienky, za akých je možné upraviť zákazku počas jej plnenia bez nutnosti nového postupu verejného obstarávania. Minimálne požiadavky pôvodného postupu sa nemenia predovšetkým v prípadoch, akými sú napríklad administratívne zmeny, univerzálna sukcesia a uplatnenie presných a jednoznačných doložiek o preskúmaní alebo opcií. Nový postup verejného obstarávania by sa mal vyžadovať v prípade, ak sa v pôvodnej zákazke uskutočnia závažné úpravy, najmä pokiaľ ide o rozsah a obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán vrátane rozdelenia práv duševného vlastníctva. Takéto úpravy poukazujú na zámer zmluvných strán opätovne dohodnúť základné podmienky zákazky, predovšetkým v prípade, ak by úpravy mali vplyv na výsledok postupu, keby boli súčasťou pôvodného postupu.

(115)Treba stanoviť možnosť požadovať v prípade stavebných prác, tovaru alebo komplexných služieb záruku na plnenie, aby sa zaručilo dodržiavanie podstatných zmluvných záväzkov a zabezpečilo riadne plnenie počas celého trvania zákazky. Treba stanoviť aj zádržnú záruku, ktorá bude pokrývať obdobie záväznosti zmluvy, a to v súlade s obvyklou praxou v týchto odvetviach.

(116)S cieľom určiť uplatniteľné finančné limity a postupy je nevyhnutné spresniť, či sú inštitúcie, výkonné agentúry a subjekty Únie považované za verejných obstarávateľov. Za takýchto obstarávateľov by nemali byť považované v prípade, keď obstarávajú od centrálnej obstarávacej organizácie. Okrem toho inštitúcie Únie predstavujú jediný právny subjekt a nemôžu uzatvárať zmluvy, ale len dohody na úrovni útvarov medzi svojimi útvarmi.

(117)Je vhodné zahrnúť do tohto nariadenia odkaz na dva finančné limity stanovené v smernici 2014/24/EÚ uplatniteľné na stavebné práce a na dodanie tovaru či poskytnutie služieb. Tieto finančné limity by sa z dôvodu zjednodušenia a riadneho finančného hospodárenia mali vzťahovať aj na koncesné zmluvy, s prihliadnutím na osobitné potreby inštitúcií Únie v oblasti zadávania zákaziek. Revízia uvedených finančných limitov, ako je stanovené v smernici 2014/24/EÚ, by sa tak mala priamo vzťahovať na verejné obstarávanie inštitúciami Únie.

(118)Na účely harmonizácie a zjednodušenia by sa mali štandardné postupy uplatniteľné na verejné obstarávanie vzťahovať aj na nákupy, ktoré upravuje zjednodušený režim stanovený smernicou 2014/24/EÚ. Finančný limit pre nákupy, na ktoré sa vzťahuje zjednodušený režim, by sa preto mal zosúladiť s finančným limitom pre zákazky na poskytnutie služieb.

(119)Treba spresniť podmienky uplatňovania odkladnej lehoty.

(120)Pravidlá uplatniteľné na verejné obstarávanie v oblasti vonkajších činností by mali byť v súlade so zásadami stanovenými v smernici 2014/23/EÚ a smernici 2014/24/EÚ.

(121)S cieľom zjednodušiť a zefektívniť existujúce pravidlá a zlepšiť zrozumiteľnosť pravidiel verejného obstarávania treba preskupiť všeobecné ustanovenia o verejnom obstarávaní, ako aj osobitné ustanovenia uplatniteľné na verejné obstarávanie v oblasti vonkajších činností a odstrániť zbytočnú duplicitu a krížové odkazy.

(122)Treba spresniť, ktoré hospodárske subjekty majú prístup k verejnému obstarávaniu inštitúciami Únie v závislosti od miesta ich usadenia, a výslovne stanoviť možnosť takéhoto prístupu aj pre medzinárodné organizácie.

(123)V snahe dosiahnuť rovnováhu medzi potrebou transparentnosti a väčšej súdržnosti pravidiel verejného obstarávania na jednej strane a potrebou zabezpečiť flexibilitu určitých technických aspektov týchto pravidiel na druhej strane by sa technické pravidlá verejného obstarávania mali zahrnúť do prílohy k tomuto nariadeniu a právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny tejto prílohy, by sa mala delegovať na Komisiu.

(124)Je potrebné objasniť rozsah pôsobnosti hlavy o grantoch, najmä pokiaľ ide o druhy akcií alebo subjektov, ktoré sú oprávnené na udelenie grantu, a právne záväzky, ktoré sa môžu použiť na pokrytie grantov. Predovšetkým by sa mali postupne ukončovať rozhodnutia o grante vzhľadom na ich obmedzené používanie a postupné zavádzanie elektronických grantov. Štruktúra by sa mala zjednodušiť, a to presunutím ustanovení o nástrojoch, ktoré nie sú grantmi, do iných častí nariadenia. Mala by sa objasniť povaha subjektov, ktoré môžu získať granty na prevádzku, keďže pojem subjektov, ktoré sledujú cieľ všeobecného záujmu Únie, spadá pod pojem subjektov, ktorých cieľ je súčasťou politiky Únie a podporuje ju. Okrem toho by sa malo odstrániť reštriktívne vymedzenie subjektu, ktorý sleduje cieľ všeobecného záujmu Únie.

(125)S cieľom zjednodušiť postupy a zlepšiť zrozumiteľnosť tohto nariadenia by sa mali zjednodušiť a zefektívniť ustanovenia týkajúce sa obsahu žiadosti o grant, výzvy na predkladanie návrhov a dohody o grante.

(126)Aby sa uľahčilo vykonávanie akcií financovaných viacerými darcami, v prípade ktorých v čase viazania príspevku Únie nie je známe celkové financovanie akcie, treba objasniť spôsob, akým sa vymedzuje príspevok Únie a overuje jeho používanie.

(127)Skúsenosti získané z využívania jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálneho financovania ukázali, že takéto formy financovania významne zjednodušili administratívne postupy a podstatne znížili riziko chyby. Jednorazové platby, paušálne sadzby a jednotkové náklady sú vhodnou formou financovania nezávisle od oblasti intervencie Únie, a to najmä v prípade štandardizovaných a opakujúcich sa akcií, ako je mobilita, inštitucionálne partnerstvá, odborná príprava atď. V tomto kontexte by sa mali stanoviť flexibilnejšie podmienky pre využívanie jednorazových platieb, jednotkových nákladov a paušálnych sadzieb. Treba výslovne stanoviť zriadenie celkových jednorazových platieb vzťahujúcich sa na celkové oprávnené náklady na akciu alebo pracovný program. Okrem toho s cieľom posilniť zameranie na výsledky by sa malo uprednostniť financovanie založené na výstupoch. Jednorazové platby, jednotkové náklady a paušálne sadzby založené na vstupoch by sa mali zachovať ako alternatívna možnosť, ak nie je možné alebo vhodné, aby boli založené na výstupoch.

(128)Administratívne postupy povoľovania jednorazových platieb, jednotkových nákladov a paušálnych sadzieb by sa mali zjednodušiť oprávnením povoľujúceho úradníka na takéto povoľovanie. V prípade potreby môže toto povolenie udeliť Komisia vzhľadom na charakter činností alebo výdavkov alebo vzhľadom na počet dotknutých povoľujúcich úradníkov.

(129)V záujme odstránenia rozdielov v dostupnosti údajov použitých na stanovenie jednorazových platieb, jednotkových nákladov a paušálnych sadzieb by sa malo umožniť použitie odborného posudku.

(130)Mal by sa objasniť rozsah overení a kontrol na rozdiel od pravidelných posúdení jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálnych sadzieb. Tieto overenia a kontroly by sa mali zamerať na splnenie podmienok vedúcich k uhradeniu jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálnych sadzieb a v prípade potreby na dosahovanie výstupov. V rámci týchto podmienok by sa nemalo vyžadovať podávanie správ o nákladoch, ktoré príjemca grantu skutočne vynaložil. Ak výška jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálneho financovania bola vopred schválená zodpovedným povoľujúcim úradníkom alebo Komisiou, nemala by byť spochybnená prostredníctvom kontrol ex post. Pri pravidelnom posúdení jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálnych sadzieb sa môže požadovať prístup k účtovníctvu príjemcu grantu na štatistické a metodické účely. Pravidelné posúdenie môže viesť k aktualizácii jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálnych sadzieb uplatniteľných na budúce dohody, nemalo by sa však používať na spochybnenie hodnoty jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálnych sadzieb, ktoré už boli odsúhlasené. Prístup k účtovníctvu príjemcu grantu je takisto nevyhnutný na účely predchádzania podvodom a ich odhaľovania.

(131)Aby sa uľahčila účasť malých organizácií na vykonávaní politík EÚ v prostredí s obmedzenou dostupnosťou zdrojov, treba uznať hodnotu práce poskytovanej dobrovoľníkmi ako oprávnené náklady. V dôsledku toho môžu takéto organizácie vo väčšej miere využívať prácu dobrovoľníkov v záujme získania spolufinancovania na akciu. Bez toho, aby bola dotknutá maximálna miera spolufinancovania stanovená v základnom akte, sa v takýchto prípadoch grant Únie musí obmedziť na odhadované oprávnené náklady iné ako tie, ktoré sa vzťahujú na prácu dobrovoľníkov. Keďže práca dobrovoľníkov je prácou poskytovanou tretími stranami bez toho, aby im príjemca grantu vyplatil odmenu, týmto obmedzením sa vylučuje náhrada nákladov, ktoré príjemcovi grantu nevznikli.

(132)Malo by sa uľahčiť využívanie cien ako hodnotného druhu finančnej podpory, ktorý nesúvisí s očakávanými nákladmi, a mali by sa objasniť uplatniteľné pravidlá. Ceny by sa mali chápať ako doplnok, a nie náhrada iných finančných nástrojov, ako sú napríklad granty.

(133)Aby sa umožnilo flexibilnejšie uplatňovanie cien, povinnosť oznámiť ceny v hodnote 1 000 000 EUR alebo viac vo vyhláseniach pripojených k návrhu rozpočtu by sa mala nahradiť predbežným oznámením Európskemu parlamentu a výslovným oznámením takýchto cien v rozhodnutí o financovaní.

(134)Ceny by mali podliehať zásadám transparentnosti a rovnakého zaobchádzania. V tejto súvislosti by sa mali stanoviť minimálne charakteristiky súťaží, a to najmä konkrétne podmienky vyplatenia ceny víťazovi v prípade jej udelenia, ako aj vhodné spôsoby uverejňovania. Zároveň treba jednoznačne vymedziť postup udeľovania cien, a to od predloženia súťažných príspevkov až po informovanie účastníkov a oznámenie víťazného žiadateľa, ktorý by zodpovedal postupu udeľovania grantov.

(135)V tomto nariadení by sa mali stanoviť zásady a podmienky týkajúce sa finančných nástrojov, rozpočtových záruk a finančnej pomoci a pravidlá týkajúce sa obmedzenia finančnej zodpovednosti Únie, boja proti podvodom a praniu špinavých peňazí, ukončovania finančných nástrojov a podávania správ.

(136)V posledných rokoch Únia čoraz viac využíva finančné nástroje, ktoré umožňujú dosiahnuť vyšší pákový efekt rozpočtu EÚ, zároveň však vytvárajú finančné riziko pre tento rozpočet. Medzi tieto finančné nástroje nepatria len finančné nástroje, na ktoré sa už vzťahuje nariadenie o rozpočtových pravidlách, ale aj iné nástroje, ako sú rozpočtové záruky a finančná pomoc, ktoré sa predtým riadili len pravidlami stanovenými v príslušných základných aktoch. Je dôležité vytvoriť spoločný rámec na zabezpečenie jednotnosti zásad uplatniteľných na tento súbor nástrojov a zoskupiť tieto zásady v novej hlave, ktorá by okrem súčasných pravidiel vzťahujúcich sa na finančné nástroje zahŕňala aj oddiely o rozpočtových zárukách a o finančnej pomoci pre členské štáty alebo tretie krajiny.

(137)Finančné nástroje môžu mať hodnotu pre znásobenie dosahu finančných prostriedkov Únie, ak sú spájané s inými prostriedkami a zahŕňajú pákový efekt. Finančné nástroje by sa mali používať len vtedy, ak neexistuje riziko narušenia trhu alebo nesúladu s pravidlami štátnej pomoci.

(138)V rámci ročných rozpočtových prostriedkov, ktoré Európsky parlament a Rada schvália pre daný program, by sa finančné nástroje mali používať na základe hodnotenia ex ante, ktorým sa preukáže, že sú účinné pre dosiahnutie cieľov politiky Únie.

(139)Finančné nástroje, rozpočtové záruky a finančná pomoc by sa mali schvaľovať prostredníctvom základného aktu. Ak sa finančné nástroje v riadne odôvodnených prípadoch zriadia bez základného aktu, Európsky parlament a Rada by ich mali schváliť v rozpočte.

(140)Mali by sa vymedziť nástroje potenciálne spadajúce pod hlavu X, ako sú úvery, záruky, kapitálové investície, kvázi kapitálové investície a nástroje na rozdelenie rizika. Definícia nástrojov na rozdelenie rizika by mala umožňovať zahrnutie zníženia kreditného rizika pre projektové dlhopisy, ktoré pokrýva riziko dlhovej služby projektu a znižuje kreditné riziko držiteľov dlhopisov prostredníctvom znížení kreditného rizika vo forme úveru alebo záruky.

(141)Akékoľvek spätné toky z finančného nástroja by sa mali použiť na nástroj, ktorý ich vytvoril, s cieľom zvýšiť efektívnosť tohto nástroja a prípadne znížiť prideľovanie nových zdrojov z rozpočtu na tento nástroj, ak sa v základnom akte nestanovuje inak.

(142)Je vhodné uznať zosúladenie záujmov pri plnení politických cieľov Únie, a najmä to, že Európska investičná banka a Európsky investičný fond majú špecifické odborné znalosti na implementáciu finančných nástrojov.

(143)Európska investičná banka a Európsky investičný fond, ktoré konajú ako skupina, by mali mať možnosť vzájomne na seba preniesť časť implementácie, ak to môže byť v prospech vykonávania daného opatrenia a v súlade s bližším vymedzením v príslušnej dohode s Komisiou.

(144)Malo by sa objasniť, že v prípadoch, keď sú finančné nástroje kombinované s inými formami podpory z rozpočtu Únie, mali by sa uplatňovať pravidlá týkajúce sa finančných nástrojov. Takéto pravidlá by sa mali v prípade potreby doplniť osobitnými požiadavkami vyplývajúcimi z právnych predpisov platných v jednotlivých odvetviach.

(145)Okrem toho by implementácia finančných nástrojov a rozpočtových záruk mala byť v súlade s cieľmi daňovej politiky Únie a výsledkami opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, predovšetkým agresívnemu daňovému plánovaniu, a v oblasti dobrej správy v daňových záležitostiach. V tejto súvislosti by sa mala venovať pozornosť odporúčaniu Komisie v súvislosti s agresívnym daňovým plánovaním [C(2012) 8806], odporúčaniu Komisie v súvislosti s opatreniami určenými na podporu toho, aby tretie krajiny uplatňovali minimálne štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach [C(2012) 8805], oznámeniu Komisie o balíku opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam: ďalšie kroky k dosiahnutiu účinného zdaňovania a väčšej daňovej transparentnosti v EÚ [COM(2016) 23)], a najmä oznámeniu Komisie o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie [COM(2016) 24] a príslušnému vývoju na úrovni Únie.

(146)Rozpočtové záruky a finančná pomoc členským štátom alebo tretím krajinám sú mimorozpočtové operácie, ktoré majú výrazný vplyv na súvahu Únie. Aj keď zostávajú mimorozpočtovými operáciami, ich začlenenie do nariadenia o rozpočtových pravidlách poskytuje silnejšiu ochranu finančných záujmov Únie a jasnejší rámec ich schvaľovania, riadenia a účtovania.

(147)Únia nedávno začala dôležité iniciatívy založené na rozpočtových zárukách, ako je Európsky fond pre strategické investície (EFSI) alebo Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD). Vlastnosti týchto nástrojov sú také, že vytvárajú podmienené záväzky Únie a zahŕňajú poskytovanie finančných prostriedkov, aby bola k dispozícii rezerva likvidity umožňujúca, aby rozpočet reagoval systematickým spôsobom na platobné záväzky, ktoré môžu z týchto podmienených záväzkov vyplynúť. V záujme zaručenia úverového ratingu Únie, a teda aj jej schopnosti poskytovať účinné financovanie je dôležité, aby sa pri schvaľovaní podmienených záväzkov, vyčleňovaní prostriedkov na podmienené záväzky a monitorovaní takýchto záväzkov dodržiaval spoľahlivý súbor pravidiel, ktoré by sa mali uplatňovať na všetky rozpočtové záruky.

(148)Podmienené záväzky vyplývajúce z rozpočtových záruk môžu zahŕňať širokú škálu operácií financovania a investičných operácií. Možnosť uplatnenia rozpočtovej záruky nie je možné s plnou určitosťou naplánovať na ročnom základe ako v prípade úverov, ktoré majú stanovený harmonogram splácania. Preto je nevyhnutné stanoviť rámec schvaľovania a monitorovania podmienených záväzkov, ktorým by sa zabezpečilo úplné a nepretržité dodržiavanie ročného stropu pre platby stanoveného v rozhodnutí 2007/436 (ES, Euratom) o systéme vlastných zdrojov Únie.

(149)V uvedenom rámci by sa malo stanoviť aj riadenie a kontrola vrátane podávania pravidelných správ o finančnej expozícii Únie. Miera rezervných prostriedkov na finančné záväzky by sa mala stanoviť na základe riadneho posúdenia finančných rizík vyplývajúcich zo súvisiaceho nástroja. Udržateľnosť podmienených záväzkov by sa mala posudzovať každý rok v rámci ročného rozpočtového postupu. Mal by sa zaviesť mechanizmus včasného varovania s cieľom zabrániť nedostatku rezerv na krytie finančných záväzkov.

(150)Zvýšené využívanie finančných nástrojov, rozpočtových záruk a finančnej pomoci si vyžaduje mobilizáciu a poskytnutie značného objemu platobných rozpočtových prostriedkov. Aby sa dosiahol pákový efekt pri súčasnom zabezpečení primeranej úrovne ochrany pred finančnými záväzkami, je dôležité optimalizovať požadovanú výšku rezervných prostriedkov a dosiahnuť zvýšenie efektívnosti združením týchto prostriedkov v spoločnom rezervnom fonde. Okrem toho flexibilnejšie využívanie týchto spoločných rezervných prostriedkov umožňuje účinnú celkovú mieru rezervných prostriedkov, ktorá poskytuje požadovanú ochranu pri optimálnej výške zdrojov.

(151)Pravidlá uplatniteľné na tvorbu rezerv a na spoločný rezervný fond by mali poskytovať pevný rámec vnútornej kontroly. Usmernenia pre správu aktív tohto fondu by sa mali stanoviť na úrovni Komisie po konzultácii s účtovníkom. Povoľujúci úradníci by mali aktívne monitorovať finančné záväzky, za ktoré sú zodpovední, a povoľujúci úradník pre spoločný rezervný fond by mal spravovať hotovosť a aktíva fondu v súlade s pravidlami a postupmi stanovenými účtovníkom.

(152)Rozpočtové záruky a finančná pomoc by sa mali riadiť rovnakým súborom zásad, aké už boli stanovené pre finančné nástroje. Rozpočtové záruky by mali spĺňať najmä tieto zásady: mali by byť neodvolateľné, bezpodmienečné a dostupné na požiadanie; mali by sa implementovať v rámci nepriameho plnenia a len výnimočne v rámci priameho plnenia; môžu sa vzťahovať iba na operácie financovania a investičné operácie a ich protistrany by mali na uvedené operácie prispievať vlastnými zdrojmi.

(153)Finančná pomoc členským štátom alebo tretím krajinám by mala mať formu úveru, úverovej linky alebo akéhokoľvek iného nástroja, ktorý sa považuje za vhodný na zabezpečenie účinnosti tejto podpory. Poskytované zdroje si Komisia, ktorá by mala byť splnomocnená na tento účel, požičiava na kapitálových trhoch alebo od finančných inštitúcií, pričom sa Únia nepodieľa na transformácii splatnosti, ktorá by ju vystavila úrokovému riziku alebo akémukoľvek inému trhovému riziku.

(154)Ustanovenia súvisiace s finančnými nástrojmi by sa mali uplatňovať čo najskôr a najneskôr od 1. januára 2018 s cieľom dosiahnuť očakávané zjednodušenie a účinnosť. Ustanovenia týkajúce sa rozpočtových záruk a finančnej pomoci, ako aj spoločného rezervného fondu by sa mali uplatňovať od viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2020. Tento harmonogram umožní dôkladnú prípravu nových nástrojov riadenia podmienených záväzkov. Takisto umožní zosúladenie medzi zásadami uvedenými v hlave X a návrhom viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2020, ako aj s ním súvisiacimi osobitnými programami.

(155)Dňa 22. októbra 2014 bolo prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 (5), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2004/2003 a ktorým sa stanovujú nové pravidlá týkajúce sa okrem iného financovania politických strán a politických nadácií na európskej úrovni, a to najmä pokiaľ ide o podmienky financovania, prideľovanie a distribúciu financovania, dary a príspevky, financovanie volebných kampaní do Európskeho parlamentu, refundovateľné výdavky, zákaz financovania, účtovné záznamy, predkladanie správ a audit, plnenie a kontrolu, sankcie, spoluprácu medzi Úradom pre európske politické strany a nadácie, povoľujúcim úradníkom Európskeho parlamentu a členskými štátmi a transparentnosť. Toto nariadenie sa uplatňuje od 1. januára 2017.

(156)Mali by sa začleniť pravidlá týkajúce sa príspevkov zo všeobecného rozpočtu Únie v prospech európskych politických strán, ako sú upravené v nariadení (EÚ, Euratom) č. 1141/2014. Politickým stranám na európskej úrovni by uvedené pravidlá mali poskytnúť väčší stupeň flexibility, pokiaľ ide o lehoty na využitie týchto príspevkov, keďže si to vyžaduje povaha ich činnosti.

(157)Finančná podpora európskych politických strán by mala mať formu osobitných príspevkov, aby sa zohľadnili osobitné potreby európskych politických strán.

(158)Aj keď sa finančná podpora udeľuje bez požadovania predkladania ročných pracovných programov, riadne využitie finančných prostriedkov Únie by politické strany mali odôvodňovať ex post. Predovšetkým by zodpovedný povoľujúci úradník mal overovať, či sa finančné prostriedky použili na vyplatenie refundovateľných výdavkov (podľa vymedzenia vo výzve na predkladanie žiadostí o príspevky) v rámci časovej lehoty stanovenej v tomto nariadení. Príspevky európskym politickým stranám by sa mali použiť do konca rozpočtového roku nasledujúceho po roku ich pridelenia. Po uvedenej lehote by zodpovedný povoľujúci úradník mal všetky nepoužité finančné prostriedky získať späť.

(159)Finančné prostriedky Únie pridelené na financovanie prevádzkových nákladov európskych politických strán by sa nemali použiť na žiadne účely okrem tých, ktoré stanovuje nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1141/2014, predovšetkým nie na priame alebo nepriame financovanie iných subjektov, ako napríklad vnútroštátnych politických strán. Európske politické strany by mali využiť príspevky na zaplatenie určitého percenta súčasných a budúcich výdavkov, a nie výdavkov alebo dlhov, ktoré vznikli ešte pred podaním žiadosti o príspevky.

(160)Prideľovanie príspevkov by sa takisto malo zjednodušiť a prispôsobiť osobitostiam európskych politických strán, a to najmä vypustením kritérií výberu, zavedením všeobecného pravidla jednej úplnej platby predbežného financovania a možnosťou použiť jednorazové platby, paušálne sadzby, jednotkové náklady a financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi na príslušné operácie.

(161)Príspevky zo všeobecného rozpočtu Únie by sa mali pozastaviť, znížiť alebo zrušiť v prípade, ak európske politické strany porušia svoje povinnosti stanovené v nariadení (EÚ, Euratom) č. 1141/2014.

(162)Sankcie, ktoré vychádzajú tak z nariadenia o rozpočtových pravidlách, ako aj z nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014, by sa mali udeľovať koherentným spôsobom a mali by dodržiavať zásadu ne bis in idem. V súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 sa administratívne a/alebo finančné sankcie stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách neudeľujú v jednom z tých prípadov, keď už sankcie boli udelené na základe nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014.

(163)Týmto nariadením by sa mal stanoviť všeobecný rámec, ktorý umožňuje použitie rozpočtovej podpory ako nástroja vonkajšej činnosti a zahŕňa povinnosť tretej krajiny poskytnúť Komisii primerané a včasné informácie na vyhodnotenie splnenia dohodnutých podmienok a ustanovení zabezpečujúcich ochranu finančných záujmov Únie.

(164)Komisia by mala mať právomoc vytvárať a spravovať trustové fondy Únie pre akcie v núdzovej situácii, akcie po prekonaní núdzovej situácie alebo pre tematické akcie nielen v oblasti vonkajších činností, ale aj činností v rámci EÚ. Nedávne udalosti v Európskej únii poukazujú na potrebu zvýšenej flexibility financovania v rámci EÚ. Keďže hranice medzi vonkajšími a vnútornými politikami sa čoraz viac stierajú, vytvoril by sa tak nástroj reakcie na cezhraničné výzvy. Treba presne spresniť zásady vzťahujúce sa na príspevky do trustových fondov Únie a objasniť zodpovednosť účastníkov finančných operácií a správnej rady trustového fondu. Okrem toho treba vymedziť pravidlá zabezpečujúce, aby boli darcovia spravodlivo zastúpení v správnej rade trustového fondu a aby bolo použitie finančných prostriedkov z tohto fondu podmienené súhlasom Komisie.

(165)V súlade so zjednodušením existujúcich pravidiel a s cieľom vyhnúť sa zbytočnému opakovaniu by sa druhá časť nariadenia o rozpočtových pravidlách obsahujúca osobitné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na Európsky poľnohospodársky záručný fond, výskum, vonkajšie akcie a osobitné fondy EÚ, mala odstrániť. Ustanovenia tejto druhej časti by sa mali buď začleniť do príslušných častí nariadenia o rozpočtových pravidlách, alebo, ak sa nepoužívajú a nie sú už nerelevantné, jednoducho vypustiť.

(166)Ustanovenia o predkladaní účtovných závierok a účtovníctve by sa mali zjednodušiť a objasniť. Z tohto dôvodu je vhodné zoskupiť všetky ustanovenia o ročných účtovných závierkach a iných finančných správach do osobitnej hlavy.

(167)Spôsob, ktorým v súčasnosti inštitúcie oznamujú stavebné projekty Európskemu parlamentu a Rade, by sa mal zachovať. Inštitúcie by mali mať možnosť financovať nové stavebné projekty z rozpočtových prostriedkov získaných z už predaných budov, preto by sa mal zaviesť odkaz na ustanovenia o pripísaných príjmoch. To by umožnilo plniť meniace sa potreby politiky inštitúcií týkajúcej sa budov, pričom by sa ušetrili náklady a zaviedla by sa väčšia flexibilita.

(168)S cieľom prispôsobiť technické prvky a podrobné pravidlá verejného obstarávania a pravidlá uplatniteľné na určité subjekty Únie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o prílohy tohto nariadenia, rámcové nariadenie o rozpočtových pravidlách pre subjekty zriadené podľa ZFEÚ a Zmluvy o Euratome a vzorové nariadenie o rozpočtových pravidlách pre subjekty verejno-súkromného partnerstva. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(169)Aby sa zvýšila pružnosť implementácie osobitných nástrojov, je vhodné v rámci Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a Fondu solidarity Európskej únie zjednodušiť mobilizáciu a postupy týkajúce sa presunov používaním vnútorných presunov uskutočňovaných Komisiou.

(170)S cieľom zabezpečiť, aby sa v rámci programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) pohotovo poskytovali primerané zdroje na podporu meniacich sa politických priorít, by orientačné podiely pre každú z troch osí a minimálne percentuálne podiely pre každú tematických prioritu v rámci jednotlivých osí mali umožňovať väčšiu flexibilitu. Tým by sa malo zlepšiť riadenie programu a umožniť zameranie rozpočtových zdrojov na opatrenia, ktorými sa dosahujú lepšie výsledky v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti.

(171)S cieľom uľahčiť investície do infraštruktúry v oblasti kultúry a udržateľného cestovného ruchu bez toho, aby bolo dotknuté plné uplatňovanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, a najmä uplatňovanie smernice o strategickom environmentálnom posudzovaní a smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v relevantných prípadoch, by sa mali odstrániť určité obmedzenia, pokiaľ ide o rozsah podpory pre tieto investície.

(172)S cieľom reagovať na výzvy, ktoré prináša narastajúci prílev migrantov a utečencov, by sa mali spresniť ciele, ku ktorým môže prispievať podpora migrantov a utečencov z prostriedkov EFRR.

(173)Keďže zmena ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 19 poskytuje priaznivejšie podmienky pre určité operácie vytvárajúce príjmy, pre ktoré sú vymedzené sumy alebo miery podpory v prílohe II k nariadeniu o ENRF, treba stanoviť odlišný dátum nadobudnutia účinnosti týchto ustanovení s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie operácií podporovaných na základe nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

(174)S cieľom uľahčiť vykonávanie operácií by sa mal rozšíriť rozsah potenciálnych príjemcov grantu. Fyzické osoby by preto mali byť oprávnené na podporu v rámci politiky súdržnosti.

(175)S cieľom zabezpečiť riadne finančné hospodárenie s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, ktoré sú spravované v rámci zdieľaného plnenia, a objasniť povinnosti členských štátov, by všeobecné zásady mali výslovne odkazovať na zásady vnútornej kontroly plnenia rozpočtu a zabránenia konfliktu záujmov stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách.

(176)Aby sa maximalizovali synergie medzi všetkými fondmi Únie v záujme účinného riešenia výziev v oblasti migrácie a azylu, malo by sa zabezpečiť, že ak sa v pravidlách platných pre jednotlivé fondy prevedú tematické ciele do priorít, tieto priority zahŕňajú primerané využívanie každého fondu v týchto oblastiach.

(177)S cieľom zabezpečiť súdržnosť programovania by sa raz za rok malo uskutočniť zosúladenie dohôd o partnerstve a operačných programov.

(178)So zreteľom na optimalizáciu využívania finančných zdrojov pridelených členským štátom v rámci politiky súdržnosti treba umožniť členským štátom presun prostriedkov pridelených z EŠIF do nástrojov zriadených na základe nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nariadení platných v jednotlivých odvetviach.

(179)S cieľom uľahčiť prípravu a realizáciu stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou by sa malo umožniť financovanie nákladov na prípravu, prevádzku a oživenie z hlavného fondu.

(180)S cieľom uľahčiť vykonávanie miestneho rozvoja vedeného komunitou a integrovaných územných investícií by sa mali objasniť úlohy a zodpovednosť miestnych akčných skupín v prípade stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou a miestnych orgánov verejnej správy, orgánov regionálneho rozvoja alebo mimovládnych organizácií v prípade integrovaných územných investícií vo vzťahu k iným subjektom programu. Určenie za sprostredkovateľský orgán by sa malo vyžadovať len v prípadoch, keď príslušné orgány vykonávajú úlohy, ktoré prekračujú rámec tých, ktoré sú opísané v príslušnom článku, alebo ak sa to vyžaduje v pravidlách pre jednotlivé fondy.

(181)Treba objasniť, že riadiace orgány by mali mať možnosť implementovať finančné nástroje prostredníctvom priameho zadania zákazky EIB a medzinárodným finančným inštitúciám (MFI).

(182)Mnohé členské štáty zriadili banky alebo finančné inštitúcie vo verejnom vlastníctve, ktoré pôsobia na základe mandátu verejnej politiky na podporu hospodárskeho rozvoja. Takéto banky alebo finančné inštitúcie majú osobitné charakteristiky súvisiace s ich vlastníctvom, ich mandátom v oblasti rozvoja a tým, že nemajú za cieľ maximalizáciu zisku, ktoré ich odlišujú od súkromných komerčných bánk. Úlohou takýchto bánk je najmä zmiernenie zlyhaní trhu, ak v určitých regiónoch alebo v určitých oblastiach politiky alebo sektoroch komerčné banky neposkytujú dostatočné finančné služby. Tieto banky alebo finančné inštitúcie vo verejnom vlastníctve majú dobré predpoklady na to, aby podporovali prístup k EŠIF pri zachovaní konkurenčnej neutrality. Ich špecifická úloha a charakteristiky môžu umožniť členským štátom zvýšiť využívanie finančných nástrojov na čerpanie EŠIF s cieľom maximalizovať vplyv týchto finančných prostriedkov na reálnu ekonomiku. Takýto výsledok by bol v súlade s politikou Komisie zameranou na uľahčenie úlohy takýchto subjektov alebo inštitúcií ako správcov fondu tak pri implementácii EŠIF, ako aj pri kombinácii EŠIF s financovaním z EFSI, ako sa stanovuje najmä v Investičnom pláne pre Európu. Preto je opodstatnené, aby riadiace orgány zadávali zákazky priamo takýmto verejným bankám alebo finančným inštitúciám. Avšak s cieľom zabezpečiť, že takéto priame zadanie zákazky je v súlade so zásadami vnútorného trhu, by sa mali stanoviť prísne podmienky, ktoré musia verejné banky alebo inštitúcie spĺňať, aby bolo toto ustanovenie uplatniteľné.

(183)Aby sa zachovala možnosť iniciatívy na podporu MSP ako nástroja, ktorý má pomôcť zvýšiť konkurencieschopnosť MSP, treba stanoviť, že členské štáty môžu prispievať na spoločné nástroje pre neobmedzené záruky a sekuritizáciu v prospech MSP počas celého programového obdobia, a aktualizovať príslušné ustanovenia týkajúce sa tejto možnosti, ako sú ustanovenia o hodnoteniach ex ante a hodnoteniach.

(184)Pri prijímaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov – Európsky fond pre strategické investície (EFSI) – bolo žiaduce, aby členské štáty mohli využívať EŠIF na to, aby prispievali k financovaniu oprávnených projektov, ktoré sú podporované zárukou EÚ krytou EFSI. Malo by sa zaviesť osobitné ustanovenie, v ktorom by sa stanovili podmienky na umožnenie lepšej interakcie a komplementárnosti, ktoré uľahčia možnosť kombinovať EŠIF s finančnými produktmi EIB na základe záruky Únie v rámci EFSI.

(185)Aby sa zjednodušili a harmonizovali požiadavky týkajúce sa kontroly a auditu a zvýšila sa zodpovednosť finančných nástrojov implementovaných EIB a inými medzinárodnými finančnými inštitúciami, treba zmeniť ustanovenia o riadení a kontrole finančných nástrojov s cieľom uľahčiť proces potvrdzovania vierohodnosti.

(186)Aby sa zabezpečili jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, mali by sa na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o vzor správ o kontrole a výročných kontrolných správ v zmysle článku 40 ods. 1 tohto nariadenia. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 20 .

(187)S cieľom zabezpečiť súlad s uplatňovaním finančných opráv počas programového obdobia 2007 – 2013 treba objasniť, že v prípade finančných nástrojov by malo byť možné nahradiť jednotlivú nezrovnalosť riadnymi výdavkami v rámci tej istej operácie, aby súvisiace finančné opravy nemali za následok čistú stratu v rámci operácie finančného nástroja.

(188)S cieľom podnietiť súkromných investorov, aby spoluinvestovali do projektov v oblasti verejnej politiky, mal by sa zaviesť pojem diferencovaného zaobchádzania s investormi, ktoré za určitých podmienok umožňuje, aby EŠIF mali podriadené postavenie voči súkromnému investorovi a finančným produktom EIB na základe záruky EÚ v rámci EFSI. Zároveň by sa mali stanoviť podmienky pre uplatňovanie takéhoto diferencovaného zaobchádzania pri implementácii EŠIF.

(189)Vzhľadom na dlhotrvajúce nízke úrokové sadzby a s cieľom predísť neprimeranému znevýhodneniu subjektov implementujúcich finančné nástroje treba, aby sa pod podmienkou aktívnej a dôslednej správy pokladne umožnilo financovanie záporných úrokov, ktoré vznikli v dôsledku investícií z fondov EŠIF podľa článku 43 nariadenia o spoločných ustanoveniach, zo zdrojov vrátených do finančného nástroja.

(190)S cieľom zosúladiť požiadavky na podávanie správ s novým článkom 43a o diferencovanom zaobchádzaní s investormi a vyhnúť sa duplicite medzi „hodnotou investícií“ v článku 46 ods. 2 písm. h) a „kapitálovými investíciami“ v článku 46 ods. 2 písm. i) treba aktualizovať článok 46 nariadenia o spoločných ustanoveniach.

(191)Aby sa uľahčila implementácia EŠIF, treba členským štátom poskytnúť možnosť priameho zadávania zákaziek na opatrenia technickej pomoci vykonávané EIB/EIF, inými medzinárodnými finančnými inštitúciami a bankami či finančnými inštitúciami vo verejnom vlastníctve.

(192)S cieľom uľahčiť vykonávanie operácií vytvárajúcich príjmy by sa malo umožniť zníženie miery spolufinancovania kedykoľvek počas vykonávania programu a mali by sa stanoviť možnosti stanovenia percentuálneho podielu paušálnej sadzby čistého príjmu na vnútroštátnej úrovni.

(193)Vzhľadom na neskoré prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 a to, že úrovne intenzity pomoci boli stanovené v tomto nariadení, treba stanoviť určité výnimky pre EFNR, pokiaľ ide o operácie vytvárajúce príjmy.

(194)Aby sa znížila administratívna záťaž príjemcov grantu, mala by sa zvýšiť prahová hodnota, na základe ktorej sú určité operácie vyňaté z výpočtu a zohľadnenia príjmov vytvorených počas ich vykonávania.

(195)S cieľom uľahčiť synergie medzi EŠIF a inými nástrojmi Únie možno vzniknuté výdavky uhradiť z rôznych EŠIF a nástrojov Únie na základe vopred dohodnutého podielu.

(196)S cieľom podporiť používanie jednorazových platieb a vzhľadom na to, že jednorazové platby sa musia zakladať na spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metóde výpočtu, ktorou by sa malo zabezpečiť riadne finančné hospodárenie, by sa mal odstrániť uplatniteľný maximálny limit pre ich používanie.

(197)Vzhľadom na cieľ znížiť administratívnu záťaž pri vykonávaní projektov príjemcami grantu by sa mala zaviesť nová forma zjednodušených možností vykazovania nákladov pre financovanie založené na iných podmienkach, než sú náklady na operácie.

(198)Vzhľadom na skutočnosť, že v súlade s článkom 71 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 sa povinnosť zabezpečiť trvalosť investičných operácií uplatňuje od poslednej platby príjemcovi grantu a že v prípade, ak investícia pozostáva z lízingu nových strojov a zariadenia, posledná platba sa realizuje na konci zmluvného obdobia, by sa táto povinnosť nemala vzťahovať na tento typ investícií.

(199)S cieľom zabezpečiť široké uplatňovanie zjednodušených možností nákladov by sa malo stanoviť povinné používanie štandardných stupníc jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb v prípade operácií pod určitou prahovou hodnotou podporovaných z EFRR a ESF. Zároveň by sa malo zaviesť používanie návrhov rozpočtov ako dodatočnej metodiky na stanovovanie zjednodušených nákladov.

(200)S cieľom umožniť skoršie a cielenejšie uplatňovanie zjednodušených možností vykazovania nákladov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o vymedzenie štandardných stupníc jednotkových nákladov alebo paušálneho financovania, ako aj spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metódy, na základe ktorej môžu byť stanovené, a financovania založeného na splnení podmienok spojených s dosahovaním pokroku vo vykonávaní alebo dosiahnutím cieľov programov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(201)V záujme zníženia administratívnej záťaže by sa malo zvýšiť využívanie paušálnych sadzieb, pri ktorých netreba stanovenie metodiky členskými štátmi. Mali by sa preto zaviesť ďalšie dve paušálne sadzby; jedna na výpočet priamych nákladov na zamestnancov a druhá na výpočet zostávajúcich oprávnených nákladov na základe nákladov na zamestnancov. Okrem toho by sa mali lepšie objasniť aj metódy na výpočet nákladov na zamestnancov.

(202)S cieľom zlepšiť účinnosť a vplyv operácií by sa malo uľahčiť vykonávanie celonárodných operácií alebo operácií zahŕňajúcich viaceré oblasti programov a v prípade niektorých investícií by sa mali rozšíriť možnosti týkajúce sa výdavkov mimo Únie.

(203)S cieľom podporiť členské štáty, aby využívali posúdenia veľkých projektov nezávislými expertmi, by sa malo umožniť predloženie vyhlásenia o výdavkoch týkajúceho sa veľkého projektu Komisii pred pozitívnym posúdením nezávislým expertom, keď bola Komisia informovaná o predložení príslušných informácií nezávislému expertovi.

(204)S cieľom podporiť využívanie spoločných akčných plánov, ktoré znížia administratívnu záťaž príjemcov grantu, treba znížiť regulačné požiadavky súvisiace s vypracovaním spoločného akčného plánu.

(205)Aby sa predišlo zbytočnej administratívnej záťaži príjemcov grantu, pravidlá týkajúce sa informácií a komunikácie by mali rešpektovať zásadu proporcionality. Je preto dôležité objasniť rozsah uplatňovania pravidiel týkajúcich sa informácií a komunikácie.

(206)S cieľom znížiť administratívnu záťaž a zabezpečiť účinné využívanie technickej pomoci v rámci fondov a kategórií regiónov by sa mala zvýšiť pružnosť výpočtu a monitorovania príslušných limitov uplatniteľných na technickú pomoc členských štátov.

(207)S cieľom zjednodušiť implementačné štruktúry by sa malo objasniť, že možnosť, aby riadiaci orgán, certifikačný orgán a orgán auditu tvorili súčasť toho istého subjektu verejnej moci, je k dispozícii aj pre programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca.

(208)Mali by sa podrobnejšie špecifikovať povinnosti riadiaceho orgánu v súvislosti s overovaním výdavkov, ak sa využívajú zjednodušené možnosti vykazovania nákladov.

(209)S cieľom zabezpečiť, aby príjemcovia grantu mohli v plnom rozsahu využívať možnosti zjednodušenia, ktoré poskytujú riešenia elektronickej verejnej správy pri implementácii EŠIF a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), a to najmä s cieľom uľahčiť úplné elektronické spravovanie dokumentov, treba objasniť, že pri splnení určitých podmienok papierový záznam nie je potrebný.

(210)Aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s operáciami podporovanými na základe tohto nariadenia, treba stanoviť dátum uplatňovania určitých zmien nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 21 .

(211)Aby sa zjednodušil prístup určitých cieľových skupín k ESF, zhromažďovanie údajov pre určité ukazovatele by malo byť založené na reprezentatívnych vzorkách a malo by sa realizovať dvakrát v priebehu programového obdobia.

(212)S cieľom zabezpečiť právnu istotu a zosúladené a nediskriminačné vykonávanie podpory mladých poľnohospodárov treba stanoviť, že v rámci rozvoja vidieka „dátum založenia podniku“ uvedený v príslušných pravidlách je dátum, keď sa začne postup zakladania prostredníctvom úkonov, ktoré má žiadateľ vykonať, a že žiadosť o podporu sa má predložiť do 24 mesiacov od tohto dátumu. Okrem toho zo skúseností z rokovaní o programoch vyplynulo, že by sa mali objasniť spoločné pravidlá pre začínajúcich mladých poľnohospodárov a prahové hodnoty pre prístup k podpore požadované v článku 19 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a mali by sa zjednodušiť ustanovenia o trvaní podnikateľského plánu.

(213)Aby finančné nástroje boli dostatočne atraktívne pre súkromný sektor, je nevyhnutné, aby boli navrhnuté a implementované flexibilným spôsobom. Zo skúseností však vyplýva, že určité pravidlá oprávnenosti platné pre konkrétne opatrenia obmedzujú využívanie finančných nástrojov v programoch rozvoja vidieka, ako aj flexibilné využívanie finančných nástrojov správcami fondov. Preto je vhodné stanoviť, že určité pravidlá oprávnenosti platné pre konkrétne opatrenia sa nevzťahujú na finančné nástroje. Z toho istého dôvodu je takisto vhodné stanoviť, že podpora na začatie podnikateľskej činnosti mladých poľnohospodárov podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sa môže poskytnúť vo forme finančných nástrojov. Vzhľadom na tieto zmeny by sa malo ustanoviť, že ak sa podpora investícií podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 udeľuje vo forme finančných nástrojov, investícia musí prispievať k jednej alebo viacerým prioritám Únie pre rozvoj vidieka.

(214)Poľnohospodári sú dnes vystavení rastúcim ekonomickým rizikám v dôsledku vývoja na trhu. Tieto hospodárske riziká však nepostihujú všetky poľnohospodárske sektory v rovnakej miere. Členské štáty by preto mali mať možnosť v riadne odôvodnených prípadoch pomôcť poľnohospodárom osobitnými nástrojmi stabilizácie príjmov, a to najmä v sektoroch ovplyvnených prudkým poklesom príjmov, čo by mohlo mať významný hospodársky vplyv na konkrétne vidiecke oblasti, za predpokladu splnenia medzinárodných záväzkov Únie. S cieľom dohliadať na výdavky vynaložené v súvislosti s týmto novým nástrojom by sa okrem toho mal upraviť obsah finančného plánu programu. Požiadavka na predloženie správy v roku 2018 v súvislosti s opatrením riadenia rizík uvedená v článku 36 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 je už navyše pokrytá správou Európskemu parlamentu a Rade o monitorovaní a hodnotení SPP uvedenou v článku 110 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013. V článku 36 ods. 5 by sa preto mal druhý pododsek vypustiť.

(215)Pokiaľ ide o vzájomné fondy, zákaz akéhokoľvek príspevku z verejných finančných prostriedkov do počiatočného základného kapitálu stanovený v článku 38 ods. 3 a článku 39 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 je podľa všetkého prekážkou účinného fungovania týchto fondov. Tento zákaz by sa preto mal vypustiť.

(216)Podpora investícií na obnovenie výrobného potenciálu po prírodných katastrofách a katastrofických udalostiach podľa článku 18 ods. 1 písm. b) a článku 24 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sa zvyčajne udeľuje všetkým oprávneným žiadateľom. Členské štáty by preto nemali byť povinné vymedziť kritériá výberu operácií obnovenia. Okrem toho v riadne odôvodnených prípadoch, keď nie je možné vymedziť kritériá výberu vzhľadom na povahu operácií, by členské štáty mali mať možnosť stanoviť alternatívne metódy výberu.

(217)V článku 59 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sa stanovujú maximálne miery príspevku EPFRV. S cieľom zmierniť tlak na vnútroštátne rozpočty niektorých členských štátov a urýchliť potrebné investície na Cypre, by sa platnosť maximálnej miery príspevku vo výške 100 % podľa článku 59 ods. 4 písm. f) mala predĺžiť až do ukončenia programu. Okrem toho by sa v článku 59 ods. 4 mal uviesť odkaz na osobitnú mieru príspevku zavedenú v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 pre nový finančný nástroj uvedený v článku 38 ods. 1 písm. c) toho istého nariadenia.

(218)Podľa článku 60 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 v prípadoch núdzových opatrení v dôsledku prírodných katastrof sa oprávnenosť výdavkov súvisiacich so zmenami programu môže začať odo dňa, keď došlo k prírodnej katastrofe. Táto možnosť považovať výdavky, ktoré vznikli pred predložením zmeny programu, za oprávnené by sa mala rozšíriť na ďalšie okolnosti, ako sú katastrofické udalosti alebo výrazná a náhla zmena sociálno-ekonomických podmienok v členskom štáte alebo regióne vrátane náhlych a výrazných demografických zmien vyplývajúcich z migrácie alebo prijímania utečencov.

(219)Podľa článku 60 ods. 2 druhého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, pokiaľ ide o investície v odvetví poľnohospodárstva, sú oprávnené iba výdavky, ktoré vznikli po predložení žiadosti. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť vo svojich programoch, že ak investícia súvisí s núdzovými opatreniami v dôsledku prírodných katastrof, katastrofických udalostí alebo nepriaznivých poveternostných udalostí, alebo výraznej a náhlej zmeny sociálno-ekonomických podmienok v členskom štáte alebo regióne, výdavky, ktoré vznikli po udalosti, sú oprávnené.

(220)V snahe rozšíriť používanie zjednodušených možností vykazovania nákladov uvedených článku 67 ods. 1 písm. b) až d) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 treba obmedziť osobitné pravidlá EPFRV stanovené v článku 62 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 na pomoc poskytovanú v súlade s článkom 21 ods. 1 písm. a) a b) v súvislosti so stratou príjmu a nákladmi na údržbu a v článkoch 28 až 31, 33 a 34 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.

(221)V článku 74 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sa vyžaduje, aby členské štáty do štyroch mesiacov od schválenia programu konzultovali výberové kritériá s monitorovacím výborom programu rozvoja vidieka. To vytvára pre členské štáty nepriamu povinnosť, aby vymedzili všetky výberové kritériá do tohto dátumu, a to aj v prípade výziev na predkladanie žiadostí, ktoré budú oznámené neskôr. S cieľom znížiť zbytočnú administratívnu záťaž a zároveň zabezpečiť, aby sa finančné zdroje využívali najlepším možným spôsobom, by členské štáty mali mať možnosť vymedziť výberové kritériá a požiadať o stanovisko monitorovacieho výboru kedykoľvek pred uverejnením výzvy na predkladanie žiadostí.

(222)Finančná disciplína sa používa na zabezpečenie toho, že rozpočet pre Európsky poľnohospodársky záručný fond spĺňa príslušné ročné stropy, a na vytvorenie rezervy na krízové situácie v odvetví poľnohospodárstva. Vzhľadom na technickú povahu určenia úrovne úpravy a jeho prirodzeného prepojenia s odhadmi Komisie týkajúcimi sa výdavkov, stanovenými v jej ročnom návrhu rozpočtu, by sa mal zjednodušiť postup určenia úrovne úpravy tým, že sa Komisia poverí jeho prijatím v súlade s konzultačným postupom. V novom nariadení o rozpočtových pravidlách sa nevymedzujú príjemcovia grantu oprávnení na úhradu platieb v súvislosti s mechanizmom finančnej disciplíny. Toto nariadenie by sa tomu malo prispôsobiť, pričom by sa mala zachovať súčasná definícia oprávnených príjemcov grantu.

(223)Na účely harmonizácie pravidiel automatického zrušenia viazanosti podľa článku 87 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a článku 38 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 by sa mal upraviť dátum, ku ktorému musia členské štáty zaslať Komisii informácie o výnimkách zo zrušenia viazanosti uvedené v článku 38 ods. 3.

(224)S cieľom zabezpečiť právnu zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o zaobchádzanie s vymáhanými sumami vyplývajúcimi z dočasného zníženia podľa článku 41 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, by sa tieto sumy mali zahrnúť do zoznamu zdrojov pripísaných príjmov v článku 43 uvedeného nariadenia.

(225)Skúsenosti ukázali, že toto pravidlo rovnakého rozdelenia rizika nevymoženia súm splatných v dôsledku nezrovnalostí, pokiaľ tieto sumy neboli vymožené v primeranej lehote, medzi rozpočet a členské štáty (tzv. pravidlo 50/50), ktoré bolo prvýkrát zavedené nariadením (EÚ) č. 1290/2005, sa osvedčilo na ochranu rozpočtu. Takýto systém je však spojený s veľkou administratívnou záťažou a záťažou z hľadiska účtovnej evidencie pre Európsku komisiu a členské štáty. Preto sa považuje za vhodné ďalej zmeniť tento prístup a pripísať príslušné sumy v plnej miere na ťarchu príslušných členských štátov po uplynutí príslušnej lehoty, čo im na druhej strane umožní ponechať vo svojich štátnych rozpočtoch sumy následne vymožené po ukončení príslušných postupov vymáhania.

(226)S cieľom zabezpečiť, aby odmietnutie alebo vymáhanie platieb ovplyvnených nedodržaním pravidiel verejného obstarávania odrážalo závažnosť takéhoto nedodržania pravidiel a rešpektovalo zásadu proporcionality, malo by byť takéto odmietnutie alebo vymáhanie obmedzené na úrovne stanovené Komisiou pre finančné opravy, ktoré sa majú vykonať vo výdavkoch v rámci zdieľaného plnenia za nedodržanie týchto pravidiel. Je vhodné objasniť, že takéto prípady nedodržania pravidiel ovplyvňujú zákonnosť a správnosť transakcií len v zodpovedajúcej miere.

(227)Z doterajších skúseností vyplýva, že uplatňovanie troch kritérií týkajúcich sa aktívneho poľnohospodára uvedených v článku 9 ods. 2 treťom pododseku nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 22 sa ukázalo byť pre mnohé členské štáty ťažké. S cieľom znížiť administratívnu záťaž spojenú s uplatňovaním týchto troch kritérií by členské štáty mali mať možnosť uplatniť iba jedno alebo dve z nich. Zo skúseností ďalej vyplýva, že v niektorých členských štátoch administratívne náklady na zavedenie ustanovení o aktívnom poľnohospodárovi celkovo prevažujú nad prínosom vylúčenia veľmi obmedzeného počtu neaktívnych príjemcov grantu z režimov priamej podpory. Aby sa členským štátom umožnilo riešiť takéto situácie v budúcich rokoch podávania žiadostí, uplatňovanie článku 9 ako celku by sa pre nich malo stať nepovinným.

(228)Skúsenosti získané počas prvého roka vykonávania nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 ukázali, že niektoré členské štáty uplatňujúce režim jednotnej platby na plochu nevyužili celú sumu finančných prostriedkov, ktoré majú k dispozícií v rámci rozpočtových stropov stanovených vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2015/1089. Členské štáty, ktoré uplatňujú režim základných platieb, už majú v rámci určitých limitov možnosť rozdeľovať platobné nároky na vyššiu hodnotu, než je suma, ktorá je k dispozícii pre ich režim základných platieb, s cieľom zabezpečiť efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov. Členským štátom, ktoré uplatňujú režim jednotnej platby na plochu, by sa preto takisto malo povoliť vypočítať v rámci určitých spoločných limitov a bez toho, aby boli dotknuté čisté stropy pre priame platby, potrebnú sumu, o ktorú sa môže zvýšiť ich strop základnej platby.

(229)V záujme zabezpečenia maximálneho dosahu platby pre mladých poľnohospodárov podľa nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 je vhodné, aby členské štáty obmedzili počet platobných nárokov alebo počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ale len v prípadoch, ak sa týmto obmedzením má zabezpečiť dodržiavanie príslušných ustanovení o financovaní platieb pre mladých poľnohospodárov.

(230)Členské štáty môžu podľa článku 52 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 za určitých podmienok poskytnúť poľnohospodárom v konkrétnych poľnohospodárskych sektoroch alebo typoch hospodárenia viazanú podporu do miery potrebnej na vytvorenie stimulu na udržanie súčasnej úrovne produkcie v príslušných sektoroch alebo regiónoch. S cieľom zabrániť tomu, aby sa udržiavali úrovne produkcie, keď to nie je vhodné z dôvodu štrukturálnej nerovnováhy na trhu, by Komisia mala byť splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa umožňuje vyplácanie dobrovoľnej viazanej podpory až do roku 2020 na základe výrobných jednotiek, pre ktoré bola takáto podpora poskytnutá v minulom referenčnom období. V kontexte súčasnej krízy je táto dočasná výnimka zameraná v dlhodobom horizonte na dosiahnutie cieľa dobrovoľnej viazanej podpory pri udržaní úrovne výroby v príslušných oblastiach.

(231)Zdá sa, že jednou z hlavných prekážok vytvárania organizácií výrobcov, najmä v tých členských štátoch, ktoré zaostávajú v miere organizovanosti, je nedostatok vzájomnej dôvery a minulých skúseností. V tomto kontexte by sa uvedená prekážka mohla neutralizovať poskytovaním odborného poradenstva, prostredníctvom ktorého by funkčné organizácie výrobcov ukázali cestu iným organizáciám výrobcov, skupinám výrobcov alebo jednotlivým pestovateľom ovocia a zeleniny a ktoré by sa preto malo zahrnúť do cieľov organizácií výrobcov v sektore ovocia a zeleniny.

(232)Okrem stiahnutí z trhu na bezplatnú distribúciu je takisto vhodné podporiť v rámci operačných programov existujúcich organizácií výrobcov opatrenia odborného poradenstva zamerané na podnecovanie výrobcov, aby vytvárali organizácie, ktoré spĺňajú kritériá na priznanie plného financovania Úniou.

(233)Do opatrení súvisiacich s predchádzaním krízam a krízovým riadením by sa malo zahrnúť aj doplnenie vzájomných fondov, ktoré by ako nové nástroje mohli prispieť k prekonaniu krízy.

(234)V členských štátoch, v ktorých je miera organizovania výroby v sektore ovocia a zeleniny slabá, by sa malo povoliť poskytovanie dodatočných vnútroštátnych finančných príspevkov.

(235)S cieľom zaistiť efektívnu, cielenú a udržateľnú podporu organizácií výrobcov a ich združení v sektore ovocia a zeleniny by sa právomoc prijímať určité akty mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o zoznam členských štátov, ktoré môžu poskytovať vnútroštátnu finančnú pomoc organizáciám výrobcov.

(236)S cieľom zjednodušiť súčasný postup, podľa ktorého sa najprv členským štátom povolí, aby poskytli dodatočnú vnútroštátnu finančnú pomoc organizáciám výrobcov v regiónoch Únie, v ktorých je miera organizovanosti výrobcov obzvlášť nízka, a potom sa za predpokladu splnenia ďalších podmienok uhradí časť vnútroštátnej finančnej pomoci, by sa mohol vytvoriť nový systém. Členské štáty, v ktorých je miera organizácie obzvlášť nízka a v roku 2013 bola na vnútroštátnej úrovni nižšia než 20 %, by mohli poskytnúť dodatočný percentuálny podiel hodnoty predávanej produkcie ako vnútroštátnu pomoc s podobným výsledkom, aký poskytuje súčasný systém predchádzajúceho povolenia a následnej úhrady zo strany Únie. Komisia by mala pravidelne preskúmavať a aktualizovať zoznam členských štátov, ktoré môžu poskytovať dodatočnú vnútroštátnu pomoc.

(237)Skúsenosti získané pri uplatňovaní článku 188 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 23 preukázali, že potreba prijímať vykonávacie akty týkajúce sa riadenia jednoduchých matematických postupov súvisiacich so spôsobom prideľovania kvót je komplikovaná a náročná na zdroje, pričom z takéhoto prístupu nevyplývajú žiadne osobitné výhody. Komisia v skutočnosti nemá v tejto súvislosti žiadny priestor na voľné uváženie, keďže súvisiaci vzorec je už stanovený v ustanoveniach článku 7 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1301/2006 24 . V záujme zníženia administratívnej záťaže a zjednodušenia postupu by sa malo stanoviť, že Komisia uverejňuje výsledky pridelenia dovozných colných kvót prostredníctvom príslušnej webovej stránky. Okrem toho by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie, v ktorom sa stanoví, že členské štáty by mali vydávať licencie len po zverejnení výsledkov pridelenia kvót Komisiou.

(238)EGF by mal aj po 31. decembri 2017 dočasne poskytovať pomoc mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, s bydliskom v regiónoch oprávnených v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, nakoľko uvedené regióny neprimerane postihlo rozsiahle prepúšťanie.

(239)Na zvýšenie účinnosti intervencie sa v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) môže zaviesť nástroj alebo nástroje kombinovaného financovania. Takýmito mechanizmami kombinovaného financovania by sa mali financovať operácie kombinovaného financovania, ktoré sú kombináciou nenávratných foriem podpory a/alebo finančných nástrojov z rozpočtu Únie vrátane kombinácie dlhových a kapitálových finančných nástrojov v rámci NPE, a financovania skupinou EIB (vrátane financovania EIB v rámci EFSI) alebo rozvojovými či inými finančnými inštitúciami a investormi.

(240)Cieľom nástrojov kombinovaného financovania v rámci NPE by malo byť zvýšenie multiplikačného efektu výdavkov Únie pritiahnutím dodatočných zdrojov od súkromných investorov. Okrem toho by sa malo zabezpečiť, aby podporované akcie boli ekonomicky a finančne životaschopné.

(241)S cieľom podporiť realizáciu projektov s najväčšou pridanou hodnotou pre transeurópsku dopravnú sieť týkajúcich sa koridorov základnej siete, cezhraničných projektov a projektov na ostatných úsekoch základnej siete treba zvýšiť flexibilitu pri využívaní viacročného pracovného programu, aby sa umožnilo využitie 95 % finančných rozpočtových prostriedkov uvedených v nariadení (EÚ) č. 1316/2013.

(242)V súčasnosti možno využiť na podporu akcií v oblasti infraštruktúry digitálnych služieb iba granty a verejné obstarávanie. Aby sa zabezpečila čo najvyššia efektivita, mali by sa na podporu týchto opatrení sprístupniť aj finančné nástroje.

(243)Intervencie v oblasti infraštruktúry digitálnych služieb by mali byť založené na jednoduchých a flexibilných zásadách, ktoré by umožňovali Únii reagovať na nové politické priority a s nimi súvisiace finančné potreby. Predovšetkým na dosiahnutie cieľov intervencie v danej oblasti môže byť potrebné financovať služby využívajúce sieťové priechody prepájajúce jednu alebo viacero vnútroštátnych infraštruktúr s platformami základných služieb, ako sú prvky danej infraštruktúry digitálnych služieb: počítačové služby, uchovávanie a správa údajov, pripojenie.

(244)Aby sa zabránilo zbytočnej administratívnej záťaži riadiacich orgánov, ktorá by mohla brániť efektívnej implementácii FEAD, je vhodné zjednodušiť a uľahčiť postup zmeny nepodstatných prvkov operačných programov.

(245)Aby sa ďalej zjednodušilo využívanie FEAD, je vhodné stanoviť doplňujúce ustanovenia, pokiaľ ide o oprávnenosť výdavkov, a najmä používanie štandardných stupníc jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb.

(246)S cieľom zabrániť nespravodlivému zaobchádzaniu s partnerskými organizáciami by nezrovnalosti, ktoré je možné pripísať len subjektom zodpovedným za nákup pomoci, nemali mať vplyv na oprávnenosť výdavkov partnerských organizácií.

(247)Je vhodné spresniť vymedzenie pojmu „pravidlá oprávnenosti“, aby sa zabezpečila právna istota operácií podporovaných z FEAD.

(248)S cieľom zjednodušiť implementáciu FEAD a zabrániť právnej neistote by sa mali objasniť určité povinnosti členských štátov týkajúce sa riadenia a kontroly.

(249)S cieľom zjednodušiť implementáciu EŠIF a FEAD a zabrániť právnej neistote by sa mali objasniť určité povinnosti členských štátov týkajúce sa riadenia a kontroly.

(250)V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 652/2014 25 sa stanovuje možnosť rozdeliť rozpočtové záväzky na ročné splátky iba v prípade schválenia viacročných národných programov, pokiaľ ide o eradikáciu, kontrolu a sledovanie chorôb zvierat a zoonóz, programy prieskumov na zisťovanie výskytu škodcov a programy kontroly škodcov v najvzdialenejších regiónoch Únie. V záujme zjednodušenia a s cieľom znížiť administratívne zaťaženie by sa táto možnosť mala rozšíriť na ostatné akcie stanovené v nariadení (EÚ) č. 652/2014.

(251)Rámec na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (SST) zriadený rozhodnutím č. 541/2014/EÚ je financovaný z rozpočtov troch programov financovania Únie, a to programu Copernicus zriadeného nariadením (EÚ) č. 377/2014, programov satelitnej navigácie zriadených nariadením (EÚ) č. 1285/2013 a osobitného programu na vykonávanie programu Horizont 2020 zriadeného rozhodnutím Rady 2013/743/EÚ. V dôsledku toho sa rámec na podporu SST vzťahuje na tri súbory uplatniteľných pravidiel. To viedlo k neoptimálnemu vykonávaniu rámca a spôsobilo neprimeranú administratívnu záťaž Komisie a príjemcov grantu. Zatiaľ čo treba dodržiavať zámery, ciele a rozsah každého z troch programov financovania, s cieľom zjednodušiť budúce vykonávanie rámca na podporu SST by sa na udeľovanie a spravovanie grantov v medziach rámca na podporu SST mal uplatňovať len jeden súbor pravidiel.

(252)Toto nariadenie by sa malo revidovať len vtedy, keď je to potrebné, a najneskôr dva roky pred koncom každého viacročného finančného rámca. Neprimerane časté revízie vedú k neprimeraným nákladom na prispôsobovanie administratívnych štruktúr a postupov novým pravidlám. Okrem toho sa môže stať, že platné pravidlá sa uplatňujú príliš krátky čas na to, aby bolo možné dospieť k opodstatneným záverom.

(253)Mali by sa stanoviť prechodné ustanovenia. S cieľom nebrániť uplatňovaniu príslušných pravidiel platných v jednotlivých odvetviach, ktoré sa môžu vzťahovať na rozhodnutia o grante, je vhodné stanoviť, že rozhodnutia o grantoch sa môžu naďalej prijímať v súlade s príslušným základným aktom. S cieľom zabezpečiť prechod na nový mechanizmus prijímania rozhodnutí, ktorými sa povoľuje používanie jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálneho financovania, je vhodné umožniť, aby zodpovedný povoľujúci úradník vykonával zmeny príslušných existujúcich rozhodnutí,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

PRVÁ ČASŤ
NARIADENIE O ROZPOČTOVÝCH PRAVIDLÁCH

HLAVA I
PREDMET, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1
Predmet

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá zostavovania a plnenia všeobecného rozpočtu Európskej únie a Euratomu a predkladania a auditu účtovnej závierky.

Článok 2
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„žiadateľ“ je fyzická osoba alebo subjekt s právnou subjektivitou alebo bez nej, ktorý predložil žiadosť v rámci postupu udeľovania grantov alebo súťaže o ceny;

2.„dokumenty súvisiace so žiadosťou“ sú ponuka, žiadosť o účasť, žiadosť o grant alebo žiadosť v prípade súťaže o ceny;

3.„postup udeľovania“ je postup verejného obstarávania, postup udeľovania grantov, súťaž o ceny alebo postup výberu expertov alebo subjektov implementujúcich finančné prostriedky Únie podľa článku 61 ods. 1 písm. c);

4.„základný akt“ je právny akt, ktorý poskytuje právny základ pre akciu a pre implementáciu zodpovedajúcich výdavkov zahrnutých v rozpočte alebo rozpočtovej záruky alebo finančnej pomoci krytej z rozpočtu.

Základný akt môže mať niektorú z týchto foriem:

a)pri vykonávaní Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Zmluva o Euratome) formu nariadenia, smernice alebo rozhodnutia v zmysle článku 288 ZFEÚ; alebo

b)pri vykonávaní hlavy V Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) jednu z foriem uvedených v článku 28 ods. 1, článku 31 ods. 2, článku 33, článku 42 ods. 4 a článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ.

Odporúčania a stanoviská nepredstavujú základné akty;

5.„príjemca grantu“ je fyzická osoba alebo subjekt s právnou subjektivitou alebo bez nej, s ktorými bola podpísaná dohoda o grante;

6.„operácia kombinovaného financovania“ je činnosť vykonávaná v rámci mechanizmu kombinovaného financovania, ktorá kombinuje nenávratné formy pomoci a/alebo finančné nástroje z rozpočtu EÚ a finančné nástroje z rozvojovej alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov. Operácie kombinovaného financovania môžu zahŕňať prípravné kroky vedúce k prípadným investíciám od finančných inštitúcií;

7.„mechanizmus kombinovaného financovania“ je mechanizmus vytvorený ako rámec spolupráce medzi Komisiou a rozvojovými alebo inými verejnými finančnými inštitúciami, ako aj komerčnými finančnými inštitúciami a investormi, ktorý je zameraný na plnenie určitých prioritných cieľov a politík Únie v oblasti využívania operácií kombinovaného financovania a iných individuálnych opatrení;

8.„rozpočtový záväzok“ je operácia, ktorou zodpovedný povoľujúci úradník vyhradzuje v rozpočte prostriedky na následné platby;

9.„rozpočtová záruka“ je právny záväzok Únie podporiť program opatrení prostredníctvom zahrnutia finančného záväzku do rozpočtu Únie pre prípad, že by počas vykonávania programu nastala nejaká špecifikovaná udalosť;

10.„zákazky na nehnuteľnosti“ sú zákazky vzťahujúce sa na kúpu pozemkov, budov alebo iného nehnuteľného majetku, alebo ich dlhodobý nájom, užívacie právo, lízing, prenájom alebo kúpu na splátky s možnosťou alebo bez možnosti odkúpenia. Vzťahuje sa na existujúce budovy a stavby pred dokončením za predpokladu, že záujemca na ne získal platné stavebné povolenie, okrem prípadov, keď budova bola navrhnutá v súlade so špecifikáciami verejného obstarávateľa;

11.„záujemca“ je hospodársky subjekt, ktorý prejavil záujem o účasť na užšej súťaži, súťažnom konaní s rokovaním, súťažnom dialógu, inovatívnom partnerstve, súťaži návrhov alebo rokovacom konaní alebo bol na účasť na nich vyzvaný;

12.„centrálna obstarávacia organizácia“ je verejný obstarávateľ poskytujúci centralizované obstarávacie činnosti a prípadne pomocné obstarávacie činnosti;

13.„overenie“ je overenie konkrétneho aspektu príjmovej alebo výdavkovej operácie;

14.„koncesná zmluva“ je odplatná zmluva uzavretá písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi v zmysle článkov 168 a 172 s cieľom poveriť hospodársky subjekt uskutočnením stavebných prác alebo poskytnutím a riadením služieb („koncesia“). Odmenou je buď len právo na využívanie stavieb alebo služieb, alebo toto právo spolu s platbou. Uzavretie koncesnej zmluvy zahŕňa prenesenie prevádzkového rizika na koncesionára pri využívaní predmetných stavieb alebo služieb, ktoré zahŕňa riziko na strane dopytu alebo ponuky alebo obe tieto riziká. Predpokladá sa, že koncesionár preberá prevádzkové riziko, keďže za bežných prevádzkových podmienok nie je zaručená návratnosť vynaložených investícií alebo nákladov vzniknutých pri prevádzkovaní predmetných stavieb alebo poskytovaní predmetných služieb;

15.„podmienený záväzok“ je potenciálny finančný záväzok, ktorý môže vzniknúť v závislosti od výsledkov budúcej udalosti;

16.„zákazka“ je verejná zákazka alebo koncesná zmluva;

17.„dodávateľ“ je hospodársky subjekt, s ktorým bola podpísaná zmluva v rámci verejného obstarávania;

18.„kontrola“ je akékoľvek opatrenie prijaté s cieľom poskytnúť primerané uistenie, pokiaľ ide o účinnosť, efektívnosť a hospodárnosť operácií, spoľahlivosť podávania správ, ochranu majetku a informácií, predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam a ich odhaľovanie a nápravu a s nimi súvisiace následné opatrenia, a primerané riadenie rizík súvisiacich so zákonnosťou a riadnosťou príslušných operácií pri zohľadnení viacročnej povahy programov, ako aj charakteru príslušných platieb. Kontroly môžu zahŕňať rôzne overenia, ako aj implementovanie akýchkoľvek politík a postupov na dosiahnutie cieľov opísaných v prvej vete;

19.„dohoda o príspevku“ je dohoda uzatvorená so subjektmi a osobami uvedenými v článku 61 ods. 1 písm. c) bodov ii) až viii);

20.„protistrana“ je druhá zmluvná strana, ktorej sa poskytuje rozpočtová záruka Únie;

21.„krízové situácie“ sú situácie okamžitého alebo bezprostredného nebezpečenstva, ktoré hrozia vyústením do ozbrojeného konfliktu alebo destabilizáciou krajiny. Krízové situácie sú takisto situácie spôsobené prírodnými katastrofami, krízy spôsobené človekom, ako sú vojny a iné konflikty, alebo mimoriadne okolnosti s porovnateľnými účinkami súvisiace okrem iného so zmenou klímy, zhoršovaním životného prostredia, obmedzením prístupu k energii a prírodným zdrojom alebo extrémnou chudobou;

22.„dynamický nákupný systém“ je plne elektronický postup na vykonávanie bežných nákupov;

23.„hospodársky subjekt“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba vrátane verejného subjektu alebo skupina takýchto osôb, ktoré ponúkajú dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb alebo nehnuteľného majetku;

24.„kapitálová investícia“ je poskytnutie kapitálu spoločnosti, ktorý sa investuje priamo alebo nepriamo výmenou za úplné alebo čiastočné vlastníctvo tejto spoločnosti, pričom kapitálový investor môže prevziať časť kontroly nad riadením spoločnosti a môže sa podieľať na zisku spoločnosti;

25.„konečné správne rozhodnutie“ je rozhodnutie správneho orgánu s konečným a záväzným účinkom v súlade s platným právom;

26.„finančné aktívum“ je akékoľvek aktívum, ktoré má formu hotovosti, nástroja vlastného imania inej účtovnej jednotky alebo formu zmluvného práva na prijatie hotovosti alebo iného finančného aktíva od inej účtovnej jednotky;

27.„finančné nástroje“ sú opatrenia finančnej podpory Únie poskytované z rozpočtu s cieľom dosiahnuť jeden alebo viaceré konkrétne ciele politík Únie. Takéto nástroje môžu mať podobu kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií, úverov alebo záruk alebo iných nástrojov na rozdelenie rizika a v náležitých prípadoch sa môžu kombinovať s inými formami finančnej podpory alebo s prostriedkami v rámci zdieľaného plnenia alebo s prostriedkami z ERF;

28.„finančný záväzok“ je akýkoľvek záväzok, ktorý je zmluvnou povinnosťou dodať hotovosť alebo iné finančné aktívum inej účtovnej jednotke;

29.„rámcová zmluva“ je zmluva v rámci verejného obstarávania uzavretá medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi, ktorej cieľom je ustanoviť podmienky upravujúce osobitné zákazky na ich základe, ktoré sa budú zadávať počas daného obdobia, najmä pokiaľ ide o cenu a v náležitých prípadoch aj o predpokladané množstvo;

30.„záruka“ je písomný záväzok prevziať zodpovednosť za celý dlh alebo povinnosť tretej strany alebo za úspešné plnenie povinností uvedenou treťou stranou, alebo za časť takéhoto dlhu, povinnosti či plnenia v prípade, ktorý aktivuje takúto záruku, napr. omeškanie so splácaním úveru;

31.„záruka na požiadanie“ je záruka, ktorú musí ručiteľ uhradiť na požiadanie protistrany bez ohľadu na akékoľvek nedostatky vo vymáhateľnosti predmetného záväzku;

32.„právny záväzok“ je úkon, ktorým povoľujúci úradník prijíma alebo stanovuje záväzok, ktorého dôsledkom je následná platba alebo následné platby a uznanie výdavkov hradených z rozpočtu. Na účely hlavy V časti I, s výnimkou článku 134, zahŕňa pojem „právny záväzok“ aj dohody o finančnom rámcovom partnerstve a rámcové zmluvy;

33.„pákový efekt“ je suma financovania poskytnutého oprávneným konečným príjemcom finančných prostriedkov vydelená sumou príspevku Únie;

34.„úver“ je dohoda, na základe ktorej sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažnú sumu v dohodnutej výške a na dohodnutý čas, a podľa ktorej je dlžník povinný splatiť uvedenú sumu v dohodnutom čase;

35.„grant s nízkou hodnotou“ je grant vo výške najviac 60 000 EUR;

36.„spôsob plnenia“ sú spôsoby plnenia rozpočtu opísané v článkoch 61, 62 alebo 149, t. j. priame plnenie, nepriame a zdieľané plnenie;

37.„akcia, na ktorej sa podieľa viacero darcov“ je akákoľvek akcia, pri ktorej sa finančné prostriedky Únie spájajú s finančnými prostriedkami aspoň jedného ďalšieho darcu;

38.„multiplikačný účinok“ je investícia od oprávnených konečných príjemcov finančných prostriedkov vydelená sumou príspevku Únie;

39.„pari passu“ je rovnaký nárok na určité práva;

40.„účastník“ je záujemca alebo uchádzač v prípade postupu verejného obstarávania, žiadateľ v prípade postupu udeľovania grantov, expert v prípade postupu výberu expertov, žiadateľ v prípade súťaže o ceny alebo subjekt či osoba, ktorí sa zúčastňujú na postupe implementácie finančných prostriedkov Únie podľa článku 61 ods. 1 písm. c);

41.„súťažný podklad“ je akýkoľvek dokument, ktorý verejný obstarávateľ pripravil alebo na ktorý odkazuje s cieľom opísať alebo určiť prvky postupu verejného obstarávania vrátane:

a)opatrení na účel zverejnenia uvedených v článku 157;

b)výzvy na predkladanie ponúk;

c)špecifikácií ponuky, ktoré obsahujú technické špecifikácie a príslušné kritériá, alebo opisných dokumentov v prípade súťažného dialógu;

d)návrhu zmluvy;

42.„verejná zákazka“ je odplatná zmluva uzavretá písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi v zmysle článkov 168 a 172 s cieľom získať za cenu úplne alebo čiastočne zaplatenú z rozpočtu dodanie hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb;

43.medzi verejné zákazky patria:

a)zákazky na nehnuteľnosti;

b)zákazky na dodanie tovaru;

c)zákazky na uskutočnenie stavebných prác;

d)zákazky na poskytnutie služby;

44.„cena“ je finančný príspevok udeľovaný ako odmena v súťaži;

45.„verejné obstarávanie“ je nadobudnutie stavebných prác, tovaru alebo služieb prostredníctvom zákazky a nadobudnutie alebo prenájom pôdy, budov alebo iného nehnuteľného majetku, a to jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi od hospodárskych subjektov, ktorých títo verejní obstarávatelia vybrali;

46.„kvázi-kapitálová investícia“ je druh financovania, ktoré stojí medzi kapitálovým a dlhovým financovaním, pričom vykazuje vyššie riziko ako prednostný dlh a nižšie riziko ako základný kapitál. Kvázi-kapitálové investície môžu mať štruktúru ako dlh, zvyčajne nezabezpečený a podriadený a v niektorých prípadoch konvertibilný na akcie, alebo ako prioritné akcie;

47.„príjemca finančných prostriedkov“ je príjemca grantu, dodávateľ, platený externý expert, každá osoba alebo subjekt, ktorí prijímajú cenu alebo finančné prostriedky v rámci finančného nástroja alebo implementujú finančné prostriedky Únie podľa článku 61 ods. 1 písm. c);

48.„zmluva o repo transakcii“ je predaj cenných papierov za hotovosť s dohodou o ich spätnom odkúpení k určenému budúcemu dátumu alebo na požiadanie;

49.„rozpočtové prostriedky na výskum a technologický vývoj“ sú rozpočtové prostriedky zahrnuté buď do jednej z rozpočtových hláv týkajúcich sa oblastí politiky súvisiacich s „nepriamym výskumom“ a „priamym výskumom“, alebo do niektorej kapitoly týkajúcej sa výskumných činností v inej hlave;

50.„nástroj na rozdelenie rizika“ je finančný nástroj, ktorý umožňuje rozdelenie definovaného rizika medzi dva alebo viaceré subjekty, v náležitých prípadoch výmenou za dohodnutú odmenu;

51.„zákazky na poskytnutie služby“ sú zákazky vzťahujúce sa na poskytnutie služieb v oblasti intelektuálnej činnosti a iných služieb, okrem tých, ktoré sú predmetom zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác a zákazky na nehnuteľnosti;

52.„služobný poriadok“ je Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Únie stanovené v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68;

53.„subdodávateľ“ je hospodársky subjekt, ktorý na vykonanie časti zákazky navrhol záujemca, uchádzač alebo dodávateľ, alebo ktorý na vykonanie časti úloh spolufinancovaných z grantu navrhol príjemca grantu;

54.„členské poplatky“ sú sumy platené subjektom, ktorých je Únia členom, v súlade s rozpočtovými rozhodnutiami a s platobnými podmienkami stanovenými príslušnými subjektmi;

55.„zákazky na dodanie tovaru“ sú zákazky vzťahujúce sa na kúpu, lízing, prenájom tovaru alebo kúpu tovaru na splátky s možnosťou alebo bez možnosti odkúpenia. Zákazka na dodanie tovaru môže ako vedľajší predmet zahŕňať aj montáž a inštaláciu;

56.„technická pomoc“ sú bez toho, aby boli dotknuté pravidlá platné v jednotlivých odvetviach, činnosti zamerané na podporu a budovanie kapacít, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska vykonávania programu alebo akcie, a to najmä činnosti v oblasti prípravy, riadenia, monitorovania, hodnotenia, auditu a kontroly;

57.„uchádzač“ je hospodársky subjekt, ktorý predložil ponuku;

58.„Únia“ je Európska únia, Európske spoločenstvo pre atómovú energiu alebo Európska únia aj Európske spoločenstvo pre atómovú energiu, podľa kontextu;

59.„inštitúcia“ je Európsky parlament, Európska rada, Rada, Európska komisia, Súdny dvor Európskej únie a Dvor audítorov, Európsky hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov, európsky ombudsman, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ); Európska centrálna banka sa nepovažuje za inštitúciu Únie;

60.„predajca“ je hospodársky subjekt registrovaný na zozname predajcov, ktorí sa vyzývajú na predloženie žiadosti o účasť alebo na predloženie ponuky;

61.„stavba“ je výsledok stavebných prác alebo stavebno-inžinierskych prác ako celok, ktorý sám osebe postačuje na to, aby plnil ekonomickú funkciu alebo technickú funkciu;

62.„zákazky na uskutočnenie stavebných prác“ sú zákazky vzťahujúce sa na uskutočnenie stavebných prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavebných prác súvisiacich s jednou z činností uvedených v prílohe II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní 26 , alebo uskutočnenie stavby ľubovoľnými prostriedkami podľa požiadaviek určených verejným obstarávateľom, ktorý má rozhodujúci vplyv na druh alebo projekt stavby;

Článok 3
Súlad sekundárnych právnych predpisov s týmto nariadením

1.Ustanovenia týkajúce sa plnenia rozpočtu na strane príjmov a na strane výdavkov a uvedené v základnom akte musia byť v súlade s rozpočtovými zásadami stanovenými v hlave II.

2.Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, sa v každom návrhu alebo zmene návrhu, ktoré sú predložené legislatívnemu orgánu a obsahujú výnimky z iných ustanovení, než sú ustanovenia hlavy II, alebo delegovaných aktov prijatých v súlade s týmto nariadením, jasne uvedú tieto výnimky a v odôvodneniach a dôvodovej správe ku každému takémuto návrhu sa uvedú konkrétne dôvody, na základe ktorých sú takéto výnimky opodstatnené.

Článok 4
Obdobia, dátumy a lehoty

Ak nie je stanovené inak, na lehoty stanovené v tomto nariadení sa uplatňuje nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71( 27 ) .

Článok 5
Ochrana osobných údajov

Osobné údaje získané podľa tohto nariadenia sa spracúvajú v súlade so smernicou 95/46/ES 28 a nariadením (ES) č. 45/2001. Záujemca alebo uchádzač v prípade postupu verejného obstarávania, žiadateľ v prípade postupu udeľovania grantov, expert v prípade postupu výberu expertov, žiadateľ v prípade súťaže o ceny alebo osoba alebo subjekt zúčastňujúce sa na postupe implementácie finančných prostriedkov Únie podľa článku 61 ods. 1 písm. c), ako aj príjemca grantu, dodávateľ, platený externý expert, každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú cenu alebo implementujú finančné prostriedky Únie podľa článku 61 ods. 1 písm. c), sú informovaní o tejto skutočnosti.

HLAVA II
ROZPOČET A ROZPOČTOVÉ ZÁSADY

Článok 6
Dodržiavanie rozpočtových zásad

Rozpočet sa zostavuje a plní v súlade so zásadami jednotnosti, presnosti rozpočtu, ročnej platnosti, vyrovnanosti, zúčtovacej jednotky, všeobecnosti, špecifikácie, riadneho finančného hospodárenia, ktoré si vyžaduje účinnú a efektívnu vnútornú kontrolu, a transparentnosti, ako sú stanovené v tomto nariadení, pokiaľ v tomto nariadení nie je stanovené inak.

KAPITOLA 1
Zásady jednotnosti a presnosti rozpočtu

Článok 7
Rozsah pôsobnosti rozpočtu

1.Pre každý rozpočtový rok sa v rozpočte plánujú a schvaľujú všetky príjmy a výdavky, ktoré sa považujú za potrebné pre Úniu. Rozpočet zahŕňa:

a)príjmy a výdavky Únie vrátane administratívnych výdavkov, ktoré vyplývajú z ustanovení ZEÚ týkajúcich sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a operačných výdavkov vyplývajúcich z vykonávania týchto ustanovení v prípadoch, keď sa hradia z rozpočtu;

b)príjmy a výdavky Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

2.Rozpočet obsahuje diferencované rozpočtové prostriedky, ktoré pozostávajú z viazaných rozpočtových prostriedkov a platobných rozpočtových prostriedkov, a nediferencované rozpočtové prostriedky.

Rozpočtové prostriedky schválené na rozpočtový rok zahŕňajú:

a)rozpočtové prostriedky stanovené v rozpočte vrátane opravných rozpočtov;

b)prenesené rozpočtové prostriedky;

c)rozpočtové prostriedky opätovne sprístupnené v súlade s článkom 14;

d)rozpočtové prostriedky plynúce z platieb v rámci predbežného financovania, ktoré boli vrátené v súlade s článkom 12 ods. 3 písm. b);

e)rozpočtové prostriedky získané z príjmov pripísaných v priebehu rozpočtového roka alebo v priebehu predchádzajúcich rozpočtových rokov, ktoré sa ešte nepoužili.

3.Viazané rozpočtové prostriedky pokrývajú celkové náklady vyplývajúce z právnych záväzkov prijatých v priebehu rozpočtového roka s výhradou článku 112 ods. 2.

4.Platobnými rozpočtovými prostriedkami sa uhrádzajú platby vykonávané pri splácaní právnych záväzkov zahrnutých do rozpočtu v bežnom rozpočtovom roku alebo v predchádzajúcich rozpočtových rokoch.

5.Odseky 2 a 3 tohto článku nebránia globálnemu viazaniu rozpočtových prostriedkov alebo rozdeleniu rozpočtových záväzkov na ročné čiastkové platby v súlade s článkom 110 ods. 1 písm. b) a článkom 110 ods. 2.

Článok 8
Osobitné pravidlá pre zásady jednotnosti a presnosti rozpočtu

1.Všetky príjmy a výdavky sa zahrnú do niektorého rozpočtového riadku.

2.Žiadny výdavok nemôže byť viazaný ani povolený, ak presahuje výšku schválených rozpočtových prostriedkov.

3.Ak sa v dohodách o príspevku alebo dohodách o financovaní nestanovuje inak, úroky vzniknuté z platieb v rámci predbežného financovania uskutočnených z rozpočtu Únii nepatria.

KAPITOLA 2
Zásada ročnej platnosti

Článok 9
Rozpočtový rok

Rozpočtové prostriedky v rozpočte sa schvaľujú na rozpočtový rok, ktorý trvá od 1. januára do 31. decembra.

Článok 10
Rozpočtové účtovníctvo týkajúce sa príjmov a rozpočtových prostriedkov

1.Príjmy za rozpočtový rok sa účtujú do daného rozpočtového roka na základe súm vybraných v priebehu tohto rozpočtového roka. Vlastné zdroje za mesiac január nasledujúceho rozpočtového roka sa však môžu sprístupniť vopred podľa nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 609/2014 29 .

2.Zápisy, ktoré sa týkajú vlastných zdrojov založených na dani z pridanej hodnoty a na hrubom národnom dôchodku, sa môžu upravovať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 609/2014.

3.Záväzky sa účtujú na základe právnych záväzkov prijatých do 31. decembra. Výnimkou sú globálne rozpočtové záväzky uvedené v článku 110 ods. 4, ktoré sa účtujú na základe rozpočtových záväzkov prijatých do 31. decembra.

4.Platby sa účtujú do rozpočtového roka na základe platieb, ktoré vykonal účtovník do 31. decembra príslušného roka.

5.Odchylne od ustanovení odsekov 3 a 4:

a)výdavky Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) sa účtujú na rozpočtový rok na základe platieb, ktoré vráti Komisia členským štátom do 31. decembra daného rozpočtového roka, za predpokladu, že účtovník prevzal platobný príkaz do 31. januára nasledujúceho rozpočtového roka;

b)výdavky spravované v rámci zdieľaného plnenia okrem EPZF sa účtujú na rozpočtový rok na základe refundácií, ktoré zašle Komisia členským štátom do 31. decembra daného rozpočtového roka vrátane výdavkov, ktoré sa do 31. januára nasledujúceho rozpočtového roka zaúčtujú podľa článkov 28 a 29.

Článok 11
Viazanie rozpočtových prostriedkov

1.Rozpočtové prostriedky zahrnuté do rozpočtu sa po prijatí rozpočtu môžu viazať s účinnosťou od 1. januára.

2.Od 15. októbra rozpočtového roka sa môžu bežné administratívne výdavky a bežné výdavky na riadenie v prípade EPZF vopred viazať na ťarchu rozpočtových prostriedkov vyhradených na nasledujúci rozpočtový rok.

Takéto záväzky však neprekročia:

a)jednu štvrtinu rozpočtových prostriedkov, o ktorých rozhodli Európsky parlament a Rada a ktoré sú zahrnuté v príslušnom rozpočtovom riadku na bežný rozpočtový rok na bežné administratívne výdavky, za predpokladu, že tieto výdavky boli schválené v poslednom riadne prijatom rozpočte;

b)tri štvrtiny celkovej výšky príslušných rozpočtových prostriedkov, o ktorých rozhodli Európsky parlament a Rada, na bežný rozpočtový rok na bežné výdavky na riadenie v prípade EPZF za predpokladu, že tieto výdavky v zásade vychádzajú z existujúceho základného právneho aktu.

Článok 12
Zrušenie a prenos rozpočtových prostriedkov

1.Rozpočtové prostriedky, ktoré sa nepoužili do konca rozpočtového roka, pre ktorý boli zahrnuté do rozpočtu, sa zrušia, ak nie sú prenesené v súlade s odsekmi 2 a 3.

2.Rozpočtové prostriedky sa môžu preniesť, ale len do nasledujúceho rozpočtového roka, na základe rozhodnutia, ktoré prijme príslušná inštitúcia do 15. februára, pokiaľ ide o:

a)sumy zodpovedajúce viazaným rozpočtovým prostriedkom a nediferencovaným rozpočtovým prostriedkom, v prípade ktorých bola do 31. decembra skončená väčšina prípravných etáp postupu viazania. Tieto sumy sa potom môžu viazať až do 31. marca nasledujúceho roka, s výnimkou nediferencovaných rozpočtových prostriedkov súvisiacich so stavebnými projektmi, ktoré sa môžu viazať až do 31. decembra nasledujúceho rozpočtového roka;

b)sumy, ktoré sú potrebné, pretože legislatívny orgán prijal základný akt v poslednom štvrťroku rozpočtového roka a Komisia nemohla do 31. decembra zaviazať rozpočtové prostriedky vyhradené na tento účel. Takéto sumy sa môžu viazať až do 31. decembra nasledujúceho rozpočtového roka;

c)platobné rozpočtové prostriedky potrebné na pokrytie existujúcich záväzkov alebo záväzkov spojených s prenesenými viazanými rozpočtovými prostriedkami, ak platobné rozpočtové prostriedky poskytnuté v príslušných rozpočtových riadkoch na nasledujúci rozpočtový rok nie sú dostatočné na pokrytie požiadaviek;

d)neviazané rozpočtové prostriedky na akcie uvedené v článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013.

Takýto prenos nesmie v rámci limitu 2 % pôvodných rozpočtových prostriedkov schválených rozpočtovým orgánom presiahnuť výšku úpravy priamych platieb vykonanú podľa článku 26 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 počas predchádzajúceho rozpočtového roka. Prenesené rozpočtové prostriedky sa vrátia do rozpočtových riadkov, ktoré sa týkajú akcií uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013;

e)rozpočtové prostriedky nepridelené na začiatku rozpočtového roka súvisiace s prostriedkami uvedenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva (ENI) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020 (DCI), a to v rámci limitu 10 % pôvodných rozpočtových prostriedkov každého nástroja.

Príslušná inštitúcia informuje Európsky parlament a Radu do 15. marca o prijatí rozhodnutia o prenose prostriedkov. Pre každý rozpočtový riadok takisto uvedie, ako sa pri každom prenose uplatnili kritériá uvedené v písmenách a), b) a c).

3.Rozpočtové prostriedky sa prenesú automaticky v prípade:

a)súm zodpovedajúcich viazaným a platobným rozpočtovým prostriedkom pre rezervu na núdzovú pomoc a krízovú rezervu Európskej únie a viazaným rozpočtovým prostriedkom pre Fond solidarity Európskej únie;

b)súm zodpovedajúcich vnútorným pripísaným príjmom.

Sumy uvedené v písmenách a) a b) sa môžu preniesť len do nasledujúceho rozpočtového roka a môžu sa viazať až do 31. decembra, s výnimkou vnútorných pripísaných príjmov z prenájmu a predaja budov a pozemkov uvedených v článku 20 ods. 3 písm. g), ktoré možno prenášať, až kým nie sú úplne využité. Viazané rozpočtové prostriedky uvedené v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 a nariadení (EÚ) č. 514/2014 30 , ktoré sú k dispozícii k 31. decembru a ktoré plynú z vrátených platieb v rámci predbežného financovania, sa môžu prenášať až do ukončenia programu a v prípade potreby sa môžu použiť, ak už nie sú k dispozícii žiadne iné viazané rozpočtové prostriedky;

c)súm zodpovedajúcich vonkajším pripísaným príjmom.

Tieto sumy sa prenášajú automaticky a plne sa použijú do ukončenia realizácie všetkých operácií súvisiacich s programom alebo akciou, na ktoré boli vyčlenené, alebo sa môžu preniesť a použiť v rámci následného programu či akcie.

Toto sa nevzťahuje na príjmy uvedené v článku 20 ods. 2 písm. g) bode iii), pre ktoré sa rozpočtové prostriedky, ktoré neboli viazané v priebehu piatich rokov, zrušia.

S vonkajšími pripísanými príjmami pochádzajúcimi z účasti štátov Európskeho združenia voľného obchodu (ďalej len „EZVO“) na určitých programoch Únie uvedených v článku 20 ods. 2 písm. e) sa nakladá v súlade s protokolom 32 k Dohode o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“);

d)platobných rozpočtových prostriedkov týkajúcich sa EPZF, ktoré vyplývajú z pozastavení podľa článku 41 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

4.Nediferencované rozpočtové prostriedky právne viazané na konci rozpočtového roka sa vyplatia do konca nasledujúceho rozpočtového roka.

5.Bez toho, aby bol dotknutý článok 3, rozpočtové prostriedky zahrnuté do rezervy a rozpočtové prostriedky na výdavky na zamestnancov sa nemôžu prenášať. Na účely tohto článku zahŕňajú výdavky na zamestnancov platy a príspevky pre členov a zamestnancov inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje služobný poriadok.

Článok 13
Zrušenie viazanosti rozpočtových prostriedkov

1.V prípade, že sa zruší viazanosť rozpočtových prostriedkov v ktoromkoľvek rozpočtovom roku nasledujúcom po rozpočtovom roku, v ktorom boli rozpočtové prostriedky viazané, v dôsledku celkového alebo čiastočného nevykonania akcií, na ktoré boli účelovo viazané, príslušné rozpočtové prostriedky sa zrušia, pokiaľ nie je v článku 14 ods. 3 stanovené inak.

2.V prípade súm, ktoré musia byť viazané až do 31. marca v súlade s článkom 12 ods. 2, ak sa viazanosť zodpovedajúcich rozpočtových prostriedkov po 31. marci zruší, musia byť zrušené.

3.Viazanosť rozpočtových prostriedkov uvedených v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 sa automaticky zruší v súlade s uvedeným nariadením.

4.Viazanosť rozpočtových prostriedkov uvedených v nariadení (EÚ) č. 514/2014 sa automaticky zruší v súlade s uvedeným nariadením.

5.Odseky 1, 2 a 3 tohto článku sa neuplatňujú na vonkajšie pripísané príjmy uvedené v článku 20 ods. 2.

Článok 14
Opätovné sprístupnenie rozpočtových prostriedkov, ktorých viazanosť sa zrušila

1.Rozpočtové prostriedky, ktorých viazanosť sa zrušila, uvedené v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 a nariadení (EÚ) č. 223/2014 31 sa môžu opäť sprístupniť v prípade závažnej chyby, ktorá vznikla výlučne na strane Komisie.

Na tento účel Komisia preskúma prípady zrušenia viazanosti, ku ktorým došlo v priebehu predchádzajúceho rozpočtového roka a do 15. februára bežného rozpočtového roka rozhodne na základe požiadaviek, či je potrebné opätovne sprístupniť príslušné rozpočtové prostriedky.

2.Rozpočtové prostriedky, ktorých viazanosť sa zrušila, sa opäť sprístupnia v prípade:

a)zrušenia viazanosti rozpočtových prostriedkov určených na program na základe opatrení týkajúcich sa uplatňovania výkonnostnej rezervy zriadenej článkom 20 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

b)zrušenia viazanosti rozpočtových prostriedkov určených na program venovaný osobitnému finančnému nástroju v prospech MSP po ukončení účasti členského štátu na danom finančnom nástroji, ako je uvedené v článku 39 ods. 2 siedmom pododseku nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

3.Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, rozpočtové prostriedky, ktorých viazanosť bola zrušená v roku n-2, sa opäť sprístupnia pre krízovú rezervu Európskej únie v rámci rozpočtového postupu na rok n.

Keď Komisia usúdi, že je potrebné použiť prostriedky z tejto rezervy, predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na presun prostriedkov z tejto rezervy do príslušných rozpočtových riadkov v súlade s článkom 30 ods. 4.

4.Viazané rozpočtové prostriedky zodpovedajúce výške rozpočtových prostriedkov, ktorých viazanosť sa zrušila v dôsledku celkového alebo čiastočného nevykonania príslušných výskumných projektov, sa môžu opäť sprístupniť v rámci ročného rozpočtového postupu v prospech výskumného programu, do ktorého projekty patria, alebo v prospech jeho nástupcu.

Článok 15
Pravidlá uplatniteľné v prípade neskorého prijatia rozpočtu

1.Ak na začiatku rozpočtového roka nie je rozpočet prijatý s konečnou platnosťou, použije sa postup stanovený v článku 315 prvom odseku ZFEÚ (režim predbežných dvanástin). Záväzky je možné prijímať a platby je možné uskutočňovať v rámci limitov stanovených v odseku 2 tohto článku.

2.Záväzky je možné prijímať podľa kapitol do maximálnej výšky jednej štvrtiny celkových rozpočtových prostriedkov povolených v príslušnej kapitole v predchádzajúcom rozpočtovom roku, zvýšenej o jednu dvanástinu za každý mesiac, ktorý uplynul.

Limit rozpočtových prostriedkov stanovený v návrhu rozpočtu nemožno prekročiť.

Platby je možné uskutočňovať mesačne podľa kapitol do maximálnej výšky jednej dvanástiny rozpočtových prostriedkov povolených v príslušnej kapitole v predchádzajúcom rozpočtovom roku. Táto suma však nesmie presiahnuť jednu dvanástinu rozpočtových prostriedkov stanovených v danej kapitole návrhu rozpočtu.

3.Rozpočtovými prostriedkami povolenými v príslušnej kapitole v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ako sa uvádza v odsekoch 1 a 2, sa rozumejú rozpočtové prostriedky, o ktorých sa hlasovalo v súvislosti s rozpočtom, vrátane opravných rozpočtov, a ktoré sú po úprave o presuny uskutočnené počas toho rozpočtového roka.

4.Ak si to vyžaduje kontinuita činnosti Únie, Rada uznášajúca sa kvalifikovanou väčšinou môže na návrh Komisie schváliť poskytnutie výdavkov presahujúcich jednu predbežnú dvanástinu, ale nepresahujúcich súčet štyroch dočasných dvanástin, z čoho je vyňatá tá dvanástina, ktorá sa sprístupnila automaticky, okrem riadne odôvodnených prípadov, tak na záväzky, ako aj na platby, a to nad rámec predbežných dvanástin poskytnutých automaticky v súlade s odsekmi 1 a 2. Rozhodnutie o schválení bezodkladne postúpi Európskemu parlamentu.

Rozhodnutie uvedené v prvom pododseku nadobúda účinnosť 30 dní po jeho prijatí, ak Európsky parlament:

a)ktorý sa uznáša väčšinou všetkých svojich poslancov, nerozhodne v rámci uvedenej lehoty o znížení týchto výdavkov, a v tom prípade Komisia predloží nový návrh;

b)neinformuje Radu a Komisiu o tom, že nechce znížiť tieto výdavky, a v tom prípade rozhodnutie nadobudne účinnosť pred uplynutím lehoty 30 dní.

Dodatočné dvanástiny sa schvaľujú ako celok a nie sú deliteľné.

5.Ak v prípade niektorej kapitoly schválené štyri predbežné dvanástiny pridelené podľa odseku 4 nepostačujú na pokrytie výdavkov potrebných na to, aby sa zabránilo prerušeniu kontinuity činnosti Únie v oblasti, na ktorú sa vzťahuje príslušná kapitola, je výnimočne možné schváliť prekročenie výšky rozpočtových prostriedkov zahrnutých do príslušnej rozpočtovej kapitoly v predchádzajúcom rozpočtovom roku. Európsky parlament a Rada konajú v súlade s postupmi stanovenými v odseku 4. Celková disponibilná suma rozpočtových prostriedkov v rozpočte predchádzajúceho rozpočtového roka alebo v navrhovanej verzii návrhu rozpočtu sa však za žiadnych okolností nemôže prekročiť.

KAPITOLA 3
Zásada vyrovnanosti

Článok 16
Vymedzenie pojmu a rozsah pôsobnosti

1.Príjmy a platobné rozpočtové prostriedky musia byť v rovnováhe.

2.Únia a subjekty Únie uvedené v článkoch 69 a 70 si nesmú v rámci rozpočtu brať úvery.

Článok 17
Zostatok z rozpočtového roka

1.Zostatok z každého rozpočtového roka sa zahrnie do rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok ako príjem v prípade prebytku alebo ako platobné rozpočtové prostriedky v prípade schodku.

2.Odhady takýchto príjmov alebo platobných rozpočtových prostriedkov sa zahrnú do rozpočtu v priebehu rozpočtového postupu a do opravného listu, ktorý sa predkladá podľa článku 40. Odhady sa vypracovávajú v súlade s článkom 1 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 608/2014 32 .

3.Po predložení predbežnej účtovnej závierky za každý rozpočtový rok sa akýkoľvek nesúlad medzi touto účtovnou závierkou a odhadom zahrnie do rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok prostredníctvom opravného rozpočtu. V takom prípade Komisia predloží návrh opravného rozpočtu súčasne Európskemu parlamentu a Rade do 15 dní po predložení predbežnej účtovnej závierky.

KAPITOLA 4
Zásada zúčtovacej jednotky

Článok 18
Používanie eura

1.Viacročný finančný rámec a rozpočet sa zostavujú a plnia v eurách a účtovné závierky sa predkladajú v eurách. Na účely hotovostného toku uvedeného v článku 76 sú však účtovník, v prípade zálohových účtov správcovia záloh a pre potreby administratívneho riadenia Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) zodpovedný povoľujúci úradník oprávnení vykonávať operácie v iných menách.

2.Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia vyplývajúce z uplatňovania predpisov platných v jednotlivých odvetviach alebo z osobitných zmlúv v rámci verejného obstarávania, dohôd o grante, dohôd o príspevku alebo dohôd o financovaní, zodpovedný povoľujúci úradník vykonáva prepočet na základe denného výmenného kurzu uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie, sérii C, v deň, keď povoľujúci útvar vystavil platobný príkaz alebo príkaz na vymáhanie.

Ak žiadny takýto denný výmenný kurz nie je uverejnený, zodpovedný povoľujúci úradník použije ten, ktorý je uvedený v odseku 3.

3.Na účely systému účtovníctva uvedeného v článkoch 80 až 81 sa prepočet medzi eurom a inou menou vykonáva na základe mesačného účtovného kurzu eura. Tento účtovný výmenný kurz stanovuje účtovník Komisie pomocou akýchkoľvek zdrojov informácií, ktoré považuje za spoľahlivé, a to na základe výmenného kurzu v predposledný pracovný deň mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, pre ktorý sa kurz stanovuje.

4.Menové prepočty sa musia vykonávať tak, aby nemali výrazný vplyv na úroveň spolufinancovania Únie alebo nepriaznivý vplyv na rozpočet Únie. V náležitých prípadoch sa prepočet medzi eurom a inými menami vykoná s použitím priemeru denného výmenného kurzu v rámci príslušného obdobia.

KAPITOLA 5
Zásada všeobecnosti

Článok 19
Rozsah pôsobnosti

Bez toho, aby bol dotknutý článok 20, celkové príjmy pokrývajú celkové platobné rozpočtové prostriedky. Bez toho, aby bol dotknutý článok 25, sa všetky príjmy a výdavky zahrnú v plnej výške bez akýchkoľvek vzájomných úprav.

Článok 20
Pripísané príjmy

1.Vonkajšie pripísané príjmy a vnútorné pripísané príjmy sa účelovo viažu s cieľom financovať špecifické výdavky.

2.Vonkajšie pripísané príjmy tvoria:

a)finančné príspevky od členských štátov, tretích krajín a subjektov, ktoré neboli zriadené podľa ZFEÚ a Zmluvy o Euratome, určené na určité akcie alebo programy financované Úniou, ako aj na doplnkové programy výskumu a technologického vývoja, a spravované Komisiou v ich mene;

b)rozpočtové prostriedky týkajúce sa príjmov vytváraných Výskumným fondom pre uhlie a oceľ, ktorý bol založený Protokolom č. 37 o finančných dôsledkoch skončenia platnosti Zmluvy Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO) a o Výskumnom fonde pre uhlie a oceľ, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ;

c)úroky z vkladov a pokuty stanovené v nariadení Rady (ES) č. 1467/97 33 ;

d)príjmy účelovo viazané na špecifický účel, akými sú príspevky nadácií, subvencie, dary a odkazy v závetoch, vrátane účelovo viazaných príjmov špecifických pre každú inštitúciu;

e)finančné príspevky na činnosti Únie od tretích krajín alebo od subjektov mimo Únie, na ktoré sa nevzťahuje písmeno b);

f)vnútorné pripísané príjmy uvedené v odseku 3 v rozsahu, v ktorom dopĺňajú iné príjmy podľa tohto odseku;

g)príjmy z činností súťažného charakteru vykonávaných Spoločným výskumným centrom (JRC), ktoré pozostávajú z:

i)postupov udeľovania grantov a postupov verejného obstarávania, na ktorých sa JRC zúčastňuje;

ii)činností JRC vykonávaných v mene tretích strán;

iii)činností vykonávaných v rámci administratívnej dohody s inými inštitúciami alebo inými útvarmi Komisie v súlade s článkom 57 na účely poskytovania vedecko-technických služieb.

3.Vnútorné pripísané príjmy tvoria:

a)príjmy od tretích strán za dodanie tovaru, poskytnutie služieb alebo uskutočnenie prác na ich žiadosť;

b)výnosy z predaja vozidiel, vybavenia, zariadení, materiálov a vedeckých a technických prístrojov;

c)príjmy plynúce z vrátenia nesprávne vyplatených súm v súlade s článkom 99;

d)príjmy plynúce z úrokov z platieb v rámci predbežného financovania s výhradou článku 8 ods. 3;

e)výnosy z dodania tovaru, poskytnutia služieb a uskutočnenia prác v prospech iných útvarov v rámci inštitúcie, inštitúcií alebo subjektov vrátane náhrad vrátených inými inštitúciami alebo subjektmi za diéty na služobné cesty zaplatené v ich mene;

f)prijaté platby poistného;

g)príjmy z prenájmu a z predaja budov a pozemkov;

h)príjmy z predaja publikácií a filmov vrátane tých, ktoré sú zaznamenané na elektronickom nosiči;

i)príjmy a vrátené platby z finančných operácií, iných ako vypožičiavanie si a požičiavanie prostriedkov, a ich aktíva držané v spoločnom rezervnom fonde;

j)príjmy plynúce z následného vrátenia daní podľa článku 25 ods. 3 písm. b). Pripísané príjmy sa prenesú a prevedú v súlade s ustanoveniami článku 12 ods. 3 písm. b) a c) a článku 30.

4.Aj v základnom akte môžu byť príjmy, ktoré sú v ňom stanovené, pripísané k špecifickým výdavkovým položkám. Ak nie je v základnom akte stanovené inak, takéto príjmy sa považujú za vnútorné pripísané príjmy.

5.Rozpočet obsahuje riadky pre zaznamenanie vonkajších pripísaných príjmov a vnútorných pripísaných príjmov, v ktorých sa podľa možnosti vždy uvádza príslušná suma.

Článok 21
Zaznamenávanie pripísaných príjmov a vyčlenenie zodpovedajúcich rozpočtových prostriedkov

1.Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 písm. c) tohto článku a článok 22, pripísané príjmy sa zaznamenávajú v rozpočte takto:

a)vo výkaze príjmov v oddiele jednotlivých inštitúcií je vytvorený rozpočtový riadok, kde sa zaznamenávajú príjmy;

b)vo výkaze výdavkov sa v poznámkach k rozpočtu, vrátane všeobecných poznámok, uvádza, do ktorých rozpočtových riadkov možno zaznamenať rozpočtové prostriedky zodpovedajúce pripísaným príjmom, ktoré sú k dispozícii.

V prípade uvedenom v prvom pododseku písm. a) sa uvádza symbolický záznam „pro memoria“ a odhadované príjmy sa pre informáciu uvádzajú v poznámkach.

2.Len čo príslušná inštitúcia získa príjem, rozpočtové prostriedky zodpovedajúce pripísaným príjmom sa automaticky vyčlenia, a to ako viazané rozpočtové prostriedky, aj ako platobné rozpočtové prostriedky, avšak s výnimkou týchto prípadov:

a)v prípade uvedenom v článku 20 ods. 2 písm. a), ak ide o členské štáty a ak je dohoda o príspevku vyjadrená v eurách, viazané rozpočtové prostriedky možno vyčleniť až po tom, ako členský štát podpíše dohodu o príspevku;

b)v prípade uvedenom v článku 20 ods. 2 písm. b) a v článku 20 ods. 2 písm. g) bodoch i) a iii) sa viazané rozpočtové prostriedky vyčlenia hneď po vykonaní odhadu pohľadávky;

c)v prípade uvedenom v článku 20 ods. 2 písm. c) vedie zaznamenanie týchto súm do výkazu príjmov k vyčleneniu viazaných rozpočtových prostriedkov a platobných rozpočtových prostriedkov vo výkaze výdavkov.

Rozpočtové prostriedky uvedené v písmene c) tohto odseku sa implementujú v súlade s článkom 19.

3.Odhady pohľadávok uvedené v článku 20 ods. 2 písm. b) a h) sa zasielajú účtovníkovi na registráciu.

Článok 22
Pripísané príjmy pochádzajúce z účasti štátov EZVO na určitých programoch Únie

4.Výnosy uvedené v článku 20 ods. 2 písm. e) sa do rozpočtu zaznamenávajú takto:

a)vo výkaze príjmov je vytvorený rozpočtový riadok so symbolickým záznamom „pro memoria“, kde sa zaznamenáva celková výška príspevku štátov EZVO na daný rozpočtový rok;

b)vo výkaze výdavkov, prílohe, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť rozpočtu, sa uvádzajú všetky rozpočtové riadky, ktoré sa týkajú činností Únie, na ktorých sa zúčastňujú štáty EZVO.

5.Podľa článku 82 Dohody o EHP sumy zodpovedajúce ročnej účasti štátov EZVO, ktoré Komisii potvrdil Spoločný výbor Európskeho hospodárskeho priestoru v súlade s článkom 1 ods. 5 protokolu 32, ktorý tvorí prílohu k dohode o EHP, vedú na začiatku rozpočtového roka k vyčleneniu plnej výšky zodpovedajúcich viazaných rozpočtových prostriedkov a platobných rozpočtových prostriedkov.

Článok 23
Donácie

6.Inštitúcie Únie môžu prijať všetky donácie venované Únii, ako sú príjmy z príspevkov nadácií, subvencií, darov a odkazov v závetoch.

7.Prijatie donácie s hodnotou 50 000 EUR alebo viac, ktorá zahŕňa finančný poplatok vrátane následných nákladov, ktoré prekračujú 10 % hodnoty poskytnutej donácie, podlieha schváleniu Európskeho parlamentu a Rady. Pokiaľ ide o toto schválenie, Európsky parlament a Rada v tejto záležitosti konajú do dvoch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti Komisie. Ak nebola v tejto lehote vznesená žiadna námietka, inštitúcie Únie prijmú konečné rozhodnutie týkajúce sa prijatia donácie. Inštitúcie Únie vysvetlia finančné poplatky spojené s prijímaním donácií venovaných Únii.

Článok 24
Podnikové sponzorstvo

1.Podnikové sponzorstvo je dohoda, ktorou právnická osoba nepeňažným spôsobom podporuje podujatie alebo činnosť na propagačné účely alebo na účely sociálnej zodpovednosti podnikov.

2.Na základe osobitných vnútorných pravidiel Únie môžu inštitúcie a subjekty výnimočne povoliť nepeňažné podnikové sponzorstvo za predpokladu, že:

a)náležite zohľadňuje zásady nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania, transparentnosti, proporcionality;

b)prispieva k pozitívnemu obrazu Únie a priamo súvisí s hlavným cieľom podujatia alebo akcie;

c)nevytvára konflikt záujmov, a ani sa netýka výlučne spoločenských podujatí.

Článok 25
Pravidlá pre odpočty a úpravy výmenného kurzu

1.Od žiadostí o platbu, ktoré sa následne predložia na úhradu čistej sumy, sa môžu odpočítať:

a)sankcie uložené zmluvným stranám verejných zákaziek alebo príjemcom grantu;

b)zľavy, náhrady a rabaty z jednotlivých faktúr a výkazov výdavkov;

c)úroky získané z platieb v rámci predbežného financovania;

d)úpravy v súvislosti s neoprávnene vyplatenými sumami.

Úpravy uvedené v prvom pododseku písm. d) možno vykonať prostredníctvom priameho odpočítania z novej priebežnej platby alebo platby zostatku rovnakému príjemcovi grantu v rámci kapitoly, článku a rozpočtového roka, v súvislosti s ktorými sa uskutočnila nadmerná platba.

Na odpočítané položky uvedené v prvom pododseku písm. c) a d) sa vzťahujú pravidlá účtovania Únie.

2.Náklady na výrobky dodávané alebo služby poskytované Únii, ktorých súčasťou sú dane vracané členskými štátmi na základe Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie, sa hradia z rozpočtu v sume bez dane.

3.Náklady na výrobky dodávané alebo služby poskytované Únii, ktorých súčasťou sú dane vracané tretími krajinami na základe príslušných dohôd, sa môžu hradiť z rozpočtu v prípade ktorejkoľvek z týchto súm:

a)suma bez dane;

b)suma zahŕňajúca daň. V takom prípade sa následne vrátená daň považuje za vnútorný pripísaný príjem.

4.Je možné robiť úpravy vzhľadom na rozdiely vo výmenných kurzoch, ku ktorým dochádza pri plnení rozpočtu. Konečný zisk alebo strata sa zahrnie do zostatku za daný rok.

KAPITOLA 6
Zásada špecifikácie

Článok 26
Všeobecné ustanovenia

1.Rozpočtové prostriedky sa účelovo viažu na špecifické účely podľa hláv a kapitol. Kapitoly sa ďalej delia na články a položky.

2.Komisia a ostatné inštitúcie môžu presúvať rozpočtové prostriedky v rámci rozpočtu s výhradou splnenia osobitných podmienok stanovených v článkoch 27 až 30.

Rozpočtové prostriedky sa môžu presúvať iba do rozpočtových riadkov, pre ktoré sú v rozpočte schválené rozpočtové prostriedky, alebo v ktorých je zapísaný symbolický záznam „pro memoria“.

Percentuálne podiely uvedené v článkoch 27 a 28 sa vypočítavajú v čase podania žiadosti o presun, a to na základe rozpočtových prostriedkov stanovených v rozpočte vrátane opravných rozpočtov.

Zohľadňuje sa celková výška prostriedkov, ktoré sa majú presunúť v rámci rozpočtového riadku, z ktorého sa presuny uskutočňujú, po úprave o už presunuté rozpočtové prostriedky. Nezohľadňuje sa však výška prostriedkov, ktoré môže Komisia alebo príslušná inštitúcia presunúť autonómne bez rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady.

Bez toho, aby boli dotknuté dodatočné podmienky pre žiadosti o presun stanovené v článku 30, k návrhom na presuny a k všetkým informáciám pre Európsky parlament a Radu, ktoré sa týkajú presunov uskutočňovaných podľa článkov 27, 28 a 29, sú priložené príslušné a podrobné doklady, ktoré uvádzajú najaktuálnejšie disponibilné informácie o implementácii rozpočtových prostriedkov a odhadoch požiadaviek do konca rozpočtového roka, a to tak pre rozpočtové riadky, do ktorých sa rozpočtové prostriedky majú presunúť, ako aj pre rozpočtové riadky, z ktorých sa tieto prostriedky majú presunúť.

Článok 27
Presuny, ktoré uskutočňujú iné inštitúcie ako Komisia

1.Každá inštitúcia okrem Komisie môže v rámci vlastného rozpočtového oddielu presúvať rozpočtové prostriedky:

a)z jednej rozpočtovej hlavy do druhej do maximálnej výšky 10 % rozpočtových prostriedkov na daný rok uvedených v riadku, z ktorého sa presun uskutočňuje;

b)z jednej kapitoly do druhej bez obmedzenia.

2.Tri týždne pred uskutočnením presunu podľa odseku 1 informuje inštitúcia o tomto svojom zámere Európsky parlament a Radu. Ak v uvedenej lehote Európsky parlament alebo Rada uvedie náležite opodstatnené dôvody, použije sa postup stanovený v článku 29.

3.Každá inštitúcia okrem Komisie môže v rámci vlastného rozpočtového oddielu navrhnúť Európskemu parlamentu a Rade presuny z jednej rozpočtovej hlavy do druhej, ktoré prekračujú limit 10 % rozpočtových prostriedkov na rok uvedených v riadku, z ktorého sa presun uskutočňuje. Tieto presuny podliehajú postupu stanovenému v článku 29.

4.Každá inštitúcia okrem Komisie môže v rámci vlastného rozpočtového oddielu uskutočňovať presuny v rámci článkov a v rámci každej kapitoly bez toho, aby o tom vopred informovala Európsky parlament a Radu. Takisto môže uskutočniť presuny z jednej kapitoly do druhej v rámci tej istej hlavy až do maximálnej výšky 10 % rozpočtových prostriedkov na daný rok uvedených v riadku, z ktorého sa presun uskutočňuje, a to bez toho, aby o tom vopred informovala Európsky parlament a Radu.

Článok 28
Presuny uskutočňované Komisiou

1.Komisia môže v rámci vlastného rozpočtového oddielu autonómne:

a)presúvať rozpočtové prostriedky v rámci každej kapitoly;

b)presúvať rozpočtové prostriedky z jednej rozpočtovej hlavy do druhej, pokiaľ ide o výdavky na zamestnancov a administratívu, ktoré sú spoločné pre viacero hláv, až do maximálnej výšky 10 % rozpočtových prostriedkov na daný rok uvedených v riadku, z ktorého sa presun uskutočňuje, až do maximálnej výšky 30 % rozpočtových prostriedkov na daný rok uvedených v riadku, do ktorého sa presun uskutočňuje;

c)pokiaľ ide o operačné výdavky, presúvať rozpočtové prostriedky medzi kapitolami v rámci tej istej hlavy alebo medzi dvoma rozličnými hlavami, na ktoré sa uplatňuje ten istý základný akt, vrátane kapitol administratívnej podpory, a to až do maximálnej výšky 10 % rozpočtových prostriedkov na daný rok uvedených v riadku, z ktorého sa presun uskutočňuje;

d)pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky na výskum a technologický vývoj implementované JRC, Komisia môže v rámci rozpočtovej hlavy, ktorá sa týka oblasti politiky „Priamy výskum“, uskutočňovať presuny medzi kapitolami až do výšky 15 % rozpočtových prostriedkov uvedených v riadku, z ktorého sa presun uskutočňuje;

e)pokiaľ ide o Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ), presúvať rozpočtové prostriedky z rezervy do príslušného riadku po prijatí rozhodnutia o mobilizácii fondu Európskym parlamentom a Radou;

f)pokiaľ ide o operačné výdavky z fondov spravovaných v rámci zdieľaného plnenia s výnimkou EPZF, presúvať rozpočtové prostriedky z jednej hlavy do druhej za predpokladu, že príslušné rozpočtové prostriedky sú určené na ten istý cieľ v zmysle dotknutého nariadenia alebo sú výdavkami na technickú pomoc;

g)presúvať rozpočtové prostriedky z rozpočtovej položky pre rozpočtovú záruku do rozpočtovej položky inej rozpočtovej záruky, ak zdroje vyčlenené v rámci spoločného fondu vyčlenených prostriedkov nie sú dostatočné na uhradenie záruky.

Na účely prvého pododseku písm. c) sú povolené autonómne presuny z riadkov výdavkov na administratívnu podporu do príslušných operačných riadkov.

Komisia prijme svoje rozhodnutia do 31. januára nasledujúceho rozpočtového roka.

Výdavky uvedené v prvom pododseku písm. b) tohto článku zahŕňajú v prípade všetkých oblastí politiky položky uvedené v článku 45 ods. 3.

Ak Komisia presúva rozpočtové prostriedky EPZF podľa odseku 1 po 31. decembri, prijme rozhodnutie do 31. januára nasledujúceho rozpočtového roka. Komisia o tom informuje Európsky parlament a Radu do dvoch týždňov od svojho rozhodnutia o týchto presunoch.

Tri týždne pred uskutočnením presunov podľa prvého pododseku písm. b) tohto článku informuje Komisia o tomto svojom zámere Európsky parlament a Radu. Ak v uvedenej lehote Európsky parlament alebo Rada uvedie náležite opodstatnené dôvody, použije sa postup stanovený v článku 29.

Odchylne od druhého pododseku môže Komisia počas posledných dvoch mesiacov rozpočtového roka autonómne presunúť rozpočtové prostriedky, ktoré súvisia s výdavkami na zamestnancov, externých zamestnancov a ostatných zamestnancov, z jednej hlavy do druhej v rámci celkového limitu vo výške 5 % rozpočtových prostriedkov pre daný rok. Komisia o tom informuje Európsky parlament a Radu do dvoch týždňov od svojho rozhodnutia o týchto presunoch.

2.Komisia môže v rámci vlastného rozpočtového oddielu a pod podmienkou, že o tom bezodkladne informuje Európsky parlament a Radu, rozhodnúť o týchto presunoch rozpočtových prostriedkoch z jednej rozpočtovej hlavy do druhej:

a)presun rozpočtových prostriedkov z hlavy „rezervy“ uvedenej v článku 47 tohto nariadenia, kde je jedinou podmienkou na uvoľnenie prostriedkov z rezervy prijatie základného aktu podľa článku 294 ZFEÚ;

b)v riadne odôvodnených výnimočných prípadoch ako sú medzinárodné humanitárne katastrofy a krízy vzniknuté po 1. decembri rozpočtového roka, presun nepoužitých rozpočtových prostriedkov na tento rozpočtový rok, ktoré sú stále k dispozícii v rámci rozpočtových hláv patriacich pod okruh 4 viacročného finančného rámca, do rozpočtových hláv týkajúcich sa pomoci v rámci krízového riadenia a operácií humanitárnej pomoci.

K návrhom na presuny a k všetkým informáciám pre Európsky parlament a Radu, ktoré sa týkajú presunov uskutočňovaných podľa článkov 27 a 28, sú priložené príslušné a podrobné doklady, ktoré preukazujú implementáciu rozpočtových prostriedkov a odhady požiadaviek do konca rozpočtového roka, a to tak pre rozpočtové riadky, do ktorých sa rozpočtové prostriedky majú presunúť, ako aj pre rozpočtové riadky, z ktorých sa tieto prostriedky majú presunúť.

Článok 29
Návrhy na presun predkladané Európskemu parlamentu a Rade inštitúciami

1.Každá inštitúcia predkladá svoje návrhy na presun súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

2.Návrhy na presuny platobných rozpočtových prostriedkov do fondov spravovaných v rámci zdieľaného plnenia s výnimkou EPZF môže Komisia predkladať Európskemu parlamentu a Rade do 10. januára nasledujúceho rozpočtového roka. Presun platobných rozpočtových prostriedkov možno vykonať z ktorejkoľvek položky rozpočtu. Šesťtýždňová lehota uvedená v odseku 3 sa skráti na tri týždne.

Ak Európsky parlament a Rada presun neschvália alebo ho schvália len čiastočne, zodpovedajúca časť výdavkov uvedených v článku 10 ods. 5 písm. b) sa uhradí z platobných rozpočtových prostriedkov nasledujúceho rozpočtového roka.

3.Európsky parlament a Rada prijímajú rozhodnutia o presunoch rozpočtových prostriedkov tak, ako je stanovené v odsekoch 4 a 8.

4.S výnimkou naliehavých prípadov Európsky parlament a Rada uznášajúca sa kvalifikovanou väčšinou prerokujú každý návrh na presun v lehote šiestich týždňov od jeho prevzatia oboma inštitúciami.

5.V prípade presunu rozpočtových prostriedkov EPZF zo strany Komisie v súlade s týmto článkom predloží Komisia návrhy na presun Európskemu parlamentu a Rade do 10. januára nasledujúceho rozpočtového roka.

Šesťtýždňová lehota uvedená v odseku 4 sa skráti na tri týždne.

6.Návrh na presun je schválený, ak v uvedenej lehote šiestich týždňov nastane niektorá z týchto situácií:

a)Európsky parlament a Rada návrh schvália;

b)Európsky parlament alebo Rada návrh schváli a druhá inštitúcia sa zdrží konania;

c)Európsky parlament a Rada sa zdržia konania alebo neprijmú rozhodnutie o zmene alebo zamietnutí návrhu na presun.

7.Ak Európsky parlament alebo Rada nepožiada inak, šesťtýždňová lehota uvedená v odseku 4 sa skráti na tri týždne v týchto prípadoch:

a)presun predstavuje menej ako 10 % rozpočtových prostriedkov v príslušnom rozpočtovom riadku, z ktorého sa presun uskutočňuje, alebo nepresahuje 5 000 000 EUR;

b)presun sa týka iba platobných rozpočtových prostriedkov a celková suma presunu nepresahuje 100 000 000 EUR.

8.Ak Európsky parlament alebo Rada sumu presunu zmení, zatiaľ čo druhá inštitúcia ho schváli alebo sa zdrží konania, alebo ak Európsky parlament aj Rada sumu presunu zmenia, za schválenú sa považuje nižšia z dvoch súm, za predpokladu, že príslušná inštitúcia svoj návrh na presun nestiahla.

Článok 30
Presuny, na ktoré sa vzťahujú osobitné ustanovenia

1.Rozpočtové prostriedky zodpovedajúce pripísaným príjmom sa môžu presúvať iba vtedy, keď sa tieto príjmy použijú na ten účel, na ktorý sú pripísané.

2.Symbolický záznam „pro memoria“ sa uvedie v riadku bez rozpočtových prostriedkov schválených na základe osobitnej žiadosti Komisie. Pravidlami pre prijatie žiadosti Komisie sú pravidlá stanovené v článku 29.

3.Odsek 1 sa nevzťahuje na vnútorné pripísané príjmy v prípade, že neexistujú identifikované potreby umožňujúce, aby sa takéto príjmy použili na účel, na ktorý sú pripísané.

4.Rozhodnutia o presunoch, ktorými sa umožňuje použitie rezervy na núdzovú pomoc a krízovej rezervy Európskej únie, prijíma Európsky parlament a Rada na návrh Komisie.

Na účely tohto odseku sa uplatňuje postup stanovený v článku 29 ods. 3 a 4. Ak Európsky parlament a Rada neschvália návrh Komisie a nedokážu dospieť k spoločnému stanovisku o použití tejto rezervy, zdržia sa konania v súvislosti s návrhom Komisie na presun.

K návrhom na presuny z rezervy na núdzovú pomoc a krízovej rezervy Európskej únie sa priložia príslušné a podrobné doklady, v ktorých sú uvedené:

a)najaktuálnejšie disponibilné informácie týkajúce sa implementácie rozpočtových prostriedkov a odhad požiadaviek až do konca rozpočtového roka v prípade rozpočtového riadku, do ktorého sa presun uskutočňuje;

b)analýza možností prerozdelenia rozpočtových prostriedkov.

5.Presuny z rezervy pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii sa považujú za schválené Európskym parlamentom a Radou po prijatí rozhodnutia o mobilizácii fondu.

KAPITOLA 7
Zásada riadneho finančného hospodárenia a výkonnosť

Článok 31
Výkonnosť a zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti

1.Rozpočtové prostriedky musia byť v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia, a teda sa musia implementovať v súlade s týmito zásadami:

a)zásadou hospodárnosti, ktorá vyžaduje, aby prostriedky, ktoré používa inštitúcia na výkon svojich činností, boli dané k dispozícii v správnom čase, vo vhodnom množstve a kvalite a za najlepšiu cenu;

b)zásadou efektívnosti, ktorá sa týka najlepšieho vzájomného pomeru medzi použitými prostriedkami a dosiahnutými výsledkami;

c)zásadou účinnosti, ktorá sa týka miery, v akej boli splnené stanovené ciele.

2.V súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia je použitie rozpočtových prostriedkov zamerané na výkonnosť a na tento účel:

a)ciele programov a činností sa stanovia ex ante;

b)pokrok pri dosahovaní cieľov sa monitoruje pomocou ukazovateľov výkonnosti;

c)výsledky sa oznamujú Európskemu parlamentu a Rade v súlade s článkom 39 ods. 3 písm. h) a článkom 239 ods. 1 písm. b) bodom ii).

Článok 32
Hodnotenia

1.Programy a činnosti spojené so značnými výdavkami podliehajú hodnoteniu ex ante a retrospektívnemu hodnoteniu (ďalej len „hodnotenie“), pričom každé takéto hodnotenie je úmerné stanoveným cieľom a výdavkom.

2.Hodnotenia ex ante na podporu prípravy programov a činností sú založené na dôkazoch o výkonnosti súvisiacich programov alebo činností a identifikujú a analyzujú problémy, ktoré je potrebné riešiť, pridanú hodnotu EÚ, ciele, očakávané vplyvy rôznych možností a mechanizmy monitorovania a hodnotenia.

3.Retrospektívne hodnotenia posudzujú výkonnosť programu alebo činnosti vrátane takých aspektov, ako sú účinnosť, efektívnosť, súlad, relevantnosť a pridaná hodnota EÚ. Vykonávajú sa pravidelne a v dostatočnom predstihu tak, aby ich zistenia mohli byť zohľadnené pri hodnoteniach ex ante, ktoré slúžia na podporu prípravy súvisiacich programov a činností.

Článok 33
Povinný finančný výkaz

1.Ku každému návrhu alebo iniciatíve, ktoré legislatívnemu orgánu predloží Komisia, vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoký predstaviteľ“) alebo členský štát a ktoré môžu mať vplyv na rozpočet vrátane zmien počtu pracovných miest, sa pripojí finančný výkaz a hodnotenie ex ante stanovené v článku 32.

Ku každej zmene návrhu alebo iniciatívy predložených legislatívnemu orgánu, ktoré môžu mať značný vplyv na rozpočet vrátane zmien počtu pracovných miest, sa pripojí finančný výkaz vypracovaný inštitúciou, ktorá danú zmenu navrhuje.

Finančný výkaz obsahuje finančné a hospodárske údaje, na základe ktorých môže legislatívny orgán posúdiť potrebu akcie Únie. Finančný výkaz poskytuje príslušné informácie o súlade a možnej súčinnosti s inými činnosťami Únie.

V prípade viacročných operácií finančný výkaz obsahuje predbežný súpis ročných požiadaviek z hľadiska rozpočtových prostriedkov a pracovných miest, vrátane pracovných miest pre externých zamestnancov, a hodnotenie ich finančného vplyvu zo strednodobého hľadiska.

2.Komisia počas rozpočtového postupu poskytuje informácie, ktoré sú vzhľadom na pokrok v rokovaniach o návrhu alebo iniciatíve predložených legislatívnemu orgánu potrebné na účely porovnania medzi zmenami v požadovaných rozpočtových prostriedkoch a pôvodnými prognózami vo finančnom výkaze.

3.Na účely zníženia rizika podvodov, nezrovnalostí a nesplnenia cieľov finančný výkaz uvedený v odseku 1 poskytuje informácie o zavedenom systéme vnútornej kontroly, odhad nákladov a prínosov kontrol, ktoré takýto systém prináša, a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby, ako aj existujúcich a plánovaných opatrení na predchádzanie podvodom a ochranu pred nimi.

V tejto analýze sa zohľadní pravdepodobný rozsah a druh chýb, ako aj osobitné podmienky príslušnej oblasti politiky a platné pravidlá, ktoré sa na ňu vzťahujú.

4.Pri predkladaní revidovaných alebo nových návrhov výdavkov Komisia vypracuje odhad nákladov a prínosov systémov kontroly, ako aj úrovne rizika chyby podľa odseku 3.

Článok 34
Vnútorná kontrola plnenia rozpočtu

1.Podľa zásady riadneho finančného hospodárenia sa rozpočet plní v súlade so zásadou účinnej a efektívnej vnútornej kontroly, ktorá zodpovedá jednotlivým spôsobom plnenia rozpočtu, a v súlade s príslušnými pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach.

2.Na účely plnenia rozpočtu sa vnútorná kontrola definuje ako proces uplatňovaný na všetkých stupňoch riadenia, ktorý má poskytovať primerané záruky, že sa dosiahnu tieto ciele:

a)účinnosť, efektívnosť a hospodárnosť operácií;

b)spoľahlivosť výkazníctva;

c)ochrana majetku a informácií;

d)predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam, ich odhaľovanie, náprava a s nimi súvisiace následné opatrenia;

e)primerané riadenie rizík súvisiacich so zákonnosťou a riadnosťou príslušných operácií pri zohľadnení viacročnej povahy programov, ako aj charakteru príslušných platieb.

3.Účinná vnútorná kontrola je založená na najlepších medzinárodných postupoch a zahŕňa predovšetkým:

a)oddelenie úloh;

b)adekvátnu stratégiu riadenia rizika a kontroly vrátane kontroly na úrovni príjemcov finančných prostriedkov;

c)predchádzanie konfliktu záujmov;

d)primerané kontrolné záznamy (audit trails) a integritu údajov v systémoch údajov;

e) postupy na monitorovanie účinnosti a efektívnosti a na uskutočnenie následných opatrení v súvislosti so zistenými nedostatkami a odchýlkami vo vnútornej kontrole;

f)pravidelné posúdenie riadneho fungovania systému vnútornej kontroly.

4.Efektívna vnútorná kontrola je založená na týchto prvkoch:

a)uplatňovanie vhodnej stratégie riadenia rizika a kontroly koordinovanej medzi vhodnými subjektmi, ktoré sú súčasťou kontrolného reťazca;

b)poskytnutie prístupu k výsledkom uskutočnených kontrol všetkým príslušným účastníkom kontrolného reťazca;

c)v prípade potreby využitie vyhlásení o hospodárení implementačných partnerov a nezávislých audítorských stanovísk za predpokladu, že kvalita vykonanej práce je primeraná a prijateľná a že práca bola vykonaná v súlade s dohodnutými normami;

d)včasné uplatnenie nápravných opatrení vrátane prípadných odradzujúcich sankcií;

e)jasné a jednoznačné právne predpisy tvoriace základ pre dané politiky;

f)odstránenie viacnásobných kontrol;

g)zlepšenie pomeru nákladov k prínosom v súvislosti s kontrolami.

5.Ak je počas vykonávania programu úroveň výskytu chýb neustále vysoká, Komisia zistí nedostatky kontrolných systémov, vykoná analýzu nákladov a prínosov možných nápravných opatrení a prijme alebo navrhne vhodné opatrenia, ako je zjednodušenie platných ustanovení, zlepšenie systémov kontroly a prepracovanie programu alebo dodávateľských systémov.

KAPITOLA 8
Zásada transparentnosti

Článok 35
Zverejňovanie účtovnej závierky, rozpočtov

1.Rozpočet sa zostavuje a plní a účtovná závierka sa predkladá v súlade so zásadou transparentnosti.

2.Na podnet predsedu Európskeho parlamentu sa v Úradnom vestníku Európskej únie uverejní rozpočet a každý opravný rozpočet, ktoré boli prijaté s konečnou platnosťou.

Rozpočty sa uverejnia do troch mesiacov odo dňa, keď sa vyhlásia za prijaté s konečnou platnosťou.

Čo najskôr, najneskôr však štyri týždne po prijatí rozpočtu s konečnou platnosťou sa podrobné údaje z konečnej podoby rozpočtu zverejnia na podnet Komisie vo všetkých jazykoch na webovom sídle inštitúcií, a to ešte pred ich oficiálnym uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie.

Konsolidovaná ročná závierka sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 36
Zverejnenie informácií o príjemcoch finančných prostriedkov a iných informácií

1.Komisia vhodným spôsobom a včas sprístupní informácie o príjemcoch finančných prostriedkov, ako aj o presnej povahe a účele opatrenia financovaného z rozpočtu, keď sa rozpočet plní priamo v súlade s článkom 61 ods. 1 písm. a).

Povinnosť stanovená v prvom pododseku sa vzťahuje aj na ostatné inštitúcie, keď plnia rozpočet Únie.

Informácie o príjemcoch finančných prostriedkov Únie implementovaných v rámci priameho plnenia sa zverejňujú na webovom sídle inštitúcií Únie do 30. júna roka nasledujúceho po rozpočtovom roku, v ktorom boli tieto finančné prostriedky právne viazané.

2.Informácie uvedené v ods. 1 prvom pododseku sa sprístupňujú za náležitého dodržiavania požiadaviek na zachovávanie dôvernosti a na bezpečnosť, najmä ochrany osobných údajov, a zahŕňajú tieto údaje:

a)meno príjemcu finančných prostriedkov;

b)lokalitu príjemcu finančných prostriedkov;

c)právne viazanú sumu;

d)povahu a účel opatrenia.

Na účely prvého pododseku písm. b) pojem „lokalita“ znamená:

i)adresu príjemcu finančných prostriedkov, ak je ním právnická osoba;

ii)región na úrovni NUTS 2, ak je príjemcom finančných prostriedkov fyzická osoba.

Tieto informácie sa zverejňujú len v prípade cien, grantov a zákaziek udelených na základe súťaže, postupu udeľovania grantov alebo na základe postupu verejného obstarávania, a len v prípade expertov, ktorí boli vybraní podľa článku 230 ods. 2. Nezverejňujú sa informácie o:

a)podporách na vzdelávanie vyplácaných fyzickým osobám, ani inej priamej podpore vyplácanej najodkázanejším fyzickým osobám, ako sa uvádza v článku 185 ods. 4 písm. b);

b)zákazkách s veľmi nízkou hodnotou udeľovaných expertom vybraným podľa článku 230 ods. 2, ako aj zákazkách s veľmi nízkou hodnotou, ktorá je nižšia ako suma uvedená v bode 14.4 prílohy k tomuto nariadeniu.

V prípade, že informácie nie sú zverejnené priamo na príslušnom webovom sídle inštitúcií Únie, toto webové sídlo obsahuje minimálne odkaz na adresu webového sídla, na ktorom možno tieto informácie nájsť.

3.Pokiaľ ide o fyzické osoby, zverejnenie informácií sa obmedzí na meno a lokalitu príjemcu finančných prostriedkov, právne viazanú sumu a účel opatrenia. Zverejnenie týchto údajov bude vychádzať z príslušných kritérií, ako sú frekvencia či druh alebo význam opatrenia. Pokiaľ ide o osobné údaje, zverejnené informácie sa odstránia po dvoch rokoch od skončenia rozpočtového roka, v ktorom bola suma právne viazaná. Rovnaký postup sa uplatňuje aj v prípade osobných údajov týkajúcich sa právnických osôb, ktorých oficiálny názov označuje jednu alebo viaceré fyzické osoby.

4.Od zverejnenia informácií sa upustí v prípade, že by tým mohli byť ohrozené práva a slobody príslušných jednotlivcov zaručené Chartou základných práv Európskej únie alebo v prípade, že by tým mohli byť poškodené obchodné záujmy príjemcov finančných prostriedkov.

5.Osoby alebo subjekty implementujúce finančné prostriedky Únie podľa článku 61 ods. 1 písm. c) a subjekty určené podľa článku 62 ods. 3 sprístupnia informácie o svojich príjemcoch finančných prostriedkov vhodným spôsobom a včas.

Informácie o konečných príjemcoch finančných prostriedkov poskytovaných prostredníctvom finančných nástrojov, ktorí dostávajú podporu z rozpočtu Únie nižšiu ako 500 000 EUR, sa obmedzia na štatistické údaje získané v súlade s príslušnými kritériami, ako sú zemepisná poloha, hospodárska typológia príjemcov finančných prostriedkov, druh poskytnutej podpory a oblasti politiky Únie, v rámci ktorej bola táto podpora poskytnutá.

Úroveň podrobností a kritériá sú v prípade potreby vymedzené v príslušných pravidlách platných v jednotlivých odvetviach a môžu byť ďalej spresnené v dohodách o finančnom rámcovom partnerstve.

Komisia vhodným spôsobom a včas sprístupní informácie o webovom sídle, kde sa nachádzajú informácie uvedené v prvom pododseku.

HLAVA III
ZOSTAVOVANIE A ŠTRUKTÚRA ROZPOČTU

KAPITOLA 1
Zostavovanie rozpočtu

Článok 37
Odhady príjmov a výdavkov

1.Každá inštitúcia, iná než Komisia, vypracuje odhad svojich príjmov a výdavkov, ktorý každý rok do 1. júla pošle Komisii a súčasne na vedomie Európskemu parlamentu a Rade.

2.Vysoký predstaviteľ uskutoční konzultácie s členmi Komisie zodpovednými za rozvojovú a susedskú politiku a medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a reakciu na krízu v rámci ich príslušných právomocí.

3.Komisia vypracuje svoje vlastné odhady, ktoré tiež pošle Európskemu parlamentu a Rade hneď po ich prijatí.

Pri vypracovávaní svojich odhadov Komisia využije informácie uvedené v článku 38.

Článok 38
Odhadovaný rozpočet subjektov uvedených v článku 69

Každý rok do 31. januára každý subjekt uvedený v článku 69 pošle v súlade s aktom, na základe ktorého bol zriadený, Komisii, Európskemu parlamentu a Rade svoj návrh jednotného programového dokumentu.

Článok 39
Návrh rozpočtu

1.Komisia predloží návrh rozpočtu Európskemu parlamentu a Rade do 1. septembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa má príslušný rozpočet plniť. Na informačné účely zašle uvedený návrh aj národným parlamentom.

Návrh rozpočtu obsahuje súhrnný všeobecný výkaz príjmov a výdavkov Únie a konsoliduje odhady uvedené v článku 37. Môže tiež obsahovať odhady odlišné od odhadov vypracovaných inštitúciami.

Pokiaľ ide o štruktúru a prezentáciu, návrh rozpočtu sa riadi článkami 45 až 50.

Každému oddielu návrhu rozpočtu predchádza úvod vypracovaný príslušnou inštitúciou.

Komisia vypracuje všeobecný úvod k návrhu rozpočtu. Všeobecný úvod obsahuje finančné tabuľky, v ktorých sú uvedené hlavné údaje podľa hláv, a odôvodnenia zmien v rozpočtových prostriedkoch, ku ktorým došlo v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom, rozdelené podľa kategórií výdavkov viacročného finančného rámca.

2.S cieľom poskytnúť presnejšie a spoľahlivejšie prognózy vplyvu platných právnych predpisov a prejednávaných legislatívnych návrhov na rozpočet, Komisia pripojí k návrhu rozpočtu indikatívny finančný plán na nasledujúce roky, ktorý je štruktúrovaný podľa kategórií výdavkov, oblastí politiky a rozpočtových riadkov. Úplný finančný plán pokrýva všetky kategórie výdavkov okrem poľnohospodárstva, politiky súdržnosti a administratívy, v súvislosti s ktorými sa predkladajú len súhrnné údaje.

Indikatívny finančný plán sa aktualizuje po prijatí rozpočtu s cieľom zahrnúť doň výsledky rozpočtového postupu a akékoľvek ďalšie relevantné rozhodnutia.

3.Komisia pripojí k návrhu rozpočtu:

a)zdôvodnenie, prečo návrh rozpočtu obsahuje odhady, ktoré sa líšia od odhadov vypracovaných inými inštitúciami;

b)každý pracovný dokument, ktorý považuje za užitočný v súvislosti s plánmi pracovných miest inštitúcií. Každý takýto pracovný dokument obsahujúci posledný schválený plán pracovných miest zahŕňa:

i)údaje o všetkých zamestnancoch Únie podľa druhu zmluvy,

ii)vyhlásenie o politike v oblasti pracovných miest, externých zamestnancov, vyváženom zastúpení mužov a žien,

iii)údaje o počte skutočne obsadených pracovných miest na začiatku roka, v ktorom sa predkladá návrh rozpočtu, s uvedením ich rozdelenia podľa triedy a administratívnej jednotky,

iv)zoznam pracovných miest rozpísaných podľa oblastí politiky,

v)pre každú kategóriu externých zamestnancov počiatočný odhadovaný počet ekvivalentov plného pracovného času na základe schválených rozpočtových prostriedkov, ako aj počet skutočne zamestnaných osôb na začiatku roka, v ktorom sa návrh rozpočtu predkladá, pričom sa uvedie ich rozdelenie podľa funkčnej skupiny a prípadne platovej triedy;

c)v prípade subjektov uvedených v článkoch 69 a 70 pracovný dokument uvádzajúci príjmy a výdavky, ako aj všetky informácie o zamestnancoch uvedené v písm. b) bodoch i) až v).

Ak verejno-súkromné partnerstvá využívajú finančné nástroje, informácie o týchto nástrojoch sa zahrnú v pracovnom dokumente uvedenom v odseku 4;

d)pracovný dokument o plánovanej implementácii rozpočtových prostriedkov v danom rozpočtovom roku a o nesplatených záväzkoch;

e)pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky na administratívu, pracovný dokument uvádzajúci administratívne výdavky, ktoré má Komisia implementovať v rámci svojho rozpočtového oddielu;

f)pracovný dokument o pilotných projektoch a prípravných akciách, ktorý obsahuje aj posúdenie výsledkov a plánované následné opatrenia;

g)pokiaľ ide o financovanie medzinárodných organizácií, pracovný dokument obsahujúci:

i)zhrnutie všetkých príspevkov v rozdelení podľa programu alebo fondu Únie a podľa medzinárodnej organizácie,

ii)uvedenie dôvodov vysvetľujúcich, prečo bolo pre Úniu efektívnejšie financovať tieto medzinárodné organizácie, než konať priamo;

h)programové výkazy alebo akýkoľvek iný relevantný dokument, ktorý obsahuje:

i)údaj o tom, k vykonávaniu ktorých politík a cieľov Únie program prispieva;

ii)jasné zdôvodnenie intervencie na úrovni Únie v súlade, okrem iného, so zásadou subsidiarity,

iii)aktualizované údaje o dosahovaní cieľov programu;

iv)úplné odôvodnenie, vrátane analýzy nákladov a prínosov pre navrhované zmeny na úrovni rozpočtových prostriedkov,

v)informácie o mierach vykonávania programu počas bežného rozpočtového roka a v predchádzajúcich rokoch;

i)súhrnný výkaz rozvrhu platieb splatných v nasledujúcich rozpočtových rokoch, aby sa splnili rozpočtové záväzky prijaté v predchádzajúcich rozpočtových rokoch.

4.Ak Komisia využíva finančné nástroje, pripojí k návrhu rozpočtu pracovný dokument uvádzajúci pre každý finančný nástroj:

a)odkaz na finančný nástroj a jeho základný akt spolu so všeobecným opisom nástroja, jeho vplyv na rozpočet a pridanú hodnotu príspevku Únie;

b)finančné inštitúcie zapojené do implementácie vrátane akýchkoľvek problémov súvisiacich s uplatňovaním článku 150 ods. 2;

c)ako prispieva k dosiahnutiu cieľov príslušného programu na základe stanovených ukazovateľov, a to podľa možnosti vrátane geografickej diverzifikácie;

d)plánované operácie vrátane cieľových objemov založených na cieľovom pákovom efekte alebo, ak to nie je možné, na pákovom efekte vyplývajúcom z existujúcich finančných nástrojov;

e)rozpočtové riadky zodpovedajúce príslušným operáciám a celkové rozpočtové záväzky a platby z rozpočtu;

f)priemerný čas medzi rozpočtovým záväzkom k finančným nástrojom a právnymi záväzkami k jednotlivým projektom vo forme kapitálu alebo dlhu, ak ich dĺžka trvania presahuje obdobie troch rokov. Komisia vysvetlí dôvody a prípadne predloží akčný plán pre skrátenie tohto obdobia v rámci ročného postupu udeľovania absolutória;

g)príjmy a vrátené platby podľa článku 202 ods. 2 vrátane hodnotenia ich využitia;

h)hodnotu kapitálových investícií v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi;

i)celkovú sumu rezerv na riziká a záväzky, ako aj akúkoľvek informáciu o expozícii Únie voči finančnému riziku;

j)zníženia hodnoty aktív a uplatnených záruk za predchádzajúci rok a príslušné súhrnné údaje;

k)výkonnosť finančného nástroja vrátane uskutočnených investícií, cieľový pákový efekt a dosiahnutý pákový efekt;

l)zdroje vyčlenené v rámci spoločného záručného fondu a prípadne zostatok na zvereneckom účte.

Tento pracovný dokument obsahuje aj prehľad administratívnych výdavkov vyplývajúcich z poplatkov za správu a iných finančných a prevádzkových poplatkov zaplatených za riadenie finančných nástrojov, a to v celkovej hodnote a podľa jednotlivých strán zodpovedných za správu a finančných nástrojov.

5.Ak Komisia poskytla rozpočtovú záruku, pripojí k návrhu rozpočtu pracovný dokument uvádzajúci pre každú rozpočtovú záruku a pre spoločný záručný fond:

a)odkaz na rozpočtovú záruku a jej základný akt spolu so všeobecným opisom záruky, jej vplyv na finančné záväzky v rozpočte a pridanú hodnotu príspevku Únie;

b)protistrany záruky vrátane akýchkoľvek problémov súvisiacich s uplatňovaním článku 150 ods. 2;

c)ako prispieva k dosiahnutiu cieľov príslušnej rozpočtovej záruky na základe stanovených ukazovateľov, a to podľa možnosti vrátane geografickej diverzifikácie a mobilizácie zdrojov súkromného sektora;

d)informácie o operáciách, na ktoré sa vzťahuje záruka, na súhrnnom základe podľa odvetví, krajín a nástrojov, prípadne vrátane portfólií a kombinovanej podpory s inými akciami Únie;

e)finančnú sumu prevedenú v prospech príjemcov grantu, ako aj posúdenie pákového efektu dosiahnutého projektmi podporovanými v rámci záruky;

f)informácie o výzvach na uplatnenie záruky, stratách, výnosoch, vymožených sumách a akýchkoľvek iných prijatých platbách zozbierané na rovnakom základe ako v písmene d);

g)informácie o finančnom hospodárení, výkonnosti a rizikách týkajúcich sa spoločného záručného fondu na konci predchádzajúceho kalendárneho roka;

h)skutočnú mieru tvorby rezerv v rámci spoločného záručného fondu a prípadne ďalšie presuny podľa článku 206 ods. 3;

i)finančné toky v spoločnom rezervnom fonde počas predchádzajúceho kalendárneho roka, ako aj významné transakcie a všetky relevantné informácie o expozícii Únie voči finančnému riziku;

j)podľa článku 203 ods. 3, posúdenie udržateľnosti podmienených záväzkov hradených z rozpočtu Únie a plynúcich z finančných operácií.

6.Ak Komisia využíva trustové fondy Únie, pripojí k návrhu rozpočtu pracovný dokument o činnostiach podporovaných z trustových fondov Únie, o ich implementácii a výkonnosti.

7.Komisia takisto pripojí k návrhu rozpočtu každý ďalší pracovný dokument, ktorý pokladá za užitočný na účely zdôvodnenia svojich rozpočtových požiadaviek.

8.V súlade s článkom 8 ods. 5 rozhodnutia Rady 2010/427/EÚ ( 34 ) a s cieľom zabezpečiť rozpočtovú transparentnosť v oblasti vonkajšej činnosti Únie zašle Komisia Európskemu parlamentu a Rade spolu s návrhom rozpočtu pracovný dokument, v ktorom sa podrobne uvádzajú:

a)všetky administratívne a operačné výdavky, ktoré súvisia s vonkajšími činnosťami Únie vrátane úloh spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) a ktoré sú financované z rozpočtu;

b)celkové administratívne výdavky ESVČ za predchádzajúci rok rozčlenené na výdavky podľa delegácií Únie a na výdavky za ústrednú správu ESVČ; s operačnými výdavkami rozčlenenými podľa geografických oblastí (regióny, krajiny), podľa tematických oblastí a podľa delegácií a misií Únie.

9.Pracovný dokument uvedený v odseku 6 tiež obsahuje:

a)počet pracovných miest pre každú platovú triedu v každej kategórii a počet stálych a dočasných pracovných miest vrátane zmluvných a miestnych zamestnancov, schválených v rámci limitov rozpočtových prostriedkov v každej z delegácii Únie, ako aj v ústrednej správe ESVČ;

b)každé zvýšenie alebo zníženie počtu pracovných miest v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom podľa platovej triedy a kategórie v ústrednej správe ESVČ a vo všetkých delegáciách Únie.

Článok 40
Opravný list k návrhu rozpočtu

Pred zvolaním Zmierovacieho výboru uvedeného v článku 314 ZFEÚ môže Komisia z vlastného podnetu alebo na žiadosť jednej z ostatných inštitúcií, pokiaľ ide o ich vlastné oddiely, predložiť súčasne Európskemu parlamentu a Rade opravné listy k návrhu rozpočtu na základe akýchkoľvek nových informácií, ktoré v čase zostavovania návrhu rozpočtu neboli k dispozícii. Tieto listy môžu zahŕňať opravný list, ktorým sa aktualizuje odhad výdavkov najmä v oblasti poľnohospodárstva.

Článok 41
Povinnosti členských štátov vyplývajúce z prijatia rozpočtu

1.Predseda Európskeho parlamentu vyhlási rozpočet za prijatý s konečnou platnosťou v súlade s postupom stanoveným v článku 314 ods. 9 ZFEÚ a v článku 106a Zmluvy o Euratome.

2.Po tom, ako je rozpočet vyhlásený za prijatý s konečnou platnosťou, je každý členský štát od 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka alebo odo dňa vyhlásenia prijatia rozpočtu s konečnou platnosťou, ak sa tak stane po 1. januári, povinný poukazovať Únii splatné platby tak, ako je stanovené v nariadení (EÚ, Euratom) č. 609/2014.

Článok 42
Návrhy opravných rozpočtov

1.Komisia môže predložiť návrhy opravných rozpočtov najmä na príjmovej strane s cieľom

a)zahrnúť do rozpočtu zostatok z predchádzajúceho rozpočtového roka v súlade s postupom stanoveným v článku 17,

b)zrevidovať prognózy vlastných zdrojov na základe aktualizovanej prognózy hospodárskeho vývoja a

c)aktualizovať zrevidovanú prognózu vlastných zdrojov a iných príjmov a prehodnotiť disponibilitu a potrebu platobných rozpočtových prostriedkov.

Pokiaľ to je možné, a v odôvodnených prípadoch, Komisia môže navrhnúť zmeny na výdavkovej strane v kombinácii so zmenami na príjmovej strane uvedenými v prvom pododseku.

Ak sa vyskytnú neodvratné, mimoriadne a nepredpokladané okolnosti, Komisia môže predložiť návrhy opravných rozpočtov najmä na výdavkovej strane.

2.Žiadosti o opravné rozpočty predložené za rovnakých okolností, ako je uvedené v odseku 1, od iných inštitúcií ako od Komisie sa posielajú Komisii.

Pred predložením návrhu opravného rozpočtu Komisia a iné inštitúcie preskúmajú možnosť prerozdelenia príslušných rozpočtových prostriedkov, pričom osobitne uvedú akúkoľvek očakávanú nedostatočnú implementáciu rozpočtových prostriedkov.

Článok 41 sa vzťahuje na opravné rozpočty. Opravné rozpočty musia byť zdôvodnené odkazom na rozpočet, ktorého odhady menia.

3.S výnimkou náležite odôvodnených mimoriadnych okolností predkladá Komisia svoje návrhy opravných rozpočtov najneskôr do 15. októbra každého rozpočtového roka súčasne Európskemu parlamentu a Rade. K žiadostiam o opravné rozpočty od ostatných inštitúcií môže pripojiť stanovisko.

4.K návrhom opravných rozpočtov je priložené odôvodnenie a informácie o plnení rozpočtu za predchádzajúci a bežný rozpočtový rok, ktoré sú v čase zostavovania týchto návrhov k dispozícii.

Článok 43
Skoršie predkladanie odhadov a návrhov rozpočtov

Komisia, Európsky parlament a Rada sa môžu dohodnúť na presunutí určitých termínov predloženia odhadov a prijatia a predloženia návrhu rozpočtu na skorší dátum. Takéto opatrenie však nemôže mať za následok skrátenie alebo predĺženie období určených na posúdenie týchto textov podľa článku 314 ZFEÚ a článku 106a Zmluvy o Euratome.

KAPITOLA 2
Štruktúra a prezentácia rozpočtu

Článok 44
Štruktúra rozpočtu

Rozpočet pozostáva zo:

a)všeobecného výkazu príjmov a výdavkov;

b)samostatných oddielov pre každú inštitúciu, s výnimkou Európskej rady a Rady, pre ktoré je v rozpočte vyhradený ten istý oddiel, rozdelených na výkazy príjmov a výdavkov.

Článok 45
Rozpočtová nomenklatúra

1.Príjmy Komisie a príjmy a výdavky ostatných inštitúcií zatriedi Európsky parlament a Rada do hláv, kapitol, článkov a položiek podľa ich druhu alebo použitia, na ktoré sú vyčlenené.

2.Výkaz výdavkov pre oddiel Komisie sa zostaví na základe nomenklatúry prijatej Európskym parlamentom a Radou a je členený podľa účelu.

Každá hlava zodpovedá oblasti politiky a každá kapitola spravidla zodpovedá programu alebo činnosti.

Každá hlava môže obsahovať operačné rozpočtové prostriedky a administratívne rozpočtové prostriedky. Administratívne rozpočtové prostriedky sa v rámci hlavy zoskupia do jednej kapitoly.

Rozpočtová nomenklatúra je zostavená v súlade so zásadou špecifikácie, transparentnosti a riadneho finančného hospodárenia. Zabezpečuje zrozumiteľnosť a transparentnosť, ktoré sú z hľadiska rozpočtového postupu nevyhnutné, a to tým, že uľahčuje identifikáciu hlavných cieľov uvedených v príslušnom právnom základe, ako aj tým, že umožňuje voľbu medzi politickými prioritami a efektívne a účinné plnenie rozpočtu.

3.Keď sa administratívne rozpočtové prostriedky uvádzajú podľa účelu, v jednotlivých hlavách sa členia takto:

a)výdavky na zamestnancov schválených v pláne pracovných miest: musí byť uvedený objem rozpočtových prostriedkov a počet pracovných miest zodpovedajúci uvedeným výdavkom;

b)výdavky na externých zamestnancov a iné výdavky uvedené v článku 28 ods. 1 prvom pododseku písm. b) a financované z okruhu „Administratíva“ viacročného finančného rámca;

c)výdavky na budovy a iné súvisiace náklady vrátane upratovania a údržby, nájomného a prenájmu, telekomunikácií, vody, plynu a elektrickej energie;

d)výdavky na externých zamestnancov a technickú pomoc priamo spojené s vykonávaním programov.

Akékoľvek administratívne výdavky Komisie typu, ktorý je spoločný pre viacero hláv, sa uvádzajú v samostatnom súhrnnom výkaze a sú klasifikované podľa druhov.

Článok 46
Záporné príjmy

1.Rozpočet neobsahuje záporné príjmy okrem prípadov, keď sú výsledkom záporných úročení vkladov.

2.Vlastné zdroje zaplatené podľa rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej Únie sú čisté sumy a takto sa uvádzajú aj v súhrnnom výkaze príjmov v rozpočte.

Článok 47
Rezervy

1.Každý rozpočtový oddiel môže obsahovať hlavu „rezervy“. Rozpočtové prostriedky sa do tejto hlavy zahrnú v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)pri zostavovaní rozpočtu neexistuje žiadny základný akt pre danú akciu;

b)existujú závažné dôvody na pochybnosti o dostatočnom množstve rozpočtových prostriedkov alebo o možnosti implementovať rozpočtové prostriedky zahrnuté do príslušných riadkov za podmienok, ktoré sú v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia.

Rozpočtové prostriedky v tejto hlave môžu byť použité len po presune v súlade s postupom stanoveným v článku 28 ods. 1 prvom pododseku písm. c) tohto nariadenia v prípade, ak prijatie základného aktu podlieha postupu stanovenému v článku 294 ZFEÚ, a vo všetkých ostatných prípadoch v súlade s postupom stanoveným v článku 29 tohto nariadenia.

2.V prípade závažných problémov pri plnení rozpočtu môže Komisia v priebehu rozpočtového roka navrhnúť, aby sa rozpočtové prostriedky presunuli do hlavy „rezervy“. Európsky parlament a Rada prijmú rozhodnutie o týchto presunoch tak, ako je stanovené v článku 29.

Článok 48
Záporná rezerva

Rozpočtový oddiel Komisie môže obsahovať „zápornú rezervu“ obmedzenú na maximálnu výšku 400 000 000 EUR. Takáto rezerva, ktorá sa zahrnie do samostatnej hlavy, obsahuje len platobné rozpočtové prostriedky.

Táto záporná rezerva sa musí vyčerpať pred koncom rozpočtového roka prostredníctvom presunu v súlade s postupom stanoveným v článkoch 28 a 29.

Článok 49
Rezerva na núdzovú pomoc a krízová rezerva Európskej únie

1.Rozpočtový oddiel Komisie obsahuje rezervu na núdzovú pomoc tretím krajinám a krízovú rezervu Európskej únie.

2.Rezervy uvedené v odseku 1 sa vyčerpajú pred koncom rozpočtového roka prostredníctvom presunu v súlade s postupom stanoveným v článkoch 28 a 30.

Článok 50
Prezentácia rozpočtu

1.V rozpočte sú uvedené:

a)vo všeobecnom výkaze príjmov a výdavkov:

i)odhadované príjmy Únie v danom rozpočtovom roku (ďalej len „rok n“);

ii)odhadované príjmy za predchádzajúci rozpočtový rok a príjmy za rok n – 2;

iii)viazané a platobné rozpočtové prostriedky v roku n;

iv)viazané a platobné rozpočtové prostriedky za predchádzajúci rozpočtový rok;

v)viazané výdavky a zaplatené výdavky za rok n – 2, pričom zaplatené výdavky sú vyjadrené aj ako percento z rozpočtu roka n;

vi)príslušné poznámky ku každej časti, ako sú uvedené v článku 45 ods. 1. Poznámky k rozpočtu obsahujú odkazy na základný akt, ak takýto právny akt existuje, ako aj všetky príslušné vysvetlenia týkajúce sa povahy a účelu rozpočtových prostriedkov;

b)príjmy a výdavky v každom oddiele v rovnakej štruktúre ako v písmene a);

c)pokiaľ ide o zamestnancov:

i)pre každý oddiel plán pracovných miest, v ktorom je stanovený počet pracovných miest pre každú platovú triedu v každej kategórií a v každom útvare a počet stálych a dočasných pracovných miest schválených v rámci limitov rozpočtových prostriedkov;

ii)plán pracovných miest zamestnancov platených z rozpočtových prostriedkov určených na výskum a technologický vývoj pre priame akcie a plán pracovných miest zamestnancov platených z tých istých rozpočtových prostriedkov pre nepriame akcie; plány pracovných miest sa členia podľa kategórie a platovej triedy a rozlišuje sa v nich medzi stálymi a dočasnými pracovnými miestami schválenými v rámci limitov rozpočtových prostriedkov;

iii)plán pracovných miest, v ktorom sú stanovené počty pracovných miest podľa platovej triedy a kategórie pre každý subjekt uvedený v článku 69, ktorý dostáva príspevok hradený z rozpočtu. V pláne pracovných miest sa okrem počtu pracovných miest schválených na daný rozpočtový rok uvádza aj počet pracovných miest schválený na predchádzajúci rok. Zamestnanci Zásobovacej agentúry Euratomu sa v pláne pracovných miest Komisie uvádzajú oddelene;

d)pokiaľ ide o finančnú pomoc a rozpočtovú záruku:

i)vo všeobecnom výkaze príjmov rozpočtové riadky zodpovedajúce príslušným operáciám a určené na zaznamenanie všetkých refundácií prijatých od príjemcov finančných prostriedkov, ktorí spočiatku meškali s platbou. V týchto riadkoch je zapísaný symbolický záznam „pro memoria“ s pripojenými príslušnými poznámkami;

ii)v oddiele Komisie:

–rozpočtové riadky obsahujúce záruky Únie týkajúce sa dotknutých operácií. V týchto riadkoch je zapísaný symbolický záznam „pro memoria“ za predpokladu, že rozpočet nie je zaťažený konkrétnou sumou, ktorá musí byť uhradená z konečných zdrojov;

–poznámky uvádzajúce odkaz na základný akt a objem plánovaných operácií, obdobie trvania a finančnú záruku, ktorú Únia poskytla na takéto operácie;

iii)v dokumente priloženom k oddielu Komisie, ako informatívny údaj, aj zodpovedajúce riziká:

–prebiehajúce kapitálové operácie a riadenie dlhu;

–kapitálové operácie a riadenie dlhu v roku n;

e)pokiaľ ide o financovanie implementované poverenými subjektmi podľa článku 61 ods. 1 písm. c):

i)odkaz na základný akt príslušného programu;

ii)zodpovedajúce rozpočtové riadky;

iii)všeobecný opis akcie vrátane jej trvania a vplyvu na rozpočet;

f)celková suma výdavkov na SZBP zahrnutá do kapitoly s názvom „SZBP“ s osobitnými článkami. Tieto články pokrývajú výdavky na SZBP a obsahujú osobitné riadky identifikujúce aspoň jednotlivé hlavné misie.

2.Európsky parlament a Rada môžu okrem dokumentov uvedených v odseku 1 pripojiť k rozpočtu akékoľvek ďalšie súvisiace dokumenty.

Článok 51
Pravidlá týkajúce sa plánov pracovných miest

1.Plány pracovných miest opísané v článku 50 ods. 1 písm. c) predstavujú pre každú inštitúciu alebo subjekt absolútny limit. Nad tento stanovený limit nemôže byť prijatý žiadny zamestnanec.

Okrem prípadu platových tried AD 16, AD 15 a AD 14 však každá inštitúcia alebo subjekt môžu meniť svoje plány pracovných miest až do 10 % počtu schválených pracovných miest za týchto podmienok:

a)nie je ovplyvnený objem rozpočtových prostriedkov vyčlenených na zamestnancov na celý rozpočtový rok;

b)neprekročí sa celkový počet pracovných miest schválený v každom pláne pracovných miest;

c)inštitúcia alebo subjekt sa zúčastní na postupe referenčného porovnávania s inými inštitúciami a subjektmi Únie v rámci skríningu zamestnancov Komisie.

Tri týždne pred vykonaním zmien uvedených v druhom pododseku informujú inštitúcie Európsky parlament a Radu o tomto svojom zámere. Ak Európsky parlament alebo Rada vznesie počas tohto obdobia náležite opodstatnené dôvody, inštitúcie zmeny nevykonajú a uplatní sa postup podľa článku 42.

2.Odchylne od odseku 1 prvého pododseku sa môžu účinky práce na kratší pracovný čas povolenej menovacím orgánom v súlade so služobným poriadkom kompenzovať využitím iných pracovných miest.

KAPITOLA 3
Rozpočtová disciplína

Článok 52
Súlad rozpočtu s viacročným finančným rámcom

Rozpočet je v súlade s viacročným finančným rámcom.

Článok 53
Súlad aktov Únie s rozpočtom

Ak pri vykonávaní aktu Únie dôjde k prekročeniu rozpočtových prostriedkov, ktoré sú k dispozícii v rozpočte, takýto akt môže byť z finančného hľadiska vykonaný až po zodpovedajúcej zmene rozpočtu.

HLAVA IV
PLNENIE ROZPOČTU

KAPITOLA 1
Všeobecné ustanovenia

Článok 54
Plnenie rozpočtu v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a názorom občanov

1.Komisia plní rozpočtové príjmy a výdavky v súlade s týmto nariadením, na svoju vlastnú zodpovednosť a v rámci schválených limitov rozpočtových prostriedkov.

2.Členské štáty spolupracujú s Komisiou tak, aby sa rozpočtové prostriedky používali v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia.

3.Komisia môže v otázke plnenia rozpočtu Únie konzultovať občanov, členské štáty alebo akýkoľvek iný subjekt plniaci rozpočet Únie.

Článok 55
Informácie o prenose osobných údajov na účely auditu

Pri akejkoľvek výzve uskutočnenej v súvislosti s grantmi, verejným obstarávaním alebo s cenami realizovanými v rámci priameho plnenia sú potenciálni príjemcovia grantu, záujemcovia, uchádzači a účastníci v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 ( 35 ) informovaní o tom, že na účely ochrany finančných záujmov Únie možno ich osobné údaje poskytnúť útvarom pre vnútorný audit, Európskemu dvoru audítorov alebo Európskemu úradu pre boj proti podvodom a že môže dôjsť k prenosu ich osobných údajov medzi povoľujúcimi úradníkmi Komisie a výkonnými agentúrami a subjektmi Únie uvedenými v článku 70.

Článok 56
Základný akt a výnimky

1.Rozpočtové prostriedky zahrnuté do rozpočtu na akúkoľvek akciu Únie sa môžu použiť až po prijatí základného právneho aktu.

2.Odchylne od odseku 1 sa môžu bez základného aktu implementovať nasledujúce rozpočtové prostriedky pod podmienkou, že akcie, ktoré sa nimi majú financovať, patria do právomoci Únie:

a)rozpočtové prostriedky na pilotné projekty experimentálnej povahy určené na testovanie uskutočniteľnosti akcie a jej užitočnosti. Príslušné viazané rozpočtové prostriedky sa môžu zahrnúť do rozpočtu najviac na dva po sebe nasledujúce rozpočtové roky.

Celková suma rozpočtových prostriedkov na pilotné projekty neprekročí v žiadnom rozpočtovom roku 40 000 000 EUR;

b)rozpočtové prostriedky na prípravné akcie v oblastiach uplatňovania ZFEÚ a Zmluvy o Euratome zamerané na prípravu návrhov s cieľom prijať budúce akcie. V rámci prípravných akcií sa dodržiava jednotný prístup a akcie môžu mať rôzne formy. Príslušné viazané rozpočtové prostriedky sa môžu zahrnúť do rozpočtu najviac na tri po sebe nasledujúce rozpočtové roky. Postup pre prijatie príslušného základného aktu sa musí ukončiť pred uplynutím tretieho rozpočtového roka. V priebehu uvedeného postupu musí viazanosť rozpočtových prostriedkov zodpovedať konkrétnym charakteristikám prípravnej akcie, pokiaľ ide o plánované činnosti, sledované ciele a príjemcov finančných prostriedkov. Objem implementovaných prostriedkov preto nezodpovedá objemu prostriedkov, ktoré sa plánujú na financovanie samotnej konečnej akcie.

Celková suma rozpočtových prostriedkov na nové prípravné akcie uvedené v tomto písmene neprekročí v žiadnom rozpočtovom roku 50 000 000 EUR a celková suma rozpočtových prostriedkov skutočne viazaných na prípravné akcie neprekročí 100 000 000 EUR;

c)rozpočtové prostriedky na prípravné opatrenia v oblasti hlavy V Zmluvy o EÚ. Takéto opatrenia sú obmedzené na krátke časové obdobie a sú určené na vytvorenie podmienok pre akciu Únie zameranú na plnenie cieľov SZBP, ako aj podmienok na prijatie potrebných právnych nástrojov.

Na účely operácií krízového riadenia Únie sú prípravné opatrenia zamerané okrem iného na posúdenie operačných požiadaviek, na rýchlu počiatočnú mobilizáciu zdrojov alebo na to, aby sa na mieste vytvorili podmienky na začatie operácie.

Prípravné opatrenia schváli Rada na návrh vysokého predstaviteľa.

Na účely rýchlej implementácie prípravných opatrení vysoký predstaviteľ informuje Európsky parlament a Komisiu čo najskôr o zámere Rady začať realizovať prípravné opatrenie a najmä o odhadovaných zdrojoch, ktoré sú na tento účel potrebné. Komisia prijme všetky opatrenia nevyhnutné na to, aby zabezpečila rýchlu úhradu týchto finančných prostriedkov.

Financovanie opatrení, ktoré schválila Rada v súvislosti s prípravou operácií krízového riadenia Únie podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii, pokrýva hraničné náklady vrátane poistenia proti vysokému riziku, cestovných nákladov, nákladov na ubytovanie a denných diét, ktoré vyplývajú priamo z konkrétneho nasadenia misie alebo tímu, ktorých súčasťou sú okrem iného aj zamestnanci inštitúcií Únie;

d)rozpočtové prostriedky na jednorazové akcie alebo na akcie s neurčitou dĺžkou trvania, ktoré Komisia vykonáva na základe úloh vyplývajúcich z jej výhradných práv na inštitucionálnej úrovni podľa ZFEÚ a Zmluvy o Euratome, okrem jej práva legislatívnej iniciatívy uvedeného v písmene b), a na základe osobitných právomocí, ktoré na ňu priamo prenášajú uvedené zmluvy a ktorých zoznam má byť uvedený v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia;

e)rozpočtové prostriedky na prevádzku každej inštitúcie v rámci jej administratívnej autonómie.

Článok 57
Plnenie rozpočtu inými inštitúciami než Komisiou

1.Komisia deleguje na ostatné inštitúcie právomoci potrebné na implementáciu rozpočtových oddielov, ktoré sa ich týkajú.

2.Komisia môže uzavrieť dohody s ostatnými inštitúciami Únie s cieľom uľahčiť implementáciu rozpočtových prostriedkov, najmä administratívnych, ktorými sa upravuje poskytovanie služieb, dodávanie tovaru, uskutočňovanie stavebných prác alebo plnenie zákaziek na nehnuteľnosti.

3.Takéto dohody na úrovni útvarov môžu byť dohodnuté aj medzi útvarmi inštitúcií Únie, subjektmi Únie, európskymi úradmi, subjektmi alebo osobami poverenými vykonávaním osobitných akcií v oblasti SZBP podľa hlavy V ZEÚ a úradom generálneho tajomníka Rady guvernérov európskych škôl. Tieto dohody umožňujú náhradu nákladov vzniknutých v dôsledku ich vykonávania.

Článok 58
Delegovanie právomocí na plnenie rozpočtu

1.Komisia a všetky ostatné inštitúcie môžu v rámci svojich útvarov delegovať svoje právomoci na plnenie rozpočtu v súlade s podmienkami stanovenými v tomto nariadení a vo svojich interných predpisoch a v medziach, ktoré môžu ustanoviť v akte o delegovaní. Tí, ktorí boli takýmto spôsobom splnomocnení, konajú iba v medziach právomocí, ktoré boli na nich výslovne prenesené.

2.Komisia však môže delegovať svoje právomoci na plnenie rozpočtu týkajúce sa operačných rozpočtových prostriedkov jej vlastného oddielu na vedúcich delegácií Únie a v prípade ich neprítomnosti na zástupcov vedúcich delegácií s cieľom zaistiť kontinuitu činnosti. Pokiaľ vedúci delegácií Únie, a v prípade ich neprítomnosti ich zástupcovia, konajú ako povoľujúci úradníci Komisie vymenovaní subdelegovaním, uplatňujú pravidlá Komisie pre plnenie rozpočtu a majú rovnaké úlohy, povinnosti a zodpovednosť ako ktorýkoľvek iný povoľujúci úradník Komisie vymenovaný subdelegovaním.

Komisia môže delegovanie zrušiť v súlade so svojimi pravidlami.

Na účely prvého pododseku vysoký predstaviteľ prijíma opatrenia potrebné na uľahčenie spolupráce medzi delegáciami Únie a útvarmi Komisie.

3.ESVČ môže vo výnimočných prípadoch delegovať svoje právomoci na plnenie rozpočtu týkajúce sa administratívnych rozpočtových prostriedkov v jej vlastnom oddiele na zamestnancov Komisie v delegácii, ak je to potrebné, s cieľom zabezpečiť kontinuitu v administratíve delegácií v prípade neprítomnosti príslušného povoľujúceho úradníka ESVČ. Vo výnimočných prípadoch, v ktorých zamestnanci Komisie v delegáciách Únie konajú ako povoľujúci úradníci ESVČ vymenovaní subdelegovaním, uplatňujú pravidlá ESVČ pre plnenie rozpočtu a majú rovnaké úlohy, povinnosti a zodpovednosť ako ktorýkoľvek iný povoľujúci úradník ESVČ vymenovaný subdelegovaním.

ESVČ môže delegovanie zrušiť v súlade so svojimi pravidlami.

Článok 59
Konflikt záujmov

1.Účastníci finančných operácií, ako sú vymedzení v hlave IV kapitole 4, a iné osoby, ktoré sú v rámci priameho, nepriameho a zdieľaného plnenia zapojené do plnenia rozpočtu a hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami vrátane jeho prípravných aktov, auditu alebo kontroly, nepodniknú žiadne kroky, ktoré môžu priviesť ich vlastné záujmy do konfliktu so záujmami Únie. Prijmú tiež vhodné opatrenia na predchádzanie konfliktu záujmov pri činnostiach patriacich do ich zodpovednosti a na riešenie situácií, ktoré môžu byť objektívne vnímané ako konflikt záujmov.

2.Na účely odseku 1 nastáva konflikt záujmov vtedy, keď je ohrozený nestranný a objektívny výkon funkcií účastníka finančnej operácie alebo inej osoby uvedených v odseku 1 z rodinných alebo citových dôvodov, z dôvodov politickej alebo národnej príslušnosti, ekonomického záujmu alebo akéhokoľvek iného priameho alebo nepriameho osobného záujmu.

Článok 60
Konflikt záujmov v prípade zamestnancov

Ak sa riziko konfliktu záujmov podľa článku 59 týka zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje služobný poriadok, tento zamestnanec postúpi vec povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním, ktorý písomne potvrdí, či ide o konflikt záujmov. Zamestnanec informuje tiež svojho priameho nadriadeného. Ak sa zistí, že došlo ku konfliktu záujmov, menovací orgán zbaví daného úradníka zodpovednosti v danej záležitosti. Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním osobne zaistí prijatie akýchkoľvek ďalších potrebných krokov.

KAPITOLA 2
Spôsoby plnenia

Článok 61
Spôsoby plnenia rozpočtu

1.Komisia plní rozpočet ktorýmkoľvek z týchto spôsobov:

a)priamo (priame plnenie), prostredníctvom svojich útvarov vrátane svojich zamestnancov v delegáciách Únie pod dohľadom príslušného vedúceho delegácie v súlade s článkom 58 ods. 2 alebo prostredníctvom výkonných agentúr uvedených v článku 68;

b)v rámci zdieľaného plnenia s členskými štátmi (zdieľané plnenie);

c)nepriamo (nepriame plnenie), ak to stanovuje základný akt alebo v prípadoch uvedených v článku 56 ods. 2 prvom pododseku písm. a) až d), a to s:

i)tretími krajinami alebo subjektmi, ktoré tieto krajiny určili;

ii)medzinárodnými organizáciami alebo ich agentúrami, ako sú vymedzené v článku 151;

iii)Európskou investičnou bankou alebo Európskym investičným fondom (skupina EIB)

iv)subjektmi uvedenými v článkoch 69 a 70;

v)verejnoprávnymi subjektmi;

vi)súkromnoprávnymi subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky;

vii)súkromnoprávnymi subjektmi spravovanými právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky;

viii)subjektmi alebo osobami poverenými vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V ZEÚ a určenými v príslušnom základnom akte.

2.Komisia je zodpovedná za plnenie rozpočtu v súlade s článkom 317 ZFEÚ a nesmie delegovať plnenie rozpočtu na tretie strany, ak sú takéto úlohy spojené s veľkou mierou voľného uváženia zahŕňajúcou politickú voľbu.

Komisia prostredníctvom zmlúv v súlade s hlavou VII zverí úlohy zahŕňajúce výkon verejnej moci a právo konať podľa vlastného uváženia externému subjektu.

Článok 62
Zdieľané plnenie s členskými štátmi

1.V prípadoch, keď sa rozpočet plní v rámci zdieľaného plnenia, Komisia a členské štáty dodržiavajú zásady riadneho finančného hospodárenia, transparentnosti a nediskriminácie a zaisťujú viditeľnosť akcií Únie. Na tento účel si Komisia a členské štáty plnia príslušné povinnosti kontroly a auditu a preberajú na seba z nich vyplývajúcu zodpovednosť stanovenú v tomto nariadení. Doplnkové ustanovenia sa stanovujú v rámci pravidiel platných v jednotlivých odvetviach.

2.Členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia vrátane legislatívnych, regulačných a administratívnych opatrení na ochranu finančných záujmov Únie, konkrétne:

a)zabezpečujú, aby sa akcie financované z rozpočtu vykonávali správne a účinne a v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach a na tento účel určujú v súlade s odsekom 3 subjekty zodpovedné za hospodárenie s prostriedkami Únie a ich kontrolu a dohliadajú na ne;

b)predchádzajú nezrovnalostiam a podvodom, odhaľujú ich a zaisťujú ich nápravu.

V záujme ochrany finančných záujmov Únie členské štáty pri dodržiavaní zásady proporcionality a v súlade s týmto článkom a s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach vykonávajú kontroly ex ante a ex post a v náležitých prípadoch aj kontroly na mieste na reprezentatívnych vzorkách transakcií a/alebo vzorkách transakcií založených na riziku. Vymáhajú tiež neoprávnene vyplatené finančné prostriedky a v prípade potreby v tejto súvislosti iniciujú súdne konania.

Členské štáty ukladajú príjemcom finančných prostriedkov účinné, odrádzajúce a primerané sankcie, ak sú stanovené v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach a v osobitných ustanoveniach vnútroštátnych právnych predpisov.

V rámci posúdenia rizika a v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach Komisia monitoruje systémy riadenia a kontroly zriadené členskými štátmi. Komisia pri vykonávaní auditu dodržiava zásadu proporcionality a zohľadňuje úroveň posúdeného rizika v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach.

3.V súlade s kritériami a postupmi stanovenými v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach členské štáty na primeranej úrovni určia subjekty, ktoré budú zodpovedné za hospodárenie s finančnými prostriedkami Únie a za ich kontrolu. Tieto subjekty môžu vykonávať aj úlohy, ktoré nesúvisia s hospodárením s finančnými prostriedkami Únie, a môžu poveriť plnením určitých ich úloh iné subjekty vrátane subjektov uvedených v článku 61 ods. 1 písm. c) bodoch ii) a iii).

Členské štáty môžu svoje rozhodnutie o určení subjektu založiť na tom, či sú systémy riadenia a kontroly v zásade rovnaké ako tie, ktoré už boli zavedené v predchádzajúcom období, a či fungujú účinne.

Ak výsledky auditu a kontroly ukážu, že určené subjekty viac nespĺňajú kritériá stanovené v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach, členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby nedostatky vo vykonávaní úloh týchto subjektov boli napravené vrátane ukončenia určenia v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach.

V pravidlách platných v jednotlivých odvetviach sa vymedzuje úloha Komisie v postupe stanovenom v tomto odseku.

4.Subjekty určené v súlade s odsekom 3:

a)zriadia účinný a efektívny systém vnútornej kontroly a zaistia jeho fungovanie;

b)používajú systém účtovníctva, ktorý včas poskytuje presné, úplné a spoľahlivé informácie;

c)poskytujú informácie požadované podľa odseku 5;

d)zabezpečujú ex post zverejnenie v súlade s článkom 36 ods. 2. Pri každom spracovaní osobných údajov sa dodržiavajú predpisy členských štátov, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES.

5.Subjekty určené podľa odseku 3 predložia Komisii do 15. februára nasledujúceho rozpočtového roka:

a)svoje účty, v ktorých sú uvedené výdavky vynaložené počas príslušného referenčného obdobia v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach, pri vykonávaní svojich úloh a ktoré boli predložené Komisii na refundáciu. Tieto účty zahŕňajú predbežné financovanie a sumy, v prípade ktorých prebiehajú alebo boli dokončené postupy vymáhania. K týmto informáciám sa prikladá vyhlásenie o hospodárení, ktorým sa potvrdzuje, že podľa názoru osôb zodpovedných za hospodárenie s prostriedkami:

i)informácie sú riadne predložené, úplné a presné;

ii)výdavky sa použili na zamýšľaný účel a v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach;

iii)zavedené systémy kontroly poskytujú potrebné záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a riadnosť príslušných operácií;

b)ročné zhrnutie konečných audítorských správ a výsledkov kontrol, ktoré sa vykonali, vrátane analýzy povahy a rozsahu zistených chýb a nedostatkov v systémoch, ako aj prijatých alebo plánovaných nápravných opatrení.

K účtom uvedeným v prvom pododseku písm. a) a k zhrnutiu uvedenému v prvom pododseku písm. b) sa pripojí stanovisko nezávislého audítorského orgánu vypracované v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi. V tomto stanovisku sa určí, či účtovné informácie poskytujú pravdivý a reálny obraz, či sú výdavky, v súvislosti s ktorými sa od Komisie požaduje refundácia, zákonné a správne a či zavedené systémy kontroly fungujú riadne. V stanovisku sa takisto uvedie, či zistenia auditu spochybňujú tvrdenia uvedené vo vyhlásení o hospodárení podľa prvého pododseku písm. a).

Na základe oznámenia od príslušného členského štátu môže Komisia termín 15. februára výnimočne predĺžiť do 1. marca.

Členské štáty môžu na príslušnej úrovni zverejniť informácie uvedené v tomto odseku.

Okrem toho členské štáty môžu poskytnúť vyhlásenia podpísané na príslušnej úrovni na základe informácií uvedených v tomto odseku.

6.S cieľom zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky Únie použili v súlade s platnými predpismi, Komisia:

a)uplatní postupy pre preskúmanie a schválenie účtovnej závierky určených subjektov, pričom určuje, či sú účty úplné, presné a pravdivé;

b)vylúči z financovania zo strany Únie výdavky, v prípade ktorých boli úhrady vykonané v rozpore s platným právom Únie;

c)preruší platobné lehoty alebo pozastaví platby v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach.

Komisia po predložení pripomienok členského štátu a ihneď po tom, ako prijme potrebné opatrenia, ukončí úplne alebo čiastočne prerušenie platobných lehôt alebo pozastavenie platieb. Vo výročnej správe uvedenej v článku 73 ods. 9 sa uvádzajú všetky povinnosti podľa tohto pododseku.

7.Pravidlá platné v jednotlivých odvetviach zohľadňujú potreby programov Európskej územnej spolupráce, najmä pokiaľ ide o obsah vyhlásenia o hospodárení, proces uvedený v odseku 3 a funkciu auditu.

8.Komisia vypracuje register subjektov, ktoré sú podľa predpisov platných v jednotlivých odvetviach zodpovedné za hospodárenie s finančnými prostriedkami, ich osvedčovanie a audit.

V záujme podpory najlepších postupov pri implementácii finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, EPZF a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo môže Komisia subjektom zodpovedným za hospodárenie s finančnými prostriedkami a za ich kontrolu poskytnúť na informačné účely metodickú príručku, v ktorej stanovuje svoju stratégiu a prístup v oblasti kontroly vrátane kontrolných zoznamov a príkladov najlepších postupov. Táto príručka sa bude podľa potreby aktualizovať.

9.Zdroje pridelené členským štátom v rámci zdieľaného plnenia možno používať aj v kombinácii s operáciami a nástrojmi vykonávanými v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013.

KAPITOLA 3
EURÓPSKE ÚRADY A SUBJEKTY ÚNIE

Oddiel 1
Európske úrady

Článok 63
Vymedzenie pojmu a rozsah pôsobnosti

1.„Európske úrady“ sú administratívne štruktúry zriadené Komisiou alebo Komisiou spolu s jednou alebo viacerými inštitúciami na vykonávanie osobitných prierezových úloh za predpokladu, že to možno odôvodniť štúdiou nákladov a prínosov a posúdením súvisiacich rizík.

2.V rámci svojich kompetencií európske úrady:

a)vykonávajú povinné úlohy stanovené v akte o ich zriadení alebo v iných právnych predpisoch Únie;

b)môžu vykonávať nepovinné úlohy povolené ich riadiacimi výbormi po zvážení nákladov a prínosov a súvisiacich rizík pre zúčastnené strany. Na plnenie týchto úloh môže úrad získať delegované právomoci povoľujúceho úradníka alebo úrad môže uzatvoriť dohody ad hoc na úrovni útvarov s inštitúciami Únie, subjektmi Únie, inými európskymi úradmi alebo tretími stranami.

3.Tento oddiel sa vzťahuje na činnosť Európskeho úradu pre boj proti podvodom s výnimkou odseku 4 tohto článku, článku 65 a článku 66 ods. 1, 2 a 3.

4.Vnútorný audítor Komisie vykonáva všetky povinnosti stanovené v kapitole 8 tejto hlavy.

Článok 64
Rozpočtové prostriedky európskych úradov

1.Rozpočtové prostriedky schválené na vykonávanie povinných úloh každého európskeho úradu sú zahrnuté do osobitného rozpočtového riadku v rámci rozpočtového oddielu týkajúceho sa Komisie a sú podrobne stanovené v prílohe k uvedenému oddielu.

Príloha uvedená v prvom pododseku má formu výkazu príjmov a výdavkov, ktorý je členený rovnakým spôsobom ako oddiely rozpočtu.

Rozpočtové prostriedky zahrnuté do uvedenej prílohy:

a)pokrývajú všetky finančné potreby každého európskeho úradu pri plnení povinných úloh stanovených v akte o jeho zriadení alebo v iných právnych predpisoch Únie;

b)môžu pokrývať finančné potreby európskeho úradu pri plnení úloh požadovaných inštitúciami Únie, subjektmi Únie, európskymi úradmi a agentúrami zriadenými zmluvami alebo na ich základe a schválené v súlade so aktom o zriadení úradu.

2.Pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky uvedené v prílohe pre každý európsky úrad, Komisia v súlade s článkom 72 deleguje právomoci povoľujúceho úradníka na riaditeľa príslušného európskeho úradu.

3.Plán pracovných miest každého európskeho úradu je pripojený k plánu pracovných miest Komisie.

4.Riaditeľ každého európskeho úradu prijíma rozhodnutia o presunoch v rámci prílohy uvedenej v odseku 1. Komisia o týchto presunoch informuje Európsky parlament a Radu.

Článok 65
Nepovinné úlohy

Európsky úrad môže na účely plnenia nepovinných úloh uvedených v článku 63 ods. 2 písm. b):

a)získať delegované právomoci pre riaditeľa od inštitúcií Únie, subjektov Únie a iných európskych úradov, ako aj delegovanie právomocí povoľujúceho úradníka týkajúce sa rozpočtových prostriedkov zahrnutých do rozpočtového oddielu dotknutej inštitúcie Únie, subjektu Únie alebo iného európskeho úradu. Príslušné inštitúcie Únie, subjekty Únie a iné európske úrady stanovia limity a podmienky pre toto delegovanie právomocí. Takéto delegovanie právomocí sa odsúhlasí v súlade s aktom o zriadení európskeho úradu, najmä pokiaľ ide o podmienky a spôsoby takéhoto delegovania;

b)uzatvárať dohody ad hoc na úrovni útvarov. V takýchto prípadoch riaditeľ príslušného európskeho úradu prijme v súlade s aktom o zriadení osobitné ustanovenia upravujúce vykonávanie týchto úloh, náhradu vzniknutých nákladov a vedenie príslušných účtov. Úrad musí informovať dotknuté inštitúcie, subjekty Únie alebo iné európske úrady o výsledkoch týchto účtov.

Článok 66
Účtovná závierka európskych úradov

1.Každý európsky úrad vypracuje účtovné záznamy svojich výdavkov, ktoré umožňujú určiť, aká časť jeho služieb bola poskytnutá jednotlivým inštitúciám, subjektom Únie alebo iným európskym úradom. Riaditeľ príslušného európskeho úradu prijme po schválení riadiacim výborom kritériá, na ktorých budú účtovné záznamy založené.

2.V poznámkach týkajúcich sa osobitného rozpočtového riadku, do ktorého sú zahrnuté celkové rozpočtové prostriedky pre každý európsky úrad, na ktorý boli delegované právomoci povoľujúceho úradníka v súlade s článkom 65 písm. a), sa uvádza odhad nákladov na služby poskytnuté uvedeným úradom každej z inštitúcií Únie, každému subjektu Únie a každému z iných dotknutých európskych úradov. Odhad je založený na účtovných záznamoch stanovených v odseku 1 tohto článku.

3.Každý európsky úrad, na ktorý boli delegované právomoci povoľujúceho úradníka v súlade s článkom 65 písm. a), oznámi inštitúciám Únie, subjektom Únie a iným európskym úradom výsledky účtovných záznamov stanovených v odseku 1 tohto článku.

4.Účtovná závierka každého európskeho úradu tvorí neoddeliteľnú súčasť účtovnej závierky Únie v súlade s článkom 234.

5.Účtovník Komisie, konajúc na návrh riadiaceho výboru daného európskeho úradu, môže delegovať na zamestnanca úradu niektoré zo svojich úloh, ktoré sa týkajú výberu príjmov a úhrady výdavkov realizovaných priamo daným európskym úradom.

6.S cieľom splniť požiadavky európskeho úradu na hotovosť môže Komisia v jeho mene na návrh riadiaceho výboru otvoriť bankové účty alebo poštové žírové účty. Konečná hotovostná pozícia pre každý rok sa medzi uvedeným európskym úradom a Komisiou na konci rozpočtového roka zosúladí a upraví.

Oddiel 2
Subjekty Únie

Článok 67
Uplatniteľnosť na Zásobovaciu agentúru Euratomu

Toto nariadenie sa vzťahuje na plnenie rozpočtu Zásobovacej agentúry Euratomu.

Článok 68
Výkonné agentúry

1.Komisia môže delegovať na výkonné agentúry právomoc vykonávať v jej mene a na jej zodpovednosť celý program alebo projekt Únie alebo ich časť vrátane pilotných projektov a prípravných akcií a implementáciu administratívnych výdavkov v súlade s nariadením Rady (ES) č. 58/2003( 36 ). Výkonné agentúry sú vytvorené na základe rozhodnutia Komisie a sú to právnické osoby podľa práva Únie. Dostávajú ročný príspevok.

2.Riaditelia výkonných agentúr konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním, pokiaľ ide o implementáciu operačných rozpočtových prostriedkov súvisiacich s programami Únie, ktoré spravujú ako celok alebo čiastočne.

3.Riadiaci výbor výkonných agentúr sa môže dohodnúť s Komisiou, že účtovník Komisie zastáva tiež funkciu účtovníka výkonnej agentúry. Riadiaci výbor môže takisto poveriť účtovníka Komisie časťou úloh účtovníka výkonnej agentúry, pričom zohľadní pomer nákladov a prínosov. V obidvoch takýchto prípadoch sa prijmú opatrenia potrebné na zabránenie konfliktu záujmov.

Článok 69
Subjekty zriadené podľa ZFEÚ a Zmluvy o Euratome

1.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť nariadenie o rozpočtových pravidlách rámcovým nariadením o rozpočtových pravidlách pre subjekty zriadené podľa ZFEÚ a Zmluvy o Euratome, ktoré majú právnu subjektivitu a prijímajú príspevky hradené z rozpočtu.

2.Rámcové nariadenie o rozpočtových pravidlách je založené na zásadách a pravidlách stanovených v tomto nariadení.

3.Rozpočtové pravidlá týchto subjektov sa neodchyľujú od uvedeného rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách okrem prípadov, keď si to vyžadujú ich osobitné potreby a po predchádzajúcom súhlase Komisie.

4.Absolutórium za plnenie rozpočtov subjektov uvedených v odseku 1 udeľuje Európsky parlament na odporúčanie Rady. Subjekty uvedené v odseku 1 plne spolupracujú s inštitúciami, ktoré sa zúčastňujú na postupe udelenia absolutória, a podľa potreby poskytujú akékoľvek ďalšie potrebné informácie, a to aj prostredníctvom účasti na zasadnutiach príslušných orgánov.

5.Vnútorný audítor Komisie vykonáva voči subjektom uvedeným v odseku 1 tie isté právomoci ako voči Komisii.

6.Nezávislý externý audítor overí, či sa v ročnej účtovnej závierke každého zo subjektov uvedených v odseku 1 tohto článku správne uvádzajú príjmy, výdavky a finančná pozícia príslušného subjektu pred konsolidáciou v rámci konečnej účtovnej závierky Komisie. Pokiaľ nie je v základnom akte uvedenom v odseku 1 tohto článku stanovené inak, Dvor audítorov vypracuje osobitnú výročnú správu za každý subjekt v súlade s požiadavkami podľa článku 287 ods. 1 ZFEÚ. Pri príprave tejto správy Dvor audítorov vezme do úvahy audit vykonaný nezávislým externým audítorom a opatrenia prijaté v reakcii na zistenia audítora.

Článok 70
Subjekty verejno-súkromného partnerstva

Subjekty s právnou subjektivitou, ktoré sú zriadené základným aktom a sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva, prijmú svoje rozpočtové pravidlá.

Uvedené pravidlá zahŕňajú súbor zásad potrebných na zaistenie riadneho finančného hospodárenia s finančnými prostriedkami Únie.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť nariadenie o rozpočtových pravidlách vzorovým nariadením o rozpočtových pravidlách, ktoré stanoví zásady nevyhnutné pre zabezpečenie riadneho finančného hospodárenia s finančnými prostriedkami Únie a ktoré bude založené na článku 149.

Rozpočtové pravidlá týchto subjektov sa neodchyľujú od vzorového nariadenia o rozpočtových pravidlách s výnimkou prípadov, keď si to vyžadujú ich osobitné potreby a Komisia s tým vopred súhlasila.

Článok 69 ods. 2, 3 a 4 sa uplatňuje na subjekty verejno-súkromného partnerstva.

KAPITOLA 4
Účastníci finančných operácií

ODDIEL 1
ZÁSADA ODDELENIA FUNKCIÍ

Článok 71
Oddelenie funkcií

1.Funkcie povoľujúceho úradníka a účtovníka sú oddelené a vzájomne sa vylučujú.

2.Každá inštitúcia poskytuje každému účastníkovi finančných operácií zdroje potrebné na vykonávanie jeho povinností a vypracuje poverovaciu listinu s podrobným popisom jeho úloh, práv a povinností.

ODDIEL 2
POVOĽUJÚCI ÚRADNÍK

Článok 72
Povoľujúci úradník

1.Každá inštitúcia vykonáva funkciu povoľujúceho úradníka.

2.Na účely tejto hlavy pojem „zamestnanci“ znamená osoby, na ktoré sa vzťahuje služobný poriadok.

3.Každá inštitúcia deleguje, v súlade s podmienkami stanovenými vo svojom rokovacom poriadku, povinnosti povoľujúceho úradníka na zamestnancov na príslušnej úrovni. Vo svojich vnútorných administratívnych predpisoch určí zamestnancov, na ktorých deleguje tieto povinnosti, rozsah delegovaných právomocí a či osoby, na ktoré sú tieto právomoci delegované, ich môžu subdelegovať.

4.Právomoci povoľujúceho úradníka sa delegujú alebo subdelegujú iba na zamestnancov.

5.Zodpovední povoľujúci úradníci konajú iba v medziach stanovených aktom o delegovaní alebo subdelegovaní. Zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi môže pri vykonávaní určitých operácií potrebných na plnenie rozpočtu a príprave finančných informácií a informácií o hospodárení pomáhať v rámci jeho zodpovednosti jeden alebo viac poverených zamestnancov.

6.Každá inštitúcia alebo každý európsky úrad uvedený v článku 69 informuje Dvor audítorov, Európsky parlament, Radu a účtovníka Komisie do dvoch týždňov od vymenovania povoľujúcich úradníkov vymenovaných delegovaním, vymenovaní vnútorných audítorov a účtovníkov a ich uvoľnení z funkcie, ako aj o akýchkoľvek interných predpisoch, ktoré prijme so zreteľom na finančné záležitosti.

7.Každá inštitúcia informuje Dvor audítorov o vymenovaní správcov záloh a o rozhodnutiach o delegovaní podľa článkov 78 a 85.

Článok 73
Právomoci a povinnosti povoľujúceho úradníka

1.Povoľujúci úradník je v každej inštitúcii zodpovedný za implementáciu príjmov a výdavkov v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a za zabezpečovanie súladu s požiadavkami zákonnosti a riadnosti a rovnakého zaobchádzania s príjemcami finančných prostriedkov programu.

2.Na účely odseku 1 tohto článku povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním zavedie v súlade s článkom 34 a minimálnymi normami prijatými každou inštitúciou a s náležitým ohľadom na riziká spojené s prostredím hospodárenia a s povahou financovaných akcií organizačnú štruktúru a systémy vnútornej kontroly vhodné pre výkon svojich povinností. Vytvorenie takejto štruktúry a systémov vychádza z komplexnej analýzy rizika, v ktorej sa zohľadní ich nákladová účinnosť.

3.Pri plnení rozpočtu na strane výdavkov zodpovedný povoľujúci úradník vytvára rozpočtové a právne záväzky, potvrdzuje platnosť výdavkov, schvaľuje platby a uskutočňuje predbežné kroky na implementáciu rozpočtových prostriedkov.

4.Súčasťou plnenia rozpočtu na strane príjmov je vypracúvanie odhadov pohľadávok, stanovovanie nárokov, ktoré sa majú vymáhať, a vydávanie príkazov na vymáhanie. Plnenie rozpočtu na strane príjmov podľa potreby zahŕňa vzdanie sa stanovených nárokov.

5.Každá operácia podlieha aspoň kontrole ex ante, ktorá sa týka operačných a finančných aspektov operácie, a to na základe viacročnej stratégie kontroly, ktorá zohľadňuje riziká. Účelom kontrol ex ante je predchádzať chybám a nezrovnalostiam pred schválením operácií.

Pravidelnosť a intenzitu kontrol ex ante určuje zodpovedný povoľujúci úradník na základe výsledkov predchádzajúcich kontrol, ako aj analýzy rizika a nákladovej účinnosti. Povoľujúci úradník zodpovedný za potvrdenie príslušných operácií požiada v prípade pochybností o doplňujúce informácie alebo vykoná v rámci kontroly ex ante kontrolu na mieste s cieľom získať primeranú istotu.

Overenie konkrétnej operácie sa musí vykonať zamestnancami odlišnými od zamestnancov, ktorí danú operáciu iniciovali. Zamestnanci, ktorí vykonali overenie nesmú byť podriadení zamestnancom, ktorí danú operáciu iniciovali.

6.Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním môže zaviesť kontroly ex post na účely zistenia a nápravy chýb a nezrovnalosti alebo operácií po ich schválení. Takéto kontroly sa môžu v závislosti od rizika organizovať na základe vzoriek a musia zohľadňovať výsledky predchádzajúcich kontrol a nákladovú účinnosť.

Kontroly ex post vykonávajú iní zamestnanci ako zamestnanci zodpovední za kontroly ex ante. Zamestnanci zodpovední za kontroly ex post nesmú byť podriadení zamestnancom zodpovedným za kontroly ex ante.

Ak povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním vykonáva finančné audity príjemcov grantu ako kontroly ex post, príslušné pravidlá auditu musia byť jasné, konzistentné a transparentné a musia rešpektovať práva Komisie a kontrolovaných subjektov.

7.Zodpovední povoľujúci úradníci a zamestnanci zodpovední za plnenie rozpočtu musia mať potrebné odborné zručnosti.

V každej inštitúcii povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním zabezpečí:

a)aby povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním a ich zamestnanci dostávali pravidelne aktualizované a príslušné informácie týkajúce sa noriem v oblasti kontroly, metód a postupov, ktoré sú na tento účel k dispozícii;

b)aby sa prijali opatrenia, ak je to potrebné, na zaistenie účinného a efektívneho fungovania systémov kontroly v súlade s odsekom 2.

8.Zamestnanec zapojený do finančného hospodárenia a kontroly operácií, ktorý sa domnieva, že rozhodnutie, o ktorého uplatnenie alebo odsúhlasenie ho žiada jeho nadriadený, vykazuje nezrovnalosť alebo je v rozpore so zásadami riadneho finančného hospodárenia alebo profesijnými pravidlami, ktoré je zamestnanec povinný dodržiavať, informuje o tom svojho priameho nadriadeného. Ak to zamestnanec urobí písomne, jeho priamy nadriadený odpovie písomne. Ak priamy nadriadený neprijme žiadne opatrenie alebo potvrdí pôvodné rozhodnutie alebo pokyn a zamestnanec sa domnieva, že takéto potvrdenie nepredstavuje primeranú odpoveď na jeho otázku, zamestnanec o tom písomne informuje povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním. Ak tento úradník neodpovie v primeranej lehote vzhľadom na okolnosti daného prípadu, a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca, zamestnanec informuje príslušný výbor uvedený v článku 139.

V prípade akéhokoľvek protiprávneho konania, podvodu alebo korupcie, ktoré by mohli poškodiť záujmy Únie, zamestnanec informuje orgány a subjekty určené služobným poriadkom a rozhodnutiami inštitúcií Únie, ktoré sa týkajú podmienok vnútorných vyšetrovaní zameraných na predchádzanie podvodom, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu, ktoré poškodzuje záujmy Únie. V zmluvách s externými audítormi vykonávajúcimi audity finančného hospodárenia Únie sa stanoví povinnosť externého audítora informovať povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním o každom podozrení na protiprávne konanie, podvody alebo korupciu, ktoré môžu poškodiť záujmy Únie.

9.Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním podáva svojej inštitúcii správu o plnení svojich povinností vo forme výročnej správy o činnosti, ktorá obsahuje finančné informácie a informácie o hospodárení, vrátane výsledkov kontrol, a v ktorej vyhlasuje, že okrem prípadu, ak je v akýchkoľvek výhradách týkajúcich sa vymedzených oblastí príjmov a výdavkov uvedené inak, má primeranú istotu o tom, že:

a)informácie uvedené v správe poskytujú pravdivý a reálny obraz;

b)zdroje pridelené na činnosti opísané v správe sa použili na zamýšľané účely a v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia;

c)zavedené systémy kontroly poskytujú potrebné záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a riadnosť príslušných operácií.

Výročná správa o činnosti obsahuje informácie o vykonaných operáciách v porovnaní s cieľmi stanovenými v strategických plánoch, o rizikách spojených s týmito operáciami, použití poskytnutých zdrojov a efektívnosti a účinnosti systémov vnútornej kontroly. To zahŕňa celkové posúdenie nákladov a prínosov kontrol a informácie o rozsahu, v akom povolené operačné výdavky prispievajú k dosiahnutiu strategických cieľov EÚ a vytvárajú pridanú hodnotu EÚ. Komisia pripraví zhrnutie výročných správ o činnosti za predchádzajúci rok.

10.Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním zaznamenáva za každý rozpočtový rok zmluvy uzavreté na základe rokovacieho konania uvedeného v bode 11.1 písm. a) až f) a v bode 39 prílohy k tomuto nariadeniu. Ak sa podiel rokovacieho konania na celkovom počte zákaziek udelených tým istým povoľujúcim úradníkom vymenovaným delegovaním v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi výrazne zvýšil alebo ak je tento podiel zreteľne vyšší ako priemer za danú inštitúciu, zodpovedný povoľujúci úradník podá inštitúcii správu, v ktorej uvedie všetky opatrenia prijaté na zvrátenie tohto trendu. Jednotlivé inštitúcie zasielajú Európskemu parlamentu a Rade správu o rokovacom konaní. V prípade Komisie tvorí táto správa prílohu k zhrnutiu výročných správ o činnosti uvedenému v odseku 9 tohto článku.

Článok 74
Uchovávanie dokladov povoľujúcimi úradníkmi

Povoľujúci úradník zavedie systém, v ktorom sa v papierovej alebo elektronickej forme uchovávajú originály dokladov, ktoré preukazujú plnenie rozpočtu a opatrení plnenia rozpočtu, ako aj súvisiacich následných opatrení. Takéto doklady sa uchovávajú minimálne počas piatich rokov od dátumu, keď Európsky parlament udelí absolutórium za rozpočtový rok, ktorého sa tieto doklady týkajú.

Doklady týkajúce sa operácií, ktoré ešte nie sú definitívne ukončené, sa uchovávajú do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa tieto operácie ukončia.

Osobné údaje uvedené v dokladoch sa podľa možnosti z týchto dokladov vypustia, a to za predpokladu, že nie sú potrebné na účely rozpočtového absolutória, kontroly a auditu. V prípade uchovávania prevádzkových údajov sa uplatňuje článok 37 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001.

Článok 75
Právomoci a povinnosti vedúcich delegácií Únie

1.Keď vedúci delegácií Únie konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním v súlade s  článkom 58 ods. 2 , podliehajú Komisii ako inštitúcii zodpovednej za stanovenie, výkon, monitoring a hodnotenie ich úloh a povinností ako povoľujúcich úradníkov vymenovaných subdelegovaním a úzko spolupracujú s Komisiou v záujme riadnej implementácie finančných prostriedkov, najmä s cieľom zabezpečiť zákonnosť a riadnosť finančných operácií, dodržiavanie zásady riadneho finančného hospodárenia pri hospodárení s finančnými prostriedkami a účinnú ochranu finančných záujmov Únie. Podliehajú interným predpisom Komisie a charte Komisie upravujúcim plnenie úloh finančného hospodárenia, ktoré boli na nich subdelegované. Pri vykonávaní ich povinností im môžu pomáhať zamestnanci Komisie.

Na tento účel prijímajú potrebné opatrenia s cieľom predísť akejkoľvek situácii, ktorá by mohla ohroziť zodpovednosť Komisie v súvislosti s plnením rozpočtu, ktoré bolo na nich subdelegované, ako aj akémukoľvek konfliktu priorít, ktorý by mohol nepriaznivo ovplyvniť plnenie úloh finančného hospodárenia, ktoré boli na nich subdelegované.

Ak dôjde k situácii alebo ku konfliktu uvedeným v druhom pododseku, vedúci delegácií Únie o tom bezodkladne informujú zodpovedných generálnych riaditeľov Komisie a ESVČ. Uvedení generálni riaditelia podniknú primerané opatrenia na nápravu situácie.

2.Ak sa vedúci delegácií Únie dostanú do situácie uvedenej v článku 73 ods. 8, predložia túto vec výboru uvedenému v článku 139. V prípade akéhokoľvek protiprávneho konania, podvodu alebo korupcie, ktoré by mohli poškodiť záujmy Únie, informujú orgány a subjekty určené platnými právnymi predpismi.

3.Vedúci delegácií Únie, ktorí konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním v súlade s  článkom 58 ods. 2 , predkladajú správy svojmu povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním, aby mohol tieto správy začleniť do svojej výročnej správy o činnosti uvedenej v článku 73 ods. 9. Správy vedúcich delegácií Únie obsahujú informácie o efektívnosti a účinnosti systémov vnútornej kontroly zavedených v rámci ich delegácie, ako aj o riadení operácií, ktoré boli na nich subdelegované, a poskytujú vyhlásenie o vierohodnosti uvedené v článku 89 ods. 5 treťom pododseku . Tieto správy sa prikladajú k výročnej správe o činnosti povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním a sprístupňujú sa Európskemu parlamentu a Rade, pričom by sa v prípade potreby mala riadne zohľadňovať dôvernosť informácií týchto správ.

Vedúci delegácií Únie plne spolupracujú s inštitúciami, ktoré sa zúčastňujú na postupe udelenia absolutória, a podľa potreby poskytujú akékoľvek nevyhnutné doplňujúce informácie. V tejto súvislosti sa od nich môže vyžadovať účasť na schôdzach príslušných orgánov a pomoc zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním.

Vedúci delegácií Únie, ktorí konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním v súlade s  článkom 58, reagujú na každú žiadosť povoľujúceho úradníka Komisie vymenovaného delegovaním, ktorá vychádza z vlastnej iniciatívy Komisie alebo je v súvislosti s absolutóriom založená na žiadosti Európskeho parlamentu.

Komisia zabezpečí, aby právomoci subdelegovania nenarúšali postup udeľovania absolutória podľa článku 319 ZFEÚ .

4.Odseky 1, 2 a 3 sa vzťahujú aj na zástupcov vedúcich delegácií Únie, keď konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním v prípade neprítomnosti vedúcich delegácií Únie.

ODDIEL 3
ÚČTOVNÍK

Článok 76
Právomoci a povinnosti účtovníka

Každá inštitúcia vymenuje účtovníka, ktorý je v tejto inštitúcii zodpovedný za:

a)riadne vykonávanie platieb, výber príjmov a vymáhanie stanovených pohľadávok;

b)vypracúvanie a predkladanie účtovnej závierky v súlade s hlavou XIII;

c)vedenie účtov v súlade s článkami 80 a 81;

d)stanovenie pravidiel účtovania, účtovných postupov a účtovnej osnovy v súlade s článkami 79 až 81;

e)stanovenie a validáciu systémov účtovníctva a podľa potreby validáciu systémov stanovených povoľujúcim úradníkom pre poskytovanie alebo zdôvodňovanie účtovných informácií; v tejto súvislosti má účtovník právo kedykoľvek overovať dodržiavanie validačných kritérií;

f)správu pokladne.

Účtovník ESVČ zodpovedá iba za rozpočtový oddiel ESVČ, ktorého implementáciu zabezpečuje ESVČ. Účtovník Komisie aj naďalej zodpovedá za celý rozpočtový oddiel Komisie vrátane účtovných operácií súvisiacich s rozpočtovými prostriedkami, hospodárenie s ktorými je na základe subdelegovania zverené vedúcim delegácií Únie.

Účtovník Komisie zastáva aj funkciu účtovníka ESVČ, pokiaľ ide o implementáciu rozpočtového oddielu ESVČ.

Článok 77
Vymenovanie a ukončenie vykonávania povinností účtovníka

1.Každá inštitúcia vymenuje účtovníka spomedzi úradníkov, na ktorých sa vzťahuje Služobný poriadok úradníkov Európskej únie.

Inštitúcia vyberá účtovníka na základe jeho odbornej kvalifikácie doloženej diplomom alebo rovnocennou odbornou praxou.

2.Dve alebo viaceré inštitúcie či subjekty môžu vymenovať toho istého účtovníka.

V takomto prípade prijmú opatrenia potrebné na zabránenie konfliktu záujmov.

3.V prípade ukončenia vykonávania povinností účtovníka sa bezodkladne zostaví predvaha.

4.Účtovník, ktorý končí s vykonávaním svojich povinností, alebo, ak to nie je možné, úradník z rovnakého útvaru odovzdá predvahu spolu s odovzdávacou správou novému účtovníkovi.

Nový účtovník potvrdí podpisom prevzatie predvahy, a to do jedného mesiaca odo dňa jej odovzdania, pričom môže vzniesť svoje výhrady.

Výsledky predvahy a vznesené výhrady sú uvedené aj v odovzdávacej správe.

Článok 78
Právomoci, ktoré môže účtovník delegovať

Účtovník môže pri výkone svojich povinností delegovať určité úlohy na svojich podriadených a správcov záloh vymenovaných v súlade s článkom 86 ods. 1.

Tieto úlohy sa stanovujú v akte o delegovaní.

Článok 79
Pravidlá účtovania

1.Pravidlá účtovania, ktoré majú uplatňovať všetky inštitúcie Únie, európske úrady uvedené v kapitole 3 oddiele 1 tejto hlavy a subjekty Únie uvedené v článku 234, sú založené na medzinárodne uznávaných účtovných štandardoch pre verejný sektor. Tieto pravidlá prijíma účtovník Komisie po konzultácii s účtovníkmi ostatných inštitúcií Únie, európskych úradov a subjektov Únie.

2.Účtovník sa môže odchýliť od týchto štandardov, ak to považuje za nevyhnutné na poskytnutie reálneho obrazu o aktívach a pasívach, výdavkoch, príjmoch a hotovostnom toku. Ak sa pravidlo účtovania od uvedených štandardov významne odchýli, táto skutočnosť, ako aj jej dôvody, sa uvedú v poznámkach k finančným výkazom.

3.Pravidlá účtovania uvedené v odseku 1 určujú štruktúru a obsah finančných výkazov, ako aj účtovné zásady, na ktorých je založená účtovná závierka.

4.Rozpočtové účty uvedené v článku 234 musia byť v súlade s rozpočtovými zásadami stanovenými v tomto nariadení. Umožňujú podrobne sledovať plnenie rozpočtu. Zaznamenávajú sa v nich všetky rozpočtové príjmové a výdavkové operácie stanovené v tejto hlave a poskytuje sa v nich ich reálny obraz.

Článok 80
Vedenie účtovníctva

1.Účtovník Komisie je zodpovedný za stanovenie jednotnej účtovnej osnovy, ktorú majú používať všetky inštitúcie EÚ, európske úrady uvedené v kapitole 3 oddiele 1 tejto hlavy a subjekty Únie uvedené v článku 234.

2.Účtovník získava od povoľujúcich úradníkov všetky informácie potrebné na vypracovanie účtovnej závierky, ktorá poskytuje verný obraz o finančnej situácii inštitúcií a o plnení rozpočtu. Povoľujúci úradníci zaručia spoľahlivosť týchto informácií.

3.Pred prijatím účtovnej závierky inštitúciou alebo subjektom uvedeným v  článku 69 účtovník najprv túto účtovnú závierku podpíše, čím potvrdí, že má primeranú istotu o tom, že táto účtovná závierka poskytuje reálny obraz o finančnej situácii inštitúcie alebo subjektu uvedeného v  článku 69.

Na tento účel účtovník overí, že účtovná závierka bola vypracovaná v súlade s pravidlami účtovania uvedenými v  článku 79 a účtovnými postupmi uvedenými v článku 76 prvom pododseku písm. d) a že do účtov boli zahrnuté všetky príjmy a výdavky.

4.Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním zasiela účtovníkovi v súlade s pravidlami schválenými účtovníkom akékoľvek finančné informácie a informácie o hospodárení, ktoré sú nevyhnutné pre vykonávanie účtovníkových povinností.

Povoľujúci úradník poskytuje účtovníkovi pravidelne, a minimálne pri uzatváraní účtov, relevantné finančné údaje o zvereneckých bankových účtoch s cieľom umožniť vykazovanie použitia finančných prostriedkov Únie v systéme účtovníctva Únie.

Povoľujúci úradníci naďalej nesú plnú zodpovednosť za riadne využívanie finančných prostriedkov, s ktorými hospodária, za zákonnosť a riadnosť výdavkov, ktoré spadajú pod ich kontrolu, a za úplnosť a presnosť informácií poskytnutých účtovníkovi.

5.Zodpovedný povoľujúci úradník informuje účtovníka o vývoji alebo významných zmenách v systéme finančného hospodárenia, inventúrnom súpise alebo v systéme oceňovania aktív a pasív, ak sa z týchto systémov prevádzajú údaje do účtovníctva danej inštitúcie alebo ak tieto systémy slúžia na zdôvodnenie týchto údajov, a to s cieľom umožniť účtovníkovi overenie dodržiavania validačných kritérií.

Účtovník môže validovaný systém finančného hospodárenia kedykoľvek opätovne preskúmať a môže požiadať, aby zodpovedný povoľujúci úradník vypracoval akčný plán s cieľom odstrániť v primeranej lehote prípadné nedostatky.

Zodpovedný povoľujúci úradník je zodpovedný za úplnosť informácií poskytnutých účtovníkovi.

6.Účtovník má právo skontrolovať prijaté informácie a vykonať aj akúkoľvek inú kontrolu, ktorú považuje za potrebnú na to, aby mohol účtovnú závierku podpísať.

V prípade potreby účtovník vznesie výhrady, pričom presne vysvetlí ich charakter a rozsah.

7.Systém účtovníctva inštitúcie slúži na organizovanie rozpočtových a finančných informácií tak, aby bolo možné vkladať, triediť a zaznamenávať číselné údaje.

8.Účtovný systém sa skladá zo všeobecných účtov a rozpočtových účtov. Účty sa vedú v eurách a na základe kalendárneho roka.

9.Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním môže viesť aj podrobné manažérske účtovníctvo.

10.Doklady vedené v systéme účtovníctva, ktoré slúžia na zostavenie účtovnej závierky uvedenej v  článku 234 sa uchovávajú minimálne počas piatich rokov od dátumu, keď Európsky parlament udelí absolutórium za rozpočtový rok, ktorého sa tieto doklady týkajú.

Doklady týkajúce sa operácií, ktoré ešte nie sú definitívne ukončené, sa uchovávajú do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa tieto operácie ukončia. V prípade uchovávania prevádzkových údajov sa uplatňuje článok 37 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 .

Článok 81
Všeobecné účty

1.Vo všeobecných účtoch sa v chronologickom poradí metódou podvojného účtovníctva zaznamenávajú všetky udalosti a operácie, ktoré ovplyvňujú hospodársku a finančnú situáciu a aktíva a pasíva inštitúcií a subjektov uvedených v článku 234.

2.Zostatky a pohyby na všeobecných účtoch sa zapisujú do účtovných kníh.

3.Všetky účtovné zápisy vrátane úprav účtov sa vykonávajú na základe dokladov, na ktoré zápisy odkazujú.

4.Systém účtovníctva musí umožňovať získať jednoznačný audit trail pre všetky účtovné zápisy.

Článok 82
Bankové účty

1.Účtovník môže na účely správy pokladne v mene inštitúcie otvoriť alebo nechať otvoriť účty vo finančných inštitúciách alebo v národných centrálnych bankách. Účtovník je zodpovedný aj za zrušenie týchto účtov alebo na zabezpečenie toho, aby sa zrušili.

2.V podmienkach, ktoré upravujú otváranie, vedenie a používanie bankových účtov, sa stanovuje, že v závislosti od požiadaviek v oblasti vnútornej kontroly musia byť šeky, bankové prevodné príkazy a všetky ďalšie bankové operácie podpísané jedným alebo viacerými riadne poverenými zamestnancami. Písomné pokyny vystavené mimo elektronického systému podpisujú minimálne dvaja riadne poverení zamestnanci alebo účtovník osobne.

3.V rámci vykonávania programu alebo akcie sa môžu v mene Komisie otvárať zverenecké účty, aby sa subjektu podľa článku 61 ods. 1) písm. c) bodov ii), iii), v) alebo vi) umožnila ich správa.

Takéto účty sa otvárajú v rámci právomocí povoľujúceho úradníka, ktorý je zodpovedný za vykonávanie programu alebo akcie, po dohode s účtovníkom Komisie.

Za správu takýchto účtov je zodpovedný povoľujúci úradník.

4.Účtovník Komisie stanoví pravidlá otvárania, spravovania a rušenia zvereneckých účtov a ich využívania.

Článok 83
Správa pokladne

1.Ak nie je v tomto nariadení stanovené inak, iba účtovník má právo spravovať hotovosť a jej ekvivalenty. Účtovník zodpovedá za ich bezpečnú úschovu.

2.Účtovník zabezpečí, aby mala jeho inštitúcia k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na pokrytie hotovostných potrieb vyplývajúcich z plnenia rozpočtu v rámci ustanovení uplatniteľného regulačného rámca a stanoví postupy na zabezpečenie toho, aby žiadny z účtov otvorených v súlade s článkom 82 ods. 1 a článkom 86 ods. 2 nevykazoval debetný zostatok.

3.Platby sa vykonávajú bankovým prevodom alebo šekom a v prípade zálohových účtov, alebo ak to osobitne schváli účtovník, prostredníctvom debetných kariet, priamym inkasom z účtu alebo inými platobnými prostriedkami v súlade s pravidlami stanovenými účtovníkom.

4.Účtovník môže vykonávať platby iba vtedy, ak inštitúcia, za ktorú je zodpovedný, zaznamenala právnu formu príjemcu platby a jeho platobné údaje do spoločnej zložky.

Pred prijatím záväzku voči tretej strane povoľujúci úradník zistí právnu formu a platobné údaje príjemcov platby a zaznamená ich do spoločnej zložky inštitúcie, za ktorú je zodpovedný, s cieľom zabezpečiť transparentnosť, zodpovednosť a riadne vykonávanie platieb.

Povoľujúci úradníci informujú účtovníka o akýchkoľvek zmenách údajov týkajúcich sa právnej formy a platobných údajov, ktoré im príjemca platby oznámil, a overia platnosť týchto údajov pred schválením akejkoľvek platby.

Článok 84
Inventúrny súpis majetku

1.Všetky inštitúcie a subjekty Únie uvedené v článku 234 vedú podľa vzoru vypracovaného účtovníkom Komisie inventúrne súpisy, v ktorých sa uvádza množstvo a hodnota hmotného, nehmotného a finančného majetku Únie.

Všetky inštitúcie a subjekty Únie uvedené v článku 234 kontrolujú, či položky v inventúrnom súpise zodpovedajú skutočnému stavu.

Všetky nadobudnuté položky, ktorých obdobie použitia je dlhšie ako jeden rok, ktoré nie sú spotrebným tovarom a ktorých nákupná cena alebo výrobné náklady sú vyššie ako tie, ktoré sú uvedené v účtovných postupoch podľa článku 76, sa zapíšu do inventúrneho súpisu a zaznamenajú do účtov dlhodobého majetku.

2.Predaj hmotného majetku Únie sa vhodným spôsobom zverejní.

3.Všetky inštitúcie a subjekty Únie uvedené v článku 234 prijmú ustanovenia o ochrane majetku zahrnuté do svojich príslušných súvah a rozhodnú o tom, ktoré administratívne útvary sú zodpovedné za systém inventúrneho súpisu.

ODDIEL 4
SPRÁVCA ZÁLOH

Článok 85
Zálohové účty

1.Zálohové účty je možné založiť na výber príjmov z iných ako vlastných zdrojov a na úhrady výdavkov, ak je vzhľadom na obmedzenú výšku uhrádzaných súm reálne nemožné alebo neúčinné vykonávať platobné operácie rozpočtovými postupmi.

V oblasti pomoci v rámci krízového riadenia a operácií humanitárnej pomoci sa však môžu zálohové účty použiť bez obmedzenia sumy, pričom je potrebné dodržiavať výšku rozpočtových prostriedkov, ktorú Európsky parlament a Rada schválili pre príslušný rozpočtový riadok na bežný rozpočtový rok, ako aj vnútorné pravidlá Komisie.

V delegáciách Únie sa zálohové účty môžu použiť aj na vykonávanie platieb v obmedzenej výške rozpočtovými postupmi, ak je takéto použitie účinné a efektívne vzhľadom na miestne požiadavky.

2.V delegáciách Únie sa zálohové účty zriaďujú na úhradu výdavkov tak z rozpočtového oddielu Komisie, ako aj z rozpočtového oddielu ESVČ, pričom zabezpečujú úplnú sledovateľnosť výdavkov.

Článok 86
Zriadenie a spravovanie zálohových účtov

1.Zriadenie zálohového účtu a vymenovanie správcu záloh je predmetom rozhodnutia účtovníka inštitúcie, ktoré vychádza z riadne odôvodneného návrhu zodpovedného povoľujúceho úradníka. Toto rozhodnutie vymedzuje príslušné povinnosti a zodpovednosť správcu záloh a povoľujúceho úradníka.

Správcovia záloh sa vyberajú spomedzi úradníkov alebo, ak je to potrebné a len v riadne odôvodnených prípadoch, spomedzi ostatných zamestnancov alebo s výhradou obmedzení stanovených vo vnútorných pravidlách Komisie z pracovníkov zamestnaných Komisiou v oblasti pomoci v rámci krízového riadenia a operácií humanitárnej pomoci za predpokladu, že ich pracovné zmluvy zaručujú ekvivalentnú úroveň ochrany v zmysle zodpovednosti, aká sa uplatňuje na zamestnancov podľa článku 93. Správcovia záloh sa vyberajú na základe ich vedomostí, zručností, a najmä odbornej kvalifikácie doloženej diplomom alebo príslušnou odbornou praxou, alebo nadobudnutej na základe absolvovania príslušného programu odbornej prípravy.

Pri rozhodovaní o zriadení zálohového účtu účtovník stanoví podmienky vedenia a používania zálohového účtu.

Zmena podmienok vedenia zálohového účtu je taktiež predmetom rozhodnutia účtovníka, ktoré vychádza z riadne odôvodneného návrhu zodpovedného povoľujúceho úradníka.

2.Zálohové bankové účty otvára účtovník, ktorý takisto schvaľuje s nimi súvisiace delegované podpisové práva na základe odôvodneného návrhu povoľujúceho úradníka.

3.Prostriedky na zálohové účty poskytuje účtovník inštitúcie a zodpovedajú za ne správcovia záloh.

4.Po vykonaní platby nasledujú formálne konečné rozhodnutia o potvrdení výdavkov alebo platobné príkazy podpísané zodpovedným povoľujúcim úradníkom.

Povoľujúci úradník vyrovná zálohové operácie najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca, aby bolo možné zosúladiť účtovný zostatok s aktuálnym zostatkom na bankovom účte.

5.Účtovník vykonáva kontroly na mieste, ktoré sú v prípade potreby neohlásené, alebo vykonávaním týchto kontrol poveruje zamestnanca svojho útvaru alebo povoľujúceho útvaru, a to s cieľom overiť existenciu finančných prostriedkov, ktoré boli pridelené správcom záloh, a zároveň skontrolovať vedenie účtovníctva, ako aj dodržiavanie lehôt stanovených v súvislosti s vyrovnávaním zálohových operácií. O výsledku týchto kontrol informuje účtovník zodpovedného povoľujúceho úradníka.

KAPITOLA 5
Zodpovednosť účastníkov finančných operácií

ODDIEL 1
VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ

Článok 87
Odobratie delegovania a pozbavenie funkcií udelených účastníkom finančných operácií

1.Zodpovedným povoľujúcim úradníkom môže ich delegovanie alebo subdelegovanie kedykoľvek dočasne alebo trvalo odobrať orgán, ktorý ich vymenoval.

2.Účtovníka alebo správcu záloh alebo oboch môže kedykoľvek dočasne alebo trvalo zbaviť ich funkcie orgán, ktorý ich vymenoval.

3.Odseky 1 a 2 sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek disciplinárne konanie voči účastníkom finančných operácií uvedeným v týchto odsekoch.

Článok 88
Zodpovednosť účastníkov finančných operácií v prípadoch protiprávneho konania, podvodu alebo korupcie

4.Táto kapitola sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá akákoľvek trestná zodpovednosť, ktorá môže vzniknúť účastníkom finančných operácií uvedeným v článku 87 podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva a platných predpisov týkajúcich sa ochrany finančných záujmov Únie a boja proti korupcii zahŕňajúcej úradníkov Únie alebo úradníkov členských štátov.

5.Bez toho, aby boli dotknuté články 89, 92 a 93 tohto nariadenia, každý zodpovedný povoľujúci úradník, účtovník alebo správca záloh podlieha disciplinárnemu postihu a zaplateniu náhrady tak, ako sa stanovuje v služobnom poriadku, alebo, ak ide o zamestnanca podľa článku 86, ako sa stanovuje v jeho pracovnej zmluve. V prípade protiprávneho konania, podvodu alebo korupcie, ktoré môžu poškodiť záujmy Únie, sa záležitosť predloží orgánom a subjektom určeným platnými právnymi predpismi, a najmä Európskemu úradu pre boj proti podvodom.

ODDIEL 2
PRAVIDLÁ VZŤAHUJÚCE SA NA ZODPOVEDNÝCH POVOĽUJÚCICH ÚRADNÍKOV

Článok 89
Pravidlá vzťahujúce sa na povoľujúcich úradníkov

1.Zodpovedný povoľujúci úradník je povinný zaplatiť náhradu tak, ako sa stanovuje v služobnom poriadku.

2.Povinnosť zaplatiť náhradu sa uplatní najmä v prípade, že zodpovedný povoľujúci úradník úmyselne alebo vlastnou hrubou nedbanlivosťou:

a)stanoví nároky, ktoré sa majú vymáhať, alebo vydá príkazy na vymáhanie, viaže výdavky alebo podpíše platobný príkaz v rozpore s týmto nariadením;

b)nevypracuje dokument o uznaní výšky pohľadávky, nevydá príkaz na jej vymáhanie alebo ho vydá oneskorene, alebo oneskorene vydá platobný príkaz, v dôsledku čoho môže byť inštitúcia žalovaná v občianskoprávnom konaní tretími stranami.

3.Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním alebo subdelegovaním, ktorý dospeje k záveru, že rozhodnutie, ktorého prijatie patrí do jeho zodpovednosti, vykazuje nezrovnalosť alebo je v rozpore so zásadou riadneho finančného hospodárenia, písomne informuje delegujúci orgán. Ak delegujúci orgán následne vydá povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním alebo subdelegovaním zdôvodnený písomný pokyn, aby príslušné rozhodnutie prijal, uvedený povoľujúci úradník nebude braný na zodpovednosť.

4.V prípade subdelegovania v rámci vlastného útvaru je povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním naďalej zodpovedný za efektívnosť a účinnosť zavedených systémov vnútorného riadenia a kontroly a za výber povoľujúceho úradníka vymenovaného subdelegovaním.

5.V prípade subdelegovania na vedúcich delegácií Únie a ich zástupcov príslušný povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním zodpovedá za určenie zavedených systémov vnútorného riadenia a kontroly, ako aj za ich efektívnosť a účinnosť. Vedúci delegácií Únie zodpovedajú za náležité zavedenie a fungovanie týchto systémov v súlade s pokynmi povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním, ako aj za hospodárenie s finančnými prostriedkami a operácie, ktoré vykonávajú v rámci delegácie Únie, za ktorú sú zodpovední. Predtým, ako prevezmú svoje funkcie, absolvujú špecifické vzdelávacie kurzy o úlohách a povinnostiach povoľujúcich úradníkov a plnení rozpočtu.

Vedúci delegácií Únie predkladajú správu o plnení svojich povinností podľa prvého pododseku tohto odseku v súlade s článkom 75 ods. 3.

Vedúci delegácií Únie každoročne predkladajú povoľujúcemu úradníkovi Komisie vymenovanému delegovaním vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa systémov vnútorného riadenia a kontroly zavedených v ich delegácii, ako aj riadenia operácií, ktoré boli na nich subdelegované, a ich výsledkov s cieľom umožniť povoľujúcemu úradníkovi urobiť vyhlásenie o vierohodnosti uvedené v článku 73 ods. 9.

Tento odsek sa vzťahuje aj na zástupcov vedúcich delegácií Únie, keď konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním v prípade neprítomnosti vedúcich delegácií Únie.

Článok 90
Postup v prípade finančných nezrovnalostí spôsobených zamestnancom

1.Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Európskeho úradu pre boj proti podvodom, každé porušenie niektorého ustanovenia nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo ustanovenia týkajúceho sa finančného hospodárenia alebo kontroly operácií, ktoré je dôsledkom konania alebo opomenutia zamestnanca, je výboru uvedenému v článku 139 tohto nariadenia na účely získania jeho stanoviska postúpené ktoroukoľvek z týchto strán:

a)menovacím orgánom zodpovedným za disciplinárne otázky;

b)zamestnancom v súlade s článkom 73 ods. 8. V takom prípade výbor postúpi spis menovaciemu orgánu a o tejto skutočnosti informuje zamestnanca. Menovací orgán môže výbor požiadať o vydanie stanoviska k danému prípadu;

c)zodpovedným povoľujúcim úradníkom vrátane vedúcich delegácií Únie a v prípade ich neprítomnosti ich zástupcov, ktorí konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním v súlade s článkom 58 ods. 2 tohto nariadenia.

2.V prípadoch uvedených v odseku 1 má výbor uvedený v článku 139 tohto nariadenia právomoc rozhodnúť, či došlo k finančným nezrovnalostiam. Na základe stanoviska výboru uvedeného v článku 139 k prípadom podľa odseku 1 príslušná inštitúcia rozhodne, či začať konanie na uloženie disciplinárneho trestu alebo povinnosti zaplatiť náhradu. Ak výbor zistí systémové problémy, vydá odporúčanie povoľujúcemu úradníkovi a povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním, pokiaľ povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním nie je dotknutým zamestnancom, ako aj vnútornému audítorovi.

3.Pred prijatím stanoviska v prípadoch nezrovnalostí uvedených v odseku 1 tohto článku poskytne výbor dotknutému zamestnancovi možnosť predložiť svoje pripomienky.

4.Ak výbor vydáva stanovisko uvedené v odseku 1, musí byť v zložení stanovenom v článku 139 ods. 2 s dvoma ďalšími členmi:

a)zástupcom menovacieho orgánu, ktorý má na starosti disciplinárne otázky dotknutej inštitúcie alebo dotknutého orgánu, a

b)iným členom určeným výborom zamestnancov dotknutej inštitúcie alebo dotknutého orgánu. Pri vymenovaní týchto ďalších členov sa zohľadní potreba zabrániť akémukoľvek konfliktu záujmov.

5.Ak výbor vydáva stanovisko uvedené v odseku 1 tohto článku, adresuje ho disciplinárnej komisii, ktorú zriadi každá inštitúcia alebo každý subjekt v súlade so svojimi vnútornými pravidlami.

6.Členské štáty poskytujú Únii plnú podporu pri uplatňovaní akejkoľvek zodpovednosti podľa článku 22 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie v prípade tých dočasných zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje článok 2 písm. e) Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie.

Článok 91
Potvrdenie pokynov

1.Ak povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním alebo subdelegovaním dostane záväzný pokyn, ktorý podľa jeho názoru vykazuje nezrovnalosť alebo je v rozpore so zásadou riadneho finančného hospodárenia, najmä z dôvodu, že tento pokyn nemôže vykonať so zdrojmi, ktoré mu boli pridelené, písomne o tejto skutočnosti informuje orgán, ktorý na neho delegoval alebo subdelegoval právomoci. Ak je tento pokyn písomne potvrdený a toto potvrdenie je prijaté včas, pričom je dostatočne jasné v tom zmysle, že výslovne odkazuje na body, voči ktorým povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním alebo subdelegovaním namietal, povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním alebo subdelegovaním nie je braný na zodpovednosť. Povoľujúci úradník pokyn vykoná, pokiaľ nie je zjavne v rozpore s právnymi predpismi alebo nepredstavuje porušenie príslušných bezpečnostných predpisov.

2.Odsek 1 sa uplatňuje aj v prípade, že povoľujúci úradník počas vykonávania záväzného pokynu zistí, že okolnosti daného prípadu by mohli viesť k nezrovnalostiam.

Pokyny potvrdené za okolností podľa článku 89 ods. 3 zodpovedný povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním zaznamenáva a uvádza vo svojej výročnej správe o činnosti.

ODDIEL 3
PRAVIDLÁ VZŤAHUJÚCE SA NA ÚČTOVNÍKOV A SPRÁVCOV ZÁLOH

Článok 92
Pravidlá vzťahujúce sa na účtovníkov

Účtovník podlieha disciplinárnemu konaniu a zaplateniu náhrady podľa služobného poriadku a v súlade s postupmi, ktoré sú v ňom stanovené. Voči účtovníkovi môže byť vyvodená zodpovednosť najmä v dôsledku ktorejkoľvek z týchto foriem pochybenia:

a)straty alebo poškodenia finančných prostriedkov, majetku alebo dokladov, ktoré sú mu zverené;

b)nesprávnej zmeny bankových účtov alebo poštových žírových účtov;

c)vymoženia alebo zaplatenia súm, ktoré nie sú v súlade s príslušnými príkazmi na vymáhanie alebo platobnými príkazmi;

d)nevybratia splatného príjmu.

Článok 93
Pravidlá vzťahujúce sa na správcov záloh

Bez toho, aby bol dotknutý článok 88 ods. 2, voči správcovi záloh môže byť vyvodená zodpovednosť najmä v dôsledku ktorejkoľvek z týchto foriem pochybenia:

a)straty alebo poškodenia finančných prostriedkov, majetku alebo dokladov, ktoré sú mu zverené;

b)nepredloženia náležitých dokladov k platbám, ktoré vykonal;

c)vykonania platieb v prospech osôb iných, ako sú osoby oprávnené na takéto platby;

d)nevybratia splatného príjmu.

KAPITOLA 6
Príjmové operácie

ODDIEL 1
SPRÍSTUPNENIE VLASTNÝCH ZDROJOV

Článok 94
Vlastné zdroje

1.Odhad príjmov tvorených vlastnými zdrojmi uvedenými v rozhodnutí Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie sa do rozpočtu zahrnie v eurách. Sprístupňujú sa v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 609/2014.

2.Povoľujúci úradník vypracuje harmonogram, na základe ktorého budú vlastné zdroje vymedzené v rozhodnutí o systéme vlastných zdrojov Európskej únie sprístupnené Komisii.

Vlastné zdroje sa stanovujú a uhrádzajú v súlade s pravidlami prijatými na základe rozhodnutia uvedeného v prvom odseku.

Na účely účtovníctva povoľujúci úradník vydá príkaz na vymáhanie v prípade splatných a dlžných súm v súvislosti s účtom pre vlastné zdroje podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 609/2014.

ODDIEL 2
ODHAD POHĽADÁVOK

Článok 95
Odhad pohľadávok

1.Keď má zodpovedný povoľujúci úradník dostatočné a spoľahlivé informácie týkajúce sa akéhokoľvek opatrenia alebo situácie, na základe ktorých môže vzniknúť pohľadávka Únie, vykoná odhad tejto pohľadávky.

2.Zodpovedný povoľujúci úradník upraví odhad pohľadávky hneď po tom, ako sa dozvie o udalosti, v dôsledku ktorej sa mení opatrenie alebo situácia, na základe ktorých bol odhad pohľadávky vypracovaný.

Keď zodpovedný povoľujúci úradník vystavuje príkaz na vymáhanie týkajúci sa opatrenia alebo situácie, ktoré v minulosti viedli k vypracovaniu odhadu pohľadávok, náležite tento odhad upraví.

Keď sa vystaví príkaz na vymáhanie rovnakej sumy, ako bol pôvodný odhad pohľadávky, takýto odhad sa zníži na nulu.

3.Odchylne od odseku 1 sa žiadny odhad pohľadávky nevykoná skôr, než členské štáty dajú Komisii k dispozícii sumy vlastných zdrojov vymedzených v rozhodnutí Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie, ktoré platia členské štáty v pevne stanovených intervaloch. Zodpovedný povoľujúci úradník vydá príkaz na vymáhanie týchto súm.

ODDIEL 3
STANOVENIE POHĽADÁVOK

Článok 96
Stanovenie pohľadávok

1.Stanovenie pohľadávky je úkon, ktorým zodpovedný povoľujúci úradník:

a)overí, či dlh existuje;

b)zistí alebo overí skutočný stav a výšku dlhu;

c)overí podmienky splatnosti dlhu.

Je to úkon, ktorým sa uznáva právo Únie voči dlžníkovi a stanovuje nárok požadovať od dlžníka uhradenie dlhu.

2.Každá pohľadávka, o ktorej sa zistí, že je istá, má stanovenú výšku a je splatná, sa stanoví príkazom na vymáhanie predloženým účtovníkovi. Po ňom nasleduje odoslanie oznámenia o dlhu dlžníkovi okrem prípadov, keď sa okamžite vzdá vymáhania pohľadávky. Príkaz na vymáhanie a oznámenie o dlhu vypracuje zodpovedný povoľujúci úradník.

Povoľujúci úradník pošle oznámenie o dlhu ihneď po stanovení výšky pohľadávky a najneskôr v lehote piatich rokov od chvíle, kedy bola inštitúcia za bežných okolností schopná vymáhať svoj dlh. Táto lehota sa neuplatní, ak zodpovedný povoľujúci úradník zistí, že napriek úsiliu, ktoré inštitúcia vyvinula, bolo oneskorenie spôsobené správaním dlžníka, konkrétne jeho zdržiavacou taktikou alebo zlým úmyslom.

Príkaz na vymáhanie je úkon, ktorým zodpovedný povoľujúci úradník dáva účtovníkovi pokyn, aby vymáhal stanovenú pohľadávku.

3.Pred stanovením pohľadávky sa zodpovedný povoľujúci úradník uistí, že:

a)pohľadávka je istá, t. j. nie je ničím podmienená;

b)pohľadávka má pevne stanovenú výšku v presnom hotovostnom vyjadrení;

c)pohľadávka je splatná a nepodlieha žiadnej lehote splatnosti;

d)údaje o dlžníkovi sú správne;

e)vymáhateľná suma je zahrnutá do správnej rozpočtovej položky;

f)doklady sú v poriadku a

g)je dodržaná zásada riadneho finančného hospodárenia, najmä pokiaľ ide o kritériá uvedené v článku 99 ods. 2 druhom pododseku písm. a) alebo b).

4.Oznámenie o dlhu informuje dlžníka o tom, že:

a)Únia stanovila príslušnú pohľadávku;

b)v prípade uhradenia dlhu v lehote uvedenej v oznámení o dlhu nevzniká nárok na úroky z omeškania;

c)v prípade neuhradenia dlhu v lehote uvedenej v písmene b) sa dlh zaťaží úrokom so sadzbou uvedenou v článku 97, a to bez toho, aby boli dotknuté osobitné platné predpisy;

d)v prípade neuhradenia dlhu v lehote uvedenej v písmene b) vymáha inštitúcia pohľadávku buď formou vzájomného započítania alebo formou uplatnenia si nároku na zloženú záruku;

e)účtovník môže vo výnimočných prípadoch vymáhať pohľadávku formou vzájomného započítania ešte pred uplynutím lehoty uvedenej v písmene b), a to v tom prípade, že je to nevyhnutné z hľadiska ochrany finančných záujmov Únie, t. j. ak má oprávnené dôvody domnievať sa, že pohľadávka Komisie by mohla byť nedobytná, pričom dlžníka vopred informuje o dôvodoch a dátume vymáhania pohľadávky formou vzájomného započítania;

f)ak po vykonaní všetkých krokov uvedených v tomto pododseku písm. a) až e) nie je daná suma v plnej výške vymožená, inštitúcia vymáha pohľadávku prostredníctvom vykonania rozhodnutia podľa článku 98 ods. 2 alebo na základe žaloby.

Ak po overení údajov dlžníka alebo na základe iných relevantných a v tom čase disponibilných informácií je jasné, že dlh sa zaradí medzi prípady uvedené v článku 99 ods. 2 druhom pododseku písm. a) alebo b) alebo že oznámenie o dlhu nebolo zaslané podľa odseku 2 tohto článku, povoľujúci úradník môže po stanovení pohľadávky rozhodnúť, že priamo prejde k vzdaniu sa vymáhania pohľadávky podľa ustanovení článku 99 bez odoslania oznámenia o dlhu, a to po dohode s účtovníkom.

Vo všetkých ostatných prípadoch zašle povoľujúci úradník dlžníkovi tlačenú verziu oznámenia o dlhu. Účtovník je o tejto skutočnosti informovaný prostredníctvom finančného informačného systému.

5.Nesprávne vyplatené sumy sa vymáhajú.

Článok 97
Úroky z omeškania

1.Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia vyplývajúce z uplatňovania osobitných predpisov, je pohľadávka, ktorá nebola uhradená v lehote uvedenej v článku 96 ods. 4 prvom pododseku písm. b), úročená v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku.

2.Okrem prípadu uvedeného v odseku 4 tohto článku je úrokovou sadzbou pri pohľadávkach, ktoré neboli uhradené v lehote uvedenej v článku 96 ods. 4 prvom pododseku písm. b), sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie a platná v prvý kalendárny deň mesiaca splatnosti pohľadávky, zvýšená o:

a)osem percentuálnych bodov v prípade, že udalosťou zakladajúcou záväzok je verejná zákazka na dodanie tovaru a na poskytnutie služby uvedená v hlave V;

b)tri a pol percentuálneho bodu vo všetkých ostatných prípadoch.

3.Úrok sa počíta od kalendárneho dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty uvedenej v článku 96 ods. 4 prvom pododseku písm. b) a stanovenej v oznámení o dlhu, až do kalendárneho dňa, keď je dlh uhradený v plnej výške.

Príkaz na vymáhanie sumy zodpovedajúcej výške úrokov z omeškania sa vystaví v čase skutočného získania týchto úrokov.

4.V prípade pokút alebo iných penále je úrokovou sadzbou pri pohľadávkach, ktoré neboli uhradené v lehote uvedenej v článku 96 ods. 4 prvom pododseku písm. b), sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie a platná v prvý kalendárny deň mesiaca, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie o uložení pokuty alebo iných penále, zvýšená o:

a)jeden a pol percentuálneho bodu, ak dlžník poskytne finančnú záruku, ktorú účtovník akceptuje namiesto platby;

b)tri a pol percentuálneho bodu vo všetkých ostatných prípadoch.

Ak Súdny dvor Európskej únie pri výkone svojej právomoci podľa článku 261 ZFEÚ zvýši sumu pokuty alebo iných penále, úroky zo sumy zvýšenia začínajú plynúť odo dňa vydania rozsudku Súdneho dvora.

V prípadoch, v ktorých by celková úroková sadzba bola negatívna, bude nastavená na nula percentuálnych bodov.

ODDIEL 4
POVOLENIE VYMÁHANIA POHĽADÁVOK

Článok 98
Povolenie vymáhania pohľadávok

1.Povolenie vymáhania pohľadávok je úkon, ktorým zodpovedný povoľujúci úradník dá vydaním príkazu na vymáhanie pohľadávok pokyn účtovníkovi, aby vymáhal pohľadávku stanovenú uvedeným povoľujúcim úradníkom.

2.Inštitúcia môže formálne stanoviť pohľadávku voči iným osobám, ako sú členské štáty, prostredníctvom rozhodnutia, ktoré je vykonateľné v zmysle článku 299 ZFEÚ.

Ak si to účinná a včasná ochrana finančných záujmov Únie vyžaduje, Komisia môže tiež vo výnimočných prípadoch prijať takéto vykonateľné rozhodnutie v prospech ostatných inštitúcií na ich požiadanie so zreteľom na nároky vzniknuté vo vzťahu k zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje služobný poriadok, alebo vo vzťahu k členom alebo bývalým členom inštitúcie Únie.

Výnimočné okolnosti nastávajú vtedy, keď príslušná inštitúcia vyčerpala možnosť dobrovoľnej úhrady a vymáhania dlhu formou vzájomného započítania podľa článku 99 ods. 1 tohto nariadenia a keď dlh predstavuje značnú sumu. Príslušné inštitúcie iné než tie, ktoré sú uvedené v článku 299 ZFEÚ, môžu v takomto prípade požiadať Komisiu o prijatie vykonateľného rozhodnutia.

Vo vykonateľnom rozhodnutí sa uvádza, že nárokovaná suma sa zahrnie do toho rozpočtového oddielu, ktorý zodpovedá príslušnej inštitúcií, ktorá koná ako povoľujúci úradník. Príjem sa do rozpočtu zahrnie ako všeobecný príjem, a to okrem prípadov, keď predstavuje osobitnú kategóriu pripísaných príjmov podľa článku 20 ods. 3.

Žiadajúca inštitúcia informuje Komisiu o akýchkoľvek okolnostiach, ktoré by mohli viesť k zmene postupu vymáhania pohľadávok a podporuje Komisiu v prípade podania opravného prostriedku proti vykonateľnému rozhodnutiu.

Komisia a príslušná inštitúcia sa dohodnú na praktickom postupe vykonávania tohto článku.

ODDIEL 5
VYMÁHANIE POHĽADÁVOK

Článok 99
Pravidlá vymáhania pohľadávok

1.Účtovník koná na základe príkazov na vymáhanie riadne stanovených zodpovedným povoľujúcim úradníkom. Účtovník uplatňuje náležitú starostlivosť s cieľom zabezpečiť, aby Únia získala svoje príjmy, a aby boli chránené jej práva.

Ak dlžník neurčí inak, čiastočná úhrada sumy, v súvislosti s ktorou bolo vydaných viacero príkazov na vymáhanie, sa použije najprv na vyrovnanie najstaršieho nároku. Čiastočná úhrada pohľadávky sa použije najprv na úhradu úrokov.

Účtovník vymáha sumy splatné do rozpočtu Únie ich vzájomným započítaním voči sumám splatným dlžníkovi zo strany Únie alebo výkonnej agentúry plniacej rozpočet Únie. Pohľadávky týkajúce sa takýchto súm musia byť isté, mať pevne stanovenú výšku a musia byť splatné.

2.Ak sa zodpovedný povoľujúci úradník plánuje úplne alebo čiastočne vzdať vymáhania stanovenej pohľadávky, zabezpečí, aby tento akt bol v súlade s pravidlami a so zásadami riadneho finančného hospodárenia a proporcionality. Rozhodnutie o vzdaní sa musí byť odôvodnené. Povoľujúci úradník môže rozhodnutie o vzdaní sa delegovať.

Zodpovedný povoľujúci úradník sa môže úplne alebo čiastočne vzdať vymáhania stanovenej pohľadávky iba v týchto prípadoch:

a)ak predpokladané náklady na vymáhanie presahujú sumu, ktorá je predmetom vymáhania a ak vzdanie sa vymáhania stanovenej pohľadávky nepoškodí dobré meno Únie;

b)ak pohľadávku nie je možné vymôcť, a to vzhľadom na jej vek, oneskorené odoslanie oznámenia o dlhu v zmysle článku 96 ods. 2 alebo na platobnú neschopnosť dlžníka, alebo v dôsledku akéhokoľvek iného insolvenčného konania;

c)ak je vymáhanie v rozpore so zásadou proporcionality.

3.V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) koná zodpovedný povoľujúci úradník v súlade s postupmi stanovenými jednotlivými inštitúciami, pričom zohľadňuje tieto záväzné a za každých okolností uplatniteľné kritériá:

a)skutočnosti týkajúce sa závažnosti nezrovnalosti, ktorá viedla k stanoveniu pohľadávky (podvod, opakované protiprávne konanie, úmyselné konanie, zanedbanie náležitej starostlivosti, konanie v dobrej viere a závažná chyba);

b)vplyv vzdania sa vymáhania stanovenej pohľadávky na činnosť Únie a jej finančné záujmy (dotknutá suma, riziko vytvorenia precedensu, naštrbenie autoritatívnej podstaty práva).

4.V závislosti od okolností daného prípadu môže zodpovedný povoľujúci úradník zohľadňovať aj tieto kritériá:

a)prípadné narušenie hospodárskej súťaže v dôsledku vzdania sa vymáhania stanovenej pohľadávky;

b)prípadné hospodárske a sociálne dôsledky spôsobené vymáhaním dlhu v plnej výške.

5.Jednotlivé inštitúcie zasielajú Európskemu parlamentu a Rade každý rok správu o prípadoch, v ktorých došlo k vzdaniu sa vymáhania stanovenej pohľadávky v hodnote minimálne 100 000 EUR podľa tohto odseku. V prípade Komisie tvorí táto správa prílohu k zhrnutiu výročných správ o činnosti uvedenému v článku 73 ods. 9.

6.Zodpovedný povoľujúci úradník môže stanovenú pohľadávku úplne alebo čiastočne zrušiť. Čiastočné zrušenie stanovenej pohľadávky neznamená vzdanie sa zostávajúceho stanoveného nároku Únie.

V prípade chyby zodpovedný povoľujúci úradník úplne alebo čiastočne zruší stanovenú pohľadávku a uvedie príslušné dôvody.

Jednotlivé inštitúcie stanovia vo svojich interných predpisoch podmienky a postupy delegovania právomoci v oblasti zrušenia stanovenej pohľadávky.

7.Členské štáty sú v prvom rade zodpovedné za vykonávanie kontrol a auditov a za vymáhanie neoprávnene vynaložených súm, ako sa uvádza v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach. Pokiaľ členské štáty zistia a napravia nezrovnalosti na vlastný účet, nevzťahujú sa na ne finančné opravy Komisie týkajúce sa takýchto nezrovnalostí.

8.Komisia uplatňuje finančné opravy vo vzťahu k členským štátom s cieľom vylúčiť z financovania zo strany Únie výdavky vzniknuté v rozpore s platným právom. Komisia zakladá svoje finančné opravy na zisťovaní neoprávnene vynaložených súm a finančných vplyvoch na rozpočet. Ak sa tieto sumy nedajú presne zistiť, Komisia môže uplatniť extrapolované alebo paušálne opravy v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach.

Komisia pri rozhodovaní o výške finančnej opravy zohľadní povahu a závažnosť porušenia platného práva a finančných dosahov na rozpočet vrátane prípadov nedostatkov v systémoch riadenia a kontroly.

Kritériá stanovovania finančných opráv a postupu, ktorý sa má uplatňovať, sa môžu stanoviť v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach.

9.Metodika uplatňovania extrapolovaných alebo paušálnych opráv sa stanoví v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach s cieľom umožniť Komisii chrániť finančné záujmy Únie.

Článok 100
Vymáhanie formou vzájomného započítania

1.Ak má dlžník voči Únii alebo výkonnej agentúre plniacej rozpočet Únie pohľadávku, ktorá je istá v zmysle článku 96 ods. 3 písm. a), má pevne stanovenú výšku, je splatná a týka sa sumy uvedenej v platobnom príkaze, účtovník po uplynutí lehoty uvedenej v článku 96 ods. 4 prvom pododseku písm. b) vymáha stanovené pohľadávky formou vzájomného započítania.

Účtovník môže vymáhať pohľadávku formou vzájomného započítania ešte pred uplynutím lehoty uvedenej v článku 96 ods. 4 prvom pododseku písm. b), a to vo výnimočnom prípade, keď je to nevyhnutné z hľadiska ochrany finančných záujmov Únie a ak má oprávnené dôvody domnievať sa, že pohľadávka Únie by mohla byť nedobytná.

Účtovník vymáha pohľadávku formou vzájomného započítania ešte pred uplynutím lehoty uvedenej v článku 96 ods. 4 prvom pododseku písm. b) aj v prípade súhlasu dlžníka.

2.Pred vymáhaním pohľadávky podľa odseku 1 vedie účtovník konzultácie so zodpovedným povoľujúcim úradníkom a informuje dotknutých dlžníkov, a to aj o prostriedkoch nápravy v súlade s článkom 129.

Ak je dlžníkom vnútroštátny orgán alebo jeden z jeho správnych subjektov, účtovník informuje aj dotknutý členský štát o svojom úmysle vymáhať pohľadávku formou vzájomného započítania, a to minimálne 10 pracovných dní vopred. Po dohode s dotknutým členským štátom alebo správnym subjektom však účtovník môže vymáhať pohľadávku formou vzájomného započítania ešte pred uplynutím stanovenej lehoty.

3.Vzájomné započítanie uvedené v odseku 1 má rovnaký účinok ako platba a zbavuje Úniu zodpovednosti za dlžnú sumu a za prípadné vzniknuté úroky.

Článok 101
Postup vymáhania v prípade neuskutočnenia dobrovoľnej platby

1.V prípade, že po uplynutí lehoty uvedenej v článku 96 ods. 4 prvom pododseku písm. b) a stanovenej v oznámení o dlhu nie je vymožená celá suma, účtovník bez toho, aby bol dotknutý článok 100, informuje o tejto skutočnosti zodpovedného povoľujúceho úradníka a bezodkladne začne postup vymáhania pohľadávky akýmikoľvek právnymi prostriedkami, v náležitých prípadoch aj formou uplatnenia si nároku na zloženú záruku.

2.Ak nie je možné uplatniť metódu vymáhania uvedenú v odseku 1 tohto článku a ak dlžník neuhradil dlh ani po formálnej výzve účtovníka, účtovník bez toho, aby bol dotknutý článok 100, vykoná rozhodnutie o vymáhaní pohľadávky podľa článku 98 ods. 2 alebo na základe žaloby.

Článok 102
Dodatočná lehota na realizáciu platieb

Účtovník môže v spolupráci so zodpovedným povoľujúcim úradníkom povoliť dodatočnú lehotu na realizáciu platby len na základe písomnej žiadosti dlžníka s náležitým uvedením dôvodov, a za predpokladu, že sú splnené tieto dve podmienky:

a)dlžník sa zaviaže uhradiť úroky so sadzbou uvedenou v článku 97 za celé dodatočne poskytnuté obdobie, počnúc uplynutím lehoty uvedenej v článku 96 ods. 4 prvom pododseku písm. b);

b)v záujme ochrany práv Únie zloží dlžník finančnú záruku, ktorú prijme účtovník príslušnej inštitúcie a ktorá pokrýva istinu a úroky neuhradeného dlhu.

Záruku uvedenú v prvom pododseku písm. b) možno nahradiť spoločným a nerozdielnym ručením tretej strany schváleným účtovníkom príslušnej inštitúcie.

Vo výnimočných prípadoch môže účtovník na základe žiadosti dlžníka upustiť od požiadavky na zloženie záruky uvedenej v prvom pododseku písm. b), ak usúdi, že dlžník sa nachádza v zložitej situácií a nie je schopný takúto záruku zložiť, ale je ochotný a schopný realizovať platbu v dodatočnej lehote.

Článok 103
Premlčacia lehota

1.Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia osobitných právnych predpisov a uplatňovanie rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie, sa na pohľadávky Únie voči tretím stranám a na pohľadávky tretích strán voči Únii uplatňuje premlčacia lehota v dĺžke piatich rokov.

2.Premlčacia lehota na uplatnenie nárokov Únie voči tretím stranám začína plynúť po uplynutí lehoty oznámenej dlžníkovi v oznámení o dlhu podľa článku 96 ods. 4 prvého pododseku písm. b).

Premlčacia lehota na uplatnenie nárokov tretích strán voči Únii začína plynúť dňom, keď sa nárok tretej strany stáva splatným podľa príslušného právneho záväzku.

3.Plynutie premlčacej lehoty na uplatnenie nárokov Únie voči tretím stranám sa preruší v prípade akéhokoľvek úkonu inštitúcie alebo členského štátu konajúceho na základe žiadosti inštitúcie, ktorý bol oznámený tretej strane a ktorý je zameraný na vymáhanie dlhu.

Plynutie premlčacej lehoty na uplatnenie nárokov tretích strán voči Únii sa preruší v prípade akéhokoľvek úkonu zameraného na vymáhanie dlhu, ktorý bol Únii oznámený jej veriteľmi alebo v ich mene.

4.Nová premlčacia lehota v dĺžke piatich rokov začína plynúť dňom nasledujúcim po prerušení uvedenom v odseku 3.

5.Plynutie premlčacej lehoty sa preruší v prípade akéhokoľvek právneho úkonu týkajúceho sa pohľadávky uvedenej v odseku 2 vrátane žalôb podaných na súd, ktorý neskôr vyhlási, že nie je vo veci príslušný rozhodovať. Nová premlčacia lehota v dĺžke piatich rokov začína plynúť až po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia alebo po mimosúdnom vyrovnaní strán v tejto veci.

6.Za prerušenie premlčacej lehoty sa považuje aj situácia, keď účtovník v súlade s článkom 102 povolí dlžníkovi dodatočnú lehotu na realizáciu platby. Nová premlčacia lehota v dĺžke piatich rokov začína plynúť dňom nasledujúcim po uplynutí predĺženej lehoty na realizáciu platby.

7.Po uplynutí premlčacej lehoty uvedenej v odsekoch 2 až 6 sa nároky Únie nevymáhajú.

Článok 104
Vnútroštátne zaobchádzanie s pohľadávkami Únie

V prípade insolvenčného konania sa pohľadávkam Únie prizná rovnaké prednostné zaobchádzanie ako pohľadávkam rovnakej povahy splatným verejným subjektom v členských štátoch, v ktorých prebieha konanie vo veci vymáhania.

Článok 105
Pokuty, penále, sankcie a vzniknuté úroky uložené inštitúciami

1.Sumy plynúce z pokút, penále a sankcií a všetky vzniknuté úroky alebo iné z nich plynúce príjmy sa nezaznamenajú ako rozpočtové príjmy, pokiaľ rozhodnutia o ich uložení môžu byť zrušené Súdnym dvorom Európskej únie.

2.Sumy uvedené v prvom odseku sa zaznamenajú ako rozpočtové príjmy čo najskôr, a najneskôr v roku nasledujúcom po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov. Sumy, ktoré sa majú na základe rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vrátiť subjektu, ktorý ich zaplatil, sa nezaznamenajú ako rozpočtové príjmy.

3.Prvý odsek sa nevzťahuje na rozhodnutia o zúčtovaní alebo o finančných opravách.

Článok 106
Vymáhanie pokút, iných penále alebo sankcií uložených inštitúciami

1.Ak bola na Súdnom dvore Európskej únie podaná žaloba proti rozhodnutiu inštitúcie o uložení pokuty alebo iných penále podľa ZFEÚ alebo Zmluvy o Euratome, dlžník až do vyčerpania všetkých opravných prostriedkov buď príslušnú sumu predbežne uhradí na bankový účet určený účtovníkom Komisie alebo zloží finančnú záruku, ktorá je podľa účtovníka Komisie prijateľná. Zložením záruky nie je dotknutá povinnosť uhradiť pokutu, sankciu alebo iné penále, pričom záruka prepadá po prvom požiadaní. Táto záruka pokrýva istinu nároku a splatný úrok podľa článku 97 ods. 4.

2.V záujme zaistenia bezpečnosti a likvidity finančných prostriedkov a ich finančného zhodnotenia investuje Komisia predbežne uhradené sumy do finančných aktív.

3.Po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov a potvrdení pokuty alebo penále sa prijme niektoré z týchto opatrení:

a)predbežne vybraté sumy a výnosy plynúce z týchto súm sa v súlade s článkom 105 zahrnú do rozpočtu, a to najneskôr počas rozpočtového roka, ktorý nasleduje po roku, v ktorom sa vyčerpali všetky opravné prostriedky;

b)v prípade zloženia finančnej záruky táto záruka prepadá a zodpovedajúca suma sa zahrnie do rozpočtu.

V prípade, že Súdny dvor Európskej únie zvýšil výšku pokuty alebo penále, prvý pododsek písm. a) a b) tohto odseku sa uplatňuje na sumu uvedenú v pôvodnom rozhodnutí inštitúcie alebo v náležitých prípadoch na sumu vymedzenú v pôvodnom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie v tom istom konaní. Účtovník Komisie vyberie sumu zodpovedajúcu zvýšeniu, ako aj splatný úrok podľa článku 97 ods. 4, a tieto sumy sa zahrnú do rozpočtu.

4.Po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov a zrušení alebo znížení pokuty alebo penále sa prijme niektoré z týchto opatrení:

a)predbežne uhradené sumy alebo ich časti sa pri zohľadnení akéhokoľvek výnosu vrátia príslušnej tretej strane;

b)v prípade zloženia finančnej záruky sa táto záruka zodpovedajúcim spôsobom uvoľní.

Článok 107
Kompenzačné úroky

Bez toho, aby bol dotknutý článok 97 ods. 2 a v prípadoch iných, ako sú prípady uvedené v článku 105, ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie alebo urovnania sporu zmierom, úroková sadzba je sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie a platná v prvý kalendárny deň mesiaca, a to odo dňa zaplatenia tejto sumy až do dátumu, ku ktorému je suma splatná, zvýšená o nula percentuálnych bodov.

V prípadoch, v ktorých by celková úroková sadzba bola negatívna, bude nastavená na nula percentuálnych bodov.

KAPITOLA 7
Výdavkové operácie

Článok 108
Rozhodnutia o financovaní

1.Rozpočtovému záväzku predchádza rozhodnutie o financovaní, ktoré prijme inštitúcia alebo orgány, na ktoré inštitúcia delegovala právomoci. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na rozpočtové prostriedky na prevádzku každej inštitúcie v rámci jej administratívnej autonómie, ktoré je možné implementovať bez základného právneho aktu v súlade s článkom 56 ods. 2 prvým pododsekom písm. e), na výdavky na administratívnu podporu a príspevky subjektom uvedeným v článkoch 69 a 70. Rozhodnutia o financovaní sú ročnej alebo viacročnej povahy.

2.Rozhodnutie o financovaní takisto predstavuje zároveň ročný alebo viacročný pracovný program a prijme sa čo najskôr po prijatí návrhu rozpočtu a v zásade najneskôr do 31. marca roka vykonania. Časť obsahujúca pracovný program sa uverejní na webovom sídle príslušnej inštitúcie bezprostredne po jeho prijatí a pred jeho vykonaním. V rozhodnutí o financovaní sa uvádza celková suma, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie o financovaní, a obsahuje opis akcií, ktoré sa majú financovať. Uvádzajú sa v ňom tieto údaje:

a)základný akt a rozpočtový riadok;

b)sledované ciele a očakávané výsledky;

c)spôsoby plnenia;

d)akékoľvek dodatočné informácie, ktoré sa vyžadujú v základnom akte pre pracovný program.

Okrem toho sa v ňom stanovuje:

a)v prípade grantov: typ žiadateľov, na ktorých je orientovaná výzva na predkladanie návrhov alebo priame udeľovanie grantov; celkový objem rozpočtových prostriedkov vyhradený na granty;

b)v prípade verejného obstarávania: celkový objem rozpočtových prostriedkov vyhradený na verejné obstarávania;

c)v prípade príspevkov do trustových fondov uvedených v článku 227 rozpočtové prostriedky vyhradené pre trustový fond na daný rok a sumy plánované počas obdobia trvania tohto fondu;

d)v prípade cien: typ účastníkov, na ktorých sa súťaž zameriava, celkový objem rozpočtových prostriedkov vyhradený na súťaže a konkrétny odkaz na ceny s jednotkovou hodnotou vo výške 1 000 000 EUR a viac;

e)v prípade finančných nástrojov: suma vyčlenená na finančný nástroj;

f)v prípade nepriameho plnenia: subjekt alebo osoba podľa článku 61 ods. 1 písm. c), alebo kritériá, ktoré sa použijú pri výbere subjektu alebo osoby;

g)v prípade príspevkov pre mechanizmy kombinovaného financovania: suma pridelená mechanizmu kombinovaného financovania a zoznam subjektov, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme kombinovaného financovania;

h)v prípade rozpočtových záruk: výška ročných vyčlenených prostriedkov a prípadne výška rozpočtovej záruky, ktorá sa má uvoľniť.

Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním môže pridať do príslušného rozhodnutia o financovaní predstavujúcom pracovný program alebo do akýchkoľvek iných dokumentov uverejnených na webovom sídle inštitúcie akékoľvek ďalšie informácie, ktoré považuje za vhodné.

Rozhodnutie o viacročnom financovaní je v súlade s finančným plánom uvedeným v článku 39 ods. 2 a uvádza sa v ňom, že vykonanie rozhodnutia podlieha disponibilite rozpočtových prostriedkov na príslušné rozpočtové roky, a to po prijatí ročného rozpočtu alebo podľa systému predbežných dvanástin, okrem prípadu, že dané rozhodnutie predstavuje základ pre rozpočtové záväzky rozdelené do ročných čiastkových platieb podľa článku 110 ods. 2.

3.Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia základného aktu, každá podstatná zmena v už prijatom rozhodnutí o financovaní podlieha rovnakému postupu ako pôvodné rozhodnutie.

Článok 109
Výdavkové operácie

1.Každý výdavok sa musí viazať, potvrdiť, povoliť a vyplatiť.

Na konci období uvedených v článku 112 sa v prípade nepoužitého zostatku rozpočtových záväzkov vykoná zrušenie viazanosti.

Pri vykonávaní operácií zodpovedný povoľujúci úradník zabezpečí, aby boli výdavky v súlade s ustanoveniami zmlúv, rozpočtu, tohto nariadenia a iných právnych aktov a predpisov prijatých v súlade so zmluvami, ako aj so zásadou riadneho finančného hospodárenia.

2.Rozpočtové záväzky a právne záväzky prijíma okrem riadne odôvodnených prípadov ten istý povoľujúci úradník. Najmä v oblasti pomoci v rámci krízového riadenia a operácií humanitárnej pomoci môžu právne záväzky podpísať vedúci delegácií Únie alebo v prípade ich neprítomnosti ich zástupcovia na pokyn zodpovedného povoľujúceho úradníka Komisie, ktorý však zostáva plne zodpovedný za príslušnú operáciu. Zamestnanci Komisie v oblasti pomoci v rámci krízového riadenia a humanitárnej pomoci môžu podpísať právne záväzky spojené s platbou vykonanou zo zálohových účtov v hodnote nepresahujúcej 2 500 EUR.

Zodpovedný povoľujúci úradník vytvorí rozpočtový záväzok pred prijatím právneho záväzku s tretími stranami alebo pred presunom finančných prostriedkov do trustového fondu uvedeného v článku 227.

Táto povinnosť sa neuplatňuje:

a)v prípade právnych záväzkov prijatých po vyhlásení krízovej situácie v rámci plánu na zabezpečenie kontinuity činností v súlade s postupmi prijatými Komisiou alebo akoukoľvek inou inštitúciou v rámci jej administratívnej autonómie;

b)v prípadoch operácií humanitárnej pomoci, civilnej ochrany a pomoci v rámci krízového riadenia, ak efektívne uskutočnenie intervencie Únie vyžaduje okamžité prijatie právneho záväzku Únie s tretími stranami a nie je možné vopred vytvoriť samostatný rozpočtový záväzok. Vytvorenie rozpočtového záväzku sa uskutoční bezodkladne po prijatí právneho záväzku s tretími stranami.

3.Potvrdenie výdavkov je úkon, ktorým zodpovedný povoľujúci úradník akceptuje zahrnutie položky na strane výdavkov po skontrolovaní dokladov, ktoré osvedčujú nárok veriteľa na základe podmienok stanovených v právnom záväzku, ak právny záväzok existuje. Na tento účel povoľujúci úradník:

a)overí existenciu nároku veriteľa;

b)zistí alebo overí skutočnosť a výšku nároku prostredníctvom potvrdenia „správnosť osvedčená“;

c)overí podmienky splatnosti platby.

Bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti sa potvrdenie výdavkov neobmedzuje na výdavky, ktoré sa hradia z rozpočtu. Vzťahuje sa aj na priebežné alebo záverečné správy, ktoré nie sú spojené so žiadosťou o platbu, a v takom prípade bude vplyv na účtovný systém obmedzený na všeobecné účty. Rozhodnutie o potvrdení výdavkov sa vyjadrí prostredníctvom elektronicky zabezpečeného podpisu podľa článku 141, ktorý poskytne zodpovedný povoľujúci úradník alebo odborne spôsobilý zamestnanec, ktorý bol týmto úkonom poverený na základe formálneho rozhodnutia povoľujúceho úradníka, alebo výnimočne v listinnej podobe vo forme pečiatky obsahujúcej tento podpis.

Potvrdením „správnosť osvedčená“ zodpovedný povoľujúci úradník alebo odborne spôsobilý zamestnanec, ktorý bol poverený zodpovedným povoľujúcim úradníkom, osvedčí:

a)v prípade predbežného financovania, že podmienky stanovené v právnom záväzku pre platby v rámci predbežného financovania sú splnené;

b)v prípade priebežných platieb a platieb zostatku pri zákazkách, že služby uvedené v zmluve boli riadne poskytnuté, dodávky riadne dodané alebo práca riadne vykonaná;

c)v prípade priebežných platieb a platieb zostatku pri grantoch, že akcia alebo pracovný program realizované príjemcom grantu sú plne v súlade s dohodou o grante, a v náležitých prípadoch aj skutočnosť, že náklady vykázané príjemcom grantu sú oprávnené. Rovnaká zásada platí aj pre priebežné a záverečné správy, ktoré nie sú spojené so žiadosťou o platbu.

4.Povolenie výdavkov je úkon, ktorým zodpovedný povoľujúci úradník po overení, že rozpočtové prostriedky sú k dispozícii, dá vydaním platobného príkazu pokyn účtovníkovi, aby zaplatil sumu výdavku, ktorý bol predtým potvrdený.

Ak sa v súvislosti s poskytnutím služieb vrátane nájmu alebo v súvislosti s dodávkami tovaru uskutočňujú periodické platby, povoľujúci úradník môže na základe svojej analýzy rizika nariadiť uplatnenie systému priameho inkasa zo zálohového účtu, alebo ak účtovník vydal osobitné povolenie v súlade s článkom 83 ods. 3.

5.Zrušenie viazanosti je úkon, ktorým zodpovedný povoľujúci úradník úplne alebo čiastočne zruší vyčlenenie rozpočtových prostriedkov, ktoré sa predtým vyčlenili prostredníctvom rozpočtového záväzku.

Článok 110
Druhy rozpočtových záväzkov

1.Rozpočtové záväzky patria do jednej z týchto kategórií:

a)individuálne: keď je známy príjemca finančných prostriedkov a suma výdavku,

b)globálne: keď ešte nie je známy aspoň jeden z prvkov potrebných na identifikáciu individuálneho záväzku,

c)predbežné: na pokrytie bežných výdavkov na riadenie v prípade EPZF, ako sa uvádza v článku 11 ods. 2, alebo bežných administratívnych výdavkov a buď suma, alebo koneční príjemcovia nie sú s konečnou platnosťou známi.

Bežné administratívne výdavky týkajúce sa delegácií Únie a zastúpení Únie však môžu byť pokryté predbežnými záväzkami, aj keď sú suma a koneční príjemcovia známi.

2.Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov len v prípade, ak to stanovuje základný akt alebo ak sa týkajú administratívnych výdavkov.

3.Globálny rozpočtový záväzok sa prijíma na základe rozhodnutia o financovaní.

Globálny rozpočtový záväzok sa prijíma najneskôr pred prijatím rozhodnutia o príjemcoch finančných prostriedkov a sumách a v prípade, že si implementácia príslušných rozpočtových prostriedkov vyžaduje prijatie pracovného programu, najskôr po prijatí takéhoto programu.

4.Globálny rozpočtový záväzok sa implementuje buď formou uzatvorenia dohody o financovaní, ktorá samotná stanovuje následné prijatie jedného alebo viacerých právnych záväzkov, alebo formou prijatia jedného alebo viacerých právnych záväzkov.

V prípade priamej finančnej pomoci tretím krajinám, vrátane rozpočtovej podpory, predstavujú dohody o financovaní právne záväzky, na základe ktorých možno realizovať platby, a to bez prijatia iných právnych záväzkov.

V prípade, že sa globálny záväzok implementuje formou uzatvorenia dohody o financovaní, odsek 3 druhý pododsek sa neuplatňuje.

5.Zodpovedný povoľujúci úradník pred podpisom zaznamená každý individuálny právny záväzok prijatý na základe globálneho rozpočtového záväzku do centrálnych rozpočtových účtov a zaúčtuje ho ku globálnemu rozpočtovému záväzku.

6.Predbežné rozpočtové záväzky sa implementujú formou prijatia jedného alebo viacerých právnych záväzkov, ktoré vedú k vzniku nároku na následné platby. Avšak v prípadoch týkajúcich sa výdavkov na personálne riadenie alebo výdavkov na komunikačné činnosti inštitúcií zamerané na informovanie o aktuálnom dianí v Únii alebo v prípadoch uvedených v bode 14.5 prílohy k tomuto nariadeniu sa môžu implementovať priamo formou platby.

Článok 111
Záväzky týkajúce sa rozpočtových prostriedkov pre EPZF

1.Rozpočtové prostriedky EPZF zahŕňajú v každom rozpočtovom roku nediferencované rozpočtové prostriedky s výnimkou výdavkov súvisiacich s opatreniami uvedenými v článku 4 ods. 2 a článku 6 nariadenia (ES) č. 1306/2013, s výnimkou opatrení financovaných v rámci neoperačnej technickej pomoci a príspevkov pre výkonné agentúry, ktoré sú financované diferencovanými rozpočtovými prostriedkami.

2.Rozhodnutia Komisie, v ktorých sa stanovuje výška refundácie takýchto výdavkov, tvoria globálne predbežné záväzky, ktoré nemôžu prekročiť výšku celkových rozpočtových prostriedkov určených pre EPZF.

3.Globálne predbežné záväzky pre EPZF, ktoré boli vytvorené na rozpočtový rok a ktoré do 1. februára nasledujúceho roka neviedli k vzniku záväzku v konkrétnych riadkoch rozpočtovej nomenklatúry, sa vzhľadom na príslušný rozpočtový rok zrušia.

4.Výdavok uskutočnený orgánmi a subjektmi uvedenými v pravidlách týkajúcich sa EPZF sa stane predmetom záväzku podľa kapitoly, článku a položky, a to do dvoch mesiacov od prijatia výkazov zaslaných členskými štátmi. Takéto

5.záväzky sa môžu prijať aj po uplynutí uvedenej dvojmesačnej lehoty, keď je potrebné vykonať presun rozpočtových prostriedkov do príslušných rozpočtových riadkov. Dané sumy sa zaúčtujú ako platby v rámci tej istej dvojmesačnej lehoty okrem prípadov, keď členské štáty ešte platbu nevykonali alebo keď existujú pochybnosti o oprávnenosti.

Záväzky uvedené v prvom pododseku sa odčítajú od globálneho predbežného záväzku uvedeného v odseku 1.

6.Odseky 2 a 3 sa uplatňujú s výhradou preskúmania a schválenia účtovnej závierky.

Článok 112
Lehoty týkajúce sa záväzkov

1.S výhradou článku 109 ods. 2 a článku 256 ods. 3 sa právne záväzky, ktoré sa týkajú individuálnych alebo predbežných rozpočtových záväzkov, prijímajú do 31. decembra roka n.

2.Globálne rozpočtové záväzky pokrývajú celkové náklady na príslušné právne záväzky prijaté do 31. decembra roka n + 1.

Ak globálny rozpočtový záväzok vedie k udeleniu ceny uvedenej v hlave IX, právny záväzok uvedený v článku 200 ods. 4 sa prijme do 31. decembra roka n + 3.

V oblasti vonkajších činností, v prípade ktorej globálny rozpočtový záväzok vedie k uzavretiu dohody o financovaní s treťou krajinou, sa dohody o financovaní uzatvárajú najneskôr do 31. decembra roka n + 1, pričom n je rok, v ktorom rozpočtový záväzok vznikol. V takomto prípade pokrýva globálny rozpočtový záväzok náklady na právne záväzky implementujúce dohody o financovaní prijaté do konca obdobia vykonávania dohody o financovaní.

3.Individuálne a predbežné rozpočtové záväzky na akcie, ktoré trvajú viac ako jeden rozpočtový rok, majú, okrem prípadu výdavkov na zamestnancov, stanovený konečný termín implementácie v súlade s podmienkami právneho záväzku, ktorého sa týkajú, a pri zohľadnení zásady riadneho finančného hospodárenia.

4.Viazanosť všetkých častí rozpočtových záväzkov, ktoré neboli realizované v platbách šesť mesiacov po tomto konečnom termíne implementácie, sa zruší v súlade s článkom 13.

5.Viazanosť sumy rozpočtového záväzku, pri ktorom sa počas dvoch rokov od podpísania právneho záväzku nevykonala žiadna platba v zmysle článku 113, sa zruší, s výnimkou prípadu, že sa suma týka prebiehajúceho sporového konania pred súdmi alebo arbitrážnymi orgánmi, že právny záväzok má formu dohody o financovaní uzavretej s treťou krajinou alebo že v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach sú stanovené osobitné ustanovenia.

Článok 113
Druhy platieb

1.Platbu výdavkov vykonáva účtovník v medziach disponibilných finančných prostriedkov.

2.Platba zahŕňa jednu alebo viaceré z týchto operácií:

a)platbu celej splatnej sumy;

b)platbu splatnej sumy ktorýmkoľvek z týchto spôsobov:

i)predbežným financovaním poskytujúcim počiatočnú hotovosť, ktoré môže byť rozdelené na niekoľko platieb v súlade s riadnym finančným hospodárením a uhrádzané buď na základe zmluvy, dohody alebo základného aktu, alebo na základe dokladov, podľa ktorých možno overiť, či sú dodržané podmienky predmetnej zmluvy alebo dohody;

ii)jednou alebo viacerými priebežnými platbami ako náhrada za čiastočné vykonanie akcie alebo plnenie zákazky. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia základného aktu možno prostredníctvom priebežnej platby úplne alebo čiastočne zúčtovať predbežné financovanie;

iii)platbou zostatku splatných súm, ak je akcia alebo zákazka vykonaná v plnom rozsahu.

c)platbu rezerv do spoločného rezervného fondu zriadeného podľa článku 205.

Platba zostatku je jednorazová a prostredníctvom nej sa zúčtujú všetky predchádzajúce výdavky, pričom sa vydá príkaz na vymáhanie na účely vymoženia nepoužitých súm.

3.V rozpočtovom účtovníctve sa pri vykonávaní jednotlivých platieb rozlišuje medzi rôznymi druhmi platieb uvedenými v odseku 2.

4.Pravidlá účtovania uvedené v článku 79 zahŕňajú pravidlá týkajúce sa zúčtovania predbežného financovania v rámci účtov a uznávania oprávnenosti nákladov.

5.Platby v rámci predbežného financovania sú pravidelne zúčtované zodpovedným povoľujúcim úradníkom podľa hospodárskej povahy a najneskôr na konci projektu. Zúčtovanie sa vykoná na základe informácií o vzniknutých nákladoch alebo na základe potvrdenia toho, že boli splnené podmienky pre platbu v súlade s článkom 121, ako ich potvrdil povoľujúci úradník v súlade s článkom 109 ods. 3.

V prípade dohôd o grantoch, zákaziek alebo dohôd o poskytnutí príspevku nad 5 000 000 EUR získa povoľujúci úradník na konci každého roka aspoň informácie potrebné na výpočet primeraného odhadu týchto nákladov. Hoci sa tento odhad nemôže použiť pri zúčtovaní predbežného financovania, umožní povoľujúcemu úradníkovi a účtovníkovi splniť si povinnosti stanovené v článku 80 ods. 2.

Na účely druhého pododseku sa do podpísaných právnych záväzkov zahrnú príslušné ustanovenia.

Článok 114
Lehoty týkajúce sa platieb

1.Platby sa uskutočňujú do:

a)90 kalendárnych dní v prípade dohôd o poskytnutí príspevku, zákaziek a dohôd o grante týkajúcich sa technických služieb alebo akcií, ktorých vyhodnocovanie je mimoriadne zložité a pri ktorých platba závisí od schválenia správy alebo osvedčenia;

b)60 kalendárnych dní v prípade všetkých ostatných dohôd o poskytnutí príspevku, zákaziek a dohôd o grante, pri ktorých platba závisí od schválenia správy alebo osvedčenia;

c)30 kalendárnych dní v prípade všetkých ostatných dohôd o poskytnutí príspevku, zákaziek a dohôd o grante.

2.Lehota na uskutočnenie platieb znamená lehotu na potvrdenie, povolenie a platbu výdavkov.

Táto lehota začína plynúť dňom prijatia žiadosti o platbu.

Žiadosť o platbu zaregistruje čo najskôr povoľujúci útvar zodpovedného povoľujúceho úradníka, pričom deň registrácie sa považuje za deň prijatia tejto žiadosti.

Pod dňom realizácie platby sa rozumie deň, keď bol zaťažený účet inštitúcie.

V žiadosti o platbu sa uvádzajú tieto základné údaje:

a)identifikácia veriteľa;

b)suma;

c)mena;

d)dátum.

Ak v žiadosti o platbu chýba minimálne jeden zo základných údajov, žiadosť sa zamietne.

Veriteľ je o zamietnutí žiadosti a dôvodoch tohto zamietnutia písomne informovaný čo najskôr, v každom prípade však do 30 kalendárnych dní odo dňa prijatia žiadosti o platbu.

3.Zodpovedný povoľujúci úradník môže pozastaviť lehotu na platbu, ak:

a)suma uvedená v žiadosti o platbu nie je splatná alebo

b)neboli predložené príslušné doklady.

Ak zodpovedný povoľujúci úradník získa informáciu, ktorá spochybňuje oprávnenosť výdavkov uvedených v žiadosti o platbu, môže pozastaviť lehotu na platbu na účely preverenia, vrátane kontrol na mieste, že výdavky sú skutočne oprávnené. Zostávajúca lehota na uskutočnenie platieb začína opäť plynúť dňom predloženia požadovaných informácií alebo revidovaných dokladov alebo dňom vykonania ďalšieho potrebného overenia vrátane kontrol na mieste.

Dotknutí veritelia sa písomne informujú o dôvodoch uvedeného pozastavenia.

4.S výnimkou členských štátov, Európskej investičnej banky a Európskeho investičného fondu, po uplynutí lehôt stanovených v odseku 1 má veriteľ nárok na úroky v súlade s týmito podmienkami:

a)uplatňujú sa úrokové sadzby uvedené v článku 97 ods. 2 tohto nariadenia;

b)úrok sa platí za obdobie od kalendárneho dňa, ktorý nasleduje po uplynutí lehoty na platbu stanovenej v odseku 1, až do dňa realizácie platby.

V prípade, že úrok vypočítaný podľa prvého pododseku dosahuje maximálne 200 EUR, tento úrok sa veriteľovi uhradí len na základe žiadosti podanej do dvoch mesiacov od prijatia omeškanej platby.

5.Každá inštitúcia predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o dodržiavaní a pozastavení lehôt stanovených v odsekoch 1 až 4 tohto článku. Správa Komisie tvorí prílohu k zhrnutiu výročných správ o činnosti uvedenému v článku 73 ods. 9.

Kapitola 8
Vnútorný audítor

Článok 115
Vymenovanie vnútorného audítora

1.Každá inštitúcia vytvorí funkciu vnútorného auditu, ktorá sa vykonáva v súlade s príslušnými medzinárodnými štandardmi. Vnútorný audítor, ktorého vymenuje inštitúcia, zodpovedá tejto inštitúcii za overovanie správneho fungovania systémov a postupov plnenia rozpočtu. Vnútorným audítorom nemôže byť povoľujúci úradník ani účtovník.

2.Na účely vnútorného auditu ESVČ vedúci delegácií Únie, ktorí konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním v súlade s článkom 58 ods. 2, podliehajú kontrolnej právomoci vnútorného audítora Komisie, pokiaľ ide o finančné hospodárenie, ktoré bolo na nich subdelegované.

Vnútorný audítor Komisie zastáva aj funkciu vnútorného audítora ESVČ, pokiaľ ide o implementáciu rozpočtového oddielu ESVČ.

3.Každá inštitúcia vymenuje svojho vnútorného audítora v súlade s pravidlami, ktoré zodpovedajú jej špecifickým potrebám a požiadavkám. O vymenovaní vnútorného audítora informuje inštitúcia Európsky parlament a Radu.

4.Každá inštitúcia stanoví v súlade so svojimi špecifickými potrebami a požiadavkami rozsah právomocí a povinností vnútorného audítora a podrobne vymedzí ciele a postupy vnútorného auditu, pričom náležitým spôsobom zohľadní medzinárodné štandardy pre vnútorný audit.

5.Inštitúcia môže za vnútorného audítora vymenovať na základe odbornej kvalifikácie úradníka alebo iného zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje služobný poriadok, a to spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov.

6.Ak dve alebo viaceré inštitúcie vymenujú toho istého vnútorného audítora, prijmú nevyhnutné opatrenia, na základe ktorých zabezpečia, aby bol vnútorný audítor za výkon svojich povinností zodpovedný v zmysle článku 119.

7.O ukončení výkonu funkcie vnútorného audítora informuje inštitúcia Európsky parlament a Radu.

Článok 116
Právomoci a povinnosti vnútorného audítora

1.Vnútorný audítor poskytuje svojej inštitúcii poradenstvo, pokiaľ ide o riešenie rizík, vydávaním nezávislých stanovísk týkajúcich sa kvality systémov riadenia a kontroly a poskytovaním odporúčaní na zlepšovanie podmienok realizácie operácií a na podporu riadneho finančného hospodárenia.

Vnútorný audítor zodpovedá najmä za:

a)posudzovanie vhodnosti a účinnosti systémov vnútorného riadenia a činnosti útvarov pri vykonávaní politík, programov a akcií vzhľadom na riziká, ktoré sú s nimi spojené;

b)posudzovanie efektívnosti a účinnosti systémov vnútornej kontroly a auditu, ktoré sa vzťahujú na každú operáciu v rámci plnenia rozpočtu.

2.Vnútorný audítor vykonáva svoje povinnosti vo vzťahu k všetkým činnostiam a útvarom inštitúcie. Má plný a neobmedzený prístup ku všetkým informáciám potrebným na výkon svojich povinností, podľa potreby na mieste, a to aj v členských štátoch a tretích krajinách.

Vnútorný audítor vezme na vedomie výročné správy povoľujúcich úradníkov a všetky ostatné zistené informácie.

3.Vnútorný audítor podáva inštitúcii správy o svojich zisteniach a odporúčaniach. Inštitúcia zabezpečí, aby sa so zreteľom na odporúčania vyplývajúce z auditov prijali príslušné opatrenia. Vnútorný audítor predkladá inštitúcii aj výročnú správu o vnútorných auditoch, v ktorej uvádza počet a typ vykonaných vnútorných auditov, poskytnuté odporúčania a opatrenia prijaté vzhľadom na tieto odporúčania.

Každá inštitúcia zváži, či odporúčania uvedené v správach vnútorného audítora môžu byť základom pre výmenu najlepších postupov s inými inštitúciami.

4.Vnútorný audítor predkladá inštitúcii aj výročnú správu o vnútorných auditoch, v ktorej uvádza počet a typ vykonaných vnútorných auditov, poskytnuté základné odporúčania a opatrenia prijaté vzhľadom na tieto odporúčania.

V tejto výročnej správe sa uvádzajú aj systémové problémy zistené špecializovaným výborom zriadeným podľa článku 139, ak poskytuje stanovisko uvedené v článku 90.

5.Vnútorný audítor dbá pri vypracovaní správy najmä na dodržiavanie zásady riadneho finančného hospodárenia a zabezpečuje, aby sa prijímali príslušné opatrenia zamerané na kvalitnejšie a dôslednejšie uplatňovanie tejto zásady.

6.Komisia v kontexte postupu udelenia absolutória a v súlade s článkom 319 ZFEÚ každoročne a na žiadosť zašle svoju výročnú správu o vnútornom audite v zmysle odseku 3 tohto článku pri náležitom zohľadnení požiadaviek na zachovávanie dôvernosti.

7.Inštitúcia sprístupňuje každej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá sa zúčastňuje na výdavkových operáciách, kontaktné údaje vnútorného audítora na účely dôverného kontaktovania vnútorného audítora.

8.Inštitúcia každý rok vypracuje návrh správy, v ktorej zhrnie počet a typ vykonaných vnútorných auditov, poskytnuté odporúčania a opatrenia prijaté na základe týchto odporúčaní, a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 239.

9.Správy a zistenia vnútorného audítora, ako aj správa inštitúcie, sa sprístupnia verejnosti až po tom, čo vnútorný audítor validuje opatrenia prijaté na účely ich implementácie.

10.Inštitúcia poskytuje vnútornému audítorovi zdroje potrebné na riadne vykonávanie jeho funkcie a vypracuje poverovaciu listinu s podrobným popisom jeho úloh, práv a povinností.

Článok 117
Pracovný program vnútorného audítora

1.Vnútorný audítor prijme svoj pracovný program a predloží ho inštitúcii.

2.Inštitúcia môže vnútorného audítora požiadať, aby vykonal audit, ktorý nie je zahrnutý do pracovného programu uvedeného v odseku 1.

Článok 118
Nezávislosť vnútorného audítora

1.Vnútorný audítor je pri vykonávaní auditov úplne nezávislý. Inštitúcia stanoví osobitné pravidlá vzťahujúce sa na vnútorného audítora, ktorými zaručí, že vnútorný audítor je vo výkone svojich povinností úplne nezávislý, a ktorými určí právomoci vnútorného audítora.

2.Pri vykonávaní svojej funkcie, ktorá je mu na základe jeho vymenovania zverená podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách, sa nesmie riadiť žiadnymi pokynmi, ani byť žiadnym spôsobom obmedzovaný.

3.Ak je vnútorným audítorom zamestnanec, vykonáva svoje výlučné audítorské funkcie v úplnej nezávislosti a preberá zodpovednosť tak, ako je stanovené v služobnom poriadku a upravené v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia.

Článok 119
Zodpovednosť vnútorného audítora

Vnútorného audítora, ako úradníka alebo iného zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje služobný poriadok, môže za výkon jeho povinností brať na zodpovednosť len samotná inštitúcia, a to v súlade s postupom uvedeným v tomto článku.

Inštitúcia prijme odôvodnené rozhodnutie o začatí vyšetrovania. Toto rozhodnutie sa oznámi zainteresovanej strane. Inštitúcia môže v rámci svojej zodpovednosti poveriť vyšetrovaním jedného alebo viacerých úradníkov, ktorí sú v rovnakej alebo vyššej platovej triede ako dotknutý zamestnanec. V priebehu vyšetrovania je zainteresovaná strana vypočutá.

Správa o vyšetrovaní sa predloží zainteresovanej strane, ktorú následne vypočuje inštitúcia vo veci predmetu tejto správy.

Na základe záverov tejto správy a vypočutia prijme inštitúcia buď odôvodnené rozhodnutie o ukončení konania, alebo odôvodnené rozhodnutie v súlade s článkom 22 a článkom 86 služobného poriadku, ako aj s prílohou IX k služobnému poriadku. Rozhodnutie o uložení disciplinárnych opatrení alebo peňažných sankcií sa oznámi zainteresovanej strane a na informačné účely aj ostatným inštitúciám a Dvoru audítorov.

Zainteresovaná strana môže proti takémuto rozhodnutiu podať žalobu na Súdny dvor Európskej únie, a to v súlade s ustanoveniami služobného poriadku.

Článok 120
Žaloba na Súdny dvor Európskej únie

Bez toho, aby boli dotknuté opravné prostriedky podľa služobného poriadku, vnútorný audítor môže proti akémukoľvek rozhodnutiu vo veci výkonu jeho povinností vnútorného audítora podať žalobu priamo na Súdny dvor Európskej únie. Táto žaloba sa musí podať do troch mesiacov od kalendárneho dňa, keď bolo predmetné rozhodnutie oznámené.

Preskúmanie tejto žaloby a rozhodovanie o tejto žalobe upravuje článok 91 ods. 5 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie.

HLAVA V
SPOLOČNÉ PRAVIDLÁ

KAPITOLA 1
PRAVIDLÁ UPLATNITEĽNÉ NA PRIAME, NEPRIAME A ZDIEĽANÉ PLNENIE

Článok 121
Formy príspevku Únie

1.Príspevky Únie v rámci priameho, zdieľaného a nepriameho plnenia pomôžu dosiahnuť cieľ politiky Únie a špecifikované výsledky a môžu mať jednu z týchto foriem:

a)refundácia skutočne vynaložených oprávnených nákladov;

b)jednotkové náklady pokrývajúce všetky alebo určité osobitné kategórie oprávnených nákladov, ktoré sú vopred jasne určené stanovením sumy na jednotku;

c)jednorazové platby pokrývajúce vo všeobecnom vyjadrení všetky alebo určité osobitné kategórie oprávnených nákladov, ktoré sú vopred jasne určené;

d)paušálne financovania pokrývajúce osobitné kategórie oprávnených nákladov, ktoré sú vopred jasne určené uplatnením percentuálnej sadzby;

e)financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi na príslušné operácie na základe:

i)buď splnenia podmienok stanovených v právnych predpisoch platných v jednotlivých odvetviach alebo rozhodnutiach Komisie, alebo

ii)dosahovania výsledkov meraných na základe plnenia vopred stanovených čiastkových cieľov či prostredníctvom ukazovateľov výkonnosti;

f) kombinácia foriem uvedených v písmenách a) až e).

Príspevky Únie podľa písmen b), c) a d) sa stanovia v súlade s článkom 175 alebo s právnymi predpismi platnými v jednotlivých odvetviach. Príspevky Únie podľa písmena e) sa stanovia v súlade s článkom 175, právnymi predpismi platnými v jednotlivých odvetviach alebo rozhodnutím Komisie.

2.Pri určovaní vhodnej formy príspevku sa v čo najväčšej miere zohľadnia záujmy a účtovné metódy potenciálnych príjemcov finančných prostriedkov.

Článok 122
Využitie posúdení

Komisia môže čiastočne alebo úplne využívať posúdenia vykonané inými subjektmi vrátane darcov, ak tieto posúdenia boli vykonané na základe podmienok rovnocenných s tými, ktoré sú stanovené v tomto nariadení pre uplatniteľný spôsob plnenia rozpočtu. Na tento účel Komisia podporuje uznávanie medzinárodne uznávaných noriem alebo medzinárodných osvedčených postupov.

Článok 123
Využitie auditov

V prípade, že nezávislý audítor vykonal v súvislosti s finančnými výkazmi a správami o využívaní príspevkov Únie audit založený na medzinárodne uznávaných normách zabezpečujúcich primerané uistenie, tento audit tvorí základ celkového uistenia, ako sa v náležitých prípadoch ďalej uvádza v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach.

Článok 124
Spolupráca na účely ochrany finančných záujmov Únie

1.Každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, spolupracujú v plnej miere v oblasti ochrany finančných záujmov Únie, pričom podmienkou na získanie prostriedkov je, aby udelili potrebné práva a prístup potrebné pre zodpovedného povoľujúceho úradníka, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a Dvor audítorov a v náležitých prípadoch aj pre príslušné vnútroštátne orgány, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF to zahŕňa právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste.

2.Každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie v rámci priameho a nepriameho plnenia, vyjadria písomný súhlas s poskytnutím potrebných práv uvedených v odseku 1. Zahŕňa to aj povinnosť pre prípadné tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie, aby zabezpečili rovnocenné práva.

Článok 125
Presun zdrojov do nástrojov zriadených podľa tohto nariadenia alebo podľa nariadení platných v jednotlivých odvetviach

Zdroje pridelené členským štátom v rámci zdieľaného plnenia sa na základe ich žiadosti môžu presunúť do nástrojov zriadených podľa tohto nariadenia alebo podľa nariadení platných v jednotlivých odvetviach. Komisia implementuje tieto zdroje v súlade s článkom 61 ods. 1 písm. a) alebo písm. c), podľa možnosti v prospech dotknutého členského štátu. Okrem toho zdroje pridelené členským štátom v rámci zdieľaného plnenia sa na základe ich žiadosti môžu použiť na zvýšenie schopnosti EFSI znášať riziko. V takýchto prípadoch sa uplatňujú pravidlá EFSI.

KAPITOLA 2
PRAVIDLÁ UPLATNITEĽNÉ NA PRIAME A NEPRIAME PLNENIE

Oddiel 1
PRAVIDLÁ PRE POSTUPY A PLNENIE

Článok 126
Finančné rámcové partnerstvá

1.Komisia môže uzatvárať dohody o finančnom rámcovom partnerstve na účely dlhodobej spolupráce s osobami a subjektmi, ktoré implementujú finančné prostriedky Únie podľa článku 61 ods. 1 písm. c), alebo s príjemcami grantu. Dohody o finančnom rámcovom partnerstve sa preskúmavajú minimálne raz počas obdobia trvania viacročného finančného rámca, a to bez toho, aby bol dotknutý odsek 4 písm. c). Dohody o poskytnutí príspevku alebo dohody o grante sa môžu podpisovať v rámci takýchto dohôd.

2.V dohodách o finančnom rámcovom partnerstve sa stanovia formy finančnej spolupráce, spoločné ciele spolupráce, ako aj zásady, ktorými sa riadi takáto spolupráca medzi Komisiou a osobami a subjektmi implementujúcimi finančné prostriedky Únie v súlade s článkom 61 ods. 1 písm. c) alebo s príjemcami grantu. Tieto dohody zohľadňujú aj rozsah, v akom Komisia môže využívať systémy a postupy osôb alebo subjektov implementujúcich finančné prostriedky Únie v súlade s článkom 61 ods. 1 písm. c) alebo príjemcov grantu, a to vrátane audítorských postupov.

3.S cieľom optimalizovať náklady a prínosy auditov a uľahčiť koordináciu, možno uzatvárať dohody o audite alebo dohody o overovaní s osobami a subjektmi, ktoré implementujú finančné prostriedky podľa článku 61 ods. 1 písm. c), alebo s príjemcami grantov. V prípade Európskej investičnej banky sa uplatňuje trojstranná dohoda uzatvorená s Komisiou a Európskym dvorom audítorov.

4.V prípade finančných rámcových partnerstiev vykonávaných prostredníctvom osobitných grantov:

a)sa v dohode okrem aspektov uvedených v odseku 2 spresňuje:

i)povaha plánovaných akcií alebo pracovných programov;

ii)postup udeľovania špecifických grantov v súlade so zásadami a procesnými pravidlami podľa hlavy VIII;

b)ustanovenia dohody o finančnom rámcovom partnerstve a osobitnej dohody o grante spoločne spĺňajú požiadavky článku 194;

c)trvanie partnerstva nesmie presiahnuť štyri roky okrem náležite odôvodnených prípadov;

d)finančné rámcové partnerstvo sa používa v súlade so zásadami transparentnosti a rovnakého zaobchádzania so žiadateľmi;

e)s finančnými rámcovými partnerstvami sa zaobchádza ako s grantmi, pokiaľ ide o plánovanie, zverejňovanie ex ante a udeľovanie;

f)osobitné granty založené na takomto partnerstve podliehajú postupom uverejnenia ex post, ktoré sú uvedené v článku 183 ods. 2.

5.V dohode o finančnom rámcovom partnerstve vykonávanej prostredníctvom osobitných grantov sa môže stanoviť využívanie systémov a postupov príjemcu grantu v súlade s odsekom 2, ak tieto systémy a postupy boli posúdené v súlade s článkom 149 ods. 2, 3 a 4. V takom prípade sa článok 189 ods. 1 písm. d) neuplatňuje. Ak boli postupy príjemcu grantu na poskytovanie financovania tretím stranám uvedené v článku 149 ods. 4 písm. d) posúdené kladne, články 197 a 198 sa neuplatňujú.

6.V prípade finančného rámcového partnerstva vykonávaného prostredníctvom osobitných grantov sa overenie operačnej a finančnej kapacity uvedenej v článku 191 vykoná pred podpísaním dohody o finančnom rámcovom partnerstve. Komisia sa môže opierať o rovnocenné overovanie finančnej a operačnej kapacity vykonávané inými darcami.

7.V prípade finančných rámcových partnerstiev vykonávaných prostredníctvom dohôd o poskytnutí príspevku musia ustanovenia dohody o finančnom rámcovom partnerstve a dohody o príspevku spoločne spĺňať požiadavky článku 150 ods. 4 a článku 124.

8.Komisia sa usiluje zosúladiť svoje požiadavky na podávanie správ s takýmito požiadavkami ostatných darcov.

Článok 127
Pozastavenie, ukončenie a zníženie

1.Ak v priebehu postupu udeľovania došlo k nezrovnalostiam alebo podvodu, zodpovedný povoľujúci úradník postup pozastaví a môže prijať akékoľvek potrebné opatrenia vrátane zrušenia daného postupu. Zodpovedný povoľujúci úradník bezodkladne informuje Európsky úrad pre boj proti podvodom o prípadoch podozrenia z podvodu.

2.Ak sa po udelení preukáže, že pri postupe udeľovania došlo k nezrovnalostiam alebo podvodu, zodpovedný povoľujúci úradník môže:

a)odmietnuť podpísať právny záväzok alebo zrušiť udelenie ceny;

b)pozastaviť platby;

c)pozastaviť plnenie právneho záväzku;

d)v náležitých prípadoch ukončiť právny záväzok úplne alebo v súvislosti s jedným príjemcom finančných prostriedkov.

3.Zodpovedný povoľujúci úradník môže pozastaviť platby alebo plnenie právneho záväzku, ak:

a)sa preukáže, že pri plnení právneho záväzku došlo k nezrovnalostiam, podvodu alebo porušeniu povinností;

b)je potrebné overiť, či skutočne došlo k údajným nezrovnalostiam, podvodu alebo porušeniu povinností;

c)nezrovnalosti, podvody alebo porušenia povinností spochybňujú spoľahlivosť alebo účinnosť systémov vnútornej kontroly subjektu alebo osoby implementujúcich finančné prostriedky Únie v súlade s článkom 61 ods. 1 písm. c) alebo zákonnosť a riadnosť príslušných operácií.

Ak sa údajné nezrovnalosti, podvod alebo porušenie povinností uvedené v prvom pododseku písm. b) nepotvrdia, plnenie alebo platby sa čo najskôr obnovia.

Zodpovedný povoľujúci úradník môže ukončiť právny záväzok úplne alebo v súvislosti s jedným príjemcom finančných prostriedkov v prípadoch uvedených v prvom pododseku písm. a) a c).

4.Okrem opatrení uvedených v odseku 2 alebo odseku 3 zodpovedný povoľujúci úradník môže znížiť grant, cenu, príspevok poskytnutý na základe dohody o príspevku alebo cenu na základe zmluvy úmerne k závažnosti nezrovnalosti, podvodu alebo porušenia povinností, a to aj vtedy, ak príslušné činnosti neboli vykonané alebo boli vykonané nedostatočne, čiastočne alebo oneskorene.

V prípade financovania uvedeného v článku 121 ods. 1 písm. e) zodpovedný povoľujúci úradník môže úmerne znížiť príspevok, ak boli výsledky dosiahnuté nedostatočne, čiastočne alebo oneskorene alebo ak podmienky neboli splnené.

5.Odsek 2 písm. b), c) a d) a odsek 3 sa nevzťahujú na žiadateľov v rámci súťaže o ceny.

Článok 128
Uchovávanie záznamov

1.Príjemcovia finančných prostriedkov Prijímatelia uchovávajú záznamy, doklady, štatistické záznamy a iné záznamy týkajúce sa financovania vrátane záznamov a dokumentov v elektronickej podobe počas piatich rokov po platbe zostatku, alebo v prípade, že takáto platba nebola uhradená, po vykonaní operácie. Ak financovanie dosahuje sumu maximálne 60 000 EUR, toto obdobie je trojročné.

2.Ak sa záznamy a dokumenty týkajúce sa auditov, odvolaní, sporov, presadzovania nárokov súvisiacich s právnym záväzkom alebo vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom oznámia prijímateľovi, uchovávajú sa, pokým nie sú tieto audity, odvolania, spory, nároky alebo vyšetrovania ukončené.

3.Záznamy a dokumenty sa uchovávajú buď vo forme originálov, alebo úradne overených kópií originálov, alebo na všeobecne prijímaných nosičoch údajov vrátane elektronických verzií originálnych dokumentov alebo dokumentov, ktoré existujú iba v elektronickej forme. V druhom prípade sa nevyžadujú žiadne originály týchto dokumentov, ak tieto dokumenty spĺňajú príslušné právne požiadavky na to, aby sa mohli považovať za v súlade s originálmi a aby sa z nich mohlo vychádzať na účely auditu.

Článok 129
Námietkové konanie a prostriedky nápravy

1.Pred prijatím akéhokoľvek opatrenia, ktoré negatívne ovplyvňuje práva účastníka alebo príjemcu finančných prostriedkov, zodpovedný povoľujúci úradník zabezpečí, aby účastník alebo príjemca finančných prostriedkov dostali príležitosť predložiť svoje pripomienky.

2.Ak má opatrenie povoľujúceho úradníka nepriaznivý dosah na práva žiadateľa alebo príjemcu finančných prostriedkov, v akte, ktorým sa opatrenie zavádza, sú uvedené dostupné prostriedky administratívnej a/alebo justičnej nápravy na jeho napadnutie.

Článok 130
Bonifikácia úrokovej sadzby a subvencie na poplatky za záruky

1.Bonifikácia úrokovej sadzby a subvencie na poplatky za záruky sa poskytnú v súlade s hlavou X, ak sú kombinované v rámci jedného opatrenia s finančnými nástrojmi.

2.Ak bonifikácia úrokovej sadzby a subvencie na poplatky za záruky nie sú kombinované v rámci jedného opatrenia s finančnými nástrojmi, môžu sa poskytnúť v súlade s hlavou VI alebo hlavou VIII.

Oddiel 2
SYSTÉM VČASNÉHO ODHAĽOVANIA RIZIKA A VYLÚČENIA

Článok 131
Ochrana finančných záujmov Únie prostredníctvom odhaľovania rizík a ukladania administratívnych sankcií

1.S cieľom chrániť finančné záujmy Únie Komisia zriadi a prevádzkuje systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia v súvislosti s účastníkmi a príjemcami finančných prostriedkov.

Účelom tohto systému je uľahčiť:

a)včasné odhalenie účastníkov a príjemcov finančných prostriedkov, ktorí predstavujú riziko pre finančné záujmy Únie;

b)vylúčenie účastníkov a príjemcov finančných prostriedkov, ktorí sa nachádzajú v niektorej zo situácií vyžadujúcich si vylúčenie uvedených v článku 132 ods. 1;

c) uloženie peňažnej sankcie účastníkovi podľa článku 134.

Systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia sa uplatňuje aj na:

a)subjekty, ktorých kapacity má záujemca či uchádzač v úmysle využiť, alebo subdodávateľov dodávateľa;

b)každú osobu alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, ak sa rozpočet plní podľa článku 61 ods. 1 písm. c) na základe informácií oznámených v súlade s článkom 150 ods. 4. V prípade finančných nástrojov, ak neexistujú pravidlá a postupy, ktoré by boli úplne rovnocenné s pravidlami a postupmi uvedenými v článku 149 ods. 4 písm. d), koneční príjemcovia finančných prostriedkov a sprostredkovatelia poskytnú osobe alebo subjektu, ktoré implementujú finančné prostriedky Únie podľa článku 61 ods. 1 písm. c), podpísané čestné vyhlásenie, ktorým potvrdia, že sa nenachádzajú v niektorej zo situácií uvedených v článku 132 ods. 1 písm. a), b), c) a d) alebo v článku 137 ods. 1 písm. b) a c) alebo v situácii, ktorá sa pokladá za rovnocennú na základe posúdenia vykonaného v súlade s článkom 149 ods. 4;

c)každú osobu alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie v rámci finančných nástrojov výnimočne implementovaných v súlade s článkom 61 ods. 1 písm. a). Koneční príjemcovia finančných prostriedkov poskytnú finančným sprostredkovateľom podpísané čestné vyhlásenie, ktorým potvrdia, že sa nenachádzajú v niektorej zo situácií uvedených v článku 132 ods. 1 písm. a), b), c) a d) alebo v článku 137 ods. 1 písm. b) a c);

d)účastníkov alebo príjemcov grantu, o ktorých subjekty, ktoré plnia rozpočet v súlade s článkom 62, poskytli informácie v súlade s článkom 138 ods. 2 písm. d).

2.Rozhodnutie o zaznamenaní informácií v rámci včasného odhaľovania rizika, o vylúčení a/alebo o uložení peňažnej sankcie prijíma zodpovedný povoľujúci úradník. Informácie týkajúce sa takýchto rozhodnutí sú zaznamenané v databáze uvedenej v článku 138 ods. 1. Ak sa takéto rozhodnutie prijme na základe článku 132 ods. 4, informácie zaznamenané do databázy obsahujú informácie o osobách uvedených v článku 132 ods. 4.

3.Rozhodnutie o vylúčení alebo uložení peňažných sankcií môže vychádzať z konečného rozsudku alebo konečného správneho rozhodnutia v situáciách uvedených v článku 132 ods. 1 alebo z predbežnej právnej kvalifikácie vykonanej výborom podľa článku 139 v situáciách uvedených v článku 132 ods. 2, aby sa zabezpečilo centralizované posúdenie takýchto situácií. V prípadoch uvedených v článku 137 zodpovedný povoľujúci úradník vyradí účastníka z daného postupu.

Článok 132
Kritériá vylúčenia a administratívne sankcie

1.Zodpovedný povoľujúci úradník vylúči osobu alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, z účasti na postupoch udeľovania, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, alebo z výberu na implementáciu prostriedkov Únie, ak:

a)osoba alebo subjekt je v konkurze, v insolvenčnom konaní alebo v likvidácii, ak ich aktíva spravuje likvidátor alebo súd, ak podliehajú dohode s veriteľmi, ak sú ich podnikateľské činnosti pozastavené alebo ak sa nachádzajú v akejkoľvek podobnej situácii vyplývajúcej z podobného postupu podľa práva EÚ alebo vnútroštátnych zákonov alebo právnych predpisov;

b)bolo konečným rozsudkom alebo konečným správnym rozhodnutím stanovené, že osoba alebo subjekt nesplnili svoje záväzky týkajúce sa platieb daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie v súlade s platným právom;

c)bolo konečným rozsudkom alebo konečným správnym rozhodnutím stanovené, že osoba alebo subjekt sa dopustili závažného odborného pochybenia tým, že porušili platné zákony alebo právne predpisy alebo etické normy profesie, ku ktorej osoba alebo subjekt patria, alebo tým, že sa dopustili akéhokoľvek pochybenia, ktoré má dosah na ich profesionálnu dôveryhodnosť, ak takéto ich konanie svedčí o zlom úmysle alebo hrubej nedbanlivosti, a to ak ide najmä o akékoľvek z týchto konaní:

i)podvodné alebo nedbanlivé skreslenie informácií vyžadovaných na overenie neexistencie dôvodov na vylúčenie alebo splnenia kritérií oprávnenosti alebo podmienok účasti alebo počas plnenia právneho záväzku;

ii)uzatvorenie zmluvy s inými osobami alebo subjektmi s cieľom narušiť hospodársku súťaž;

iii)porušenie práv duševného vlastníctva;

iv)pokus o ovplyvnenie procesu rozhodovania zodpovedného povoľujúceho úradníka počas postupu udeľovania;

v)pokus získať dôverné informácie, ktoré im počas postupu udeľovania môžu poskytnúť nenáležité výhody;

d)bolo konečným rozsudkom stanovené, že osoba alebo subjekt sa dopustili ktoréhokoľvek z týchto skutkov:

i)podvodu v zmysle článku 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev vypracovaného aktom Rady z 26. júla 1995 37 ;

ii)korupcie, ako sa vymedzuje v článku 3 Dohovoru o boji proti korupcii úradníkov Európskych spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov Európskej únie, vypracovaného aktom Rady z 26. mája 1997 38 , a článku 2 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2003/568/SVV 39 , a tiež aj korupcie, ako sa vymedzuje v platnom práve;

iii)účasti v zločineckej organizácii v zmysle článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV 40 ;

iv)prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ako sa vymedzujú v článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES 41 ;

v)trestných činov súvisiacich s terorizmom alebo trestných činov spojených s teroristickými aktivitami, ako sa vymedzujú v článkoch 1 a 3 rámcového rozhodnutia Rady 2002/475/SVV 42 , alebo podnecovania alebo napomáhania trestných činov, navádzania na ne alebo pokusu o ich spáchanie, ako sa uvádza v článku 4 uvedeného rozhodnutia;

vi)využívania detskej práce alebo iných foriem obchodovania s ľuďmi, ako sa vymedzujú v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ 43 ;

e)osoba alebo subjekt vykazujú závažné nedostatky pri dodržiavaní hlavných povinností v rámci plnenia právneho záväzku financovaného z rozpočtu;

f)bolo konečným rozsudkom alebo konečným správnym rozhodnutím stanovené, že osoba alebo subjekt spôsobili nezrovnalosť v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 44 .

2.Ak v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. c), d) a f) alebo v prípade uvedenom v odseku 1 písm. e) neexistuje konečný rozsudok či v relevantných prípadoch konečné správne rozhodnutie, zodpovedný povoľujúci úradník vylúči osobu alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, na základe predbežnej právnej kvalifikácie konania uvedeného v týchto bodoch, a to so zreteľom na preukázané skutočnosti alebo iné zistenia obsiahnuté v odporúčaní výboru uvedeného v článku 139.

Predbežná kvalifikácia uvedená v prvom pododseku nemá vplyv na posudzovanie konania osoby alebo subjektu, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, príslušnými orgánmi členských štátov podľa vnútroštátneho práva. Zodpovedný povoľujúci úradník preskúma svoje rozhodnutie o vylúčení osoby alebo subjektu, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, a/alebo o uložení peňažnej sankcie príjemcovi finančných prostriedkov bezodkladne po oznámení konečného rozsudku alebo konečného správneho rozhodnutia. V prípadoch, keď sa v konečnom rozsudku alebo konečnom správnom rozhodnutí nestanovuje dĺžka trvania vylúčenia, zodpovedný povoľujúci úradník stanoví toto trvanie na základe preukázaných skutočností a zistení a so zreteľom na odporúčanie výboru uvedeného v článku 139.

Ak sa v takomto konečnom rozsudku alebo konečnom správnom rozhodnutí uvádza, že osoba alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, nie sú vinní z konania, ktoré bolo predmetom predbežnej právnej kvalifikácie, na základe ktorej boli vylúčení, zodpovedný povoľujúci úradník bezodkladne ukončí toto vylúčenie a/alebo v relevantných prípadoch vráti akúkoľvek uloženú peňažnú sankciu.

Skutočnosťami a zisteniami uvedenými v prvom pododseku sú najmä:

a)skutočnosti preukázané v rámci auditov alebo vyšetrovaní vykonávaných Dvorom audítorov, Európskym úradom pre boj proti podvodom alebo vnútorných auditov, alebo akýchkoľvek iných overovaní, auditov alebo kontrol vykonaných v rámci zodpovednosti povoľujúceho úradníka;

b)správne rozhodnutia, ktoré nemajú konečný charakter a medzi ktoré môžu patriť disciplinárne opatrenia prijaté príslušným dozorným orgánom zodpovedným za overovanie uplatňovania noriem profesijnej etiky;

c)rozhodnutia subjektov a osôb implementujúcich finančné prostriedky Únie podľa článku 61 ods. 1 písm. c) alebo subjektov, ktoré plnia rozpočet podľa článku 62;

d)rozhodnutia Komisie týkajúce sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Únie alebo rozhodnutia vnútroštátneho príslušného orgánu týkajúce sa porušenia práva hospodárskej súťaže Únie alebo vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže.

3.Akékoľvek rozhodnutia zodpovedného povoľujúceho úradníka prijaté podľa článkov 131 až 138 alebo v relevantných prípadoch akékoľvek odporúčanie výboru uvedeného v článku 139 sa vykoná v súlade so zásadou proporcionality, pričom sa zohľadní najmä:

a)závažnosť situácie vrátane dosahu na finančné záujmy a dobré meno Únie;

b)čas, ktorý uplynul od daného konania;

c)jeho trvanie a opakovaný výskyt;

d)úmysel alebo miera nedbanlivosti;

e)obmedzenú sumu, o ktorú ide v odseku 1 písm. b) tohto článku;

f)akékoľvek iné poľahčujúce okolnosti, akými sú napríklad miera spolupráce osoby alebo subjektu, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, s relevantným príslušným orgánom a ich príspevok k vyšetrovaniu, ako ho uznáva zodpovedný povoľujúci úradník, alebo zverejnenie situácie vyžadujúcej si vylúčenie prostredníctvom vyhlásenia uvedeného v článku 133 ods. 1.

4.Zodpovedný povoľujúci úradník vylúči osobu alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, ak:

a)sa v jednej zo situácií alebo vo viacerých situáciách uvedených v ods. 1 písm. c) až f) nachádza fyzická alebo právnická osoba, ktorá je členom správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu danej osoby alebo daného subjektu, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, alebo ktorá v ňom má právomoc zastupovať, prijímať rozhodnutia alebo vykonávať kontrolu vo vzťahu k týmto osobám alebo subjektom;

b)sa v jednej zo situácií alebo vo viacerých situáciách uvedených v ods. 1 písm. a) až b) nachádza fyzická alebo právnická osoba, ktoré preberajú neobmedzenú zodpovednosť za dlhy danej osoby alebo daného subjektu, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1;

c)sa v jednej zo situácií alebo vo viacerých situáciách uvedených v ods. 1 písm. c) až f) nachádza fyzická osoba, ktorá je nevyhnutná pre udelenie alebo plnenie právneho záväzku.

5.V prípadoch uvedených v odseku 2 tohto článku môže zodpovedný povoľujúci úradník dočasne vylúčiť osobu alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, bez predchádzajúceho odporúčania výboru uvedeného v článku 139, ak by ich účasť na postupe udeľovania alebo ich výber na implementáciu prostriedkov Únie predstavovali vážne a bezprostredné ohrozenie finančných záujmov Únie. Zodpovedný povoľujúci úradník v takýchto prípadoch okamžite postúpi vec výboru a prijme konečné rozhodnutie najneskôr do 14 dní po doručení odporúčania výboru.

6.Zodpovedný povoľujúci úradník, v náležitých prípadoch so zreteľom na odporúčanie výboru uvedeného v článku 139, nesmie vylúčiť osobu alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, z účasti na postupe udeľovania a z výberu na implementáciu prostriedkov Únie, ak:

a)osoba alebo subjekt prijali nápravné opatrenia uvedené v odseku 7 v rozsahu, ktorý je dostatočný na to, aby preukázali svoju spoľahlivosť. Toto písmeno sa neuplatňuje v prípade uvedenom v odseku 1 písm. d) tohto článku;

b)je nevyhnutné zabezpečiť kontinuitu činnosti, na obmedzený čas a do prijatia nápravných opatrení uvedených v odseku 7;

c)by takéto vylúčenie bolo neprimerané na základe kritérií uvedených v odseku 3 tohto článku.

Okrem toho, odsek 1 písm. a) tohto článku sa neuplatňuje v prípade nákupov tovaru za mimoriadne výhodných podmienok buď od dodávateľa, ktorý s konečnou platnosťou končí svoju podnikateľskú činnosť, alebo od likvidátorov v insolvenčnom konaní, alebo prostredníctvom dohody s veriteľmi, či prostredníctvom podobného postupu podľa práva EÚ alebo vnútroštátnych zákonov alebo právnych predpisov.

V prípadoch, keď osoba alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, nie sú vylúčené v zmysle prvého a druhého pododseku tohto odseku, zodpovedný povoľujúci úradník uvedie dôvody nevylúčenia a informuje o nich výbor uvedený v článku 139.

7.Opatrenia uvedené v odseku 6, ktorými sa napráva situácia vyžadujúca si vylúčenie, môžu zahŕňať predovšetkým:

a)opatrenia na určenie pôvodu situácií vedúcich k vylúčeniu a konkrétne technické, organizačné a personálne opatrenia v príslušnej oblasti podnikania alebo pôsobenia osoby alebo subjektu, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, ktoré sú vhodné na nápravu ich konania a zamedzenie jeho opätovného výskytu;

b)dôkaz o tom, že osoba alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, podnikli opatrenia na náhradu alebo nápravu škody alebo ujmy spôsobenej finančným záujmom Únie v dôsledku skutkového stavu, ktorý je dôvodom situácie vyžadujúcej si vylúčenie;

c)dôkaz o tom, že osoba alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, zaplatili alebo zabezpečili platbu akejkoľvek pokuty, ktorú uložil príslušný orgán, alebo akýchkoľvek daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie uvedených v odseku 1 písm. b).

8.Zodpovedný povoľujúci úradník bezodkladne preskúma, v relevantných prípadoch aj so zreteľom na revidované odporúčanie výboru uvedeného v článku 139, svoje rozhodnutie vylúčiť osobu alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, a to z úradnej moci alebo na žiadosť uvedenej osoby alebo uvedeného subjektu, ak prijali nápravné opatrenia, ktoré dostatočne preukazujú jeho spoľahlivosť, alebo poskytli nové skutočnosti, ktoré preukazujú, že situácia vyžadujúca si vylúčenie, uvedená v odseku 1 tohto článku, pominula.

Článok 133
Vyhlásenie a dôkaz o neexistencii situácie vyžadujúcej si vylúčenie

1.Účastník musí vyhlásiť, či sa nenachádza v jednej zo situácií uvedených v článku 132 ods. 1 alebo v článku 137 ods. 1 a prípadne či prijal nápravné opatrenia uvedené v článku 132 ods. 6 písm. a).

Záujemca alebo uchádzač poskytnú rovnaké vyhlásenie podpísané subdodávateľom alebo akýmkoľvek iným subjektom, ktorých kapacity majú v úmysle využiť. V prípade, že je subjekt, ktorého kapacity má záujemca či uchádzač v úmysle využiť, alebo subdodávateľ dodávateľa v niektorej zo situácii vyžadujúcich si vylúčenie, zodpovedný povoľujúci úradník požiada, aby ich záujemca alebo uchádzač nahradili.

Zodpovedný povoľujúci úradník nesmie vyžadovať takéto vyhlásenie, pokiaľ toto vyhlásenie už bolo poskytnuté na účely iného postupu udeľovania za predpokladu, že sa situácia nezmenila a že čas, ktorý uplynul od dátumu vydania vyhlásenia, nepresahuje jeden rok.

Zodpovedný povoľujúci úradník môže upustiť od požiadavky podľa prvého a druhého pododseku v prípade zákaziek s veľmi nízkou hodnotou, ktoré sa vymedzia v prílohe.

2.Vždy, keď o to zodpovedný povoľujúci úradník požiada a ak je to potrebné na zabezpečenie riadneho priebehu konania, účastník, subjekt, ktorého kapacity má záujemca či uchádzač v úmysle využiť, alebo subdodávateľ takéhoto záujemcu alebo uchádzača poskytnú:

a)náležitý dôkaz o tom, že sa nenachádzajú v niektorej zo situácií vyžadujúcich si vylúčenie uvedených v článku 132 ods. 1;

b)informácie o fyzických alebo právnických osobách, ktoré sú členmi správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu účastníka alebo ktoré vo vzťahu k danému účastníkovi majú právomoc zastupovať, prijímať rozhodnutia alebo vykonávať kontrolu, a náležitý dôkaz o tom, že sa žiadna z uvedených osôb nenachádza v niektorej zo situácií vyžadujúcich si vylúčenie uvedených v článku 132 ods. 1 písm. c) až f);

c)náležitý dôkaz o tom, že fyzické alebo právnické osoby, ktoré preberajú neobmedzenú zodpovednosť za dlhy daného účastníka, sa nenachádzajú v niektorej zo situácií vyžadujúcich si vylúčenie uvedených v článku 132 ods. 1 písm. a) alebo b).

3.Zodpovedný povoľujúci úradník akceptuje ako dostatočný dôkaz o tom, že účastník alebo subjekt uvedení v odseku 2 sa nenachádzajú v žiadnej zo situácií uvedených v článku 132 ods. 1 písm. a), c), d) alebo f), aktuálny výpis z registra trestov alebo, ak to nie je možné, aktuálny rovnocenný dokument, z ktorého vyplýva, že sú tieto požiadavky splnené, vydaný súdnym alebo správnym orgánom v krajine, v ktorej sú usadení.

Zodpovedný povoľujúci úradník akceptuje ako dostatočný dôkaz o tom, že účastník alebo subjekt uvedení v odseku 2 sa nenachádzajú v žiadnej zo situácií uvedených v článku 132 ods. 1 písm. a) alebo b), aktuálne osvedčenie vydané príslušným orgánom dotknutého štátu. V prípade, že osvedčenie sa v dotknutom štáte nevydáva, môže účastník predložiť miestoprísažné vyhlásenie vykonané pred súdnym orgánom alebo notárom, alebo, ak to nie je možné, čestné vyhlásenie pred správnym orgánom alebo príslušnou profesijnou organizáciou v krajine, v ktorej je usadený.

4.Zodpovedný povoľujúci úradník oslobodí účastníka alebo subjekt uvedených v odseku 2, od povinnosti predložiť listinné dôkazy uvedené v odsekoch 2 a 3:

a)ak k nim má bezplatný prístup vo vnútroštátnej databáze;

b)ak mu takýto dôkaz už bol predložený na účely iného postupu a za predpokladu, že všetky predložené dokumenty sú stále platné a že od dátumu ich vydania neuplynul viac ako jeden rok;

c)ak zodpovedný povoľujúci úradník uzná, že nie je objektívne možné takýto dôkaz predložiť.

5.Odseky 1 až 4 sa neuplatňujú na osoby a subjekty implementujúce finančné prostriedky Únie podľa článku 61 ods. 1 písm. c) alebo na subjekty v zmysle článkov 69 a 70.

Článok 134
Peňažné sankcie

1.S cieľom dosiahnuť odrádzajúci účinok zodpovedný povoľujúci úradník môže, v relevantných prípadoch aj so zreteľom na odporúčanie výboru uvedeného v článku 139, uložiť peňažnú sankciu príjemcovi finančných prostriedkov, s ktorým uzatvoril právny záväzok a ktorý sa nachádza v niektorej zo situácií uvedených v článku 132 ods. 1 písm. c), d), e) alebo f).

Pokiaľ ide o situácie uvedené v článku 132 ods. 1 písm. c), d), e) a f), peňažná sankcia môže byť uložená ako alternatíva k rozhodnutiu o vylúčení príjemcu finančných prostriedkov, ak by takéto vylúčenie bolo neprimerané na základe kritérií uvedených v článku132 ods. 3.

Pokiaľ ide o situácie uvedené v článku 132 ods. 1 písm. c), d), e) a f), peňažná sankcia môže byť uložená spolu s vylúčením, ktoré je nevyhnutné na dosiahnutie ochrany finančných záujmov Únie, ak sa príjemca finančných prostriedkov systémovo a opakovane snaží neoprávnene získavať finančné prostriedky Únie.

2.Výška peňažnej sankcie nepresahuje 10 % z celkovej hodnoty právneho záväzku. V prípade dohôd o grante podpísaných s viacerými príjemcami grantu finančná sankcia nepresahuje 10 % výšky grantu, na ktorý má dotknutý príjemca grantu nárok v súlade s dohodou o grante.

Článok 135
Trvanie vylúčenia a premlčacia lehota

1.Trvanie vylúčenia nesmie presiahnuť žiadne z týchto období:

a)čas stanovený v konečnom rozsudku alebo konečnom správnom rozhodnutí členského štátu, ak je takýto čas stanovený;

b)päť rokov v prípadoch uvedených v článku 132 ods. 1 písm. d);

c)tri roky v prípadoch uvedených v článku 132 ods. 1 písm. c), e) a f).

Osoba alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, sú vylúčené dovtedy, kým sa nachádzajú v jednej zo situácií uvedených v článku 132 ods. 1 písm. a) a b).

2.Premlčacia lehota na vylúčenie osoby alebo subjektu uvedených v článku 131 ods. 1 a/alebo na uloženie peňažných sankcií takejto osobe alebo subjektu je päť rokov od ktoréhokoľvek z týchto dátumov:

a)v prípadoch uvedených v článku 132 ods. 1 písm. b), c), d) a e) dátum konania vedúceho k vylúčeniu, alebo, v prípade pokračujúceho alebo opakovaného konania, dátum, keď sa takéto správanie skončilo;

b)v prípadoch uvedených v článku 132 ods. 1 písm. b), c) a d) dátum konečného rozsudku vnútroštátneho súdu alebo konečného správneho rozhodnutia.

Premlčacia lehota sa preruší aktom vnútroštátneho orgánu, Komisie, Európskeho úradu pre boj proti podvodom, výboru uvedeného v článku 139 alebo akéhokoľvek subjektu zapojeného do plnenia rozpočtu, ak sa takýto akt oznámi príslušnej osobe alebo subjektu, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, a ak súvisí s vyšetrovaním alebo súdnym konaním. Nová premlčacia lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni prerušenia.

Na účely článku 132 ods. 1 písm. f) sa uplatňuje premlčacia lehota na vylúčenie osoby alebo subjektu, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, a/alebo uloženie peňažných sankcií príjemcovi finančných prostriedkov podľa článku 3 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95.

Keď konanie osoby alebo subjektu, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, spĺňa viaceré dôvody uvedené v článku 132 ods. 1, uplatňuje sa premlčacia lehota najzávažnejšieho z uvedených dôvodov.

Článok 136
Zverejnenie vylúčenia a peňažných sankcií

1.Ak je to nevyhnutné na posilnenie odrádzajúceho účinku vylúčenia a/alebo peňažnej sankcie, Komisia v prípadoch uvedených v článku132 ods. 1 písm. c), d), e) a f) a s výhradou rozhodnutia zodpovedného povoľujúceho úradníka na svojom webovom sídle zverejní tieto informácie súvisiace s vylúčením a v relevantných prípadoch s peňažnou sankciou:

a)meno dotknutej osoby alebo dotknutého subjektu, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1;

b)situáciu vyžadujúcu si vylúčenie;

c)dĺžku trvania vylúčenia a/alebo výšku peňažnej sankcie.

Ak sa rozhodnutie o vylúčení a/alebo peňažnej sankcii prijalo na základe predbežnej kvalifikácie podľa článku 132 ods. 2, v zverejnených informáciách sa uvedie, že neexistuje konečný rozsudok alebo prípadne konečné správne rozhodnutie. V týchto prípadoch sa bezodkladne zverejnia informácie o každom odvolaní, stave odvolania a jeho výsledku, ako aj každé revidované rozhodnutie zodpovedného povoľujúceho úradníka. Ak bola uložená peňažná sankcia, v zverejnených informáciách sa tiež uvedie, či sa táto sankcia už zaplatila.

Rozhodnutie zverejniť informácie prijíma zodpovedný povoľujúci úradník buď po príslušnom konečnom rozsudku alebo po prípadnom konečnom správnom rozhodnutí, resp. na základe odporúčania výboru uvedeného v článku 139. Uvedené rozhodnutie nadobudne účinnosť tri mesiace po jeho oznámení dotknutej osobe alebo dotknutému subjektu, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1.

Zverejnené informácie sa odstránia bezodkladne po skončení vylúčenia. V prípade peňažnej sankcie sa zverejnené informácie odstránia šesť mesiacov po jej zaplatení.

Pokiaľ ide o osobné údaje, zodpovedný povoľujúci úradník v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001 informuje dotknutú osobu alebo dotknutý subjekt, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, o ich právach podľa platných pravidiel ochrany údajov a o postupoch, ktoré sa uplatňujú pri vykonávaní týchto práv.

2.Informácie uvedené v odseku 1 tohto článku sa nezverejnia, ak nastane ktorákoľvek z týchto okolností:

a)ak je potrebné zachovať dôverný charakter vyšetrovania alebo vnútroštátnych súdnych konaní;

b)ak by zverejnenie spôsobilo dotknutej osobe alebo subjektu, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, neprimeranú škodu alebo ak by bolo inak neprimerané, a to na základe primeranosti kritérií stanovených v článku132 ods. 3 a na výšku peňažnej sankcie;

c)ak ide o fyzickú osobu, pokiaľ nie je zverejnenie osobných údajov výnimočne odôvodnené okrem iného závažnosťou konania alebo jeho dosahu na finančné záujmy Únie. V takých prípadoch sa v rozhodnutí o zverejnení informácií náležite zohľadní právo na súkromie a ostatné práva stanovené v nariadení (ES) č. 45/2001.

Článok 137
Vyradenie z daného postupu udeľovania

1.Zodpovedný povoľujúci úradník vyradí z daného postupu udeľovania účastníka, ktorý:

a)je v situácii vyžadujúcej si vylúčenie stanovenej podľa článku 132;

b)skreslil informácie, ktoré sa požadujú ako podmienka pre účasť na konaní, alebo takéto informácie vôbec neposkytol;

c)sa už predtým podieľal na príprave dokladov použitých v postupe udeľovania, ak táto skutočnosť znamená porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, ako aj narušenie hospodárskej súťaže, ktoré nemožno napraviť iným spôsobom.

Zodpovedný povoľujúci úradník je povinný oznámiť ostatným účastníkom postupu udeľovania relevantné informácie, ktoré boli predmetom výmeny informácií v súvislosti so zapojením účastníka do prípravy postupu udeľovania alebo v dôsledku jeho zapojenia, ako sa uvádza v písmene c). Zodpovedný povoľujúci úradník stanoví primerané lehoty na prijímanie ponúk alebo žiadostí. Pred takýmto vyradením sa účastníkovi poskytne možnosť preukázať, že jeho zapojenie do prípravy postupu udeľovania nie je porušením zásady rovnosti zaobchádzania.

2.Článok 129 ods. 1 sa uplatňuje, pokiaľ nebolo vyradenie odôvodnené v súlade s odsekom 1 písm. a) rozhodnutím o vylúčení prijatým so zreteľom na účastníka po preskúmaní jeho pripomienok.

Článok 138
Systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia

1.Informácie vymieňané v rámci systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia uvedeného v článku 131 tohto nariadenia sa sústreďujú v databáze, ktorú zriadila Komisia (ďalej len „databáza“), a spravujú sa v súlade s právom na súkromie a ostatnými právami ustanovenými v nariadení (ES) č. 45/2001.

Informácie o prípadoch včasného zistenia, vylúčenia a/alebo prípadoch udelenia peňažnej sankcie vkladá do databázy zodpovedný povoľujúci úradník po tom, ako to oznámi osobe alebo subjektu, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1. Takéto oznámenie sa vo výnimočných prípadoch môže odložiť, ak existujú závažné legitímne dôvody na zachovanie dôvernosti vyšetrovania alebo vnútroštátneho súdneho konania, až kým tieto závažné legitímne dôvody na zachovanie dôvernosti nezaniknú.

V súlade s nariadením (ES) č. 45/2001 má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1 a podliehajú systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia, právo byť informovaní o údajoch uchovávaných v databáze na základe ich žiadosti podanej Komisii.

Informácie nachádzajúce sa v uvedenej databáze sa aktualizujú po prípadnej oprave alebo vymazaní, alebo akejkoľvek zmene údajov. Zverejňujú sa len v súlade s článkom 136.

2.Systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia, uvedený v článku 131 ods. 1 tohto nariadenia, vychádza z informácií uvedených v článku 132 ods. 2 štvrtom pododseku a z informácií zasielaných Komisii najmä niektorým z týchto subjektov:

a)Európskym úradom pre boj proti podvodom v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 45 , ak ukončené alebo prebiehajúce vyšetrovanie Európskeho úradu pre boj proti podvodom preukáže, že by bolo vhodné prijať ochranné opatrenia alebo akcie na ochranu finančných záujmov Únie, a to s náležitým ohľadom na dodržiavanie procesných a základných práv a na ochranu oznamovateľov;

b)povoľujúcim úradníkom Komisie, európskym úradom zriadeným Komisiou alebo výkonnou agentúrou;

c)inštitúciou, európskym úradom alebo agentúrou inými, ako sú tie, ktoré sú uvedené v písmene b) tohto odseku, orgánom alebo osobou poverenými vykonávaním činností SZBP;

d)subjektmi, ktoré plnia rozpočet v súlade s článkom 62, v prípadoch zisteného podvodu a/alebo nezrovnalosti, ak sa to vyžaduje v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach;

e)subjektmi alebo osobami implementujúcimi finančné prostriedky Únie uvedenými v článku 61 ods. 1 písm. c), v prípadoch zisteného podvodu a/alebo nezrovnalosti a počas následných opatrení.

3.Okrem prípadov, keď sa informácie majú predkladať v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach, informácie, ktoré sa majú poskytnúť podľa odseku 2 tohto článku obsahujú:

a)identifikáciu dotknutého subjektu alebo dotknutej osoby;

b)súhrn zistených rizík alebo sporných skutočností;

c)informácie, ktoré by mohli povoľujúcemu úradníkovi pomôcť pri overovaní, ako sa uvádza v odseku 4 tohto článku, alebo prijímaní rozhodnutia o vylúčení, ako sa uvádza v článku 132 ods. 1 alebo 2, alebo rozhodnutia o uložení peňažnej sankcie, ako sa uvádza v článku 134;

d)v relevantných prípadoch akékoľvek osobitné opatrenia potrebné na zabezpečenie dôvernosti poskytnutých informácií vrátane opatrení na zabezpečenie dôkazov na ochranu vyšetrovania alebo vnútroštátneho súdneho konania.

4.Komisia bezodkladne poskytne informácie uvedené v odseku 3 tohto článku svojim povoľujúcim úradníkom a povoľujúcim úradníkom svojich výkonných agentúr, všetkým ostatným inštitúciám, subjektom, európskym úradom a agentúram prostredníctvom databázy uvedenej v odseku 1, aby mohli vykonať potrebné overenie v súvislosti s ich prebiehajúcimi postupmi udeľovania a existujúcimi právnymi záväzkami.

Pri vykonávaní tohto overenia zodpovedný povoľujúci úradník uplatňuje svoju právomoc ustanovenú v článku 66 a neprekračuje rámec vymedzený podmienkami postupu udeľovania a zmluvných ustanovení.

Lehota na uchovávanie informácií týkajúcich sa včasného odhaľovania a poskytnutých v súlade s odsekom 3 nesmie presiahnuť jeden rok. Ak sa počas tohto obdobia zodpovedný povoľujúci úradník obráti na výbor so žiadosťou o vydanie odporúčania v prípade vylúčenia alebo peňažnej sankcie, lehota na uchovávanie sa môže predĺžiť až dovtedy, kým zodpovedný povoľujúci úradník neprijme rozhodnutie.

5.Zodpovedný povoľujúci úradník môže prijať rozhodnutie o vylúčení a/alebo uložení peňažnej sankcie a rozhodnutie o zverejnení súvisiacich informácií len po získaní odporúčania výboru, ak takéto rozhodnutie vychádza z predbežnej kvalifikácie, ako sa uvádza v článku 132 ods. 2.

6.Komisia všetkým subjektom, ktoré sa zúčastňujú na plnení rozpočtu v súlade s článkom 61, umožní prístup k informáciám, ktoré sa týkajú rozhodnutí o vylúčení podľa článku 132, aby si mohli overiť, či je v systéme zaznamenané vylúčenie, s cieľom zohľadniť v prípade potreby a na vlastnú zodpovednosť tieto informácie pri zadávaní zákaziek v rámci plnenia rozpočtu.

7.Komisia v rámci svojej výročnej správy určenej Európskemu parlamentu a Rade, ako sa uvádza v článku 325 ods. 5 ZFEÚ, poskytne súhrnné informácie o rozhodnutiach, ktoré povoľujúci úradníci prijali podľa článkov 131 až 138. Táto správa obsahuje aj ďalšie informácie o všetkých rozhodnutiach, ktoré povoľujúci úradníci prijali podľa článku 132 ods. 6 písm. b) a článku 136 ods. 2, a o všetkých rozhodnutiach povoľujúcich úradníkov o odchýlení sa od odporúčania výboru podľa článku 139 ods. 6 posledného pododseku.

Informácie uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa poskytnú s náležitým ohľadom na požiadavky na zachovanie dôvernosti a tak, aby predovšetkým neumožňovali identifikáciu dotknutej osoby alebo dotknutého subjektu, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1.

Článok 139
Výbor

1.Výbor sa zvoláva na žiadosť niektorého povoľujúceho úradníka ktorejkoľvek inštitúcie, ktoréhokoľvek zo subjektov Únie, európskych úradov a ktoréhokoľvek zo subjektov a ktorejkoľvek z osôb poverených vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V ZEÚ.

2.Výbor sa skladá:

a)zo stáleho nezávislého predsedu na vysokej úrovni vymenovaného Komisiou;

b)z dvoch stálych zástupcov Komisie ako vlastníka systému, ktorí vyjadrujú spoločné stanovisko; a

c)z jedného zástupcu žiadajúceho povoľujúceho úradníka.

Zloženie výboru zabezpečí primeranú právnu a technickú odbornosť. Výboru pomáha stály sekretariát, ktorý poskytuje Komisia a ktorý zabezpečuje nepretržitý chod administratívy výboru.

3.Predseda sa vyberá spomedzi bývalých členov Dvora audítorov, Súdneho dvora alebo bývalých úradníkov, ktorí zastávali prinajmenšom funkciu generálneho riaditeľa v niektorej z inštitúcií Únie okrem Komisie. Predseda sa vyberá na základe jeho osobných a profesijných kvalít, rozsiahlych skúseností v právnej a finančnej oblasti a preukázanej odbornej spôsobilosti, nezávislosti a integrity. Jeho funkčné obdobie je päť rokov a nie je obnoviteľné. Predseda sa vymenuje ako osobitný poradca v zmysle článku 5 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie. Predseda výboru predsedá všetkým zasadnutiam výboru. Svoje povinnosti vykonáva nezávisle. Nesmie existovať konflikt záujmov medzi jeho služobnými povinnosťami ako predsedu výboru a akýmikoľvek inými úradnými povinnosťami.

4.Rokovací poriadok výboru prijíma Komisia.

5.Výbor musí rešpektovať právo dotknutej osoby alebo dotknutého subjektu, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, predložiť pripomienky ku skutočnostiam alebo zisteniam uvedeným v článku 132 ods. 2, k predbežnej právnej kvalifikácii, a to ešte pred prijatím odporúčania. Takáto možnosť predložiť pripomienky sa vo výnimočných prípadoch môže odložiť, ak existujú závažné legitímne dôvody na zachovanie dôvernosti vyšetrovania alebo vnútroštátneho súdneho konania, až kým takéto legitímne dôvody na zachovanie dôvernosti nezaniknú.

6.Odporúčanie výboru na vylúčenie a/alebo v relevantných prípadoch uloženie peňažnej sankcie obsahuje tieto prvky:

a)skutočnosti alebo zistenia uvedené v článku 132 ods. 2 a ich predbežnú právnu kvalifikáciu;

b)posúdenie potreby uložiť peňažnú sankciu a jej výšku;

c)posúdenie potreby vylúčiť dotknutú osobu alebo dotknutý subjekt, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, a ak je vylúčenie potrebné, navrhovanú dĺžku trvania takéhoto vylúčenia;

d)posúdenie potreby zverejniť informácie týkajúce sa osoby alebo subjektu, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, ktoré sú vylúčené a/alebo ktorým bola uložená peňažná sankcia;

e)posúdenie nápravných opatrení prijatých osobou alebo subjektom, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, ak existujú.

Ak zodpovedný povoľujúci úradník plánuje prijať prísnejšie rozhodnutie než to, ktoré odporučil výbor, zabezpečí, aby sa takéto rozhodnutie prijalo s náležitým dodržaním práva na vypočutie a pravidiel ochrany osobných údajov.

Ak sa zodpovedný povoľujúci úradník rozhodne odchýliť od odporúčania výboru, poskytne výboru odôvodnenie takéhoto rozhodnutia.

7.Počas obdobia vylúčenia zreviduje výbor na žiadosť zodpovedného povoľujúceho úradníka svoje odporúčanie v prípadoch uvedených v článku 132 ods. 8 alebo po oznámení konečného rozsudku alebo konečného správneho rozhodnutia, ktoré sú dôvodom na vylúčenie, keď sa v takomto rozsudku alebo rozhodnutí nestanovuje dĺžka trvania vylúčenia, ako sa uvádza v článku 132 ods. 2 druhom pododseku.

8.Výbor žiadajúcemu povoľujúcemu úradníkovi bezodkladne oznámi revidované odporúčanie, na základe ktorého povoľujúci úradník zreviduje svoje rozhodnutie.

9.Súdny dvor Európskej únie má neobmedzenú právomoc preskúmať rozhodnutie, ktorým povoľujúci úradník vylúčil osobu alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 131 ods. 1, a/alebo uložil peňažnú sankciu príjemcovi finančných prostriedkov, vrátane zrušenia vylúčenia, skrátenia alebo predĺženia jeho trvania a/alebo zrušenia, zníženia alebo zvýšenia uloženej peňažnej sankcie. Článok 22 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 sa neuplatňuje, ak sa rozhodnutie povoľujúceho úradníka o vylúčení alebo uložení peňažnej sankcie prijíma na základe odporúčania výboru.

Článok 140
Výnimky uplatňované v prípade Spoločného výskumného centra

Články 131 až 139 sa na Spoločné výskumné centrum neuplatňujú.

Oddiel 3
INFORMAČNÉ SYSTÉMY A ELEKTRONICKÁ VEREJNÁ SPRÁVA

Článok 141
Elektronické riadenie operácií

1.V prípadoch, keď sa príjmové a výdavkové operácie alebo výmena dokumentov riadia pomocou počítačových systémov, môžu sa dokumenty podpisovať počítačovým alebo elektronickým postupom, ktorý umožňuje dostatočnú autentifikáciu podpisujúcej osoby. Tieto počítačové systémy musia obsahovať úplný a aktuálny opis systému vymedzujúci obsah všetkých dátových polí, opisujúci spôsob, akým sa spracúva každá jednotlivá operácia, a podrobne vysvetľujúci, akým spôsobom počítačový systém zabezpečuje úplný audit trail pre každú operáciu.

2.Na základe predchádzajúceho súhlasu dotknutých inštitúcií a členských štátov sa prenos dokumentov medzi nimi môže uskutočňovať elektronicky.

Článok 142
Elektronická verejná správa

1.Inštitúcie, výkonné agentúry a subjekty uvedené v článkoch 69 a 70 stanovia a uplatňujú jednotné normy elektronickej výmeny informácií s účastníkmi. Predovšetkým v čo najväčšej miere navrhujú a zavádzajú riešenia na predkladanie, uchovávanie a spracovanie údajov poskytnutých v rámci postupov udeľovania a na tento účel zavedú jednotnú „oblasť výmeny elektronických údajov“ pre účastníkov.

2.V rámci zdieľaného plnenia sa všetky oficiálne výmeny informácií medzi členskými štátmi a Komisiou vykonávajú prostriedkami uvedenými v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach. Tieto pravidlá zabezpečia interoperabilitu zozbieraných alebo získaných údajov a prenášaných v rámci hospodárenia s rozpočtom.

Článok 143
Elektronické systémy výmeny informácií

1.Akákoľvek výmena informácií s príjemcami finančných prostriedkov vrátane uzatvárania právnych záväzkov a ich prípadných zmien môže prebiehať prostredníctvom elektronických systémov výmeny informácií.

2.Elektronické systémy výmeny informácií musia spĺňať tieto požiadavky:

a)len oprávnené osoby môžu mať prístup do systému a k dokumentom poskytovaným prostredníctvom tohto systému;

b)len oprávnené osoby môžu mať právo na elektronický podpis a na poskytovanie dokumentov prostredníctvom tohto systému;

c)systém musí identifikovať oprávnené osoby stanoveným spôsobom;

d)musí byť presne určený čas a dátum elektronickej transakcie;

e)musí byť zachovaná integrita dokumentov;

f)musí byť zabezpečená dostupnosť dokumentov;

g)v náležitých prípadoch musí byť zachovaný dôverný charakter dokumentov;

h)musí byť zabezpečená ochrana osobných údajov v súlade s požiadavkami uvedenými v nariadení (ES) č. 45/2001.

3.V prípade údajov, ktoré sú prostredníctvom takého systému odosielané a prijímané, platí právna domnienka integrity týchto údajov, ako aj právna domnienka presnosti dátumu a času, ktorý tento systém uvádza v súvislosti s prijatím a odoslaním týchto údajov.

Dokument, ktorý sa prostredníctvom takéhoto systému odosiela alebo oznamuje, sa považuje za rovnocennú alternatívu dokumentu v papierovej podobe, je prípustný ako dôkaz v súdnom konaní, považuje sa za originál a platí pre neho právna domnienka autentickosti a integrity, a to za predpokladu, že neobsahuje žiadne dynamické prvky, ktoré by mohli spôsobiť automatickú zmenu tohto dokumentu.

Elektronický podpis uvedený v odseku 2 písm. b) má rovnocenný právny účinok ako vlastnoručný podpis.

Článok 144
Predloženie dokumentov súvisiacich so žiadosťou

1.Mechanizmy predkladania dokumentov súvisiacich so žiadosťou stanoví zodpovedný povoľujúci úradník, ktorý môže zvoliť výlučný spôsob ich predkladania.

Zvolené spôsoby komunikácie majú taký charakter, aby sa zabezpečila skutočná hospodárska súťaž a splnenie týchto podmienok:

a)každý takýto predložený dokument obsahuje všetky informácie potrebné na jeho vyhodnotenie;

b)integrita údajov je zachovaná;

c)dôvernosť dokumentov súvisiacich so žiadosťou je zachovaná;

d)ochrana osobných údajov je zabezpečená v súlade s požiadavkami uvedenými v nariadení (ES) č. 45/2001.

2.Komisia vhodnými prostriedkami a v súlade s článkom 142 ods. 1 zabezpečí, aby účastníci mohli poskytovať dokumenty súvisiace so žiadosťou a všetky príslušné doklady v elektronickom formáte. Akýkoľvek elektronický komunikačný systém používaný na podporu komunikácie a výmenu informácií je nediskriminačný, všeobecne dostupný a interoperabilný s bežne používanými produktmi informačných a komunikačných technológií (IKT) a neobmedzuje prístup účastníkov k postupu udeľovania.

3.Zariadenia na elektronický príjem dokumentov súvisiacich so žiadosťou musia prostredníctvom technických prostriedkov a primeraných postupov zaručovať, že:

a)účastníka je možné s určitosťou autentifikovať;

b)je možné presne určiť čas a dátum prijatia dokumentov súvisiacich so žiadosťou;

c)iba oprávnené osoby majú prístup k údajom prenášaným podľa týchto požiadaviek a môžu stanoviť alebo zmeniť dátumy ich otvárania;

d)v priebehu jednotlivých etáp postupu udeľovania iba oprávnené osoby môžu mať prístup k všetkým predloženým údajom a poskytnúť k nim prístup pre potreby tohto postupu;

e)je možné primerane zabezpečiť možnosť odhalenia akéhokoľvek pokusu o porušenie ktorejkoľvek z podmienok stanovených v písmenách a) až e).

Prvý pododsek sa neuplatňuje na zákazky, ktorých hodnota je nižšia ako finančné limity stanovené v článku 169 ods. 1.

4.Ak zodpovedný povoľujúci úradník povolí predkladanie dokumentov súvisiacich so žiadosťou v elektronickej podobe, elektronické dokumenty predložené prostredníctvom takýchto systémov sa považujú za originály.

5.Ak sa predkladanie dokumentov uskutočňuje listom, účastníci môžu dokumenty súvisiace so žiadosťou predkladať:

a)poštou alebo kuriérskou službou, pričom v takomto prípade je rozhodujúcim dátumom dátum uvedený na poštovej pečiatke alebo dátum na doručenke;

b)osobným doručením do priestorov zodpovedného povoľujúceho úradníka účastníkom alebo jeho zástupcom, pričom v takomto prípade je rozhodujúcim dátumom dátum uvedený na potvrdení o prijatí.

6.Predložením dokumentov súvisiacich so žiadosťou účastníci vyjadrujú súhlas s tým, že im bude doručené oznámenie o výsledku postupu elektronickými prostriedkami.

7.Odseky 1 až 6 sa neuplatňujú na výber osôb a subjektov implementujúcich finančné prostriedky Únie podľa článku 61 ods. 1 písm. c).

KAPITOLA 3
PRAVIDLÁ UPLATNITEĽNÉ NA PRIAME PLNENIE

Článok 145
Komisia pre vyhodnotenie

1.Dokumenty súvisiace so žiadosťou vyhodnocuje komisia pre vyhodnotenie.

2.Komisiu pre vyhodnotenie vymenuje zodpovedný povoľujúci úradník.

Komisia pozostáva najmenej z troch osôb.

3.Členovia komisie vyhodnocujúcej žiadosti o grant alebo ponuky zastupujú najmenej dve organizačné jednotky inštitúcií alebo subjektov uvedených v článkoch 67, 69 a 70, medzi ktorými nie je vzájomné hierarchické prepojenie, a z ktorých sa najmenej jedna nezodpovedá zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi. Ak v zastúpeniach a miestnych jednotkách mimo Únie a v subjektoch uvedených v článkoch 67, 69 a 70 neexistujú žiadne oddelené jednotky, požiadavka na organizačné jednotky bez hierarchického prepojenia medzi nimi sa neuplatňuje. Miestnou jednotkou je napríklad delegácia, úrad alebo pobočka Únie v tretej krajine.

Externí experti môžu pomáhať komisii na základe rozhodnutia zodpovedného povoľujúceho úradníka.

Členmi komisie môžu byť externí experti, ak je takáto možnosť stanovená v základnom akte.

4.Členmi komisie vyhodnocujúcej žiadosti v prípade súťaže o ceny môžu byť osoby uvedené v odseku 3 prvom pododseku alebo externí experti.

5.Členovia komisie pre vyhodnotenie a externí experti dodržiavajú povinnosti stanovené v článku 59.

Článok 146
Ozrejmenie a oprava dokumentov súvisiacich so žiadosťou

Zodpovedný povoľujúci úradník môže opraviť zjavné administratívne chyby v dokumentoch súvisiacich so žiadosťou po tom, ako účastník potvrdí zamýšľané úpravy.

Ak účastník opomenie predložiť dôkazy alebo poskytnúť stanovisko, komisia pre vyhodnotenie, alebo v prípade potreby zodpovedný povoľujúci úradník, s výnimkou riadne odôvodnených prípadov vyzve účastníka, aby poskytol chýbajúce informácie alebo ozrejmil doklady.

Takéto informácie, ozrejmenia alebo potvrdenia nesmú podstatne zmeniť dokumenty súvisiace so žiadosťou.

Článok 147
Záruky

1.S výnimkou zákaziek s nízkou hodnotou a grantov s nízkou hodnotou môže zodpovedný povoľujúci úradník, ak je to primerané a na základe analýzy rizík, požadovať zloženie záruky zo strany:

a)dodávateľov alebo príjemcov grantu s cieľom obmedziť finančné riziká spojené s platbou v rámci predbežného financovania (záruky na predbežné financovanie);

b)dodávateľov s cieľom zaistiť dodržanie podstatných zmluvných záväzkov v prípade stavebných prác, tovaru alebo komplexných služieb (záruka na plnenie);

c)dodávateľov na zabezpečenie realizácie zákazky počas obdobia záväznosti zmluvy (zádržná záruka).

JRC je oslobodené od povinnosti skladať záruky.

Ako alternatívu k požadovaniu záruky na predbežné financovanie môže v prípade grantov zodpovedný povoľujúci úradník rozhodnúť o rozdelení platby na viacero čiastkových platieb.

2.Zodpovedný povoľujúci úradník rozhodne, či záruka musí byť zložená v eurách alebo v príslušnej mene zákazky alebo dohody o grante.

3.Záruku poskytuje banka alebo schválená finančná inštitúcia, ktoré zodpovedný povoľujúci úradník akceptuje.

Na žiadosť dodávateľa alebo príjemcu grantu a za predpokladu, že je akceptovaná zodpovedným povoľujúcim úradníkom:

a)môže byť záruka uvedená v odseku 1 písm. a), b) a c) nahradená spoločným a nerozdielnym ručením tretej strany;

b)môže byť záruka uvedená v odseku 1 písm. a) nahradená neodvolateľným a bezpodmienečným spoločným ručením príjemcov grantu, ktorí sú stranami tej istej dohody o grante.

4.Účelom záruky je, aby banková alebo finančná inštitúcia alebo tretia strana poskytli na záväzky dodávateľa alebo príjemcu grantu neodvolateľnú zábezpeku alebo záruku vyplácanú na prvé požiadanie.

5.Ak v priebehu vykonávania zákazky alebo dohody o grante zodpovedný povoľujúci úradník zistí, že ručiteľ nie je alebo už viac nie je oprávnený vydávať záruky v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom, musí požadovať, aby dodávateľ alebo príjemca grantu nahradili záruku poskytnutú takýmto ručiteľom.

Článok 148
Záruka na predbežné financovanie

1.Záruka musí byť na sumu, ktorá nepresahuje sumu predbežného financovania.

2.Záruka sa uvoľní vtedy, keď sa predbežné financovanie odpočíta od priebežných platieb alebo platieb zostatku v prospech dodávateľa alebo príjemcu grantu v súlade so zmluvnými podmienkami alebo podmienkami dohody o grante.

Hlava VI
Nepriame plnenie

Článok 149
Nepriame plnenie

1.Výber subjektov a osôb implementujúcich finančné prostriedky Únie alebo rozpočtové záruky podľa článku 61 ods. 1 písm. c) musí byť transparentný, odôvodnený povahou akcie a nesmie viesť ku konfliktu záujmov. V prípade subjektov uvedených v článku 61 ods. 1 písm. c) bodoch ii), v), vi) a vii) musí výber riadne zohľadňovať aj ich operačnú a finančnú kapacitu.

Ak sú subjekt alebo osoba určené základným aktom, finančný výkaz podľa článku 33 zahŕňa odôvodnenie výberu tohto konkrétneho subjektu alebo tejto konkrétnej osoby.

V prípade implementácie prostredníctvom siete, ktoré si vyžaduje určenie aspoň jedného orgánu alebo subjektu príslušným členským štátom alebo krajinou, je daný orgán alebo subjekt určený príslušným členským štátom alebo krajinou v súlade s ustanoveniami základného aktu. Vo všetkých ostatných prípadoch určuje Komisia takéto subjekty po dohode s príslušnými členskými štátmi alebo krajinami.

2.Subjekty a osoby implementujúce finančné prostriedky Únie alebo rozpočtové záruky podľa článku 61 ods. 1 písm. c) dodržiavajú zásady riadneho finančného hospodárenia, transparentnosti, nediskriminácie a viditeľnosti akcií Únie. Ak Komisia uzavrie dohody o finančnom partnerstve v súlade s článkom 126, tieto zásady sa podrobnejšie opíšu v takýchto dohodách.

3.Pred podpísaním dohôd o poskytnutí príspevku, dohôd o financovaní alebo dohôd o záruke Komisia zabezpečí rovnaký stupeň ochrany finančných záujmov Únie, aký sa vyžaduje, keď Komisia implementuje finančné prostriedky v súlade s článkom 61 ods. 1 písm. a). Zabezpečí ho prostredníctvom posúdenia systémov a postupov subjektov alebo osôb implementujúcich finančné prostriedky Únie, ak má v úmysle ich využívať pri vykonávaní akcie, alebo prostredníctvom primeraných opatrení v oblasti dohľadu.

4.Komisia posúdi v súlade so zásadou proporcionality a so zreteľom na povahu akcie a súvisiace finančné riziká, či subjekty a osoby implementujúce prostriedky EÚ podľa článku 61 ods. 1 písm. c):

a)zriadili a zabezpečujú fungovanie účinného a efektívneho systému vnútornej kontroly založeného na medzinárodných najlepších postupoch, ktoré najmä umožňujú predchádzať nezrovnalostiam a podvodom, odhaľovať a napravovať ich;

b)používajú systém účtovníctva, ktorý včas poskytuje presné, úplné a spoľahlivé informácie;

c)podliehajú nezávislému externému auditu vykonávanému v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi audítorským útvarom, ktorý je funkčne nezávislý od dotknutého subjektu alebo dotknutej osoby;

d)uplatňujú príslušné pravidlá a postupy na poskytovanie financovania tretím stranám vrátane vhodných postupov preskúmania, pravidiel vymáhania neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov a pravidiel pre vylúčenie z prístupu k financovaniu;

e)zverejňujú primerané informácie o svojich príjemcoch finančných prostriedkov;

f)zabezpečujú rovnakú ochranu osobných údajov, aká sa vyžaduje v článku 5.

Po dohode so subjektmi alebo osobami Komisia môže okrem toho posúdiť ďalšie pravidlá a postupy, ako sú účtovné postupy subjektov týkajúce sa administratívnych nákladov. Na základe výsledkov tohto posúdenia sa Komisia môže rozhodnúť, že tieto pravidlá a postupy bude využívať.

Subjekty alebo osoby, ktoré boli posúdené podľa týchto požiadaviek, bez zbytočného odkladu informujú Komisiu o vykonaní akýchkoľvek podstatných zmien pravidiel, systémov alebo postupov subjektu alebo osoby, ktoré môžu mať vplyv na spoľahlivosť posúdenia Komisie.

5.Ak tieto subjekty alebo osoby spĺňajú požiadavky uvedené v odseku 4 len čiastočne, Komisia prijme primerané opatrenia dohľadu na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Únie. Tieto opatrenia sa spresnia v príslušných dohodách.

6.Posúdenie ex ante sa nemusí vyžadovať:

a)v prípade subjektov uvedených v článkoch 69 a 70 a v prípade osôb uvedených v článku 61 ods. 1 písm. c) bode viii), ktoré prijali rozpočtové pravidlá s predchádzajúcim súhlasom Komisie;

b)v prípade tretích krajín alebo subjektov, ktoré tieto krajiny určia, pokiaľ si Komisia ponechá takú mieru zodpovednosti za finančné hospodárenie, ktorá zaručuje dostatočnú ochranu finančných záujmov Únie alebo;

c)v prípade tých postupov, ktoré Komisia osobitne požaduje, a to vrátane jej vlastných postupov alebo postupov uvedených v základných aktoch.

7.Ak sú systémy alebo postupy subjektov alebo osôb uvedených v článku 61 ods. 1 písm. c) na základe posúdenia označené za vhodné, možno príspevky Únie smerované k týmto subjektom alebo osobám implementovať v súlade s touto hlavou. Ak sa takéto subjekty alebo osoby zúčastňujú výzvy na predkladanie návrhov, dodržiavajú pravidlá výzvy na predkladanie návrhov v súlade s hlavou VIII. V takom prípade povoľujúci úradník môže rozhodnúť o podpísaní dohody o príspevku alebo dohody o financovaní namiesto dohody o grante.

Článok 150
Implementácia

1.Subjekty a osoby implementujúce finančné prostriedky Únie alebo rozpočtové záruky Komisii predložia:

a)správu o implementácii finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtovej záruky, ktorá obsahuje aj informácie o splnení podmienok alebo dosiahnutia výsledkov uvedených v článku 121 ods. 1 písm. e);

b)ak sa z príspevku uhrádzajú výdavky, svoje účty, v ktorých sú uvedené vzniknuté výdavky;

c)vyhlásenie o hospodárení týkajúce sa informácií uvedených v písmene a) a prípadne v písmene b), ktorým sa potvrdzuje, že:

i)informácie sú riadne predložené, úplné a presné;

ii)príspevok EÚ sa použil na zamýšľaný účel, ako sa vymedzuje v dohodách o príspevku, dohodách o financovaní alebo dohodách o záruke, prípadne v príslušných pravidlách platných v jednotlivých odvetviach;

iii)zavedené systémy kontroly poskytujú potrebné záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a riadnosť príslušných operácií;

d)zhrnutie konečných audítorských správ a výsledkov kontrol, ktoré sa vykonali, vrátane analýzy povahy a rozsahu zistených chýb a nedostatkov v systémoch, ako aj prijatých alebo plánovaných nápravných opatrení.

V prípade akcií, ktoré sa skončia do konca dotknutého rozpočtového roka, možno namiesto vyhlásenia o hospodárení uvedeného v písmene c) predložiť záverečnú správu o danej akcii, a to za predpokladu, že sa táto správa predloží do 15. februára roka nasledujúceho po dotknutom rozpočtovom roku.

K dokumentom uvedeným v prvom pododseku sa pripojí stanovisko nezávislého audítorského orgánu vypracované v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi. V tomto stanovisku sa určí, či zavedené systémy kontroly fungujú riadne a či sú nákladovo efektívne a či sú príslušné operácie zákonné a riadne. V stanovisku sa takisto uvedie, či zistenia auditu spochybňujú tvrdenia uvedené vo vyhlásení o hospodárení podľa prvého pododseku písm. c). Ak takéto stanovisko neexistuje, povoľujúci úradník sa môže usilovať o zaistenie zodpovedajúceho stupňa istoty inými nezávislými prostriedkami.

Dokumenty uvedené v prvom pododseku sa Komisii predložia najneskôr 15. februára nasledujúceho rozpočtového roka. Stanovisko uvedené v treťom pododseku sa Komisii predloží najneskôr 15. marca.

Povinnosťami stanovenými v tomto odseku nie sú dotknuté dohody uzatvorené so skupinou EIB, medzinárodnými organizáciami a tretími krajinami. Pokiaľ ide o vyhlásenie o hospodárení, takéto dohody obsahujú aspoň povinnosť týchto subjektov každoročne predložiť Komisii vyhlásenie, že počas dotknutého rozpočtového roka sa príspevok Únie použil a jeho použitie sa vykázalo v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 149 ods. 3 a 4 a povinnosťami stanovenými v takýchto dohodách. Toto vyhlásenie sa môže zahrnúť do konečnej správy, ak je obdobie vykonávania akcie obmedzené na 18 mesiacov.

2.Subjekty a osoby implementujúce finančné prostriedky Únie alebo rozpočtové záruky:

a)musia spĺňať príslušné normy a platné právne predpisy v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a boja proti terorizmu, daňovým podvodom a daňovým únikom;

b)nesmú využívať štruktúry na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, najmä nie systémy agresívneho daňového plánovania ani praktiky nespĺňajúce kritériá dobrej správy daňových záležitostí, ako sa stanovuje v právnych predpisoch EÚ alebo odporúčaniach, oznámeniach alebo akýchkoľvek formálnych pokynoch Komisie;

c)nesmú byť zriadené a, v súvislosti s implementáciou finančných nástrojov a rozpočtových záruk, nesmú udržiavať obchodné vzťahy so subjektmi zriadenými v jurisdikciách, ktoré nespolupracujú s Úniou pri uplatňovaní medzinárodne dohodnutých daňových noriem týkajúcich sa transparentnosti a výmeny informácií.

3.Komisia overí, či sa finančné prostriedky Únie alebo rozpočtová záruka použili v súlade s podmienkami stanovenými v príslušných dohodách. Ak sa náklady subjektu alebo osoby refundujú na základe niektorej z možností zjednodušeného vykazovania nákladov v súlade s článkom 121 písm. b) až d), uplatňujú sa mutatis mutandis ustanovenia článku 175 ods. 1 až 4 a článkov 176 až 178. Ak sa finančné prostriedky Únie použili v rozpore s povinnosťami stanovenými v príslušných dohodách, uplatňuje sa článok 127.

4.Pokiaľ ide o akcie, na ktorých sa podieľa viacero darcov a v prípade ktorých sa príspevok Únie používa na refundáciu výdavkov, spočíva postup uvedený v odseku 3 v overení toho, či príslušný subjekt použil sumu zodpovedajúcu sume, ktorú Komisia vyplatila na dotknutú akciu, v súlade s podmienkami stanovenými v príslušnej dohode o grante, dohode o príspevku alebo dohode o financovaní.

5.V dohodách o príspevku, dohodách o financovaní alebo dohodách o záruke sa jasne vymedzuje zodpovednosť a povinnosti subjektu implementujúceho finančné prostriedky EÚ vrátane povinností uvedených v článku 124, podmienok platby príspevku, ako aj prípadná odmena, ktorá by mala byť v náležitých prípadoch založená na výkonnosti Súčasťou týchto dohôd sú takisto pravidlá upravujúce podávanie správ o plnení úloh Komisii, očakávané výsledky vrátane ukazovateľov na meranie výkonnosti a povinnosť subjektov implementujúcich finančné prostriedky EÚ bezodkladne oznámiť Komisii prípady zistených podvodov a nezrovnalostí a opatrenia, ktoré boli v nadväznosti na ne prijaté.

6.Všetky dohody o príspevku, dohody o financovaní a dohody o záruke sa na požiadanie sprístupnia Európskemu parlamentu a Rade.

7.Článok 150 sa nevzťahuje na príspevky Únie pre subjekty, ktoré podliehajú samostatnému postupu udelenia absolutória podľa článkov 69 a 70, s výnimkou prípadných dohôd o príspevku uzatvorených ad hoc.

Článok 151
Nepriame plnenie s medzinárodnými organizáciami

1.Medzinárodné organizácie sú medzinárodné verejnoprávne organizácie zriadené medzinárodnými dohodami a špecializované agentúry zriadené takýmito organizáciami. Tieto dohody sa postupujú Komisii ako súčasť posúdenia, ktoré Komisia vykonáva podľa článku 149 ods. 3.

2.Za medzinárodné organizácie sa považujú tieto organizácie:

a)Medzinárodný výbor Červeného kríža;

b)Medzinárodná federácia národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

3.Komisia môže prijať riadne odôvodnené rozhodnutie, na základe ktorého sa nezisková organizácia považuje za medzinárodnú organizáciu, za predpokladu, že daná organizácia spĺňa tieto podmienky:

a)má vlastnú právnu subjektivitu a samostatné riadiace orgány;

b)bola zriadená na vykonávanie osobitných úloh všeobecného medzinárodného záujmu;

c)členom tejto neziskovej organizácie je minimálne šesť členských štátov;

d)poskytuje dostatočné finančné záruky;

e)funguje na základe stálej štruktúry a v súlade so systémami, s pravidlami a postupmi, ktoré môžu byť predmetom posúdenia v súlade s článkom 149 ods. 3.

4.Ak medzinárodné organizácie implementujú prostriedky v rámci nepriameho plnenia, uplatňujú sa s nimi uzatvorené dohody o overovaní.

Článok 152
Nepriame plnenie s tretími krajinami

1.Komisia môže rozpočet plniť v rámci partnerstva s tretími krajinami podľa článku 61 ods. 1 písm. c) bodu i) prostredníctvom podpísania dohody o financovaní, v ktorej je opísaná intervencia Únie v tretej krajine a stanovuje sa v nej spôsob plnenia pre každú časť akcie.

2.Pokiaľ ide o tú časť akcie, ktorú vykonáva priamo tretia krajina alebo subjekty, ktoré určila, v dohode o financovaní sa okrem prvkov uvedených v článku 150 ods. 4 jasne vymedzia úlohy a zodpovednosť tretej krajiny a Komisie pri implementácii prostriedkov. V dohode o financovaní sa takisto určia pravidlá a postupy uplatňované treťou krajinou pri implementácii prostriedkov EÚ.

Článok 153
Operácie kombinovaného financovania

1.Operácie kombinovaného financovania sú operácie financované v rámci mechanizmov kombinovaného financovania alebo platforiem.

2.Ak sa finančné nástroje implementujú v rámci mechanizmu kombinovaného financovania, uplatňuje sa hlava X.

3.V prípade finančných nástrojov v rámci mechanizmov kombinovaného financovania sa podmienky článku 202 ods. 1 písm. h) považujú za splnené, ak sa hodnotenie ex ante vykoná pred zriadením príslušného mechanizmu kombinovaného financovania.

4.Na úrovni mechanizmov kombinovaného financovania sa vypracovávajú výročné správy podľa článku 241, pričom sa zohľadňujú všetky do nich patriace finančné nástroje.

HLAVA VII
VEREJNÉ OBSTARÁVANIE A KONCESIE

KAPITOLA 1
Spoločné ustanovenia

Článok 154
Zásady vzťahujúce sa na verejné zákazky a rozsah pôsobnosti

1.Všetky verejné zákazky financované úplne alebo čiastočne z rozpočtu dodržiavajú zásady transparentnosti, proporcionality, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.

2.Všetky zákazky sa zadávajú na základe čo možno najširšej hospodárskej súťaže okrem prípadov, keď sa použije konanie uvedené v článku 158 ods. 1 písm. d).

Predpokladaná hodnota zákazky sa nesmie stanoviť s cieľom obchádzať platné pravidlá a zákazka sa na tento účel nesmie ani rozdeliť.

Verejný obstarávateľ rozdelí zákazku na časti, ak to uzná za vhodné z hľadiska zabezpečenia širokej súťaže.

3.Verejní obstarávatelia nesmú rámcové zmluvy zneužívať ani používať takým spôsobom, ktorého účelom alebo dôsledkom je bránenie hospodárskej súťaži, jej obmedzovanie alebo jej narúšanie.

4.JRC môže byť financované z iných rozpočtových prostriedkov, ako sú prostriedky určené na výskum a technologický vývoj, pokiaľ ide o jeho účasť na postupoch verejného obstarávania, ktoré sú úplne alebo čiastočne financované z rozpočtu.

5.Pravidlá verejného obstarávania stanovené v tomto nariadení sa nevzťahujú na činnosti, ktoré JRC vykonáva v mene tretích strán, s výnimkou zásady transparentnosti a zásady rovnakého zaobchádzania.

Článok 155
Príloha o verejnom obstarávaní a vykonávaní delegovania právomoci

Podrobnosti o postupoch verejného obstarávania sa uvádzajú v prílohe k tomuto nariadeniu. Komisia je splnomocnená prijať delegované akty na účely zmeny prílohy v súlade s článkom 261.

Článok 156
Zmiešané zákazky a spoločný slovník obstarávania

1.Zmiešaná zákazka, ktorá zahŕňa dva alebo viacero druhov verejného obstarávania (stavebné práce, dodávky tovaru alebo služby) alebo koncesie (stavebné práce alebo služby), alebo verejné obstarávanie a koncesie, sa zadáva v súlade s ustanoveniami uplatniteľnými na ten druh verejného obstarávania, ktorý charakterizuje hlavný predmet danej zákazky.

2.V prípade zmiešaných zákaziek, ktorých predmetom je dodanie tovaru a poskytnutie služieb, sa hlavný predmet zákazky určí na základe porovnania hodnôt príslušných dodávok a služieb.

Zákazka, ktorá zahŕňa jeden druh verejného obstarávania (stavebné práce, dodávky tovaru alebo služby) a koncesií (stavebné práce alebo služby) sa zadáva v súlade s ustanoveniami uplatniteľnými na verejné zákazky.

3.Táto hlava sa neuplatňuje na zmluvy o technickej pomoci uzavreté s Európskou investičnou bankou alebo Európskym investičným fondom.

4.Pri akomkoľvek odkaze na nomenklatúry v kontexte verejného obstarávania sa vychádza zo „spoločného slovníka obstarávania“ stanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002 46 .

Článok 157
Opatrenia na účely zverejňovania

1.V prípade postupov, ktorých hodnota sa rovná finančným limitom uvedeným v článku 169 ods. 1 alebo článku 172 alebo tieto limity presahuje, verejný obstarávateľ v Úradnom vestníku Európskej únie uverejní:

a)oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania s výnimkou postupu podľa článku 158 ods. 1 písm. d);

b)oznámenie o výsledku verejného obstarávania.

2.Postupy, ktorých hodnota je nižšia ako finančné limity uvedené v článku 169 ods. 1 alebo článku 172, sa zverejnia primeraným spôsobom.

3.Určité informácie o zadávaní zákaziek sa nemusia zverejňovať, ak by ich zverejnenie bránilo presadzovaniu práva alebo by bolo inak v rozpore s verejným záujmom, škodilo oprávneným obchodným záujmom hospodárskych subjektov alebo mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži medzi nimi.

Článok 158
Postupy verejného obstarávania

1.Postupy verejného obstarávania na uzavretie koncesných zmlúv alebo zadanie verejných zákaziek vrátane rámcových zmlúv majú jednu z týchto foriem:

a)verejná súťaž;

b)užšia súťaž, a to aj prostredníctvom dynamického nákupného systému;

c)súťaž návrhov;

d)rokovacie konanie, a to aj bez predchádzajúceho zverejnenia;

e)súťažný dialóg;

f)súťažné konanie s rokovaním;

g)inovatívne partnerstvo;

h)postupy na základe výzvy na vyjadrenie záujmu.

2.Do verejnej súťaže môže predložiť ponuku každý hospodársky subjekt, ktorý má záujem.

3.Pri užších súťažiach, súťažných dialógoch, súťažných konaniach s rokovaním a inovatívnych partnerstvách môže každý hospodársky subjekt predložiť žiadosť o účasť tak, že poskytne informácie, ktoré požaduje verejný obstarávateľ. Verejný obstarávateľ vyzve všetkých záujemcov, ktorí spĺňajú podmienky účasti a ktorí nie sú v niektorej zo situácií uvedených v článkoch 132 a 137, aby predložili ponuku.

Bez ohľadu na prvý pododsek môže verejný obstarávateľ obmedziť počet záujemcov, ktorí sa vyzvú na účasť na súťaži, na základe objektívnych a nediskriminačných podmienok účasti, ktoré sa uvedú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na vyjadrenie záujmu. Počet vyzvaných záujemcov musí byť dostatočný na zabezpečenie skutočnej hospodárskej súťaže.

4.Vo všetkých konaniach s rokovaním rokuje verejný obstarávateľ s uchádzačmi o pôvodných a všetkých následných ponukách alebo ich častiach, okrem konečných ponúk, s cieľom zlepšiť ich obsah. Predmetom rokovania nesmú byť minimálne požiadavky a kritériá uvedené v súťažných podkladoch.

Verejný obstarávateľ môže zadať zákazku na základe pôvodnej ponuky bez rokovania, ak v súťažných podkladoch uviedol, že si vyhradzuje takúto možnosť.

5.Verejný obstarávateľ môže použiť:

a)verejnú alebo užšiu súťaž na akýkoľvek nákup;

b)postupy na základe výzvy na vyjadrenie záujmu v prípade zákaziek, ktorých hodnota je nižšia ako finančné limity uvedené v článku 169 ods. 1, na to, aby predbežne vybral záujemcov, ktorí budú v rámci budúcej užšej súťaže vyzvaní na predkladanie ponúk, alebo aby zostavil zoznam predajcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie žiadosti o účasť alebo ponuky;