Reformu spoločného európskeho azylového systému Komisia dokončuje druhým balíkom, v rámci ktorého prijíma štyri ďalšie návrhy: návrh, ktorým sa smernica o konaní o azyle nahrádza nariadením 6 harmonizujúcim súčasné nesúrodé procesné úpravy v členských štátoch a vytvárajúcim skutočný spoločný postup; návrh, ktorý smernicu o oprávnení na medzinárodnú ochranu 7 nahrádza nariadením 8 stanovujúcim jednotné normy pre uznávanie osôb, ktoré potrebujú ochranu, a takisto aj práva udeľované príjemcom medzinárodnej ochrany, a ďalej návrh, ktorým sa reviduje smernica o podmienkach prijímania 9 tak, aby boli v celej EÚ ďalej harmonizované podmienky prijímania, aby sa zvýšili vyhliadky žiadateľov na integráciu a aby bol obmedzený sekundárny pohyb. V nadväznosti na záväzok posilniť legálne cesty do EÚ, ktorý Komisia oznámila 6. apríla 2016, Komisia napokon aj prichádza s návrhom štruktúrovaného rámca EÚ pre presídľovanie, ktorý Úniu posúva k riadenejšiemu prístupu k medzinárodnej ochrane v rámci EÚ, čo osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, zaručuje usporiadanú a bezpečnú cestu do EÚ, s cieľom postupne obmedziť motiváciu na neregulárny príchod 10 .

Tieto návrhy tvoria neoddeliteľnú súčasť rozsiahlej reformy spoločného európskeho azylového systému a sú úzko prepojené. Prostredníctvom tejto druhej etapy legislatívnych návrhov na reformu azylového acquis sú realizované všetky prvky potrebné na zavedenie solídneho, koherentného a integrovaného spoločného európskeho azylového systému, založeného na spoločných harmonizovaných pravidlách, ktoré sú účinné a zároveň ochranné, a to v plnom súlade so Ženevským dohovorom.

Spoločný európsky azylový systém, ktorý ďalej rozvíjame, je účinný a zároveň ochranný, pričom je navrhnutý tak, aby plne zladil vnútroštátne azylové systémy, obmedzoval motiváciu na sekundárny pohyb, posilňoval vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi a viedol celkovo k dobre fungujúcemu dublinskému systému.

Je zárukou, že žiadatelia o azyl, nech sú kdekoľvek v EÚ, dostanú rovnocenné a im prislúchajúce zaobchádzanie. Poskytuje nástroje potrebné pre rýchlu identifikáciu osôb, ktoré medzinárodnú ochranu skutočne potrebujú, a navrátenie tých, ktorí potrebu ochrany nemajú. Je veľkorysý k tým najzraniteľnejším osobám a prísny voči možnému zneužitiu, vždy však pritom rešpektuje základné práva. Spoločný systém je napokon nákladovo efektívny a dostatočne pružný, aby sa dal prispôsobiť náročným situáciám, ktorým v tejto oblasti čelia členské štáty.

Ciele návrhu

V rámci tohto druhého súboru reforiem azylovej politiky navrhuje Komisia prepracovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu 11 .

Smernica o podmienkach prijímania stanovuje minimálnu harmonizáciu noriem pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu v EÚ. Podmienky prijímania sa však naďalej sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líšia tak z hľadiska spôsobu, akým je organizovaný, ako aj z hľadiska štandardu, ktorý je žiadateľom poskytovaný.

Migračná kríza odhalila potrebu zabezpečiť väčšiu jednotnosť podmienok prijímania v celej EÚ a nutnosť lepšie pripraviť členské štáty, aby mohli zvládnuť neprimerane vysoký počet migrantov. V úrovni podmienok prijímania medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely. V niektorých členských štátoch stále pretrvávajú problémy pri zabezpečovaní dodržiavania noriem pre prijímanie potrebných na zabezpečenie dôstojného zaobchádzania so žiadateľmi, zatiaľ čo v iných sa poskytuje priaznivejší štandard. To prispelo k sekundárnym pohybom a spôsobilo tlak na niektoré členské štáty.

V tejto súvislosti je cieľom tohto návrhu:

1.Ďalšie zosúladenie podmienok prijímania v EÚ. Tým sa zabezpečí, aby sa so žiadateľmi v celej EÚ zaobchádzalo dôstojne v súlade so základnými právami a právami dieťaťa, a to aj v tých členských štátoch, kde pretrvávajú problémy pri zabezpečovaní dôstojného zaobchádzania, a takisto sa tým obmedzí motivácia žiadateľov v súvislosti s prijímaním neregulárne sa presúvať do EÚ, resp. neregulárne sa pohybovať v rámci nej, a to najmä pokiaľ ide o členské štáty, v ktorých sú prijímacie podmienky všeobecne na vysokej úrovni. Takisto to prispeje aj k spravodlivejšiemu rozdeleniu žiadateľov medzi členské štáty. To sa dosiahne predovšetkým tak, že členské štáty budú musieť brať do úvahy prevádzkové normy a ukazovatele pre podmienky prijímania vypracované na úrovni EÚ, ako aj tým, že členské štáty budú musieť mať pripravené plány pre prípad nepredvídaných udalostí, aby zabezpečili zodpovedajúce prijímanie žiadateľov v prípadoch, keď čelia neúmernému množstvu žiadateľov.

2.Obmedziť stimuly na sekundárne pohyby. V záujme zabezpečenia riadneho riadenia migračných tokov, ľahšieho určenia zodpovedného členského štátu a predchádzania sekundárnym pohybom je nevyhnutné, aby žiadatelia zostali v členskom štáte, ktorý je zodpovedný, a neutekali. Táto povinnosť pre žiadateľov je stanovená v navrhovanej reforme dublinského nariadenia. Zavedenie cielenejších obmedzení slobody pohybu žiadateľov a prísnych dôsledkov nedodržania týchto obmedzení prispeje k účinnejšej kontrole miesta, kde sa žiadatelia zdržiavajú. Takisto je nutná ďalšia harmonizácia, pokiaľ ide o možnosť určiť žiadateľom konkrétne miesto pobytu, uložiť povinnosť hlásiť sa a poskytovať materiálne podmienky prijímania len v materiálnej forme, a to na to, aby žiadatelia boli v predvídateľnejšej situácii, aby o nich existovala vedomosť bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte sa nachádzajú, a aby boli odrádzaní od úteku. Platí to najmä v troch situáciách, a to ak: žiadateľ nepožiadal o medzinárodnú ochranu v členskom štáte prvého neoprávneného prekročenia hranice alebo legálneho vstupu, ak žiadateľ utiekol z členského štátu, v ktorom sa má zdržiavať, a napokon, keď bol žiadateľ poslaný späť do členského štátu, kde sa má zdržiavať, po tom, ako utiekol do iného členského štátu.

3.Zvyšovanie sebestačnosti žiadateľov a možné perspektívy integrácie. S výnimkou žiadateľov, ktorých žiadosť bude pravdepodobne zamietnutá, by malo byť žiadateľom čo najrýchlejšie umožnené pracovať a zarobiť si vlastné peniaze, a to aj v priebehu spracovávania ich žiadostí. To pomôže znížiť ich závislosť a umožňuje lepšie vyhliadky na prípadné začlenenie tých, ktorým bude nakoniec ochrana udelená. Čas trvania obmedzenia prístupu na trh práce by sa preto mal skrátiť z maximálne deviatich mesiacov na maximálne šesť mesiacov od podania žiadosti. Tým sa prístup žiadateľov na trh práce zladí s dĺžkou konania o posúdení žiadosti. Členské štáty sa tiež vyzývajú, aby poskytli prístup na trh práce najneskôr do troch mesiacov od podania žiadosti, ak je žiadosť pravdepodobne opodstatnená. Prístup na pracovný trh by mal byť úplne v súlade s normami na trhu práce, čo by tiež malo pomôcť zamedziť narušeniu hospodárskej súťaže na trhu práce. Takisto je potrebné ďalšie zníženie existujúcich značných rozdielov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o pravidlá prístupu na trh práce, pretože to má zásadný význam z hľadiska zníženia rozsahu zneužívania azylového systému v súvislosti so zamestnávaním a motivácie na sekundárny pohyb.

Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Tento návrh prepracovaného znenia smernice o podmienkach prijímania je v plnom súlade s prvými návrhmi na reformu spoločného európskeho azylového systému, predloženými 4. mája 2016 a s návrhmi na reformu smernice o konaní o azyle a smernice o oprávnení na medzinárodnú ochranu, ktorými okrem iného menia svoju formu a menia sa na nariadenia, ako aj s návrhom štruktúrovaného rámca Únie pre presídľovanie.

Podľa návrhu Komisie na prepracovanie nariadenia Dublin III, v prípade, že sa žiadateľ nenachádza v členskom štáte, v ktorom je povinný sa zdržiavať, nemal by mať nárok na plný rozsah materiálnych podmienok prijímania poskytovaných v súlade s touto smernicou. Návrh dublinského nariadenia má tak vplyv na implementáciu smernice o podmienkach prijímania, a je teda nevyhnutné vykonať súvisiace zmeny v tejto smernici, pričom tieto zmeny boli aj navrhnuté.

V návrhu Komisie na prepracovanie nariadenia Dublin III sa poukazuje aj na skutočnosť, že všetci žiadatelia, kdekoľvek sa vyskytujú, majú právo na pohotovostnú zdravotnú starostlivosť. V praxi členské štáty zvyčajne považujú základnú liečbu chorôb, vrátane závažných duševných porúch, ktorá je poskytovaná v rámci smernice o podmienkach prijímania, za zodpovedajúcu pojmu „pohotovostná zdravotná starostlivosť“. V tejto súvislosti je tento návrh plne v súlade s návrhom Komisie na prepracovanie Dublin III.

Na základe už začatej práce Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) bude Agentúra Európskej únie pre azyl monitorovať a posudzovať azylové systémy a systémy prijímania členských štátov.

Návrhom prepracovaného znenia smernice o podmienkach prijímania sa zabezpečí, aby žiadatelia o azyl boli k dispozícii počas celého konania o azyle, a to v záujme zabezpečenia včasného a účinného posúdenia ich žiadosti, a preto tento návrh prispeje k účinnému vykonávaniu navrhovaného nariadenia o konaní o azyle a nariadenia o oprávnení na medzinárodnú ochranu.

Súlad s ostatnými politikami Únie

Tento návrh je v súlade s komplexnou dlhodobou politikou lepšieho riadenia migrácie, ako ju stanovila Komisia v európskej migračnej agende 12 , ktorá rozpracováva politické usmernenia predsedu Európskej komisie Junckera do súboru vzájomne súdržných a dopĺňajúcich sa iniciatív, ktoré sú založené na štyroch pilieroch. Tieto piliere tvorí obmedzovanie motivácie na neregulárnu migráciu, zabezpečenie vonkajších hraníc Únie a záchrana životov, ako aj zabezpečenie stabilnej azylovej politiky a novej politiky v oblasti legálnej migrácie.

Tento návrh, ktorým sa ďalej vykonáva európska migračná agenda, pokiaľ ide o cieľ posilniť politiku Únie v oblasti azylu, by mal byť považovaný za súčasť širšej politiky na úrovni EÚ zameranej na budovanie silného a účinného systému pre udržateľné riadenie migrácie pre budúcnosť, ktorý je spravodlivý voči hostiteľským spoločnostiam a občanom EÚ, ako aj voči dotknutým štátnym príslušníkom tretích krajín a voči krajinám pôvodu a tranzitu.

PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Týmto návrhom sa prepracúva smernica o podmienkach prijímania, a preto by mal byť prijatý na tom istom právnom základe, konkrétne na základe článku 78 druhého odseku písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

Variabilná geometria

V súlade s Protokolom č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a ZFEÚ, sa Spojené kráľovstvo a Írsko môžu rozhodnúť, či sa budú zúčastňovať na prijímaní a uplatňovaní opatrení, ktorými sa zriaďuje spoločný európsky azylový systém.

V tejto súvislosti Spojené kráľovstvo oznámilo svoje želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní smernice 2003/9/ES a svoje rozhodnutie nezúčastniť sa na prijatí smernice 2013/33/EÚ. Írsko sa rozhodlo nezúčastniť sa na prijatí smernice 2003/9/ES a takisto ani na prijatí smernice 2013/33/EÚ. V dôsledku toho sa ustanovenia smernice 2003/9/ES uplatňujú na Spojené kráľovstvo, avšak ustanovenia tejto smernice neplatia pre Spojené kráľovstvo ani Írsko.

Postavením Spojeného kráľovstva a Írska, pokiaľ ide o predchádzajúce smernice, nie je dotknutá ich prípadná účasť na prijímaní a uplatňovaní novej smernice. Účasť Spojeného kráľovstva a Írska sa určí v priebehu rokovaní a v súlade s už uvedeným protokolom č. 21.

V súlade s protokolom č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, smernica 2003/9/ES a smernica 2013/33/EÚ nie sú pre Dánsko záväzné a Dánsko ani nepodlieha ich uplatňovaniu.

Subsidiarita

Napriek tomu, že sa prijatím smerníc 2003/9/ES a 2013/33/EÚ dosiahol značný stupeň harmonizácie, podmienky prijímania sa medzi členskými štátmi stále výrazne líšia. Veľké rozdiely v podmienkach prijímania medzi členskými štátmi a neexistencia prevádzkových noriem na zabezpečenie dôstojného zaobchádzania so žiadateľmi prispieva k zneužívaniu azylového systému súvisiacemu s prijímaním a k sekundárnym pohybom žiadateľov v rámci EÚ a takisto aj k vytváraniu tlaku na niektoré členské štáty. Spravodlivejšie normy prijímania stanovené na vhodnej úrovni vo všetkých členských štátoch prispejú k dôstojnejšiemu zaobchádzaniu so žiadateľmi a k ich spravodlivejšiemu rozloženiu v rámci EÚ. Na zabezpečenie dostatočnej úrovne harmonizácie na účely dosiahnutia plánovaných cieľov sú preto nevyhnutné ďalšie opatrenia na úrovni EÚ.

Proporcionalita

Navrhované zmeny smernice o podmienkach prijímania sú obmedzené a zamerané na cieľ zabezpečiť dôstojné zaobchádzanie so žiadateľmi v celej EÚ, a to v súlade so základnými právami a právami dieťaťa, a obmedziť motiváciu súvisiacu s prijímaním a integráciou migrantov na neregulárny presun do EÚ a pohyb po tomto území, a súčasne zohľadňujú významné rozdiely v sociálnych a ekonomických podmienkach členských štátov.

Zmeny smernice o podmienkach prijímania sú navrhnuté iba v oblastiach, v ktorých ďalšia harmonizácia bude mať významný vplyv, napríklad v ustanoveniach týkajúcich sa materiálnych štandardov prijímania, opatrení, ktoré zabezpečia, aby žiadatelia boli k dispozícii príslušným orgánom a neutekali, ako aj týkajúcich sa práv a povinností súvisiacich s účinnou integráciou žiadateľov do hostiteľskej spoločnosti členských štátov.

Návrh objasňuje, že vo všetkých prípadoch, keď sa členské štáty rozhodnú obmedziť slobodu pohybu žiadateľa, umiestniť ho do väzby či požadovať od žiadateľa čiastočnú alebo úplnú úhradu nákladov na materiálne podmienky prijímania, musí vziať členský štát do úvahy konkrétnu situáciu dotknutej osoby, vrátane všetkých osobitných potrieb pri prijímaní, a zásadu proporcionality.

Výber nástroja

Prepracované znenie smernice o podmienkach prijímania spolu s rozšíreným mandátom Agentúry Európskej únie pre azyl v záujme podpory jednotného vykonávania noriem pre prijímanie v praxi sa považuje za dostatočné na splnenie cieľov v oblasti ďalšej harmonizácie členských štátov, pokiaľ ide o podmienky prijímania žiadateľov a ich perspektív integrácie a obmedzenie motivácie žiadateľov súvisiacej s prijímaním, ktorá ich vedie k nezákonnému presunu do EÚ a pohybu po jej území. Vzhľadom na súčasné významné rozdiely v sociálnych a ekonomických podmienkach členských štátov sa nepovažuje za uskutočniteľné alebo žiaduce plne harmonizovať podmienky prijímania členských štátov.

VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A ZÍSKAVANIA EXPERTÍZY

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia vo svojom oznámení zo 6. apríla 2016 s názvom „Smerom k reforme spoločného európskeho azylového systému a zlepšeniu možností legálnej migrácie do Európy“ začala širokú diskusiu. Od prijatia tohto oznámenia došlo k výmene názorov o iniciatívach navrhnutých v tomto oznámení na pôde Európskeho parlamentu (21. apríla 2016 v jeho Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci) aj Rady. Oznámenie bolo takisto predmetom rozsiahlych diskusií so sociálnymi partnermi, špecializovanými mimovládnymi organizáciami, medzivládnymi organizáciami a ďalšími zainteresovanými stranami.

V máji 2016 Komisia uskutočnila konzultácie s členskými štátmi a ostatnými zainteresovanými stranami (vrátane mimovládnych organizácií a medzinárodných organizácií, ako je Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov), pokiaľ ide o hlavné myšlienky reformy uvedené v diskusnom dokumente. Komisia v júni 2016 takisto uskutočnila neformálnu výmenu názorov s Európskym parlamentom. Všetky konzultované strany dostali príležitosť predložiť písomné pripomienky. Hlavné prvky návrhov možno zhrnúť takto:

–Ďalšie zosúladenie podmienok prijímania v EÚ: Väčšina členských štátov bola za ďalšie zosúladenie podmienok prijímania v EÚ. Pokiaľ však ide o ďalšie konzultované strany, niektorí zúčastnení vrátane niekoľkých poslancov Európskeho parlamentu vyjadrili obavy, že ďalšia harmonizácia by mohla viesť k nežiaducemu poklesu štandardov prijímania, a upozornili na nutnosť rešpektovať základné práva a medzinárodné záväzky. Všetky zainteresované strany sa zhodli na tom, že členské štáty musia mať možnosť poskytnúť žiadateľom priaznivejšie podmienky ako tie, ktoré sú stanovené v smernici o podmienkach prijímania. Ako osobitná výzva sa ukázal najmä nejasný význam pojmu „dôstojné životné podmienky“ podľa smernice o podmienkach prijímania. V tejto súvislosti získali širokú podporu prevádzkové normy a ukazovatele pre zabezpečenie podmienok v EÚ, ktoré na podnet Komisie začal vypracovávať úrad EASO, ako aj potreba ďalšieho sledovania, presadzovania a plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí.

–Obmedziť stimuly na sekundárne pohyby v súvislosti s prijímaním: Členské štáty boli vo všeobecnosti naklonené myšlienke harmonizovanejšieho prístupu k opatreniam, ako je obmedzenie voľného pohybu žiadateľov, s cieľom zabezpečiť, aby žiadatelia zostali orgánom k dispozícii a neutekali. Zatiaľ čo niektoré členské štáty sa zhodli na tom, že poskytovanie materiálnych podmienok prijímania by malo byť podmienené nachádzaním sa v členskom štáte, v ktorom sa žiadateľ musí zdržiavať, viac sa tieto členské štáty rozchádzali v otázke, či by materiálne podmienky prijímania nemali byť za určitých okolností poskytované len v materiálnej forme. Ďalšie zainteresované strany, vrátane niektorých poslancov Európskeho parlamentu, spochybnili užitočnosť takýchto opatrení s tým, že účinnejším spôsobom na dosiahnutie rovnakého cieľa by bola motivácia žiadateľov na zotrvanie na danom území (opätovné zlúčenie rodiny, prístup na trh práce atď.).

–Zvýšiť perspektívy integrácie žiadateľov: Väčšina zainteresovaných strán vrátane členských štátov a zástupcov Európskeho parlamentu, sa zhodla, že by bolo užitočné preskúmať ustanovenia smernice týkajúce sa podmienok pre prístup žiadateľov na trh práce ako spôsobu, ako zlepšiť perspektívy žiadateľov na integráciu. Niektoré členské štáty mali nedávno pozitívne skúsenosti so skrátením trvania obmedzenia prístupu na trh práce. Podľa niektorých zainteresovaných strán síce harmonizácia a skrátenie trvania obmedzenia prístupu na trh práce majú význam, nemal by sa však preceňovať, pretože účinnému prístupu bránia iné závažné prekážky (napr. uznávanie kvalifikácií, a to najmä v prípade žiadateľov, ktorí nemajú doklady).

–Kritérium EÚ na určenie úrovne finančnej podpory poskytovanej žiadateľom: Väčšina zainteresovaných strán váhala, pokiaľ ide o zavedenie spoločného referenčného kritéria EÚ pre stanovenie výšky finančnej podpory poskytovanej žiadateľom. Táto možnosť však bola dôkladne posúdená. Dospelo sa k záveru, že toto spoločné kritérium nemožno zaviesť, a to najmä z týchto dôvodov: a) väčšina členských štátov neposkytuje materiálne podmienky prijímania výlučne vo forme finančnej podpory, pretože uprednostňujú poskytovanie podmienok prijímania v materiálnej forme alebo ako kombináciu finančnej podpory a materiálnej formy, a b) finančná podpora, ktorá sa poskytuje žiadateľom v súčasnosti, je vo väčšine prípadov značne pod úrovňou všetkých možných zvažovaných referenčných kritérií alebo prahových hodnôt (hranica ohrozenia chudobou, hranica vážnej materiálnej deprivácie a hranica minimálneho príjmu). Harmonizácia úrovní podpory by preto v mnohých členských štátoch viedla k zvýšeniu úrovne podpory, niekde dokonca výraznému, najmä v tých členských štátoch, ktoré už poskytujú pomerne vysokú úroveň podpory, a v niektorých prípadoch by mohla spôsobiť priaznivejšie zaobchádzanie so žiadateľmi ako s vlastnými štátnymi príslušníkmi členských štátov, ktorí čelia chudobe alebo sú inak ekonomicky znevýhodnení.

Získavanie a využívanie odborných expertízy

Úrad EASO bol poverený vypracovať prevádzkové normy a ukazovatele týkajúce sa podmienok prijímania. Navrhuje sa, aby členské štáty zohľadnili tieto prevádzkové normy a ukazovatele pri zavádzaní príslušných mechanizmov s cieľom zaistiť primerané usmerňovanie, monitorovanie a kontrolu ich podmienok prijímania. Na účely vypracovania prevádzkových noriem a ukazovateľov zmapoval úrad EASO na jar roku 2016 podmienky prijímania, na čo mu členské štáty poskytli podrobné informácie o svojom prístupe k poskytovaniu podmienok prijatia. Výsledná správa, ku ktorej prispelo 26 členských štátov a pridružených krajín 13 , sa premietla do podoby tohto návrhu. Hlavné prvky správy je možné zhrnúť takto:

–Ďalšie zosúladenie podmienok prijímania v EÚ: Vymedzenie materiálnych podmienok prijímania sa v jednotlivých členských štátoch značne líši, od skôr obmedzeného rozsahu v niektorých členských štátoch po rozsah značne presahujúci rámec smernice o podmienkach prijímania (vrátane hygienických predmetov) v iných štátoch. Väčšina členských štátov poskytuje kombináciu rôznych foriem materiálnych podmienok prijímania, ako je materiálna forma aj peňažné dávky alebo poukážky. V niektorých členských štátoch sa poskytujú materiálne podmienky prijímania len v materiálnej forme. Spôsoby poskytovania materiálnych podmienok prijímania sa líšia v závislosti od toho, čo sa poskytuje (ubytovanie, strava, oblečenie atď.), resp. komu sa poskytujú (žiadatelia s osobitnými potrebami pri prijímaní), resp. od fázy azylového konania.

–Obmedziť stimuly na sekundárne pohyby v súvislosti s prijímaním: Väčšina členských štátov neobmedzuje pohyb žiadateľov na určenú oblasť, ale im umožňuje voľný pohyb po svojom území. Viacero členských štátov však žiadateľom určuje konkrétne miesto pobytu, zvyčajne z dôvodu organizácie systému prijímania. Väčšinou sa pritom zohľadňuje počet obyvateľov, sociálna a ekonomická situácia, kapacita prijímacích stredísk alebo potreby jednotlivých žiadateľov. Väčšina členských štátov podmieňuje poskytovanie materiálnych podmienok prijímania pobytom žiadateľov na konkrétnom mieste, zvyčajne tak, že poskytovanie materiálnych podmienok prijímania obmedzujú na prijímacie centrá. Členské štáty tiež často využívajú ohlasovaciu povinnosť na sledovanie miesta, kde sa žiadatelia zdržiavajú. Táto ohlasovacia povinnosť sa používa tak v prípadoch, keď žiadatelia bývajú v určenom prijímacom centre, ako aj keď sú ubytovaní na súkromí. Postupy a dôvody na obmedzenie alebo odňatie materiálnych podmienok prijímania sa v jednotlivých členských štátoch tiež značne rôznia. Jedným z najbežnejších dôvodov pre obmedzenie alebo odňatie materiálnych podmienok prijímania je, že žiadateľ opustil miesto svojho pobytu.

–Zvýšiť perspektívy integrácie žiadateľov: Takmer všetky členské štáty umožňujú žiadateľom počas konania o azyle prístup na trh práce. Avšak časové obdobie, po uplynutí ktorého sa povoľuje prístup k zamestnaniu, sa však v jednotlivých členských štátoch značne líši (od maximálne jedného mesiaca v niektorých členských štátoch až po deväť mesiacov inde). Väčšina členských štátov neuplatňuje, pokiaľ ide o prístup žiadateľov na trh práce, žiadne osobitné obmedzenia. Len niekoľko členských štátov uplatňuje preverenie existujúcich potrieb na trhu práce.

Komisia navyše od prijatia smernice o podmienkach prijímania v roku 2013 usporiadala rad stretnutí kontaktného výboru s cieľom diskutovať s odborníkmi z členských štátov o ťažkostiach, s ktorými sa stretávajú pri implementácii smernice do vnútroštátneho práva a pri jej vykonávaní. Závery zo zasadnutí tohto kontaktného výboru takisto ovplyvnili podobu súčasného návrhu.

Práva

Tento návrh bol podrobený hĺbkovému preskúmaniu, aby sa zabezpečilo, že jeho ustanovenia budú v úplnom súlade so základnými právami a všeobecnými zásadami práva Únie, ako sú stanovené v Charte základných práv Európskej únie, a takisto aj so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného práva.

Navrhované zmeny smernice o podmienkach prijímania zdôrazňujú, že členské štáty musia pri sledovaní a kontrolách svojich systémov prijímania zohľadňovať prevádzkové normy a ukazovatele stanovené pre podmienky prijímania na úrovni EÚ. V tomto návrhu sa takisto ozrejmuje, že žiadatelia majú podľa smernice o podmienkach prijímania za každých okolností nárok na zdravotnú starostlivosť a nárok na dôstojnú životnú úroveň.

Návrh zabezpečuje, aby podmienky prijímania boli prispôsobené osobitnej situácii maloletých osôb bez sprievodu alebo rodín, brali náležitý ohľad na ich bezpečnosť a fyzickú a emocionálnu starostlivosť a boli poskytované spôsobom, ktorý podporuje ich celkový rozvoj. V návrhu sa zohľadňujú aj záväzky členských štátov podľa Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) 14 .

Zásada nediskriminácie je posilnená tým, že členským štátom sa ukladá povinnosť zaobchádzať so žiadateľmi, ktorým bol poskytnutý prístup na trh práce, rovnako ako s vlastnými štátnymi príslušníkmi, pokiaľ ide o pracovné podmienky, slobodu združovania a spolčovania sa, vzdelávanie a odbornú prípravu, uznávanie odborných kvalifikácií a sociálne zabezpečenie.

V návrhu sa zdôrazňuje potreba, aby členské štáty pri posudzovaní prostriedkov žiadateľa a pri požadovaní čiastočnej alebo úplnej úhrady nákladov na materiálne podmienky prijímania od žiadateľa alebo pri požadovaní ich náhrady od neho dodržiavali zásadu proporcionality, aby zohľadnili individuálne správanie žiadateľa a jeho konkrétnu situáciu, ako aj potrebu rešpektovať jeho dôstojnosť alebo osobnú integritu vrátane jeho osobitných potrieb pri prijímaní.

Všetky rozhodnutia obmedzujúce voľný pohyb žiadateľa treba prijímať objektívne a nestranne na základe individuálneho správania a konkrétnej situácie príslušnej osoby a s náležitým ohľadom na zásadu proporcionality. Žiadateľ musí byť okamžite písomne informovaný v jazyku, ktorému rozumie alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie, o prijatí tohto rozhodnutia, o jeho dôvodoch a o postupoch na napadnutie rozhodnutia.

Zaistenie podľa smernice o podmienkach prijímania je naďalej odôvodnené len vtedy, ak je to nevyhnutné, a to na základe individuálneho posúdenia každého prípadu, ak iné, miernejšie donucovacie opatrenie skutočne nemožno uplatniť. Všetky záruky týkajúce sa zaistenia, ktoré boli v súčasnej smernici už stanovené, zostávajú bez zmeny. Je potrebné venovať osobitnú pozornosť tomu, aby bolo trvanie zaistenia primerané a aby bolo zaistenie ukončené, hneď ako zaniknú uplatniteľné dôvody na zaistenie podľa tejto smernice. Tento návrh je zároveň úplne zlučiteľný s článkom 6 Charty základných práv Európskej únie, vykladaným so zreteľom na článok 5 Európskeho dohovoru o ľudských právach a súvisiacu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa článku 37 Dohovoru OSN o právach dieťaťa by sa maloleté osoby spravidla nemali zaisťovať.

VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh nepredstavuje pre Úniu finančnú ani administratívnu záťaž. Preto nemá vplyv na rozpočet Únie

ĎALŠIE PRVKY

Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Komisia predloží správu o uplatňovaní tejto smernice Európskemu parlamentu a Rade do troch rokov od jej nadobudnutia účinnosti a následne každých päť rokov, a navrhne všetky potrebné zmeny. Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na splnenie jej povinnosti, pokiaľ ide o podávanie správ.

V súlade s návrhom nariadenia o Agentúre Európskej únie pre azyl predloženým Komisiou bude táto agentúra tiež monitorovať a hodnotiť azylové systémy a systémy prijímania členských štátov.

Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Vysvetlenia sú poskytnuté len pre tie ustanovenia, ktoré sa týmto návrhom menia.

1.Ďalšie zosúladenie podmienok prijímania v EÚ:

–Rozsah pôsobnosti: Smernica o podmienkach prijímania sa vo všeobecnosti naďalej vzťahuje na všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí požiadali o medzinárodnú ochranu na území členského štátu, a to od oznámenia žiadosti a počas obdobia, keď môžu zostať na území daného štátu ako žiadatelia.

Stanovuje sa výnimka pre prípady, keď sa žiadateľ neoprávnene zdržiava v inom členskom štáte, než je štát, v ktorom je povinný sa zdržiavať. V tom prípade nemá nárok na materiálne podmienky prijímania, školskú dochádzku a vzdelávanie maloletých osôb ani na zamestnanie a odborné vzdelávanie. V návrhu sa uvádza, že žiadatelia majú vždy nárok na zdravotnú starostlivosť a na dôstojnú životnú úroveň v súlade so základnými právami, na pokrytie nákladov na živobytie a základných potrieb z hľadiska fyzickej bezpečnosti, dôstojnosti a medziľudských vzťahov (článok 17a). Aby však bolo zaistené rešpektovanie základných práv dieťaťa, členské štáty by mali umožniť neplnoletým osobám prístup k vhodným vzdelávacím aktivitám, kým nedôjde k ich odovzdaniu do zodpovedného členského štátu.

–V návrhu sa objasňuje, že právo na dôstojné zaobchádzanie sa vzťahuje aj na prípady, keď niektorý členský štát v riadne odôvodnených prípadoch výnimočne uplatňuje odlišné normy materiálnych podmienok prijímania, ako tie, ktoré vyžaduje smernica o podmienkach prijímania. V návrhu sa takisto požaduje, aby členské štáty informovali Komisiu a Agentúru Európskej únie pre azyl v prípade, že sa uchýlia k týmto výnimočným opatreniam, ako aj pri ich zrušení (článok 17 ods. 9).

–Vymedzenie rodinných príslušníkov sa rozširuje tak, že zahŕňa rodinné vzťahy vzniknuté od opustenia krajiny pôvodu, ale pred príchodom na územie daného členského štátu (čl. 2 ods. 3). Odzrkadľuje to aktuálne migračné javy, ako je dlhodobý pobyt žiadateľov mimo ich krajín pôvodu pred príchodom do EÚ, napríklad v utečeneckých táboroch. Očakáva sa, že toto rozšírenie pomôže znížiť riziko neoprávneného pohybu alebo úteku osôb, na ktoré sa rozšírená pravidlá vzťahujú.

–V návrhu sa od členských štátov vyžaduje, aby pri monitorovaní a kontrolách svojich systémov prijímania zohľadňovali prevádzkové normy a ukazovatele pre podmienky prijímania, ktoré v súčasnosti vypracúva úrad EASO (článok 27). Agentúre Európskej únie pre azyl bude pri vykonávaní jej úloh v rámci tohto návrhu, vrátane vypracúvania vzorov, praktických nástrojov, ukazovateľov a usmernení, pomáhať sieť prijímacích orgánov členských štátov.

–Návrh zaväzuje členské štáty, aby vypracúvali a pravidelne aktualizovali plány pre prípad nepredvídaných udalostí, v ktorých stanovia opatrenia na zabezpečenie zodpovedajúceho prijímania žiadateľov v prípadoch, keď je určitý členský štát konfrontovaný s neúmerným množstvom žiadateľov (článok 28). V návrhu sa takisto vyžaduje, aby členské štáty informovali Komisiu a Agentúru Európskej únie pre azyl vždy, keď svoj plán pre prípad nepredvídaných udalostí aktivujú. Monitorovanie a posudzovanie týchto plánov by malo prebiehať podľa postupu na monitorovanie a hodnotenie azylových systémov a systémov prijímania členských štátov, ktorý má vykonávať Agentúra Európskej únie pre azyl.

–V návrhu sa ozrejmuje, že osoby s osobitnými potrebami pri prijímaní sú osoby, ktoré potrebujú osobitné záruky, aby mohli požívať práva a plniť povinnosti stanovené v smernici o podmienkach prijímania, bez ohľadu na to, či sú považované za zraniteľné osoby (článok 2 ods. 13). Návrh takisto obsahuje podrobnejšie pravidlá posudzovania, určovania, dokumentovania a riešenia osobitných potrieb žiadateľov pri prijímaní, ktoré sa majú vykonať čo najskôr a počas celého obdobia prijímania. V tejto súvislosti sa musia pracovníci príslušných orgánov zodpovedajúcim spôsobom a sústavne odborne vzdelávať. Návrh zahŕňa aj požiadavku, aby niektorí žiadatelia boli poslaní lekárovi alebo psychológovi na ďalšie posúdenie. Ozrejmilo sa, že toto posúdenie sa môže začleniť do existujúcich vnútroštátnych postupov alebo do posudzovania s cieľom identifikácie žiadateľov s osobitnými potrebami v rámci konania (článok 21).

–V návrhu sa zavádzajú prísnejšie lehoty, dokedy musia členské štáty prideliť maloletej osobe bez sprievodu opatrovníka, aby ju zastupoval a pomáhal jej, a to do piatich pracovných dní od oznámenia žiadosti. Takisto sa navrhuje, aby sa počet maloletých osôb bez sprievodu pridelených opatrovníkovi obmedzil, tak, aby mohol opatrovník naďalej plniť svoje úlohy. Členské štáty by mali monitorovať, či ich opatrovníci vykonávajú svoje úlohy primerane, a preskúmavať sťažnosti, ktoré maloletí bez sprievodu na opatrovníkov podajú. Úlohu opatrovníkov podľa tohto návrhu môžu plniť opatrovníci určenia v rámci navrhovaného nariadenia o konaní o azyle (článok 23).

2.Znižovanie motivácie na sekundárny pohyb osôb v rámci EÚ v súvislosti s prijímaním

–V návrhu sa od členských štátov vyžaduje, aby pomocou spoločného vzoru čo možno najskôr, najneskôr však v čase podania žiadosti, informovali žiadateľov o všetkých výhodách a povinnostiach, ktoré musia žiadatelia splniť, pokiaľ ide o podmienky prijímania, vrátane okolností, za ktorých môže byť poskytnutie materiálnych podmienok prijímania obmedzené (článok 5).

–Týmto návrhom sa nemení skutočnosť, že sa žiadatelia môžu v zásade voľne pohybovať po území členského štátu, alebo po území, ktoré im tento členský štát určí (článok 7 ods. 1).

–Avšak z dôvodov verejného záujmu alebo verejného poriadku, na účely rýchleho spracovania a účinného monitorovania jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, na účely rýchleho spracovania a účinného monitorovania postupu na určenie zodpovedného členského štátu podľa dublinského nariadenia, resp. s cieľom účinne zabrániť žiadateľovi v úteku však návrh ukladá členským štátom povinnosť, aby v prípade potreby určili žiadateľom miesto pobytu na konkrétnom mieste, ako je pobytový tábor, súkromný dom, byt, hotel alebo iné priestory vhodné na ubytovanie žiadateľov. Takéto rozhodnutie môže byť nevyhnutné najmä v prípadoch, keď žiadateľ nesplní tieto svoje povinnosti:

Žiadateľ nepožiadal o medzinárodnú ochranu v členskom štáte prvého neoprávneného prekročenia hranice alebo oprávneného vstupu. Žiadatelia nemajú právo si vybrať, v ktorom členskom štáte o ochranu požiadajú. Žiadateľ musí požiadať o medzinárodnú ochranu v členskom štáte prvého neoprávneného vstupu alebo v členskom štáte oprávneného vstupu. Žiadateľom, ktorí túto povinnosť nesplnili, bude po určení zodpovedného členského štátu podľa dublinského nariadenia s menšou pravdepodobnosťou povolený pobyt v členskom štáte, v ktorom o ochranu požiadali a ktorý si zrejme vybrali ako členský štát osobnej voľby, a z tohto dôvodu je viac pravdepodobné, že sa títo žiadatelia pokúsia o útek.

Žiadateľ utiekol z členského štátu, v ktorom sa má zdržiavať. Žiadateľ je povinný sa zdržiavať v členskom štáte, v ktorom požiadal o ochranu, alebo v členskom štáte, do ktorého bol odovzdaný v súlade s dublinským nariadením. Ak žiadateľ z tohto členského štátu utiekol a bez povolenia vycestoval do iného členského štátu, je pre zabezpečenie riadneho fungovania spoločného európskeho azylového systému zásadné, aby bol daný žiadateľ čo najskôr vrátený do správneho členského štátu. Kým dôjde k jeho odovzdaniu, hrozí riziko, že sa žiadateľ pokúsi o útek, a preto by sa malo pozorne monitorovať, kde sa žiadateľ zdržiava.

Žiadateľ bol poslaný späť do členského štátu, v ktorom je povinný sa zdržiavať, potom čo utiekol do iného členského štátu. Skutočnosť, že žiadateľ už utiekol do iného členského štátu, je dôležitým faktorom, ktorý je potrebné zvážiť pri posudzovaní, či existuje trvalé riziko, že by mohol utiecť. Aby bolo zaručené, že sa žiadateľ opäť nepokúsi o útek a zostane k dispozícii príslušným orgánom, malo by sa pozorne monitorovať, kde sa zdržiava.

V prípade, že žiadateľ má nárok na materiálne podmienky prijímania, tieto materiálne podmienky prijímania by sa mali poskytovať len pod podmienkou, že žiadateľ sa zdržiava na tomto konkrétnom mieste (článok 7 ods. 2).

–V návrhu sa takisto vyžaduje, aby členské štáty v nevyhnutných prípadoch požadovali, aby sa žiadateľ pravidelne hlásil orgánom, ak existujú dôvody domnievať sa, že hrozí riziko, že by sa žiadateľ mohol pokúsiť o útek (článok 7 ods. 3).

–Vzhľadom na závažné dôsledky pre žiadateľov, ktorí utiekli alebo v prípade ktorých sa zistilo riziko úteku, sa v návrhu vymedzuje pojem úteku zahŕňajúci jednak zámerné správanie s cieľom vyhnúť sa uplatniteľnému konaniu o azyle a jednak skutkovú okolnosť, že žiadateľ nie je k dispozícii príslušným orgánom, a to aj pre opustenie územia, na ktorom je povinný sa zdržiavať (článok 2 ods. 10). Riziko úteku sa tiež vymedzuje ako existencia dôvodov, ktoré v konkrétnom prípade a na základe objektívnych kritérií stanovených vo vnútroštátnom práve vedú k domnienke, že by žiadateľ mohol utiecť, v súlade s vymedzením obsiahnutým v nariadení Dublin III 15 (článok 2 ods. 11).

–Výslovne sa uvádza, že všetky rozhodnutia, ktoré obmedzujú voľný pohyb žiadateľa, musia vychádzať z konkrétnej situácie dotknutej osoby s prihliadnutím na prípadné špecifické potreby žiadateľov pri prijímaní a na zásadu proporcionality. Taktiež sa spresňuje, že žiadatelia musia byť riadne informovaní o týchto rozhodnutiach a o dôsledkoch nedodržania pravidiel (článok 7 ods. 7 až 8).

–Ozrejmuje sa, že členské štáty by mali žiadateľom poskytnúť cestovný doklad iba vtedy, ak nastanú vážne humanitárne dôvody. Doplnilo sa ustanovenie, že cestovné doklady je možné vydať aj v prípade iných naliehavých dôvodov, ako napríklad, keď žiadatelia, ktorým bol udelený prístup na trh práce, musia nutne vycestovať na účely práce. Mimo rámca týchto mimoriadnych okolností by sa cestovné doklady vydávať nemali. Platnosť cestovného dokladu musí byť obmedzená na účel a trvanie potrebné z dôvodu jeho vydania (článok 6). Požiadavka, aby členské štáty vybavili žiadateľov dokladmi potvrdzujúcimi ich totožnosť, bola zahrnutá do článku 29 návrhu nariadenia o konaní o azyle.

–Vymedzenie materiálnych podmienok prijímania sa rozširuje včlenením nepotravinovej pomoci, čo odráža súčasné materiálne podmienky prijímania poskytované v mnohých členských štátoch a zdôrazňuje význam takých nepotravinových predmetov, ako sú hygienické predmety (článok 2 ods. 7).

–Návrhom sa objasňuje, že poskytovanie ubytovania, potravín, oblečenia a ďalších základných nepotravinových predmetov nemožno obmedziť ani odňať. Za určitých okolností sa môžu obmedziť len denné príspevky, prípadne vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch je ich možné odňať. Ak sú ubytovanie, strava, oblečenie a iné základné nepotravinové predmety poskytované vo forme peňažných príspevkov, tieto príspevky možno za určitých okolností nahradiť podmienkami prijímania poskytovanými v materiálnej forme (článok 19 ods. 1).

–Boli doplnené štyri nové situácie, keď je možné obmedziť materiálne podmienky prijímania alebo zmeniť ich formu. Materiálne podmienky prijímania môžu byť obmedzené alebo zmenené, ak žiadateľ: vážne porušil pravidlá ubytovacieho strediska alebo sa dopustil hrubého násilia; nesplnil povinnosť požiadať o medzinárodnú ochranu v členskom štáte prvého neoprávneného vstupu alebo oprávneného vstupu; bol vrátený späť po tom, ako utiekol do iného členského štátu; alebo sa nezúčastnil na povinných integračných opatreniach (článok 19 ods. 1).

–S cieľom riešiť sekundárne pohyby žiadateľov a ich útek bol pridaný ďalší dôvod na zaistenie. Ak bolo žiadateľovi určené miesto pobytu na konkrétnom mieste a žiadateľ si neplní povinnosť zdržiavať sa na tomto mieste a hrozí trvalé riziko, že by sa mohol pokúsiť o útek, môže byť žiadateľ zaistený, aby sa zaručilo splnenie povinnosti zostať na určenom mieste [článok 8 ods. 3 písm. c)]. Rovnako ako v prípade zaistenia z akéhokoľvek iného dôvodu podľa smernice o podmienkach prijímania je aj toto zaistenie odôvodnené iba v prípade nutnosti a na základe individuálneho posúdenia každého prípadu, pokiaľ nemôžu byť účinne uplatnené iné, miernejšie donucovacie opatrenia. Všetky záruky týkajúce sa zaistenia, ktoré už boli stanovené v súčasnej smernici o podmienkach prijímania, zostávajú bez zmeny. Osobitná pozornosť sa musí venovať aj tomu, aby dĺžka zaistenia bola primeraná a aby bolo toto zaistenie ukončené hneď, ako prestanú existovať dôvody domnievať sa, že žiadateľ nesplní uloženú povinnosť. Žiadateľ musí byť takisto upovedomený o to, že, aká je jeho povinnosť, ako aj o dôsledkoch jej nedodržania.

3.Zvyšovanie perspektívy integrácie žiadateľov v EÚ – prístup na trh práce

–Týmto návrhom sa skracuje trvanie obmedzenia prístupu na trh práce z maximálne deviatich mesiacov na maximálne šesť mesiacov od dátumu podania žiadosti o medzinárodnú ochranu, ak nebolo prijaté správne rozhodnutie o tejto žiadosti podľa navrhovaného nariadenia o konaní o azyle a ak nie je možné omeškania pripísať žiadateľovi (článok 15 ods. 1). Tým sa prístup žiadateľov na trh práce zladí so zvyčajnou dĺžkou konania o posúdení žiadosti, ako ju stanovuje navrhované nariadenie o konaní o azyle. Hneď ako je žiadateľovi poskytnutý prístup na trh práce, mala by byť táto skutočnosť výslovne uvedená v jeho doklade totožnosti (článok 15 ods. 5).

–Skorší prístup k trhu práce prispieva k zvýšenej perspektíve integrácie pre žiadateľov a znižuje prijímacie náklady, najmä v prípadoch, keď sa medzinárodná ochrana pravdepodobne poskytne. V návrhu sa teda členským štátom umožňuje poskytnúť prístup na trh skôr. Členské štáty sa vyzývajú, aby v prípadoch, keď je žiadosť pravdepodobne opodstatnená, poskytli prístup najneskôr do troch mesiacov od podania žiadosti a to aj vtedy, ak bolo jej preskúmanie na tento účel prioritou.

–Návrh na druhej strane vylučuje z prístupu na trh práce žiadateľov, ktorým zrejme nebude udelený status osôb pod medzinárodnou ochranou z dôvodu skutočnosti, že ich žiadosť je pravdepodobne bezdôvodná (článok 15 ods. 1 a 2). Do tejto kategórie spadajú žiadatelia, ktorých žiadosť sa posudzuje vo veci samej v zrýchlenom konaní z toho dôvodu, že zatajili významné skutočnosti alebo poskytli zjavne nepravdivé vyhlásenia, informácie alebo doklady, podali žiadosť len preto, aby pozdržali alebo zmarili rozhodnutie o návrate, pochádzajú z bezpečnej krajiny pôvodu alebo sú podľa navrhovaného nariadenia o konaní o azyle zo závažných dôvodov považovaní za hrozbu pre národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok.

–V návrh sa ozrejmuje, že ak bol prístup na trh práce poskytnutý, musí byť skutočný. Ak podmienky žiadateľovi prakticky bránia v hľadaní zamestnania, tento prístup by nemal byť považovaný za účinný. Analýzy potrieb na trhu práce, ktoré sa používajú na uprednostňovanie vlastných štátnych príslušníkov alebo iných občanov Únie alebo štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v danom členskom štáte, by nemali brániť skutočnému prístupu žiadateľov na trh práce (článok 15).

–Navrhuje sa, aby žiadatelia, keď im je poskytnutý prístup na trh práce, mali nárok na spoločný súbor práv vychádzajúci z rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi daného štátu, podobne ako štátni príslušníci iných tretích krajín, ktorí pracujú v Únii (napríklad podľa smernice o jednotnom povolení 16 či smernice o sezónnych pracovníkoch 17 ). Bolo výslovne uvedené, že v prípadoch, keď bola žiadateľovi zamietnutá žiadosť o medzinárodnú ochranu, právo na rovnaké zaobchádzanie nezakladá právo na pobyt (článok 15 ods. 3).

–Pracovné podmienky uvedené v návrhu zahŕňajú prinajmenšom mzdu a výpoveď, podmienky bezpečnosti práce a ochrany zdravia na pracovisku, pracovný čas a dovolenku, pričom sa má prihliadať k platným kolektívnym zmluvám. Návrh tiež poskytuje žiadateľom rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o slobodu združovania a spolčovania sa, vzdelávanie a odbornú prípravu, uznávanie odborných kvalifikácií a sociálne zabezpečenie (článok 15 ods. 3).

–Návrh umožňuje obmedziť rovnaké zaobchádzanie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy na také vzdelávanie a odbornú prípravu, ktoré priamo súvisia s konkrétnym zamestnaním. Odvetvia sociálneho zabezpečenia sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia 18 . Návrh takisto umožňuje obmedziť rovnaké zaobchádzanie so žiadateľmi, pokiaľ ide o rodinné dávky a dávky v nezamestnanosti. Nezamestnaní žiadatelia sú oprávnení využívať podmienky prijímania stanovené touto smernicou (článok 15 ods. 3).

ê 2013/33/EU

2016/0222 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 78 ods. 2 písm. f),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 19 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 20 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

ê 2013/33/EU odôvodnenie 1 (prispôsobené)

(1)Smernica Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl 21  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ 22 Õ , by sa mala podstatným spôsobom zmeniť a doplniť. Z dôvodu prehľadnosti by sa mala uvedená smernica prepracovať.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 2 (prispôsobené)

(2)Spoločná azylová politika vrátane spoločného európskeho azylového systému  (CEAS) založená na plnom a inkluzívnom uplatňovaní Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951, doplneného Newyorským protokolom z 31. januára 1967, Õ predstavuje základnú časť cieľa Európskej únie, ktorým je postupné vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti otvoreného pre tých, ktorých okolnosti oprávnene donútili hľadať ochranu v Únii  , čím potvrdzuje zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia Õ. Takáto politika by sa mala riadiť zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi, a to aj na finančnej úrovni.

ò nový

(3)Spoločný európsky azylový systém (CEAS) je založený na systéme určovania členského štátu zodpovedného za žiadateľov o medzinárodnú ochranu a na spoločných normách pre konania o azyle, pre podmienky a postupy prijímania a pre práva osôb požívajúcich medzinárodnú ochranu. Napriek významnému pokroku, ktorý sa dosiahol pri rozvoji spoločného európskeho azylového systému, stále existujú významné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o druhy používaných postupov, podmienky prijímania poskytované žiadateľom, mieru úspešnosti a druh ochrany poskytovanej osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu. Tieto rozdiely sú dôležitou hnacou silou sekundárneho pohybu a ohrozujú dosiahnutie cieľa, ktorým je zabezpečiť, aby sa so všetkými žiadateľmi zaobchádzalo rovnako, bez ohľadu na to, kde v Únii podajú svoju žiadosť.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 3 (prispôsobené)

(3) Európska rada na svojom mimoriadnom zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 súhlasila, že bude pracovať na vytvorení spoločného európskeho azylového systému založeného na úplnom a rozsiahlom uplatňovaní Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951, ktorý bol doplnený Newyorským protokolom z 31. januára 1967 (ďalej len „Ženevský dohovor“), potvrdzujúc tak zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Prvá etapa spoločného európskeho azylového systému bola dosiahnutá prijatím príslušných právnych nástrojov vrátane smernice 2003/9/ES, ktoré sú stanovené v zmluvách.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 4 (prispôsobené)

(4) Európska rada na svojom zasadnutí 4. novembra 2004 prijala Haagsky program, v ktorom sa stanovujú ciele, ktoré sa majú realizovať v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v období rokov 2005 až 2010. V tejto súvislosti sa Európska komisia v Haagskom programe vyzýva, aby ukončila hodnotenie nástrojov prvej etapy a aby predložila Európskemu parlamentu a Rade nástroje a opatrenia druhej etapy.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 5 (prispôsobené)

(5) Európska rada na svojom zasadnutí 10. a 11. decembra 2009 prijala Štokholmský program, v ktorom opätovne zopakovala záväzok dosiahnuť cieľ, ktorým je vytvoriť do roku 2012 spoločný priestor ochrany a solidarity založený na spoločnom konaní o azyle a jednotnom postavení pre všetky osoby, ktorým sa udelila medzinárodná ochrana na základe prísnych noriem v oblasti ochrany a spravodlivých a účinných postupov. V Štokholmskom programe sa ďalej ustanovuje, že je nesmierne dôležité, aby sa bez ohľadu na členský štát, v ktorom si osoba podala žiadosť o medzinárodnú ochranu, takejto osobe poskytlo rovnocenné zaobchádzanie, pokiaľ ide o podmienky prijímania.

ò nový

(4)Vo svojom oznámení zo 6. apríla 2016 nazvanom „Smerom k reforme spoločného európskeho azylového systému a zlepšeniu možností legálnej migrácie do Európy“ 23 Komisia zdôraznila potrebu ďalej posilniť a zosúladiť spoločný európsky azylový systém (CEAS). Vymedzila tiež možnosti zlepšenia spoločného európskeho azylového systému (CEAS), ktoré sa dosiahne najmä pomocou vytvorenia udržateľného a spravodlivého systému na určenie členského štátu zodpovedného za žiadateľov o medzinárodnú ochranu, posilnenia systému Eurodac, väčšieho zbližovania v rámci azylového systému Únie, predchádzania sekundárnym pohybom v rámci Únie a udelenia nového mandátu Agentúre Európskej únie pre azyl. Ide o reakciu na výzvy Európskej rady z 18. až 19. februára 2016 24 a zo 17. až 18. marca 2016 25 na dosiahnutie pokroku, pokiaľ ide o reformu súčasného rámca Únie s cieľom zabezpečiť humánnu a efektívnu azylovú politiku. Navrhuje sa tak aj ďalší pokrok v súlade s holistickým prístupom k migrácii, ktorý stanovil Európsky parlament vo svojej správe z vlastnej iniciatívy z 12. apríla 2016.

(5)Podmienky prijímania sa medzi jednotlivými členskými štátmi naďalej značne líšia, a to pokiaľ ide o spôsob, akým je organizovaný systém prijímania, aj z hľadiska štandardu, ktorý je žiadateľom poskytovaný. Pretrvávajúce problémy so zabezpečovaním dodržiavania noriem pre prijímanie potrebných pre dôstojné zaobchádzanie so žiadateľmi v niektorých členských štátoch prispievajú k tomu, že na niekoľko členských štátov so všeobecne vysokými normami pre prijímanie dopadá neprimeraná záťaž a ocitajú sa teda pod tlakom, aby svoje normy znižovali. Spravodlivejšie normy pre prijímanie stanovené na vhodnej úrovni vo všetkých členských štátoch prispejú k dôstojnejšiemu zaobchádzaniu so žiadateľmi a k ich spravodlivejšiemu rozloženiu v rámci EÚ.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 6 (prispôsobené)

(6) Mali by sa mobilizovať zdroje Európskeho fondu pre utečencov  Fondu pre azyl, migráciu a integráciu Õ a Európskeho podporného úradu pre azyl  Agentúry Európskej únie pre azyl Õ s cieľom poskytnúť primeranú podporu úsiliu členských štátov pri zavádzaní noriem stanovených pre druhú etapu spoločného európskeho azylového systému  v tejto smernici Õ, a to najmä  a to aj Õ tých členských štátovtým členským štátom, ktoré predovšetkým z dôvodu ich geografickej a  alebo Õ demografickej situácie čelia osobitnému a neúmernému tlaku na ich azylové systémy.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 7 (prispôsobené)

(7) Vzhľadom na výsledky uskutočneného hodnotenia implementácie nástrojov prvej etapy je v tejto fáze vhodné potvrdiť zásady, o ktoré sa opiera smernica 2003/9/ES, s cieľom zabezpečiť lepšie podmienky prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu (ďalej len „žiadatelia“).

ê 2013/33/EU odôvodnenie 8

ð nový

(7)V záujme zabezpečenia rovnakého zaobchádzania so žiadateľmi v celej Únii by sa táto smernica mala uplatňovať vo všetkých fázach a pri všetkých druhoch konaní týkajúcich sa žiadostí o medzinárodnú ochranu, na všetkých miestach a vo všetkých zariadeniach, kde sa žiadatelia nachádzajú, a to tak dlho, ako sa žiadatelia môžu zdržiavať na území členských štátov ako žiadatelia. ð Je potrebné ozrejmiť, že materiálne podmienky prijímania by mali byť žiadateľom poskytnuté od okamihu, keď oznámia svoje želanie požiadať o medzinárodnú ochranu pracovníkom rozhodujúceho orgánu, prípadne pracovníkom akýchkoľvek iných orgánov, ktoré sú určené ako príslušné na prijímanie a registráciu žiadostí alebo ktoré rozhodujúcemu orgánu pomáhajú pri prijímaní týchto žiadostí v súlade s nariadením (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle].ï

ò nový

(8)Ak sa žiadateľ nachádza v inom členskom štáte, než v ktorom je povinný zdržiavať sa podľa nariadenia (EÚ) XXX/XXX [dublinské nariadenie], nemal by mať nárok na podmienky prijímania stanovené v článkoch 14 až 17.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 10

(9)Čo sa týka zaobchádzania s osobami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, členské štáty sú viazané záväzkami vyplývajúcimi z nástrojov medzinárodného práva, ktorých sú zmluvnými stranami.

ê 2013/33/EU odôvodnenia 11 a 12 (prispôsobené)

(10)Mali by sa stanoviť normy  štandardné podmienky Õ pre prijímanie žiadateľov, ktoré postačia na zabezpečenie ich dôstojnej životnej úrovne a porovnateľných životných podmienok vo všetkých členských štátoch. Harmonizácia podmienok prijímania žiadateľov by mala pomôcť obmedziť sekundárne pohyby žiadateľov, ktoré sú spôsobené rôznymi podmienkami pri ich prijímaní.

ò nový

(11)S cieľom zabezpečiť, že žiadatelia si budú vedomí následkov úteku, členské štáty by ich mali čo možno najskôr, najneskôr však v čase podania žiadosti informovať jednotným spôsobom o všetkých povinnostiach, ktoré musia žiadatelia plniť, pokiaľ ide o podmienky prijímania vrátane okolností, za akých môže byť obmedzené poskytnutie materiálnych podmienok prijímania a akýchkoľvek výhod.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 13 (prispôsobené)

(13) S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými žiadateľmi o medzinárodnú ochranu a zaručiť súlad so súčasným acquis Únie v oblasti azylu, konkrétne so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany( 26 ), je vhodné rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto smernice tak, aby zahŕňala aj žiadateľov o doplnkovú ochranu.

ò nový

(12)Harmonizované pravidlá EÚ o dokladoch, ktoré sa vydávajú žiadateľom, sťažujú neoprávnený pohyb žiadateľov v rámci Únie. Je potrebné objasniť, že členské štáty by mali žiadateľom poskytnúť cestovný doklad iba vtedy, ak nastanú vážne humanitárne alebo iné naliehavé dôvody. Platnosť cestovných dokladov by tiež mala byť obmedzená na účel a čas trvania, ktoré sú potrebné pre dôvod, pre ktorý boli vydané. Za závažné humanitárne dôvody by sa napríklad mohlo považovať, ak žiadateľ musí cestovať do inej krajiny na účely liečenia alebo návštevy príbuzných v osobitných prípadoch, napríklad návštevy blízkych príbuzných, ktorí sú vážne chorí, alebo účasti na svadbe alebo pohrebe blízkych príbuzných. Iné naliehavé dôvody by mohli zahŕňať situácie, keď žiadatelia, ktorým bol poskytnutý prístup na trh práce, musia nutne cestovať na pracovné účely, keď žiadatelia musia cestovať v rámci študijného programu alebo keď maloleté osoby cestujú s náhradnou rodinou.

(13)Žiadatelia nemajú právo si vybrať, v ktorom členskom štáte žiadosť podajú. Žiadateľ musí podať žiadosť o medzinárodnú ochranu buď v členskom štáte prvého vstupu alebo, v prípade oprávneného zdržiavania sa v členskom štáte, v členskom štáte, v ktorom sa oprávnene zdržiava alebo kde má oprávnený pobyt. Žiadateľovi, ktorý túto povinnosť nesplnil, bude po určení zodpovedného členského štátu podľa nariadenia (EÚ) č. XXX/XXX [dublinské nariadenie] s menšou pravdepodobnosťou povolené zdržiavanie sa v členskom štáte, v ktorom bola žiadosť podaná, a teda sa s väčšou pravdepodobnosťou pokúsi o útek. Malo by sa preto starostlivo sledovať, kde sa žiadateľ nachádza.

(14)Žiadatelia sa musia zdržiavať v členskom štáte, v ktorom podali žiadosť, alebo v členskom štáte, do ktorého boli odovzdaní v súlade s nariadením (EÚ) č. XXX/XXX [dublinské nariadenie]. V prípade, že žiadateľ z tohto členského štátu utiekol a bez povolenia vycestoval do iného členského štátu, je pre zabezpečenie riadneho fungovania spoločného európskeho azylového systému zásadné, aby bol žiadateľ urýchlene vrátený do členského štátu, v ktorom je povinný zdržiavať sa. Kým dôjde k odovzdaniu žiadateľa, hrozí riziko, že by sa mohol pokúsiť o útek, a preto by sa malo pozorne sledovať, kde sa zdržiava.

(15)Skutočnosť, že žiadateľ v minulosti utiekol do iného členského štátu, je dôležitým prvkom pri posudzovaní rizika úteku. Aby bolo zaručené, že žiadateľ znovu neutečie a že zostane k dispozícii príslušným orgánom, malo by sa po vrátení žiadateľa do členského štátu, v ktorom je povinný zdržiavať sa, pozorne sledovať, kde sa zdržiava.

(16)Z dôvodov verejného záujmu, alebo verejného poriadku, na účely rýchleho spracovania a účinného monitorovania žiadosti žiadateľa o medzinárodnú ochranu, na účely rýchleho spracovania a účinného monitorovania postupov na určenie zodpovedného členského štátu podľa nariadenia (EÚ) č. XXX/XXX [dublinské nariadenie], resp. s cieľom účinne zabrániť žiadateľovi v úteku, by členské štáty mali v prípade potreby určiť žiadateľovi konkrétne miesto pobytu, ako je pobytový tábor, súkromný dom, byt, hotel alebo iné priestory vhodné na ubytovanie žiadateľov. Toto rozhodnutie môže byť nevyhnutné v záujme účinného predchádzania úteku žiadateľa, najmä v prípade, že žiadateľ nesplnil povinnosť požiadať o medzinárodnú ochranu v členskom štáte prvého neoprávneného alebo oprávneného vstupu, zostať v členskom štáte, v ktorom je povinný zdržiavať sa, alebo ak bol žiadateľ vrátený späť do členského štátu, v ktorom je povinný zdržiavať sa, po úteku do iného členského štátu. V prípade, že má žiadateľ nárok na materiálne podmienky prijímania, tieto materiálne podmienky prijímania by sa takisto mali poskytovať pod podmienkou, že sa žiadateľ bude zdržiavať na tomto konkrétnom mieste.

(17)Ak existujú dôvody domnievať sa, že je riziko, že by sa žiadateľ mohol pokúsiť o útek, členské štáty by mali od žiadateľov požadovať, aby sa príslušným orgánom hlásili tak často, ako je to nutné pre monitorovanie toho, aby žiadateľ neutiekol. V záujme odrádzania žiadateľov od ďalšieho úteku by členské štáty mali mať tiež možnosť poskytovať materiálne podmienky prijímania, v prípadoch, keď na ne má žiadateľ nárok, výlučne v materiálnej forme.

(18)Všetky rozhodnutia, ktoré obmedzujú voľný pohyb žiadateľa, musia vychádzať z individuálneho správania a konkrétnej situácie dotknutej osoby s prihliadnutím na prípadné osobitné potreby žiadateľov pri prijímaní a zásadu proporcionality. Žiadatelia musia byť riadne informovaní o týchto rozhodnutiach a o dôsledkoch nedodržiavania pravidiel.

(19)Vzhľadom na závažné dôsledky pre žiadateľov, ktorí utiekli alebo v prípade ktorých sa zistilo riziko úteku, by sa mal vymedziť pojem úteku tak, aby zahŕňal jednak zámerné správanie s cieľom vyhnúť sa uplatniteľnému konaniu o azyle a jednak skutkovú okolnosť, že žiadateľ nezostáva k dispozícii príslušným orgánom, a to aj z dôvodu opustenia územia, na ktorom je povinný zdržiavať sa.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 15

ð nový

(20)Zaistenie žiadateľov by sa malo uplatňovať v súlade s hlavnou zásadou, podľa ktorej osobu nemožno zaistiť len z toho dôvodu, že žiada o medzinárodnú ochranu, a to najmä v súlade s medzinárodnými právnymi záväzkami členských štátov a článkom 31 Ženevského dohovoru. Žiadatelia môžu byť zaistení len za veľmi jasne vymedzených výnimočných okolností stanovených v tejto smernici a v súlade so zásadou nevyhnutnosti a proporcionality, pokiaľ ide o spôsob a účel takéhoto zaistenia. ð Zaistenie žiadateľov podľa tejto smernice by malo byť nariadené súdnymi alebo správnymi orgánmi výhradne písomne, a to s uvedením dôvodov, na ktorých sa zaistenie zakladá, a to aj v prípade, keď sa osoba zaisťuje už pri podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu ï Zaistený žiadateľ by mal mať skutočný prístup k potrebným procesným zárukám, akými sú opravné prostriedky pred vnútroštátnym súdnym orgánom.

ò nový

(21)Ak bolo žiadateľovi určené konkrétne miesto pobytu, avšak žiadateľ neplní povinnosť zdržiavať sa na tomto mieste, na to, aby mohol byť zaistený, sa musí preukázať riziko, že by sa mohol pokúsiť o útek. Za všetkých okolností je potrebné venovať osobitnú pozornosť tomu, aby sa zabezpečilo, že dĺžka trvania zaistenia bude primeraná a aby sa toto zaistenie skončilo, hneď ako budú splnené povinnosti, ktoré bolo žiadateľovi uložené, resp. keď prestanú existovať dôvody domnievať sa, že si ich žiadateľ nebude plniť. Žiadateľ musí byť takisto upovedomený o tom, aká je jeho príslušná povinnosť, ako aj o dôsledkoch jej nedodržania.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 16

(22)Pokiaľ ide o správne konania týkajúce sa dôvodov zaistenia, pod pojmom „náležitá starostlivosť“ sa rozumie minimálne požiadavka, aby členské štáty prijali konkrétne a zmysluplné kroky s cieľom zabezpečiť, aby čas potrebný na overenie dôvodov zaistenia bol čo najkratší a aby existovali reálne predpoklady pre úspešné vykonanie takéhoto overenia v čo najkratšom čase. Zaistenie nesmie prekročiť čas odôvodnene potrebný na ukončenie príslušného konania.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 17

(23)Dôvodmi zaistenia, ktoré sa stanovujú v tejto smernici, nie sú dotknuté iné dôvody zaistenia vrátane dôvodov zaistenia v rámci trestného konania, uplatniteľné podľa vnútroštátneho práva, ktoré nesúvisia so žiadosťou štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti o medzinárodnú ochranu.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 18

ð nový

(24)So žiadateľmi, ktorí boli zaistení, by sa malo zaobchádzať tak, aby sa plne rešpektovala ich ľudská dôstojnosť a podmienky ich prijímania by mali byť navrhnuté tak, aby spĺňali ich potreby v danej situácii. Členské štáty by mali predovšetkým zabezpečiť uplatňovanie ð článku 24 Charty základných práv Európskej únie a ï článku 37 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z roku 1989

ê 2013/33/EU odôvodnenie 19

(25)V niektorých prípadoch nie je v praxi možné okamžite zabezpečiť určité záruky pri prijímaní zaistených osôb, a to napríklad vzhľadom na geografickú polohu alebo osobitnú štruktúru útvaru zaistenia. Akákoľvek odchýlka od týchto záruk by však mala byť dočasná a mala by sa uplatňovať len za okolností stanovených v tejto smernici. Odchýlky by sa mali uplatňovať len za výnimočných okolností a mali by byť riadne odôvodnené, pričom by sa mali zohľadňovať okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to vrátane stupňa závažnosti uplatnenej odchýlky, jej trvania a vplyvu na dotknutého žiadateľa.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 20

(26)S cieľom lepšie zabezpečiť fyzickú a psychickú integritu žiadateľov, zaistenie by malo byť krajným opatrením a môže sa uplatňovať len potom, ako sa riadne preskúmajú všetky alternatívne opatrenia k zaisteniu, ktoré nezahŕňajú pozbavenie osobnej slobody. Akékoľvek alternatívne opatrenie k zaisteniu musí rešpektovať základné ľudské práva žiadateľov.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 21

(27)Na zabezpečenie súladu s procesnými zárukami, ktoré spočívajú v možnosti kontaktovať organizácie alebo skupiny osôb, ktoré poskytujú právnu pomoc, by sa mali poskytovať informácie o takýchto organizáciách a skupinách osôb.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 22

(28)Členské štáty by pri rozhodovaní o možnostiach ubytovania mali náležitým spôsobom zohľadniť najlepšie záujmy dieťaťa, ako aj konkrétnu situáciu akéhokoľvek žiadateľa, ktorý je závislý na rodinných príslušníkoch alebo iných blízkych príbuzných, ako sú napríklad slobodní maloletí súrodenci, ktorí sa už zdržiavajú v členskom štáte.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 14

(29)Prijímanie osôb s osobitnými potrebami pri prijímaní by malo byť prvoradým záujmom vnútroštátnych orgánov s cieľom zabezpečiť, aby podmienky tohto prijímania boli navrhnuté tak, aby spĺňali ich osobitné potreby pri prijímaní.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 9

ð nový

(30)Členské štáty by sa pri uplatňovaní tejto smernice mali usilovať o to, aby sa plne rešpektovali zásady najlepších záujmov dieťaťa a zlúčenia rodiny, a to v súlade s Chartou základných práv Európskej únie, Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z roku 1989 a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ð Podmienky prijímania musia byť prispôsobené osobitnej situácii maloletých osôb, či už bez sprievodu alebo v rámci rodiny, a musia brať náležitý ohľad na ich bezpečnosť a fyzickú a emocionálnu starostlivosť o nich, pričom musia byť poskytované spôsobom, ktorý podporuje ich celkový rozvoj. ï

ò nový

(31)Členské štáty by mali zabezpečiť, aby žiadateľom bola poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť, čo by malo zahŕňať aspoň pohotovostnú zdravotnú starostlivosť a nevyhnutnú liečbu chorôb vrátane závažných duševných porúch. V reakcii na obavy týkajúce sa verejného zdravia, pokiaľ ide o prevenciu chorôb a ochranu zdravia jednotlivých žiadateľov by mal prístup žiadateľov k zdravotnej starostlivosti zahŕňať aj preventívnu lekársku starostlivosť, ako napr. očkovanie. Členské štáty môžu z dôvodov ochrany verejného zdravia vyžadovať lekárske vyšetrenie žiadateľov. Výsledky lekárskeho vyšetrenia by nemali ovplyvniť posudzovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu, ktoré by vždy malo prebiehať objektívne, nestranne a na individuálnom základe, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle].

(32)Nárok žiadateľa na materiálne podmienky prijímania podľa tejto smernice možno za určitých okolností obmedziť, napríklad ak žiadateľ utiekol z členského štátu, v ktorom je povinný zdržiavať sa, do iného členského štátu. Členské štáty by však mali za všetkých okolností zabezpečiť žiadateľovi prístup k zdravotnej starostlivosti a dôstojné životné podmienky v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a Dohovorom OSN o právach dieťaťa, najmä zabezpečením živobytia a základných potrieb žiadateľa, a to z hľadiska fyzickej bezpečnosti a dôstojnosti aj z hľadiska medziľudských vzťahov, s náležitým zreteľom na prirodzené zraniteľnosti danej osoby ako žiadateľa o medzinárodnú ochranu a jeho rodiny alebo opatrovníka. Náležitá pozornosť by sa mala venovať žiadateľom s osobitnými potrebami pri prijímaní. Je nutné zohľadniť osobitné potreby detí, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie práva dieťaťa na vzdelávanie a prístup ku zdravotnej starostlivosti. Ak sa maloletá osoba nachádza na území iného členského štátu, než v ktorom je povinná byť prítomná, mali by členské štáty maloletej osobe poskytnúť prístup k vhodným vzdelávacím aktivitám, kým nebude odovzdaná do zodpovedného členského štátu. Je nutné zohľadniť osobitné potreby žiadateliek, ktoré utrpeli ujmu na základe rodovej príslušnosti, okrem iného prostredníctvom zabezpečenia prístupu k lekárskej starostlivosti, právnej pomoci a vhodnému posttraumatickému poradenstvu a psychosociálnej starostlivosti v rôznych fázach konania o azyle.

(33)Rozsah vymedzenia pojmu člen rodiny by mal odrážať realitu súčasných migračných trendov, keď žiadatelia často prídu na územie členských štátov po dlhšej dobe strávenej tranzitom. Toto vymedzenie pojmu by preto malo zahŕňať rodiny vzniknuvšie mimo krajiny pôvodu, avšak pred ich príchodom na územie členských štátov.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 23

ð nový

(34)S cieľom podporiť sebestačnosť žiadateľov a obmedziť značné rozdiely medzi členskými štátmi je nevyhnutné stanoviť jasné pravidlá týkajúce sa prístupu žiadateľov na trh práce ð a zabezpečiť, aby bol tento prístup účinný, a to neukladaním podmienok, ktoré by účinne bránili žiadateľovi v hľadaní zamestnania. Analýzy potrieb na trhu práce, ktoré sa používajú na uprednostňovanie vlastných štátnych príslušníkov alebo iných občanov Únie alebo štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v danom členskom štáte, by nemali brániť skutočnému prístupu žiadateľov na trh práce a mali by byť vykonávané bez toho, aby bola dotknutá zásada uprednostňovania občanov Únie vyjadrená v príslušných ustanoveniach uplatniteľných aktov o pristúpení. ï

ò nový

(35)Maximálny časový rámec prístupu na trh práce by mal byť v súlade s dĺžkou konania o posúdení podstaty žiadosti. S cieľom zlepšiť perspektívy integrácie žiadateľov a ich sebestačnosti sa vyzýva na poskytnutie skoršieho prístupu na trh práce v prípadoch, keď je žiadosť pravdepodobne opodstatnená, a to aj pokiaľ bolo jej posúdenie prioritou podľa nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle]. Členské štáty by preto mali zvážiť čo možno najväčšie skrátenie tohto času, aby bol v prípadoch, keď je žiadosť pravdepodobne opodstatnená, zabezpečený prístup žiadateľov na trh práce najneskôr tri mesiace odo dňa podania žiadosti. Členské štáty by však nemali poskytnúť prístup na trh práce žiadateľom, ktorých žiadosť o medzinárodnú ochranu je pravdepodobne bezdôvodná a v prípade ktorých sa uplatňuje zrýchlené konanie.

(36)Keď je žiadateľom poskytnutý prístup na trh práce, mali by mať nárok na spoločný súbor práv vychádzajúci z rovnakého zaobchádzania ako s vlastnými štátnymi príslušníkmi. Pracovné podmienky by mali zahŕňať prinajmenšom mzdu a ukončenie pracovného pomeru, podmienky bezpečnosti práce a ochrany zdravia na pracovisku, pracovný čas a dovolenku, a to pri zohľadnení platných kolektívnych zmlúv. Žiadatelia by mali mať právo na rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o slobodu združovania a spolčovania sa, vzdelávanie a odbornú prípravu, uznávanie odborných kvalifikácií a sociálne zabezpečenie.

(37)Členský štát by mal uznať odbornú kvalifikáciu žiadateľa získanú v inom členskom štáte rovnakým spôsobom ako v prípade občanov Únie a mal by zohľadňovať kvalifikáciu získanú v tretej krajine v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES 27 . Je tiež nutné zvážiť zavedenie osobitných opatrení, ktoré by účinne riešili ťažkosti, s ktorými sa žiadatelia v praxi stretávajú pri overovaní svojich zahraničných diplomov, osvedčení alebo iných dokladov o formálnych kvalifikáciách, a to najmä z dôvodu nedostatku listinných dôkazov a neschopnosti žiadateľov znášať náklady súvisiace s postupmi uznávania.

(38)Malo by sa použiť vymedzenie odvetví sociálneho zabezpečenia uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 28 .

(39)So zreteľom na prípadný dočasný charakter pobytu žiadateľov, a bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1231/2010, by členské štáty mali mať možnosť vylúčiť rodinné dávky a dávky v nezamestnanosti z rovnakého zaobchádzania so žiadateľmi ako s vlastnými štátnymi príslušníkmi a mali by mať možnosť obmedziť uplatňovanie rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o vzdelávanie a odbornú prípravu. Právo na slobodu združovania a spolčovania sa žiadateľov môže byť takisto obmedzené ich vylúčením z účasti na riadení niektorých subjektov a zo zastávania verejných funkcií.

(40)Právo Únie neobmedzuje právomoc členských štátov usporiadať svoje systémy sociálneho zabezpečenia. Pri neexistencii harmonizácie na úrovni Únie, každý členský štát stanoví podmienky, za ktorých sa poskytujú dávky sociálneho zabezpečenia, ako aj výšku týchto dávok a dĺžku trvania ich poskytovania. Pri uplatňovaní tejto právomoci by však členské štáty mali dodržiavať právo Únie.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 24 (prispôsobené)

ð nový

(41)S cieľom zabezpečiť, aby bolai materiálnae ð podmienky prijímania ï pomoc poskytovaná  poskytované Õ žiadateľom v súlade so zásadami stanovenými v tejto smernici, je nevyhnutné ð ďalej ozrejmiť povahu týchto podmienok, a nielen pokiaľ ide o ubytovanie, stravu a oblečenie, ale aj pokiaľ ide o základné nepotravinové predmety, ako sú napr. hygienické predmety. Takisto je potrebné ï, aby členské štáty stanovili rozsah  úroveň Õ ð materiálnych podmienok prijímania poskytovaných vo forme finančných príspevkov alebo poukážok ï takejto pomoci, a to na základe príslušných referenčných údajov ð , v záujme zabezpečenia primeranej životnej úrovne pre vlastných štátnych príslušníkov, ako sú napr. dávky podmienené minimálnym príjmom, minimálne mzdy, minimálne dôchodky, dávky v nezamestnanosti a dávky sociálnej pomoci ï. To neznamená, že priznaná výška pomoci by mala byť rovnaká ako v prípade vlastných štátnych príslušníkov. Členské štáty môžu žiadateľom poskytnúť menej priaznivé zaobchádzanie než vlastným štátnym príslušníkom, ako sa uvádza v tejto smernici.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 25 (prispôsobené)

ð nový

(42)ð S cieľom obmedziť možnosť zneužívania systému prijímania by členské štáty mali mať možnosť poskytovať materiálne podmienky prijímania len ak žiadatelia nemajú dostatočné prostriedky na vlastné zaopatrenie. Pri posudzovaní prostriedkov žiadateľa a požadovaní čiastočnej alebo úplnej úhrady materiálnych podmienok prijímania zo strany žiadateľa by členské štáty mali dodržiavať zásadu proporcionality a zohľadňovať individuálnu situáciu žiadateľa a potrebu rešpektovať jeho dôstojnosť alebo osobnú integritu, vrátane jeho osobitných potrieb pri prijímaní. Od žiadateľov by sa nemala požadovať úplná ani čiastočná úhrada ich nákladov na nevyhnutnú lekársku starostlivosť. ï Malo by sa  takisto Õ zamedziť možnému zneužívaniu systému prijímania určením okolností, za ktorých možno žiadateľom ð ubytovanie, stravu, oblečenie a ďalšie základné nepotravinové predmety poskytované vo forme finančných príspevkov alebo poukážok nahradiť podmienkami prijímania poskytovanými v materiálnej forme, ako aj určením okolností, za ktorých možno ï obmedziť alebo odňať ð denný príspevok ï materiálne podmienky prijímania, pričom by sa zároveň mala zabezpečiť dôstojná životná úroveň všetkých žiadateľov.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 26

ð nový

(43)ð Členské štáty by mali zaviesť vhodné usmernenia, monitorovanie a kontrolu svojich podmienok prijímania. Pre zabezpečenie porovnateľných životných podmienok by členské štáty mali byť povinné v rámci svojho systému monitorovania a kontroly zohľadniť operačné prevádzkové normy týkajúce sa podmienok prijímania a osobitné ukazovatele vytvorené [Európskym podporným úradom pre azyl / Agentúrou Európskej únie pre azyl]. ï Mala by sa zabezpečiť efektívnosť vnútroštátnych systémov prijímania a spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti prijímania žiadateľov ð , a to aj prostredníctvom siete Únie pozostávajúcej z prijímacích orgánov, zriadenej [Európskym podporným úradom pre azyl / Agentúrou Európskej únie pre azyl] ï.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 27

(44)Mala by sa podporovať vhodná koordinácia medzi príslušnými orgánmi v oblasti prijímania žiadateľov a mali by sa preto podporovať harmonické vzťahy medzi miestnymi spoločenstvami a pobytovými tábormi.

ò nový

(45)Zo skúseností vyplýva, že na zabezpečenie zodpovedajúceho prijímania žiadateľov v prípadoch, keď sa členské štáty potýkajú s neprimeraným množstvom žiadateľov o medzinárodnú ochranu, je potrebné plánovanie pre prípad nepredvídaných udalosti. Malo by sa pravidelne monitorovať a hodnotiť, či sú opatrenia stanovené v plánoch členských štátov pre prípad nepredvídaných udalostí postačujúce.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 28

(46)Členské štáty by mali mať právomoc zaviesť alebo si ponechať priaznivejšie ustanovenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí žiadajú členský štát o medzinárodnú ochranu.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 29 (prispôsobené)

(47)V tomto duchu sú čČlenské štáty vyzvané sa takisto vyzývajú, aby uplatňovali ustanovenia tejto smernice aj v súvislosti s postupmi rozhodovania o žiadostiach o iné formy ochrany, než sú tie, ktoré sú stanovené v smernici 2011/95/EÚ nariadení (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o oprávnení na medzinárodnú ochranu].

ê 2013/33/EU odôvodnenie 30

ð nový

(48)Vykonávanie tejto smernice by sa malo v pravidelných intervaloch vyhodnocovať. ð Členské štáty by mali poskytovať Komisii potrebné informácie, aby si Komisia mohla plniť svoje povinnosti v oblasti podávania správ. ï

ê 2013/33/EU odôvodnenie 31 (prispôsobené)

(49)Keďže cieľ tejto smernice, a to zavedenie noriem pre  podmienky Õ prijímaniea žiadateľov v členských štátoch, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov tejto smernice ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 32

(50)V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom z 28. septembra 2011 29 sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch doplnia oznámenie o svojich transpozičných opatreniach jedným alebo viacerými dokumentmi vysvetľujúcimi vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Vo vzťahu k tejto smernici sa zákonodarca domnieva, že je zasielanie takýchto dokumentov odôvodnené.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 33 (prispôsobené)

(33) V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a k Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo a Írsko nezúčastňujú na prijímaní tejto smernice a nie sú ňou viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu.

ò nový

(51)[V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, tieto členské štáty oznámili želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.]

ALEBO

(51) [V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijatí tejto smernice a nie sú ňou viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu.]

ALEBO

(51) [V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tejto smernice a nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(52) V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Írsko (listom z …) oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.]

ALEBO

(51) [V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Spojené kráľovstvo (listom z ...) oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.

(52) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.]

ê 2013/33/EU odôvodnenie 34

(52)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 35

(53)Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré uznáva najmä Charta základných práv Európskej únie. Táto smernica sa najmä snaží zabezpečiť úplné rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a podporovať uplatňovanie článkov 1, 4, 6, 7, 18, 21, 24 a 47 charty a má sa zodpovedajúcim spôsobom vykonávať.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 36 (prispôsobené)

(54)Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní so  predchádzajúcou Õ smernicou 2003/9/ES. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z uvedenej  predchádzajúcej Õ smernice.

ê 2013/33/EU odôvodnenie 37 (prispôsobené)

(55)Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt lehoty na transpozíciu smernice 2003/9/ES do vnútroštátneho práva stanovenýchej v prílohe I časti B prílohy II,

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

 PREDMET Õ ÚČEL, VYMEDZENIE POJMOV A ROZSAH PÔSOBNOSTI

Článok 1

Účel

Účelom tejto smernice je stanoviť  V tejto smernici sa stanovujú Õ normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (ďalej len „žiadatelia“) v členských štátoch.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice  sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov Õ:

1.a)„žiadosť o medzinárodnú ochranu“ je žiadosť o medzinárodnú ochranu v zmysle článku 2 písm. h) [4 ods. 2 písm. a)] smernice 2011/95/EÚ nariadenia (EÚ) XXX/XXX 30 [nariadenie o konaní o azyle];

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

ð nový

2.b)„žiadateľ“ je ð žiadateľ vymedzený v článku [4 ods. 2 písm. b)] nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle] ï štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorí podali žiadosť o medzinárodnú ochranu, v súvislosti s ktorou zatiaľ nebolo prijaté právoplatné rozhodnutie;

3.c)„rodinní príslušníci“ sú ð rodinní príslušníci vymedzení v článku [2 ods. 9] nariadenia (EÚ) XXX/XXX 31 [nariadenie o oprávnení na medzinárodnú ochranu]; ï , ak rodina existovala už v krajine pôvodu, títo členovia rodiny žiadateľa, ktorí sa v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú ochranu zdržiavajú v tom istom členskom štáte:

–manžel žiadateľa alebo jeho partner, s ktorým žije v stálom zväzku a s ktorým nie je zosobášený, ak sa podľa práva alebo praxe dotknutého členského štátu hľadí podľa zákona týkajúceho sa štátnych príslušníkoch tretích krajín na nezosobášené páry ako na manželské páry,

–maloleté deti párov uvedených v prvej zarážke alebo žiadateľa, pod podmienkou že sú slobodné, a bez ohľadu na to, či sa narodili v manželskom zväzku alebo mimo neho alebo boli osvojené v zmysle vnútroštátneho práva,

–otec, matka alebo iná dospelá osoba zodpovedná za žiadateľa podľa práva alebo praxe príslušného členského štátu, ak je týmto žiadateľom maloletá nezosobášená osoba;

4.d)„maloletá osoba“ je ð maloletá osoba vymedzená v článku [2 ods. 10] nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o oprávnení na medzinárodnú ochranu] ï osoba mladšia ako 18 rokov, ktorá je štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti;

5.e)„maloletá osoba bez sprievodu“ je maloletá osoba  bez sprievodu Õ ð vymedzená v článku [2 ods. 11] nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o oprávnení na medzinárodnú ochranu] ï , ktorá prichádza na územie členských štátov bez sprievodu dospelej osoby, ktorá je za ňu zodpovedná, či už podľa práva alebo praxe príslušného členského štátu, pokiaľ sa skutočne nenachádza v opatere takejto osoby; patrí sem aj maloletá osoba, ktorá je ponechaná bez sprievodu potom, ako vstúpila na územie členských štátov;

ê 2013/33/EU

6.f)„podmienky prijímania“ sú celý súbor opatrení, ktoré členské štáty poskytnú žiadateľom v súlade s touto smernicou;

ê 2013/33/EU

ð nový

7,g)„materiálne podmienky prijímania“ sú podmienky prijímania, ktoré zahŕňajú ubytovanie, stravu, a oblečenie ð a ďalšie základné nepotravinové predmety spĺňajúce potreby žiadateľov v rámci ich osobitných potrieb pri prijímaní, ako napr. hygienické potreby ï, poskytované v materiálnej forme alebo ako finančné príspevky, alebo ako poukážky, alebo ako kombinácia týchto troch foriem, a denné dávky;

ê 2013/33/EU

8.h)„zaistenie“ je umiestnenie žiadateľa členským štátom na konkrétnom mieste, na ktorom je obmedzená sloboda pohybu žiadateľa;

9.i)„pobytový tábor“ je akékoľvek zariadenie, ktoré sa používa na kolektívne ubytovávanie žiadateľov;

ò nový

10.„útek“ je konanie, ktorým žiadateľ s cieľom vyhnúť sa konaniam o azyle buď opustí územie, na ktorom je povinný zdržiavať sa podľa nariadenia (EÚ) XXX/XXX 32 [dublinské nariadenie], alebo nezostane k dispozícii príslušným orgánom alebo súdu;

11.„riziko úteku“ je existencia dôvodov, ktoré v konkrétnom prípade a na základe objektívnych kritérií stanovených vo vnútroštátnom práve vedú k domnienke, že by žiadateľ mohol utiecť;

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

ð nový

12.j)„ opatrovník Õ zástupca“: je osoba ð vymedzená v článku [4 ods. 2 písm. f)] nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle] ï je osoba alebo organizácia, ktorá bola príslušným orgánom ustanovená, aby pomáhala maloletej osobe bez sprievodu a zastupovala ju v konaniach stanovených v tejto smernici s cieľom zabezpečiť najlepšie záujmy dieťaťa, a v prípade potreby robiť za maloletú osobu právne úkony. Ak je za zástupcu ustanovená organizácia, určí osobu zodpovednú za vykonávanie úloh zástupcu vo vzťahu k maloletej osobe bez sprievodu v súlade s touto smernicou;

13.k)„žiadateľ s osobitnými potrebami pri prijímaní“ je  žiadateľ Õ zraniteľná osoba v súlade s článkom 21,ktoráý potrebuje osobitné záruky, aby mohola požívať práva a konať v súlade s povinnosťami stanovenými v tejto smernici ð , ako sú napr. žiadatelia, ktorí sú maloletými osobami, maloletými osobami bez sprievodu, zdravotne postihnutými osobami, staršími osobami, tehotnými ženami, osamelými rodičmi s maloletými deťmi, obeťami obchodovania s ľuďmi, osobami trpiacimi závažným ochorením, osobami s duševnou poruchou a osobami, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia, ako sú obete mrzačenia ženských pohlavných orgánov ï.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.Táto smernica sa vzťahuje na všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, ktoréí podali žiadosť  požiadali Õ o medzinárodnú ochranu na územní členského štátu  členských štátov Õ vrátane ich  vonkajších Õ hraníc, teritoriálnych ð pobrežných ï vôd alebo tranzitného priestoru, pokiaľ sú oprávnení zdržiavať sa na tomto území ako žiadatelia, ako aj na rodinných príslušníkov, ak sa na nich vzťahuje takáto žiadosť o medzinárodnú ochranu podľa vnútroštátneho práva.

2.Táto smernica sa nevzťahuje na prípady žiadostí o diplomatický alebo územný azyl, ktoré sú podané na zastupiteľstvách členských štátov.

3.Táto smernica sa neuplatňuje, ak sa uplatňujú ustanovenia  uplatňuje Õ smernicea Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov 33 .

4.Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať túto smernicu v súvislosti s postupmi rozhodovania o žiadostiach o iné formy ochrany, než sú tie, ktoré vyplývajú zo smernice 2011/95/EÚ nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o oprávnení na medzinárodnú ochranu].

Článok 4

Priaznivejšie ustanovenia

Členské štáty môžu zaviesť alebo si ponechať priaznivejšie ustanovenia v oblasti podmienok  , pokiaľ ide o podmienky Õ prijímania žiadateľov a ďalších  ich Õ blízkych príbuzných žiadateľa, ktorí  sú na nich závislí a ktorí Õ sa zdržiavajú v tom istom členskom štáte, ak sú na žiadateľovi závislí, alebo z humanitárnych dôvodov, a to za predpokladu, že tieto ustanovenia sú v súlade zlučiteľné s touto smernicou.

ê 2013/33/EU

ð nový

KAPITOLA II

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O PODMIENKACH PRIJÍMANIA

Článok 5

Informácie

1.Členské štáty informujú žiadateľov v primeranej lehote, najneskôr však do pätnástich dní od podania ð čo najskôr, najneskôr však pri podaní žiadosti ï ich žiadosti o medzinárodnú ochranu, aspoň o existujúcich výhodách a povinnostiach, ktoré musia spĺňať plniť v súvislosti s podmienkami prijímania. ð V poskytnutej informácii zdôraznia, že žiadateľ nemá nárok na podmienky prijímania stanovené v článkoch 14 až 17 tejto smernice, ako je uvedené v článku 17a tejto smernice, v inom členskom štáte ako členskom štáte, v ktorom je povinný zdržiavať sa podľa nariadenia (EÚ) XXX/XXX [dublinské nariadenie] ï.

Členské štáty zabezpečia, aby sa žiadateľom poskytovali informácie o organizáciách alebo skupinách osôb, ktoré poskytujú špeciálnu právnu pomoc, a o organizáciách, ktoré by im mohli pomôcť alebo ich informovať o dostupných podmienkach prijímania vrátane zdravotnej starostlivosti.

2.Členské štáty zabezpečia, aby informácie uvedené v odseku 1 mali písomnú podobu ð boli poskytnuté v písomnej podobe, pri využití štandardného vzoru vypracovaného Agentúrou Európskej únie pre azyl ï a aby boli v jazyku, ktorému žiadateľ rozumie alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu žiadateľ rozumie. ð V prípade potreby sa ï Ttieto informácie sa môžu prípadne poskytovať ð poskytnú ï aj ústne ð a prispôsobia sa potrebám maloletých osôb ï.

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

ð nový

Článok 6

 Cestovné doklady Õ Dokumentácia

1. Členské štáty zabezpečia, aby do troch dní od podania žiadosti o medzinárodnú ochranu žiadateľ dostal doklad vydaný na jeho meno a potvrdzujúci jeho postavenie žiadateľa alebo skutočnosť, že je oprávnený zdržiavať sa na území členského štátu až do vybavenia jeho žiadosti alebo počas jej posudzovania

Ak sa držiteľ takéhoto dokladu nemôže voľne pohybovať po celom území alebo po časti územia členského štátu, v doklade sa jasne uvedie aj táto skutočnosť.

2. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že tento článok neuplatnia, ak je žiadateľ zaistený a rovnako aj počas posudzovania žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej na hranici alebo v rámci postupu pri rozhodovaní o práve žiadateľa vstúpiť na územie členského štátu. V osobitných prípadoch, počas posudzovania žiadosti o medzinárodnú ochranu, môžu členské štáty vydať žiadateľom iné osvedčenie rovnocenné dokladu uvedenému v odseku 1.

3. Doklad uvedený v odseku 1 nemusí potvrdzovať totožnosť žiadateľa.

4. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby bol žiadateľom vydaný doklad uvedený v odseku 1, ktorý musí platiť po celú dobu, kým sú oprávnení zdržiavať sa na území príslušného členského štátu.

5. Členské štáty môžu ð vydajú ï žiadateľom vydať cestovný doklad, ð len ï ak si ich prítomnosť v inom štáte vyžadujú závažné humanitárne ð alebo iné naliehavé ï dôvody vyžadujú ich prítomnosť v inom štáte. ð Platnosť cestovného dokladu musí byť obmedzená na účel a trvanie potrebné z dôvodu ich vydania ï.

6.Členské štáty neuložia žiadateľom len z toho dôvodu, že sú žiadateľmi o medzinárodnú ochranu, zbytočné alebo neprimerané požiadavky týkajúce sa dokumentov alebo iné administratívne požiadavky pred tým, než im priznajú práva, na ktoré majú podľa tejto smernice nárok.

ê 2013/33/EU

Článok 7

Pobyt a sloboda pohybu

1.Žiadatelia sa môžu voľne pohybovať na území hostiteľského členského štátu alebo v rámci oblasti, ktorú im tento členský štát vyčlení. Vyčlenená oblasť nesmie narušovať nedotknuteľnosť súkromia a musí poskytovať dostatočný priestor na zabezpečenie prístupu ku všetkým výhodám vyplývajúcim z tejto smernice.

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

ð nový

2.Členské štáty môžu rozhodnúť ð v prípade potreby rozhodnú ï o ð konkrétnom ï mieste pobytu žiadateľa  , a to na základe ktoréhokoľvek z týchto dôvodov: Õ

a) z dôvodu verejného záujmu,  alebo Õ verejného poriadku alebo;

b) v prípade potreby aj z dôvodu rýchleho spracovania a efektívneho účinného monitorovania jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu.;

ò nový

c) na účely rýchleho spracovania a účinného monitorovania jeho postupu na určenie zodpovedného členského štátu podľa nariadenia (EÚ) XXX/XXX [dublinské nariadenie];

d) na účely účinného zabránenia úteku, a to najmä:

–žiadateľov, ktorí si nesplnili povinnosť požiadať o medzinárodnú ochranu v prvom členskom štáte vstupu vymedzenom podľa článku. [4 ods. 1] nariadenia (EÚ) XXX/XXX [dublinské nariadenie] a bez náležitého dôvodu vycestovali do iného členského štátu, kde následne podali žiadosť, alebo

–ak sú žiadatelia povinní zdržiavať sa v inom členskom štáte podľa nariadenia (EÚ) XXX/XXX [dublinské nariadenie], alebo

–žiadateľov, ktorí boli vrátení späť členského štátu, v ktorom sú povinní zdržiavať sa podľa nariadenia (EÚ) XXX/XXX [dublinské nariadenie], po ich úteku do iného členského štátu.

V týchto prípadoch je poskytovanie materiálnych podmienok prijímania podmienené skutočným pobytom žiadateľa na konkrétnom mieste.

3.Ak sú dôvody domnievať sa, že existuje riziko, že by sa žiadateľ mohol pokúsiť o útek, môžu členské štáty v prípade potreby požadovať, aby sa žiadateľ hlásil príslušným orgánom alebo aby sa k nim dostavil osobne, a to bezodkladne, alebo v stanovený čas, a tak často, ako je potrebné na účinné zamedzenie úteku žiadateľa.

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

4.Členské štáty ustanovia možnosť poskytovať žiadateľom dočasné povolenie na opustenie  ich Õ miesta pobytu uvedeného v odsekoch 2 a 3 a/alebo vyčlenenej oblasti uvedenej v odseku 1. Rozhodnutia sa prijímajú na základe individuálneho posúdenia, objektívne a nestranne  na základe podstaty jednotlivého prípadu Õ, a, ak sú rozhodnutia zamietavé, musia sa odôvodniť.

Žiadateľ nemusí žiadať o povolenie dostaviť sa na orgány alebo súdy, ak je jeho prítomnosť potrebná.

ê 2013/33/EU

ð nový

5.Členské štáty od žiadateľov vyžadujú, aby príslušné orgány informovali o ð aktuálnom mieste pobytu alebo o aktuálnej ï súčasnej adrese ð , resp. o telefónnom čísle, na ktorom ich možno zastihnúť ï a aby čo najskôr týmto orgánom oznámili každú zmenu ð telefónneho čísla alebo ï adresy.

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

36.Členské štáty môžu podmieniť zabezpečovanie materiálnych podmienok prijímania skutočným pobytom žiadateľov na konkrétnom mieste, ktoré určia členské štáty. Takéto rozhodnutie, ktoré môže mať všeobecnú povahu, sa prijme na základe individuálneho posúdenia a v súlade s vnútroštátnym právom.

ò nový

7.Rozhodnutia uvedené v tomto článku sa zakladajú na individuálnom správaní a konkrétnej situácii dotknutej osoby vrátane žiadateľov s osobitnými potrebami pri prijímaní, a náležite zohľadňujú zásadu proporcionality.

8.V prípade každého rozhodnutia prijatého v súlade s týmto článkom členské štáty uvedú dôvody týkajúce sa skutkového a v príslušných prípadoch aj právneho stavu. Žiadatelia musia byť bezodkladne písomne informovaní v jazyku, ktorému rozumejú alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumejú, o prijatí tohto rozhodnutia, o postupoch na napadnutie rozhodnutia podľa článku 25 a o dôsledkoch nedodržania povinností uložených v rozhodnutí.

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

Článok 8

Zaistenie

1.Členské štáty nesmú zaistiť osobu len z toho dôvodu, že táto osoba je žiadateľom v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany 34 .

ê 2013/33/EU

2.Ak je to nevyhnutné, členské štáty môžu na základe individuálneho posúdenia každého jednotlivého prípadu žiadateľa zaistiť, ak nemožno účinne uplatniť iné, miernejšie donucovacie alternatívne opatrenia.

3.Žiadateľa možno zaistiť iba:

a)na účely zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti;

b)na účely zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko úteku žiadateľa;

ò nový

c) na účely zabezpečenia dodržiavania právnych povinností uložených žiadateľovi v individuálnom rozhodnutí v súlade s článkom 7 ods. 2 v prípadoch, keď si žiadateľ nesplnil tieto povinnosti a je riziko jeho úteku.

ê 2013/33/EU

ð nový

d)c)na účely rozhodovania v rámci konania ð na hraniciach ï ð podľa článku [41] nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle] ï o práve žiadateľa vstúpiť na územie;

ê 2013/33/EU

e)d)ak je žiadateľ zaistený a vzťahuje sa na neho konanie o návrate podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území 35 , s cieľom pripraviť návrat a/alebo výkon vyhostenia a príslušný členský štát môže na základe objektívnych kritérií vrátane skutočnosti, že žiadateľ už mal prístup ku konaniu o azyle, doložiť, že existuje odôvodnené podozrenie, že žiadateľ žiada o medzinárodnú ochranu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť vykonanie rozhodnutia o návrate;

f)e)ak si to vyžaduje ochrana národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku;

g)f)v súlade s článkom 28 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov 36 XXX/XXX [dublinské nariadenie].

ê 2013/33/EU

ð nový

ð Všetky z uvedených ï Ddôvodyov zaistenia sa stanovia vo vnútroštátnom práve.

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

4.Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom práve stanovili pravidlá upravujúce alternatívy k zaisteniu, ako napríklad pravidelné hlásenie sa príslušným orgánom, zloženie finančnej zábezpeky alebo povinnosť zdržiavať sa na určenom mieste.

Článok 9

Záruky pre zaistených žiadateľov

1.Žiadateľ je zaistený iba na čo najkratší možný čas a len pokiaľ pretrvávajú dôvody stanovené v článku 8 ods. 3.

Správne konanie týkajúce sa dôvodov zaistenia stanovených v článku 8 ods. 3 sa vykoná s náležitou starostlivosťou. Oneskorenie v správnom konaní, ktoré nie je zavinené žiadateľom, nie je dôvodom na to, aby bol žiadateľ naďalej zaistený.

2.Zaistenie žiadateľov nariaďujú písomne súdne alebo správne orgány. V príkaze na zaistenie sa uvedú dôvody týkajúce sa skutkového, ako aj právneho stavu, na ktorých je zaistenie založené.

3.Ak je zaistenie nariadené správnymi orgánmi, členské štáty zabezpečia urýchlené súdne preskúmanie zákonnosti zaistenia, ktoré sa vykoná z úradnej moci a/alebo na žiadosť žiadateľa. Ak sa preskúmanie vykonáva z úradnej moci, rozhodne sa o ňom čo najskôr po zaistení. V prípade preskúmania na žiadosť žiadateľa sa o ňom rozhodne čo najskôr po začatí príslušného konania. Na tento účel členské štáty určia vo vnútroštátnom práve lehotu, v akej sa súdne preskúmanie z úradnej moci a/alebo súdne preskúmanie na žiadosť žiadateľa majú vykonať.

Dotknutý žiadateľ musí byť bezodkladne prepustený, ak je podľa súdneho preskúmania jeho zaistenie nezákonné.

4.Zaisteným žiadateľom sa bezodkladne písomne, v jazyku, ktorému žiadatelia rozumejú alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumejú, oznámia dôvody zaistenia a postupy stanovené vo vnútroštátnom práve pre podanie opravného prostriedku proti príkazu na zaistenie, ako aj možnosť žiadať o bezplatnú právnu pomoc a zastupovanie.

5.Zaistenie podlieha v primeraných časových intervaloch preskúmaniu súdnym orgánom z úradnej moci a/alebo na žiadosť dotknutého žiadateľa, a to najmä v prípade predĺženia doby zaistenia, vzniku relevantných okolností či zistenia nových informácií, ktoré môžu mať vplyv na zákonnosť zaistenia.

6.V prípade súdneho preskúmania príkazu na zaistenie, ktoré sa stanovuje v odseku 3, členské štáty žiadateľom zabezpečia prístup k bezplatnej právnej pomoci a zastupovaniu. To zahŕňa prinajmenšom prípravu požadovanej procesnej dokumentácie a účasť na pojednávaní pred súdnymi orgánmi v mene žiadateľa.

Bezplatnú právnu pomoc a zastupovanie poskytujú náležite kvalifikované osoby, ktoré ako také pripúšťa alebo povoľuje vnútroštátne právo a ktorých záujmy nie sú v rozpore alebo by sa potenciálne nemali dostať do rozporu so záujmami žiadateľa.

7.Členské štáty môžu tiež stanoviť, že sa bezplatná právna pomoc a zastupovanie poskytujú:

a)výlučne osobám, ktoré nedisponujú dostatočnými prostriedkami, a/alebo

b)len prostredníctvom služieb poskytovaných právnymi zástupcami alebo inými poradcami, ktorí sú na základe vnútroštátneho práva osobitne určení na poskytovanie pomoci žiadateľom a na ich zastupovanie.

8.Členské štáty tiež môžu:

a)uložiť peňažné a/alebo časové obmedzenia na poskytovanie bezplatnej právnej pomoci a zastupovanie pod podmienkou, že takéto obmedzenia nie sú svojvoľným obmedzením prístupu k právnej pomoci a zastupovaniu;

b)stanoviť, že pokiaľ ide o poplatky a ďalšie náklady, nebude zaobchádzanie so žiadateľmi priaznivejšie ako zaobchádzanie, ktoré sa bežne poskytuje vlastným štátnym príslušníkom v záležitostiach týkajúcich sa právnej pomoci.

9.Členské štáty môžu požadovať preplatenie akýchkoľvek uhradených nákladov, a to v plnej výške alebo čiastočne, ak a keď sa finančná situácia žiadateľa výrazne zlepší alebo ak sa rozhodnutie o úhrade takýchto nákladov prijalo na základe nepravdivých informácií, ktoré poskytol žiadateľ.

10.Vo vnútroštátnom práve sa stanovia postupy pre prístup k právnej pomoci a zastupovaniu.

Článok 10

Podmienky zaistenia

1.Zaistenie žiadateľov sa spravidla vykonáva v špecializovaných zariadeniach určených na zaistenie. Ak členský štát nemôže poskytnúť ubytovanie v špecializovanom zariadení určenom na zaistenie a je nútený využiť ubytovanie v ústave na výkon väzby, zaistený žiadateľ je umiestnený oddelene od bežných väzňov a uplatňujú sa podmienky zaistenia stanovené v tejto smernici.

Ak je to možné, zaistení žiadatelia sú umiestnení oddelene od ostatných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nepodali žiadosť o medzinárodnú ochranu.

Ak nie je možné žiadateľov umiestniť oddelene od ostatných štátnych príslušníkov tretích krajín, príslušný členský štát zabezpečí uplatnenie podmienok zaistenia stanovených v tejto smernici.

2.Zaistení žiadatelia majú prístup na čerstvý vzduch  otvorené priestranstvá Õ.

3.Členské štáty zabezpečia, aby osoby zastupujúce Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (ďalej len „UNHCR“) mali možnosť komunikovať so žiadateľmi a navštevovať ich v podmienkach, ktoré zabezpečujú súkromie. Táto možnosť sa vzťahuje aj na organizácie, ktoré v mene UNHCR pôsobia na území príslušného členského štátu na základe dohody s týmto členským štátom.

4.Členské štáty zabezpečia, aby rodinní príslušníci, právni zástupcovia alebo poradcovia a osoby zastupujúce príslušné mimovládne organizácie uznané dotknutým členským štátom mali možnosť komunikovať so žiadateľmi a navštevovať ich v podmienkach, ktoré zabezpečujú súkromie. Obmedzenie prístupu do zariadenia určeného na zaistenie možno uložiť len vtedy, ak je to na základe vnútroštátneho práva objektívne nevyhnutné z hľadiska bezpečnosti, verejného poriadku alebo administratívneho riadenia zariadenia určeného na zaistenie a za predpokladu, že tým prístup nie je výrazne obmedzený alebo znemožnený.

5.Členské štáty zabezpečia, aby boli zaistení žiadatelia pravidelne informovaní o vnútornom poriadku zariadenia určeného na zaistenie, ako aj o ich právach a povinnostiach, a to v jazyku, ktorému žiadatelia rozumejú alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu žiadatelia rozumejú. Členské štáty sa môžu odchýliť od tejto povinnosti v riadne odôvodnených prípadoch a na primeraný čas, a to čo možno najkratší, ak je žiadateľ zaistený na hraničnom priechode alebo v tranzitnom priestore. Táto odchýlka sa neuplatňuje v prípadoch uvedených v článku 43 41 smernice 2013/32/EÚ nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle].

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

ð nový

Článok 11

Zaistenie zraniteľných osôb a žiadateľov s osobitnými potrebami pri prijímaní

1.Zdravotnému stavu vrátane duševného zdravia zaistených žiadateľov, ktorí sú zraniteľnými osobami ð majú osobitné potreby pri prijímaní ï, venujú vnútroštátne orgány prvoradú pozornosť.

Pri zaistení zraniteľných osôb ð žiadateľov s osobitným potrebami pri prijímaní ï členské štáty zabezpečia, aby boli tieto osoby pravidelne monitorované a aby im bola poskytovaná primeraná pomoc s prihliadnutím na ich osobitnú situáciu vrátane ich zdravotného stavu.

ê 2013/33/EU

2.Maloleté osoby možno zaistiť len v krajnom prípade a ak sa dospeje k záveru, že by sa nemohli účinne uplatniť iné, miernejšie donucovacie alternatívne opatrenia. Takéto zaistenie sa nariaďuje na najkratší čas a musí byť vyvinuté maximálne úsilie na prepustenie zaistených maloletých osôb a na ich umiestnenie do ubytovacieho zariadenia vhodného pre maloleté osoby.

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

ð nový

Členské štáty v prvom rade zohľadňujú najlepšie záujmy maloletých osôb  dieťaťa Õ, ako sa stanovuje  uvádza Õ v článku 23 22 ods. 2.

Zaistené maloleté osoby musia mať ð zabezpečené právo na vzdelávanie a ï možnosť zapájať sa do voľnočasových aktivít, a to vrátane hier a rekreačných činností zodpovedajúcich ich veku.

ê 2013/33/EU

3.Maloleté osoby bez sprievodu sa zaistia len vo výnimočných situáciách. Musí sa vyvinúť maximálne úsilie o čo najrýchlejšie prepustenie zaistenej maloletej osoby bez sprievodu.

Maloleté osoby bez sprievodu nesmú byť nikdy zaistené v ústave na výkon väzby.

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

ð nový

Maloletým osobám bez sprievodu sa podľa možnosti poskytne ubytovanie v inštitúciách disponujúcich personálom a zariadeniami zohľadňujúcimi ð , ktorý zohľadní práva a ï potreby osôb v ich veku  , a zariadenia Õ ð prispôsobené maloletým osobám bez sprievodu ï.

ê 2013/33/EU

V prípade zaistenia maloletých osôb bez sprievodu členské štáty zabezpečia, aby boli ubytované oddelene od dospelých osôb.

4.Zaistené rodiny sa ubytujú samostatne, aby im bolo zabezpečené primerané súkromie.

5.Ak sú zaistenými žiadateľmi ženy, členské štáty zabezpečia, aby boli ubytované oddelene od žiadateľov mužského pohlavia okrem prípadov, ak ide o ich rodinných príslušníkov a všetky dotknuté osoby vyjadrili svoj súhlas.

Výnimky z prvého pododseku možno uplatniť aj pri využívaní spoločných priestorov určených na rekreačné a spoločenské aktivity vrátane podávania stravy.

6.V riadne odôvodnených prípadoch sa môžu členské štáty na primeraný čas, a to čo možno najkratší, odchýliť od ustanovení odseku 2 tretieho pododseku, odseku 4 a odseku 5 prvého pododseku, ak je žiadateľ zaistený na hraničnom priechode alebo v tranzitnom priestore, okrem prípadov uvedených v článku 43 41 smernice 2013/32/EÚ nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle].

Článok 12

Rodiny

Členské štáty prijmú vhodné opatrenia v záujme maximálneho možného zlúčenia rodín, ktoré sa zdržiavajú na ich území, ak príslušný členský štát poskytne žiadateľom ubytovanie. Takéto opatrenia sa vykonávajú so súhlasom žiadateľa.

Článok 13

Lekárske vyšetrenie

Členské štáty môžu vyžadovať lekárske vyšetrenie žiadateľov z dôvodov ochrany verejného zdravia.

Článok 14

Školská dochádza a vzdelávanie maloletých osôb

1.Členské štáty poskytujú maloletým deťom žiadateľov a žiadateľom, ktorí sú maloletými osobami, prístup k vzdelávaciemu systému za podobných podmienok ako svojim štátnym príslušníkom dovtedy, kým sa nevykoná rozhodnutie o ich vyhostení alebo o vyhostení ich rodičov. Takéto vzdelávanie sa môže poskytovať v pobytových táboroch.

Príslušný členský štát môže ustanoviť, že takýto prístup k vzdelávaciemu systému sa musí obmedziť na štátny vzdelávací systém.

Členské štáty nesmú odmietnuť stredoškolské vzdelávanie len z toho dôvodu, že maloletá osoba dosiahla plnoletosť.

2.Prístup k vzdelávaciemu systému sa nesmie odložiť o viac ako tri mesiace odo dňa podania žiadosti o medzinárodnú ochranu maloletou osobou alebo v jej mene.

V prípade potreby sa maloletým osobám poskytnú prípravné kurzy vrátane jazykových kurzov s cieľom uľahčiť ich prístup k vzdelávaciemu systému a účasť v ňom, ako sa stanovuje v odseku 1.

3.Ak prístup k vzdelávaciemu systému, ktorý je stanovený v odseku 1, nie je možný kvôli z dôvodu osobitnej situáciie, v ktorej sa maloletá osoba nachádza, dotknutý členský štát ponúkne v súlade so svojim vnútroštátnym právom a praxou iné formy vzdelávania.

ê 2013/33/EU

ð nový

Článok 15

Zamestnanie

1.Členské štáty zabezpečia, aby žiadatelia najneskôr do 9 ð šiestich ï mesiacov odo dňa podania žiadosti o medzinárodnú ochranu získali prístup na trh práce, ak ešte nebolo prijaté prvostupňové ð správne ï rozhodnutie príslušného orgánu a omeškanie nebolo zavinené žiadateľom.

ò nový

Ak členský štát urýchlil preskúmanie podstaty žiadosti o medzinárodnú ochranu v súlade s článkom [40 ods. 1] písm. [a) až f)] nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle], prístup na trh práce sa neposkytne.

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

ð nový

2. Členské štáty v súlade so svojim vnútroštátnym právom rozhodnú o podmienkach, za akých žiadateľom umožnia prístup na trh práce, pričom zároveň zabezpečia, aby mali žiadatelia ð , ktorým bol poskytnutý prístup na trh práce v súlade s odsekom 1 ï mali skutočný prístup na trh práce.

Členské štáty môžu z dôvodov politík trhu práce uprednostniť ð overiť, či by sa voľné pracovné miesto nedalo obsadiť vlastnými štátnymi príslušníkmi, resp. inými ï občanovmi Únie a štátnych príslušníkov zmluvných strán Dohody o Európskom hospodárskom priestore a  alebo Õ štátnychmi príslušníkovmi tretích krajín, ktorí sa na ich území oprávnene zdržiavajú  území daného členského štátu zdržiavajú oprávnene Õ.

ò nový

3.Členské štáty zabezpečia žiadateľom rovnaké zaobchádzanie ako s vlastnými štátnymi príslušníkmi, pokiaľ ide o:

a)pracovné podmienky vrátane mzdy a ukončenia pracovného pomeru, dovolenky a sviatkov, ako aj podmienok bezpečnosti práce a ochrany zdravia na pracovisku;

b) slobodu združovania a spolčovania sa a členstva v organizácii zastupujúcej pracovníkov alebo zamestnávateľov, resp. v akejkoľvek organizácii, ktorej členovia vykonávajú konkrétne povolanie, vrátane výhod poskytovaných takýmito organizáciami, a to bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia o verejnom poriadku a verejnej bezpečnosti;

c) vzdelávanie a odbornú prípravu, okrem študijných a sociálnych grantov a úverov alebo iných grantov a úverov týkajúcich sa vzdelávania a odbornej prípravy;

d) uznávanie diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách v rámci existujúcich postupov na uznávanie zahraničných kvalifikácií, pričom sa žiadateľom, ktorí nemôžu predložiť listinné dôkazy o svojich kvalifikáciách, v najširšej možnej miere umožní plný prístup k vhodným mechanizmom na posúdenie, overenie a akreditáciu ich predošlého vzdelávania;

e) odvetvia sociálneho zabezpečenia v zmysle ich vymedzenia v nariadení (ES) č. 883/2004.

Členské štáty môžu obmedziť rovnaké zaobchádzanie so žiadateľmi:

i)v súlade s písmenom b) tohto odseku ich vylúčením z účasti na riadení subjektov spravujúcich sa verejným právom a z výkonu funkcie spravujúcej sa verejným právom;

ii)v súlade s písmenom c) tohto odseku na vzdelávanie a odbornú prípravu, ktoré sú priamo späté s konkrétnym zamestnaním;

iii)v súlade s písmenom e) tohto odseku ich vylúčením z poberania rodinných dávok a dávok v nezamestnanosti, a to bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) č. 1231/2010.

Právo na rovnaké zaobchádzanie nezakladá právo na pobyt v prípadoch, keď bolo právo žiadateľa na zdržiavanie sa na území členského štátu ukončené rozhodnutím prijatým v súlade s nariadením (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle].

ê 2013/33/EU

4.3.Prístup na trh práce sa nemôže odmietnuť počas konaní o opravných prostriedkoch, ak má opravný prostriedok proti zamietavému rozhodnutiu v riadnom konaní odkladný účinok, a to až do oznámenia zamietavého rozhodnutia o opravnom prostriedku.

ò nový

5.Ak bol žiadateľom poskytnutý prístup na trh práce podľa odseku 1, členské štáty zabezpečia, aby sa v dokladoch žiadateľa vymedzených v článku [29] nariadenia (EÚ) XXX / XXX [nariadenie o konaní o azyle] uvádzalo, že žiadateľ je oprávnený vykonávať zárobkovú činnosť.

ê 2013/33/EU

Článok 16

Odborná príprava

1.Členské štáty môžu žiadateľom povoliť prístup k odbornej príprave bez ohľadu na to, či majú prístup na trh práce alebo nie.

2.Prístup k odbornej príprave súvisiacej s pracovnou zmluvou závisí od toho, do akej miery má žiadateľ prístup na trh práce v súlade s článkom 15.

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

ð nový

Článok 17 16

Všeobecné pravidlá o materiálnych podmienkach prijímania a zdravotnej starostlivosti

1.Členské štáty zabezpečia, aby boli žiadateľom ð od okamihu požiadania ï , keď podajú žiadosť o medzinárodnú ochranu, poskytnuté materiálne podmienky prijímania ð , a to v súlade s článkom [25] nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle] ï.

ê 2013/33/EU

2.Členské štáty zabezpečia, aby materiálne podmienky prijímania poskytli žiadateľom primeranú životnú úroveň, ktorá im zaručí živobytie a ochráni ich fyzické a psychické zdravie.

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

ð nový

Členské štáty zabezpečia, aby bola táto životná úroveň zabezpečená v prípade v osobitnej situácii zraniteľných osôb ð žiadateľov s osobitnými potrebami pri prijímaní ï nachádzajúcich sa v osobitnej situácii v súlade s článkom 21, ako aj v prípade zaistených osôb.

3.Členské štáty môžu zabezpečovať všetky alebo niektoré materiálne podmienky prijímania a zdravotnú starostlivosť pod podmienkou, že žiadatelia nemajú dostatok prostriedkov na zachovanie životnej úrovne primeranej ich zdravotnému stavu a na zabezpečenie živobytia.

4.Členské štáty môžu od žiadateľov požadovať, aby hradili alebo prispievali na náklady na materiálne podmienky prijímania a zdravotnú starostlivosť stanovené v tejto smernici podľa ustanovenia odseku 3, ak majú žiadatelia dostatok zdrojov, napríklad ak primeranú dobu pracujú.

Ak sa zistí, že žiadateľ mal dostatok prostriedkov na úhradu materiálnych podmienok prijímania a zdravotnej starostlivosti v čase, kedy keď mu boli tieto základné potreby hradené, členské štáty môžu požiadať žiadateľa o náhradu týchto nákladov.

ò nový

5.Členské štáty pri posudzovaní prostriedkov žiadateľa v prípadoch, keď sa od žiadateľa požaduje úplná alebo čiastočná úhrada nákladov na materiálne podmienky prijímania alebo ich náhrada podľa odseku 4, dodržiavajú zásadu proporcionality. Takisto zohľadnia individuálnu situáciu žiadateľa a potrebu rešpektovať jeho dôstojnosť alebo osobnú integritu, vrátane jeho osobitných potrieb pri prijímaní. Členské štáty zabezpečia žiadateľovi za všetkých okolností takú životnú úroveň, ktorá zaručuje jeho živobytie a ochranu jeho telesného a duševného zdravia.

ê 2013/33/EU

ð nový

6.5.Ak členské štáty poskytujú materiálne podmienky prijímania formou finančných príspevkov alebo poukážok, ich výška sa stanoví na základe úrovne alebo úrovní, ktoré dotknutý členský štát stanovil na základe svojho práva alebo praxe s cieľom zabezpečiť primeranú životnú úroveň svojich štátnych príslušníkov. Členské štáty môžu v tejto súvislosti poskytnúť žiadateľom menej priaznivé zaobchádzanie ako svojim štátnym príslušníkom, najmä ak sa hmotná podpora poskytuje čiastočne v materiálnej forme alebo ak uvedená úroveň alebo úrovne uplatňované na vlastných štátnych príslušníkov majú za cieľ zabezpečiť vyššiu životnú úroveň, než je úroveň, ktorá sa stanovuje pre žiadateľov podľa tejto smernice. ð Členské štáty informujú Komisiu a Agentúru Európskej únie pre azyl o referenčnej úrovni, ktorá sa podľa vnútroštátneho práva alebo praxe používa pri stanovení úrovne finančnej podpory poskytovanej žiadateľom v súlade s týmto odsekom. ï

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

ð nový

Článok 18 17

Spôsoby poskytovania materiálnych podmienok prijímania

1.Ak sa poskytuje ubytovanie v materiálnej forme, malo by mať  musí Õ ð poskytovať primeranú životnú úroveň a mať ï jednu z týchto podôb alebo ich kombináciu:

a)priestory používané na účely ubytovania žiadateľov počas posudzovania žiadostí o medzinárodnú ochranu podaných na hranici alebo v tranzitnom priestore;

b)pobytové tábory, ktoré zabezpečujú primeranú životnú úroveň;

c)súkromné domy, byty, hotely alebo iné priestory prispôsobené na účely ubytovania žiadateľov.

ê 2013/33/EU

2.Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek osobitné podmienky zaistenia stanovené v článkoch 10 a 11 vo vzťahu k ubytovaniu uvedenému v odseku 1 písm. a), b) a c) tohto článku, členské štáty zabezpečia, aby:

a)žiadatelia dostali záruky týkajúce sa ochrany ich rodinného života;

b)žiadatelia mali možnosť komunikovať s príbuznými, právnymi zástupcami alebo poradcami, osobami zastupujúcimi UNHCR a inými príslušnými vnútroštátnymi, medzinárodnými a mimovládnymi organizáciami a subjektmi;

c)rodinní príslušníci, právni zástupcovia alebo poradcovia, osoby zastupujúce UNHCR a príslušné mimovládne organizácie uznané dotknutým členským štátom mali prístup, aby mohli žiadateľom pomáhať. Obmedzenia takéhoto prístupu sa môžu uložiť len z dôvodov, ktoré sa týkajú bezpečnosti priestorov a bezpečnosti žiadateľov.

ê 2013/33/EU

ð nový

3.Členské štáty ð pri poskytovaní materiálnych podmienok prijímania ï vezmú do úvahy vo vzťahu k žiadateľom umiestneným v priestoroch a pobytových táboroch uvedených v odseku 1 písm. a) a b) osobitné skutočnosti súvisiace s ich pohlavím a vekom, ako aj osobitnú situáciu zraniteľných osôb ð žiadateľov s osobitnými potrebami pri prijímaní ï.

4.Členské štáty ð pri poskytovaní ubytovania ï prijmú vhodné opatrenia na zabránenie útokom a rodovo motivovanému násiliu vrátane sexuálnych útokov a obťažovania v priestoroch a pobytových táboroch uvedených v odseku 1 písm. a) a b).

ê 2013/33/EU

5.Členské štáty zabezpečia, aby boli dospelí závislí žiadatelia s osobitnými potrebami pri prijímaní, pokiaľ je to možné, ubytovaní spoločne s blízkymi dospelými príbuznými, ktorí sa už zdržiavajú v tom istom členskom štáte a ktorí sú za týchto žiadateľov zodpovední podľa práva alebo praxe príslušného členského štátu.

6.Členské štáty zabezpečia, aby boli žiadatelia premiestňovaní z jedného ubytovacieho zariadenia do druhého len v nevyhnutných prípadoch. Členské štáty umožnia žiadateľom informovať svojich právnych zástupcov alebo poradcov o svojom presune a oznámiť im novú adresu.

ê 2013/33/EU

ð nový

7.Osoby ð poskytujúce materiálne podmienky prijímania vrátane tých osôb ï, ktoré pracujú v pobytových táboroch, musia byť náležite vyškolené a vo vzťahu k informáciám, ktoré získajú pri výkone svojej práce, sú povinné dodržiavať pravidlá dôvernosti stanovené vo vnútroštátnom práve.

ê 2013/33/EU

8.Členské štáty môžu zapojiť žiadateľov do hospodárenia s materiálnymi zdrojmi a nemateriálnymi stránkami života v tábore prostredníctvom poradných výborov alebo rád zastupujúcich ubytované osoby.

9.V riadne odôvodnených prípadoch môžu členské štáty výnimočne ustanoviť spôsoby poskytovania materiálnych podmienok prijímania, ktoré sa odlišujú od spôsobov ustanovených v tomto článku, a to na primeranú dobu, ktorá musí byť čo najkratšia, ak:

a)sa vyžaduje posúdenie osobitných potrieb žiadateľa podľa článku 22 21;

b)sú dočasne vyčerpané ubytovacie kapacity, ktoré sú bežne k dispozícii.

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

ð nový

Takéto odlišné podmienky musia v každom prípade  za každých okolností Õ pokrývať základné potreby ð zabezpečovať prístup k zdravotnej starostlivosti v súlade s článkom 18 a dôstojnú životnú úroveň pre všetkých žiadateľov ï.

ò nový

V prípade prijatia týchto výnimočných opatrení informuje dotknutý členský štát o tejto skutočnosti Komisiu a Agentúru Európskej únie pre azyl. Komisiu a Agentúru Európskej únie pre azyl takisto informuje, hneď ako dôvody pre uplatňovanie týchto výnimočných opatrení pominú.

Článok 17a

Podmienky prijímania v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom je žiadateľ povinný zdržiavať sa

1.Žiadateľ nie je oprávnený využívať podmienky prijímania stanovené v článkoch 14 až 17 v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom je povinný zdržiavať sa podľa nariadenia (EÚ) XXX/XXX [dublinské nariadenie].

2.Členské štáty zabezpečia všetkým žiadateľom dôstojnú životnú úroveň.

3. Kým nedôjde k odovzdaniu maloletej osoby do príslušného členského štátu podľa nariadenia (EÚ) XXX/XXX [dublinské nariadenie], členské štáty maloletej osobe poskytujú prístup k vhodným vzdelávacím aktivitám.

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

ð nový

Článok 19 18

Zdravotná starostlivosť

1. Členské štáty zabezpečia, aby mali žiadatelia ð , a to bez ohľadu na to, kde sú povinní zdržiavať sa podľa nariadenia (EÚ) XXX/XXX [dublinské nariadenie], ï potrebnú zdravotnú starostlivosť, ktorá zahŕňa aspoň pohotovostnú zdravotnú starostlivosť a nevyhnutnú liečbu chorôb a  vrátane Õ závažných duševných porúch.

ê 2013/33/EU

2. Členské štáty poskytnú žiadateľom s osobitnými potrebami pri prijímaní potrebnú lekársku alebo inú pomoc vrátane primeranej starostlivosti o duševné zdravie, ak je potrebná.

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

ð nový

KAPITOLA III

 NAHRADENIE, Õ OBMEDZENIE ALEBO ODŇATIE MATERIÁLNYCH PODMIENOK PRIJÍMANIA

Článok 20 19

 Nahradenie, Õ Oobmedzenie alebo odňatie materiálnych podmienok prijímania

1. ð Pokiaľ ide o žiadateľov, ktorú sú povinní zdržiavať sa na ich území podľa nariadenia (EÚ) XXX/XXX [dublinské nariadenie], ï Ččlenské štáty môžu ð v situáciách opísaných v odseku 2 ï:

ò nový

a)nahradiť ubytovanie, stravu, oblečenie a ďalšie základné nepotravinové predmety poskytované vo forme finančných príspevkov a poukážok materiálnymi podmienkami prijímania poskytovanými v materiálnej forme, alebo

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

ð nový

b)obmedziť alebo vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch odňať materiálne podmienky prijímania ð denné príspevky ï.

2. Odsek 1 sa uplatní Õ, ak žiadateľ:

a)opustí miesto pobytu určené príslušným orgánom bez toho, aby ho o tom informoval, alebo bez povolenia, ak sa takéto povolenie vyžaduje, ð, resp. ak utečie, ï alebo

b)neplní ohlasovacie povinnosti alebo povinnosti poskytovať informácie alebo sa dostaviť na osobný pohovor týkajúci sa konania o azyle v primeranej lehote stanovenej vnútroštátnym právom, alebo

c)podal následnú žiadosť ako je vymedzená v článku 2 písm. q)  [4 ods. 2 písm. i)] Õ smernice 2013/32/EÚ nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle] .,  alebo Õ

 d) zatajil finančné zdroje, a tým neodôvodnene využíval výhody plynúce z materiálnych podmienok prijímania, alebo Õ

ò nový

e)závažným spôsobom porušil pravidlá pobytového tábora alebo sa dopustil hrubého násilia, alebo

f)sa nezúčastňuje na povinných integračných opatreniach, alebo

g)si nesplnil povinnosť vymedzenú v článku. [4 ods. 1] nariadenia (EÚ) XXX/XXX [dublinské nariadenie] a bez náležitého dôvodu vycestoval do iného členského štátu, kde následne podal žiadosť, alebo

h)bol vrátený späť po tom, ako utiekol do iného členského štátu.

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

ð nový

Vo vzťahu k prípadom uvedeným v písmenách  Pokiaľ ide o písmená Õ a) a b), ak sa žiadateľ nájde alebo ak sa dobrovoľne prihlási príslušnému orgánu, na základe dôvodov jeho zmiznutia sa prijme náležite odôvodnené rozhodnutie o opätovnom začatí poskytovania niektorých alebo všetkých ð nahradených, ï odňatých alebo obmedzených materiálnych podmienok prijímania.

2.Členské štáty tiež môžu obmedziť materiálne podmienky prijímania, ak dospejú k záveru, že žiadateľ bez náležitého odôvodnenia nepodal žiadosť o medzinárodnú ochranu po príchode do členského štátu ihneď, ako to bolo možné.

3.Členské štáty môžu obmedziť alebo odňať materiálne podmienky prijímania, ak žiadateľ zatajil finančné zdroje, a tým neodôvodnene využíval výhody materiálnych podmienok prijímania.

4.Členské štáty môžu určiť sankcie za závažné porušenia vnútorného poriadku pobytových táborov, ako aj za obzvlášť násilné správanie.

3.5. Rozhodnutia o ð nahradení, ï obmedzení alebo odňatí materiálnych podmienok prijímania alebo o sankciách uvedených v odsekoch 1, 2, 3 a 4 tohto článku sa prijímajú na základe individuálneho posúdenia, objektívne a nestranne  na základe podstaty jednotlivého prípadu Õ a musia obsahovať odôvodnenie. Rozhodnutia musia vychádzať z konkrétnej situácie dotknutej osoby, najmä v súvislosti s osobami, na ktoré sa vzťahuje článok 21, ð so žiadateľmi s osobitnými potrebami pri prijímaní, ï berúc do úvahy a zohľadňovať zásadu proporcionality. Členské štáty za každých okolností zabezpečia prístup k zdravotnej starostlivosti v súlade s článkom 19 18 a zabezpečia dôstojnú životnú úroveň všetkých žiadateľov.

4.6.Členské štáty zabezpečia, aby materiálne podmienky prijímania neboli ð nahradené, ï odňaté alebo obmedzené pred prijatím rozhodnutia podľa odseku 3 5.

KAPITOLA IV

USTANOVENIA O ZRANITEĽNÝCH OSOBÁCH  ŽIADATEĽOCH S OSOBITNÝMI POTREBAMI PRI PRIJÍMANÍ Õ

Článok 21 20

 Žiadatelia s osobitnými potrebami pri prijímaní Õ Všeobecná zásada

Členské štáty zohľadnia vo vnútroštátnom práve, ktorým sa vykonáva táto smernica, osobitnú situáciu ð žiadateľov s osobitnými potrebami pri prijímaní ï zraniteľných osôb, ako sú napríklad maloleté osoby, maloleté osoby bez sprievodu, zdravotne postihnuté osoby, staré osoby, tehotné ženy, slobodné matky alebo otcovia s maloletými deťmi, obete obchodovania s ľuďmi, osoby so závažným ochorením, osoby s duševnou poruchou a osoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia, ako sú napríklad obete mrzačenia ženských pohlavných orgánov.

Článok 22 21

Posúdenie osobitných potrieb zraniteľných osôb pri prijímaní

1.Na účely účinného vykonávania článku 21 20 členské štáty posúdia ð systematicky posudzujú ï, či žiadateľ je žiadateľom s osobitnými potrebami pri prijímaní. Členské štáty tiež uvedú povahu takýchto potrieb.

Uvedené posúdenie sa začne ð čo najskôr ï v primeranej časovej lehote po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu a môže sa začleniť do existujúcich vnútroštátnych postupov ð , resp. do posúdenia uvedeného v článku [19] nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle] ï. Členské štáty zabezpečia, aby sa tieto osobitné potreby pri prijímaní brali do úvahy v súlade s touto smernicou aj vtedy, ak sa prejavia v neskoršom štádiu konania o azyle.

ê 2013/33/EU

Členské štáty zabezpečia, aby podpora poskytovaná žiadateľom s osobitnými potrebami pri prijímaní v súlade s touto smernicou zohľadňovala ich osobitné potreby pri prijímaní počas celého trvania konania o azyle a ich situáciu budú zodpovedajúcim spôsobom monitorovať.

ò nový

2.Na účely odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby pracovníci orgánov uvedených v článku 26:

a)boli odborne pripravení a ďalej odborne pripravovaní tak, aby dokázali rozpoznať prvé náznaky toho, že žiadateľ potrebuje osobitné podmienky pri prijímaní, a aby tieto potreby po ich zistení vedeli riešiť;

b)zahrnuli informácie týkajúce sa osobitných potrieb žiadateľa pri prijímaní do jeho spisu spolu s uvedením náznakov podľa písmena a), a takisto aj odporúčania, pokiaľ ide o druh pomoci, ktorú môže žiadateľ potrebovať;

c)poslali žiadateľov k lekárovi alebo psychológovi na ďalšie posúdenie ich psychického a fyzického stavu, ak existujú náznaky, že žiadatelia môžu byť obeťami mučenia, znásilnenia alebo inej závažnej formy psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia a že by to mohlo ovplyvniť potreby žiadateľa pri prijímaní a

d)zohľadnili výsledok tohto vyšetrenia pri rozhodovaní o druhu osobitnej podpory pri prijímaní, ktorá by mohla byť žiadateľovi poskytnutá.

ê 2013/33/EU

ð nový

3.2.Posúdenie uvedené v odseku 1 nemusí mať formu správneho konania.

4.3.Za osoby s osobitnými potrebami pri prijímaní sa môžu považovať len zraniteľné osoby v súlade s článkom 21, ktoré tak ð Len žiadatelia s osobitnými potrebami pri prijímaní ï môžu požívať výhody osobitnej podpory stanovenej v súlade s touto smernicou.

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

5.4.Posúdenie stanovené v odseku 1 sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté posudzovanie potrieb medzinárodnej ochrany podľa smernice 2011/95/EÚ nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o oprávnení na medzinárodnú ochranu].

Článok 23 22

Maloleté osoby

1.Pri vykonávaní ustanovení tejto smernice, ktoré sa týkajú maloletých osôb, musia mať členské štáty v prvom rade na zreteli najlepšie záujmy detí. Členské štáty zabezpečia životnú úroveň primeranú fyzickému, psychickému, duchovnému, morálnemu a sociálnemu rozvoju maloletej osoby.

2.Pri posudzovaní najlepších záujmov maloletej osoby členské štáty náležite zohľadnia najmä tieto faktory:

a)možnosti zlúčenia rodiny;

b)blaho a sociálny rozvoj maloletej osoby pri osobitnom zohľadnení jej osobnej situácie;

c)bezpečnosť a ochranu, najmä ak existuje riziko, že maloletá osoba mohla byť obeťou obchodovania s ľuďmi;

d)názory maloletej osoby s prihliadnutím na jej vek a vyspelosť.

3.Členské štáty zabezpečia, aby mali maloleté osoby v priestoroch a pobytových táboroch uvedených v článku 18 17 ods. 1 písm. a) a b) prístup k voľnočasovým aktivitám vrátane hier a rekreačných činností zodpovedajúcich ich veku a k činnostiam na čerstvom vzduchu  otvorených priestranstvách Õ .

4.Členské štáty zabezpečia prístup k rehabilitačným službám pre tie maloleté osoby, ktoré sa stali obeťami akéhokoľvek zneužívania, zanedbávania, vykorisťovania, mučenia alebo krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo ktoré trpeli kvôli ozbrojeným konfliktom, a zabezpečia, aby bola vytvorená vhodná psychologická zdravotná starostlivosť a aby im v prípade potreby bolo poskytované kvalifikované poradenstvo.

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

ð nový

5.Členské štáty zabezpečia, aby maloleté deti žiadateľov alebo žiadatelia, ktorí sú maloletými osobami, boli umiestnení spolu so svojimi rodičmi, so svojimi slobodnými maloletými súrodencami alebo s dospelou osobou, ktorá je za nich zodpovedná  a so svojimi slobodnými maloletými súrodencami Õ podľa práva alebo praxe dotknutého členského štátu, ak je to v najlepšom záujme dotknutých maloletých osôb.

46.Osoby pracujúce s ð maloletými osobami vrátane ï maloletýmich osobamiôb bez sprievodu ð nesmú mať minulú preukázanú trestnú činnosť v súvislosti s deťmi a ï musia  byť kontinuálne náležite odborne pripravovaní Õ absolvovať príslušnú odbornú prípravu s ohľadom na  , pokiaľ ide o Õ ð práva a ï potreby týchto maloletých osôb ð maloletých osôb bez sprievodu, ako aj pokiaľ ide o akékoľvek normy v oblasti ochrany detí ï a v tejto odbornej príprave pokračovať, a zároveň sú vo vzťahu k informáciám, ktoré získajú pri výkone svojej práce, sú povinné dodržiavať pravidlá dôvernosti stanovené vo vnútroštátnom práve.

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

ð nový

Článok 24 23

Maloleté osoby bez sprievodu

1. Členské štáty čo najskôr ð , najneskôr však do piatich pracovných dní od okamihu, keď maloletá osoba bez sprievodu požiadala o medzinárodnú ochranu ï prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby maloletú osobu bez sprievodu zastupoval a pomáhal jej  opatrovník Õ zástupca s cieľom umožniť jej požívať práva a plniť si povinnosti ustanovené v tejto smernici. ð Tieto úlohy môže plniť opatrovník ustanovený podľa článku [22] nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o konaní o azyle]. ï Maloletým osobám bez sprievodu sa bezodkladne oznámi vymenovanie zástupcu  opatrovníka Õ .  Ak je za opatrovníka ustanovená organizácia, určí osobu zodpovednú za vykonávanie úloh opatrovníka vo vzťahu k maloletej osobe bez sprievodu v súlade s touto smernicou. Õ Zástupca  Opatrovník Õ vykonáva svoje povinnosti v súlade so zásadou najlepšieho záujmu dieťaťa, ako sa stanovuje v článku 22 23 ods. 2, a má na tento účel potrebnú odbornú kvalifikáciu ð a nesmie mať minulú preukázanú trestnú činnosť v súvislosti s deťmi ï. S cieľom zabezpečiť blaho a sociálny rozvoj maloletej osoby podľa článku 22 23 ods. 2 písm. b) sa osoba konajúca ako zástupca  opatrovník Õ vymení len v nevyhnutnom prípade. Organizácie alebo jednotlivci, ktorých záujmy sú alebo by prípadne mohli byť v rozpore so záujmami maloletých osôb bez sprievodu ð nesmú byť ustanovení za opatrovníkov ï , nie sú oprávnení stať sa zástupcami.

Pravidelné posudzovanie vrátane posúdenia dostupnosti prostriedkov nevyhnutných na zastupovanie maloletých osôb bez sprievodu vykonávajú príslušné orgány.

ò nový

Členské štáty zabezpečia, aby opatrovníkovi nebolo pridelené neprimerane veľké množstvo maloletých osôb bez sprievodu súčasne, ktoré by mu znemožňovalo účinne plniť jeho úlohy. Členské štáty určia subjekty alebo osoby zodpovedné za pravidelné monitorovanie toho, či opatrovníci plnia svoje úlohy uspokojivým spôsobom. Tieto subjekty alebo osoby budú mať takisto aj právomoc preskúmavať sťažnosti, ktoré proti svojim opatrovníkom podajú maloleté osoby bez sprievodu.

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

2.Maloleté osoby bez sprievodu, ktoré podajú žiadosť  požiadajú Õ o medzinárodnú ochranu, sa od okamihu povolenia vstupu na územie členského štátu, v ktorom bola žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná alebo je posudzovaná, až do okamihu, kedy keď sú povinné tento členský štát opustiť, umiestnia:

a)spolu s dospelými príbuznými;

b)v náhradnej rodine;

c)v pobytových táboroch, ktoré sú špeciálne vybavené na ubytovávanie maloletých osôb;

d)v inom ubytovacom zariadení vhodnom pre maloleté osoby.

Členské štáty môžu umiestniť maloleté osoby bez sprievodu, ktoré majú 16 rokov a viac, v pobytových táboroch pre dospelých žiadateľov, ak je to v ich najlepšom záujme, ako sa stanovuje v článku 22 23 ods. 2.

Pokiaľ je to možné, súrodenci musia zostať spolu, berúc do úvahy najlepšie záujmy dotknutých maloletých osôb, a to najmä ich vek a stupeň vyspelosti. Zmeny miesta pobytu maloletých osôb bez sprievodu sa obmedzia na minimum.

3.S vyhľadávaním rodinných príslušníkov maloletej osoby bez sprievodu začnú členské štáty čo najskôr po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu, v prípade potreby aj s pomocou medzinárodných alebo iných príslušných organizácií, pričom chránia najlepšie záujmy tejto maloletej osoby bez sprievodu. V prípadoch, kedy keď by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo bezúhonnosti maloletej osoby alebo jej blízkych príbuzných, najmä ak ostali v krajine pôvodu, sa musí zabezpečiť, aby sa zhromažďovanie, spracovávanie a šírenie informácií, ktoré sa týkajú týchto osôb, vykonávalo dôverne, aby sa predišlo ohrozeniu ich bezpečnosti.

ê 2013/33/EU

ð nový

Článok 25 24

Obete mučenia a násilia

1.Členské štáty zabezpečia, aby osobám, ktoré ð utrpeli ujmu na základe rodovej príslušnosti a osobám, ktoré ï boli podrobené mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným násilným činom, bola poskytnutá potrebná liečba poškodení spôsobených takýmito činmi, najmä prístup k primeranej lekárskej a psychologickej liečbe alebo starostlivosti.

ê 2013/33/EU

2.Osoby pracujúce s obeťami mučenia, znásilnenia alebo iných závažných násilných činov musia absolvovať príslušnú odbornú prípravu s ohľadom na potreby týchto obetí a v tejto odbornej príprave pokračovať, a zároveň vo vzťahu k informáciám, ktoré získajú pri výkone svojej práce, sú povinné dodržiavať pravidlá dôvernosti stanovené vo vnútroštátnom práve.

ê 2013/33/EU

ð nový

KAPITOLA V

OPRAVNÉ PROSTRIEDKY

Článok 26 25

Opravné prostriedky

1.Členské štáty zabezpečia, aby bolo proti rozhodnutiam týkajúcim sa poskytnutia, ð nahradenia, ï odňatia alebo obmedzenia výhod podľa tejto smernice alebo proti rozhodnutiam prijatým podľa článku 7, ktoré individuálne ovplyvnia žiadateľov, možné v rámci postupov stanovených vo vnútroštátnom práve podať opravný prostriedok. Možnosť podať opravný prostriedok alebo žiadosť o preskúmanie rozhodnutia z hľadiska skutkového a právneho stavu pred súdnym orgánom sa zaručí aspoň v poslednom stupni konania.

ê 2013/33/EU

2.Členské štáty v prípade opravného prostriedku alebo preskúmania pred súdnym orgánom uvedeným v odseku 1 zabezpečia na požiadanie poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a zastupovania, ak je takáto pomoc nevyhnutná na zabezpečenie skutočného prístupu k spravodlivosti. To zahŕňa prinajmenšom prípravu požadovanej procesnej dokumentácie a účasť na pojednávaní pred súdnymi orgánmi v mene žiadateľa.

Bezplatnú právnu pomoc a zastupovanie poskytujú náležite kvalifikované osoby, ktoré ako také pripúšťa alebo povoľuje vnútroštátne právo, ktorých záujmy nie sú v rozpore alebo by sa potenciálne nemali dostať do rozporu so záujmami žiadateľa.

3.Členské štáty môžu tiež stanoviť, že sa bezplatná právna pomoc a zastupovanie poskytujú:

a)výlučne osobám, ktoré nedisponujú dostatočnými prostriedkami, a/alebo

Členské štáty môžu ustanoviť, že sa bezplatná právna pomoc a zastupovanie neposkytnú, ak príslušný orgán dospeje k záveru, že opravný prostriedok alebo preskúmanie nemá žiadne reálne predpoklady na úspech. V takomto prípade členské štáty zabezpečia, aby sa právna pomoc a zastupovanie svojvoľne neobmedzili a aby sa neznemožnil skutočný prístup žiadateľa k spravodlivosti.

4.Členské štáty tiež môžu:

5.Členské štáty môžu požadovať preplatenie akýchkoľvek uhradených nákladov, a to v plnej výške alebo čiastočne, ak a keď sa finančná situácia žiadateľa výrazne zlepší alebo ak sa rozhodnutie o úhrade takýchto nákladov prijalo na základe nepravdivých informácií, ktoré poskytol žiadateľ.

6.Vo vnútroštátnom práve sa stanovia postupy pre prístup k právnej pomoci a zastupovaniu.

KAPITOLA VI

OPATRENIA NA ZLEPŠENIE ÚČINNOSTI EFEKTÍVNOSTI SYSTÉMU PRIJÍMANIA

Článok 27 26

Príslušné orgány

Každý členský štát oznámi Komisii orgány zodpovedné za plnenie povinností vyplývajúcich z tejto smernice. Členské štáty informujú Komisiu vždy, keď sa tieto orgány zmenia.

ê 2013/33/EU

ð nový

Článok 28 27

Usmerňovanie, monitorovanie a kontrolný systém

1.Členské štáty s náležitým ohľadom na svoje ústavné systémy zavedú príslušné mechanizmy určené na to, aby sa zabezpečilo primerané usmerňovanie, monitorovanie a kontrola úrovne podmienok prijímania. ð Členské štáty zohľadnia [prevádzkové normy týkajúce sa podmienok prijímania a ukazovatele vytvorené Európskym podporným úradom pre azyl / Agentúrou Európskej únie pre azyl a akékoľvek ďalšie prevádzkové normy, ukazovatele alebo usmernenia týkajúce sa podmienok prijímania, zavedené v súlade s článkom [12] nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o Agentúre Európskej únie pre azyl]. ï

2.Členské štáty predložia Komisii príslušné informácie prostredníctvom formulára, ktorý je uvedený v prílohe I, a to najneskôr do 20. júla 2016. ð Systémy prijímania členských štátov sa monitorujú a posudzujú v súlade s postupom stanoveným v [kapitole 5] nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o Agentúre Európskej únie pre azyl] ï

ò nový

Článok 28

Plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí

1.Každý členský štát vypracuje plán pre prípad nepredvídaných udalostí, v ktorom sa stanovia plánované opatrenia, ktoré je nutné prijať na zabezpečenie primeraného prijímania žiadateľov podľa tejto smernice v prípadoch, keď sa daný členský štát potýka s neúmerným množstvom žiadateľov o medzinárodnú ochranu. Žiadateľov o medzinárodnú ochranu je potrebné považovať za osoby povinné zdržiavať sa na území daného štátu, vrátane osôb, v prípade ktorých je členský štát zodpovedný v súlade s nariadením (EÚ) XXX/XXX [dublinské nariadenie], pričom sa zohľadní nápravný alokačný mechanizmus uvedený v kapitole VII uvedeného nariadenia.

2.Prvý plán pre prípad nepredvídaných udalostí sa vytvorí s využitím vzoru, ktorý vypracuje Agentúra Európskej únie pre azyl, a oznámi sa tejto agentúre najneskôr do [6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Aktualizovaný plán pre prípad nepredvídaných udalostí sa potom oznámi Agentúre Európskej únie pre azyl každé dva roky. Členské štáty informujú Komisiu a Agentúru Európskej únie pre azyl pri každom aktivovaní plánu pre prípad nepredvídaných udalostí.

3.Plány pre prípad nepredvídaných udalostí, a najmä vhodnosť opatrení prijatých podľa týchto plánov, sa monitorujú a posudzujú v súlade s postupom stanoveným v [kapitole 5] nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o Agentúre Európskej únie pre azyl].

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

ð nový

Článok 29

Zamestnanci a zdroje

1.Členské štáty prijmú príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby orgány a ďalšie organizácie vykonávajúce túto smernicu absolvovali potrebnú základnú odbornú prípravu s ohľadom na potreby žiadateľov tak mužského, ako aj ženského pohlavia. ð Na tento účel členské štáty zahrnú do odbornej prípravy svojich zamestnancov európskej vzdelávací program v oblasti azylu vytvorený Agentúrou Európskej únie pre azyl v súlade nariadením (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o Agentúre Európskej únie pre azyl]. ï

2.Členské štáty pridelia zdroje, ktoré sú potrebné v súvislosti s vnútroštátnym právom, ktorým sa vykonáva táto smernica.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 30

Správy  Monitorovanie a hodnotenie Õ

Komisia podá Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do 20. júla 2017 ð troch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice ï  a potom najmenej raz za päť rokov Õ správu o uplatňovaní tejto smernice a navrhne potrebné zmeny a doplnenia.

Členské štáty zašlú ð [dva roky od nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a potom najmenej raz za päť rokov ï Komisii ð na žiadosť Komisie ï do 20. júla 2016 všetky informácie, ktoré sú potrebné na vypracovanie tejto správy.

Po predložení prvej správy Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade správy o uplatňovaní tejto smernice aspoň raz za päť rokov.

Článok 31

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú najneskôr do 20. júla 2015 do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 1 až 12, 14 až 28 a 30 a s prílohou I  1 až 8, 11, 15 až 25 a 27 až 30 do [šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Õ. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto opatrení ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 32

Zrušovacie ustanovenie

Smernica 2003/9/ES  2013/33/EÚ Õ sa pre členské štáty viazané touto smernicou zrušuje s účinnosťou od 21. júla 2015  dňa nasledujúceho po dni uvedenom v článku 31 ods. 1 prvom pododseku Õ bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehoty na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva stanovenej v časti B prílohy II prílohe I.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IIIII.

Článok 33

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Články 13 a 29 sa uplatňujú od 21. júla 2015.

Článok 34

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

ê 2013/33/EU

PRÍLOHA

Formulár, prostredníctvom ktorého členské štáty predkladajú informácie požadované podľa článku 28 ods. 2

Po uplynutí dátumu uvedeného v článku 28 ods. 2 sa informácie, ktoré majú členské štáty predložiť, znova predložia Komisii, pokiaľ dôjde k podstatnej zmene vo vnútroštátnom práve alebo praxi, ktorá nasleduje po poskytnutí informácií.

1. Na základe článku 2 písm. k) a článku 22 vysvetlite rôzne kroky vedúce k identifikácii osôb s osobitnými potrebami pri prijímaní a uveďte okamih, kedy tento proces identifikácie začal, ako aj dôsledky tohto procesu z hľadiska uspokojovania týchto potrieb, a to najmä v prípade maloletých osôb bez sprievodu, obetí mučenia, znásilnenia alebo iných závažných foriem psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia a obetí obchodovania s ľuďmi.

2. Poskytnite úplné informácie o type, názve a formáte dokladov uvedených v článku 6.

3. S odkazom na článok 15 uveďte, do akej miery je prístup žiadateľov na trh práce podmienený splnením osobitných podmienok a podrobne opíšte tieto obmedzenia.

4. S odkazom na článok 2 písm. g) opíšte, akým spôsobom sa poskytujú materiálne podmienky prijímania (t. j. ktoré materiálne podmienky prijímania sa poskytujú v materiálnej forme, formou peňažných príspevkov, poukážok alebo kombináciou týchto foriem) a uveďte sumu denných dávok poskytovaných žiadateľom.

5. Ak je to vhodné, s odkazom na článok 17 ods. 5 vysvetlite, aké referenčné údaje sa na základe vnútroštátneho práva alebo praxe používajú pri stanovení výšky finančnej pomoci poskytovanej žiadateľom. Pokiaľ sa na žiadateľov vzťahuje v porovnaní s vlastnými štátnymi príslušníkmi menej priaznivé zaobchádzanie, vysvetlite dôvody takejto skutočnosti.

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

PRÍLOHA III

ČASŤ A

Zrušená smernica

(v zmysle článku 32)

Smernica Rady 2003/9/ES

(Ú. v. EÚ L 31, 6.2.2003, s. 18 ).

ČASŤ B

Lehota na transpozíciu do vnútroštátneho práva

(v zmysle článku 32 31)

Smernica	Lehota na transpozíciu
2003/9/ES	6. február 2005
 2013/33/EÚ Õ	 20. júl 2015 Õ

_____________

ê 2013/33/EU (prispôsobené)

PRÍLOHA III

Tabuľka zhody

Smernica 2003/9/ES	Táto smernica
článok 1	článok 1
článok 2 úvodná časť	článok 2 úvodná časť
článok 2 písm. a)	—
článok 2 písm. b)	—
—	článok 2 písm. a)
článok 2 písm. c)	článok 2 písm. b)
článok 2 písm. d) úvodná časť	článok 2 písm. c) úvodná časť
článok 2 písm. d) bod i)	článok 2 písm. c) prvá zarážka
článok 2 písm. d) bod ii)	článok 2 písm. c) druhá zarážka
—	článok 2 písm. c) tretia zarážka
článok 2 písm. e), f) a g)	—
—	článok 2 písm. d)
článok 2 písm. h)	článok 2 písm. e)
článok 2 písm. i)	článok 2 písm. f)
článok 2 písm. j)	článok 2 písm. g)
článok 2 písm. k)	článok 2 písm. h)
článok 2 písm. l)	článok 2 písm. i)
—	článok 2 písm. j)
—	článok 2 písm. k)
článok 3	článok 3
článok 4	článok 4
článok 5	článok 5
článok 6 ods. 1 až 5	článok 6 ods. 1 až 5
—	článok 6 ods. 6
článok 7 ods. 1 a 2	článok 7 ods. 1 a 2
článok 7 ods. 3	—
článok 7 ods. 4 až 6	článok 7 ods. 3 až 5
—	článok 8
—	článok 9
—	článok 10
—	článok 11
článok 8	článok 12
článok 9	článok 13
článok 10 ods. 1	článok 14 ods. 1
článok 10 ods. 2	článok 14 ods. 2 prvý pododsek
—	článok 14 ods. 2 druhý pododsek
článok 10 ods. 3	článok 14 ods. 3
článok 11 ods. 1	—
—	článok 15 ods. 1
článok 11 ods. 2	článok 15 ods. 2
článok 11 ods. 3	článok 15 ods. 3
článok 11 ods. 4	—
článok 12	článok 16
článok 13 ods. 1 až 4	článok 17 ods. 1 až 4
článok 13 ods. 5	—
—	článok 17 ods. 5
článok 14 ods. 1	článok 18 ods. 1
článok 14 ods. 2 prvý pododsek úvodná časť, písm. a) a b)	článok 18 ods. 2 úvodná časť, písm. a) a b)
článok 14 ods. 7	článok 18 ods. 2 písm. c)
—	článok 18 ods. 3
článok 14 ods. 2 druhý pododsek	článok 18 ods. 4
článok 14 ods. 3	—
—	článok 18 ods. 5
článok 14 ods. 4	článok 18 ods. 6
článok 14 ods. 5	článok 18 ods. 7
článok 14 ods. 6	článok 18 ods. 8
článok 14 ods. 8 prvý pododsek úvodná časť prvá zarážka	článok 18 ods. 9 prvý pododsek úvodná časť písm. a)
článok 14 ods. 8 prvý pododsek druhá zarážka	—
článok 14 ods. 8 prvý pododsek tretia zarážka	článok 18 ods. 9 prvý pododsek písm. b)
článok 14 ods. 8 prvý pododsek štvrtá zarážka	—
článok 14 ods. 8 druhý pododsek	článok 18 ods. 9 druhý pododsek
článok 15	článok 19
článok 16 ods. 1 úvodná časť	článok 20 ods. 1 úvodná časť
článok 16 ods. 1 písm. a) prvý pododsek prvá, druhá a tretia zarážka	článok 20 ods. 1 prvý pododsek písm. a), b) a c)
článok 16 ods. 1 písm. a) druhý pododsek	článok 20 ods. 1 druhý pododsek
článok 16 ods. 1 písm. b)	—
článok 16 ods. 2	—
—	článok 20 ods. 2 a 3
článok 16 ods. 3 až 5	článok 20 ods. 4 až 6
článok 17 ods. 1	článok 21
článok 17 ods. 2	—
—	článok 22
článok 18 ods. 1	článok 23 ods. 1
—	článok 23 ods. 2 a 3
článok 18 ods. 2	článok 23 ods. 4
—	článok 23 ods. 5
článok 19	článok 24
článok 20	článok 25 ods. 1
—	článok 25 ods. 2
článok 21 ods. 1	článok 26 ods. 1
—	článok 26 ods. 2 až 5
článok 21 ods. 2	článok 26 ods. 6
článok 22	—
—	článok 27
článok 23	článok 28 ods. 1
—	článok 28 ods. 2
článok 24	článok 29
článok 25	článok 30
článok 26	článok 31
—	článok 32
článok 27	článok 33 prvý pododsek
—	článok 33 druhý pododsek
článok 28	článok 34
—	príloha I
—	príloha II
—	príloha III

PRÍLOHA II

Tabuľka zhody

Smernica 2013/33/EÚ	Táto smernica
článok 1	článok 1
článok 2 úvodná časť	článok 2 úvodná časť
článok 2 písm. a)	článok 2 ods. 1
článok 2 písm. b)	článok 2 ods. 2
článok 2 písm. c)	článok 2 ods. 3
článok 2 písm. d)	článok 2 ods. 4
článok 2 písm. e)	článok 2 ods. 5
článok 2 písm. f)	článok 2 ods. 6
článok 2 písm. g)	článok 2 ods. 7
článok 2 písm. h)	článok 2 ods. 8
článok 2 písm. i)	článok 2 ods. 9
—	článok 2 ods. 10
—	článok 2 ods. 11
článok 2 písm. j)	článok 2 ods. 12
článok 2 písm. k)	článok 2 ods. 13
článok 3	článok 3
článok 4	článok 4
článok 5	článok 5
článok 6 ods. 1 až 4	—
článok 6 ods. 5	článok 6
článok 6 ods. 6	—
článok 7 ods. 1	článok 7 ods. 1
článok 7 ods. 2	článok 7 ods. 2 prvý pododsek
—	článok 7 ods. 2 druhý pododsek
—	článok 7 ods. 3
článok 7 ods. 3	článok 7 ods. 6
článok 7 ods. 4 až 5	článok 7 ods. 4 až 5
—	článok 7 ods. 7 až 8
článok 8 ods. 1 až 2	článok 8 ods. 1 až 2
článok 8 ods. 3 písm. a) a b)	článok 8 ods. 3 písm. a) a b)
—	článok 8 ods. 3 písm. c)
článok 8 ods. 3 písm. c)	článok 8 ods. 3 písm. d)
článok 8 ods. 3 písm. d)	článok 8 ods. 3 písm. e)
článok 8 ods. 3 písm. e)	článok 8 ods. 3 písm. f)
článok 8 ods. 3 písm. f)	článok 8 ods. 3 písm. g)
článok 8 ods. 3 druhý pododsek	článok 8 ods. 3 druhý pododsek
článok 8 ods. 4	článok 8 ods. 4
článok 9	článok 9
článok 10	článok 10
článok 11	článok 11
článok 12	článok 12
článok 13	článok 13
článok 14	článok 14
článok 15 ods. 1	článok 15 ods. 1 prvý pododsek
—	článok 15 ods. 1 druhý pododsek
článok 15 ods. 2	článok 15 ods. 2
—	článok 15 ods. 3
článok 15 ods. 3	článok 15 ods. 4
—	článok 15 ods. 5
článok 16	—
článok 17 ods. 1 až 4	článok 16 ods. 1 až 4
—	článok 16 ods. 5
článok 17 ods. 5	článok 16 ods. 6
článok 18 ods. 1 až 8	článok 17 ods. 1 až 8
článok 18 ods. 9 prvá a druhý pododsek	článok 17 ods. 9 prvá a druhý pododsek
—	článok 17 ods. 9 tretia pododsek
—	článok 17a
článok 19	článok 18
článok 20 úvodná časť	článok 19 ods. 1
článok 20 ods. 1 prvý pododsek písm. a) až c)	článok 19 ods. 2 prvý pododsek písm. a) až c)
—	článok 19 ods. 2 prvý pododsek písm. e) až h)
článok 20 ods. 1 druhý pododsek	článok 19 ods. 2 druhý pododsek
článok 20 ods. 2	—
článok 20 ods. 3	článok 19 ods. 2 prvý pododsek písm. d)
článok 20 ods. 4	—
článok 20 ods. 5	článok 19 ods. 3
článok 20 ods. 6	článok 19 ods. 4
článok 21	článok 20
článok 22 ods. 1	článok 21 ods. 1
—	článok 21 ods. 2
článok 22 ods. 2 až 4	článok 21 ods. 3 až 5
článok 23 ods. 1 až 5	článok 22 ods. 1 až 5
—	článok 22 ods. 6
článok 24 ods. 1 prvý pododsek	článok 23 ods. 1 prvý pododsek
článok 24 ods. 1 druhý pododsek	—
—	článok 23 ods. 1 druhý pododsek
článok 24 ods. 2 až 3	článok 23 ods. 2 až 3
článok 24 ods. 4	článok 22 ods. 6
článok 25	článok 24
článok 26	článok 25
článok 27	článok 26
článok 28	článok 27
—	článok 28
článok 29	článok 29
článok 30 ods. 1 až 2	článok 30 ods. 1 až 2
článok 30 ods. 3	—
článok 31	článok 31
článok 32	článok 32
článok 33 ods. 1	článok 33
článok 33 ods. 2	—
článok 34	článok 34
príloha I	—
príloha II	príloha I
príloha III	príloha II

_____________