EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu7. 6. 2016

COM(2016) 378 final

2016/0176(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely zamestnania, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností

{SWD(2016) 193 final}
{SWD(2016) 194 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami politík v oblasti tejto politiky

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita

Náročnosť výzvy spočívajúcej v zlepšení schopnosti pritiahnuť talentovaných ľudí z krajín mimo EÚ a udržať si ich sa zvýšila a čelia jej všetky členské štáty. Hoci by každý členský štát mohol naďalej mať svoj vlastný vnútroštátny systém pre pracovníkov s vysokou úrovňou zručností, nezvýšila by sa tak príťažlivosť EÚ ako celku. Ak sa EÚ porovná s ostatnými hlavnými cieľovými krajinami s jednotnejším prístupom, členské štáty, najmä menšie členské štáty, nie sú primerane vybavené na to, aby obstáli v medzinárodnej konkurencii krajín uchádzajúcich sa o pracovníkov s vysokou úrovňou zručností.

Súčasná roztrieštená situácia s odlišnými a paralelnými vnútroštátnymi pravidlami vzťahujúcimi sa na tú istú kategóriu štátnych príslušníkov tretích krajín v členských štátoch nie je efektívna ani účinná pre žiadnu zo zúčastnených strán. Žiadatelia a zamestnávatelia sa musia riadiť komplexným regulačným rámcom, ktorý vytvára náklady a administratívnu záťaž, čo je náročné hlavne pre MSP. Okrem toho by bolo pre orgány členských štátov jednoduchšie a nákladovo efektívnejšie, keby uplatňovali jednotný, jasný a jednoduchý súbor pravidiel pre posudzovanie žiadostí týkajúcich sa pobytu a práce podaných pracovníkmi s vysokou úrovňou zručností.

EÚ, ktorá vystupuje voči vonkajšiemu svetu ako jeden celok, môže dosiahnuť úsporu z rozsahu a následne lepšie súťažiť s inými hlavnými cieľovými krajinami o obmedzenú ponuku pracovníkov s vysokou úrovňou zručností. Tento návrh je zameraný na zvýšenie celkovej príťažlivosti EÚ poskytnutím jediného, transparentného, pružného a efektívneho systému v rámci EÚ pre pracovníkov s vysokou úrovňou zručností. Ponukou jasných a rýchlych postupov prijímania v kombinácii s atraktívnymi podmienkami pobytu pre nich a pre ich rodiny vysiela EÚ týmto návrhom jasný signál pracovníkom s vysokou úrovňou zručností, že o nich stojí.

Iba opatrenie na úrovni EÚ môže pracovníkom s vysokou úrovňou zručností ponúknuť možnosť ľahko sa pohybovať, pracovať a zdržiavať sa vo viacerých členských štátoch EÚ. Mobilita v rámci EÚ pomáha lepšie reagovať na dopyt po pracovných silách s vysokou úrovňou zručností a kompenzovať nedostatok zručností. Vnútroštátne systémy naproti tomu nemôžu v dôsledku ich vlastnej povahy takúto možnosť – slobodne sa presťahovať z jedného členského štátu do druhého v prípade nedostatku pracovnej sily alebo v prípade výskytu pracovnej príležitosti – ponúknuť.

Aj v prípade vytvorenia harmonizovanejšieho systému v rámci EÚ a zrušenia paralelných vnútroštátnych systémov zostanú členským štátom ponechané právomoci v niektorých aspektoch, ako je napríklad ich v zmluve zakotvené právo určovať počty prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín prichádzajúcich z tretích krajín na ich územie s cieľom nájsť si prácu. Členské štáty budú mať tiež možnosť zaviesť prieskumy situácie na trhu práce, ak na ich trhoch práce bude dochádzať k vážnemu narušeniu, akým je vysoká miera nezamestnanosti v určitom povolaní alebo sektore. Okrem toho členské štáty budú mať kontrolu nad minimálnou výškou platu – aj keď bude viac zosúladená s dolným a horným limitom –, ktorá sa vypočíta na základe vnútroštátnych priemerných miezd, ako aj nad povolaniami s nedostatkom pracovných síl, na ktoré sa uplatnia nižšie limity.

•Proporcionalita

Tento návrh sa týka podmienok a postupov prijímania a práv pracovníkov s vysokou úrovňou zručností, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, pričom tieto postupy a práva sú prvkami spoločnej prisťahovaleckej politiky podľa článku 79 ZFEÚ. Pravidlá v rámci EÚ pre túto skupinu štátnych príslušníkov tretích krajín už existujú, paralelne s vnútroštátnymi pravidlami, je však potrebné ich zmeniť tak, aby riešili zistené problémy a umožnili úplné dosiahnutie cieľov smernice, pričom obsah a forma opatrení Únie by mala byť obmedzená na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

Návrh poskytuje dosiahnutie rovnováhy medzi posilnením práv vrátane mobility v rámci EÚ prostredníctvom vyššieho stupňa harmonizácie na jednej strane a inkluzívnejším systémom prostredníctvom ďalšieho zjednodušenia postupov prijímania (vrátane nižších minimálny výšok platov, čím rozšíril cieľovú skupinu), pričom ponecháva určitú flexibilitu pre členské štáty, pokiaľ ide o prispôsobenie systému ich vnútroštátnej situácii.

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Posúdenie vplyvu

2a) Sprístupnenie modrej karty EÚ širšej skupine pracovníkov s vysokou úrovňou zručností

2b) Transformácia modrej karty EÚ na nástroj na pritiahnutie vybranej skupiny pracovníkov s mimoriadnou úrovňou zručností

2c) Vytvorenie dvojstupňovej modrej karty so zameraním na rôzne úrovne schopností pracovníkov s vysokou úrovňou zručností

Sociálny vplyv bude pozitívny aj preto, že občania EÚ budú ťažiť z pozitívneho dosahu na celkový hospodársky rast, keďže sa odstráni nedostatok pracovnej sily a zručností, čo môže nepriamo prispieť k posilneniu znalostnej ekonomiky a tvorbe pracovných miest v EÚ. Vzhľadom na to, že tento systém sa zameriava na pracovníkov s vysokou úrovňou zručností, odvíja sa od dopytu a je dosť selektívny, a vzhľadom na to, že sa vytvárajú vhodné záruky, by potenciálny účinok presunu v prípade pracovníkov z EÚ nemal byť veľký. Držitelia modrej karty budú ťažiť z pozitívneho vplyvu v podobe posilnenia práva na zlúčenie rodiny, prístupu k dlhodobému pobytu a mobility v rámci EÚ. Pozitívne sociálne vplyvy možno očakávať aj v dôsledku zahrnutia osôb s postavením medzinárodnej ochrany, pretože osoby s vysokou úrovňou zručností a s postavením medzinárodnej ochrany by sa získaním modrej karty EÚ stali viditeľnejšími pre zamestnávateľov v ich hostiteľskom členskom štáte a boli by schopné získať prístup na trh práce aj v iných členských štátoch, než je ten členský štát, ktorý im poskytol ochranu. To uľahčuje ich účasť na trhu práce, čo podporuje ich integráciu a ich schopnosť zabezpečiť svoje vlastné živobytie.

Stanovisko výboru pre kontrolu regulácie

Výbor pre kontrolu regulácie predložil 5. februára 2016 posúdenie vplyvu a 2. marca 2016 sa uskutočnilo zasadnutie. Výbor vydal prvé (negatívne) stanovisko 4. marca 2016. Posúdenie vplyvu bolo znovu predložené 14. marca a druhé (pozitívne) stanovisko bolo vydané 18. marca 2016. Hlavnými problémami, ktoré si vyžadovali zlepšenie, na ktoré výbor pre kontrolu regulácie upozornil, boli tieto a zohľadnené boli takto:

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Vysvetľujúce dokumenty

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Cieľom tohto návrhu je stanoviť podmienky pre vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín žiadajúcich o pobyt v EÚ na účely zamestnania, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností, ktorí prichádzajú buď z krajín mimo EÚ, alebo majú oprávnený pobyt v EÚ alebo iné postavenie, a ich rodinných príslušníkov a vymedziť ich práva. Návrh tiež určuje podmienky, za ktorých sa štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú oprávnený pobyt v niektorom členskom štáte podľa podmienok tohto návrhu, môžu pohybovať a zdržiavať sa so svojimi rodinnými príslušníkmi v iných členských štátoch. Toto ustanovenie je v podstate podobné ako v smernici 2009/50/ES, ale upravené tak, aby bola zohľadnená skutočnosť, že modrá karta bude jediným prostriedkom prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín s vysokou úrovňou zručností.

V tomto článku sa stanovujú vymedzenia pojmov používaných v návrhu, ktoré sú do veľkej miery spoločné s ostatnými existujúcimi smernicami o legálnej migrácii. Vymedzuje sa je pojem „zamestnanie, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností“, ktorý nahrádza pojem „vysokokvalifikované zamestnanie“ uvedený v súčasnej smernici. V súlade s vnútroštátnym právom a postupmi sa vzťahuje na platené zamestnanie vykonávané osobou, ktorá má požadované kompetencie preukázané vyššou odbornou kvalifikáciou. Táto kvalifikácia môže byť potvrdená buď „vysokoškolským vzdelaním“, (t. j. úspešným ukončením post-sekundárneho vysokoškolského vzdelávania alebo rovnocenného terciárneho vzdelávacieho programu, ktorý zodpovedá aspoň úrovni 6 klasifikácie ISCED 23 2011 alebo úrovni 6 európskeho kvalifikačného rámca) alebo „vyššími odbornými zručnosťami“ (t. j. zručnosťami osvedčenými aspoň troma rokmi odbornej praxe na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským vzdelaním a relevantnými pre prácu alebo povolanie, ktoré sa majú vykonávať). Úroveň požadovaných zručností zostáva nezmenená, ale členské štáty sú povinné uznať odbornú prax ako alternatívu vzdelania. Okrem toho je novinou osobitný odkaz na úrovne klasifikácie ISCED a EKR, ktorý má poskytnúť ďalšie objasnenie.

Návrh, podobne ako smernica 2009/50/ES, sa nevzťahuje na občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom v EÚ a chcú sa presťahovať do iného členského štátu, na sezónnych pracovníkov a vyslaných pracovníkov. Keďže existujú potenciálne presahy medzi rozsahom pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 24 a tohto nástroja, tento článok výslovne vylučuje z rozsahu pôsobnosti smernice štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o pobyt v niektorom členskom štáte ako výskumní pracovníci v zmysle smernice (EÚ) 2016/801 s cieľom vykonať výskumný projekt. Výskumní pracovníci prijatí podľa smernice (EÚ) 2016/801 s oprávneným pobytom môžu požiadať o vydanie modrej karty EÚ v zmysle tejto smernice na iné účely ako tie, na ktoré sa vzťahuje smernica (EÚ) 2016/801.

Vykoná sa zmena oproti smernici 2009/50/ES, podľa ktorej budú mať rodinní príslušníci občanov EÚ, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, prístup k modrej karte EÚ s cieľom umožniť im nájsť si zamestnanie, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností, a uskutočňovať služobné cesty do rôznych členských štátov bez ohľadu na to, či ich daný občan Únie ich sprevádza. Títo štátni príslušníci tretích krajín s vysokou úrovňou zručností, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občanov EÚ, majú rovnaké krátkodobé a dlhodobé potreby profesijnej mobility v rámci EÚ ako iní štátni príslušníci tretích krajín s vysokou úrovňou zručností, a nemala by im byť odopretá možnosť požiadať o modrú kartu EÚ. ktorú by mali vo svojej krajine pôvodu, len z dôvodu, že v súčasnosti majú oprávnený pobyt v EÚ ako rodinní príslušníci občanov EÚ.

Navrhovaná smernica sa naďalej neuplatňuje na osoby usilujúce o medzinárodnú ochranu a čakajúce na rozhodnutie o svojom postavení alebo osoby, ktorým sa poskytla dočasná ochrana, alebo majú pobyt v určitom členskom štáte na prísne dočasnom základe. Ako novinku zahŕňa aj osoby s postavením medzinárodnej ochrany podľa smernice 2011/95/EÚ („smernica o oprávnení na medzinárodnú ochranu“). Tieto osoby budú môcť požiadať o modrú kartu EÚ ako ktorýkoľvek iný štátny príslušník tretej krajiny, pričom budú mať naďalej všetky práva, ktoré požívajú ako osoby pod ochranou (pozri tiež poznámky k článkom 15 a 16). K modrej karte EÚ majú prístup aj štátni príslušníci tretích krajín, ktorí budú presídlení do členských štátov v rámci budúcich systémov EÚ a ktorým budú poskytnuté podobné práva, ako sú práva stanovené v smernici o oprávnení na medzinárodnú ochranu. Zvýši sa tak dostupnosť osôb s vysokou úrovňou zručností a s postavením medzinárodnej ochrany pre zamestnávateľov a môžu sa zamestnať cielenejším spôsobom v súlade s ich zručnosťami a vzdelaním, a pokryť tak chýbajúce pracovné sily v sektoroch a povolaniach v ktoromkoľvek členskom štáte. To im umožňuje, aby sa aktívne zapojili do trhu práce, čo podporuje ich integráciu, a aby si ľahšie zabezpečili svoje živobytie. Okrem toho sa tým zabráni nevyužitiu ich zručností v prípade, že neexistujú žiadne voľné miesta v ich konkrétnej oblasti v členskom štáte, ktorý im poskytol ochranu, čo povedie k účinnejšiemu rozloženiu pracovných síl na trhu práce. V pripravovanej revízii smernice o oprávnení na medzinárodnú ochranu sa vykonajú potrebné odkazy a zmeny s cieľom zabezpečiť konzistentnosť.

Nachádzať sa tu bude aj ustanovenie na zaistenie dodržiavania medzinárodných dohôd uzatvorených Úniou a/alebo jej členskými štátmi na zabezpečenie etického náboru, t. j. na ochranu sektorov v rozvojových krajinách, ktoré čelia nedostatku pracovníkov.

Na rozdiel od smernice 2009/50/ES nový návrh neumožňuje členským štátom, aby mali paralelné vnútroštátne systémy zamerané na tú istú skupinu pracovníkov s vysokou úrovňou zručností. V záujme pretavenia systému modrých kariet EÚ do systému so skutočným záberom v rámci celej EÚ sú členské štáty povinné udeľovať osobám, ktoré patria do pôsobnosti tohto systému, modrú kartu EÚ namiesto vnútroštátneho povolenia na vykonávanie práce s vysokou úrovňou zručností. Členské štáty môžu vnútroštátne povolenia vydávať iba v súvislosti s pracovníkmi z tretích krajín, ktorí nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a to v rámci obmedzení stanovených v iných právnych predpisoch EÚ v oblasti legálnej migrácie.

Návrhom sa harmonizujú podmienky a postupy prijímania uplatňované na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí patria do rozsahu jej pôsobnosti, a na ich rodinných príslušníkov, ako aj na ich následnú mobilitu do iných členských štátov.

Členské štáty majú však naďalej možnosť uplatňovať priaznivejšie podmienky, pokiaľ ide o práva, najmä pokiaľ ide o rovnaké zaobchádzanie (článok 15) a práva rodinných príslušníkov (článok 16). Členské štáty môžu mať výhodnejšie postupy v situáciách dočasnej nezamestnanosti (článok 14) a povolenej neprítomnosti na území po udelení postavenia osoby s dlhodobým pobytom získal (článok 17 ods. 5). Okrem toho môžu členské štáty zaviesť priaznivejšie ustanovenia o procesných zárukách (článok 10).

V článku 5 sa stanovujú podmienky, ktoré žiadateľ musí splniť na to, aby sa mohol stať držiteľom modrej karty EÚ. Okrem všeobecných podmienok podobných tým, ktoré sú zahrnuté v smernici 2009/50/ES, a iných existujúcich predpisov v rámci acquis o legálnej migrácii (napr. povinnosť mať platný cestovný doklad, zdravotné poistenie a nepredstavovať hrozbu pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo verejné zdravie) sú tu aj tieto osobitné podmienky:

– odseky 4 a 5: tieto ustanovenia zavádzajú povinnú nižšiu minimálnu výšku platu (80 percent všeobecnej minimálnej výšky platu) pre povolania s nedostatkom pracovných síl, ktoré určia členské štáty a ktoré patria do hlavných skupín 1 a 2 klasifikácie ISCO 26 , ako aj pre mladých absolventov vysokých škôl. V smernici 2009/50/ES je stanovená iba nepovinná nižšia minimálna výška platu pre povolania s nedostatkom pracovných síl na minimálnej úrovni 1,2-násobku priemernej mzdy. Odchýlka týkajúca sa čerstvých absolventov, ktorá v smernici 2009/50/ES nebola, uľahčuje prístup k modrej karte EÚ mladým odborníkom, ktorí pravdepodobne nemajú dostatočnú odbornú prax, aby mohli žiadať vysoké platy 27 . Toto zjednodušenie je v súlade s nedávnymi zmenami právnych predpisov EÚ týkajúcich sa študentov [smernica (EÚ) 2016/801], podľa ktorých si môžu absolventi hľadať zamestnanie v hostiteľskom členskom štáte počas obdobia najmenej deviatich mesiacov.

Články 6 a 7 – Dôvody zamietnutia, odňatia alebo odmietnutia obnovenia modrej karty EÚ

V týchto ustanoveniach sa stanovujú povinné a nepovinné dôvody zamietnutia, ako aj odňatia a odmietnutia obnovenia karty. Tieto dôvody sú zväčša rovnaké ako dôvody uvedené v smernici 2014/66/EÚ v prípade zamestnancov presunutých v rámci podniku a niektoré ustanovenia boli v porovnaní so smernicou 2009/50/ES pridané.

Pokiaľ ide o možnosť vykonať prieskum situácie na trhu práce, podľa smernice 2009/50/ES majú členské štáty v tomto smere neobmedzené právo, v návrhu je však prieskum situácie povolený iba vtedy, ak na trhu práce členského štátu dochádza k vážnemu narušeniu, akým je vysoká miera nezamestnanosti v danom povolaní alebo sektore v konkrétnom regióne na jeho území. Ak členský štát plánuje vykonať prieskum situácie na trhu práce, pošle odôvodnené oznámenie Komisii a oznámi túto skutočnosť žiadateľom a zamestnávateľom. Členské štáty môžu do posudzovania okolnosti vzťahujúcich sa na trh práce zapojiť sociálnych partnerov.

Články 8, 9, 10 a 11 – modrá karta EÚ, žiadosti o prijatie, procesné záruky a poplatky

Žiadatelia, v prípade ktorých príslušný členský štát prijal pozitívne rozhodnutie, dostanú povolenie na pobyt nazvané „modrá karta EÚ“ s uvedením podmienok, za ktorých smú pracovať. Štandardné obdobie platnosti modrej karty EÚ je najmenej 24 mesiacov. V prípade, že pracovná zmluva je na kratšie obdobie, platnosť modrej karty EÚ by mala byť aspoň na obdobie trvania pracovnej zmluvy plus tri mesiace. Ak je však modrá karta EÚ obnovená, obdobie platnosti by malo byť v každom prípade aspoň 24 mesiacov. Podľa smernice 2009/50/ES majú členské štáty možnosť voľby štandardnej platnosti medzi 1 rokom a 4 rokmi alebo dĺžkou zmluvy plus tri mesiace, a to rovnako v prípade prvého povolenia či obnovenia povolenia.

Žiadosti o udelenie modrej karty EÚ možno podať na území členského štátu alebo mimo neho, avšak v prípade podania žiadosti na území členského štátu musí byť splnená podmienka, že žiadateľ už je z akýchkoľvek dôvodov oprávnený na pobyt na území tohto členského štátu (s prihliadnutím na to, že sú kategórie, ktoré sú z pôsobnosti podľa článku 3 ods. 2 vylúčené ). Toto ustanovenie je menej obmedzujúce ako ustanovenia smernice 2009/50/ES, ktoré členským štátom poskytujú možnosť povoliť všetkým štátnym príslušníkom tretích krajín s oprávneným pobytom požiadať o kartu len na ich území.

Členské štáty oznámia žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti najneskôr do 60 dní od predloženia žiadosti. Ide o skrátenie z 90 dňovej lehoty uvedenej v smernici 2009/50/ES.

Zavádza sa dobrovoľný systém „uznaných zamestnávateľov“, ktorý smernica 2009/50/ES neobsahovala. Postup uznávania je regulovaný na vnútroštátnej úrovni; takýto postup však musí byť transparentný a nesmie byť spojený s neúmernou alebo nadmernou administratívnou záťažou a nákladmi pre zamestnávateľov. Ak bol zamestnávateľ uznaný v súlade s týmto článkom, postup podávania žiadostí o vydanie modrej karty EÚ musí byť zrýchlený (maximálne 30 dní) a spojený s procesnými zjednodušeniami (t. j. nevyžadujú sa žiadne dôkazy kvalifikácie v prípade neregulovaných povolaní a nevyžaduje sa zdravotné poistenie).

V článku 23 sa vyžaduje, čo je novinka v porovnaní so smernicou 2009/50/ES, aby členské štáty poskytovali žiadateľom ľahko dostupné informácie o podmienkach vstupu a pobytu, ako aj o právach. Zároveň od nich vyžaduje, aby Komisii oznámili údaje o niekoľkých aspektoch, ako napríklad minimálne výšky ročného platu, zoznam povolaní s nedostatkom pracovných síl, prípady, v ktorých členské štáty využili doložku o etickom nábore, a povolené pracovné činnosti na ich území.

Článok 23 vyžaduje, aby členské štáty oznámili Komisii štatistické údaje o počte vydaných zamietnutých, odňatých alebo obnovených modrých kariet, ako aj o povoleniach vydaných rodinným príslušníkom. Tieto štatistické údaje by mali byť rozčlenené podľa období platností povolení, pohlavia a veku uchádzačov a podľa odvetvia hospodárstva. Mali by umožňovať aj vyčlenenie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bola udelená modrá karta EÚ a ktorí sú osobami s postavením medzinárodnej ochrany alebo majú právo na voľný pohyb, ako aj držiteľov modrej karty EÚ, ktorí získali postavenie osoby s dlhodobým pobytom. Určitá štatistika sa už vyžaduje podľa smernice 2009/50/ES, ale návrh obsahuje ďalšie požiadavky na členské štáty, ktoré majú zásadný význam pre monitorovanie vykonávania a rozvoja systému.

Na základe článku 25 má Komisia predložiť každé tri roky Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice, a najmä posúdiť vplyv uplatňovania článkov 5, 12, 19 a 20 a navrhnúť akékoľvek potrebné zmeny. Ide o štandardné ustanovenie, ale nové pravidlá mobility sú osobitným predmetom záujmu.

Článok 26 ukladá členským štátom povinnosť určiť kontaktné body na výmenu informácií v súvislosti s článkami 17 (postavenie osoby s dlhodobým pobytom), 19 (pracovné činnosti), 20 (dlhodobá mobilita) a 23 (vykonávacie opatrenia). Cieľom je rozšíriť výmenu informácií v porovnaní so smernicou 2009/50/ES.

2016/0176 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely zamestnania, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 79 ods. 2 písm. a) a b),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 28 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 29 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)V oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom „Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu 30 sa stanovuje cieľ, že Únia sa stane hospodárstvom založeným na znalostiach a inovácii, že zníži administratívnu záťaž na podniky a lepšie zosúladí ponuku na trhu práce s dopytom. Opatrenia na uľahčenie prijímania pracovníkov s vysokou úrovňou zručností, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, sa musia chápať v uvedenom širšom kontexte.

(2)V záveroch Európskej rady z 26. a 27. júna 2014 sa uvádza, že Európa musí súťažiť v celosvetovom úsilí o získanie talentovaných ľudí, aby zostala atraktívnou destináciou pre talentovaných a odborne spôsobilých ľudí. Mali by sa preto vypracovať stratégie na maximalizáciu príležitostí legálnej migrácie vrátane zjednodušenia existujúcich pravidiel.

(3)V európskej migračnej agende prijatej 13. mája 2015 sa vyzýva k vytvoreniu atraktívneho systému v rámci EÚ pre vysokokvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín a uvádza sa v nej, že je potrebná revízia smernice Rady 2009/50/ES 31 , aby bola účinnejšia v priťahovaní talentovaných ľudí do Únie, čo by prispelo k riešeniu demografických problémov, ktorým čelí Únia, a nedostatku pracovných síl a zručností v kľúčových odvetviach hospodárstva Únie.

(4)Treba riešiť problémy identifikované v správe o vykonávaní smernice 2009/50/ES. Únia by sa mala zamerať na vytvorenie atraktívnejšieho a účinného systému v rámci EÚ pre pracovníkov s vysokou úrovňou zručností. Prístup EÚ zameraný na pritiahnutie pracovníkov s vysokou úrovňou zručností by sa mal ďalej harmonizovať a modrá karta EÚ by mala byť v tejto súvislosti hlavným nástrojom s rýchlejšími postupmi, pružnejšími a inkluzívnejšími kritériami prijímania a širšími právami vrátane viac uľahčenej mobility v rámci EÚ. Znamenalo by to podstatné zmeny smernice 2009/50/ES, preto by sa uvedená smernica mala zrušiť a nahradiť novou smernicou.

(5)Mal by sa vytvoriť systém prijímania v rámci EÚ s cieľom pritiahnuť do Únie a udržať si v nej pracovníkov s vysokou úrovňou zručností. Členské štáty by mali všetkým žiadateľom, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, vydať modrú kartu EÚ namiesto vnútroštátneho povolenia. Členské štáty by mali mať právo vydávať štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, iné povolenia, než je modrá karta EÚ, a to na akýkoľvek účel zamestnania, s výhradou obmedzení vyplývajúcich z iných smerníc v oblasti migrácie pracovnej sily.

(6)Pojem pracovník s vysokou úrovňou zručností by mal nahradiť pojem vysokokvalifikovaný pracovník, pretože musí zdôrazňovať, že v rámci kritérií prijímania sa zohľadňuje tak formálna kvalifikácia získaná vzdelaním, ako aj zodpovedajúca odborná prax. Podľa odporúčania Rady z 20. decembra 2012 32 , potvrdzovanie výsledkov vzdelávania, a to kompetencií (znalostí, zručností a postojov) 33 získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, môže zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní zamestnateľnosti a mobility. Odporúča sa v ňom členským štátom, aby najneskôr do roku 2018 zaviedli opatrenia na potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa. Mechanizmy a opatrenia na hodnotenie a potvrdzovanie odbornej praxe nie sú ľahko dostupné vo všetkých členských štátoch, preto by sa pre ustanovenia, ktoré sa týkajú uznávania odborných skúseností, malo stanoviť dodatočné dvojročné transpozičné obdobie po nadobudnutí účinnosti tejto smernice s cieľom umožniť členským štátom takéto mechanizmy a opatrenia v prípade potreby zaviesť. Národné kontaktné body členských štátov pre modrú kartu EÚ by mali nadviazať účinnú spoluprácu so zainteresovanými stranami a sieťami v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, zamestnávania a mládeže, ako aj v iných relevantných oblastiach politiky, a to na účely uznávania odbornej praxe podľa tejto smernice.

(7)Touto smernicou by nemalo byť dotknuté právo členských štátov podľa článku 79 ods. 5 zmluvy určiť počty prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú na ich územie z tretích krajín s cieľom nájsť si prácu. Na tomto základe by členské štáty mali byť schopné označiť žiadosť o modrú kartu EÚ za neprípustnú, alebo ju zamietnuť. V článku 79 ods. 5 ZFEÚ sa hovorí iba o štátnych príslušníkoch tretích krajín, ktorí prichádzajú z tretích krajín, pričom právo určiť počty prijímaných osôb sa neuplatňuje v situáciách, keď štátnemu príslušníkovi tretej krajiny už bol povolený vstup na územie členských štátov podľa tejto smernice a on usiluje o predĺženie pobytu v tom istom alebo v druhom členskom štáte.

(8)Osoby s postavením medzinárodnej ochrany podľa článku 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ 34 majú široký súbor práv vrátane prístupu na trh práce v členskom štáte, ktorý im poskytol ochranu. Aby sa ďalej podporilo sociálne začlenenie týchto osôb a zlepšili sa ich príležitosti na trhu práce v celej Únii, mali by tie z nich, ktoré majú vysokú úroveň zručností, byť oprávnené požiadať o modrú kartu EÚ. Počas trvania ich postavenia medzinárodnej ochrany, keď sú súbežne aj držiteľmi modrej karty EÚ, mali by podliehať rovnakým pravidlám ako všetci ostatní štátni príslušníci tretích krajín, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Z dôvodov právnej zrozumiteľnosti a koherentnosti by sa ustanovenia tejto smernice o rovnakom zaobchádzaní a zlúčení rodiny nemali vzťahovať na túto kategóriu držiteľov modrej karty EÚ v členskom štáte, ktorý im poskytol medzinárodnú ochranu. Tieto práva by mali byť naďalej upravené v rámci acquis v oblasti azylu a prípadne smernicou Rady 2003/86/ES 35 .

(9)Presun zodpovednosti za ochranu osôb s postavením medzinárodnej ochrany nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice: postavenie ochrany a práva s tým súvisiace by nemali byť presunuté na iný členský štát na základe vydania modrej karty EÚ.

(10)Aby sa uľahčila nezávislá mobilita v rámci EÚ a výkon pracovných činností štátnych príslušníkov tretích krajín s vysokou úrovňou zručností, ktorí požívajú právo na voľný pohyb, mal by im byť poskytnutý prístup k modrej karte EÚ podľa rovnakých pravidiel, aké sa uplatňujú na ktoréhokoľvek iného štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Toto by sa malo uplatňovať bez ohľadu na to, či príslušný občan Únie uplatnil základné právo na slobodný pohyb a pobyt podľa článku 21 ZFEÚ a bez ohľadu na to, či sa dotknutý štátny príslušník tretej krajiny stal najprv držiteľom modrej karty EÚ alebo osobou, ktorá požíva právo na voľný pohyb. Právami, ktoré títo štátni príslušníci tretích krajín získavajú ako držitelia modrej karty EÚ, by nemali byť dotknuté práva, ktoré môžu mať podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES 36 . Z dôvodov právnej zrozumiteľnosti a jednotnosti majú pravidlá uvedené v smernici 2004/38/ES, pokiaľ ide o zlúčenie rodiny a rovnaké zaobchádzanie, prednosť. Všetky ustanovenia týkajúce sa osôb, ktoré požívajú právo na voľný pohyb, uvedené v tejto smernici by sa mali uplatňovať aj v prípade, ak je takéto právo odvodené od tých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí požívajú právo na voľný pohyb rovnocenné s právom občanov Únie na základe dohôd medzi Úniou a jej členskými štátmi a tretími krajinami alebo medzi Úniou a tretími krajinami.

(11)Táto smernica by sa nemala vzťahovať na kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa uplatňuje osobitný systém podľa práva Únie s osobitnými podmienkami vstupu a súborom práv, v prípadoch, keď by zaradenie týchto kategórií do tejto smernice odporovalo princípu uvedeného systému, vytváralo zbytočnú právnu zložitosť alebo mohlo zahŕňať riziko zneužitia. Táto smernica by sa nemala vzťahovať na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o pobyt v členskom štáte ako výskumní pracovníci s cieľom vykonať výskumný projekt, pretože sa na nich vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 37 , ktorou sa zavádza osobitný postup prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu. Výskumní pracovníci prijatí podľa smernice (EÚ) 2016/801, ktorý majú oprávnený pobyt, by mali byť oprávnení požiadať o modrú kartu EÚ podľa tejto smernice na iné účely ako tie, na ktoré sa vzťahuje smernica (EÚ) 2016/801.

(12)Táto smernica by okrem toho nemala mať vplyv na možnosť držiteľa modrej karty EÚ požívať dodatočné práva a výhody, ktoré mu môžu byť poskytnuté na základe vnútroštátneho práva a sú v súlade s touto smernicou.

(13)Je potrebné stanoviť flexibilný systém prijímania odvíjajúci sa od dopytu a založený na objektívnych kritériách, akými sú pracovná zmluva alebo záväzná pracovná ponuka na najmenej 6 mesiacov, minimálna výška platu, ktorú môžu členské štáty upraviť podľa situácie na trhu práce, a vyššia odborná kvalifikácia.

(14)Touto smernicou nie sú dotknuté vnútroštátne postupy v oblasti uznávania diplomov. Na účely posúdenia, či má dotknutý štátny príslušník tretej krajiny vysokoškolské vzdelanie alebo rovnocennú kvalifikáciu, treba odkázať na úrovne 6, 7 a 8 klasifikácie ISCED (Medzinárodnej klasifikácie štandardov vzdelávania) 2011 alebo na úrovne 6, 7 a 8 do značnej miery rovnocenného EKR (európskeho kvalifikačného rámca), podľa toho, čo si príslušný členský štát vyberie.

(15)V záujme zabezpečenia dostatočnej úrovne harmonizácie podmienok prijímania v rámci celej Únie by sa mali stanoviť minimálne aj maximálne faktory pre výpočet minimálnej výšky platu. Členské štáty by mali stanoviť svoje minimálne výšky platu v súlade so situáciou na trhoch práce a ich organizáciou a v súlade s ich všeobecnou prisťahovaleckou politikou.

(16)Pre špecifické povolania by sa mala stanoviť nižšia minimálna výška platu, ak sa dotknutý členský štát domnieva, že tu existuje osobitný nedostatok pracovných síl, a ak sú tieto povolania súčasťou hlavnej skupiny 1 a 2 klasifikácie ISCO (Medzinárodnej štandardnej klasifikácie povolaní).

(17)Nižšia minimálna výška platu by mala byť stanovená aj v prospech štátnych príslušníkov tretích krajín počas určitého obdobia po absolvovaní štúdia. Toto obdobie by malo byť poskytnuté vždy, keď štátny príslušník tretej krajiny dosiahne úroveň vzdelania relevantnú na účely tejto smernice, konkrétne úroveň 6, 7 alebo 8 klasifikácie ISCED 2011 alebo úroveň 6, 7 alebo 8 EKR v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu. Malo by sa uplatňovať vždy, keď štátny príslušník tretej krajiny požiada o prvú modrú kartu EÚ alebo o obnovenie karty do troch rokov od dátumu získania kvalifikácie, a okrem toho vtedy, keď štátny príslušník tretej krajiny požiada o prvé obnovenie modrej karty EÚ a pôvodná modrá karta EÚ bola vydaná na obdobie kratšie ako 24 mesiacov. Po uplynutí týchto odkladných období, ktoré môžu prebiehať paralelne, možno v prípade mladých odborníkov odôvodnene očakávať, že nadobudli dostatočné odborné skúsenosti, aby sa na nich mohla uplatniť bežná minimálna výška platu.

(18)Mali by sa vymedziť podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely zamestnania, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností, vrátane kritérií oprávnenosti týkajúcich sa minimálnej výšky platu. Toto vymedzenie by nemalo mať za cieľ stanovenie platov – a preto by nemalo ísť o odchýlku od pravidiel alebo postupov na úrovni členských štátov, ani od kolektívnych dohôd – a malo by sa využiť na vytvorenie určitej harmonizácie v tejto oblasti. Táto smernica v plnej miere rešpektuje právomoci členských štátov, a to najmä v oblasti zamestnanosti, práce a sociálnych vecí.

(19)Nemalo by byť potrebné, aby štátny príslušník tretej krajiny bol držiteľom cestovného dokladu, ktorého platnosť pokrýva celé obdobie trvania pôvodnej modrej karty EÚ. Štátnym príslušníkom tretích krajín by malo byť dovolené, aby si počas obdobia, v ktorom sú držiteľmi modrej karty EÚ, obnovili svoj cestovný doklad.

(20)Členské štáty by mali zamietnuť žiadosti o modrú kartu EÚ a mali by mať možnosť odobrať alebo odmietnuť obnovenie modrej karty EÚ, ak existuje riziko ohrozenia verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia. Akékoľvek zamietnutie z dôvodu ohrozenia verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti by v súlade so zásadou proporcionality malo vychádzať z individuálneho správania dotknutej osoby. Choroba alebo zdravotné postihnutie, ktoré nastali po tom, ako bol štátny príslušník tretej krajiny prijatý na územie prvého členského štátu, by nemali predstavovať jediný dôvod pre odňatie alebo odmietnutie obnovenia modrej karty EÚ alebo pre nevydanie modrej karty EÚ v druhom členskom štáte.

(21)Členským štátom by malo byť dovolené odobrať alebo odmietnuť obnovenie modrej karty EÚ, ak držiteľ modrej karty EÚ nesplnil podmienky mobility tejto smernice alebo ak opakovane uplatnil svoje právo na mobilitu zneužívajúcim spôsobom, napríklad požiadaním o modrú kartu EÚ v druhom členskom štáte a okamžitým začatím výkonu zamestnania, hoci je jasné, že podmienky nebudú splnené a žiadosť bude zamietnutá.

(22)Každé rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o modrú kartu EÚ alebo odobratí alebo odmietnutí obnovenia modrej karty EÚ by malo zohľadňovať špecifické okolnosti daného prípadu a rešpektovať zásadu proporcionality. V prípade, že sa dôvod zamietnutia týka činnosti zamestnávateľa, menšie pochybenie by v žiadnom prípade nemalo predstavovať jediný dôvod zamietnutia žiadosti, odňatia povolenia alebo odmietnutia jeho obnovenia.

(23)Keď sú splnené všetky podmienky prijímania, členské štáty by mali modrú kartu EÚ vydať v určených lehotách. Ak členský štát vydáva povolenia na pobyt iba na svojom území a ak sú splnené všetky podmienky tejto smernice týkajúce sa prijímania, mal by tento členský štát dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udeliť potrebné vízum. Malo by sa zabezpečiť, aby príslušné orgány účinne spolupracovali, aby vízum mohlo byť vydané bezodkladne.

(24)Pravidlá týkajúce sa lehoty na spracovanie žiadosti o modrú kartu EÚ by mali zaručovať rýchle vydávanie povolení vo všetkých prípadoch. Lehota na preskúmanie žiadosti o modrú kartu EÚ by nemala zahŕňať čas potrebný na prípadné uznanie odbornej kvalifikácie ani čas potrebný na udelenie víza, ak je potrebné.

(25)Formát modrej karty EÚ by mal byť v súlade s nariadením (ES) č. 1030/2002 38 , aby členským štátom umožnil uvádzať najmä informácie o podmienkach, za ktorých daná osoba smie pracovať.

(26)Príslušný členský štát by mal zaistiť, aby žiadatelia mali právo napadnúť pred súdom alebo tribunálom každé rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o modrú kartu EÚ alebo o neobnovení alebo odňatí modrej karty EÚ. Týmto nie je dotknutá možnosť určiť správny orgán, ktorý vykoná správne preskúmanie takýchto rozhodnutí vopred.

(27)Keďže držitelia modrej karty EÚ sú pracovníkmi s vysokou úrovňou zručností, ktorí prispievajú k riešeniu nedostatku pracovných síl a zručností v kľúčových sektoroch, zásada prístupu na trh práce by mala byť všeobecným pravidlom. V situácii, keď na domácom trhu práce dochádza k vážnemu narušeniu, akým je vysoká miera nezamestnanosti v danom povolaní alebo sektore, ktoré môže byť obmedzené na určité regióny alebo iné časti územia, členský štát by pred vydaním modrej karty EÚ mal mať možnosť zohľadniť situáciu na svojom trhu práce.

(28)Ak sa členské štáty rozhodnú využiť túto možnosť v prípade určitého povolania alebo sektoru, pravdepodobne na určitej časti svojho územia, mali by zaslať Komisii oznámenie, v ktorom sa vysvetľujú hospodárske, sociálne a iné dôvody odôvodňujúce rozhodnutie o vykonaní takéhoto prieskumu situácie na trhu práce v nasledujúcich 12 mesiacoch, a mali by takto postupovať aj v prípade každého ďalšieho 12-mesačného obdobia. Členské štáty môžu do posudzovania okolností vzťahujúcich sa na domáci trh práce zapojiť sociálnych partnerov. Toto overenie by nemalo byť možné v prípade obnovovania modrej karty EÚ v prvom členskom štáte. V prípade modrých kariet EÚ v druhom členskom štáte by zohľadnenie situácie na trhu práce malo byť možné len vtedy, keď členský štát zaviedol overovanie aj pre prvé žiadosti pri štátnych príslušníkoch tretích krajín prichádzajúcich z tretích krajín a zaslal osobitné odôvodnené oznámenie. V prípade, že sa členské štáty rozhodnú využiť túto možnosť, mali by to oznámiť žiadateľom a zamestnávateľom jasným, prístupným a transparentným spôsobom, aj online.

(29)Pri vykonávaní tejto smernice by sa členské štáty mali zdržať vykonávania aktívneho náboru v rozvojových krajinách v sektoroch trpiacich nedostatkom ľudských zdrojov. V kľúčových sektoroch, napríklad zdravotníctve, by sa mala vyvinúť politika a mali by sa vypracovať zásady etického náboru, ktoré by sa uplatňovali v prípade zamestnávateľov vo verejnom a súkromnom sektore. Takýto postup je v súlade so záväzkom EÚ dodržiavať globálny kódex WHO z roku 2010 pre medzinárodný nábor zdravotníckych pracovníkov 39 a so závermi Rady a členských štátov zo 14. mája 2007 k Európskemu akčnému programu na riešenie nedostatku zdravotníckych pracovníkov v rozvojových krajinách (2007 – 2013), a prípadne v sektore vzdelávania. Táto politika a tieto zásady by sa mali posilniť vypracovaním a uplatňovaním mechanizmov, usmernení a iných nástrojov na prípadné uľahčenie cirkulujúcej a dočasnej migrácie, ako aj iných opatrení, ktoré by minimalizovali negatívne a maximalizovali pozitívne vplyvy imigrácie pracovníkov s vysokou úrovňou zručností na rozvojové krajiny a zmenili „únik mozgov“ na „prílev mozgov“.

(30)Zjednodušený postup pre zamestnávateľov, ktorí boli na tento účel uznaní, by mal byť pre členské štáty dobrovoľný. Status uznaného zamestnávateľa by mal priniesť konkrétne zjednodušenie postupov a podmienok prijímania – čo predstavuje zjednodušený postup – podľa tejto smernice a členské štáty by mali zahrnúť dostatočné záruky proti zneužitiu. Ak je počas obdobia platnosti modrej karty EÚ vydanej v rámci zjednodušeného postupu odňatý status uznaného zamestnávateľa, pri obnovovaní modrej karty EÚ by sa mali uplatňovať bežné prijímacie podmienky, okrem prípadu, keď štátneho príslušníka tretej krajiny zamestná iný uznaný zamestnávateľ.

(31)S cieľom podporiť inovatívne podnikanie by štátni príslušníci tretích krajín prijatí na základe tejto smernice mali mať právo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť bez toho, aby tým bolo dotknuté ich právo na pobyt ako držiteľov modrej karty EÚ. Toto právo by nemalo mať vplyv na kontinuálnu povinnosť spĺňať podmienky prijímania podľa tejto smernice, a držiteľ modrej karty EÚ by preto mal zotrvať v zamestnaní, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností.

(32)Rovnaké zaobchádzanie garantované držiteľom modrej karty EÚ by malo zahŕňať rovnaké zaobchádzanie v súvislosti s časťami sociálneho zabezpečenia uvedenými v článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 40 . Touto smernicou sa neharmonizujú právne predpisy členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Obmedzuje sa na uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí patria do jej rozsahu pôsobnosti.

(33)V prípade mobility medzi členskými štátmi sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1231/2010 41 . Touto smernicou by sa mobilnému držiteľovi modrej karty EÚ nemalo poskytnúť viac práv, než im vyplýva z existujúcich právnych predpisov Únie v oblasti sociálneho zabezpečenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú cezhraničné záujmy v rámci členských štátov.

(34)Odborná kvalifikácia získaná štátnym príslušníkom tretej krajiny v inom členskom štáte by sa mala uznávať rovnako ako odborná kvalifikácia občanov Únie. Kvalifikácia získaná v tretej krajine by sa mala zohľadniť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES 42 . Ak štátny príslušník tretej krajiny žiada o modrú kartu EÚ na výkon neregulovaného povolania, členské štáty by sa mali vyhnúť nadmerným formálnym požiadavkám a úplným postupom uznávania kvalifikácie, ak je možné dostatočné dôkazy získať inak.

(35)Práva, ktoré osoba s postavením medzinárodnej ochrany získala ako držiteľ modrej karty EÚ, by sa nemali dotýkať práv priznaných dotknutej osobe podľa smernice 2011/95/EÚ a podľa Ženevského dohovoru v členskom štáte, ktorý priznal postavenie ochrany. Aby sa zamedzilo rozporným pravidlám, ustanovenia o rovnakom zaobchádzaní a zlúčení rodiny uvedené v tejto smernici by sa na tento členský štát nemali uplatňovať. Osoby, ktoré sú osobami s postavením medzinárodnej ochrany v jednom členskom štáte a držiteľmi modrej karty EÚ v inom členskom štáte, by mali mať rovnaké práva – vrátane rovnakého zaobchádzania, aké sa uplatňuje v prípade štátnych príslušníkov členského štátu pobytu – ako ktorýkoľvek iný držiteľ modrej karty EÚ v uvedenom inom členskom štáte.

(36)Priaznivé podmienky zlúčenia rodiny a neobmedzený prístup manželských partnerov na trh práce by mali byť základnými prvkami tejto smernice s cieľom pritiahnuť pracovníkov s vysokou úrovňou zručností. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa mali stanoviť špecifické odchýlky od smernice Rady 2003/86/ES. Podmienky týkajúce sa integrácie alebo čakacích lehôt by sa nemali uplatňovať pred povolením zlúčenia rodiny, pretože pri pracovníkoch s vysokou úrovňou zručností a ich rodinách je pravdepodobné, že budú mať priaznivú východziu pozíciu, pokiaľ ide o začlenenie sa do hostiteľskej spoločnosti. V záujme urýchlenia vstupu pracovníkov s vysokou úrovňou zručností by povolenia na pobyt pre ich rodinných príslušníkov mali byť vydané súčasne s modrou kartou EÚ, ak sú splnené príslušné podmienky a žiadosti boli podané súčasne.

(37)S cieľom pritiahnuť pracovníkov s vysokou úrovňou zručností, podnietiť ich k neprerušenému pobytu v Únii a súčasne im umožniť mobilitu v rámci Únie, ako aj cirkulujúcu migráciu, je potrebné stanoviť odchýlky od smernice Rady 2003/109/ES 43 , aby sa držiteľom modrej karty EÚ uľahčil prístup k postaveniu osoby s dlhodobým pobytom v EÚ.

(38)S cieľom podporiť mobilitu pracovníkov s vysokou úrovňou zručností medzi EÚ a ich krajinami pôvodu, mali by sa stanoviť odchýlky od smernice 2003/109/ES, aby sa umožnili dlhšie obdobia neprítomnosti, než sú stanovené v uvedenej smernici, po tom, ako pracovníci s vysokou úrovňou zručností, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, získajú postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ.

(39)Pracovná a geografická mobilita pracovníkov s vysokou úrovňou zručností, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, by sa mala pokladať za dôležitý spôsob, ktorý prispieva k zlepšeniu efektívnosti trhu práce v rámci Únie a ktorý umožňuje riešiť problém nedostatku zručností a kompenzovať regionálne rozdiely. Mala by sa uľahčiť mobilita v rámci Únie.

(40)Existujúca právna neistota v súvislosti so služobnými cestami pracovníkov s vysokou úrovňou zručností by sa mala riešiť prostredníctvom vymedzenia tohto pojmu a stanovenia zoznamu činností, ktoré by sa v každom prípade vo všetkých členských štátoch mali považovať za pracovné činnosti. Druhým členským štátom by nemalo byť povolené požadovať od držiteľov modrej karty EÚ vykonávajúcich pracovné činnosti pracovné povolenie alebo iné povolenie, než je modrá karta EÚ vydaná prvým členským štátom. Ak modrú kartu EÚ vydal členský štát, ktorý neuplatňuje schengenské acquis v plnom rozsahu, jej držiteľ by mal mať právo na vstup do jedného alebo viacerých druhých členských štátov a pobyt v nich na účely pracovnej činnosti v trvaní najviac 90 dní počas akéhokoľvek 180-dňového obdobia na základe modrej karty EÚ.

(41)Držitelia modrej karty EÚ by mali mať povolené presťahovať sa do druhého členského štátu v rámci zjednodušených podmienok, ak majú v úmysle požiadať o novú modrú kartu EÚ na základe existujúcej pracovnej zmluvy alebo záväznej pracovnej ponuky. Druhým členským štátom by nemalo byť povolené požadovať od držiteľov modrej karty EÚ vykonávajúcich pracovné činnosti akékoľvek iné povolenie, než je modrá karta EÚ vydaná prvým členským štátom. Hneď ako predložia žiadosť o modrú kartu EÚ v lehote stanovenej v tejto smernici, mali by mať povolené začať pracovať. V druhom členskom štáte by mal byť postup na vydanie modrej karty EÚ v porovnaní s postupom pri prvej modrej karte EÚ zjednodušený; mobilný držiteľ modrej karty EÚ už vykonával činnosť, ktorá si vyžaduje vysokú úroveň zručností, v jednom členskom štáte počas určitého obdobia, takže druhý členský štát by už nemal mať potrebu kontrolovať tie isté údaje druhýkrát. Mobilita by sa však mala odvíjať od dopytu, preto by sa v druhom členskom štáte mala vždy vyžadovať pracovná zmluva, a plat by mal spĺňať minimálnu výšku stanovenú v druhom členskom štáte v súlade s touto smernicou.

(42)Aj keď sú v tejto smernici stanovené niektoré osobitné pravidlá pre vstup a pobyt v druhom členskom štáte na účely pracovnej činnosti, ako aj pre presťahovanie sa do druhého členského štátu s cieľom požiadať na jeho území o novú modrú kartu EÚ, na pohyb osôb cez hranice sa uplatňujú všetky ostatné pravidlá stanovené v príslušných ustanoveniach schengenského acquis.

(43)Ak modrú kartu EÚ vydal členský štát, ktorý neuplatňuje schengenské acquis v plnom rozsahu, a držiteľ modrej karty EÚ v situáciách týkajúcich sa mobility uvedených v tejto smernici prekročí vonkajšiu hranicu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/399 44 , členský štát by mal mať právo požadovať dôkaz, že držiteľ modrej karty EÚ vstupuje na jeho územie buď na účely výkonu pracovnej činnosti, alebo s cieľom požiadať o novú modrú kartu EÚ na základe pracovnej zmluvy alebo záväznej pracovnej ponuky. V prípade mobility na účely výkonu pracovných činností by mal mať tento členský štát možnosť požadovať dôkazy o pracovnom účele pobytu, ako sú pozvánky, vstupenky alebo dokumenty opisujúce obchodné činnosti podniku a postavenie držiteľa modrej karty EÚ v rámci podniku.

(44)Ak sa držiteľ modrej karty EÚ presťahuje do druhého členského štátu, aby v ňom požiadal o modrú kartu EÚ, a ak je sprevádzaný rodinnými príslušníkmi, tento členský štát by mal mať možnosť požadovať dôkaz ich oprávneného pobytu v prvom členskom štáte. Okrem toho by členské štáty, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, mali v prípade prekročenia vonkajšej hranice v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/399 nahliadnuť do Schengenského informačného systému a odoprieť vstup osobám, o ktorých bol vydaný zápis na účely odopretia vstupu alebo pobytu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 45 , alebo vzniesť námietku voči mobilite takýchto osôb.

(45)Na účely pobytu osôb s postavením medzinárodnej ochrany v členských štátoch je potrebné zabezpečiť, že členské štáty, iné ako je členský štát, ktorý priznal medzinárodnú ochranu, majú informácie týkajúce sa ochrany dotknutých osôb, aby sa členským štátom umožnilo plniť povinnosti súvisiace so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

(46)Pokiaľ chce členský štát vyhostiť osobu, ktorá získala modrú kartu EÚ v tomto členskom štáte a ktorá je osobou s postavením medzinárodnej ochrany v inom členskom štáte, táto osoba by mala požívať ochranu pred vyhostením zaručenú podľa smernice 2011/95/EÚ a podľa článku 33 Dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951 zmeneného protokolom podpísaným v New Yorku 31. januára 1967 (Ženevský dohovor).

(47)Ak je vyhostenie osoby s postavením medzinárodnej ochrany mimo územia členských štátov povolené podľa smernice 2011/95/EÚ, členské štáty by mali byť povinné zaručiť, aby sa z relevantných zdrojov získali všetky informácie, a to aj, v prípade potreby, od členského štátu, ktorý poskytol medzinárodnú ochranu, a aby sa tieto informácie riadne posúdili s cieľom zaručiť, aby rozhodnutie o vyhostení osoby s postavením medzinárodnej ochrany bolo v súlade s článkom 4 Charty základných práv Európskej únie.

(48)Mali by sa stanoviť osobitné ustanovenia o podávaní správ s cieľom monitorovať vykonávanie tejto smernice, ako aj s cieľom zistiť prípadné vplyvy, pokiaľ ide o „únik mozgov“ v rozvojových krajinách, a podľa možnosti prijať opatrenia reagujúce na tieto vplyvy, aby sa predišlo „mrhaniu mozgami“.

(49)Keďže ciele tejto smernice – zavedenie osobitného postupu prijímania, prijatie podmienok vstupu a pobytu a práv, ktoré by boli uplatniteľné na štátnych príslušníkov tretích krajín na účely zamestnania, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností, ako aj na ich rodinných príslušníkov – nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, a to najmä – aby sa lepšie využila celková atraktivita EÚ – pokiaľ ide o zabezpečenie ich mobility medzi členskými štátmi a zrozumiteľného a jediného súboru kritérií prijímania v rámci členských štátov, ale možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov-

(50)Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, v súlade s článkom 6 Zmluvy o Európskej únii.

(51)V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom 46 sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch pripoja k oznámeniu o transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami smernice a príslušnými časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zaslanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(52)V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijatí tejto smernice a nie sú ňou viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu.

(53)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(54)Smernica 2009/50/ES by sa preto mala zrušiť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Touto smernicou sa stanovujú:

a)podmienky vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely zamestnania, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností, ako aj ich rodinných príslušníkov na územie členských štátov a ich pobytu dlhšieho ako tri mesiace na tomto území a ich práva;

b)v písmene a) uvedené podmienky vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov do iných členských štátov, ako je členský štát, ktorý ako prvý vydal modrú kartu EÚ, a ich pobytu na tomto území, ako aj ich práva.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)„štátny príslušník tretej krajiny“ je každá osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 20 ods. 1 zmluvy;

b)„zamestnanie, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností“ je zamestnanie osoby, ktorá:

–je v dotknutom členskom štáte chránená ako zamestnanec podľa vnútroštátneho pracovného práva a/alebo v súlade s vnútroštátnymi postupmi, a to bez ohľadu na právny vzťah, na účely výkonu skutočnej a aktívnej práce pre niekoho iného alebo pod jeho vedením,

–je platená a

–má požadované primerané a osobitné kompetencie preukázané vyššou odbornou kvalifikáciou;

c)„modrá karta EÚ“ je povolenie na pobyt, na ktorom je uvedený výraz „modrá karta EÚ“, oprávňujúce jeho držiteľa na pobyt a prácu na území členského štátu za podmienok stanovených v tejto smernici;

d)„prvý členský štát“ je členský štát, ktorý ako prvý vydal štátnemu príslušníkovi tretej krajiny „modrú kartu EÚ“;

e)„druhý členský štát“ je ktorýkoľvek členský štát, ktorý je iný ako prvý členský štát a v ktorom držiteľ modrej karty EÚ zamýšľa uplatniť si alebo si uplatňuje právo na mobilitu v zmysle tejto smernice;

f)„rodinní príslušníci“ sú štátni príslušníci tretích krajín v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2003/86/ES;

g)„vyššia odborná kvalifikácia“ je kvalifikácia osvedčená preukázaním vysokoškolského vzdelania alebo vyšších odborných zručností;

h)„vysokoškolské vzdelanie“ je akýkoľvek diplom, osvedčenie alebo iný doklad o formálnej kvalifikácii, vydané príslušným orgánom, ktoré osvedčujú úspešné ukončenie post-sekundárneho vysokoškolského vzdelávania alebo rovnocenného terciárneho vzdelávania, konkrétne súboru kurzov poskytnutých vzdelávacou ustanovizňou uznanou za inštitúciu vysokoškolského vzdelávania alebo inštitúciu ekvivalentného terciárneho vzdelávania v štáte, v ktorom sa nachádza, v rámci ktorej štúdium potrebné na získanie tejto kvalifikácie trvalo aspoň tri roky a zodpovedá minimálne úrovni 6 klasifikácie ISCED 2011 alebo úrovni 6 EKR v súlade s vnútroštátnym právom;

i)„vyššie odborné zručnosti“ sú zručnosti preukázané najmenej trojročnou odbornou praxou, ktorá je na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským vzdelaním a ktorá je relevantná v povolaní alebo sektore uvedenom v pracovnej zmluve alebo záväznej pracovnej ponuke;

j)„odborná prax“ je skutočné vykonávanie daného povolania v súlade s právnymi predpismi;

k)„regulované povolanie“ je regulované povolanie podľa článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2005/36/ES;

l)„pracovná činnosť“ je dočasná činnosť týkajúca sa pracovných záujmov zamestnávateľa – napríklad prítomnosť na vnútorných a vonkajších pracovných stretnutiach, konferenciách a seminároch, obchodné rokovania, predaj alebo marketingová činnosť, vykonávanie vnútorných auditov alebo auditov u zákazníkov, prieskum obchodných príležitostí alebo účasť na vzdelávaní a získavanie vzdelávania;

m)„medzinárodná ochrana“ je v tom význame, ako je vymedzená v článku 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.Táto smernica sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie alebo boli prijatí na územie niektorého členského štátu na účely vykonávania zamestnania, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností.

2.Táto smernica sa nevzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín:

a)ktorí žiadajú o medzinárodnú ochranu a čakajú na rozhodnutie o svojom postavení alebo ktorí sú osobami s postavením dočasnej ochrany v súlade so smernicou Rady 2001/55/ES 47 v členskom štáte;

b)ktorí žiadajú o ochranu v súlade s vnútroštátnym právom, medzinárodnými záväzkami alebo postupmi členského štátu a čakajú na rozhodnutie o svojom postavení alebo ktorí sú osobami s postavením ochrany v súlade s vnútroštátnym právom, medzinárodnými záväzkami alebo postupmi členského štátu;

c)ktorí žiadajú o pobyt v niektorom členskom štáte ako výskumníci v zmysle smernice (EÚ) 2016/801 s cieľom realizovať výskumný projekt;

d)ktorí majú postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ v niektorom členskom štáte v súlade so smernicou 2003/109/ES a uplatňujú svoje právo na pobyt v inom členskom štáte na účely vykonávania hospodárskej činnosti v pracovnom pomere alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby;

e)ktorí vstupujú na územie členského štátu v rámci záväzkov obsiahnutých v medzinárodnej dohode uľahčujúcej vstup a dočasný pobyt určitých kategórií fyzických osôb z oblasti obchodu a investícií, s výnimkou štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli prijatí na územie členského štátu ako zamestnanci presunutí v rámci podniku podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ 48 ;

f)ktorí boli prijatí na územie členského štátu ako sezónni pracovníci v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ 49 ;

g)ktorých vyhostenie bolo pozastavené zo skutkových alebo právnych dôvodov;

h)na ktorých sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES 50 , a to počas obdobia ich vyslania na územie dotknutého členského štátu;

i)ktorí na základe dohôd uzatvorených medzi Úniou a jej členskými štátmi a tretími krajinami majú právo na voľný pohyb, ktoré je rovnocenné s právom občanov Únie.

3.Touto smernicou nie je dotknutá žiadna dohoda medzi Úniou a jej členskými štátmi alebo medzi členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami, ktorá obsahuje zoznam povolaní nepatriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice s cieľom zabezpečiť etický nábor v sektoroch trpiacich nedostatkom pracovných síl zachovávaním ľudských zdrojov v rozvojových krajinách, ktoré sú signatármi týchto dohôd.

4.Členské štáty nevydajú štátnym príslušníkom tretích krajín na účely vykonávania zamestnania, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností, žiadne iné povolenie než modrú kartu EÚ.

Článok 4

Priaznivejšie ustanovenia

1.Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté priaznivejšie ustanovenia uvedené v:

a)práve Únie vrátane dvojstranných alebo mnohostranných dohôd uzatvorených medzi Úniou alebo medzi Úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a jednou alebo viacerými tretími krajinami na strane druhej;

b)dvojstranných alebo mnohostranných dohodách uzatvorených medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice.

2.Touto smernicou nie je dotknuté právo členských štátov prijať alebo zachovať priaznivejšie ustanovenia, pokiaľ ide o články 10, 14, 15, 16 a článok 17 ods. 5.

Kapitola II

Kritériá prijímania, zamietnutia a odňatia

Článok 5

Kritériá prijímania

1.Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o modrú kartu EÚ, musí:

a)predložiť platnú pracovnú zmluvu alebo – ako je stanovené vo vnútroštátnom práve – záväznú pracovnú ponuku na zamestnanie, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností, a to na obdobie najmenej na obdobie šiestich mesiacov v dotknutom členskom štáte;

b)v prípade regulovaných povolaní predložiť doklad osvedčujúci splnenie podmienok stanovených podľa vnútroštátneho práva pre výkon regulovaného povolania občanmi Únie, ktoré je uvedené v pracovnej zmluve alebo záväznej pracovnej ponuke v súlade s vnútroštátnym právom;

c)v prípade neregulovaných povolaní predložiť doklady osvedčujúce vyššiu odbornú kvalifikáciu;

d)predložiť platný cestovný doklad stanovený vnútroštátnym právom a žiadosť o vízum alebo platné vízum, ak sa požadujú, alebo prípadne platné povolenie na pobyt alebo platné dlhodobé vízum;

e)predložiť dôkaz o zdravotnom poistení alebo o tom, že oň požiadal, ak sa vyžaduje podľa vnútroštátneho práva, a to na všetky riziká, ktoré bežne zahŕňa poistenie štátnych príslušníkov dotknutého členského štátu na obdobie, na ktoré sa v súvislosti s pracovnou zmluvou neposkytuje takéto poistenie ani prislúchajúci nárok na dávky alebo z nej takéto krytie ani nárok nevyplýva.

2.Okrem podmienok stanovených v odseku 1 hrubý ročný plat odvíjajúci sa od mesačného alebo ročného platu stanoveného v pracovnej zmluve alebo záväznej pracovnej ponuke nesmie byť nižší než minimálna výška platu stanovená a uverejnená na tento účel členskými štátmi. Minimálna výška platu stanovená členskými štátmi je aspoň 1,0-násobok, ale nie viac než 1,4-násobok, priemerného hrubého ročného platu v dotknutom členskom štáte.

3.Členské štáty vyžadujú splnenie všetkých podmienok pre zamestnane, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností, uvedených v uplatniteľných právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo postupoch v príslušných profesijných odboroch.

4.Odchylne od odseku 2 a v prípade zamestnania v povolaniach, v ktorých sú osobitne potrební pracovníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a ktorí patria do hlavných skupín 1 a 2 klasifikácie ISCO, minimálna výška platu je 80 % minimálnej výšky platu stanovenej dotknutým členským štátom v súlade s odsekom 2.

5.Odchylne od odseku 2, pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie najneskôr tri roky pred podaním žiadosti o modrú kartu EÚ, minimálna výška platu je 80 % minimálnej výšky platu stanovenej dotknutým členským štátom v súlade s odsekom 2. Obdobie troch rokov sa uplatní znovu po dosiahnutí každej úrovne vysokoškolského vzdelania.

Minimálna výška platu uvedená v prvom pododseku tohto odseku sa uplatňuje pri každej žiadosti o prvú modrú kartu EÚ alebo jej obnovenie predloženej v uvedenom období troch rokov. Ak sa modrá karta EÚ vydaná počas obdobia troch rokov obnovuje po uplynutí obdobia troch rokov, uplatňuje sa minimálna výška platu uvedená v odseku 2. Ak však prvá modrá karta EÚ vydaná počas obdobia troch rokov bola vydaná na obdobie kratšie ako 24 mesiacov, pri jej prvom obnovení sa uplatňuje nižšia minimálna výška platu uvedená v prvom pododseku tohto odseku.

6.Členské štáty uľahčia potvrdzovanie a uznávanie dokumentov osvedčujúcich relevantnú vyššiu odbornú kvalifikáciu podľa odseku 1 písm. c).

7.Členské štáty zamietnu žiadosti štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú pokladaní za osoby predstavujúce hrozbu pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo verejné zdravie.

8.Členské štáty môžu požadovať, aby dotknutý štátny príslušník tretej krajiny poskytol svoju adresu na ich území.

Ak sa vo vnútroštátnom práve členského štátu vyžaduje poskytnutie adresy v čase podania žiadosti a dotknutý štátny príslušník tretej krajiny ešte svoju budúcu adresu nepozná, členské štáty akceptujú dočasnú adresu. V takom prípade štátny príslušník tretej krajiny poskytne svoju trvalú adresu najneskôr v čase vydania modrej karty EÚ podľa článku 8.

Článok 6

Dôvody zamietnutia

1.Členské štáty zamietnu žiadosť o vydanie modrej karty EÚ v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)ak žiadateľ nespĺňa podmienky stanovené v článku 5;

b)ak predložené dokumenty boli získané podvodným spôsobom alebo boli sfalšované alebo pozmenené.

2.V situácii, keď na trhoch práce členských štátov dochádza k vážnemu narušeniu, akým je vysoká miera nezamestnanosti v danom povolaní alebo sektore, ktoré môže byť obmedzené na konkrétnu časť ich územia, môžu členské štáty overiť, či dané voľné pracovné miesto nemožno obsadiť vnútroštátnou pracovnou silou alebo pracovnou silou z Únie, štátnymi príslušníkmi tretích krajín s oprávneným pobytom v danom členskom štáte, ktorí už sú súčasťou jeho trhu práce na základe práva Únie alebo vnútroštátneho práva, alebo osobami s dlhodobým pobytom v EÚ, ktoré sa chcú presťahovať do daného členského štátu na účely výkonu zamestnania, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností, v súlade s kapitolou III smernice 2003/109/ES.

Dotknutý členský štát oznámi Komisii, že v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín prichádzajúcich z tretích krajín na obdobie nasledujúcich 12 mesiacov zamýšľa zaviesť takéto overovanie v súvislosti s daným povolaním alebo sektorom, ktoré môže byť obmedzené na určitú časť jeho územia, a poskytne Komisii všetky príslušné dôvody tohto rozhodnutia. Pre každé predĺženie v trvaní 12 mesiacov príslušný členský štát zašle nové odôvodnené oznámenie.

3.Členské štáty môžu žiadosť o modrú kartu EÚ zamietnuť, ak:

a)zamestnávateľ nesplnil svoje právne povinnosti týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, daní, pracovných práv alebo pracovných podmienok;

b)podnik zamestnávateľa je alebo bol v likvidácii podľa vnútroštátnych insolvenčných predpisov alebo nevykonáva žiadnu hospodársku činnosť alebo

c)zamestnávateľ bol sankcionovaný za zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, v súlade s článkom 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES 51 alebo za nelegálnu prácu alebo nelegálne zamestnávanie v súlade s vnútroštátnym právom.

4.Členské štáty môžu žiadosť o modrú kartu EÚ zamietnuť s cieľom zabezpečiť etický nábor v sektoroch, v ktorých je v krajinách pôvodu nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.

5.Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, v každom rozhodnutí o zamietnutí žiadosti sa zohľadnia špecifické okolnosti daného prípadu a dodržiava sa zásada proporcionality.

Článok 7

Odňatie alebo odmietnutie obnovenia modrej karty EÚ

1.Členské štáty odoberú alebo odmietnu obnoviť modrú kartu EÚ, ak:

a)modrá karta EÚ alebo predložené doklady boli získané podvodným spôsobom alebo boli sfalšované alebo pozmenené;

b)štátny príslušník tretej krajiny už nemá platnú pracovnú zmluvu na výkon zamestnania, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností, alebo kvalifikáciu vyžadovanú podľa článku 5 ods. 1 písm. b) a c) alebo jeho plat už nespĺňa požiadavku minimálnej výšky platu stanovenú v súlade s článkom 5 ods. 2, 4 alebo 5, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 14.

2.Členské štáty môžu odňať modrú kartu EÚ vydanú na základe tejto smernice alebo odmietnuť jej obnovenie v týchto prípadoch:

a)z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia;

b)prípadne ak zamestnávateľ nesplnil svoje právne povinnosti týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, daní, pracovných práv alebo pracovných podmienok;

c)ak podmienky pre zamestnanie, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností, uvedené v uplatniteľných právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo postupoch v príslušných profesijných odboroch nie sú splnené;

d)ak štátny príslušník tretej krajiny neoznámil zmeny uvedené v článku 13 ods. 1 a prípadne v článku 14 ods. 3;

e)ak štátny príslušník tretej krajiny už nie je držiteľom platného cestovného dokladu;

f)ak štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky mobility podľa tejto kapitoly alebo opakovane využil ustanovenia o mobilite uvedené v tejto kapitole zneužívajúcim spôsobom.

Ak je modrá karta EÚ odňatá alebo ak sa neobnoví na základe odseku 2 písm. e), členské štáty pred odňatím alebo neobnovením modrej karty EÚ stanovia pre dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny primeranú lehotu na získanie a predloženie platného cestovného dokladu.

3.Nevykonanie oznámenia podľa článku 13 ods. 1 alebo článku 14 ods. 3 sa nepovažuje za dostatočný dôvod na odňatie alebo odmietnutie obnovenia modrej karty EÚ, ak držiteľ preukáže, že oznámenie nebolo príslušnému orgánu doručené z dôvodov, ktoré držiteľ nemohol ovplyvniť.

4.Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, v každom rozhodnutí o odňatí alebo odmietnutí obnovenia modrej karty EÚ sa zohľadnia špecifické okolnosti daného prípadu a dodržiava sa zásada proporcionality.

Kapitola III

Modrá karta EÚ a postup

Článok 8

Modrá karta EÚ

1.Ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa kritériá stanovené v článku 5 a ak sa neuplatňuje žiadny dôvod na zamietnutie podľa článku 6, vydá sa mu modrá karta EÚ.

Ak členský štát vydáva povolenia na pobyt iba na svojom území a štátny príslušník tretej krajiny spĺňa všetky podmienky prijímania stanovené v tejto smernici, príslušný členský štát mu udelí potrebné vízum.

2.Členské štáty stanovia štandardné obdobie platnosti modrej karty EÚ, ktoré je najmenej 24 mesiacov. V prípade, že pracovná zmluva je na kratšie obdobie, modrá karta EÚ sa vydá najmenej na obdobie trvania pracovnej zmluvy plus tri mesiace. Ak je modrá karta EÚ obnovená, jej obdobie platnosti je najmenej 24 mesiacov.

3.Modrú kartu EÚ vydávajú príslušné orgány členského štátu v jednotnom formáte stanovenom v nariadení (ES) č. 1030/2002. V súlade s písm. a) bodom 7.5 – 9 prílohy k uvedenému nariadeniu členské štáty uvedú na modrej karte EÚ podmienky prístupu na trh práce v zmysle článku 13 ods. 1 tejto smernice. V povolení na pobyt uvedú členské štáty do kolónky „Typ povolenia“ slová „Modrá karta EÚ“.

4.Ak členský štát vydá modrú kartu EÚ štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému poskytol medzinárodnú ochranu, na modrej karte EÚ uvedeného štátneho príslušníka tretej krajiny uvedie do kolónky „Poznámky“ túto poznámku: „Medzinárodná ochrana poskytnutá [názov členského štátu] [dátum]“. Ak tento členský štát odníme držiteľovi modrej karty EÚ medzinárodnú ochranu, vydá podľa potreby novú modrú kartu EÚ, ktorá túto poznámku neobsahuje.

5.Ak členský štát vydá modrú kartu EÚ štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je osobou s postavením medzinárodnej ochrany v inom členskom štáte, členský štát, ktorý vydáva modrú kartu EÚ, uvedie na modrej karte EÚ poznámku „Medzinárodná ochrana poskytnutá [názov členského štátu] [dátum]“.

Pred tým, ako členský štát vloží túto poznámku, oznámi členskému štátu, ktorý má byť uvedený v tejto poznámke, vydanie modrej karty EÚ a tento členský štát požiada, aby poskytol informácie o tom, či držiteľ modrej karty EÚ je naďalej osobou s postavením medzinárodnej ochrany. Členský štát uvedený v poznámke odpovie najneskôr do jedného mesiaca od doručenia žiadosti o informácie. Ak bola medzinárodná ochrana odňatá rozhodnutím s konečnou platnosťou, členský štát, ktorý vydáva modrú kartu EÚ, túto poznámku nevloží.

Ak v súlade s príslušnými medzinárodnými nástrojmi alebo vnútroštátnym právom bola zodpovednosť za medzinárodnú ochranu držiteľa modrej karty EÚ presunutá na členský štát po tom, ako vydal modrú kartu EÚ v súlade s prvým pododsekom, tento členský štát zodpovedajúcim spôsobom do troch mesiacov po tomto presune zodpovednosti poznámku zmení.

6.Počas obdobia platnosti modrej karty EÚ je jej držiteľ oprávnený na:

a)vstup, opätovný vstup a pobyt na území členského štátu, ktorý modrú kartu EÚ vydal;

b)požívanie práv priznaných v tejto smernici.

Článok 9

Žiadosti o prijatie

1.Členské štáty určia, či žiadosť o modrú kartu EÚ má podať štátny príslušník tretej krajiny a/alebo jeho zamestnávateľ. Členské štáty môžu takisto povoliť, aby žiadosť podal ktorýkoľvek z nich.

2.Žiadosť sa posúdi a preskúma buď vtedy, keď má štátny príslušník tretej krajiny pobyt mimo územia členského štátu, v ktorom chce byť prijatý, alebo keď sa už oprávnene zdržiava na území daného členského štátu.

Článok 10

Procesné záruky

1.Príslušné orgány členských štátov prijmú rozhodnutie o žiadosti o modrú kartu EÚ a písomne ho oznámia žiadateľovi v súlade s postupmi oznamovania stanovenými vo vnútroštátnom práve dotknutého členského štátu. Oznámenie sa vykoná najneskôr do 60 dní odo dňa podania žiadosti.

Ak je zamestnávateľ uznaným zamestnávateľom v súlade s článkom 12, oznámenie sa vykoná najneskôr do 30 dní odo dňa podania žiadosti.

2.Členské štáty môžu za výnimočných a riadne odôvodnených okolností spojených so zložitosťou žiadosti predĺžiť maximálnu lehotu uvedenú v odseku 1 o 30 dní. O predĺžení informujú žiadateľa pred uplynutím maximálnej lehoty.

3.Ak informácie alebo doklady predložené na podporu žiadosti sú nedostatočné alebo neúplné, príslušné orgány oznámia žiadateľovi, ktoré dodatočné informácie sa vyžadujú, a stanovia primeranú lehotu na ich poskytnutie. Plynutie lehoty uvedenej v odseku 1 sa pozastaví, kým orgány nedostanú požadované dodatočné informácie alebo doklady. Ak sa dodatočné informácie alebo doklady v stanovenej lehote neposkytnú, žiadosť môže byť zamietnutá.

4.Každé rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o modrú kartu EÚ alebo rozhodnutie o neobnovení alebo o odňatí modrej karty EÚ sa písomne oznámi dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a v prípade potreby jeho zamestnávateľovi v súlade s postupmi oznamovania stanovenými v príslušnom vnútroštátnom práve. V oznámení sa uvedú dôvody rozhodnutia a príslušný orgán, na ktorom možno podať odvolanie, ako aj lehota na podanie odvolania. Členské štáty stanovia účinný súdny prostriedok nápravy v súlade s vnútroštátnym právom.

5.Žiadateľ môže podať žiadosť o obnovenie karty pred uplynutím platnosti modrej karty EÚ. Pre podanie žiadosti o obnovenie môžu členské štáty stanoviť maximálnu lehotu 60 dní pred uplynutím platnosti modrej karty EÚ.

6.Ak platnosť modrej karty EÚ uplynie počas postupu na jej obnovenie, členský štát povolí štátnemu príslušníkovi tretej krajiny pobyt na svojom území dovtedy, kým príslušné orgány neprijmú rozhodnutie o žiadosti.

Článok 11

Poplatky

Výška poplatkov požadovaných členskými štátmi za spracovanie žiadostí nesmie byť neprimeraná alebo nadmerná.

Článok 12

Uznaní zamestnávatelia

1.Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že stanovia v súlade s ich vnútroštátnym právom alebo správnou praxou postupy uznávania zamestnávateľov na účely uplatňovania zjednodušených postupov na získanie modrej karty EÚ.

Ak sa členský štát rozhodne stanoviť postupy uznávania, poskytne dotknutým zamestnávateľom jasné a transparentné informácie, okrem iného, o podmienkach a kritériách schvaľovania, období platnosti uznania a dôsledkoch nedodržiavania podmienok vrátane možného odňatia a neobnovenia, ako aj o uplatniteľných sankciách.

Postupy uznávania nesmú vytvárať neprimerané alebo nadmerné administratívne zaťaženie alebo náklady pre zamestnávateľov.

2.Členské štáty môžu odmietnuť uznať zamestnávateľa podľa odseku 1, ak bol zamestnávateľ sankcionovaný za zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavali na území členských štátov, podľa smernice 2009/52/ES.

Zjednodušené postupy zahŕňajú spracovanie žiadostí, ako je stanovené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku. Žiadatelia sú oslobodení od povinnosti predložiť dôkaz uvedený v článku 5 ods. 1 písm. c) a e) a v článku 5 ods. 8.

3.Členské štáty stanovia opatrenia na zabránenie možnému zneužívaniu. Tieto opatrenia môžu zahŕňať pravidelné monitorovanie, posudzovanie a prípadné inšpekcie v súlade s vnútroštátnym právom alebo správnou praxou.

Členský štát môže okrem iných opatrení odmietnuť obnoviť alebo rozhodnúť, že odoberie status uznaného zamestnávateľa, ak zamestnávateľ nedodržiaval svoje povinnosti vyplývajúce z tejto smernice alebo v prípadoch, keď uznanie bolo získané podvodom.

Kapitola IV

Práva

Článok 13

Prístup na trh práce

1.Držitelia modrej karty EÚ majú v dotknutom členskom štáte neobmedzený prístup k zamestnaniu, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností. Členské štáty môžu vyžadovať, aby sa zmena zamestnávateľa a zmeny, ktoré majú vplyv na plnenie kritérií prijímania uvedených v článku 5, oznámili v súlade s postupmi stanovenými vo vnútroštátnom práve.

Postup oznamovania nepozastavuje právo držiteľa modrej karty EÚ vykonávať zamestnanie.

2.Bez toho, aby boli dotknuté kritériá prijímania stanovené v článku 5, držitelia modrej karty EÚ môžu vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť paralelne s činnosťou vykonávanou v rámci zamestnania, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností.

3.Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty zachovať obmedzenia prístupu k zamestnaniu, ak činnosti vykonávané v rámci zamestnania zahŕňajú vykonávanie verejnej moci a zodpovednosť za ochranu všeobecného záujmu štátu.

4.Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá zásada uprednostňovania občanov Únie, ak sa uplatňuje v zmysle príslušných ustanovení relevantných aktov o pristúpení.

Článok 14

Dočasná nezamestnanosť

1.Samotná nezamestnanosť nie je dôvodom na odňatie modrej karty EÚ, okrem prípadu keď trvanie nezamestnanosti presiahne tri po sebe nasledujúce mesiace alebo sa vyskytne viac ako jedenkrát počas obdobia platnosti modrej karty EÚ.

2.Počas obdobia uvedeného v odseku 1 môže držiteľ modrej karty EÚ hľadať a prijať zamestnanie za podmienok stanovených v článku 13.

3.Držiteľ modrej karty EÚ oznámi začiatok a prípadne koniec obdobia nezamestnanosti príslušným orgánom členského štátu pobytu v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi.

Článok 15

Rovnaké zaobchádzanie

1.Držitelia modrej karty EÚ majú právo na rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci členského štátu, ktorý modrú kartu vydal, pokiaľ ide o:

a)podmienky zamestnávania vrátane minimálneho veku, v ktorom môžu pracovať, pracovné podmienky vrátane platu a ukončenia pracovného pomeru, pracovný čas, dovolenku a sviatky, ako aj požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku;

b)slobodu združovania a spolčovania sa a členstva v organizácii zastupujúcej pracovníkov alebo zamestnávateľov alebo v akejkoľvek organizácii, ktorej členovia vykonávajú určité povolanie, vrátane práv a výhod poskytovaných takýmito organizáciami, a to bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia o verejnom poriadku a verejnej bezpečnosti;

c)vzdelávanie a odbornú prípravu;

d)uznávanie diplomov, osvedčení a inej odbornej kvalifikácie v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi;

e)časti sociálneho zabezpečenia, ako sú vymedzené v článku 3 nariadenia (ES) č. 883/2004;

f)prístup k tovarom a službám a k dodávaniu tovarov a služieb určených pre verejnosť vrátane postupov pri hľadaní ubytovania, ako aj informačných a poradenských služieb poskytovaných úradmi práce.

2.V súvislosti s ustanoveniami odseku 1 písm. c) a g) môže dotknutý členský štát obmedziť rovnaké zaobchádzanie v oblasti študijných a sociálnych grantov a úverov alebo iných grantov a úverov týkajúcich sa stredného a vysokoškolského vzdelávania a odbornej prípravy. Na prístup k univerzitnému a post-sekundárnemu vzdelávaniu sa môžu vzťahovať špecifické požiadavky v súlade s vnútroštátnym právom.

Pokiaľ ide o odsek 1 písm. f), dotknutý členský štát môže obmedziť rovnaké zaobchádzanie v oblasti postupov pri hľadaní ubytovania. Tým nie je dotknutá zmluvná sloboda v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom.

3.Držitelia modrej karty EÚ, ktorí sa presťahujú do tretej krajiny, alebo ich pozostalí, ktorí majú pobyt v niektorej tretej krajine a ktorých práva sú odvodené od držiteľa modrej karty EÚ, dostávajú v starobe, v invalidite a v prípade úmrtia zákonné dávky, ktoré sa zakladajú na predchádzajúcom zamestnaní držiteľa modrej karty EÚ a ktoré boli nadobudnuté v súlade s právnymi predpismi uvedenými v článku 3 nariadenia (ES) č. 883/2004, a to za rovnakých podmienok a v rovnakej výške ako štátni príslušníci dotknutých členských štátov, keď sa presťahujú do tretej krajiny.

4.Právom na rovnaké zaobchádzanie podľa odseku 1 nie je dotknuté právo členských štátov odňať alebo odmietnuť obnovenie modrej karty EÚ v súlade s článkom 7.

5.Tento článok sa neuplatňuje na držiteľov modrej karty EÚ, ktorí požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie v dotknutom členskom štáte.

6.Tento článok sa uplatňuje na držiteľov modrej karty EÚ s postavením medzinárodnej ochrany len vtedy, ak majú pobyt v inom členskom štáte, ako je členský štát, ktorý im poskytol medzinárodnú ochranu.

Článok 16

Rodinní príslušníci

1.Smernica Rady 2003/86/ES platí s odchýlkami uvedenými v tomto článku.

2.Odchylne od článku 3 ods. 1 a článku 8 smernice 2003/86/ES sa zlúčenie rodiny neviaže na požiadavku, aby mal držiteľ modrej karty EÚ dostatočné vyhliadky na získanie povolenia na trvalý pobyt a aby mal za sebou určité minimálne obdobie pobytu.

3.Odchylne od článku 4 ods. 1 tretieho pododseku a článku 7 ods. 2 druhého pododseku smernice 2003/86/ES integračné podmienky a opatrenia v nich uvedené sa môžu uplatňovať až po tom, ako sa v prípade dotknutých osôb schválilo zlúčenie rodiny.

4.Odchylne od článku 5 ods. 4 prvého pododseku smernice 2003/86/ES, ak sú splnené podmienky zlúčenia rodiny a žiadosti boli predložené súčasne, povolenia na pobyt pre rodinných príslušníkov sa udelia v rovnakom čase ako modrá karta EÚ. Ak sa rodinní príslušníci pripoja k držiteľovi modrej karty EÚ po tom, ako mu bola udelená modrá karta EÚ, a ak sú splnené podmienky zlúčenia rodiny, povolenia na pobyt sa udelia najneskôr do 60 dní odo dňa podania žiadosti.

5.Odchylne od článku 13 ods. 2 a 3 smernice 2003/86/ES dĺžka platnosti povolení na pobyt rodinných príslušníkov je rovnaká ako pri držiteľovi modrej karty EÚ, pokiaľ to obdobie platnosti ich cestovných dokladov umožňuje.

6.Odchylne od článku 14 ods. 1 písm. b) a ods. 2 smernice 2003/86/ES neuplatňujú členské štáty žiadne časové obmedzenie, pokiaľ ide o prístup na pracovný trh. Bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia uvedené v článku 13 ods. 3 tejto smernice, rodinní príslušníci majú v dotknutom členskom štáte prístup k zamestnaniu alebo k výkonu samostatnej zárobkovej činnosti.

Než sa rodinným príslušníkom poskytne prístup k zamestnaniu, členské štáty môžu overiť, či dané voľné pracovné miesto nemožno obsadiť vnútroštátnou pracovnou silou alebo pracovnou silou z Únie, štátnymi príslušníkmi tretích krajín s oprávneným pobytom v danom členskom štáte, ktorí už sú súčasťou jeho trhu práce na základe práva Únie alebo vnútroštátneho práva, alebo osobami s dlhodobým pobytom v EÚ, ktoré sa chcú presťahovať do daného členského štátu na účely výkonu zamestnania v súlade s kapitolou III smernice 2003/109/ES.

7.Odchylne od článku 15 ods. 1 smernice 2003/86/ES možno na účely výpočtu piatich rokov pobytu vyžadovaných na získanie samostatného povolenia na pobyt kumulovať pobyt v rôznych členských štátoch.

8.Analogicky sa uplatňujú ustanovenia uvedené v článku 17 týkajúce sa kumulácie období pobytu držiteľa modrej karty EÚ v rôznych členských štátoch na účely získania postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ.

9.Tento článok sa neuplatňuje na držiteľov modrej karty EÚ, ktorí požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie v dotknutom členskom štáte.

10.Tento článok sa uplatňuje na držiteľov modrej karty EÚ s postavením medzinárodnej ochrany len vtedy, ak majú pobyt v inom členskom štáte, ako je členský štát, ktorý im poskytol medzinárodnú ochranu.

Článok 17

Postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ pre držiteľov modrej karty EÚ

1.Smernica 2003/109/ES sa uplatňuje s odchýlkami stanovenými v tomto článku.

2.Odchylne od článku 4 ods. 1 smernice 2003/109/ES členské štáty EÚ priznajú postavenie osoby s dlhodobým pobytom štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí mali oprávnený a nepretržitý pobyt na ich území ako držitelia modrej karty EÚ počas troch rokov bezprostredne pred podaním príslušnej žiadosti.

Postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ priznané v súlade s prvým pododsekom tohto odseku možno odňať pred zavŕšením oprávneného a nepretržitého pobytu v trvaní piatich rokov na území členských štátov uvedeného v článku 4 ods. 1 smernice 2003/109/ES, ak sa štátny príslušník tretej krajiny stal nezamestnaným a nemá dostatočné prostriedky na to, aby uživil seba a prípadne svojich rodinných príslušníkov bez toho, aby musel využiť systém sociálnej pomoci dotknutého členského štátu.

Postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ sa však neodníme, ak štátny príslušník tretej krajiny:

a)je dočasne práceneschopný v dôsledku choroby alebo úrazu;

b)je riadne zaevidovaný ako nedobrovoľne nezamestnaný a zaevidoval sa ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce;

c)začína odbornú prípravu, ktorá okrem prípadu, keď je štátny príslušník tretej krajiny nedobrovoľne nezamestnaný, súvisí s predchádzajúcim zamestnaním.

3.Odchylne od článku 4 ods. 1 smernice 2003/109/ES môže držiteľ modrej karty EÚ, ktorý využil možnosť stanovenú v článku 20 tejto smernice, kumulovať obdobia pobytu v rôznych členských štátoch, aby splnil požiadavku týkajúcu sa dĺžky pobytu, ak tento držiteľ akumuloval:

a)päť rokov oprávneného a nepretržitého pobytu na území členských štátov a

b)dva roky oprávneného a nepretržitého pobytu držiteľa modrej karty EÚ bezprostredne pred podaním príslušnej žiadosti na území členského štátu, v ktorom bola podaná žiadosť o postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ.

4.Na účely výpočtu päťročného obdobia oprávneného a nepretržitého pobytu v Únii uvedeného v odseku 3 písm. a) a odchylne od článku 4 ods. 3 prvého pododseku smernice 2003/109/ES neprerušia obdobia neprítomnosti na území členských štátov toto päťročné obdobie, ak sú tieto obdobia neprítomnosti kratšie než dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov a spolu nepresahujú osemnásť mesiacov v rámci päťročného obdobia oprávneného a nepretržitého pobytu.

5.Odchylne od článku 9 ods. 1 písm. c) smernice 2003/109/ES členské štáty predĺžia držiteľovi povolenia na dlhodobý pobyt a jeho rodinným príslušníkom, ktorým bolo udelené postavenie osôb s dlhodobým pobytom v EÚ, obdobie neprítomnosti na území členských štátov, ktoré je povolené osobám s dlhodobým pobytom v EÚ, na 24 po sebe nasledujúcich mesiacov s uvedením poznámky podľa článku 18 ods. 2 tejto smernice.

6.Odchýlky stanovené v odsekoch 4 a 5 sa môžu obmedziť na prípady, keď dotknutý štátny príslušník tretej krajiny môže preukázať, že na území členských štátov nebol prítomný z dôvodu výkonu hospodárskej činnosti ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo z dôvodu vykonávania dobrovoľnej služby či štúdia vo svojej krajine pôvodu.

7.Článok 15 ods. 1 písm. f), článok 19 a prípadne články 16 a 21 sa uplatňujú na držiteľov povolenia na dlhodobý pobyt s poznámkou uvedenou v článku 18 ods. 2.

8.Ak osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, ktoré sú držiteľmi povolenia na dlhodobý pobyt s poznámkou uvedenou v článku 18 ods. 2 tejto smernice, uplatňujú svoje právo presťahovať sa do druhého členského štátu podľa kapitoly III smernice 2003/109/ES, článok 14 ods. 3 a 4 a článok 15 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice sa neuplatňujú. Druhý členský štát môže uplatniť opatrenia v súlade s článkom 20 ods. 6 tejto smernice.

Článok 18

Povolenie na dlhodobý pobyt

1.Držiteľom modrej karty EÚ, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v článku 17 tejto smernice na získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, sa vydá povolenie na pobyt v súlade s článkom 1 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1030/2002.

2.V povolení na pobyt uvedenom v odseku 1 tohto článku uvedú členské štáty v kolónke „Poznámky“ slová „Bývalý držiteľ modrej karty EÚ“.

Kapitola V

Mobilita medzi členskými štátmi

Článok 19

Pracovná činnosť v druhom členskom štáte

1.Ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom platnej modrej karty EÚ vydanej členským štátom, ktorý v plnom rozsahu uplatňuje schengenské acquis, vstúpi do jedného alebo viacerých druhých členských štátov a zdržiava sa v nich na účely vykonávania pracovnej činnosti v trvaní najviac 90 dní počas akéhokoľvek 180-dňového obdobia, druhý členský štát nevyžaduje okrem modrej karty EÚ vydanej prvým členským štátom žiadne iné povolenie na vykonávanie takejto činnosti.

2.Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty EÚ vydanej členským štátom, ktorý neuplatňuje schengenské acquis v plnom rozsahu, je oprávnený na vstup do jedného alebo viacerých druhých členských štátov a na pobyt v nich na účely vykonávania pracovnej činnosti v trvaní najviac 90 dní počas akéhokoľvek 180-dňového obdobia na základe modrej karty EÚ vydanej prvým členským štátom. Druhý členský štát nesmie okrem platnej modrej karty EÚ vydanej prvým členským štátom požadovať žiadne iné povolenie na výkon pracovnej činnosti.

Článok 20

Žiadosť o modrú kartu EÚ v druhom členskom štáte

1.Štátny príslušník tretej krajiny má po dvanástich mesiacoch oprávneného pobytu v prvom členskom štáte v postavení držiteľa modrej karty EÚ právo vstúpiť na územie druhého členského štátu na účely výkonu zamestnania, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností, na základe modrej karty EÚ a platného cestovného dokladu podľa podmienok stanovených v tomto článku.

2.Bezodkladne a najneskôr jeden mesiac po vstupe na územie druhého členského štátu držiteľ modrej karty EÚ alebo jeho zamestnávateľ alebo obaja predložia príslušnému orgánu tohto členského štátu žiadosť o modrú kartu EÚ a všetky doklady preukazujúce splnenie podmienok stanovených v odseku 3 pre druhý členský štát.

Držiteľ modrej karty EÚ má povolené pracovať v druhom členskom štáte bezodkladne po podaní žiadosti.

Žiadosť môže byť príslušným orgánom druhého členského štátu predložená aj v čase, keď držiteľ modrej karty EÚ má ešte pobyt na území prvého členského štátu.

3.Na účely žiadosti uvedenej v odseku 2 držiteľ modrej karty EÚ predloží:

a)platnú modrú kartu EÚ vydanú prvým členským štátom;

b)platnú pracovnú zmluvu alebo – ak je stanovené vo vnútroštátnom práve – záväznú pracovnú ponuku na zamestnanie, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností, a to najmenej na obdobie šiestich mesiacov v druhom členskom štáte;

c)v prípade regulovaných povolaní, doklad osvedčujúci splnenie podmienok stanovených podľa vnútroštátneho práva pre výkon regulovaného povolania občanmi Únie, ktoré je uvedené v pracovnej zmluve alebo záväznej pracovnej ponuke v súlade s vnútroštátnym právom;

d)platný cestovný doklad stanovený vnútroštátnym právom;

e)dôkaz o dodržaní minimálnej výšky platu stanovenej v druhom členskom štáte pri uplatnení článku 5 ods. 2 alebo prípadne odsekov 4 alebo 5.

4.Členské štáty zamietnu žiadosť o modrú kartu EÚ v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)doklady požadované podľa odseku 3 neboli predložené;

b)doklady boli získané podvodným spôsobom, alebo boli sfalšované alebo pozmenené;

c)zamestnanie nie je v súlade s podmienkami stanovenými v uplatniteľných právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo postupoch v zmysle článku 5 ods. 3.

5.Druhý členský štát žiadosť o modrú kartu EÚ zamietne, ak štátny príslušník tretej krajiny predstavuje hrozbu pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo verejné zdravie.

6.Druhý členský štát môže žiadosť o modrú kartu EÚ zamietnuť na základe overenia vykonaného v súlade s článkom 6 ods. 2 po odôvodnenom oznámení podľa uvedeného článku, a len ak druhý členský štát zaviedol takéto overovanie aj pre štátnych príslušníkov tretích krajín prichádzajúcich z tretích krajín podľa tejto smernice.

7.Druhý členský štát môže žiadosť o modrú kartu EÚ zamietnuť, ak štátny príslušník tretej krajiny opakovane využil možnosť vstúpiť do druhého členského štátu a pracovať v ňom podľa tohto článku zneužívajúcim spôsobom. Druhý členský štát oznámi prvému členskému štátu zamietnutie na účely článku 7 ods. 2 písm. f).

8.Odchylne od článku 10 ods. 1 druhý členský štát prijme rozhodnutie o žiadosti o modrú kartu EÚ a žiadateľovi a prvému členskému štátu písomne najneskôr do 30 dní odo dňa podania žiadosti oznámi, že sa rozhodol:

a)vydať modrú kartu EÚ a povoliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny pobyt na svojom území na účely výkonu zamestnania, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností, ak podmienky stanovené v tomto článku sú splnené, alebo

b)zamietnuť vydanie modrej karty EÚ a uložiť žiadateľovi a jeho rodinným príslušníkom v súlade s postupmi stanovenými vo vnútroštátnom práve povinnosť opustiť jeho územie, ak podmienky stanovené v tomto článku nie sú splnené.

9.Ak platnosť modrej karty EÚ vydanej prvým členským štátom uplynie počas postupu, druhý členský štát môže, ak to vyžaduje vnútroštátne právo, vydať dočasné vnútroštátne povolenia na pobyt alebo rovnocenné povolenia, ktoré žiadateľovi umožnia ďalší oprávnený pobyt na jeho území dovtedy, kým príslušné orgány neprijmú rozhodnutie o žiadosti.

10.Ak držiteľ modrej karty EÚ a prípadne jeho rodinní príslušníci využívajú možnosť presťahovať sa do iného členského štátu na základe tohto článku druhý raz, potom v tomto druhom prípade a každom ďalšom prípade je „prvým členským štátom“ ten členský štát, z ktorého sa držiteľ modrej karty EÚ sťahuje, a „druhým členským štátom“ je ten členský štát, v ktorom žiada o pobyt. Odchylne od článku 20 ods. 1 sa držiteľ modrej karty EÚ môže do iného členského štátu presťahovať druhý raz po šiestich mesiacoch oprávneného pobytu v prvom členskom štáte v postavení držiteľa modrej karty EÚ.

Článok 21

Pobyt rodinných príslušníkov v druhom členskom štáte

1.Ak sa držiteľ modrej karty EÚ presťahuje do druhého členského štátu v súlade s článkom 20 a ak rodina už bola vytvorená v prvom členskom štáte, jeho rodinným príslušníkom sa povolí pripojiť sa k nemu a vstúpiť do druhého členského štátu a zdržiavať sa v ňom na základe platných povolení na pobyt, ktoré získali ako rodinní príslušníci držiteľa modrej karty EÚ v prvom členskom štáte.

2.Dotknutí rodinní príslušníci alebo držiteľ modrej karty EÚ predložia príslušným orgánom v súlade s vnútroštátnym právom najneskôr do jedného mesiaca od vstupu na územie druhého členského štátu žiadosť o povolenie na pobyt rodinného príslušníka.

Ak platnosť povolenia na pobyt rodinného príslušníka vydaného v prvom členskom štáte uplynie počas postupu alebo ak toto povolenie už viac neoprávňuje držiteľa na oprávnený pobyt na území druhého členského štátu, druhý členský štát povolí tomuto rodinnému príslušníkovi zostať na svojom území, v prípade potreby vydaním dočasného vnútroštátneho povolenia na pobyt alebo rovnocenného povolenia, a to dovtedy, kým príslušné orgány druhého členského štátu neprijmú rozhodnutie o žiadosti.

3.Druhý členský štát môže od dotknutých rodinných príslušníkov vyžadovať, aby spolu so svojou žiadosťou o povolenie na pobyt predložili:

a)svoje povolenie na pobyt v prvom členskom štáte a platný cestovný doklad alebo ich overené kópie;

b)dôkaz o tom, že v prvom členskom štáte mali pobyt ako rodinní príslušníci držiteľa modrej karty EÚ.

4.Odchylne od článku 16 ods. 4, ak sa rodinní príslušníci pripoja k držiteľovi modrej karty EÚ po tom, ako sa presťahoval do druhého členského štátu, povolenia na pobyt sa udelia najneskôr do 30 dní odo dňa podania žiadosti, ak sú splnené podmienky zlúčenia rodiny.

5.Okrem odchýlok uvedených v článku 16 nemôže druhý členský štát požadovať dôkazy uvedené v článku 7 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2003/86/ES.

6.Ak rodina nebola vytvorená už v prvom členskom štáte, uplatní sa článok 16.

7.Tento článok sa uplatňuje na držiteľov modrej karty EÚ s postavením medzinárodnej ochrany len vtedy, ak sa presťahujú na účely pobytu do iného členského štátu, ako je členský štát, ktorý im poskytol medzinárodnú ochranu.

8.Tento článok sa neuplatňuje na držiteľov modrej karty EÚ, ktorí požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie v druhom členskom štáte.

Článok 22

Záruky a sankcie

1.Ak modrú kartu EÚ vydal členský štát, ktorý neuplatňuje schengenské acquis v plnom rozsahu, a držiteľ modrej karty EÚ prekročí vonkajšiu hranicu na účely mobility podľa článkov 19 a 20, druhý členský štát má právo požadovať ako dôkaz mobility držiteľa modrej karty EÚ:

a)platnú modrú kartu EÚ vydanú prvým členským štátom;

b)na účely článku 19 dôkaz o pracovnom účele pobytu;

c)na účely článku 20 pracovnú zmluvu alebo záväznú pracovnú ponuku na zamestnanie, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností, a to najmenej na obdobie šiestich mesiacov v druhom členskom štáte.

2.Ak modrú kartu EÚ vydal členský štát, ktorý neuplatňuje schengenské acquis v plnom rozsahu, a rodinní príslušníci držiteľa modrej karty EÚ sa k nemu pripájajú pri prekračovaní vonkajších hraníc na účely presťahovania sa do druhého členského štátu podľa článku 21 ods. 1, druhý členský štát má právo požadovať, aby rodinní príslušníci okrem dôkazov uvedených v odseku 1 tohto článku predložili svoje povolenia na pobyt, ktoré im boli vydané v prvom členskom štáte ako rodinným príslušníkom držiteľa modrej karty EÚ.

3.Ak druhý členský štát žiadosť o modrú kartu EÚ zamietne v súlade s článkom 20 ods. 8 písm. b), prvý členský štát na žiadosť druhého členského štátu povolí držiteľovi modrej karty EÚ a prípadne jeho rodinným príslušníkom opätovný vstup, a to bez formalít a bezodkladne. Tento postup sa uplatní aj v prípade, ak obdobie platnosti modrej karty EÚ vydanej prvým členským štátom uplynulo alebo karta bola v priebehu posudzovania žiadosti odňatá. Článok 14 sa uplatňuje po opätovnom vstupe do prvého členského štátu.

4.Držiteľ modrej karty EÚ alebo jeho zamestnávateľ v druhom členskom štáte môžu znášať náklady spojené s opätovným vstupom držiteľa modrej karty EÚ a jeho rodinných príslušníkov podľa odseku 4.

5.Členské štáty môžu vyvodiť zodpovednosť voči zamestnávateľovi držiteľa modrej karty EÚ za nedodržanie podmienok mobility stanovených v tejto kapitole alebo za opakované využitie ustanovení o mobilite uvedených v tejto kapitole zneužívajúcim spôsobom.

Dotknutý členský štát stanoví sankcie, ak sa vyvodila zodpovednosť voči zamestnávateľovi. Uvedené sankcie sú účinné, primerané a odrádzajúce.

6.Ak členský štát odníme alebo neobnoví modrú kartu EÚ, ktorá obsahuje poznámku uvedenú v článku 8 ods. 4, a rozhodne sa vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, požiada členský štát uvedený v poznámke, aby potvrdil, či je daná osoba naďalej osobou s postavením medzinárodnej ochrany v danom členskom štáte. Členský štát uvedený v poznámke odpovie do jedného mesiaca od doručenia žiadosti o informácie.

Ak je štátny príslušník tretej krajiny naďalej osobou s postavením medzinárodnej ochrany v členskom štáte uvedenom v poznámke, vyhostí sa do tohto členského štátu, ktorý jemu a jeho rodinným príslušníkom bezodkladne a bez formalít povolí opätovný vstup, a to bez toho, aby bolo dotknuté uplatniteľné právo Únie alebo vnútroštátne právo a zásada celistvosti rodiny.

Odchylne od druhého pododseku členský štát, ktorý prijal rozhodnutie o vyhostení, má v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami naďalej právo odsunúť štátneho príslušníka tretej krajiny do inej krajiny ako členského štátu, ktorý poskytol medzinárodnú ochranu, ak táto osoba spĺňa podmienky uvedené v článku 21 ods. 2 smernice 2011/95/EÚ.

7.Ak držiteľ modrej karty EÚ alebo jeho rodinní príslušníci prekročia vonkajšiu hranicu členského štátu, ktorý uplatňuje schengenské acquis v plnom rozsahu, uvedený členský štát nahliadne do Schengenského informačného systému. Dotknutý členský štát zamietne vstup v prípade osoby, pre ktorú bol vydaný zápis na účely odopretia vstupu a pobytu v schengenskom informačnom systéme.

Kapitola VI

Záverečné ustanovenia

Článok 23

Prístup k informáciám a monitorovanie

1.Členské štáty zabezpečia, aby pre žiadateľov boli ľahko dostupné informácie o všetkých dokladoch potrebných k žiadosti a informácie o podmienkach vstupu a pobytu vrátane práv, povinností a procesných záruk štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a ich rodinných príslušníkov. Tieto informácie zahŕňajú informácie o príslušnej minimálnej výške platu stanovenej v dotknutom členskom štáte v súlade s článkom 5 ods. 2, 4 a 5 a o príslušných poplatkoch.

Tieto informácie zahŕňajú aj informácie:

a)o pracovných činnostiach, ktoré držiteľ modrej karty EÚ vydanej iným členským štátom má podľa článku 19 povolené vykonávať na území dotknutého členského štátu;

b)o príslušných postupoch na získanie modrej karty EÚ, ako aj povolení na pobyt pre rodinných príslušníkov v druhom členskom štáte podľa článkov 20 a 21.

V prípade, že sa členské štáty rozhodnú využiť možnosť stanovenú v článku 6 ods. 2, zavedenie overovania situácie na trhu práce v danom povolaní alebo sektore v danom regióne sa oznámi rovnakým spôsobom.

2.Členské štáty oznámia Komisii každý rok a po každej zmene faktor, ktorý sa rozhodli stanoviť na určenie minimálnej výšky platu, a výsledné nominálne sumy v súlade s článkom 5 ods. 2, 4 a 5.

Členské štáty každý rok oznámia Komisii zoznam povolaní, v prípade ktorých sa uplatňuje odchýlka podľa článku 5 ods. 4.

Ak členské štáty zamietnu žiadosti o modrú kartu EÚ na základe zohľadnenia etického náboru v súlade s článkom 6 ods. 4, oznámia Komisii a ostatným členským štátom riadne odôvodnené rozhodnutie, v ktorom uvedú príslušné krajiny a sektory.

Členské štáty každý rok oznámia Komisii zoznam povolených pracovných činností podľa článku 2 písm. l) na účely uplatnenia článku 19.

3.Členské štáty monitorujú a každý rok oznámia Komisii vplyv tejto smernice na vnútroštátne trhy práce.

Článok 24

Štatistika

1.Členské štáty každoročne a prvýkrát najneskôr do... 52 oznámia v súlade s nariadením (ES) č. 862/2007 53 Komisii štatistické údaje za predchádzajúci kalendárny rok o počtoch štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bola vydaná modrá karta EÚ, a o tých, ktorých žiadosti boli zamietnuté, pričom uvedú, ktoré žiadosti boli zamietnuté podľa článku 6 ods. 2, ako aj o počte štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bola modrá karta EÚ obnovená alebo odňatá. Tieto štatistické údaje by mali byť rozčlenené podľa občianstva, povolania, dĺžky platnosti povolení, pohlavia a veku žiadateľov a podľa odvetvia hospodárstva. Tieto štatistiky o štátnych príslušníkoch tretích krajín, ktorým bola vydaná modrá karta EÚ, sú ďalej rozčlenené na osoby s postavením medzinárodnej ochrany, osoby, ktoré požívajú právo na voľný pohyb, a osoby, ktoré získali postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ v súlade s článkom 17.

Štatistika o prijatých rodinných príslušníkoch sa oznámi rovnakým spôsobom okrem informácií o povolaní a odvetví hospodárstva.

V prípade držiteľov modrej karty EÚ a ich rodinných príslušníkov, ktorí získali povolenie na pobyt v druhom členskom štáte v súlade s článkami 20 a 21, je v poskytnutých informáciách uvedený aj členský štát predchádzajúceho pobytu.

2.Na účely vykonávania článku 5 ods. 2, 4 a 5 sa odkazuje na údaje zaslané Eurostatu v súlade s nariadením (EÚ) č. 549/2013 54 .

Článok 25

Podávanie správ

Komisia každé tri roky a prvýkrát najneskôr [päť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch, a to najmä posúdenie vplyvu článkov 5, 12, 19 a 20 a vplyvu tejto smernice na situáciu na vnútroštátnych trhoch práce. Komisia navrhne zmeny, ktoré sú potrebné.

Komisia posúdi predovšetkým význam minimálnej výšky platu vymedzenej v článku 5 a odchýlok stanovených v uvedenom článku, a to pri zohľadnení, okrem iného, rozdielnosti hospodárskej, odvetvovej a geografickej situácie v členských štátoch a vplyvu na trh práce v členských štátoch.

Článok 26

Spolupráca kontaktných bodov

1.Členské štáty zriadia kontaktné body, ktoré prijímajú a poskytujú informácie potrebné na uplatňovanie článkov 17, 19, 20 a 23 a vzájomne spolu účinne spolupracujú.

2.Kontaktné body členských štátov spolu účinne spolupracujú najmä pri potvrdzovaní dohôd so zainteresovanými stranami v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, zamestnania a mládeže, ako aj v iných relevantných oblastiach politiky, potrebných na vykonávanie článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 5 ods. 6.

3.Členské štáty zabezpečia potrebnú spoluprácu pri výmene informácií a dokladov uvedených v odseku 1. Členské štáty uprednostňujú uskutočňovanie výmeny informácií elektronickými prostriedkami.

Článok 27

Zrušenie smernice 2009/50/ES

Smernica 2009/50/ES sa zrušuje s účinnosťou od... [dva roky + 1 deň po nadobudnutí účinnosti tejto smernice].

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkami zhody uvedenými v prílohe [].

Článok 28

Transpozícia

1.Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do [dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

3.Odchylne od odseku 1, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 2 písm. g) a i), pokiaľ ide o uznávanie vyšších odborných zručností ako vyššej odbornej kvalifikácie do [2 rokov od všeobecnej lehoty na transpozíciu].

Článok 29

   Nadobudnutie účinnosti    

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 30

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V Štrasburgu

(1) Prehľad je uvedený na tejto webovej lokalite: Sumár stratégie Európa 2020 .

(2) Smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009, s. 17).

(3) Politické usmernenia predsedu Junckera ; Priority tejto Komisie ; Poverovací list komisára Avramopoulosa

(4) Oznámenie Komisie z 13. mája 2015 – Európska migračná agenda, COM(2015) 240 final

(5) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade „Smerom k reforme spoločného európskeho azylového systému a zlepšeniu možností legálnej migrácie do Európy“ COM(2016) 197 final

(6) Správa o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii, 23. marec 2016, (2015/2095(INI))

(7) Spojené kráľovstvo, Írsko a Dánsko sa v súlade s ich príslušnými protokolmi pripojenými k zmluvám nezúčastňujú na uplatňovaní smernice o modrej karte EÚ.

(8) Štatistika Eurostatu: Počet vnútroštátnych povolení pre pracovníkov s vysokou úrovňou zručností stúpol z 19 755 v roku 2012 na 21 940 v roku 2013 a 24 922 v roku 2014 a počet modrých kariet EÚ stúpol z 3 664 v roku 2012 na 12 964 v roku 2013 a 13 852 v roku 2014.

(9) Senne, J.-N. a David, A.: General Context and Contribution of Labour Migration in Europe (Všeobecný kontext a príspevok pracovnej migrácie v Európe), OECD 2016, vydanie sa pripravuje.

(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ z 15. mája 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu (Ú. v. EÚ L 157, 27.5.2014, s. 1).

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9).

(12) COM(2016)377 final

(13) Oznámenie z 28. októbra 2015 s názvom „Modernizácia jednotného trhu“, COM(2015) 550 final .

(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 141, 27.5.2011, s. 1).

(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/589 z 13. apríla 2016 o Európskej sieti služieb zamestnanosti (EURES), prístupe pracovníkov k službám v oblasti mobility a o ďalšej integrácii trhov práce a o zmene nariadenia (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) č. 1296/2013 (Ú. v. EÚ L 107, 22.4.2016, s. 1).

(16) COM(2016) 381 final.

(17) Spojené kráľovstvo, Írsko a Dánsko nie sú viazané smernicou 2009/50/ES.

(18) Oznámenie z 22. mája 2014 o vykonávaní smernice 2009/50/ES, COM(2014) 287 final .

(19) Pozri prílohu 5 k priloženému posúdeniu vplyvu.

(20) Výsledky a príspevky sú k dispozícii online .

(21) Register expertných skupín Komisie: E03253 .

(22) Členstvo, správy zo stretnutí a písomné príspevky účastníkov sú k dispozícii tu:  http://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm?do=groupDetail.groupDetail&groupID=3253 .

(23) Medzinárodná klasifikácia štandardov vzdelávania (UNESCO).

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 21).

(25) Analýzu vplyvu a „inkluzívnosť“ rôznych minimálnych výšok platu možno nájsť v prílohách 7 a 14 k posúdeniu vplyvu priloženému k tomuto návrhu, SWD(2016) 193.

(26) ISCO (Medzinárodná štandardná klasifikácia povolaní) – hlavná skupina 1 sú riadiaci pracovníci a hlavná skupina 2 sú odborníci. http://www.ilo.org/public/english/bureau/stat/isco/intro.htm .

(27) Pozri prílohu 7 k posúdeniu vplyvu priloženému k návrhu Komisie, SWD(2016) 193.

(28) Ú. v. EÚ C …, …, s. ….

(29) Ú. v. EÚ C …, …, s. ….

(30) KOM(2010) 2020 v konečnom znení

(31) Smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009, s. 17).

(32) Odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa ( 2012/C 398/01 ) (Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1).

(33) Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10).

(34) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9).

(35) Smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (Ú. v. EÚ L 251, 3.10.2003, s. 12).

(36) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77).

(37) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 21).

(38) Nariadenie Rady (ES) č. 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Ú. v. ES L 157, 15.6.2002, s. 1).

(39) Globálny kódex WHO pre medzinárodný nábor zdravotníckych pracovníkov , prijatý 21. mája 2010 na 63. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v rámci rezolúcie WHA63.16 .

(40) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1).

(41) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1231/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa rozširuje nariadenie (ES) č. 883/2004 a nariadenie (ES) č. 987/2009 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa tieto nariadenia doteraz nevzťahovali výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti (Ú. v. EÚ L 344, 29.12.2010, s. 1).

(42) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22).

(43) Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44).

(44) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1). 

(45) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 z 20. decembra 2006 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) (Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2006, s. 4).

(46) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(47) Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12).

(48) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ z 15. mája 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu (Ú. v. EÚ L 157, 27.5.2014, s. 1).

(49) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 375).

(50) Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1).

(51) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009, s. 24).

(52) Štyri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(53) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 z 11. júla 2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 311/76 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 23).

(54) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013, s. 1).